Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, konkrétne na uznesenie z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej(1), a na uznesenie z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode(2),

–  so zreteľom na závery Rady o Iráne zo 4. februára 2019,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 30. januára 2019 a na jeho vyhlásenie o Iráne z 29. novembra 2018,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na chartu iránskeho prezidenta o právach občanov,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN v oblasti ľudských práv z 29. novembra 2018, že „Irán musí chrániť obhajcov práv žien“,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, usmernenia EÚ týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako aj na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 12. apríla 2018 o predĺžení jej reštriktívnych opatrení na ďalších 12 mesiacov v reakcii na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 12. marca 2019 o odsúdení iránskej právničky v oblasti ľudských práv Nasrín Sutúdeovej,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu; keďže iránske ministerstvo spravodajských služieb a ďalšie sily v uplynulých mesiacoch tvrdo zakročili proti občianskej spoločnosti;

B.  keďže v uznesení z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode sa zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv;

C.  keďže renomovaná právnička v oblasti ľudských práv Nasrín Sutúdeová bola nedávno odsúdená na trest odňatia slobody v dĺžke najmenej sedem rokov; keďže v priebehu dvoch súdnych konaní odznelo, že jej súhrnný trest by mohol byť podstatne dlhší, hoci presná dĺžka jej trestu odňatia slobody stále nie je jasná; keďže sa zdá, že skutočným dôvodom jej uväznenia bola jej pokojná obhajoba ľudských práv v Iráne; keďže jej súdne konanie neprebehlo v súlade so základnými medzinárodnými normami, ktorými sa riadi riadny proces;

D.  keďže Rezá Chándan, manžel Nasrín Sutúdeovej, bol zadržaný v súvislosti s tým, že podporoval ženy, ktoré viedli pokojnú kampaň proti nútenému noseniu hidžábu a za prepustenie jeho manželky z väzenia; keďže v januári 2019 ho revolučný súd v Teheráne odsúdil na šesť rokov odňatia slobody;

E.  keďže environmentálni aktivisti Táher Qadirián, Nilufar Bajáníová, Amírhussejn Chálegí, Humán Džokar, Sam Radžábí, Sepíde Kášáníová, Abdulrezá Kúhpaje a Morad Tahbáz, ktorí zastupujú Perzskú nadáciu na ochranu dedičstva voľne žijúcich druhov (Persian Wildlife Heritage Foundation), boli v priebehu januára a februára 2018 zatknutí, sú zadržiavaní bez prístupu k právnikovi a v posledných týždňoch boli súdení v rámci konania, ktoré nespĺňa normy spravodlivého procesu; keďže ďalší člen skupiny, iránsko-kanadský univerzitný profesor Kavús Sájed-Imámí, minulý rok za záhadných okolností umrel vo väzbe;

F.  keďže v rokoch 2018 a 2019 boli zatknutí odborárski aktivisti Ismael Bachší, Sepíde Qoliánová a Muhammad Habíbí, ktorí viedli protesty na podporu práv robotníkov a učiteľov; keďže v roku 2010 bola obhajkyňa ľudských práv Mariam Akbariová Monfaredová odsúdená na 15 rokov odňatia slobody za tzv. nepriateľstvo voči Bohu a že jej bola odopretá lekárska starostlivosť, hoci trpela rôznymi chorobami;

G.  keďže aktivisti Araš Sádegí, Narges Muhammadí a Farhad Mejsamí dostali dlhodobé tresty odňatia slobody za to, že viedli kampane za obhajobu práv žien, zrušenie trestu smrti a presadzovanie ľudských práv;

H.  keďže iránskym súdom sa pravidelne nedarí zabezpečiť spravodlivé súdne konania a keďže ako dôkaz na súde používajú priznania získané na základe mučenia; keďže orgány naďalej kriminalizujú činnosť zameranú na obranu ľudských práv a keďže na obmedzenie prístupu zadržaných k právnemu poradenstvu využívajú článok 48 iránskeho trestného práva procesného; keďže neexistujú žiadne nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva;

I.  keďže po pretrvávajúcej praxi zatýkania osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu vrátane britsko-iránskej štátnej príslušníčky Názanín Zágharíovej-Ratcliffovej nasleduje zdĺhavá samoväzba a výsluchy, nespravodlivý proces a dlhé tresty odňatia slobody založené na vágnych alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia „národnej bezpečnosti“ a „špionáže“, ako aj štátom podporované kampane na očierňovanie väznených osôb;

J.  keďže existujú správy o mnohých prípadoch neľudských a ponižujúcich podmienok vo väzniciach a nedostatku primeraného prístupu k lekárskej starostlivosti počas väzby v Iráne, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

K.  keďže podľa správy mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti ľudských práv v Iráne (Iran Human Rights) bolo v Iráne v roku 2018 podľa odhadov popravených 273 osôb, čo bol v uvedenom roku druhý najvyšší počet na svete;

L.  keďže v roku 2018 tisíce ľudí organizovali pokojné demonštrácie a štrajky na protest proti nevyplateným mzdám, zlým pracovným podmienkam, korupcii, politickej represii a ďalším problémom; keďže iránske orgány stovky týchto ľudí zatkli a mnoho z nich odsúdili na trest odňatia slobody a bičovanie;

M.  keďže iránske súdnictvo naďalej ostro zasahuje proti pokojným aktom odporu, ktoré organizujú obhajcovia práv žien protestujúci proti povinnému noseniu hidžábu; keďže v roku 2018 bolo v súvislosti s týmito protestmi zatknutých najmenej 39 žien a ďalších 55 ich bolo zadržaných za ich činnosť v oblasti presadzovania práv žien;

N.  keďže v Iráne sa potláča sloboda tlače online aj offline, sloboda združovania a sloboda myslenia;

O.  keďže iránske orgány sa systematicky zameriavajú na novinárov vrátane tých, ktorí pracujú pre perzskú službu BBC, a na ich rodiny, a to prostredníctvom trestného vyšetrovania, zmrazovania majetku, svojvoľného zatýkania, zadržiavania, sledovania a obťažovania a tým, že o nich šíria falošné, zlomyseľné a hanlivé informácie; keďže v Iráne je v súčasnosti zadržiavaných najmenej osem novinárov;

P.  keďže iránsky prezident Hasan Rúhání v decembri 2016 vydal Chartu práv občanov; keďže táto charta nie je právne záväzná;

Q.  keďže príslušníci náboženských a etnických menšín vrátane členov bahájskej viery a komunít Azerbajdžancov, Kurdov, Arabov a Balúčov, sunnitských moslimov, kresťanov a osôb bez vyznania čelia v Iráne diskriminácii v oblasti zamestnania, vzdelávania, slobody náboženského vyznania a politickej činnosti;

1.  vyzýva iránske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv, väzňov svedomia a novinárov, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za vyjadrenie svojho práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie; zdôrazňuje, že iránske orgány musia za každých okolností zabezpečiť, aby obhajcovia ľudských práv, právnici a novinári mohli svoju prácu vykonávať bez toho, aby zažívali vyhrážky, zastrašovanie alebo aby sa im bránilo v ich činnosti;

2.  opakuje svoju výzvu iránskej vláde, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila laureátku Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovú, a oceňuje jej odvahu a odhodlanie, pokiaľ ide o otázku ľudských práv a práv žien v Iráne; považuje mimoriadne nespravodlivé súdne konanie a odsúdenie Nasrín Sutúdeovej za závažný justičný omyl a víta vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 12. marca 2019 v tejto veci;

3.  vyzýva iránske orgány, aby zmenili článok 48 trestného práva procesného svojej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci obžalovaní právo byť zastupovaní právnym zástupcom podľa svojho výberu a právo na spravodlivý proces v súlade so záväzkami Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

4.  naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zaistili bezpečnosť a dobré podmienky všetkých zadržiavaných osôb, a to aj pokiaľ ide o prístup k primeranej lekárskej starostlivosti; ďalej vyzýva na nezávislé vyšetrenie úmrtia Kávúsa Saída-Imámího vo väzbe, ako aj na vyšetrenie údajného mučenia ďalších aktivistov vo väzbe, a odsudzuje prax úmyselného odopierania lekárskej starostlivosti politickým väzňom;

5.  vyzýva iránske orgány, aby urýchlene prestali sledovať, zatýkať, obťažovať a stíhať novinárov, internetových aktivistov a ich rodiny a aby ukončili cenzúru internetu a vytvorili podmienky, v ktorých by sa tolerovala sloboda prejavu a sloboda médií tak online, ako aj offline;

6.  vyzýva iránsku vládu, aby spolupracovala s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, a to aj tým, že mu umožní vstup do krajiny;

7.  vyzýva členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ, aby svojich iránskych partnerov aj naďalej upozorňovali na prípady zatknutých obhajcov ľudských práv a aby sa o tejto problematike zmienili aj na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve;

8.  vyzýva ESVČ, aby sa v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom aj naďalej zaoberala otázkou ľudských práv, najmä situáciou obhajcov ľudských práv; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby znovu verejne potvrdila, že dodržiavanie ľudských práv je základnou súčasťou vývoja vzťahov medzi EÚ a Iránom;

9.  naliehavo vyzýva PK/VP a Radu, aby v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami preskúmali možnosť otvorenia formálneho dialógu o ľudských právach s Iránom;

10.  naliehavo vyzýva predstaviteľov EÚ, aby od iránskych orgánov požadovali záruku bezpečnosti a dobrých podmienok aktivistov za ľudské práva, ktorí sa nachádzajú vo väzbe, a aby sa snažili o úplné vyšetrenie ich údajného mučenia;

11.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, ktoré majú v Teheráne svoje diplomatické zastúpenie, aby na podporu a ochranu týchto osôb využili mechanizmy uvedené v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv, a to vrátane verejných vyhlásení, diplomatických demaršov, monitorovania súdnych procesov a návštev väzníc;

12.  naliehavo vyzýva Irán, aby prestal kriminalizovať činnosť obhajcov práv žien vrátane tých, ktorí pokojne protestujú proti povinnému noseniu hidžábu, a žiada, aby sa táto diskriminačná a ponižujúca prax zrušila;

13.  vyzýva iránsku vládu, aby chránila práva všetkých príslušníkov náboženských a etnických menšín a aby sa zaoberala všetkými formami ich diskriminácie;

14.  víta zmenu zákona o obchodovaní s drogami, ktorou sa obmedzuje ukladanie trestu smrti, a požaduje preskúmanie všetkých uložených trestov smrti s cieľom zabezpečiť, že príslušné súdne konania prebehli v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva iránske orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu;

15.  odporúča, aby sa ešte pred skončením súčasného mandátu vyslala do Iránu ad hoc delegácia Podvýboru pre ľudské práva, ktorá by navštívila väznených obhajcov ľudských práv a uskutočnila potrebné stretnutia s iránskymi orgánmi;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, najvyššiemu vodcovi Iránskej islamskej republiky, prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0525. (2) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.