Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2045(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0247/2012

Predkladané texty :

A7-0247/2012

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 11/09/2012 - 10.20
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0323

Prijaté texty
PDF 157kWORD 87k
Utorok, 11. septembra 2012 - Štrasburg
Vzdelávanie, odborná príprava a stratégia Európa 2020
P7_TA(2012)0323A7-0247/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2012 o vzdelávaní, odbornej príprave a stratégii Európa 2020 (2012/2045(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe (COM(2011)0902),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(7),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0247/2012),

A.  keďže aj napriek určitému zlepšeniu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nie je celoživotné vzdelávanie ešte stále pre väčšinu obyvateľstva EÚ realitou a určité ukazovatele sú skutočne znepokojujúce; keďže popri všeobecnom a odbornom vzdelávaní je potrebné posilniť tiež význam formálneho a neformálneho vzdelávania dospelých;

B.  keďže stratégie celoživotného vzdelávania nie sú v mnohých členských štátoch ani zďaleka riadne vykonávané, hoci tvoria kľúčovú časť stratégie EÚ 2020;

C.  keďže je potrebné, aby politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy poskytovali možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, rodovú príslušnosť, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, sexuálnu orientáciu, jazykové a sociálno-ekonomické pomery;

D.  keďže ľudia z rôznych skupín majú stále obmedzené a nedostatočne prispôsobené možnosti vzdelávania; a keďže pôvodné obyvateľstvo, ako aj jazykové a kultúrne menšiny by mali mať možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku;

E.  keďže hospodársky rast musí byť založený v prvom rade na vzdelávaní, znalostiach, inováciách a náležitých sociálnych politikách, aby EÚ prekonala súčasné krízy, a keďže s cieľom prekonať toto rozhodujúce obdobie treba riadne a v plnej miere vykonávať politiky v tejto oblasti v rámci strategického rámca stratégie Európa 2020;

F.  keďže príprava politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je verejnou zodpovednosťou členských štátov a keďže tieto oblasti si vyžadujú primerané množstvo verejných prostriedkov na to, aby sa zaistila rovnosť v prístupe ku vzdelaniu bez sociálnej, hospodárskej, kultúrnej, rasovej či politickej diskriminácie;

G.  keďže úsporné opatrenia a následné rozpočtové škrty v oblasti vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy v celej EÚ ohrozujú jeden z kľúčových motorov súdržnosti a rastu, ako aj cieľ vytvoriť v Európe znalostnú ekonomiku;

H.  keďže členské štáty musia spolupracovať a vymieňať si osvedčené postupy, aby zabezpečili napredovanie svojich vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

I.  keďže veľmi veľkou prekážkou mobility v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú naďalej nedostatočné jazykové znalosti;

J.  keďže úspešná stratégia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa mala zameriavať aj na vybavenie študujúcich zručnosťami a schopnosťami, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj a aktívne občianstvo;

K.  keďže celoživotné vzdelávanie by malo byť skutočne celoživotné s ohľadom na súčasný demografický kontext a keďže by sme aj naďalej mali lepšie zohľadňovať znalostný potenciál získaný staršími ľuďmi;

L.  keďže zručnosti v oblasti nových technológií výrazne uľahčujú uskutočňovanie cieľov celoživotného vzdelávania;

M.  keďže celoživotné vzdelávanie je nepretržitý proces, ktorý by mal trvať celý život človeka, počnúc kvalitným vzdelávaním v ranom detstve až po vzdelávanie v období po produktívnom veku;

N.  keďže poskytnutie kvalitného vybavenia a vzdelania v ranom detstve všetkým deťom je investícia do budúcnosti, ktorá predstavuje veľký prínos pre jednotlivcov aj spoločnosť;

O.  keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky má vážne dôsledky pre jednotlivca, ako aj pre sociálny a hospodársky rast EÚ;

P.  keďže treba zvážiť ďalšie inovácie v oblasti študentských grantov vo fáze predvysokoškolského vzdelávania;

Q.  keďže dostupnosť vzdelávania a odbornej prípravy je zásadnou výzvou aj z hľadiska ich ďalšieho prispievania k sociálnemu začleňovaniu, súdržnosti a boju proti chudobe;

R.  keďže európske, národné, regionálne a miestne orgány musia spolupracovať, aby úspešne vyriešili výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí;

1.  berie na vedomie uvedené oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe;

2.  pripomína, že pred súčasnou krízou bola účasť občanov všetkých vekových skupín na vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná a celkový priemer EÚ zaostával za medzinárodnými priemermi;

3.  poukazuje na to, že niektoré členské štáty znížili rozpočet v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu, ale domnieva sa, že tieto investície s najvyššou strategickou hodnotou by sa mali zachovať, ba dokonca zvýšiť; zdôrazňuje, že viacročný finančný rámec Únie počíta s tým, že percentuálny podiel prostriedkov na vzdelávanie a súvisiace odvetvia zaznamená v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ najvyšší rast;

4.  poukazuje na potrebu schváliť zvýšenie rozpočtu určeného na školstvo a príbuzné odvetvia vo viacročnom finančnom rámci; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie v oblasti celoživotného vzdelávania a vyčlenili na ne vhodný objem finančných prostriedkov ako najlepší dostupnú nástroj na dosiahnutie cieľov vytýčených v stratégii ET 2020;

5.  zdôrazňuje, že hospodárske náklady na dôsledky nedostatočného výkonu v oblasti vzdelávania vrátane dôsledkov predčasného ukončenia školskej dochádzky a sociálnych nerovností v rámci systémov vzdelávania a odbornej prípravy a ich vplyv na rozvoj členských štátov sú podstatne vyššie ako náklady súvisiace s finančnou krízou a členské štáty túto cenu už rok čo rok platia;

6.  žiada členské štáty, aby uprednostnili výdavky na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež, celoživotné vzdelávanie, výskum, inovácie a jazykovú a kultúrnu rôznorodosť, ktoré sa považujú za investície do budúceho rastu a hospodárskej rovnováhy a zároveň za záruku pridanej hodnoty týchto investícií; v tejto súvislosti opakuje žiadosť o zameranie celkových investícií vo výške aspoň 2 % HDP do vyššieho vzdelávania, ako odporúča Komisia v ročnom prieskume rastu a zamestnanosti ako nutné minimum pre znalostné ekonomiky;

7.  pripomína, že s cieľom zabezpečiť si v budúcnosti konkurencieschopnosť vo vzťahu k novým svetovým mocnostiam je nevyhnutné, aby členské štáty dosiahli základné ciele stratégie Európa 2020, ktoré možno v oblasti vzdelávania vyjadriť ako dosiahnutie 3% investícií do výskumu, zvýšenie množstva mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním na 40 % a zníženie počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou pod 10 %;

8.  pripomína význam výskumu v rámci ambicióznej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili kroky zamerané na zvýšenie počtu mladých ľudí, ktorí sa preorientúvajú na túto oblasť;

9.  pripomína, že so zreteľom na skutočnosť, že miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýšila na viac ako 20 %, pričom v niektorých členských štátoch alebo regiónoch presahuje jej najvyššia úroveň 50 %, a že súčasná kríza obzvlášť vážne zasiahla mladých ľudí; najmä mladých ľudí s najnižšou kvalifikáciou, sa treba osobitne zamerať na mladých ľudí; poukazuje najmä na negatívne dôsledky úsporných programov v oblasti nezamestnanosti mládeže v niektorých štátoch EÚ, najmä v štátoch na juhu Európy, ktoré viedli napríklad k významnému odlivu mozgov do iných krajín vrátane tretích krajín; takisto pripomína, že v súčasnosti každý siedmy žiak (14,4 %) ukončí školskú dochádzku len s nižším stredoškolským vzdelaním a ďalej sa už nevzdeláva;

10.  poukazuje na duálne systémy odbornej prípravy existujúce v niektorých členských štátoch, ktoré zaručujú prepojenie medzi teóriou a praxou a umožňujú lepší vstup do sveta práce než systémy odbornej prípravy založené čisto na výučbe;

11.  navrhuje členským štátom, aby investície do vzdelávania a odbornej prípravy odpočítavali od vypočítaného vnútroštátneho deficitu v rámci fiškálnej dohody, keďže sa považujú za kľúčové motory kvalitnej obnovy v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

12.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie jasnejších a cielenejších európskych politík týkajúcich sa mládeže a prispôsobených novým výzvam spoločnosti; súčasná generácia mladých ľudí cíti, že nebude môcť dosiahnuť rovnakú úroveň prosperity ako predchádzajúca generácia;

13.  žiada členské štáty predovšetkým o to, aby prijali opatrenia zamerané na mladých ľudí, u ktorých hrozí, že predčasne ukončia školskú dochádzku, alebo ktorí nie sú v systéme vzdelávania, odbornej prípravy ani v zamestnaní, s cieľom ponúknuť im kvalitné vzdelávanie a poskytnúť im odbornú prípravu a systémy záruk pre mladých, aby mohli získať zručnosti a skúsenosti potrebné na svoje pracovné začlenenie, ako aj s cieľom uľahčiť opätovné zaradenie niektorých z nich do systému vzdelávania; zároveň žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornému vzdelávaniu a príprave v rámci terciárneho vzdelávania pri zohľadnení rozmanitosti vnútroštátnych systémov vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, aby mohli mladí ľudia získať skutočné odborné skúsenosti a rýchlo vstúpiť na pracovný trh; zdôrazňuje, že stáže musia súvisieť so štúdiom a musia byť súčasťou študijných programov;

14.  poukazuje na skutočnosť, že zamestnanosť mladých je obzvlášť ohrozená v období krízy; zdôrazňuje, že treba sledovať, ako rýchlo získajú mladí ľudia po ukončení štúdia pracovné miesto zodpovedajúce ich vzdelaniu a znalostiam, a na základe týchto údajov vypracovať hodnotenie kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj potreby a možnosti ich úpravy;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa odhodlane snažili o zavedenie, realizáciu a ďalší rozvoj Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, systému Europass a európskeho kvalifikačného rámca;

16.  zdôrazňuje, že mladí ľudia musia zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ na rok 2020, pokiaľ ide o zamestnanosť, výskum a inovácie, klímu a energetiku, vzdelávanie a boj proti chudobe;

17.  zdôrazňuje význam informálneho učenia a neformálneho vzdelávania pre rozvoj hodnôt, schopností a zručností, predovšetkým u mladých ľudí, ako aj v záujme výchovy k občianstvu a účasti na demokratickom živote; žiada Komisiu, aby v rámci nových programov v oblasti vzdelávania a mládeže, ako aj v oblasti občianstva zabezpečila podporu vrátane finančnej pomoci pre informálne učenie a neformálne vzdelávanie;

18.  vyzýva univerzity, aby v záujme zvýšenia úrovne zručností európskych obyvateľov rozšírili prístup k vzdelávaniu a modernizovali študijné programy, aby odzrkadľovali nové výzvy, bez toho, aby to spochybnilo ich akademickú úlohu týkajúcu sa prenosu znalostí, a pri zohľadnení faktu, že demografické zmeny sú v Európe nepopierateľnou skutočnosťou; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory a uznávania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

19.  podporuje dialóg medzi súkromnými zainteresovanými stranami, najmä MSP a miestnymi a regionálnymi orgánmi, zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti a inštitútmi vyššieho vzdelávania/univerzitami s cieľom podporiť získavanie znalostí a zručností študentmi, čo uľahčí ich vstup na pracovný trh; pripomína zamestnávateľom dôležitosť nástupu do práce, ktorá spočíva v tom, že podporuje prispôsobenie sa mládeže pracovnému životu;

20.  pripomína, že tvorivosť je základným prvkom novej znalostnej ekonomiky; zdôrazňuje, že tvorivé odvetvie má výrazný a rastúci prínos pre hospodárstvo tým, že predstavuje 4,5 % HDP Európskej únie a vytvára 8,5 milióna pracovných miest;

21.  domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť synergiu medzi ponukou pracovnej sily a schopnosťou trhu práce ju zamestnať;

22.  poukazuje na základnú úlohu verejných služieb v oblasti zamestnanosti, ktorú zohrávajú pri vykonávaní podporných a poradenských politík zameraných na uchádzačov o zamestnanie, najmä pokiaľ ide o pomoc pri hľadaní práce alebo odbornú prípravu; zdôrazňuje, že zvyšujúci sa počet týchto uchádzačov o zamestnanie musí absolvovať primeranú odbornú prípravu, ktorá im uľahčí návrat na trh práce, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby na tento účel vyčlenili potrebné finančné prostriedky;

23.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k celoživotnému vzdelávaniu nielen vytvorením a zavedením cielených programov, ale aj začlenením aspektu zdravotného postihnutia do všetkých programov určených širokej verejnosti; v tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť prepojeniu medzi zdravotným postihnutím a celoživotným vzdelávaním s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu a reálne posilniť postavenie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, keďže podľa všetkých relevantných štúdií je úroveň vzdelania ľudí so zdravotným postihnutím podpriemerná a ich miera zapojenia do predmetných programov mimoriadne slabá;

24.  pripomína, že zamestnávatelia majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou pre každého, pričom musia brať náležitý ohľad na rodovú rovnosť; nabáda zamestnávateľov k tomu, aby pracovníkom počas celého ich pracovného pomeru umožnili neustálu odbornú prípravu, a to zvýšením informovania o práve na odbornú prípravu, zabezpečením jej dostupnosti pre všetkých pracovníkov, ako aj náležitým uznaním odbornej prípravy pracovníkov dosiahnutej počas pracovného pomeru, čím sa pracovníkom umožní ďalšia špecializácia a vytvoria sa im možnosti na kariérny postup;

25.  vyzýva na posilnenie úsilia o vytvorenie a zavedenie európskeho systému certifikácie a uznávania kvalifikácií a formálneho a neformálneho vzdelávania vrátane dobrovoľných služieb, aby sa posilnilo prepojenie medzi neformálnym a formálnym vzdelávaním, ako aj zlepšila vnútroštátna i cezhraničná mobilita v oblasti vzdelávania a trhu práce;

26.  konštatuje, že existujú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, a v súlade so zásadou subsidiarity odporúča doložiť k správe o pokroku pre každý členský štát aj užitočné usmernenie, ktoré bude obsahovať odporúčania zamerané na zlepšenie súčasných politík a rozvoj vnútroštátnych systémov vzdelávania;

27.  žiada posilnenie vonkajšieho rozmeru politík EÚ prostredníctvom intenzívnejšieho politického dialógu a spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy medzi Úniou, jej medzinárodnými partnermi a susednými krajinami, ktorý by a) odrážal vzájomnú rastúcu hospodársku, sociálnu a politickú previazanosť, b) prispel by k uskutočňovaniu vonkajšieho rozmeru stratégie Európa 2020, a c) podporoval by stabilitu, prosperitu a lepšie pracovné príležitosti pre občanov z našich partnerských krajín, pričom by sa zároveň vytvárali lepšie nástroje na riadenie a uľahčovanie migrácie kvalifikovaných pracovníkov do Európy, čím by sa vyvážil nedostatok odborných pracovníkov a odstránili by sa medzery zapríčinené demografickým vývojom v Európe;

28.  pripomína, že ako subjekty medzinárodného trhu vzdelávania musia byť vnútroštátne systémy odborného vzdelávania prepojené so zvyškom sveta, aby ostali moderné a konkurencieschopné, a že musia lepšie dokázať pritiahnuť študujúcich z ostatných európskych krajín alebo tretích krajín, ponúkať im vzdelávanie a odbornú prípravu a uľahčiť uznávanie ich kvalifikácií; zdôrazňuje, že v dôsledku demografických zmien a medzinárodnej migrácie sú tieto otázky ešte dôležitejšie;

29.  zdôrazňuje, že hoci vzniká európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy, cieľ týkajúci sa odstránenia prekážok mobility sa ešte nepodarilo dosiahnuť a mobilita študujúcich v rámci odborného vzdelávania a prípravy je stále nízka; zdôrazňuje, že výrazné zvýšenie nadnárodnej mobility študujúcich a vyučujúcich v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou a uznávanie poznatkov, zručností a kvalifikácií, ktoré nadobudli v zahraničí, budú dôležitou výzvou pre budúcnosť a že lepšie a cielené poskytovanie informácií a usmernení je takisto potrebné, aby sme vzbudili záujem zahraničných študentov o naše systémy odborného vzdelávania a prípravy;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe sa dostatočne nezaoberá otázkou vývoja v počiatočnej fáze školskej dochádzky, najmä jeho jazykovým rozmerom, a to aj napriek tomu, že v tejto otázke je obsiahnutý základný cieľ stratégie Európa 2020; domnieva sa, že túto fázu vzdelávania je potrebné považovať za rozhodujúcu pre budúcu úroveň dosiahnutého vzdelania a osobný a sociálny rozvoj jednotlivcov; domnieva sa, že deťom prospeje vzdelávanie v ranom detstve zamerané na zlepšovanie motorických a sociálnych zručností, ako aj na podporu vyváženého emocionálneho vývoja a súčasné podnecovanie intelektuálnej túžby po poznatkoch;

31.  žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom podporu a pomoc pri zavádzaní opatrení, ktoré zabezpečia deťom skutočnú cestu za vzdelaním už od najnižšieho veku;

32.  je pevne presvedčený, že investície do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, náležite odrážajúce obdobie citlivosti a úroveň vyspelosti každej cieľovej skupiny, prinášajú vyššiu návratnosť než investície do iných stupňov vzdelávania; poukazuje na skutočnosť, že investície do vzdelávania v ranom detstve preukázateľne znižujú neskoršie náklady; domnieva sa, že úspech vzdelávania na všetkých úrovniach závisí od dobre vyškolených učiteľov a neustáleho rozvoja ich odbornej prípravy, a preto sú potrebné dostatočné investície do odbornej prípravy učiteľov;

33.  zdôrazňuje, že v záujme sociálneho vývinu detí je potrebná odborná starostlivosť o ne, najmä v prípade detí z rodín so sociálnymi problémami;

34.  zdôrazňuje, že pre každého je potrebné získavať vynikajúce jazykové znalosti už od najnižšieho veku, a to nielen čo sa týka úradných jazykov EÚ, ale aj regionálnych a menšinových jazykov, pretože to ľuďom umožní väčšiu mobilitu, zlepší ich prístup k pracovnému trhu a výrazne zvýši ich príležitosti na štúdium, pričom sa tým podporí medzikultúrna výmena a rozsiahlejšia európska súdržnosť;

35.  zdôrazňuje, že treba podporovať mobilitu v oblasti jazykového vzdelávania v záujme naplnenia cieľa týkajúceho sa toho, aby všetci občania Európskej únie vedeli okrem svojho rodného jazyka aspoň dva cudzie jazyky;

36.  poznamenáva, že je potrebné začať so získavaním jazykových znalostí už v predškolskom veku, a víta iniciatívy, ktoré žiakom umožňujú učiť sa písomnú aj ústnu formu svojho rodného jazyka ako nepovinný predmet v škole a získavať tak ďalšie schopnosti;

37.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité podporovať mobilitu prostredníctvom ambicióznych programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania a kultúry, najmä prostredníctvom výmen učiteľov, študentov a žiakov, predovšetkým v jazykovej oblasti, s cieľom presadzovať aktívne občianstvo, európske hodnoty, ako aj jazykové znalosti a iné hodnotné zručnosti a schopnosti;

38.  nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj inovačných riešení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by bolo možné poľahky prispôsobovať z hľadiska jazyka a z technického hľadiska a ktoré by vytvárali mobilitu v odvetviach, ktoré sú v menšej miere ovplyvnené viacjazyčnosťou;

39.  uznáva významný prínos Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity 2012 a pripomína, že pre EÚ je dôležité, aby jej občania mali možnosť zúčastniť sa v neskoršej fáze života na vzdelávaní vo všetkých jeho formách a aby sa vzdelávajúci sa starší ľudia zapojili do dialógu s odborníkmi, ktorí pracujú v oblasti služieb poskytujúcich a podporujúcich vzdelávanie;

40.  pripomína, že cieľom programu Grundtvig je pomáhať rozvíjať oblasť vzdelávania dospelých, ako aj umožniť väčšiemu počtu ľudí získavať znalosti v praxi; poukazuje na to, že tento program sa zameriava na učebné a študijné potreby návštevníkov vzdelávacích kurzov pre dospelých a alternatívnych vzdelávacích kurzov, ako aj na organizácie poskytujúce takéto služby; žiada členské štáty, aby zlepšili kvalitu vzdelávania ponúkaného vzdelávacími organizáciami pre dospelých a aby podporili ich vzájomnú spoluprácu;

41.  zdôrazňuje potrebu podporovať existujúce európske nástroje, najmä štrukturálne fondy určené na odbornú prípravu;

42.  zdôrazňuje, že vzdelávanie dospelých presahuje rámec činností súvisiacich so zamestnaním tým, že v systéme celoživotného formálneho vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňa zlepšovanie osobných, občianskych a sociálnych zručností, ako sa zdôrazňuje v programe celoživotného vzdelávania;

43.  uznáva, že aktivity starších ľudí podporované ich účasťou na vzdelávaní a odbornej príprave, či už pre osobné naplnenie alebo spoločenské kontakty, majú pozitívny dosah na spoločnosť ako takú;

44.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby štatistické údaje týkajúce sa celoživotného vzdelávania zahŕňali aj vekovú skupinu ľudí nad 65 rokov; zdôrazňuje, že vek odchodu do dôchodku sa v mnohých krajinách EÚ zvyšuje, čím sa predlžuje pracovný život ľudí, a preto je potrebné zohľadňovať vývoj v oblasti populácie, ktorá nepatrí do tejto vekovej kategórie;

45.  uznáva úlohu športu vo vzdelávaní a odbornej príprave, a preto vyzýva členské štáty, aby viac investovali do športu a aby presadzovali športové aktivity na školách s cieľom podporovať integráciu mladých Európanov a prispieť u nich k rozvoju pozitívnych hodnôt;

46.  zdôrazňuje, že trénovanie hráčov na miestnej úrovni má rozhodujúci význam z hľadiska udržateľného rozvoja a spoločenskej úlohy športu, a vyjadruje podporu riadiacim orgánom v oblasti športu, ktoré povzbudzujú kluby k tomu, aby investovali do vzdelávania a trénovania mladých miestnych hráčov prostredníctvom opatrení určujúcich minimálny počet miestne vytrénovaných hráčov v klube, a nabáda ich, aby šli ešte ďalej;

47.  nabáda členské štáty, aby posúdili možnosť zaviesť rozsiahlejší systém malých grantov s čo najnižším administratívnym zaťažením pre študentov predvysokoškolského vzdelávania, ktorí majú finančné ťažkosti, s cieľom podporiť ich v tom, aby zostali v systéme vzdelávania, čím sa prispeje k odstráneniu sociálnych rozdielov a zabezpečí sa viac študijných príležitostí pre všetkých;

48.  domnieva sa, že na riešenie rozdielu v počte mužov a žien, ktorí získavajú tituly v odboroch vedy, techniky, matematiky a inžinierskych odboroch, je potrebné väčšie úsilie, čo dokazuje skutočnosť, že len 20 % absolventov inžinierskych odborov sú ženy;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0531.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0231.
(6) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8.
(7) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 33.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia