Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. októbra 2015 s názvom Hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015)0478),

–  so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2015 s názvom Stav prírody v Európskej únii: Správa o stave a trendoch typov biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch a smernica o vtákoch za obdobie rokov 2007 – 2012 podľa článku 17 smernice o biotopoch a článku 12 smernice o vtákoch (COM(2015)0219),

–  so zreteľom na správu o verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch(1),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra zverejnený v októbri 2015 o postoji európskej verejnosti k biodiverzite (Osobitný prieskum Eurobarometra č. 436),

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre životné prostredie s názvom Európske životné prostredie – stav a výhľad 2015 (SOER 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. februára 2014 o prístupe EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (COM(2014)0064),

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny expertov programu Horizont 2020 Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities (Prírode blízke riešenia v mestách) s názvom Towards an EU Research and Innovation policy agenda for Nature-Based Solutions and Re-Naturing Cities (Na ceste k agende EÚ pre politiku v oblasti výskumu a pre skupinu Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities) zverejnenú v roku 2015,

–  so zreteľom na nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF), ktorý je súčasťou finančného nástroja LIFE pre opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy;

–  so zreteľom na konzultácie Komisie o budúcej iniciatíve EÚ pod heslom Nulová čistá strata biodiverzity a ekosystémových služieb,

–  so zreteľom na výsledky 12. konferencie zmluvných strán (COP 12) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), najmä na preskúmanie pokroku pri vykonávaní strategického plánu na podporu biodiverzity pre obdobie rokov 2011 – 2020 v polovici trvania s cieľom dosiahnuť ciele z Aiči v oblasti biodiverzity vrátane publikácie Global Biodiversity Outlook; a na opatrenia zamerané na lepšie vykonávanie,

–  so zreteľom na rozhodnutie COP 10, X/34 o biodiverzite, ktoré zdôrazňuje význam poľnohospodárskej biodiverzity pre potravinovú bezpečnosť a výživu, najmä vzhľadom na zmenu klímy a obmedzené prírodné zdroje, ako sa uznáva v Rímskom vyhlásení svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre životné prostredie z 12. júna 2014, najmä na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť prostriedky na dosiahnutie záväzkov z Hyderabadu zdvojnásobením tokov finančných zdrojov týkajúcich sa biodiverzity do roku 2015;

–  so zreteľom na správu sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Connecting Global Priorities: Biodiversity and Human Health, a State of Knowledge Review (Prepájanie globálnych priorít: Biologická diverzita a ľudské zdravie, preskúmanie stavu poznatkov), ktorá bola uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na návrh uznesenia, ktorý bol predložený na 69. zasadaní Valného zhromaždenia OSN na schválenie rozvojovej agendy pre obdobie po roku 2015 Transforming our world: the 2030 Agenda for Sustainable Development (Premena nášho sveta: Agenda pre udržateľný rozvoj 2030),

–  so zreteľom na správy o hospodárskych aspektoch ekosystémov a biologickej diverzite (The economics of ecosystems and biodiversity – TEEB), čo je celosvetová iniciatíva zameraná na zviditeľnenie prírodných hodnôt,

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov (CMS),

–  so zreteľom na Červený zoznam ohrozených druhov zvierat Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov(2),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí,

–  so zreteľom na spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013 a najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky(3), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(5),

–  so zreteľom na viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o zelenej infraštruktúre – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva(8),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z apríla 2015 s názvom Safeguarding biological diversity – EU policy and international agreements (Zachovanie biologickej diverzity – politika EÚ a medzinárodné dohody),

–  so zreteľom na správu organizácie Forest Europe o stave európskych lesov z roku 2015(9),

–  so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z v roku 2009 s názvom National legislation and practices regarding the implementation of Council Directive 92/43/EEC of 21 May 1992 on the conservation of natural habitats and of wild fauna and flora, in particular Article 6 (Vnútroštátne právne predpisy a postupy týkajúce sa vykonávania smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, najmä na jej článok 6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté na 115. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 3. a 4. decembra 2015 s názvom Príspevok ku kontrole vhodnosti smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch a voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0003/2016),

A.  keďže biodiverzita je jedinečnou rôznorodosťou ekosystémov, biotopov, druhov a génov na Zemi, od ktorých je človek značne závislý;

B.  keďže biodiverzita má nesmiernu vnútornú hodnotu, ktorú treba ako takú chrániť v záujme budúcich generácií; keďže biodiverzita je taktiež prínosná pre ľudské zdravie a poskytuje aj nesmiernu spoločenskú a hospodársku hodnotu, a keďže a sociálno-ekonomické náklady nesplnenia cieľov pre oblasť biodiverzity sa odhadujú na 50 miliárd EUR ročne;

C.  keďže poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; keďže potreba efektívnejšej výroby potravín na nasýtenie rýchlo rastúcej svetovej populácie a ciele energetickej politiky, ktoré si vyžadujú zvýšené využívanie biomasy ako zdroja energie, vytvárajú významný dopyt v poľnohospodárskom odvetví;

D.  keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo prispievajú k zachovaniu biodiverzity v rámci uplatňovania existujúcich právnych predpisov;

E.  keďže rozmanitosť rastlinných druhov a odrôd tradične pestovaných malými a strednými poľnohospodárskymi podnikmi a rodinnými farmami má veľký význam z hľadiska reakcie na rôzne potreby a použitie vo vidieckych spoločenstvách a z hľadiska znižovania zraniteľnosti plodín voči nepriaznivému počasiu, škodcom a chorobám;

F.  keďže udržateľné a zodpovedné obrábanie pôdy a chov dobytka zásadne prispievajú k zachovaniu biodiverzity;

G.  keďže biodiverzita je celosvetovo pod veľkým tlakom, čo spôsobuje nezvratné zmeny, ktoré majú zničujúce dôsledky pre prírodu, spoločnosť aj hospodárstvo;

H.  keďže 11. cieľ z Aiči požaduje ochranu aspoň 17 % suchozemských a vnútrozemských vodných plôch prostredníctvom účinného riadenia systémov chránených oblastí; keďže podiel európskych ekoregiónov so 17 % plochy na území chránených oblastí sa výrazne zníži vylúčením oblastí chránených iba sústavou Natura 2000;

I.  keďže obnova ekosystémov môže mať pozitívny vplyv na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;

J.  keďže prinajmenšom 8 z každých 10 občanov EÚ považuje stratu biodiverzity za závažnú vec a keďže 552 470 občanov sa zúčastnilo na verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smerníc o ochrane prírody, čo bola zatiaľ historicky najširšia odozva na konzultáciu zo strany Európskej komisie; keďže z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že občania chcú o strate biodiverzity vedieť viac a väčšine občanov nie je sieť Natura 2000 známa;

K.  keďže značný počet angažovaných občanov, ktorí konajú buď z vlastnej iniciatívy alebo ako členovia miestnych alebo regionálnych akčných skupín, prijíma miestne a regionálne opatrenia na podporu biodiverzity a dosahuje tým pozitívne výsledky v pomerne krátkom časovom rámci;

L.  keďže 65 % občanov EÚ žije do 5 km od lokality Natura 2000 a 98 % žije vo vzdialenosti do 20 km, čo naznačuje, že tieto lokality majú potenciál, aby pomohli pri zvyšovaní povedomia o biodiverzite a aby poskytovali ekosystémové služby, ktoré prispievajú k blahobytu veľkej časti obyvateľstva EÚ;

M.  keďže politiky biodiverzity musia byť v plnom súlade so zásadou subsidiarity, aby sa rešpektovali regionálne rozdiely medzi krajinami a biotopmi;

N.  keďže biodiverzita je dôležitá pre najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia ktoré predstavujú jedinečné zásoby endemickej flóry a fauny; keďže napriek tomu smernica o vtákoch a smernica o biotopoch nie sú v niektorých týchto regiónoch uplatňované;

Všeobecné pripomienky

1.  víta preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ako aj správy Stav prírody a SOER 2015; zdôrazňuje strategický význam týchto správ pre uskutočnenie cieľov EÚ v oblasti biodiverzity;

2.  vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcou stratou biodiverzity; konštatuje, že ciele plánované na rok 2020 nebude možné dosiahnuť bez značného dodatočného úsilia; poznamenáva, že vedecké dôkazy preukázali, že príroda v Európe by bola bez pozitívneho vplyvu smerníc EÚ o vtákoch a o biotopoch v oveľa horšom stave, a že cielené a primerane financované snahy skutočne prinášajú priaznivé výsledky; zdôrazňuje však, že existuje veľký potenciál na zlepšenie;

3.  zdôrazňuje, že ničenie biotopov je najdôležitejším faktorom straty biodiverzity a je osobitnou prioritou s cieľom riešiť problém tejto straty, t. j. znižovať degradáciu a fragmentáciu;

4.  zdôrazňuje, že strata biodiverzity sa vzťahuje nielen na druhy a biotopy, ale aj na genetickú rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby vyvinula stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti;

5.  zdôrazňuje kritickú úlohu biodiverzity v cieľoch udržateľného rozvoja, najmä v cieli 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a v cieli 15 (chrániť, obnoviť a presadzovať trvalo udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity); pripomína, že EÚ má mimoriadnu biodiverzitu, najmä vďaka svojim najvzdialenejším regiónom, ale aj zámorským krajinám a územiam, ktoré sú k nej pridružené; žiada preto, aby bola EÚ pevne odhodlaná ďalej posilňovať Dohovor o biologickej diverzite a zabezpečila, že sa bude účinne implementovať;

6.  konštatuje, že medzi hlavné tlaky a faktory vedúce k strate biologickej diverzity v EÚ, a za jej hranicami, patrí roztrieštenosť, poškodzovanie a ničenie biotopov v dôsledku zmien vo využívaní pôdy, zmeny klímy, neudržateľných vzorov spotreby a využívania morí; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu určiť a stanoviť ukazovatele, ktoré budú nespochybniteľne a vedecky merať stav biodiverzity v danej oblasti alebo regióne a podporovať racionálne a udržateľné využívanie zdrojov vnútri EÚ a na globálnej úrovni vrátane rozvojových krajín, a najmä naliehavo vyzýva EÚ, aby lepšie zakotvila svoje medzinárodné záväzky v oblasti biologickej diverzity do svojej stratégie v oblasti zmeny klímy a stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že hospodárstvo s účinnejším využívaním zdrojov a zníženie nadmernej spotreby by mohli EÚ pomôcť, aby znížila svoju závislosť od prírodných zdrojov, najmä z oblastí mimo Európy; zároveň pripomína, že ekosystémovo orientované prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy a k prispôsobovaniu by mohli ponúknuť nákladovo efektívne alternatívy k technologickým riešeniam, a že pokrok v mnohých aplikovaných vedách závisí na dlhodobej dostupnosti a rozmanitosti prírodného bohatstva;

7.  zdôrazňuje kľúčový význam zvýšenia politickej vôle na najvyššej úrovni na zabezpečenie biodiverzity a zastavenie jej straty; za zásadné považuje vykonávanie existujúcich právnych predpisov, presadzovanie a väčšiu integráciu ochrany biodiverzity do ďalších oblastí politiky; vyzýva predovšetkým regionálne a miestne orgány v členských štátoch, aby poskytovali informácie a zvyšovali povedomie o biodiverzite;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe približne štvrtine voľne žijúcich druhov hrozí vyhynutie a mnohé ekosystémy sú zdegradované, čo EÚ spôsobuje vážne sociálne a hospodárske škody;

9.  zdôrazňuje, že príroda a hospodársky rozvoj sa navzájom nevylučujú; je presvedčený, že je potrebné viac zapojiť prírodu do spoločnosti vrátane hospodárstva a súkromných podnikov, aby sa vytvoril významný hospodársky rast a prijali proaktívne opatrenia na ochranu, obnovu a lepšie riadenie životného prostredia; domnieva sa najmä, že pri zlučovaní environmentálnych a hospodárskych cieľov musí zohrávať hlavnú úlohu najmä záväzok znižovať využívanie zdrojov;

10.  zdôrazňuje, že strata biodiverzity prináša pre spoločnosť zničujúce hospodárske náklady, čo sa doposiaľ v dostatočnej miere nezačlenilo do hospodárskych a iných politík; domnieva sa, že je nevyhnutné uznať, že investície do biodiverzity ponúkajú možnosti, ktoré aj zo sociálno-ekonomického hľadiska dávajú zmysel a sú potrebné; konštatuje, že jedna šestina pracovných miest v EÚ určitým spôsobom závisí od prírody a biodiverzity; zdôrazňuje tiež, že biodiverzita môže významne prispieť k vytvoreniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí; víta metódy merania hospodárskej hodnoty biodiverzity; domnieva sa, že tieto nástroje môžu prispieť k zvýšeniu informovanosti, k lepšiemu využitiu dostupných prostriedkov a k prijímaniu informovanejších rozhodnutí;

11.  vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu, ktorú biodiverzita a ekosystémy zohrávajú v hospodárskych veciach, s cieľom prejsť na ekologické hospodárstvo, nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila opatrenia prijaté na podporu ekologizácie európskeho semestra; zdôrazňuje, že biodiverzita je celkovou spoločenskou zodpovednosťou, ktorá nemôže byť založená len na verejných výdavkoch;

12.  zastáva názor, že hospodárska hodnota biologickej diverzity by sa mala premietnuť do ukazovateľov, od ktorých sa odvíja rozhodovanie a ktoré zahŕňajú viac než len HDP; je presvedčený, že to prospeje sledovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti žiada systematické začleňovanie hodnôt biologickej diverzity do vnútroštátneho systému hospodárskych účtov v rámci procesu monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

13.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nedodržali stratégie v oblasti biodiverzity na rok 2010; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity na rok 2020 Európskemu parlamentu poskytovala dvojročné správy, v ktorých sa Rada a Komisia vyjadria k aktuálnemu stavu, dôvodom nedosiahnutia cieľov a stratégii na dosiahnutie súladu v budúcnosti;

Preskúmanie stratégie v oblasti biodiverzity v polovici trvania

Hlavný cieľ

14.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnenie cieľov na rok 2020 urýchlene zaradili medzi vyššie priority; požaduje prijatie viacstranného prístupu a zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu národných, regionálnych a miestnych subjektov a ich plnú účasť; zdôrazňuje, že financovanie a lepšia informovanosť verejnosti, porozumenie a podpora ochrany biodiverzity sú v tejto súvislosti rovnako dôležité; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je kľúčová dobrá informačná politika a včasné zapojenie všetkých sociálno-ekonomických aktérov;

15.  žiada EÚ aby znížila svoj celosvetový vplyv na biodiverzitu v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a zosúladila ho s ekologickými limitmi ekosystémov dosahovaním pokroku pri plnení hlavných cieľov v oblasti biologickej diverzity a splnením záväzkov v oblasti ochrany biodiverzity; takisto žiada, aby EÚ poskytla pomoc rozvojovým krajinám v ich snahe o zachovanie biologickej diverzity a zabezpečenie jej trvalo udržateľného využívania;

Cieľ 1

16.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje potrebu väčšej informovanosti o stave vykonávania v členských štátoch;

17.  zdôrazňuje, že úplné vykonávanie, presadzovanie a financovanie smerníc o ochrane prírody je základným predpokladom úspechu celej stratégie a splnenia hlavného cieľa v oblasti biodiverzity, vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vzhľadom na krátkosť dostupného času v maximálnej miere usilovali o jeho dosiahnutie a vytvorenie širokej podpory;

18.  naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby počúvli hlas pol milióna občanov, ktorí požadujú, aby sa dodržiavali a lepšie vykonávali naše prísne zákony na ochranu prírody;

19.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila usmernenia, ktorých úlohou je uľahčiť plné vykonávanie a presadzovanie smerníc, a to v súlade s existujúcou judikatúrou; vyzýva Komisiu, aby sa viac zasadila o dialóg s členskými štátmi a všetkými zúčastnenými stranami vrátane sociálno-ekonomických aktérov s cieľom podnecovať výmenu osvedčených postupov;

20.  uznáva, že jedným z hlavných prínosov smerníc o prírode je rozsah, v akom pomáhajú zabezpečovať rovnaké podmienky v celej EÚ tým, že poskytujú základnú úroveň ochrany životného prostredia, ktorú všetky členské štáty musia splniť v súlade s požiadavkami na spoločné normy a zásadu vzájomného uznávania v rámci jednotného trhu;

21.  konštatuje, že v roku 2012 malo plány užívania len 58 % lokalít sústavy Natura 2000; je znepokojený rozdielnymi úrovňami vykonávania; naliehavo žiada členské štáty, aby dokončili označenie lokalít sústavy Natura 2000 a vypracovali plány užívania po konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami;

22.  zdôrazňuje, že v celej EÚ si správa lokalít sústavy Natura 2000 vyžaduje minimálne 5,8 miliárd EUR, ale tieto lokality ročne vygenerujú environmentálne a sociálno-ekonomické prínosy v rozmedzí 200 – 300 miliárd EUR; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa lokality siete Natura 2000 spravovali transparentným spôsobom;

23.  uznáva zásadný prínos chránených morských oblastí v rámci sústavy Natura 2000 pri dosahovaní globálneho cieľa 10 % pobrežných a morských oblastí, ako sa uvádza v cieli 11 v oblasti biodiverzity z Aiči, ako aj dobrý environmentálny stav v zmysle rámcovej smernice o morskej stratégii; ľutuje, že tento cieľ ešte nebol zďaleka dosiahnutý;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili zhromažďovanie údajov a monitorovanie biotopov a druhov najmä tam, kde existujú významné nedostatky, a to s cieľom vyhodnotiť pokrok v dosahovaní týchto cieľov;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále neexistuje podrobný náhľad na skutočné financovanie a financovanie ochrany prírody za každý členský štát; domnieva sa, že je to výrazný nedostatok v našich poznatkoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne identifikovali a zhromaždili príslušné vnútroštátne rozpočtové položky;

26.  opakuje svoje predchádzajúce výzvy na spolufinancovanie EÚ pre riadenie lokalít sústavy Natura 2000, ktoré by dopĺňalo fond pre rozvoj vidieka, štrukturálne fondy a fond pre rybné hospodárstvo, a dopĺňalo finančné prostriedky poskytované členskými štátmi;

27.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej pozorne presadzovali smernice o ochrane prírody; zdôrazňuje, že dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ sa musí zlepšiť napríklad použitím primeraných, účinných a odradzujúcich sankcií;

28.  v tejto súvislosti vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia s cieľom zastaviť nezákonné zabíjanie a odchyt vtákov a obchodovanie s nimi a vyriešiť miestne konflikty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové nástroje na odhaľovanie nezákonných aktivít v lokalitách sústavy Natura 2000;

Cieľ 2

29.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh rozvoja transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru (TEN-G) do roku 2017; nabáda, aby sa spolu s členskými štátmi vypracovala stratégia európskych koridorov voľne žijúcich zvierat pre cieľové druhy;

30.  vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby bezodkladne vypracovali a vykonávali prioritné rámce obnovy ekosystémov;

31.  vyzýva členské štáty, aby uprednostnili cieľ do roku 2020 obnoviť 15 % poškodených ekosystémov a využili prostriedky, ktoré sú pre tento cieľ k dispozícii v rámci viacročného finančného rámca; vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenia o tom, ako využiť tieto prostriedky na obnovu poškodených ekosystémov a ochranu biodiverzity vo všeobecnosti;

32.  upozorňuje na význam poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri dosahovaní tohto cieľa a na potrebnosť udržateľných riešení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;

33.  uznáva nepriaznivý vplyv znečistenia ovzdušia na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj kritickú záťaž pre hnojivový dusík a kyslosť používané ako ukazovateľ tlaku na prírodné ekosystémy a rozmanitosť druhov;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do biodiverzity s cieľom podporiť inovačnú schopnosť firiem, najmä v oblasti ekologického inžinierstva;

Cieľ 3

35.  konštatuje, že začleňovanie ochrany prírody do iných oblastí politiky zostáva kľúčové a zdôrazňuje významnú úlohu poľnohospodárstva a lesníctva v tejto oblasti;

36.  zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity je kľúčová pre výrobu potravín a krmív, a je preto v záujme poľnohospodárov; zdôrazňuje význam prístupu zahŕňajúceho viac zúčastnených strán, ktorý takisto aktívne zapája poľnohospodárov a lesnícke subjekty do spoločného riešenia týchto výziev;

37.  pripomína, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už má nástroje na obnovu, ochranu a zlepšovanie biodiverzity, ako napríklad oblasti ekologického záujmu; poukazuje na to, že obnova, zachovávanie a posilňovanie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000, je jednou zo šiestich kľúčových priorít pre rozvoj vidieka v EÚ;

38.  s poľutovaním konštatuje, že nedošlo k nijakému merateľnému zlepšeniu stavu biodiverzity v poľnohospodárstve, ale uznáva, že je priskoro na posúdenie skutočnej účinnosti reformovanej SPP; víta plány Komisie na hodnotenie pokroku pri vykonávaní SPP a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej sledovali, hodnotili a v prípade potreby zlepšili účinnosť ekologizačných opatrení vrátane posudzovania flexibility členských štátov a príslušných opatrení na rozvoj vidieka v rámci SPP; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť svojim zisteniam, čo sa týka preskúmania SPP v polovici trvania;

39.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali existujúce nástroje SPP a politiky súdržnosti na pomoc poľnohospodárom a prevádzkovateľom lesov; zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľné využívanie rastlinných genetických zdrojov a tradičných poľnohospodárskych odrôd a spolu s udržateľnými riešeniami pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;

40.  zdôrazňuje, že oblasti ekologického záujmu (EFA) by mali byť v zásade oblasti na ochranu a presadzovanie agroekologických postupov, akými sú opeľovanie a ochrana pôdy; žiada Komisiu, aby zverejnila údaje o tom, koľko členských štátov povoľuje používanie pesticídov a hnojív v týchto oblastiach ekologického záujmu po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

41.  vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejnila zdôvodnenia členských štátov pri výbere ich ekologizačných opatrení;

42.  trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby finančné zdroje v rámci SPP boli presmerované z dotovania environmentálne škodlivých činností na financovanie udržateľných poľnohospodárskych postupov a zachovanie prepojenej biodiverzity;

43.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti je potrebné chrániť poľnohospodársku biodiverzitu v rozvojových krajinách; preto vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu investovala do agroekológie v rozvojových krajinách;

44.  vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľnú správu svetových lesov zabezpečením ekologických postupov a lesnej biodiverzity a produktivity a rešpektovaním práv pôvodného obyvateľstva na zachovanie lesných zdrojov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zakázala ničenie prírodných lesov, zabezpečila ochranu ohrozených druhov, zakázala toxické pesticídy a vysádzanie geneticky modifikovaných stromov;

45.  vyzýva Komisiu, aby ako súčasť svojej stratégie na podporu biodiverzity viac zohľadňovala tropické lesy, vzhľadom na to, že sa v nich sústreďujú ekosystémy, biotopy a osobitne ohrozené zraniteľné druhy a že majú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o rovnováhu životného prostredia a klímu, a plnia sociálne a kultúrne funkcie pre pôvodné obyvateľstvo;

46.  žiada členské štáty, aby vypracovali a vykonávali plány obhospodarovania lesov s cieľom zlepšiť stav ochrany lesných biotopov a druhov, a aby zlepšili dostupnosť informácií; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá a normy na zhromažďovanie informácií o lesnej biodiverzite, s cieľom zaistiť jednotnosť a porovnateľnosť;

47.  upozorňuje na potenciálne ohrozenie biologickej diverzity, ktoré predstavuje rastúci dopyt po agropalivách a čoraz intenzívnejší tlak na rozvojové krajiny, aby sa v nich agropalivá vyrábali premenou a degradáciou biotopov a ekosystémov, napríklad mokradí a lesov;

48.  naliehavo žiada, aby kritériá sociálnej a environmentálnej udržateľnosti pre výrobu biomasy tvorili neoddeliteľnú súčasť rámca stanoveného v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (RED); za rozhodujúce považuje vypracovanie noriem udržateľnosti pre všetky odvetvia, v ktorých sa môže používať biomasa, spoločne s udržateľnými kritériami lesného hospodárstva, aby bolo zaistené, že bioenergia neprispeje k zmene klímy alebo sa nestane ďalším motorom zaberania pozemkov a nedostatku potravín;

49.  so znepokojením konštatuje, že 90 % palmového oleja spotrebovaného vo svete sa vyrába v Indonézii a Malajzii na úkor rašelinových lesov, ktoré sú vypaľované, aby vytvorili priestor pre obrovské plantáže akácií a paliem olejových; poukazuje na skutočnosť, že podľa štúdie vypracovanej Svetovou bankou sa Indonézia stala tretím najväčším emitentom skleníkových plynov práve z dôvodu lesných požiarov;

Cieľ 4

50.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby správne a včas vykonali reformovanú spoločnú rybársku politiku uplatnením ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, aby sa dosiahol cieľ maximálneho udržateľného výnosu okrem iného podporou udržateľných a inovačných rybolovných metódy; zdôrazňuje, že je dôležité znížiť znečisťovanie okrem iného na zabezpečenie morskej biodiverzity a populácií a podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom modrej ekonomiky;

51.  zdôrazňuje zásadný význam morských ekosystémov a zdrojov ako základu trvalo udržateľného rozvoja pobrežných krajín; vyzýva členské štáty, aby plne vykonali predchádzajúce záväzky a spolupracovali s vládami na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni, aby významne rozšírili ambície a činnosť s cieľom dosiahnuť spravodlivý a hospodársky a ekologicky udržateľný rybolov;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri zaisťovaní dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity mimo jurisdikcie štátov;

53.  vyzýva Komisiu na spoluprácu s členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zlepšiť vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili kvalitu životného prostredia morí EÚ vykonávaním projektov zameraných na zníženie chemického, fyzikálneho a mikrobiologického znečistenia optimalizáciou udržateľnosti námornej dopravy a ochranou biodiverzity, ktorá je nevyhnutne ohrozená; v tejto súvislosti konštatuje, že v oceánoch každý rok skončí 12,7 milióna ton plastov (5 % celkovej výroby) cez stokové systémy, vodné cesty a skládky na pobreží, čo poškodzuje životné prostredie a biodiverzitu celej planéty;

Cieľ 5

55.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 presný a komplexný zoznam inváznych nepôvodných druhov, ktoré vzbudzujú obavy Únie, pod podmienkou, že tento zoznam by nemal byť obmedzený na určitý počet druhov a mal by zahŕňať plné a súdržné vykonávacie opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov spolu s primeranými zdrojmi na dosiahnutie týchto cieľov; zdôrazňuje význam priebežnej aktualizácie tohto zoznamu a ďalších posúdení rizík druhov, aby právne predpisy týkajúce sa inváznych nepôvodných druhov mohli fungovať ako silná páka;

56.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie s na kontrolu a riadenie balastovej vody s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov cez námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu a prispievať k vykonávaniu a dosiahnutiu cieľa;

57.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali dovoz exotických druhov na svoje územie a pravidelne o ňom podávali správy Komisii a ostatným členským štátom; požaduje prísnejšie obmedzenia dovozu a súkromného vlastníctva ohrozených druhov vrátane primátov, plazov a obojživelníkov;

Cieľ 6

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne do roku 2020 ukončili dotácie, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom zabezpečia, aby do roku 2016 boli vypracované hodnotenia ekologicky škodlivých dotácií a aby požiadavky na podávanie správ boli začlenené do príslušných odvetvových politík EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa úplne stotožnili s prechodom na obehové hospodárstvo a uľahčovali ho;

59.  vyzýva zostávajúce členské štáty, aby ratifikovali Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a o spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania pred COP – MOP 2 v decembri 2016;

60.  pripomína že na globálnej úrovni EÚ významne prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti boja proti strate biologickej diverzity, pričom jej členské štáty sú hlavným poskytovateľom finančných prostriedkov na ochranu biodiverzity a najväčším prispievateľom oficiálnej rozvojovej pomoci pre biodiverzitu;

61.  víta hlavný projekt Komisie B4Life na obdobie rokov 2014 – 2020, no domnieva sa, že EÚ musí zintenzívniť úsilie o zabránenie globálnej strate biodiverzity, a naliehavo vyzýva EÚ členské štáty, aby splnili svoj záväzok z Hyderabadu zdvojnásobiť do roku 2015 celkové toky finančných prostriedkov súvisiacich s biodiverzitou a udržať túto úroveň najmenej do roku 2020;

62.  zdôrazňuje, že trestná činnosť týkajúca sa voľne žijúcich organizmov predstavuje priamu a rozšírenú hrozbu pre celosvetovú biodiverzitu; uznáva, že opomenutie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a chýbajúce opatrenia týkajúce sa účasti EÚ v dohovore CITES sú vážnymi nedostatkami v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovanej činnosti na boj proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny akčný plán boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi živočíchmi a divo rastúcimi rastlinami a z nich odvodených produktov, a vyzýva na podobné opatrenia na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov;

Kontrola vhodnosti právnych predpisov o prírode

63.  zdôrazňuje, že smernice o prírode predstavujú míľniky pre politiku v oblasti ochrany prírody nielen na úrovni EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že je možné tieto smernice o prírode vďaka ich zovretej forme, súdržnosti a konzistentnosti považovať za svojho druhu inteligentnú reguláciu avant la lettre;

64.  zdôrazňuje, že Natura 2000 je stále pomerne novou sústavou, ktorej plný potenciál sa ešte zďaleka nedosiahol; zastáva názor, že smernice o prírode sú ešte stále relevantné a že osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania preukazujú ich účinnosť; zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje dostatok flexibility vrátane prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku; poznamenáva, že na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity je nevyhnutné inteligentné vykonávanie a medzinárodná spolupráca;

65.  stavia sa proti prípadnej revízii smerníc o prírode, pretože by to ohrozilo vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity, zapríčinilo dlhé obdobie právnej neistoty a mohlo viesť k oslabeniu právnych predpisov, s rizikom, že by to malo za následok oslabenie právnej ochrany a financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prebiehajúca kontrola REFIT smerníc o prírode by sa mala zamerať na zlepšenie vykonávania;

66.  je presvedčený, že ťažkosti pri dosahovaní cieľov smernice o prírode a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vo všeobecnosti nespočívajú v právnych predpisoch, ale predovšetkým v ich neúplnom a nesprávnom presadzovaní a začleňovaní do ostatných oblastí politiky;

67.  zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje veľká pružnosť na uľahčenie ich vykonávania pri zohľadnení hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a regionálnych požiadaviek, ako je stanovené v smernici biotopoch; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby objasnila usmernenia pre interpretáciu a vykonávanie, aby sa zabránilo sporom a aby sa spory vyriešili;

68.  požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možné zavedenie adaptačných opatrení, aby sa zabezpečilo, že sa zachová biodiverzita, poľnohospodárska krajina a stáročná prax pasenia dobytka v horských oblastiach;

69.  uznáva prínos právnych predpisov EÚ o ochrane prírody k zachovaniu ekosystémov, biotopov a druhov v chránených oblastiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že najvzdialenejšie francúzske regióny, ktoré tvoria osobitné zásoby druhov a ekosystémov a tvoria značnú časť európskej a celosvetovej biodiverzity, sú vylúčené z pôsobnosti tohto legislatívneho rámca a zo všetkých ostatných legislatívnych rámcov prispôsobených ich konkrétnym požiadavkám; zdôrazňuje však úspech všetkých projektov financovaných v týchto regiónoch programom LIFE + a európskou iniciatívou BEST na posilnenie ochrany biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy v NR a ZKÚ;

70.  vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na prípravnú akciu BEST zriadila udržateľný mechanizmus financovania ochrany biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;

Ďalší postup: ďalšie opatrenia

71.  považuje stratu biodiverzity mimo chránených prírodných oblastí za nedostatok celej stratégie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zbierali informácie o týchto biotopoch a druhoch a vytvorili vhodný rámec s cieľom predchádzať čistým stratám v oblasti biodiverzity a ekosystémových služieb spoluprácou s miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

72.  domnieva sa, že takýto rámec musí zahŕňať súbor doplňujúcich opatrení na riešenie základných príčin straty biodiverzity a zlepšenie začlenenia biodiverzity do odvetvových politík vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, energetiky a dopravy;

73.  nabáda členské štáty, aby prostredníctvom iniciatív týkajúcich sa plánovania miest, premysleným využívaním priestoru a primeranou ochranou sústavy Natura 2000 zachovali ochranu voľných priestranstiev, najmä orientáciou na pastierstvo namiesto opúšťania pozemkov, ktoré zvyšuje prírodné riziká (lavíny, zosuvy pôdy, pozemné pohyby), a zriadenie súdržnej siete modro-zelenej infraštruktúry od vidieckych po mestské oblasti a zároveň zabezpečili potrebnú právnu istotu v oblasti hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zostavila prehľad osvedčených postupov;

74.  považuje za kľúčové, aby sa na efektívnejšie a cielenejšie využívanie dostupných prostriedkov je nevyhnutné, aby Komisia vypracovala špecifické kritériá pre nástroj na financovanie prírodného kapitálu, ktoré musia zabezpečiť, aby projekty z hľadiska biodiverzity priniesli primerané, pozitívne a vedecky dokázateľné výsledky; domnieva sa, že projekty LIFE by mali byť spojené s financovaním z iných programových zdrojov, napríklad zo štrukturálnych fondov, s cieľom rozšíriť a znásobiť úspešné projekty v celej EÚ a vytvoriť väčší multiplikačný účinok;

75.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup založený na využívaní viacerých fondov na financovanie biodiverzity, a požaduje lepšie prepojenie medzi rôznymi finančnými nástrojmi;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili súdržnosť príslušných sektorových politík s cieľom začleniť ciele v oblasti biodiverzity a zároveň zabezpečili, aby budúci viacročný finančný rámec zaručoval nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémových služieb.

77.  Vyzýva Komisiu, aby zriadila skupinu na vysokej úrovni pre prírodný kapitál na dosiahnutie týchto cieľov tým, že sa im poskytne väčší politický význam a priorita;

78.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne predpisy EÚ týkajúce sa životného prostredia nie sú predmetom jednotných a účinných environmentálnych inšpekcií a dohľadu s cieľom zistiť porušenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia v rôznych sektoroch – vrátane chránených prírodných území – a zabrániť im; víta prípravné práce na vytvorení rámca EÚ pre environmentálne inšpekcie a vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu predložila legislatívny návrh;

79.  zdôrazňuje význam inovácií, výskumu a vývoja pri dosahovaní cieľov smerníc o prírode a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili najmä na prepojenia medzi zachovaním biodiverzity a prínosom pre ľudské zdravie a hospodársku prosperitu a koordinovali opatrenia na zber údajov; zdôrazňuje, že pretrvávajú obrovské medzery vo vedomostiach o stave morských ekosystémov a zdrojoch rybného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zbierali údaje týkajúce sa vplyvu rybolovu a akvakultúry na širšie životné prostredie a aby boli verejne dostupné;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili európsku iniciatívu týkajúcu sa opeľovačov – venujúc osobitnú pozornosť odolnosti voči škodcom rastlín postihujúcich včely medonosné a ďalšie opeľovače – a na základe politík, ktoré sa už vykonávajú v členských štátoch, a aby predložili návrhy o rámcovej smernici o pôde, smernici o prístupe k spravodlivosti a o revidovanom právnom rámci EÚ pre environmentálne inšpekcie;

81.  so znepokojením zdôrazňuje rastúci počet vedeckých dôkazov, ktoré preukazujú negatívny vplyv, ktorý môžu mať neonikotínoidné pesticídy na základné služby, akými sú opeľovanie a prirodzená regulácia škodcov; vyzýva preto Komisiu, aby zachovala svoj zákaz používania neonikotínoidov;

82.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri povoľovaní využívania a vypúšťania živých modifikovaných organizmov do životného prostredia plne uplatňovali zásadu predbežnej opatrnosti, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na biodiverzitu;

83.  zdôrazňuje význam programu LIFE pre životné prostredie, najmä podporgramov Príroda a Biodiverzita, v záujme ochrany a posilňovania európskej biodiverzity;

84.  je pevne presvedčený, že životné prostredie a inovácie sa navzájom dopĺňajú, a upriamuje pozornosť predovšetkým na „prírode blízke riešenia“, ktoré prinášajú ekonomicky aj ekologicky inteligentné riešenia problémov v oblasti okrem iného zmeny klímy, nedostatku surovín, znečistenia a antimikrobiálnej rezistencie; vyzýva členské štáty, aby tieto „výzvy“ rozvíjali v rámci programu Horizont 2020; vyzýva členské štáty, aby boli účinnejšie, pokiaľ ide o ponechanie priestoru na reguláciu s cieľom posilniť inteligentné riešenia, ktoré poskytujú pozitívne výsledky pre biodiverzitu;

85.  zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie otázok v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a nedostatku surovín; pripomína, že ak sa má zabrániť strate biologickej diverzity, je vrcholne dôležité zabezpečiť, aby bola zmena klímy výrazne nižšia než 2 °C v porovnaní s úrovňou z predindustriálneho obdobia; zatiaľ pripomína, že celá škála ekosystémov pôsobí ako tlmič prírodných rizík, čím prispieva k prispôsobeniu sa zmene klímy a k stratégiám jej zmierňovania;

86.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadnili tým, že stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa úplne začlenení do pozície EÚ na rokovaniach o novej medzinárodnej dohode o zmene klímy, najmä vzhľadom na to, že podľa projektu ROBIN financovaného z prostriedkov EÚ je ochrana biodiverzity súčasťou riešenia zmiernenia dôsledkov a prispôsobenia sa zmeny klímy, najmä vzhľadom na to, že tropické lesy predstavujú 25 % potenciálu zmiernenia dôsledkov celkových emisií skleníkových plynov;

87.  vyzýva Komisiu, aby do medzinárodných dohôd, ktoré uzatvára, zahrnula otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy, a vykonávala environmentálne analýzy zamerané na možnosti ochrany a zlepšenia biodiverzity; zdôrazňuje, že je systematicky zisťovať a vyhodnocovať možné dosahy na biologickú diverzitu; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na zistenia vyplývajúce zo štúdie o identifikácii a zmierňovaní negatívnych dosahov dopytu EÚ po istých komoditách na biologickú diverzitu v tretích krajinách navrhla možné spôsoby, ako prispieť k odvráteniu alebo minimalizácii straty biologickej diverzity vo svete, ktorá je spôsobená istými vzorcami produkcie a spotreby v EÚ;

88.  naliehavo vyzýva členské štáty – vychádzajúc zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, a zohľadňujúc riziká a negatívne dopady na klímu, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré vyplývajú z hydraulického štiepenia pri využití nekonvenčných uhľovodíkov, ako aj zohľadňujúc nedostatky identifikované v regulačnom režime EÚ pre činnosti týkajúce sa bridlicového plynu – aby nepovolili žiadne nové činnosti v oblasti nekonvenčného využívania hydraulického štiepenia v rámci EÚ;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa plán z Guadeloupe prijatý v októbri 2014 dodržiaval, a aby zaviedli potrebné nástroje na ochranu biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;

90.  zdôrazňuje celosvetovú úlohu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia o biodiverzite do prebiehajúcich rokovaní o obchode a začlenila ciele týkajúce sa biodiverzity do obchodných politík EÚ;

o
o   o

91.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/docs/consultation/public%20consultation_FINAL.pdf (2) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487. (5) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (6) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 99. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0600. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0109. (9) http://www.foresteurope.org/fullsoef2015