Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010(1),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. – 20. júna 2003, a na ich prílohu s názvom „Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii“,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 9. decembra 2011 o pokroku Čiernej Hory v procese pristúpenia(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. októbra 2011 o správe o pokroku Čiernej Hory za rok 2011 (SEC(2011)1204),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 9. novembra 2010 o stanovisku Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670),

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania, ktoré na svojej tretej schôdzi v dňoch 3. – 4. októbra 2011 vydal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie Európska únia – Čierna Hora,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže členské štáty sa usilujú o začatie prístupových rokovaní s Čiernou Horou v júni 2012 a keďže Európska rada vyzvala Komisiu, aby navrhla rámec pre rokovania s touto krajinou;

B.  keďže Európska rada poverila Radu, aby na základe správy Komisie posúdila pokrok Čiernej Hory;

C.  keďže politický konsenzus v otázkach spojených s EÚ je v Čiernej Hore naďalej široký a keďže základným kameňom jej zahraničnej politiky je pokrok na ceste k členstvu v EÚ a NATO; keďže reformné úsilie si vyžaduje silnú politickú vôľu a celkový záväzok voči riešeniu nadchádzajúcich výziev v prístupovom procese;

D.  keďže Čierna Hora dosiahla výrazný pokrok v plnení siedmych kľúčových priorít, ktoré v roku 2010 stanovila Komisia, konkrétne ide o skvalitnenie práce parlamentu a volebného rámca, profesionalitu verejnej správy, nezávislosť justície, boj proti korupcii, boj proti organizovanému zločinu, zabezpečenie slobody médií a posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou;

E.  keďže Čierna Hora zaznamenala mierne oživenie hospodárstva spolu s nízkou infláciou, výrazným prílivom priamych zahraničných investícií a malý pokles miery nezamestnanosti; keďže Čierna Hora vykonala ustanovenia Dohody o stabilizácii a pridružení k EÚ týkajúce sa obchodu;

F.  keďže Čierna Hora musí vyvinúť ďalšie reformné úsilie o efektívne vykonávanie vládneho akčného plánu týkajúceho sa kľúčových priorít, o urýchlenie zotavovania z hospodárskej krízy a zároveň aj o zabezpečenie vhodnej kontroly verejných výdavkov a zahraničného dlhu, ktorý je podľa údajov z roku 2011 vyšší ako minulý rok; a keďže Čierna Hora musí napríklad udržiavať fiškálnu stabilitu, ako aj posilňovať a budovať administratívne a inštitucionálne kapacity potrebné na prevzatie budúcich záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ;

Všeobecné poznámky

1.  víta rozhodnutie Európskej rady snažiť sa o otvorenie prístupových rokovaní s Čiernou Horou v júni 2012; vyzýva členské štáty, aby nenáležite a neodôvodnene nebrzdili otvorenie rozhovorov vzhľadom na to, že Čierna Hora doteraz dosiahla v plnení vytýčených cieľov významný pokrok;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné vyslať pozitívny signál Čiernej Hore a iným krajinám, ktoré sa usilovne snažia o splnenie členských kritérií; vyjadruje hlboké presvedčenie, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny by sa mali posudzovať iba na základe vlastných zásluh a pokroku v dosahovaní týchto kritérií a že ich prístupový proces by sa v záujme zachovania dôveryhodnosti procesu rozširovania nemal v žiadnom prípade spájať s pokrokom zaznamenaným v iných susedných alebo kandidátskych krajinách;

3.  s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) funguje v Čiernej Hore dobre; nabáda čiernohorskú vládu a Komisiu, aby zjednodušili administratívne postupy financovania z nástroja predvstupovej pomoci s cieľom viac ho sprístupniť menším a mimovládnym organizáciám, odborom a iným príjemcom;

4.  vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že dosiahla vysoký stupeň súladu s členskými kritériami, keď v kľúčových prioritách dosiahla celkové uspokojivé výsledky;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité vyvíjať rozsiahle a kvalitatívne snahy o uskutočňovanie reforiem s osobitným zameraním na oblasť právneho štátu a základných práv; zdôrazňuje, že najdôležitejším cieľom takýchto snáh je zavedenie opatrení na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, čo v prístupovom procese Čiernej Hory bude naďalej rozhodujúce; vyzýva orgány Čiernej Hory, aby si naďalej nerušene plnili svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody o stabilizácii a pridružení; je toho názoru, že inštitúcie EÚ majú najlepšie predpoklady, aby mohli monitorovať a uľahčiť reformu justície po otvorení kapitoly 23 prístupových rokovaní;

6.  víta novú stratégiu Komisie, ktorá sa týka prístupových rokovaní, aby sa na začiatku rokovaní otvorila kapitola 23 a 24 a vyjadruje nádej, že tieto dve kapitoly budú otvorené čo možno najskôr, aby naďalej urýchľovali reformu súdnictva v Čiernej Hore;

7.  pripomína, že EÚ je založená na hodnotách tolerancie a rovnoprávnosti všetkých ľudí v spoločnosti; nabáda Čiernu Horu k tomu, aby pokračovala v konštruktívnom dialógu medzi politickými silami s cieľom zabezpečiť súdržnosť mnohoetnického rázu krajiny a prekonať zostávajúce kultúrne a národné rozdiely, ako aj predísť diskriminácii;

Politické kritériá

8.  víta legislatívne opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť fungovanie národného parlamentu; odporúča však, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie o vytvorenie transparentnejšieho zákonodarného procesu, o posilnenie verejnej účasti na tvorbe nových právnych predpisov prostredníctvom ešte užších konzultácií s občianskou spoločnosťou, o posilnenie administratívnych kapacít parlamentu zameraných na zlepšenie parlamentného pôsobenia tak v tvorbe zákonov, ako aj v politickom dohľade a demokratickej kontrole výkonnej moci, a o častejšie a efektívnejšie využitie nástroja poradných a kontrolných vypočutí a o systematické postupovanie parlamentných otázok a požiadaviek vláde; osobitne odporúča, aby sa zvýšila pôsobnosť a právomoci príslušného výboru, aby mal parlament primeraný a účinný prehlaď o procese integrácie do EÚ;

9.  víta prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu o voľbe do mestských samospráv a parlamentu, čo je jednou zo zostávajúcich podmienok siedmych kľúčových priorít; vyzýva však orgány Čiernej Hory, aby doplnili tieto legislatívne výsledky novými opatreniami v oblasti posilnenia rodovej rovnosti, pretože tá v praxi ešte nie je zaručená;

10.  zdôrazňuje problém, že zastúpenie žien v parlamente, na najvyšších vládnych miestach a v rozhodovacích funkciách je naďalej veľmi nedostatočné; preto víta nové ustanovenia, ktoré zabezpečia, aby bolo zastúpenie žien na kandidátskej listine vo výške 30 %, vyjadruje však v tejto súvislosti znepokojenie, že v praxi nie je zaručená rodová rovnosť; vyjadruje tiež znepokojenie nad rozšíreným porušovaním práv žien týkajúcich sa zamestnania vrátane práva na rovnakú odmenu; povzbudzuje orgány Čiernej Hory, aby intenzívnejšie uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a zaviedli zásadu rovnakej odmeny za prácu pre ženy aj mužov;

11.  vyzdvihuje prijatie zmien a doplnení k zákonu o vzdelávaní, ktoré ukončili dlhý politický spor o štatút srbského jazyka v školskom systéme Čiernej Hory; zastáva názor, že tento pozitívny kompromis zvýrazňuje široký konsenzus medzi všetkými politickými silami o súdržnom, ale zároveň mnohoetnickom a mnohonáboženskom ráze tejto krajiny;

12.  považuje novú stratégiu reforiem verejnej správy na obdobie rokov 2011 – 2016 za pozitívny krok smerom k zavedeniu európskych noriem v oblasti náboru a služobného postupu a zavedeniu opatrení na zvýšenie efektívnosti štátnej správy; naliehavo žiada vládu Čiernej Hory, aby sa zaoberala existujúcimi kľúčovými nedostatočne fungujúcimi aspektmi administratívneho systému v prijímaní rozhodnutí a organizáciou práce vlády vrátane systému delegovania a dekoncentrácie moci s cieľom vytvoriť apolitickú a profesionálnu štátnu službu pôsobiacu účinne a nestranne; vyzýva orgány, aby ako prioritu vytýčili dobrú správu vecí verejných, aby prispievali k postupnému vývoju právno-administratívnej kultúry a aby sa zaoberali preťaženými administratívnymi štruktúrami;

13.  berie na vedomie pokrok v reforme justície, ako aj v znižovaní počtu nevybavených prípadov na súdoch, v prijímaní opatrení na posilnenie nezávislosti, zodpovednosti, nestrannosti a výkonnosti sudcov a prokurátorov, čo je jedna z kľúčových priorít, a v systematickejšom uplatňovaní disciplinárnych konaní proti podozrivým sudcom a prokurátorom zo strany Rady sudcov a Rady prokurátorov; vyzýva parlament Čiernej Hory, aby prijal ústavné ustanovenia, ktorými by sa posilnila právna nezávislosť a zodpovednosť justície, zvýšila profesionálna nezávislosť Rady sudcov a Rady prokurátorov; zdôrazňuje potrebu efektívnejšieho monitorovania predpisov v oblasti korupcie a konfliktu záujmov; žiada zefektívnenie súdneho systému s cieľom zlepšiť výkonnosť justície vzhľadom na to, že Čierna Hora patrí naďalej medzi krajiny s najvyšším počtom súdov najnižšieho stupňa, vyšetrujúcich sudcov, prokurátorov a administratívnych pracovníkov na obyvateľa v Európe;

14.  vyzýva čiernohorské orgány, aby sa zamerali na výber sudcov a prokurátorov, ich finančnú nezávislosť a prísne uplatňovanie disciplinárnych pravidiel voči sudcom a prokurátorom v prípade, že by sudcovia alebo prokurátori porušovali príslušné pravidlá; ďalej vyzýva orgány, aby zlepšili transparentnosť justície; znovu opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečil predvídateľný súdny systém a dôvera verejnosti; žiada, aby boli rozpočtu na justíciu pridelené primerané finančné prostriedky na infraštruktúru, vybavenie a odbornú prípravu s cieľom zlepšiť efektívnosť justície; považuje za dôležité, aby sa stanovili spoločné kritériá odbornej justičnej prípravy, ktoré sa budú uplatňovať v stredisku odbornej justičnej prípravy;

15.  víta ďalší riadny pokrok v prijímaní protikorupčných právnych predpisov, najmä nový zákon o verejnom zaobstarávaní, zákon o financovaní politických strán a zmeny a doplnenia k zákonu o konflikte záujmov; konštatuje však, že nový zákon o verejnom obstarávaní môže byť viac obmedzujúci ako predchádzajúce právne predpisy, a preto by mohol odradiť od podávania správ týkajúcich sa korupcie; vyjadruje znepokojenie nad výraznou úlohou zástupcov politických strán v Komisii na predchádzanie konfliktu záujmov, ktorá je zodpovedná za vykonávanie nových zmien a doplnení v zákone o konflikte záujmu; zastáva názor, že súčasný návrh zákona o voľnom prístupe k informáciám môže obmedziť prístup k informáciám, a tým znížiť schopnosť organizácií občianskej spoločnosti a médií, aby zverejňovali prípady korupcie; konštatuje, že v mnohých oblastiach stále prevláda korupcia, ktorá naďalej vzbudzuje osobitné znepokojenie a môže vo veľkej miere zaťažovať verejné financie;

16.  nabáda vládu, aby dôsledným spôsobom uplatňovala protikorupčné právne predpisy, ako aj právne predpisy týkajúce sa financovania politických strán a volebných kampaní; vyzýva príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby dôsledne pokračovali v protikorupčnom úsilí a stíhali viac prípadov korupcie, ktoré vedú k usvedčeniu, vrátane prípadov korupcie na najvyšších miestach; vyzýva čiernohorské orgány, aby zaviedli presnejšie mechanizmy riadneho uplatňovania a monitorovania protikorupčných iniciatív a projektov a aby podporili spoluprácu medzi agentúrami a výmenu informácií predovšetkým medzi políciou a prokurátormi; nabáda parlament Čiernej Hory, aby posilnil svoj dohľad nad orgánmi boja proti korupcii; vyzýva orgány, aby objasnili obvinenia z korupcie, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú privatizácie; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu a výsledkov dosiahnutých prostredníctvom pridelenia finančných prostriedkov EÚ na reformu justície a boj proti korupcii;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu, najmä pokiaľ ide o posilnenie administratívnych a vyšetrovacích kapacít polície a orgánov činných v trestnom konaní s cieľom zlepšiť efektívnosť pôsobenia týchto orgánov; považuje za dôležité, aby sa zvyšovalo úsilie v oblasti efektívneho spracúvania spravodajstva o trestnej činnosti a aby sa ďalej rozširovala medzinárodná a regionálna spolupráca v oblasti boja proti organizovanému zločinu, predovšetkým proti praniu špinavých peňazí a pašovaniu;

18.  aj keď uznáva legislatívny pokrok dosiahnutý v oblasti zabezpečenia slobody prejavu v médiách, konštatuje, že sa vyskytli údajné prípady zastrašovania a fyzického násilia páchaného na novinároch a bolo hlásené obmedzenie slobody tlače; vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom prípadov na súdoch, ktoré sa týkajú poškodenia dobrého mena zo strany médií a novinárov;

19.  vyzýva orgány Čiernej Hory, aby dôkladne vyšetrovali prípady fyzického násilia a zastrašovania novinárov a aby preukázali svoj záväzok v súvislosti s tým, že médiá budú oslobodené od politických zásahov; nalieha na orgány, aby dôkladne vyšetrili prípady vrážd a útokov na novinárov a stíhali ich páchateľov, ako aj prípady podpálenia vozidiel, ktoré patria denníku Vijesti, a aby stíhali osoby zodpovedné za útok na zamestnancov televíznej stanice Vijesti, ktorý sa odohral v novembri 2011 v Humci blízko mesta Nikšič; vyzýva orgány, aby zabezpečili nezávislosť regulačných orgánov a aby zabezpečili všetky potrebné podmienky na spustenie činnosti orgánu pre samoreguláciu médií v súlade s najlepšími európskymi normami; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby navrhla zmeny a doplnenia k existujúcim zákonom v oblasti slobody informácií tak, aby to neviedlo k obmedzeniu prístupu k informáciám a k zníženiu transparentnosti; vyzýva novinárov, aby dodržiavali profesionálnu etiku a normy týkajúce sa rešpektovania súkromia a dôstojnosti v médiách;

20.  víta úsilie vlády o zlepšenie spolupráce s mimovládnymi organizáciami a vyzýva na pokračovanie konzultácií s občianskou spoločnosťou o tvorbe politík a právnych predpisov; považuje za pozitívne, že štátne inštitúcie vymenovali kontaktné osoby v MVO a že mnohé tieto inštitúcie stanovili kritériá a postup na výber zástupcov občianskej spoločnosti v príslušných vládou zriadených pracovných skupinách; zdôrazňuje však, že je tiež dôležité posilniť dialóg medzi odbormi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú alebo zaoberajú sa najzraniteľnejšími skupinami a problémami rodovej rovnosti;

21.  víta všeobecne dobrú situáciu čo sa týka vzťahov medzi etnikami, ako aj spôsob, akým boli riešené citlivé otázky ako etnická príslušnosť a jazyk pri sčítaní ľudu; s uspokojením konštatuje, že sa z veľkej časti uplatňuje legislatívny rámec týkajúci sa antidiskriminačných politík a ochrany menšín vrátane úlohy poradcu predsedu vlády v oblasti ľudských práv a ochrany pred diskrimináciou; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie o jeho uplatňovanie; vyzýva orgány Čiernej Hory, aby prijali dodatočné opatrenia na zabezpečenie lepšieho zastúpenia menšín vo verejných inštitúciách na celoštátnej a miestnej úrovni, pretože príslušníci menšín sú vo verejných inštitúciách stále nedostatočne zastúpení; vyzýva orgány, aby bojovali proti diskriminácii rómskych, aškalských a egyptských spoločenstiev a zlepšili ich životné podmienky, prístup k službám sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, vzdelávania, bývania a zamestnania; ďalej naliehavo žiada vládu a miestne orgány, aby sa pripojili k európskemu rámcu vnútroštátnych stratégií na začleňovanie Rómov a zaviedli a schválili desaťročnú vnútroštátnu stratégiu začlenenia na obdobie po ukončení platnosti súčasnej stratégie 2008 – 2012 s cieľom zlepšiť podmienky rómskej, aškalskej a egyptskej populácie;

22.  víta skutočnosť, že bol nedávno prijatý zákon proti diskriminácii, ktorý sa výslovne zaoberá sexuálnou orientáciou a rodovou rovnosťou; žiada, aby sa riadne uplatňoval existujúci legislatívny rámec týkajúci sa antidiskriminácie; vyzýva čiernohorské orgány, aby posilnili opatrenia na vykonávanie právneho a inštitucionálneho rámca krajiny, ktorý sa týka práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT); nabáda orgány, aby podnikli opatrenia, ktoré zabránia akémukoľvek zastrašovaniu LGBT a organizácií, ktoré bojujú za ich práva, a aby vyvinuli maximálne úsilie a zabránili útokom na komunitu týchto osôb;

23.  zdôrazňuje, že Čierna Hora ratifikovala osem kľúčových dohovorov o pracovných právach Medzinárodnej organizácie práce a revidovanú Európsku sociálnu chartu; podčiarkuje, že hoci zákonník práce zabezpečuje základné pracovné a odborové práva, stále ešte existujú určité obmedzenia; nabáda Čiernu Horu, aby naďalej posilňovala pracovné práva a práva odborov; poukazuje na dôležitú úlohu sociálneho dialógu a podporuje čiernohorskú vládu v tom, aby zvýšila svoje ambície v Sociálnej rade a naďalej ho posilňovala; zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti a účinnosti Sociálnej rady;

24.  podčiarkuje, že všetky politické strany bez ohľadu na to, aké spoločenstvo zastupujú, by sa mali snažiť o udržiavanie konštruktívneho a vyspelého politického prostredia a nemali by plniť politické pokyny od tretích krajín;

25.  nabáda Čiernu Horu, aby rozšírila právny rámce upravujúci práva osôb so zdravotným postihnutím a zlepšila ich prístup k zamestnaniu, a to i vo verejných inštitúciách; vyzýva orgány, aby prispôsobili verejné miesta ich potrebám a naďalej uskutočňovali informačné kampane zamerané na sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím;

26.  poznamenáva, že v súčasnosti sa v Čiernej Hore nachádza približne 15 000 utečencov, osôb vysídlených v rámci krajiny a vysídlených osôb pochádzajúcich z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Kosova, a tak vyzýva vládu Čiernej Hory, aby našla trvalé a udržateľné riešenie tejto otázky, a to vykonávaním príslušnej stratégie v plnej miere a vyvíjaním ďalšieho úsilia na to, aby bolo vysídleným osobám poskytnuté právne postavenie; považuje za dôležité, aby sa vrátili do svojich krajín pôvodu, a tiež za potrebné, aby sa odstránili zvyšné prekážky medzi krajinami regiónu a uľahčil sa tento návrat; v tejto súvislosti s uspokojením konštatuje, že Čierna hora sa aktívne zapája do regionálneho programu Belehradská iniciatíva a tiež hrá aktívnu úlohu pri prijímaní čiernohorského akčného plánu na vykonávanie Stratégie pre trvalé riešenie otázky vysídlených osôb a osôb vysídlených v rámci krajiny;

Hospodárske kritériá

27.  vyzdvihuje Čiernu Horu za udržanie makroekonomickej stability krajiny, ale zároveň berie na vedomie predpovedané spomalenie hospodárskeho rastu a pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť; nabáda vládu, aby urýchlila zotavovanie z prudkého ekonomického poklesu z roku 2009 a zároveň udržala fiškálnu stabilitu prostredníctvom vykonávania obozretnejších fiškálnych politík a znižovania verejného dlhu s cieľom vytvoriť zdravý hospodársky pokrok, ktorý bude zameraný na zlepšenie životnej úrovne;

28.  víta prijatie významných štrukturálnych reforiem, akými sú reformy, ktoré sa týkajú štátneho dôchodkového systému, zefektívnenie zamestnávania vo verejnej správe a nová schéma financovania miestnych samospráv; nabáda Čiernu Horu, aby pokračovala v štrukturálnych reformách, najmä posilňovaním právneho štátu, fyzických infraštruktúr a ľudských zdrojov, a aby pokračovala v ďalších opatreniach na odstránenie obchodných prekážok a zlepšenie podnikateľského prostredia, a tiež aby zvyšovala pružnosť trhu práce a posilňovala konkurencieschopnosť vývozu; je naďalej znepokojený významnou mierou nelegálneho zamestnávania a rozsahu tieňovej ekonomiky, čo predstavuje značné výzvy pre hospodárstvo a spoločnosť Čiernej Hory;

29.  víta prijatie rozvojovej stratégie pre malé a stredné podniky na roky 2011 – 2015 a stratégie na podporu konkurencieschopnosti na mikroekonomickej úrovni na roky 2011 – 2015; nabáda vládu, aby zlepšila koordináciu rôznych inštitúcií, ktoré pracujú v danej oblasti, aby boli zozbierané lepšie údaje týkajúce sa malých a stredných podnikov a aby sa posilnil systém jednotnej registrácie podnikov v záujme zabezpečenia účinnejšieho uplatňovania týchto stratégií;

Schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva

30.  vyzýva vládu Čiernej Hory, aby značne posilnila inštitucionálne a administratívne kapacity, ako aj spoluprácu a koordináciu v prístupových otázkach medzi príslušnými štátnymi inštitúciami; v tejto súvislosti vyzýva orgány, aby posilnili administratívnu kapacitu Ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie Čiernej Hory a upevnili kapacity ministerstiev, ktoré sa zaoberajú kľúčovými oblasťami týkajúcimi sa acquis; vyzýva orgány, aby sa zaoberali roztrieštenosťou administratívneho systému a prekrývaním právomocí a tiež aby rozvíjali kapacity v oblasti tvorby politík v súlade s ministerstvami s cieľom zlepšiť kvalitu právnych predpisov a v konečnom dôsledku posilniť právny štát;

31.  víta prijatie vládneho plánu, ktorý programuje politiku Čiernej Hory v oblasti energetiky až do roku 2030, a konštatuje, že reformy v odvetví energetiky sú osobitne dôležitou výzvou, ktorej krajina čelí; naliehavo žiada orgány, aby urýchlili pokrok v oblasti bezpečnosti dodávok energie a energetickej účinnosti a tiež aby vyvinuli ďalšie úsilie o vytvorenie regulačného prostredia, ktoré by podporilo zvýšené využitie obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach, ako sa to požaduje v príslušnom acquis EÚ pre obnoviteľnú energiu;

32.  vyzýva Čiernu Horu, aby dosiahla pokrok v harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov s acquis, pokiaľ ide o prístup k informáciám o životnom prostredí, o prístup k spravodlivosti, environmentálnej zodpovednosti a ustanovenia o strategickom environmentálnom hodnotení v cezhraničných aspektoch; naliehavo žiada orgány, aby systematickejšie začleňovali otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy do ostatných odvetvových politík; považuje za osobitne dôležité, aby sa riešili problémy pevného odpadu, odpadových vôd a nedostatočne regulovaného systému nakladania s odpadom, ako aj zaviesť prísnejšie pokuty pre všetkých, ktorí porušujú platné predpisy a zriadiť účinný kontrolný monitorovací systém; ďalej vo všeobecnosti opakuje, že je potrebné vyriešiť nejasné rozdelenie zodpovednosti medzi orgánmi a nedostatok súladu medzi ich opatreniami, keďže to vážne brzdí pokrok v oblasti ochrany životného prostredia;

33.  pripomína, že viac než 25 % biodiverzity v Európe sa nachádza v oblasti západného Balkánu; tiež pripomína, že v mnohých malých a veľkých riekach a jazerách, z ktorých je najväčšia rieka Morača a Skadarské jazero, sa nachádza veľa vzácnych druhov; vyzýva čiernohorské orgány, aby opätovne zvážili plány na vybudovanie veľkých hydroelektrární a spoliehali sa predovšetkým na energiu dodávanú z takýchto zdrojov; pripomína, že je potrebné vytvoriť vnútroštátnu stratégiu pre energetiku, ktorá bude brať do úvahy rôzne zdroje obnoviteľnej energie vrátane vodnej energie menšieho rozsahu, pripomína, že je tiež potrebné rešpektovať prírodné bohatstvo zakotvené v ústave, ktorá stanovuje, že Čierna Hora je ekologický štát a prírodné bohatstvo a turizmus sú dvoma dôležitými piliermi čiernohorského hospodárstva; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby pred každým rozhodnutím vybudovať nové elektrárne urobili vždy posúdenie vplyvu na životné prostredie a spoločnosť v súlade s normami EÚ a medzinárodnými normami ako je Aarhuský dohovor a dohovor z Espoo; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby sa v súvislosti s plánovaním budúcich projektov hydroelektrární angažovali v procese rozsiahlych a transparentných konzultácií s verejnosťou vrátane príslušných organizácií občianskej spoločnosti a aby zverejňovali príslušné rozhodnutia, znalecké posudky a iné dokumenty;

34.  vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že sa stala celosvetovou uznávanou turistickou destináciou s vysokým potenciálom pre ďalší rozvoj; berie však na vedomie možné riziká, ktoré pre životné prostredie vyplývajú z turistického ruchu, a vyzýva vládu, aby uskutočnila ďalšie kroky na ochranu prírody aj pozdĺž pobrežia Jadranského mora;

35.  vyzýva vládu Čiernej Hory, aby urýchlila pokrok v zriaďovaní štruktúr potrebných na riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, akou je napríklad platobná agentúra a integrovaný administratívny a kontrolný systém; žiada, aby sa pokročilo v politike poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, a to aj vyvíjaním úsilia o rozvoj politiky a o využívanie dostupnej finančnej pomoci;

36.  vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) počas ministerskej konferencie WTO, ktorá sa konala 17. decembra 2011; zastáva názor, že členstvo vo WTO poskytne obchodu a zahraničným investíciám transparentnejšie, predvídateľnejšie a príťažlivejšie prostredie;

37.  vyzýva orgány Čiernej Hory, aby zaviedli príslušné právne predpisy o nezávislosti centrálnej banky, menovom financovaní, prednostnom prístupe k finančným inštitúciám verejného sektora a ochrane eura; poznamenáva, že vplyvy na menový systém Čiernej Hory bude potrebné podrobne vymedziť a riešiť v budúcich prístupových rokovaniach;

38.  vyzdvihuje Čiernu Horu za doterajšie bezproblémové uplatňovanie bezvízového režimu so schengenským priestorom, ktorý vstúpil do platnosti 19. decembra 2009; naliehavo však žiada orgány, aby zlepšili kvalitu administratívnych kapacít ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie, ako aj jeho diplomatickú a konzulárnu sieť, a to napríklad vytvorením on-line prepojenia medzi vnútroštátnym vízovým systémom ministerstva a diplomatickými a konzulárnymi misiami a zavedením vízovej nálepky s bezpečnostnými znakmi;

Regionálna spolupráca

39.  vyzdvihuje Čiernu Horu za jej záväzok a konštruktívnu úlohu v prispievaní k regionálnej stabilite a posilňovaniu dobrých susedských vzťahov s inými krajinami západného Balkánu; s uspokojením konštatuje, že Čierna Hora sa aktívne zúčastňuje na rozličných regionálnych iniciatívach v juhovýchodnej Európe; zdôrazňuje predovšetkým odhodlanie Čiernej Hory na podpísanie dohôd o vydávaní s Chorvátskom, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a so Srbskom na základe uzavretia dohôd o spolupráci s finančnými spravodajskými službami iných krajín a pristúpenia k vyhláseniu ministrov zahraničných vecí Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny zo 7. novembra 2011 zameraného na hľadanie riešení otázky utečencov v regióne;

40.  víta záväzok Čiernej Hory a Srbska k spravodlivejšiemu vyváženiu dvojstranných vzťahov; povzbudzuje politických a náboženských vodcov v oboch krajinách, aby aj naďalej zlepšovali atmosféru medzietnického a medzináboženského dialógu s cieľom dosiahnuť dohodu, ktorá upraví postavenie srbskej ortodoxnej cirkvi v Čiernej Hore; vyzýva Komisiu, aby súbežne s prístupovými rokovaniami venovala pozornosť vzťahom medzi čiernohorskou ortodoxnou cirkvou a srbskou ortodoxnou cirkvou, pretože zlepšené vzťahy medzi týmito dvoma cirkvami a spoločenstvami, ktoré sú činné v krajine, by pozitívne ovplyvnili politické prostredie v Čiernej Hore;

41.  s uspokojením konštatuje, že medzi Čiernou Horou a Chorvátskom sú dobré susedské vzťahy; víta dohodu o spolupráci medzi čiernohorskými a chorvátskymi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorá ustanovuje rámec pre spoločné činnosti v rozličných oblastiach policajnej práce, akými sú predchádzanie trestnej činnosti, pohraničný policajný dozor a boj proti zložitým formám regionálneho a medzinárodného organizovaného zločinu; víta vytvorenie spoločnej komisie medzi Čiernou Horou a Chorvátskom a s uspokojením konštatuje, že tie tieto dve strany sa dohodli, že sa budú riadiť rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v stále nevyriešenej otázke vlastníctva územia polostrova Prevlaka;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1) Ú. v. EÚ L 108, 29.04.2010, s. 3. (2) Pozri Európska rada, 9. decembra 2011, Závery (00139/1/2011). (3) Pozri Európska rada, 16. – 17. decembra 2010, Závery (00030/1/2010).