Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0220/2016

Predkladané texty :

A8-0220/2016

Rozpravy :

PV 04/07/2016 - 17
CRE 04/07/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 05/07/2016 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0299

Prijaté texty
PDF 460kWORD 209k
Utorok, 5. júla 2016 - Štrasburg
Nová inovatívna stratégia v oblasti obchodu a investícií orientovaná na budúcnosť
P8_TA(2016)0299A8-0220/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície (2015/2105(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o súčasnom stave rozvojového programu z Dauhy pred 10. Konferenciou ministrov WTO(1),

–   so zreteľom na svoje odporúčania Komisii týkajúce sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve a o dohode o obchode so službami z 8. júla 2015(2) a 3. februára 2016(3), v tomto poradí,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vonkajšom vplyve obchodnej a investičnej politiky EÚ na verejno-súkromné partnerstvá v krajinách mimo EÚ(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš(6),

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane?,

–   so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch a na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,

–  so zreteľom na nariadenie EÚ o nelegálne ťaženom dreve, smernicu EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií, návrh nariadenia ES o nerastov z konfliktných oblastí, doložke o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch k zákonu Spojeného kráľovstva o modernom otroctve a francúzsky zákon o povinnej starostlivosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 7. – 8. februára 2013, jej závery o obchode z 21. novembra 2014 a závery Rady pre zahraničné veci z 27. novembra 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod na správu o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ,

–   so zreteľom na Dohodu z Marrákešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

–   so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 24 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy,

–  so zreteľom na zásadu súdržnosti politiky v záujme rozvoja stanovenú v ZFEÚ,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0220/2016),

A.  keďže obchod nie je samoúčelný, ale je prostriedkom na dosiahnutie prosperity a rovnosti, ktorý má podporovať podnikateľské príležitosti, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, sociálny pokrok a kultúrne porozumenie, rast zamestnanosti a zvyšovať životnú úroveň bez zvyšovania verejných výdavkov;

B.  keďže spoločná obchodná politika prešla od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 veľkou zmenou; keďže obchod nefunguje izolovane, ale súvisí s mnohými inými politikami a závisí od nich; keďže rokovania o obchodných a investičných dohodách musia ísť nad rámec jednoduchého zníženia cla, pretože pokiaľ ide o regulačné záležitosti a súlad s medzinárodnými normami, vznikajú v súčasnosti zložité výzvy;

C.  keďže v EÚ únii neprebehla žiadna seriózna diskusia o nákladoch politík voľného obchodu (napr. úpravy priemyslu: zatváranie priemyselných prevádzok, straty výrobných pracovných miest, premiestňovanie celých priemyselných odvetví do tretích krajín a zvýšený dovoz) a celková analýza nákladov a prínosov politík voľného obchodu; keďže absencia takejto úprimnej rozpravy vedie rôzne zainteresované strany k spochybňovaniu logiky a smerovania obchodnej politiky EÚ a politiky EÚ vo všeobecnosti, a keďže by úprimná diskusia zabránila takémuto poľutovaniahodnému výsledku;

D.  keďže celosvetová nadmerná kapacita v kľúčových odvetviach a z toho vyplývajúca obchodná nerovnováha začali oslabovať dôveru, ktorú majú spoločnosti a priemyselné odvetvia EÚ v spoľahlivosť obchodnej politiky EÚ;

E.  keďže v časoch slabého hospodárskeho rastu má zahraničný obchod kľúčový význam z hľadiska oživenia európskeho hospodárstva pri dosahovaní konkrétnych a merateľných výsledkov a prispieva k tvorbe dôstojných pracovných miest a udržateľnému hospodárskemu rastu a rovnosti v Európe a mimo nej;

F.  keďže obchodná politika novej generácie musí reagovať na obavy občanov, pokiaľ ide o transparentnosť a účasť, sociálne zabezpečenie a pracovné miesta, očakávania podnikov v globálnom a vzájomne prepojenom hospodárstve, boj proti chudobe, ako aj na potrebu zaručiť spravodlivejšie rozdelenie ziskov z obchodu a riešiť nové otázky, ako je digitálny obchod a kľúčová úloha MSP;

G.  keďže prebiehajúce obchodné rokovania upriamili pozornosť verejnosti na obchodnú politiku EÚ a keďže čoraz viac občanov sa zaujíma o obchodnú politiku a obáva sa, že európske právne predpisy a normy sa môžu v dôsledku spoločnej obchodnej politiky oslabiť;

H.  keďže Komisia sa jasne zaviazala, že žiadna obchodná dohoda už nikdy nezníži úrovne regulačnej ochrany, že akákoľvek zmena úrovní ochrany môže znamenať jedine ich zvýšenie a že právo regulovať bude vždy chránené;

I.  keďže regulačná spolupráca v oblasti obchodných dohôd musí zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti podľa zásady predbežnej opatrnosti stanovenej v článku 191 ZFEÚ;

J.  keďže rastú pochybnosti občanov EÚ, spoločností a MSP o tom, či veľké priemyselné združenia skutočne zastupujú záujmy občanov EÚ, spoločností EÚ a všeobecne EÚ;

K.  keďže transparentnosť si vyžaduje, aby inštitúcie EÚ overili, či stanoviská predložené v mene EÚ skutočne odrážajú názory priemyslu EÚ;

L.  keďže obchodná a investičná politika EÚ sa musí podporovať nielen tým, že sa zabezpečia pozitívne výsledky z hľadiska zamestnanosti a vytvárania bohatstva pre občanov a podniky, ale aj tým, že sa posilnia environmentálne a sociálne práva a zaručí sa najvyššia úroveň transparentnosti, angažovanosti a zodpovednosti, a to udržiavaním stáleho dialógu s podnikmi, spotrebiteľmi, so sociálnymi partnermi, všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a stanovením jasných pokynov na rokovania;

M.  keďže pravidlá pôvodu určujú skutočný rozsah liberalizácie obchodu, pretože určujú, ktorý tovar môže využívať výhody dohody o voľnom obchode, ale sú často vynechané z verejných diskusií o obchodnej politike a neboli doteraz predmetom analýzy zo strany Európskeho parlamentu;

N.  keďže EÚ musí vo svojej obchodnej politike a obchodných rokovaniach, ktoré vedie, zohľadniť citlivosť niektorých odvetví, pokiaľ ide o otváranie trhov, najmä v poľnohospodárskom odvetví;

O.  keďže sa odhaduje, že 28 členských štátov EÚ bude do roku 2050 predstavovať len 15 % svetového HDP, oproti 23,7 % v roku 2013, a keďže od roku 2015 sa 90 % svetového rastu vytvára mimo EÚ a keďže miera rastu rozvíjajúcich sa ekonomík sa výrazne spomaľuje;

P.  keďže EÚ je v súčasnosti najväčším obchodným blokom na svete, ktorý ovláda tretinu svetového obchodu, a keďže tento podiel sa má do roku 2020 znížiť na približne 26 %;

Q.  keďže ďalšie faktory, ako sú demografické zmeny, budú mať tiež negatívny vplyv na postavenie EÚ na svetovej obchodnej scéne; keďže sa očakáva, že podiel EÚ na svetovej populácii poklesne z 7,1 % v roku 2013 na 5,3 % v roku 2060;

R.  keďže budúce obchodné dohody a rokovania by mali byť v súlade so stanoviskami stanovenými v uzneseniach Európskeho parlamentu o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a o dohode o obchode so službami (TiSA) a mali by ich zohľadňovať;

S.  keďže centrum vytvárania bohatstva sa jasne posúva na východ, smerom k ázijsko-tichomorskej oblasti s Čínou, ktorá už predbehla Japonsko a v roku 2025 pravdepodobne predstihne USA a stane sa najväčšou ekonomikou na svete; keďže táto skutočnosť naznačuje, že rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny dobiehajú skupinu industrializovaných krajín a dospievajú do fázy vyspelých ekonomík;

T.  keďže sa odhaduje, že cezhraničný tok kapitálu, tovaru, služieb a údajov priniesol svetovému hospodárstvu v roku 2014 ďalších 7,8 biliónov USD, pričom pridaná hodnota samotných tokov údajov tvorila 2,8 biliónov USD z tohto celku a v obchode s tovarom sa odhaduje viac ako 2,7 biliónov USD;

Rýchlejšie prispôsobovanie meniacim sa trendom vo svetovom obchode

1.  víta novú stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, a najmä nové zameranie na také prvky ako zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov, svetový digitálny trh, obchod s digitálnym tovarom a službami, spravodlivý a etický obchod a sociálne náklady na liberalizáciu obchodu; je pevne presvedčený, že každá budúca obchodná politika musí bojovať proti formám protekcionizmu vrátane zníženia zbytočných necolných prekážok obchodu a zabezpečiť nové možnosti prístupu na trh, najmä pre MSP; pripomína, že liberalizácia obchodu musí prebiehať riadne, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia mešká s predložením novej stratégie, pretože Európsky parlament požadoval, aby revidovanú strednodobú a dlhodobú obchodnú stratégiu predstavila do leta roku 2012;

2.  je pevne presvedčený, že zatiaľ čo služby tvoria viac ako 70 % HDP v EÚ a poskytnú 90 % nových pracovných miest, výrobné odvetvia EÚ sú dôležitou zložkou reindustrializácie Európy, a preto sa domnieva, že stratégia by sa mala viac zamerať na úlohu výrobného sektora v rámci spoločnej obchodnej politiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými partnermi, aby sa zabezpečilo, že ich trhy budú otvorenejšie voči podnikom EÚ, najmä v oblasti dopravy, telekomunikácií a verejného obstarávania, keďže ich zahraničné podniky stále využívajú výhody rozsiahleho prístupu na vnútorný trh EÚ;

3.  uznáva, že obchodná politika EÚ má pre Európu mimoriadny geopolitický a hospodársky význam, pokiaľ ide o formovanie globalizácie a posilňovanie medzinárodných noriem a zlepšovanie prístupu na zahraničné trhy; konštatuje, že medzinárodné pravidlá stanovia iní, ak nebudeme konať hneď; zdôrazňuje, že vzhľadom na štatút EÚ ako najväčšieho svetového hospodárstva je udržateľný a zodpovedný obchod jej najsilnejším politickým nástrojom podpory európskych záujmov, investícií a podnikania a presadzovania európskych hodnôt v zahraničí, pričom zároveň posilňuje hospodársky rast a investície a pracovné miesta v EÚ; podporuje cieľ Komisie posilniť súčinnosť medzi obchodom a politikami vnútorného trhu a odporúča, aby tieto politiky uprednostňovali opatrenia zamerané na tvorbu pracovných miest;

4.  víta záväzok Komisie, že žiadna obchodná dohoda nezníži dosiahnutú úroveň ochrany európskeho spotrebiteľa, a to ani v kontexte digitálnej revolúcie; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude aj naďalej podrobne kontrolovať, či prebiehajúce rokovania rešpektujú tento záväzok;

5.  zdôrazňuje súvislosť medzi jednotným trhom a obchodnou politikou EÚ, ktoré by mali byť úplne kompatibilné navzájom, ako aj so širšími politikami a hodnotami Únie; domnieva sa, že otvorený, zodpovedný a slobodný globálny obchod založený na účinných, transparentných a pevných globálnych pravidlách je dôležitý na to, aby sa využil plný potenciál jednotného trhu tým, že bude fungovať, rásť a pôsobiť v prospech občanov, spotrebiteľov a podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov; pripomína, že otvorenie obchodu vedie k vyššej produktivite, podporuje vyššiu vonkajšiu konkurencieschopnosť a už podporuje takmer jednu sedminu pracovných miest na jednotnom trhu a prináša významné prínosy spotrebiteľom;

6.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne aktualizovala svoju obchodnú a investičnú stratégiu a aby počínajúc rokom 2017 každé dva roky verejne predložila Európskemu parlamentu podrobnú výročnú správu o jej vykonávaní s cieľom zabezpečiť, že dodrží svoje sľuby; vyzýva Komisiu, aby do týchto správ zahrnula informácie o pokroku dosiahnutom v prebiehajúcich obchodných rokovaniach a vykonávaní súčasných obchodných dohôd;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje postupy tak, aby dohodnuté obchodné dohody mohli byť postúpené Európskemu parlamentu v kratšom čase, čo umožní, aby sa vykonávali predbežne alebo aby nadobudli účinnosť pružnejšie;

Transparentná obchodná politika a širší priestor na vyjadrenie občanov

8.  víta skutočnosť, že Komisia zvýšila transparentnosť a otvorenosť vo všetkých fázach obchodných rokovaní, a podporuje iniciatívu Komisie za transparentnosť v súvislosti s TTIP; berie na vedomie, že po niekoľkých žiadostiach Európskeho parlamentu Komisia posilnila transparentnosť rokovaní tým, že všetkým poslancom Európskeho parlamentu a národných parlamentov umožnila prístup k dôverným dokumentom z rokovaní a zainteresovaným subjektom poskytla viac informácií; pripomína, že v dôsledku lepšieho prístupu poslancov Európskeho parlamentu k dôverným informáciám v rámci rokovaní o TTIP sa posilnila parlamentná kontrola, čo umožnilo, aby Európsky parlament na seba prevzal ešte väčšiu zodpovednosť za spoločnú obchodnú politiku; vyzýva preto na rozšírenie iniciatívy Komisie za transparentnosť, aby sa dosiahla úplná transparentnosť a možnosť verejnej kontroly vo všetkých prebiehajúcich a budúcich obchodných rokovaniach a aby prebehli konzultácie s partnerskými krajinami s cieľom podporovať najvyššie normy transparentnosti, čím sa zabezpečí, že pôjde o vzájomný proces, v rámci ktorého nebude rokovacia pozícia EÚ ohrozená a že dohoda bude uzavretá na žiaducej úrovni transparentnosti rokovaní v rámci tvorby ich pôsobnosti; zdôrazňuje, že zmysluplná transparentnosť môže posilniť celosvetovú podporu obchodu založeného na pravidlách;

9.  vyzýva Radu, aby bezodkladne zverejnila všetky doteraz prijaté a budúce rokovacie mandáty;

10.  vyzýva Komisiu, aby sa zabezpečila silné a vyvážené zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, a to aj prostredníctvom vhodných verejných internetových konzultácií a komunikačných kampaní, s cieľom zlepšiť obsah obchodnej politiky EÚ a nasmerovať ju na ochranu práv občanov, čím sa posilní jej legitímnosť;

11.  zdôrazňuje, že v kontexte súčasnej diskusie o rozsahu pôsobnosti obchodných rokovaní musí regulačná spolupráca zachovať základnú funkciu predpisov, ktorou je sledovanie verejného záujmu; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca medzi regulačnými orgánmi by mala uľahčiť obchod a investície prostredníctvom identifikácie zbytočných technických prekážok obchodu a duplicitného alebo zbytočného administratívneho zaťaženia a formalít, čo má neúmerný vplyv na MSP, pričom neohrozí technické postupy, ktoré súvisia so základnými normami a predpismi, zachová európske normy v oblasti zdravia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa, práce a sociálnych a environmentálnych právnych predpisov a kultúrnu rozmanitosť a bude v plnej miere chrániť zásadu predbežnej opatrnosti a regulačnú nezávislosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov; pripomína, že príslušné mechanizmy musia byť založené na intenzívnejšej výmene informácií a lepšom prijímaní medzinárodných technických noriem a musia viesť k zvýšenej konvergencii, pričom sa za žiadnych okolností nesmú ohroziť alebo oddialiť demokraticky legitímne rozhodovacie postupy každého obchodného partnera; podporuje využívanie a vypracovanie ďalších medzinárodných technických noriem na základe posúdení vplyvov, ako aj akékoľvek úsilie s cieľom dosiahnuť plné zapojenie našich obchodných partnerov do medzinárodných normalizačných orgánov; nedomnieva však, že by neexistencia spoločnej medzinárodnej normy mala brániť vo vzájomnom uznávaní rovnocennosti tam, kde je na mieste, či v úsilí o vypracovanie spoločných transatlantických technických noriem;

12.  v záujme zabezpečenia transparentnosti a ochrany obchodných záujmov EÚ vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní konzultácií s priemyslom o obchodných iniciatívach zabezpečila, aby združenia EÚ skutočne zastupovali obchodné záujmy EÚ tak, že budú odrážať skutočné záujmy vnútroštátnych priemyselných odvetví; zdôrazňuje, že pokiaľ je to možné, dokumenty inštitúcií EÚ by sa mali zverejňovať, pretože na získanie verejnej podpory pre spoločnú obchodnú politiku je nevyhnutná transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania európskeho ombudsmana z júla 2015 s osobitným zreteľom na prístup k dokumentom v prípade všetkých rokovaní;

Väčšia súdržnosť medzi obchodnými cieľmi EÚ a ďalšími aspektmi jej vonkajšej politiky týkajúcimi sa obchodu v záujme rozvoja

13.  pripomína, že spoločná obchodná politika sa musí realizovať v kontexte zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy o EÚ a článku 208 ZFEÚ, a mala by podporovať hodnoty, ktoré presadzuje EÚ a ktoré sú vymedzené v článku 2 Zmluvy o EÚ; pripomína, že sa musí zabezpečiť súlad medzi vonkajšími politikami a vnútornými politikami, ktoré majú vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že EÚ má právnu povinnosť dodržiavať ľudské práva a mala by podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj krajín, s ktorými obchoduje; zastáva názor, že EÚ má povinnosť vynaložiť maximálne úsilie s cieľom predvídať, predchádzať a odstraňovať akékoľvek možné negatívne dôsledky spôsobené jej spoločnou obchodnou politikou tým, že pravidelne vykonáva ex ante a ex post posúdenia vplyvu na ľudské práva a následne podľa potreby vykonáva revíziu obchodných dohôd; pripomína, že len spravodlivý a riadne regulovaný obchod v prípade, že je v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, by mohol znížiť rozdiely a podnietiť rozvoj; zdôrazňuje, že medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí viacero úloh, ktoré súvisia s obchodom, a to v niekoľkých politických oblastiach, pričom jeden z najkonkrétnejších cieľov je zvýšenie vývozu z rozvojových krajín s cieľom zdvojnásobiť podiel najmenej rozvinutých krajín na svetovom vývoze do roku 2020;

14.  víta značný pokles počet ľudí žijúcich v absolútnej chudobe, podľa ich vymedzenia Svetovou bankou, ktorý sa zaznamenal od roku 1990; konštatuje však, že treba vyvinúť väčšie úsilie, aby sa stimulovali tak súkromné, ako aj verejné investície v najmenej rozvinutých krajinách s cieľom vytvoriť inštitucionálne a infraštruktúrne rámce, ktoré týmto krajinám umožnia lepšie využívať výhody, ktoré ponúka obchod, a pomôcť im pri diverzifikácii ich hospodárstva a začleňovaní do globálnych hodnotových reťazcov, a to im umožnil špecializovať sa na výrobky s vyššou pridanou hodnotou;

15.  berie na vedomie oznámenie Komisie, že mieni posilniť trvalo udržateľný rozvoj, podporovať ľudské práva, pracovné a sociálne normy a environmentálnu udržateľnosť na celom svete prostredníctvom svojich obchodných a investičných dohôd, ale vyzýva na vytrvalé úsilie o dosiahnutie úplného vykonávania a presadzovania príslušných kapitol v praxi; súhlasí s názorom Komisie, že EÚ má osobitnú sociálnu zodpovednosť vo vzťahu k dosahom svojich obchodných politík na rozvojové krajiny a najmä na najmenej rozvinuté krajiny;

16.  považuje migráciu za jednu z hlavných výziev 21. storočia, ktorým musí EÚ čeliť; zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík EÚ v oblasti obchodu a investícií má rozhodujúci význam z hľadiska odstránenia základných príčin migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa táto skutočnosť dostatočne neodrazila v stratégii Obchod pre všetkých;

17.  domnieva sa, že cieľom prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) – najmä pre partnerské krajiny, ktoré prechádzajú hospodárskou krízou – musí byť predovšetkým hmatateľné a udržateľné zlepšenie životných podmienok bežných občanov;

18.  zdôrazňuje, že ustanovenia o ľudských právach, sociálnych a environmentálnych normách, záväzkoch týkajúcich sa pracovných práv založených na základných dohovoroch MOP a zásadách sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) vrátane hlavných zásad OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv by mali byť záväzné a musia tvoriť podstatnú časť obchodných dohôd EÚ prostredníctvom vykonateľných záväzkov; vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ zahrnula kapitoly o udržateľnom rozvoji; domnieva sa, že v záujme toho, aby sa tieto záväzné ustanovenia o udržateľnom rozvoji stali záväzné, je potrebné zaujať „trojfázový prístup“, pričom treba vykonávať vládne konzultácie, domáce poradné skupiny a odborné panely s MOP a ako posledná možnosť využiť všeobecné ustanovenia dohody na urovnávanie sporov, pričom možno ukladať finančné sankcie; poukazuje na to, že pracovné a environmentálne normy sa neobmedzujú na kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ale musia platiť vo všetkých oblastiach obchodných dohôd;

19.  zdôrazňuje dôležitosť účinných ochranných mechanizmov v obchodných dohodách; zároveň požaduje začlenenie účinného mechanizmu na presadzovanie pracovných a environmentálnych práv, na ktoré sa nevzťahuje doložka o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zaujala štruktúrovaný a odpolitizovaný postup, na základe ktorého v prípade podozrenia z porušenia povinností vyplývajúcich z kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji musia byť konzultácie s partnerom iniciované na základe jasných kritérií;

20.  zdôrazňuje, že do dohôd o voľnom obchode treba zapojiť občiansku spoločnosť a že na uľahčenie účasti občianskej spoločnosti sa môžu využívať modernejšie médiá;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať európske, ako aj medzinárodné pravidlá v oblasti obchodu so zbraňami, najmä Zmluvu OSN o obchode so zbraňami a Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ je nástrojom hospodárskej diplomacie, ktorým by sa dalo takisto prispieť k vyriešeniu základných príčin terorizmu; zdôrazňuje, že účinné právne predpisy o kontrole vývozu sú tiež kľúčovým aspektom obchodnej politiky EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby aktualizovala právne predpisy EÚ týkajúce sa kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, s cieľom presadzovať strategické ciele a univerzálne hodnoty EÚ;

22.  pripomína, že MOP odhaduje, že 865 miliónov žien na celom svete by mohlo výraznejšie prispievať k hospodárskemu rastu, ak by im bola poskytnutá väčšia podpora; konštatuje, že podniky, ktoré vlastnia ženy, predstavujú nevyužitú páku na oživenie konkurencieschopnosti, urýchlenie rozvoja obchodu a udržanie rastu; zdôrazňuje, že obchodná politika môže mať odlišné rodové vplyvy v rôznych odvetviach hospodárstva a že je potrebných viac údajov o rodovej rovnosti a obchode; berie na vedomie, že Komisia sa v oznámení Obchod pre všetkých nezaoberá rodovým rozmerom obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby sa väčšmi snažila o to, aby sa obchodné rokovania využili ako nástroj na presadzovanie rodovej rovnosti na celom svete a aby zabezpečili, aby tak ženy, ako aj muži mohli využívať výhody liberalizácie obchodu a aby sa im poskytla ochrana pred jej negatívnymi účinkami; domnieva sa, že na tento účel by sa mala Komisia postarať o to, že sa rodové hľadisko zahrnie horizontálne do všetkých budúcich obchodných dohôd, a že by mala monitorovať rodový vplyv platných obchodných dohôd;

23.  víta oznámenie Komisie, že má v úmysle vykonať strednodobé hodnotenie všeobecného systému preferencií (VSP), v rámci ktorého predovšetkým preskúma možnosť rozšírenia preferencií na služby v rámci systému; zdôrazňuje zároveň, že VSP vrátane systémov VSP + a EBA sú nástrojmi, ktoré umožňujú dodržiavanie základných hodnôt a ktoré sa majú vykonávať a účinne monitorovať;

Transparentné globálne hodnotové reťazce (GHR) dodržiavajúce základné hodnoty a normy na celom svete

24.  uznáva, že internacionalizácia systému svetovej výroby prispela k novým príležitostiam hospodárskeho rozvoja a predstavuje východisko z chudoby stovkám miliónov ľudí vďaka zamestnanosti; pripomína, že podľa MOP približne 780 miliónov aktívnych žien a mužov nezarába dosť na to, aby sa vymanili z chudoby; zdôrazňuje, že vďaka rozšíreniu globálnych hodnotových reťazcov sa vytvorili pracovné príležitosti, ale že naliehavým problémom zostáva slabé presadzovanie pracovnoprávnych predpisov a noriem bezpečnosti pri práci, ktoré boli zavedené na ochranu pracovníkov pred vyčerpávajúcim pracovným časom a neprijateľnými podmienkami v krajinách pôvodu; zdôrazňuje, že GHR dohnali niektoré dodávateľské podniky k tomu, aby nedbali na pracovnoprávne predpisy, presunuli svoje hospodárske aktivity do krajín mimo EÚ, zamestnávali pracovníkov v nebezpečných a neprijateľných podmienkach, vyžadovali od nich vyčerpávajúci pracovný čas a upierali pracovníkom ich základné práva; pripomína, že tieto postupy vytvárajú nečestnú konkurenciu pre dodávateľov, ktorí dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a medzinárodné pracovné a environmentálne normy, a pre vlády, ktoré chcú zvyšovať mzdy a životnú úroveň; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv nárastu globálnych hodnotových reťazcov a aby v úzkej spolupráci s MOP a OECD predložila konkrétne návrhy na zlepšenie podmienok v týchto reťazcoch; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia EÚ do GHR sa musí riadiť dvoma zásadami, ktorými sú zachovanie európskeho sociálneho a regulačného modelu a zabezpečenie a vytvorenie udržateľného a rovnocenného rastu a zamestnanosti v rámci EÚ, ako aj pre jej partnerov; uznáva, že globalizáciou hodnotových reťazcov sa zvyšuje dovozný obsah domácej výroby a vývozu, čím sa podstatne zvyšujú náklady na protekcionistické opatrenia;

25.  je presvedčený, že obchodná politika musí prispieť k tomu, aby sa zabezpečil transparentný výrobný proces v celom hodnotovom reťazci, ako aj dodržiavanie základných environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných noriem; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy týkajúce sa noriem náležitej starostlivosti pre dodávateľské reťazce; víta ochotu Komisiu úzko spolupracovať s MOP a OECD v záujme vypracovania globálneho prístupu na zlepšenie pracovných podmienok, najmä v odevnom odvetví; zdôrazňuje dôležitosť určenia a posúdenia nových odvetvových či zemepisných možností pre ďalšie zodpovedné iniciatívy dodávateľských reťazcov; teší sa na pripravované oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila komplexný rámec investičnej politiky UNCTAD pre trvalo udržateľný rozvoj;

27.  požaduje, aby sa pomoc obchodu a technická pomoc EÚ zameriavala na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, mikropodnikov a malých podnikov, združení žien a na rodovú rovnosť s cieľom zvýšiť pre nich prínosy obchodovania na miestnych a regionálnych trhoch;

28.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala právne predpisy s cieľom zakázať dovoz tovaru vyrobeného za pomoci akejkoľvek formy moderného otroctva alebo nútenej práce a aby posilnila dovozné kontroly a kontroly dodávateľského reťazca z etických dôvodov;

29.  zdôrazňuje, že lepšia ochrana celého spektra práv duševného vlastníctva a účinnejšie presadzovanie sú mimoriadne dôležité pre ďalšiu integráciu do GHR;

30.  žiada Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny pri účinnom využívaní mechanizmov pružnosti zahrnutých v dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a uznaných a potvrdených vo vyhlásení z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijatom 14. novembra 2001, s cieľom umožniť, aby mohli v rámci svojich vnútroštátnych programov verejného zdravia poskytovať prístup k základným liekom za dostupné ceny; pripomína v tejto súvislosti Radu, aby splnila svoje záväzky týkajúce sa vyhlásenia z Dauhy tým, že Komisia výslovne zaručí prístup k liekom pri rokovaní o farmaceutických ustanoveniach v rámci budúcich dvojstranných a regionálnych obchodných dohôd s rozvojovými krajinami alebo v prípade, že sa rozvojové krajiny budú usilovať o pristúpenie k WTO; víta skutočnosť, že Komisia podporila žiadosť najmenej rozvinutých krajín o predĺženie farmaceutických duševného vlastníctva, ale vyjadruje poľutovanie nad konečným rozhodnutím Rady pre dohodu TRIPS v rámci WTO udeliť ho iba na 17 rokov;

31.  víta pozornosť, ktorú Komisia venovala spravodlivému obchodu vo svojom oznámení s názvom Obchod pre všetkých, a vyzýva ju, aby prioritne splnila svoje záväzky a využila existujúce štruktúry na vykonávanie dohôd o voľnom obchode na podporu spravodlivého obchodu, propagovala systémy spravodlivého obchodu medzi malými výrobcami v tretích krajinách prostredníctvom delegácií EÚ a aby vyvíjala činnosti na zvýšenie povedomia v EÚ, napr. udeľovaním ocenenia „Európske mesto spravodlivého a etického obchodu“;

32.  vyjadruje presvedčenie, že nové technológie a internet poskytujú nové nástroje umožňujúce vysledovať výrobky pozdĺž celého dodávateľského reťazca;

33.  pripomína úlohu, ktorú zohralo používanie bankových služieb pri rozvoji obchodu a investícií; vyzýva Európsku úniu, aby podporila presadzovanie prístupu k bankovým službám v rozvojových krajinách;

34.  víta oznámenie Komisie, že má v úmysle modernizovať pravidlá pôvodu, pretože tieto pravidlá predstavujú čoraz väčšiu prekážku obchodu v rámci obchodných vzorcov, ktorým dominujú globálne hodnotové reťazce; zdôrazňuje, že modernizácia pravidiel pôvodu musí byť prioritou vo všetkých dohodách o voľnom obchode, o ktorých Únia rokuje; vyzýva najmä Komisiu, aby pracovala najmä na flexibilných pravidlách pôvodu vrátane nenáročných požiadaviek týkajúcich sa pridanej hodnoty a zmeny čiastkových položiek harmonizovaného systému;

Monitorovanie, hodnotenie a kontrola existujúcich dohôd ako kľúčová priorita obchodnej politiky EÚ

35.  víta návrh Komisie na posilnenie partnerstva s Európskym parlamentom a so zainteresovanými stranami pri vykonávaní obchodných dohôd; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť zapojený a v plnej miere, včas a vo všetkých fázach postupu informovaný, a to aj prostredníctvom systematickej konzultácie s Európskym parlamentom pred vypracovaním mandátov na rokovanie; poukazuje na to, že Komisia má povinnosť informovať Európsky parlament o svojej činnosti v súvislosti s vykonávaním, monitorovaním a kontrolou obchodných a investičných dohôd;

36.  vyzýva Komisiu, aby nepožadovala dočasné uplatňovanie obchodných dohôd ani obchodných kapitol dohôd o pridružení, kým Európsky parlament nedá svoj súhlas; pripomína, že by to vážne oslabilo práva Európskeho parlamentu a že by to mohlo vytvoriť právnu neistotu voči ďalším signatárom dohody a dotknutým hospodárskym subjektom; v tejto súvislosti pripomína a víta záväzky komisárky pre obchod, dôrazne však odporúča formálne tieto podmienky zakotviť v novej medziinštitucionálnej dohode;

37.  domnieva sa, že v prípade zmiešaných dohôd už overená prax, pri ktorej sa dohoda uplatňuje len dočasne po udelení súhlasu Európskym parlamentom, zatiaľ čo sa očakáva ratifikácia národnými parlamentmi, predstavuje najlepšiu rovnováhu medzi demokratickým dohľadom a účinnosťou;

38.  trvá na tom, aby sa monitorovanie, hodnotenie a kontrola existujúcich dohôd stali kľúčovou prioritou spoločnej obchodnej politiky; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na čoraz rozsiahlejšiu rokovaciu agendu prerozdelila primerané prostriedky s cieľom umožniť GR pre obchod lepšie monitorovať obchodné dohody, ktoré sa majú vykonávať; žiada Komisiu, aby v záujme monitorovania vykonávania obchodných dohôd stanovila konkrétne ukazovatele a aby verejne a pravidelne predkladala Európskemu parlamentu dôkladnú a podrobnú správu o vykonávaní, ktorá bude obsahovať informácie napríklad o výkonnosti priemyselných odvetví EÚ a vplyve dohôd na rozličné odvetvia a ich príslušné podiely na trhu;

39.  vyzýva Komisiu, aby na základe revidovanej metodiky zlepšila kvalitu a presnosť posúdení ex ante a ex post; zdôrazňuje, že v prípade politických iniciatív v oblasti obchodu je vždy potrebné predložiť rozsiahle a komplexné posúdenie vplyvu na udržateľnosť, najmä vzhľadom na nedávne odporúčanie ombudsmana, pokiaľ ide o sťažnosť 1409/201/JN o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom; zdôrazňuje, že tieto posúdenia by mali zahŕňať aspoň: citlivé hospodárske odvetvia; ľudské, sociálne a environmentálne práva; a poľnohospodárstvo a miestnu produkciu v najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom priebežných posúdení a posúdení ex post a nedostatočnou kvalitou posúdení, ktoré sa vykonávajú, ako vyplýva z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 02/2014; trvá na tom, aby sa priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post vyššej kvality vypracúvali s ohľadom na všetky obchodné dohody s cieľom umožniť politickým činiteľom, zainteresovaným stranám a európskym daňovníkom posúdiť, či obchodné dohody priniesli očakávané výsledky; žiada Komisiu, aby poskytla údaje o vplyve obchodných dohôd, ktoré boli uzavreté s osobitným zreteľom na MSP, vytváranie dôstojných pracovných miest, ľudské práva a životné prostredie, a to aj v partnerských krajinách, a aby navrhla dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby najmenej rozvinuté krajiny profitovali z našich obchodných politík;

40.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu správu o praktikách dvojakých cien a ďalších praktikách narúšajúcich ceny, ktoré uplatňujú hlavní obchodní partneri EÚ, s osobitným zameraním na energetické zdroje a s objasnením hospodárskeho dosahu týchto praktík na hospodárstvo EÚ a krokov, ktoré Komisia podnikla na dvojstrannej a viacstrannej úrovni, ako aj na úrovni WTO nato, aby tieto praktiky úplne odstránila; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby v rámci svojich obchodných vzťahov so všetkými svojimi obchodnými partnermi zrušila praktiky dvojakých cien a ďalšie praktiky, ktorými dochádza k narúšaniu cien;

Podpora svetového obchodu prostredníctvom mnohostranného prístupu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

41.  zdôrazňuje, že multilaterálny obchodný systém, ktorý predstavuje organizácia WTO, zostáva najlepšou voľbou na zabezpečenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v rámci ktorého sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jej členov; pripomína, že Európsky parlament je silným zástancom mnohostranného programu; víta uzavretie rokovaní o dohode o uľahčení obchodu, ktorá prispeje k zjednodušeniu a modernizácii colných režimov v mnohých krajinách, čo by zase rozvojovým krajinám uľahčilo integráciu do celosvetového obchodného systému; žiada rýchle a správne vykonávanie dohody všetkými stranami;

42.  konštatuje, že na 10. ministerskej konferencii WTO v Nairobi v roku 2015 sa v obmedzenej miere podarilo dosiahnuť zlepšenia; uznáva, že členovia WTO majú rozdielne názory na to, ako postupovať, pokiaľ ide o dauhaské kolo rokovaní, vrátane potreby zvážiť nové prístupy k vyriešeniu neuzavretých otázok v súvislosti s rôznymi záujmami v rámci rozvojových krajín a medzi najmenej rozvinutými krajinami, a zároveň uznáva zvýšenú zodpovednosť rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík za uzatvorenie dauhaského kola rokovaní; víta záväzok EÚ k splneniu cieľa, ktorým je poskytnutie financovania vo výške 400 miliónov EUR počas piatich rokov na podporu rozvojových krajín, predovšetkým najmenej rozvinutých krajín, v ich úsilí o vykonávanie dohody o uľahčení obchodu; berie na vedomie, že niektorí členovia WTO prejavili záujem otvoriť nové rokovacie oblasti, ako sú okrem iného investície, štátne podniky, hospodárska súťaž a digitálny obchod; vyjadruje presvedčenie, že výsledok ministerskej konferencie v Nairobi je príležitosťou na oživenie rokovacej funkcie WTO; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu pri reformovaní a posilňovaní WTO, a to aj tým, že posilní koordináciu s MOP a inými agentúrami OSN pôsobiacimi v oblasti životného prostredia a ľudských práv, s cieľom zaistiť väčšiu inkluzívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva program pomoci obchodu, pokiaľ ide o budovanie kapacít v oblasti obchodu a technickú pomoc rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali zvýšiť pomoc obchodu, a tým umožnili rozvojovým krajinám ťažiť z vyššieho podielu pridanej hodnoty v globálnych hodnotových reťazcoch; vyzýva Komisiu, aby sa v nadchádzajúcej revízii stratégie na pomoc obchodu zaoberala otázkou spravodlivého a etického obchodu;

43.  domnieva sa, že mnohostranné rokovania, pokiaľ možno v rámci WTO (napríklad dohoda o informačných technológiách (ITA), dohoda o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohoda o obchode so službami (TiSA)), ponúkajú možnosť oživiť pokrok na úrovni WTO, ale iba tým, že ponechávajú otvorené dvere, aby sa mohli pripojiť členovia WTO, ktorí majú záujem; vyjadruje pevné presvedčenie, že pokiaľ je to možné, takéto dohody musia byť dostatočne ambiciózne nato, aby sa uplatňovali na základe doložky najvyšších výhod medzi všetkými členmi WTO, a mali by fungovať ako východiská pre budúce viacstranné dohody; zdôrazňuje, že obchodná politika by sa mala využívať aj ako nástroj na zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobkov s priaznivým vplyvom na životné prostredie, a to tak z hľadiska ich používania, ako aj výrobných metód; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť mnohostranný charakter iniciatívy „environmentálneho tovaru“ a zvážiť, či by obchodné dohody mohli poskytovať preferencie pre skutočný environmentálny tovar; zdôrazňuje, že dohoda TiSA by mohla byť príležitosťou na oživenie pokroku v oblasti obchodu so službami na úrovni WTO;

44.  žiada silný a účinný parlamentný rozmer WTO s cieľom zvýšiť transparentnosť organizácie a posilniť a zaručiť demokratickú legitimitu svetového obchodu; naliehavo vyzýva WTO, aby v plnej miere využila parlamentnú konferenciu o WTO a zabezpečila, aby poslanci mali prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na účinné vykonávanie svojej úlohy dohľadu, a užitočným spôsobom prispievali k obchodným politikám;

Individualizovaný prístup pri výbere budúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode

45.  vyzýva Komisiu, aby sa vyváženým spôsobom a s náležitým ohľadom na reciprocitu a vzájomné výhody sústredila na ukončenie prebiehajúcich obchodných rokovaní, a vyzýva ju, aby posúdila možný kumulovaný vplyv, najmä pokiaľ ide o citlivé výrobky dotknuté kvótami alebo liberalizáciou v rámci prebiehajúcich rokovaní alebo už uzatvorených obchodných dohôd; žiada lepšie vyhodnocovanie skutočných a potenciálnych dôsledkov uzatvorených obchodných dohôd a lepšie informovanie o nich s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou citlivých poľnohospodárskych odvetví a presadzovaním ofenzívnych záujmov, ktoré sú Únii ako jednému z najväčších poľnohospodárskych vývozcov vlastné, okrem iného tým, že sa naplánujú prechodné obdobia a kvóty a v niekoľkých prípadoch i vylúčenie najcitlivejších výrobkov; pripomína Komisii, aby vykonala predbežnú analýzu a nestranné a nezaujaté ex ante posúdenia vplyvu na udržateľnosť, so zreteľom na záujmy Únie pred vypracovaním rokovacích mandátov;

46.  domnieva sa, že je predovšetkým nevyhnutné dosiahnuť čo možno najrýchlejšiu ratifikáciu obchodných rokovaní, ktoré boli úspešne ukončené; vyzýva najmä na uzatvorenie dohôd s Kanadou a so Singapurom s cieľom zabezpečiť otvorenie dvoch veľkých trhov, ktoré budú kľúčové pre budúce záujmy podnikov v EÚ; žiada informovanú diskusiu v celej EÚ ako súčasť politických rokovaní;

47.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zaoberať sa v rámci všetkých obchodných rokovaní EÚ citlivými a ofenzívnymi záujmami, ako sú podpora investícií, odstránenie zbytočných necolných prekážok obchodu, uznanie a ochrana zemepisných označení a pracovných práv, zlepšenie prístupu k verejnému obstarávaniu (najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom), zabezpečenie dôstojných a kvalitných pracovných miest, integrácia MSP do globálnych hodnotových reťazcov, vylúčenie verejných a audiovizuálnych služieb a zákonné zaistenie práva na reguláciu pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode v rámci ambicióznych vyvážených a rozsiahlych balíkov;

48.  žiada, aby obchodné rokovania prebiehali podľa primerane prispôsobenej regionálnej obchodnej stratégie a aby bol zaistený plný súlad s regionálnou integráciou, najmä v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ktoré Komisia označila za regióny, ktoré majú bez toho, aby bola oslabená kľúčová úloha strategického partnerstva medzi EÚ a USA, zásadný význam pre hospodárske záujmy EÚ; vyzýva Komisiu, aby okamžite začala rokovania o investičnej dohode s Taiwanom; pripomína, že EÚ a Latinská Amerika sú prirodzenými spojencami, pričom počet ich obyvateľov predstavuje spolu jednu miliardu a tvorí štvrtinu celosvetového HNP; upozorňuje, že potenciál tohto partnerstva sa dostatočne nevyužíva; víta, že v novej stratégii Komisie pre obchod a investície sa kľúčový dôraz kladie na Latinskú Ameriku; vyzýva Komisiu, aby využila súčasnú dynamiku v rámci obchodných rokovaní so zoskupením Mercosur v záujme dosiahnutia komplexnej, vyváženej a ambicióznej dohody; podporuje modernizáciu dohôd s Mexikom a Chile; žiada o ďalší impulz na vyjednanie dohôd o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom a pripomína, že je dôležité, aby EÚ rozvíjala obchodné vzťahy s Indiou vzhľadom na veľký potenciál tohto trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby znovu oživila rokovania s Malajziou a začala rokovania s Indonéziou čo najskôr po ukončení prípravných rokovaní o rozsiahlom hospodárskom partnerstve;

49.  zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnými výzvami by sa mal osobitný dôraz klásť jednak na rámec po skončení platnosti Dohody z Cotonou so zameraním na jej prepojenie s doložkami o ľudských právach v dohodách o hospodárskom partnerstve, jednak na podporu vytvorenia kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike ako prostriedok na posilnenie stability, regionálnej integrácie, miestneho rastu, zamestnanosti a inovácie; pripomína, že je potrebné, aby EÚ zaistila stabilitu vo svojom východnom a južnom susedstve, a vyzýva na zintenzívnenie obchodu a hospodárskej integrácie, čím sa v tomto ohľade dosiahne úplné, rýchle a náležité vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskou republikou a konkrétny pokrok s Tuniskom, Marokom a Jordánskom;

50.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých štádií obchodných rokovaní v plnej miere zapojila vnútroštátne podniky, a to aj prostredníctvom konzultácií s vnútroštátnymi združeniami popri konzultáciách so zastrešujúcimi združeniami EÚ, a aby doplnila znenie prerokovanej obchodnej dohody o zoznam s jasne uvedeným záverom rokovaní pre jednotlivé odvetvia a s dôvodmi rozhodnutí prijatých Komisiou;

Námietky voči udeleniu štatútu trhového hospodárstva Číne a potreba účinných nástrojov na ochranu obchodu

51.  zdôrazňuje, že ďalšie opatrenia na liberalizáciu obchodu, ktoré by mohli viesť k nekalým obchodným praktikám a súťaži medzi krajinami, pokiaľ ide o všetky druhy necolných prekážok obchodu, pracovné práva a environmentálne normy a normy verejného zdravia, si vyžadujú, aby EÚ bola schopná omnoho účinnejšie reagovať na nekalé obchodné praktiky a zabezpečiť rovnaké podmienky; zdôrazňuje, že nástroje na ochranu obchodu musia zostať nevyhnutnou zložkou obchodnej stratégie EÚ a umožňovať väčšiu konkurencieschopnosť, v prípade potreby opätovným stanovením podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže; pripomína, že súčasné právne predpisy EÚ na ochranu obchodu pochádzajú z roku 1995; zdôrazňuje, že systém ochrany obchodu Únie sa musí čo najskôr modernizovať bez toho, aby bol oslabený; poukazuje na to, že právne predpisy EÚ v oblasti ochrany obchodu musia byť účinnejšie, dostupnejšie pre MSP a prispôsobené súčasným výzvam a štruktúram obchodu, že vyšetrovania musia trvať kratšie a že treba posilniť transparentnosť a predvídateľnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu je zablokovaný v Rade, ktorá nedokázala ponúknuť v súvislosti s týmto zásadným právnym predpisom výsledok; s poľutovaním konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení s názvom Obchod pre všetkých vôbec nespomína potrebu modernizácie nástrojov na ochranu obchodu; naliehavo vyzýva Radu, aby ukončila patovú situáciu v súvislosti s modernizáciou nástrojov na ochranu obchodu na základe pozície Európskeho parlamentu, najmä vzhľadom na to, že Čína v súčasnosti dôrazne žiada o uznanie štatútu trhového hospodárstva;

52.  pripomína význam partnerstva EÚ s Čínou, v ktorom voľný a spravodlivý obchod a investície zohrávajú dôležitú úlohu; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ Čína nesplní všetkých päť kritérií potrebných na to, aby bola považovaná za trhové hospodárstvo, EÚ by v rámci svojich antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaní dovozu z Číny mala pri stanovovaní porovnateľnosti cien používať neštandardnú metodiku, a to v súlade s tými časťami oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny a pri plnom uplatňovaní tých častí, ktoré poskytujú priestor na uplatňovanie neštandardnej metodiky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v súlade s touto zásadou a pripomína potrebu úzko spolupracovať o tejto otázke s ďalšími partnermi vo WTO;

53.  vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti neprijímala žiadne opatrenia bez predchádzajúceho hĺbkového a komplexného posúdenia vplyvu, ktoré by sa venovalo všetkým prípadným účinkom a dôsledkom na zamestnanosť a udržateľný rast vo všetkých odvetviach EÚ, ako aj prípadným účinkom a dôsledkom pre životné prostredie;

Väčšia súdržnosť medzi obchodnou a priemyselnou politikou EÚ a lepšia ochrana práv duševného vlastníctva

54.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť viac úsilia na komplexné riešenie potrieb európskych priemyselných odvetví a že výrobné odvetvie EÚ sa príliš často kladie za sektor služieb; zdôrazňuje, že obchodná politika musí zabezpečiť rovnaké podmienky pre európsky priemysel, poskytnúť prístup k novým a rozvíjajúcim sa trhom, uľahčiť zbližovanie noriem smerom k vyššej úrovni a zároveň obmedziť dvojitú certifikáciu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi obchodnou a priemyselnou politikou EÚ a aby podporovala rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s osobitným zreteľom na stratégiu reindustrializácie;

55.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú pravidlá pôvodu pri určovaní odvetví, ktoré ťažia z dohôd EÚ o voľnom obchode, alebo odvetví, pre ktoré budú tieto dohody znamenať stratu; uznáva, že Európsky parlament pravidlá pôvodu doposiaľ v plnej miere neanalyzoval, a žiada Komisiu, aby pripravila správu, v ktorej uvedie zmeny, ktoré uskutočnila za posledných desať rokov na 4-miestnej úrovni znaku KN vo svojej preferovanej štandardnej rokovacej pozícii v prípade dohôd o voľnom obchode v súvislosti s pravidlami o pôvode, a objasnila dôvody na akékoľvek zmeny;

56.  zastáva názor, že nedostatočne účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva ohrozuje prežitie celých odvetví európskeho priemyslu; zdôrazňuje, že falšovanie spôsobuje stratu pracovných miest a oslabuje inováciu; pripomína, že primeraná ochrana práv duševného vlastníctva a ich účinné presadzovanie sú základom celosvetového hospodárstva; víta odhodlanie Komisie posilňovať ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v dohodách o voľnom obchode a v rámci WTO a spolupracovať s partnermi v boji proti podvodom; podporuje Komisiu v jej zámere chrániť celé spektrum práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok, autorských práv, priemyselných vzorov, zemepisných označení, označení pôvodu a liečiv;

Otvorenie nových trhových príležitostí pre poskytovateľov služieb z EÚ a uznanie profesionálnych kvalifikácií ako základný prvok obchodnej stratégie EÚ

57.  pripomína, že EÚ zohráva vedúcu úlohu v sektore služieb; zdôrazňuje, že otvorenie nových trhových príležitostí musí byť základným prvkom stratégie EÚ v oblasti medzinárodného obchodu; zdôrazňuje, že začlenenie služieb do obchodných dohôd má mimoriadny význam, keďže ponúka príležitosti pre európske spoločnosti a domácich zamestnancov a zároveň v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom 26 vylučuje súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu z rozsahu uplatňovania akejkoľvek dohody a bez ohľadu na to, či sú financované z verejných alebo súkromných zdrojov; žiada Komisiu, aby podporovala uznávanie odborných kvalifikácií v obchodných dohodách a zahŕňala ho do týchto dohôd, čím sa otvoria nové možnosti pre európske spoločnosti a zamestnancov; osobitne žiada, aby sa zvážilo začlenenie niektorých výhod smernice o zamestnancoch presunutých v rámci podniku do obchodných a investičných dohôd výmenou za takéto uznania;

58.  súhlasí s názorom Komisie, že dočasný pohyb odborníkov sa stal veľmi dôležitým pre rast medzinárodného obchodu a i naďalej je ofenzívnym záujmom EÚ; zdôrazňuje, že kapitola o mobilite pracovnej sily by sa mala zapracovať do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ; pripomína však, že záväzky podľa režimu 4 sa musia uplatňovať iba na pohyb vysoko kvalifikovaných odborníkov (napríklad osoby s univerzitným alebo rovnocenným magisterským titulom alebo na vedúcich manažérskych pozíciách) na konkrétny účel, na obmedzený čas a za podmienok presne stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa služba vykonáva, a na základe zmluvy, ktorou sa dodržiavajú tieto vnútroštátne právne predpisy v súlade s článkom 16 smernice o službách, pričom sa zabezpečí, aby nič nebránilo EÚ a jej členským štátom pri udržiavaní a zlepšovaní pracovných noriem a kolektívnych zmlúv;

59.  víta zámer Komisie využívať obchodnú politiku na riešenie problematiky nových foriem digitálneho protekcionizmu a na stanovenie pravidiel pre elektronický obchod a cezhraničné toky údajov v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia a s ochranou základných práv; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie o vytvorenie priaznivého prostredia pre elektronický obchod a podnikanie v EÚ obmedzením monopolov a zneužívania monopolného postavenia na telekomunikačnom trhu a praktík geografického blokovania, ako aj rozvojom konkrétnych riešení nápravy; zdôrazňuje, že kľúčový význam má zabezpečenie regulačnej spolupráce, obmedzenie on-line podvodov, vzájomné uznávanie a harmonizácia noriem v odvetví elektronického obchodu; vyzýva Komisiu, aby navrhla nový model kapitol o elektronickom obchode, ktorým sa zo všetkých obchodných rokovaní úplne vyjme súčasný a akýkoľvek budúci právny rámec EÚ na ochranu údajov a ktorého cieľom bude zabezpečiť výmenu údajov v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov zavedenými v krajine pôvodu dotknutej osoby; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu orgánov presadzovania práva, najmä v oblasti nekalých obchodných praktík uskutočňovaných on-line;

Hlavná úloha digitálneho hospodárstva pre budúci svetový obchod

60.  berie na vedomie rastúci a budúci význam digitálneho hospodárstva, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete, pričom odhaduje sa, že na celom svete je 3,3 miliardy používateľov internetu, ktorí predstavujú 40 % svetovej populácie; vyjadruje presvedčenie, že trendy, ako sú tzv. cloud computing, mobilné internetové služby, inteligentné siete a sociálne médiá, majú za následok radikálne zmenené podnikateľské prostredie; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí držať krok s digitálnymi a technologickými trendmi;

61.  žiada Komisiu, aby spolu s partnermi vo WTO nielen vytvorila pracovnú skupinu pre digitálny obchod v rámci WTO, ktorá by podrobne skúmala vhodnosť súčasného rámca pre elektronický obchod s ohľadom na špecifické odporúčania, objasnenia a úpravy, ale takisto stanovila nový rámec pre uľahčenie obchodu so službami, vychádzajúc z najlepších postupov vyplývajúcich z vykonávania dohody o uľahčení obchodu;

Podpora Komisii v boji proti korupcii

62.  uvedomuje si, že zapracovanie ustanovení o finančných službách do obchodných dohôd vzbudilo obavy týkajúce sa možných negatívnych účinkov z hľadiska prania špinavých peňazí, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby bojovala proti korupcii ako zásadnej necolnej prekážke obchodu v rozvinutých a rozvojových krajinách; trvá na tom, že obchodné a investičné dohody sú vhodnou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom; domnieva sa, že záväzky vychádzajúce z medzinárodných noriem, povinnosti vykazovania podľa jednotlivých krajín a automatická výmena informácií by mali byť zahrnuté do príslušných medzinárodných dohôd na podporu ďalšej liberalizácie finančných služieb;

63.  domnieva sa, že prepojeniu medzi obchodnými a investičnými dohodami a zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia sa venuje mimoriadne malá pozornosť, a vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala všetky účinky, ktoré môžu mať takéto nástroje na seba navzájom a na väčšiu súdržnosť politík v oblasti boja proti daňovým únikom;

Výhľadovo orientovaná obchodná politika zohľadňujúca osobitné potreby MSP

64.  zdôrazňuje, že výhľadovo orientovaná obchodná politika musí venovať väčšiu pozornosť osobitným potrebám MSP a zabezpečiť, aby mohli v plnej miere využívať výhody obchodných a investičných dohôd; pripomína, že len malý počet európskych MSP dokáže identifikovať a využívať príležitosti, ktoré prináša globalizácia a liberalizácia obchodu; konštatuje, že iba 13 % európskych MSP je aktívnych na medzinárodnej úrovni mimo EÚ, pričom tvoria jednu tretinu vývozu EÚ; podporuje iniciatívy na uľahčenie internacionalizácie európskych MSP, a preto trvá na výhodách kapitoly o MSP vo všetkých budúcich dohodách o voľnom obchode; vyjadruje presvedčenie, že treba preskúmať nové spôsoby, ako lepšie pomáhať MSP pri ich predaji tovaru a služieb v zahraničí; zdôrazňuje, že MSP potrebujú do väčšej miery individualizovanú podporu, najskôr na úrovni členských štátov, uľahčený prístup k prehľadným on-line informáciám o obchodných opatreniach a špecifickým a zrozumiteľným príručkám o možnostiach a prínosoch, ktoré priniesla, resp. prinesie každá minulá či budúca obchodná dohoda uzatvorená Európskou úniou;

65.  žiada Komisiu, aby sa zaoberala potrebami MSP horizontálne vo všetkých kapitolách obchodných dohôd, okrem iného vrátane vytvorenia on-line jednotných kontaktných miest, kde sa MSP môžu dozvedieť o príslušných predpisoch, čo je mimoriadne kľúčové pre cezhraničných poskytovateľov služieb, pokiaľ ide o udeľovanie povolení a iné administratívne požiadavky; poukazuje na to, že tieto nástroje by sa mali v príslušných prípadoch vzťahovať aj na nové príležitosti prístupu na trh pre MSP, najmä pokiaľ ide o ponuky s nízkou hodnotou; zdôrazňuje potrebu znížiť obchodné náklady pre MSP zefektívnením colných režimov, obmedzením zbytočných necolných prekážok obchodu a regulačnej záťaže a zjednodušením pravidiel pôvodu; domnieva sa, že úlohou, ktorú majú zohrávať MSP pri pomoci Komisii s vypracúvaním týchto nástrojov je zabezpečiť, aby obchodné dohody spĺňali ich potreby; nabáda Komisiu, aby udržiavala úzky dialóg so zástupcami MSP vo všetkých štádiách obchodných rokovaní;

66.  zdôrazňuje, že rýchlejší prístup európskych MSP k antidumpingovým postupom je kľúčom na ich ochranu pred nekalými obchodnými praktikami; podčiarkuje potrebu reformovať mnohostranný rámec WTO, aby sa doň MSP mohli lepšie zapájať a aby sa zabezpečilo rýchlejšie riešenie sporov;

67.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a zlepšila existujúce nástroje týkajúce sa subsidiarity, komplementárnosti a predchádzania duplicite vo vzťahu k programom jednotlivých členských štátov a európskej pridanej hodnote pred vytvorením ďalších samostatných opatrení na podporu prieniku MSP na medzinárodné trhy; zdôrazňuje, že Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu nezávislé hodnotenie všetkých existujúcich programov;

Investície

68.  zdôrazňuje dôležitosť vnútorných a vonkajších investícií do hospodárstva EÚ a potrebu ochrany podnikov EÚ, keď investujú do tretích trhov; v tejto súvislosti uznáva úsilie Komisie, pokiaľ ide o nový systém investičných súdov; zdôrazňuje potrebu ďalších diskusií so zainteresovanými stranami a s Európskym parlamentom o systéme investičných súdov; zdôrazňuje, že tento systém musí byť v súlade s právnym poriadkom EÚ, najmä právomocou súdov EÚ a konkrétnejšie s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; takisto má ambíciu dosiahnuť v strednodobom horizonte mnohostranné riešenie investičných sporov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh systému investičných súdov nezahŕňa ustanovenie o povinnosti investorov;

69.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami komplexného rámca investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala konferencia UNCTAD, s cieľom stimulovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície;

70.  berie na vedomie požiadavku Komisie uvedenú v jej oznámení s názvom „Investičný plán pre Európu“ na podporu investícií v rámci EÚ a považuje obchodné stratégie za základné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; konštatuje, že Európskemu fondu pre strategické investície chýba vonkajší rozmer; žiada Komisiu, aby zvážila iba vytvorenie externej zložky po dôkladnej analýze výkonnosti fondu a preskúmaní jeho užitočnosti vzhľadom na existenciu úveru Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a činnosť Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje, že tieto prostriedky musia prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a dôstojným pracovným miestam, boju proti chudobe a potlačeniu základných príčin migrácie;

71.  pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja, verejno-súkromných partnerstiev v záujme účinného zisťovania a monitorovania peňažných tokov, udržateľnosti dlhu a pridanej hodnoty pre trvalo udržateľný rozvoj ich projektov;

Obchod a poľnohospodárstvo

72.  zdôrazňuje, že prísne európske normy v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a sociálnych podmienok majú veľký význam pre občanov EÚ, najmä z hľadiska verejnej morálky a informovaného spotrebiteľského výberu, a zastáva názor, že obchodné dohody by mali podporovať spravodlivú hospodársku súťaž s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári v EÚ plne využívali colné koncesie a neboli ekonomicky znevýhodnení v porovnaní so svojimi partnermi v tretích krajinách; zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a dobrých životných podmienok zvierat boli chránené zachovaním zásady predbežnej opatrnosti, udržateľným poľnohospodárstvom a vysokou úrovňou sledovateľnosti a označovania výrobkov a zabezpečením toho, aby všetok dovoz spĺňal uplatniteľné právne predpisy EÚ; berie na vedomie výrazný rozdiel medzi medzinárodnými normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu regulovať vývoz živých hospodárskych zvierat v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a normami stanovenými Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE);

73.  domnieva sa, že v kontexte súčasnej krízy poľnohospodárstva je dôležité, aby sa otvorili nové trhy pre poľnohospodársku výrobu EÚ, napríklad v oblasti mliečnych výrobkov, mäsa a ovocia a zeleniny; zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať nové trhové odbytiská s vysokým nákupným potenciálom;

74.  považuje za potrebné zvýšiť pridanú hodnotu poľnohospodárstva a organizovať propagačné kampane s cieľom otvoriť nové trhy; predovšetkým zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť systémy kvality na úrovni EÚ, keďže predstavujú najlepší spôsob na zviditeľnenie obchodných značiek výrobkov EÚ na svetovom trhu, pričom nepriamo prospievajú európskemu poľnohospodárstvu ako celku;

75.  zdôrazňuje, že zo strany Potravinového a veterinárneho úradu sú potrebné prísnejšie kontroly dovozu na hraniciach a prísnejšie inšpekcie výrobných a trhových podmienok v krajinách vyvážajúcich do EÚ, aby sa zaistil súlad s pravidlami Únie;

76.  trvá na tom, že je dôležité, aby sa v rámci všetkých rokovaní o voľnom obchode dosiahol pokrok v oblasti zdravotných, fytosanitárnych a ďalších necolných prekážok na poľnohospodárskom trhu, a to najmä s ohľadom na presné limity stanovené EÚ, ktoré môžu mať vplyv na zdravie spotrebiteľa;

77.  pripomína dôležitosť zemepisných označení pri podpore tradičných európskych agropotravinárskych výrobkov, ich ochrane pred škodlivými praktikami parazitovania, zaručení práv spotrebiteľov a vedomých rozhodnutí a zachovaní vidieckych výrobcov a poľnohospodárov, a to s osobitným dôrazom na MSP; poznamenáva, že ochrana a uznávanie zemepisných označení v tretích krajinách má potenciálne veľký význam pre celé agropotravinárske odvetvie EÚ, a domnieva sa, že všetky obchodné dohody by mali zahŕňať ochranné opatrenia a opatrenia na boj proti falšovaniu;

Lepší prístup k verejnému obstarávaniu pre európske hospodárske subjekty

78.  vyzýva na odstránenie súčasných nerovnováh, pokiaľ ide o stupeň otvorenosti trhov verejného obstarávania medzi EÚ a ostatnými obchodnými partnermi; vyzýva Komisiu, aby ešte zvýšila úsilie o ambiciózne a do väčšej miery vzájomné otvorenie medzinárodných trhov s verejným obstarávaním a súčasne zaručila vylúčenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a zabezpečila, aby bola štátom pri postupoch verejného obstarávania naďalej ponechaná možnosť prijať sociálne a environmentálne normy, ako sú kritériá ekonomicky najvýhodnejších ponúk (MEAT); zdôrazňuje, že európske hospodárske subjekty, ako obchodné spoločnosti, tak aj MSP, potrebujú lepší prístup k verejným zákazkám v tretích krajinách prostredníctvom nástrojov, ako sú iniciatíva Small Business Act, a odstránením súčasnej úrovne asymetrií; v tejto súvislosti pripomína, že EÚ je jedným z najotvorenejších trhov pre verejné obstarávanie medzi všetkými členmi WTO;

79.  berie na vedomie zmenený návrh nariadenia Komisie o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie, ktorý je dôležitým nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o prístup na trh tretích krajín, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vlády členských štátov brzdia pôvodný návrh; vyzýva Komisiu, aby dosiahla pozitívnu reciprocitu v prístupe na trhy verejného obstarávania s hlavnými obchodnými partnermi;

Rovnaký prístup k zdrojom v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže na svetovom trhu

80.  zdôrazňuje, že prírodné zdroje sú obmedzené a mali by sa používať hospodársky a environmentálne udržateľným spôsobom, pričom by sa mala uprednostňovať recyklácia; uznáva výraznú závislosť rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín od prírodných zdrojov; pripomína, že európska obchodná politika sa musí riadiť konzistentnou, udržateľnou, komplexnou a politicky prierezovou stratégiou týkajúcou sa surovín, ako to stanovil Európsky parlament vo svojom nariadení o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020;

81.  zdôrazňuje potrebu prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, a preto vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoluprácu v oblasti energetického výskumu, vývoja a inovačných činností, ktorých cieľom je podpora diverzifikácie dodávateľov energie, prepravných trás a zdrojov, identifikácia nových obchodných partnerov v oblasti energetiky, posilnenie hospodárskej súťaže a zníženie cien pre spotrebiteľov energie; zdôrazňuje, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a presadzovanie energetickej efektívnosti sú zásadné pre zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti od dovozu; zdôrazňuje dôležitosť začlenenia oboch ustanovení do dohôd o voľnom obchode s cieľom vytvárať udržateľné partnerstvá v oblasti energetiky a posilniť technologickú spoluprácu, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a ochranných opatrení, a zabrániť úniku uhlíka v záujme splnenia cieľov vytýčených na zasadnutí COP21;

Boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a produktmi z nich

82.  naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnym prudkým nárastom trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy a súvisiace nezákonné obchodovanie, čo má nielen ničivý vplyv na biodiverzitu a počty druhov, ale predstavuje aj jasné a prítomné nebezpečenstvo pre zdroje obživy a miestneho ekonomiky, najmä v rozvojových krajinách; víta odhodlanie EÚ odstrániť nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ako súčasť reakcie EÚ na program udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä cieľ udržateľného rozvoja č. 15, podľa ktorého je potrebné nielen zabezpečiť skoncovanie s pytliactvom a nezákonným obchodovaním s chránenými druhmi rastlín a zvierat, ale aj zaoberať sa dopytom po nezákonných produktoch z voľne žijúcich druhov a ich dodávkou; v tejto súvislosti očakáva, že Komisia po období reflexie, ktorého súčasťou boli aj konzultácie s Európskym parlamentom a členskými štátmi, zváži, ako najlepšie zahrnúť ustanovenia týkajúce sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ;

Lepšia colná spolupráca a boj proti nezákonnému obchodovaniu na hraniciach EÚ

83.  zdôrazňuje, že lepšie, harmonizované a efektívnejšie colné postupy v Európe a v zahraničí prispievajú k uľahčeniu obchodu a splneniu príslušných požiadaviek týkajúcich sa uľahčenia obchodu a k zamedzeniu vstupu falšovaného a nezákonného tovaru na jednotný trh, čo narúša hospodársky rast EÚ a vážne oslabuje postavenie spotrebiteľov v EÚ; víta úmysel Komisie zintenzívniť spoluprácu medzi colnými orgánmi; opakovane vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednotnú colnú službu EÚ v záujme efektívnejšieho uplatňovania colných predpisov a postupov na celom colnom území EÚ;

84.  zdôrazňuje, že Komisia by sa pri prerokúvaní obchodných dohôd mala snažiť presvedčiť obchodných partnerov, aby zriadili jednotné miesto pre dodržiavanie colných a hraničných predpisov, ktoré by v prípade potreby dopĺňali prostriedky v rámci pomoci obchodu na budovanie kapacít;

85.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie toho, aby bolo odstránenie ciel sprevádzané náležitými technickými, inštitucionálnymi a politickými opatreniami na zaistenie trvalej bezpečnosti obchodu je potrebná primeraná komunikácia a intenzívna koordinácia;

86.  žiada Komisiu, aby preskúmala kľúčové ukazovatele výkonnosti s cieľom vyhodnotiť výkonnosť colnej správy doma a v zahraničí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti je k dispozícii len veľmi málo verejných dát; poukazuje na to, že by bolo užitočné vedieť, a to na priebežnej báze, aké výsledky dosahujú colné a iné pohraničné orgány doma, ako aj medzi obchodnými partnermi, s cieľom vymieňať si v rámci európskych inštitúcií najlepšie postupy a koordinovať osobitné záujmy v oblasti zjednodušovania obchodu, berúc do úvahy ustanovenia článku 13 Dohody WTO o uľahčení obchodu;

87.  žiada Komisiu a členské štáty, aby začali otvorenú diskusiu o možnosti posunu colných orgánov z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ;

Poskytovanie konkrétnych výhod spotrebiteľom

88.  uznáva, že obchodné dohody majú potenciál byť vo veľkej miere prínosom pre spotrebiteľov, najmä zvyšovaním hospodárskej súťaže, znižovaním cien, poskytovaním väčšej možnosti výberu a podporou inovácií; vyzýva Komisiu, aby s cieľom uvoľniť tento potenciál dôrazne v rámci všetkých rokovaní presadzovala obmedzenie praktík geografického blokovania v záujme zníženia medzinárodných roamingových poplatkov, ako aj posilnenia práv cestujúcich;

89.  požaduje opatrenia na podporu spotrebiteľov v kontexte cezhraničného obchodu s tovarom a so službami s tretími krajinami, napríklad v podobe internetových poradenských služieb poskytujúcich informácie a poradenstvo v súvislosti so spormi;

90.  trvá na tom, že spotrebiteľom treba poskytnúť presné informácie o vlastnostiach výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu;

Obchod pre všetkých: sprievodné politiky otvorených obchodných a investičných politík potrebné na maximalizovanie ziskov a minimalizovanie strát

91.  súhlasí s názorom OECD, že „otvorený a spravodlivý obchod“ a investičné politiky si vyžadujú súbor účinných sprievodných politík s cieľom maximalizovať zisky a minimalizovať straty v dôsledku liberalizácie obchodu pre EÚ a obyvateľstvo a ekonomiky tretích krajín; nalieha na členské štáty a Komisiu, aby urobili omnoho viac s cieľom doplniť otvorené obchodovanie súborom podporných opatrení v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, napríklad v oblastiach verejných služieb a investícií, vzdelávania a zdravia, aktívnych politík trhu práce, výskumu a vývoja, rozvoja infraštruktúry a primeraných pravidiel na zabezpečenie sociálnej a environmentálnej ochrany;

92.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné analýzy ex ante a ex post na základe odvetvových a regionálnych posúdení vplyvu pre obchodné dohody a legislatívne spisy, s cieľom predvídať prípadné nepriaznivé dôsledky pre trh práce v EÚ a nájsť sofistikovanejšie spôsoby zavádzania zmierňujúcich opatrení v záujme sanácie stratových priemyselných odvetví a regiónov, aby bolo možné dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie ziskov z obchodu a zabezpečiť ich širší základ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy, a najmä Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu; upozorňuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by takisto mohol byť významným nástrojom, ak sa reformuje a vytvorí tak, aby bol primerane financovaný na účely poskytovania pomoci spoločnostiam a výrobcom v EÚ dotknutým obchodnými sankciami voči tretím krajinám a pomoci zamestnancom MSP, na ktorých mala globalizácia priamy vplyv;

o
o   o

93.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, Konferencii Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a WTO.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0415.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0252.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0041.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0250.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0219.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0175.
(7) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87.
(8) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(11) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia