Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. apríla 2017 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. decembra 2016 o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ (COM(2016)0805) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0443),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2009 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (COM(2009)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2014 o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júla 2015 o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366),

–  so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2014 o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o stratégii politiky súdržnosti EÚ pre atlantickú oblasť(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ pre alpský región(8),

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti,

–  so zreteľom na správu Interact z februára 2017 s názvom Pridaná hodnota makroregionálnych stratégií – hľadisko programov a projektov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku a na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0389/2017),

A.  keďže makroregión možno definovať ako zemepisnú oblasť tvorenú regiónmi viacerých rôznych krajín, ktoré spája jedna alebo viacero spoločných čŕt alebo problémov(9);

B.  keďže makroregionálne stratégie (ďalej len „MRS“) boli vytvorené v oblastiach, ktoré predstavujú prirodzený vývoj EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce; keďže MRS sú dôležité, pretože sú schopné mobilizovať verejných a súkromných aktérov, občiansku spoločnosť a akademickú obec a mobilizovať zdroje v záujme cieľov politiky EÚ;

C.  keďže MRS sú platformou pre hlbšiu a širšiu vzájomnú interakciu na odvetvovej, regionálnej a cezhraničnej úrovni medzi členskými štátmi EÚ a susednými krajinami na účely riešenia spoločných problémov, spoločné plánovanie a posilnenie spolupráce medzi rôznymi partnermi a politickými sektormi a zlepšenie ich integrácie, a to aj v oblastiach životného prostredia a ochrany biodiverzity, zmierňovania zmeny klímy a adaptačných stratégií, spracovania odpadu a dodávky vody, námorného priestorového plánovania a integrovaného riadenia pobrežných oblastí; v tejto súvislosti víta úsilie vynaložené na podporu spolupráce medzi EŠIF a IPA;

D.  keďže makroregióny sú zapojené do vykonávania príslušných dlhodobých, vzájomne prepojených, prierezových politických činností, pretože makroregióny sú prostredníctvom cieľov MRS začlenených do ich operačných programov spojené s politikou súdržnosti a inteligentnými synergiami vytvárajú projekty; keďže makroregióny tak účinnejšie prispievajú k plneniu cieľov MRS, pritiahnutiu súkromných investícií, prejaveniu dôveru a nadviazaniu dialógu, cezhraničnej spolupráce a solidarity;

E.  keďže MRS sú založené na zásade „troch nie“, t. j. žiadne nové finančné prostriedky, žiadne nové štruktúry a žiadne nové právne predpisy v rámci existujúceho politického rámca EÚ;

F.  keďže existujúce mechanizmy spolupráce na úrovni EÚ a medzi členskými štátmi a regiónmi uľahčujú realizáciu MRS, a to najmä v raných fázach;

G.  keďže Komisia prijíma každé dva roky jedinú správu o vykonávaní všetkých štyroch existujúcich MRS EÚ, v ktorej uvádza ich úspechy, ako aj oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie zlepšenia, pričom ďalšiu správu má predložiť do konca roka 2018; v tejto súvislosti sa Európsky parlament domnieva, že treba vyhodnotiť aspekty týkajúce sa životného prostredia ako jeden z pilierov trvalo udržateľného rozvoja;

Makroregionálne stratégie ako platformy pre spoluprácu a koordináciu

1.  konštatuje, že proces globalizácie zdôraznil význam MRS, lebo v dôsledku globalizácie sa jednotlivé krajiny stali navzájom závislé, čo si vyžaduje riešenie príslušných cezhraničných problémov;

2.  uznáva, že prvky, od ktorých závisí kvalita vykonávania, ako záväzok, zodpovednosť, zdroje a riadenie sa pri plnení vopred stanovených cieľov naďalej – do rôznej miery – ťažko prekonávajú;

3.  zdôrazňuje, že MRS naďalej prinášajú neoceniteľný a inovačný príspevok k cezhraničnej, medziodvetvovej a viacúrovňovej spolupráci v Európe, ktorého potenciál zatiaľ nebol dostatočne preskúmaný s ohľadom na zlepšenie prepojenia a konsolidáciu hospodárskych väzieb a prenosu poznatkov medzi regiónmi a krajinami; konštatuje však, že v dôsledku postupu schvaľovania spoločných akcií na viacerých úrovniach a na úrovni viacerých krajín či regiónov zostáva prístup k finančným prostriedkom EÚ pre makroregionálne projekty aj naďalej problematický;

4.  považuje MRS a súvisiace programy v oblasti životného prostredia za užitočné nástroje na zviditeľnenie prínosu európskej spolupráce pre občanov, a preto naliehavo vyzýva všetky zapojené strany, aby sa v plnej miere zasadzovali za tieto stratégie a plnili svoju úlohu pri ich vykonávaní;

5.  zastáva názor, že riadenie na viacerých úrovniach, v rámci ktorého regióny zohrávajú primeranú úlohu, by malo byť základom akejkoľvek makroregionálnej stratégie už od jej začiatku, pričom by sa do tohto procesu mali zapojiť regionálne a miestne spoločenstvá, ako aj verejní a súkromní aktéri a tretí sektor; vyzýva preto členské štáty a zapojené regióny, aby vytvorili vhodné riadiace štruktúry a pracovné podmienky na uľahčenie spolupráce vrátane spoločného plánovania, rozšírenia možností financovania a prístupu zdola nahor;

6.  nabáda na lepšiu koordináciu a lepšie vertikálne aj horizontálne partnerstvá medzi rôznymi verejnými a súkromnými aktérmi, akademickou obcou a MVO, ako aj s medzinárodnými organizáciami činnými v tejto oblasti, a medzi rôznymi politikami na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom uľahčiť realizáciu MRS a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť týchto zainteresovaných strán okrem iného v správnych radách MRS, pričom sa zároveň musí dodržiavať všeobecné uplatňovanie zásad EÚ;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné ľudské zdroje a administratívne kapacity v príslušných vnútroštátnych a regionálnych orgánoch, aby sa zaručilo, že politický záväzok sa pretaví do účinného vykonávania týchto stratégií; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý môže na žiadosť členského štátu poskytnúť podporu pri budovaní kapacít a účinnú pomoc pre rozvoj a financovanie projektov MRS; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali šírenie a uplatňovanie správnej administratívnej praxe a skúseností z úspešnej realizácie MRS;

8.  zdôrazňuje, že MRS musia byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť a účinne reagovať na neočakávané udalosti, ktoré môžu ovplyvniť dotknuté regióny, členské štáty a EÚ vo všeobecnosti; domnieva sa, že pri vykonávaní MRS sa musia zohľadniť osobitné miestne a regionálne podmienky; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu koordinačnej úlohy Komisie, a to aj v záujme vylepšenia špecifických cieľov každej stratégie;

Stratégia EÚ pre región Baltského mora (ďalej len „EUSBSR“)

9.  víta výsledky dosiahnuté od spustenia stratégie v roku 2009, najmä pokiaľ ide o mechanizmy spolupráce nielen medzi zúčastnenými štátmi a regiónmi (t. j. v Rade na príslušných schôdzkach ministrov), ale aj v rámci nich, ako napríklad v parlamente alebo vo vláde; konštatuje, že EUSBSR predstavuje stabilný rámec spolupráce s viac než 100 hlavnými iniciatívami a novými sieťami;

10.  zdôrazňuje, že pretrvávajú niektoré výzvy, najmä výzvy týkajúce sa životného prostredia a prepojenosti; naliehavo žiada zúčastnené krajiny, aby zintenzívnili úsilie zamerané na riešenie problému znečistenia Baltského mora (t. j. kvality vody a ovzdušia a eutrofizácie), keďže je jedným z najviac znečistených morí na svete; konštatuje, že dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia do roku 2020 je jedným z kľúčových cieľov politických opatrení v tejto oblasti;

11.  za dôležitú považuje možnosť pripojenia regiónu Baltského mora k energetickým sieťam s cieľom znížiť a odstrániť energetickú chudobu a zvýšiť energetickú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok;

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (ďalej len „EUSDR“)

12.  zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má táto stratégia na spoluprácu medzi zúčastnenými krajinami a regiónmi tým, že zlepšuje mobilitu a prepojenia všetkých spôsobov dopravy, podporuje čistú energiu, kultúru a udržateľný cestovný ruch, a najmä tým, že podporuje priame kontakty medzi ľuďmi a vytvorenie väčšej súdržnosti medzi regiónmi a krajinami zapojenými do tejto stratégie;

13.  považuje projekt Euro access, iniciatívu za čistý Dunaj (Keep Danube clean) a dialóg o financovaní podunajskej oblasti za jasné pozitívne príklady spôsobu prekonania ťažkostí pri financovaní projektov, ktorým projekty nadnárodného a cezhraničného významu často čelia; domnieva sa, že prostredníctvom tohto dialógu by sa mohli ešte viac zmenšiť rozdiely v rozvoji medzi regiónmi v povodí Dunaja; okrem toho sa domnieva, že opätovné otvorenie kontaktného miesta stratégie EÚ pre podunajskú oblasť by mohlo prispieť k vykonávaniu tejto stratégie;

14.  zdôrazňuje, že prevencia škôd spôsobených rozsiahlymi záplavami je pre krajiny v podunajskom makroregióne naďalej jedným z najväčších environmentálnych problémov; poukazuje na to, že by sa malo uvažovať o doplnkových spoločných opatreniach, ktoré by umožnili predchádzať cezhraničnému znečisteniu;

15.  pripomína, že sú potrebné strategické projekty, a zdôrazňuje, že v záujme riešenia pretrvávajúcich problémov je nevyhnutné zachovať vysoký stupeň politickej podpory a zvýšiť zdroje a kapacity príslušných štátnych orgánov; zdôrazňuje preto, že treba udržať politickú dynamiku pre EUSDR a zabezpečiť, aby riadiaca skupina EUSDR dobre vykonávala svoju prácu;

16.  vzhľadom na prirodzené prepojenie medzi riekou Dunaj a Čiernym morom vyzýva zúčastnené štáty na zlepšenie koordinácie medzi EUSDR a cezhraničnou spoluprácou v oblasti Čierneho mora a na úzku spoluprácu s cieľom prekonať spoločné sociálno-ekonomické, environmentálne a dopravné problémy;

17.  zdôrazňuje, že integrovanejší prístup k mobilite a multimodalite v podunajskom regióne by bol prospešný aj pre životné prostredie;

Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (ďalej len „EUSAIR“)

18.  zdôrazňuje výnimočnú povahu EUSAIR vyplývajúcu z počtu potenciálnych a kandidátskych zúčastnených krajín a domnieva sa, že táto forma spolupráce môže byť obrovskou príležitosťou pre celý región; zastáva názor, že EUSAIR by mohla poskytnúť stimul pre rozširovanie EÚ a proces integrácie;

19.  so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce problémy týkajúce sa nedostatku účinného prepojenia dostupnosťou zdrojov, riadením a zodpovednosťou, ktoré bránia úplnému dosiahnutiu cieľov stratégie EUSAIR; vyzýva zúčastnené krajiny, aby príslušným orgánom poskytovali podporu a cielené opatrenia na realizáciu tejto stratégie;

20.  zdôrazňuje, že tento región bol v uplynulých rokoch mimoriadne vystavený tlaku migračnej krízy; zastáva názor, že stratégia EUSAIR by mohla prispieť k riešeniu týchto výziev pomocou potrebných nástrojov a zdrojov; v tejto súvislosti víta, že Komisia sa snaží nájsť riešenia pre mobilizáciu finančných zdrojov na činnosti súvisiace s migráciou vrátane spolupráce s tretími krajinami;

21.  považuje pilier týkajúci sa udržateľného cestovného ruchu v regióne Jadranského a Iónskeho mora za dobrý nástroj na vytvorenie udržateľného hospodárskeho rastu v tomto regióne a na zvýšenie povedomia o problémoch týkajúcich sa životného prostredia a MRS;

22.  vyzýva dotknuté krajiny, aby sa prioritne venovali budovaniu kapacít kľúčových subjektov vykonávajúcich stratégiu EUSAIR a programových orgánov zodpovedných za operačné programy súvisiace so stratégiou EUSAIR;

Stratégia EÚ pre alpský región (ďalej len „EUSALP“)

23.  EUSALP považuje za dôkaz, že makroregionálna koncepcia sa môže úspešne uplatniť aj v rozvinutejších regiónoch; vyzýva zainteresované strany, aby podporovali investície v oblasti životného prostredia, ktoré sa sústreďujú na dôsledky zmeny klímy; ďalej poukazuje na to, že alpský región je dôležitý regionálny dopravný uzol a zároveň jedna z najväčších unikátnych prírodných a rekreačných oblastí, ktorú treba zachovať; zdôrazňuje preto, že treba hľadať udržateľné a vzájomne prepojené dopravné stratégie;

24.  víta štruktúru riadenia stratégie, ktorá sa v súčasnosti zavádza, pretože prvé kroky vo vykonávaní stratégie sa ukázali ako náročné a riadili sa odlišnými štruktúrami, rámcami a lehotami; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby nepoľavili vo svojej angažovanosti a podpore pre členov akčnej skupiny EUSALP;

25.  zdôrazňuje, že EUSALP môže byť dobrým príkladom vzorovej stratégie v oblasti územnej súdržnosti, pretože súčasne zahŕňa rôzne osobitné oblasti, výrobné oblasti, horské a vidiecke oblasti a niektoré z najdôležitejších a najrozvinutejších miest v EÚ, a je platformou pre spoločné riešenie výziev, ktorým čelia (zmena klímy, demografický vývoj, biodiverzita, migrácia, globalizácia, udržateľný cestovný ruch a poľnohospodárstvo, dodávky energie, doprava a mobilita a digitálna priepasť); vyzýva zúčastnené krajiny a regióny, aby pri riešení spoločných priorít venovali náležitú pozornosť využívaniu program Interreg Alpský priestor a ďalších relevantných fondov;

26.  zdôrazňuje, že alpský región je vymedzený mnohými hranicami a že odstránenie týchto prekážok je predpokladom fungovania spolupráce, a to najmä z hľadiska pracovného trhu a hospodárskych činností, ktoré sa týkajú MSP; poukazuje na to, že EUSALP môže tiež poskytnúť príležitosť na posilnenie nadnárodnej cezhraničnej spolupráce medzi susediacimi regiónmi, mestami a miestnymi komunitami a na nadväzovanie vzťahov a vytváranie sietí medzi ľuďmi, a to aj pokiaľ ide o dopravné prepojenia a digitálne pokrytie; okrem toho poukazuje na citlivosť životného prostredia tohto regiónu;

Makroregionálna Európa po roku 2020?

27.  poukazuje na to, že MRS prinášajú výsledky vtedy, keď sú zakorenené v dlhodobej politickej perspektíve a organizované takým spôsobom, aby boli už od počiatku účinne zastúpené všetky verejné – najmä regionálne a miestne – orgány, súkromný sektor a občianska spoločnosť, čo si vyžaduje efektívnu výmenu informácií, osvedčených postupov, poznatkov a skúseností medzi makroregiónmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi; domnieva sa, že je potrebné posilniť viacúrovňové riadenie MRS, ktoré by malo byť transparentné a ktorého súčasťou by mali byť účinnejšie mechanizmy koordinácie a komunikácie s verejnosťou, aby miestne a regionálne komunity tieto stratégie poznali a prijali ich;

28.  domnieva sa, že vykonávanie stratégie môže byť úspešné len vtedy, keď je založené na dlhodobej vízii a na účinných štruktúrach koordinácie a spolupráce s potrebnou administratívnou kapacitou, ako aj na spoločných dlhodobých politických záväzkoch zapojených inštitucionálnych úrovní, a ak má zabezpečené primerané financovanie; zdôrazňuje preto, že je potrebné zvýšiť účinnosť investícií prostredníctvom úsilia o zosúladenie, súčinnosť a doplnkovosť regionálnych a vnútroštátnych prostriedkov s existujúcimi finančnými nástrojmi EÚ, ktoré okrem rozširovania programov Európskej územnej spolupráce zároveň podporujú cezhraničné projekty v rámci EŠIF a EFSI, ako aj prostredníctvom priameho financovania;

29.  domnieva sa, že zjednodušením fondov a postupov na ich použitie v rámci MRS by sa zvýšila ich účinnosť;

30.  navrhuje, aby zúčastnené krajiny hneď na začiatku prijali jasné záväzky týkajúce sa financovania a ľudských zdrojov, ktoré poskytnú na uskutočnenie MRS; vyzýva Komisiu, aby pomohla zabezpečiť v rámci MRS lepšiu koordináciu, podporovala osvedčené postupy a vytvorila stimuly na podporu aktívnej účasti a koordinácie medzi všetkými zúčastnenými stranami, a to aj s cieľom posilniť prepojenie medzi politikami EÚ a vykonávaním MRS; okrem toho nabáda k tomu, aby sa v MRS využívalo zelené verejné obstarávanie, čím by sa podporili ekologické inovácie, biohospodárstvo, rozvoj nových obchodných modelov a využívanie druhotných surovín, ako je to v obehovom hospodárstve, s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia a zdravia a podporovať úzke prepojenie medzi výrobcami a spotrebiteľmi;

31.  zdôrazňuje, že sa treba viac zamerať na výsledky a riešiť konkrétne výzvy aj v oblasti ochrany životného prostredia, aby bolo možné naplánovať projekty, ktoré budú mať skutočný vplyv na dané územie, a odôvodniť investované zdroje, pričom tieto zdroje by mali byť primerané stanoveným cieľom a mali by sa vzťahovať na skutočné potreby príslušných území;

32.  žiada, aby sa všetky otázky týkajúce sa MRS, ako napríklad otázky vlastníctva a potrebných politických stimulov, riešili uplatňovaním spôsobu práce, ktorý sa vopred dohodne medzi všetkými dotknutými krajinami;

33.  domnieva sa, že viditeľnosť aktivít makroregiónov, ich vnímanie verejnosťou a informovanosť verejnosti o týchto aktivitách v cieľových regiónoch treba zlepšiť uskutočnením informačných kampaní a výmenou najlepších postupov, a to aj prostredníctvom online platforiem a sociálnych sietí, vďaka ktorým budú ľahko prístupné pre širokú verejnosť;

34.  zdôrazňuje, že najbližšia revízia viacročného finančného rámca (VFR) je zároveň príležitosťou na revíziu cieľov MRS, aby sa posilnilo ich prepojenie s prioritami EÚ a skonsolidovali príslušné finančné záväzky;

35.  vyzýva Komisiu, aby v rámci najbližšej revízie nariadení v oblasti politiky súdržnosti predložila návrhy, ktoré by uľahčili lepšie vykonávanie MRS;

36.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcej správy o vykonávaní MRS, ktorá sa má predložiť v roku 2018, vykonala hĺbkovejšiu analýzu, najmä so zameraním na tieto otázky:

37.  zdôrazňuje, že záujem o vytvorenie nových stratégií napríklad pre región Karpát, Atlantiku, Stredozemného mora či Pyrenejského polostrova by nemal odpútavať pozornosť od hlavného cieľa, ktorým je zlepšenie a prehĺbenie vykonávania existujúcich MRS;

38.  podporuje zásadu „troch nie“ pre MRS (žiadne nové právne predpisy, žiadne nové finančné prostriedky a žiadne nové štruktúry EÚ); navrhuje však, aby Komisia vo svojej nasledujúcej správe o vykonávaní MRS vyhodnotila vplyv týchto „nie“ na programy v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;

39.  zdôrazňuje, že v súvislosti s činnosťami spolupráce treba v jednotlivých prípadoch uplatňovať územný prístup, lebo MRS sa zameriavajú na územné výzvy, ktoré možno účinnejšie riešiť spoločne; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť súčinnosť a zblíženie medzi jednotlivými zložkami územnej spolupráce v programoch Európskej územnej spolupráce a makroregiónmi, aby sa posilnil vplyv nadnárodných programov, zlepšilo združovanie zdrojov, zjednodušilo financovanie MRS a zlepšili výsledky ich vykonávania a efektívnosť investovaných prostriedkov;

40.  pripomína záväzok EÚ týkajúci sa vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam zosúladenia cieľov MRS s hlavnými iniciatívami EÚ, ako sú energetická únia, Parížska dohoda o zmene klímy a modrý rast v morských makroregiónoch; upriamuje pozornosť na riadenie environmentálnych rizík, ako je ochrana prírody, biodiverzity a populácie rýb a boj proti morskému odpadu, ako aj rozvoj udržateľného a ekologického cestovného ruchu; podporuje spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti podporuje využívanie stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3), posilnenie MSP a vytváranie kvalitných pracovných miest;

41.  zdôrazňuje, že Európsky parlament už od samého začiatku podporoval makroregióny prostredníctvom pilotných projektov a prípravných akcií; okrem toho poukazuje na skúsenosti získané v regióne Baltského mora, z ktorých vyplýva, že základom makroregionálnej spolupráce musí zostať dlhodobé strategické uvažovanie;

42.  vyzýva Komisiu, aby pozvala Európsky parlament, aby sa ako pozorovateľ zúčastňoval práce skupiny na vysokej úrovni pre makroregionálne stratégie;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov a tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú makroregionálnych stratégií.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303. (4) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 30. (5) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 122. (7) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 23. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0336. (9) 6 Schmitt et al. (2009), Makroregióny a makroregionálne stratégie EÚ – predbežná štúdia, NORDREGIO elektronický pracovný dokument 2009:4.