Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2212(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0352/2011

Predkladané texty :

A7-0352/2011

Rozpravy :

PV 23/05/2012 - 6
CRE 23/05/2012 - 6

Hlasovanie :

PV 23/05/2012 - 8.6
CRE 23/05/2012 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
PV 16/04/2014 - 7.34
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0219
P7_TA(2014)0429

Prijaté texty
PDF 331kWORD 99k
Streda, 23. mája 2012 - Štrasburg
Vyšetrovacie právomoci Európskeho parlamentu
P7_TA(2012)0219A7-0352/2011
Text
 Zjednotený text

Návrh nariadenia prijatý Európskym parlamentom dňa 23. mája 2012 o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO (2009/2212(INI))(1)

-----------------------

(1) Európsky parlament sa rozhodol odložiť hlasovanie o uznesení v súlade s tretím odsekom článku 41 (A7-0352/2011).


NÁVRH NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO

EURÓPSKY PARLAMENT,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 226 ods. 3,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 106a,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Rady(1),

so zreteľom na súhlas Komisie(2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Lisabonská zmluva vytvorila podmienky na obnovenie a posilnenie inštitucionálnej rovnováhy v Únii, čo umožní efektívnejšie, otvorenejšie a demokratickejšie fungovanie jej inštitúcií; v rámci toho sa posilnili a rozšírili funkcie Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o politickú kontrolu. Preto by sa v súlade s praxou národných parlamentov a požiadavkami Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „zmluvy“) mali posilniť vyšetrovacie výbory Európskeho parlamentu a mali by mať zaručené konkrétne, skutočné a jasne vymedzené právomoci, ktoré lepšie zodpovedajú jeho politickému postaveniu a kompetenciám, a to pri uplatňovaní zásady proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Právomocami vyšetrovacích výborov, ktoré sú výnimočnými nástrojmi politickej kontroly, by nemali byť dotknuté povinnosti iných inštitúcií.

(2)  Európsky parlament, Rada a Komisia prijali 19. apríla 1995 rozhodnutie 95/167/ES, Euratom, ESUO(3), ktoré stanovuje podrobné pravidlá o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu. V uvedenom rozhodnutí sa pripúšťa, že jeho ustanovenia sa môžu na základe skúseností revidovať.

(3)  Vzhľadom na obnovenú inštitucionálnu rovnováhu, ktorú priniesla Lisabonská zmluva, a na skúsenosti získané z práce vyšetrovacích výborov Európskeho parlamentu by sa malo rozhodnutie 95/167/ES, Euratom, ESUO zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(4)  V súlade so zásadou užitočnosti, ako ju chápe judikatúra Súdneho dvora(4), by mali byť právomoci, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh vyplývajúcich z vyšetrovacieho práva, zverené Európskemu parlamentu a jeho vyšetrovacím výborom. V záujme toho je tiež nevyhnutné, aby inštitúcie a orgány Únie ako aj členské štáty prijali všetky opatrenia, ktoré uľahčia plnenie týchto úloh.

(5)  Vyšetrovací výbor by sa nemal zriadiť, ak sú tvrdené skutočnosti predmetom súdneho vyšetrovania, a to až do ukončenia súdneho konania. Aby však nedošlo ku konfliktu medzi politickým a súdnym vyšetrovaním, mal by mať Európsky parlament možnosť preskúmať, či je potrebné pozastaviť vyšetrovanie vyšetrovacieho výboru, ak sa po jeho zriadení začalo súdne konanie vo veci súvisiacej s tvrdenými skutočnosťami.

(6)  Zo zásad otvorenosti, dobrej správy vecí verejných a demokratickej zodpovednosti vyplýva, že konanie vyšetrovacích výborov, najmä vypočutia, by mali byť verejné; na druhej strane by mala byť tiež ustanovená možnosť viesť neverejné konanie a určiť primerané pravidlá na zachovanie dôvernosti, aby bola zabezpečená účinnosť vyšetrovania, ochrana životne dôležitých záujmov členských štátov, ochrana súkromia a nedotknuteľnosť osoby – najmä v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov – alebo ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.

(7)  Cieľom vyšetrovacieho práva ako dôležitého prvku parlamentných právomocí dohľadu je určiť, ako sa v minulosti uplatňoval súbor platných právnych predpisov. Je teda dôležité, aby sa vyšetrovací výbor mohol spoliehať na faktické dôkazy zhromaždené v priebehu svojho vyšetrovania. Na tento účel by mal byť vyšetrovací výbor schopný vypočúvať členov inštitúcií Únie a členov vlád členských štátov, získavať dôkazy od úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie alebo členských štátov, ako aj od akejkoľvek inej osoby, ktorá má bydlisko v Únii, vyžiadať si znalecké posudky a dokumenty a vykonávať priamo na mieste vyšetrovania.

(8)  Vyšetrovanie by sa malo viesť pri plnom rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd, najmä zásady spravodlivosti a práva zúčastnených osôb vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa ich týkajú.

(9)  Vyšetrovacie výbory by mali v plnom rozsahu dodržiavať práva tých, ktorých si predvolali, aby svedčili, v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie.

(10)  Vyšetrovanie by malo tiež brať do úvahy zásadu, že závery vyšetrovania by sa mali zakladať výlučne na skutočnostiach, ktoré majú dôkaznú hodnotu. Na tento účel by mal mať vyšetrovací výbor predovšetkým prístup ku všetkým relevantným dokumentom v držbe inštitúcií alebo orgánov Únie, členských štátov alebo v prípade, že sa dokument považuje za dôležitý pre úspešnosť vyšetrovania, aj každej fyzickej alebo právnickej osoby.

(11)  V súlade so zásadou lojálnej spolupráce a v snahe prispievať k udržaniu právneho poriadku Únie by mali inštitúcie a orgány Únie alebo členské štáty určiť úradníkov alebo iných zamestnancov, ktorých splnomocnia, aby vystúpili pred vyšetrovacím výborom, keď ich na to výbor vyzve. Okrem toho musí byť možné predvolať pred vyšetrovací výbor členov Komisie zodpovedných za predmet vyšetrovania, ak sa ich svedectvo považuje za dôležité a nevyhnutné pre dôkladné posúdenie predmetu preskúmania.

(12)  S cieľom zabezpečiť, aby vyšetrovací výbor mohol nadobudnúť istotu, že jeho závery sa zakladajú na skutočnostiach s dôkaznou hodnotou, by však výbor mal mať tiež právo žiadať vypočutie akejkoľvek osoby, ktorá má bydlisko v Únii, ako svedka, ktorého povinnosťou by bolo ochotne, úplne a pravdivo odpovedať na otázky. Navyše, ak úradníci a ostatní zamestnanci Únie v súlade s článkom 17 a článkom 19 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, stanoveného v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(5), a s článkom 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, uvedených v tom istom nariadení, nemajú povolené uposlúchnuť predvolanie výboru, dostaviť sa na výsluch a osobne predkladať vyjadrenia a svedčiť, úradník alebo orgán zodpovedný za zamietnutie povolenia by mal predstúpiť pred výbor a ozrejmiť dôvody zamietnutia.

(13)  Ratifikáciou Zmluvy o fungovaní Európskej únie členské štáty dali tiež súhlas, že Európskemu parlamentu udeľujú právo vyšetrovať obvinenia z porušenia právnych predpisov Únie alebo nesprávneho úradného postupu pri ich uplatňovaní. Preto by sa mali zaviazať k tomu, že ich vnútroštátne orgány v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov budú poskytovať vyšetrovacím výborom potrebnú podporu a tak im umožnia plniť ich úlohy.

(14)  S cieľom posilniť demokratickú kontrolu na úrovni Únie, ustanovenia tohto nariadenia priznávajú vyšetrovacím výborom rozšírené právomoci. S cieľom zabezpečiť účinnosť týchto ustanovení, zvýšiť efektívnosť vyšetrovania a viac ho zosúladiť s vnútroštátnou parlamentnou praxou malo by toto nariadenie v jasne vymedzených prípadoch stanoviť možnosť účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií. Členské štáty by mali zaručiť, že pri určitých porušeniach predpisov sa v súlade s ich vnútroštátnym právom budú uplatňovať primerané sankcie a že sa začne náležité konanie proti páchateľom týchto porušení.

(15)  Mala by sa rešpektovať doktrína o rozdelení právomocí, podľa ktorej by mali byť zákonodarná (parlament), výkonná (vláda) a súdna (súdy) moc od seba oddelené, aby sa zabránilo zneužitiu právomocí.

(16)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie;

PRIJAL TOTO NARIADENIE:

Oddiel 1

Predmet a všeobecné pravidlá zriaďovania vyšetrovacích výborov

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Toto nariadenie stanovuje podrobné ustanovenia o výkone právomocí Európskeho parlamentu – bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené zmluvami ostatným inštitúciám alebo orgánom – pri jeho úlohe vyšetrovať obvinenia z porušenia predpisov alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Únie zo strany inštitúcie alebo orgánu Únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo akejkoľvek osoby, ktorá je na základe právnych predpisov Únie splnomocnená na ich vykonávanie.

2.  Ustanovenia upravujúce vnútornú organizáciu vyšetrovacích výborov sú stanovené v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu.

Článok 2

Zriaďovanie a mandát vyšetrovacích výborov

1.  Európsky parlament môže za podmienok a obmedzení stanovených v zmluvách zriaďovať dočasné vyšetrovacie výbory.

2.  Európsky parlament môže zriadiť takéto vyšetrovacie výbory na žiadosť štvrtiny svojich členov.

3.  V rozhodnutí o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uvedie jeho mandát, a to predovšetkým:

   a) predmet a účel vyšetrovania, s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie;
   b) zloženie výboru, založené na vyváženom zastúpení politických síl;
   c) lehota na predloženie správy, ktorá nepresiahne 12 mesiacov od dátumu prvého stretnutia výboru, a ktorú Európsky parlament môže na základe odôvodneného rozhodnutia dvakrát predĺžiť najviac o tri mesiace.

Článok 3

Zánik vyšetrovacích výborov

Vyšetrovací výbor zaniká:

   a) predložením svojej správy alebo
   b) uplynutím lehoty na predloženie správy a
   c) v každom prípade skončením volebného obdobia.

Článok 4

Obnovené vyšetrovania

Vyšetrovací výbor sa nesmie zriadiť ani obnoviť v súvislosti so záležitosťami, ktoré už boli predmetom vyšetrovania vyšetrovacieho výboru, kým neuplynie najmenej dvanásť mesiacov od času, keď predchádzajúci vyšetrovací výbor ukončil svoju činnosť podľa článku 3 písm. a) alebo b), ak sa neobjavia nové skutočnosti. Vyšetrovací výbor sa môže zriadiť vždy, keď sa objavia nové a závažné skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť vecné zistenia.

Oddiel 2

Všeobecné procesné pravidlá

Článok 5

Nezlučiteľnosť

1.  Vyšetrovací výbor nesmie vyšetrovať tvrdené skutočnosti, ktoré sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania, pokiaľ nie je súdne konanie uzavreté.

2.  Ak sa po zriadení vyšetrovacieho výboru začne súdne konanie vo veci súvisiacej s tvrdenými skutočnosťami, Európsky parlament preskúma, či je potrebné vyšetrovanie výboru pozastaviť počas trvania takýchto konaní v súlade s článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Doba pozastavenia sa nezapočítava do lehoty uvedenej v článku 2 ods. 3 písm. c).

3.  Komisia môže v lehote dvoch mesiacov od zriadenia vyšetrovacieho výboru alebo od času, keď bola informovaná o obvinení z porušenia právnych predpisov Únie zo strany členského štátu, ktoré bolo vznesené pred vyšetrovacím výborom, oznámiť Európskemu parlamentu, že prípad, ktorý má byť vyšetrovacím výborom preskúmaný, je predmetom konania Únie pred podaním žaloby. Vyšetrovací výbor v takomto prípade uskutoční všetky kroky potrebné na to, aby Komisii umožnil v plnej miere vykonávať právomoci, ktoré na ňu boli na základe zmlúv prenesené.

Článok 6

Verejný charakter konania

1.  Konanie vyšetrovacieho výboru, a najmä vypočutia, ktoré vedie výbor, sú verejné.

2.  Konanie je výnimočne neverejné, ak o to požiada štvrtina členov vyšetrovacieho výboru, inštitúcia alebo orgán Únie alebo príslušné vnútroštátne orgány. Ak svedok alebo znalec požiadajú o neverejné vypočutie, vyšetrovací výbor túto žiadosť a údajné dôvody posúdi bez účasti verejnosti.

Dôverné informácie, ako sa uvádza v článku 8, sa vyšetrujú bez účasti verejnosti.

Článok 7

Osoby menované počas vyšetrovania

Vyšetrovací výbor informuje každú osobu menovanú počas vyšetrovania, ktorá by mohla byť vyšetrovaním dotknutá. Takúto osobu na jej žiadosť vypočuje.

Článok 8

Dôvernosť informácií

1.  Informácie, ktoré získal vyšetrovací výbor, sa používajú výhradne na výkon jeho úloh. Nesmú sa zverejniť, ak obsahujú materiál dôverného charakteru. Európsky parlament musí spracovať a chrániť dôverné informácie v súlade s jeho internými pravidlami uplatniteľnými na „utajované skutočnosti EÚ“ a na neutajované „ostatné dôverné informácie“.

2.  Odsek 1 tiež platí v prípade informácií, ktorých zverejnenie by mohlo:

   a) ohroziť ochranu súkromia a nedotknuteľnosť osoby – najmä vzhľadom na právne predpisy Únie o ochrane osobných údajov;alebo
   b) ohroziť obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva; alebo
   c) spôsobiť značné poškodenie záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov.

3.  Členovia vyšetrovacieho výboru alebo akékoľvek iné osoby, ktoré sa v rámci svojich pracovných úloh oboznámia so skutočnosťami, informáciami, poznatkami, dokumentmi alebo predmetmi, v prípade ktorých musí byť zachované tajomstvo podľa ustanovení prijatých členským štátom alebo inštitúciou Únie, majú povinnosť, aby ich aj po skončení svojich pracovných úloh udržali v utajení pred akoukoľvek neoprávnenou osobou alebo verejnosťou.

Článok 9

Spolupráca

Orgány a inštitúcie Únie a vnútroštátne orgány členských štátov konajúc v súlade s ustanoveniami právnych predpisov Únie a členských štátov poskytujú vyšetrovaciemu výboru pomoc pri plnení jeho úloh v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.

Článok 10

Oznámenia

Každé oznámenie určené vnútroštátnym orgánom členských štátov sa na účely uplatňovania tohto nariadenia vykonáva prostredníctvom ich stálych zastúpení pri Únii.

Článok 11

Výsledky vyšetrovania

1.  Záverečná správa vyšetrovacieho výboru sa predloží Európskemu parlamentu.

2.  Záverečná správa vyšetrovacieho výboru môže obsahovať menšinové stanovisko za predpokladu, že toto menšinové stanovisko podporí aspoň jedna štvrtina členov výboru.

3.  Európsky parlament môže odovzdať inštitúciám alebo orgánom Únie alebo členským štátom na postúpenie príslušným orgánom akékoľvek odporúčania, ktoré prijme na základe záverečnej správy.

Oddiel 3

Vyšetrovanie

Článok 12

Vedenie vyšetrovania

1.  S cieľom uskutočniť vyšetrovania v rámci pôsobnosti svojho mandátu a v zmysle článkov 14 až 18 môže vyšetrovací výbor:

   vypočuť členov inštitúcií Únie a členov vlád členských štátov;
   získať dôkazy od úradníkov a ostatných zamestnancov Únie a členských štátov;
   získať dôkazy od akejkoľvek inej osoby, ktorá má bydlisko v Únii;
   vyžiadať si znalecké posudky;
   vyžiadať si dokumenty;
   viesť vyšetrovanie na mieste.

2.  Vyšetrovací výbor môže v rámci vyšetrovania požiadať vnútroštátne orgány o pomoc.

3.  V prípade, že prípady porušenia alebo nesprávny úradný postup pri uplatňovaní práva Únie zahŕňajú možnú zodpovednosť orgánu alebo úradu členského štátu, vyšetrovací výbor môže požiadať parlament príslušného členského štátu o spoluprácu pri vyšetrovaní.

Európsky parlament môže na tento účel uzatvoriť s parlamentmi členských štátov medziparlamentné dohody.

Článok 13

Vyšetrovanie na mieste

Vyšetrovací výbor môže viesť vyšetrovanie na mieste. Vykonáva sa v prípade potreby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 14

Vyžiadanie dokumentov

1.  Inštitúcie a orgány Únie poskytnú vyšetrovaciemu výboru na požiadanie všetky príslušné dokumenty, ktoré sú v ich vlastníctve.

2.  Orgány členských štátov poskytnú vyšetrovaciemu výboru na požiadanie všetky príslušné dokumenty, ktoré sú v ich vlastníctve, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a podľa pravidiel stanovených v článku 346 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.  Vyšetrovací výbor môže žiadať od ktorejkoľvek inej dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby, aby poskytla dokumenty, ktoré môže výbor považovať za dôležité pre úspech vyšetrovania. Tieto osoby vyhovejú žiadosti výboru bez toho, aby tým boli dotknuté ich záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov. Môžu tiež uplatňovať svoje práva, ktoré by požívali podľa vnútroštátnych právnych predpisov v prípade zabavenia predmetov vnútroštátnymi donucovacími orgánmi.

4.  V žiadosti o dokumenty sa musí uviesť právny základ a účel žiadosti, spresniť, ktoré dokumenty sa požadujú, a stanoviť termín, dokedy treba dokumenty poskytnúť. Uvedú sa aj možné dôsledky v prípade neopodstatneného odmietnutia poskytnúť vyžiadané dokumenty.

Článok 15

Svedkovia

1.  Na účely tohto nariadenia sa pod pojmom „osoba“ rozumie fyzická osoba, ktorá v súlade s ustanoveniami tohto článku vypovedá na vypočutí pred vyšetrovacím výborom.

Vyšetrovací výbor môže požiadať každého, kto má bydlisko v Únii, aby sa zúčastnil na vypočutí výboru, ak je to potrebné na splnenie jeho úloh..

Každá žiadosť musí obsahovať priezvisko, rodné mená a adresu príslušnej osoby a musí sa v ňom presne uviesť, v akej veci a z akých dôvodov si výbor želá uvedenú osobu vypočuť. Výbor ho v súlade s článkom 10 postúpi príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu, v ktorom má osoba bydlisko. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce a relevantnými právnymi ustanoveniami príslušný vnútroštátny orgán predvolá osobu, aby sa dostavila pred vyšetrovací výbor.

2.  Tieto osoby musia ochotne, úplne a pravdivo odpovedať na otázky členov vyšetrovacieho výboru. Môžu si uplatňovať právo odoprieť výpoveď, ktoré by mali, keby ich o vypočutie požiadal parlamentný vyšetrovací výbor či podobný orgán v členskom štáte ich bydliska, alebo ak podobný výbor alebo orgán neexistuje, v členskom štáte, v ktorom sa koná vypočutie.

Osoby musia byť vopred informované o svojich právach a povinnostiach a o možných dôsledkoch neopodstatneného odmietnutia vyhovieť žiadosti o vypočutie výborom, krivej svedeckej výpovede a podplácania osôb.

Článok 16

Svedectvo členov inštitúcií Únie a členov vlád členských štátov

Vyšetrovací výbor môže vyzvať inštitúcie Únie – s výnimkou Súdneho dvora Európskej Únie - alebo vlády členských štátov, aby určili jedného alebo viacerých svojich členov, aby sa zúčastnili na jeho konaní, ak sa ich svedectvo považuje za dôležité a nevyhnutné pre dôkladné posúdenie predmetu preskúmania.

Na základe žiadosti podľa prvého odseku Komisia určí jedného alebo viacerých členov Komisie zodpovedných za predmet preskúmania, aby predstúpili pred vyšetrovací výbor.

Článok 17

Úradníci a ostatní zamestnanci Únie a členských štátov

1.  Vyšetrovací výbor môže vyzvať inštitúcie alebo orgány Únie, aby vymenovali jedného alebo viacerých úradníkov alebo iných zamestnancov, ktorí sa zúčastnia na jeho konaní.

Inštitúcie Únie alebo orgány určia úradníkov alebo iných zamestnancov, ktorých poveria, aby predstúpili pred vyšetrovací výbor.

2.  Vyšetrovací výbor môže predvolať konkrétneho úradníka alebo iného zamestnanca Únie, aby svedčil vo veci spojenej s výkonom jeho služobných povinností, ak sa domnieva, že vypočutie tejto osoby je potrebné na splnenie jeho úlohy. Ak úradník alebo iný zamestnanec nie je v súlade s článkom 17 a článkom 19 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie oprávnený uposlúchnuť predvolanie výboru, zúčastniť sa na výsluchu a osobne predložiť vyhlásenia a vypovedať, úradník alebo orgán zodpovedný za odmietnutie oprávnenia sa dostavia pred vyšetrovací výbor a vysvetlia dôvody, prečo nebolo oprávnenie udelené .

3.  Vyšetrovací výbor môže požiadať členské štáty, aby menovali jedného alebo viacerých svojich úradníkov, ktorí sa majú zúčastniť na jeho konaní.

4.  Dotknutý členský štát určí úradníkov, ktorých v súlade s právom uvedeného členského štátu oprávni predstúpením pred vyšetrovací výbor.

Príslušní úradníci vypovedajú v mene svojej vlády a podľa jej pokynov. Naďalej sú viazaní povinnosťami plynúcimi z právneho poriadku, ktorému podliehajú.

Ak nie je žiaden takýto príslušný úradník oprávnený vypovedať pred vyšetrovacím výborom, predstúpi pred výbor zástupca oprávnený zaväzovať vládu dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody, prečo nebolo oprávnenie vydané.

Článok 18

Znalci

1.  Vyšetrovací výbor môže rozhodnúť, že si vyžiada posudok jedného alebo viacerých znalcov. V rozhodnutí výboru budú stanovené úlohy znalcov, ako aj lehoty, v ktorých sa má posudok vypracovať.

2.  Znalci sa môžu vyjadriť iba k otázkam, ktoré im boli výslovne položené.

3.  Na návrh znalca môže vyšetrovací výbor požiadať o vypočutie akejkoľvek osoby, ktorá má bydlisko v Únii v súlade s článkami 15 až 17.

4.  Po predložení posudku môže byť znalec vypočutý vyšetrovacím výborom.

Článok 19

Sankcie

1.  Každé odmietnutie splnenia povinností alebo nesplnenie povinností podľa tohto nariadenia sa úradne zaznamená.

Predseda Európskeho parlamentu môže úplne alebo čiastočne oznámiť obsah takýchto úradných záznamov a zabezpečí, aby bolo oznámenie zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovali primerané sankcie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi za tieto porušenia tohto nariadenia:

   neopodstatnené odmietnutie poskytnúť vyžiadané dokumenty;
   neopodstatnené odmietnutie osôb vyhovieť žiadosti o vypočutie
   poskytnutie krivej svedeckej výpovede; a
   podplácanie osôb.

Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia zodpovedať sankciám za porušenia rovnakého charakteru v súvislosti s prácou vyšetrovacích výborov v národných parlamentoch.

3.  Ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba porušila predpisy podľa odseku 2, členský štát, v ktorom má táto osoba bydlisko, začne proti nej primerané konanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 20

Náklady

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie členov a úradníkov alebo iných zamestnancov orgánov a inštitúcií Únie znášajú uvedené orgány a inštitúcie. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie iných osôb, ktoré vypovedajú pred vyšetrovacím výborom, uhrádza Európsky parlament v súlade so stropmi, ktoré sú stanovené pre vypočutie znalcov.

Oddiel 4

Záverečné ustanovenia

Článok 21

Zrušenie

Rozhodnutie 95/167/ES, Euratom, ESUO sa týmto zrušuje.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ...(6)

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

Predseda

(1) Ú. v. ...
(2) Ú. v. ...
(3) Ú. v. ES L 78, 6.4.1995, s. 1.
(4) Rozsudok v spojených veciach 281, 283 až 285 a 287/85 Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo/Komisia [1987] Zb. rozh. ESD 3203, článok 28.
(5) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(6)* Ú. v. EÚ: doplňte prosím dátum: dvanásť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia