Európsky parlament,

–  so zreteľom svoje uznesenie zo 17. decembra 2009 o Bielorusku(1) a na jeho predchádzajúce uznesenia o tejto otázke, najmä uznesenia z 15. septembra 2011(2), 12. mája 2011(3), 10. marca 2011(4) a 20. januára 2011(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(6) a jeho predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(7),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č 65/206 z 21. decembra 2010 vyzývajúcu na prijatie moratória na trest smrti, ako aj na jeho predchádzajúce rezolúcie o treste smrti z roku 2007 a 2008,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia OBSE o treste smrti prijatú na zasadnutí v dňoch 6. – 10. júla 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č 1857 (2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. decembra 2011 o treste smrti v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Martina Schulza z 24. januára 2012, v ktorom ostro kritizoval odsúdenie Dmitrija Konovaľova a Vladislava Kovaljova na trest smrti,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2011 o reštriktívnych opatrení voči Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie;

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom summite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2011 pri príležitosti konania summitu Východného partnerstva vo Varšave,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá ukladá trest smrti a naďalej vykonáva popravy;

B.  keďže v júli 2011 boli popravení Oleg Gryškavcov a Andrej Burdyka, hoci boli ich prípady stále prerokovával Výbor OSN pre ľudské práva, a keďže podľa aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv bolo v Bielorusku od roku 1991 popravených približne 400 osôb;

C.  keďže naposledy bol trest smrti uložený Najvyšším súdom Bieloruskej republiky dňa 30. novembra 2011, a to Dmitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovovi za údajné spáchanie teroristických útokov, ku ktorým došlo v roku 2005 vo Vitebsku, v roku 2008 v Minsku a v apríli 2011 v minskom metre;

D.  keďže podľa správ z vierohodných zdrojov (Medzinárodná federácia pre ľudské práva – FIDH, organizácia Human Rights Watch) existujú argumenty, ktoré dokazujú, že prokurátori a Najvyšší súd Bieloruskej republiky viedli nespravodlivý proces a že vyšetrovanie bolo marené závažným porušovaním ľudských práv a zámerným prehliadaním dôležitých dôkazov preukazujúcich nevinu týchto dvoch mužov, a že podľa pozorovateľov procesu došlo v rámci predbežného vyšetrovania a súdneho preskúmania prípadu k závažným procesným pochybeniam;

E.  keďže Dimitrijovi Konovaľovi a Vladislavovi Kovaľovi bol zamietnutý prístup k právnikom a keďže podľa dôveryhodných správ boli počas vypočúvania mučení, aby sa priznali; keďže neexistujú forenzné dôkazy o tom, že ktorýkoľvek z nich by bol spojený s výbuchom, a keďže na šatstve a telách oboch mužov neboli nájdené stopy po výbušninách;

F.  keďže všetky dôležité dôkazy, ktoré žalobcovia uviedli počas procesu, boli po oznámení rozhodnutia najvyššieho súdu okamžite zničené;

G.  keďže podľa článku 14 časti 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bieloruská republika ratifikovala, má každý právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom;

H.  keďže rodičia pána Konovaľova sú zastrašovaní, nachádzajú sa pod dohľadom členov tajnej služby a muži v civilnom oblečení sa stále zdržujú v blízkosti ich domu, aby rodine bránili niekoľko mesiacov komunikovať s vonkajším svetom;

I.  keďže trest smrti je v Bielorusku stále „štátnym tajomstvom“ a podľa bieloruského trestného zákonníka spoluväzni odsúdení na smrť, rodiny ani verejnosť nepoznajú dátumy popráv; keďže trest smrti sa vykonáva zastrelením a neverejne, telo popraveného sa nevydáva jeho príbuzným a miesto pohrebu sa neoznamuje;

J.  keďže popravy pána Konovaľova a Kovaľova môžu byť vykonané veľmi skoro;

K.  keďže rozhodnutie najvyššieho súdu je konečné, bez možnosti odvolania; keďže podľa bieloruských zákonov môže žiadosť o milosť zvážiť prezident krajiny; keďže Vladislav Kovaľov požiadal Alexandra Lukašenka o milosť, odmietol všetky obvinenia a požaduje o oslobodenie od trestnej zodpovednosti, ale dosiaľ nedostal žiadnu odpoveď;

L.  keďže bieloruské orgány podpísali pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve, ktorým sa zaviazali dodržiavať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

1.  opäť zdôrazňuje, že Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie opakovanie naliehajú na bieloruské orgány, aby zrušili trest smrti;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že tento nezvrátiteľný, krutý, nehumánny a ponižujúci trest, ktorý porušuje právo na život, je neprijateľný; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bieloruské orgány stále nie sú schopné prijať akékoľvek konkrétne opatrenia na zrušenie trestu smrti, ani okamžité zavedenie moratória na trest smrti;

3.  odsudzuje trest smrti vynesený v prípade pána Kovaľova a Konovaľova a naliehavo vyzýva Aleksandra Lukašenka, aby omilostil oboch mužov a vyhlásil moratórium na všetky tresty smrti a popravy a aby ratifikáciou Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach v súlade s medzinárodnými normami zrušil trest smrti v trestnom systéme;

4.  vyzýva príslušné orgány v Bielorusku, aby vykonali úplné, spravodlivé a nestranné vyšetrovanie obvinení vznesených v tejto súvislosti a zabezpečili skutočnú spravodlivosť pre obete predmetných odporných teroristických činov;

5.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti využili všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce;

6.  vyzýva krajiny Východného partnerstva a Rusko, aby naliehali na Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti;

7.  dôrazne nabáda bieloruskú občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, aby pracovali na zrušení trestu smrti;

8.  vyzýva bieloruské orgány, aby obnovili činnosť parlamentnej pracovnej skupiny pre trest smrti, ktorá začala v roku 2010, uviedli vnútroštátne právne predpisy do súladu so záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zabezpečili dôsledné dodržiavanie medzinárodne uznávaných štandardov pre spravodlivý súdny proces;

9.  nabáda bieloruské úrady, aby podporovali úlohu súdnictva v Bielorusku a jeho činnosť bez zasahovania alebo tlaku zo strany výkonnej moci, vykonali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov, zabezpečili primeranú medzinárodnú publicitu súdnych procesov a dodržiavali záväzky v rámci ľudského rozmeru OBSE, a to najmä v oblasti právneho štátu;

10.  odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obrancov ľudských práv a členov demokratickej opozície a obťažovanie aktivistov z občianskej spoločnosti a nezávislých médií v Bielorusku z politických dôvodov; požaduje okamžité prepustenie všetkých osôb odsúdených z politických dôvodov, ktoré sú väznené alebo vykonávajú iné formy trestu, vrátane Alesa Bialiackého, predsedu Centra pre ľudské práva „Viasna“ a podpredsedu FIDH;

11.  žiada bezpodmienečné okamžité prepustenie všetkých politických väzňov; víta rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2012 o rozšírení sankčných kritérií, ktoré pripravuje cestu pre budúce označenie osôb zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv alebo za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku, a opakuje, že nie je možné dosiahnuť žiadny pokrok v dialógu medzi EÚ a Bieloruskom bez toho, aby Bielorusku urobilo pokrok k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu, a dovtedy, kým nebudú bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni vrátane dvoch bývalých prezidentských kandidátov Mikolaja Statkeviča a Andreja Sannikaua, vedúcich prezidentských kampaní kandidátov demokratickej opozície Pavla Sevjarinca a Dzmitriho Bandarenku, ako aj Sjarheja Kavalenku, politického väzňa zadržaného za údajné porušenie domáceho väzenia, ktorý držal dlhodobú hladovku, ktorá viedla ku kritickému zhoršeniu jeho zdravia a priamo ohrozuje jeho život, a kým nebudú plne obnovené ich občianske práva;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bieloruskej republiky, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 16. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0392. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0244. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0099. (5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0022. (6) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 5. (7) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775.