Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2032(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0231/2011

Predkladané texty :

A7-0231/2011

Rozpravy :

PV 06/07/2011 - 13
CRE 06/07/2011 - 13

Hlasovanie :

PV 07/07/2011 - 7.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0334

Prijaté texty
PDF 185kWORD 148k
Štvrtok, 7. júla 2011 - Štrasburg Finálna verzia
Vonkajšie politiky EÚ na podporu demokratizácie
P7_TA(2011)0334A7-0231/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (2011/2032(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, predovšetkým jej článok 21, a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, predovšetkým jej článok 25,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a záväzky OBSE schválené v Kodani v roku 1990 a na samite v Istanbule v roku 1999, na ktorom sa všetky štáty OBSE zaviazali pozývať medzinárodných pozorovateľov, a predovšetkým Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), na svoje voľby,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a na Americký dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na dohovor MOP o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách č. 169 zo 7. júna 1989,

–  so zreteľom na články 2, 6, 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená v Štrasburgu 12. decembra 2007,

–  so zreteľom na články 8, 9 a 96 Dohody o partnerstve AKT – ES (2000),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 4. decembra 2000 s názvom Podpora a upevňovanie demokracie(1) a jeho rezolúciu z 20. decembra 2004 s názvom Posilnenie úlohy regionálnych, subregionálnych a iných organizácií a dohôd podporujúcich a upevňujúcich demokraciu(2) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, EIDHR),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami(3) , ako aj na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o oznámení Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy(7) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o budovaní demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup, najmä na jeho odseky 71, 72 a 73(10) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(12) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(14) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ(15) ,

–  so zreteľom na všetky dohody uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných – a ceste k posilnenému rámcu EÚ,

–  so zreteľom na dva súbory záverov Rady o podpore demokracie v rámci vonkajších vzťahov Európskej únie zo 17. novembra 2009 a 13. decembra 2010, ktoré obsahujú správu o pokroku za rok 2010 a zoznam pilotných krajín,

–  so zreteľom na spoločný dokument Komisie/Generálneho sekretariátu Rady o budovaní demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ (SEK(2009)1095),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie predložené Európskej rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200),

–  so zreteľom na závery kodanskej Európskej rady z 22. júna 1993,

–  so zreteľom na tematické a geografické finančné nástroje Európskej komisie týkajúce sa demokratizácie, ľudských práv a obchodovania s ľuďmi (napríklad AENEAS, jeho nástupca – tematický program pre migráciu a azyl, MIEUX, EIDHR, TAIEX, ENPI atď.),

–  so zreteľom na správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov z 21. marca 2011(16) ,

–  so zreteľom na vytvorenie pozície podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a funkčnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) k 1. januáru 2011,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0231/2011),

A.  keďže v zmluvách EÚ sa vyhlasujú ľudské práva a zásady demokracie za základné hodnoty EÚ a za zásady a ciele vonkajšej činnosti Únie, ktoré EÚ musí ako všeobecné zásady presadzovať,

B.  keďže demokracia je najlepšou ochranou ľudských práv a základných slobôd, tolerancie všetkých skupín v spoločnosti a rovností príležitostí pre každú osobu,

C.  keďže demokracia sa vyvinula v univerzálnu hodnotu, pričom demokratické systémy sa môžu odlišovať svojou formou a tvarom, príkladom čoho je 27 členských štátov EÚ so svojou odlišnou, avšak rovnako platnou formou demokracie, ktorá bola formovaná históriou, kultúrou, okolnosťami a samotnou EÚ, pričom predstavuje formu nadnárodnej demokracie, ktorá je vo svete unikátom; keďže neexistuje jediný model alebo vzor demokracie, ale existuje spoločná dohoda na základných prvkoch demokracie,

D.  keďže tieto sú vymedzené v dvoch rezolúciách Valného zhromaždenia OSN(17) ,

E.  keďže ľudské práva a demokracia sú neoddeliteľne späté a len v demokracii môžu jednotlivci v plnej miere požívať ľudské práva a základné slobody; a keďže demokracia sa môže rozvíjať, len ak sa rešpektujú ľudské práva,

F.  keďže musí zvíťaziť právny štát zabezpečujúci rovnosť pred zákonom a uznávajúci súkromné majetkové práva, a to bez svojvoľných zásahov orgánov verejnej moci v právnej i praktickej rovine, a preto je potrebné, aby verejné inštitúcie svoje právomoci vykonávali prostredníctvom transparentných a zodpovedných zvolených a verejných úradníkov a aby existovalo nezávislé a nestranné súdnictvo,

G.  keďže rovnosť a nediskriminácia sú životne dôležité; a keďže každý má nárok využívať všetky ľudské práva bez diskriminácie podľa rasy, rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva, politických alebo iných názorov, národnostného alebo sociálneho pôvodu, rodu alebo iného štatútu; keďže demokracia by mala zabezpečiť práva pre všetkých vrátane osôb patriacich k menšinám, domorodého obyvateľstva a iných zraniteľných skupín, keďže možnosť mužov a žien zúčastňovať sa na politickom živote a rozhodovaní za rovnakých podmienok je nevyhnutným základom skutočnej demokracie,

H.  keďže demokratická správa okrem iného zahŕňa ochranu ľudských práv a základných slobôd, prístup k spravodlivosti, významnú úlohu parlamentov a miestnych orgánov pri rozhodovaní a transparentné spravovanie verejných financií; keďže dôležitým prvkom demokracie je zodpovednosť vedúcich predstaviteľov a verejných činiteľov; keďže v tomto zmysle je boj proti korupcii kľúčovým; a keďže demokratická správa zahŕňa aj civilnú kontrolu bezpečnostného sektora,

I.  keďže všetci občania majú právo pravidelne voliť v slobodných a spravodlivých voľbách a uchádzať sa o verejné úrady,

J.  keďže široko vymedzená sloboda názoru a prejavu v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti, bez rizika potrestania zo strany štátu, je všeobecným právom, rovnako ako možnosť vyhľadávať rozličné zdroje informácií,

K.  keďže všetci občania majú právo vytvárať nezávislé združenia a organizácie vrátane nezávislých politických strán a záujmových skupín,

L.  keďže politické strany a spektrum politických názorov, záujmov, regionálnych a spoločenských väzieb, ktoré predstavujú, sú životne dôležité, keďže politické strany musia pôsobiť bez zásahov vlády a predstaviteľov výkonnej moci; keďže zvolení predstavitelia – bez ohľadu na to, či vládu podporujú alebo sú v opozícii – potrebujú autoritu a zdroje na diskutovanie o právnych predpisoch a vnútroštátnych rozpočtoch a na ich schvaľovanie, aby mohli voči vláde vyvodzovať zodpovednosť za uskutočňovanie verejnej správy a využívanie prostriedkov; keďže silné parlamenty ako verejné fórum pre pokojné rokovanie o konkurenčných koncepciách politického a sociálneho poriadku a ako národné orgány prijímajúce rozhodnutia v legislatívnej oblasti sú kľúčom k uskutočneniu inkluzívnej demokracie,

M.  keďže organizácie občianskej spoločnosti a neštátne subjekty sú životne dôležitými stavebným kameňmi dobre fungujúcej demokracie a sú kľúčom k založeniu demokratickej kultúry, ktorá bude hlboko zakorenená v spoločnosti; keďže usmerňujú požiadavky verejnosti a vyvodzujú zodpovednosť verejných orgánov za ich kroky,

N.  keďže nezávislé a rozmanité médiá sú zásadne dôležité pre zabezpečenie toho, aby sa vyjadrovalo a verejnosti oznamovalo široké spektrum názorov a stanovísk; a keďže slobodný prístup k informáciám a komunikácii a necenzurovaný prístup k internetu (internetová sloboda) sú univerzálne práva a sú nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote,

O.  keďže na zachovanie demokracie je dôležité vzdelanie v oblasti demokratických hodnôt, ako aj veku primerané zapojenie do rozhodovania v rámci vzdelávacích inštitúcií,

P.  keďže inštitúcie EÚ musia tieto kľúčové prvky demokracie považovať za stavebné kamene podpory EÚ v konkrétnych oblastiach na pomoc tretím krajinám na ich vlastnej ceste k demokracii,

Q.  keďže závery Rady o podpore demokracie v rámci vonkajších vzťahov EÚ z rokov 2009 a 2010 tieto prvky odzrkadľujú,

R.  keďže pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd posilní európsky systém ochrany ľudských práv a výrazne zlepší pozíciu EÚ voči tretím krajinám,

S.  keďže je mimoriadne dôležité opätovne potvrdiť vzájomnú závislosť a vzájomné posilňovanie občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a to, že len presadzovanie všetkých týchto práv môže prispieť k založeniu skutočnej demokracie; keďže demokracia predstavuje najlepší spôsob, ako zaručiť a chrániť ľudské práva, a ako umožniť udržateľný hospodársky rozvoj; keďže aktívna účasť občianskej spoločnosti na procese vládnutia a jej príspevky k nemu sú mimoriadne dôležité, pričom sa táto skutočnosť často zanedbáva,

T.  keďže vo svojom akčnom programe pre demokraciu Rada potvrdila svoju vôľu dosiahnuť koherentnosť a účinnosť svojej podpory, ale v tomto zmysle bol dosiahnutý len obmedzený pokrok,

U.  keďže Únia disponuje veľkým množstvom nástrojov podpory demokracie a ľudských práv, akými sú napríklad politické, hospodárske, obchodné dohody a partnerstvá obsahujúce doložku o ľudských právach a demokracii, osobitné stimulačné dojednanie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+), politický dialóg, opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), špecializované finančné nástroje, družobné projekty a pozorovateľské misie; keďže je však potrebné vyvinúť koherentnú a na výsledky orientovanú politiku v oblasti ľudských práv a demokracie založenú na štandardnej metodike prispôsobenej situácii v jednotlivých krajinách, ktorá odstráni existujúce rozdiely a dvojité štandardy v rámci vonkajších politík EÚ v záujme demokratizácie a zabráni zavedeniu nových, a ktorá bude venovať osobitnú pozornosť osobitným potrebám krehkých situácií a situácií po konfliktoch, pričom bude presadzovať demokraciu, ľudské práva a rozvoj ako navzájom prepojené ciele,

V.  keďže EÚ by mala pri rozhodovaní o pridelení alebo stiahnutí obchodných preferencií typu VSP+ citlivejšie posudzovať sociálnu politickú, hospodársku a strategickú realitu danej krajiny,

W.  keďže EÚ by mala zintenzívniť úsilie o presadzovanie noriem a prvkov spojených s demokraciou prostredníctvom svojej činnosti v rámci medzinárodných organizácií, a mala by naďalej presadzovať účinné plnenie záväzkov a povinností prijatých v rámci a prostredníctvom fór, na ktorých sa členské štáty EÚ podieľajú,

X.  keďže vo vzťahu k monitorovaniu a uplatňovaniu právne záväzných doložiek o ľudských právach v medzinárodných dohodách EÚ pretrvávajú veľké výzvy; keďže pozastavenie medzinárodnej dohody medzi Úniou a jej partnerskou krajinou ako reakcia na závažné porušovanie ľudských práv alebo demokracie je nástroj, ktorý existuje na to, aby sa v niektorých situáciách používal; keďže napriek častému porušovaniu doložky o ľudských právach a demokracii a nedodržiavaniu záväzkov obsiahnutých v príslušných medzinárodných dohodách s niektorými tretími krajinami, sa len výnimočne uplatňujú sankcie voči vládam týchto krajín alebo sa voči týmto vládam vyvodzuje zodpovednosť, a to napriek hrubému porušovaniu ľudských práv, keďže skutočnosť, že EÚ nie je schopná tento nástroj dôsledne využívať, oslabuje dôveryhodnosť Únie ako silného a rezolútneho hráča na medzinárodnej scéne,

Y.  keďže výber sankcií musí prebiehať spravodlivým, vyváženým a inteligentným spôsobom a keďže prvotnými obeťami týchto sankcií nikdy nesmú byť obyvatelia danej krajiny,

Z.  keďže Únia disponuje skutočnou stimulačnou politikou v tejto oblasti, ktorá slúži na podnecovanie k reformám, ale ktorej potenciál sa na rozdiel od iných priorít nevyužíva naplno z politických dôvodov a najmä pre nedostatok konsenzu v celej EÚ o význame presadzovania demokracie a dodržiavania ľudských práv; keďže teoreticky neexistuje žiadna štrukturálna právna prekážka, ktorá by obmedzovala koordinované využívanie vonkajších finančných nástrojov na podporu demokratizácie,

AA.  keďže rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/168, prijatá 18. decembra 2008, požaduje celosvetové moratórium na používanie trestu smrti; keďže trest smrti sa ako metóda trestania stále používa v mnohých krajinách sveta, a niekedy aj na trestanie mladistvých,

AB.  keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) je kľúčovým prvkom európskej politiky, a to z toho dôvodu, že sa zameriava na kroky, ktoré nemožno realizovať prostredníctvom nástrojov bilaterálnej spolupráce,

AC.  keďže EIDHR umožňuje financovať volebné pozorovateľské misie Európskej únie, ktoré sú základnými nástrojmi interakcie v oblasti upevňovania demokracie, následné opatrenia a realizácia odporúčaní týchto misií však často nie je dostatočná,

AD.  keďže táto situácia nastala z nedostatku politickej vôle vlád krajín prijímajúcich tieto volebné pozorovateľské misie EÚ, ako aj z neschopnosti Európskej komisie a členských štátov zabezpečiť, aby po týchto odporúčaniach nasledovali konkrétne programy podpory, najmä v prospech novozvolených parlamentov,

AE.  keďže Európsky parlament nemá ešte k dispozícii dostatočne podrobné štúdie, ktoré by mu umožnili oceniť rozsah podpory demokracie poskytnutej zo strany Únie vrátane jej členských štátov; keďže je to čiastočne spôsobené problémami v oblasti transparentnosti, prístupu k dokumentom a konzultácií, ktoré Rada ešte neuzavrela,

AF.  keďže jediným spôsobom, ako dosiahnuť ciele skutočnej demokratizácie, skutočného dodržiavania ľudských práv a skutočne lepších hospodárskych vyhliadok pre miestne obyvateľstvo, je uplatňovať zásadu úplnej podmienenosti; keďže táto zásada podmienenosti by sa mala vymedzovať spoločne s krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci, a po dôkladnej konzultácii nielen s vládami, ale aj s občianskou spoločnosťou, a mala by náležitým spôsobom rešpektovať skutočné potreby miestneho obyvateľstva,

AG.  keďže politické strany a slobodne a spravodlivo zvolení poslanci parlamentu majú pre každú demokraciu a každý demokratizačný proces ústredný význam, pričom podpora EIDHR a jeho uplatňovanie zatiaľ nezodpovedajú významu týchto aktérov v minulosti,

AH.  keďže práca žien v OSN je kľúčová pre podporu žien pri ich prispievaní k procesu demokratizácie a pri ich zapájaní do tohto procesu,

AI.  keďže medzi inštitúciami EÚ panuje široký konsenzus o viacrozmernej, komplexnej a dlhodobej povahe demokracie, keďže však Komisia a členské štáty pri plánovaní a uskutočňovaní opatrení na podporu demokracie nevzali do úvahy cely volebný cyklus,

AJ.  keďže v štátoch, ktoré podstupujú demokratizáciu, sú ženy a mladé deti osobitne ohrozené obchodovaním s ľuďmi, a to aj na účely prostitúcie,

Potreba zmeny paradigmy

1.  domnieva sa, že len demokracie založené na zásadách právneho štátu môžu byť základom pre vyvážené štrukturálne partnerstvá medzi tretími krajinami a EÚ, ktoré rešpektujú aj potreby a záujmy oboch strán a ich obyvateľov;

2.  zdôrazňuje, že partnerstvá založené na dialógu a konzultáciách zvyšujú angažovanosť v procese budovania demokracie a prijímanie prvkov demokratickej správy vecí verejných; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby sa viac snažili o používanie týchto dialógov koherentnejším, konzistentnejším a koordinovanejším spôsobom;

3.  domnieva sa, že úloha EÚ ako tzv. mäkkej mocnosti sa v medzinárodnom systéme môže upevniť len vtedy, ak pre ňu bude ochrana ľudských práv skutočnou prioritou jej politiky voči tretím krajinám;

4.  pripomína, že ak má byť zahraničná politika EÚ dôveryhodná a dôsledná, a ak má EÚ podporovať rozvoj demokracie, je zásadne dôležité, aby sa v rámci EÚ aj jej členských štátov neprestajne uskutočňovala exemplárna politika dodržiavania ľudských práv a demokracie, a to tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti;

5.  domnieva sa však, že k demokratickým procesom môžu jednoznačne prispieť boj proti chudobe a odstránenie prekážok, ktoré bránia rozvoju krajín;

6.  konštatuje, že udalosti, ku ktorým dochádza v severnej Afrike a na Strednom východe poukázali na obmedzenia, ktoré má upriamenie pozornosti na bezpečnosť –najmä boj proti nepravidelnej migrácii – a stabilitu, ktoré neuspeli pri znižovaní chudoby a sociálnej nespravodlivosti; zdôrazňuje, že dilema rozhodovania medzi bezpečnosťou a demokraciou je falošná, keďže v spoločnosti bez demokratickej a zodpovednej vlády nemôže existovať žiadna ľudská bezpečnosť; domnieva sa, že ak aj došlo k nejakému hospodárskemu pokroku, jeho výsledky neboli spravodlivo rozdelené; domnieva sa preto, že otázka sociálnej spravodlivosti a boja proti nerovnostiam sa musí stať základným cieľom vonkajšej politiky Únie, keďže je to nevyhnutný faktor budovania mierovej, prosperujúcej a demokratickej spoločnosti;

7.  zdôrazňuje potrebu zmeny vnímania založenú na skutočnom upevnení demokracie vychádzajúcom z endogénneho, trvalého a komplexného rozvoja v prospech obyvateľstva, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu a základné ľudské práva a slobody; domnieva sa, že EÚ musí podporovať zavádzanie prostredia, ktoré je priaznivé pre rozvoj demokratickej spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že demokracia ako systém vlády poskytuje mechanizmy na rozdeľovanie politickej moci a riadenie konfliktov, ktoré sú základom stabilných a mierových spoločností; konštatuje však, že demokracia sa musí vyvinúť zvnútra krajiny a nemôžu ju umelo nasadiť subjekty zvonku; zastáva názor, že EÚ môže spoločne s medzinárodným spoločenstvom zohrávať aktívnu úlohu pri podpore procesu upevňovania demokracie;

9.  domnieva sa, že na to, aby bol demokratický proces úspešný, je kľúčové, aby sa zaoberal sociálnym a hospodárskym vývojom príslušnej krajiny v záujme naplnenia základných práv obyvateľstva, ako sú napr. právo na vzdelávanie, zdravotníctvo a zamestnanosť;

10.  zastáva názor, že skúsenosti s prechodom k demokracii po páde komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe by sa mali poskytnúť novým demokratickým silám v severnej Afrike a na širšom Strednom východe; nabáda Komisiu a ESVČ, aby sa aktívnejšie zapájali do prebiehajúcich demokratizačných procesov v tomto dôležitom regióne v susedstve; nabáda európske strany, aby vytvorili programy medzistraníckej spolupráce s novými partnermi vo všetkých susedných regiónoch;

11.  zdôrazňuje, že prioritou sa musí stať rozšírenejšie, konkrétne a energické využívanie existujúcej série nástrojov a stimulov Únie spojených do stratégií prispôsobených situácii v každej krajine, a odstránenie nedostatkov a dvojitých štandardov vo vykonávaní, ktoré oslabujú vnímanie Európy a jej schopnosti viesť silnú a jednotnú vonkajšiu politiku; zdôrazňuje, že takýto prístup si vyžaduje skutočnú zmenu politiky, čo znamená, že demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva sa musia stať základným kameňom vonkajšej politiky Únie, čo sa musí premietnuť nie len do cieľov tejto politiky, ale aj do jej vyjadrenia a do jej vlastnej štruktúry;

12.  žiada, aby medzinárodné zmluvy, strategické dokumenty jednotlivých krajín, akčné plány, program VSP+ a ďalšie zmluvné vzťahy medzi EÚ a tretími krajinami boli posilnené presnejšou formuláciou doložiek o ľudských právach, demokracii a právach domorodého obyvateľstva, ktoré je treba posúdiť pred prijatím rozhodnutí, dobrou správou vecí verejných, presným mechanizmom, ktorý je nutné použiť v prípade neplnenia minimálne ustanovení obsiahnutých v dohode z Cotonou, záväzkami spojenými s podrobnými, merateľnými, dosiahnuteľnými a časovo záväznými kritériami hodnotenia dosiahnutého pokroku a konkrétnym časovým plánom ich realizácie; ľutuje, že napriek doložkám o ľudských právach v dohode z Cotonou je EÚ často slepá voči pokračujúcemu a systematickému porušovaniu ľudských práv páchanému vládami niektorých štátov, ktoré sú stranami tejto dohody, pričom zaujíma vzťah tzv. bežnej prevádzky; vyzýva Komisiu, aby prijala jednotné politiky zamerané na odrádzanie od porušovania ľudských práv, napríklad znižovanie objemu finančných prostriedkov pre vlády, ktoré nerešpektujú demokraciu a ľudské práva, teda odmietnutie ich rozpočtovej podpory a súčasne zvyšovanie finančných prostriedkov na posilnenie občianskej spoločnosti bez zapojenia týchto vlád;

13.  pripomína, že ciele spoločnej obchodnej politiky by mali byť plne skoordinované s globálnymi cieľmi EÚ; pripomína, že podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a v súlade s článkom 3 Zmluvy o Európskej únii musí prispievať predovšetkým k trvalo udržateľnému rozvoju, k odstraňovaniu chudoby a k ochrane ľudských práv;

14.  zdôrazňuje význam neustáleho sledovania plnenia dohôd a v tomto smere žiada, aby sa okrem štúdií o vplyve na trvalo udržateľný rozvoj používali aj štúdie o vplyve na ľudské práva a demokraciu v záujme zabezpečenia trvalého vyhodnocovania dohôd;

15.  konštatuje, že demokratické zásady a hodnoty možno ešte viac podporiť presadzovaním ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a to prioritne v nedostatočne zastúpených regiónoch, aby sa posilnil jeho všeobecný charakter a boj proti beztrestnosti, genocíde, vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti;

16.  vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia len veľmi zriedkavo používa mechanizmy umožňujúce stiahnutie preferencií priznaných v režime VSP+ v prípade porušenia dohovorov, ktoré sú s nimi spojené; odsudzuje prístup Komisie, ktorá napriek súhlasným správam viacerých medzinárodných organizácií odmieta začať vyšetrovanie niekoľkých krajín využívajúcich režim VSP+, ktoré sú vážne podozrivé z toho, že nedodržiavajú dohovory, ktoré podpísali;

17.  pripomína silný postoj Parlamentu podporujúci začlenenie právne záväzných doložiek v sociálnej oblasti, v oblasti životného prostredia a v oblasti dodržiavania ľudských práv do všetkých dohôd o voľnom obchode, pričom minimálnym základom by mal byť zoznam dohovorov, ktoré obsahuje nariadenie o VSP+;

18.  opätovne potvrdzuje, že je nevyhnutné, aby Európsky parlament vykonával prísnejšiu kontrolu nad týmito prvkami; v tejto súvislosti žiada, aby Rada a Komisia zapojili Európsky parlament do všetkých štádií týkajúcich sa procesu rokovaní o medzinárodných dohodách s tretími krajinami, procesu ich uzatvárania, uplatňovania a pozastavenia ich platnosti, a najmä do procesu určovania rokovacieho mandátu pre nové dohody, najmä v oblasti podpory ľudských práv, dialógu s asociačnou radou alebo akýmkoľvek iným politickým orgánom povereným spravovaním dohody o realizácii záväzkov v oblasti demokratizácie a do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa začatia konzultácií alebo pozastavenia uplatňovania dohody;

19.  domnieva sa, že v oblasti rozhodovania o povýšení vzťahov s partnerskými krajinami na novú úroveň je potrebné poučiť sa z minulosti; zdôrazňuje, že rozvinutý štatút možno priznať len vtedy, ak partnerské krajiny splnia jasné požiadavky v oblasti ľudských práv a demokracie; opätovne požaduje jasný mechanizmus konzultácií, ktorý zabezpečí plnohodnotnú informovanosť Parlamentu na všetkých úrovniach rokovaní;

20.  domnieva sa, že monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v každej krajine odvodzuje svoju legitimitu primárne z rámca OSN, a opätovne zdôrazňuje potrebu spoločného postoja európskych krajín vo všetkých orgánoch OSN; napriek tomu žiada Komisiu a ESVČ, aby predkladali pravidelné a vyčerpávajúce správy o spôsobe, akým tretie krajiny plnia svoje záväzky v oblasti demokracie a ľudských práv, ktoré sú osobitne začlenené do dohôd s EÚ;

21.  opätovne potvrdzuje, že EÚ ďalej podporuje prácu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy a organizácie UNICEF; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s Radou pre ľudské práva;

22.  žiada tiež EÚ, aby jej stratégie v tak citlivej oblasti akou je demokratizácia vychádzali z podrobnej analýzy reformy v tretích krajinách a politickej vôle vedúcich predstaviteľov zapojiť sa do takéhoto procesu, a aby odhalila možné prekážky v záujme určenia vhodnejších stratégií; domnieva sa, že tento proces odhaľovania musí vychádzať z pravidelných výmen názorov so všetkými demokratickými zložkami danej krajiny, aby sa zabezpečilo, že vychádza zo vzájomnej dôvery a spoločných znalostí;

23.  poznamenáva, že európska pomoc, ktorá sa ako podpora z rozpočtu poskytuje autoritárskym štátom, vždy nezaručuje demokratický vývoj a že pri našom posudzovaní účinnosti pomoci by sme sa mali namiesto vstupov zameriavať na výstupy pomoci;

24.  odporúča Európskej únii, aby v prípade náročných partnerstiev tieto krajiny neizolovala, ale aby svoje vzťahy s nimi zakladala na príslušnej a účinnej podmienenosti, ktorá slúži ako stimul demokratických reforiem, dodržiavaní zásad dobrej správy vecí verejných a rešpektovaní ľudských práv a aby sa ubezpečila, že obyvatelia týchto krajín majú z tejto spolupráce skutočný prospech; schvaľuje prístup „viac za viac“ opísaný v oznámení s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím; domnieva sa, že na druhej strane by EÚ nemala váhať s prerozdelením prostriedkov pôvodne určených krajinám, ktorých vlády nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti demokratickej správy, v prospech krajín, ktoré dosiahli výraznejší pokrok pri plnení záväzkov prijatých v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného partnerstva, a požaduje väčší dôraz na presadzovanie demokracie v partnerských a susedských politikách;

25.  vyzýva úniu, aby neváhala s uplatnením vhodných, primeraných a inteligentných sankcii zameraných proti hlavným autoritám režimu – pričom musí zároveň podporovať obyvateľstvo a zvyšovať priamu pomoc na posilnenie občianskej spoločnosti – a proti krajinám, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie, pričom by mala pred prijatím akýchkoľvek krokov náležitým spôsobom posúdiť vplyv takýchto sankcií na obyvateľstvo krajín, ktoré sú príjemcami pomoci; zdôrazňuje, že spolupráca s tretími krajinami musí vychádzať z rovnosti a vzájomného rešpektu medzi krajinami; požaduje, aby sa pod záštitou eurostredozemskej banky vytvorila sieť finančnej podpory na presadzovanie technických a podnikateľských rozvojových iniciatív;

26.  zdôrazňuje však, že tento prístup spolu s nadchádzajúcou revidovanou európskou susedskou politikou znamenajú, že diferencovaný prístup môže byť hodnotným a dôveryhodným nástrojom, len ak bude od všetkých partnerských krajín v rámci európskej susedskej politiky vyžadovať rovnaké ciele v oblasti ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že EÚ by opäť stratila svoju dôveryhodnosť, ak by rozlišovala medzi minimálnymi normami, ktoré majú dodržiavať najzložitejšie krajiny, a ambicióznejšími normami pre najrozvinutejšie krajiny;

27.  vyzýva Radu a ESVČ, aby zaviedli využívanie tzv. inteligentných sankcií a hrozby takýmito sankciami ako nástroj politiky EÚ v oblasti ľudských práv voči najrepresívnejším režimom; je presvedčený, že selektívne trestné opatrenia, napríklad zmrazovanie aktív a cestovné zákazy uvaľované na vysoko postavených jednotlivcov, je možné a potrebné uplatňovať tak, aby nebránili ďalším diplomatickým stykom, bilaterálnemu obchodu, poskytovaniu pomoci zo strany EÚ a medziľudským kontaktom; opäť však zdôrazňuje, že aby mohli cielené sankcie účinne odrádzať od porušovania ľudských práv, mali by sa uplatňovať systematicky, jednotne a v rámci čo najširšej medzinárodnej spolupráce;

28.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vždy, keď to bude potrebné, tlačili na vlády štátov, ktoré sú známe zlou históriou v oblasti ľudských práv, v záujme zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v týchto štátoch, a urýchlili tak proces demokratizácie;

29.  vyzýva na vytvorenie fóra združujúceho národné parlamenty a Európsky parlament na riešenie otázok zahraničnej politiky, najmä v citlivých oblastiach ako ľudské práva a demokracia;

Posilnenie politického rozmeru

30.  domnieva sa, že potrebujeme globálny a jednotný prístup založený na cielených stratégiách, ktoré sa týkajú rozvoja, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začleňovania, podpory žien a menšín a náboženskej tolerancie, ako ďalší nástroj zahraničnej politiky EÚ, a že je to zásadne dôležité ako prostriedok na zlúčenie dvoch prístupov, ktoré existujú v oblasti podpory demokracie, a to rozvojového prístupu zameraného na sociálno-ekonomický pokrok a rast v prospech chudobných, a politického prístupu, ktorý podporuje politický pluralizmus, parlamentnú demokraciu, dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv, základných slobôd a fungovanie občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, aby táto podpora politického rozmeru tretích krajín bola pluralistickou podporou budovania kapacít, a to najmä pokiaľ ide o nezávislosť a integritu súdnictva a mechanizmy dobrej správy vecí verejných vrátane boja proti korupcii, a inštitucionálnou podporou, na rozdiel od podpory založenej na zasahovaní; zdôrazňuje pridanú hodnotu bývalých poslancov Európskeho parlamentu pri krokoch EÚ v prospech demokratizácie;

31.  požaduje zlepšenia v oblasti zavádzania problematiky ľudských práv, demokracie, demokratickej správy vecí verejných a zásad právneho štátu do všetkých činností EÚ v oblasti vonkajších vzťahov v súlade so súčasnými a budúcimi záväzkami, a to jednak z pohľadu inštitúcií, jednak v rámci politických a geografických alebo tematických nástrojov;

32.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej zachovávali apolitickú povahu humanitárnej pomoci poskytovanej počas procesu demokratizácie;

33.  uznáva snahy Únie o podporu určitých skupín aktérov prispievajúcich k demokratickým reformám, akými sú napríklad zástancovia ľudských práv a nezávislé médiá; v každom prípade však zdôrazňuje potrebu posilniť politický pluralizmus s cieľom podporiť prechod k demokracii; žiada o systematickú podporu parlamentom, ktoré boli slobodne a spravodlivo zvolené, a to najmä v krajinách v procese transformácie alebo v krajinách, do ktorých EÚ vyslala volebné pozorovateľské misie; domnieva sa, že takáto podpora by nemala byť automaticky financovaná len z EIDHR, ale aj z geografických nástrojov;

34.  víta rozhodnutie Komisie a vysokej predstaviteľky o podpore založeniu Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) ako pružného a špecializovaného nástroja na podporu politických subjektov snažiacich sa o demokratické zmeny v nedemokratických krajinách a v krajinách v procese transformácie, najmä v rámci východného a južného susedstva EÚ; zdôrazňuje, že budúca EED by mala dopĺňať EIDHR, iné demokratizačné nástroje a externé finančné nástroje, ktoré už existujú, pokiaľ ide o jej ciele a finančné a riadiace prvky; podporuje myšlienku decentralizácie zodpovednosti za politiku EÚ v oblasti podpory demokracie tým, že sa subjekty EÚ pôsobiace v oblasti demokracie združia so svojimi náprotivkami v cieľových krajinách; vyzýva ESVČ, Komisiu a nadchádzajúce poľské predsedníctvo, aby predstavili jasné vymedzenie právomocí budúcej EED vo vzťahu k týmto nástrojom a rámcom; trvá na tom, aby Európsky parlament mal právo kontroly a zapojenia do procesu zakladania EED a do jej fungovania, do určovania jej ročných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a do prideľovania finančných prostriedkov v širšom zmysle, ako aj do vykonávania jej činností a ich monitorovania;

35.  nabáda poskytovateľov pomoci, aby budovanie demokracie považovali skôr za politický a morálny imperatív a nie jednoducho za technický postup a aby rozvíjali svoje miestne znalosti o prijímajúcich krajinách v záujme účinného nasmerovania pomoci tak, aby vyhovovala miestnym podmienkam;

36.  zdôrazňuje, že na to, aby bola akákoľvek stratégia presadzovania demokracie v plnej miere legitímna a zakorenená vo vôli ľudu, musí vychádzať z dialógu s čo najširšou škálou miestnych subjektov; naliehavo žiada Radu, ESVČ a Komisiu, aby viedli rozsiahle a dôkladné konzultácie so všetkými dotknutými stranami;

37.  víta účinnú, okamžitú a integrovanú reakciu nástroja pre stabilitu na situácie krízy a nestability v tretích krajinách a jeho pomoc pri vytváraní podmienok potrebných na zavádzanie politík podporovaných inými nástrojmi, konkrétne nástrojom predvstupovej pomoci, nástrojom európskeho susedstva a partnerstva, nástrojom rozvojovej spolupráce a nástrojom hospodárskej spolupráce;

38.  zdôrazňuje, že pre demokratizáciu akejkoľvek spoločnosti je dôležité ochraňovať práva dievčat a žien, a to vrátane práv na rovnaké zaobchádzanie a na vzdelávanie; rozhodne podporuje všetky iniciatívy, stimuly a opatrenia na budovanie kapacít obsiahnuté vo vonkajších politikách EÚ zamerané na presadzovanie účasti žien na rozhodovaní na všetkých úrovniach vo verejnej aj v súkromnej sfére; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnaká účasť žien a mužov vo všetkých sférach života je dôležitým prvkom demokracie a že účasť žien na rozvoji je základnou, všeobecne akceptovanou hodnotou a podmienkou sociálno-hospodárskeho rozvoja a dobrej demokratickej správy; preto naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa rodová rovnosť stala prioritouv ich agende podpory demokracie; zdôrazňuje význam podpory obhajcov práv žien a podpory poslankýň, okrem iného prostredníctvom rozvoja kapacít v oblasti rodového rozpočtovania; osobitne žiada EÚ, aby finančne podporovala organizácie presadzujúce práva žien a kandidátky na politické funkcie a aby im pomáhala s budovaním kapacít; podporuje začleňovanie problematiky rodovej rovnosti do tematických priorít a jej posilňovanie, a to prostredníctvom využívania participatívnych prístupov pri navrhovaní a rozvíjaní programov s dôrazom na boj proti rodovým stereotypom a všetkým formám diskriminácie a násilia voči ženám;

39.  navrhuje rozšíriť mandát koordinačnej skupiny pre voľby tak, aby zahŕňal politiky na podporu demokracie, bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných výborov, a nabáda úrad na podporu parlamentnej demokracie, aby s koordinačnou skupinou pre voľby úzko spolupracoval;

40.  vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby uznali význam zvyšovania informovanosti úradníkov delegácií EÚ o demokratických krokoch a najmä o podpore parlamentov;

41.  zdôrazňuje význam zavádzania demokratizačných politík do akejkoľvek práce Európskeho parlamentu, ako aj do práce jeho delegácií; uznáva tiež význam celosvetovej medziparlamentnej spolupráce v oblasti demokratizačných politík prostredníctvom fór ako Parliamentarians for Global Action (zástupcovia parlamentov za globálne aktivity);

42.  vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu legitímne demokratické politické strany a skutočné sociálne hnutia a slobodná tlač zohrávať pri ochrane verejného záujmu tým, že dohliadajú na transparentnosť a zodpovednosť vlád, čo umožňuje štátom ochraňovať ľudské práva a presadzovať sociálny a hospodársky rozvoj;

43.  zdôrazňuje významnú úlohu občianskych spoločností a parlamentov tretích krajín pri demokratickom dohľade nad rozpočtom a je presvedčený, že akúkoľvek priamu rozpočtovú podporu poskytovanú Úniou musí dopĺňať technické a politické posilnenie kapacity dohľadu národných parlamentov; potvrdzuje, že EÚ by mala aktívne informovať parlamenty tretích krajín o obsahu spolupráce s EÚ; nabáda úrad na podporu parlamentnej demokracie, aby zaujal aktívnu úlohu pri podpore parlamentov v oblasti demokratického dohľadu nad rozpočtom; v tejto súvislosti vrelo víta zintenzívnenie spolupráce s krajinami Východného partnerstva v rámci zhromaždenia Euronest, ktorého ustanovujúca schôdza sa konala 3. mája 2011, a s touto spoluprácou spája veľké očakávania; upozorňuje na význam tejto iniciatívy Európskeho parlamentu ako významného aspektu vonkajších politík EÚ na podporu demokratizácie;

44.  uznáva úsilie úradu na podporu parlamentnej demokracie o pomoc parlamentom v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách a regionálnym parlamentom a o ich podporu; uznáva, že tento úrad prispieva k budovaniu inštitucionálnej a administratívnej kapacity parlamentov nových a rozvíjajúcich sa demokracií, a uznáva v tomto smere jeho spoluprácu s Rozvojovým programom OSN a Medziparlamentnou úniou; nabáda tento úrad, aby sa usiloval o dosiahnutie celosvetového konsenzu v otázke základných noriem osvedčených parlamentných postupov;

45.  považuje za zásadne dôležité, aby v budúcnosti občianska spoločnosť priamo prispievala k procesu dobrej správy vecí verejných, a tým aj k dohľadu nad plnením dohôd; v tomto smere naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby vytvorili štruktúrovaný mechanizmus sledovania medzinárodných dohôd EÚ, ktorý bude zapájať všetky prvky organizácií občianskej spoločnosti tretích krajín, vrátane neštátnych subjektov a sociálnych partnerov, do procesu hodnotenia plnenia dohôd;

46.  víta rozhodnutie Únie vytvoriť stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať aj aspektov demokratizácie a podporuje ich bezodkladnú realizáciu, aby EÚ mohla rýchlo dospieť k spoločnej analýze situácie a potrieb každej tretej krajiny, ako aj k akčnému plánu, v ktorom sa stanoví spôsob a nástroje, ktoré EÚ naplno využije ako doplnkové opatrenia; súčasne zdôrazňuje, že nové stratégie aj ich vykonávanie musia odstrániť súčasné rozpory a dvojité štandardy v rámci vonkajších politík EÚ v prospech ľudských práv a demokratizácie, a nesmú zavádzať nové rozpory a dvojité štandardy; konštatuje, že strategické dokumenty o jednotlivých krajinách by mali formovať všetky vonkajšie politiky týkajúce sa danej krajiny, a mali by formovať aj používanie nástrojov EÚ; žiada, aby sa strategické dokumenty o jednotlivých krajinách sprístupnili Parlamentu;

47.  vyzýva EÚ, aby budúce finančné záväzky spojila s pokrokom dosiahnutým tretími krajinami pri uskutočňovaní stratégií v oblasti ľudských práv a pri dosahovaní skutočného demokratického pokroku;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať silné koalície s ďalšími subjektmi na svetovej scéne, ako sú Africká únia a Liga arabských štátov, v záujme účinnejšieho presadzovania demokratických hodnôt; naliehavo žiada EÚ, aby sa v rámci tejto koalície aktívne usilovala, predovšetkým spolu s USA, v oblasti spoločného úsilia EÚ a USA o lepšiu koordináciu svojich rozvojových politík;

49.  víta vytvorenie riaditeľstva pre ľudské práva a demokraciu v rámci ESVČ a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila kontaktnú osobu v oblasti ľudských práv a demokracie pre všetky vonkajšie zastúpenia EÚ;

50.  podporuje úlohu žien ako mierotvorkýň pri predchádzaní a riešení konfliktov a usiluje sa o ich aktívne zapojenie v prospech spoločnosti;

51.  podporuje regionálne programy na ochranu najzraniteľnejších jednotlivcov, najmä v prospech detí, žien a starých ľudí;

52.  pevne verí, že udelenie právomocí jednotlivcom, hlavne ženám, a občianskej spoločnosti prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia popri súčasnej podpore účinnej ochrany všetkých ľudských práv vrátane sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv je zásadným prvkom vypracovania a vykonania všetkých politík a programov demokratizácie, na ktoré by sa malo zabezpečiť potrebné financovanie;

53.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali politickú stratégiu v oblasti volebných pozorovateľských misií EÚ, najmä prostredníctvom predloženia politického projektu, ktorého súčasťou je každá z misií; požaduje, aby bolo do dvoch rokov po každej misii predložené na výročnej rozprave Parlamentu o ľudských právach s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie, hodnotenie dosiahnutého demokratického pokroku a nedostatkov, ktoré je nutné napraviť; opätovne potvrdzuje, že je prínosom, ak bývalí poslanci sprístupnia svoje znalosti a skúsenosti volebným pozorovateľským misiám alebo svojim nasledovníkom;

54.  zdôrazňuje, najmä v zmysle obmedzených zdrojov, význam výberu prioritných krajín pre volebné pozorovateľské misie na základe skutočného dosahu, ktorý misia môže mať v oblasti presadzovania skutočnej dlhodobej demokratizácie; vyzýva ESVČ, aby pri výbere týchto krajín zvolila mimoriadne selektívny prístup; pripomína, že skupina pre koordináciu volieb, s ktorou sa konzultuje o ročnom programe volebných pozorovateľských misií EÚ, v tejto súvislosti vypracovala presné kritériá výberu; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu metodiky a pravidiel stanovených na medzinárodnej úrovni, a to najmä v oblasti nezávislosti a účinnosti misie;

55.  zdôrazňuje význam vypracovania realistických realizovateľných odporúčaní po skončení každej volebnej pozorovateľskej misie; žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa postavili za závery z misií a žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na podporu vykonávania týchto odporúčaní prostredníctvom spolupráce; zdôrazňuje význam riadneho sledovania realizácie týchto odporúčaní; žiada, aby bolo šírenie a monitorovanie týchto odporúčaní zverené delegáciám EÚ a aby sa im poskytli nevyhnutné prostriedky; zdôrazňuje tiež potrebu úzkej spolupráce so signatármi Deklarácie o zásadách pre medzinárodné pozorovanie volieb s cieľom zvýšiť účinnosť celosvetovej práce v oblasti volieb;

56.  domnieva sa, že stále delegácie Európskeho parlamentu a spoločné parlamentné zhromaždenia by mali mať výrazne posilnenú úlohu pri plnení odporúčaní volebných pozorovateľských misií a analýze pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv a demokracie;

57.  zdôrazňuje význam procesu politickej podpory, ktorý sa nezameriava len na obdobie bezprostredne pred voľbami a po voľbách, ale ktorý vychádza z kontinuity; v tejto súvislosti oceňuje hodnotnú prácu vykonávanú politickými nadáciami;

58.  zdôrazňuje, že vlády musia niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, zlú správu vecí verejných, korupciu a zlé využívanie národných zdrojov, ktoré sa mali využívať v prospech celej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej snažili o presadzovanie dobrej správy vecí verejných a boj proti beztrestnosti, a to aj prostredníctvom vyžadovania plnohodnotnej spolupráce tretích krajín s Medzinárodným trestným súdom, a aby zabezpečili, že súčasťou nových dohôd bude pristúpenie k Rímskemu štatútu;

59.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby zachovali a posilnili EIDHR a aby zlepšili a zjednodušili iné existujúce nástroje a rámce určené na podporu demokracie v tretích krajinách;

Podpora občianskej spoločnosti

60.  zdôrazňuje potrebu decentralizovaného prístupu dopĺňajúceho politický rozmer, ako aj potrebu zohľadňovať realitu obyvateľstva prostredníctvom podpory miestnych, ale aj regionálnych organizácií, ktoré sa podieľajú na upevňovaní demokracie, a to vytvorením priestoru na dialóg a výmenu osvedčených postupov s Úniou, ale aj inými partnerskými krajinami rovnakého regiónu;

61.  navrhuje vypracovanie otvorenejšej a dynamickejšej politiky podpory hybných síl v spoločnosti a politík, ktoré budú podporovať zapojenie občanov; navrhuje, aby sa vplyv občianskej spoločnosti podporil  prostredníctvom osobitných programov a prostredníctvom začlenenia tejto otázky do existujúcich programov;

62.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zlepšovali kapacity občianskej spoločnosti prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti a aby sa jej umožnila účasť na politickom procese; zdôrazňuje, že úzke partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj posilnenie postavenia inštitúcií dohľadu vrátane národných parlamentov sú kľúčom k podpore demokracie;

63.  požaduje cielenú podporu neextrémistických spoločenských hnutí, skutočne nezávislých médií a politických strán, ktoré sa v autoritárskych štátoch a nových demokraciách zasadzujú za demokraciu s cieľom propagovať účasť verejnosti, podporovať udržateľné pluralitné politické systémy a zlepšovať situáciu v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že v tejto súvislosti by mal kľúčovú úlohu zohrávať európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva;

64.  žiada o podporu širokého zapájania všetkých zainteresovaných subjektov do rozvoja danej krajiny a nabáda všetky časti spoločnosti, aby sa zapojili do budovania demokracie; uznáva, že MVO a iné neštátne subjekty zohrávajú pri presadzovaní demokracie, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv životne dôležitú úlohu;

65.  podporuje zavedenú prax hľadania inovatívnych spôsobov zapájania občianskej spoločnosti, politických strán, médií a iných mimovládnych politických subjektov do dialógov EÚ s tretími krajinami; opätovne zdôrazňuje svoju podporu slobode, ochrane a propagácii médií, zmenšovaniu digitálnej priepasti a uľahčeniu prístupu k internetu;

66.  podporuje financovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom EIDHR a prideľovanie prostriedkov na miestne projekty MVO; navrhuje, aby sa prideľovalo postupne čoraz viac prostriedkov, ak je situácia v krajine taká, že občianska spoločnosť a demokracia smerujú k úspechu;

67.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k informáciám a nezávislým médiám je kľúčový pre podporu požiadaviek verejnosti na uskutočnenie demokratických reforiem, a preto vyzýva na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody tzv. starých a tzv. nových médií, ochrany nezávislých žurnalistov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania prístupu na internet;

68.  oceňuje kroky členských štátov EÚ v oblasti podpory demokratizácie na celom svete, napríklad program spolupráce medzi ombudsmanmi z krajín Východného partnerstva v období rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvorili ombudsmani z Poľska a Francúzska v záujme zlepšenia schopností úradov ombudsmanov, orgánov štátnej správy a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť individuálne práva a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto kroky koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EÚ čerpali z takto získaných skúseností;

69.  opäť potvrdzuje odhodlanie EÚ bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť štátom, kde prebieha demokratizácia, keďže ich obyvateľstvo je osobitne ohrozené tým, že bude vystavené obchodovaniu s ľuďmi; požaduje úzku spoluprácu v tejto veci medzi GR DEVCO, GR ENLAR, GR HOME a koordinátorom EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

70.  uznáva význam spolupráce medzi EÚ a Radou Európy v oblasti demokratizácie na celom svete; víta spustenie spoločných programov EÚ a Rady Európy na podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a stability v krajinách Východného partnerstva;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) A/RES/55/96.
(2) A/RES/59/201.
(3) Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.
(4) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(5) Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 270.
(6) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.
(7) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9.2010, s. 3.
(9) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 34.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0327.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0434.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2010)0489.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0082.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2011)0121.
(16) A/HRC/17/31, 2011.
(17)1 A/RES/55/96 a A/RES/59/201.

Posledná úprava: 11. októbra 2012Právne oznámenie