Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2029(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0264/2017

Predkladané texty :

A8-0264/2017

Rozpravy :

PV 12/09/2017 - 12
CRE 12/09/2017 - 12

Hlasovanie :

PV 13/09/2017 - 9.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0344

Prijaté texty
PDF 453kWORD 56k
Streda, 13. septembra 2017 - Štrasburg
Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
P8_TA(2017)0344A8-0264/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/CFSP (2017/2029(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1) (ďalej len „spoločná pozícia“),

–  so zreteľom na 17.(2) a 18.(3) výročnú správu EÚ, ktoré boli vypracované na základe čl. 8 ods. 2 spoločnej pozície,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/2309 z 10. decembra 2015 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní(4) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/915 z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami(5),

–  so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 6. marca 2017(6),

–  so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý z 25. júna 2012 a na jeho ods. 11 písm. e), a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) z 20. júla 2015 a na jeho ods. 21 písm. d),

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013(7) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/768/SZBP zo 16. decembra 2013 o činnostiach EÚ na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(9),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 a stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím(10) zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014 a na zoznam položiek s dvojakým použitím v jeho prílohe 1 (ďalej len „nariadenie o položkách s dvojakým použitím“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2134 z 23. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(11),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia zo 17. decembra 2015(12) o vykonávaní spoločnej pozície, z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(13), zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(14) a z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach(16),

–  so zreteľom na článok 59 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0264/2017),

A.  keďže inherentné právo na osobnú alebo kolektívnu sebaobranu je zakotvené v článku 51 Charty OSN;

B.  keďže z najnovších údajov(17) vyplýva, že medzinárodné transfery najdôležitejších zbraní v rokoch 2012 – 2016 dosiahli najvyšší objem v akomkoľvek päťročnom období od konca studenej vojny, a boli o 8,4 % vyššie ako priemer za obdobie rokov 2007 – 2011;

C.  keďže vývoz a transfer zbraní má vplyv na bezpečnosť ľudí, ľudské práva, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a sociálno-ekonomický rozvoj; keďže vývoz zbraní prispieva aj k okolnostiam, ktoré nútia ľudí utekať zo svojich krajín; keďže tieto skutočnosti si vyžadujú prísny, transparentný, účinný a všeobecne prijatý a vymedzený systém kontroly zbraní;

D.  keďže z najnovších údajov(18) vyplýva, že vývoz z EÚ-28 dosiahol 26 % z celkového objemu v rokoch 2012 – 2016, čo znamená, že EÚ-28 je spoločne druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (33 %) a pred Ruskom (23 %); keďže podľa najnovšej správy pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) sa krajinám EÚ udelili v roku 2014 povolenia na vývoz zbraní v celkovej hodnote 94,40 miliardy EUR;

E.  keďže z najnovších údajov(19) vyplýva, že vývoz zbraní na Blízky východ sa zvýšil o 86 % a medzi rokmi 2012 – 2016 predstavoval 29 % svetového vývozu;

F.  keďže posledné oficiálne údaje EÚ ukazujú, že Blízky východ bol najvýznamnejším regiónom, pokiaľ ide o vývoz zbraní EÚ-28 v roku 2015, v celkovej výške 78,8 miliardy EUR s udelenými povoleniami na vývoz zbraní;

G.  keďže niektoré transfery zbraní z členských štátov EÚ do nestabilných a krízou ohrozených regiónov a krajín boli použité na ozbrojené konflikty alebo na vnútornú represiu; keďže niektoré z týchto transferov boli údajne presmerované do rúk teroristických skupín, napríklad v Sýrii a Iraku; keďže v niektorých prípadoch sa zbrane vyvážané do určitých krajín, napríklad do Saudskej Arábie, použili v konfliktov, napríklad v Jemene; keďže týmito vývozmi sa jasne porušuje spoločná pozícia, čo ešte zdôrazňuje potrebu lepšej kontroly a transparentnosti;

H.  keďže neexistuje žiaden štandardizovaný systém kontroly a podávania správ, ktorý by poskytoval informácie o tom, či a do akej miery je vývoz jednotlivých členských štátov v rozpore s uvedenými ôsmimi kritériami, a keďže nie sú k dispozícii ani žiadne sankčné mechanizmy pre prípad, keď členský štát uskutočňuje vývoz, ktorý zjavne nie je zlučiteľný s uvedenými ôsmimi kritériami;

I.  keďže zistenia Bonnského medzinárodného strediska pre konverziu (BICC) preukázali, že v roku 2015 bolo napríklad len v Nemecku udelených 4 256 povolení na vývoz zbraní do 83 krajín, ktoré boli s ohľadom na spoločnú pozíciu vyhodnotené ako problematické(20);

J.  keďže globálne a regionálne bezpečnostné prostredie sa dramaticky zmenilo, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie, čím sa zdôrazňuje naliehavá potreba zlepšiť metodiky, pokiaľ ide o predkladanie informácií pre posúdenie rizík pri udeľovaní vývozných povolení, a zaistiť, aby boli bezpečnejšie;

K.  keďže niektoré členské štáty nedávno podpísali strategické dohody o vojenskej spolupráci vrátane transferov veľkého množstva vojenskej technológie vysokej kvality s nedemokratickými krajinami v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky;

L.  keďže, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve, odstránenie chudoby je prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚ a takisto jednou z priorít jej vonkajšej činnosti zameranej na vybudovanie stabilnejšieho a lepšie prosperujúceho sveta; keďže dodávanie zbraní do krajín, v ktorých sa odohráva konflikt, ako aj umožnenie šírenia násilia, obmedzuje rozvojový potenciál týchto krajín;

M.  keďže priemyselná panoráma obrany v Európe je sektorom s kľúčovým významom, ktorý zároveň charakterizujú nadmerné kapacity, duplicita a roztrieštenosť, čo pôsobí ako brzda hospodárskej súťaže v rámci obranného priemyslu a čo viedlo k rozšíreniu vývozných politík;

N.  keďže Európsky parlament vyzval vo svojom uznesení z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na Saudskú Arábiu;

O.  keďže situácia v Jemene sa odvtedy ešte zhoršila aj v dôsledku vojenskej činnosti koalície vedenej Saudskou Arábiou; keďže niektoré členské štáty prestali dodávať zbrane Saudskej Arábii z dôvodu jej konania v Jemene, zatiaľ čo iné pokračujú v dodávkach vojenskej technológie v rozpore s kritériami 2, 4, 6, 7 a 8;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 zdôraznil, že ľudské práva by mali byť prioritou, a vyzval členské štáty, aby sa dohodli na posune smerom k modernejším, pružnejším vývozným politikám založeným na ľudských právach, a to najmä v súvislosti s krajinami s preukázanou násilnou vnútornou represiou a porušovaním ľudských práv;

Q.  keďže globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku by mala tiež slúžiť na posilnenie koherentnosti politík týkajúcich sa kontroly vývozu zbraní;

1.  konštatuje, že štáty majú legitímne právo na nadobudnutie vojenskej technológie na účely sebaobrany; zdôrazňuje, že udržanie obranného priemyslu slúži ako súčasť nutnej obrany členských štátov; pripomína, že jedným z motívov zavedenia spoločnej pozície bolo zabrániť tomu, aby sa európske zbrane používali proti ozbrojeným silám členských štátov, ako aj predchádzať porušovaniu ľudských práv a predlžovaniu ozbrojeného konfliktu; pripomína, že spoločná pozícia je právne záväzným rámcom, ktorý stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty plniť v oblasti kontroly vývozu zbraní, a že obsahuje povinnosť posudzovať žiadosti o vývozné povolenie s ohľadom na všetkých osem v nej uvedených kritérií;

2.  konštatuje, že rozvoj obranných zariadení je dôležitým nástrojom obranného priemyslu a že európska obranná technologická a priemyselná základňa, ktorá sa ešte musí vyvinúť, by mala slúžiť ako z nástroj na zaistenie bezpečnosti a obrany členských štátov, občanov Únie a mala by prispieť k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); vyzýva členské štáty, aby prekonali súčasnú nedostatočnú efektívnosť vo výdavkoch na obranu z dôvodu duplicity, fragmentácie, nedostatku interoperability, a aby sa EÚ zamerala na to, aby bola poskytovateľom bezpečnosti aj prostredníctvom lepšej kontroly vývozu zbraní opakuje, že v článku 10 spoločnej pozície sa uvádza, že úvahy o hospodárskych, obchodných a priemyselných záujmoch členských štátov nesmú ovplyvniť uplatňovanie ôsmich kritérií, ktoré regulujú vývoz zbraní;

3.  poznamenáva však, že vojenská technológia sa niekedy dostáva na neoprávnené miesta určenia a k neoprávneným konečným používateľom, ktorí nespĺňajú kritériá spoločnej pozície; vyjadruje znepokojenie nad tým, že šírenie zbraňových systémov počas vojny a v situáciách s výrazným politickým napätím môže mať neprimeraný vplyv na civilné obyvateľstvo; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s pretekmi v zbrojení a s vojenskými prístupmi k riešeniu politického konfliktu a nestability; zdôrazňuje, že konflikty by sa mali riešiť v prvom rade diplomatickou cestou;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby výrazne zlepšili jednotnosť vykonávania spoločnej pozície s cieľom zvýšiť bezpečnosť civilných obyvateľov, ktorí trpia v dôsledku konfliktu a porušovania ľudských práv v tretích krajinách, bezpečnosť Únie a jej občanov a vytvoriť rovnocenné podmienky pre spoločnosti EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že konzistentné vykonávanie spoločnej pozície má zásadný význam pre dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra založeného na hodnotách;

5.  nabáda krajiny v procese získavania štatútu kandidátskej krajiny alebo krajinám, ktoré sa chcú zapojiť do procesu pristúpenia k EÚ, aby uplatňovali ustanovenia spoločnej pozície; víta skutočnosť, že Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Nórsko sa pripojili ku kritériám a zásadám spoločnej pozície, čím pokračujú v ďalšom zosúladení so SZBP a SBOP; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s tretími krajinami, ktoré sa formálne zaviazali dodržiavať zásady a kritériá spoločnej pozície, najmä s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť väčšiu transparentnosť pri udeľovaní povolení; ďalej vyzýva ESVČ, aby osobitne podporovala európske krajiny, aby dodržiavali spoločnú pozíciu na zaistenie bezpečnejšej širšej európskej oblasti;

6.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby úzko spolupracovali pri predchádzaní rizikám vyplývajúcim z presmerovania a hromadenia zásob zbraní, ako napríklad nedovolené obchodovanie so zbraňami a ich pašovanie; zdôrazňuje riziko toho, že zbrane vyvezené do tretích krajín vstúpia späť do EÚ prostredníctvom obchodovania so zbraňami a ich pašovania;

7.  berie na vedomie vysoký stupeň zodpovednosti Únie, pokiaľ ide o bezpečnostné riziko vyplývajúce z neexistencie väčšej podpory a záväzku EÚ v súvislosti s vyraďovaním mnohých zásob strelných zbraní, ktoré stále existujú v Bosne a Hercegovine, Albánsku a na Ukrajine;

8.  domnieva sa, že metodika posudzovania rizík pri udeľovaní vývozných povolení by mala obsahovať zásadu predbežnej opatrnosti a že členské štáty okrem hodnotenia toho, či by určitá vojenská technológia mohla byť použitá na vnútornú represiu alebo iné nežiaduce účely (funkčný prístup), by mali aj posúdiť riziká založené na celkovej situácii v krajine určenia (zásadový prístup);

9.  poznamenáva, že v súvislosti s brexitom bude pre Spojené kráľovstvo dôležité, aby bolo aj naďalej viazané spoločnou pozíciou a vykonávalo operatívne ustanovenia, tak ako ostatné európske tretie krajiny;

10.  žiada Komisiu, členské štáty a ESVČ, aby vytvorili špecializovanú stratégiu na zabezpečenie ochrany oznamovateľov, ktorí oznámia postupy organizácií a spoločností v oblasti zbrojárskeho priemyslu, ktoré porušujú kritériá a zásady uvedené v spoločnej pozícii;

11.  zdôrazňuje význam súladu medzi všetkými režimami kontroly vývozu Únie, najmä pokiaľ ide o výklad kritéria kontroly; zdôrazňuje okrem toho význam súladu medzi nástrojmi na kontrolu vývozu a ostatnými nástrojmi zahraničnej politiky, ako aj obchodnými nástrojmi, napr. systémom všeobecných preferencií a nariadením o nerastoch z konfliktných oblastí;

12.  pripomína škodlivý účinok, ktorý môže mať nekontrolovaný vývoz technológií kybernetického dohľadu spoločnosťami EÚ na bezpečnosť digitálnej infraštruktúry EÚ a v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rýchlej, účinnej a komplexnej aktualizácie nariadenia EÚ týkajúci o položkách s dvojakým použitím a vyzýva Radu, aby prijala ambiciózny harmonogram v tejto otázke;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité účinne obmedziť vývoz zbraní súkromným bezpečnostným spoločnostiam ako koncovému používateľovi a že takéto povolenie sa udelí len vtedy, keď sa po dôkladnom preskúmaní potvrdí, že súkromná bezpečnostná spoločnosti sa nezúčastnila na porušovaní ľudských práv; zdôrazňuje, že sa musia zaviesť mechanizmy zodpovednosti s cieľom zaistiť zodpovedné používanie zbraní súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami;

Plnenie kritérií spoločnej pozície

14.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 1 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 81-krát a v roku 2015 109-krát;

15.  opakuje svoju výzvu určenú VP/PK, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na krajiny obvinené zo závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva, najmä pokiaľ ide o úmyselné cielenie útokov na občiansku infraštruktúru; znovu zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie povolení na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície;

16.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 2 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 72-krát a v roku 2015 89-krát; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že údaje poukazujú na chýbajúci spoločný prístup k situácii v Sýrii, Iraku a najmä v Jemene; nabáda členské štáty a ESVČ, aby začali diskusiu o rozšírení kritéria 2 tak, aby zahŕňalo ukazovatele demokratickej správy, pretože takéto kritériá posudzovania by mohli pomôcť zaviesť ďalšie ochranné opatrenia proti neželaným negatívnym dôsledkom vývozu; okrem toho sa domnieva, že zásadovejší prístup k posudzovaniu rizika by bol zameraný na celkové dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany príjemcu;

17.  domnieva sa, že vývoz do Saudskej Arábie nie je v súlade minimálne s kritériom 2 týkajúcim sa zapojenia krajiny do závažného porušovania humanitárneho práva podľa príslušných orgánov OSN; opakuje svoju výzvu z 26. februára 2016 týkajúcu sa naliehavej potreby uvaliť na Saudskú Arábiu zbrojné embargo;

18.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 3 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 99-krát a v roku 2015 139-krát; zdôrazňuje, že v súvislosti s kritériom 3 je potrebné posúdili posledné transfery zbraní členskými štátmi na neštátne subjekty vrátane poskytovania technickej pomoci a odbornej prípravy na základe jednotnej akcie z roku 2002 č. 2002/589/CFSP o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému kumulovaniu a šíreniu ľahkých a ručných zbraní (ĽRZ);

19.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium 3 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 57-krát a v roku 2015 85-krát; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vojenské technológie vyvážané členskými štátmi sa použili v konflikte v Jemene; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili spoločnú pozíciu konzistentným spôsobom na základe dôkladného posúdenia dlhodobého rizika;

20.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 5 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 7-krát a v roku 2015 16-krát; pripomína, že toto kritérium sa vzťahuje na bezpečnostné záujmy členských štátov a spojeneckých krajín, pričom uznáva, že tieto záujmy nemôžu ovplyvniť posudzovanie kritérií týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a regionálneho mieru, bezpečnosti a stability;

21.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 6 uplatnené 6-krát na zamietnutia v roku 2014, pričom v roku 2015 neboli oznámené žiadne zamietnutia; vyjadruje znepokojenie nad správami o presmerovaní vývozu zbraní členskými štátmi na neštátne subjekty vrátane teroristických skupín a upozorňuje, že tieto zbrane by mohli byť použité proti civilnému obyvateľstvu na území EÚ aj mimo neho; opätovne zdôrazňuje význam prísnejšej kontroly takéhoto vývozu zbraní s cieľom plniť medzinárodné záväzky, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

22.  je znepokojený možnými odklonmi vývozu do Saudskej Arábie a Kataru ozbrojeným neštátnym aktérom v Sýrii, ktorí sa dopúšťajú závažného porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby naliehavo tento problém riešila; uznáva, že väčšina zbraní v rukách povstalcov a teroristických skupín pochádza zo zdrojov mimo Európy;

23.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 7 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 117-krát a v roku 2015 149-krát; vyjadruje znepokojenie aj nad údajným odklonom vývozu ĽRZ z európskych krajín do určitých destinácií, z ktorých bol tento vývoz odklonený s cieľom dodávať neštátnym aktérom a iným koncovým používateľom v rozpore so spoločnou pozíciou v krajinách ako Sýria, Irak, Jemen a Južný Sudán; poukazuje na naliehavú potrebu vychádzať pri posudzovaní rizika odklonu nielen z prijatia záväzkov zo strany prijímajúceho štátu v osvedčení o koncovom používateľovi; zdôrazňuje potrebu účinných mechanizmov kontroly po dovoze, aby sa zabezpečilo, že nedochádza k opätovnému vývozu zbraní neoprávneným koncovým užívateľom; zdôrazňuje potenciálnu úlohu, ktorú ESVČ môže zohrávať pri podpore úsilia členských štátov v tejto oblasti;

24.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium 8 uplatnené jedenkrát na zamietnutia v roku 2014, pričom v roku 2015 neboli oznámené žiadne zamietnutia; uznáva, že lepšie uplatňovanie kritéria 8 by rozhodujúcim spôsobom prispelo k súdržnosti politík EÚ v oblasti rozvojových cieľov a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, konkrétne cieľa 16.4; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby v tejto súvislosti aktualizovali užívateľskú príručku k spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP a zamerali sa na škody, ktoré môže používanie zbraní spôsobiť v oblasti rozvoja;

25.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby do spoločnej pozície pridali nové kritérium s cieľom zabezpečiť, aby sa pri udeľovaní povolení bralo do úvahy riziko korupcie týkajúce sa príslušného vývozu;

Podpora výmeny informácií medzi členskými štátmi

26.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby zlepšili súlad vo vykonávaní spoločnej pozície a posilnili mechanizmy na výmenu informáciu tým, že sprístupnia kvalitatívne a kvantitatívne lepšie informácie na účely posudzovanie rizika pri udeľovaní vývozných povolení na základe bezpečnej a rozsiahlej digitalizácie súčasného systému, a to týmto spôsobom:

   a) poskytovať viac informácií o vývozných povoleniach a skutočných vývozoch, ktoré sa budú zdieľať systematicky a včas, vrátane informácií o problémových koncových používateľov, prípadoch odklonenia, zneužitia osvedčení o koncovom užívateľovi alebo iných problémoch s nimi a o podozrivých makléroch alebo dopravných spoločnostiach, v súlade s domácim právom;
   b) viesť zoznam subjektov a jednotlivcov odsúdených za porušenie právnych predpisov súvisiacich s vývozom zbraní, zistených prípadov odklonenia vývozu a osôb, o ktorých je známe alebo sa predpokladá, že budú zapojené do nelegálneho obchodovania so zbraňami alebo do činností, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodnú a národnú bezpečnosť;
   c) vzájomne si poskytovať osvedčené postupy prijaté na uplatňovanie uvedených ôsmich kritérií;
   d) vytvoriť z užívateľskej príručky online zdroj;
   e) do konca roka 2018 vytvoriť z výročnej správy EÚ online databázu s možnosťou vyhľadávania a novým formátom, ktorý sa má uplatňovať na údaje z roku 2016;
   f) podporovať jasné, osvedčené postupy spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a orgánmi hraničnej kontroly, a to na základe výmeny informácií s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a odstrániť nelegálne obchodovanie so zbraňami, ktoré predstavuje riziko pre bezpečnosť EÚ a jej občanov;

27.  víta zámer pracovnej skupiny COARM systematickejšie zapojiť ESVČ do prípravy diskusií o situácii v krajinách určenia a potenciálnych koncových používateľoch; zdôrazňuje význam pravidelných konzultácií s pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM) v tomto procese;

28.  konštatuje, že účinná výmena informácií a spolupráca si tiež vyžaduje schôdze pracovníkov v politickej oblasti, v oblasti udeľovanie povolení a pracovníkov orgánov presadzovania práva, a podporuje poskytnutie dostatočných zdrojov na tento účel; domnieva sa, že rozhodujúci faktor pri posilňovaní spoločnej pozície spočíva v rozširovaní príslušných kapacít členských štátov; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby zvýšili počet zamestnancov pracujúcich na otázky súvisiacich s vývozom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; podporuje vytvorenie fondov EÚ na budovanie kapacít pracovníkov v oblasti vývozných povolení a orgánov presadzovania práva v členských štátoch;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prístup na riešenie situácií, keď členské štáty rôzne vykladajú 8 kritérií spoločnej pozície týkajúce sa vývozu výrobkov, ktoré sú v zásade podobné, na podobné miesta určenia a pre podobných konečných používateľov, aby sa zachovali rovnaké podmienky a dôveryhodnosť EÚ v zahraničí; domnieva sa, že je najvyšší čas zvážiť posilnenie úlohy inštitúcií EÚ so zreteľom na postup udeľovania povolení na úrovni členských štátov, najmä v súvislosti s takýmito situáciami; vyzýva členské štáty, aby podporovali vytvorenie európskeho orgánu na kontrolu zbraní pod záštitou PK/VP; domnieva sa, že by sa malo vydať stanovisko členským štátom, ktoré plánujú udeliť povolenie zamietnuté iným členským štátom alebo členskými štátmi;

30.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť úlohu delegácií EÚ pomáhať členským štátom a ESVČ pri posudzovaní rizika týkajúceho sa udeľovania vývozných povolení a pri vykonávaní kontrol koncových užívateľov, kontrol po doručení a kontrol na mieste;

31.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili ustanovenia v rámci spoločnej pozície s cieľom zaistiť, že embargom voči tretej krajine by sa automaticky zrušili povolenia, ktoré už boli udelené na tovar, na ktorý sa embargo vzťahuje;

32.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby naďalej poskytovali pomoc krajinám mimo EÚ pri vypracúvaní, aktualizácii, prípadne vykonávaní právnych predpisov a administratívnych opatrení určených na zaistenie systému kontroly vývozu zbraní a vojenskej technológie;

Posilnenie dodržiavania ohlasovacích povinností

33.  považuje za poľutovaniahodné veľmi neskoré uverejnenie 17. výročnej správy EÚ, ktoré sa uskutočnilo minimálne 17 mesiacov po tom, čo boli vydané povolenia alebo prebehol vývoz; okrem toho považuje za poľutovaniahodné, že 18. výročná správy EÚ bola uverejnená až v marci 2017;

34.  kritizuje porušovanie ôsmich kritérií členskými štátmi; domnieva sa, že by sa malo podporovať jednotné a konzistentné uplatňovanie ôsmich kritérií; konštatuje, že chýbajú ustanovenia o sankciách voči členským štátom, ktoré pri udeľovaní povolení nedodržiavajú uvedených osem kritérií a členským štátom odporúča, aby zaviedli postupy na vykonávanie nezávislých kontrol; je presvedčený, že nastal čas na začatie procesu, ktorý bude viesť k mechanizmu so sankciami pre tie členské štáty, ktoré neplnia spoločnú pozíciu;

35.  pripomína, že podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície sú všetky členské štáty povinné ohlasovať vývoz zbraní a vyzýva všetky členské štáty, aby svoje záväzky plnili; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že počet členských štátov, ktoré v plnej miere prispeli k 17. výročnej správe EÚ prostredníctvom rozčlenených údajov o skutočnom vývoze bol 21 a k 18. výročnej správe len 20; žiada všetky členské štáty vrátane troch najvýznamnejších členských štátov vývozu zbraní, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktoré nepredložili úplné informácie, aby s ohľadom na ďalšiu výročnú správu poskytli o svojom minulom vývoze úplné údaje;

36.  vyzýva, aby sa zaručil jednotnejší a včasnejší postup ohlasovania a predkladania údajov, a to stanovením lehoty pre predkladanie údajov najneskôr do l. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil, a stanovením pevného termínu uverejnenia najneskôr do marca nasledujúceho po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil;

37.  domnieva sa, že spoločná pozícia by mala byť rozšírená o pravidelne aktualizovaný a verejne prístupný zoznam s rozsiahlym odôvodnením, ktorý by poskytoval informácie o tom, do akej miery je alebo nie je vývoz do niektorých prijímajúcich krajín v súlade s ôsmimi kritériami;

38.  považuje za nevyhnutné, aby sa vytvoril štandardizovaný systém kontroly a podávania správ, ktorý by poskytoval informácie o tom, či a do akej miery je vývoz uskutočňovaný jednotlivými členskými štátmi Európskej únie v rozpore s uvedenými ôsmimi kritériami;

39.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby dôkladne plnili svoje ohlasovacie povinnosti stanovené v spoločnej pozícii; zdôrazňuje, že vysoko kvalitné údaje o skutočných dodávkach majú zásadný význam pre pochopenie toho, ako sa spomínaných osem kritérií uplatňuje; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby preskúmali spôsoby, ako využiť údaje získané colnými orgánmi, a to aj vytvorením osobitných colných kódov pre vojenský tovar;

40.  uznáva, že všetky členské štáty EÚ sú signatármi ATT; vyzýva na všeobecné uplatňovanie ATT a na väčšie sústredenie sa na tie krajiny, ktoré nie sú signatármi, vrátane Ruska a Číny; vyjadruje tiež uznanie snahám o informovanosť týkajúcim sa ATT a podporuje účinné vykonávanie tejto zmluvy;

Modernizácia súvisiacich nástrojov

41.  naliehavo žiada revíziu spoločného zoznamu vojenského materiálu a zoznamov priložených k nariadeniu o položkách s dvojakým použitím s cieľom zabezpečiť plné pokrytie všetkých príslušných bezpilotných systémov; pripomína svoje uznesenie z 27. februára 2014 o ozbrojených bezpilotných lietadlách, najmä jeho odsek 2 písm. c), v ktorom vyzval, aby boli ozbrojené bezpilotné lietadlá začlenené do príslušných režimov na kontrolu zbraní;

42.  nabáda členské štáty, aby vykonávali podrobnejšie preskúmanie výroby na základe povolení v tretích krajinách a zaistili lepšiu ochranu proti neželanému použitiu; požaduje prísne uplatňovanie spoločnej pozície v súvislosti s výrobou na základe povolení v tretích krajinách; nabáda členské štáty, aby pri rozhodovaní o transferoch, ktorými by sa zvýšila výroba a/alebo vývozná kapacita tretej krajiny, pokiaľ ide o vojenské zariadenia, zohľadňovali postoj a štatút tejto tretej krajiny v súvislosti s ATT;

43.  domnieva sa, že vykonávanie smernice 2009/43/ES o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva by malo byť v súlade s vykonávaním spoločnej pozície, aj pokiaľ ide o náhradné diely a komponenty; poznamenáva, že rozsah pôsobnosti spoločnej pozície nie je obmedzený, a preto sa týchto osem kritérií vzťahuje aj na vývoz v rámci EÚ;

44.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémami týkajúcimi sa kybernetickej bezpečnosti, najmä pokrokom v oblasti hackovacích metód používaných na prístup k informáciám a údajom vnútroštátnych orgánov udeľujúcich povolenia; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu na dostatočné investície v oblasti technológií a ľudských zdrojov určených na odbornú prípravu jednotlivcov v osobitných programoch kybernetickej bezpečnosti s cieľom predchádzať a riešiť problémy v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

Úloha parlamentov a verejná mienka

45.  konštatuje, že nie všetky národné parlamenty EÚ vykonávajú kontrolu vládnych rozhodnutí o povoleniach, a to aj vypracúvaním výročných správ o vývoze zbraní, a v tejto súvislosti nabáda, aby sa všeobecne zvýšila parlamentná a verejná kontrola; poukazuje na rokovací poriadok Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza možnosť pravidelne reagovať na výročné správy EÚ o vývoze zbraní;

46.  víta pravidelné konzultácie s národnými parlamentmi, orgánmi kontroly vývozu zbraní, priemyselnými združeniami a občianskou spoločnosťou ako kľúčové pre zmysluplnú transparentnosť; vyzýva COARM, všetky členské štáty a ESVČ, aby posilnili dialóg s občianskou spoločnosťou a konzultácie s národnými parlamentmi a orgánmi kontroly vývozu zbraní ; nabáda národné parlamenty, občiansku spoločnosť a akademickú sféru, aby vykonávali nezávislé kontroly obchodu so zbraňami, a vyzýva členské štáty a ESVČ, aby podporovali takéto činnosti, a to aj finančnými prostriedkami;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(2) Ú. v. EÚ C 163, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 153, 16.5.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 56.
(5) Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017, s. 38.
(6) Ú. v. EÚ C 97, 28.3.2017, s. 1.
(7) Zmluva o obchodovaní so zbraňami, OSN, 13-27217.
(8) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 56.
(9) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 338, 13.12.2016, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0472.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(15) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0289.
(17)Trends in international arms transfers“ (Trendy v medzinárodných transferoch zbraní), 2016 (informačný prehľad Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI, február 2017).
(18) Tamtiež.
(19) Tamtiež.
(20) Správa Spoločnej konferencie pre cirkev a rozvoj (Gemeinsame Konferenz Kirche und Entwicklung – GKKE) o vývoze zbraní za rok 2012, s. 54.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia