Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 173 (hlava XVII) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa týka priemyselnej politiky Únie a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na články 9, 11 a 16 ZFEÚ,

–   so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–   so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Kvantové technológie (SWD(2016)0107),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Rozvoj internetu vecí v Európe (SWD(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2007 s názvom Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky – Príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (COM(2007)0374),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192), sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100) a na nadväzujúce legislatívne a nelegislatívne návrhy,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. septembra 2013, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 (COM(2013)0627),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 26. marca 2013 o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM(2013)0147),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 7. februára 2013 o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Digitálna agenda pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 s názvom Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(11),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2016 s názvom Priemysel 4.0 a digitálna transformácia: budúci postup;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0183/2017),

A.  keďže by sa malo vynaložiť rázne úsilie zamerané na reindustrializáciu Európy, ktoré budú sprevádzať konkrétne politiky, činnosti a stimuly, s cieľom skĺbiť konkurencieschopnosť s udržateľnosťou a s vytváraním kvalitných pracovných miest a inkluzívnosťou; keďže pripomína, že do roku 2020 by malo byť na priemysle založených 20 % HDP Únie, pričom treba nutne vziať do úvahy štrukturálnu transformáciu priemyselného sektora z dôvodu digitálneho narušenia nástupu nových obchodných modelov;

B.  keďže európsky priemysel predstavuje základ hospodárstva a bohatstva Európy a čelí veľkým výzvam v dôsledku rýchlejšej globalizácie a inovačných trendov;

C.  keďže digitalizácia priemyselnej výroby pomáha zvýšiť odolnosť, energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, udržateľnosť inovácií a konkurencieschopnosť našich hospodárstiev, a tým mení obchodné modely, výrobu, produkty, procesy a tvorbu hodnoty a má zásadný dosah na rovnováhu príležitostí a výziev pre európsky priemysel a pracovníkov;

D.  keďže Európa vzhľadom na svoje priemyselné dedičstvo, svoju sieť priemyselných odvetví a hodnotových reťazcov, silu svojej inovácie, svoje strategické verejné investície do výskumu a vývoja, svoju dostupnosť súkromných investícií a efektívnej správy, svoju kvalifikovanú pracovnú silu a svoju integráciu priemyselného rozvoja so spoločenskými výzvami a vzhľadom na skutočnosť, že má vyše 30 vnútroštátnych a regionálnych iniciatív zameraných na digitalizáciu priemyslu, má silnú základňu, vďaka ktorej sa môže postaviť do čela digitálnej transformácie; keďže existuje príležitosť na posilnenie priemyslu EÚ, ak sa nám podarí vybudovať plne integrované hodnotové reťazce pre digitálne posilnené priemyselné výrobky a balík výrobkov a služieb;

E.  keďže 5G zásadne zmení naše hospodárstva, vďaka čomu sa digitalizácia stane stredobodom priemyselného rozvoja a sociálnych služieb;

F.  keďže v súvislosti s úspešnou európskou priemyselnou stratégiou je nevyhnutné vytvoriť jednotný digitálny trh, ktorý podnieti ekonomický rast a zamestnanosť sociálne zodpovedným spôsobom;

G.  keďže dobre koncipovaná, technologicky neutrálna stratégia digitalizácie priemyselnej výroby, ktorá cezhranične čoraz viac prepája ľudí a stroje, ako aj služby v rámci celého hodnotového reťazca, je dôležitým odrazovým mostíkom pre zvýšenie odolnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti našej ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest;

H.  keďže digitalizácia by mala uvoľniť potenciál zvyšovania efektívneho využívania zdrojov, energie a kapitálu, a tým prispieť k integrovanejšiemu obehovému hospodárstvu, k znižovaniu materiálovej náročnosti a väčšej priemyselnej súčinnosti;

I.  keďže digitalizácia môže podporiť odvetvie cestovného ruchu v prospech cestujúcich a ich mobility a umožniť okrem iného ľahký prístup k informáciám v reálnom čase a širokú škálu služieb;

J.  keďže rozvinuté jazykové technológie môžu priemyslu pomôcť prekonať jazykové bariéry, ktoré sú prekážkou rozvoja digitálneho trhu;

K.  keďže digitalizácia v sektore dopravy vytvára pre výrobcov, prevádzkovateľov, investorov, pracovníkov a cestujúcich nové príležitosti a je predpokladom na to, aby tento sektor ostal konkurencieschopný a funkčný a zvýšil svoju účinnosť a aby sa služby v doprave stali udržateľnejšie a výkonnejšie;

L.  keďže digitalizácia môže prispieť k zaisteniu bezpečnejších pracovných podmienok, väčšej bezpečnosti výrobkov a individualizácii aj decentralizácii výroby;

M.  keďže existuje veľký rozdiel v zamestnanosti a odbornej príprave žien a mužov v odvetví IKT, čo má veľmi negatívne dôsledky na rovnosť na trhu práce;

N.  keďže digitalizácia a individualizácia a decentralizácia produkcie povedú k zmene pracovných podmienok a budú mať množstvo sociálnych dosahov; keďže bezpečné a dôstojné pracovné podmienky a vysoké normy bezpečnosti výrobkov musia byť aj naďalej spoločnou starosťou;

O.  keďže existuje mnoho štúdií, ktoré zdôrazňujú, že digitalizácia v priemyselnej výrobe prinesie zmeny dopytu na trhu práce a v zamestnanosti v Európe; keďže toto môže mať dosah na existujúce pravidlá upravujúce práva a účasť pracovníkov; keďže je jasné, že je potrebné vyjsť v ústrety týmto zmenám odbornou prípravou pracovnej sily v oblasti nových zručností v oblasti IKT a zvýšením digitálnych zručností v spoločnosti ako celku;

Vypracovanie integrovanej stratégie digitalizácie priemyslu pre EÚ

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu;

2.  je pevne presvedčený o tom, že stratégia digitalizácie priemyslu je veľmi dôležitá z hľadiska riešenia najpálčivejších ekonomických a spoločenských problémov Európy, pretože:

3.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť konkurencieschopné podnikateľské prostredie, ktoré uľahčí súkromné investície, priaznivý regulačný rámec, ktorý zabráni byrokratickým prekážkam, vybudovať špičkovú európsku digitálnu infraštruktúru, koordinačnú štruktúru EÚ pre digitalizáciu priemyslu, ktorá umožní koordináciu vnútroštátnych, regionálnych a celoúnijných iniciatív a platforiem v oblasti priemyselnej digitalizácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do roku 2020 sa dosiahne cieľ 20 % podielu priemyslu na HDP; zdôrazňuje, že aby sa umožnilo EÚ zaujať popredné miesto v svetovom priemysle, digitalizácia priemyslu musí byť prepojená so širšou priemyselnou stratégiou EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pokrok v oblasti digitalizácie, a to najmä v tých regiónoch a sektoroch členských štátov, ktoré zaostávajú a medzi tými ľuďmi, ktorých sa týka digitálna priepasť; v tejto súvislosti víta navrhované fórum európskych zainteresovaných strán na vysokej úrovni za okrúhlym stolom; zdôrazňuje význam spolupráce medzi príslušnými subjektmi a očakáva, že okrem popredných predstaviteľov priemyslu a sociálnych partnerov sa budú aktívne zapájať aj zainteresované strany z radov členov akademickej obce, MSP, subjekty pôsobiace v oblasti normalizácie, tvorcovia politík, orgány verejnej správy na vnútroštátnej a miestnej úrovni a občianska spoločnosť;

4.  žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej významnej práci, v rámci ktorej sa zaoberá výrobnými a digitalizačnými trendmi, ako aj trendmi v netechnických disciplínach (ako sú právo, politika, správa, komunikácie atď.), analýzou náležitého vývoja v iných oblastiach a identifikáciou nových kľúčových technológií, a aby sa snažila zabezpečiť, aby sa zachovalo vedúce postavenie Európy v týchto oblastiach a aby sa do politík a činností začlenili nové trendy, pričom je potrebné zohľadniť pojmy bezpečnosť v štádiu návrhu a ochrana súkromia už v štádiu návrhu a štandardná ochrana súkromia, a aby preskúmala, či by táto práca mohla byť vykonaná prostredníctvom osobitnej siete priemyselnej predikcie vrátane národných organizácií pre výskum a technológie;

5.  víta oznámenie Komisie na tému Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže je jeho zameranie na sektor dopravy obmedzené na prepojené a automatizované vozidlá, nerieši dostatočne všetky existujúce problémy; pripomína, že hoci prepojené a automatizované vozidlá predstavujú jednu z najzaujímavejších nadchádzajúcich digitálnych transformácií v sektore, potenciál pre digitalizáciu existuje vo všetkých druhoch dopravy, tak v administratívnych, ako aj prevádzkových postupoch, a naprieč celým hodnotovým reťazcom, od výrobcov po osobnú a nákladnú dopravu, ako aj pre koordináciu so všetkými novými technológiami používanými v tomto sektore, ako sú napríklad európske globálne satelitné navigačné systémy EGNOS a Galileo, od ktorých možno očakávať výsledky už v blízkej budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na digitálnu transformáciu vo všetkých druhoch dopravy vrátane služieb v doprave a cestovnom ruchu;

6.  poukazuje na to, že proces digitalizácie nebol v rovnakom rozsahu na prospech celému odvetviu dopravy, čo viedlo k nežiaducej roztrieštenosti v rámci vnútorného trhu, ako aj medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci rovnakého druhu dopravy; zdôrazňuje, že existujú výrazné a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a digitalizáciu v doprave, čo sa prejavuje aj medzi regiónmi, spoločnosťami a MSP; domnieva sa, že vypracovanie koordinovanej stratégie pre oblasť priemyselnej digitalizácie (SOPD) pre EÚ by mohlo pomôcť prekonať túto fragmentáciu a rozdiely a prilákať investície do digitálnych projektov; zdôrazňuje, že cieľom by nemal byť len ďalší politický dokument, ale skutočná stratégia, ktorá by zohľadňovala inovačné trendy a trhový potenciál a ktorej vykonávanie by sa priebežne vyhodnocovalo;

7.  domnieva sa, že SOPD prispeje k riešeniu niektorých z najpálčivejších problémov v odvetví dopravy a cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej podporovala digitalizáciou s cieľom:

8.  poukazuje na to, že nepretržité a vysokovýkonné prepojenie je nevyhnutným predpokladom pre rýchle, bezpečné a spoľahlivé prepojenie všetkých druhov dopravy a pre ďalšiu digitalizáciu v odvetví dopravy; vyjadruje poľutovanie nad výraznou fragmentáciou digitálneho pokrytia v EÚ; domnieva sa, že pre digitalizáciu sektora dopravy sú rozhodujúce investície do širokopásmového pripojenia a spravodlivé prideľovanie frekvenčného spektra; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné mať prierezovú sektorovú víziu, napríklad medzi elektronikou, telekomunikáciami, dopravou a cestovným ruchom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnili svoj záväzok vytvoriť takýto druh prepojenia hlavných dopravných ciest a uzlov najneskôr do roku 2025 a začali s realizáciou úplného pokrytia v celej EÚ;

Vytváranie podmienok pre úspešnú priemyselnú digitalizáciu: infraštruktúra, investície, inovácie a zručnosti

9.  zdôrazňuje, že stratégia digitalizácie priemyslu je príležitosťou pre napredovanie inovácie, efektívnosti a udržateľných technológií, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť a modernizujú priemyselnú základňu EÚ a zároveň odstraňujú prekážky brániace rozvoju digitálneho trhu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby integrovaná priemyselná digitalizácia bola založená na pevných priaznivých podmienkach, ktoré siahajú od prvotriednej infraštruktúry odolnej voči budúcim výzvam, výskumu a vývoja a prostredia podporujúceho investície po vhodný aktualizovaný legislatívny rámec podnecujúci inováciu, prehĺbený jednotný digitálny trh, vysokú úroveň zručností a podnikania a posilnený sociálny dialóg;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať investície do vysokorýchlostného pripojenia, napríklad prostredníctvom technológie 5G, optických vlákien a navigačnej a satelitnej komunikácie s cieľom zabezpečiť solídnu digitálnu základnú infraštruktúru v mestských a priemyselných oblastiach; zdôrazňuje význam harmonizácie pri prideľovaní spektra, zameranej na zvýšenie dopytu po pripojení a na zvýšenie predvídateľnosti investičného prostredia sietí. zdôrazňuje potrebu vytvorenia vedúceho postavenia v hodnotových reťazcoch a kľúčových technológiách digitálneho priemyslu, ako sú 5G, kvantové technológie, vysokorýchlostná výpočtová technika, umelá inteligencia, cloud computing, analýza veľkých dát, internet vecí, robotika, automatizácia (vrátane vysoko automatizovaného vedenia vozidiel) a technológie distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies); v tejto súvislosti podporuje sprievodné pracovné dokumenty Komisie k jej oznámeniu;

11.  uznáva príležitosti a výzvy spojené s digitalizáciou priemyslu; berie na vedomie pozitívne účinky digitalizácie priemyslu, keď zvyšuje pružnosť pracovných podmienok, ktoré môžu vytvoriť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, rozšíriť možnosti prostredníctvom práce na diaľku a umožniť ľuďom z vidieckych a odľahlých oblastí, aby sa zapojili do trhu práce (za predpokladu, že sú vybavení potrebnou infraštruktúrou), čo podporuje hospodársky rast; zároveň uznáva, že trend plynúci z digitalizácie, ktorým je smerovanie k väčšej pružnosti, môže zvýšiť riziko nestabilnej a neistej zamestnanosti; zdôrazňuje, že nové formy práce sa nesmú využívať na obchádzanie jestvujúcich pracovnoprávnych a sociálnych predpisov, pokiaľ ide o ochranu práv pracovníkov a spotrebiteľov; poukazuje na to, že tradičné priemyselné odvetvia a podniky v rámci hospodárstva založeného na platformách musia byť rovnocenné;

12.  poznamenáva, že digitálna transformácia v odvetviach dopravy a cestovného ruchu, najmä rozvoj služieb na požiadanie a kolaboratívnych hospodárstiev, prispieva k podstatnej zmene správania spotrebiteľov a cestujúcich, pokiaľ ide o mobilitu a cestovný ruch, ako aj k potrebe prispôsobenia infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinky digitalizácie na služby v oblasti dopravy, mobility a cestovného ruchu, s osobitným dôrazom na správanie a možnosti používateľov týchto služieb, a ďalej rozvíjala potenciál tejto spoločenskej zmeny;

13.  konštatuje, že čoraz väčšia digitalizácia distribúcie cestovných lístkov spôsobuje, že spotrebiteľom je na internete k dispozícii viac informácií, ale čoraz častejšie takým spôsobom, ktorý komplikuje porovnávanie cenových ponúk; domnieva sa preto, že v rámci distribúcie je potrebné posilniť záruky transparentnosti a neutrality, a najmä online distribúcie, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodovať na základe spoľahlivých informácií, nielen z hľadiska cien, ale aj iných parametrov vrátane kvality služieb a doplnkových ponúk; je presvedčený, že takáto transparentnosť zároveň podporí konkurenciu a rozvoj multimodálnej dopravy;

14.  domnieva sa, že by digitalizácia mala spotrebiteľom priniesť väčší výber, užívateľsky prívetivejšie a prispôsobenejšie výrobky a viac informácií, najmä o kvalite výrobkov alebo služieb;

15.  poukazuje na to, že vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu nebol v dokumentoch o digitálnom trhu primerane posúdený ani vyhodnotený; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štát, aby podporovali rozvoj jazykových technológií, ktoré popri digitalizácii priemyslu znížia fragmentáciu európskeho trhu;

16.   zdôrazňuje, že osobitná podpora pre „analogickú“ viacjazyčnosť Európy je prospešná tak v oblasti digitalizácie európskeho priemyslu, ako aj v oblasti výučby komplexných digitálnych zručností; zdôrazňuje preto, že je potrebné venovať podstatne väčšiu pozornosť rozsiahlej podpore základného výskumu v oblasti štatistického, inteligentného, výukového softvéru a softvéru určeného na strojový preklad;

17.  zdôrazňuje, že regióny sa musia zameriavať na svoju produktívnu silu a podporovať svoj rozvoj prostredníctvom inteligentnej špecializácie, inteligentných reťazcov a klastrov; je presvedčený, že klastre a súčinnosť medzi malými a strednými podnikmi, priemyselnými aktérmi, odvetvím remeselnej výroby, začínajúcimi podnikmi, akademickou obcou, výskumnými centrami, spotrebiteľskými organizáciami, odvetvím kreatívneho priemyslu, finančným sektorom a ďalšími zainteresovanými stranami môžu byť príkladom úspešných modelov, ktoré umožňujú pokrok v oblasti digitálnej výroby a inovácií; nabáda k výskumnej, inovačnej a štrukturálnej súdržnosti v EÚ; zdôrazňuje význam urýchľovacích programov a rizikového kapitálu s cieľom pomôcť rozšíriť začínajúce podniky; poukazuje, že využívanie digitalizácie má veľký význam pre podporu inovácií v oblasti obchodných modelov, ako sú systémy „platba podľa výsledkov“ a masové prispôsobovanie požiadavkám;

18.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať konkrétnym problémom, ktorým čelia malé a stredné podniky za okolností, keď by relatívne prínosy z úsilia vynaloženého v oblasti digitalizácie, pokiaľ ide energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, boli najvyššie; podporuje posilnenie združení MSP a ich dosah formou digitalizačných programov, rozvoj centier pre aplikovanú vedu so zameraním na digitalizáciu a spolufinancovanie vnútorného výskumu a vývoja pre MSP; nazdáva sa, že by sa mala venovať pozornosť vlastníctvu údajov a prístupu k údajom a vývoju európskeho programu digitálneho učňovského vzdelávania;

19.  víta zriadenie platformy inteligentnej špecializácie pre modernizáciu priemyslu, a najmä návrh Komisie zahrnutý do akčného plánu pre digitalizáciu priemyslu s cieľom vytvoriť sieť centier digitálnej kompetencie a centier digitálnych inovácií, ktorého cieľom je posilniť priemyselnú digitalizáciu a digitálne inovácie pre malé a stredné podniky vo všetkých regiónoch; poznamenáva, že odvetvie remeselnej výroby by sa v tejto súvislosti nemalo ignorovať; vyzýva Komisiu, aby presadzovala najmä zriadenie centier digitálnych inovácií a centier digitálnych kompetencií v menej digitalizovaných európskych regiónoch; vyzýva Komisiu, aby centrám digitálnych inovácií poskytla lepšie financovanie prostredníctvom rozličných európskych zdrojov (program Horizont 2020, štrukturálne fondy, atď.) s cieľom podporiť úsilie a stratégie členských štátov v oblasti rozvoja vnútroštátnej siete centier digitálnych inovácií a aby zvážila, že vyskúša prístup „zabezpečeného prostredia“, v ktorom by prierezové sektorové pokusy v kontrolovanom prostredí neboli zablokované platnou reguláciou; vyzýva členské štáty, aby zvýšili nadnárodnú spoluprácu medzi svojimi centrami digitálnych inovácií; domnieva sa, že určené centrá digitálnych inovácií by sa mali špecializovať na priemyselné digitálne inovácie, ktoré prispievajú k odstráneniu problémov európskej spoločnosti; vyjadruje v tomto smere presvedčenie, že financovanie z programu Horizont 2020 určené pre centrá digitálnych inovácií by sa dalo skombinovať s financovaním tohto programu pre spoločenské zmeny; poukazuje na možnosť inovačných poukazov v oblasti IKT pre malé a stredné podniky, pokiaľ ide o prístup k poradenstvu, výmenu najlepších postupov a skúsenosti s centrami digitálnych inovácií;

20.  berie do úvahy významnú úlohu, ktorú zohrávajú mestá a miestne samosprávy pri rozvoji nových obchodných modelov a zabezpečovaní digitálnej infraštruktúry a poskytovaní podpory malým a stredným podnikom a iným priemyselným subjektom, ako aj obrovské príležitosti, ktoré mestám poskytujú digitálno-priemyselné inovácie, napríklad prostredníctvom miestnej výroby s nulovým odpadom, užšej integrácie priemyselnej výroby a miestnej a mestskej logistiky a dopravy, v oblasti výroby energie, spotreby, výroby a 3D tlače; domnieva sa, že mestá by takisto mali mať prístup k centrám digitálnych inovácií; žiada Komisiu, aby sa zaoberala miestnymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými najlepšími postupmi a podnietila ich výmenu; víta vydanie indexu európskych digitálnych miest a iniciatívy na podporu interoperability údajov a systémov medzi európskymi mestami; poznamenáva, že iniciatíva Inteligentných miest zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu; zdôrazňuje pozitívne skúsenosti regionálnych poradných fór;

21.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže pri presadzovaní nových priemyselných digitálnych technológií zohrávať verejné obstarávanie a právne požiadavky na zaregistrovanie podniku a vykazovanie podnikateľskej činnosti alebo zverejnenie; žiada Komisiu, aby zvážila, ako by sa verejné obstarávanie mohlo využívať ako nástroj na stimulovanie inovácie; žiada Komisiu, aby zaradila do programu REFIT digitálnu kontrolu, čím by sa zabezpečilo, že regulácia je aktualizovaná vzhľadom na digitálny obsah, a aby medzi verejnými orgánmi uľahčila výmenu osvedčených postupov o používaní kritérií v oblasti inovácie vo verejných výberových konaniach; odporúča urýchlenie adaptácie právneho a technologického prostredia, ako je prechod na IPv6, podľa potrieb rozmachu priemyselnej digitalizácie a internetu vecí;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité uvoľniť dostatočné finančné prostriedky a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu vrátane lepšieho využívania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); je presvedčený, že sa musia výrazne zvýšiť rovnako, ako sa musia dramaticky zvýšiť verejné investície do digitálnej infraštruktúry; zdôrazňuje ústredné postavenie financovanie zo súkromných a kolaboratívnych platforiem; žiada Komisiu, aby zorganizovala rokovanie za okrúhlym stolom pre financovanie priemyselnej digitalizácie, ktorý danú vec preskúma a príde s inovačnými návrhmi na financovanie; vyjadruje poľutovanie, že sú zdroje vyčlenené v rozpočte EÚ na digitálnu politiku príliš obmedzené na to, aby mali skutočný účinok; uznáva, že je nevyhnutné podporiť európske hospodárstvo prostredníctvom produktívnych investícií: nazdáva sa, že dostupnosť existujúcich európskych finančných nástrojov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020, by mali zabezpečiť dosiahnutie tohto cieľa; nazdáva sa, že kombinácia týchto fondov by mala byť v súlade s vnútroštátnymi zdrojmi a predpismi o štátnej pomoci; uznáva úlohu, ktorú zohrávajú verejno-súkromné partnerstvá a spoločné podniky;

23.  vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory efektívnej priemyselnej digitalizácie poskytovali fiškálne stimuly pre firmy a podniky, ktoré realizujú digitálny systém a systém inteligentnej výroby;

Zabezpečovanie vedúceho postavenia Európy v oblasti technológií a bezpečnosti pri priemyselnej digitalizácii: fúzie a akvizície, kybernetická bezpečnosť, toky dát, normalizácia

24.  uznáva nevyhnutnú potrebu posilnenia výskumu a vývoja; vyzýva Komisiu, aby podporila domáce a externé úsilie v oblasti výskumu a vývoja a podporila inovačné siete a spoluprácu medzi začínajúcimi podnikmi, etablovanými korporáciami, MSP, univerzitami atď. v digitálnom ekosystéme; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako maximalizovať prenos výsledkov výskumu v rámci iniciatívy Horizont 2020 na trh a ich využitie európskymi spoločnosťami; žiada Komisiu, aby zvýšila mieru výskumných projektov v rámci iniciatívy Horizont 2020, ktoré generujú patenty a práva duševného vlastníctva, a aby o nich predložila správu;

25.  zdôrazňuje význam zabezpečenia ochrany citlivých európskych technológií a know-how, ktoré tvoria základ budúcej priemyselnej sily a odolnosti hospodárstva; zdôrazňuje potenciálne riziká, pokiaľ ide o strategický stav a priame zahraničné investície podmienené priemyselnou politikou, najmä štátom vlastnených podnikov prostredníctvom fúzií a akvizícií; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o priame zahraničné investície, niektorí externí investori sa v čoraz väčšej miere zaujímali o získanie citlivých európskych technológií cez fúzie a akvizíciu; víta iniciatívu Komisie, ktorá spočíva v preskúmaní skúseností Výboru pre zahraničné investície v Spojených štátoch (CFIUS); zdôrazňuje, že rovnaký trhový prístup pre investície by sa mal posilniť stanovením globálnych pravidiel;

26.  zdôrazňuje, že rozvoj, pokiaľ ide o automatizáciu, a robotiku, uplatňovanie umelej inteligencie vo výrobe, ako aj rozsiahle začlenenie technických komponentov rôzneho pôvodu, prináša nové otázky týkajúce sa spoľahlivosti výrobkov a výrobných zariadení; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr ozrejmila pravidlá bezpečnosti a zodpovednosti pre autonómne konajúce systémy vrátane podmienok testovania;

27.  uznáva, že otvorenosť a konektivita majú takisto potenciálny vplyv na zraniteľnosť, pokiaľ ide o kybernetické útoky, sabotáž, manipuláciu s údajmi alebo priemyselnú špionáž a v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti; uznáva, že je potrebné zvýšiť informovanosť o zvýšení kybernetickej bezpečnosti; považuje kybernetickú bezpečnosť za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky; vyjadruje presvedčenie, že výrobcovia sú zodpovední za zaistenie noriem kybernetickej bezpečnosti a zabezpečenia ako hlavných parametrov digitálnej inovácie podľa najmodernejších dostupných technológií a zásad bezpečnosti podľa návrhu a automatickej bezpečnosti, ale za určitých podmienok a kritérií môžu byť výrobcovia od tejto zodpovednosti oslobodení; konštatuje, že požiadavky na kybernetickú odolnosť internetu vecí a bezpečnostné normy v oblasti IT, napríklad na základe referenčnej architektúry RAMI4.0 a ICS, by posilnili európsku kybernetickú odolnosť; je presvedčený, že európske normalizačné organizácie tu budú hrať výnimočnú úlohu a nemali by byť odsunuté bokom; žiada Komisiu, aby preskúmala jednotlivé modely v záujme napredovania kybernetickej bezpečnosti pre internet vecí; žiada však verejné inštitúcie, aby vo verejnom obstarávaní stanovili povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť, pokiaľ ide o zariadenie IT a produkty internetu vecí; domnieva sa, že veľký význam majú kontrola a poradenstvo týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti digitalizovaných priemyselných výrobkov, ponúkané malým a stredným podnikom; je presvedčený, že výmena najlepšej praxe medzi členskými štátmi EÚ by v tomto smere mohla uľahčiť európsku kybernetickú odolnosť;

28.  je presvedčený, že by mali existovať spoločné kritériá pre kritickú infraštruktúru a jej digitálnu bezpečnosť a že smernica EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS) je prvým krokom smerom k dosiahnutiu vysokej spoločnej úrovne bezpečnostnej siete a informačných systémov v rámci Únie; žiada Komisiu, aby trvala na tom, aby ju členské štáty dôsledne a včas transponovali; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu riadiacich orgánov uvedených v smernici NIS, ktorú majú pri získavaní dôvery v budúce technológie; poznamenáva, že mechanizmy monitorovania kybernetických hrozieb a kontrola vyhliadok by mali byť uznané ako významné pre bezpečnosť digitálneho priemyslu EÚ, s osobitným dôrazom na ochranu MSP a spotrebiteľov;

29.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať otázkam zhromažďovania údajov a informácií týkajúcim sa priemyslu alebo výroby a prístupu k nim; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa osobitný dôraz musí klásť na zásady zvrchovanosti v oblasti dát, otvoreného a štandardizovaného prístupu k údajom a ich dostupnosti, na posilnenie inovácie a produktivity, nové služby a obchodné modely, kontrolovateľnosť bezpečnosti, pričom umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že sa treba veľmi obozretne zaoberať novými formami regulácie vlastníctva údajov a prístupu k údajom, ktoré možno zaviesť až po rozsiahlej konzultácii so všetkými náležitými zainteresovanými stranami; vyjadruje presvedčenie, že inovácia, ako aj ochrana súkromia pracovníkov a spotrebiteľov, ktoré vzbudzujú obavy, musia byť zabezpečené v súlade so všeobecnými predpismi o ochrane údajov; okrem toho zdôrazňuje, že uverejnenie informácií vo verejnom záujme a na vedecké účely a prístup k nim by sa mali posilniť; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa dátovej ekonomiky s cieľom podporiť spoločný európsky trh dát; nazdáva sa, že v prebiehajúcej diskusii o režime údajov treba zdôrazniť dva aspekty v záujme podpory rozvoja technických riešení pre spoľahlivú identifikáciu a výmenu údajov, a to jednak štandardné zmluvné pravidlá, jednak zavedenie kontroly neprimeranosti v zmluvných vzťahoch medzi podnikmi;

30.  zdôrazňuje, že Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu spolu s legislatívnym návrhom týkajúcim sa voľného toku údajov, ktoré majú za cieľ odstrániť neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa umiestnenia údajov, majú potenciál ďalej stimulovať proces digitalizácie európskeho priemyslu, najmä MSP a začínajúcich podnikov, a zamedziť fragmentácii jednotného trhu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala prijímanie a súdržné vykonávanie európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu s cieľom umožniť spravodlivé, rýchle, spoľahlivé a plynulé toky a využívanie údajov; pripomína Komisii jej záväzok, vyjadrený v tomto oznámení, predložiť legislatívny návrh venovaný voľnému toku dát v rámci EÚ, a to s cieľom odstrániť neodôvodnené lokalizačné požiadavky z vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení a zabrániť ich zavedeniu;

31.  je pevne presvedčený, najmä pokiaľ ide o sektor dopravy, že otvorené dáta, veľké dáta a ich analýza sú aj naďalej zásadnými prvky potrebnými na plné využitie výhod jednotného digitálneho trhu a podporu inovácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy zamerané na uľahčenie toku údajov zostávajú rozdrobené; zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä z hľadiska vlastníctva a zodpovednosti, na základe plného rešpektovania súkromia a ochrany údajov;

32.  uznáva potenciál digitalizácie priemyslu v záujme získavania odvetvových dát a správy a riadenia verejnými a poloverejnými orgánmi a účastníkmi trhu;

33.  zdôrazňuje dôležitosť integrácie otvorenosti architektúry ako zásady pri koncepcii digitálnych komponentov;

34.  uznáva, že je dôležité chrániť technické know-how, pokiaľ ide o výmenu a prepojovanie priemyselno-digitálnych komponentov, a súčasne umožňovať a rozširovať interoperabilitu a koncovú konektivitu;

35.  zdôrazňuje, že vedúce postavenie Európy v oblasti priemyselnej digitalizácie si vyžaduje pevnú normalizačnú stratégiu, ktorá bude koordinovaná s členskými štátmi a Komisiou, vrátane interoperability v digitálnej oblasti; zdôrazňuje dôležitú a jedinečnú povahu európskych normalizačných organizácií, ako aj ich inkluzívneho prístupu založeného na konsenze spoločenských zainteresovaných strán, a najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj otvorených noriem, a víta jej zámer zaručiť prístup k štandardným základným patentom za podmienok FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok) a ich účinné licencovanie a uznáva, že je to nevyhnutné na podporu inovácie, výskumu a vývoja v EÚ; domnieva sa, že obehové hospodárstvo by mohlo byť hlavnou hnacou silou ucelenej normalizácie komunikačných tokov v rámci priemyselných hodnotových reťazcov; žiada prístup koordinovaný na úrovni EÚ prostredníctvom európskych normalizačných organizácií (CEN, CENELEC a ETSI) k medzinárodným fóram a konzorciám; domnieva sa, že je vhodné usilovať sa o globálne a univerzálne normy, ale zdôrazňuje, že existuje ochota pokračovať s európskymi normami v prípade, že medzinárodná spolupráca na fórach o normalizácii nebude prebiehať konštruktívnym spôsobom; považuje interoperabilitu za potrebnú najmä v oblasti tzv. internetu vecí, aby sa zaistilo to, aby rozvoj nových technológií zlepšoval možnosti spotrebiteľov, ktorí by nemali byť odkázaní na niekoľko málo konkrétnych poskytovateľov;

36.  zdôrazňuje, že obchodné prekážky v oblasti digitalizácie bránia medzinárodnej činnosti európskeho priemyslu a poškodzujú konkurencieschopnosť Európy; je presvedčený, že spravodlivé obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami môžu výrazne prispieť k spoločným medzinárodným pravidlám v oblasti ochrany údajov, dátových tokov a využívania údajov a normalizácie;

Sociálny rozmer: kvalifikácie, vzdelávanie a sociálne inovácie

37.  domnieva sa, že pokiaľ ide o vzdelávanie, systémy zdaňovania a sociálneho zabezpečenia, treba vynaložiť veľké úsilie s cieľom integrovať transformačné účinky do nášho európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu; zdôrazňuje, že digitálna transformácia priemyslu má veľký spoločenský dosah, od zamestnanosti, pracovných podmienok, práv pracovníkov až po vzdelávanie a kvalifikácie, elektronické zdravotníctvo, životné prostredie a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné pri tejto zmene trvať na bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby vykonala patričné posúdenie spoločenských vplyvov priemyselnej digitalizácie a aby sa nimi zaoberala a v príslušných prípadoch navrhla ďalšie opatrenia na odstránenie digitálnej priepasti a podporu inkluzívnej digitálnej spoločnosti, pričom sa podnieti európska konkurencieschopnosť;

38.  pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vymedzil pojem pracovník na základe pracovnoprávneho vzťahu charakterizovaného určitými kritériami, ako je podriadenosť, odmena a charakter práce(12); žiada právnu istotu o tom, čo predstavuje „zamestnanie“ na digitálnom trhu práce s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v pracovnej a sociálnej oblasti; konštatuje, že všetci pracovníci v hospodárstve založenom na platformách pracujú buď ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, podľa príslušných podkladových skutočností, a mali by byť klasifikovaní zodpovedajúcim spôsobom, a to bez ohľadu na zmluvnú situáciu;

39.  zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti; zdôrazňuje, že Európa čelí v tomto smere digitálnej priepasti; žiada vykonávanie záruk na získavanie kvalifikácií na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a za ich účasti a žiada členské štáty, aby našli spôsob, ako uspokojiť potreby občanov týkajúce sa neustálej odbornej prípravy, rekvalifikácie, nadstavbovej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom zabezpečiť hladký prechod na inteligentné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť presadzovanie a uznávanie digitálnych zručností a nových trendov smerom k širšej kvalifikácii; vyjadruje presvedčenie, že zamestnávatelia by mali využiť na túto odbornú prípravu Európsky sociálny fond s cieľom presadiť súbor nástrojov na zlepšovanie zručností v spolupráci s priemyslom a sociálnymi partnermi; víta rozvoj vzdelávacích materiálov a osnov pre jednotlivé odvetvia; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť ustanoviť systému certifikácie programov ďalšieho vzdelávania pre digitálne zručnosti;

40.  podotýka, že digitálne zručnosti musia byť začlenené do národných učebných osnov; poznamenáva, že príklady iniciatív podporovaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ako sú Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti a Európska výzva v oblasti kybernetickej bezpečnosti, by sa mali ďalej rozvíjať v záujme dosiahnutia tohto cieľa; zdôrazňuje význam špecializovanej odbornej prípravy učiteľov na digitálne zručnosti a skutočnosť, že v oblasti digitálnych zručností by sa mali vyučovať všetky deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky školy budú vybavené bezdrôtovou miestnou počítačovou sieťou a aktualizovaným materiálom IT; poznamenáva, že dôležitú úlohu zohráva aj programovanie; vyzýva na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom vzdelávať sa na základe zavedených postupov, ako je program Fit4Coding, iniciatívy v oblasti digitálnej akadémie, programy elektronického vzdelávania alebo školy programovania, ako sú Webforce3; žiada Komisiu, aby podporovala integrovanie testovania digitálnych zručností do štúdií IGCU/Pisa, aby sa umožnila hospodárska súťaž a porovnávanie medzi členskými štátmi EÚ; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli medziodborové študijné programy zamerané na integráciu niekoľkých kompetencií, ako sú IT spolu s podnikovým manažmentom alebo technika a náuka o údajoch; zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali rozvíjať komplexné národné stratégie v oblasti digitálnych zručností so stanovenými cieľmi tak, ako ich na to vyzvala Komisia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany pri rozvoji a vykonávaní takýchto stratégií; poznamenáva, že doteraz iba polovica členských štátov EÚ vytvorila národné koalície pre digitálne pracovné miesta; zdôrazňuje, že osobitný rozpočtový riadok podporujúci činnosti koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta by posilnil šírenie informácií a ďalšie činnosti;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do digitalizácie odborného vzdelávania a remeselného odvetvia; poukazuje na to, že je potrebné kombinovať digitálne zručnosti s technickými zručnosťami a podporou vzdelávania v odboroch, ako sú prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematika (odbory STEM), ako aj podporou tzv. mäkkých zručností, ako sú komunikácia, tímová koordinácia, medziodvetvové myslenie;

42.  požaduje, aby sa do všetkých digitálnych iniciatív začlenilo rodové hľadisko, čím sa zabezpečí, že prebiehajúca digitálna transformácia sa stane zároveň hnacou silou rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť závažné rodové rozdiely v rámci sektora IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu v Európe;

43.  poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o dostupnosť sociálnych služieb a iných verejných služieb, ako aj začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a osôb s obmedzenou mobilitou do trhu práce; zdôrazňuje v tejto súvislosti najmä význam práce na diaľku;

44.  poukazuje na skutočnosť, že v súlade s iniciatívou Europeana predstavuje digitalizácia tovarov kultúrneho charakteru veľkú príležitosť na zlepšenie ich dostupnosti, distribúcie a propagácie a že digitálne inovácie môžu byť hnacou silou revolúcie v spôsobe vystavovania tovarov kultúrneho charakteru a v prístupe k nim; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať predovšetkým používanie 3D technológií na zber údajov a obnovu zničených tovarov kultúrneho charakteru a kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť financovanie určené na digitalizáciu, uchovávanie a online dostupnosť európskeho kultúrneho dedičstva;

45.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že často nie je zabezpečený jednoduchý prístup k historickým a kultúrnym lokalitám pre osoby so zdravotným postihnutím, a upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka silnejšia digitálna kultúrna platforma, z hľadiska zlepšenia účasti a sprístupnenia kultúrnych zážitkov, lokalít a artefaktov v Európe bez ohľadu na zemepisnú polohu;

46.  nabáda na výskum a vývoj podporných technológií, ktoré možno využívať na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a ktoré by sa mohli stať novými priemyselnými produktmi v tejto oblasti;

47.  odporúča vypracúvanie pravidelnej výmeny najlepších postupov, polročného hodnotenia pokroku a odporúčaní týkajúcich sa digitalizácie priemyslu;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009. (2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131. (3) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 41. (5) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 89. (6) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 19. (7) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 120. (8) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 22. (9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0486. (10) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45. (11) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24. (12) Pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci C-596/12, bod 17, a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-232/09, bod 39.