Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2151(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0339/2012

Predkladané texty :

A7-0339/2012

Rozpravy :

PV 20/11/2012 - 3
CRE 20/11/2012 - 3

Hlasovanie :

PV 20/11/2012 - 6.19
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0430

Prijaté texty
PDF 264kWORD 204k
Utorok, 20. novembra 2012 - Štrasburg Finálna verzia
Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii.
P7_TA(2012)0430A7-0339/2012
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii. (2012/2151(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 28. a 29. júna 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny z 29. júna 2012,

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7–0339/2012),

A.  keďže od podpisu Rímskej zmluvy Európska únia uskutočnila výrazný posun smerom k politickej, hospodárskej, fiškálnej a menovej integrácii;

B.  keďže hospodárska a menová únia (HMÚ) nie je samotným zavŕšením, ale skôr nástrojom dosahovania cieľov Únie a členských štátov, najmä cieľa vyrovnaného a udržateľného rastu a vysokej úrovne zamestnanosti; keďže sociálne začlenenie a solidarita sú základné kamene európskeho sociálneho modelu a európskej integrácie ako celku a nemožno ich vynechať zo žiadnej budúcej reformy Únie;

C.  keďže v globalizovanej informačnej spoločnosti sa potreba užšej európskej integrácie postavenej na základe demokratickej legitimity, zodpovednosti, transparentnosti a občianskej podpory stáva ešte jasnejšou;

D.  keďže užšou európskou integráciou by sa malo zabezpečiť aktívnejšie zapájanie parlamentov na národnej úrovni aj na úrovni Únie;

E.  keďže Únia sa nachádza na rázcestí a treba zvoliť správy smer, či už spojiť sily v rámci Únie a pripraviť budúcnosť pre silnú hodnotovo orientovanú Úniu založenú na solidarite v globalizovanom svete, alebo sa stiahnuť a pasívne sa prispôsobiť globalizácii;

F.  keďže hospodárska, finančná a banková kríza a súčasný hospodársky pokles viedli k vysokému verejnému dlhu na vnútroštátnej úrovni a problémom verejných financií v niektorých členských štátoch a spolu s nesmiernymi makroekonomickými rozdielmi rýchlo, priamo a negatívne vplývajú na sociálno-ekonomický rozvoj eurozóny a Únie ako celku;

G.  keďže v období od roku 2008 do polovice roku 2012 miera nezamestnanosti v EÚ 27 vzrástla z približne 7 % na 10,4 %, čo znamená 25 miliónov nezamestnaných ľudí, a viac ako jeden z piatich mladých ľudí je bez práce (22 %), pričom v niektorých členských štátoch nezamestnanosť mladých ľudí presahuje 50 %;

H.  keďže tvorba pracovných miest, kvalitná zamestnanosť a dôstojná práca zohrávajú zásadnú úlohu pri prekonávaní súčasnej krízy;

I.  keďže niektoré členské štáty sa v súčasnosti vyrovnávajú s veľmi náročnou hospodárskou a finančnou situáciou, ktorá sa zhoršila neustálym napätím na trhoch so štátnymi dlhopismi, čo sa odráža na vysokých úrokových sadzbách pôžičiek pre niektoré krajiny, ako aj na nízkych alebo negatívnych úrokových sadzbách pre niektoré iné krajiny a na výraznej finančnej a hospodárskej nestabilite;

J.  keďže spojenie konkurencieschopnosti vyvíjajúcej sa rozličnými smermi a nízkeho rastového potenciálu, vysokej nezamestnanosti s vysokými deficitmi a vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu nielen poškodzuje niektoré členské štáty, ale oslabuje celú eurozónu;

K.  keďže nedávne udalosti jasne ukázali, že eurozóna stále nie je riadne vybavená na to, aby dokázala vyriešiť krízu a primerane reagovať na regionálne alebo globálne ekonomické otrasy vnútri nej;

L.  keďže hrozí, že dôležitá úloha eura v eurozóne aj na celosvetovej úrovni, ako druhej najvýznamnejšej medzinárodnej rezervnej meny, si vyžaduje rozhodnú európsku reakciu a koordinované opatrenia na európskej úrovni v záujme opätovnej obnovy rastu a stability ekonomiky;

M.  keďže v poslednom desaťročí prinieslo euro občanom Únie mnoho výhod, ako sú cenová stabilita, zrušenie výdavkov za menový prepočet v rámci eurozóny, nemožnosť nominálnych konkurenčných devalvácií bez spolupráce, nižšie úrokové miery, podpora integrácie finančných trhov a jednoduchší cezhraničný pohyb kapitálu;

N.  keďže jednotná mena Únie by sa nemala stať symbolom rozdelenia, ktoré ohrozuje celý európsky projekt, ale mala by zostať menou Únie ako celku, ktorá je rozhodná a schopná prijímať ďalekosiahle rozhodnutia pre spoločnú a prosperujúcu budúcnosť;

O.  keďže pri napredovaní smerom ku skutočnej HMÚ je potrebné rešpektovať vôľu členských štátov, ktoré sa rozhodli nezaviesť euro a ponechať si svoje národné meny;

P.  keďže členstvo v eurozóne prináša vysoký stupeň vzájomnej hospodárskej a finančnej závislosti medzi príslušnými členskými štátmi, a preto si vyžaduje oveľa užšiu koordináciu finančných, fiškálnych, sociálnych a hospodárskych politík s členskými štátmi presúvajúcimi právomoci na úroveň Únie, čo sa spája s prísnejšími nástrojmi dohľadu a účinným presadzovaním; keďže túto väčšiu integráciu členských štátov, ktorých menou je euro, prípadne doplnených skupinou ďalších ochotných členských štátov, je potrebné rozvíjať v duchu hesla „dve rýchlosti, jedna Európa“, s cieľom vyhnúť sa politickým krokom, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k vytvoreniu dvoch rôznych Európ;

Q.  keďže najnovší výskum Eurobarometra ukazuje, že z dôvodu pretrvávajúcej krízy došlo k výraznému zhoršeniu dôvery v politické inštitúcie tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, a tiež k výraznému zhoršeniu vnímania Únie vytvárajúcej pozitívny obraz zo strany verejnosti; keďže Únia však zostáva aktérom, o ktorom si väčšina občanov myslí, že je v boji s hospodárskou krízou najúčinnejší;

R.  keďže tvorcova politík na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by mali neustále občanom vysvetľovať výhody európskej integrácie a dôsledky a úlohy jednotnej meny vrátane nákladov a rizík spojených s rozpadom eurozóny;

S.  keďže 17 členských štátov už prijalo jednotnú menu Únie a väčšina ostatných ich bude nasledovať, keď budú pripravené;

T.  keďže všetky pochybnosti o budúcnosti HMÚ vo všeobecnosti vrátane nezvratnosti členstva v eurozóne, a najmä o jednotnej mene Únie sú neodôvodnené, pretože silná Únia je záujmom všetkých občanov;

U.  keďže hlavnou úlohou je nastolenie dôvery s cieľom presvedčiť európskych občanov a podniky, aby začali opäť investovať do hospodárstva, a vytvoriť tak podmienky pre finančné inštitúcie, aby reálnej ekonomike opäť poskytovali úvery na širokom, ale rozumnom základe;

V.  keďže odpoveď na krízu eura je zložitá a vyžaduje si trvalé, všestranné úsilie na všetkých inštitucionálnych a politických úrovniach;

W.  keďže inštitúcie Únie a hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov vo všeobecnosti, a najmä v rámci eurozóny, hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní fiškálnej únie tak, aby všetky mechanizmy krízového riadenia v eurozóne, napríklad Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), boli zakotvené v inštitucionálnej štruktúre, do ktorej je Parlament plne zapojený ako spoluzákonodarca; keďže súčasná medzivládna štruktúra predstavuje vážny nedostatok demokratickej legitimity; keďže spoločná mena sa môže stabilizovať len vtedy, keď sú členské štáty ochotné postúpiť právomoci v oblasti fiškálnych politík na úroveň Únie;

X.  keďže obnovenie dôvery si tiež od týchto hláv štátov a predsedov vlád a ich ministrov vyžaduje, aby obhajovali a vysvetľovali vo svojich členských štátoch politické rozhodnutia prijaté na úrovni Únie; keďže nespravodlivým prisudzovaním nepopulárnych rozhodnutí Únii v niektorých prípadoch dochádza k mimoriadne nebezpečnému vnímaniu, ktoré prináša riziko narušenia Únie zvnútra, oslabuje solidaritu a v podstate poškodzuje dôveryhodnosť samotných národných vedúcich predstaviteľov a potenciálne celý európsky projekt;

Y.  keďže Únia je v súčasnosti zo sociálneho hľadiska krehká; keďže niekoľko členských štátov uskutočňuje mimoriadne náročné štrukturálne reformy a konsolidačné programy; keďže politická únia je v konečnom dôsledku kľúčom na prekonanie týchto časov, podporu solidarity a pokračovanie v európskom projekte;

Z.  keďže samit Európskej rady a eurozóny 28. a 29. júna 2012 potvrdil ich rozhodnutie prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie finančne stabilnej, konkurencieschopnej a prosperujúcej Európy, a tak podporiť blaho občanov;

AA.  keďže rastúci rozdiel medzi hlavnými a periférnymi krajinami v Únii by sa nemal stať chronickým; keďže je nutné vytvoriť stály rámec, v ktorom by sa členské štáty, ktoré majú problémy, mohli oprieť o podporu založenú na solidarite iných členských štátov; keďže tie členské štáty, ktoré si želajú solidaritu, by mali znášať zodpovednosť za inteligentné a diferencované uplatňovanie všetkých záväzkov v rozpočtovej oblasti, ako aj odporúčaní pre konkrétnu krajinu, a za plnenie záväzkov v rámci európskeho semestra, najmä tých, ktoré sa týkajú Paktu o stabilite a raste, Paktu Euro plus, stratégie Európa 2020 a postupu pri nadmerných makroekonomických rozdieloch, berúc do úvahy okolnosti, ktoré sú špecifické pre konkrétnu krajinu; keďže zabezpečenie finančnej stability každého členského štátu je otázkou spoločného záujmu členských štátov; keďže v článku 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za veci spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady;

AB.  keďže v záujme obnovy rastu je rozhodujúce, aby sa dokončoval vnútorný trh; keďže Komisia, ako strážca zmlúv, musí zintenzívniť úsilie pri presadzovaní vykonávania a dodržiavania platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; keďže pre riadne fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby predpisy v oblasti integrácie trhov boli viac založené na nariadeniach, a nie na smerniciach.

AC.  keďže je nepochybné, že európska integrácia je nezvratný a postupujúci proces;

Cesta vpred: správa štyroch predsedov

AD.  keďže z demokratického pohľadu a vzhľadom na všetky ustanovenia Lisabonskej zmluvy je neprijateľné, aby sa predseda Európskeho parlamentu, ktorý sa skladá z volených predstaviteľov 502 miliónov európskych občanov, nezapojil do vypracovania návrhu uvedenej správy s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii;

AE.  keďže nastal čas, aby politickí lídri Únie a v rámci nej preukázali svoju rozhodnosť, kreativitu, odvahu, húževnatosť a vedúce postavenie a odstránili zostávajúce nedostatky, ktoré naďalej bránia správnemu fungovaniu HMÚ; keďže medzivládna metóda vyčerpala svoje možnosti a nie je veľmi vhodná na demokratické a účinné rozhodovanie v 21. storočí; keďže by sa mal urobiť krok smerom ku skutočne federatívnej Európe;

AF.  keďže uvedená správa s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii jednoznačne smeruje vpred a snaží sa prelomiť nedôveru prostredníctvom štrukturálnych opatrení; keďže v správe by sa mala venovať pozornosť sociálnemu rozmeru;

AG.  keďže Európska rada z 28. a 29. júna 2012 požiadala svojho predsedu, aby vypracoval špecifický a časovo viazaný plán realizácie na dosiahnutie skutočnej HMÚ; keďže vytvorenie globálnej dlhodobej vízie prostredníctvom plánu realizácie je významným signálom, ktorý by mohol prispieť k obnoveniu dôvery, ktorá by mohla rásť s postupnou realizáciou plánu;

AH.  keďže stabilný pokrok vo realizácii dlhodobého plánu realizácie neposkytuje žiadne okamžité riešenie krízy a nemal by spôsobiť omeškanie potrebných krátkodobých opatrení;

AI.  keďže nemožno vylúčiť, že môžu byť potrebné nové zmeny Zmluvy s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu plne funkčnej HMÚ; keďže Komisia by mala uviesť súčasné legislatívne iniciatívy, ktoré nesmú byť oneskorené v dôsledku dlhodobého inštitucionálneho rozvoja;

AJ.  keďže na dokončenie skutočnej HMÚ v rámci Únie bude treba v strednodobom horizonte zmeniť zmluvu;

AK.  keďže plné využitie postupov a flexibility v existujúcich zmluvách v záujme urýchleného zlepšenia riadenia hospodárskej a menovej únie v súvislosti s vytvorením skutočného európskeho priestoru je základnou podmienkou budovania demokratického konsenzu pre budúcu komplexnú a úspešnú zmenu zmluvy;

AL.  keďže Európsky parlament má právo predkladať Rade návrhy na zmenu a doplnenie zmlúv, ktoré musí potom preskúmať konvent, aby sa dokončilo budovanie skutočnej HMÚ posilnením právomocí Únie, najmä v oblasti hospodárskej politiky, a posilnením vlastných zdrojov a rozpočtovej kapacity Únie, úlohy a demokratickej zodpovednosti Komisie a výsad Európskeho parlamentu;

AM.  keďže je realistické a vhodné, aby sa o konaní takéhoto konventu neuvažovalo pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu; keďže prípravy na tento konvent by sa mali začať pred uvedenými voľbami;

AN.  keďže obe opatrenia navrhované v existujúcich zmluvách a budúce zmeny zmluvy by nemali vylučovať možnosť účasti členských štátov a mali by zaručovať integritu Únie;

AO.  keďže budúce zmeny zmluvy by nemali byť prekážkou v rýchlej realizácii toho, čo možno vykonať už v rámci existujúcich zmlúv; keďže existujúce zmluvy ponúkajú široké rozmedzie pre významný pokrok smerom k HMÚ spočívajúcej na lepšom a ucelenejšom rámci finančnej, rozpočtovej a hospodárskej politiky, ako aj na posilnenej demokratickej legitímnosti a zodpovednosti;

AP.  keďže potenciál Lisabonskej zmluvy v oblasti politík zamestnanosti a sociálnych vecí zatiaľ nebol v plnej miere vyčerpaný, najmä čo sa týka týchto článkov:

   článok 9 ZFEÚ, podľa ktorého sa musí pri určovaní a plnení politík a činností Únie brať do úvahy podpora vysokej zamestnanosti a zaručenie primeranej sociálnej ochrany;
   článok 151 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že „Únia a členské štáty (...) majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“;
   článok 153 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti a najmä písm. h), kde sa píše o „integrácii osôb vylúčených z trhu práce“;

AQ.  keďže v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje osobitný postup prijímania aktu, pre ktorý sa v ZFEÚ vyžaduje osobitný legislatívny postup v súlade s riadnym legislatívnym postupom; keďže článok 333 ZFEÚ obsahuje ustanovenia, ktoré v kontexte rozšírenej spolupráce umožňujú využitie riadneho legislatívneho postupu;

AR.  keďže by malo byť cieľom, aby všetky členské štáty spoločne vykročili smerom k pevnejšej európskej integrácii; keďže, ak to bude potrebné alebo opodstatnené, možno budú potrebné rozhodnutia, ktoré sa budú týkať len eurozóny z dôvodu juj osobitosti, vrátane primeranej a spravodlivej možnosti zapojenia iných členských štátov s vyváženými právami a povinnosťami;

AS.  keďže spoločná stratégia pre európsku mládež má zásadný význam z hľadiska boja proti nezamestnanosti mladých ľudí a hrozbe stratenia celej generácie v Európe;

Banková únia

AT.  keďže doterajšie opatrenia na stabilizovanie finančného systému nepostačujú na úplnú obnovu dôvery; keďže Európska centrálna banka (ECB) s radom mimoriadnych dočasných opatrení pomoci pre členské štáty a banky zohrala kľúčovú úlohu pri záchranných operáciách bez toho, aby stratila zo zreteľa svoj hlavný cieľ, teda zaručenie cenovej stability;

AU.  keďže na zmluve založená operačná nezávislosť ECB v oblasti menovej politiky zostáva základom dôveryhodnosti HMÚ a jednotnej meny;

AV.  keďže neistá situácia v bankovom sektore v niektorých členských štátoch a v Únii ako celku ohrozuje reálnu ekonomiku a verejné financie a náklady na riadenie bankovej krízy silno pociťujú daňoví poplatníci a majú negatívny vplyv na rozvoj reálnej ekonomiky, čo brzdí rast; keďže existujúce mechanizmy a štruktúry sú nedostatočné na predchádzanie negatívnemu účinku presahovania;

AW.  keďže členské štáty trpia zjavným nesúladom medzi bankami pôsobiacimi na európskych trhoch a podmienenými záväzkami, za ktoré zodpovedá príslušný štát; keďže počas súčasnej krízy začalo zrejmé, že prepojenie medzi bankou a príslušným štátom je silnejšie a škodlivejšie v rámci menovej únie, kde je stanovený vnútorný výmenný kurz a kde neexistuje mechanizmus na úrovni Únie na zmiernenie nákladov na reštrukturalizáciu bánk;

AX.  keďže zrušenie negatívnej cyklickej spätnej väzby medzi štátmi, bankami a reálnou ekonomikou je kľúčové na hladké fungovanie HMÚ;

AY.  keďže kríza viedla k širokému rozpätiu úrokových sadzieb, a teda de facto roztrieštila jednotný trh finančných služieb;

AZ.  keďže Európsky parlament opakovane a dôsledne vyhlasoval, že treba prijať dodatočné ďalekosiahle opatrenia na riešenie krízy v bankovom sektore; keďže by sa malo rozlišovať medzi krátkodobými opatreniami na stabilizáciu akútnej bankovej krízovej situácie a strednodobými a dlhodobými opatreniami vrátane splnenia záväzku skupiny G20 na včasné, úplné a konzistentné uplatňovanie medzinárodne dohodnutých pravidiel kapitálovej primeranosti bánk, likvidity a pákového efektu, zameraných na vybudovanie plne funkčnej európskej bankovej únie;

BA.  keďže akékoľvek opatrenia prijaté v súvislosti s touto bankovou úniou by nemali narušiť ďalšie správne fungovanie vnútorného trhu finančných služieb a voľný pohyb kapitálu;

BB.  keďže finančné inštitúcie a ich zástupcovia by mali konať zodpovedne v súlade s vysokými morálnymi zásadami, ktoré slúžia reálnej ekonomike;

BC.  keďže Únia potrebuje zavedenie jednotného európskeho mechanizmu dohľadu nad bankovými inštitúciami; keďže na zabezpečenie potrebnej dôvery k finančnému trhu a stability na spoločnom vnútornom trhu finančných služieb sú veľmi dôležité európsky rámec na stabilnú a účinnú ochranu vkladov a riešenie krízových situácií v bankách;

BD.  keďže všetky opatrenia na dosiahnutie bankovej únie by mali byť sprevádzané zlepšením transparentnosti a zodpovednosti orgánov, ktoré ju vykonávajú;

BE.  keďže na základe Liikanenovej správy by sa mala preskúmať otázka, či treba požadovať právne oddeľovanie niektorých osobitne riskantných finančných činností od bánk prijímajúcich vklady vnútri bankovej skupiny;

BF.  keďže orgány dohľadu by mali vo všeobecnosti zisťovať a naprávať problémy v počiatočnom štádiu, aby sa zabránilo kríze a aby sa zachovala finančná stabilita a odolnosť;

BG.  keďže väčšina právomocí bankového dohľadu v Únii je dnes v rukách vnútroštátnych orgánov dohľadu, s európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo – EBA) ustanoveným na základe nariadenia (EÚ) č. 1093/2010(1) v úlohe koordinátora; keďže súčasný systém vnútroštátneho dohľadu sa ukázal ako príliš roztrieštený na to, aby dokázal čeliť súčasným výzvam;

BH.  keďže vysokokvalitný a účinný európsky mechanizmus dohľadu je nevyhnutný, aby sa zabezpečilo zisťovanie a rozhodní riešenie problémov, aby sa zaručili rovnocenné podmienky pre všetky bankové inštitúcie, obnovila sa cezhraničná dôvera a zabránilo sa fragmentácii vnútorného trhu;

BI.  keďže jasné rozdelenie operačných zodpovedností by sa malo schváliť medzi európskym mechanizmom dohľadu a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v závislosti od veľkosti a obchodných modelov bánk a od úloh dohľadu pri uplatňovaní zásad proporcionality a subsidiarity;

BJ.  keďže európsky dohľad nad bankovými inštitúciami v HMÚ, ako aj posilnenie úlohy EBA pri ochrane vnútorného trhu sú absolútnymi prioritami pri riešení krízy; keďže by sa však malo zabezpečiť, aby sa na účely stability vnútorného finančného trhu, tým členským štátom, ktorých menou nie je euro a ktoré sa rozhodujú o účasti na jednotnom mechanizme dohľadu prostredníctvom úzkej spolupráce, poskytol účastnícky predpis, ktorý zaručuje symetrické vzťahy medzi prijatými záväzkami a vplyvom na rozhodovanie;

BK.  keďže jednotný mechanizmus dohľadu by mal od úplného začiatku pokrývať finančné inštitúcie vyžadujúce priamu podporu z Únie, ako aj systémovo dôležité finančné inštitúcie;

BL.  keďže nezávislosť jednotného európskeho dozorného mechanizmu od politického a priemyselného vplyvu nevylučuje jeho povinnosť pravidelne a vždy, keď to bude potrebné, vysvetľovať a odôvodňovať konanie a rozhodnutia v oblasti európskeho dohľadu a zodpovedať sa Európskemu parlamentu vzhľadom na vplyv, ktoré môžu mať opatrenia dohľadu na verejné financie, banky, zamestnancova a zákazníkov; keďže efektívna demokratická zodpovednosť si vyžaduje okrem iného súhlas Európskeho parlamentu s voľbou predsedu alebo predsedníčky dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu na základe verejného výberového konania, povinnosť predsedu predkladať správy Európskeho parlamentu a byť ním vypočutý, právo Európskeho parlamentu predkladať otázky na písomné alebo ústne zodpovedanie a právo Európskeho parlamentu na preskúmanie v súlade so ZFEÚ;

BM.  keďže EMS bude za určitých podmienok schopný priamo poskytovať finančné prostriedky bankám, ktoré majú problémy; keďže z tohto dôvodu je realizácia jednotného mechanizmu dohľadu prvou a najnaliehavejšou úlohou v realizácii bankovej únie;

BN.  keďže jednotný súbor pravidiel, ktoré vypracúva EBA, by mal zabezpečiť plne harmonizované pravidlá a ich jednotné uplatňovanie v celej Únii; keďže dokončenie jednotného súboru pravidiel pre bankový dohľad a harmonizovanejšie a lepšie prudenciálne požiadavky sú nevyhnutné na účinné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu, pretože európsky dohľad nemôže fungovať s rozličnými vnútroštátnymi prudenciálnymi pravidlami;

BO.  keďže po vytvorení jednotného mechanizmu dohľadu by sa pravidlá hlasovania v rámci EBA mali dôkladne prispôsobiť tak, aby sa medzi členskými štátmi patriacimi do eurozóny a členskými štátmi nepatriacimi do eurozóny nadviazala konštruktívna spolupráca a aby sa v plnej miere zohľadnili záujmy všetkých členských štátov;

BP.  keďže nevyriešené legislatívne postupy vzťahujúce sa na jednotný mechanizmus dohľadu by sa mali bez meškania dokončiť;

BQ.  keďže na zavedenie novej finančnej štruktúry je nevyhnutné urýchlene odblokovať rokovania o smerniciach o systéme ochrany vkladov a o systéme náhrad pre investorov, pretože rokovania Európskeho parlamentu a Rady o týchto smerniciach sa prerušili, a to aj napriek ich mimoriadnej dôležitosti pri zabezpečení spoločných mechanizmov na riešenie krízových situácií bánk a záručných vkladov klientov;

BR.  keďže jednotný európsky rámec ochrany vkladov si vyžaduje jednotné, spoločné a striktné požiadavky uplatniteľné na všetky systémy ochrany vkladov v Únii s cieľom dosiahnuť rovnakú ochranu a rovnakú stabilitu systémov ochrany vkladov a zabezpečiť rovnaké podmienky; keďže len takto možno vytvoriť podmienky na potrebnú flexibilitu, aby bolo možné v dostatočnej miere zohľadniť osobitné národné charakteristiky finančného sektora;

BS.  keďže jednotný európsky režim ochrany vkladov s fungujúcim systémom ochrany vkladov vychádzajúci z primeranej úrovne financovania, čím sa zvýši dôveryhodnosť a dôvera investorov, by mohol byť hlavným cieľom, len čo začnú fungovať účinný rámec na riešenie krízy a účinný jednotný mechanizmus dohľadu;

BT.  keďže plánovanie ex-ante, rýchlosť, včasná intervencia, riadna svedomitosť, prístup ku kvalitným informáciám a dôveryhodnosť sú pri riadení bankových kríz kľúčové;

BU.  keďže jednotný európsky režim pre obnovu a riešenie by sa mal zriadiť pokiaľ možno zároveň s nadobudnutím účinnosti jednotného mechanizmu dohľadu, na obnovenie životaschopnosti bánk, ktoré majú ťažkosti a na riešenie finančných inštitúcií, ktoré nie sú životaschopné;

BV.  keďže z hľadiska krátkodobého prijatia má súčasný rámcový návrh Komisie na riadenie krízy pre banky v krízových situáciách absolútnu prioritu;

BW.  keďže hlavným účelom účinného systému pre rámec riešenia a obnovy je minimalizovať potenciálne využívanie zdrojov daňových poplatníkov potrebných na obnovu a riešenie v rámci bankových inštitúcií;

BX.  keďže pre ochranu súkromných úspor je nevyhnutné mať funkčné oddelenie a zároveň zabezpečiť účinné využívanie európskych fondov pre ochranu vkladov a pre obnovu a riešenie;

BY.  keďže európske mechanizmy na ochranu vkladov a na obnovu a riešenie by mali mať pevnú finančnú štruktúru, v prvom rade ex-ante, postavenú na príspevkoch z priemyslu, pričom prínos tejto finančnej inštitúcie by mal odrážať rizikovosť tejto inštitúcie, a európske verejné financie by mali slúžiť len ako záložné opatrenie obmedzené na najmenšiu možnú mieru;

Fiškálna únia

BZ.  keďže v tejto súvislosti uvedená správa s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii predstavuje významný krok vpred, pretože uznáva, že „hladké fungovanie HMÚ si vyžaduje plné a pohotové vykonávanie opatrení odsúhlasených v rámci posilneného rámca správy ekonomických záležitostí (ako posilnený Pakt o stabilite a raste a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe), ale aj kvalitatívny prechod na fiškálnu úniu“;

CA.  keďže zdravé verejné financie, vyrovnané rozpočty počas cyklu a perspektívy udržateľného rastu v strednodobom časovom horizonte, ako aj primeraná výška verejných investícií sú základnými požiadavkami na dlhodobú hospodársku a finančnú stabilitu, prosperujúci štát a platenie nákladov súvisiacich s očakávaným demografickým vývojom;

CB.  keďže hladké fungovanie HMÚ si vyžaduje plné a pohotové vykonávanie opatrení odsúhlasených v rámci posilneného rámca správy ekonomických záležitostí (ako posilnený Pakt o stabilite a raste a európsky semester doplnený politikami na posilnenie rastu; keďže do najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy o stabilite, koordinácii a riadení, na základe hodnotenia skúseností z uplatňovania, by sa mali podniknúť ďalšie kroky, v súlade so ZEÚ a ZFEÚ, s cieľom zapracovania podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie;

CC.  keďže v Zmluve o raste a zamestnanosti sa trvá na potrebe dosiahnutia fiškálnej konsolidácie zameranej na rast a požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala investovaniu do oblastí orientovaných na budúcnosť; keďže Komisia by mala predložiť návrhy na určenie, ktoré investície treba uprednostniť, v hraniciach fiškálnych rámcov Únie a členských štátov;

CD.  keďže v kríze sa jasne ukázala potreba kvalitatívneho pokroku smerom k pevnejšej a demokratickej fiškálnej únii s nárastom vlastných zdrojov Únie, účinnejšími mechanizmami na nápravu neudržateľných fiškálnych trajektórií, úrovní zadlženosti a zavedenia stropov pre saldá členských štátov;

CE.  keďže „skutočná HMÚ“ vyžaduje podporu a akceptovanie občanmi Únie; keďže preto sa musí zdôrazňovať potreba zapojenia politikov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach;

CF.  keďže by sa mali posilniť dodatočné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty dodržiavali svoje záväzky a jednotlivé rozpočtové postupy, a nemal by sa oslabiť súčasný rámec riadenia hospodárstva; keďže nezávislá úloha európskeho komisára pre hospodárske a menové veci sa musí posilniť, a to spolu s mechanizmom väčšej zodpovednosti pre Európsky parlament aj Radu; keďže by sa malo vytvoriť európske ministerstvo financií na čele s európskym ministrom financií osobne zodpovedným Parlamentu;

CG.  keďže doložku flexibility (článok 352 ZFEÚ) možno využiť na účel vytvorenia európskeho ministerstva financií na čele s európskym ministrom financií; čo je kľúčovým faktorom skutočnej HMÚ;

CH.  keďže článok 136 ZFEÚ umožňuje v súlade s príslušným legislatívnym postupom spomedzi postupov uvedených v článkoch 121 a 126 ZFEÚ prijímať osobitné opatrenia na koordináciu rozpočtovej disciplíny členských štátov, ktorých menou je euro, a dohľad nad ňou; keďže tieto právne predpisy môžu zabezpečiť delegovanie právomocí na Komisiu s cieľom prijať nelegislatívne akty so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sa dopĺňajú alebo menia niektoré nepodstatné prvky legislatívneho aktu; keďže ZFEÚ poskytuje možnosť zveriť Európskemu parlamentu alebo Rade právo odvolať delegovanie na Komisiu;

CI.  keďže v súlade s všeobecným pravidlom právneho poriadku Únie je Súdny dvor Európskej únie zmocnený zabezpečiť, aby sa pri výklade a uplatňovaní zmlúv dodržiavalo právo Únie, ak to nie je výslovne vylúčené;

CJ.  keďže trojstranné rokovania o tzv. balíku dvoch nariadení by mali čoskoro priniesť konkrétne politické výsledky;

CK.  keďže Pakt o stabilite a raste je svojou povahou cyklickým stabilizačným mechanizmom, ktorý tým, že členským štátom umožňuje deficit do výšky 3 %, príslušným členským štátom umožňuje brániť sa hospodárskym otrasom a absorbovať ich; keďže táto proticyklická politika môže fungovať len vtedy, ak členské štáty dosiahnu v dobrých časoch rozpočtové prebytky; keďže mechanizmy finančnej pomoci ako EMS sú konečným opatrením;

CL.  keďže členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v HMÚ, musia Komisii a Rade predkladať správy o plánoch vydávania dlhopisov v záujme včasnej koordinácie vydávania dlhopisov na úrovni Únie;

CM.  keďže podľa existujúcich zmlúv môžu členské štáty, ktorých menou je euro, financovať zvýšený rozpočet Únie v rámci postupu vlastných zdrojov zavedením osobitných daní alebo poplatkov v súlade s postupom rozšírenej spolupráce; keďže by sa to malo uskutočniť tak, že osobitná prednosť sa udelí prepojeniu s už existujúcim rozpočtovým rámcom Únie, a bez toho, aby sa oslabila tradičná funkcia rozpočtu Únie financovania spoločných politík; keďže táto zvýšená rozpočtová kapacita by mala podporiť rast a sociálnu súdržnosť a riešiť nerovnováhu, štrukturálne rozdiely a núdzové situácie v oblasti financií, ktoré sa priamo týkajú menovej únie;

CN.  keďže spoločné vydávanie dlhopisov by v dlhodobom ponímaní a po splnení prísnych podmienok mohlo byť prípadným spôsobom na doplnenie HMÚ; keďže spoločné vydávanie dlhopisov, so spoločnou a nerozdielnou zodpovednosťou, v eurozóne by si vyžadovalo pozmenenie zmlúv;

CO.  keďže nevyhnutnou podmienkou spoločného vydávania dlhopisov je stanovenie udržateľného fiškálneho rámca zameraného na posilnené hospodárske riadenie, fiškálnu disciplínu a dodržiavanie Paktu o stabilite a raste, ako aj na kontrolné nástroje na predchádzanie morálnemu riziku;

CP.  keďže silnejšia a integrovanejšie fiškálna únia by mala obsahovať postupný presun do fondu splatenia dlhu;

CQ.  keďže zavedenie nástroja na spoločné vydávanie dlhopisov nedôveryhodným spôsobom môže mať nekontrolovateľné následky a viesť k dlhodobej strate dôvery v schopnosť eurozóny konať rozhodne;

CR.  keďže dlhová kríza viedla Úniu, a najmä eurozónu, k zavedeniu nových nástrojov finančnej solidarity v Európe: Európskeho nástroja finančnej stability, EMS a iných projektov súvisiacich s plánom na skutočnú hospodársku a menovú úniu; keďže finančný dosah týchto nástrojov je z hľadiska vyčlenených súm oveľa výraznejší než rozpočet Únie a keďže inovatívna myšlienka centrálneho rozpočtu pre eurozónu, ktorý bude financovaný členmi eurozóny, sa teraz navrhuje ako definitívna záruka tejto novej finančnej solidarity;

CS.  keďže zvyšovanie počtu týchto nástrojov solidarity sťažuje vyhodnocovanie skutočného príspevku jednotlivých členských štátov k európskej solidarite, ktorý výrazne prekračuje ich finančné príspevky do rozpočtu Únie; keďže rôznorodosť existujúcich nástrojov, pokiaľ ide o právny základ, spôsob intervencie a príslušné členské štáty, navyše pravdepodobne sťaží riadenie celého mechanizmu vedúcimi predstaviteľmi EÚ, pričom sa tento mechanizmus stane nezrozumiteľný pre európskych občanov a nebude podliehať nijakej parlamentnej kontrole;

CT.  keďže európsky stabilizačný mechanizmus by mohol byť zahrnutý do právneho rámca Únie prostredníctvom doložky flexibility (článok 352 ZFEÚ) v spojení s revidovaným článkom 136 ZFEÚ;

CU.  keďže podľa existujúcich zmlúv môže Rada na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom (článok 125 ods. 2 ZFEÚ) vymedziť uplatňovanie „doložky o neposkytnutí záchranných opatrení“;

CV.  keďže na Trojku by sa mali vzťahovať vysoké štandardy demokratickej zodpovednosti na úrovni Únie;

CW.  keďže činnosti Komisie v kontexte fiškálnej a hospodárskej únie by mali byť založené na riadnom sociálnom dialógu a mali by plne rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov;

CX.  keďže treba ochraňovať nezávislosť európskeho štatistického systému (ESS) na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie, aby sa zachovala dôveryhodnosť európskych štatistík v hlavnej podpornej úlohe voči plnohodnotnej fiškálnej únii (pomocou vysokokvalitných noriem a systémového prístupu k vývoju, vypracovaniu a overovaniu správnosti finančných štatistík verejného sektora);

CY.  keďže normy verejného účtovania by mali platiť vo všetkých členských štátoch v typizovaným spôsobom a mali by sa riadiť mechanizmami interného a externého auditu, ako významný doplnok väčších právomocí Komisie a výraznejšej koordinačnej úlohy Európskeho dvora audítorov a vnútroštátnych dvorov audítorov pri overovaní kvality vnútroštátnych zdrojov používaných na zisťovanie dlhových a deficitných údajov;

Hospodárska únia

CZ.  keďže doteraz sa kládol veľký dôraz na menový aspekt HMÚ, zatiaľ čo je mimoriadne potrebné vybudovať skutočnú hospodársku úniu, v ktorej by stratégia Európa 2020 mala poskytnúť záväzný rámec pre vytváranie a vykonávanie hospodárskych politík;

DA.  keďže Pakt Euro Plus, stratégia Európa 2020 a Zmluva o raste a zamestnanosti by sa mali zahrnúť do práva Únie a mali by vydláždiť cestu na zavedenie konvergenčného kódu pre ekonomiky členských štátov;

DB.  keďže európsky semester, ako sa uvádza v preventívnych opatreniach Paktu o stabilite a raste, je vhodným rámcom na koordináciu rozpočtových a hospodárskych politík uplatňovaným na vnútroštátnej úrovni v súlade s odporúčaniami pre konkrétnu krajinu, ktoré prijala Rada;

DC.  keďže v článku 6 ZFEÚ sa požaduje podpora vysokej úrovne zamestnanosti, záruka primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a vysoká úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

DD.  keďže fiškálna konsolidácia, zmenšovanie nadmerných makroekonomických rozdielov, štrukturálne reformy a investície sú potrebné na východisko z krízy a na zabezpečenie kvalitatívneho a udržateľného rastu a zamestnanosti vo vedomostnej spoločnosti, so zreteľom na realitu členstva HMÚ v rámci sociálneho trhového hospodárstva; keďže štrukturálne reformy sú vhodné iba z dlhodobého hľadiska;

DE.  keďže pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý bol schválený na európskom samite 28. a 29. júna 2012, môže významne prispieť k rastu, zamestnanosti a zlepšeniu európskej konkurencieschopnosti; keďže Únia a členské štáty musia prijať svoju zodpovednosť a urýchlene konať v záujme dokončenia vnútorného trhu a odhalenia jeho potenciálu; keďže posun v zameraní prijatím Paktu pre rast je vítaný, aj keď sa mobilizácia prostriedkov pre rast zlepšením opatrení zo štrukturálnych fondov týka prerozdelenia existujúcich prostriedkov, teda nebudú poskytnuté dodatočné finančné zdroje;

DF.  keďže členské štáty musia bezodkladne realizovať reformy schválené v ich národných programoch reforiem a národné parlamenty musia uskutočniť včasnú a informovanú kontrolu opatrení svojich vlád v tomto smere;

DG.  keďže hladkému fungovaniu vnútorného trhu bránia prekážky, ktoré ešte stále existujú v niektorých členských štátoch; keďže aby bolo možné plne využiť potenciál rastu hospodárstva Únie, je potrebné dokončiť vnútorný trh, a to najmä v oblastiach, ako sú služby, energia, telekomunikácie, štandardizácia, zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania, prepájanie odvetví, elektronický obchod a režim autorských práv;

DH.  keďže hlbšia hospodárska a rozpočtová integrácia bude ohrozená bez užšej koordinácie v oblasti daňových systémov; keďže pravidlo jednomyseľnosti v oblasti zdaňovania bráni rozvoju v tejto oblasti, pričom by sa mal častejšie využívať nástroj užšej spolupráce; keďže sa možno odvolať na pozíciu Parlamentu k spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a dane z finančných transakcií (FTT); keďže v oblasti zdaňovania je zreteľne potrebná konvergencia medzi štruktúrami daňových systémov a daňovým základom v členských štátoch; keďže škodlivá daňová súťaž medzi členskými štátmi je očividne proti logike vnútorného trhu a vyžaduje si riešenie;

DI.  keďže je dôležité, aby sa ozdravovanie hospodárstva uskutočňovalo spolu s politikou pracovného trhu, ktorá stimuluje hľadanie práce a podnikateľský duch a znižuje štrukturálnu nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, starších osôb a žien, pričom ochraňuje európsky sociálny model a plne rešpektuje úlohu sociálnych partnerov a právo rokovať, uzatvárať kolektívne dohody alebo presadzovať ich plnenie a uskutočniť kolektívnu akciu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi; keďže v tejto súvislosti by sa mala posilniť integrácia pracovných trhov členských štátov s cieľom zvýšiť cezhraničnú pracovnú mobilitu;

DJ.  keďže by sa malo uvažovať o záväznej spolupráci na úrovni Únie v oblasti niektorých kľúčových hospodárskych politických otázkach týkajúcich sa najmä rastu a zamestnanosti;

DK.  keďže trvalo udržateľné verejné financie nie sú len otázkou hospodárneho používania obmedzených vládnych zdrojov, ale aj otázkou spravodlivého zdaňovania, progresívnej dane, dobre organizovaného výberu daní, silnejšieho boja proti všetkým formám daňových podvodov a daňových únikov, daňovej spolupráce a koordinácie zameranej na obmedzenie škodlivej daňovej súťaže a dobre navrhnutého daňového systému, ktorý podporuje rozvoj podnikov a tvorbu pracovných miest;

DL.  keďže členské štáty by mali byť zodpovedné za vykonávanie stratégie Európa 2020;

DM.  keďže stratégia Európa 2020 by mala podliehať strednodobej revízii, v rámci ktorej by nebolo správne neoznačovať vinníkov, a ktorá by mala preskúmať, či je potrebné znovu definovať alebo zmeniť ciele a akým spôsobom možno zvýšiť tlak na členské štáty, aby dosahovali stanovené ciele;

DN.  keďže existencia vysokokvalitných európskych štatistík má dôležité postavenie v centre nového riadenia hospodárstva a predovšetkým sú podmienkou na podporu riadneho fungovania jeho hlavných kontrolných procesov a procesov presadzovania, ako je európsky semester, postup makroekonomických rozdielov a stratégia Európa 2020;

DO.  keďže treba pokračovať v úsilí o modernizáciu metód vypracúvania európskych štatistík s cieľom zaručiť vysokú kvalitu noriem, efektívnosť nákladov a primeranosť zdrojov a zjednodušiť riadne rozširovanie a prístup verejným orgánom, hospodárskym subjektom a občanom;

Od demokratickej legitímnosti a zodpovednosti k politickej únii

DP.  keďže Únia vďačí za svoju legitímnosť svojim demokratickým hodnotám, cieľom, o ktoré sa snaží, a svojim právomociam, nástrojom a inštitúciám;

DQ.  keďže táto legitímnosť je vyvodená z dvojitého občianstva, a to občanov, ktorých zastupuje Európsky parlament a občanov členských štátov, ktorých zastupuje Rada;

DR.  keďže z dôvodu pokračujúcej krízy a spôsobu, akým sa prijali niektoré proti krízové opatrenia, sa rozprúdila diskusia o potrebe posilniť demokratický charakter rozhodovania v rámci HMÚ;

DS.  keďže politickí predstavitelia a zástupcovia inštitúcií, agentúr a ostatných orgánov Únie by mali mať politickú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu; keďže pravidelné predkladanie správ a každoročná prezentácia ich činnosti a prognóz by sa mala uskutočňovať v príslušnom výbore Európskeho parlamentu;

DT.  keďže Európska rada v uplynulých rokoch hľadala východiská z krízy a vypracovala množstvo návrhov, na čo Únia v rámci zmlúv nemala vždy jasné kompetencie;

DU.  keďže možno nesúhlasiť s rozhodnutím Európskej rady ísť medzivládnou trasou, na ktorej sa pozabudlo na zapojenie Európskeho parlamentu ako dôležitého subjektu pri hľadaní východiska z krízy, hoci v niektorých prípadoch je to potrebné;

DV.  keďže rozhodnutia o návrhoch patriacich do právomoci Únie by sa mali prijímať v súlade s riadnym legislatívnym postupom za plnej účasti Európskeho parlamentu;

DW.  keďže výkonná právomoc Komisie založená na rámci hospodárskeho riadenia vychádzajúceho z pravidiel, ako sa uvádza najmä v posilnenom Pakte pre stabilitu a rast a mechanizme makroekonomického dohľadu, by mala podliehať demokratickej kontrole ex post a zodpovednosti Európskeho parlamentu;

DX.  keďže medzivládne nástroje, ktoré boli vytvorené od začiatku vypuknutia krízy v decembri 2009 by sa mali zjednotiť;

DY.  keďže v súvislosti s hospodárskou, menovou a sociálnou politikou, zdaňovaním, viacročným finančným rámcom a vlastnými zdrojmi sa vyžaduje demokratickejšia kontrola, účasť a spolurozhodovanie; keďže na tento účel by sa mali aktivovať existujúce premosťovacie doložky;

DZ.  keďže je neprijateľné, aby predseda Európskeho parlamentu nemohol byť prítomný počas celého trvania stretnutí Európskej rady a samitu eurozóny; keďže táto nedostatočná demokratická legitimita by sa mala urýchlene vyriešiť prostredníctvom politickej dohody medzi týmito dvoma inštitúciami;

EA.  keďže treba riešiť súčasný demokratický deficit HMÚ a všetky ďalšie kroky smerom k bankovej únii, fiškálnej únii a hospodárskej únii rozhodne prepojiť so zvýšenou demokratickou legitimitou a zodpovednosťou na úrovni Únie;

EB.  keďže pri presune nových kompetencií na úroveň Únie alebo pri ich vytvorení na tejto úrovni alebo pri zriaďovaní nových inštitúcií Únie by sa mala vždy zabezpečiť zodpovedajúca legitímnosť, demokratická kontrola Európskym parlamentom a zodpovednosť voči nemu;

EC.  keďže nijaké medzivládne dohody medzi členskými štátmi by nemali vytvárať paralelné štruktúry s dohodami Únie; keďže všetky dohody o zavedení medzinárodného alebo nadnárodného režimu by mali podliehať plnej demokratickej kontrole Európskehp parlamentu;

ED.  keďže zabezpečenie vypracúvania, overovania a šírenia vysokokvalitných európskych štatistík prostredníctvom skutočného ESS predstavuje kľúčový prínos k posilňovaniu plnej transparentnosti a efektívnej verejnej zodpovednosti pri tvorbe, riadení, realizácii a presadzovaní politík Únie na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie;

EE.  keďže by sa mala posilňovať spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi na základe protokolu č. 1 k ZEÚ a k ZFEÚ (Protokol č. 1), čím by sa prispelo k zlepšeniu výmeny názorov a skvalitneniu parlamentnej činnosti v oblasti riadenia HMÚ tak na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni; keďže táto spolupráca by sa nemala považovať za tvorbu nového zmiešaného parlamentného orgánu, ktorý by bol jednako neefektívny a z demokratického a ústavného hľadiska nelegitímny;

1.  považuje za nevyhnutné začleniť riadenie HMÚ do inštitucionálneho rámca Únie, čo je predpokladom na jej účinnosť a na odstránenie súčasných politických nedostatkov medzi národnými a európskymi politikami;

2.  vyzýva všetky inštitúcie, aby rýchlo napredovali pri maximálnom využití možností, ktoré im ponúkajú existujúce zmluvy a ich prvky flexibility, a aby zároveň pripravili potrebné zmeny zmluvy s cieľom zaručiť právnu istotu a demokratickú legitimitu; opakuje, že možnosť novej medzivládnej dohody by sa mala vylúčiť;

3.  zdôrazňuje, že tak opatrenia navrhnuté v súlade s existujúcimi zmluvami, ako aj budúce zmeny zmluvy by nemali vylučovať možnosť zapojenia a mali by zaručovať integritu Únie;

4.  vyzýva Radu, ktorá udelila mandát autorom uvedenej správy s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, aby bezodkladne kooptovala predsedu Európskeho parlamentu ako spolutvorcu tohto návrhu s rovnakými právami s cieľom posilniť jeho demokratickú legitimitu;

5.  víta skutočnosť, že aj keď zapojenie Európskeho parlamentu bola doteraz len neformálna, Konferencia predsedov požiadala zodpovedný výbor Európskeho parlamentu, aby preskúmal podstatné návrhy spolu s tromi zástupcami (asistentmi), ktorí rokujú so stálym predsedom Európskej rady v mene Európskeho parlamentu;

6.  potvrdzuje, že by mal včas a v plnej miere využiť svoje výsadné právo predkladať Rade návrhy na zmenu a doplnenie zmlúv, ktoré musí potom preskúmať konvent, aby sa dokončilo budovanie skutočnej HMÚ posilnením právomocí Únie, najmä v oblasti hospodárskej politiky, a posilnením vlastných zdrojov a rozpočtovej kapacity Únie, úlohy a demokratickej zodpovednosti Komisie a výsad Európskeho parlamentu;

7.  vyzýva národné parlamenty, aby sa zapojili do procesu príprav fiškálnych plánov a plánov reforiem svojich vlád ešte skôr, než sa predložia Únii; má v úmysle navrhnúť konventu, aby túto výslovnú zodpovednosť pridal medzi funkcie, ktoré vykonávajú národné parlamenty v zmysle ustanovení článku 12 ZEÚ;

8.  vyzýva predsedu Rady, aby po dohode s Európskym parlamentom bezodkladne uzavrel legislatívne postupy v rámci riadneho legislatívneho postupu podľa Lisabonskej zmluvy, ktoré blokuje Rada, a aby ich prijal, najmä tie, ktoré sa týkajú CRD IV (kapitálové požiadavky) a národných systémov ochrany vkladov;

9.  považuje podstatné posilnenie demokratickej legitimity a zodpovednosti pri riadení HMÚ na úrovni Únie prostredníctvom posilnenej úlohy Európskeho parlamentu za absolútnu nevyhnutnosť a základnú podmienku ďalších krokov smerom k bankovej únii, fiškálnej únii a hospodárskej únii;

10.  domnieva sa, že podľa existujúcich zmlúv by sa mohla koordinácia a dohľad nad rozpočtovou disciplínou členských štátov, ktorých menou je euro, stanoviť ako záväzná a mohla by podliehať kontrole Súdneho dvora Európskej únie na jednoduchom základe článku 136 ZFEÚ v spojení s článkom 121 ods. 6, ale zároveň z ústavného hľadiska by sa mal tento krok zvážiť len vtedy, ak by výrazne posilnil úlohu Parlamentu, čo sa týka dôslednej realizácie článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ, a prispel by k dokončeniu a uplatňovaniu viacstranného postupu dohľadu s delegovanými aktmi na základe článku 290 ZFEÚ; pripomína, že v súlade so zmluvami sa pri vymedzovaní a uplatňovaní politík a činností Únie musí zohľadňovať presadzovanie vysokej miery zamestnanosti a záruka primeranej sociálnej ochrany, konkrétne prostredníctvom zavádzania nového súboru usmernení pre členské štáty na základe existujúcich stratégií, a to vrátane sociálnych a hospodárskych referenčných úrovní s minimálnymi normami, ktoré treba uplatňovať na hlavné piliere ich hospodárstiev;

11.  zastáva názor, že „skutočná HMÚ“ sa nesmie obmedzovať na systém pravidiel, ale že si vyžaduje vyššiu rozpočtovú kapacitu vychádzajúcu z osobitných vlastných zdrojov (vrátane dane z finančných transakcií), ktorá by mala v rámci rozpočtu Únie podporovať rast a sociálnu súdržnosť, zameriavať sa na nevyváženosť, štrukturálne rozdiely a finančné núdzové situácie, ktoré sa priamo týkajú menovej únie, bez toho, aby sa oslabila tradičná funkcia rozpočtu Únie týkajúca sa financovania spoločných politík;

12.  nazdáva sa, že na základe existujúcich zmlúv článok 136 ZFEÚ umožňuje Rade prijímať v rámci európskeho semestra na odporúčanie Komisie a s hlasom i jedného členského štátu, ktorého menou je euro, záväzné hospodársko-politické usmernenia pre štáty eurozóny; zdôrazňuje, že stimulačný mechanizmus by upevnil záväzný charakter koordinácie hospodárskej politiky; požaduje, aby sa Európsky parlament v rámci medziinštitucionálnej dohody zapojil do vypracúvania návrhov a schvaľovania prieskumu ročného rastu a usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

13.  potvrdzuje svoj zámer zintenzívniť spoluprácu s národnými parlamentmi na základe protokolu č. 1, ale zároveň zdôrazňuje, že táto spolupráca by sa nemala považovať za tvorbu nového zmiešaného parlamentného orgánu, ktorý by bol jednako neefektívny a z demokratického a ústavného hľadiska nelegitímny; poukazuje na plnú legitímnosť Parlamentu ako parlamentného orgánu na úrovni EÚ podporujúceho silné a demokratické riadenie hospodárskej a menovej únie;

14.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu čo najskôr po konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami predložila návrhy aktov vyplývajúcich z podrobných odporúčaní uvedených v prílohe, pričom Európsky parlament bude spoluzákonodarcom;

15.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov Únie;

16.  vyzýva Komisiu, aby k opatreniam, ktoré sa môžu a musia urýchlene prijať v rámci exitujúcich zmlúv, stanovila inštitucionálny vývoj, ktorý môže byť nevyhnutný na vytvorenie pevnejšej architektúry HMÚ, na základe potreby integrovaného finančného rámca, integrovaného rozpočtového rámca a integrovaného hospodársko-politického rámca vychádzajúceho z posilnenej úlohy Európskeho parlamentu;

17.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu treba pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania stanovené v prílohe Komisii, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, predsedovi Euroskupiny a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.


PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

1.  Integrovaný finančný rámec

Odporúčanie 1.1 týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Súčasné návrhy Komisie na vytvorenie jednotného európskeho mechanizmu dohľadu by sa mali čo najskôr prijať, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie prudenciálnych pravidiel, kontrola a prevencia rizík týkajúca sa úverových inštitúcií v celej Únii.

V právnom základe, forme a obsahu návrhu by sa mala stanoviť možnosť plnej účasti všetkých členských štátov v jednotnom európskom mechanizme dohľadu formou, ktorá zabezpečuje plné zapojenie účastníckych členských štátov, ktorých menou je euro, do procesu rozhodovania, pričom sa zaručuje symetrický vzťah medzi prijatými záväzkami a vplyvom na rozhodovanie.

Účasť členských štátov eurozóny v európskom orgáne dohľadu by mala byť povinná.

Návrh by mal podliehať rozsiahlej demokratickej kontrole Európskeho parlamentu v hraniciach stanovených zmluvami.

Do právneho základu by sa mal ako spoluzákonodarca zapojiť Európsky parlament v prípade, že spolurozhodovacia úloha Európskeho parlamentu nemôže byť naplnená formou „balíka opatrení v oblasti dohľadu“. Podľa článku 263 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie preskúma zákonnosť aktov ECB, ktoré nie sú odporúčaniami ani stanoviskami, určenými na vyvolanie právnych účinkov vo vzťahu k tretím stranám.

Návrhom by sa malo zabezpečiť, aby sa aj naďalej úlohy EBA zakotvené v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 vykonávali na úrovni Únie a aby návrhy boli v súlade so správnym fungovaním európskych orgánov dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Jednotný európsky mechanizmus dohľadu musí za konanie a rozhodnutia v oblasti európskeho dohľadu zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade a mal by predkladať správy príslušnému výboru Európskeho parlamentu. Demokratická zodpovednosť si vyžaduje okrem iného súhlas Parlamentu s voľbou predsedu alebo predsedníčky dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu na základe verejného výberového konania, povinnosť predsedu predkladať správy Európskemu parlamentu a byť ním vypočutý, právo Európskeho parlamentu predkladať otázky na písomné alebo ústne zodpovedanie a právo Európskeho parlamentu na preskúmanie v súlade so ZFEÚ.

Jednotný európsky mechanizmus dohľadu by mal byť nezávislý od vnútroštátnych politických záujmov a mal by zabezpečovať, aby záujmy Únie prevládali nad národnými záujmami prostredníctvom mandátu Únie a adekvátneho spravovania.

Procesy rozhodovania v rámci jednotného mechanizmu dohľadu by mali byť špecifikované v príslušnom legislatívnom návrhu prijímanom riadnym legislatívnym postupom.

Európsky orgán dohľadu by mal mať právomoci a zodpovednosť na to, aby:

   dohliadal nad všetkými úverovými inštitúciami v krajinách, ktoré sú súčasťou systému, pričom oblasti zodpovednosti orgánov dohľadu na európskej a vnútroštátnej úrovni budú však jasne rozdelené podľa veľkosti a obchodných modelov bánk a povahy úloh v oblasti dohľadu;
   konal spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou zachovať jednotu a integritu a medzinárodnú konkurencieschopnosť vnútorného trhu, s cieľom napríklad zabezpečiť, aby medzi členskými štátmi neexistovali prekážky hospodárskej súťaže;
   riadne zohľadnil vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie na vnútornom trhu, na integritu Únie ako celku, na konkurencieschopnosť Únie na svetovej úrovni, finančné začlenenie, ochranu spotrebiteľov a na novú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť.
   chránil stabilitu a odolnosť všetkých súčastí finančného systému účastníckych členských štátov, transparentnosť trhov a finančných produktov a zaisťoval ochranu vkladateľov a investorov a daňových poplatníkov vzhľadom na rozmanitosť trhov a inštitučných foriem;
   predchádzal regulačnej arbitráži a zaručil rovnaké podmienky;
   posilnil medzinárodnú koordináciu dohľadu a v prípade potreby zastupoval Úniu v medzinárodných finančných inštitúciách;
   v prípade nečinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov prijímal potrebné opatrenia na reštrukturalizáciu, záchranu alebo zoštíhlenie finančných inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo ktorých zlyhanie by vyvolalo obavy z hľadiska verejného záujmu.

Orgány zodpovedné za dohľad na nadnárodnej úrovni by mali dostať k dispozícii dostatočné zdroje vrátane personálnych, aby mali zaistené potrebné prevádzkové kapacity na vykonávanie svojho poslania.

Odporúčanie 1.2 týkajúce sa systémov ochrany vkladov

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby využila všetky prostriedky a zabezpečila, aby sa legislatívny postup vzťahujúci sa na prepracovanú smernicu o systémoch ochrany vkladov mohol čo najskôr dokončiť na základe stanoviska Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012.

Vzhľadom na dlhodobý cieľ jednotného európskeho režimu ochrany vkladov by sa jednotné, spoločné a striktné požiadavky mali vzťahovať na všetky systémy ochrany vkladov v Únii s cieľom dosiahnuť rovnakú komplexnú ochranu a rovnakú stabilitu systémov ochrany vkladov a zabezpečiť rovnaké podmienky. Len takto možno vytvoriť podmienky na potrebnú flexibilitu, aby sa mohli v dostatočnej miere zohľadňovať osobitné národné charakteristiky finančného sektora.

Mali by sa preskúmať možnosti jednotného európskeho fondu na ochranu vkladov s fungujúcim systémom ochrany vkladov vychádzajúci z primeranej úrovne financovania, čím sa posilní dôveryhodnosť a dôvera investorov, len čo začnú fungovať účinný rámec na riešenie krízy a účinný jednotný mechanizmus dohľadu.

Na ochranu súkromných úspor treba mať funkčné oddelenie a zároveň zabezpečiť účinné využívanie fondov na ochranu vkladov a pre obnovu a riešenie.

Mechanizmy na ochranu vkladov, ako aj systémy na obnovu a riešenie by mali mať pevnú finančnú štruktúru, v prvom rade ex-ante, postavenú na príspevkoch z priemyslu, pričom prínos tejto finančnej inštitúcie by mal odrážať rizikovosť tejto inštitúcie, a európske verejné financie by mali slúžiť len ako záložné opatrenie obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Odporúčanie 1.3 týkajúce sa systému na obnovu a riešenie

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Súčasný návrh smernice, ktorou sa stanovuje rámec na ozdravenie a riešenie problémov úverových inštitúcií a investičných spoločností, by sa mal prijať čo najskôr, aby sa vytvoril európsky systém, podľa ktorého sa budú uplatňovať opatrenia na riešenie a ktorý pripraví priestor na vytvorenie jednotného európskeho systému na obnovu a riešenie v strednodobom časovom horizonte. Malo by sa však vziať do úvahy, že niektoré bankové sektory už majú zavedené mechanizmy plnej ochrany a nástroje na obnovenie a riešenie problémov, ktoré by sa mali uznať, podporovať a vysvetliť v legislatívnom akte.

Hlavným účelom účinného systému na riešenie problémov a systému na obnovu je minimalizovať potenciálne využívanie prostriedkov daňových poplatníkov na obnovu a riešenie problémov bankových inštitúcií.

Na ochranu súkromných úspor treba mať funkčné oddelenie a zároveň zabezpečiť účinné využívanie fondov na ochranu vkladov a pre obnovu a riešenie.

Systémy na obnovu a riešenie, ako aj mechanizmy na ochranu vkladov by mali mať pevnú finančnú štruktúru, v prvom rade ex-ante, postavenú na príspevkoch z priemyslu, pričom prínos tejto finančnej inštitúcie by mal odrážať rizikovosť tejto inštitúcie, a európske verejné financie by mali slúžiť len ako záložné opatrenie obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Návrh by mal byť tiež v súlade s ďalšími aspektmi uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. júla 2010 s odporúčaniami Komisii o cezhraničnom krízovom riadení v bankovom sektore, ako je harmonizácia právnych predpisov o platobnej neschopnosti a spoločnom posudzovaní rizík, jednotný súbor nástrojov a škála zásahov.

Odporúčanie 1.4. týkajúce sa ďalších prvkov bankovej únie

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

   prípadnej požiadavky na právne oddeľovanie niektorých osobitne riskantných finančných činností od bánk prijímajúcich vklady vnútri bankovej skupiny v súlade s Liikanenovou správou;
   regulačného rámca vychádzajúceho zo zásady „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá“, ktorý by zabezpečil, aby nebankové inštitúcie vykonávajúce bankovú činnosť a spolupracujúce s bankami neboli mimo dosahu regulačných orgánov;
   dôveryhodné a pravidelné záťažové testy finančného stavu bánk, ktoré napomôžu včasné odhaľovanie problémov a účinné stanovenie rozsahu zásahov;
   jednotného a jediného súboru pravidiel na prudenciálny dohľad nad všetkými bankami a jediného makroprudenciálneho rámca, ktorý by zabránil ďalšiemu finančnému triešteniu.

2.  Integrovaný finančný rámec

Odporúčanie 2.1 na balík dvoch legislatívnych návrhov

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Komisia by mala účinne uplatňovať kompromisy, ktoré sa dosiahnu medzi Európskym parlamentom a Radou pri trojstranných rokovania o balíku dvoch legislatívnych návrhov, v týchto oblastiach:

   tvorba spoločného rozpočtového harmonogramu;
   reforma vnútroštátnych rozpočtových rámcov;
   hodnotenie rozpočtových plánov vrátane kvalitatívneho hodnotenia verejných investícií a výdavkov súvisiacich s cieľmi stratégie Európa -2020;
   zavedenie programov hospodárskeho partnerstva;
   dôkladnejšie monitorovanie členských štátov, ktorých menou je euro a ktoré prechádzajú postupom pri nadmernom deficite;
   dôkladnejšie monitorovanie členských štátov, ktorých menou je euro a ktorým hrozí neplnenie záväzkov v rámci postupu pri nadmernom deficite;
   podávanie správ o vydávaní dlhopisov;
   iniciatíva stanovujúca súbor programov potrebných na mobilizáciu ďalších dlhodobých investícií v objeme približne 1 % HDP na zvýšenie udržateľného rastu a dokončenie potrebných štrukturálnych reforiem;

Odporúčanie 2.2 na komunitarizáciu fiškálnej dohody

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Na základe hodnotenia skúseností z uplatňovania a v súlade so ZEÚ a ZFEÚ by sa fiškálna dohoda mala čo najskôr transponovať do sekundárnych právnych predpisov Únie.

Odporúčanie 2.3: Daňové systémy

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

V rámci historicky pevnejšej hospodárskej, fiškálnej a rozpočtovej Únie sa musí urobiť viac v oblasti koordinácie daňových systémov a riešenia škodlivej daňovej súťaže medzi členskými štátmi, ktorá jasne smeruje proti logike vnútorného trhu. V prvom rade, keď diskusia vo všetkých smeroch zlyhala a nedosiahol sa kompromis, posilnená spolupráca by sa častejšie mala uplatňovať v daňovej oblasti (ako napríklad zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb alebo daň z finančných transakcií), pretože harmonizované rámce zdaňovania podporia integráciu rozpočtovej politiky.

Odporúčanie 2.4: jednotný európsky rozpočet financovaný z vlastných zdrojov

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Pri formulovaní alternatív politiky by Komisia a Rada mali zvážiť stanoviská Európskeho parlamentu k viacročnému finančnému rámcu a vlastným zdrojom. Európsky parlament opakovane vyjadril naliehavú potrebu reformy systému vlastných zdrojov a návratu k duchu a litere ZFEÚ, v ktorej sa uvádza, že rozpočet Únie je financovaný výhradne z vlastných zdrojov.

Treba bezodkladne riešiť Situáciu, keď sú finančné potreby rozpočtu Únie v rozpore s potrebnou rozpočtovou konsolidáciou v členských štátoch. Preto nastal čas postupne sa vrátiť k financovaniu rozpočtu Únie zo skutočných vlastných zdrojov, čo by umožnilo znížiť tlak na vnútroštátne rozpočty. Ďalej sa pripomína, že Európsky parlament v uzneseniach z 29. marca 2007, 8. júna 2011, 13. júna 2012 a 23. októbra 2012 vysvetlil stanovisko k tomu, čo vlastne systém skutočných vlastných zdrojov znamená a ako dosiahnuť, aby bol tento systém zlučiteľný s potrebnou daňovou konsolidáciou na vnútroštátnej úrovni v krátkodobom horizonte.

Ďalšia rozpočtová konsolidácia v rámci Únie si vyžaduje konsolidované údaje o verejných účtoch Únie, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov súvisiacich s cieľmi Únie. Komisia by preto mala zahrnúť zber týchto konsolidovaných údajov do nadchádzajúcich legislatívnych návrhov.

Odporúčanie 2.5: postupný prechod na fond splatenia dlhu

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Od nadmerného dlhu by sa malo postupne prejsť na fond splatenia dlhu založeného na návrh nemeckej vedeckej rady hodnotenia hospodárskeho vývoje, ktorá predpokladá dočasné vytvorenie fondu, ktorý by sa nasýtil všetkými dlhmi nad 60 % členských štátov, ktoré spĺňajú určité kritériá; dlh by sa mal splatiť v období asi 25 rokov; čím sa vytvorí fond, ktorý spolu s presadzovaním všetkých existujúcich mechanizmov v budúcnosti pomôže udržiavať celkovú zadlženosť členských štátov pod hranicou 60 %.

Odporúčanie 2.6 k daňovým únikom

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Voľný pohyb kapitálu nemožno využívať ako jednu z možností, ako sa vyhnúť daniam, najmä v členských štátoch, ktorých menou je euro a ktoré pociťujú vážne ťažkosti alebo sú nimi ohrozené, čo sa týka finančnej stability v eurozóne. Komisia by preto v súlade s významnou iniciatívou z 27. júna 2012 na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu mala dokončiť rokovania o medzinárodnej dohode a predložiť návrhy na zlepšenie spolupráce a koordinácie daňových orgánov.

Mala by sa zaviesť daň z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce v súlade s článkami 326 až 333 ZFEÚ.

Odporúčanie 2.7. na zabezpečenie demokratickej kontroly EMS

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

EMS by sa mal vyvíjať smerom k riadeniu podľa metódy Spoločenstva a mal by sa zodpovedať Európskemu parlamentu. Kľúčové rozhodnutia, ako napríklad prideľovanie finančnej pomoci členským štátom a závery správ, by mali podliehať riadnej kontrole Európskeho parlamentu.

Trojka vymenovaná na zabezpečenie uplatňovania správ by mala byť vypočutá v Európskom parlamente pred tým, než si začne plniť povinnosti, a mala by pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a podliehať jeho kontrole.

Odporúčanie 2.8. na zabezpečovanie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti fiškálnej koordinácie

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Všetky novovytvorené mechanizmy na koordináciu fiškálnej politiky by sa mali zladiť s primeranými opatreniami na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti.

3.  Integrovaný rámec hospodárskej politiky

Odporúčanie 3.1 na lepšiu predbežnú koordináciu hospodárskej politiky a na zlepšenie európskeho semestra

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Komisia by mala zabezpečovať komplexné uplatňovanie kompromisov, ktoré sa dosiahnu pri trojstranných rokovaniach o balíku dvoch právnych predpisov medzi Európskym parlamentom a Radou.

Nástroje Únie na európsku sociálnu ochranu a minimálne sociálne normy by sa mali dôkladne preskúmať spolu s riešením problematiky nezamestnanosti mládeže, ako je iniciatíva na ochranu európskej mládeže.

Komisia by mala v súlade s riadnym legislatívnym postupom bezodkladne predložiť návrhy, ktorými sa transponujú do sekundárnych právnych predpisov záväzky hláv štátov alebo predsedov vlád z 28. júna 2012 týkajúce sa dohody o raste a pracovných miestach; Rámec hospodárskej koordinácie by mal predovšetkým riadne zohľadňovať záväzok členských štátov na „presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, rešpektujúc Pakt o stabilite a raste a zohľadňujúc špecifické okolnosti v jednotlivých krajinách“, a podporovať „investície do perspektívnych oblastí priamo súvisiace s potenciálom hospodárskeho rastu“.

Komisia by mala predložiť vysvetlenie týkajúce sa významu každoročného prieskumu rastu. Do európskeho semestra by sa mali zapojiť Európsky parlament a národné parlamenty.

Ďalšia rozpočtová konsolidácia v rámci Únie si vyžaduje konsolidované údaje o verejných účtoch Únie, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov súvisiacich s cieľmi Únie. Komisia by preto mala zahrnúť zber týchto konsolidovaných údajov do nadchádzajúcich legislatívnych návrhov.

Na základe zváženia rôznych krokov v rámci európskeho semestra, ako sú uvedené v posilnenom Pakte o stabilite a raste a v mechanizme makroekonomického dohľadu, by sa mala posúdiť potreba ďalších právnych predpisov s prihliadnutím na tieto kroky:

   rozvoj a upevnenie vnútorného trhu a posilnenie medzinárodných obchodných vzťahov má kľúčový význam pre podporu udržateľného hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a riešenie makroekonomickej nerovnováhy. Preto by Komisia mala vo svojej každoročnej analýze rastu zohľadniť, ktoré kroky ešte majú členské štáty prijať na dokončenie budovania vnútorného trhu;
   národné programy reforiem a národné programy stability by mali byť úzko prepojené. Adekvátnym monitorovaním by sa mala zabezpečiť súdržnosť národných programov reforiem a národných programov stability;
   európsky semester by mal umožniť väčšiu súčinnosť rozpočtov Únie a členských štátov s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa -2020; európsky semester by sa zároveň mal rozvinúť tak, aby obsahoval aj ukazovatele efektívnosti využívania zdrojov;
   treba zvýšiť účasť regionálnych a miestnych orgánov, ako aj sociálnych partnerov na plánovaní a realizácii príslušných programov, a posilniť tak pocit zodpovednosti za plnenie cieľov stratégie na všetkých úrovniach a zabezpečiť širšie povedomie o jej cieľoch a výsledkoch;
   Komisia by mala každý rok do 1. decembra prijať ročnú analýzu rastu a výstražný mechanizmus so zvláštnou kapitolou vyčlenenou pre eurozónu. Komisia by mala plne zverejniť svoje podkladové makroekonomické metodiky a predpoklady;
   Komisia by mala v ročnej analýze rastu jasne posúdiť hlavné hospodárske a fiškálne problémy Únie a jednotlivých členských štátov, navrhnúť prioritné opatrenia na vyriešenie týchto problémov a zistiť, aké iniciatívy prijali Únia a členské štáty s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, podporiť dlhodobé investície, odstrániť prekážky udržateľného rastu, dosiahnuť ciele stanovené v zmluvách a v stratégii Európa -2020, vykonávať sedem hlavných iniciatív a zmierniť makroekonomickú nerovnováhu;
   členské štáty a ich regióny by mali do príprav národných programov reforiem, rozvoja a súdržnosti najmä intenzívnejšie zapojiť národné a regionálne parlamenty, sociálnych partnerov, orgány štátnej správy a občiansku spoločnosť a pravidelne sa s nimi konzultovať;
   Komisia by mala v ročnej analýze rastu jasne určiť prípadné cezhraničné vplyvy spojené s hlavnými opatreniami hospodárskej politiky uplatňovanými na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov;
   komisári, ktorí sú zodpovední za európsky semester, by o ročnej analýze rastu mali diskutovať s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu hneď po jej schválení Komisiou;
   v júli by Rada mala príslušnému výboru Európskeho parlamentu predložiť vysvetlenie všetkých podstatných zmien, ktoré vykonala v návrhoch odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny; Komisia by sa týchto vypočutí mala zúčastniť a poskytnúť svoj názor na situáciu;
   členské štáty by mali poskytnúť čo najpodrobnejšie informácie o opatreniach a nástrojoch na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov stanovených v národných programoch reforiem vrátane lehoty na ich vykonanie, očakávaných vplyvov, prípadných vedľajších účinkov, rizík neúspešného vykonávania, nákladov a prípadného čerpania štrukturálnych fondov Únie;
   stimulačné mechanizmy posilnia záväzný charakter koordinácie hospodárskej politiky.

Odporúčanie 3.2 na sociálny pakt pre Európu

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Podľa zmlúv treba pri definovaní a realizácii politík a činností Únie zohľadňovať podporu vysokej zamestnanosti a záruky primeranej sociálnej ochrany.

Osobitné pravidlá záväzného dohľadu nad rozpočtovou disciplínou v eurozóne môžu a mali by dopĺňať fiškálne a makroekonomické kritériá a kritériá zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia s cieľom zaistiť správnu implementáciu uvedeného ustanovenia prostredníctvom vhodných finančných opatrení Únie.

Mal by sa zriadiť Sociálny pakt pre Európu, ktorý bude podporovať:

   zamestnanosť mládeže vrátane iniciatív ako ochrana európskej mládeže;
   vysokokvalitné a primerané financovanie verejných služieb;
   mzdy umožňujúce dôstojný život;
   prístup k cenovo dostupnému a sociálnemu bývaniu;
   minimálnu sociálnu ochranu na zabezpečenie univerzálneho prístupu k základným zdravotným službám bez ohľadu na príjem;
   uplatňovanie sociálneho protokolu na ochranu základných sociálnych a pracovných práv;
   európsky rámec na riadenie sociálnej a zodpovednej reštrukturalizácie;
   novú stratégiu v oblasti zdravia a bezpečnosti vrátane ochorení podmienených stresom;
   rovnakú odmenu a rovnaké práva za prácu rovnakej hodnoty pre všetkých.

4.  Posilnenie demokratickej legitímnosti a zodpovednosti

Odporúčanie 4.1 na hospodársky dialóg

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Komisia by mala byť povinná komplexne uplatňovať kompromisy, ktoré sa dosiahnu medzi Európskym parlamentom a Radou pri trojstranných rokovaniach o balíku dvoch legislatívnych návrhov.

Odporúčanie 4.2: európske finančné záchranné poistky

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Európsky nástroj finančnej stability/európsky mechanizmus stability a všetky podobné budúce štruktúry by mali pravidelne podliehať demokratickej kontrole a dohľadu Európskeho parlamentu a do tejto kontroly a dohľadu by mal byť zapojený Dvora audítorov a OLAF. EMS by sa mal komunitarizovať.

Odporúčanie 4.3 na posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a medziparlamentnej spolupráce v rámci európskeho semestra

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

–   predseda Európskeho parlamentu na jarnom zasadnutí Európskej rady predstaví názory Parlamentu na ročnú analýzu rastu. Malo by sa rokovať o medziinštitucionálnej dohode s cieľom zapojiť Európsky parlament do navrhovania a schvaľovania prieskumu ročného rastu a usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

–  Komisia a Rada by mali byť prítomné na medziparlamentných stretnutiach zástupcov národných parlamentov a zástupcov Európskeho parlamentu organizovaných v kľúčových okamihoch semestra (t. j. po predložení ročnej analýzy rastu a po predložení odporúčania pre jednotlivé krajiny), čo predovšetkým umožní národným parlamentom mať pri prerokúvaní národných rozpočtov na pamäti európsky rozmer.

Odporúčanie 4.4 na zvýšenie transparentnosti, legitímnosti a zodpovednosti

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na reguláciu týchto oblastí:

–  v záujme posilnenia transparentnosti by Rada ECOFIN a Euroskupina mali byť povinné predložiť Európskemu parlamentu pred stretnutím kľúčové interné dokumenty, programy a podkladové materiály; okrem toho by predseda Euroskupiny mal pravidelne vystupovať pred Európskym parlamentom napr. vo forme vypočutí organizovaných pod záštitou Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci;

   Európsky parlament sa musí v súlade s metódou Spoločenstva plnou mierou podieľať na budúcom vypracúvaní správ štyroch predsedov; to možno dosiahnuť na úrovni pracovných skupín (prípravné práce), ako aj na úrovni predsedov (prijímanie rozhodnutí);
   predseda Európskeho parlamentu by mal mať pozvánku na účasť na zasadnutiach Európskej rady a samitov eurozóny;
   ak dôjde na úrovni Únie k odovzdaniu alebo vytvoreniu nových právomocí alebo k zriadeniu nových inštitúcií Únie, treba zabezpečiť primeranú demokratickú kontrolu Európskeho parlamentu a zodpovednosť voči nemu;
   Európsky parlament by mal usporiadať vypočutie v súvislosti s vymenovaním predsedu EMS a udeliť súhlas. Predseda by mal mať povinnosť pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu;
   Európsky parlament by mal vypočuť zástupcu Komisie v trojke pred tým, než začne plniť svoje úlohy, pričom by tento zástupca mal povinne pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu;
   posilnenie úlohy člena Európskej komisie zodpovedného za hospodárske a menové veci alebo vytvorenie európskeho ministerstva financií musí byť prepojené s primeranými prostriedkami na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti vrátane schvaľovacích a kontrolných postupov Európskeho parlamentu;
   len dodržiavaním metódy Spoločenstva, právnych predpisov Únie a inštitúcií Únie možno zabezpečiť dodržiavanie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti Únie; podľa zmlúv môže hospodársku a menovú úniu vytvoriť len Únia;
   menou Únie je euro a jej parlamentom je Európsky parlament; v budúcej architektúre hospodárskej a menovej únie sa musí rešpektovať skutočnosť, že zodpovednosť na úrovni Únie spočíva na Európskom parlamente;
   v procese, ktorým sa vypracúva plán budúcej hospodárskej a menovej únie, musí byť v súlade s metódou Spoločenstva plne zapojený Európsky parlament.

Všetky rozhodnutia týkajúce sa posilnenia HMÚ sa musia prijímať na základe Zmluvy o Európskej únii; každý odklon od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd by rozdelilo a oslabilo Úniu spolu s eurozónou.

Posledná úprava: 13. februára 2014Právne oznámenie