Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 s názvom „Digitálna agenda pre Európu – digitalizácia ako hnacia sila európskeho rastu“ COM(2012)0784),

–  so zreteľom na otázky Komisii a Rade o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť – čas zaradiť vyššiu rýchlosť (O–000085 – B7–0219/2013 a O-000086 – B7–0220/2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra(2),

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o nástroji na prepojenie Európy a najmä na zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópske telekomunikačné siete a o zrušení rozhodnutia č. 1336/97/ES (COM(2013)0329),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu – 2015.eu(3),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 27. septembra 2012 s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (COM(2012)0529),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada má v pláne prijať na svojom zasadnutí 24. a 25. októbra 2013 závery týkajúce sa digitálnej agendy pre Európu,

B.  keďže hlavným cieľom digitálnej stratégie pre Európu, ktorá bola prijatá v roku 2010, musí byť zníženie nerovností medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o prístup k rýchlym a ultralýchlym pevným a mobilným širokopásmovým infraštruktúram;

C.  keďže informačné a komunikačné technológie tvoria jadro digitálnej spoločnosti a v dnešnej dobe predstavujú približne 20 % ročného rastu produktivity v Európe, 4,5 % európskeho HDP a prinášajú 25 % súkromných investícií určených na výskum a vývoj, a tým môžu mimoriadnym spôsobom prispievať k rastu a zamestnanosti;

D.  keďže využitie potenciálu digitálneho hospodárstva v EÚ by malo veľký násobiaci efekt v hospodárstve, čo by viedlo k posilneniu rastu a zvyšovaniu počtu pracovných miest; keďže uvoľniť tento potenciál je preto jednou z najdôležitejších reforiem v oblasti rastu a konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o pomoc pre EÚ, aby sa dostala zo súčasnej krízy;

E.  keďže sa odhaduje, že do roku 2020 bude na internet pripojených 50 miliárd zariadení, a očakáva sa, že celosvetový prenos údajov do konca roka 2017 vzrastie až 15-násobne; keďže tento exponenciálny rast v širokopásmovom pripojení si vyžiada ambiciózne politiky na úrovni Únie i členských štátov, aby došlo k zvýšeniu kapacity tak v pevných, ako aj v mobilných sieťach, ak má Európa dosiahnuť vyšší rast, konkurencieschopnosť a produktivitu;

F.  keďže iné kontinenty boli rýchlejšie a predbehli súčasné ciele digitálnej agendy, a preto nie je dostatočne ambiciózna na to, aby zabezpečila, aby sa EÚ stala do roku 2020 vedúcou silou v oblasti telekomunikácií v celosvetovom meradle;

G.  keďže Parlament a Rada stále čakajú návrhy Komisie týkajúce sa neutrality siete a univerzálnych služieb;

1.  zdôrazňuje, že digitálna agenda a dokončenie jednotného digitálneho trhu musí tvoriť jadro úsilia EÚ na vytvorenie rastu a prekonanie krízy; je presvedčený, že na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni je potrebné politické vedenie, ktoré sa bude zaoberať existujúcimi prekážkami jednotného digitálneho trhu s cieľom vytvoriť pracovné miesta a rast v EÚ; pripomína, že digitálne hospodárstvo rastie sedemkrát rýchlejšie ako zvyšok hospodárstva, a poznamenáva, že dokončenie jednotného digitálneho trhu EÚ by mohlo priniesť 110 miliárd EUR ročne;

2.  poukazuje na skutočnosť, že EÚ čelí viacerým súbežným tlakom na rast HDP v čase, keď priestor na podporu rastu z verejných fondov je obmedzený vysokou úrovňou zadlženia a deficitu, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby mobilizovali všetky možné nástroje na podporu rastu; poznamenáva, že IKT sú základnými transformačnými technológiami vo všetkých odvetviach hospodárstva s osobitným významom v oblastiach, akými sú zdravotná starostlivosť, energia, verejné služby a vzdelávanie;

Európa bez roamingu v roku 2015

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že telekomunikačný trh je doposiaľ roztrieštený na vnútroštátne trhy s umelými hranicami a nemožno ho považovať za jednotný ekonomický trh podporujúci hospodársku súťaž;

4.  zdôrazňuje, že analytici v tomto odvetví uviedli, že v mnohých prípadoch prináša roaming operátorom EÚ približne 10 % príjmov, a poznamenáva, že najnovšie analýzy Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ukázali, že priemysel a spotrebitelia v priemere platia za roamingové hovory dvojnásobok toho, čo musia operátori platiť na veľkoobchodnom trhu;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto nevyvážené ziskové marže za roaming zvyšujú náklady na mobilitu v rámci Európy; konštatuje, že to bráni rastu a prosperite, keďže mobilita je jedným z najdôležitejších faktorov rastu v EÚ;

6.  zdôrazňuje, že zrušené poplatky za roaming sú rozhodujúce pre stimuláciu inovácií, pretože sa tak vytvorí väčší domáci trh pre inovatívne výrobky a služby;

7.  domnieva sa, že jednotný telekomunikačný trh v súčasnosti neexistuje, okrem iného aj v dôsledku významných rozdielov medzi domácimi cenami a cenami roamingu; domnieva sa preto, že na vytvorenie skutočného vnútorného digitálneho trhu, ktorý by podporoval hospodársku súťaž a nerozlišoval by medzi vnútroštátnymi a roamingovými sadzbami, sú potrebné štrukturálne opatrenia, ktoré povedú k vytvoreniu celoeurópskeho trhu mobilných komunikácií;

8.  pripomína Rade a Komisii, že v súlade s digitálnou agendou pre Európu by rozdiely medzi roamingovými a vnútroštátnymi sadzbami mali do roku 2015 takmer zmiznúť a že cieľom nariadenia (EÚ) č. 531/2012 je dokončiť vnútorný trh mobilných komunikačných služieb a v konečnom dôsledku odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi a roamingovými sadzbami;

9.  je presvedčený, že opatrenia na dokončenie jednotného digitálneho trhu by teda mali viesť k tomu, aby do roku 2015 zmizol rozdiel medzi roamingovými a vnútroštátnymi sadzbami, čo povedie k EÚ bez roamingu (v prípade hovorov, textových správ a dát);

10.  pripomína, že nové ponuky telekomunikačných operátorov by mali byť priaznivé pre používateľov a transparentné, čím sa zabráni vzniku nových skrytých prekážok v telekomunikačnom odvetví;

11.  pripomína, že Komisia má preskúmať fungovanie nariadenia (EÚ) č. 531/2012 a zhodnotiť konkurencieschopnosť roamingového trhu, do akej miery spotrebitelia čerpali výhody skutočných znížení cien za roamingové služby, ako aj rozdiel medzi roamingom a vnútroštátnymi tarifami vrátane dostupnosti ponúk poskytujúcich jednotnú tarifu za vnútroštátne i roamingové služby;

12.  poznamenáva, že skutočný jednotný digitálny trh sa nevytvorí iba odstránením roamingových poplatkov; zdôrazňuje, že toto opatrenie sa musí považovať za súčasť komplexnej európskej digitálnej stratégie zameranej predovšetkým na rozvoj infraštruktúry a na jej dostupnosť s cieľom podporiť zachovanie a tvorbu pracovných miest v tomto odvetví;

13.  víta oznámenie Komisie o tom, že navrhne legislatívny balík s úmyslom riešiť zostávajúce prekážky brániace fungovaniu jednotného digitálneho trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu, aký má vytvorenie jednotného digitálneho trhu v EÚ na rastový potenciál odvetvia telekomunikácií;

Infraštruktúra a mobilita

14.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozširovanie širokopásmového pripojenia a zlepšenie jeho dostupnosti, elektronický obchod, digitálne začlenenie, cezhraničné verejné služby a ciele v oblasti výskumu a inovácií stanovené v Digitálnej agende pre Európu zostali hlavnou prioritou, aby EÚ mohla v plnej miere ťažiť z výdobytkov digitálnej spoločnosti;

15.  pripomína, že súbežne s potrebou odstrániť prekážky brániace európskemu jednotnému digitálnemu trhu sú pre Európsku úniu absolútnou prioritou investície do optimálnych, veľmi rýchlych širokopásmových infraštruktúr, aby sa v plnej miere využil potenciál digitálneho hospodárstva;

16.  zdôrazňuje, že ak sa má EÚ stať dejiskom digitálnej revolúcie a ak má EÚ obnoviť svoju svetovú vedúcu pozíciu, potrebujeme ambiciózne a na budúcnosť orientované ciele na rok 2020; domnieva sa, že revidovaným na budúcnosť orientovaným cieľom digitálnej agendy na rok 2020 by malo byť to, že všetky domácnosti v EÚ budú mať širokopásmové pripojenie so 100 megabitmi za sekundu, pričom 50 % domácností by si malo objednať pripojenie s 1 gigabitom za sekundu a viac; berie na vedomie, že Výbore pre priemysel, výskum a energetiku už vyslovil podporu takýmto ambicióznym cieľom vo svojej správe o usmerneniach pre transeurópske telekomunikačné ciele a zrušení rozhodnutia č. 1336/97/ES;

17.  s hlbokým poľutovaním konštatuje, že mnohé členské štáty nedodržali termín 1. januára 2013 na pridelenie „digitálnej dividendy“ v pásme 800 MHz pre mobilné širokopásmové služby, ako to bolo stanovené v programe politiky rádiového frekvenčného spektra; zdôrazňuje, že toto zdržanie zabrzdilo zavádzanie sietí 4G v EÚ, a preto vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa pásmo 800 MHz sprístupnilo mobilným širokopásmovým službám, a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila svoje právomoci a zabezpečila ich rýchle zavedenie;

18.  poznamenáva, že sa predpokladá, že poskytovanie širokopásmového pripojenia zďaleka nedosiahne ciele vytýčené v digitálnej agende; je preto presvedčený, že ak sa nebude viac investovať do budúcich sietí, EÚ bude na svetovej scéne ešte menej konkurencieschopná; nazdáva sa, že Komisia by v súvislosti s Aktom o jednotnom trhu mala predložiť rozsiahlu revíziu právneho rámca pre trh s telekomunikáciami s cieľom posilniť investície do pevných a mobilných sietí;

19.  nazdáva sa, že úloha hospodárskej súťaže pri stimulovaní investícií v nových digitálnych infraštruktúrach v prospech hospodárskeho rastu by sa nemala oslabovať; je presvedčený, že je rozhodujúce, aby Komisia zabezpečila regulačný rámec, ktorý umožní všetkým účastníkom trhu investovať do inovatívnej digitálnej infraštruktúry; domnieva sa, že na tento účel by nové pravidlá vymedzovania cien za efektívny prístup k prístupovým sieťam novej generácie mali odrážať základný súťažný proces v každom členskom štáte tým, že sa budú dodržiavať právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov; je presvedčený, že na tento účel by sa vnútroštátne regulačné orgány mali usilovať o dosiahnutie spoločných cieľov, napr. cieľov digitálnej agendy, pričom by mali čerpať z lepšieho poznania svojich príslušných vnútroštátnych trhov a špecifických odborných znalostí o týchto trhoch;

20.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na uskutočnenie zásadnej revízie regulačného rámca pre elektronické komunikácie;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité dokončiť kľúčové opatrenia oznámené v rámci Digitálnej agendy pre Európu, so zvláštnym dôrazom na odolnú a spoľahlivú infraštruktúru a služby, ako aj na systém ochrany údajov;

22.  pripomína Komisii, aby vykonala hodnotenie a revíziu smernice o informačnej spoločnosti (2001/29/ES(4)), aby sa zabezpečila predvídateľnosť, mobilita a flexibilita na jednotnom digitálnom trhu EÚ, ako to požaduje Európskeho Parlament vo svojom uznesení z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(5);

IKT pre zamestnanosť mladých

23.  zdôrazňuje, že dokončenie plne funkčného jednotného digitálneho trhu si vyžaduje koordinované úsilie s cieľom zabezpečiť pre všetkých občanov, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, prístup k internetu a zručnosti potrebné na jeho používanie;

24.  víta naštartovanie veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta v marci 2013, ktorá bude prístupná všetkým zúčastneným stranám; vyzýva Komisiu, aby veľkú koalíciu urýchlene uviedla do prevádzky a túto iniciatívu reprodukovala na úrovni členských štátov a jej účastníkom poskytla prednostný prístup k finančným prostriedkom Únie na podporu ich činností;

25.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť vrátane nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti dosiahla v Európe neprijateľne vysokú mieru, ktorá pravdepodobne zostane vysoká aj v blízkej budúcnosti, a že je potrebné podniknúť odhodlané a urýchlené opatrenia na všetkých politických úrovniach;

26.  konštatuje, že v súčasnosti je v EÚ viac než 4 milióny pracujúcich v oblasti IKT, a ich počet rastie o 3 % ročne, a že podľa Komisie nebude do roku 2015 obsadených 700 000 až 1 milión vysoko kvalitných pracovných miest v oblasti IKT, a to aj napriek kríze; zdôrazňuje, že počítačová gramotnosť a digitálne vzdelávanie môžu mať pre riešenie rastúcej nezamestnanosti mimoriadny význam, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí;

27.  víta prijatie systémov záruk pre mladých na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby všetci mladí Európania získali kvalitné pracovné ponuky, ďalej sa vzdelávali alebo absolvovali odbornú prípravu, učňovskú prípravu alebo stáž do štyroch mesiacov od ukončenia školskej dochádzky alebo od straty zamestnania; pripomína však, že suma 6 miliárd EUR vyčlenená v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) na iniciatívu pre podporu zamestnanosti mladých ľudí je na riešenie tak rozsiahleho problému zjavne nedostatočná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali účinnosť takýchto opatrení tým, že určia ako prioritu nadobúdanie digitálnych zručností; zdôrazňuje, že digitálne zručnosti by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť všetkých druhov odbornej prípravy, čím sa zabezpečí, aby mohli nové generácie, ako aj tie, ktoré sú momentálne v pracovnom pomere, získavať zručnosti, ktoré potrebujú;

IKT pre malé a stredné podniky

28.  pripomína, že úloha internetu ako platformy, ktorá každému občanovi umožňuje ponúknuť službu alebo inovatívny výrobok ktorémukoľvek inému občanovi, čím sa vytvárajú pracovné miesta a malé a stredné podniky (MSP), a navyše ako platformy pre sociálnu komunikáciu, je kľúčovou zásadou pre jednotný digitálny trh;

29.  zdôrazňuje, že MSP sú srdcom hospodárstva EÚ a že je potrebné prijať viac opatrení na podporu konkurencieschopnosti MSP EÚ na celosvetovej úrovni a na vytvorenie čo najlepšieho prostredia pre využitie nového sľubného technologického rozvoja, akým je cloud computing, ktorý má veľký vplyv na konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

30.  poznamenáva, že čoraz viac Európanov, a najmä mladých ľudí, si ako alternatívu bežného zamestnania volí podnikateľskú činnosť, k čomu ich vedú nebývalé príležitosti, ktoré ponúka internet, cloud computing, mobilné platformy, sociálne siete a obrovské toky údajov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadili o podnikateľsky priaznivejšie prostredie, v ktorom bude ľahší prístup k financovaniu („s právom na neúspech“), trhom, sieťam a zručnostiam a ktoré je potrebné podporiť prostredníctvom programov pre zdieľanie rizík, zabezpečenia rizikového kapitálu, výhodných daňových podmienok a podujatí na nadväzovanie kontaktov;

Digitalizácia verejného sektora

31.  zdôrazňuje, že digitalizácia verejného sektora by mala byť prioritou, pokiaľ ide o ďalšie kroky digitálnej agendy, pretože okrem zníženia nákladov na verejnú správu a poskytovania účinnejších služieb občanom by bol digitálny pákový efekt mimoriadne prospešný pre všetky odvetvia hospodárstva;

32.  považuje za poľutovaniahodné, že vnútroštátne stratégie v oblasti cloud computingu sa uplatňujú na úkor ambicióznej a efektívnej európskej stratégie; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje návrhy a identifikovala zdroje, ktoré budú dostatočne účinné na to, aby EÚ zastávala vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o štandardizáciu;

33.  zdôrazňuje, že moderná verejná správa je základným faktorom na podporu tvorby a uskutočňovania politík presadzujúcich zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že by sa mal využiť potenciál IKT s cieľom dosiahnuť výkonnejší a efektívnejší verejný sektor a zároveň znížiť administratívnu záťaž; poznamenáva, že IKT môžu podnietiť daňovú reformu a reformu systémov zdravotnej starostlivosti, obmedziť zdržania v platbách dodávateľom a zlepšiť účinnosť súdnych systémov; domnieva sa najmä, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa radikálne mení a pacientom i odborníkom ponúka nákladovo efektívnejšie a personalizované služby;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prácu Európskeho partnerstva pre cloud;

Financovanie IKT – VFR

35.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že suma 9,2 miliardy EUR, ktorú Komisia navrhla na investície do informačných a komunikačných technológií prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy na obdobie 2014-2020, sa výrazne zníži; zdôrazňuje, že vzhľadom na novú finančnú situáciu sú investície do širokopásmových sietí v rámci štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a mali by sa v porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 zvýšiť;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa finančné prostriedky EÚ viac zameriavali na investície do informačných a komunikačných technológií a aby financovanie týchto technológií v budúcom VFR zodpovedalo významu a hospodárskemu vplyvu tohto odvetvia; žiada, aby bol podiel finančných prostriedkov vyčlenených vo viacročnom finančnom rámci na informačné a komunikačné technológie výraznejší ako v rokoch 2007 – 2013;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10. (2) Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7. (3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45. (4) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.