Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2230(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0202/2010

Predkladané texty :

A7-0202/2010

Rozpravy :

PV 05/07/2010 - 24
CRE 05/07/2010 - 24

Hlasovanie :

PV 06/07/2010 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0254

Prijaté texty
PDF 325kWORD 94k
Utorok, 6. júla 2010 - Štrasburg
Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora a úloha makroregiónov v budúcej politike súdržnosti
P7_TA(2010)0254A7-0202/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti (2009/2230(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248) a na orientačný plán činnosti súvisiaci so stratégiou,

–  so zreteľom na závery Rady o stratégii Európskej únie pre región Baltického mora prijaté 26. októbra 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltickom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre región Baltického mora v rámci severnej dimenzie(2),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie týkajúcemu sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora (ECO/261) a na tému „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe“ (ECO/251),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov na tému „Úloha miestnych a regionálnych orgánov v novej stratégii pre Pobaltie“ z 21. – 22. apríla 2009,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov k Bielej knihe Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (CdR 89/2009 fin),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0202/2010),

A.  keďže od rozšírenia Európskej únie v roku 2004 sa Baltické more stalo jej vnútorným morom, ktoré spája krajiny, ale predstavuje aj istú výzvu, a keďže štáty v regióne Baltického mora vykazujú značnú mieru vzájomnej závislosti a musia sa postaviť podobným výzvam,

B.  keďže stratégia pre región Baltického mora je pilotná pre budúce stratégie makroregiónov a jej úspech môže slúžiť ako vzor v súvislosti so spôsobom realizácie budúcich stratégií,

C.  keďže myšlienka tvorby funkčných regiónov sústredených okolo spoločných cieľov a rozvojových problémov môže prispieť k zvýšeniu efektívnosti regionálnej politiky Európskej únie,

D.  keďže na účel zvýšenia efektívnosti regionálnej politiky, obzvlášť v perspektíve jej reformy po roku 2013, treba rozhodne podporiť a rozvíjať myšlienku integrovaného prístupu a tvorby stratégií pre makroregióny, ktoré budú stratégiami pre celú Európsku úniu, avšak ich zavedenie nesmie viesť k renacionalizácii politiky súdržnosti,

E.  keďže Baltické more je naďalej najviac znečisteným morom Európskej únie a jeho environmentálny stav by sa nemal zhoršiť kvôli vykonávaniu rozsiahlych projektov energetickej infraštruktúry v Baltickom mori a v okolitých oblastiach (vrátane nečlenských krajín EÚ),

1.  s potešením prijíma schválenie stratégie pre región Baltického mora Európskou komisiou a jej podporu Radou, o ktoré Parlament žiadal od roku 2006;

2.  s osobitným potešením víta skutočnosť, že stratégia je výsledkom široko koncipovaných konzultácií so zúčastnenými stranami v členských štátoch, a to nielen s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ale aj s akademickou a podnikateľskou obcou a mimovládnymi organizáciami, čo ukazuje, že proces konzultácií a prizývania partnerov od samého počiatku práce na stratégii je dôležitým činiteľom rozhodujúcim o jej úspechu; v tomto ohľade víta vytvorenie fóra občianskej spoločnosti v regióne, ako je samit akčnej skupiny pre Baltické more, a požaduje podobné iniciatívy pre budúce makroregióny, ktoré spoja verejné a súkromné subjekty a umožnia im zapojiť sa do vytvárania makroregionálnych stratégií;

3.  odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvýšila angažovanosť miestnych spoločenstiev vytvorením širších a cielenejších komunikačných a konzultačných nástrojov vrátane použitia miestnych médií (miestnej televízie, rozhlasu a tlačených a on-line novín); vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný internetový portál venovaný stratégii pre región Baltického mora, ktorý by fungoval ako fórum na výmenu skúseností týkajúcich sa súčasných a budúcich projektov realizovaných vládami, samosprávami, MVO a inými subjektmi aktívne pôsobiacimi v regióne Baltického mora;

4.  víta stratégiu EÚ do roku 2020, ktorá je v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii pre región Baltického mora, a poznamenáva, že stratégia EÚ do roku 2020 môže predstavovať efektívny rámec na vykonávanie a posilňovanie stratégie pre región Baltického mora;

5.  domnieva sa, že nový rámec spolupráce na zásade integrovaného prístupu vytýčený stratégiou otvára možnosti pre racionálnejšie a efektívnejšie využitie finančných prostriedkov určených na ochranu životného prostredia a rozvoj regiónu Baltického mora, ktoré pochádzajú zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych fondov, ako aj od rôznych finančných inštitúcií;

6.  upozorňuje na rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja a inovácií, ktoré existujú v regióne Baltického mora, a na potrebu zvyšovania potenciálu všetkých oblastí vrátane vysoko rozvinutých oblastí, pretože tieto môžu napomôcť napredovanie najviac znevýhodnených regiónov; poukazuje na to, že treba podporovať nové oblasti s rozvojovým a inovačným potenciálom a chopiť sa príležitosti využitia pridanej hodnoty stratégie pre región Baltického mora a iných budúcich makroregionálnych stratégií na dosiahnutie nového stupňa súčinnosti, ktorá môže znížiť jestvujúce rozdiely, s cieľom vytvorenia trvalej oblasti spoločnej prosperity s vysokou mierou konkurencieschopnosti, čo má kľúčový význam pri vyrovnávaní sa so starnutím obyvateľstva a s novými modelmi v globalizácii;

7.  zdôrazňuje, že na zvýšenie atraktivity regiónu Baltického mora ako hospodárskeho priestoru je potrebné začať rýchlo a dôsledne vykonávať právne akty Európskej únie zamerané na posilnenie vnútorného trhu, ako je smernica o službách;

8.  vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy dostupné pre roky 2007 – 2013 s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu podporu stratégie, najmä v záujme pomáhania tvorby pracovných príležitostí a hospodárskeho rastu v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou, a súčasne odporúča, aby sa v odôvodnených prípadoch prijali ustanovenia týkajúce sa zmien v operačných programoch počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že využívanie osobitných vlastností regiónov by mohlo viesť k oveľa efektívnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a k vytváraniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni;

9.  pripomína rozsiahly vplyv, ktorý mala celosvetová finančná a hospodárska kríza na všetky krajiny v tomto regióne, najmä na pobaltské štáty; žiada všetky zúčastnené strany, aby pre krízu nepoľavili vo svojich záväzkoch voči stratégii EÚ pre oblasť Baltického mora;

10.  je presvedčený, že podmienkou úspechu stratégie a dosiahnutia ambicióznych cieľov ďalších makroregionálnych stratégií sú aktivity vykonané v kontexte politík všetkých sektorov územného charakteru vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky rybného hospodárstva a politiky v oblasti dopravy, priemyslu či výskumu a koherentnej politiky v oblasti infraštruktúry, ako aj spojenie dostupných finančných prostriedkov nasmerovaných na spoločne vymedzené ciele na danom území; v tomto kontexte je namieste preskúmať politiky z hľadiska týchto nových výziev, ustanoviť náležitý rámec na úrovni EÚ a rozhodnúť o tom, v akom vzťahu by mal byť tento rámec k jestvujúcim vnútroštátnym a miestnym štruktúram;

11.  je presvedčený, že územný charakter stratégie sa pričiní o rozvoj a konkretizáciu myšlienky územnej súdržnosti, ktorú Lisabonská zmluva stavia na úroveň hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, a so zreteľom na tento fakt vyzýva Komisiu, aby vstúpila do aktívneho dialógu o úlohe a vplyve makroregionálnej politiky EÚ po roku 2013;

12.  podporuje vytvorenie osobitných ustanovení v rámci nadchádzajúceho všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na základe ustanovení o územnej spolupráci, ktoré sú jasné a zohľadňujú rôznu administratívnu kultúru a nekladú dodatočnú administratívnu záťaž na príjemcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi a regiónmi a prípravu ďalších spoločných akčných stratégií, ktoré môžu posilniť atraktivitu regiónu na európskej a medzinárodnej úrovni a následne môžu byť modelom pre cezhraničnú spoluprácu;

13.  upozorňuje na fakt, že stratégiu pre región Baltického mora treba chápať ako proces, v ktorom zásady činnosti a spolupráce podliehajú neustálej evolúcii, v dôsledku čoho treba aktualizovať stratégiu, a že nadradeným cieľom je nájsť optimálne mechanizmy, ktoré by bolo možné uplatniť pri nasledovných makroregionálnych stratégiách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zbierania, zosumarizovania a presadzovania úspešných iniciatív a ich výsledkov; podporuje plán Komisie vytvoriť databázu najlepších postupov, aby sa tieto postupy využívali pri vytváraní budúcich makroregionálnych stratégií;

14.  je presvedčený, že územná spolupráca rozvíjaná v rámci stratégie pre makroregióny môže do značnej miery prispieť k posilňovaniu procesu integrácie prostredníctvom väčšieho angažovania občianskej spoločnosti v rozhodovacom procese a pri realizácii konkrétnych činností; v tomto kontexte poukazuje na opodstatnenosť zavedenia makroregionálnych stratégií na spoločenskej, hospodárskej, kultúrnej a vzdelávacej úrovni a na úrovni cestovného ruchu; rovnako považuje za dôležité presadzovať makroregionálne stratégie prostredníctvom zriadenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce s cieľom posilniť účasť miestnej občianskej spoločnosti a subsidiaritu;

15.  zdôrazňuje význam presadzovania rozvoja v oblasti kultúry, vzdelávania, výskumu a inovácií a nabáda štáty na užšiu spoluprácu predovšetkým v poslednej z týchto oblastí; uznáva, že v oblasti vzdelávania môže byť spolupráca určite veľmi cenná, ale právomoci by mali aj naďalej ostať členským štátom; odporúča, aby sa posilnil strategický prístup a dlhodobé plánovanie týkajúce sa makroregiónov;

16.  berúc do úvahy zásadu subsidiarity a uvedomujúc si obrovský potenciál spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni zdôrazňuje značný význam vytvorenia efektívnej štruktúry spolupráce na viacerých úrovniach prostredníctvom podpory sektorových partnerstiev zahŕňajúcich pravidelné stretnutia príslušných politických činiteľov, ktoré posilnia spoločnú zodpovednosť rôznych partnerských subjektov a zároveň zabezpečia organizačnú zvrchovanosť členských štátov a regiónov; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie, rozvíjanie a posilňovanie mechanizmov cezhraničnej spolupráce vytvorených na miestnej a regionálnej úrovni;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový „makroregionálny“ rámec spolupráce predstavuje v členských štátoch dôrazný prístup „zhora-nadol“, pričom členské štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri jeho rozvoji, a vytvára novú úroveň riadenia; v rámci tohto nového modelu spolupráce treba zabezpečiť, aby sa znevýhodnené prírodné podmienky okrajových regiónov zmenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval rozvoj týchto regiónov;

18.  je presvedčený, že makroregióny v sebe zahŕňajú potenciál optimalizácie odpovedí na výzvy vyskytujúce sa na danom regióne, ako aj efektívneho a účinného využívania osobitných príležitostí a zdrojov každého regiónu;

19.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala analýzy prvých výsledkov a skúseností spojených so zavádzaním stratégie pre región Baltického mora, ktoré pomôžu naplánovať možné zdroje a metodológie financovania makroregionálnych stratégií a prispejú k tomu, aby sa táto pilotná stratégia používala ako vzor pre ostatné makroregionálne stratégie na preukázanie ich funkčnosti; zdôrazňuje však, že rozvoj makroregiónov je v podstate doplňujúce opatrenie a jeho cieľom by nemalo byť nahradenie financovania individuálnych miestnych alebo regionálnych programov zo zdrojov EÚ ako priority financovania;

20.  konštatuje, že vykonávanie stratégie pre oblasť Baltického mora bolo doteraz veľmi pomalé; domnieva sa, že rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte EÚ na rok 2010 by sa mohli použiť na zlepšenie vykonávania tejto stratégie; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto rozpočtové prostriedky stále neboli vyplatené, a pripomína Komisii, že je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky vyčlenili čo najskôr na účely, ktoré sú v súlade s cieľmi stratégie pre oblasť Baltického mora;

21.  upozorňuje, že pre úspech prípadných budúcich makroregionálnych stratégií je potrebné, aby sa Európska komisia zaoberala otázkou vlastných zdrojov, čo jej umožní predvídať takéto stratégie na základe územných špecifík daných regiónov, pričom sa predpokladá zapojenie členských štátov s novými nápadmi týkajúcimi sa tém európskeho záujmu a ich podporenie pri vypracúvaní stratégie; vyzýva Európsku komisiu, aby dohliadala na vykonávanie týchto stratégií v úlohe koordinátorky, opätovne zvážila nové priority a presunula zdroje podľa špeciálnych potrieb a odborných požiadaviek pri predchádzaní zdvojeniu práce;

22.  vyzýva Európsku komisiu, aby v kontexte potreby uskutočniť predbežnú analýzu vykonávania stratégie pre región Baltického mora pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov vychádzajúce z ukazovateľov, ktoré umožnia porovnanie;

23.  vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a vlastných členov, aby hľadali odpovede na otázky o povahe makroregionálnych politík a o tom, ako by sa dali spravodlivo riešiť (oddelene alebo ako súčasť politiky súdržnosti), kto a akým spôsobom ich má zavádzať a z akých zdrojov majú pochádzať prostriedky na ich financovanie, aby nevytvárali zbytočné množenie a fragmentáciu finančných zdrojov EÚ, najmä v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020, s preskúmaním rozpočtu EÚ a diskusiou o budúcej politike súdržnosti;

24.  zdôrazňuje, že pridaná hodnota makroregiónov pre Európu spočíva v posilnení medzištátnej a medziregionálnej spolupráce, preto programy európskej územnej spolupráce na cezhraničnú, medzinárodnú a medziregionálnu spoluprácu predstavujú dôležitý prvok pri plnení cieľov makroregiónov; okrem navrhuje, aby bola stratégia pre rozvoj regiónu Baltického mora uznaná za stratégiu Európskej únie vychádzajúcu z mnohých politík EÚ, ktorá by mala mať vymedzené časové rámce a ciele; vzhľadom na svoj horizontálny charakter by sa mohla táto stratégia chápať ako makroregionálna a jej koordinácia prejsť pod regionálnu politiku;

25.  domnieva sa, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregióny, by mal prispievať k posilňovaniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ so širším zameraním;

Vonkajší rozmer

26.  v súvislosti so stratégiou pre región Baltického mora a s budúcimi makroregionálnymi stratégiami požaduje zlepšenie vzťahov medzi Európskou úniou a nečlenskými štátmi EÚ, najmä pri vykonávaní rozsiahlych projektov so značným vplyvom na životné prostredie; okrem toho požaduje spoluprácu medzi EÚ a nečlenskými štátmi EÚ na posilnenie bezpečnosti v regióne a na podporu boja proti cezhraničnej trestnej činnosti;

27.  upozorňuje na potrebu usilovať sa o prehĺbenie spolupráce, najmä medzi Ruskom a Bieloruskom a pobaltskými štátmi pri výstavbe energetických sietí, a na potrebu výraznejšieho využívania dialógu o energetických otázkach medzi EÚ a Ruskom v tomto smere, ktorý by sa súčasne mohol stať príležitosťou na zapojenie Ruska do stratégie pre región Baltického mora; očakáva, že sa všetky subjekty v oblasti Baltického mora pripoja k medzinárodným dohodám, ako sú Dohovor z Espoo a Helsinský dohovor, budú dodržiavať usmernenia Helsinskej komisie (HELCOM) a budú v tomto rámci spolupracovať;

28.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívnu spoluprácu a koordináciu s Helsinskou komisiou a členskými štátmi regiónu Baltického mora s cieľom zaistiť jasné vytýčenie úloh a zodpovedností, čo sa týka vykonávania akčného plánu Helsinskej komisie pre Baltické more na rok 2007, ako aj uvedenej stratégie EÚ a uvedeného akčného plánu, a tým zaručila efektívnu celkovú stratégiu pre daný región;

29.  osobitne poukazuje na status enklávy Kaliningradská oblasť, ktorá je obklopená členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje potrebu stimulovať sociálny a hospodársky rozvoj v tomto regióne, ktorý je „vstupnou bránou“ alebo „pilotným“ regiónom pre užšie vzťahy EÚ a Ruska, pričom sa zapoja MVO, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie a miestne a regionálne orgány;

30.  je presvedčený o tom, že nová dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskom by mala zohľadniť spoluprácu v oblasti Baltického mora; víta úsilie Komisie a členských štátov nachádzajúcich sa v regióne o spoluprácu s Ruskom v mnohých oblastiach, akými sú dopravné spojenia, cestovný ruch, cezhraničné zdravotné hrozby, ochrana životného prostredia a prispôsobenie sa zmene klímy, životné prostredie, colné a hraničné kontroly a najmä otázky energetiky; domnieva sa, že spoločné priestory EÚ a Ruska poskytnú v tomto ohľade hodnotný rámec, a vyzýva Rusko, aby sa na tejto spolupráci podieľalo rovnocenným spôsobom;

31.  zdôrazňuje, že treba znížiť závislosť tohto regiónu od energie pochádzajúcej z Ruska; víta vyhlásenie Európskej komisie o potrebe lepších prepojení medzi členskými štátmi nachádzajúcimi sa v tomto regióne a väčšou diverzifikáciou dodávok energie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu podporu vytvorenia terminálov pre skvapalnený zemný plyn;

32.  vyjadruje presvedčenie, že na dosiahnutie efektívnej ochrany životného prostredia a biodiverzity by sa mali dosiahnuť dohody s nečlenskými štátmi EÚ, ktoré sú súčasťou funkčných oblastí zahrnutých v stratégiách tak, aby uznávali rovnaké hodnoty, práva a povinnosti obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch Európskej únie;

33.  domnieva sa, že spolupráca v regióne Baltického mora by mala získať prvoradý význam a mala by sa uskutočňovať na najvyššej politickej úrovni hláv štátov a vlád, pretože je nevyhnutná z hľadiska napredovania spolupráce medzi krajinami v oblasti Baltického mora a zabezpečenia uskutočňovania politických cieľov; očakáva, že sa budú konať pravidelné zasadnutia hláv štátov a vlád v regióne Baltického mora zamerané na dosiahnutie týchto cieľov;

Environmentálne a energetické hľadiská

34.  zdôrazňuje potrebu vyhodnotiť vplyv projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na životné prostredie (v súčasnosti budovaných alebo budúcich projektov) s prihliadnutím najmä na medzinárodného dohovory; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh vhodného plánu reakcie pre prípad technických havárií a akýchkoľvek ďalších katastrof, ako aj spôsob na riešenie týchto udalostí z hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje potrebu zaujať rovnaký prístup v prípade akýchkoľvek budúcich projektov, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti krajín v oblasti Baltického mora zapojených do akýchkoľvek budúcich makroregionálnych stratégií, životného prostredia a podmienok námornej dopravy; v záujme trvalo udržateľného rozvoja a ekologického rastu považuje za dôležité presadzovanie dôraznej ochrany životného prostredia vo všetkých makroregiónoch a rovnocenné zohľadňovanie aspektov ochrany životného prostredia a dopravných a iných hľadísk;

35.  zdôrazňuje potrebu zriadiť environmentálne monitorovacie stredisko pre Baltické more, systém včasného varovania v prípade nehôd a závažných cezhraničných znečistení, ako aj spoločné zásahové jednotky pre tieto situácie;

36.  upozorňuje na strategický význam regiónu Baltického mora z hľadiska vypracovania spoločných projektov týkajúcich sa energetickej infraštruktúry, ktoré zlepšia diverzifikáciu výroby a dodávok energie, s osobitným zameraním na projekty využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne (na pevnine alebo mori), geotermálna energia alebo zariadenia na výrobu bioplynu využívajúce biopalivá dostupné v regióne;

37.  upriamuje pozornosť na predchádzajúcu efektívnu spoluprácu Rady pobaltských štátov a Severskej rady v oblasti energetiky a klímy v súvislosti so severnou dimenziou;

38.  zdôrazňuje, že vzhľadom na plánované šírenie jadrovej energie v regióne Baltského mora sa musia krajiny EÚ riadiť najprísnejšími bezpečnostnými a environmentálnymi normami a že Európska komisia musí sledovať a monitorovať, či sa rovnaký prístup a medzinárodné dohovory dodržiavajú v susedných krajinách, najmä v tých, ktoré plánujú vybudovať jadrové elektrárne v blízkosti vonkajších hraníc EÚ;

39.  zdôrazňuje potrebu, aby sa EÚ a jej členské štáty obklopujúce región Baltického mora naliehavo zaoberali vážnymi environmentálnymi problémami postihujúcimi región, pričom medzi hlavné problémy patria eutrofizácia, účinky nebezpečných látok uskladnených na morskom dne a ohrozenie biodiverzity vodného prostredia, s osobitným zreteľom na ohrozené populácie rýb; pripomína, že Baltické more je jednou z najznečistenejších morských oblastí na svete;

40.  zdôrazňuje potrebu zaviesť pre všetky členské štáty spoločnú metódu na vypracovanie zoznamu zdrojov znečistenia a plánu na ich postupné odstránenie;

41.  víta začlenenie environmentálnej udržateľnosti ako ústredného piliera do stratégie EÚ pre región Baltického mora a do sprievodného akčného plánu;

42.  domnieva sa, že jednou z najvážnejších prekážok dosiahnutia cieľov stratégie pre región Baltického mora je nedostatočná konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami v rámci EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá zhoršuje eutrofizáciu, a spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH), čo nie je z environmentálneho hľadiska udržateľné; je presvedčený, že reforma SPP a SPRH sa musí uskutočniť takým spôsobom, aby tieto politiky prispievali k plneniu cieľov environmentálne udržateľnej oblasti Baltického mora;

Hľadiská týkajúce sa dopravy a cestovného ruchu

43.  upozorňuje, že prioritou je vytvorenie efektívnej a ekologickej námornej, suchozemskej a riečnej komunikačno-prepravnej siete (námorná sieť prisudzujúca rozhodujúcu úlohu nákladnej doprave), ktorá dokáže predvídať a včas reagovať na súčasné a budúce problémy, pričom sa zohľadnia ustanovenia aktualizovanej verzie dokumentu Natura 2000 a osobitný dôraz sa položí na prepojenia medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru a stredoeurópskeho dopravného koridoru;

44.  domnieva sa, že zlepšenie spojenia, ktoré zahŕňa všetky druhy dopravy, výrazným spôsobom prispeje k vytvoreniu silnejšieho a súdržnejšieho hospodárstva v regióne Baltického mora;

45.  zdôrazňuje osobitnú situáciu štátov regiónu Baltického mora, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery izolované od európskej dopravnej siete, a domnieva sa, že táto stratégia by okrem iného mala pomôcť riešiť nedostatok vhodnej infraštruktúry a dostupnosti, ako aj nízku interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi dopravnými sieťami spôsobenú rôznorodosťou technologických systémov a administratívnymi prekážkami s cieľom vybudovať komplexný multimodálny dopravný systém v regióne Baltického mora;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité užšie začleniť región Baltického mora do prednostných osí v rámci TEN-T, hlavne čo sa týka námorných diaľnic (TEN-T 21), rozšírenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu (TEN-T 1), skvalitnenia železničnej osi z Berlína k baltickému pobrežiu v kombinácii s námorným spojením Rostock – Dánsko a rýchlejšieho rozvoja železničnej osi Rail Baltica (TEN-T 27); zdôrazňuje tiež potrebu dokončiť prepojenie medzi regiónom Baltického mora a inými európskymi regiónmi prostredníctvom balticko-jadranského koridoru;

47.  zdôrazňuje, že treba rozšíriť kapacity v regióne Baltického mora pre dopravu smerom na východ, najmä s cieľom podporiť interoperabilitu dopravy, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, a urýchliť prepravu tovaru na hraniciach Európskej únie;

48.  domnieva sa, že osobitnou prioritou by mali byť spojenia medzi prístavmi a vnútrozemskými regiónmi, a to aj prostredníctvom vnútrozemských vodných ciest, aby sa pre všetky oblasti regiónu zabezpečila možnosť využívať rast námornej nákladnej dopravy;

49.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebná účinná cezhraničná koordinácia a spolupráca medzi železničnými spoločnosťami, námornými prístavmi, riečnymi prístavmi, vnútrozemskými terminálmi a logistickými parkmi s cieľom rozvinúť udržateľnejší kombinovaný dopravný systém;

50.  zdôrazňuje význam námornej príbrežnej dopravy v Baltickom mori a jej prínos k efektívnej dopravnej sieti ohľaduplnej voči životnému prostrediu; upozorňuje, že konkurencia liniek námornej príbrežnej dopravy sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo účinné využitie námornej dopravy; z tohto dôvodu sa domnieva, že Komisia musí čo najrýchlejšie, najneskôr však do konca roku 2010, Európskemu parlamentu poskytnúť hodnotenie vplyvu účinkov revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL, ktorým sa od roku 2015 obmedzuje množstvo síry v námornom palivovom oleji na 0,1 % v oblastiach Severného mora a Baltického mora, kde sa zaznamenávajú emisie síry;

51.  víta skutočnosť, že Komisia do svojho akčného plánu zahrnula cieľ vytvoriť z Baltického mora príkladný región pre čistú námornú dopravu a svetového lídra v námornej bezpečnosti; považuje tieto ciele za dôležité pre udržanie a posilnenie potenciálu regiónu v oblasti cestovného ruchu;

52.  uznáva, že na podporu tohto cieľa treba prijať osobitné opatrenia vrátane náležitého využívania námorných pilotov alebo dokázateľne skúsených námorníkov v najproblematickejších prielivoch a prístavoch a zavedenia spoľahlivých systémov financovania výskumu a rozvoja udržateľnej prevádzky lodí;

53.  uznáva, že geografická poloha regiónu Baltického mora je výnimočná a že poskytuje príležitosti na aktívnejší rozvoj prepojení s EÚ a so susediacimi krajinami, a zdôrazňuje aj význam cestovného ruchu pre regionálne hospodárstvo a možnosti jeho rozvoja; víta vyhlásenie prijaté na druhom pobaltskom fóre cestovného ruchu, ktoré sa zmieňuje o spoločných reklamných aktivitách, úsilí nájsť nové medzinárodné trhy a rozvoji infraštruktúry;

54.  zdôrazňuje jedinečnú príležitosť na rozvoj udržateľného cestovného ruchu, ktorú poskytuje atraktivita hanzových miest v regióne Baltického mora; podporuje okrem iného propagáciu cezhraničného cyklistického cestovného ruchu, ktorého rozvoj prospieva tak životnému prostrediu, ako aj malým a stredným podnikom;

55.  domnieva sa, že cestovný ruch zameraný na vodné športy, wellness, kúpele, kultúrne dedičstvo a krajinu ponúka veľký potenciál v rámci rozvoja tohto regiónu ako turistickej destinácie; zdôrazňuje preto potrebu ochraňovať prírodné pobrežné oblasti, krajinné oblasti a kultúrne dedičstvo, ktoré sú zdrojmi udržateľného hospodárstva v regióne Baltického mora v budúcnosti;

56.  domnieva sa, že skvalitnenie dopravných prepojení a odstránenie prekážok je rovnako dôležité, a konštatuje, že ťažkosti na hraničných prechodoch na východnej hranici EÚ s Ruskou federáciou, ktoré vedú k tvorbe kolón kamiónov a predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie, spoločenský súlad, bezpečnosť cestnej premávky a vodičov, by sa mohli vyriešiť prostredníctvom tejto stratégie s cieľom zabezpečiť plynulý tok tovaru cez región Baltického mora;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom a vládam Ruskej federácie, Bieloruska a Nórska.

(1) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia