Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0290/2016

Predkladané texty :

A8-0290/2016

Rozpravy :

PV 22/11/2016 - 16
CRE 22/11/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 23/11/2016 - 10.6

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0441

Prijaté texty
PDF 392kWORD 59k
Streda, 23. novembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Strategické oznámenie EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii
P8_TA(2016)0441A8-0290/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (2016/2030(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme(1) ,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu v Štrasburgu/Kehli zo 4. apríla 2009 prijaté pri príležitosti 60. výročia NATO,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2) ,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, zo 16. marca 2015, ktoré opätovne potvrdila Rada pre zahraničné veci 23. mája 2016,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 18. mája 2015 o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete a na pokračujúce práce na novej globálnej bezpečnostnej stratégii EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(3) ,

–   so zreteľom na akčný plán EÚ pre oblasť strategickej komunikácie (Ref. Ares(2015)2608242 – 22.6.2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(4) ,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami(5) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 20. apríla 2016 o napĺňaní Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti pripravenú Európskou nadáciou na podporu demokracie a venovanú iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku v krajinách Východného partnerstva a v ďalších krajinách nazvanú „Bringing Plurality and Balance to the Russian Language Media Space“ (Vnesenie plurality a rovnováhy do priestoru médií vysielajúcich v ruskom jazyku),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o presadzovaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu (A/HRC/31/65),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34 (CCPR/C/GC/34),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0290/2016),

A.  keďže EÚ sa zaviazala, že bude usmerňovať svoju činnosť na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj slobody médií, prístupu k informáciám, slobody prejavu a plurality médií, z ktorých posledná však môže byť do určitej miery obmedzená v súlade s medzinárodným právom vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže tretie subjekty, ktoré sa snažia Úniu zdiskreditovať, neuznávajú rovnaké hodnoty;

B.  keďže EÚ a jej členské štáty a občania sú pod rastúcim a systematickým tlakom, pokiaľ ide o boj proti informačným, dezinformačným a lživým kampaniam a propagande zo strany krajín a neštátnych subjektov, napríklad nadnárodných teroristických a zločineckých organizácií v jej susedstve, ktorých cieľom je oslabiť samotnú koncepciu objektívnych informácií či etickej žurnalistiky, pričom všetky informácie sa vykresľujú ako zavádzajúce alebo ako nástroj politickej moci, a ktorých terčom sú aj demokratické hodnoty a záujmy;

C.  keďže sloboda médií, prístup k informáciám a sloboda prejavu sú základnými piliermi demokratického systému, v rámci ktorého má transparentnosť vlastníctva médií a zdrojov ich financovania mimoriadny význam; keďže stratégie na zaistenie kvalitnej žurnalistiky, plurality médií a kontroly faktov môžu byť účinné len v prípade, ak sú poskytovatelia informácií dôveryhodní; keďže by sa súčasne malo kriticky posudzovať to, ako naložiť s mediálnymi zdrojmi, ktoré preukázateľne a opakovane uplatnili stratégiu zámerného klamania a dezinformovania, , najmä pokiaľ ide o „nové médiá“, sociálne siete a digitálnu oblasť;

D.  keďže informačná vojna je historický jav starý ako vojna sama; keďže cielená informačná vojna sa intenzívne využívala počas studenej vojny a odvtedy je neoddeliteľnou súčasťou modernej hybridnej vojny, ktorá predstavuje kombináciu vojenských a nevojenských opatrení skrytej aj otvorenej povahy využívaných na destabilizáciu politickej, hospodárskej a sociálnej situácie krajiny vystavenej útoku bez vyhlásenia vojny, pričom jej terčom sú nielen partneri EÚ, ale aj samotná EÚ, jej inštitúcie a všetky členské štáty a občania bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a svoje náboženstvo;

E.  keďže anektovaním Krymu Ruskom a Ruskom vedenou hybridnou vojnou v Donbase Kremeľ eskaloval konfrontáciu s EÚ; keďže Kremeľ zintenzívnil svoju propagandu, pričom Rusko zohráva posilnenú úlohu v európskom mediálnom prostredí, ktorá sa zameriava na vytvorenie politickej podpory ruských krokov v európskej verejnej mienke a na oslabenie súdržnosti zahraničnej politiky EÚ;

F.  keďže vojnová propaganda a akékoľvek zastávanie sa národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, sú zákonom zakázané v súlade s článkom 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

G.  keďže finančná kríza a pokroky v oblasti nových foriem digitálnych médií predstavujú pre kvalitnú žurnalistiku závažné výzvy, čo vedie k poklesu kritického myslenia verejnosti, ktorej tak viac hrozí, že sa stane obeťou dezinformovania a manipulácie;

H.  keďže propaganda a zasahovanie ruských médií sú javy osobitne silné a často bez reakcie v krajinách východného susedstva; keďže národné médiá v týchto krajinách sú často slabé a nie sú schopné vyrovnať sa sile a moci ruských médií;

I.  keďže technológie informačnej a komunikačnej vojny sa používajú na legitimizovanie krokov, ktoré ohrozujú zvrchovanosť členských štátov EÚ, ich politickú nezávislosť, bezpečnosť ich občanov a ich územnú celistvosť;

J.  keďže EÚ neuznáva organizáciu ISIL/Dá’iš za štát alebo organizáciu podobnú štátu;

K.  keďže ISIL/Dá’iš, al-Káida a mnoho ďalších násilných džihádistických teroristických skupín systematicky využívajú komunikačné stratégie a priamu propagandu šírené tradičným spôsobom aj na internete v rámci odôvodnenia svojich akcií namierených proti EÚ a členským štátom a proti európskym hodnotám, a tiež s cieľom podporiť nábor mladých Európanov;

L.  keďže na základe vyhlásenia zo samitu NATO v Štrasburgu/Kehli, v ktorom sa zdôrazňuje rastúci význam toho, aby NATO vhodne, včas, presne a pohotovo informovala o vývoji svojich úloh, cieľov a misií, bolo v roku 2014 v Lotyšsku zriadené Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE), čo sa vo vyhlásení zo samitu NATO vo Walese uvítalo;

Strategická komunikácia EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti EÚ

1.  zdôrazňuje, že nepriateľská propaganda proti EÚ má mnoho rôznych foriem a využíva rôzne nástroje, pričom je často prispôsobená situácii členských štátov EÚ s cieľom skresliť skutočnosti, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvárať strategický rozkol medzi Európskou úniou a jej severoamerickými partnermi a ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a transatlantické partnerstvá, ktoré zohrávajú uznávanú úlohu v európskej bezpečnostnej a hospodárskej štruktúre, v očiach a mysliach občanov EÚ a susedných krajín a narušiť a oslabiť európsku koncepciu založenú na demokratických hodnotách, ľudských právach a právnom štáte; pripomína, že jedným z najdôležitejších využívaných nástrojov je podnecovanie strachu a neistoty medzi občanmi EÚ, ako aj prezentovanie nepriateľských štátnych a neštátnych subjektov ako omnoho silnejších, než v skutočnosti sú;

2.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby uznali, že strategická komunikácia a informačná vojna nie sú len vonkajšou, ale aj vnútornou otázkou EÚ, a je znepokojený tým, koľko šíriteľov má propaganda nepriateľská voči EÚ v samotnej Únii; je znepokojený obmedzenou informovanosťou niektorých členských štátov EÚ o tom, že sú publikom a arénou pre propagandu a dezinformácie; v tejto súvislosti vyzýva subjekty EÚ, aby riešili aktuálne nejasnosti a nezhody týkajúce sa toho, čo sa má považovať za propagandu a dezinformovanie, aby v spolupráci so zástupcami médií a odborníkmi z členských štátov EÚ vytvorili spoločný súbor vymedzení a aby zhromažďovali údaje a fakty o využívaní propagandy;

3.  konštatuje, že dezinformácie a propaganda sú súčasťou hybridnej vojny; preto zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať povedomie a prejavovať asertivitu prostredníctvom inštitucionálnej/politickej komunikácie, výskumu expertných skupín (think tank)/akademického výskumu, kampaní v sociálnych médiách, iniciatív občianskej spoločnosti, mediálnej gramotnosti a iných vhodných opatrení;

4.  zdôrazňuje, že stratégia propagandy a dezinformácií proti EÚ zo strany tretích krajín môže mať rozličné formy a môže zahŕňať najmä tradičné médiá, sociálne siete, vzdelávacie programy a politické strany, a to v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej;

5.  berie na vedomie viacvrstvový charakter súčasnej strategickej komunikácie EÚ na rôznych úrovniach vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, rôznych orgánov NATO a OSN a mimovládnych a občianskych organizácií a požaduje čo najlepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi týmito subjektmi; požaduje lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi aktérmi, ktorí vyjadrili znepokojenie nad týmito propagandistickými operáciami a chcú vypracovať stratégie boja proti dezinformáciám; domnieva sa, že v kontexte EÚ by táto koordinácia mala byť úlohou inštitúcií Únie;

6.  uznáva, že EÚ musí svoju snahu v oblasti strategickej komunikácie považovať za prioritu, čo by malo zahŕňať príslušné zdroje; opakuje, že EÚ je úspešný model integrácie, ktorý aj v kríze naďalej priťahuje krajiny, ktoré chcú tento model zopakovať a začleniť sa doň; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje vysielať pozitívne správy o svojich úspechoch, hodnotách a zásadách, a to rozhodne a odvážne, a že jej rétorika musí byť ofenzívna, nie defenzívna;

Pochopenie a odhalenie ruskej dezinformačnej a propagandistickej vojny

7.  s poľutovaním konštatuje, že Rusko využíva kontakty a stretnutia s náprotivkami z EÚ skôr na účely propagandy a na verejné oslabovanie spoločnej pozície EÚ než na vytvorenie skutočného dialógu;

8.  uznáva, že ruská vláda využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako sú expertné skupiny (think tanks) a osobitné nadácie (napr. Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napr. RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napr. Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny, keďže režim sa chce predstaviť ako jediný obhajca tradičných kresťanských hodnôt, sociálne médiá a internetových trolov s cieľom spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že Rusko investuje významné finančné zdroje do svojich dezinformačných a propagandistických nástrojov, ktoré využíva buď priamo štát, alebo spoločnosti a organizácie ovládané Kremľom; zdôrazňuje, že na jednej strane Kremeľ financuje politické strany a ďalšie organizácie v rámci EÚ s úmyslom poškodiť politickú súdržnosť a že na druhej strane sa jeho propaganda priamo zameriava na konkrétnych novinárov, politikov a jednotlivcov v EÚ;

9.  pripomína, že bezpečnostné a spravodajské služby dospeli k záveru, že Rusko má schopnosť a zámer uskutočňovať operácie zamerané na destabilizáciu iných krajín; upozorňuje, že to má často formu podpory politických extrémistov a rozsiahlych dezinformačných a masmediálnych kampaní; ďalej konštatuje, že takéto mediálne spoločnosti v EÚ existujú a vyvíjajú svoju činnosť;

10.  poukazuje na to, že informačná stratégia Kremľa dopĺňa jeho politiku zintenzívňovania bilaterálnych vzťahov, hospodárskej spolupráce a spoločných projektov s jednotlivými členskými štátmi EÚ s cieľom oslabiť súdržnosť EÚ a ohroziť jej politiky;

11.  tvrdí, že ruská strategická komunikácia je súčasťou rozsiahlejšej podvratnej kampane na oslabenie spolupráce EÚ a zvrchovanosti, politickej nezávislosti a územnej celistvosti Únie a jej členských štátov; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby pozorne sledovali ruské informačné operácie na európskej pôde a zvýšili mieru spoločného využívania kapacít a úsilie kontrarozviedky zamerané na boj proti takýmto operáciám;

12.  dôrazne kritizuje ruské snahy o narušenie integračného procesu EÚ a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v EÚ podporuje sily namierené proti EÚ, najmä extrémne pravicové strany, populistické sily a hnutia, ktoré popierajú základné hodnoty liberálnych demokracií;

13.  je vážne znepokojený rýchlym rozširovaním činností v Európe, ktoré sú inšpirované Kremľom, vrátane dezinformácií a propagandy usilujúcich sa o udržanie alebo zvýšenie vplyvu Ruska s cieľom oslabiť a rozdeliť EÚ; zdôrazňuje, že veľká časť propagandy Kremľa je zameraná na opisovanie niektorých európskych krajín, ako keby patrili do „tradičnej sféry vplyvu Ruska“; poznamenáva, že jednou z jeho hlavných stratégií je šíriť a vnucovať alternatívnu rétoriku, ktorá je často založená na zmanipulovanom výklade historických udalostí a zameraná na odôvodnene jej vonkajších krokov a geopolitických záujmov; poznamenáva, že falšovanie histórie je jednou z jeho hlavných stratégií; v tomto smere berie na vedomie potrebu zlepšiť informovanosť o zločinoch komunistických režimov prostredníctvom verejných kampaní a vzdelávacích systémov a podporovať výskumnú a dokumentačnú činnosť, najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku, čo by mala byť protiváha kremeľskej rétoriky;

14.  zdôrazňuje, že Rusko využíva chýbajúci medzinárodný právny rámec v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, a absenciu zodpovednosti v oblasti regulácie médií a akékoľvek nejasnosti v týchto záležitostiach obracia vo svoj prospech; zdôrazňuje, že agresívne ruské aktivity v kybernetickej oblasti uľahčujú informačnú vojnu; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v bezpečnostnej stratégii EÚ venovali pozornosť úlohe internetových výmenných bodov ako kľúčovej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je zásadne potrebné zaistiť odolnosť informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov, a to najmä voči popieraniu a narúšaniu, ktoré môžu zohrávať ústrednú úlohu v hybridnom konflikte a v boji proti propagande, a v tomto smere úzko spolupracovať s NATO, najmä s Centrom excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany;

15.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili koordinované mechanizmy strategickej komunikácie na podporu prideľovania a na boj proti dezinformáciám a propagande, a to s cieľom odhaliť hybridné hrozby;

Pochopenie informačnej vojny a metód dezinformácie a radikalizácie, ktoré využíva ISIL/Dá’iš, a boj proti nim

16.  uvedomuje si súbor stratégií, ktoré využíva organizácia ISIL/Dá’iš v regionálnom a celosvetovom meradle na presadzovanie svojej politickej, náboženskej, sociálnej, nenávistnej a násilnej rétoriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali protiargumentáciu k organizácii ISIL/Dá’iš, a to so zapojením vzdelávacieho systému, ako aj posilnením postavenia a zviditeľnením umiernených moslimských vzdelancov, ktorí sú dostatočne dôveryhodní na to, aby mohli narušiť legitimitu propagandy organizácie ISIL/Dá’iš; víta úsilie, ktoré vyvíja celosvetová koalícia s cieľom bojovať proti organizácii ISIL/Dá’iš, a v tejto súvislosti podporuje regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a šírili protiargumentáciu k džihádistickej propagande, pričom by sa mal osobitne zdôrazňovať pedagogický rozmer, poukazujúc na teologické zblúdenie, ktorým je podpora radikálneho islamu;

17.  zdôrazňuje, že islamistické teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, uskutočňujú aktívne informačné kampane zamerané na oslabenie európskych hodnôt a záujmov a zvýšenie miery nenávisti voči nim; je znepokojený tým, že ISIL/Dá’iš intenzívne využíva nástroje sociálnych médií, a najmä Twitter a Facebook, na presadzovanie svojich cieľov v oblasti propagandy a náboru, predovšetkým medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa stratégia boja proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš začlenila do širšej, komplexnej regionálnej stratégie kombinujúcej diplomatické nástroje, socioekonomické nástroje, rozvojové nástroje a nástroje na predchádzanie konfliktom; víta vytvorenie osobitnej skupiny pre strategickú komunikáciu so zameraním ja juh, ktorá by mohla účinne prispievať k rozkladu extrémistickej propagandy a vplyvu organizácie ISIL/Dá’iš a k boju proti nim;

18.  zdôrazňuje, že EÚ a európski občania sú pre ISIL/Dá’iš hlavným cieľom, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali pri ochrane spoločnosti, najmä mladých ľudí, pred náborom, a tak posilňovali ich odolnosť voči radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zameranie na zlepšenie nástrojov a metód EÚ, predovšetkým v kybernetickej oblasti; nabáda každý členský štát, aby v úzkej spolupráci centrom excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktoré bolo vytvorené v októbri 2015, preskúmal a účinne riešil základné sociálno-demografické dôvody, ktoré sú základnou príčinou náchylnosti k radikalizácii, ako aj inštitucionálne viacrozmerné štruktúry (ktoré spájajú akademický výskum, správu väzníc, políciu, justíciu, sociálne služby a vzdelávacie systémy) na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že Rada vyzvala na presadzovanie opatrení v oblasti trestnej justície v záujme boja proti radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu a násilnému extrémizmu;

19.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na obmedzovaní prístupu organizácie ISIL/Dá’iš k finančným prostriedkom a aby podporovali túto zásadu vo vonkajšej činnosti EÚ, a zdôrazňuje potrebu odhaliť skutočný charakter organizácie ISIL/Dá’iš a zavrhnúť jeho ideologické legitimizovanie;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnikli konzistentné kroky v celej EÚ zamerané proti nenávistným prejavom, ktoré systematicky presadzujú netolerantní, radikálni kazatelia prostredníctvom kázní, kníh, televíznych programov, internetu a akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, čo vytvára živnú pôdu pre teroristické organizácie ako ISIL/Dá’iš a al-Káida;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty spolupracovali s poskytovateľmi služieb sociálnych médií s cieľom bojovať proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš šírenej cez kanály sociálnych médií;

22.  zdôrazňuje, že islamské teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, sú zapojené do aktívnych dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je podkopávať európske hodnoty a záujmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá osobitná stratégia boja proti islamskej propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ;

23.  zdôrazňuje, že nestranná, spoľahlivá a objektívna komunikácia a tok informácií na základe skutočností týkajúcich sa vývoja v krajinách EÚ by zabránili šíreniu propagandy podporovanej tretími stranami;

Stratégia EÚ na boj s propagandou

24.  víta akčný plán strategickej komunikácie; víta spoločné oznámenie s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám a vyzýva na podporu a okamžité vykonávanie jeho odporúčaní; zdôrazňuje, že navrhované kroky si vyžadujú spoluprácu a koordináciou všetkých relevantných aktérov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že len komplexný prístup môže viesť k úspechu úsilia EÚ; vyzýva členské štáty, ktoré majú rotujúce predsedníctvo EÚ, aby strategickú komunikáciu vždy zahŕňali do svojho programu s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce na tejto téme; v tejto súvislosti víta iniciatívy a dosiahnuté výsledky lotyšského predsedníctva; vyzýva VP/PK, aby v záujme lepšej koordinácie činností EÚ zabezpečila častú komunikáciu na politickej úrovni s členskými štátmi; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie by sa mala výrazne posilniť; víta zámer slovenského predsedníctva zorganizovať pri príležitosti Európskeho dňa spomienok na obete totalitných režimov konferenciu o totalitarizme;

25.  požaduje, aby príslušné inštitúcie a orgány EÚ dôsledne sledovali zdroje financovania protieurópskej propagandy;

26.  zdôrazňuje, že v rámci nástrojov EÚ pre demokraciu sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné využívanie existujúcich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ESP, monitorovanie slobody médií v rámci Východného partnerstva (Eastern Partnership Media Freedom Watch) a Európska nadácia na podporu demokracie, a to s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií;

27.  berie na vedomie obrovské zdroje, ktoré Rusko vynakladá na propagačné aktivity, a možný vplyv nepriateľskej propagandy na rozhodovacie procesy v EÚ a na podkopávanie dôvery verejnosti, otvorenosti a demokracie; oceňuje značnú prácu, ktorú vykonala osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu; vyzýva preto, aby sa posilnila osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu tým, že sa stane plnohodnotnou jednotkou v rámci ESVČ, ktorá bude zodpovedná za východné a južné susedstvo a bude mať k dispozícii primerané personálne a rozpočtové zdroje, prípadne prostredníctvom dodatočného osobitného rozpočtového riadku; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi spravodajskými službami členských štátov v záujme posúdenia vplyvu, ktorý spôsobujú tretie krajiny v snahe oslabiť demokratické základy a hodnoty EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a ESVČ v oblasti strategickej komunikácie, a to aj prostredníctvom využívania analytických kapacít Európskeho parlamentu a jeho informačných kancelárií v členských štátoch;

28.  zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby EÚ prostredníctvom svojej vonkajšej činnosti naďalej aktívne presadzovala rešpektovanie základných práv a slobôd; domnieva sa, že podpora slobody prejavu, slobody zhromažďovania, práva na prístup k informáciám a nezávislosti médií v susedných krajinách by mala byť základom opatrení EÚ zameraných na boj s propagandou;

29.  zdôrazňuje, že treba posilňovať pluralitu a objektivitu, nestrannosť a nezávislosť médií v EÚ a jej susedstve, a to aj v neštátnych subjektoch, okrem iného podporovaním novinárov a vypracúvaním programov budovania kapacít pre mediálnych aktérov, podporovaním partnerstiev a sietí v oblasti výmen informácií, napríklad platforiem na šírenie obsahu, výskumu v oblasti médií, príležitostí na mobilitu a odbornú prípravu pre novinárov a stáží v médiách so sídlom v EÚ, s cieľom uľahčiť výmeny najlepších postupov;

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy novinárov v EÚ aj mimo nej s cieľom vypracúvať kvalitné novinárske analýzy a zaisťovať vysoké redakčné normy; zastáva názor, že presadzovanie hodnôt EÚ, ako je sloboda tlače a vyjadrovania a pluralita médií, zahŕňa podporovanie stíhaných a uväznených novinárov a obhajcov ľudských práv v tretích krajinách;

31.  podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Radou Európy a členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečovať synergiu s podobnými iniciatívami;

32.  vyjadruje znepokojenie nad závažnými problémami týkajúcimi sa nezávislosti a slobody médií v niektorých členských štátoch, o ktorých informovali medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ na podporu slobody, nestrannosti a nezávislosti médií;

33.  vyzýva osobitnú skupinu pre strategickú komunikáciu, ktorá bola za základe návrhu takto posilnená, aby v línii účtu @EUvsDisInfo na Twitteri zaviedla internetovú stránku určenú širokej verejnosti, ktorá bude obsahovať rôzne nástroje určené na odhaľovanie dezinformácií, ktorá vysvetlí ich fungovanie a ktorá môže spájať mnohé iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na túto otázku;

34.  potvrdzuje, že v rámci účinnej komunikačnej stratégie sa musia do diskusií o opatreniach EÚ zapojiť miestne spoločenstvá, musí sa poskytovať podpora pre medziľudské kontakty a musia sa náležite zohľadňovať kultúrne a sociálne výmeny ako kľúčové platformy boja proti predsudkom miestneho obyvateľstva; v tejto súvislosti pripomína, že delegácie EÚ musia udržiavať priamy kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami a zástupcami občianskej spoločnosti;

35.  zdôrazňuje, že podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo vojne sa nemôže „skrývať“ za slobodu prejavu; nabáda v tejto súvislosti na prijatie právnych iniciatív s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť pri riešení dezinformácií;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité jednotne a účinne informovať o politikách EÚ, a to interne, ako aj externe, a zabezpečovať komunikáciu prispôsobenú konkrétnym regiónom vrátane prístupu k informáciám v miestnych jazykoch; víta v tejto súvislosti vytvorenie webového sídla ESVČ v ruštine ako prvý krok správnym smerom a nabáda na preklad webového sídla ESVČ aj do ďalších jazykov, ako je arabčina a turečtina;

37.  zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za to, aby aktívne, preventívne a v spolupráci bojovali proti nepriateľským informačným operáciám na svojom území alebo namiereným proti ich záujmom; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili vlastné schopnosti v oblasti strategickej komunikácie;

38.  vyzýva každý členský štát, aby svojim občanom sprístupnil dva týždenné bulletiny osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu The Disinformation Digest (Prehľad dezinformácií) a The Disinformation Review (Správa o dezinformáciách), a to s cieľom informovať širokú verejnosť o metódach propagandy využívaných tretími stranami;

39.  trvá na tom, že je rozdiel medzi propagandou a kritikou;

40.  zdôrazňuje, že každá kritika EÚ alebo jej politík, najmä v rámci politických vyjadrení, síce nevyhnutne neznamená propagandu alebo dezinformácie, prípady manipulácie alebo podpory spojené s tretími krajinami, ktorej cieľom je živiť alebo prehlbovať túto kritiku, však poskytujú dôvod na spochybňovanie spoľahlivosti týchto správ;

41.  zdôrazňuje, že síce treba bojovať proti propagande a dezinformáciám tretích krajín zameraným proti EÚ, nemal by sa tým však spochybniť význam zachovania konštruktívnych vzťahov s tretími krajinami a ich zapájania ako strategických partnerov pri riešení spoločných výziev;

42.  víta prijatie akčného plánu pre strategickú komunikáciu a vytvorenie tímu East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom informovať o politikách EÚ a čeliť propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ; požaduje ďalšie posilnenie strategickej komunikácie; je presvedčený, že je potrebné naďalej zlepšovať efektívnosť a transparentnosť práce tímu East StratCom; vyzýva ESVČ, aby vypracovala kritériá na meranie efektívnosti jeho práce; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť dostatočné financovanie a primerané personálne zabezpečenie tímu East StratCom;

43.  konštatuje, že bulletin Disinformation Review, ktorý zverejňuje osobitná skupina East StratCom, musí spĺňať normy stanovené vo vyhlásení o zásadách správania novinárov Medzinárodnej federácie novinárov (MFN); zdôrazňuje, že tento bulletin musí byť vypracovaný vhodným spôsobom bez použitia urážlivých vyjadrení alebo hodnotiacich úsudkov; vyzýva osobitnú skupinu East StratCom, aby prehodnotila kritériá používané pri vypracúvaní tohto bulletinu;

44.  je presvedčený, že efektívnou stratégiou boja s propagandou zameranou proti EÚ by mohlo byť prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že cieľové publikum dostane primerané a zaujímavé informácie o činnostiach EÚ, európskych hodnotách a ďalších záležitostiach verejného záujmu, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mohli použiť moderné technológie a sociálne siete;

45.  vyzýva Komisiu, aby predložila určité legislatívne iniciatívy s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zodpovednosť pri riešení problému dezinformácií a propagandy a aby využila preskúmanie nástroja európskeho susedstva v polovici trvania s cieľom podporovať posilnenie odolnosti médií ako strategickú prioritu; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala efektívnosť existujúcich finančných nástrojov EÚ a predložila návrh komplexného a flexibilného riešenia, ktoré môže poskytnúť priamu podporu nezávislým médiám, expertným skupinám (think tanks) a MVO, najmä v jazyku cieľovej skupiny, a umožniť vyčlenenie dodatočných zdrojov pre organizácie, ktoré majú takúto kapacitu, napr. Európsku nadáciu na podporu demokracie, a zároveň oklieštiť finančné toky zamerané na financovanie jednotlivcov a subjektov zapojených do aktivít strategickej komunikácie a nabádania na násilie a nenávisť; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôsledný audit efektívnosti niektorých rozsiahlych mediálnych projektov, ktoré financuje EÚ, napríklad projektu Euronews;

46.  zdôrazňuje význam zlepšovania informovanosti, vzdelávania, gramotnosti týkajúcej sa internetových médií a informačnej gramotnosti v EÚ a v jej susedstve v záujme takého posilnenia postavenia občanov, aby dokázali kriticky analyzovať obsah médií na účely identifikácie propagandy; v tomto zmysle zdôrazňuje význam posilňovania vedomostí na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému; poukazuje na potrebu nabádať ľudí na aktívne občianstvo a rozvíjať ich informovanosť ako konzumentov médií; zdôrazňuje ústrednú úlohu internetových nástrojov, najmä sociálnych médií, v ktorých je šírenie nepravdivých informácií a začatie dezinformačných kampaní jednoduchšie a často bez prekážok; pripomína, že bojovať proti propagande propagandou je kontraproduktívne, a chápe preto, že EÚ ako celok a členské štáty jednotlivo môžu proti propagande tretích strán bojovať len vyvracaním dezinformačných kampaní a využívaním pozitívnych správ a informácií a mali by vytvoriť skutočne účinnú stratégiu, ktorá by bola diferencovaná a prispôsobená povahe subjektov, ktoré propagandu šíria; uznáva, že finančná kríza a pokrok v oblasti nových foriem digitálnych médií vytvorili vážne výzvy pre kvalitnú žurnalistiku;

47.  vyjadruje obavy z používania sociálnych médií a online platforiem na vyjadrovanie trestných nenávistných prejavov a podnecovanie násilia a nabáda členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy v záujme zohľadnenia prebiehajúceho vývoja alebo aby plne vykonávali a presadzovali existujúce právne predpisy o nenávistnom prejave, a to na internete aj mimo neho; tvrdí, že je potrebná väčšia spolupráca s online platformami a poprednými internetovými a mediálnymi spoločnosťami;

48.  vyzýva členské štáty, aby poskytli a zabezpečili nevyhnutný rámec pre kvalitnú žurnalistiku a rozmanitosť informácií prostredníctvom boja proti koncentrácii médií, ktorá má negatívny vplyv na pluralitu médií;

49.  konštatuje, že mediálne vzdelávanie poskytuje znalosti a zručnosti a občanom umožňuje uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, kriticky analyzovať mediálny obsah a reagovať na dezinformácie; zdôrazňuje preto, že opatreniami mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach je potrebné zvyšovať informovanosť o rizikách dezinformácie, a to aj prostredníctvom európskej informačnej kampane zameranej na mediálnu, novinársku a redakčnú etiku, ako aj podporou lepšej spolupráce so sociálnymi platformami a presadzovaním spoločných iniciatív na riešenie problému nenávistných prejavov, podnecovania násilia a diskriminácie na internete;

50.  konštatuje, že žiadna stratégia mäkkej moci nemôže uspieť bez kultúrnej diplomacie a podpory medzikultúrneho dialógu medzi krajinami a v rámci nich, a to v EÚ aj mimo nej; nabáda preto na organizovanie dlhodobých verejných akcií a iniciatív, ako aj akcií a iniciatív v oblasti kultúrnej diplomacie, ako sú napríklad štipendiá a výmenné programy pre študentov a mladých odborníkov, vrátane iniciatív na podporu medzikultúrneho dialógu, posilňovanie kultúrnych väzieb s EÚ a podporu spoločného kultúrneho prepojenia a dedičstva a poskytovanie náležitej odbornej prípravy pre zamestnancov delegácií EÚ a ESVČ s cieľom vybaviť ich primeranými medzikultúrnymi zručnosťami;

51.  domnieva sa, že verejné médiá by mali byť príkladom a ukazovať, ako poskytovať nestranné a objektívne informácie v súlade s najlepšími postupmi a žurnalistickou etikou;

52.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať novým technológiám – vrátane digitálneho vysielania, mobilnej komunikácie, internetových médií a sociálnych sietí vrátane tých s regionálnym charakterom –, ktoré uľahčujú šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o európskych hodnotách zakotvených v zmluvách; pripomína, že takáto komunikácia musí mať vysoký štandard, obsahovať konkrétne najlepšie postupy a vyzdvihovať vplyv EÚ v tretích krajinách vrátane humanitárnej pomoci EÚ, ako aj príležitosti a výhody, ktoré bližšie združovanie a spolupráca s EÚ prinesú občanom v tretích krajinách, najmä mladým ľuďom, ako je napríklad bezvízový styk alebo budovanie kapacít, mobilita a prípadne výmenné programy;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nový portál ESP, ktorý sa v súčasnosti vytvára v rámci susedského programu OPEN, nezhromažďoval len obsah určený spoločenstvám odborníkov, ale obsahoval aj časť prispôsobenú širšiemu publiku; zastáva názor, že tento portál by mal obsahovať časť venovanú Východnému partnerstvu, v ktorej sa budú nachádzať všetky informácie o iniciatívach, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené medzi viacerými webovými sídlami;

54.  poukazuje na potenciál populárnej kultúry a zábavného vzdelávania ako prostriedkov na vyjadrenie spoločných ľudských hodnôt a informovanie o politikách EÚ;

55.  zdôrazňuje svoju podporu iniciatívam, ako sú Pobaltské centrum excelentnosti médií v Rige, Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE) alebo centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné využívať ich zistenia a analýzy a posilňovať analytické kapacity EÚ na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali podobné projekty, aby sa zapájali do odbornej prípravy novinárov, aby podporovali centrá nezávislých médií a mediálnu rozmanitosť, nabádali na budovanie sietí a spoluprácu medzi médiami a expertnými skupinami (think tanks) a aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie v týchto oblastiach;

56.  odsudzuje pravidelné zásahy namierené proti nezávislým médiám, žurnalistom a aktivistom občianskej spoločnosti v Rusku a na okupovaných územiach vrátane Krymu od jeho nelegálnej anexie; zdôrazňuje, že od roku 1999 boli v Rusku zabité alebo uväznené alebo bez stopy zmizli desiatky novinárov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu novinárov v Rusku a v susedstve EÚ a aby podporovali ruskú občiansku spoločnosť a investovali do medziľudských kontaktov; žiada okamžité prepustenie žurnalistov; konštatuje, že EÚ posilňuje vzťahy so svojimi východnými partnermi a inými susedmi a pritom ponecháva otvorené komunikačné spojenia s Ruskom; uznáva, že najväčšou prekážkou pre ruské dezinformačné kampane by bola existencia nezávislých a slobodných médií v samotnom Rusku; domnieva sa, že dosiahnutie tohto stavu by malo byť cieľom EÚ; požaduje, aby sa osobitná pozornosť a dostatočné zdroje venovali pluralite médií, miestnym médiám, investigatívnej žurnalistike a cudzojazyčným médiám, najmä v ruštine, arabčine, perzštine, turečtine a urdčine, ako aj v iných jazykoch, ktorými hovoria populácie náchylné voči propagande;

57.  podporuje komunikačné kampane, ktoré vedú príslušní aktéri v Sýrii, Iraku a v celom regióne (vrátane krajín pôvodu zahraničných bojovníkov) a ktoré sú zamerané na diskreditáciu ideológie organizácie ISIS/Dá’iš a odsúdenie toho, ako porušuje ľudské práva, ako aj na boj proti násilnému extrémizmu a nenávistným prejavom v spojení s ďalšími skupinami v tomto regióne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojom dialógu s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky zdôrazňovali to, že zásadnými predpokladmi ochrany týchto spoločností pred šírením netolerantných a násilných ideológií, ktoré inšpirujú teroristické organizácie ako ISIS/Dá’iš a al-Káida, sú dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť, transparentnosť, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv; so zreteľom na rastúcu teroristickú hrozbu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších medzinárodných teroristických organizácií zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu v bezpečnostnej oblasti s krajinami, ktoré majú s bojom proti terorizmu rozsiahle skúsenosti;

58.  vyzýva VP/PK a Radu, aby potvrdili plnú podporu EÚ vo voči prebiehajúcemu procesu vykonávania a aby finančne prispeli k realizácii odporúčaní, ktoré obsahuje štúdia uskutočniteľnosti venovaná iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku vo Východnom partnerstve a ďalších krajinách, ktorú uskutočnila Európska nadácia na podporu demokracie v roku 2015;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a NATO.

(1) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0410.

Posledná úprava: 11. apríla 2017Právne oznámenie