Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2132(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0195/2014

Predkladané texty :

A7-0195/2014

Rozpravy :

PV 02/04/2014 - 23
CRE 02/04/2014 - 23

Hlasovanie :

PV 03/04/2014 - 7.62
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0338

Prijaté texty
PDF 361kWORD 131k
Štvrtok, 3. apríla 2014 - Brusel
Výročná správa za rok 2012 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
P7_TA(2014)0338A7-0195/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom za rok 2012 (2013/2132(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. júla 2013 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2012 (COM(2013)0548) a jej sprievodné dokumenty (SWD(2013)0283, SWD(2013)0284, SWD(2013)0285 a SWD(2013)0286, SWD(2013)0287),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF – Výročná správa za rok 2012,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2012 spolu s odpoveďami inštitúcií,(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2013 s názvom Zlepšenie riadenia úradu OLAF a posilnenie procesných záruk pri vyšetrovaniach: koncepcia postupných sprievodných krokov k zriadeniu Európskej prokuratúry (COM(2013)0533),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2013 s názvom Lepšia ochrana finančných záujmov Únie: zriadenie Európskej prokuratúry a reforma Eurojustu (COM(2013)0532),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2011 o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami - Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov (COM(2011)0293),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2011 o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376)

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2013 s názvom Ochrana rozpočtu Európskej únie do konca roka 2012 (COM(2013)0682),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Uplatňovanie čistých finančných opráv na členské štáty v poľnohospodárstve a v politike súdržnosti (COM(2013)0934),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/42/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, čo sa týka mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH(3),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa zriaďuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercules III) a zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(5),

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(7),

–  so zreteľom na stanovisko č. 1/2014 dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) k prioritám politiky úradu OLAF v oblasti vyšetrovania,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2011(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou(10),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii(11), a na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(12),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0195/2014),

A.  keďže podľa odhadov Komisie sa v EÚ každý rok v rámci daňových podvodov, daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania stráca na potenciálnych daňových príjmoch suma vo výške 1 miliardy EUR, čo ročne predstavuje sumu asi 2 000 EUR na každého európskeho občana;

B.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy EÚ posilniť a zvýšiť dôveru občanov a zabezpečiť, aby sa ich peniaze využívali náležite;

C.  keďže Lisabonská zmluva značne posilnila dostupné nástroje na ochranu finančných záujmov EÚ, ktoré si vyžadujú, aby EÚ aj jej členské štáty bojovali proti všetkým formám nezákonnej činnosti, ktorá má vplyv na finančné záujmy EÚ;

D.  keďže široká rôznorodosť právnych systémov a tradícií v rámci EÚ znamená, že ochrana jej finančných záujmov proti podvodom a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti je mimoriadne náročnou a neodvratnou výzvou;

E.  keďže na ochranu finančných záujmov Únie a boj proti podvodom je potrebné prijať integrovaný prístup vrátane stratégií na boj proti podvodom a korupcii prostredníctvom právnych, účinných, jednotných a rovnocenných opatrení v celej Únii; keďže ide o spoločnú zodpovednosť EÚ a členských štátov a úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je dokonca dôležitejšia práve v čase rozpočtových obmedzení;

F.  keďže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zodpovedá za ochranu finančných záujmov Únie na základe vyšetrovania podvodov, korupcie a iných protiprávnych konaní a keďže jeho dozorný výbor sa vytvoril s cieľom posilniť a zaručiť nezávislosť úradu OLAF pravidelným monitorovaním vykonávania vyšetrovacej funkcie úradu OLAF;

G.  keďže členské štáty sú primárne zodpovedné za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie;

H.  keďže členské štáty sú zodpovedné za stanovenie harmonizovaného základu DPH, zmenu sadzieb DPH a výber vlastných zdrojov a keďže tieto tri prvky majú vplyv na rozpočet Únie;

I.  keďže Komisia nedávno prijala na žiadosť Parlamentu niekoľko dôležitých iniciatív týkajúcich sa strategických opatrení proti podvodom;

J.  keďže rozsah podvodov a daňových únikov v každej forme a korupcie v EÚ oslabuje dôveru občanov v Úniu; keďže treba posilniť záruky integrity a transparentnosti, čo sa týka verejných výdavkov;

Posilnenie mechanizmov Európskej únie na boj proti podvodom

1.  zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie zodpovedajú za vyvinutie maximálneho úsilia v boji proti podvodom, korupcii a ďalším formám nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie; pripomína, že úzka spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a preto ju treba v prvom rade posilniť a čo najviac zefektívniť; pripomína, že ochrana finančných záujmov Únie vyžaduje rovnakú úroveň ostražitosti na strane zdrojov aj výdavkov;

2.  zdôrazňuje, že podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, zatiaľ čo nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla; považuje za poľutovaniahodnú skutočnosť, že v správe Komisie chýba podrobná úvaha o podvodoch a zameriava sa väčšinou na nezrovnalosti; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodu, a nie nezrovnalostí, a požaduje, aby sa rozlišovalo medzi podvodom a chybami či nezrovnalosťami;

3.  berie na vedomie správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2012 (ďalej len „výročná správa Komisie“); na žiadosť Európskeho parlamentu berie na vedomie, že správa upozorňuje na dva nové prvky;

   (i) prehodnotenie vzťahu medzi zisťovaním a oznamovaním nezrovnalostí členskými štátmi a
   (ii) podrobnejšia analýza nezrovnalostí oznámených ako podvody;
     poznamenáva, že cieľom tohto prístupu je lepšie pochopiť rozsah a povahu nezrovnalostí a spôsob, akým členské štáty tieto nezrovnalosti riešia;

4.  vyzýva Komisiu, aby v čase začatia postupu na predloženie výročnej správy o ochrane finančných záujmov predložila Parlamentu správu o monitorovaní a vykonávaní odporúčaní prijatých Parlamentom po predložení správy o ochrane finančných záujmov z predchádzajúceho roka a aby poskytla odôvodnené vysvetlenie o odporúčaniach, ktoré nezohľadnila alebo nedokázala splniť; vyzýva OLAF, aby urobili to isté, čo sa týka opatrení, ktoré Parlament v tejto správe odporúča;

5.  víta hlavné iniciatívy, ktoré prijala Komisia na žiadosť Parlamentu s cieľom formovať nové právne prostredie EÚ v oblasti politiky boja proti podvodom, a najmä návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorého cieľom je objasniť a zladiť trestné právo členských štátov, čo sa týka trestných činov týkajúcich sa rozpočtu EÚ (COM(2012)0363), návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534) a návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust (COM(2013)0535), ako aj zmenu nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a o posilnených zákonných právach pre osoby, na ktoré sa vzťahujú vyšetrovania úradu OLAF; uznáva, že je dôležité, aby sa tieto rôzne právne predpisy dobre vyvážili a dôsledne vyhodnotili; vyzýva Radu, aby si vzala potrebný čas a neskončila rokovania náhlivo, ak sa má vypracovať spoľahlivý európsky právny rámec a ak sa majú posilniť existujúce inštitucionálne nástroje na ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť predčasnému prechodu na postup posilnenej spolupráce; víta aj akčný plán na zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj plán na reformu systému DPH v EÚ, ktoré sa začali v roku 2011;

6.  konštatuje, že počet nezrovnalostí sa s 1 231 nezrovnalosťami oznámenými v roku 2012 ako podvody v porovnaní s rokom 2011 prakticky nezmenil, zatiaľ čo ich finančný dosah mierne poklesol na celkovú sumu 392 miliónov EUR; konštatuje prevahu podvodov v oblastiach politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky (najmä v súvislosti s rozvojom vidieka a rybárstva), ktoré sú stále sektormi spôsobujúcimi najväčšie obavy, pričom finančný dôsledok z podvodov sa odhaduje na 279 miliónov EUR v prípade politiky súdržnosti a 143 miliónov EUR v prípade poľnohospodárskej politiky; zdôrazňuje však, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí a zodpovedajúce sumy vo všeobecnosti vychádzajú z chápania podvodu v tom najširšom zmysle a nemali by sa považovať za spoľahlivé meradlo úrovne podvodov; žiada, aby sa vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom za rok 2013 robil jasný rozdiel medzi podvodmi, chybami alebo nezrovnalosťami;

7.  konštatuje, že v roku 2012 sa počet nezrovnalostí, ktoré nesúvisia s podvodmi a ktoré sa oznámili Komisii, zvýšil oproti roku 2011 o približne 6 %, pričom ich finančný dosah zodpovedal sume vo výške približne 2,9 miliardy EUR (viac ako dvojnásobok sumy z roku 2011, a to najmä v oblasti politiky súdržnosti a priamych výdavkov); vyjadruje znepokojenie, že toto zvýšenie odráža najmä vplyv nezrovnalostí týkajúcich sa vysokých súm, ale zároveň súvisí so systémovými nezrovnalosťami, ktoré sa oznámili pri dokončovaní programov;

8.  berie na vedomie, že opravné opatrenia, ktoré prijala Komisia voči členským štátom, sa v roku 2012 značne zvýšili, najmä v oblasti politiky súdržnosti, a dosiahli výšku 3,7 miliardy EUR, čo súvisí aj so skončením programového obdobia na roky 2000 – 2006;

9.  konštatuje, že odporúčania, ktoré Komisia adresovala členským štátom v roku 2011 – najmä v súvislosti s oznamovaním podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm, monitorovaním výsledkov vyšetrovaní trestnej činnosti a zlepšením ich štatistík o podvodoch –, boli vo všeobecnosti primerané, hoci vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré obavy sa nezohľadnili v plnej miere; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali odporúčaniami, ktoré Komisia vydala v rokoch 2011 a 2012, aby zabezpečili úplné splnenie odporúčaní, ktoré im Komisia adresovala vo svojej správe za rok 2012, a aby poskytli odôvodnené vysvetlenie, keď tieto odporúčania nemôžu splniť;

10.  navrhuje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia tímu európskych colných úradníkov, ktorí by sa špecializovali na boj proti podvodom, pričom tento tím by spolupracoval s vnútroštátnymi colnými orgánmi;

11.  uznáva, že v oblasti tradičných vlastných zdrojov suma, ktorá sa má vymôcť v nadväznosti na prípady podvodu a iné nezrovnalosti zistené v roku 2012, dosiahla 444 miliónov EUR, z ktorých 208 miliónov EUR už členské štáty vymohli; konštatuje, že ďalších 83 miliónov EUR sa vymohlo v roku 2012 v súvislosti s prípadmi, ktoré sa zistili v rokoch 1989 až 2011;

Príjmy – vlastné zdroje

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vlastné zdroje už nie sú hlavným zdrojom príjmov rozpočtu EÚ, pričom tvoria 20 % z nich, v dôsledku čoho riadny výber DPH a cla má priamy vplyv nielen na hospodárstva členských štátov a na rozpočet Európskej únie, ale aj na európskych daňových poplatníkov; pripomína, že podľa odhadov Komisie prichádza EÚ kvôli daňovým únikom a daňovým podvodom približne o 1 bilión EUR ročne, t. j. približne o 2 000 EUR na každého občana EÚ;

13.  víta akčný plán Komisie na zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom; zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty by mali naďalej za absolútnu prioritu považovať boj proti podvodom a daňovým únikom, pre ktorý treba vytvoriť stratégiu na posilnenú a viacrozmernú spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a s Komisiou, aby sa umožnilo lepšie využívanie existujúcich nástrojov, konsolidácia existujúcej legislatívy, prijatie návrhov v legislatívnom procese a administratívna spolupráca; poznamenáva, že posilnená spolupráca medzi daňovými, policajnými a súdnymi orgánmi v rámci jednej krajiny je tiež nevyhnutná; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala rozvoju mechanizmov na prevenciu a včasné zisťovanie, hodnotenie výsledkov, zlepšovanie výberu daní a účinnejšie monitorovanie colného tranzitu, čo je jedna z oblastí, ktoré sú ešte stále postihnuté najvyššími mierami systémovej korupcie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli aktívnejší na medzinárodnej úrovni, aby sa tak zaviedli normy spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrého spravovania verejných vecí a výmeny informácií;

14.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne vykonávala porovnávaciu analýzu rozdielov v účinnosti vnútroštátnych systémov pre výber tradičných vlastných zdrojov vrátane identifikácie a šírenia najlepších postupov, čo sa týka efektívnych postupov vymáhania vo všetkých členských štátoch, a aby v prípade potreby navrhla vhodné opatrenia;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2012, ktoré ovplyvnili príjem z tradičných vlastných zdrojov, zostal síce stabilný, ale celkové množstvo je stále o 20 % vyššie ako priemer za obdobie 2008 – 2012;

16.  požaduje hlbšiu analýzu odchýlok medzi úrovňou teoretických príjmov a výškou skutočných príjmov z DPH a jej zapracovanie do správy Komisie s cieľom získania lepšieho prehľadu o deficite vo financiách Únie; pripomína, že boj proti daňových únikom a tieňovej ekonomike musí pre Komisiu a členské štáty ostať trvalým cieľom;

Kontrolný systém pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (KSPT)

17.  s uspokojením konštatuje, že 98 % zistených súm tradičných vlastných zdrojov sa vyberá bežným spôsobom, ale vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí aj pri zostávajúcich 2 %, ktoré sú predmetom podvodov a nezrovnalostí;

18.  konštatuje, že orgány presadzovania práva zaznamenali zvýšené zneužívanie kontrolného systému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (KSPT) zločineckými skupinami; je presvedčený, že chýbajú fyzické kontroly tovaru prepravovaného v rámci KSPT; zdôrazňuje, že dodatočné investície do kontrol môžu mať za následok zvýšenie vybraných daní a vo väčšej miere zabrániť daňovým únikom; ďalej konštatuje, že podľa článku 21 bodu 3 a článku 24 bodu 3 smernice Rady 2008/118/ES príslušné orgány členského štátu odoslania a určenia elektronicky overujú údaje v návrhu elektronického správneho dokladu (e-AD) a v správe o prijatí; je pevne presvedčený, že by sa mali určiť kritériá, podľa ktorých tovar podliehajúci spotrebnej dani pripravený na odoslanie a/alebo prijatie musí fyzicky skontrolovať príslušná inštitúcia členského štátu;

19.  chápe, že posilnené inšpekcie by mohli mať dodatočnú výhodu spočívajúcu v odstránení podnikov alebo krycích spoločností, ktoré založili zločinci iba na uľahčenie podvodov; konštatuje, že samotné obchodujúce subjekty potvrdzujú v rámci KSPT aktuálne informácie o odoslaní a prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani; žiada Komisiu, aby prijala iniciatívu na sprísnenie prístupových práv do KSPT s cieľom zahrnúť rozsiahlu históriu súladu pred obchodovaním tak, aby sa obchodujúcim subjektom mohol priznať štatút „splnomocneného hospodárskeho subjektu“ („dôveryhodného obchodujúceho subjektu“), aby iba tieto subjekty mohli priamo samy používať KSPT; žiada Komisiu, aby predložila výsledky súčasných vyšetrovaní týkajúcich sa potreby na zmenu smernice 2008/118/ES;

20.  žiada, aby overovacie kontroly, ktoré členské štáty uplatňujú na osoby a spoločnosti žiadajúce o zahrnutie do tohto registra, boli spoľahlivejšie a komplexnejšie; chápe, že tovar možno ľahko chybne deklarovať s cieľom vyhnúť sa spotrebnej dani; v tejto súvislosti žiada o vyšší stupeň spolupráce s daňovými orgánmi;

21.  domnieva sa, že povolené lehoty na presun tovaru podliehajúceho spotrebnej dani medzi autorizovanými skladmi sú neskutočne dlhé; chápe, že tieto časové limity umožňujú viacnásobné presuny v rámci rovnakej deklarácie a presmerovanie pred vložením dátumu dodávky do systému; žiada, aby odosielateľ povinne informoval príslušné orgány členského štátu deklarovaného ako miesto určenia a nové miesto určenia o zmenách; ďalej žiada, aby maximálny povolený čas na predloženie správy o prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bol jeden pracovný deň a navyše aby sa čas cesty vypočítal a stanovil pre každú dodávku podľa typu použitého dopravného prostriedku a vzdialenosti medzi miestami odoslania a určenia;

22.  uvedomuje si, že záruky požadované na zriadenie colných skladov sú príliš nízke v porovnaní s hodnotou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani; je presvedčený, že by sa mal stanoviť premenná podľa druhu tovaru a aktuálnej úrovne obchodu;

23.  je znepokojený tým, že členské štáty zaviedli svoje vlastné systémy KSPT podľa široko vymedzených požiadaviek Komisie; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby prijala iniciatívu na vytvorenie jednotnejšieho systému v celej EÚ;

DPH

24.  berie na vedomie skutočnosť, že podľa novej štúdie o výpadku DPH uverejnenej v roku 2013, ktorú financovala Komisia v rámci svojej práce zameranej na reformu systému DPH v Európe a odstránenie daňových únikov, došlo v roku 2011 z dôvodu nesúladu alebo nevymáhania k strate príjmov z DPH vo výške 193 miliárd EUR (1,5 % HDP); zdôrazňuje však, že výpadok DPH nespôsobujú len podvody, ale aj iné faktory, napríklad vyhlásenie konkurzu a platobná neschopnosť, štatistické chyby, oneskorené platby a daňové úniky; v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa všetkého je teda zrejmé, že účinný boj proti výpadku DPH si vyžaduje multidisciplinárny a zladený prístup; poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH;

25.  víta skutočnosť, že vďaka reforme DPH, ktorá sa začala v decembri 2011, sa už vytvorili dôležité nástroje na zabezpečenie lepšej ochrany pred podvodmi v oblasti DPH; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že smernica o mechanizme rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH a smernica o voliteľnom a dočasnom uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, sa napokon v júli 2013 prijali a vyzýva členské štáty na ich bezodkladné vykonávanie;

26.  je presvedčený aj o tom, že sa treba zamerať na zjednodušenie systému DPH pre podniky v celej Európe; v tejto súvislosti víta nové opatrenia zamerané na zjednodušenie elektronickej fakturácie, ako aj osobitné ustanovenia pre malé podniky, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2013, a očakáva zavedenie štandardného formulára pre daňové priznanie k DPH v celej Únii; vyjadruje nádej, že jednotné kontaktné miesto pre elektronické služby a telekomunikačné spoločnosti, ktoré začne fungovať v roku 2015, skutočne podporí súlad zjednodušením postupov týkajúcich sa DPH pre podniky;

27.  vyzýva členské štáty, aby zreformovali vnútroštátne daňové systémy, zjednodušili ich, urobili ich spravodlivejšími a efektívnejšími v záujme zabezpečenia súladu, predchádzania daňovým podvodom a únikom a ich postihovania a zvyšovania efektívnosti vyberania daní; žiada členské štáty aj o to, aby zvážili osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia vydala v roku 2013; víta opakovanú výzvu Komisie určenú členským štátom, aby rozšírili svoje základy dane a obmedzili oslobodenie od dane a znižovanie základu dane, čo by členským štátom umožnilo nielen zjednodušiť daňové systémy, ale tiež vyhnúť sa zvyšovaniu štandardných sadzieb DPH;

Nezrovnalosti oznámené ako podvody poškodzujúce rozpočet Európskej únie

28.  zdôrazňuje, že počet podvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2012 a ich dosah skutočne ostali na prakticky rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku;

29.  konštatuje, že trvá v priemere dva roky a sedem mesiacov od začiatku podvodného konania po moment jeho zistenia; navyše konštatuje, že ďalších sedem alebo osem mesiacov uplynie, kým sa nezrovnalosť oznámi Komisii; je znepokojený tým, že predpisy o lehotách, v rámci ktorých členské štáty úradu OLAF oznamujú podvodné nezrovnalosti alebo iné nezrovnalosti, ak takéto predpisy v členskom štáte vôbec existujú, sa líšia nielen v jednotlivých členských štátoch, ale tiež medzi jednotlivými oblasťami politiky; očakáva, že Komisia vypracuje celoeurópske predpisy na oznamovanie podvodných nezrovnalostí alebo iných nezrovnalostí úradu OLAF; pripomína, že zamestnanci európskych inštitúcií by mali bezodkladne a bez toho, aby z toho vyplývalo spochybnenie ich zodpovednosti, informovať úrad OLAF o všetkých podvodoch, ktoré zistili počas plnenia svojich úloh;

30.  poznamenáva, že z hľadiska príjmov je počet podvodov oznámených v roku 2012 o 20 % nižší ako priemerný počet za obdobie rokov 2008 – 2012; víta skutočnosť, že z analýz Komisie vyplýva jasný trend znižovania počtu prípadov podvodu za toto obdobie;

31.  čo sa týka výdavkov, konštatuje, že nárast prípadov nezrovnalostí oznámených ako podvody je nízky čo do počtu aj hodnoty, pričom predstavuje už stanovené postupy, a že za obdobie rokov 2008 – 2012 sa podvod preukázal v 5 % oznámených prípadov; poznamenáva, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch bola väčšina podvodných nezrovnalostí odhalená v oblasti politiky súdržnosti: 50 % celkového počtu a 63 % súvisiacich súm; zdôrazňuje, že z 1 194 nezrovnalostí oznámených ako podvody sa 9 týka prípadov korupcie a že všetky tieto prípady boli odhalené v oblasti politiky súdržnosti; je znepokojený tým, že ich počet sa zvyšuje; so znepokojením zdôrazňuje, že tento posun smerom k jednoduchším podvodom môže pravdepodobne odrážať pokusy o podvod v súvislosti s hospodárskou krízou podnikané zo strany príjemcov finančných prostriedkov, ktorí by za bežných okolností trestný čin nespáchali; domnieva sa, že tieto trendy by sa mali v priebehu budúcich rokov monitorovať a skúmať;

32.  požaduje, aby sa prípady korupcie s dosahom na finančné záujmy Európskej únie považovali za podvod na účely článku 325 ods. 5 ZFEÚ a aby sa zahrnuli do výročnej správy Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom;

33.  konštatuje, že v oblasti prírodných zdrojov (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo) vzrástol počet nezrovnalostí oznámených ako podvody v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 takmer o 50 %, v dôsledku toho, že jedna krajina oznámila 56 prípadov, pričom všetky predstavovali rovnaký postup, súviseli s tým istým vyšetrovaním a týkali sa výhradne Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF); konštatuje, že miera zistených podvodov je mierne vyššia v poľnohospodárstve – približne 6 % všetkých prípadov oznámených v období rokov 2008 - 2012 – než inde;

34.  uznáva, že v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka členské štáty získali späť od príjemcov 169,4 milióna EUR počas rozpočtového roka 2012, zatiaľ čo ešte 1 216,8 milióna EUR majú ešte vymôcť od príjemcov na konci uvedeného rozpočtového roka; konštatuje, že miera uspokojenia pohľadávok vo výške 43 % je výrazne ovplyvnená nízkymi mierami uspokojenia pohľadávok (menej ako 30 %) vykázanými v šiestich členských štátoch(13); vyzýva tieto členské štáty, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečenia podstatne vyššej miery uspokojovania pohľadávok;

35.  uznáva, že politika súdržnosti sa ukázala ako najkritickejší sektor už po niekoľko rozpočtových rokov, pričom najviac postihnutou bola politika regionálneho rozvoja, ale aspoň počet nezrovnalostí oznámených ako podvody ostáva za uplynulé tri roky stabilný; konštatuje, že miera preukázaných podvodov je nižšia ako priemer a predstavuje približne 4 % v období rokov 2008 – 2012; víta skutočnosť, že úsilie Komisie s vnútroštátnymi orgánmi vynakladané v posledných rokoch spolu na zlepšenie informovanosti o podvodoch v tomto sektore podľa všetkého prinieslo výsledky a že právne predpisy Únie prispeli v 59 % prípadov k odhaleniu podvodných nezrovnalostí; žiada Komisiu, aby zintenzívnila a upevnila svoju spoločnú stratégiu na boj proti podvodom, ktorú iniciovala v roku 2008; víta aj skrátenie času medzi zistením podvodov a ich oznámením;

36.  vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom informácií o sumách, ktoré sa majú vymáhať, a o mierach uspokojenia pohľadávok súvisiacich s politikou súdržnosti na rozpočtový rok 2012; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla podrobné informácie v budúcej výročnej správe;

37.  víta skutočností, že počet oznámených nezrovnalostí za posledné tri roky v rámci predvstupovej pomoci sústavne klesal, a konštatuje, že dvanásť nových členských štátov postupne vystúpilo z programov poskytovania predvstupovej pomoci, ktorá je takmer dokončená; všíma si však výrazný nárast súvisiacej sumy, a to v dôsledku dvoch prípadov, ktoré oznámil jeden členský štát; konštatuje, že v súčasnom programovom období sa zaznamenal mierny pokles pri oznamovaní podvodných nezrovnalostí týkajúcich sa nástroja predvstupovej pomoci, pravdepodobne z dôvodu oneskoreného uplatňovania;

38.  zdôrazňuje, že prístup členských štátov k podvodom je naďalej veľmi odlišný, a to najmä z dôvodu právnych a organizačných rozdielov, ktoré sa líšia nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj medzi administratívnymi jednotkami v tej istej krajine, ale aj z dôvodu rozličných prístupov k odhaľovaniu podvodov; je veľmi znepokojený tým, že niektoré členské štáty v prípadoch podvodných nezrovnalostí obmedzujú opatrenia na uplatnenie finančných opráv namiesto vyšetrovania možného trestného činu; zdôrazňuje, že nedostatočné vyšetrovanie trestných činov by mohlo povzbudiť podvodné správanie, a tým oslabiť boj proti podvodom a podvodníkom; vyzýva príslušné členské štáty, aby investovali viac prostriedkov na boj proti podvodom, a to aj prostredníctvom trestného konania; žiada Komisiu, aby aj naďalej pozorne sledovala činnosť a efektívnosť systémov dohľadu a kontroly platných v jednotlivých členských štátoch, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia stanovila jednotné zásady oznamovania vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zrealizovali odporúčania Komisie, najmä čo sa týka včasného zisťovania, zjednodušenia noriem a rýchleho oznamovania;

39.  poukazuje ďalej aj na to, že členské štáty stále neposkytujú údaje včas alebo poskytujú nepresné údaje; navyše pripomína, že členské štáty využívajú rozličné definície pre podobné druhy priestupkov a nie všetky zbierajú podobné a podrobné štatistické údaje na základe spoločných kritérií, čím sa sťažuje zber spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ a zároveň porovnávanie a objektívne hodnotenie rozsahu podvodov v jednotlivých krajinách; pripomína ľútosť, že Parlament, Komisia ani úrad OLAF nemôžu v dôsledku toho riadne plniť úlohy pri hodnotení skutočného celkového rozsahu nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch a pri formulovaní odporúčaní; vyjadruje poľutovanie, že táto situácia zisťovaniu a postihovaniu členských štátov s najvyššou úrovňou nezrovnalostí a podvodov, čo Parlament opakovane požadoval; konštatuje, že Komisia vyzvala členské štáty, aby zlepšili svoje štatistiky podvodov a zaviazali sa venovať väčší dôraz tejto otázke; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby Komisia vypracovala jednotné zásady na vypracúvanie správ vo všetkých členských štátoch v záujme zabezpečenia porovnateľnosti, spoľahlivosti a dostatočnosti zozbieraných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby informovala Parlament o opatreniach, ktoré sa začali vykonávať s cieľom zaviesť vyšší stupeň jednotnosti a porovnateľnosti štatistických údajov získaných na vnútroštátnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas predkladali čo najúplnejšie informácie, ktoré primerane odrážajú skutočnú úroveň podvodov; žiada Dvor audítorov, aby nadviazal na svoje predchádzajúce osobitné správy o výkonnosti úradu OLAF s cieľom určenia dôsledkov reorganizácie;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom na zisťovanie podvodných mechanizmov; pripomína, že v uplynulých rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti všetkých príjemcov finančných prostriedkov EÚ zo všetkých členských štátov tým, že na internetovej stránke Komisie zverejní zoznam všetkých príjemcov, a to nezávisle od správcu fondov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytnúť všetky členské štáty aspoň v jednom pracovnom jazyku Únie; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou a aby jej poskytovali úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; ľutuje, že toto opatrenie sa nerealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby tak čo najrýchlejšie urobila;

41.  konštatuje, že úrad OLAF v roku 2012 vydal 54 odporúčaní na súdne kroky, ktoré zaslal vnútroštátnym orgánom, a odporučil na vymáhanie sumu približne 284 000 000 EUR; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o počte začatých súdnych konaní a objeme súm, ktoré sa skutočne vymohli na základe odporúčaní úradu OLAF, ako aj o miere usvedčenia páchateľov v prípadoch týkajúcich sa trestných činov poškodzujúcich rozpočet Únie; znovu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné uskutočnenie odporúčaní vydaných, len čo úrad OLAF prípady vyšetril;

42.  je však vážne znepokojený tým, že v niektorých prípadoch úrad OLAF prípady zamietol a postúpil ich späť generálnym riaditeľstvám na prijatie vhodných opatrení, hoci tieto riaditeľstvá nemajú vyšetrovacie právomoci;

OLAF

43.  vyjadruje spokojnosť, že sa nakoniec prijala reforma pravidiel, ktorými sa upravuje fungovanie úradu OLAF, a víta aj oznámenie s názvom Zlepšenie riadenia úradu OLAF a posilnenie procesných záruk pri vyšetrovaniach: koncepcia postupných sprievodných krokov k zriadeniu Európskej prokuratúry; berie na vedomie prvé účinky reorganizácie a reštrukturalizácie vyšetrovacích postupov úradu OLAF, ktorých výsledkom by malo byť vyjasnenie procedurálnych práv vyšetrovaných subjektov, lepšia spolupráca a dialóg s partnermi úradu OLAF, efektívnejšie vyšetrovacie postupy a skrátenie priemerného trvania vyšetrovania, najmä vo fáze výberu prípadov; konštatuje však, že 1. februára 2012 sa celkovo naraz otvorilo a neskôr počas roku 2012 uzavrelo 421 prípadov, pričom väčšina z nich bola bez odporúčania; ďalej si všíma, že okrem toho mnoho prípadov starších ako 24 mesiacov sa v roku 2012 uzavrelo, pričom odporúčania sa v čase ich uzatvorenia nemuseli vydať; navyše konštatuje, že tento jednorazový účinok má za následok kratšie priemerné trvanie vyšetrovania;

44.  konštatuje, že úrad OLAF od roku 2012 každoročne stanovuje priority politiky v oblasti vyšetrovania s cieľom zlepšenia postupu výberu prípadov na vyšetrovanie; zaznamenáva výrazné zmeny medzi prioritami politiky v oblasti vyšetrovania vybranými v rokoch 2012, 2013 a 2014, a preto je znepokojený rizikom nedostatku konzistentnosti v celkovom postupe výberu prípadov na vyšetrovanie; zastáva názor, že budúce priority politiky v oblasti vyšetrovania by mali byť vždy predmetom dôkladného hodnotenia založeného na konkrétnych potrebách, merateľných ukazovateľoch a skúsenostiach získaných z minulých priorít politiky v oblasti vyšetrovania; vyzýva úrad OLAF, aby poskytol podrobné informácie o spôsobe, akým rozhoduje o prioritách politiky v oblasti vyšetrovania;

45.  berie na vedomie výročnú správu úradu OLAF za rok 2012 a konštatuje, že v tomto období úrad OLAF začal 431 vyšetrovaní a 287 prípadov koordinácie, uzavrel 465 prípadov, odporučil vnútroštátnym orgánom súdne konanie v 54 prípadoch a odporučil vymáhanie takmer 284 miliónov EUR (165,8 milióna v oblasti príjmov a 118,2 milióna v oblasti výdavkov), a:

   (i) požaduje, aby sa viac analyzovali zdroje informácií získaných vo fáze výberu v záujme lepšieho porozumenia rozdelenia týchto údajov pochádzajúcich z verejného a súkromného sektora, ako aj vysokej variabilite v počte ohlásení podľa jednotlivých členských štátov;
   (ii) uznáva, že nárast množstva informácií z verejného sektora môže byť pozitívnym signálom lepšej spolupráce s členskými štátmi; konštatuje, že úrad OLAF zmenil spôsob analyzovania prichádzajúcich informácií; konštatuje, že vzhľadom na životný cyklus programového obdobia oznámili orgány verejnej moci väčší počet podvodných nezrovnalostí v roku 2012, pretože sa programy skončili;
   (iii) opakuje svoju požiadavku na získanie komplexnejších informácií o ďalších krokoch v súvislosti s odporúčaniami úradu OLAF, ako aj o počte prípadov úradu OLAF, keď vnútroštátne súdy nedokázali urobiť ďalšie kroky vzhľadom na a) nedostatočné dôkazy, b) nízku prioritu, c) neexistenciu právneho základu, d) chýbajúci verejný záujem, e) premlčanie, f) procesné chyby, g) iné dôvody;
   (iv) opakuje požiadavku, aby dostával viac informácií o počte kontrol na mieste, ktoré sa uskutočnili v jednotlivých členských štátoch;
   (v) opakuje požiadavku, aby dostával informácie o počte vyšetrovaní v každej oblasti vyšetrovania (poľnohospodárstvo, cigarety, clá, vnútorné politiky EÚ, vonkajšia pomoc, interné vyšetrovania, štrukturálne fondy, DPH) za každý členský štát;
   (vi) opakuje požiadavku, aby sa do výročných správ zapracovali podrobné informácie o trvaní vyšetrovaní, rozdelené na externé, interné, koordinačné prípady a prípady pomoci v trestných veciach a ďalej zoskupené do pokračujúcich prípadov a prípadov uzavretých koncom roka;
   (vii) opakuje požiadavku, aby dostával informácie o počte pokračujúcich a uzavretých vyšetrovaní v každej inštitúcii EÚ;

46.  berie na vedomie stanovisko dozorného výboru č. 1/2014 k prioritám úradu OLAF v oblasti politiky vyšetrovania a podporuje jeho odporúčania, najmä čo sa týka vypracovanie pravidiel na uplatňovanie finančných ukazovateľov ako kritéria proporcionality, ktorým by sa útvaru zodpovednému za výber prípadov poskytol jasnejší návod v tejto súvislosti; okrem toho očakáva, že budúci vývoj priorít politiky v oblasti vyšetrovania bude zahŕňať pravidelný dialóg medzi generálnym riaditeľom úradu OLAF a generálnymi riaditeľmi, na ktorých politické oblasti sa vzťahujú priority politiky v oblasti vyšetrovania a finančné ukazovatele stanovené v týchto prioritách;

47.  berie na vedomie pripomienky dozorného výboru, čo sa týka politiky de minimis úradu OLAF; pripomína, že politika de minimis nie je jediným kritériom na výber prípadov a že jej cieľom je zabezpečiť, aby OLAF sústreďoval úsilie a zdroje na závažnejšie a komplexnejšie prípady a aby sa ľudské zdroje prideľovali v záujme maximalizovania vymáhania neoprávnene použitých finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ; vyzýva generálneho riaditeľa, aby stanoviská dozorného výboru vzal do úvahy pri revízii politiky de minimis úradu OLAF; očakáva, že bude riadne informovaný o rozhodnutí generálneho riaditeľa v tejto veci;

48.  požaduje zlepšenie riadenia úradu OLAF prostredníctvom trvalej revízie a konsolidácie jeho hlavných vyšetrovacích postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitný význam prikladá monitorovaniu dodržiavania procesných záruk a základných práv osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka;

Nový rozsah európskej politiky a programov boja proti podvodom

49.  víta všetky iniciatívy Komisie na celkovo efektívnejší boj proti podvodom, pričom by sa mali podnikať inovatívne kroky v súvislosti s postihmi, ktoré budú dopĺňať úsilie zamerané na prevenciu a zisťovanie; chápe zapracovanie doložiek o boji proti podvodom do medzinárodných dohôd, do dohôd o administratívnej spolupráci a do oblasti verejného obstarávania ako významný krok pri ochrane finančných záujmov Únie a v boji proti korupcii;

50.  pripomína, že podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 členské štáty musia poskytovať informácie o začatí alebo prerušení všetkých konaní na uloženie administratívnych alebo trestných postihov súvisiacich s oznámenými nezrovnalosťami, ako aj o hlavných výsledkoch týchto konaní; ďalej pripomína, že v týchto informáciách sa musí uvádzať charakter uplatnených postihov alebo to, či dané postihy súvisia s uplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane odkazu na pravidlá Spoločenstva alebo vnútroštátne pravidlá, v ktorých sú postihy zakotvene; žiada, aby dostával podrobné informácie spolu s komplexnou analýzou správ doručených podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006; konštatuje, že členské štáty musia zaviesť postupy monitorovania na boj proti podvodom a že štatistiky týkajúce sa trestných činov a ich výsledkov sú neúplné, čo sťažuje posudzovanie postupov vyšetrovania a trestného stíhania podvodov v členských štátoch a účinnosti budúcich základných politík;

51.  víta skutočnosť, že Komisia vo februári 2014 zverejnila prvú správu o boji EÚ proti podvodom, v ktorej sa naznačuje, že korupcia postihuje rozličným spôsobom všetky členské štáty, čo ekonomiku EÚ stojí každoročne asi 120 miliárd EUR, a takisto víta všetky návrhy na zintenzívnenie výmen súčasných osvedčených postupov a na určovanie dôležitých nových opatrení, ktoré sa majú prijímať na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európski občania požadujú záruky úplnej integrity a transparentnosti verejných výdavkov, najmä vzhľadom na súčasné problémy, ktoré vyplývajú z hospodárskej a finančnej krízy; súhlasí s Komisiou, že výsledky iniciatív sú veľmi rozdielne a že by sa malo urobiť viac, aby sa predchádzalo korupcii a aby sa korupcia postihovala; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obsah tejto správy podáva len obmedzený prehľad korupcie v EÚ; požaduje vyvinutie ďalšieho úsilia primeraného na riešenie hlavných sociálnych a hospodárskych otázok s cieľom prevencie a účinného postihovania korupcie, ktorá vážne poškodzuje európske hospodárstvo a sociálny model, daňové príjmy členských štátov a oslabuje dôveru občanov v ich inštitúcie;

52.  vyzýva Dvor audítorov, aby preskúmal tento problém a na základe vlastných názorov a skúseností vydal odporúčania v podobe jednej správy alebo viacerých správ o hlavných problémoch, ktoré sa určili v správe Komisie o korupcii, berúc do úvahy najmä zistenia v prípade jednotlivých krajín;

53.  víta návrh na nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry; zdôrazňuje potrebu vytvorenia konzistentného a komplementárneho systému na ochranu finančných záujmov Únie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úrovni EÚ riadne vymedzila úlohy a oblasti pôsobnosti budúcej Európskej prokuratúry, agentúry Eurojust a úradu OLAF;

54.  víta skutočnosť, že Komisia na žiadosť Parlamentu zverejnila štúdiu Zisťovanie a obmedzovanie korupcie pri verejnom obstarávaní v EÚ, v ktorej je vypracovaná metodika merania nákladov vyplývajúcich z korupcie pri verejnom obstarávaní, čo sa týka finančných prostriedkov Únie; konštatuje, že celkové priame náklady vyplývajúce z korupcie pri verejnom obstarávaní za rok 2010 sa odhadujú na 1,4 až 2,2 miliardy EUR v piatich sektoroch sledovaných v ôsmich členských štátoch(14); zdôrazňuje skutočnosť, že v štúdii sa okrem iného odporúča ďalšie posilnenie transparentnosti v procese verejného obstarávania, zlepšenie mechanizmov auditu a hodnotenia, rozvoj centrálneho zberu údajov o verejnom obstarávaní, aktualizáciu elektronickej databázy verejných súťaží (Tenders Electronic Daily database), ako aj lepšiu ochranu informátorov; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa realizovali pri riešení týchto odporúčaní;

55.  konštatuje, že podľa oficiálnych odhadov členské štáty strácajú vyše 11 miliárd EUR za rok v daňových príjmoch v dôsledku pašovania cigariet na prospech sietí organizovanej trestnej činnosti, a trvá na tom, aby sa obnovili úrovne zdrojov a odborné znalosti uplatňované v tejto oblasti v minulosti v rámci úradu OLAF; rozhodne podporuje Komisiu a úrad OLAF pri zavádzaní akčného plánu na boj proti pašovaniu cigariet; v tejto súvislosti požaduje lepšiu spoluprácu medzi úradom OLAF a Europol;

56.  považuje za veľmi dôležité, aby úrad OLAF vytvoril sieť styčných úradníkov pre krajiny, kde je najväčšie riziko pašovania;

57.  požaduje, aby dostával informácie o každom vývoji v diskusiách týkajúcich sa možného opätovného prerokovania existujúcich dohôd, a požaduje, aby sa vypracovala nezávislá štúdia týkajúca sa dohôd s tabakovým priemyslom s cieľom vyčísliť vplyv nezákonného obchodu s tabakom na vlastné zdroje a zvážiť možné rozšírenie súčasných dohôd aj na výrobcov, na ktorých sa tieto dohody v súčasnosti nevzťahujú, na ľahšie sledovanie tabakových produktov od výroby po distribúciu;

58.  víta prijatie nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Hercule III na finančné obdobie rokov 2014 – 2020; konštatuje, že s rozpočtom vyše 104 miliónov EUR bude tento program spolufinancovať okrem iného snímacie zariadenia na identifikáciu pašovaného tovaru v nákladných automobiloch a automatizované systémy rozpoznávania kódu kontajnera a evidenčného čísla vozidla s cieľom posilnenia boja proti pašovaniu a falšovaniu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti u príjemcov, ktorý sa zistil počas realizácie programu Hercule II pri nákupe a používaní technického zariadenia, a pripomína, že táto situácia prinútila Parlament, aby zadržal v rezerve časť rozpočtových prostriedkov úradu OLAF z rozpočtu Únie na roky 2013 a 2014, až kým nedostane príslušné informácie v tejto veci; vyzýva úrad OLAF, aby aj naďalej poskytoval tieto informácie vrátane podrobných údajov o súčasnom stave a vplyve financovaného zariadenia a aby pri realizácii programu Hercule III prejavil väčšiu transparentnosť;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

(1). Ú. v. EÚ C 331, 14.11.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 4.
(3) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6.
(5) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0318.
(10) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.
(11) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 62.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(13) Belgicko (23 %), Bulharsko (4 %), Grécko (18 %), Francúzsko (22 %), Slovinsko (25 %) a Slovensko (26 %).
(14) Cesty a železnice, voda a odpad, mestská výstavba a budovanie verejnej infraštruktúry, odborná príprava a výskum a vývoj vo Francúzsku, v Maďarsku, Taliansku, Litve, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia