Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2249(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0386/2016

Predkladané texty :

A8-0386/2016

Rozpravy :

PV 14/02/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.7

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0049

Prijaté texty
PDF 633kWORD 76k
Štvrtok, 16. februára 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy
P8_TA(2017)0049A8-0386/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (2014/2249(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007,

–  so zreteľom na deklaráciu z 9. mája 1950, v ktorej sa uvádza, že vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bolo „prvým krokom k federalizácii Európy“,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament(3) ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015(4) ,

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 8. júla 2015(5) ,

–  so zreteľom na správu pre Európsku radu od Skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ v roku 2030,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov (Komisia, Rada, Euroskupina, Európsky parlament a Európskej centrálnej banky (ECB)) o dobudovaní hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(6) a na stanovisko k správe Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(7) ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0386/2016),

A.  keďže EÚ a jej členské štáty čelia veľkým výzvam, ktoré žiaden členský štát nedokáže vyriešiť sám;

B.  keďže – okrem iného v dôsledku hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy – EÚ tiež čelí rozčarovaniu svojich občanov, pokiaľ ide o európsky projekt, čo potvrdzuje aj naďalej nízka účasť voličov v európskych voľbách a vzostup euroskeptikov alebo otvorene protieurópskych politických síl;

C.  keďže niektoré návrhy zamerané na riešenie problémov, ktorým EÚ čelí, a na posilnenie jej integrácie s cieľom zlepšiť fungovanie EÚ v prospech jej občanov možno v plnej miere realizovať iba na základe zmeny zmluvy; keďže k reforme EÚ treba zaujať dvojfázový prístup (v rámci zmlúv a mimo nich); keďže ešte nebol využitý plný potenciál ustanovení Lisabonskej zmluvy a jej protokolov a keďže cieľom tohto uznesenia je len poskytnúť posúdenie právnych možností v zmluvách v záujme zlepšenia fungovania EÚ;

D.  keďže dominantná úloha Európskej rady znamená nepretržité odmietanie metódy Spoločenstva s jeho koncepciou dvojitej legitimity;

E.  keďže metóda Spoločenstva sa musí zachovať a medzivládne rozhodovanie ju nesmie oslabiť, a to ani v oblastiach, v ktorých nie všetky členské štáty spĺňajú podmienky účasti; keďže úlohu Komisie treba posilniť tak, aby mohla v plnej miere a účinne plniť svoju úlohu ako hnacia sila metódy Spoločenstva;

F.  keďže vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným pilierom EÚ;

G.  keďže Európsky parlament, demokraticky volený v priamych a všeobecných voľbách, ktorý je ako taký jadrom demokracie na úrovni EÚ, je parlamentom celej EÚ a zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní legitimity a zodpovednosti pri prijímaní rozhodnutí EÚ, ako aj demokratickú zodpovednosť, ktorej podliehajú opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa eurozóny;

H.  keďže podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) Európsky parlament zastupuje občanov EÚ, nezávisle od ich štátnej príslušnosti, a Rada zastupuje občanov členských štátov prostredníctvom národných vlád;

I.  keďže treba posilniť politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, pričom by sa mali zlepšiť praktické možnosti využívania tzv. žltej a oranžovej karty;

J.  keďže pracovné metódy Európskej rady by mali byť vo vzťahu k Európskemu parlamentu transparentnejšie a Európska rada by svoje úlohy mala plniť v medziach ustanovení zmluvy;

K.  keďže na vytvorenie skutočného dvojkomorového legislatívneho systému, ktorého rozhodovací proces je demokratický a transparentný, by rozhodnutia malo prijímať jediné zákonodarné zloženie Rady, zatiaľ čo existujúce špecializované legislatívne zloženia Rady by sa mali pretransformovať na prípravné orgány, podobné výborom v Európskom parlamente;

L.  keďže jednotná zodpovednosť a kontrola je kľúčovým predpokladom stability akéhokoľvek inštitucionálneho usporiadania, najmä pokiaľ ide o hospodárske, fiškálne a menové záležitosti; keďže hospodárska politika EÚ je založená na silnej vlastnej zodpovednosti jednotlivých členských štátov vrátane zásady neposkytovať záchranné opatrenia podľa článku 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ); keďže prenášanie čoraz väčšieho množstva právomocí na európsku úroveň znamená súhlas s úbytkom národnej zvrchovanosti členských štátov;

M.  keďže EÚ by mala podporovať najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd a že treba zaručiť, aby EÚ, jej inštitúcie a členské štáty tieto práva a slobody rešpektovali a podporovali;

N.  keďže v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky treba posilniť úlohu Komisie ako výkonného orgánu;

O.  keďže článok 2 Protokolu č. 14 o Euroskupine nešpecifikuje, že predseda Euroskupiny musí byť zvolený spomedzi jej členov;

P.  keďže na posilnenie politickej legitimity Komisie, pokiaľ ide o vykonávanie správy hospodárskych záležitostí a fiškálnych pravidiel, je nevyhnutné, aby bol predseda Komisie volený prostredníctvom jasného a dobre zrozumiteľného postupu v rámci európskych volieb;

Q.  keďže v Lisabonskej zmluve bol opätovne potvrdený právny rámec pre Dvor audítorov, ktorý na jeho základe podporuje zodpovednosť voči verejnosti a pomáha Európskemu parlamentu a Rade pri dohľade nad plnením rozpočtu EÚ, čím prispieva k ochrane finančných záujmov občanov; keďže v článku 318 ZFEÚ sa ustanovuje ďalší dialóg medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorý by mal stimulovať kultúru výkonnosti pri plnení rozpočtu EÚ;

R.  keďže európske inštitúcie a orgány, predovšetkým Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, a najmä Európsky parlament, by vo svojej každodennej práci mali monitorovať dodržiavanie zásady horizontálnej a vertikálnej subsidiarity v EÚ; keďže európske inštitúcie by mali zohľadniť úlohu, ktorú zohráva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor v legislatívnom rámci, ako aj skutočnosť, že je dôležité vziať do úvahy ich stanoviská;

S.  keďže článok 137 ZFEÚ a Protokol č. 14 ustanovujú Euroskupinu ako neformálny orgán;

T.  keďže vďaka novým úlohám zvereným Euroskupine v rámci balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov v spojení s tým, že Euroskupinu a Radu guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) tvoria tie isté osoby a že tá istá osoba je predsedom Euroskupiny i predsedom Rady guvernérov EMS, Euroskupina zohráva de facto rozhodujúcu úlohu v správe hospodárskych záležitostí eurozóny;

U.  keďže postup pri makroekonomickej nerovnováhe nie je v súčasnosti dostatočne využívaný; keďže ak by sa tento postup využíval v plnej kapacite, mohlo by to pomôcť napravovať ekonomické nerovnováhy v skorej fáze, poskytovať presný prehľad o situácii v jednotlivých členských štátoch a v EÚ ako celku, predchádzať krízam a prispievať k zlepšovaniu konkurencieschopnosti; keďže je potrebná väčšia štrukturálna konvergencia medzi členskými štátmi, pretože to prispeje k trvalo udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti; keďže preto je naliehavo potrebné dobudovať hospodársku a menovú úniu (HMÚ) a zároveň vyvíjať úsilie o zabezpečenie väčšej legitimity a demokratickej zodpovednosti jej inštitucionálnej štruktúry;

V.  keďže inštitucionálna štruktúra HMÚ by sa mala stať účinnejšou a demokratickejšou, pričom by Európsky parlament a Rada mali konať ako rovnocenní spoluzákonodarcovia, Komisia plniť úlohu výkonnej moci, národné parlamenty lepšie kontrolovať opatrenia národných vlád na európskej úrovni, Európsky parlament dohliadať na rozhodovanie na úrovni EÚ a mala by sa posilniť úloha Súdneho dvora;

W.  keďže pre EÚ je nevyhnutné riadne uplatňovanie a presadzovanie jestvujúceho rámca hospodárskej politiky, ako aj nové právne predpisy týkajúce sa hospodárskej politiky a kľúčové štrukturálne reformy v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a sociálnej súdržnosti;

X.  keďže by sa malo zabezpečiť, aby bol proces európskeho semestra jednoduchší, cielenejší a demokratickejší, a to tým, že sa posilní kontrola Európskeho parlamentu nad ním a že sa mu v rôznych cykloch rokovaní zverí významnejšia úloha;

Y.  keďže ZFEÚ sa Európsky parlament v rámci ročného rozpočtového postupu dostal na rovnakú úroveň ako Rada; keďže Lisabonská zmluva sa v oblasti rozpočtu vykonáva len čiastočne, najmä vzhľadom na nedostatok skutočných vlastných zdrojov;

Z.  keďže využívanie rozpočtu EÚ by malo byť efektívnejšie, jeho príjmy by mali pochádzať zo skutočných vlastných zdrojov, a nie prevažne z hrubého národného dôchodku (HND), a že pri procese prijímania viacročného finančného rámca (VFR) by sa podľa zmlúv mohlo prejsť od jednomyseľného súhlasu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou;

AA.  keďže podľa článku 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) zásada univerzality rozpočtu nebráni skupine členských štátov vo vyčlenení finančného príspevku do rozpočtu EÚ alebo konkrétnej príjmovej položky na konkrétnu výdavkovú položku, ako sa to už deje napríklad v prípade reaktora s vysokým tokom neutrónov podľa rozhodnutia 2012/709/Euratom;

AB.  keďže pripísané príjmy v zmysle článku 21 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa odôvodnenia č. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 o viacročnom finančnom rámci nie sú súčasťou VFR, a teda sa na ne nevzťahujú jeho stropy;

AC.  keďže systém vlastných zdrojov nebráni v tom, aby boli vlastné zdroje financované len určitou časťou členských štátov;

AD.  keďže EÚ by mala disponovať väčšou investičnou kapacitou tým, že sa zabezpečí optimálne využívanie existujúcich štrukturálnych fondov, že sa bude využívať Európsky fond pre strategické investície a že sa zvýšia kapacity Európskej investičnej banky (EIB), Európskeho investičného fondu (EIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

AE.  keďže sa uvažuje o vytvorení fiškálnej kapacity v rámci eurozóny a jej obrysoch, financovaní, spôsoboch jej uplatňovania a podmienkach jej začlenenia do rozpočtu EÚ;

AF.  keďže rastový potenciál vnútorného trhu by mal byť ďalej využitý v oblastiach služieb, jednotného digitálneho trhu, energetickej únie, bankovej únie a únie kapitálových trhov;

AG.  keďže podľa zmlúv EÚ bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi a solidaritu medzi generáciami;

AH.  keďže posilnenie jednotného trhu by mala dopĺňať lepšia daňová koordinácia;

AI.  keďže treba zaručiť a zachovať právo na voľný pohyb a práva pracovníkov, a to plným využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy;

AJ.  keďže zákonodarca EÚ môže prijímať opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre pracovníkov, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb podľa článku 48 ZFEÚ; keďže môže prijímať opatrenia na ochranu sociálnych práv pracovníkov nezávisle od využívania práva na voľný pohyb podľa článku 153 ZFEÚ;

AK.  keďže zákonodarca EÚ môže podľa článku 153 ods. 1 písm. a) až i) ZFEÚ prijímať opatrenia minimálnej harmonizácie v oblasti sociálnej politiky; keďže tieto právne predpisy sa nesmú dotknúť práva členských štátov vymedziť základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia; keďže tieto právne predpisy sa nesmú výrazne dotknúť finančnej rovnováhy vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; keďže napriek týmto obmedzeniam harmonizácie sociálnej politiky má zákonodarca EÚ ešte stále nevyužitý priestor na to, aby prijímal opatrenia v oblasti sociálnej politiky;

AL.  keďže ešte stále nebola realizovaná zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ako sa stanovuje v článku 157 ZFEÚ;

AM.  keďže v oblasti fungovania a vykonávania nástroja európskej iniciatívy občanov existujú nedostatky, a že preto treba tento nástroj zlepšiť, tak aby fungoval účinne a aby bol skutočným nástrojom participatívnej demokracie a aktívneho občianstva;

AN.  keďže sloboda pohybu, najmä pracovníkov, je právo, ktoré je zakotvené v zmluvách (článok 45 ZFEÚ) a je základnou hnacou silou dokončenia jednotného trhu;

AO.  keďže EÚ potrebuje zvýšiť účinnosť, súdržnosť a zodpovednosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), čo možno dosiahnuť pomocou využitia existujúcich ustanovení zmluvy o prechode od jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade čoraz väčšieho počtu oblastí vonkajších politík, ako aj prostredníctvom vykonávania ustanovení o flexibilite a posilnenej spolupráci, ak je to potrebné;

AP.  keďže nedávne bezpečnostné výzvy, niektoré dokonca v bezprostrednej blízkosti hraníc EÚ, odhalili potrebu postupného smerovania k ustanoveniu spoločnej obrannej politiky a napokon aj spoločnej obrany; keďže zmluva už obsahuje jasné ustanovenia o tom, ako by sa to mohlo urobiť, najmä v článkoch 41, 42, 44 a 46 Zmluvy o EÚ;

AQ.  keďže sa musí zabezpečiť vonkajšie zastúpenie v záujme EÚ v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ, ako aj v prípade spoločných právomocí EÚ, ktoré už EÚ vykonávala; keďže v oblastiach, kde EÚ ešte nevyužila svoju spoločnú právomoc, majú členské štáty majú povinnosť s EÚ lojálne spolupracovať a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť záujem EÚ;

AR.  keďže je potrebné, aby EÚ a členské štáty v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných fórach zaujímali koordinovaný a štruktúrovaný postoj s cieľom zvýšiť vplyv EÚ a jej členských štátov v týchto organizáciách a fórach;

AS.  keďže prijímanie medzinárodných záväzkov zo strany EÚ alebo členských štátov nemôže úlohu národných parlamentov a Európskeho parlamentu redukovať len na formálne schvaľovanie;

AT.  keďže utečenecká kríza poukázala na potrebu spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktorá by mala zároveň zabezpečovať spravodlivé rozdeľovanie žiadateľov o azyl v rámci celej EÚ;

AU.  keďže vo všetkých členských štátoch stále pretrvávajú problémy týkajúce sa diskriminácie zo všetkých možných dôvodov, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo či presvedčenie (či už politické alebo iné), príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek, rodová identita či sexuálna orientácia;

AV.  keďže nedávne krízy odhalili, že aproximácia právnych ustanovení nestačí na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu ani priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vzhľadom na rozdiely vo vykonávaní harmonizovaných právnych predpisov;

AW.  keďže zákonodarca EÚ nesmie udeľovať diskrečné právomoci agentúram EÚ, ktoré musia robiť politické rozhodnutia;

AX.  keďže zákonodarca EÚ musí zabezpečiť dostatočnú politickú kontrolu nad rozhodnutiami a činnosti agentúr EÚ;

AY.  keďže nedodržiavanie dohôd prijatých na európskych samitoch a zasadnutiach Európskej rady zo strany členských štátov vážne poškodzuje dôveryhodnosť európskych inštitúcií a že preto treba ich vykonávanie zaručiť účinnejším spôsobom;

1.  konštatuje, že EÚ a jej členské štáty čelia nebývalým výzvam, ako sú utečenecká kríza, výzvy týkajúce sa zahraničnej politiky v bezprostrednom susedstve a boj proti terorizmu, ako aj globalizácia, zmena klímy, demografický vývoj, nezamestnanosť, príčiny a dôsledky finančnej a dlhovej krízy, nedostatočná konkurencieschopnosť a s tým spojené sociálne dôsledky v niekoľkých členských štátoch, ako aj potreba posilniť vnútorný trh EÚ, pričom všetky tieto problémy treba riešiť vhodnejším spôsobom;

2.  zdôrazňuje, že samostatne členské štáty tieto výzvy nemôžu vyriešiť zodpovedajúcim spôsobom, ale že si to vyžaduje kolektívnu reakciu EÚ, založenú na dodržiavaní zásady viacúrovňového riadenia;

3.  pripomína, že vnútorný trh, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným kameňom EÚ; takisto pripomína, že výnimky v oblasti vnútorného trhu vedú k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci EÚ a ničia rovnaké podmienky na trhu;

4.  zdôrazňuje, že EÚ musí obnoviť stratenú vieru a dôveru svojich občanov zvýšením transparentnosti svojho rozhodovacieho procesu a zodpovednosti svojich inštitúcií, agentúr a neformálnych orgánov (ako je Euroskupina), posilnením spolupráce medzi inštitúciami a zlepšením svojej schopnosti konať;

5.  poukazuje na to, že dosiaľ ešte neboli v plnej miere využité všetky ustanovenia Lisabonskej zmluvy, hoci obsahujú niekoľko nevyhnutných nástrojov, ktoré bolo možné použiť na zabránenie niektorým z kríz, s ktorými je EÚ konfrontovaná, alebo sa mohli použiť na riešenie súčasných problémov bez toho, aby sa musela v krátkodobom horizonte iniciovať revízia zmluvy;

6.  zdôrazňuje, že metóda Spoločenstva je pre fungovanie EÚ najvhodnejšia a má v porovnaní s medzivládnou metódou niekoľko výhod, keďže ako jediná umožňuje väčšiu transparentnosť, efektívnosť, hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade a rovnaké právo Európskeho parlamentu a Rady pri spolurozhodovaní a zabraňuje fragmentácii inštitucionálnych povinnosti a rozvoju konkurujúcich si inštitúcií;

7.  domnieva sa, že medzivládne riešenia by mali byť len nástrojom poslednej možnosti, a to za prísnych podmienok, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práva EÚ, cieľ prehĺbenia európskej integrácie a ponechanie možnosti zapojiť sa aj pre nezúčastnené členské štáty, a je presvedčený, že by ich mali čo najskôr nahradiť postupy EÚ, a to aj v oblastiach, v ktorých nie všetky členské štáty spĺňajú podmienky účasti, aby tak EÚ mohla plniť svoje úlohy v jednotnom inštitucionálnom rámci; v tejto súvislosti sa vyslovuje proti vytváraniu nových inštitúcií mimo rámca EÚ a naďalej sa usiluje o začlenenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) do práva EÚ za predpokladu dostatočného uplatňovania demokratickej zodpovednosti, ako aj o začlenenie príslušných ustanovení fiškálnej dohody, ako to bolo plánované už v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe (TSCG) v hospodárskej a menovej únii, na základe posúdenia skúseností s jej vykonávaním; trvá na tom, že samotné rozhodovanie a fiškálne záväzky nesmú byť od seba oddelené;

8.  zdôrazňuje, že Európsky parlament priamo volený občanmi zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní legitimity EÚ a prostredníctvom neho sa rozhodovací systém EÚ zodpovedá občanom prostredníctvom zaistenia riadnej parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou na úrovni EÚ a legislatívneho spolurozhodovacieho postupu, ktorého rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť;

9.  pripomína, že Európsky parlament je parlamentom celej EÚ, a domnieva sa, že treba zabezpečiť riadnu demokratickú zodpovednosť aj v oblastiach, v ktorých nie sú zapojené všetky členské štáty, a to aj pokiaľ ide o špecifické opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa eurozóny;

10.  domnieva sa, že politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom by sa mal zintenzívniť a že by sa mala zvýšiť jeho zmysluplnosť a význam, a to bez toho, aby sa prekročili hranice ich príslušných ústavných právomocí; v tejto súvislosti poukazuje na to, že národné parlamenty majú najlepšie možnosti na to, aby svoju príslušnú vládu na vnútroštátnej úrovni poverili rokovaniami o európskych otázkach a kontrolovali jej činnosť v tejto oblasti, pričom Európsky parlament by mal zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a legitimitu európskej výkonnej moci;

11.  domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť transparentnosť a otvorenosť inštitúcií v EÚ, ako aj spôsob, akým sa oznamuje prijímanie politických rozhodnutí v EÚ; naliehavo žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie s cieľom uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a smernice 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi;

12.  pripomína, že je možné posilniť vyšetrovacie právomoci Európskeho parlamentu a európsku iniciatívu občanov (EIO) prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov EÚ, a opakuje svoju výzvu, aby Komisia navrhla revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov;

13.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia zreformovala európsku iniciatívu občanov tak, aby sa z nej stal fungujúci nástroj demokratickej angažovanosti, a aby pri tom zohľadnila svoje uznesenie z 28. októbra 2015(8) , a vyzýva Komisiu, aby okrem iného zvýšila informovanosť verejnosti o EIO a zabezpečila jej viditeľnosť; aby zabezpečila, aby bol softvér na elektronický zber podpisov užívateľsky prístupnejší, čím by sa stal dostupným osobám so zdravotným postihnutím; aby poskytla zodpovedajúce a komplexné právne a praktické usmernenia; zvážila zriadenie zvláštnej kancelárie pre európsku iniciatívu občanov vo svojich zastúpeniach vo všetkých v členských štátoch; podrobne vysvetľovala dôvody zamietnutia európskej iniciatívy občanov a aby preskúmať možnosti, ako návrhy obsiahnuté v týchto iniciatívach, ktoré nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti právomocí Komisie, postúpiť orgánom, do ktorých pôsobnosti patria;

14.  zastáva názor, že Európska dobrovoľnícka služba je neoddeliteľnou súčasťou budovania európskeho občianstva, a preto odporúča Komisii, aby preskúmala, ako by sa mohla uľahčiť účasť mladých ľudí na tejto aktivite;

Inštitucionálne usporiadanie, demokracia a zodpovednosť

Parlamenty

15.  trvá na tom, že legislatívne právomoci a kontrolné práva Európskeho parlamentu sa musia zaručiť, konsolidovať a posilniť, a to aj prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd a použitím zodpovedajúceho právneho základu zo strany Komisie;

16.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Európsky parlament zreformoval svoje pracovné metódy s cieľom vyrovnať sa s nadchádzajúcimi výzvami, a to posilnením vykonávania politickej kontroly nad Komisiou, aj pokiaľ ide o vykonávanie a uplatňovanie acquis v členských štátoch, obmedzením dohôd prijímaných v prvom čítaní na mimoriadne naliehavé prípady a na prípady, keď sa prijalo premyslené a explicitné rozhodnutie, a s cieľom zlepšiť v týchto prípadoch transparentnosť konania, ktoré viedlo k prijatiu takýchto dohôd; v tejto súvislosti pripomína Európskemu parlamentu aj návrhy na ďalšiu harmonizáciu vlastného volebného postupu uvedené v jeho uznesení z 11. novembra 2015 o reforme volebného práva Európskej únie(9) ;

17.  vyjadruje svoj úmysel viac využívať legislatívne iniciatívne správy podľa článku 225 ZFEÚ;

18.  zastáva názor, že Európsky parlament by mal vo svojom ústredí a vo všetkých delegáciách v členských štátoch zriadiť vstupný register, ktorý by občanom umožňoval odovzdávať dokumenty osobne, s osvedčením o obsahu;

19.  zastáva názor, že treba vytvoriť elektronický úradný vestník Európskeho parlamentu na účely overovania všetkých uznesení a správ, ktoré tento orgán schváli;

20.  nabáda v relevantných prípadoch na politický dialóg s národnými parlamentmi o obsahu legislatívnych návrhov; zdôrazňuje však, že rozhodnutia sa musia prijímať na úrovni ústavných právomocí a že existuje jasné vymedzenie príslušných rozhodovacích právomocí národných parlamentov a Európskeho parlamentu, kde národné parlamenty musia vykonávať svoju európsku funkciu na základe svojich národných ústav, najmä prostredníctvom kontroly svojich národných vlád ako členov Európskej rady a Rady, pretože to je úroveň, na ktorej sú najpovolanejšie na to, aby priamo ovplyvnili obsah európskeho legislatívneho procesu a kontrolovali ho; preto nesúhlasí s vytváraním nových spoločných parlamentných orgánov s rozhodovacími právomocami;

21.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v spoločných orgánoch, ako napríklad Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC) a medziparlamentná konferencia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, a v rámci článku 13 TSCG v hospodárskej a menovej únii na základe zásad konsenzu, výmeny informácií a konzultácie s cieľom vykonávať kontrolu nad svojimi správami; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa na medziparlamentných schôdzach zúčastňovali na vysokej politickej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebná užšia spolupráca medzi výbormi Európskeho parlamentu a ich národnými partnermi v rámci týchto spoločných orgánov, a to posilnením súdržnosti, transparentnosti a vzájomnej výmeny informácií;

22.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi národnými parlamentmi v oblasti parlamentnej kontroly, ako napr. usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred zasadnutiami Rady a po nich a s komisármi v primeranom časovom rámci, ako aj schôdze s národnými parlamentmi na účely výmeny skúseností s poslancami EP; podporuje zavedenie výmeny úradníkov inštitúcií a politických skupín medzi správnymi orgánmi Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

23.  zastáva názor, že treba zabezpečiť, aby sa zabránilo tzv. pozlacovaniu („gold-plating“) právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, a že národné parlamenty zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu;

Európska rada

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada tým, že nevyužíva hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, príliš často postupuje legislatívne záležitosti Európskej rade; domnieva sa, že prax Európskej rady „zadávať Rade úlohy“ prekračuje rámec roly orgánu stanovujúceho strategické usmernenia, ktorú mu prisudzujú zmluvy, a teda je v rozpore s literou a duchom zmlúv, konkrétne s článkom 15 ods. 1 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje, že Európska rada určuje všeobecné politické smerovanie a priority EÚ, nevykonáva však legislatívnu funkciu; domnieva sa, že treba zlepšiť pracovné vzťahy medzi Európskou radou a Európskym parlamentom;

25.  pripomína, že predseda Komisie bude volený Európskym parlamentom na základe návrhu Európskej rady s prihliadnutím na výsledky volieb do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách, a že preto – rovnako ako v roku 2014 – musia európske politické strany navrhnúť vedúcich kandidátov s cieľom dať ľuďom možnosť vybrať si, koho zvoliť za predsedu Komisie; víta návrh predsedu Komisie zmeniť a doplniť rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, pokiaľ ide o možnosť komisárov kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu;

26.  pripomína ďalej, že je možné zlúčiť funkciu predsedu Európskej rady s funkciou predsedu Komisie, hoci to nie je v záujme Európskeho parlamentu;

27.  vyzýva Európsku radu, aby využívala premosťovaciu doložku (článok 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ), ktorá Radu oprávňuje prejsť od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v príslušných prípadoch, v ktorých zmluvy v súčasnosti vyžadujú jednomyseľnosť;

28.  vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, aby vopred informoval Konferenciu predsedov o tom, aké názory má v úmysle prezentovať vo svojom prejave k Európskej rade;

Rada

29.  navrhuje, aby sa Rada transformovala na skutočne legislatívnu komoru znížením počtu zložení Rady prostredníctvom rozhodnutia Európskej rady, čím by sa vytvoril skutočne dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Radu a Európsky parlament, pričom Komisia by pôsobila ako výkonný orgán; navrhuje zapojiť v súčasnosti pôsobiace špecializované legislatívne zloženia Rady ako prípravné orgány pre verejné zasadnutie jedinej legislatívnej Rady podobným spôsobom, akým fungujú výbory v Európskom parlamente;

30.  trvá na tom, že je dôležité zaručiť transparentnosť legislatívneho rozhodovacieho procesu Rady vo všeobecnosti a zároveň zlepšiť výmenu dokumentov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a umožniť zástupcom Európskeho parlamentu prístup v úlohe pozorovateľov na zasadnutia Rady a jej orgánov, najmä v prípade rokovaní o právnych predpisoch;

31.  je presvedčený, že je možné zlúčiť funkciu predsedu Euroskupiny s funkciou člena Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti, pričom v takomto prípade navrhuje, aby predseda Komisie tohto člena Komisie vymenoval za podpredsedu Komisie; domnieva sa, že tomuto členovi Komisie by sa mali poskytnúť – po vytvorení fiškálnych kapacít a Európskeho menového fondu – všetky potrebné prostriedky a kapacity na uplatňovanie a presadzovanie existujúceho rámca správy hospodárskych záležitostí a na optimalizáciu rozvoja eurozóny v spolupráci s ministrami financií členských štátov eurozóny, ako je uvedené v správe Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(10) ;

32.  žiada, aby sa v rámci platnej zmluvy na predsedu a členov Euroskupiny vzťahovali vhodné mechanizmy demokratickej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, najmä aby predseda Euroskupiny odpovedal na parlamentné otázky; ďalej vyzýva na prijatie vnútorného rokovacieho poriadku a na zverejňovanie výsledkov;

33.  požaduje, aby Rada úplne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vždy, keď to zmluvy umožňujú, a aby ukončila prax prenášania sporných legislatívnych oblastí na Európsku radu, pretože je to v rozpore s literou a duchom zmluvy, v ktorej sa stanovuje, že Európska rada môže rozhodovať iba jednomyseľne a mala by tak robiť len v súvislosti so všeobecnými politickými cieľmi, a nie legislatívou;

34.  vyjadruje odhodlanie v plnej miere vykonávať ustanovenia zmluvy o posilnenej spolupráci tým, že sa zaviaže neudeliť súhlas so žiadnymi novými návrhmi o posilnenej spolupráci, pokiaľ sa zúčastnené členské štáty nezaviažu, že aktivujú osobitnú premosťovaciu doložku, ktorá je zakotvená v článku 333 ZFEÚ, a zabezpečuje prechod od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a od mimoriadneho k riadnemu legislatívnemu postupu;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité v plnej miere využívať postup posilnenej spolupráce zakotvený v článku 20 Zmluvy o EÚ, najmä medzi členskými štátmi eurozóny, aby tie členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí EÚ, mohli prostredníctvom tohto mechanizmu podporovať dosahovanie cieľov EÚ a posilňovať proces svojej integrácie, a to v medziach a za podmienok stanovených v článkoch 326 až 334 ZFEÚ;

Komisia

36.  vyjadruje odhodlanie posilniť úlohu Európskeho parlamentu pri voľbe predsedu Komisie posilnením formálnych konzultácií svojich politických skupín s predsedom Európskej rady, ako sa uvádza vo vyhlásení č. 11 pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, s cieľom zabezpečiť, aby Európska rada v plnej miere zohľadnila výsledky volieb pri predkladaní nominácie kandidáta, ktorého má Európsky parlament zvoliť, ako to bolo v prípade volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014;

37.  opakuje, že je potrebné, aby boli všetky návrhy Komisie plne odôvodnené a aby ich súčasťou bolo podrobné posúdenie vplyvu vrátane posúdenia týkajúceho sa ľudských práv;

38.  domnieva sa, že nezávislosť predsedu Komisie by sa mohla zvýšiť, keby každý členský štát určil najmenej troch kandidátov oboch pohlaví, o ktorých by zvolený predseda Komisie mohol pri zostavovaní svojej Komisie uvažovať;

39.  trvá na tom, aby sa zabezpečila lepšia koordinácia a podľa možností zastúpenie EÚ/eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, a poukazuje na to, že článok 138 ods. 2 ZFEÚ poskytuje právny základ pre prijatie opatrení na zabezpečenie jednotného zastupovania EÚ/eurozóny v rámci medzinárodných inštitúcií a konferencií;

40.  vyzýva na zavedenie formalizovaného a pravidelného dialógu o otázkach týkajúcich sa vonkajšieho zastupovania EÚ, ktorý by sa usporadúval v Európskom parlamente;

41.  pripomína, že Komisia, členské štáty a Európsky parlament a Rada, každý v rámci svojich právomocí, musia pomôcť zabezpečiť lepšie uplatňovanie a vykonávanie právnych predpisov EÚ a Charty základných práv;

Dvor audítorov

42.  uznáva kľúčovú úlohu Európskeho dvora audítorov pri zabezpečovaní lepšieho a premyslenejšieho využívania európskych finančných prostriedkov; pripomína, že okrem dôležitej úlohy poskytovať informácie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií má Dvor audítorov výborné postavenie na to, aby mohol poskytovať Európskemu parlamentu informácie potrebné na vykonávanie jeho úlohy a mandátu, pokiaľ ide o demokratickú kontrolu európskeho rozpočtu, a ponúkať informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom činností a politík financovaných EÚ s cieľom zlepšiť ich hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť; odporúča preto posilnenie Dvora audítorov; očakáva, že Dvor audítorov si naďalej zachová nezávislosť, integritu, nestrannosť a profesionalitu a zároveň bude vytvárať pevné pracovné vzťahy so svojimi zainteresovanými stranami;

43.  domnieva sa, že pretrvávajúci nedostatok spolupráce zo strany Rady znemožňuje Európskemu parlamentu prijať informované rozhodnutie o udelení absolutória, čo má za následok trvalý negatívny vplyv na to, ako občania vnímajú dôveryhodnosť inštitúcií EÚ a transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ; je presvedčený, že tento nedostatok spolupráce zároveň nepriaznivo ovplyvňuje fungovanie inštitúcií a diskredituje postup politickej kontroly rozpočtového hospodárenia stanovený v zmluvách;

44.  zdôrazňuje, že zloženie Dvora audítorov a jeho postup vymenúvania sú ustanovené v článkoch 285 a 286 ZFEÚ; domnieva sa, že Európsky parlament a Rada by mali mať rovnaké postavenie pri vymenúvaní členov Dvora audítorov, aby sa zabezpečila demokratická legitimita, transparentnosť a úplná nezávislosť týchto členov; žiada Radu, aby rešpektovala rozhodnutia prijaté Európskym parlamentom po vypočutí kandidátov nominovaných na členov Dvora audítorov;

Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor

45.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby zlepšili metódy spolupráce s VR a EHSV, a to aj v predlegislatívnej fáze počas vykonávania posúdení vplyvu, s cieľom zabezpečiť, aby ich stanoviská a posúdenia bolo možné zohľadňovať v priebehu celého legislatívneho procesu;

Agentúry

46.  zdôrazňuje, že každé prenesenie vykonávacích právomocí na agentúry EÚ si vyžaduje dostatočný stupeň kontroly nad rozhodnutiami a činnosťami agentúr EÚ zo strany zákonodarcu EÚ; pripomína, že účinný dohľad zahŕňa okrem iného vymenúvanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov agentúry EÚ, účasť v dozornej rade agentúry EÚ, právo veta vo vzťahu k určitým rozhodnutiam agentúry EÚ, informačné povinnosti a pravidlá transparentnosti a rozpočtového práva vo vzťahu k rozpočtu príslušnej agentúry EÚ;

47.  uvažuje o prijatí rámcového nariadenia pre agentúry EÚ, ktoré môžu vykonávať vykonávacie právomoci vzťahujúce sa na požadovanú mechanizmus politickej kontroly zo strany zákonodarcu EÚ a zahŕňajúce okrem iného právo Európskeho parlamentu vymenúvať a odvolávať riadiacich pracovníkov agentúry EÚ, mať účasť v dozornej rade agentúry EÚ, práva veta Európskeho parlamentu vo vzťahu k určitým rozhodnutiam agentúry EÚ, informačné povinnosti a pravidlá transparentnosti a rozpočtové práva Európskeho parlamentu vo vzťahu k rozpočtu príslušnej agentúry EÚ;

Dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality

48.  zdôrazňuje význam zásady subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 ZEÚ, ktorý je záväzný pre všetky inštitúcie a orgány EÚ, a význam nástrojov uvedených v Protokole č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality; v tejto súvislosti pripomína príslušné úlohy pridelené národným parlamentom a Výboru regiónov; navrhuje flexibilný prístup, pokiaľ ide o lehoty na postúpenie návrhov legislatívnych aktov zakotvené v uvedenom protokole, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila kvalitu svojich odpovedí na odôvodnené stanoviská;

49.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní uplatňovania zásady subsidiarity; poukazuje na to, že formálne možnosti národných parlamentov, pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, ponúkajú v tomto smere obrovské možnosti, treba však posilniť praktickú spoluprácu medzi národnými parlamentmi, aby okrem iného mohli v prípade údajného porušenia práva na základe úzkej vzájomnej spolupráce dosiahnuť kvórum potrebné podľa článku 7 ods. 3 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

50.  zdôrazňuje význam článku 9 ZFEÚ pre zabezpečenie toho, aby boli zohľadnené sociálne dôsledky právnych a politických opatrení EÚ;

Rozšírenie a prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

51.  pripomína, že akýkoľvek ďalší rozvoj HMÚ musí vychádzať z existujúcich právnych predpisov a ich vykonávania a nadväzovať na ne, a že takisto musí byť spojený s prehlbovaním jej sociálneho rozmeru;

52.  požaduje ďalšie inštitucionálne reformy s cieľom zvýšiť účinnosť a demokratickosť HMÚ s väčšími kapacitami, ktorá musí byť začlenená do inštitucionálneho rámca EÚ, v ktorom Komisia koná ako výkonný orgán a Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia;

Nový právny akt o hospodárskej politike

53.  pripomína svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o ústavných problémoch viacstranného riadenia v Európskej únii(11) , ktoré obsahovalo myšlienku zavedenia konvergenčného kódexu prijatého v rámci riadneho legislatívneho postupu s cieľom vytvoriť účinnejší rámec pre koordináciu hospodárskej politiky (s niekoľkými konvergenčnými kritériami, ktoré ešte treba vymedziť), otvorený všetkým členským štátom a podporený mechanizmom založeným na stimuloch;

54.  domnieva sa, že v horizonte piatich rokov by sa mal stanoviť obmedzený počet kľúčových oblastí pre štrukturálne reformy, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, rastový potenciál, reálnu hospodársku konvergenciu a sociálnu súdržnosť, a to s cieľom posilniť európske sociálne trhové hospodárstvo, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

55.  zdôrazňuje význam jasného rozdelenia právomocí medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, čím sa zvýši zodpovednosť členských štátov za vykonávacie programy a tiež úloha národných parlamentov v týchto programoch;

56.  žiada, aby sa zlepšilo využívanie dostupných nástrojov v spojení s článkom 136 ZFEÚ na uľahčenie prijímania a vykonávania nových opatrení v eurozóne;

Zjednodušený, cielenejší a demokratickejší proces európskeho semestra

57.  poukazuje na potrebu menšieho počtu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré by mali byť zároveň cielenejšie, a to na základe politického rámca stanoveného v konvergenčnom kódexe a ročnom prieskume rastu (RPR) a na základe konkrétnych návrhov, ktoré predloží každý členský štát v súlade s jeho príslušnými kľúčovými cieľmi reformy, zo širokej škály štrukturálnych reforiem, posilnenia konkurencieschopnosti, reálnej hospodárskej konvergencie a sociálnej súdržnosti;

58.  zdôrazňuje význam demografických trendov pre európsky semester a žiada, aby sa tomuto ukazovateľu pripisoval väčší význam;

59.  pripomína, že už existujú mechanizmy pre hospodársky dialóg, najmä vďaka zavedeniu „hospodárskeho dialógu“ v rámci balíka šiestich a balíka dvoch legislatívnych aktov; domnieva sa, že ide o účinný nástroj umožňujúci Európskemu parlamentu, aby mu bola priznaná významnejšia úloha v rámci európskeho semestra s cieľom posilniť dialóg medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a Euroskupinou, a navrhuje formalizáciu kontrolnej úlohy Európskeho parlamentu v rámci európskeho semestra prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody, ako Európsky parlament požadoval pri viacerých príležitostiach; okrem toho víta a podporuje zapojenie národných parlamentov na vnútroštátnej úrovni a spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v rámci európskeho semestra a všeobecnej správy ekonomických záležitostí vo všeobecnosti, napríklad prostredníctvom Európskeho parlamentného týždňa a „konferencie podľa článku 13“; navyše sa domnieva, že zapojenie sociálnych partnerov do európskeho semestra by sa mohlo zlepšiť;

60.  vyzýva na začlenenie príslušných ustanovení fiškálnej dohody do právneho rámca EÚ na základe komplexného posúdenia jeho vykonávania a do takej miery, do akej dosiaľ nebola pokrytá existujúcimi sekundárnymi právnymi predpismi;

Úloha rozpočtu EÚ v hospodárskej a menovej únii (HMÚ)

61.  poukazuje na to, že pri prijímaní budúceho nariadenia o VFR je možné prejsť od jednomyseľného súhlasu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a to uplatnením ustanovení článku 312 ods. 2 ZFEÚ; vyzdvihuje dôležitosť vytvorenia prepojenia medzi dĺžkou trvania volebného obdobia Európskeho parlamentu, mandátom Komisie a dĺžkou trvania VFR, ktorú je podľa ustanovení článku 312 ods. 1 ZFEÚ možné znížiť na päť rokov; žiada, aby sa prijímanie ďalších VFR zosúladilo s nasledujúcim parlamentným obdobím; vyzýva Radu, aby túto demokratickú požiadavku podporila;

62.  víta správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; želá si vrátiť sa k litere a duchu zmlúv a zmeniť súčasný systém založený na príspevkoch stanovených podľa hrubého národného dôchodku (HND) na systém založený na skutočných vlastných zdrojoch EÚ a časom aj na rozpočte eurozóny, pre ktoré existuje celý rad nápadov;

63.  pripomína, že podľa článku 24 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, sa všetky výdavky a príjmy EÚ a Euratomu zahrnú do všeobecného rozpočtu EÚ v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Zvýšená investičná kapacita EÚ

64.  vyzýva na lepšie využívanie existujúcich štrukturálnych fondov s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ a na posilniť investičnú kapacitu EÚ využívaním inovačných prístupov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý zahŕňa špecifické nástroje poskytujúce financovanie a záruky pre projekty infraštruktúry v záujme EÚ;

65.  trvá na úplnom vykonávaní rámca týkajúceho sa balíka dvoch a šiestich legislatívnych aktov a európskeho semestra a na potrebe riešiť najmä makroekonomické nerovnováhy a zabezpečiť dlhodobú kontrolu nad deficitom a stále veľmi vysokými úrovňami dlhu, a to fiškálnou konsolidáciou podporujúcou rast a zvýšením efektivity výdavkov, uprednostňovaním produktívnych investícií, poskytovania stimulov pre spravodlivé a udržateľné štrukturálne reformy a zohľadňovaním podmienok obchodného cyklu;

Vytvorenie fiškálnej kapacity v rámci eurozóny prostredníctvom časti rozpočtu EÚ

66.  pripomína, že euro je menou EÚ a že zamýšľaným účelom rozpočtu EÚ je plniť ciele EÚ stanovené v článku 3 ZEÚ a financovať spoločné politiky, pomáhať slabým regiónom uplatňovaním zásady solidarity, dokončiť vnútorný trh, podporovať európsku súčinnosť, reagovať na existujúce a nové problémy, ktoré si vyžadujú celoeurópsky prístup, a tým tiež pomáhať menej rozvinutým členským štátom dohnať ostatné štáty a dospieť do stavu, ktorý im umožní pristúpiť k eurozóne;

67.  berie na vedomie rozličné návrhy na zavedenie rozpočtovej kapacity v rámci eurozóny; poukazuje na to, že tieto návrhy pripisujú tejto kapacite rozdielne funkcie a môžu mať rôznu podobu; pripomína, že Európsky parlament trvá na tom, že takáto kapacita by sa mala vytvoriť v rámci EÚ;

68.  poukazuje na skutočnosť, že hoci to, či sa takáto kapacita bude môcť vytvoriť v rámci súčasnej zmluvy, bude závisieť od podoby, funkcie a veľkosti novej rozpočtovej kapacity, v rámci zmlúv je možné zdvihnúť stropy vlastných zdrojov, ustanoviť nové kategórie vlastných zdrojov (aj keď tieto vlastné zdroje budú pochádzať len od určitého počtu členských štátov) a vyčleniť určité príjmy na financovanie špecifických výdavkových položiek; okrem toho zdôrazňuje, že rozpočet EÚ už poskytuje záruky na osobitné úverové operácie a že existuje viacero nástrojov flexibility, v prípade ktorých je možná mobilizácia prostriedkov nad rámec výdavkových stropov MFF;

69.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje začlenenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu do právneho rámca EÚ za predpokladu dostatočnej demokratickej zodpovednosti;

70.  domnieva sa, že zriadenie európskej fiškálnej kapacity a Európskeho menového fondu môžu byť krokmi smerujúcimi k vytvoreniu európskeho ministerstva financií, ktoré by sa malo zodpovedať Európskemu parlamentu;

71.  žiada, aby sa venovala náležitá pozornosť hlavným zisteniam skupiny expertov vytvorenej Komisiou s cieľom vytvoriť fond na splatenie dlhu;

Jednotný trh a finančná integrácia

72.  domnieva sa, že jednotný trh je jedným zo základných pilierov EÚ a že má zásadný význam pre prosperitu, rast a zamestnanosť v EÚ; poukazuje na to, že jednotný trh, ktorý prináša hmatateľné výhody tak spoločnostiam, ako aj spotrebiteľom, má rastový potenciál, ktorý ešte nebol úplne využitý, najmä pokiaľ ide o digitálny jednotný trh, finančné služby, energetiku, bankovú úniu a úniu kapitálových trhov; požaduje preto dôkladnejšiu kontrolu správneho uplatňovania a lepšie presadzovanie existujúceho acquis v týchto oblastiach;

73.  požaduje rýchle, ale postupné dokončenie bankovej únie založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM) a európskom systéme ochrany vkladov (EDIS) a zabezpečenej primeraným a fiškálne neutrálnym zabezpečovacím mechanizmom; víta dohodu o prechodnom mechanizme financovania, kým nezačne fungovať jednotný fond na riešenie krízových situácií, a požaduje vytvorenie európskeho programu na riešenie platobnej neschopnosti;

74.  pripomína, že európske orgány dohľadu by mali konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej kvality, účinnej a súdržnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozdielnu povahu účastníkov finančného trhu; domnieva sa, že otázky týkajúce sa všetkých členských štátov by sa mali klásť všetky členské štáty, ktoré by o nich mali aj diskutovať a rozhodovať, a že je nevyhnutné upevniť rovnaké podmienky vnútri jednotného trhu tým, že sa vytvorí jednotný súbor pravidiel platný pre všetkých účastníkov finančného trhu v EÚ s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu v oblasti finančných služieb a nekalej hospodárskej súťaži vznikajúcim v dôsledku nerovnakých podmienok;

75.  požaduje zriadenie skutočnej únie kapitálových trhov;

76.  podporuje vytvorenie systému orgánov pre konkurencieschopnosť združujúceho vnútroštátne orgány zodpovedné za sledovanie pokroku v oblasti konkurencieschopnosti v jednotlivých členských štátoch a navrhuje, aby sledovanie pokroku takéhoto systému bolo pod dohľadom Komisie;

77.  považuje za nevyhnutné zlepšiť automatickú výmenu informácií medzi národnými daňovými orgánmi s cieľom zabrániť daňovým únikom a daňovým podvodom, daňovému plánovaniu, narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ako aj podporovať koordinované opatrenia na boj proti daňovým rajom; požaduje prijatie smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb a vymedzenie spoločných cieľov postupného zbližovania; považuje za nevyhnutné podujať sa na komplexné preskúmanie existujúcich právnych predpisov v oblasti DPH, pričom by sa malo okrem iného riešiť aj zavedenie zásady krajiny pôvodu;

Demokratickejšia inštitucionálna štruktúra HMÚ

78.  pripomína, že je potrebné zabezpečiť riadnu demokratickú legitimitu a zodpovednosť na úrovni rozhodovania, pričom národné parlamenty by mali kontrolovať národné vlády a mala by sa posilniť kontrolná úloha Európskeho parlamentu na úrovni EÚ, a to aj pokiaľ ide o ústrednú úlohu, ktorú by mal spolu s Radou zohrávať pri prijímaní konvergenčného kódexu, a to riadnym legislatívnym postupom;

79.  podporuje všeobecné využívanie tzv. premosťovacej doložky zakotvenej v článku 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ; pripomína, že Komisia vo svojej koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu(12) navrhla vytvorenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti na základe článku 136 ZFEÚ alebo článku 352 ZFEÚ, v prípade potreby aj prostredníctvom posilnenej spolupráce; poukazuje na to, že v prípade posilnenej spolupráce by sa použitím článku 333 ods. 2 ZFEÚ, ktorý stanovuje uplatnenie riadneho legislatívneho postupu, posilnila demokratická legitimita a účinnosť správy EÚ a úloha Európskeho parlamentu v tejto oblasti;

80.  opakuje, že medziparlamentná spolupráca by sa nemala viesť k zriadeniu nového spoločného parlamentného orgánu alebo novej inštitúcie, keďže euro predstavuje menu EÚ a Európsky parlament je parlamentom EÚ; pripomína, že HMÚ zriadila EÚ, ktorej občania sú na úrovni EÚ priamo zastúpení Európskym parlamentom, ktorý musí nájsť a musí byť schopný realizovať spôsoby, ako zaručiť parlamentnú demokratickú zodpovednosť rozhodnutí špecifických pre eurozónu;

81.  trvá na tom, že Komisii sa musia udeliť právomoci na vykonávanie a presadzovanie všetkých budúcich alebo súčasných nástrojov prijatých v oblasti HMÚ;

82.  považuje za nevyhnutné riešiť nedostatky v existujúcej inštitucionálnej štruktúre HMÚ, najmä jej demokratický deficit, pričom treba zohľadniť aj skutočnosť, že niektoré časti zmluvy môžu byť pod dohľadom Súdneho dvora, zatiaľ čo iné sú z takejto kontroly vyňaté; domnieva sa, že na podrobné vykonávanie článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ je potrebná posilnená parlamentná kontrola, pokiaľ ide o užšiu koordináciu hospodárskych politík;

83.  zastáva názor, že diferencovaná integrácia by mala ostať otvorená všetkým členským štátom;

84.  pripomína, že prioritou by mal byť riadny legislatívny a rozpočtový postup na úrovni EÚ, v prípade potreby s využitím výnimiek a so zriadením vyhradených rozpočtových riadkov; pripomína, že akékoľvek iné ustanovenia, ako napríklad ustanovenia o eurozóne alebo o posilnenej spolupráci, by sa mali použiť len vtedy, keď uvedené postupy nie sú z právneho ani politického hľadiska možné;

Dokončenie vnútorného trhu ako prvý zdroj rastu

85.  vyjadruje presvedčenie, že prehĺbenie HMÚ by malo ísť ruka v ruke s dokončením vnútorného trhu prostredníctvom odstránenia všetkých zostávajúcich vnútorných prekážok, najmä pokiaľ ide o energetickú úniu, spoločný digitálny trh a trh so službami;

86.  žiada úplné presadzovanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou podľa článku 194 ZFEÚ v záujme vytvorenia energetickej únie;

87.  podporuje posilnenie úloh a právomocí Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) smerujúce k vytvoreniu európskej agentúry pre energiu podľa článku 54 Zmluvy o Euratome, ako aj zriadenie európskej strategickej rezervy založenej na kombinácii vnútroštátnych rezerv a spoločného strediska pre rokovania s dodávateľmi s cieľom dokončiť inštitucionálnu štruktúru energetickej únie;

88.  podporuje využívanie projektových dlhopisov v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a energetiky;

89.  vyzýva Komisiu, aby použila článok 116 ZFEÚ, ktorý Európskemu parlamentu a Rade poskytuje potrebný právny základ na to, aby konali v súlade s riadnym legislatívnym postupom s cieľom odstrániť praktiky, ktoré prostredníctvom škodlivých daňových politík vedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

Sociálny rozmer

90.  zdôrazňuje, že práva pracovníkov, najmä v prípadoch, keď uplatňujú svoje právo na mobilitu, by mali byť zaručené spolu s ich sociálnymi právami, a to pri plnom využití príslušných právnych nástrojov stanovených v hlavách IV, IX a X tretej časti ZFEÚ a v súlade s Chartou základných práv EÚ s cieľom zabezpečiť pre EÚ stabilný sociálny základ; poukazuje v tejto súvislosti najmä na práva vychádzajúce zo smernice 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov a nariadenia (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci EÚ;

91.  zdôrazňuje význam vytvárania sociálnej Európy tak, aby mal projekt európskej integrácie aj naďalej podporu pracovníkov;

92.  poukazuje na význam podpory myšlienky minimálnej mzdy určenej každým členským štátom, poznamenáva, že preskúmanie možností systému minimálnych príspevkov v nezamestnanosti by si vyžadovalo spoločné pravidlá a podmienky na trhu práce EÚ, a navrhuje, aby sa podľa súčasných ustanovení zmluvy prijal legislatívny návrh s cieľom znížiť jestvujúce prekážky pre zamestnancov;

93.  poukazuje na nástroje, ktoré poskytuje EÚ, a na potrebu aktívne zapájať do trhu práce mladých pracovníkov a ďalej podporovať výmenu mladých pracovníkov v súlade s článkom 47 ZFEÚ;

94.  vyzýva Komisiu, aby do hodnotenia makroekonomickej výkonnosti členských štátov začlenila kritériá v oblasti zamestnanosti a aby odporúčala a podporovala štrukturálne reformy aj s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie regionálnych a sociálnych fondov;

95.  vyzýva Komisiu, aby riadne posúdila potrebu opatrení EÚ a potenciálny hospodársky, sociálny a environmentálny dosah alternatívnych politík, kým navrhne novú iniciatívu (napr. legislatívne návrhy, nelegislatívne iniciatívy, vykonávacie a delegované akty), v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva;

96.  vyzýva na vytvorenie nového sociálneho paktu (ktorý by mohol mať formu sociálneho protokolu) zameraného na posilnenie európskeho sociálneho trhového hospodárstva a na znižovanie nerovností, ktorý by zabezpečil dodržiavanie základných práv všetkých občanov, a to okrem iného vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a na slobodu pohybu; poukazuje na to, že takýto pakt by mohol posilniť koordináciu sociálnych politík členských štátov;

97.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom záväzných dohôd medzi sociálnymi partnermi v súlade s článkami 151 až 161 ZFEÚ oživila sociálny dialóg v EÚ;

Vonkajšia činnosť

Zvyšovanie účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)

98.  zastáva názor, že komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam by sa mal posilniť bližším spojením rôznych subjektov a nástrojov vo všetkých fázach cyklu konfliktu;

99.  trvá na uplatnení ustanovení článku 22 Zmluvy o EÚ na vytvorenie všeobecného strategického rámca pre strategické záujmy a ciele stanovené v článku 21 ZEÚ a na prijímanie rozhodnutí o týchto záujmoch a cieľoch, ktorý sa môže rozšíriť nad rámec SZBP na ďalšie oblasti vonkajšej činnosti a ktorý si vyžaduje súdržnosť s ďalšími politikami, ako je obchod, poľnohospodárstvo a rozvojová pomoc; pripomína, že rozhodnutia prijaté na základe takejto stratégie by mohli byť vykonávané prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou; poukazuje na to, že demokratická legitimita týchto rozhodnutí by sa mohla posilniť, pokiaľ by Rada a Európsky parlament prijímali spoločné strategické dokumenty na základe návrhov predkladaných vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Komisie (VP/PK);

100.  požaduje posilnenie parlamentného dohľadu nad vonkajšou činnosťou EÚ, a to aj pokračovaním pravidelných konzultácií s VP/PK, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou, a dokončenie rokovaní o nahradení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002 o prístupe k citlivým informáciám Rady v oblasti SZBP;

101.  považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ boli začlenení do ESVČ, a to aj prostredníctvom presunu ich rozpočtu z riadkov v rámci SZBP do riadkov ESVČ, keďže by to zvýšilo súdržnosť úsilia EÚ;

102.  žiada, aby sa využíval článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorým sa Rade umožňuje prijímať určité rozhodnutia o otázkach SZBP kvalifikovanou väčšinou, ako aj premosťovacia doložka uvedená v článku 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ o postupnom prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré nemajú vojenský alebo obranný dosah; pripomína, že článok 20 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom sú obsiahnuté ustanovenia o posilnenej spolupráci, vytvára pre členské štáty ďalšie možnosti, aby pokročili v oblasti SZBP, a mal by sa preto používať;

103.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zvýšiť pružnosť rozpočtových pravidiel pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabrániť oneskoreniu operatívneho vyplácania finančných prostriedkov EÚ, a tým zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na krízy rýchlym a účinným spôsobom; považuje v tomto ohľade za nevyhnutné, aby sa pre oblasť humanitárnej pomoci vytvorilo zrýchlené konanie s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc vyplatila čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom;

104.  naliehavo vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby dodržiavali svoje príslušné záväzky okamžite a v plnom rozsahu informovať Európsky parlament vo všetkých fázach procesu rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd, ako je stanovené v článku 218 ods. 10 ZFEÚ a ako sa uvádza v medziinštitucionálnej dohode s Komisiou a Radou;

105.  poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že Európsky parlament má podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ právo byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd – aj v prípade, keď sa týkajú SZBP – s cieľom umožniť mu vykonávať vlastné právomoci s plnou znalosťou činnosti EÚ ako celku; očakáva preto, že medziinštitucionálne rokovania, ktoré sa majú uskutočniť v súvislosti s vylepšením praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v kontexte vyjednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd, riadne zohľadnia judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

Smerom k spoločnej obrannej politike

106.  žiada, aby sa podnikli postupné kroky smerom k zavedeniu spoločnej obrannej politiky (článok 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a napokon aj spoločnej obrany, ktorá sa môže zaviesť jednomyseľným rozhodnutím Európskej rady, a aby sa zároveň posilnila civilná a občianska spoločnosť na základe prístupov na predchádzanie konfliktom a ich riešenie vychádzajúcich zo zásady odmietania násilia, najmä prostredníctvom zvýšenia finančných, administratívnych a ľudských zdrojov vyčlenených na mediáciu, dialóg, zmierenie a okamžitú reakciu na krízy založenú na organizáciách občianskej spoločnosti;

107.  navrhuje ako prvý krok v tomto smere, aby sa vykonali ustanovenia článku 46 Zmluvy o EÚ o zriadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, keďže tento nástroj by ambicióznejším členským štátom umožnil užšiu a koordinovanejšiu spoluprácu v oblasti obrany pod záštitou EÚ a oprávnil by ich využívať inštitúcie, nástroje a rozpočet EÚ;

108.  odporúča zriadenie stálej Rady ministrov obrany pod vedením VP/PK s cieľom koordinovať obranné politiky členských štátov, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť a boj proti terorizmu, a spoločne rozvíjať stratégie a priority EÚ v oblasti obrany;

109.  trvá na vypracovaní bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane na základe globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorú predloží VP/PK, ako aj Bratislavskej agendy, pretože takýto dokument by ďalej vymedzil strategické ciele EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a určil by existujúce a požadované spôsobilosti; vyzýva Komisiu, aby svoje prebiehajúce prípravné práce na európskom obrannom akčnom pláne založila na výsledkoch budúcej bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá by sa mala zaoberať aj otázkou, ako a za akých okolností je použitie vojenskej sily vhodné a opodstatnené;

110.  zdôrazňuje potrebu vymedziť spoločnú európsku politiku v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania (článok 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ), ktorá by zahŕňala spoločné plánovanie, rozvoj a obstarávanie vojenských spôsobilostí a ktorá by obsahovala aj návrhy na reakcie v prípade kybernetických, hybridných a asymetrických hrozieb; nabáda Komisiu, aby pracovala na ambicióznom akčnom pláne v oblasti európskej obrany, ako sa oznámilo v pracovnom programe na rok 2016;

111.  zdôrazňuje veľký potenciál Európskej obrannej agentúry (EDA) na to, aby pomáhala rozvíjať jednotný trh v oblasti obrany, ktorý bude konkurencieschopný, efektívny, podložený intenzívnym výskumom, vývojom a inováciami a zameraný na vytváranie špecializovaných pracovných miest, a zasadzuje sa o to, aby sa na tento účel preskúmali možnosti verejno-súkromných partnerstiev; pripomína, že je naliehavo potrebné posilniť EDA tým, že sa jej poskytnú potrebné zdroje a politická podpora, čo jej umožní zohrávať vedúcu a koordinačnú úlohu pri rozvoji, výskume a obstarávaní spôsobilostí; opakuje svoje stanovisko, že najlepšie by sa to dalo dosiahnuť financovaním nákladov na zamestnancov agentúry a jej prevádzkových nákladov z rozpočtu EÚ;

112.  poukazuje na článok 44 ZEÚ, ktorý obsahuje ustanovenia o zvýšenej flexibilite a zavádza možnosť poveriť vykonávaním úloh krízového riadenia skupinu členských štátov, ktoré by vykonávali takéto úlohy v mene EÚ a pod politickou kontrolou a strategickým vedením Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a ESVČ;

113.  navrhuje, aby sa článok 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ použil na vytvorenie počiatočného fondu pozostávajúceho z príspevkov členských štátov s cieľom financovať prípravné činnosti v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktoré sa neúčtujú na ťarchu rozpočtu EÚ;

114.  zdôrazňuje význam rozšírenia spoločného financovania na oblasť vojenských misií SBOP, a to aj prostredníctvom mechanizmu Athena, keďže by sa tým obmedzili finančné demotivačné faktory na strane členských štátov, pokiaľ ide o príspevky na vojenské misie a operácie SBOP, vďaka čomu by sa zlepšila schopnosť EÚ reagovať na krízy;

115.  žiada o vytvorenie stáleho civilného a vojenského veliteľstva s útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC); vyzýva na inštitucionalizáciu rozličných európskych vojenských štruktúr (okrem iného rôznych bojových skupín, európskych vojenských jednotiek, obrannej spolupráce Francúzska a Spojeného kráľovstva a spolupráce krajín Beneluxu v oblasti protivzdušnej obrany) do rámca EÚ a zvýšenie využiteľnosti bojových skupín EÚ, okrem iného rozšírením spoločného financovania a zvážením ich štandardného nasadzovania ako síl prvého sledu v budúcich scenároch krízového riadenia;

116.  poznamenáva, že toto stále veliteľstvo by sa mohlo zapojiť do stáleho plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a zohrávať významnú koordinačnú úlohu, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; zastáva názor, že doložka o vzájomnej obrane, ako sa stanovuje v tomto článku a ako sa jej dovolávalo Francúzsko počas zasadnutia Rady pre zahraničné veci 17. novembra 2015, sa môže stať katalyzátorom ďalšieho rozvoja bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, čo povedie k posilneniu záväzku všetkých členských štátov;

117.  domnieva sa, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO na všetkých úrovniach v oblastiach, ako sú rozvoj spôsobilostí a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v oblasti hybridných hrozieb, a zintenzívniť úsilie o odstránenie zostávajúcich politických prekážok; naliehavo vyzýva na komplexné politické a vojenské partnerstvo medzi EÚ a NATO;

118.  vyzýva na prijatie ráznych krokov s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja (na základe článku 208 ZFEÚ), a požaduje zlepšenie systému hodnotenia vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytvorenie mechanizmu rozhodcovského konania s cieľom odstrániť všetky nezrovnalosti v jednotlivých politikách EÚ, pričom predseda Komisie by mal mať politickú zodpovednosť za vypracovanie všeobecných usmernení a riešenie záležitostí v súlade so záväzkami EÚ v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

Spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)

119.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné dodržiavať základné práva a slobody a trvať na tom, že je potrebný demokratický a súdny dohľad nad politikami boja proti terorizmu, vzhľadom na nedávne útoky a nárast teroristických hrozieb má však nanajvýš dôležitý význam aj systematická a štruktúrovaná výmena informácií a údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami, ako aj s agentúrami Europol, Frontex a Eurojust, ktorú treba zaviesť čo najskôr;

120.  poukazuje na to, že rovnako ako pri predchádzajúcich útokoch boli páchatelia útokov v Paríži bezpečnostným orgánom už známi a boli predmetom vyšetrovania a opatrení dohľadu; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že členské štáty si nevymieňali údaje o týchto osobách, a to napriek požiadavkám článku 88 ZFEÚ; vyzýva Radu, aby na základe článku 352 ZFEÚ schválila povinnú výmenu údajov medzi členskými štátmi; zastáva názor, že pokiaľ nebude možné dosiahnuť jednomyseľnosť, mal by sa využiť potenciál posilnenej spolupráce;

121.  vyzýva Komisiu a Radu, aby komplexne posúdili protiteroristické a s nimi súvisiace opatrenia EÚ, aby preskúmali najmä implementáciu týchto opatrení do práva a praxe členských štátov, mieru spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v dotknutej oblasti, predovšetkým s agentúrami Europol a Eurojust, a aby zodpovedajúcim spôsobom zhodnotili pretrvávajúce nedostatky a súlad týchto opatrení so záväzkami EÚ v oblasti základných práv a využili pritom postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

122.  v tejto súvislosti pripomína, že v článku 222 ZFEÚ sa ustanovuje doložka o solidarite, ktorá môže byť a mala by byť využitá, keď sa niektorý členský štát stane terčom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou;

123.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s utečeneckou krízou ešte nebola aktivovaná smernica o dočasnej ochrane, a to napriek tomu, že jej cieľom je riešiť masový prílev štátnych príslušníkov tretích krajín;

124.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spravodlivú a účinnú spoločnú azylovú a prisťahovaleckú politiku EÚ, ktorá je založená na zásade solidarity, nediskriminácie, zásade zákazu vrátenia alebo vyhostenia a zásade lojálnej spolupráce medzi všetkými členskými štátmi, ktorá by mala zabezpečovať aj spravodlivé prerozdelenie žiadateľov o azyl v rámci EÚ; zastáva názor, že táto politika by mala zahŕňať všetky členské štáty; pripomína členským štátom, že v tomto smere majú záväzky, a zdôrazňuje, že nový azylový a migračný rámec by mal byť založený na základných právach migrantov;

125.  poukazuje na to, že sú potrebné ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby sa spoločný európsky azylový systém stal skutočne jednotným systémom; vyzýva členské štáty, aby svoje právne predpisy a postupy, pokiaľ ide o kritériá stanovujúce to, kto spĺňa podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany, a o záruky týkajúce sa postupov medzinárodnej ochrany a podmienky prijímania, harmonizovali s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie a so stanovenými najlepšími postupmi v partnerských členských štátoch;

126.  víta prijatie nariadenia (EÚ) 2016/1624, ktorým sa rozširujú úlohy a právomoci agentúry Frontex a ktorým sa táto agentúra premenúva na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž; domnieva sa, že táto agentúra by v prípade potreby mohla mať podporu vojenských nástrojov, ako sú európske námorné sily (Euromarfor) a modernizované európske zbory (Eurocorps) spolu so zdrojmi združenými prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce; zdôrazňuje, že nariadenie trvá na tom, že členské štáty by mali vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov vkladať údaje do európskych databáz; navrhuje, aby sa zvážila aj možnosť interoperability databáz pohraničných orgánov (ako je Eurodac) a interoperability s databázami Europolu;

127.  požaduje urýchlenú revíziu dublinského nariadenia, a to zavedením stáleho, celounijného a právne záväzného systému rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi na základe spravodlivého a povinného prideľovania;

128.  poukazuje na to, že vzhľadom na nebývalé prílevy migrantov, ktorí prišli a neprestajne prichádzajú na vonkajšie hranice EÚ, a na ustavičný nárast počtu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu potrebuje EÚ záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v migračnej agende Komisie;

129.  požaduje podpísanie dohôd s bezpečnými tretími krajinami s cieľom kontrolovať a znížiť migračné toky pred tým, ako migranti prídu na hranice EÚ; zároveň trvá na prísnych postupoch pre návrat žiadateľov s neopodstatneným nárokom;

130.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili výdavky na odbornú prípravu odborníkov na azyl a na zvýšenie efektívnosti postupov vybavovania žiadostí o azyl;

131.  domnieva sa, že vonkajší rozmer by sa mal pri odstraňovaní základných príčin a snahe o zastavenie tokov neregulárnych migrantov do Európy zamerať na spoluprácu s tretími krajinami; zastáva názor, že dôraz treba i naďalej klásť na partnerstvá a spoluprácu s kľúčovými krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami; odporúča, aby sa pri spolupráci s tretími krajinami posudzovali azylové systémy daných krajín, podpora, ktorú poskytujú utečencom, ako aj ich schopnosť a ochota bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu osôb do týchto krajín a cez ne; uznáva, že je potrebné zvýšiť účinnosť návratového systému EÚ, je však presvedčený, že o návrate migrantov by sa malo uvažovať len vtedy, ak ho možno uskutočniť za bezpečných podmienok a pri plnom dodržaní základných a procesných práv príslušných migrantov;

132.  víta skutočnosť, že nové nariadenie (EÚ) 2016/1624 o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž stanovuje, že pokiaľ sa kontrola vonkajších hraníc stane neúčinnou do takej miery, že bude ohrozené fungovanie schengenského priestoru buď z dôvodu, že členský štát neprijme potrebné opatrenia, alebo preto, že členský štát nepožiadal agentúru Frontex o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevykonáva, Komisia môže Rade predložiť návrh rozhodnutia stanovujúci opatrenia, ktoré má agentúra vykonať, a požadujúci, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení; ďalej poukazuje na to, že toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti členov tímu a mechanizmu podávania sťažností na účely monitorovania a zabezpečenia dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry;

133.  je presvedčený, že by bolo potrebné posilniť ľudské a finančné kapacity Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), pokiaľ by mal koordinovať všetky žiadosti o azyl v EÚ a mal by sa nasadiť na podporu členských štátov pod osobitným migračným tlakom pri spracovaní žiadostí o azyl, pričom do jeho mandátu by sa malo zahrnúť začatie spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych zásahov podobných tým, o aké bol nariadením (EÚ) č. 1168/2011 rozšírený mandát agentúry Frontex;

134.  zdôrazňuje význam zlepšenia koordinácie medzi úradom EASO, agentúrou Frontex a úradom európskeho ombudsmana s cieľom umožniť plynulejšie prijímanie správ včasného varovania v prípade obzvlášť vysokého migračného tlaku, kedy môže dôjsť k ohrozeniu dodržiavania základných slobôd žiadateľov o azyl; považuje za možné, aby Komisia tieto správy včasného varovania využila ako základ na začatie núdzových opatrení ustanovených v článku 78 ods. 3 ZFEÚ;

135.  považuje za nevyhnutné, aby sa posilnila úloha Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu s rovnocenným postavením s Radou prostredníctvom uplatnenia článku 81 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa umožňuje zmeniť proces prijímania rozhodnutí v oblasti rodinného práva s cezhraničným dôsledkami na riadny legislatívny postup, ak o tom jednomyseľne rozhodne Rada po porade s Európskym parlamentom; žiada, aby sa pri rozhodovaní o všetkých ostatných politikách v oblasti SVV prešlo na riadny legislatívny postup, pričom by sa mala využiť premosťovacia doložka podľa článku 48 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

136.  vyzýva Komisiu, aby na základe článku 83 ZFEÚ navrhla minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia pojmov a sankcií súvisiacich s bojom proti terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu zneužívaniu žien a detí, nedovolenému obchodovanie s drogami, nedovolenému obchodovanie so zbraňami, praniu špinavých peňazí, korupcii, falšovaniu platobných prostriedkov, počítačovej kriminalite a organizovanej trestnej činnosti;

137.  trvá na tom, aby sa do praxe uviedli zásady zakotvené v Lisabonskej zmluve, ktorými sú solidarita a rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, zásada vzájomného uznávania vo vykonávaní politík v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (článok 70 ZFEÚ), ako aj ustanovenia Charty základných práv EÚ;

138.  domnieva sa, že EÚ musí zaručovať ochranu ľudských práv a základných slobôd a neustále dodržiavanie kodanských kritérií, a že musí zabezpečiť, aby všetky členské štáty rešpektovali spoločné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

139.  zdôrazňuje význam dokončenia tzv. balíka procesných záruk, najmä prostredníctvom vypracovania právnych predpisov o administratívnom zaistení a zaistení maloletých, čo sú oblasti, v ktorých pravidlá mnohých členských štátov nie sú plne v súlade s ľudskými právami a inými medzinárodnými normami;

140.  zdôrazňuje význam ďalšieho pokroku pri rozvíjaní európskeho trestného práva, a to najmä pokiaľ ide o vzájomné uznávanie a výkon rozhodnutí v oblasti trestného práva;

141.  zdôrazňuje význam rozvoja európskej justičnej kultúry ako základného predpokladu na dosiahnutie toho, aby sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stal pre občanov skutočnosťou a zaručil lepšie uplatňovanie práva EÚ;

142.  zastáva názor, že treba vymenovať európskeho prokurátora s cieľom bojovať proti organizovanému zločinu, podvodom a korupcii, chrániť finančné záujmy EÚ a napraviť fragmentáciu európskeho priestoru presadzovania práva;

143.  zdôrazňuje, že podľa článku 86 ZFEÚ sa môže zriadiť Európska prokuratúra s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy EÚ, len so súhlasom Európskeho parlamentu; preto opakuje odporúčania uvedené vo svojich uzneseniach z 12. marca 2014(13) a 29. apríla 2015(14) o konkrétnom usporiadaní Európskej prokuratúry, a zdôrazňuje, že nariadenie o Európskej prokuratúre treba bezodkladne prijať, aby Európska prokuratúra mohla nadobudnúť právomoc vyšetrovať všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ vrátane podvodov v oblasti DPH, a stíhať osoby podozrivé zo spáchania týchto trestných činov;

144.  pripomína povinnosť pristúpenia EÚ k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ a naliehavo žiada, aby sa v tomto zmysle urýchlene obnovili rokovania s Radou Európy s prihliadnutím na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie z 18. decembra 2014; pripomína Komisii ako hlavnému vyjednávačovi, že týmto pristúpením sa zlepší ochrana ľudských práv všetkých európskych občanov;

145.  opakuje, že toto uznesenie sa zameriava len na posúdenie právnych možností obsiahnutých v zmluvách a malo by byť základom pre zlepšenie fungovania EÚ v krátkodobom horizonte; pripomína, že ďalšie budúce zásadné reformy by si vyžiadali revíziu zmlúv;

o
o   o

146.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, ECB, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0249.
(4) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 183.
(5) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 9.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0103.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0395.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(11) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 176.
(12) COM(2012)0777, 28. november 2012.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0173.

Posledná úprava: 21. septembra 2017Právne oznámenie