Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2297(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0192/2012

Predkladané texty :

A7-0192/2012

Rozpravy :

PV 02/07/2012 - 20
CRE 02/07/2012 - 20

Hlasovanie :

PV 03/07/2012 - 6.8
CRE 03/07/2012 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0273

Prijaté texty
PDF 306kWORD 117k
Utorok, 3. júla 2012 - Štrasburg
Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti vôd
P7_TA(2012)0273A7-0192/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného prístupu k európskym problémom v tejto oblasti (2011/2297(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(1) (ďalej len rámcová smernica o vode),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality(2) (ďalej len smernica o podzemných vodách),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(3) (ďalej len smernica o environmentálnych normách kvality),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd(4) (ďalej len smernica o čistení komunálnych odpadových vôd),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(5) (ďalej len smernica o dusičnanoch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(6) (ďalej len smernica o povodniach),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(8) (ďalej len nariadenie REACH),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(10) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 528/2012 z  22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(12),

–  so zreteľom na koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na pripravované európske partnerstvo v oblasti inovácií týkajúce sa vody,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júla 2007 s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (COM(2007)0414),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012(13) o šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo 12. – 17. marca 2012 v Marseille, a na platformu kompromisov a riešení, prijatú na tom istom fóre,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 k bielej knihe Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení(15),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre petície (A7-0192/2012),

A.  keďže rámcová smernica o vode ustanovila rámec na ochranu a obnovu čistých vodných zdrojov v EÚ a na zabezpečenie ich dlhodobého a udržateľného využívania, a jej cieľom je dosiahnuť „dobrý ekologický a chemický stav“ do roku 2015; ale keďže z prehodnotenia plánov manažmentu povodí, ktoré vypracovali členské štáty podľa požiadaviek smernice, vyplýva, že významný počet vodných útvarov EÚ nedosiahne do roku 2015 „dobrý stav“ vzhľadom na dlhodobé aj novo vznikajúce problémy;

B.  keďže biodiverzita sladkých vôd v Európe je v kríze, keď 37 % európskych druhov sladkovodných rýb a 40 % druhov sladkovodných mäkkýšov je podľa kritérií červenej listiny Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) považovaných za ohrozených;

C.  keďže vodné zdroje sú obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny klímy, čo by mohlo viesť k poklesu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšenému výskytu záplav a sucha a ich väčšej intenzite;

D.  keďže voda je pre život nevyhnutný a nepredajný verejný majetok a správne hospodárenie s vodou zohráva dôležitú úlohu pri zachovaní svetového prírodného kapitálu a ekosystémových služieb, ako aj pri všetkých hľadiskách využívania zdrojov a hospodárskej výroby, keďže budúcnosť európskeho priemyslu závisí od nájdenia účinnej odpovede na súčasné problémy oblasti vôd a od zodpovedného a efektívneho manažmentu súčasných vodných zdrojov, ktoré majú priamy vplyv na ľudské zdravie, výrobu energie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť;

E.  keďže Európa odoberá v súčasnosti asi 13 % vody, ktorú má celkovo k dispozícii, pričom je zaznamenaný určitý nedostatok vody, a keďže na mnohých miestach Európy odber vody prevyšuje trvalo udržateľnú úroveň, a na základe toho sú ohrozené voľne žijúce zvieratá, bezpečné zásobovanie spoločnosti a rôzne hospodárske použitia, a keďže v niektorých juhoeurópskych regiónoch prevyšuje ukazovateľ spotreby vody 40 %, a to znamená vysoký nedostatok vody;

F.  keďže pre polosuché podnebie rozsiahlych oblastí v južnej Európe v období kratšom ako rok a takisto dlhšom ako rok je charakteristické veľmi nerovnomerné rozdelenie vodných zdrojov, a keďže toto veľmi nerovnomerné rozdelenie sa často zhoršuje so zmenou klímy;

G.  keďže stratégia Európa 2020 predpokladá účinnejšie využívanie zdrojov a keďže súčasné trendy vo využívaní vody sú často neudržateľné z dôvodu neúsporných postupov, ktoré vedú k plytvaniu vodou, a keďže systémy vodnej infraštruktúry sú často zastarané, a to tak v najviac, ako aj v najmenej rozvinutých regiónoch, a chýbajú informácie o skutočnom výkone a stratách;

H.  keďže prechod k ekologickému hospodárstvu sa môže uskutočniť len prostredníctvom zohľadnenia problémov v oblasti vodného hospodárstva;

I.  keďže neprimerané čistenie odpadových vôd spôsobuje pretrvávajúcu úroveň znečistenia morského pobrežia EÚ a je teda bezpodmienečne nevyhnutné urýchliť v členských štátoch zavedenie infraštruktúry čistenia odpadových vôd;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti vôd: úspechy a nedostatky

1.  uznáva, že rámcová smernica o vode predstavuje pevný a ambiciózny legislatívny základ na dlhodobé integrované hospodárenie s vodou v EÚ; víta zlepšenie kvality európskych vôd a čistenia odpadových vôd v posledných rokoch; upozorňuje však, že tempo vykonávania v členských štátoch a regiónoch je pomalé a nerovnomerné a že na dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých európskych vôd treba do roku 2015 podstatne zlepšiť vykonávanie rámcovej smernice o vode;

2.  uznáva, že voda je spoločným bohatstvom ľudstva a verejným statkom a prístup k nej by mal byť základným a univerzálnym právom; zdôrazňuje, že udržateľné využívanie vôd je z hľadiska ochrany životného prostredia aj z hľadiska zdravia nevyhnutnosť, ktorá zohráva zásadnú úlohu v cykle regulácie klímy; znovu opakuje, že je potrebné prispôsobiť pravidlá na vnútornom trhu osobitným vlastnostiam sektora vodného hospodárstva a vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity riadili vodu a služby spojené s vodou podľa článku 9 rámcovej smernice o vode;

3.  konštatuje, že napriek pokroku pri vykonávaní smernice o spracovaní mestskej odpadovej vody naďalej existujú nedostatky týkajúce sa mier súladu stokových sústav a/alebo zaobchádzania s odpadovou vodou;

4.  zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu súčasných právnych predpisov v sektore vodného hospodárstva, stále existujú určité nedostatky, ktoré je potrebné vyriešiť prispôsobením platných právnych predpisov prioritám politiky v oblasti vodného hospodárstva a vytvorením nových právnych predpisov s cieľom riešiť dopad osobitných odvetví a činností, a pritom je potrebné brať do úvahy význam dobrovoľnej spolupráce medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a ostatnými zúčastnenými stranami v záujme trvalo udržateľného vodného hospodárstva;

5.  potvrdzuje svoje stanovisko, že je nevyhnutné, aby Komisia predložila legislatívny návrh podobný smernici o povodniach, ktorý podporí prispôsobenie politiky EÚ v súvislosti s nedostatkom vody a suchom, ako aj prispôsobenie zmene klímy;

6.  klasifikuje pripravovanú koncepciu Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov ako reakciu politík EÚ na súčasné a budúce problémy týkajúce sa vôd, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatočnú dostupnosť kvalitnej vody na udržateľné a spravodlivé využívanie vody do roku 2050 bez toho, aby boli dotknuté zvrchované práva jednotlivých štátov, týkajúce sa vôd;

7.  upozorňuje členské štáty na ich povinnosť vyplývajúcu z rámcovej smernice o vode, ktorou je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala rázne opatrenia, ktoré skoncujú s porušovaním právnych predpisov EÚ v oblasti vôd členskými štátmi; žiada zároveň poskytnutie pomoci napríklad prostredníctvom vypracovania a sprístupnenia komplexných usmernení a účinných nástrojov na podporu budovania kapacít najmä pre regionálne orgány a správy povodia riek, na zabezpečenie rovnakých podmienok a na pomoc členským štátom pri dosahovaní väčšieho súladu v budúcich etapách vykonávania politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva s cieľom splniť záväzky v oblasti vodného hospodárstva; poukazuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch petície odhalili problémy spojené s transpozíciou a správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ o vode, a vyzýva Komisiu, aby bola pri svojich vyšetrovaniach rozhodnejšia, najmä pri preskúmavaní petícií;

Účinné využívanie vody a riadenie zdrojov

8.  zdôrazňuje význam efektívnosti využívania vody; žiada účinnejšie využívanie vody najmä v odvetviach ako je energetika a poľnohospodárstvo, ktoré sú najväčšími používateľmi vody;

9.  zdôrazňuje súvislosť medzi výrobou energie, energetickou účinnosťou a bezpečnosťou vodných zdrojov; upozorňuje, že na európskej úrovni treba vytvoriť ďalšie stratégie a koncepcie, ako napríklad použitie vody ako zásobníka energie, aby rastúci dopyt týkajúci sa energie neohrozil bezpečnosť vodných zdrojov a aby sa využil potenciál na zníženie spotreby energie prostredníctvom účinného využívania vody; zdôrazňuje, že pri posudzovaní udržateľnosti tradičných aj nízkouhlíkových zdrojov energie vrátane bioenergie a vodnej energie by sa malo prihliadať na využívanie vody, a poukazuje pritom na riziká ťažby nekonvenčných zásob zemného plynu;

10.  zdôrazňuje, že účinnosť a udržateľnosť využívania vody v poľnohospodárskom odvetví sa môže zlepšiť zavedením inovačných technológií a postupov a zvýšením informovanosti a povedomia poľnohospodárov a koncových používateľov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na dosiahnutie pozitívnych výsledkov v oblasti ochrany vôd je vhodná spolupráca medzi poľnohospodármi a ostatnými zúčastnenými stranami; navyše zdôrazňuje, že vzhľadom na problémy súvisiace so zmenou klímy a potravinovou bezpečnosťou by sa mali zabezpečiť pre poľnohospodárstvo dostatočné vodné zdroje, napríklad prostredníctvom vytvárania zásobníkov vody; konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva využíva väčšinu vodných zdrojov a zdôrazňuje význam zachovania a trvalo udržateľného využívania vody v súčasnej reforme SPP;

11.  domnieva sa, že rastúci dopyt po vode si vyžaduje naliehavé investície do zavlažovania, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k riešeniam na vyrovnanie sa s nedostatkom vody, ako je umelé dopĺňanie podzemných rezervoárov vody, zachytávanie vody a vývoj alternatívnych techník zavlažovania; zároveň zdôrazňuje význam prenosu znalostí a technológií týkajúcich sa týchto techník, ako aj ochrany vody a jej zachytávania, hospodárenia s podzemnými vodami a čistenia odpadových vôd;

12.  zdôrazňuje, že obnova podzemných vôd v poľnohospodárskych a lesných oblastiach je veľmi vysoká a že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má už teraz veľkú zodpovednosť za zachovanie čistoty kvalitných podzemných vôd; uznáva doterajšie úsilie poľnohospodárov o zlepšenie kvality podzemných vôd;

13.  zdôrazňuje, že politika hygieny vody a nakladania s odpadovými vodami vhodná z hľadiska životného prostredia a z hospodárskeho hľadiska by mala riešiť znečistenie pri zdroji a nemala by nechať všetky znečisťujúce látky prejsť až k nákladnému konečnému čisteniu odpadovej vody, najmä vzhľadom na vody pretekajúce znečistenou pôdou; podporuje využívanie odpadovej vody a vedľajších produktov čistenia odpadovej vody, ktoré vznikajú na základe prísnych požiadaviek na kvalitu, ako nového zdroja; poznamenáva, že odpadové vody možno používať ako zdroj energie prostredníctvom spätného získavania tepla alebo energie z organických látok, ktoré obsahujú, a že táto možnosť by sa mala rozvinúť;

14.  žiada, aby sa právne predpisy EÚ v oblasti vôd podľa potreby aktualizovali tak, aby riadne zohľadňovali technický pokrok v oblasti opätovného používania a recyklácie vody a aby umožňovali nákladovo a energeticky účinné použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie, ako aj opätovné použitie šedej vody v domácnostiach; žiada opatrenia na náležité sledovanie chemickej a biologickej kvality recyklovanej vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy na vytvorenie stimulov na rozsiahlejšie využívanie čistenej odpadovej vody, šedej a dažďovej vody s cieľom prispieť k zmierneniu zaťaženia vodných zdrojov;

15.  zdôrazňuje, že zníženie spotreby vody by malo byť prioritou; zdôrazňuje význam ekodizajnu, zariadení na šetrenie vodou a požaduje povinné merania vody vo všetkých odvetviach a u všetkých používateľov vo všetkých krajinách EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby regulovala efektívnosť zariadení používaných v poľnohospodárstve, pokiaľ ide o využívanie vody;

16.  poukazuje na skutočnosť, že v EÚ sa kvôli neefektívnemu využívaniu stráca približne 20 % vody a že vyššia efektívnosť pri využívaní vodných zdrojov je kľúčovým faktorom trvalo udržateľného vodného hospodárstva, najmä ak je treba riešiť problémy súvisiace s nedostatkom vody a suchom; trvá na naliehavej potrebe vykonať audit stavu európskej vodnej siete, pokiaľ ide o kvalitu, zastaranosť a vzájomnú prepojenosť, keďže až 70 % vody dodávanej do európskych miest sa stráca v dôsledku presakovania vodnej siete, ako aj na potrebe podporiť investície do infraštruktúry;

Voda a ekosystémy

17.  pripomína, že voda je základom väčšiny ekosystémových služieb, a zdôrazňuje význam správneho hospodárenia s vodou pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné opatrenia na opätovné zalesňovanie a obnovu mokradí v rámci hospodárenia s vodnými zdrojmi; žiada lepšie zosúladenie cieľov rámcovej smernice o vode s programom Natura 2000; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a že by mala prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody; zdôrazňuje, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že zmeny vodného cyklu závisia od biotopu, a to má vplyv na percentuálny podiel recyklovanej vody: vodný cyklus nie je všade rovnaký, pričom v trópoch je iný ako v Stredozemí a v stredne alebo vyššie položených oblastiach;

18.  zdôrazňuje, že vodné zdroje a s nimi súvisiace ekosystémy sú obzvlášť ovplyvniteľné zmenou klímy, ktorá by mohla viesť k zníženiu množstva a kvality dostupnej vody, najmä pitnej vody, ako aj k zvýšeniu frekvencie a intenzity záplav a súch; žiada, aby sa v rámci politík na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie náležite zohľadňoval vplyv na vodné zdroje; zdôrazňuje význam stratégií zameraných na predchádzanie rizikám, ich zmierňovanie a reakciu na ne s cieľom zamedziť extrémnym javom súvisiacim s vodou;

19.  podčiarkuje vplyv, ktorý by mohla mať zmena klímy na vodné ekosystémy, čo môže mať za následok nutnosť prijať dôkladné systematické opatrenia zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a zaviesť podrobné opatrenia na hospodárenie s transformovanými vodnými masami, najmä čo sa týka správy vodných nádrží a transformovaných vodných systémov, pričom je potrebné rešpektovať právomoci členských štátov v tejto oblasti;

20.  konštatuje, že niektoré krajiny netrpia nedostatkom vody, majú však ťažkosti so spravovaním nadmerného množstva vody, ktorá je výsledkom pravidelných alebo intenzívnych zrážok, záplav, riečnej erózie a znečistenia, ktoré ovplyvňuje povodia a pobrežné oblasti, ako aj s vplyvom týchto javov na miestne obyvateľstvo, o čom svedčia mnohé prijaté petície; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na značné zvýšenie rizika záplav v posledných rokoch na území členských štátov vypracovala príslušnú analýzu spôsobov, ako predchádzať následkom záplav;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vyzvala členské štáty, aby podporovali obnovenie udržateľných ekologických poľnohospodárskych činností v horských regiónoch s cieľom bojovať proti hydrologickej nestabilite a podporovať reguláciu vodných tokov prostredníctvom opätovného zavedenia osvedčených postupov, ako napr. vybudovanie priekop, odtokových kanálov a vodných nádrží, ktoré zmierňujú negatívny vplyv silných dažďov na doliny a v prípade sucha zabezpečia zásoby vody, ktoré sa navyše môžu použiť v boji proti lesným požiarom;

22.  uznáva zásadnú úlohu, ktorú majú vodonosné vrstvy vo vodnom cykle a v mnohých zásadných otázkach vrátane znečistenia vôd, plánov protipovodňovej ochrany, prenikania morských vôd a klesania pôdy z dôvodu pretrvávajúceho znižovania množstva podzemných vôd; vyzýva Komisiu, aby dostatočne zdôraznila význam trvalo udržateľného riadenia vodonosných vrstiev v pôde;

23.  vzhľadom na značné riziko ohrozenia povrchových a podzemných vôd, ktoré predstavuje prieskum a ťažba bridlicového plynu, vyzýva Komisiu, aby zaistila, že takéto činnosti budú v rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby čo možno najskôr uverejnila usmernenia o získavaní základných údajov z monitorovania vody, ktoré sa musia získať pred každým hydraulickým štiepením vykonávaným na účely prieskumu alebo ťažby, a kritériá, ktoré sa uplatnia pri posúdení vplyvov hydraulického štiepenia v rôznych geologických útvaroch na zásoby podzemných vôd, vrátane prípadného presakovania;

24.  pripomína, že ochrana pôdy je hlavným prvkom zachovania kvality vody; konštatuje, že príčiny a následky zhoršovania kvality pôdy sú podmienené najmä miestne a regionálne, a preto je potrebné uplatňovať zásadu subsidiarity; vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoj záväzok zabezpečiť kvalitu pôdy a zachovať jej zdravý stav, a dôrazne vyzýva členské štáty, v ktorých neexistujú právne predpisy na ochranu pôdy, aby pristúpili k plneniu svojich záväzkov;

25.  upozorňuje na to, že integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi a územné plánovanie na úrovni povodia by malo prihliadať na hospodárske činnosti závislé od vody a na potreby všetkých používateľov, ako aj na potrebu komplexného prístupu k problému nedostatku vody, a malo by zabezpečiť udržateľnosť ľudských činností súvisiacich s vodou;

26.  domnieva sa, že odpadová voda z mestských zdrojov predstavuje jeden z najväčších zdrojov znečistenia vodného prostredia, riek a pobreží a že úspešné vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd bude mať značný dosah na kvalitu vôd vo všetkých členských štátoch, a teda aj na úspešné vykonávanie rámcovej smernice o vode;

27.  poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý toto znečistenie môže mať na ľudské zdravie, o čom svedčia petície prijaté z Írska (Galway), Francúzska (Bretónsko) a iných členských štátov; pripomína svoje uznesenie z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie, v ktorom sa poukazuje na nebezpečné úrovne kontaminácie vôd, ktoré sú výsledkom nesprávne riadených alebo nezákonných skládok a lomov, ktoré spôsobujú presakovanie a znečisťovanie spodných vôd a hladiny podzemných vôd (nappes phréatiques);

28.  upozorňuje na niekoľko negatívnych faktorov, ktoré kritizujú predkladatelia petícií, vrátane skládok odpadu, nedostatočných kontrol kvality vody zo strany príslušných orgánov, nesprávnych alebo protiprávnych poľnohospodárskych a priemyselných postupov, rozvoja miest a rozvoja súvisiaceho s energetikou, poľnohospodárstva a priemyslu, ktoré majú vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie a ktoré sú zodpovedné za nepriaznivú kvalitu vôd; vyzýva preto, aby sa zavádzali cielenejšie stimuly na efektívne riadenie vodných zdrojov a na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k vode pre všetkých, najmä však pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, ako aj na zabezpečenie distribúcie vody do oblastí, ktoré trpia jej nedostatkom, najmä do tých oblastí, ktoré sa nachádzajú ďaleko od veľkých mestských aglomerácií vybavených vodnou infraštruktúrou;

29.  konštatuje, že obohacovanie živinami je jedným z viacerých faktorov zodpovedných za znečistenie povrchových vôd, ktoré ovplyvňuje biodiverzitu a oslabuje cenné ekosystémové služby; uznáva, že preskúmané výživové podmienky môžu byť príčinou neúspechu, ktorý sa v úsilí o dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody do roku 2015 očakáva vo viac než polovici prípadov;

30.  nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila boj proti rastúcemu vypúšťaniu znečisťujúcich látok, ako sú zvyšky antibiotík a liečiv, ako aj zvyšky hormónov z antikoncepčných tabletiek, do vody, keďže tieto zvyšky majú nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie;

Poznatky a inovácie

31.  uznáva, že rámec politiky EÚ umožňuje zhromažďovanie menej roztrieštených údajov o vode, ako aj lepšie monitorovanie; pripomína však nedostatok spoľahlivých údajov o množstve vody, napríklad o odbere a únikoch; konštatuje, že existuje potenciál pre lepšiu správu údajov, ktorý vyplýva zo zlepšenia štatistických informácií a používania centier na zber údajov, informačného systému o vode pre Európu (WISE), ako aj programu Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), pokiaľ ide o stav vodných zdrojov a o tlak, ktorému sú vystavené z dôvodu hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou environmentálnou agentúrou vypracovali nový súbor spoľahlivých ukazovateľov pre účty týkajúce sa vody; zdôrazňuje, že vedomostná základňa by mala zahŕňať koncepciu ekologických tokov a mala by prihliadať na ekosystémové služby s podporou vody a prepojeniami medzi klímou, typom krajiny a zdrojmi podzemnej vody, ktoré zabezpečuje vodný cyklus;

32.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na osobitné ciele a činnosti programu Horizont 2020 týkajúce sa lepšieho, udržateľného manažmentu vodných zdrojov a vodného prostredia v EÚ a jej susedných krajinách; vyjadruje presvedčenie, že politika EÚ v oblasti výskumu by mala reagovať na narastajúce problémy týkajúce sa vodného hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva, správy budov, priemyslu, domácností a snahy o účinné využívanie vody; v tejto súvislosti berie na vedomie program BONUS pre Baltské more ako príklad pre ostatné regióny;

33.  domnieva sa, že je dôležité povzbudzovať výskum a inovácie v oblasti vody a že je nutné podporovať rozvoj európskych klastrov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie príslušné zúčastnené strany, aby podporovali európske partnerstvo týkajúce sa inovácií v oblasti vody ako účinný nástroj, ktorý má sústrediť úsilie na výskum a inovácie s vedúcim postavením vo svete a odstrániť prekážky, ktoré bránia rýchlemu prenosu a integrácii poznatkov, najlepších dostupných metód a technických objavov na trh, a podporujú aj rozvoj vnútorného trhu v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam ekologických inovácií pre zachovanie vodných zdrojov, ako aj biodiverzity a vyvážených ekosystémov; poukazuje na potenciál pre tvorbu tzv. „zelených pracovných miest“, politiku v oblasti hospodárstva založenú na inováciách a znalostiach, lepšie vodné hospodárstvo a efektívnejšie využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vyčíslila vplyv svojich opatrení na podporu intenzívnejšieho výskumu a vývoja v oblasti vodného hospodárstva na zamestnanosť;

Presadzovanie otázky vody

34.  zdôrazňuje potrebu lepšej súdržnosti cieľov týkajúcich sa vodného hospodárstva a programu na účinné využívanie zdrojov, ktorého súčasťou sú kľúčové ciele v oblasti efektívneho hospodárenia s vodou, a ich lepšieho začlenenia do právnych predpisov na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; žiada, aby sa pri tvorbe rámcov, ktoré spájajú politiky správy ekonomických záležitostí, ako je napríklad stratégia EÚ 2020, a spoločných politík EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti, prihliadalo na úplné hodnotenie účinkov na vodné zdroje s cieľom dosiahnuť sústredenie dostupných tematicky orientovaných finančných prostriedkov na otázky vody a presadzovať otázku vody vo všetkých oblastiach politík v záujme zlepšenia kvality vody vo všetkých európskych regiónoch;

35.  poznamenáva, že v novej finančnej stratégii EÚ týkajúcej sa Kohézneho fondu by sa mali vo väčšej miere, než tomu bolo v minulosti, zohľadňovať investície do hydrotechnických infraštruktúr;

36.  konštatuje, že normy, ktoré sa uplatňujú v poľnohospodárstve, sú už v súčasnosti prísne a riadne sa monitorujú; žiada posilnenie environmentálnej podmienenosti v spoločnej poľnohospodárskej politike na základe existujúcich záväzkov;

Voda a hospodárstvo

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom transparentných a účinných cenových režimov, uplatňovaných vo všetkých odvetviach, ktoré používajú vodu, a zameraných na plnú návratnosť nákladov vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje zabezpečili uplatňovanie zásady, že platí znečisťovateľ a používateľ, a stanovili túto skutočnosť ako podmienku na získanie financovania zo spoločného strategického rámca EÚ; zdôrazňuje však, že pri stanovení sadzieb za využitie vody by sa mali zohľadňovať sociálne otázky a čistá voda by mala byť k dispozícii pre potreby ľudí za dostupnú cenu; navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili a preskúmali dotácie, ktoré majú škodlivý vplyv na vodu, a aby vytvorili a zaviedli ďalšie hospodárske nástroje s cieľom obmedziť činnosti so škodlivým vplyvom na životné prostredie, a aby viac podporovali trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov; zdôrazňuje, že stanovenie cien za vodu by malo odrážať dosah úpravy odpadových vôd na životné prostredie; poznamenáva, že hospodárska kríza a obmedzenie verejných výdavkov aj napriek politickému úsiliu sťažujú možnosti miestnych a regionálnych orgánov financovať čističky odpadových vôd, a vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie čističiek odpadových vôd; vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu na internalizáciu externých nákladov, ktoré vznikajú prostredníctvom spotreby vody, znečistenia vody a úpravy odpadových vôd;

38.  domnieva sa, že rekreačné objekty majú rovnaký prístup k vodným zdrojom ako hlavné obytné nehnuteľnosti a že ich príspevok k financovaniu siete musí byť preto rovnaký;

39.  vyzýva členské štáty, aby využili možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, Kohézny fond a fond pre rozvoj vidieka, a investovali do zlepšenia a obnovy súčasných infraštruktúr a technológií v súvislosti s vyššou účinnosťou využívania vodných zdrojov;

40.  domnieva sa, že riadenie dopytu je kľúčovým prvkom pri riešení problému nedostatku a požaduje, aby sa plány riadenia dopytu po vode spolu s opatreniami zameranými na dodávku považovali za dôležité kritériá pre poskytnutie finančnej podpory zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ pre sektor vodného hospodárstva alebo činnosti, pri ktorých sa intenzívne používa voda, pričom tiež vyzýva členské štáty, aby stanovili vykonanie posúdenia trvalej udržateľnosti vôd ako podmienku schválenia hospodárskych činností, pri ktorých sa intenzívne používa voda, ako sú hromadný cestovný ruch alebo konkrétne druhy poľnohospodárstva;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala podniky vo využívaní zariadení s menšou spotrebou vody, a to prostredníctvom podpory výskumu a vývoja a prostredníctvom štrukturálnych fondov v oblastiach, kde sú zdroje najvzácnejšie;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli administratívne opatrenia a hľadali finančné zdroje s cieľom uľahčiť prístup obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach ku kanalizačným sieťam;

43.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií do roku 2020, ktoré majú škodlivý vplyv na životné prostredie, a predložili správu o pokroku prostredníctvom národných programov reforiem;

Voda a spoločnosť

44.  naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby podnietili medziodvetvový dialóg, ako aj dialóg o otázkach týkajúcich sa vody medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi a občanmi, ako aj medzi orgánmi a Výborom pre petície, a to vždy, keď sa výbor zaoberá obavami európskych občanov súvisiacimi s problematikou vôd, a podporili plnú a transparentnú účasť miestnych spoločenstiev a zúčastnených strán na všetkých úrovniach pri rozvoji politiky v oblasti vodného hospodárstva; zdôrazňuje význam účinného viacúrovňového riadenia v oblasti vodného hospodárstva, ktorý zohľadňuje potrebu integrovaného vodného hospodárstva v prírodných oblastiach hydrogeografických povodí a podporuje výmenu najlepších postupov;

45.  trvá na tom, aby sa politika vodného hospodárstva, ak má byť účinná, uskutočňovala čo najbližšie pri zdroji; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala oblasti so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, ako napríklad horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

46.  žiada, aby sa zvýšila informovanosť a vzdelanie verejnosti v otázkach vody s cieľom dosiahnuť, aby spotrebitelia, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tvorcovia politík a subjekty prijímajúce rozhodnutia lepšie chápali väzby medzi vodou, ekosystémami, sanitačnými službami, hygienou, zdravím, bezpečnosťou potravín, zabezpečením potravín a prevenciou katastrof; zdôrazňuje primárnu úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, v kampaniach na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacích činnostiach; trvá na tom, že tieto informačné programy musia byť zamerané na občanov všetkých vekových kategórií, tak, aby sa tento verejný a životne dôležitý statok mohol využívať účinnejšie a efektívnejšie;

47.  zdôrazňuje, že voda a vodné ekosystémy nemajú žiadne administratívne hranice, a preto sa všetky opatrenia na jej ochranu a zachovanie jej hodnoty musia vykonávať jednotne a koordinovane, ak je to možné prostredníctvom príslušných orgánov zodpovedných za celé povodie;

48.  zdôrazňuje, že v rámcovej smernici o vode sa nariaďuje koordinácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spoločné využívanie povodia, kde môže mať využívanie vody cezhraničný vplyv, a v tejto súvislosti nalieha na dotknuté členské štáty, aby sa zapojili do pravidelnej cezhraničnej komunikácie a spolupráce s cieľom podporiť vykonávanie rámcovej smernice o vode, pokiaľ ide o prioritné látky, prioritné nebezpečné látky, prioritné nebezpečné látky a znečistenie živinami;

49.  konštatuje, že kvalita vody určenej na kúpanie má vplyv na cestovný ruch; žiada, aby sa označenie tzv. „modrej vlajky“ rozšírilo na všetky oblasti v Európe určené na kúpanie vrátane riek, jazier a rybníkov;

50.  zdôrazňuje, že koncepcia udržateľného cestovného ruchu zahŕňa ochranu vody; požaduje, aby sa odborníkom z oblasti cestovného ruchu poskytovali kurzy odbornej prípravy v oblasti šetrenia vodou a jej trvalo udržateľného využívania, najmä v pobrežných oblastiach a v termálnych oblastiach;

51.  zdôrazňuje význam zavedenia kvalitných vodovodných systémov v budovách a na verejných priestranstvách s cieľom prispieť k zníženiu spotreby fľaškovej vody;

52.  konštatuje, že od roku 1988 sa zo všetkých petícií adresovaných Výboru pre petície a zaoberajúcich sa sťažnosťami v oblasti životného prostredia 601 petícií (Španielsko 166, Spojené kráľovstvo 129, Nemecko 97, Taliansko 60, Francúzsko 55, Grécko 34, Holandsko 16, Portugalsko 16, Írsko 12, Poľsko 4, Rumunsko 4, Fínsko 3, Bulharsko 2, Maďarsko 2 a Slovinsko 1), ktoré niekedy podpísalo viacero signatárov (pozri petíciu č. 0784/2007 podpísanú 2 036 signatármi), týkalo obáv o kvalitu a množstvo vody v členských štátoch; uznáva tieto petície ako dôkaz toho, že európski občania považujú problémy súvisiace s vodou za veľmi vážne;

53.  berie na vedomie, že podľa prieskumu Eurobarometra z marca 2012 si 68 % Európanov myslí, že problémy týkajúce sa množstva a kvality vody sú vážne, 80 % si myslí, že chemické znečistenie predstavuje hrozbu pre vodné prostredie, 62 % Európanov má pocit, že nie sú dostatočne informovaní o problémoch s podzemnou vodou, jazerami, riekami a pobrežnými vodami, zatiaľ čo 67 % Európanov si myslí, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov s vodou by bolo zvyšovanie informovanosti o problémoch s vodou, a podľa 73 % opýtaných by EÚ mala navrhnúť ďalšie opatrenia na riešenie problémov s vodou v Európe;

Voda a svet

54.  víta skoré dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia Organizácie Spojených národov, ktorý sa týka trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby posilnili svoje záväzky, aktívne sa zapojili do plnenia rozvojového cieľa tisícročia, ktorý sa týka základných sanitárnych služieb, aby zohľadnili príslušné výsledky konferencie Rio +20 o trvalo udržateľnom rozvoji a zabezpečili, aby bol prístup k vode a sanitárnym službám v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2010 zaručený ako základné ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre plnohodnotný život;

55.  víta aktívnu účasť Európskej únie na šiestom svetovom fóre o vode, ktoré sa konalo v Marseille od 12. do 17. marca 2012; vyzýva Európsku úniu, aby naďalej presadzovala zlepšenie prístupu k vode vo svete, najmä vzhľadom na siedme svetové fórum o vode, ktoré sa bude konať v Južnej Kórei v roku 2015;

56.  zdôrazňuje, že EÚ má veľmi vysokú úroveň odborných znalostí v oblasti vodného hospodárstva, ktoré by sa mali využiť v praxi v záujme dosiahnutia miléniového rozvojového cieľa v oblasti základnej hygieny a ostatných cieľov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj v oblasti vodného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy najlepšie postupy tretích krajín v oblasti používania zachytenej dažďovej vody a viacnásobného používania odpadových vôd a aby tak riešila nedostatok vody predovšetkým v obdobiach najväčšieho sucha; nabáda na lepšiu spoluprácu v tejto oblasti s tretími krajinami, ktoré dosiahli najväčší technologický pokrok vo využívaní vodných zdrojov;

57.  domnieva sa, že by sa mali zvýšiť medzinárodné ambície v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného využívania vody prostredníctvom integrovaného riadenia vodných zdrojov a zvýšenej efektívnosti pri využívaní zdrojov;

58.  nabáda miestne orgány a iné príslušné orgány, aby časť poplatkov vybraných od používateľov za dodávky vody a sanitačné služby venovali na opatrenia decentralizovanej spolupráce; upozorňuje na zásadu „1 % solidarity pre vodu“, ktorú prijali niektoré členské štáty, ako príklad, ktorý je možné podporiť a realizovať;

59.  vyzýva v mene Európskej únie a členských štátov Komisiu, aby pristúpila k Dohovoru OSN o medzinárodných vodných tokoch z roku 1997 a takisto podporila nadobudnutie platnosti zmien a doplnení Dohovoru z Helsínk o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, prostredníctvom ktorých sa môže rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nástroja na krajiny EHK OSN, a aby takisto nabádala k čo najrozsiahlejšej ratifikácii Protokolu o vode a zdraví z Helsínk z roku 1992 s cieľom podporiť koordinované a spravodlivé hospodárenie s vodou v rámci vnútroštátnych a transnárodných povodí;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19.
(3) Ú. v. ES L 348, 24.12.2008, s. 84.
(4) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.
(5) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27.
(7) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(10) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(11) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, p. 7.
(12) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0091.
(14) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33.
(15) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 115.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia