Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (2011/2292(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločnú politiku rybného hospodárstva (SPRH),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 349,
– so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o zohľadňovaní osobitných charakteristík a obmedzení najvzdialenejších regiónov,
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Reforma spoločnej rybárskej politiky (COM(2009)0163),
– keďže budúci Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo (EMFF) by mal zaručiť právo miestneho obyvateľstva vykonávať rybolovnú činnosť pre rodinnú spotrebu v súlade s osobitnými zvykmi a zachovať si tradičné hospodárske činnosti,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),
– so zreteľom na nariadenie o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, konkrétne nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006(2), v ktorom sú vymedzené presné pravidlá a ustanovenia, pokiaľ ide o štrukturálnu pomoc Spoločenstva sektoru rybného hospodárstva,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o sieťach žien: rybolov, poľnohospodárstvo a diverzifikácia(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2006 o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybárske spoločenstvá(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008 o rybolove a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o príspevku spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k tvorbe verejných statkov(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(7),
– so zreteľom na návrh nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike (COM(2011)0425),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre námorníctvo a rybárstvo, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006, nariadenie Rady (ES) č. 861/2006 a nariadenie Rady (EÚ) č. XXX/2011 o integrovanej námornej politike (COM(2011)0804),
– so zreteľom na návrh nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (COM(2011)0416),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Reforma spoločnej rybárskej politiky (COM(2011)0417),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (COM(2011)0424),
– so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s názvom O povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (COM(2011)0418),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0291/2012),
A. keďže maloobjemový rybolov – vrátane drobného rybolovu a niektorých druhov pobrežného rybolovu, lovu mäkkýšov a ďalších činností tradičnej extenzívnej akvakultúry, ako aj prirodzeného chovu mäkkýšov v pobrežných vodách – má rôzne územné, sociálne a kultúrne vplyvy na oblasti na pevnine a na ostrovoch, ako aj na najvzdialenejšie regióny a predstavuje špecifické problémy, ktoré ho odlišujú od veľkoobjemového rybolovu a od intenzívnej alebo priemyselnej akvakultúry;
B. keďže vzhľadom na účely nového nariadenia o politike v oblasti rybného hospodárstva je potrebné vymedziť, čo treba chápať pod pojmom drobný rybolov, pričom treba zohľadniť aj dôsledky tohto typu rybolovu na financovanie z nového Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;
C. keďže flotila drobného rybolovu alebo pobrežná flotila má zásadný význam pre zachovanie a vytváranie pracovných miest v pobrežných regiónoch a prispieva k zabezpečeniu potravinovej sebestačnosti EÚ, ako aj k rozvoju pobrežných oblastí a zásobovaniu európskeho trhu produktmi rybolovu;
D. keďže až približne 80 % rybolovu Spoločenstva sa realizuje plavidlami s dĺžkou menej než 15 metrov, čo znamená, že tento segment flotily je hlavným aktérom SPRH, a teda SPRH musí primerane, dostačujúco a nevyhnutne reagovať na problémy, s ktorými aj napriek postupným opatreniam, ktoré majú k dispozícii členské štáty, naďalej bojuje veľká časť drobného rybolovu;
E. keďže pobrežný a drobný rybolov má k dispozícii starnúce plavidlá, ktoré treba zmodernizovať a zvýšiť ich bezpečnosť, alebo ich nahradiť novými, energeticky výkonnejšími plavidlami, ktoré vyhovujú bezpečnostným normám;
F. keďže na európskej úrovni nie je dostatok štatistických údajov a ukazovateľov, pokiaľ ide o sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, a je potrebné presadzovať ukazovatele, ktoré by poskytovali vedecké sociálno-ekonomické a environmentálne údaje a vyjadrovali by geografickú, environmentálnu a sociálno-ekonomickú rozmanitosť tohto typu rybolovu;
G. keďže neexistencia spoľahlivých vedeckých údajov zostáva naďalej závažným problémom pri snahe dosiahnuť udržateľné riadenie väčšiny populácií rýb;
H. keďže pri vymedzovaní politiky rybného hospodárstva treba okrem naliehavých environmentálnych cieľov dôležitých z hľadiska ochrany rybolovných zdrojov zohľadniť aj hospodárske a sociálne ciele, ktoré sa zanedbávali, najmä v prípade drobného rybolovu;
I. keďže súčasné centralizované riadenie SPRH často vydáva usmernenia, ktoré nezodpovedajú realite, sú pre sektor (ktorý sa nezúčastňuje na diskusii o týchto usmerneniach ani na ich vypracovaní) ťažko zrozumiteľné, ťažko sa realizujú a často prinášajú opačné výsledky, než sa očakávalo;
J. keďže modely riadenia založené na prevoditeľných právach rybolovu nemožno považovať za opatrenie na riešenie nadmerného rybolovu alebo nadmernej kapacity;
K. keďže povinné zníženie flotily dosiahnuté výlučne pomocou trhových nástrojov, ako sú prevoditeľné povolenia na rybolov, by mohlo viesť k prevahe prevádzkovateľov, ktorí sú konkurencieschopnejší z čisto hospodárskeho hľadiska, na úkor prevádzkovateľov a segmentov flotily, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie a vytvárajú viac (priamych a nepriamych) pracovných miest;
L. keďže hospodárska a sociálna kríza osobitne ovplyvňuje sektor rybolovu a keďže v tejto súvislosti môže byť drobný rybolov v dôsledku nízkej úrovne kapitalizácie ešte zraniteľnejší; keďže je dôležité zabezpečiť hospodársku a sociálnu stabilitu spoločenstiev, ktoré sa venujú drobnému rybolovu;
M. keďže maloobjemový či drobný rybolov je vzhľadom na nedostatky vo svojej štruktúre vystavený niektorým druhom hospodárskych otrasov (ako je náhle zvýšenie cien palív alebo nedostatočný prístup k úverom) či náhlych zmien dostupnosti zdrojov;
N. keďže špecifické vlastnosti drobného rybolovu sú aspektom, ktoré budúca spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí brať do úvahy, zároveň to však nemôže to byť jediný sociálny aspekt reformy vzhľadom na závažnú krízu, ktorá v súčasnosti postihuje celý sektor;
O. keďže ceny rýb pri prvom predaji nedržia krok so výrazným zvyšovaním výrobných nákladov v súčasnosti, najmä na pohonné látky, a v mnohých prípadoch stagnujú alebo klesajú, čo prehlbuje krízu v sektore;
P. keďže trh v plnej miere nezabezpečuje návratnosť za pozitívne sociálne a environmentálne vonkajšie účinky spojené s drobným rybolovom; keďže spoločnosť vo všeobecnosti neuznáva ani neodmeňuje činnosti spojené s rybolovom, ktoré vytvárajú multifunkčný rozmer tohto sektora a vytvárajú verejné statky, ako sú okrem iného stimulácia pobrežia, gastronómia, muzeológia a rekreačné rybárstvo, ktoré prinášajú úžitok spoločnosti ako celku;
Q. keďže budúci Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo bude musieť brať v plnej miere do úvahy špecifické problémy a potreby drobného a maloobjemového rybolovu v pobrežných aj vnútrozemských oblastiach, ako aj dôsledky pre mužov i ženy, pokiaľ ide o zavádzanie opatrení, ktoré sú súčasťou budúcej reformy,;
R. keďže osobitné choroby, ktoré postihujú ženy pracujúce v sektore drobného rybolovu, sa neuznávajú ako choroby z povolania;
S. keďže vytvorenie oblastí s výhradným prístupom prispeje k rozvoju zodpovedných postupov, k udržateľnosti pobrežných morských ekosystémov i činností tradičného rybolovu a k zachovaniu rybárskych spoločenstiev;
T. keďže pobrežný maloobjemový rybolov a drobný rybolov majú veľmi odlišné charakteristiky, ktoré sa v jednotlivých krajinách aj na jednotlivých pobrežiach odlišujú;
U. keďže význam drobného rybolovu pre ochranu menšinových jazykov v izolovaných pobrežných oblastiach nemožno ignorovať;
V. keďže úroveň združovania a organizácie pracovníkov v odvetví drobného rybolovu je v jednotlivých členských štátoch nedostačujúca a rozdielna;
W. keďže článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týka potreby podporiť politiky špecifické pre najvzdialenejšie regióny, najmä v sektore rybného hospodárstva;
1. domnieva sa, že maloobjemový rybolov zahrnuje drobný rybolov a niektoré druhy pobrežného rybolovu, lovu mäkkýšov a ďalšie činnosti tradičnej extenzívnej akvakultúry, napr. prirodzený chov mäkkýšov v pobrežných vodách;
2. zdôrazňuje, že drobný rybolov má vzhľadom na svoje charakteristiky a váhu v rámci sektora kľúčovú úlohu pri dosahovaní toho, čo by malo byť základným cieľom každej politiky v oblasti rybného hospodárstva: zabezpečovať dodávky rýb pre verejnosť a rozvoj pobrežných spoločenstiev, podporovať zamestnanosť a lepšie životné podmienky pracovníkov v odvetví rybolovu v rámci dodržiavania podmienky, aby boli zdroje udržateľné a riadne chránené;
3. domnieva sa, že špecifické vlastnosti segmentu drobného rybolovu by sa v žiadnom prípade nemali využívať ako ospravedlnenie na vylúčenie tohto segmentu zo všeobecného rámca spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, aj keď táto politika musí byť dostatočne pružná, aby sa systémy riadenia dali prispôsobiť špecifickým vlastnostiam a problémom drobného rybolovu;
4. pripomína, že špecifické vlastnosti drobného rybolovu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a rozhodnutie pre najmenší spoločný menovateľ sa len zriedka ukázalo ako konštruktívny prístup k prijímaniu európskeho rozhodnutia;
5. je presvedčený, že je potrebné začať so všeobecným vymedzením drobného rybolovu a že treba zabrániť tomu, aby rozdielne okolnosti – ktoré sa vyskytujú v sektore rybného hospodárstva v závislosti od rybolovných oblastí, typu lovených populácií a ďalších špecifických vlastností danej oblasti – mali za následok neplnenie cieľov zjednodušenia, legislatívnej jasnosti a nediskriminácie; je tiež presvedčený že do spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva je potrebné začleniť opatrenia, ktoré umožňujú určitú flexibilitu v niektorých vedecky preukázateľných prípadoch, v ktorých by rybolovné činnosti neboli možné bez istého prispôsobenia všeobecných pravidiel;
6. upozorňuje na potrebu vziať do úvahy existujúce vedecké štúdie o drobnom rybolove; konštatuje, že niektoré z týchto štúdií prinášajú návrhy na vymedzenie „drobného rybolovu“, napríklad projekt PRESPO, ktorý je zameraný na udržateľný rozvoj drobného rybolovu v oblasti Atlantického oceánu a ktorý na vymedzenie a segmentáciu európskych flotíl drobného rybolovu navrhuje prístup založený na numerických deskriptoroch;
7. domnieva sa, že pri vymedzení drobného rybolovu treba prihliadať na viaceré národné a regionálne charakteristiky a rozdiely z hľadiska riadenia o. i. vrátane rešpektovania tradícií drobného rybolovu v danom prostredí, keď rodina má účasť na vlastníctve i činnosti rybolovných podnikov; zdôrazňuje, že je dôležité formulovať vymedzujúce kritériá, ktoré sú flexibilné a/alebo ktoré možno kombinovať a vyvážene prispôsobovať rôznorodosti drobného rybolovu v EÚ;
Miestne riadenie
8. konštatuje, že nadmerne centralizovaný model riadenia rybného hospodárstva, ktorý charakterizuje spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva posledných 30 rokov, zlyhal, a že súčasná reforma musí priniesť zmysluplnú decentralizáciu; zastáva názor, že reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva musí vytvoriť také podmienky, ktoré zohľadnia miestne, regionálne a vnútroštátne špecifiká; zdôrazňuje, že riadenie na miestnej úrovni, ktoré sa opiera o vedecké poznatky, poradenstvo a zapojenie sektora do tvorby, vykonávania, spoločného riadenia a vyhodnocovania politík, je typom riadenia, ktoré najlepšie zodpovedá potrebám rybolovu a poskytuje najväčšie stimuly pre preventívne správanie rybárov;
9. domnieva sa, že regionálne poradné rady v novom rámci decentralizovanej a regionalizovanej SPRH by mali v budúcej SPRH zohrávať omnoho väčšiu úlohu;
10. považuje za rozhodujúce posilniť úlohu poradných rád a zvážiť spoluprácu a spoločné riadenie zdrojov, a tým umožniť zachovanie charakteru týchto rád s posilnenou hodnotou, aby sa mohli stať fórom riadenia bez rozhodovacích právomocí, na ktorom by sa však zúčastňovali subjekty zo sektora a z mimovládnych organizácií, čo by umožnilo riešiť horizontálne otázky súvisiace so špecifickými problémami drobného rybolovu;
11. domnieva sa, že zavedenie jediného modelu riadenia pre všetky členské štáty, akým sú prevoditeľné povolenia na rybolov, nie je vzhľadom na veľkú rozmanitosť rybolovu v EÚ vhodným riešením;
12. považuje za výhodné mať rôzne modely riadenia rybného hospodárstva dostupné pre členské štáty a/alebo regióny v dobrovoľnom systéme, kde si štáty môžu samy vybrať v rámci regionalizovanej SPRH;
13. dôrazne odmieta povinnosť uplatňovať systém prevoditeľných povolení na rybolov na každý typ flotily; je presvedčený, že rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí prevoditeľných povolení na rybolov a o segmentoch flotily, ktoré sa majú zahrnúť do tohto režimu by sa malo ponechať na členské štáty a ich dohodu s príslušnými regiónmi, pričom sa bude prihliadať na rozmanitosť podmienok a názory zainteresovaných strán; domnieva sa, že členské štáty už môžu zavádzať systém prevoditeľných povolení na rybolov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;
14. upozorňuje na skutočnosť, že systém prevoditeľných povolení na rybolov nemožno považovať za spoľahlivé opatrenie na vyriešenie problémov s nadmerným rybolovom a nadmernou kapacitou; zdôrazňuje, že regulačný prístup, ktorým možno vykonať potrebné úpravy rybolovných kapacít, je vždy možnou alternatívou k trhovému prístupu;
15. domnieva sa, že po stanovení všeobecných cieľov riadenia sa musí členským štátom a príslušným regiónom umožniť flexibilita, aby rozhodli o najvhodnejších pravidlách riadenia na dosiahnutie týchto cieľov v rámci regionalizácie, najmä pokiaľ ide o právo na prístup k rybolovným zdrojom a so zreteľom na špecifické vlastnosti svojich flotíl, rybolovu a zdrojov;
16. poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť, aby boli do tvorby politík týkajúcich sa drobného pobrežného rybolovu a drobného rybolovu zapojené všetky príslušné zainteresované strany;
17. upozorňuje, že je dôležité brať do úvahy nielen veľkosť flotily, ale aj jej kumulatívny vplyv na zdroje, selektívnosť a udržateľnosť metód jej rybolovu; domnieva sa, že budúca SPRH musí podnecovať zlepšenie udržateľnosti flotily z hľadiska environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok (stav opráv a bezpečnosť, obývateľnosť, pracovné podmienky, energetická efektívnosť, skladovanie rýb atď.) podporou zvyšovania počtu segmentov a prevádzkovateľov, ktorí používajú selektívne rybolovné techniky a rybársky výstroj s menším dosahom na zdroje a morské prostredie a ktorí z hľadiska tvorby pracovných miest a ich kvality prinášajú úžitok pre spoločenstvá, do ktorých patria; obhajuje udržateľnú rovnováhu medzi ochranou existujúcich zdrojov rybolovu v námorných oblastiach a ochranou miestnej sociálno-ekonomickej štruktúry, ktorá závisí od rybolovu a lovu mäkkýšov;
Charakteristika flotíl
18. odmieta všeobecné a nekritické znižovanie kapacity flotíl a poukazuje na to, že jej prípadné prispôsobenie sa nemôže určovať výlučne a povinne na základe trhových kritérií; domnieva sa, že takáto úprava sa musí zakladať na ekosystémovom prístupe, v rámci ktorého sa prijímajú osobitné rozhodnutia o riadení nízkokapacitných flotíl na regionálnej úrovni, pričom sa dodržiava zásada subsidiarity, zabezpečuje sa prispôsobený režim rybolovu, ktorý uprednostňuje prístup k zdrojom a chráni flotily s nízkou kapacitou, pričom zabezpečuje zapojenie spoločenstiev; požaduje urgentné vypracovanie štúdie o stave kapacity flotíl v EÚ;
19. odmieta celkové zníženie kapacity niektorej flotily výlučne a povinne na základe trhových kritérií, ktoré by sa uskutočnilo v dôsledku neželaného presadzovania prevoditeľných povolení na rybolov;
20. zdôrazňuje význam ďalšieho výskumu v oblasti sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; poukazuje na potrebu štatistických údajov a ukazovateľov na európskej úrovni, ktoré by poskytovali spoľahlivé a dostatočné sociálno-ekonomické, vedecké a environmentálne údaje vrátane všeobecného hodnotenia populácií rýb a úlovkov profesionálnych i rekreačných rybárov, a požaduje poskytnutie dostatočných zdrojov na získanie takýchto údajov; domnieva sa, že tieto údaje by mali tiež v plnom rozsahu odzrkadľovať geografické, kultúrne a regionálne rozdiely;
21. trvá na tom, aby Európska komisia pripravila vyhodnotenie kapacít flotíl EÚ, ktorá by umožnila prijímať najvhodnejšie rozhodnutia;
22. vyzýva Komisiu, aby monitorovala a prispôsobovala horné hranice kapacity flotíl členských štátov, v ktorých by sa brali do úvahy spoľahlivé údaje a technický pokrok;
23. poukazuje na to, že riadenie maloobjemového rybolovu je v dôsledku zvýšeného počtu zahrnutých plavidiel a veľkej rôznorodosti techník stále náročnejšie; zdôrazňuje, že dostupnosť informácií má pre účinnosť riadenia kľúčový význam a že je potrebných viac kvalitnejších informácií o maloobjemovom rybolove;
24. vyzýva Komisiu, aby v súčinnosti s členskými štátmi, regionálnymi poradnými radami a zúčastnenými stranami zdokonalila na účely riadenia rybného hospodárstva definovanie maloobjemového rybolovu a zmapovala ho v EU; naliehavo žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala podrobnú a vyčerpávajúcu štúdiu o veľkosti, charakteristike a rozdelení rôznych sektorov maloobjemového rybolovu, aby čo najdôslednejšie preskúmala, kde, kedy a ako sa vykonáva rybolov, s cieľom zistiť segmenty flotíl, v ktorých sa vyskytuje nadmerná kapacita, a aké sú jej príčiny;
25. upozorňuje na to, že Spoločenstvo v súčasnosti spolufinancuje iba 50 % rozpočtu na získavanie, spracovanie a poskytovanie biologických údajov, ktoré sa využívajú pri informovanom riadení; na základe toho vyzýva Spoločenstvo, aby zintenzívnilo úsilie v tejto oblasti tým, že zvýši maximálnu prípustnú mieru spolufinancovania;
26. upozorňuje, že treba lepšie pochopiť súčasné postavenie rekreačného rybolovu a jeho vývoj vrátane jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; upozorňuje na situácie, keď rekreačný rybolov prekračuje svoj rámec a v rozpore s pravidlami sa stáva konkurenciou profesionálneho rybolovu v love a uvádzaní rýb na trh, čo na miestnej a regionálnej úrovni vedie k zníženiu trhových kvót a poklesu cien pri prvom predaji;
Podporné opatrenia
27. uznáva, že nový Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo je vytvorený v podobe, ktorá umožňuje získať financovanie najmä pre segmenty pobrežných flotíl a flotíl drobného rybolovu; uznáva, že na základe všeobecného rámca, ktorého existenciu uľahčuje Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, si členské štáty musia stanoviť priority financovania, aby bolo možné reagovať na špecifické problémy tohto sektora a podporovať trvalo udržateľné riadenie príslušného rybolovu na miestnej úrovni;
28. zastáva názor, že treba zachovať fond, ktorého zásadou je väčšia podpora spolufinancovaných činností v najvzdialenejších regiónoch a zachovanie špecifických nástrojov na kompenzáciu dodatočných nákladov súvisiacich s činnosťou rybného hospodárstva a s distribúciou jeho produktov, pričom sa zohľadnia štrukturálne obmedzenia sektora rybného hospodárstva v týchto regiónoch;
29. zdôrazňuje, že vzhľadom na neistú situáciu a úpadok niekoľkých pobrežných spoločenstiev závislých od rybolovu a vzhľadom na nedostatok alternatív hospodárskej diverzifikácie treba posilniť existujúce nástroje, fondy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súdržnosť z hľadiska zamestnanosti a ekologickej udržateľnosti; domnieva sa, že túto skutočnosť treba osobitne uznať v novom rámci SPRH a v rámci VFR; zdôrazňuje tiež potrebu zamerať sa na to, aby sa sektor drobného rybolovu viac podieľal na riadení a prijímaní rozhodnutí, a to presadzovaním miestnych a regionálnych stratégií a cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti vrátane projektov v oblasti rozvoja, výskumu a odbornej prípravy, s príslušným financovaním z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, ESF a EFRR;
30. vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy význam hospodárskej, sociálnej a kultúrnej úlohy žien v rybárskom priemysle a umožnili im prístup k sociálnym výhodám; zdôrazňuje, že aktívna účasť žien v činnostiach súvisiacich s rybným hospodárstvom pomáha zachovať osobitné kultúrne tradície a zvyky, ako aj zabezpečiť prežitie ich spoločenstiev, čím chráni kultúrnu rozmanitosť príslušných regiónov;
31. domnieva sa, že pravidlá využívania budúceho Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo by mali umožniť financovanie činnosti okrem iného v týchto oblastiach:
–
zlepšenie bezpečnosti, životných podmienok, ako aj pracovných podmienok na palubách lodí, zlepšenie skladovania úlovkov, zvýšenie hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti plavidiel (výber techník, energetická efektívnosť atď.) bez zvýšenia ich kapacity rybolovu,
–
investície do udržateľnejšieho rybárskeho výstroja;
–
podpora omladenia sektora a udržanie mladých ľudí v tejto činnosti prostredníctvom osobitného stimulačného programu reagujúceho na problémy v oblasti zamestnanosti a udržateľnosti, ktorým toto odvetvie čelí, ako aj formou štartovacích balíčkov opatrení zameraných na zabezpečenie získania novej generácie rybárov do sektoru maloobjemového rybolovu;
–
výstavba špecializovaných rybárskych prístavov a špecifických zariadení na vylodenie, skladovanie a predaj produktov rybolovu;
–
podpora združení, organizácií a spolupráce odborníkov tohto sektora;
–
presadzovanie politík kvality;
–
podpora súdržnosti hospodárskej a sociálnej štruktúry pobrežných spoločenstiev, ktoré sú najviac závislé od drobného rybolovu, s osobitným dôrazom na najvzdialenejšie regióny, s cieľom podnecovať rozvoj týchto pobrežných regiónov;
–
podpora udržateľných postupov lovu mäkkýšov, okrem iného poskytovaním pomoci ľuďom vykonávajúcim túto činnosť, čo sú často ženy, ktoré v dôsledku toho trpia chorobami z povolania;
–
podpora pri presadzovaní a marketingu produktov drobného rybolovu a extenzívnej akvakultúry prostredníctvom vytvorenia európskej etikety na odlíšenie a označenie európskych produktov drobného rybolovu a lovu mäkkýšov, pri ktorých boli dodržané správne postupy udržateľnosti a zásady spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;
–
podpora vzdelávacích a marketingových kampaní na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov a mladých ľudí o hodnote konzumácie rýb z maloobjemového rybolovu vrátane jeho pozitívneho vplyvu na miestne hospodárstva a životné prostredie;
–
pridelenie finančných prostriedkov Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo tak, aby odvetvie rybného hospodárstva bolo vhodnejšie pre zamestnanie žien tým, že sa reštrukturalizuje a zabezpečí vhodné zariadenia (napr. šatne na lodiach a v prístavoch);
–
podpora združení žien, napríklad žien, ktoré vyrábajú siete alebo pracujú v prístavoch a baliarňach;
–
odborná príprava vrátane prípravy žien pracujúcich v odvetví rybného hospodárstva so zameraním na zlepšenie ich prístupu k riadiacim a technickým pracovným miestam v súvislosti s rybolovom;
–
posilňovanie úlohy žien v rybolove, najmä poskytovaním podpory na činnosti uskutočňované na pevnine, odborníkom z príbuzných odvetví a na činnosti, ktoré súvisia s rybolovom v oboch smeroch priemyselného reťazca;
32. zdôrazňuje, že v prístupe k finančným prostriedkom Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo by sa mali uprednostňovať skôr projekty, ktoré ponúkajú integrované riešenia prospešné pre pobrežné spoločenstvá ako celok než tie, ktoré sú výhodné iba pre malý počet prevádzkovateľov; domnieva sa, že prístup k finančným prostriedkom z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo by mal byť zaručený rybárom a ich rodinám, nie iba majiteľom plavidiel;
33. zdôrazňuje, že spoločná organizácia trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry by mala prispievať k umožneniu lepšej výkonnosti odvetvia drobného rybolovu, k stabilite trhov, zlepšeniu obchodovania s produktmi rybolovu a k zvýšeniu ich pridanej hodnoty; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o možnosť odstránenia doposiaľ existujúcich verejných nástrojov trhovej regulácie, verejných regulačných orgánov a podpory skladovania na pevnine, a žiada ambicióznu reformu, ktorá posilní nástroje spoločnej organizácie trhu s výrobkami rybolovu v záujme dosiahnutia jej cieľov;
34. navrhuje vytvoriť európsku značku udeľovanú produktom maloobjemového rybolovu za dodržiavanie zásad SPRH s cieľom podporovať osvedčené postupy;
35. podporuje vytvorenie mechanizmov, ktoré zaistia uznávanie tzv. vonkajších účinkov, ktoré vyvoláva maloobjemový rybolov a ktoré trh neodmeňuje, či už na úrovni životného prostredia, alebo na úrovni hospodárskej a sociálnej súdržnosti pobrežných spoločenstiev;
36. považuje za dôležité podporiť spravodlivé a primerané rozloženie pridanej hodnoty pozdĺž hodnotového reťazca odvetvia;
37. požaduje prísnu kontrolu a udeľovanie osvedčení pri produktoch rybolovu dovezených z tretích krajín s cieľom zaistiť, aby pochádzali z udržateľných rybných hospodárstiev a aby spĺňali rovnaké požiadavky, ako musia dodržiavať producenti zo Spoločenstva (napr. pokiaľ ide o označovanie, možnosť spätného vysledovania, fytosanitárne pravidlá a minimálnu veľkosť);
38. vyjadruje podporu vytvoreniu (v rámci Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo alebo iných nástrojov) špecifických a dočasných podporných mechanizmov, ktoré budú aktivované v núdzových situáciách, napr. v prípade prírodných katastrof a katastrof zapríčinených človekom (ropné škvrny, znečistenie vody), pozastavenia rybolovnej činnosti v dôsledku plánov na obnovu populácií rýb, reštrukturalizácie alebo náhleho krátkodobého zvýšenia cien palív;
39. žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali ženy rovnaké platy a ostatné sociálne a ekonomické práva vrátane poistenia na krytie rizík, ktorým sú vystavené v práci v sektore rybného hospodárstva, a vrátane uznania špecifických ochorení ako chorôb z povolania;
40. uznáva, že dočasné zákazy rybolovu, inak známe ako obdobie biologického odpočinku, sú dôležitým a preukázaným spôsobom ochrany rybolovných zdrojov a základným nástrojom udržateľného riadenia špecifických druhov rybolovu; uznáva, že zavedenie zákazu rybolovu v určitých kritických fázach životného cyklu jednotlivých druhov umožňuje vývoj populácií, ktorý bude v súlade so zachovaním rybolovnej činnosti mimo obdobia odpočinku; zastáva názor, že za týchto podmienok je spravodlivé a nevyhnutné poskytovať rybárom v období nečinnosti finančnú náhradu, konkrétne prostredníctvom Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;
41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili spôsoby pozitívnej diskriminácie v prospech maloobjemového rybolovu oproti veľkoobjemovému rybolovu a flotilám priemyselnejšieho charakteru, pričom treba zabezpečiť efektívnosť a udržateľnosť rybného hospodárstva ako celku; domnieva sa, že jednou z možností na zváženie je priestorové oddelenie pre jednotlivé rybárske techniky a teda vymedzenie oblastí určených výlučne na maloobjemový rybolov;
42. žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali podporné opatrenia a dosiahli väčšie právne aj sociálne uznanie práce žien v rybnom hospodárstve a aby ženám, ktoré pracujú v rodinnom podniku na plný alebo čiastočný úväzok, alebo pomáhajú svojim manželom a prispievajú tak k hospodárskej udržateľnosti a udržateľnosti svojich rodín, zabezpečili rovnaké právne postavenie a sociálne výhody, aké majú samostatne zárobkovo činné osoby, a to najmä uplatnením smernice 2010/41/EÚ, a aby zaručili ich sociálne a ekonomické práva vrátane rovnakého odmeňovania, príspevkov v nezamestnanosti, ak stratia prácu (dočasne alebo trvalo), práva na dôchodok, vyváženia pracovného a súkromného života, možnosti materskej dovolenky, prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších sociálnych a ekonomických práv vrátane poistenia pokrývajúceho riziko nehôd na mori;
43. obhajuje to, aby sa zachoval režim osobitného prístupu pre drobný rybolov v oblasti do 12 míľ;
44. domnieva sa, že je potrebné zahrnúť maloobjemový rybolov do diskusií o územnom plánovaní oblastí do dvanásť míľ, ktoré sa vo všeobecnosti častejšie využívajú, pričom veterné elektrárne v blízkosti pobrežia, ťažba štrku a chránené prímorské oblasti musia často fungovať spoločne s rybolovnými činnosťami v tej istej oblasti;
45. upozorňuje na potrebu väčšieho zapojenia a podielu profesionálov z odvetvia drobného rybolovu na riadení, vymedzovaní a vykonávaní politík v oblasti rybolovu; zdôrazňuje, že je dôležité viac podporovať skupiny rybárov a profesijné organizácie, ktoré sú ochotné podieľať sa na zodpovednosti za vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva s cieľom dosiahnuť jej ďalšiu decentralizáciu; naliehavo žiada prevádzkovateľov v oblasti maloobjemového rybolovu, aby sa buď pripojili k existujúcim organizáciám výrobcov alebo aby vytvorili nové organizácie;
o o o
46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam členských štátov a regionálnym poradným radám.