Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2144(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0033/2017

Predkladané texty :

A8-0033/2017

Rozpravy :

PV 13/03/2017 - 13
CRE 13/03/2017 - 13

Hlasovanie :

PV 14/03/2017 - 6.11

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0075

Prijaté texty
PDF 397kWORD 59k
Utorok, 14. marca 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Finančné prostriedky EÚ pre rodovú rovnosť
P8_TA(2017)0075A8-0033/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť (2016/2144(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(2) o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti pripojené k VFR,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3) ,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014 (SWD(2016)0123),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)0300),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(5) ,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú v roku 2015 zverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu, a na nadväzujúcu štúdiu o využití finančných prostriedkov na rodovú rovnosť v niektorých členských štátoch, ktorú v roku 2016 zverejnila tematická sekcia C,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu(6) ,

–  so zreteľom na správu Rady Európy o rodovom rozpočtovaní: záverečná správa skupiny odborníkov o rodovom rozpočtovaní – Štrasburg, 2005,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozpočtovú kontrolu (A8-0033/2017),

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou Európskej únie zakotvenou v zmluvách; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

B.  keďže medzi 17 cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, je cieľom č. 5 rodová rovnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých 17 cieľov;

C.  keďže v dokumente Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý bol uverejnený v decembri 2015, sa zdôrazňuje kľúčová úloha finančných prostriedkov EÚ pri podpore rodovej rovnosti; keďže žiadna inštitúcia EÚ konzistentne nevykonávala rodové rozpočtovanie;

D.  keďže rozhodnutia o výdavkoch a príjmoch majú odlišný vplyv na ženy a mužov;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(7) podporil účinné začleňovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

F.  keďže rodovými otázkami sa spravidla skôr zaoberajú „mäkké“ politické oblasti, ako je rozvoj ľudských zdrojov, než tie „tvrdé“, ako napríklad oblasť infraštruktúry a IKT, ktoré dostávajú väčšiu finančnú podporu;

G.  keďže aby bolo možné vyvážiť pracovný a súkromný život, je nevyhnutné zabezpečiť premyslený systém dovolenky súvisiacej so starostlivosťou spolu s kvalitnými, finančne dostupnými a prístupnými zariadeniami starostlivosti vrátane verejných zariadení, a keďže výdavky na tieto zariadenia treba považovať za súčasť investícií do infraštruktúry; keďže tieto dva faktory sú základným predpokladom pre účasť žien na trhu práce, vo vedúcich pozíciách, v oblasti vedy a výskumu, a teda pre dosiahnutie rovnosti mužov a žien;

H.  keďže v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa žiada, aby súčasťou ročných rozpočtových postupov týkajúcich sa VFR na obdobie 2014 – 2020 boli podľa potreby rodové prvky a aby sa v nich zohľadňovali spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; keďže napriek tejto skutočnosti je potrebné posilniť pevné odhodlanie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože súčasné politiky boli vykonávané len minimálne a na rodové otázky nebol vyčlenený dostatok rozpočtových prostriedkov;

I.  keďže od krízy v roku 2008 je vo verejnej diskusii aj v politických programoch na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov zjavný ústup od presadzovania rodovej rovnosti; keďže fiškálna konsolidácia a rozpočtové obmedzenia, ktoré si vyžiadala kríza, pravdepodobne ešte viac obmedzia zdroje dostupné pre stratégie a subjekty zamerané na zabezpečovanie rodovej rovnosti;

J.  keďže v tomto dôležitom okamihu, keď panuje kríza dôvery v EÚ, by zabezpečenie úplnej transparentnosti financií malo byť prioritou pre všetky európske inštitúcie, čo je skutočnosť, ktorú nesmú ignorovať;

K.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý zverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE”), nebol cieľ rodovej rovnosti v Európe ešte stále ani zďaleka dosiahnutý;

L.  keďže jedným z najvýraznejších opatrení podporujúcich rodovú rovnosť je rovnaká odmena; keďže rovnako dôležité je však úsilie EÚ a jej výsledky v oblasti zvyšovania účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov, v oblasti podpory rovnosti medzi ženami a mužmi v rozhodovacom procese, v boji proti rodovému násiliu a pri ochrane a podpore obetí a pri presadzovaní rodovej rovnosti a práv žien na celom svete;

M.  keďže Pekinská akčná platforma OSN vyzvala v roku 1995 na rodovo citlivý prístup k rozpočtovým postupom;

Všeobecné pripomienky

1.  víta zamýšľané uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v súlade s článkom 8 ZFEÚ ako prierezový politický cieľ rozpočtu EÚ v rámci fondov a programov EÚ;

2.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že politický záväzok EÚ na vysokej úrovni v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa doteraz plne neprejavil v pridelených rozpočtových prostriedkoch a rozhodnutiach o vynakladaní prostriedkov v rámci oblastí politiky EÚ ako súčasť metodiky rodového rozpočtovania;

3.  konštatuje, že rodové rozpočtovanie je súčasťou celkovej stratégie pre rodovú rovnosť, a preto zdôrazňuje, že záväzok inštitúcií EÚ v tejto oblasti má zásadný význam; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že na obdobie 2016 – 2020 nebola prijatá žiadna stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti, a v súlade so závermi Rady o rodovej rovnosti zo 16. júna 2016 vyzýva Komisiu, aby posilnila status svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia;

4.  zdôrazňuje význam štruktúr a postupov, ktoré sú súčasťou tvorby rozpočtu, a potrebu zmeniť tie, v prípade ktorých sa preukázalo, že podporujú alebo neúmyselne propagujú rodovú nerovnosť;

5.  konštatuje, že zvyšovanie informovanosti a odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania sú nevyhnutné na rozvoj štruktúr a postupov zohľadňujúcich rodové hľadisko;

6.  poznamenáva, že niektoré programy EÚ (napr. Európsky sociálny fond (ESF), program Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020, Horizont 2020, nástroj predvstupovej pomoci II (IPA II), v oblasti humanitárnej pomoci, nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)) zahŕňajú konkrétne činnosti týkajúce sa rovnosti žien a mužov, zatiaľ čo iné (ako je program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)) odkazujú na všeobecné zásady rodovej rovnosti, ale len veľmi malý počet programov skutočne stanovuje jasné ciele a osobitné zdroje alebo zabezpečuje systematické vykonávanie a monitorovanie;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacero programov zahŕňa rodovú rovnosť iba ako prierezový cieľ, čo nielenže vedie k zníženiu podpory pre rodovo špecifické opatrenia, ale zároveň takmer znemožňuje odhadnúť výšku súm vyčlenených na rodovú problematiku(8) ;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina programov financovaných EÚ nezahŕňa osobitné cielené opatrenia s konkrétne vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami na oblasť rodovej rovnosti; poznamenáva, že rodová rovnosť by sa mala uznať ako politický cieľ v rámci hláv rozpočtu EÚ a v súlade s tým by sa mala uvádzať suma vyčlenená na individuálne politické ciele a opatrenia, aby boli transparentnejšie a nezatieňovali rodové ciele; takisto sa domnieva, že v rámci úloh v oblasti kontroly rozpočtu by sa malo poukázať na to, do akej miery rozpočet EÚ a jeho vykonávanie podporuje politiky v oblasti rovnosti alebo im bráni;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako sú rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie, sa veľmi zriedka využívajú pri príprave a implementácii politík, či už na úrovni EÚ alebo zo strany vnútroštátnych inštitúcií; ľutuje súčasný nedostatok komplexných rodových ukazovateľov a údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti a zdôrazňuje skutočnosť, že inštitút EIGE by mal zhromaždiť rodové ukazovatele a zozbierať údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti, aby bolo možné vytvoriť konzistentný obraz vplyvu politík EÚ na rodovú rovnosť a zaistiť v tejto súvislosti náležitú finančnú a rozpočtovú zodpovednosť; zdôrazňuje zásadnú úlohu inštitútu EIGE, čo sa týka odstraňovania nedostatkov v spolupráci medzi štatistikmi a tvorcami politiky s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch pri zhromažďovaní citlivých údajov; opätovne preto žiada o ďalší rozvoj ukazovateľov a štatistík týkajúcich sa rodových otázok, aby bolo možné posúdiť rozpočet EÚ z rodového hľadiska a monitorovať rodové rozpočtovanie;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek spoločnému vyhláseniu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré bolo pripojené k VFR, sa v tejto oblasti dosiahol len malý pokrok;

11.  hlboko ľutuje, že z VFR na obdobie 2014 – 2020 nevyplýva žiadna jasná stratégia v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi cieľmi a pridelenými finančnými prostriedkami;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie o preskúmaní VFR v polovici trvania, ktoré bolo zverejnené v septembri 2016, sa nijako nezmieňuje o implementácii uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

13.  žiada, aby sa stratégia v oblasti rodovej rovnosti a jej začleňovanie stali súčasťou európskeho semestra;

14.  zdôrazňuje, že transparentnosť a prístup k informáciám o skutočných úspechoch v oblasti rodovej rovnosti, nielen o jej vykonávaní, by pre Európsku úniu mali byť skutočnou prioritou;

15.  požaduje prijatie ustanovení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti aj v oblastiach politiky, ktoré sa nepovažujú za bezprostredne spojené s rodovou rovnosťou, ako sú IKT, doprava, podnikanie a podpora investícií alebo zmena klímy;

16.  domnieva sa, že sieť externých odborníkov a organizácií by mala byť zapojená do všetkých fáz rozpočtového postupu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kvalitu, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie prístupu rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v zamestnaní, sociálnych veciach a začleňovaní prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)

17.  zdôrazňuje, že EŠIF predstavujú najvýznamnejšiu finančnú podporu na vykonávanie politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti, čo platí najmä v prípade ESF, ktorého cieľom je podporovať úplné začlenenie žien do trhu práce; zdôrazňuje, že na základe nariadenia (EÚ) č. 1304/2013 sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stáva povinnou súčasťou všetkých fáz programov a projektov financovaných z ESF vrátane prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia;

18.  zdôrazňuje dôležitú úlohu verejných služieb pri podpore rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť barcelonské ciele v záujme zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých a aby tiež využívali primerané nástroje a stimuly vrátane európskych fondov, ako sú ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR”) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV”), na zaistenie nevyhnutného financovania sociálnej infraštruktúry, ktorá by poskytovala kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby vrátane závislých starších ľudí a rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; konštatuje, že to povedie k zvýšeniu účasti žien na trhu práce a ekonomickej nezávislosti žien;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia nerovnosťami v práci, ako je nižšia miera účasti v zamestnaní, rozdiely v odmeňovaní, väčší výskyt atypického alebo čiastočného pracovného úväzku, nižšie dôchodkové nároky, kariérna segregácia a pomalšie napredovanie; zdôrazňuje význam ESF pri poskytovaní finančných príležitostí na boj proti diskriminácii a presadzovaní rodovej rovnosti na pracovisku;

20.  poznamenáva, že v rámci tradičného prístupu sa neplatená práca, ako je starostlivosť o deti a starších ľudí, nezohľadňuje pri vyplácaní sociálnych dávok;

21.  konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 sa v období 2014 – 2020 vynaloží na opatrenia podporujúce rodovú rovnosť 5,85 miliardy EUR, z čoho 1,6 % pripadne z ESF na osobitnú investičnú prioritu, ktorou je rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane prístupu k zamestnaniu, kariérneho postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a podpory rovnakej odmeny za rovnakú prácu ;

22.  poznamenáva, že finančnými prostriedkami z EFRR by sa mali naďalej podporovať investície do zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí a do ďalšej verejnej a súkromnej sociálnej infraštruktúry s cieľom podporiť, okrem iného, lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu EPFRV pri zabezpečovaní potrebných finančných prostriedkov na podporu verejných služieb a sociálnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a pri podporovaní prístupu k pôde a investíciám pre ženy;

24.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové cielené opatrenia zamerané na podnecovanie účasti žien na trhu práce, ako napríklad osobitný program financovaný prostredníctvom EPFRV s cieľom podporiť podnikanie žien;

25.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby využili potenciál prierezových možností financovania v rámci EŠIF na podporu projektov zameraných na presadzovanie rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam zásady partnerstva uplatňovanej v rámci EŠIF, ktorá pozitívne prispieva k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti na miestnej úrovni;

26.  pripomína význam požiadavky zahrnúť rodovo rozlíšené ukazovatele do monitorovania a vyhodnocovania operačných programov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EŠIF, aby sa vo fáze implementácie plnil cieľ rodovej rovnosti;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu vytvoriť „štandard“ v tejto oblasti sa doteraz nezaviedla systematická metóda na implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci EŠIF ani cielené opatrenia spojené s celkovou stratégiou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby zvýšili prostriedky na hodnotenie rodovej rovnosti a aby dôsledne sledovali implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

28.  pripomína, že EŠIF podliehajú ex ante kondicionalitám, pokiaľ ide o rodové otázky, čo si vyžaduje opatrenia v oblasti odbornej prípravy príslušného personálu a zapojenia orgánov zodpovedných za rodovú rovnosť v rámci celého procesu prípravy a vykonávania programov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie tejto požiadavky; požaduje účinné využívanie existujúcich stálych orgánov pre rodovú rovnosť na úrovni členských štátov; v tejto súvislosti s potešením víta vnútroštátne najlepšie postupy, ako je sieť Európskeho spoločenstva pre postupy uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (Gender CoP) vo Švédsku; naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili nezávislosť, účinnosť, ako aj dostatočné právomoci a zdroje pre orgány pôsobiace v oblasti rovnosti, a umožnili im tak vykonávať ich základné úlohy;

29.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť opatreniam prijímaným v rámci EŠIF, ktoré okrem zariadení starostlivosti o deti podporujú investície do služieb v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a sociálnych služieb, a uprednostňovať ich, pretože tieto služby sú vystavené znižovaniu verejných finančných prostriedkov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a poukazuje na to, že tieto opatrenia by viedli k zvýšeniu počtu pracovných miest;

30.  odporúča, aby sa zvýšili finančné prostriedky, ktoré sú v rámci VFR vyčlenené na sociálnu infraštruktúru a služby starostlivosti o deti a starších ľudí;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (REC)

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočtových položkách v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (ďalej len „REC”) sa neuvádzajú zdroje vyčlenené na každý z cieľov programu, takže je veľmi ťažké analyzovať výdavky určené na rodovú rovnosť a boj proti násiliu na ženách;

32.  konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 je na dva ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a programu Daphne zameraného na boj proti násiliu voči ženám vyčlenených 35 % finančných prostriedkov REC, pričom celkový rozpočet na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu REC na roky 2014 – 2020 predstavuje 439,5 milióna EUR; zdôrazňuje, že v porovnaní s cieľom rodovej rovnosti bude väčšina týchto finančných prostriedkov pridelená na cieľ programu Daphne; považuje však za poľutovaniahodné, že program Daphne nemá samostatnú rozpočtovú položku, keďže v súčasnosti ide o jeden z osobitných cieľov programu REC; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola programu Daphne poskytnutá dostatočná finančná podpora a aby sa zachovalo jeho zviditeľnenie a vysoko úspešný profil;

33.  zdôrazňuje, že v období 2014 – 2020 sa výzvy v rámci cieľa programu Daphne týkajú všetkých foriem násilia na ženách a/alebo deťoch; poznamenáva, že väčšina zdrojov bola určená na boj proti násiliu spojenému so škodlivými praktikami a prevenciu v tejto oblasti (39 %) a na podporu, ktorú obetiam rodovo podmieneného násilia, domáceho násilia alebo násilia v blízkom vzťahu poskytujú špecializované podporné služby zamerané na ženy (24 %);

34.  poznamenáva, že cieľ rodovej rovnosti sa zameriaval na tieto priority: rovnocenná ekonomická nezávislosť žien a mužov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (44 % vyčlenených prostriedkov), presadzovanie osvedčených postupov týkajúcich sa rodových rolí a prekonávania rodových stereotypov vo vzdelávaní, v odbornej príprave a na pracovisku (44 %) a podpora sietí na úrovni EÚ zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti (12 %);

35.  zdôrazňuje, že budovanie občianstva by malo byť spojené nielen s obranou a rozšírením práv, ale aj s blahobytom a dobrými životnými podmienkami, so vzdelávaním a s odbornou prípravou bez rodových stereotypov a s prístupom k sociálnym a zdravotným službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia;

36.  odsudzuje však zníženie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na osobitný cieľ programu Daphne; poukazuje na to, že v roku 2013 predstavovali viazané rozpočtové prostriedky vyčlenené na program Daphne 18 miliónov EUR v porovnaní s 19,5 milióna EUR v roku 2012 a viac ako 20 miliónmi EUR v roku 2011; ďalej poznamenáva, že v roku 2016 sa v pracovnom pláne programu REC počíta pre tento cieľ so sumou len o niečo vyššou než 14 miliónov EUR;

37.  vyzýva Komisiu, aby pri zostavovaní ročného pracovného programu rozdelila finančnú pomoc vhodným a spravodlivým spôsobom medzi rôzne oblasti, na ktoré sa vzťahujú osobitné ciele programu REC, a zohľadnila pritom výšku finančných prostriedkov, ktoré už boli vyčlenené v predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013;

38.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu európskych sietí zaoberajúcich sa témou rodovej rovnosti a posilnila tým príležitosti pre partnerské vzdelávanie vo väčšom rozsahu, najmä medzi orgánmi na nižšej ako celoštátnej úrovni; poukazuje predovšetkým na to, že je potrebná osobitná podpora na zvýšenie účasti žien na rozhodovacom procese;

39.  požaduje väčšie objasnenie toho, akým spôsobom sa v rámci programu REC plní cieľ boja proti násiliu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa k finančným prostriedkom dostali organizácie na miestnej úrovni a miestne a regionálne samosprávy s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie; žiada, aby sa uprednostnili tie organizácie, ktoré sa zaoberajú prevenciou násilia a podporou obetí všetkých foriem násilia;

40.  uznáva, že je potrebné zabezpečiť podporu pre vykonávanie existujúcich miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti rodovej rovnosti, ako je Európska charta rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni;

41.  žiada Komisiu, aby sprísnila požiadavku na zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti pri vykonávaní tohto programu, pretože ide o základný nástroj účinnej analýzy rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont 2020

42.  zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 (ďalej len „tento program“) v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 začleňuje rodovú rovnosť a rodový rozmer vo výskume ako prierezovú tému do všetkých častí pracovného programu;

43.  upozorňuje na tri ciele tohto programu týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to: podporiť rovnaké príležitosti a rodovú vyváženosť v projektových tímoch, zabezpečiť rodovú vyváženosť v rozhodovacom procese a začleniť rodový rozmer do výskumného obsahu;

44.  víta skutočnosť, že tento program podporuje výskumné subjekty v realizácii plánov rodovej rovnosti; rovnako víta spoločný projekt Komisie a inštitútu EIGE, čo sa týka vytvorenia online nástroja pre plány súvisiace s rodovou rovnosťou, prostredníctvom ktorého bude možné identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy s príslušnými zainteresovanými stranami;

45.  víta skutočnosť, že žiadatelia majú možnosť zahrnúť do svojich návrhov ako oprávnené náklady odbornú prípravu a osobitné štúdie o rodovom hľadisku;

46.  víta skutočnosť, že rodová rovnováha pri obsadzovaní pracovných miest je jedným z faktorov v hodnotiacich kritériách v rámci tohto programu a že spôsob, akým sa v návrhu berie do úvahy analýza hľadiska pohlavia a/alebo rodového hľadiska, posudzujú hodnotitelia spolu s ostatnými relevantnými aspektmi návrhu;

47.  víta osobitné ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v tomto programe, ako aj skutočnosť, že pokiaľ ide o rodovú vyváženosť v rámci poradných skupín programu Horizont 2020, zastúpenie žien v roku 2014 dosiahlo 52 %(9) ;

48.  domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie preskúmanie s cieľom vyhodnotiť výsledky, pričom treba vychádzať aj zo špecifických ukazovateľov, ako je percentuálny podiel účastníčok a projektových koordinátoriek v tomto programe, a v prípade potreby navrhnúť zmeny konkrétnych opatrení;

49.  žiada, aby sa aj naďalej v rámci tohto programu posilňovalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a aby sa rozvíjali ciele rodovej rovnosti v stratégiách, programoch a projektoch vo všetkých fázach výskumného cyklu;

50.  vyzýva na zachovanie nezávislého spôsobu financovania projektov týkajúcich sa rodovo špecifických štrukturálnych zmien (napr. Rodová rovnosť v oblasti výskumu a inovácií (GERI) na obdobie 2014 – 2016), ako aj ďalších tém rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií;

51.  víta skutočnosť, že jedným z cieľov programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť je zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci výskumného procesu aj obsahu výskumu; ďalej víta granty nazvané Podpora výskumných organizácií na vykonávanie plánov v oblasti rodovej rovnosti a Podpora rodovej rovnosti v programe Horizont 2020 a Európskom výskumnom priestore; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rozpočte nie sú vyčlenené samostatné riadky pre ciele uvedené v tomto programe;

Ďalšie programy a fondy zahŕňajúce osobitné ciele rodovej rovnosti

52.  kladie dôraz na to, že prírodné katastrofy majú veľký vplyv na infraštruktúru spojenú s verejnými službami, a preto sú postihnuté najmä ženy; vyzýva Komisiu, aby v rámci Fondu solidarity EÚ zaviedla požiadavku vykonávať pri posudzovaní vplyvu na obyvateľstvo analýzu zohľadňujúcu rodové hľadisko;

53.  konštatuje, že pokiaľ ide o oblasť vonkajších vzťahov a rozvojovej spolupráce, akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020 sa týka činností EÚ v tretích krajinách, a že existuje niekoľko nástrojov vonkajšej pomoci, ktoré podporujú ciele rodovej rovnosti;

54.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami ozbrojených konfliktov, majú právo na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť vrátane prístupu k službám týkajúcim sa zabezpečenia antikoncepcie, núdzovej antikoncepcie a potratov; pripomína, že v rámci humanitárnej pomoci EÚ sa musia presadzovať práva dievčat a žien podľa medzinárodného humanitárneho práva a táto pomoc by nemala podliehať obmedzeniam stanoveným ostatnými partnerskými darcami, ako je uvedené v rozpočte EÚ na rok 2016; víta v tejto súvislosti prístup EÚ; nabáda Komisiu, aby svoj postoj zachovala;

55.  vyzýva Komisiu, aby z finančných prostriedkov EÚ na rozvoj vyčlenila zdroje pre dobrovoľné, moderné plánovanie rodičovstva a služby reprodukčného zdravia s cieľom riešiť nedostatok finančných prostriedkov spôsobený pravidlom „global gag“, ktoré stanovila nová vláda USA, a tým prispela k záchrane životov žien, ochrane ich zdravia a prevencii šírenia pohlavne prenosných infekcií;

56.  zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti patrí medzi základné zásady nedávno vytvoreného Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci migračných a azylových politík zohľadňoval rodový rozmer tým, že sa zabezpečí, aby mali ženy prístup k bezpečným priestorom, osobitnej zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam a aby sa zvláštna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb, ako sú ženy, ktoré boli vystavené násiliu vrátane sexuálneho násilia, maloleté osoby bez sprievodu a ďalšie ohrozené skupiny vrátane LGBTI;

57.  žiada, aby sa pre migračnú a azylovú politiku prijal komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike s dostatočným financovaním komplexných vzdelávacích programov pre odborníkov, ktorí môžu prísť do styku s utečencami a žiadateľmi o azyl; zdôrazňuje, že by mali citlivo zohľadňovať rodovo špecifické potreby utečeniek a súvisiace škodlivé praktiky založené na rodovej príslušnosti, ako je obchodovanie so ženami a dievčatami;

58.  upozorňuje na pretrvávajúce problémy preplnenosti utečeneckých záchytných centier a na vplyv, ktorý to má na bezpečnosť žien; vyzýva na väčšie využívanie fondu AMIF s cieľom vybaviť záchytné centrá samostatnými priestormi na spanie a hygienu pre ženy a mužov a požaduje prístup k rodovo citlivým zdravotným službám vrátane prenatálnej a postnatálnej starostlivosti;

59.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby väčšmi využívali Kohézny fond a fondy EŠIF spolu s fondom AMIF na podporu začlenenia utečencov do trhu práce, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na to, ako dostupná starostlivosť o deti umožňuje utečenkám získať prístup k zamestnaniu;

60.  vyzýva na preskúmanie zvýšenej miery financovania širšej škály programov Daphne a Odysseus, pričom by sa malo posúdiť ich rozšírenie s cieľom zaoberať sa závažnou zraniteľnosťou utečeniek a poskytnúť väčšiu podporu pri riešení rodovo podmienených prípadov ujmy;

61.  zdôrazňuje, že existujú aj iné prostriedky, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť, osobitné finančné nástroje, napríklad nástroj núdzovej podpory, a ďalšie ad hoc nástroje a granty, ktoré boli mobilizované na riešenie potrieb v súvislosti so súčasnou utečeneckou krízou; poukazuje na to, že je ťažké monitorovať využívanie týchto prostriedkov, a to najmä z hľadiska rodovej rovnosti, a žiada, aby financovanie EÚ využívané v tejto oblasti bolo koordinované, účinné, transparentné a rodovo citlivé;

62.  žiada konkrétne finančné prostriedky na podporu cielených opatrení týkajúcich sa miestnych organizácií a miestnych a regionálnych samospráv, aby sa zabezpečilo napĺňanie základných potrieb, dodržiavanie ľudských práv a zaistenie bezpečnosti žien a dievčat z radov žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov vrátane tehotných a starších žien, ako aj LGBTI;

Politické odporúčania

63.  opakuje svoju požiadavku, aby sa rodové rozpočtovanie využívalo na všetkých úrovniach rozpočtového postupu EÚ; vyzýva na dôsledné používanie rodového rozpočtovania v rámci celého rozpočtového postupu tak, aby sa rozpočtové výdavky mohli využiť ako prostriedok na presadzovanie rodovej rovnosti;

64.  žiada, aby sa do generácie programov financovania EÚ po roku 2020 začlenilo a aby sa v rámci nej implementovalo výrazné a účinné rodové rozpočtovanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zvýšiť financovanie EÚ v prospech opatrení na boj proti rodovej diskriminácii, pričom treba zohľadniť tieto aspekty:

   i) identifikovanie implicitných a explicitných rodových otázok;
   ii) prípadné identifikovanie súvisiacich pridelených zdrojov; a
   iii) posúdenie, či programy financovania EÚ povedú k zachovaniu alebo zmene existujúcich nerovností medzi ženami a mužmi (a skupinami žien a mužov) a dievčatami a chlapcami a vzorcov rodových vzťahov;

65.  žiada, aby sa všetky hlavy rozpočtu EÚ riadili rovnako ambicióznymi cieľmi v oblasti rodovej rovnosti a normami uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

66.  žiada, aby sumy, ktoré majú byť vyčlenené na jednotlivé politické ciele a činnosti zamerané na rodovú rovnosť, boli jasne stanovené s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť;

67.  poznamenáva, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je jednorazová záležitosť a že rodové rozpočtovanie si vyžaduje trvalú angažovanosť s cieľom pochopiť rodový aspekt, čo zahŕňa analýzu a konzultácie, ako aj priebežné úpravy rozpočtu v záujme zohľadnenia meniacich sa potrieb žien a mužov, chlapcov a dievčat;

68.  považuje finančné prostriedky na úrovni EÚ vo výške 6,17 miliardy EUR, ktoré sú v súčasnom VFR vyčlenené na dosiahnutie cieľov strategického záväzku v oblasti rodovej rovnosti, za prvý krok;

69.  domnieva sa, že preskúmanie VFR v polovici trvania mohlo byť príležitosťou na zlepšenie výsledkov, ktoré sa dosiahli v rámci rozpočtu EÚ v snahe o dosiahnutie rodovej rovnosti, a na predstavenie týchto úspechov verejnosti;

70.  vyjadruje preto poľutovanie nad rozhodnutím Komisie nezaoberať sa otázkou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci preskúmania VFR v polovici trvania a žiada konkrétnejšie opatrenia s cieľom riešiť tento nedostatok;

71.  vyzýva na uplatňovanie rodových ukazovateľov vo fáze výberu projektov, monitorovania a hodnotenia všetkých akcií, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ; okrem toho požaduje, aby sa ako súčasť ex ante kondicionalít vykonávalo povinné hodnotenie vplyvu na rodovú rovnosť a aby sa systematicky zhromažďovali údaje o príjemcoch a účastníkoch rozčlenené podľa rodovej príslušnosti;

72.  dôrazne odporúča, aby sa údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti sprístupňovali verejnosti s cieľom zabezpečiť finančná zodpovednosť a transparentnosť;

73.  požaduje, aby sa ako základ pre plánovanie a vykonávanie programov financovania EÚ prijala na účely hodnotenia rodovej nerovnosti metodika obsiahnutá v správe s názvom Index rodovej rovnosti za rok 2015 – hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2012, ktorú v roku 2015 uverejnil inštitút EIGE;

74.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pre všetkých pracovníkov zapojených do tvorby politiky a rozpočtových postupov organizovali pravidelné programy odbornej prípravy a technickej podpory týkajúce sa nástrojov na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa podnecovalo uplatňovanie rodového rozpočtovania v rámci stratégií EÚ aj vnútroštátnych stratégií, a to v záujme účinnejšieho presadzovania rodovej rovnosti;

75.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, a postupov pri vykonávaní smerníc o rodovej rovnosti;

76.  vyzýva Dvor audítorov, aby v rámci svojich odporúčaní a osobitných správ začlenil pri posudzovaní plnenia rozpočtu Únie tiež rodové hľadisko, a to v súvislosti so špecifickými cieľmi politík EÚ týkajúcimi sa rovnosti aj horizontálnymi aspektmi týchto politík; žiada takisto členské štáty, aby zahrnuli rodový rozmer do svojich rozpočtov s cieľom analyzovať programy a politiky vlády, ich vplyv na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti medzi mužmi a ženami;

77.  opakuje svoje znepokojenie nad výrazným nedostatkom rodovej rovnováhy medzi členmi Európskeho dvora audítorov, ktorý je v súčasnosti zložený z 28 mužov a iba troch žien (o dve menej než na začiatku roka 2016), čo je najväčší rozdiel zo všetkých inštitúcií EÚ; vyzýva Radu, aby odteraz a až kým sa nedosiahne prijateľná rovnováha, navrhla pri každom budúcom vymenovaní dvoch kandidátov Európskeho parlamentu, a to jednu ženu a jedného muža;

78.  oceňuje prácu úradu komisára pre ľudské práva v Poľsku, ktorý je podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní orgánom pre rovnosť zodpovedným za uplatňovanie právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi rozpočtovými škrtmi vplývajúcimi na tie časti úradu komisára pre ľudské práva, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti; pripomína, že vnútroštátny orgán pre rovnosť by mal mať dostatok zamestnancov a finančných prostriedkov, pričom by sa mala rešpektovať a zachovať jeho nezávislosť;

o
o   o

79.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 51.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0072.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(8) Pracovný dokument Komisie časť I týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch pripojený k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)0300), s. 15.
(9) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014, ISBN 978-92-79-57749-9, s. 44.

Posledná úprava: 5. decembra 2017Právne oznámenie