Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2095(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0391/2016

Predkladané texty :

A8-0391/2016

Rozpravy :

PV 19/01/2017 - 3
CRE 19/01/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 19/01/2017 - 7.10

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0010

Prijaté texty
PDF 505k
Štvrtok, 19. januára 2017 - Štrasburg Prechodná verzia
Európsky pilier sociálnych práv
P8_TA-PROV(2017)0010A8-0391/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (2016/2095(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa EÚ ukladá povinnosť podporovať vysokú úroveň zamestnanosti, zaručiť primeranú sociálnu ochranu, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a zaistiť vysokú úroveň vzdelania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia,

–  so zreteľom na články 151 – 156 ZFEÚ,

–  so zreteľom na deklaráciu z 9. mája 1950, v ktorej sa žiada o „zrovnoprávnenie a zlepšenie životných podmienok pracovníkov“,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, jej dodatkový protokol a jej revidovanú verziu, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 1999, najmä na jej časť I a časť II a články 2, 4, 16 a 27, o práve pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť v roku 1990,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov prijatú 9. decembra 1989,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktoré prijala OSN v roku 2015 a ktoré platia pre celý svet vrátane EÚ,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES(1) ,

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na Európsky kódex sociálneho zabezpečenia prijatý Radou Európy a na protokol k nemu, teda základný európsky nástroj minimálnej harmonizácie pre systémy sociálneho zabezpečenia, v ktorom sa uvádzajú minimálne normy, ktoré zmluvné strany môžu prekročiť,

–  so zreteľom na správu nezávislého odborníka OSN o využívaní všetkých ľudských práv staršími osobami,

–  so zreteľom na existujúce právne predpisy EÚ, mechanizmy koordinácie politík a finančné nástroje v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky, hospodárskej a menovej politiky, vnútorný trh, voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, Európsky sociálny fond, a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť,

–  so zreteľom na závery Európskej Rady z 25. – 26. marca 2010 a 17. júna 2010 a na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčania a závery Rady o integrácii Rómov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(2) ,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(3) ,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 nazvané Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na smernicu o rovnosti zamestnancov(4) ,

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o materskej dovolenke (COM(2008)0637),

–  so zreteľom na smernicu o písomnom vyhlásení(5) ,

–  so zreteľom na smernicu o práci na dobu určitú(6) ,

–  so zreteľom na smernicu o dočasnej agentúrnej práci(7) ,

–  so zreteľom na smernicu o práci na kratší pracovný čas(8) ,

–  so zreteľom na smernicu o rasovej rovnosti(9) ,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre Komisiu, s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu, ktoré predložil Jean-Claude Juncker 15. júla 2014,

–  so zreteľom na správu o dobudovaní hospodárskej a menovej únie Európy („správa piatich predsedov“) z 22. júna 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na odporúčania Komisie o integrácii Rómov (COM(2010)0133, COM(2011)0173, COM(2012)0226, COM(2013)0454, COM(2015)0299, COM(2016)0424),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na správu Komisie z 21. marca 2014 o uplatňovaní smernice 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci (COM(2014)0176),

–  so zreteľom na stanovisko EHSV zo 17. septembra 2015 na tému Zásady efektívnych a spoľahlivých systémov sociálnych dávok(10) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017(11) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(12) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(14) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(15) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(16) ,

–  so zreteľom na dokument Európskej komisie nazvaný Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(17) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020(18) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností(19) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím(20) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii(21) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(22) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom(23) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(24) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(25) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu(26) a na balík Komisie o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 vrátane odporúčania Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rómoch(27) ,

–  so zreteľom na Európsky slovník tripartitných vzťahov vydaný nadáciou Eurofound,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 nazvanú Odmeňovanie v Európe v 21. storočí,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Prístup k zdravotnej starostlivosti v čase krízy,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 nazvanú Prístup k sociálnym dávkam: zníženie miery nepoberania,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 nazvanú Nové formy zamestnávania,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2016 s názvom Nevhodné bývanie v Európe: Náklady a dôsledky,

–  so zreteľom na očakávanú prehľadovú správu nadácie Eurofound o Šiestom európskom prieskume pracovných podmienok,

–  so zreteľom na štúdiu MOP z roku 2016 s názvom Budovanie sociálneho piliera pre európsku konvergenciu,

–  so zreteľom na prácu vykonanú Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) a najmä na jej prieskumy venované migrantom a menšinám a na jej správy venované závažnému pracovnému vykorisťovaniu, systémom ochrany detí a právu ľudí so zdravotným postihnutím na nezávislý život,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-266/14 z 10. septembra 2015 týkajúci sa pracovníkov, ktorí nemajú stále alebo obvyklé pracovisko,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P (Ledra Advertising a iní) z 20. septembra 2016, ktorým sa posilňujú základné práva občanov voči Komisii a Európskej centrálnej banke v súvislosti s prijatím Memoranda o porozumení v mene EMS,

–  so zreteľom na spoločné analýzy európskych sociálnych partnerov, organizácií Businesseurope, CEEP, ETUC a UEAPME z októbra 2007 pod názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce a z júla 2015 pod názvom Hĺbková analýza zamestnanosti vypracovaná európskymi sociálnymi partnermi,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu k európskemu pilieru sociálnych práv, ktoré Rada podporila 13. októbra 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0391/2016),

A.  keďže EÚ musí urýchlene a viditeľne reagovať na čoraz väčšiu frustráciu a znepokojenie mnohých občanov z neistých životných vyhliadok, nezamestnanosti, čoraz väčšej nerovnosti a nedostatku príležitostí, najmä pre mladých ľudí; keďže verejné konzultácie o európskom pilieri sociálnych práv, ktoré Komisia uskutočňovala do decembra 2016, prerástli do hlbšej reflexie o jestvujúcom sociálnom acquis a do rozsiahlej diskusie medzi sociálnymi partnermi, národnými vládami a parlamentmi, občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ o budúcnosti a štruktúre európskeho sociálneho modelu; keďže táto diskusia môže pomôcť upriamiť pozornosť občanov na základné hodnoty EÚ a skutočnosť, že Európa má v celosvetovom meradle pokrokové pracovnoprávne a sociálne normy a systémy sociálnej ochrany; keďže diskusia o európskom pilieri sociálnych práv a potrebné kroky, ktoré bude treba prijať v nadväznosti naň, môžu pomôcť postaviť európsky projekt na pevnejšie základy a zlepšiť zmysel ľudí pre zodpovednosť za proces európskej integrácie;

B.  keďže EÚ potrebuje ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu, ktorý bude zakotvený v sociálnom trhovom hospodárstve, bude posilňovať postavenie ľudí a umožňovať udržateľnú prosperitu a vysokú produktivitu založenú na solidarite, sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostiach, spravodlivom rozdeľovaní bohatstva, medzigeneračnej solidarite, dodržiavaní zásad právneho štátu, nediskriminácii, rodovej rovnosti, univerzálnych a kvalitných systémoch vzdelávania, kvalitných pracovných miestach a trvalo udržateľnom inkluzívnom raste podporujúcom tvorbu pracovných miest v dlhodobom horizonte, a to v súlade s cieľmi celosvetového trvalo udržateľného rozvoja, čo je model, ktorý je skutočne zameraný na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany a kvalitných základných služieb pre všetkých, ktorý bojuje proti hospodárskej nerovnosti, posilňuje postavenie ľudí v zraniteľných situáciách a bojuje proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zvyšuje účasť na občianskom a politickom živote a zlepšuje životnú úroveň všetkých ľudí v EÚ, pri súčasnom plnení cieľov a práv stanovených v zmluvách EÚ, Charte základných práv Európskej únie a Európskej sociálnej charte;

C.  keďže Komisia sa zaviazala dosiahnuť pre EÚ „sociálny rating AAA“ a očakáva sa, že na jar 2017 predloží návrh európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bude podporovať dobre fungujúce a inkluzívne trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v zúčastňujúcich sa členských štátoch a slúžiť ako kompas pre obnovenú vzostupnú konvergenciu prostredníctvom i) aktualizácie existujúcich právnych predpisov EÚ, ii) zlepšenia rámca EÚ pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík, okrem iného aj prostredníctvom sociálneho benchmarkingu národných reformných snáh a bez zriaďovania neefektívnych paralelných štruktúr, a iii) prostredníctvom zabezpečenia primeranej finančnej podpory na národnej a európskej úrovni; keďže Európsky parlament volený priamo európskymi občanmi má mať zásadnú zodpovednosť a úlohu pri vymedzovaní a prijímaní európskeho piliera sociálnych práv;

D.  keďže hospodárske a sociálne politiky majú slúžiť ľuďom, a to aj prostredníctvom podpory udržateľných a sociálne zodpovedných hospodárskych aktivít za rovnakých podmienok, a keďže ľudia sú tiež najdôležitejším faktorom konkurencieschopnosti spoločnosti a riadneho fungovania celého hospodárstva;

E.  keďže sociálny dialóg môže mať pozitívny vplyv na rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť; keďže Únia má povinnosť uznať a podporiť úlohu sociálnych partnerov, uľahčovať dialóg medzi nimi a rešpektovať ich nezávislosť, a to aj pokiaľ ide o stanovovanie miezd, právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy a právo prijímať kolektívne kroky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi; keďže európsky pilier sociálnych práv by mal povzbudiť sociálnych partnerov a členské štáty, aby zaviedli prísnejšie normy, než sú normy dohodnuté na európskej úrovni; keďže Komisia konzultuje so sociálnymi partnermi o otázke možného zamerania krokov Únie v oblasti sociálnej politiky; keďže sociálny dialóg treba sústavne podporovať na všetkých úrovniach;

F.  keďže je kľúčové, aby spoločnosti konali sociálne zodpovedným spôsobom a skutočne prihliadali na udržateľnosť a záujmy spoločnosti; keďže zapojiť pracovníkov do procesov prijímania rozhodnutí je prínosom; keďže podniky sociálneho hospodárstva, napríklad družstvá, sú dobrým príkladom, lebo poskytujú kvalitné zamestnanie, podporujú sociálne začleňovanie a účasť na hospodárskom živote;

G.  keďže základné sociálne práva platia pre všetkých ľudí v EÚ a existujúci súbor právnych predpisov Únie regulujúci trhy práce, výrobkov a služieb platí pre všetky členské štáty; keďže hospodárska integrácia vzájomne prepája členské štáty, pokiaľ ide o ich schopnosť zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky a zachovať sociálnu súdržnosť; keďže fungujúci jednotný trh si vyžaduje pevný základ sociálnych práv pracovníkov, aby sa zabránilo hospodárskej súťaži na základe pracovných podmienok; keďže zásada subsidiarity vymedzená v zmluvách odôvodňuje postup na úrovni Únie z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovaných krokov; keďže dosiahnutie sociálnych cieľov EÚ takisto závisí od vnútroštátnych právnych predpisov a dobre rozvinutých vnútroštátnych sociálnych systémov; keďže regionálne rozdiely, pokiaľ ide o mzdy a systémy sociálneho zabezpečenia, sú do určitej miery nevyhnutné, ale treba dbať na to, aby sa zabezpečilo, aby nevytvárali tlak na pracovné a životné podmienky; keďže vzostupná sociálna a hospodárska konvergencia je veľmi dôležitá na riadne fungovanie Únie; keďže Únia neharmonizuje vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia, ale tieto systémy koordinuje, podporuje ich rozvoj a uľahčuje efektívnu sociálnu ochranu osôb, ktoré uplatňujú svoje právo na voľný pohyb; keďže vývoj v oblasti regulácie musí držať krok s technologickými a inými inováciami s cieľom poskytnúť právnu istotu a podporiť hospodársky rozvoj prostredníctvom spravodlivej hospodárskej súťaže; keďže vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv si bude vyžadovať viacúrovňové kroky, medzisektorové prístupy a plnú účasť zainteresovaných strán; keďže ustanovenia o čase odpočinku pracovníkov by v prípade potreby mali brať do úvahy spoločný deň odpočinku v týždni, ktorý je uznávanou tradíciou a zvykom v krajine alebo regióne;

H.  keďže európske sociálne štáty treba modernizovať a posilňovať, aby podporovali vzostupný prechod na trh práce a v jeho rámci a aby sa zachovala ekonomická istota počas celého ľudského života; keďže vzhľadom na čoraz väčšiu komplexnosť trhu práce je prirodzené, že aj sociálny štát musí prispôsobiť svoje mechanizmy a nástroje tak, aby dobre zvládal rôzne vznikajúce sociálne riziká; keďže táto modernizácia by takisto mala zlepšiť prístup ľudí k sociálnemu štátu a interakciu s ním a uľahčiť uplatňovanie príslušných pravidiel, a to aj pre MSP; keďže však úloha sociálnych štátov sa neobmedzuje iba na trh práce; zahŕňa okrem iného aj prevádzkovanie systémov sociálneho zabezpečenia, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a investície do vzdelávania, starostlivosť o deti, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a iných základných služieb; keďže „sociálne investície“, ktoré podporujú rozvoj ľudí od raného detstva až do staroby, zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, že umožňujú ľuďom, aby sa mohli plne zapájať do spoločnosti a hospodárstva 21. storočia; keďže bude potrebné vyvinúť značné úsilie na dosiahnutie cieľa znižovania chudoby a cieľa sociálneho začleňovania v rámci stratégie Európa 2020; keďže bývanie je naliehavým problémom v mnohých členských štátoch a mnohé domácnosti vynakladajú veľkú časť svojho disponibilného príjmu na bývanie a dodávky energií;

I.  keďže v odporúčaní MOP č. 202 sa uvádza, že minimá sociálnej ochrany by mali zahŕňať aspoň tieto základné záruky sociálneho zabezpečenia: a) prístup k vnútroštátne definovanému súboru tovaru a služieb, najmä nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti v materstve, ktorý spĺňa kritériá dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti a kvality; b) základné zabezpečenie príjmu pre deti, najmenej na vnútroštátne definovanej minimálnej úrovni, ktorý poskytuje prístup k výžive, vzdelávaniu, starostlivosti a akémukoľvek inému potrebnému tovaru a službám; c) základné zabezpečenie príjmu pre osoby v aktívnom veku – najmenej na vnútroštátne definovanej minimálnej úrovni – ktoré nie sú schopné zabezpečiť si dostatočný príjem, najmä v prípadoch choroby, nezamestnanosti, materstva a zdravotného postihnutia; a d) základné zabezpečenie príjmu, najmenej na vnútroštátne definovanej minimálnej úrovni, pre staršie osoby; keďže európsky pilier sociálnych práv by mal brať do úvahy toto vymedzenie a snažiť sa zabezpečiť, aby sa tieto základné prvky sociálnej ochrany vo všetkých členských štátoch plne dosiahli a pokiaľ možno prekročili; keďže Európsky hospodársky a sociálny výbor užitočne prispel v tomto smere schválením zásad efektívnych a spoľahlivých systémov sociálneho zabezpečenia;

J.  keďže všetky členské štáty EÚ čelia určitým výzvam v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; keďže realizácia sociálnych práv závisí aj od politík a nástrojov na podporu územnej súdržnosti, najmä v oblastiach s vážnymi a opakujúcimi sa prírodnými, demografickými alebo štrukturálne hospodárskymi znevýhodneniami vrátane regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a rozptýleným obyvateľstvom alebo najvzdialenejších regiónov; keďže posilňovanie strategických investícií a podpory súdržnosti je potrebné v znevýhodnených regiónoch s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť, zlepšiť ich sociálno-ekonomickú štruktúru a zabrániť ďalšiemu poklesu demografickej krivky; keďže súčasný makroekonomický rámec eurozóny čelí špecifickým výzvam pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych cieľov stanovených v zmluvách; keďže obnova primeranej sociálno-ekonomickej bezpečnosti v záujme kompenzácie tejto zvýšenej vnútornej flexibility si môže vyžadovať zváženie osobitných sociálnych cieľov, noriem a/alebo finančných nástrojov na úrovni eurozóny;

K.  keďže európske trhy práce sa častejšie vyvíjajú smerom k „atypickým“ alebo „neštandardným“ formám zamestnania, ako sú pracovný pomer na dobu určitú, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok, sezónna práca, práca podľa potreby, závislá samostatná zárobková činnosť alebo práca sprostredkovaná digitálnymi platformami; keďže však pracovné miesta na dobu neurčitú stále prispievajú najviac k rastu zamestnanosti, lebo ich počet v uplynulých dva a pol rokoch rástol rýchlejšie ako počet pracovných miest na dobu určitú(28) ; keďže dopyt po pracovnej sile je v porovnaní s minulosťou čoraz rôznorodejší; keďže v niektorých prípadoch to môže byť prínosom pre produktivitu, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, prechod na trh práce a druhé kariérne príležitosti pre tých, ktorí ich potrebujú; keďže však niektoré neštandardné formy zamestnania zahŕňajú dlhšiu ekonomickú neistotu a zlé pracovné podmienky, najmä z hľadiska nižších a menej istých príjmov, nedostatok možností bojovať za vlastné práva, nedostatok sociálneho a zdravotného poistenia, nedostatok profesijnej identity, nedostatok kariérnych vyhliadok a ťažkosti so zladením práce podľa potreby so súkromným a rodinným životom; keďže dynamický pracovný trh by mal zabezpečiť, aby každý mal príležitosť využiť svoje zručnosti a schopnosti v rámci svojho pracovného života, okrem iného na základe zdravých a bezpečných pracovných podmienok, aktívnych politík trhu práce a aktualizácie zručností v priebehu života prostredníctvom pravidelného a celoživotného vzdelávania; keďže relevantná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie objasňuje pojmy „pracovnoprávny vzťah“ a „pracovník“ na účely uplatňovania práva EÚ, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne vymedzenia pojmu „pracovník“, ktoré sú stanovené na účely vnútroštátneho práva v súlade so zásadou subsidiarity;

L.  keďže aktívne politiky trhu práce, osobnej zodpovednosti a účasti na celoživotnom vzdelávaní sú dôležité pre začlenenie do trhu práce, hoci nezamestnanosť vo väčšine prípadov vyplýva z nedostatku voľných pracovných miest alebo iných okolností, ktoré sú mimo kontroly danej osoby;

M.  keďže je možné, že v prípade ľudí v zraniteľnej situácii alebo ľudí, ktorí častejšie trpia diskrimináciou, ako sú ženy, etnické menšiny, dlhodobo nezamestnaní, seniori a osoby so zdravotným postihnutím, budú potrebné ďalšie opatrenia na podporu ich zapájania do trhu práce a na zaistenie dôstojných životných pomerov počas celého ich života; keďže EÚ sa zaviazala vybudovať Európu bez bariér pre približne 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím v EÚ a jej ciele v oblasti zníženia chudoby a zamestnanosti nebude možné dosiahnuť, ak ľudia s postihnutím nebudú plne integrovaní do hospodárstva a spoločnosti; keďže EÚ ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), a jeho zásady by sa preto mali začleniť do piliera sociálnych práv; keďže negatívny vplyv krízy v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti nastáva často s odstupom a mnohí zisťujú, že nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, hoci formálne pokrytie služieb existuje, a to najmä preto, že si nemôžu dovoliť spoluúčasť, alebo z dôvodu poradníkov;

N.  keďže ženy stále v EÚ čelia rôznym formám diskriminácie a sú stále nedostatočne zastúpené vo všetkých oblastiach rozhodovania;

O.  keďže rodová rovnosť je zakotvená v zmluvách EÚ a v Charte základných práv EÚ a je základnou hodnotou EÚ; keďže aj napriek tomu ženy naďalej ostávajú na trhu práce celkovo nedostatočne zastúpené, pričom miera zamestnanosti mužov dosahuje 75,6 % v porovnaní so 64,5 % v prípade žien, a sú nadmerne zastúpené v práci na čiastočný úväzok a najhoršie platených odvetviach a navyše dostávajú nižšiu hodinovú mzdu, čo vedie k rozdielu v odmeňovaní mužov a žien vo výške 16 % a prispieva k rozdielu v dôchodkoch mužov a žien vo výške 39 %, pričom medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely; keďže v postupoch náboru zamestnancov v členských štátoch naďalej prevláda rodovo podmienená diskriminácia, hoci ženy prekonávajú mužov, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň vzdelania;

P.  keďže sociálne práva, služby a primeraný príjem sú rodovo motivovanými problémami, lebo čoraz viac žien pracuje na slabo platených miestach, hrozí im vyššie riziko chudoby, viac závisia od verejných aj súkromných sociálnych služieb a zároveň im patrí tradičná úloha opatrovateliek detí a starších rodinných príslušníkov a základná zodpovednosť za potreby domácnosti, čo celkovo vedie k nižším dôchodkom žien;

Q.  keďže barcelonské ciele z roku 2002 zďaleka nie sú splnené, pričom Charta základných práv stanovuje, že deti majú právo na ochranu a starostlivosť, a keďže to má dramatický vplyv na účasť žien na trhu práce, rodovú rovnosť, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a na chudobu žien;

R.  keďže Európa sa môže dostať omnoho ďalej v oblasti rozvoja klastru odvetví zameraných na podporu zdravia ľudí, vedomostí a schopnosti podieľať sa na hospodárstve; keďže služby zamerané na ľudí, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti, ostatné služby starostlivosti, ako aj šport majú významný potenciál v oblasti vytvárania pracovných miest a nemali by sa z hľadiska hospodárstva vnímať ako náklad, ale skôr ako faktory umožňujúce udržateľnú prosperitu;

S.  keďže je potrebný strategický prístup k výzvam, ktoré predstavuje starnúca a klesajúca populácia v produktívnom veku v EÚ, najmä pokiaľ ide o budúci nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce EÚ a predpokladaný vývoj pomeru hospodárskej závislosti, berúc do úvahy aj štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ; keďže je dôležité podporovať možnosti pracovnej mobility, najmä u mladých ľudí, vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú na odbornej príprave formou učňovskej prípravy;

1.  vyzýva Komisiu, aby stavala na preskúmaní sociálneho acquis a politík zamestnanosti a sociálnych politík EÚ, ako aj na výsledkoch verejnej konzultácie z roku 2016 tým, že predostrie návrhy robustného európskeho piliera sociálnych práv (EPSP), ktorý sa nebude obmedzovať na vyhlásenie o zásadách alebo dobrých úmysloch ale posilní sociálne práva prostredníctvom konkrétnych a špecifických nástrojov (právne predpisy, mechanizmy tvorby politiky a finančné nástroje), prinesie pozitívny vplyv na životy ľudí v krátkodobom a strednodobom horizonte a umožní podporu budovania Európy v 21. storočí, a to prostredníctvom účinného presadzovania sociálnych cieľov zmlúv, podpory národných sociálnych štátov, posilnenia súdržnosti, solidarity a konvergencie smerom nahor v oblasti hospodárskych a sociálnych výsledkov, zabezpečenia primeranej sociálnej ochrany, znižovania nerovnosti, dosiahnutia dlho očakávaného pokroku pri znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia a uľahčovania národného reformného úsilia prostredníctvom referenčného porovnávania a pomoci s cieľom zlepšiť fungovanie Hospodárskej monetárnej únie a jednotného trhu EÚ;

2.  domnieva sa, že európsky pilier sociálnych práv by mal takisto pomôcť zabezpečiť riadne uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem a pomôcť, aby sa aktualizovalo sociálne acquis ; domnieva sa, že normy, ktoré má vyjadrovať európsky pilier sociálnych práv, by mali platiť pre všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom trhu, aby sa zachovali rovnaké podmienky, a že právne predpisy, mechanizmy správy vecí verejných a finančné nástroje relevantné na ich dosiahnutie by mali platiť pre všetky členské štáty EÚ; zdôrazňuje, že pilier sociálnych práv by mal byť zohľadnený v hospodárskych politikách EÚ; domnieva sa, že osobitné obmedzenia členstva v eurozóne si vyžadujú stanovenie ďalších osobitných sociálnych cieľov a noriem a zváženie príslušnej finančnej podpory na úrovni eurozóny a zároveň zachovanie otvorenosti pre členské štáty mimo eurozóny, a to na základe dobrovoľnosti; poukazuje na možnosť využiť v prípade potreby mechanizmus posilnenej spolupráce podľa článku 20 ZEÚ na vybudovanie pevného európskeho piliera sociálnych práv;

3.  zdôrazňuje, že EPSP by mal ľuďom žijúcim v EÚ zaručiť lepšiu kontrolu nad vlastným životom, umožniť dôstojný život a realizovať túžby prostredníctvom zmierňovania rôznych sociálnych rizík v priebehu celého ich života a zlepšovania postavenia ľudí, aby sa mohli plne podieľať na živote spoločnosti a boli schopní prispôsobiť sa častým technologickým a hospodárskym zmenám, okrem iného prostredníctvom zvyšovania zručností a podpory podnikania; zdôrazňuje, že EPSP by mal zabezpečiť, aby trhy fungovali v záujme spoločnej prosperity, blahobytu a udržateľného rozvoja v rámci vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, ktorého cieľom je plná zamestnanosť a sociálny pokrok, a že EPSP by mal využívať aj priemyselnú politiku na úrovni EÚ; domnieva sa, že tento pilier by tak mal robiť prostredníctvom podpory príslušných sociálnych noriem a posilňovaním národných sociálnych štátov s cieľom zachovať sociálnu súdržnosť a rovnosť v celej EÚ prostredníctvom primeraných, dostupných a finančne udržateľných systémov sociálnej ochrany a politík sociálneho začleňovania; zdôrazňuje, že by mal tiež uľahčovať voľný pohyb pracovníkov na hlbšom a spravodlivejšom európskom pracovnom trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že EPSP by mal tiež prispievať k dodržiavaniu zásad rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a rovnakých príležitostí prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti; odporúča, aby tak pilier umožnil skutočné uplatňovanie existujúcich sociálnych práv a vymedzil tam, kde je to z hľadiska technologického a sociálno-ekonomického vývoja odôvodnené, nové sociálne práva; domnieva sa, týmto spôsobom pilier takisto zlepší legitímnosť EÚ;

Aktualizácia existujúcich pracovnoprávnych a sociálnych noriem

4.  vyzýva sociálnych partnerov a Komisiu, aby spolupracovali s cieľom predložiť návrh rámcovej smernice o dôstojných pracovných podmienkach vo všetkých formách zamestnania, čím by sa existujúce minimálne normy rozšírili na nové druhy pracovnoprávnych vzťahov na základe dôkladného hodnotenia vplyvu; nazdáva sa, že touto rámcovou smernicou by sa malo zlepšiť presadzovanie právnych predpisov EÚ, zvýšiť právna istota v rámci jednotného trhu a zabrániť znevýhodňovaniu prostredníctvom doplnenia jestvujúcich právnych predpisov EÚ a zabezpečiť pre každého pracovníka základný súbor presaditeľných práv, a to bez ohľadu na druh pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, vrátane rovnakého zaobchádzania, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany počas materskej dovolenky, ustanovení o pracovnom čase a čase odpočinku, rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, prístupu k odbornej príprave, podpory pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku, primeraných práv na informácie, konzultáciu a účasť, slobody združovania a zastupovania, kolektívneho vyjednávania a kolektívneho konania; zdôrazňuje, že táto rámcová smernica by sa mala uplatňovať na všetkých zamestnancov a pracovníkov v neštandardných formách zamestnania bez toho, aby sa nevyhnutne menili už existujúce smernice; pripomína, že existujúce pracovné práva sú uplatňované členskými štátmi v súlade s vnútroštátnym právom a s právom EÚ; vyzýva tiež na účinnejšie a efektívnejšie plnenie a kontrolu existujúcich pracovnoprávnych noriem s cieľom zlepšiť presadzovanie práv a riešiť problém nelegálnej práce;

Pracovné podmienky

5.  uznáva, že určitá variabilnosť pracovných zmlúv je užitočná na účinné zladenie pracovníkov a zamestnávateľov; pripomína však riziko duality trhu práce a nebezpečenstvo uviaznutia osôb v neistých zmluvách bez toho, aby mali konkrétne vyhliadky na postup v zamestnaní; zdôrazňuje význam pracovných zmlúv na dobu neurčitú pre sociálno-ekonomickú bezpečnosť a poukazuje na prínos, ktorý takéto zmluvy majú pre zamestnávateľov v mnohých odvetviach; je tiež zástancom presadzovania obchodných modelov sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby rozšírila smernicu o písomnom vyhlásení (91/533/EHS) s cieľom zahrnúť všetky formy zamestnania a pracovnoprávnych vzťahov; žiada, aby rámec smernice o dôstojných pracovných podmienkach zahŕňal aj príslušné existujúce minimálne normy, ktoré by sa mali dodržiavať v určitých osobitných vzťahoch, a to najmä:

   a) primeraný obsah vzdelávania a odbornej prípravy a dôstojné pracovné podmienky pre zácvik, stáže a učňovskú prax s cieľom zabezpečiť, aby slúžili ako skutočný odrazový mostík pri prechode od vzdelávania k pracovnému životu, ako sa ustanovuje v odporúčaní Rady o rámci kvality pre stáže, a aby boli časovo obmedzené a nenahrádzali zamestnanie pre mladých ľudí; odmeňovanie by malo byť úmerné poskytnutej práci, schopnostiam a skúsenostiam osoby a potrebe umožniť osobám v zácviku, stážistom a praktikantom na trhu práce mimo učebných osnov zarobiť si na živobytie;
   b) pre diela sprostredkované prostredníctvom digitálnych platforiem a iné prípady závislej samostatnej zárobkovej činnosti, jasné rozlíšenie – na účely práva EÚ a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy – medzi tými osobami, ktoré sú skutočne samostatne zárobkovo činné a osobami v pracovnoprávnom vzťahu, berúc do úvahy odporúčanie MOP č. 198, podľa ktorého splnenie niekoľkých ukazovateľov postačuje na určenie pracovnoprávneho vzťahu; stav a základné zodpovednosti platformy, klienta a osoby, ktorá vykonáva prácu, by sa preto mali objasniť; mali by sa zaviesť aj minimálne normy v oblasti pravidiel spolupráce s úplným a komplexným informovaním poskytovateľa služieb o ich právach a povinnostiach, nárokoch, príslušnej úrovni sociálnej ochrany a totožnosti zamestnávateľa; títo zamestnanci, ako aj tí, ktorí sú skutočne samostatne zárobkovo činní prostredníctvom online platformy, by mali mať podobné práva ako v ostatných odvetviach hospodárstva a mali by byť chránení prostredníctvom účasti v systémoch sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia; členské štáty by mali zabezpečiť vhodný dozor nad podmienkami pracovnoprávneho vzťahu alebo zmluvy o poskytovaní služieb, a predchádzať tak zneužívaniu dominantného postavenia zo strany platforiem;
   c) obmedzenia týkajúce sa práce podľa potreby: nemali by byť povolené pracovné zmluvy bez uvedenia pracovného času vzhľadom na extrémnu neistotu, ktorú zahŕňajú;

6.  berie na vedomie pokles podielu práce na celkových príjmoch v Európe za posledné desaťročia; zdôrazňuje, že treba obnoviť vzostupnú sociálnu konvergenciu a odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v celej EÚ s cieľom povzbudiť dopyt, umožniť udržateľný a inkluzívny rast a znížiť nerovnosti; uznáva, že dôstojné mzdy sú dôležitým prostriedkom na to, aby sa zabránilo chudobe zamestnaných osôb; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala širšie pokrytie kolektívnych zmlúv v súlade s vnútroštátnymi tradíciami a postupmi členských štátov a pri náležitom rešpektovaní nezávislosti sociálnych partnerov; odporúča zavedenie spodnej hranice miezd vo forme vnútroštátnej minimálnej mzdy, ak je to uplatniteľné, a to s náležitým ohľadom na prax jednotlivých členských štátov a po konzultácii so sociálnymi partnermi; vyzýva Komisiu, aby pomohla pri výmene osvedčených postupov v tejto oblasti;

7.  pripomína, že právo na zdravé a bezpečné pracovné podmienky zahŕňa aj ochranu pred rizikami na pracovisku, ako aj obmedzenia týkajúce sa pracovného času a ustanovenia o minimálnych dobách odpočinku a ročnej dovolenke; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali príslušné právne predpisy; očakáva návrhy Komisie na konkrétne opatrenia s cieľom účinne dodržiavať toto právo pre všetkých pracovníkov vrátane sezónnych a zmluvných pracovníkov, ktoré bude zahŕňať aj opatrenia na predchádzanie násiliu voči ženám alebo obťažovaniu; konštatuje, že takéto opatrenia by mali byť založené na posúdení vplyvu, ktoré odzrkadľujú všetky súčasné znalosti o zdravotných a bezpečnostných rizikách a zohľadnia nové spôsoby práce spojené s digitalizáciou a ďalším technologickým vývojom;

8.  zdôrazňuje význam práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívnu akciu ako základného práva zakotveného v primárnom práve EÚ; očakáva od Komisie, že posilní konkrétnu podporu pre posilňovanie a rešpektovanie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach, najmä tam, kde nie je dostatočne rozvinutý, berúc do úvahy rozdielne vnútroštátne postupy; uznáva výhody zapojenia pracovníkov do vedenia spoločnosti, a to aj v nadnárodných spoločnostiach, a ich informovania, konzultácií s nimi a ich účasti, a to aj s cieľom náležite využívať nové formy organizácie práce, aby sa zabezpečilo, aby bola práca zmysluplná a prinášala uspokojenie, a pripraviť sa na hospodársku zmenu; vyzýva na monitorovanie vykonávania európskych právnych predpisov o európskych zamestnaneckých radách a informovanosti pracovníkov a konzultácií s nimi, ako aj na prijatie účinných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa reštrukturalizácia spoločnosti uskutočnila sociálne zodpovedným spôsobom;

9.  zdôrazňuje potrebu komplexných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o kvalite práce a zamestnania, ktoré možno použiť na sledovanie kvality práce a zamestnania v priebehu času a ktoré poskytnú dôkaz pre tvorbu politík v danej oblasti; vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej rozvíjala svoje činnosti v oblasti monitorovania kvality práce a pracovného života v rámci svojho Európskeho prieskumu pracovných podmienok, a to na základe svojej koncepcie kvality práce, ktorá zahŕňa zárobky, vyhliadky, fyzické prostredie, sociálne prostredie, intenzitu práce, využívanie zručností a slobodu vlastného rozhodovania, kvalitu pracovného času; vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej rozvíjala svoj výskum politík, dohôd sociálnych partnerov a praktík spoločností, ktoré podporujú lepšiu kvalitu práce a pracovného života;

Primeraná a udržateľná sociálna ochrana

10.  poukazuje na to, že práva sociálnej ochrany sú individuálne práva; podporuje lepšiu integráciu poskytovania dávok sociálnej ochrany a kvalitných sociálnych služieb ako spôsob lepšieho pochopenia a sprístupnenia sociálneho štátu, pri neoslabení sociálnej ochrany; zdôrazňuje potrebu primeranej sociálnej ochrany a sociálnych investícií v rámci životov ľudí s cieľom umožniť všetkým osobám podieľať sa v plnej miere na fungovaní spoločnosti a hospodárstva a podporiť dôstojnú životnú úroveň; poukazuje na to, že je dôležité informovať občanov o sociálnych právach, a na potenciálne prístupné riešenia elektronickej verejnej správy (e-Government), prípadne vrátane európskej karty sociálneho zabezpečenia so silnými zárukami ochrany údajov, ktorá by mohla zlepšiť koordináciu EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia a individuálnej informovanosti a zároveň pomôcť mobilným pracovníkom pri objasňovaní a zabezpečovaní ich príspevkov a nárokov v domovských a hostiteľských krajinách a uľahčiť prácu národných inšpektorátov práce; zdôrazňuje význam personalizovanej podpory poskytovanej osobne, najmä vylúčeným a zraniteľným domácnostiam;

11.  súhlasí s dôležitosťou univerzálneho prístupu k včasnej, kvalitnej a cenovo dostupnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a liekom; domnieva sa, že je to právo, ktoré sa musí zachovať, a to najmä vo vidieckych oblastiach a cezhraničných regiónoch; zdôrazňuje, že všetky osoby s pobytom musia mať zdravotné poistenie; vyjadruje súhlas s tým, že zvýšená zdravotná prevencia a predchádzanie chorobám je jasnou sociálnou investíciou, ktorá sa vyplatí, a to aj v podobe zdravšieho starnutia;

12.  je si vedomý toho, že zvyšujúca sa stredná dĺžka života a ubúdanie pracovnej sily predstavujú výzvu pre udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov a medzigeneračnú solidaritu; poznamenáva, že v tomto smere musí byť prioritou aj odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov; potvrdzuje, že najlepšou reakciou je zvýšenie celkovej miery zamestnanosti prostredníctvom modelov zamestnanosti spojených s úplným krytím v rámci dôchodkového poistenia a s osobitným zameraním na mladšiu generáciu a osoby najviac vylúčené z trhu práce; domnieva sa, že vek odchodu do dôchodku by mal odrážať, okrem strednej dĺžky života, iné faktory, ktoré treba vymedziť na vnútroštátnej úrovni, medzi nimi aj vývoj v oblasti produktivity, pomer hospodárskej závislosti a rozdiely v namáhavosti práce; pripomína dôležitosť investícií do aktívneho starnutia a opatrenia umožňujúce osobám, ktoré dosiahli vek odchodu do dôchodku, aby mali možnosť pokračovať v práci na požadovanej úrovni intenzity, pričom môžu čiastočne čerpať svoj dôchodok, ak pracujú menej ako na plný úväzok;

13.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila materiálnu analýzu najlepších postupov pomáhajúcich členským štátom pri výpočte minimálnych dôchodkov;

14.  odporúča, aby všetci pracovníci mali poistenie proti nezamestnanosti alebo nedobrovoľnej práci na kratší pracovný čas, spolu s pomocou pri hľadaní pracovného miesta a investície do rekvalifikácie v súlade s podmienkami stanovenými každým členským štátom v spojení so sociálnymi partnermi; pripomína, že primerané dávky v nezamestnanosti zlepšujú proces zosúlaďovania dopytu a ponuky, a sú preto užitočné pre produktivitu, pričom zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní a znižovaní chudoby; domnieva sa, že EPSP by mal odporučiť kvalitatívne normy pre vnútroštátne systémy poistenia v nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o ich rozsah, aktivačné požiadavky, prepojenie medzi trvaním podpory a priemernou celoštátnou dĺžkou hľadania zamestnania a kvalitu podpory poskytovanej úradmi práce;

15.  zdôrazňuje význam systémov primeraného minimálneho príjmu pre zachovanie ľudskej dôstojnosti, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj ich úlohu v podobe sociálnej investície, ktorá ľuďom umožňuje účasť na dianí v spoločnosti, získanie odborného vzdelávania a/alebo hľadanie si práce; nabáda Komisiu a členské štáty, aby posúdili systémy minimálneho príjmu v EÚ a tiež skutočnosť, či tieto systémy umožňujú domácnostiam napĺňať ich potreby; nabáda Komisiu a členské štáty, aby na tomto základe zhodnotili spôsob a prostriedky poskytovania primeraného minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch a zvážili ďalšie kroky na podporu sociálnej konvergencie v EÚ, a to s prihliadnutím na hospodársku a sociálnu situáciu v jednotlivých členských štátoch a na ich vnútroštátne postupy a tradície;

16.  trvá na tom, že práva osôb so zdravotným postihnutím treba presadzovať naprieč celým sociálnym pilierom, a to prístupom založeným na ľudských právach v súlade s povinnosťami EÚ a jej členských štátov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD); domnieva sa, že ustanovenia by mali byť zahŕňať aspoň:

   právo na dôstojnú a bezbariérovú prácu v pracovnom prostredí a na trhoch, ktoré sú plne inkluzívne, otvorené a dostupné;
   služby a istotu základného príjmu prispôsobené konkrétnym potrebám jednotlivca, ktoré umožnia dôstojnú životnú úroveň a sociálne začlenenie;
   záruku voľného pohybu a prenosnosť služieb medzi členskými štátmi EÚ;
   inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane ustanovení o primeranej digitálnej gramotnosti;
   osobitné ustanovenia o ochrane osôb so zdravotným postihnutím pred vykorisťovaním a nútenou prácou, a to najmä osôb s mentálnym postihnutím a psychosociálnym narušením alebo osôb zbavených právnej spôsobilosti;

17.  so znepokojením poznamenáva, že prístupnosť a cenová dostupnosť dlhodobej starostlivosti zostáva aj naďalej hlavným problémom v celej Európe, zadržiava neformálnych rodinných opatrovateľov doma a bráni im napredovať v kariére; vyjadruje poľutovanie nad častým zneužívaním opatrovateľov zamestnaných prostredníctvom agentúr práce alebo na neformálnom základe; považuje prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám dlhodobej starostlivosti vrátane domácej starostlivosti a systémov samostatného bývania za právo, ktoré by malo byť zachované prostredníctvom podpory primerane kvalifikovaných odborníkov zamestnaných za dôstojných podmienok; domnieva sa, že je preto potrebné zaviesť pre domácnosti príslušné verejné služby a pomoc, a to najmä pre tie, ktoré majú nízke príjmy, s cieľom vyhnúť sa inštitucionalizácii a riziku chudoby; opakuje svoju výzvu, aby právny predpis o dovolenke pri starostlivosti obmedzil vplyv na nároky na odmeňovanie a sociálnu ochranu, keď sa pracovníci dočasne musia starať o rodinných príslušníkov; vyzýva Komisiu, aby stanovila konkrétny akčný plán v tejto oblasti vrátane cieľov týkajúcich sa starostlivosti o starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a iné závislé osoby podobné barcelonským cieľom a aby predstavila nástroje na monitorovanie, ktorými by sa mala merať kvalita, dosiahnuteľnosť a dostupnosť; vyzýva aj na lepšiu výmenu a zavádzanie najlepších postupov v tejto oblasti;

18.  považuje chudobu detí za hlavný problém, pri ktorom by Európa mala „konať vo veľkom“; zdôrazňuje právo na univerzálne systémy vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia za základné predpoklady pre boj proti chudobe, najmä medzi deťmi; majúc na pamäti tento cieľ, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle vykonávanie odporúčania z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, a aby sa prijali konkrétne opatrenia v oblasti záruk dieťaťa vo všetkých členských štátoch, aby každé dieťa ohrozené v súčasnosti chudobou malo prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a výžive; poukazuje na nevyhnutnú súvislosť s programami ponúkajúcimi podporu a príležitosti pre rodičov na vymanenie sa zo situácie sociálneho vylúčenia a začlenenie do trhu práce; uznáva, že tieto politiky si vyžadujú primerané financovanie na vnútroštátnej úrovni a podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili právo na primerané bývanie tým, že zaistia prístup ku kvalitnému a cenovo dostupnému bývaniu primeranej veľkosti pre všetkých a budú predchádzať bezdomovstvu a obmedzovať ho s cieľom jeho postupného odstránenia; naliehavo ich vyzýva, aby prijali právne predpisy a/alebo iné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa prístup k sociálnemu bývaniu alebo primeraným výhodám bývania poskytoval osobám v núdzi, samozrejme vrátane bezdomovcov a rodín bez domova, a aby zraniteľné osoby a chudobné domácnosti boli chránené pred vysťahovaním alebo aby sa im poskytlo primerané alternatívne ubytovanie; vyzýva na to, aby sa poskytovanie bývania kombinovalo s príslušnými sociálnymi službami na podporu sociálneho a hospodárskeho začlenenia; vyzýva na prijatie efektívnych opatrení na pomoc mladým ľuďom s nízkym príjmom pri zriaďovaní ich vlastných domácností; vyzdvihuje investície do energeticky účinného sociálneho bývania ako riešenie výhodné pre pracovné miesta, životné prostredie, znižovanie energetickej chudoby a realizovanie sociálnych práv; vyzýva na rozsiahlejšie využívanie európskych finančných nástrojov na podporu obnovy miest a cenovo dostupné, prístupné a energeticky efektívne poskytovanie bývania a podporu rozvoja sociálneho bývania v regiónoch, kde je nedostatočne rozvinuté; žiada, aby sa zrušili všetky formy kriminalizácie chudoby, ako napríklad opatrenia nespravodlivého postihovania bezdomovstva alebo iné formy materiálnej deprivácie;

20.  vyzýva na prijatie primeraných opatrení, a to aj legislatívnych zlepšení v prípade potreby na základe hodnotenia, s cieľom zabezpečiť dostupnosť a prístup pre všetkých ku kvalitným a cenovo dostupným sociálnym službám všeobecného záujmu a ďalším službám všeobecného záujmu alebo základným službám, ako sú zásobovanie vodou, odpadové hospodárstvo, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, elektronické komunikácie a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie na internet, energetika, verejná doprava a finančné služby; zdôrazňuje významnú úlohu dobre vybavených a vhodne personálne obsadených poskytovateľov verejného sektora a sociálnych podnikov a neziskových organizácií v tomto kontexte, pretože ich prvotným cieľom je pozitívny sociálny vplyv; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú podniky sociálneho hospodárstva pri poskytovaní týchto služieb a zvyšovaní inkluzívnosti trhu práce; vyzýva na odstránenie existujúcich právnych neistôt, s ktorými sa stretávajú orgány verejnej moci, pokiaľ ide o financovanie sociálnych služieb všeobecného záujmu; podporuje využívanie sociálnych kritérií vo verejnom obstarávaní; pripomína, že vidiecke oblasti osobitne potrebujú nepretržitú podporu, aby sa modernizovala ich infraštruktúra a zachovala hospodárska dynamika; poukazuje tiež na význam finančného vzdelávania, ktoré prispieva k zamedzovaniu nadmerného zadlžovania domácností, a právnej pomoci a iných mechanizmov, ktoré chránia dlžníkov proti predátorskému správaniu, podporujú dlžníkov a poskytujú im druhú šancu;

Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce

21.  domnieva sa, že v našom stále viac digitalizovanom svete majú nízkokvalifikované osoby nielen menšie príležitosti nájsť si zamestnanie, ale tiež im viac hrozí riziko dlhodobej nezamestnanosti a majú väčšie ťažkosti získať prístup k službám a v plnej miere sa zapojiť do života spoločnosti, čím vzniká situácia, ktorá je nielen škodlivá pre jednotlivca, ale tiež veľmi nákladná pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok; podporuje preto záruku získania zručností ako nové právo pre všetkých v každej fáze života, na získanie základných zručností pre 21. storočie vrátane čítania, písania a počítania, digitálnej a mediálnej gramotnosti, kritického myslenia, sociálnych zručností a príslušných zručností potrebných na ekologické a obehové hospodárstvo, pri zohľadnení vznikajúcich priemyselných odvetví a kľúčových rastových odvetví a zabezpečení úplného dosahu na ľudí v znevýhodnených situáciách vrátane žiadateľov o azyl, osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných ľudí a nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že systémy vzdelávania by mali byť inkluzívne a poskytovať kvalitné vzdelávanie všetkým občanom, čo umožní ľuďom stať sa aktívnymi európskymi občanmi, pripraviť sa na učenie a prispôsobovať sa počas celého života, ako aj reagovať na spoločenské potreby a potreby trhu práce; domnieva sa, že dokončenie stredoškolského vzdelávania by malo byť v Európe v 21. storočí povinné a že je nevyhnutné zaviesť príslušné programy s cieľom poskytnúť novú šancu všetkým mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili základnú alebo strednú školu; domnieva sa, že systém záruky získania zručností by mal zahŕňať individuálne posúdenie vzdelávacích potrieb, ponuku kvalitného vzdelávania, ako aj systematické potvrdzovanie nadobudnutých zručností a schopností a umožňovať ich jednoduché uznanie na trhu práce; zdôrazňuje, že na umožnenie digitálnej gramotnosti treba zabezpečiť široký prístup k širokopásmovému pripojeniu; zdôrazňuje, že záruka získania zručností je dôležitou sociálnou investíciou, ktorá si vyžaduje riadne vykonávanie a primerané financovanie, a to aj s podporou z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

22.  vyjadruje znepokojenie nad šírením sociálno-ekonomickej neistoty a zhoršovaním pracovných podmienok pre mnohých pracovníkov; uznáva, že mnoho pracovníkov s neštandardnými formami zamestnania má ťažkosti pri uplatňovaní svojich práv na pracovisku alebo pri získavaní prístupu k dávkam sociálneho zabezpečenia a že neúmerne postihnutí týmto problémom sú ženy a migranti; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie a presadzovanie smernice o práci na dobu určitú, smernice o práci na kratší pracovný čas a smernice o dočasnej agentúrnej práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky na zlepšenie prenosnosti sociálnych práv nadobudnutých z rôznych činností; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné kapacity na zaručenie primeranej sociálnej ochrany na úrovni členských štátov vo všetkých formách zamestnania, štandardných a neštandardných pracovných vzťahoch, ako aj v samostatnej zárobkovej činnosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla v tomto smere odporúčanie; domnieva sa najmä, že:

   a) členské štáty by mali organizovať systémy sociálneho zabezpečenia takým spôsobom, ktorý umožní všetkým ľuďom vo všetkých formách zamestnania, pracovných vzťahoch i samostatnej zárobkovej činnosti akumulovať nároky zabezpečenia istoty príjmov v situáciách, akými sú nezamestnanosť, nedobrovoľná práca na kratší pracovný čas, zdravotné problémy, vyšší vek alebo prerušenie kariéry pri starostlivosti o dieťa, iná starostlivosť alebo odborná príprava;
   b) od prvého vstupu na trh práce by všetci ľudia vo všetkých formách zamestnania, pracovnoprávnych vzťahoch a pri samostatnej zárobkovej činnosti mali mať účet osobnej činnosti, ľahko prístupný prostredníctvom osobného kontaktu a elektronickými prostriedkami, pričom treba riadne zohľadniť potreby zdravotne postihnutých osôb, prostredníctvom ktorého by mohli konzultovať svoje akumulované sociálne práva a iné sociálne práva vrátane práva na celoživotné vzdelávanie, a kde by mohli získať informácie o ich prenosnosti medzi krajinami, ak je to vhodné; takéto účty osobnej činnosti by sa mali poskytovať nákladovo efektívnym spôsobom a mala by sa zaručiť primeraná ochrana údajov;
   c) by malo by byť povinnosťou digitálnych platforiem a ďalších sprostredkovateľských prostriedkov podávať správu o všetkých pracovných úkonoch, ktoré sa prostredníctvom nich uskutočnili, príslušným orgánom na účel zabezpečenia primeraných príspevkov a ochrany prostredníctvom sociálneho a zdravotného poistenia pre všetkých pracovníkov;

23.  poukazuje na to, že zmeny pracovného miesta si vyžadujú primeranú investíciu, a to v oblasti inštitucionálnej kapacity verejnej služby zamestnanosti, ako aj pomoci pri individuálnom hľadaní pracovného miesta a zvyšovaní úrovne zručností v čo najskoršej fáze; domnieva sa, že proaktívne politiky zamestnanosti, akými sú odborná príprava a pomoc pri umiestňovaní na pracovný trh, sú za užitočnými nástrojmi na opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce, a to bez ohľadu na ich vek; pripomína užitočnú úlohu Európskeho sociálneho fondu pri podporovaní aktívnych politík trhu práce v celej Európe a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý podporuje rekvalifikáciu a návrat do zamestnania v prípade regionálnych hospodárskych šokov a rozsiahleho odchádzania zo zamestnania; pripomína okrem toho dôležitú úlohu systémov sociálneho zabezpečenia pri podpore bezpečných prechodov; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť ochranu a prenosnosť sociálnych nárokov nahromadených počas kariéry a životného cyklu s cieľom uľahčiť zmenu pracovného miesta;

24.  zdôrazňuje, že proaktívna politika zamestnanosti znamená verejnú podporu rozvoja odvetví s výrazným potenciálom zamestnanosti a v mnohých krajinách tiež potrebu posilniť úlohu verejných služieb zamestnanosti a zaistiť, aby mali primeranú kapacitu na priamy kontakt s podnikateľskou sférou tak, aby sa rekvalifikácia a iná pomoc uchádzačom o zamestnanie poskytovala v súlade s profilom uchádzača o zamestnanie a potrebami miestneho hospodárstva; vyzýva na úplné vykonávanie záruky pre mladých ľudí pre všetkých ľudí vo veku do 30 rokov, s dôrazom na kvalitu ponúk a účinnú aktívnu pomoc všetkým osobám NEET, a odporúčania Rady o dlhodobo nezamestnaných osobách, a to aj prostredníctvom vypracovania dodatočných opatrení nevyhnutných na zabezpečenie dostupnosti týchto politík pre osoby, ktoré potrebujú podporu; zdôrazňuje, že treba zohľadniť potreby starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a presadzovať spoluprácu medzi mladšími a staršími pracovníkmi; zdôrazňuje, že tieto politiky sú dôležitými štrukturálnymi reformami a sociálnou investíciou, ktorá potrebuje primerané financovanie na európskych i vnútroštátnych úrovniach, a to aj z Európskeho sociálneho fondu, iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a/alebo z iných nástrojov;

25.  pripomína, že ženy sú častejšie terčom neistého a slabo plateného zamestnania a prerušenia kariéry a že to má dôsledky na celý ich život; domnieva sa, že v oblasti rodovej rovnosti a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je na odstránenie pretrvávajúcej diskriminácie naliehavo potrebné dosiahnuť zásadný pokrok, očakáva návrhy Komisie v tejto oblasti, ako bolo oznámené v jej pracovnom programe na rok 2017, najmä v týchto oblastiach:

   a) treba posilniť existujúce mechanizmy na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, preklenúť pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a dôchodkoch a znížiť segregáciu v oblasti práce; na tento účel by sa malo monitorovať vykonávanie a presadzovanie smernice 2006/54/ES a táto smernica by sa mala v prípade potreby revidovať; Európsky pakt pre rodovú rovnosť na roky 2011 – 2020 a strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 by mali pokračovať, a to aj prostredníctvom výročných správ o rovnosti žien a mužov;
   b) sú potrebné nové, účinné opatrenia na európskej úrovni i na národných úrovniach, a tiež zladenie profesionálneho, súkromného a rodinného života, vrátane legislatívnych návrhov, pokiaľ ide o materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, dovolenku pri starostlivosti, prístup ku kvalitným službám starostlivosti a podmienky pružného pracovného času; malo by sa podnecovať rovnocenné čerpanie dovolenky u mužov a žien všetkých kategórií pracovníkov s cieľom zlepšiť prístup žien k pracovnému trhu a ich pozíciu na ňom, posilniť úlohu otcov pri výchove svojich detí a zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; Komisia by mala takisto podporovať členské štáty pri výmene a prijímaní osvedčených postupov v tejto oblasti;

26.  pripomína, že Charta základných práv EÚ zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; zdôrazňuje, že všetci ľudia by mali mať rovnaké príležitosti počas celého svojho života, a to aj pri hľadaní práce a na pracovisku; zdôrazňuje potrebu riadneho vykonávania smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernice 2000/43/ES o rasovej rovnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie pri vykonávaní a Komisiu, aby vyhodnotila presadzovanie existujúcich opatrení na zabezpečenie nediskriminácie a rovnakých príležitostí a na zvýšenie účasti na trhu práce a sociálneho začlenenia z nedostatočne zastúpených skupín; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby navrhla v tomto smere nové, konkrétne odporúčania alebo iné opatrenia; pripomína, že smernica o rovnakom zaobchádzaní navrhnutá v roku 2008 ešte nebola prijatá a je chýbajúcim prvkom v rámci legislatívneho rámca týkajúceho sa nediskriminácie; upriamuje pozornosť na európsku a vnútroštátnu judikatúru, v ktorej sa uvádza, že v právnych predpisoch EÚ a vo vnútroštátnych právnych predpisoch by mala byť stanovená povinnosť primeraných úprav v prípade všetkých dôvodov diskriminácie za predpokladu, že to nepredstavuje neprimeranú záťaž pre zamestnávateľov alebo poskytovateľov služieb; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala právne rámce a politiky členských štátov v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ na zabezpečenie toho, aby integrácia, rovnaké zaobchádzanie a dôstojné pracovné podmienky boli zaručené všetkým osobám s postavením utečenca; zdôrazňuje, že pre všetky obete vykorisťovania a diskriminácie by sa mal zabezpečiť prístup k spravodlivosti a ochrane;

Mobilita pracovnej sily

27.  zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb je jedným z najväčších úspechov EÚ a že voľný pohyb pracovníkov je základným kameňom vnútorného trhu, ktorý zohráva významnú úlohu pri posilňovaní konvergencie a integrácie medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že mobilita v rámci EÚ je príležitosťou a základným právom, ktorého výkon sa musí podporovať, a to aj prostredníctvom dobre fungujúceho systému koordinácie sociálneho zabezpečenia; vyzýva na riadne vykonávanie a presadzovanie pravidiel EÚ týkajúcich sa mobility pracovníkov a cezhraničného poskytovania služieb; okrem toho žiada, aby sa poskytla podpora pracovnej mobilite prostredníctvom primeranej jazykovej odbornej prípravy na všetkých úrovniach vzdelávania, lepšej porovnateľnosti vzdelávacích systémov a uznávania odborných kvalifikácií, ľahko dostupných informácií o právach a povinnostiach mobilných pracovníkov, a opatreniam na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a efektívnej spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti v celej Európe; konštatuje, že mobilita by nemala byť výsledkom neprimeraných pracovných príležitostí alebo nedostatočnej sociálnej ochrany v domovských regiónoch pracovníkov, pretože výraznejší odliv pracovnej sily môže brzdiť hospodársku konvergenciu; upozorňuje preto na dôležitosť politiky súdržnosti a iných nástrojov územne vyváženého hospodárskeho rozvoja; domnieva sa, že mobilita pracovnej sily by sa nemala zneužívať na oslabovanie sociálnych noriem hostiteľskej krajiny prostredníctvom podvodov alebo obchádzania právnych predpisov; zdôrazňuje skutočnosť, že mobilní pracovníci sú zvyčajne čistými prispievateľmi do verejných rozpočtov hostiteľských krajín; požaduje adekvátne investície do verejných služieb v oblastiach, v ktorých narastá počet obyvateľov, a poukazuje na pomoc, ktorú môže Európsky sociálny fond v tejto súvislosti poskytnúť;

28.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zohľadnili sociálny vplyv mobility na zvyšujúci sa počet medzinárodných rodín, napr. poskytovaním možnosti dovolenky na starostlivosť o člena rodiny v inej krajine a zabezpečovaním prevoditeľnosti a porovnateľnosti vzdelávacích systémov v oblasti mobility detí školského veku;

29.  vyzýva členské štáty, aby stanovili povinnosť zamestnávateľov poskytovať pracovnú zmluvu v jazyku, ktorý ovládajú mobilní občania EÚ, aby bola pracovná zmluva pre pracovníkov zrozumiteľná;

Príprava prostriedkov na dosiahnutie výsledkov v praxi

30.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky verejnej konzultácie a na názory inštitúcií EÚ tým, že predstaví jasný plán konkrétnych opatrení zameraných na plné, praktické vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv a úplné sledovanie sociálnych cieľov zmlúv; zdôrazňuje skutočnosť, že s cieľom chrániť základné sociálne práva, by sa ustanovenia, ako sú články 8, 9 a 10 ZFEÚ, mali riadne uplatňovať pri tvorbe politiky EÚ a všetkých činnostiach inštitúcií EÚ, a to aj prostredníctvom hodnotenia sociálneho vplyvu;

31.  vyzýva, aby sa do zmlúv pri ich revízii začlenil sociálny protokol, čím by sa posilnili základné sociálne práva vo vzťahu k ekonomickým slobodám;

32.  vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu a Európsky dohovor o sociálnom zabezpečení (ETS č. 78); podnecuje Komisiu, aby preskúmala kroky potrebné na pristúpenie Európskej únie k revidovanej charte a aby navrhla časový plán plnenia tohto cieľa;

33.  žiada Komisiu, aby uplatňovanie rodovej rovnosti neoddeliteľne začlenila do EPSP a aby systematické posúdenia vplyvov podľa rodového hľadiska zaradila do posudzovania súladu so základnými právami;

34.  je znepokojený pretrvávajúcim negatívnym vplyvom na dlhotrvajúcej hospodárskej krízy, ktorou Európa prešla v prvej polovici tohto desaťročia a ktorá mala na niektoré krajiny a regióny väčší vplyv než na iné; domnieva sa, že cieľ hospodárskej a sociálnej konvergencie smerom nahor by sa mal opierať o súbor cieľov, a to na základe stratégie Európa 2020 a cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by mali slúžiť na riadenie koordinácie hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík v EÚ a poskytovať usmernenie pre eurozónu, kde je potrebná osobitná pozornosť pre ekonomickú a sociálnu konvergenciu smerom nahor;

35.  upriamuje pozornosť na obojsmerné prepojenie medzi sociálnymi podmienkami a hospodárskou výkonnosťou; žiada, aby sa ciele stratégie Európa 2020, existujúca hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v rámci spoločnej správy o zamestnanosti a prípadný nový konvergenčný kódex priamo a transparentne zohľadňovali pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčania pre eurozónu, ako aj pri využívaní nástrojov EÚ; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali posilniť aj nástroje európskej stratégie zamestnanosti a otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti; nalieha na vytvorenie silnejšej pozície pre makroekonomický dialóg so sociálnymi partnermi pri formulovaní súboru hospodárskych politík na európskej úrovni; prisudzuje makrosociálnemu dohľadu veľký význam pri zabezpečovaní toho, aby sa hospodárske nerovnováhy neznižovali na úkor zamestnanosti a sociálnej situácie a aby sa zabránilo tzv. pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy v EÚ; opakovane pripomína svoju požiadavku týkajúcu sa európskeho programu reforiem a investícií zameraných na posilnenie potenciálu rastu na základe kvalitných pracovných miest a produktivity, presadzovania spravodlivých, spoľahlivých, účinných a udržateľných systémov sociálneho zabezpečenia a podpory udržateľného prechodu hospodárstiev členských štátov smerom k väčšej efektívnosti využívania zdrojov;

36.  domnieva sa, že podpora účasti žien na trhu práce a ich ekonomickej nezávislosti je rozhodujúca pre dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % celková miera zamestnanosti, a zvýšila by HDP; žiada Komisiu a členské štáty, aby preto posilnili politiky a zvýšili investície na podporu zamestnávania žien na kvalitných pracovných miestach, najmä v sektoroch a na pozíciách, kde majú ženy nedostatočné zastúpenie, ako sú odvetvia vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) a ekologického hospodárstva, alebo na pozíciách vrcholového manažmentu vo všetkých sektoroch;

37.  konštatuje, že ženy a dievčatá neúmerne postihuje chudoba a sociálne vylúčenie, a požaduje obnovenie politického stimulu pre ambicióznu európsku stratégiu boja proti chudobe a nový záväzok splniť ciele stratégie Európa 2020 v boji proti chudobe; naliehavo žiada členské štáty, aby načrtli podrobné plány národných stratégií boja proti chudobe, a Komisiu, aby zdôraznila znižovanie chudoby v rámci európskeho semestra;

38.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pracovali na zabezpečení primeranej úrovne sociálnych investícií, ktoré majú zásadný význam pre súdržnosť spoločnosti a jasný pozitívny vplyv na hospodársky rast v krátkodobom i dlhodobom horizonte (napr. starostlivosť o deti, vzdelávanie, záruky pre mladých ľudí a záruka získania zručností); domnieva sa, že hodnotenie kvality verejných výdavkov by malo takisto zohľadňovať toto hľadisko;

39.  opakovane pripomína svoju požiadavku týkajúcu sa konania spoločných schôdzí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) a Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) s cieľom presadzovať lepšie koordinované sociálno-ekonomické politiky, ako aj pravidelných schôdzí ministrov práce a sociálnych vecí eurozóny, ktoré by slúžili na zlepšovanie koordinácie politík v rámci eurozóny a na náležité riešenie sociálnych rozdielov;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že aktuálne javy kapitálovo náročnej výroby a dôležitý prínos nehmotného majetku k vytváraniu pridanej hodnoty na jednej strane a vysoká miera nerovnosti, nezamestnanosti, pretrvávajúci nárast atypickej práce a klesajúci podiel celkových príjmov na druhej strane vyvolávajú potrebu rozšíriť finančnú základňu pre systémy sociálneho zabezpečenia pri zaručení fiškálnej neutrality, s cieľom zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a kvalitné služby pre všetkých; domnieva sa, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť najmä posunom smerom k iným zdrojom daňových príjmov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili svoje potreby v tejto oblasti; pripomína, že akumulácia nárokov na sociálne zabezpečenie prostredníctvom práce je dôležitým aspektom dôstojnej práce a významne prispieva k hospodárskej a sociálnej stabilite; poukazuje však na to, že súčasné daňové a odvodové zaťaženie práce možno znížiť a zároveň zabezpečiť udržateľnosť a primeranosť národných systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje tiež skutočnosť, že v záujme zabezpečenia primeranej úrovne verejných investícií a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia má kľúčový význam boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

41.  domnieva sa, že európsky pilier sociálnych práv môže byť dôveryhodný len v prípade, ak ho bude sprevádzať primerané financovanie na vnútroštátnej a európskej úrovni, čím sa zabezpečí, aby členské štáty boli schopné dosiahnuť spoločne dohodnuté ciele; opakuje svoju výzvu na urýchlené vykonávanie príslušných operačných programov a revíziu VFR na obdobie 2014 – 2020 v prípade potreby s cieľom zvládať rastúce potreby; vyzýva najmä na ďalšie posilnenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie kroky s cieľom zabezpečiť ľahší prístup a plné využívanie Európskeho sociálneho fondu, EGF a FEAD; zastáva názor, že tieto finančné nástroje by mali zostať dostupné pre všetky členské štáty a mali by sa podľa potreby posilniť, a to aj pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu, záruku získania zručností, chudobu detí a nepredvídateľné nové výzvy, ako sú napríklad integrácia utečencov do trhu práce; domnieva sa, že pravidlo prideľovania 20 % národných balíkov ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa musí zachovať;

42.  žiada ďalšiu podporu EÚ pre budovanie inštitucionálnych kapacít, napr. pokiaľ ide o sociálny dialóg, európsku sieť verejných služieb zamestnanosti, elektronickú výmenu informácií o sociálnom zabezpečení a platformou proti nelegálnej práci, ktoré by sa v dlhodobom horizonte mohli pretvoriť na európsky systém inšpekcií práce; v tejto súvislosti poukazuje na význam programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a podporou z ESF pre príslušné budovanie kapacít na vnútroštátnej úrovni;

43.  vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby ďalej rozvíjali Investičný plán pre Európu s cieľom posilniť investície do oživenia hospodárstva, tvorby kvalitných pracovných miest, udržateľného rozvoja a sociálne investície do súčasných i budúcich kapacít ľudí zapojiť sa do trhu práce;

44.  domnieva sa, že sociálne dôsledky ekonomických úprav v rámci eurozóny by sa mohli odľahčiť a hospodárska a sociálna konvergencie nahor posilniť prostredníctvom primeraného financovania s cieľom predísť ďalšiemu zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o nerovnosť a rastový potenciál členských štátov a vyrovnať sa s vážnymi makroekonomickými otrasmi a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a stabilitu hospodárstiev členských štátov; preto vyzýva Komisiu, Radu a iné relevantné orgány, aby sa touto otázkou v ďalších diskusiách zaoberali;

45.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zriadenie európskeho piliera sociálnych práv pri príležitosti vydania svojej ohlásenej Bielej knihy o budúcnosti EÚ a HMÚ;

46.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby pokračovali vo vonkajšej činnosti v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, najmä prostredníctvom podpory vykonávania dohovorov OSN a cieľov udržateľného rozvoja, dohovorov MOP, príslušných záverov skupiny G20, príslušných dohovorov Rady Európy a obchodných dohôd a strategických partnerstiev EÚ;

47.  domnieva sa, že EPSP by mal byť prijatý v roku 2017 ako dohoda medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Európskou radou, pri zapojení sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na najvyššej úrovni, a mal by obsahovať jednoznačný plán vykonávania; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmy na primerané zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán na všetkých príslušných úrovniach do vykonávania EPSP;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(2) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.
(4) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(5) Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32).
(6) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9).
(8) Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – príloha: rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas (Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9).
(9) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
(10) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0312.
(12) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.
(13) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 39.
(14) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 141.
(15) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0411.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2016)0136.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2016)0318.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2016)0008.
(26) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 5.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2010)0085, P7_TA(2010)0312, P7_TA(2011)0092, P7_TA(2013)0545, P7_TA(2013)0594, P8_TA(2015)0095.
(28) The Employment and Social Development Quarterly Review, jeseň 2016, Európska komisia.

Posledná úprava: 20. januára 2017Právne oznámenie