Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú predložila VP/PK Federica Mogherini 28. júna 2016, a na jej návrhy z neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Bratislave 2. septembra 2016,

–  so zreteľom na závery zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

–  so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov obrany EÚ uskutočneného v Bratislave 27. septembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Weimarského trojuholníka Franka-Waltera Steinmeiera (Nemecko), Jeana-Marca Ayraulta (Francúzsko) a Witolda Waszczykowskiho (Poľsko) o budúcnosti Európy, vydané vo Weimare 28. augusta 2016,

–  so zreteľom na francúzsko-nemeckú iniciatívu o obrane zo septembra 2016 s názvom „Obnova SZBP“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0360/2016),

A.  keďže Európska únia čelí bezprecedentným vnútorným aj vonkajším výzvam, medzi ktoré patria medzištátne konflikty, zlyhania štátov, terorizmus, hybridné hrozby, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy; keďže EÚ bude schopná na nové výzvy účinne reagovať len vtedy, ak jej štruktúry a členské štáty budú spolupracovať a spoločne a skutočne koordinovane vyvíjať úsilie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“);

B.  keďže EÚ v súčasnosti obklopuje nestabilita, pretože rozsiahle časti Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) sa zmietajú v etnicko-náboženských konfliktoch a vo vojnách v zastúpení, a v celom regióne sa šíria teroristické skupiny, ako sú tzv. Islamský štát (IS)/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; keďže al-Káida využíva bezpečnostné vákuum v regióne MENA na svoje posilnenie a jej odhodlanosť, pokiaľ ide o celosvetový džihád, sa nemení;

C.  keďže tieto konflikty majú priame a vážne dôsledky pre bezpečnosť a blahobyt občanov EÚ, pretože sa postupne rozširujú do EÚ, či už v podobe terorizmu, masívneho prílivu utečencov, alebo dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je rozdelenie našej spoločnosti;

D.  keďže Európa prežíva hrozbu terorizmu na svojom vlastnom území; keďže nedávne teroristické útoky v európskych mestách spáchané radikálnymi džihádistami napojenými na IS/Dá’iš sú súčasťou ucelenej stratégie tejto skupiny a dopĺňajú pozemnú vojnu v Sýrii, Iraku a Líbyi a hospodársku vojnu zameranú na odvetvie cestovného ruchu v severnej Afrike, ako aj propagandu na internete a kybernetické útoky; keďže tisíce občanov EÚ, ktorí sa pripojili k takýmto teroristickým skupinám, predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre našu bezpečnosť doma aj inde vo svete;

E.  keďže agresívne Rusko naďalej narúša zvrchovanosť a nezávislosť svojich susedských štátov a otvorene napáda európsky a celosvetový mier a bezpečnostný poriadok; keďže dnešné Rusko je čoraz autokratickejšie a voči svojim susedom agresívnejšie než kedykoľvek od rozpustenia Sovietskeho zväzu v roku 1991; keďže oficiálna ruská propaganda vykresľuje Západ ako nepriateľa aktívne sa snaží oslabiť jednotu v Európskej únii a súdržnosť transatlantickej aliancie, či už formou dezinformačných kampaní, alebo poskytovania finančnej podpory euroskeptickým a fašistickým skupinám v Únii a v kandidátskych krajinách;

Pokračovanie úspechu EÚ: konať v záujme premeny

1.  pripomína, že Európska únia je jedným z najväčších úspechov európskej histórie a že transformačná sila EÚ priniesla mier, stabilitu a prosperitu pre jej občanov a pre krajiny, ktoré s ňou susedia a z ktorých mnohé sa stali členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že EÚ je naďalej najväčšou hospodárskou mocnosťou, najštedrejším darcom humanitárnej a rozvojovej pomoci a priekopníkom v globálnej mnohostrannej diplomacii v otázkach ako zmena klímy, medzinárodná spravodlivosť, nešírenie zbraní hromadného ničenia a ľudské práva; vyzýva, aby sa zvýšilo zviditeľnenie akcie EÚ v týchto oblastiach;

2.  domnieva sa, že súčasná vnútorná a vonkajšia kríza je pre EÚ príležitosťou, ak sa použije na zlepšenie fungovania a spolupráce Únie; domnieva sa, že dnešné výzvy si vyžadujú reformu, ktorá zlepší fungovanie EÚ a posilní jej demokratický charakter a na základe ktorej bude EÚ schopná splniť to, čo občania očakávajú; pripomína, že európski občania vnímajú účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako prioritnú oblasť činnosti EÚ a že je to jedna z oblastí, kde môže európska spolupráca priniesť najvyššiu pridanú hodnotu; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia zmeniť spôsob myslenia, pretože doterajšie zmýšľanie o zahraničnej politike a bezpečnosti z vnútroštátneho hľadiska je obmedzené a už prekonané; je presvedčený, že žiadny členský štát sa nedokáže sám vyrovnať ani s jedným z problémov, ktorým dnes čelíme; je pevne presvedčený, že zraniteľnosť EÚ je priamym dôsledkom neúplnej integrácie a nedostatočnej koordinácie; zdôrazňuje skutočnosť, že v dôsledku globalizácie a multipolarity sú integračné procesy, ako je proces EÚ, nevyhnutné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konečne prejavili dostatočnú mieru jednoty, politickej vôle a vzájomnej dôvery s cieľom umožniť koordinované využitie nástrojov, ktoré sú k dispozícii, na presadzovanie našich záujmov a hodnôt; opakuje, že Európska únia môže byť silným globálnym hráčom a mať rovnocenné postavenie vo vzťahu k ďalším veľmociam iba v prípade, že všetky členské štáty budú vystupovať jednotne a postupovať spoločne v rámci silnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

3.  víta plán a záväzky zo samitu v Bratislave a očakáva konkrétne záväzky členských štátov v oblasti jeho realizácie;

4.  pripomína, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom a aby sa sledovali ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; konštatuje, že keďže budovanie odolnosti by malo byť jedným z hlavných cieľov SZBP, vyžaduje si komplexný prístup, v rámci ktorého rôzne sektory spochybňujú tradičné prístupy k zahraničnej a bezpečnostnej politike s využitím širokej škály diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov, ako aj zvýšením nezávislosti v oblasti energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že SZBP by mala byť asertívnejšia, účinnejšia a založená na hodnotách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je jedinečným nástrojom na dosiahnutie operatívneho komplexného prístupu EÚ v súlade s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.  víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej sa zameriava na posilnenie ľudských práv v obchodnej politike a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať úplné zblíženie a dopĺňanie sa iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a orgánmi členských štátov; zdôrazňuje význam skupiny komisárov pre vonkajšiu činnosť, ktorej predsedá VP/PK, pri stimulovaní k uplatňovaniu komplexného prístupu; vyzýva, aby VP/PK pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o činnosti tejto skupiny; vyzýva delegácie EÚ, aby zaviedli do praxe spoločné programy vo všetkých oblastiach politiky vonkajšej činnosti s cieľom predchádzať duplicite, šetriť peniaze, zvyšovať účinnosť a odhaľovať možné medzery;

6.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže globálne otepľovanie ovplyvňuje spory o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje, oslabuje hospodárstva, ohrozuje regionálnu bezpečnosť a je zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

7.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju schopnosť čeliť dezinformačnej a propagandistickej kampani zameranej na ľudí žijúcich v EÚ a jej susedstve; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že prebiehajúca informačná vojna nie je len vonkajším, ale aj vnútorným problémom EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou EÚ oznamovať a náležite prezentovať európskej verejnosti kroky, zásluhy a úspechy spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby túto medzeru vyplnili zvýšením spoľahlivosti a viditeľnosti vonkajšej činnosti EÚ;

8.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna je zámerným pokusom na štátnej a neštátnej úrovni destabilizovať a diskreditovať politické, hospodárske a sociálne štruktúry; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu začleniť kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu do vnútorných a vonkajších politík EÚ a do jej vzťahov s tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby zaviedli automatizovaný systém výmeny informácií o kybernetických a hybridných hrozbách a útokoch; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach obhajovala koncepciu toho, že otvorená globálna kľúčová infraštruktúra internetu je neutrálnou zónou; je tiež presvedčený, že EÚ by mala spolupracovať so svojimi partnermi a zintenzívniť svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boji proti počítačovej kriminalite a kybernetickému terorizmu;

9.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, a dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva; pripomína akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, v ktorom sa zdôrazňuje význam EÚ vrátane jej politík v oblasti ľudských práv a rodových otázok počas misií a operácií krízového riadenia; pripomína význam tzv. doložky o ľudských právach, ktorá je súčasťou všetkých rámcových dohôd podpísaných s tretími krajinami od začiatku 90. rokov;

10.  pripomína, že politika rozširovania je jednou z najúspešnejších politík EÚ a prispieva k zabezpečovaniu stability, demokracie a prosperity na európskom kontinente; opakuje preto svoju dôraznú podporu procesu rozširovania pod podmienkou splnenia kodanských kritérií vrátane integračnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami v otázkach, ako je migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva kandidátske krajiny, aby vynaložili maximálne úsilie o dosiahnutie súladu so SZBP/SBOP EÚ;

11.  zdôrazňuje záväzok EÚ týkajúci sa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a účinného multilateralizmu pod vedením OSN; uznáva strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN pri udržiavaní mieru a krízovom riadení od roku 2003; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie OSN o udržiavanie mieru a spolupracovali s OSN na posilňovaní kapacít regionálnych organizácií na zabezpečenie mieru, najmä Africkej únie, a zohľadňovali mierový nástroj pre Afriku; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky do mierových misií OSN; víta záväzok globálnej stratégie EÚ podporovať NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy a posilňovať OSN ako základ medzinárodného poriadku;

12.  upozorňuje na to, ako nedávne krízy poukázali na obmedzené možnosti OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zo všetkých síl usilovali o reformu Bezpečnostnej rady, najmä so zreteľom na zrušenie práva veta v prípade masových ukrutností;

13.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie globálnej stratégie EÚ, ktorú predložila VP/PK v júni 2016, nie je možné, ak členské štáty nepreukážu pevné odhodlanie, zodpovednosť, politickú vôľu a vodcovstvo; zdôrazňuje, že na vykonávanie tejto stratégie musia členské štáty prideliť primerané ľudské a finančné zdroje, a to najmä pokiaľ ide o kľúčové oblasti predchádzania konfliktom, bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

14.  víta zámer vypracovať plán vykonávania pre bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že tento plán vykonávania by mal byť doplnený o proces bielej knihy, ktorý by stanovil úroveň ambícií, úlohy, požiadavky a priority v oblasti spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu; vyzýva VP/PK, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou prednostne začala pracovať na takejto bielej knihe s cieľom dosiahnuť prvé výsledky v roku 2017;

15.  oceňuje návrh na každoročné zhodnotenie aktuálneho stavu vykonávania stratégie; je presvedčený, že tieto úvahy by sa mali stať súčasťou každoročnej rozpravy v Európskom parlamente, a to na základe správy o plnení, ktorú vypracuje VP/PK;

16.  zastáva názor, že globálna stratégia by sa mala pravidelne preskúmavať a mala by sa zabezpečiť analýza jej vykonávania, a to synchrónne s volebným cyklom a začiatkom funkčného obdobia každej novej Komisie, aby sa overilo, či jej ciele a priority stále zodpovedajú aktuálnym výzvam a hrozbám;

17.  zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa musí zakladať na troch pilieroch, ktoré možno definovať ako „tri D“: diplomacia, rozvoj a obrana (Diplomacy, Development and Defence);

Prevzatie zodpovednosti za našu bezpečnosť: predchádzať, brániť, odrádzať, reagovať

18.  zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoje spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany, pretože svoj potenciál svetovej veľmoci môže naplno využiť iba vtedy, ak svoju jedinečnú mäkkú moc spojí s tvrdou mocou v rámci komplexného prístupu EÚ; pripomína, že kľúčovými prvkami na to, aby EÚ dokázala riadne reagovať na krízu, zvyšovať odolnosť partnerov a chrániť Európu, sú silnejšie a spoločné civilné a vojenské kapacity; konštatuje, že keďže v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania sú na účely uplatňovania vplyvu EÚ pri diplomatických rokovaniach kľúčové; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť a prehĺbiť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, pretože jediným realistickým spôsobom, ako zlepšiť naše vojenské spôsobilosti v období rozpočtových obmedzení je to, že sa zintenzívni obranná spolupráca a zvýši sa súčinnosť na základe potrieb všetkých členských štátov a so zameraním na investície; domnieva sa, že výraznejšia európska spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany by viedla k vyššej účinnosti, jednotnosti a efektivite a že EÚ a jej členské štáty by prostredníctvom takejto prehĺbenej spolupráce len získali potrebné technologické a priemyselné spôsobilosti;

19.  je presvedčený o tom, že vzhľadom na už aj tak nedostatočne financovaný rozpočet EÚ, ďalšie úsilie týkajúce sa operácie, administratívne náklady, prípravné akcie a pilotné projekty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sú takisto potrebné dodatočné finančné prostriedky zo strany členských štátov, ako aj snahy o posilnenie synergií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie rozpočtových potrieb v oblasti čoraz väčších bezpečnostných výziev využili súčasné preskúmanie/revíziu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“); vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu a tak splnili ciele NATO týkajúce sa kapacít, podľa ktorých sa vyžadujú výdavky na obranu na úrovni minimálne dvoch percent HDP; zdôrazňuje, že lepšia koordinácia a obmedzenie prekrývajúcich sa činností EÚ a členských štátov by umožnili úspory a presun prostriedkov;

20.  v tejto súvislosti zastáva názor, že je veľmi dôležité konečne uplatniť nástroje stanovené v Lisabonskej zmluve, konkrétne stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); domnieva sa, že pri uplatňovaní PESCO je zásadne dôležitý pružný, inkluzívny prístup podnecujúci otvorenú a proaktívnu účasť všetkých členských štátov; víta spoločný dokument ministrov obrany Francúzska a Nemecka o „obnovení SBOP“ a taliansky návrh „silnejšej európskej obrany“ a plne podporuje ich cieľ pokiaľ ide o kladné rozhodnutie o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016; vyzýva VP/PK, aby sa ujala vedenia v súvislosti s touto iniciatívou, ako aj inými nedávnymi návrhmi na posilnenie SBOP, s cieľom pripraviť pôdu pre ďalšie ambiciózne rozhodnutia o SBOP, prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016 a na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016, vrátane:

21.  podporuje revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP, počnúc povahou zásahov až po ich ciele a zapojené osoby, aby sa zabezpečila ich náležitá príprava, realizácia a podpora; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade misií a operácií SBOP napriek ich nedostatkom; požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; podporuje vytvorenie počiatočného fondu na začatie operácií na urýchlené financovanie počiatočných etáp vojenských operácií; je presvedčený, že nový, účinnejší rozhodovací postup prijímania rozhodnutí o vojenských misiách EÚ by zlepšil aktivitu EÚ a posilnil ju v reakciách na hrozby a krízy, pričom uznáva, že rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí vojsk na takéto misie musí byť prijaté na úrovni členských štátov;

22.  trvá na tom, že akékoľvek rozhodnutie posunúť sa smerom k európskej obrannej únii vrátane rozvoja rozsiahlejšej stálej štruktúrovanej spolupráce a vytvorenia spoločných obranných nástrojov musí byť prijaté členskými štátmi EÚ jednohlasne;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, ESVČ, EDA a členské štáty ešte v plnej miere nesplnili komplexné úlohy vyplývajúce zo zasadnutí Rady pre zahraničné veci z novembra 2013 a Európskej rady z rokov 2013 a 2015; vyzýva VP/PK a komisárku pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, aby skôr, než navrhnú nové úlohy, predložili Európskemu parlamentu posúdenie plnenia predchádzajúcich rozhodnutí; vyzýva na urýchlenie prebiehajúcej práce na európskom obrannom akčnom pláne a úsilia, ktoré Komisia vyvíja s cieľom maximalizovať obrannú spoluprácu, a to aj prostredníctvom stimulov v politických oblastiach, ako je politika vnútorného trhu, verejného obstarávania, výskumu, dopravy, kozmického priestoru, kybernetiky, energetiky a priemyslu; berie na vedomie návrh francúzskeho prezidenta na zriadenie európskeho fondu pre bezpečnosť a obranu a podporuje rozvoj nových a inovatívnych finančných a investičných projektov, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky a verejno-súkromných partnerstiev;

24.  berie na vedomie, že vzhľadom na to, že členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra plne operačných obranných spôsobilostí, je potrebné zaistiť väčšiu koordináciu a lepšie objasniť možnosti rozhodovania o tom, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie rôzne, takto zamerané prebiehajúce iniciatívy, ktoré by sa mali stať súčasťou širšieho rámca s cieľom vytvoriť inteligentný plán; podporuje návrhy na tzv. európsky semester obrany a vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na tento účel; domnieva sa, že interoperabilita má kľúčový význam, ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované; nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálov;

25.  oceňuje úlohu Európskej obrannej agentúry pri podpore a koordinácii rozvoja spôsobilostí a vyzýva na jej posilnenie, konkrétne zvýšením jej rozpočtu; zdôrazňuje, že personálne a prevádzkové náklady agentúry by sa mali financovať z rozpočtu Únie; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a minulé aktivity EDA;

26.  pripomína, že Európa si musí zachovať konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú a technologickú základňu, ktorá dokáže rozvíjať a produkovať požadované spôsobilosti; pripomína, že na dosiahnutie úspor z rozsahu a zlepšenie účinnosti sú absolútne potrebné integrovaný obranný trh a konsolidácia európskeho obranného priemyslu;

27.  víta návrh predsedu Junckera vytvoriť európsky obranný fond na oživenie výskumu a inovácií; víta prebiehajúce práce na prípravách zameraných na výskum v oblasti obrany, na ktoré by mal v budúcom viacročnom finančnom rámci nadviazať rozsiahly európsky program výskumu v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ vrátane ďalších finančných zdrojov, ktoré poskytnú členské štáty;

28.  požaduje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu v oblasti odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní; vyzýva Radu, aby umožnila PK/VP aktívnejšie vystupovať pri riešení konfliktov a budovaní mieru;

29.  pripomína, že v rámci globálnej stratégie EÚ sa požadujú investície do predchádzania konfliktom, v skutočnosti však Komisia aj Rada navrhujú v rozpočte jediného nástroja EÚ pre oblasť predchádzania konfliktom (nástroj na podporu stability a mieru) na rok 2017 rozsiahle škrty; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti predchádzania konfliktom, mediácie a zmierovania, a to z dôvodu početných bezpečnostných výziev v európskom susedstve aj inde;

30.  uznáva rastúcu vzájomnú závislosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a zastáva názor, že súčasné výzvy v oblasti bezpečnosti si vyžadujú dôslednú kritickú analýzu našich bezpečnostných politík tak, aby vznikla súdržná a jednotná politika zahŕňajúca vnútorný, ako aj vonkajší rozmer, vrátane aspektov, ako sú boj proti terorizmu, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, hybridné hrozby, strategická komunikácia a kritické infraštruktúry; naliehavo vyzýva bezpečnostné služby členských štátov, aby posilnili koordináciu a spoluprácu a zintenzívnili výmenu spravodajstva a informácií, a vyzýva všetky členské štáty, aby si v rámci boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti plnili svoju zákonnú povinnosť zdieľať spravodajské informácie s agentúrami Europol a Eurojust; naliehavo vyzýva EÚ, aby v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti ešte viac upevnila spoluprácu s tretími krajinami v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; oceňuje zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

31.  víta spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi NATO a EÚ, ktoré bolo prijaté počas samitu vo Varšave; plne podporuje prehĺbenie spolupráce medzi NATO a EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby; vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na opatrenia v nadväznosti na spoločné vyhlásenie z Varšavy do konca roku 2016; je presvedčený, že NATO má zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a trvá na potrebe zachovať vlastné spôsobilosti EÚ v oblasti reakcie; pripomína, že silnejšie NATO a silnejšia EÚ sa navzájom posilňujú a dopĺňajú; víta záväzok globálnej stratégie EÚ vo vzťahu k NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že EÚ by mala čo najlepšie využívať dostupné zdroje v oblasti bezpečnosti a obrany a predchádzať možnému zdvojeniu; okrem toho sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia užšie spolupracovať s NATO na zabezpečení toho, aby sa iniciatíva v oblasti inteligentnej obrany tejto aliancie a iniciatíva EÚ v oblasti združovania a spoločného využívania dopĺňali a vzájomne posilňovali;

32.  zdôrazňuje, že bezpečnosť členských štátov EÚ je nedeliteľná a že podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ musia mať všetky členské štáty rovnakú úroveň bezpečnosti, a preto by mali bezpečnosť EÚ zaisťovať a zúčastňovať sa na nej rovnakým dielom na pomernom základe, a plniť stanovené záväzky; ďalej poznamenáva, že v tomto článku sa tiež uvádza, že tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

33.  berie na vedomie potrebu hľadať kreatívne riešenia spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti SZBP/SBOP;

34.  nazdáva sa, že je veľmi dôležité posilniť európsku bezpečnostnú štruktúru, ktorá je založená na Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a jeho štyroch „košoch“ a ktorú vážne narúšajú protiprávne vojenské zásahy Ruska na Kryme a východnej Ukrajine;

35.  zastáva názor, že nastal čas vytvoriť novú, realistickejšiu stratégiu pre vzťahy EÚ s Ruskom založenú na presvedčivých odstrašujúcich opatreniach, ako aj na dialógu v oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie zbraní a obchod; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité investovať viac do spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a do jej podpory s cieľom posilniť dlhodobý základ vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že v reakcii na ďalšiu ruskú agresiu na Ukrajine boli potrebné sankcie, ktoré sa ukázali ako účinný prostriedok na jej zamedzenie; pripomína, že zrušenie súvisiacich sankcií je podmienené úplným vykonávaním dohôd z Minska; plne podporuje zavedenie reštriktívnych opatrení EÚ voči jednotlivcom a podnikom v Rusku ako reakciu na nezákonné pripojenie Krymu a svojvoľnú destabilizáciu Ukrajiny a trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, najmä proti technologicky vyspelým produktom v sektoroch ropy a zemného plynu, IT a zbrojenia, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; domnieva sa, že je v spoločnom záujme EÚ a Ruska dosiahnuť lepší vzťah, a to za predpokladu, že sa uplatňuje medzinárodné právo;

36.  vyzýva členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa jednohlasne vyslovili za vyslanie jasného odkazu ruskej vláde, že jej činy budú mať svoju cenu a následky; ďalej požaduje zmiernenie súčasnej krízy a trvá na tom, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s medzinárodnými partnermi na vystavení ruskej vlády diplomatickému, politickému a hospodárskemu tlaku s cieľom ukončiť túto agresiu; víta rozhodnutia zo samitu NATO vo Varšave prijaté v tejto súvislosti; vyjadruje svoj záväzok voči jednote, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny; zdôrazňuje neplatnosť volieb, ktoré sa konali na okupovaných územiach Krymu;

37.  domnieva sa, že je dôležité nájsť spôsoby, ako zmierniť súčasné napätie a začať s Ruskom konštruktívny dialóg s cieľom určiť opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie rizika nebezpečných nedorozumení a mylných odhadov; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť vzájomnú transparentnosť vojenských činností, aby sa zabránilo leteckým a námorným incidentom s Ruskom, a že je potrebné vypracovať spoločné normy pre postup v prípade havárií a incidentov; považuje nespolupracujúce vojenské lety bez aktívnych transpondérov za vážnu hrozbu pre civilné letectvo a považuje za nevyhnutné navrhnúť opatrenia na čo najskoršie odhaľovanie takýchto letov a nájsť medzinárodnú cestu smerom k odstráneniu takýchto bezpečnostných rizík; okrem toho sa domnieva, že spolupráca s Ruskom v súvislosti s nedávnym iránskym jadrovým programom poskytuje nádej na zlepšenie vzťahov v iných oblastiach vrátane vzťahov s NATO s cieľom zmierniť napätie, napríklad v Pobaltí, Sýrii a na Ukrajine;

38.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu s krajinami východného partnerstva s cieľom posilniť ich demokratické inštitúcie, odolnosť a nezávislosť vrátane zavedenia ambicióznych plnohodnotných misií SBOP poverených posilnením bezpečnosti a stability; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie konfliktov a budovanie mieru; vyzýva členské štáty, aby zvýšili pomoc pre Ukrajinu vrátane primeraných obranných systémov s cieľom zabrániť vyostreniu vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, aby zmenili pracovnú skupinu EÚ East StratCom na stálu štruktúru EÚ a aby vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na jej lepšie fungovanie; ďalej podporuje ambície týchto krajín vo vzťahu k EÚ a program reforiem v oblastiach, ako sú právny štát, hospodárstvo, verejná správa, boj proti korupcii a ochrana menšín;

39.  pripomína záväzok EÚ voči svojim partnerom v susedstve a podporovať sociálne a politické reformy, konsolidovať právny štát, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj hospodárstva ako najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zabezpečenie stability svojho susedstva; uznáva, že v politike EÚ sa nesmie zaujať paušálny prístup, a teda musí byť pružnejšia a pohotovejšie reagovať na meniacu sa situáciu vo východnom a južnom susedstve; konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva neplní svoje ciele, najmä pokiaľ ide o zásadu „viac za viac“; nabáda, aby sa zvážil prístup „menej za menej“ v prípade tých krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spätný chod;

40.  zdôrazňuje, že prehĺbenie vzťahov s USA a Kanadou má pre EÚ strategický význam a že zároveň je dôležité, aby EÚ posilnila svoje vzťahy so Strednou a Južnou Amerikou nielen v záujme posilnenia partnerstva medzi oboma regiónmi, ale aj spoločného riešenia významných globálnych výziev; uznáva, že EÚ je zďaleka najvýznamnejším hospodárskym partnerom USA a naopak, pričom obaja sú kľúčovými medzinárodnými spojencami tak na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO a v oblastiach ako iránsky jadrový program, Sýria a Ukrajina; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie tohto vzťahu založeného na spoločných hodnotách aj po prezidentských voľbách v USA v novembri 2016;

Budovanie odolnosti a investovanie do skutočného komplexného prístupu: rozvoj, podpora a posilnenie

41.  zdôrazňuje, že Európa sa musí v súčasnosti zamerať na zabezpečenie mieru a stability na našom kontinente, v našom susedstve a v Afrike; uznáva, že trvalo udržateľný rozvoj nemôže existovať bez bezpečnosti a že trvalo udržateľný rozvoj je podmienkou bezpečnosti, stability, sociálnej spravodlivosti a demokracie; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability a nútenej a nelegálnej migrácie, a to najmä chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí, ozbrojené konflikty, zlú správu vecí verejných, zmenu klímy, porušovanie ľudských práv, nerovnosť a obchodné politiky, ktoré neriešia tieto problémy; domnieva sa, že bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj a obchod sú súčasťou tej istej komplexnej stratégie a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, zakotvenou v článku 208 Lisabonskej zmluvy; žiada európske a medzinárodné opatrenia (OSN/G20) proti nezákonným prevodom finančných prostriedkov z Afriky;

42.  zdôrazňuje, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť zlepšovaniu životných podmienok vo svojom susedstve a využiť pritom všetky dostupné politické nástroje vrátane obchodu, rozvojovej pomoci, politiky v oblasti životného prostredia a diplomacie, rovnako ako spôsobilosti v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti víta nové partnerstvá EÚ v oblasti migrácie a plán vonkajších investícií a žiada o zapojenie do vykonávania týchto nástrojov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať nový postoj k Afrike, ktorý by bol založený na hodnotách a zásadách EÚ a ktorý by poskytol lepšie príležitosti na obchod, investovanie, prístup k energiám a hospodársky rast a podporil africké krajiny v budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií, ako aj opatrenia na zmiernenie vplyvu zmeny klímy; je presvedčený, že EÚ by mala preskúmať svoje rozvojové a obchodné politiky s cieľom zaistiť, že budú v súlade s našimi hodnotami a že prispejú k týmto cieľom; vyzýva EÚ, a najmä členské štáty, aby bojovali proti nezákonným finančným prevodom a výrazne zvýšili svoje finančné záväzky voči tomuto regiónu, a to aj prostredníctvom trustového fondu pre Afriku, plánu pre vonkajšie investície a Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje dôležitú úlohu EÚ pri dosahovaní cieľov programu do roku 2030; domnieva sa, že súkromný sektor by mohol zohrávať dôležitú úlohu v oblasti rozvoja, ak bude konať v súlade s právne záväzným rámcom, v ktorom sa vymedzuje zodpovednosť podnikateľského sektora, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských, sociálnych a environmentálnych práv;

43.  uznáva, že poskytovanie pomoci zo strany EÚ obetiam katastrof, utečencom a ostatným ľuďom v núdzi prinieslo rôznorodé výsledky;

44.  zdôrazňuje takisto potrebu zintenzívniť boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácie, ktoré postihujú predovšetkým západnú Afriku, Sahel, Africký roh a Blízky východ a v nebývalej miere sa zameriavajú na Európu; naliehavo žiada EÚ, aby spoločne s USA a ďalšími medzinárodnými spojencami vyvíjala koordinované diplomatické úsilie s cieľom presvedčiť partnerov v regióne, napríklad Turecko, Saudskú Arábiu a Irán, že je potrebná spoločná a legálna stratégia proti tomuto celosvetovému problému; ďalej podporuje snahy o spoluprácu a koordináciu s ostatnými krajinami v tomto boji a vyzýva štátne a neštátne subjekty v tomto regióne, aby nevytvárali podnety na ďalšie sektárske a etnické napätie; vyjadruje silné znepokojenie nad vážnym porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane bombardovania pohrebu v Sanaa 8. októbra 2016; požaduje urýchlené nezávislé medzinárodné vyšetrovanie tejto udalosti aj iných prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili akúkoľvek spoluprácu v Jemene, až kým sa toto porušovanie nevyšetrí a v prípade zodpovedných osôb nebude vyvodená zodpovednosť; požaduje okamžité zrušenie blokády v Jemene a vyzýva všetky strany konfliktu, aby obnovili dialóg a usilovali sa o udržateľné prímerie; trvá na tom, že tento konflikt nemožno riešiť vojenskou cestou;

45.  naliehavo žiada, aby boli vytvorené tematické rámce s cieľom ponúknuť spoluprácu medzi Úniou, partnerskými krajinami južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, v regionálnych otázkach, ako je bezpečnosť, rozvoj, energetika a riadenie migračných tokov; domnieva sa, že naše susedstvo by bolo odolnejšie, keby mohlo byť organizované v rámci regionálnej spolupráce, ktorá umožňuje nájsť spoločné reakcie na problémy migrácie, terorizmu, rozvoja atď.; vyzýva preto Úniu, aby v spolupráci so svojimi maghrebskými susedmi obnovila a ďalej rozvíjala Zväz arabského Maghrebu;

46.  pripomína, že región Sahel a ďalšie súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny na zaistenie bezpečnosti Európskej únie, zdôrazňuje krehkosť bezpečnostnej situácie v tomto regióne a možné následky súčasných nepokojov; vyzýva Úniu, aby pracovala na posilnení spolupráce s krajinami severnej Afriky a regiónu Sahel v boji proti narastajúcej teroristickej činnosti v sahelsko-saharskom regióne; zdôrazňuje, že drsné životné podmienky v niektorých miestach by mohli viesť časť populácie k tomu, aby si ako alternatívu zvolila islamský terorizmus; podporuje rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii, obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík; je presvedčený, že posilnenie kapacít regionálnych a subregionálnych organizácií, najmä v Afrike, je veľmi dôležité vzhľadom na predchádzanie konfliktom, riešenie konfliktov a spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ musí na túto bezpečnostnú situáciu poskytnúť skutočnú odpoveď, a to nielen na hospodárskej, ale aj politickej a vojenskej úrovni;

47.  zdôrazňuje význam nájdenia dlhodobo udržateľného riešenia konfliktu v Sýrii v súlade s procesom prechodu stanoveným v Ženevskom vyhlásení a v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) č. 2254 (2015); podporuje snahu OSN uľahčiť rokovania o inkluzívnom politickom riešení medzi všetkými stranami sýrskeho konfliktu; žiada PK/VP, aby urýchlene pripravila európsku stratégiu pre Sýriu; je presvedčený, že bilaterálne rokovania medzi Ruskom a USA nebudú dostatočné, aby priniesli dlhodobo udržateľnú reakciu na sýrsku krízu; vyzýva EÚ, aby upustila od pozície spočívajúcej v diplomatickej marginalizácii a využila svoj vplyv na hlavných aktérov, ako sú Irán, Saudská Arábia, Turecko, Katar a Rusko, s cieľom zabezpečiť, že zaujmú konštruktívny postoj a nebudú prispievať k ďalšiemu zhoršovaniu situácie; naďalej nalieha na všetkých členov BR OSN, aby v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; pripomína opakované využívanie práva veta v BR OSN Ruskom a inými krajinami a domnieva sa, že jeho uplatňovanie je v rozpore s medzinárodným úsilím o mier a riešenie konfliktu v Sýrii a v regióne; zdôrazňuje, že sankcie by sa mali zvažovať voči všetkým jednotlivcom a subjektom, ktoré sú v Sýrii zapojené do zločinov proti ľudskosti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hromadným a rozšíreným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv všetkými stranami sýrskeho konfliktu a zdôrazňuje význam zabezpečenia zodpovednosti za takéto zneužívanie; opätovne pripomína svoju podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré čelia obrovským výzvam spojeným s poskytovaním útočiska miliónom utečencov; pripomína svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a Sýrie, kde budú plne dodržiavané práva všetkých etnických a náboženských skupín;

48.  uznáva úlohu Turecka ako dôležitého partnera pri riešení sýrskeho konfliktu, v boji proti IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku a migračnej kríze; dôrazne odsudzuje pokus o vojenský prevrat proti demokraticky zvolenej vláde Turecka; nabáda tureckú vládu, aby chránila ústavný poriadok, pričom zdôrazňuje význam dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, slobody prejavu a nezávislosti súdnictva a médií po štátnom prevrate, v súlade s jej záväzkami ako člena Rady Európy; zdôrazňuje, že Turecko by malo úzko spolupracovať s Radou Európy s cieľom zaistiť dodržiavanie zásad právneho štátu pri všetkých postupoch; je znepokojený represívnou povahou a mierou čistiek, ktoré sa začali po pokuse o prevrat, čím sú vážne ohrozované základné slobody a ľudské práva v Turecku; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s narastajúcim počtom prípadov nadmerného používania sily políciou a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami, pretrvávajúcou beztrestnosťou za porušovanie ľudských práv a narúšaním nezávislosti súdnictva;

49.  zdôrazňuje, že v prípade konfliktu na Blízkom východe je potrebné dosiahnuť riešenie medzi oboma štátmi na základe parametrov stanovených v záveroch Rady z júla 2014, ktoré zaručí bezpečný Izraelský štát a životaschopný palestínsky štát na základe hraníc z roku 1967 a vyrieši všetky otázky týkajúce sa trvalého štatútu v záujme ukončenia konfliktu; vyzýva EÚ, aby prevzala zodpovednosť a stala sa skutočným aktérom a sprostredkovateľom v diplomatickom procese; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu životaschopnosti riešenia pre oba štáty a vytvorili pozitívnu dynamiku smerom k skutočným mierovým rokovaniam; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili svoju politiku osídľovania a zásadne zmenili jej smerovanie; zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva všetkými stranami je naďalej a za každých okolností základným predpokladom dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ, pokiaľ ide o situácie, pri ktorých dochádza k okupácii alebo anexii územia;

50.  domnieva sa, že boj proti obchodníkom s ľuďmi je možný iba vtedy, keď existuje spolupráca s krajinami na druhej strane Stredozemného mora a s celou Afrikou, ktorej základom je dodržiavanie ľudských práv, a v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty musia spolupracovať s medzinárodnými partnermi na riešení faktorov spôsobujúcich nátlak, ktoré vedú k migrácii;

51.  dôrazne podporuje posilnenie zodpovednosti za ochranu (R2P) ako dôležitú zásadu dobrej správy v Európskej únii a prácu jej členských štátov v širokom spektre konfliktov, ako aj v oblasti ľudských práv a rozvoja;

Sila európskej diplomacie: vedomosti, angažovanosť a vplyv

52.  zdôrazňuje obrovský potenciál EÚ ako diplomatickej superveľmoci, ktorý je založený na širokej škále nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a našej normatívnej sile v oblasti demokracie, slobody a ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú koordinačnú úlohu VP/PK, ESVČ a delegácií EÚ v tretích krajinách;

53.  domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; uznáva, že včasné preventívne opatrenia proti dlhodobým rizikám násilných konfliktov sú účinnejšie, menej náročné na čas a lacnejšie ako operácie na udržiavanie mieru; vyzýva EÚ, aby preukázala politické vedúce postavenie v preventívnej diplomacii a pri mediácii konfliktov; víta v tejto súvislosti úlohu systému EÚ pre včasné varovanie v prípade konfliktov, tímu ESVČ na podporu sprostredkovávania mieru a Európskeho mierového inštitútu; vyzýva na ďalší rozvoj kapacít EÚ na predchádzanie konfliktom a ich mediáciu; zdôrazňuje, že účasť žien na rokovaniach o riešení konfliktov je nevyhnutná na podporu práv a účasti žien a je prvým krokom k ich úplnému začleneniu do budúcich procesov prechodu; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zvýšili finančné a administratívne zdroje vyčlenené na činnosti spojené mediáciou, dialógom, zmierovaním a reakciou na krízy; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali normy stanovené v spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zastavili obchodovanie so zbraňami s tretími krajinami, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá; trvá na tom, aby EÚ zintenzívnila politický dialóg a spoluprácu v oblasti odzbrojovania, nešírenia zbraní a kontroly zbraní;

54.  dôrazne vyzýva na ďalšie rokovania o znovuzjednotení Cypru v záujme ich rýchleho a úspešného uzavretia;

55.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá bude rešpektovať vnútroštátne záujmy a súčasne sa bude snažiť o spoluprácu s medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a inými subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s ostatnými svetovými a regionálnymi veľmocami v súvislosti s globálnymi hrozbami a výzvami; zdôrazňuje najmä kľúčový význam transatlantických vzťahov, ktoré sú založené na spoločných záujmoch a hodnotách; poukazuje na skutočnosť, že prioritou EÚ by mala byť revitalizácia takýchto strategických partnerstiev so snahou o ich transformáciu na účinný nástroj zahraničnej politiky;

56.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť a zintenzívniť svoje diplomatické úsilie v Ázii vrátane ASEAN-u s cieľom prispieť k väčšej stabilite a bezpečnosti v konfliktných oblastiach, kde opäť narastá napätie, a to v úzkej spolupráci s partnermi v regióne, a zároveň presadzovať medzinárodné právo aj v Juhočínskom mori a Indickom oceáne, a s cieľom riešiť otázky týkajúce sa ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu; berie na vedomie, že EÚ musí naďalej podporovať rozvíjanie mierových vzťahov medzi Čínou a jej susedmi v Juhočínskom mori vrátane Vietnamu, Taiwanu a Filipín, a to prostredníctvom konštruktívnych dvojstranných a inkluzívnych viacstranných mechanizmov; domnieva sa, že posilnenie a obnovenie štruktúr medzinárodného poriadku nemožno dosiahnuť bez účasti Ázie, a najmä Číny; zdôrazňuje, že vzhľadom na globálne ambície Číny musí vzťah medzi EÚ a Čínou prekročiť hospodárske väzby a byť komplexnejší a zamerať sa na úlohu Číny v OSN, jej vplyv v regionálnych konfliktoch v jej susedstve a na jej prínos k riešeniu globálnych výziev;

57.  vyzýva EÚ, aby sa nestiahla úplne z oblastí, ktoré majú v súčasnosti menej strategický význam, ale ktoré by sa v budúcnosti mohli znovu stať dôležitými – či už z hospodárskeho, ľudského, alebo vojenského hľadiska – ako sú stredná Ázia, subsaharská Afrika alebo Arktída, a ktoré priťahujú záujem iných svetových mocností;

58.  pripomína význam normatívnej sily Európy a vyzýva na ďalšie posilnenie kultúrnej a vedeckej diplomacie EÚ s cieľom predstaviť a propagovať európske prednosti a hodnoty za našimi hranicami; poukazuje tiež na silu hospodárskej diplomacie, okrem iného sankcií, ako nástroja na presadzovanie politík EÚ;

59.  zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie pri posilňovaní politickej spolupráce s partnermi EÚ;

60.  zdôrazňuje potrebu posilnenia úlohy národných parlamentov pri vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to aj prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

61.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neštátne subjekty a organizácie občianskej spoločnosti ako aktéri diplomacie a kľúčoví partneri EÚ, a zdôrazňuje význam pomoci EÚ týmto partnerom a spolupráce s nimi;

62.  zdôrazňuje potrebu urýchliť konsolidáciu plnohodnotnej európskej diplomatickej služby, a najmä posilniť jej odborné znalosti v konkrétnych oblastiach a strategické plánovanie politík a prognóz, ako aj oblasť spravodajských služieb; domnieva sa, že je tiež dôležité poveriť zastúpenia ESVČ v krízových oblastiach konzulárnymi úlohami, aby tak pomáhali občanom EÚ; trvá na tom, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi diplomatmi vyslanými z členských štátov a úradníkmi EÚ v ESVČ, a to aj vo vedúcich pozíciách;

63.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ, nie sú primerané vzhľadom na problémy, ktorým čelíme; vyzýva preto, aby sa pri nadchádzajúcom preskúmaní VFR v polovici trvania výrazne zvýšili zdroje dostupné v okruhu IV;

64.  vyzýva na väčšiu zodpovednosť a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rokovanie o medzinárodných dohodách;

65.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad obmedzeným rozpočtom na SZBP vo výške približne 320 miliónov EUR (0,2 % rozpočtu EÚ) a žiada lepšie riadenie finančných tokov na plnenie tohto rozpočtu; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené na rok 2016 sú na rovnakej úrovni ako v roku 2015 a že po schválení dodatočných 5 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia pre misiu EUCAP Sahel Mali a 10 miliónov EUR pre EUBAM Líbya predstavovala dostupná rezerva ku koncu marca 2016 170 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných prostriedkov vzhľadom na záväzky, ktoré sa musia splniť v priebehu roka 2016, pričom len na pokračovanie misií, ktoré sa končia v roku 2016, sa predpokladá dodatočný rozpočet vo výške 169 miliónov EUR;

66.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ pri presadzovaní dialógu a v otázke vzájomného porozumenia a učenia; zdôrazňuje, že cielené kultúrne a vzdelávacie politiky môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína úlohu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v boji proti extrémizmu, radikalizácii a marginalizácii; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zohľadňovali kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch vonkajších vzťahov EÚ, ako aj v rozvojovej agende EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby v každom zastúpení EÚ v tretích partnerských krajinách vymenovali kultúrneho atašé; ďalej zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania v posilňovaní občianstva a medzikultúrnych zručností, ako aj v zabezpečovaní lepších ekonomických vyhliadok a zlepšovaní zdravia; podporuje súčasné úsilie Komisie o posilnenie úlohy spolupráce v oblasti vedy a výskumu ako nástroja jemnej sily v európskych vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, nakoľko môže vedecká výmena prispieť k budovaniu koalícií a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami EÚ;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.