Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2134(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0001/2013

Predkladané texty :

A7-0001/2013

Rozpravy :

PV 04/02/2013 - 18
CRE 04/02/2013 - 18

Hlasovanie :

PV 05/02/2013 - 7.3

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0036

Prijaté texty
PDF 133kWORD 126k
Utorok, 5. februára 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Zlepšenie prístupu MSP k financiám
P7_TA(2013)0036A7-0001/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám (2012/2134(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na program Komisie pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky – program COSME (COM(2011)0834),

–  so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394), ktorá uznáva ústrednú úlohu MSP v hospodárstve EÚ a zameriava sa na posilnenie úlohy MSP a podporu ich rastu a potenciálu vytvárať pracovné miesta zmierňovaním mnohých problémov, ktoré sa považujú za prekážky rozvoja MSP,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078) a na uznesenie Parlamentu k tomuto oznámeniu z 12. mája 2011(1) ,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu, ktorý predložila Komisia (COM(2011)0860),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikania, ktorý predložila Komisia (COM(2011)0862),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie a Európskej centrálnej banky z roku 2011 o prieskume v oblasti prístupu MSP k financovaniu,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov 2/2012 o finančných nástrojoch pre malé a stredné podniky spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(2) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové vecia stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0001/2013),

A.  keďže zle navrhnutá regulácia finančného odvetvia v kombinácii s vážnymi a pretrvávajúcimi dôsledkami finančnej, hospodárskej a dlhovej krízy môže sťažiť prístup MSP k financiám;

B.  keďže je kľúčové vytvoriť a rozvíjať potrebné nástroje a vytvoriť správne podmienky, ktoré Únii umožnia naštartovať rast v eurozóne a v Únii ako celku;

C.  keďže bankové úvery sú hlavným zdrojom financovania MSP v Európskej únii;

D.  keďže podľa údajov ECB sa úrokové miery úverov pre MSP v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a existuje nerovnováha v oblasti prístupu k likvidite s vysokou mierou odmietnutých úverov na podnikateľské projekty v niektorých krajinách;

E.  keďže MSP tvoria viac než 98 % európskych podnikov a zabezpečujú viac než 67 % pracovných miest v Únii; keďže sú tak chrbtovou kosťou hospodárstva Európskej únie a dôležitou hnacou silou európskeho dlhodobého hospodárskeho rastu a príležitostí na udržateľné vytváranie pracovných miest v 27 členských štátoch;

F.  keďže 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ v období 2002 až 2010 vytvorili MSP, najmä nové firmy; keďže 32,5 milióna ľudí v EÚ sú samostatne zárobkovo činné osoby;

G.  keďže existujú rôzne druhy MSP, ktoré majú rôzne potreby;

H.  keďže kroky podporujúce MSP a podnikanie reguluje iniciatíva „Small Business Act“, ktorú sa členské štáty zaviazali zrealizovať spoločne s Európskou komisiou;

Všeobecné otázky

1.  víta akčný plán Komisie a jej širokú škálu návrhov a odporúčaní v oblasti MSP;

2.  súhlasí s Komisiou, že hospodársky úspech, výnimočnosť a súdržnosť Európy vo veľkej miere závisia od udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest založených na MSP, ktoré sú oddané poskytovaniu kvalitných výrobkov a služieb; zdôrazňuje význam podpory hospodárskeho rastu v celom spektre podnikov; zdôrazňuje, že MSP sú súčasťou širšieho „ekosystému“ podnikov; konštatuje, že v tomto ekosystéme je potrebné zabezpečiť rovnaký dôraz na zlepšovanie prístupu k financovaniu pre mikropodniky a samostatných obchodníkov; konštatuje, že väčšie podniky sa vo veľkej miere spoliehajú na širokú sieť menších MSP;

3.  zdôrazňuje, že v dôsledku dodatočného negatívneho vplyvu finančnej a hospodárskej krízy má mnoho MSP problémy s prístupom k financiám a že MSP musia spĺňať nové a niekedy prísnejšie regulačné kritériá než predtým; zdôrazňuje, že bankové inštitúcie, ktoré počas krízy využili štátnu pomoc, ako aj iné, nepriame formy poskytovania dotácií, ako sú verejné záruky a podpora likvidity zo strany centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, by mali podliehať cieľom v oblasti objemu a podmienok financovania poskytovaného MSP; nabáda Komisiu, aby sa naďalej snažila presadzovať zavádzanie zásady „najskôr myslieť na malých“ na vnútroštátnej úrovni, čo znamená ďalšie zjednodušenie regulačného a administratívneho prostredia pre MSP;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že pri zjednodušovaní regulačného a administratívneho prostredia pre MSP treba zamestnancom poskytnúť primeranú ochranu v oblastiach sociálneho zabezpečenia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali potenciálnou možnosťou diskriminácie v prístupe k financovaniu v prípade MSP riadených znevýhodnenými osobami alebo sociálnymi skupinami;

5.  konštatuje, že v nedávnych rokoch sa vynaložilo značné úsilie v oblasti znižovania byrokratickej záťaže;

6.  zdôrazňuje význam posilnenia systému miestneho bankovníctva; zdôrazňuje zodpovednosť a funkcie bánk na škále od celoeurópskych až po lokálne banky z hľadiska rozumných investícií do hospodárstva a konkrétnejšie do MSP; berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti nákladov na úvery pre MSP a v prístupe MSP k financovaniu vyplývajúce z negatívneho makroekonomického kontextu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť v pohraničných oblastiach; zdôrazňuje, že hoci sa problémy MSP v oblasti prístupu k úverom medzi členskými štátmi naďalej líšia, výsledky prieskumu bankových úverov, ktorý v októbri 2011 uskutočnila ECB, ukazujú celkové výrazné sprísnenie úverových kritérií pre úvery poskytované MSP a demonštrujú, že zníženie investícií na minimum môže viesť k úverovej kríze; okrem toho uznáva, že v EÚ existuje výrazný dopyt po mikroúveroch;

7.  opakuje, že revidované pravidlá verejného obstarávania a udeľovania koncesií by nemali byť prekážkou prístupu MSP a mikropodnikov na trh obstarávania;

8.  pripomína, že v Európe je hlavným zdrojom financovania MSP odvetvie bankovníctva; domnieva sa, že kvôli rozdrobenosti odvetvia bankovníctva a následným veľkým rozdielom v oblasti úrokových sadzieb úverov a ponuky úverov medzi jednotlivými krajinami je potrebný diferencovaný prístup k zlepšovaniu prístupu MSP k financovaniu zohľadňujúci konkrétne okolnosti v danej krajine;

Rôznorodosť malých a stredných podnikov

9.  pripomína Komisii, že MSP v Európe sú veľmi rôznorodé, od veľmi tradičných, rodinných podnikov až po rýchlo rastúce podniky, technologicky špičkové firmy, mikropodniky, sociálne podniky a začínajúce podniky, a že prístupy k pomoci týmto subjektom musia byť rovnako rôznorodé;

10.  zdôrazňuje, že v súčasnej situácii, keď je nedostatočný prístup k vhodným zdrojom rizikového kapitálu, najmä v počiatočných etapách, naďalej jedným z najvýraznejších obmedzení vytvárania a rozvoja firiem orientovaných na rast, akčný plán Komisie kladie veľký dôraz na rizikový kapitál ako na možný spôsob financovania podporujúceho rast; zdôrazňuje však, že tento druh financovania je vhodný iba pre malý počet MSP a že bankové úvery zostávajú naďalej hlavným zdrojom financovania;

11.  zdôrazňuje, že neexistuje univerzálny spôsob financovania, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj širokej škály prispôsobených programov, nástrojov a iniciatív od kapitálových nástrojov (ako sú tzv. podnikateľskí anjeli, kolektívne financovanie a multilaterálne obchodné systémy) cez kvázikapitálové nástroje (napríklad mezanínové financovanie) až po dlhové nástroje (napríklad podnikové dlhopisy s nízkou hodnotou, nástroje a platformy na poskytovanie záruk) v partnerstvách medzi bankami a inými subjektmi zapojenými do financovania MSP (účtovníci, združenia podnikov či MSP alebo obchodné komory) s cieľom podporovať podniky v ich počiatočnej fáze, fáze rastu a fáze transferu, a to so zreteľom na ich veľkosť, obrat a potreby v oblasti financovania;

12.  zdôrazňuje, že Komisia by mala klásť dôraz na významnú úlohu, ktorú môže akciový trh zohrávať pri zlepšovaní prístupu k likvidite pre MSP, ako aj investorov v rozličných etapách; pripomína, že akciové trhy určené osobitne pre MSP už v eurozóne existujú a boli navrhnuté v reakcii na osobitné trhové požiadavky a požiadavky v oblasti financovania;

Zraniteľnosť MSP

13.  žiada Komisiu, aby nové právne predpisy týkajúce sa MSP podrobila celkovému a inkluzívnemu posúdeniu vplyvu vrátane komplexného testu, pričom sa zohľadnia potreby a výzvy, ktorým musia MSP čeliť;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že MSP sú často na konci dlhého dodávateľského reťazca, a preto sú najviac postihnuté oneskorenými platbami a krátkymi platobnými lehotami; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá dôrazne nabáda členské štáty, aby urýchlili vykonávanie smernice o oneskorených platbách;

15.  zdôrazňuje skutočnosť, že prieskumy Komisie ukazujú, že nielen prístup k financiám, ale aj prístup ku zručnostiam vrátane manažérskych zručností a finančných a účtovníckych znalostí sú kritickými faktormi pre prístup MSP k finančným prostriedkom, pre ich inovácie, konkurencieschopnosť a rast; domnieva sa, že uplatňovanie finančných nástrojov EÚ by preto malo byť spojené s poskytovaním vhodných ého systémov poradenstva a odborného vedenia a služieb pre podniky založených na poznatkoch;

16.  považuje za potrebné podporovať MSP na miestnej úrovni v záujme vytvorenia politík na podporu podnikania, zlepšenie situácie MSP počas celej ich životnosti a pomoc MSP pri získavaní prístupu na nové trhy; domnieva sa, že uznávanie a výmena osvedčených postupov sú kľúčové prvky tejto politiky;

Profesionalizácia podnikania

17.  poznamenáva, že nedostatočné vedomosti podnikateľov o základoch financovania obmedzujú kvalitu podnikateľských plánov a následne aj úspech žiadostí o úver; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali potenciálnym podnikateľom podporu v oblasti odborného vzdelávania, a podporovali partnerstvá medzi bankami, obchodnými komorami, podnikateľskými združeniami a účtovníkmi;

18.  domnieva sa, že podnikanie žien je nevyužitým zdrojom pre rast a konkurencieschopnosť EÚ, ktorý by sa mal podporovať a posilňovať, a že by sa mali odstrániť všetky prekážky, ktorým ženy čelia na pracovnom trhu;

19.  domnieva sa, že do systémov základného vzdelávania by mal byť zahrnutý rozvoj podnikateľských zručností a programy poskytujúce vedomosti o tom, ako fungujú a vzájomne sa ovplyvňujú trh, hospodárstvo a finančný systém; je presvedčený, že dobre pripravený podnikateľský plán je prvým krokom k lepšiemu prístupu k finančným prostriedkom a k životaschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania bezodkladne zahrnuli finančné vzdelávanie; v tejto súvislosti podporuje program Erasmus pre mladých podnikateľov navrhnutý s cieľom propagovať podnikateľskú kultúru a rozvíjať jednotný trh a konkurencieschopnosť;

20.  domnieva sa, že potrebujeme osobitnú stratégiu pre začínajúce podniky a finančné nástroje na uskutočňovanie inovatívnych projektov a rozvoj kreativity mladých podnikateľov;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa už uplatňujú niektoré najlepšie postupy v oblasti zlepšovania prípravy podnikateľov; vyzýva Komisiu, aby podporovala ich uplatňovanie v ostatných členských štátoch;

22.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné pravidelne a v zjednodušenej forme informovať podnikateľov, potenciálnych podnikateľov a banky o iniciatívach v oblasti odbornej prípravy, financovaní z prostriedkov EÚ a programoch pre MSP na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pretože musia využívať všetky dostupné možnosti a opatrenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú informovanosť národných organizácií MSP o iniciatívach a návrhoch politík EÚ;

23.  vyzýva na intenzívnejšie úsilie v oblasti komunikácie zo strany skupiny EIB s cieľom propagovať finančné programy v komunite MSP v spolupráci s organizáciami MSP;

24.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytovať poradenstvo podnikateľom, ktorí vyhlásili úpadok, keďže 15 % podnikov, ktoré ukončujú činnosť, tak robí kvôli úpadku; podporuje zjednodušenie a skrátenie konkurzného konania, aby príslušní podnikatelia dostali druhú šancu, keďže podniky založené týmito ľuďmi by si mohli počínať lepšie;

Transparentnosť

25.  poznamenáva, že veritelia majú vo všeobecnosti lepšie znalosti o úverových nástrojoch než podnikatelia a že podnikatelia by mali s veriteľmi lepšie komunikovať o svojom podnikateľskom pláne a dlhodobej stratégii; zdôrazňuje, že táto informačná medzera vytvára ťažkosti pri prejednávaní žiadostí o úver; uznáva, že je potrebné, aby MSP dostávali osobitne prispôsobené rady v oblasti úverových možností; vyzýva Komisiu, aby podporovala zdieľanie najlepších postupov týkajúcich sa konkrétnych riešení pre dialóg, spoluprácu a výmenu informácií medzi veriteľmi a podnikateľmi; vyzýva Komisiu, aby posilňovala dialóg a spoluprácu medzi podnikateľmi a veriteľmi;

26.  zdôrazňuje, že veritelia by mali transparentným spôsobom stanoviť jasné a presne určené kritériá pre žiadosti o financovanie; zdôrazňuje, že ak veriteľ úplne alebo čiastočne zamietne žiadosť o úver, musí primerane a konštruktívne informovať podnikateľa o dôvodoch zamietnutia; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné usmernenia týkajúce sa tohto konštruktívneho prístupu k transparentnosti;

27.  poznamenáva, že v prípade predčasného splatenia úveru musia MSP uhradiť veriteľovi finančnú stratu, a často aj pokutu, čo vedie k príliš vysokým celkovým nákladom; vyzýva Komisiu, aby navrhla väčšiu transparentnosť všetkých zmlúv o predčasnom splatení úverov pre MSP a preskúmala možnosť stanoviť strop, ktorý by obmedzoval náklady na tento druh operácií;

28.  konštatuje, že MSP čelia čoraz prísnejším požiadavkám vrátane osobných záruk, ak chcú získať financovanie od úverových inštitúcií; konštatuje, že vyššie úrokové miery môžu viesť k väčšiemu počtu necenových podmienok vrátane osobných záruk; preto sa domnieva, že právne predpisy potrebné na reguláciu finančného sektora musia výslovne chrániť a podporovať účinné poskytovanie úverov reálnej ekonomike, a najmä MSP;

29.  vyzýva členské štáty, aby obmedzili administratívnu záťaž spojenú so zakladaním a fungovaním MSP, a to so zreteľom na rozdiely medzi krajinami v tejto oblasti, ktoré bránia dokončeniu jednotného trhu; zdôrazňuje, že je dôležité znížiť počet dní potrebných na založenie nového podniku; žiada Komisiu, aby preskúmala najlepšie možné postupy, ktoré by sa mali zaviesť v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť pre MSP jednotné identifikačné číslo uložené v jednotnej európskej databáze MSP obsahujúcej všetky finančné údaje, čo by MSP uľahčilo podávanie žiadostí o účasť na programoch EÚ a vnútroštátnych programoch a o poskytnutie finančných prostriedkov z týchto programov; pripomína, že pri zavádzaní takéhoto identifikačného čísla MSP je nutné venovať pozornosť zásadám ochrany údajov;

30.  víta návrh Komisie na presadzovanie používania kvalitatívneho ratingu ako doplnkového nástroja k štandardnému kvantitatívnemu posúdeniu úverovej bonity MSP;

Nové spôsoby financovania

31.  víta nové programy financovania vytvorené Komisiou, ktoré zohľadňujú osobitné charakteristiky MSP; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala financovanie z prostriedkov EÚ prispôsobené MSP; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť roztrieštenosti financovania a že financovanie môže byť účinné iba vtedy, keď je schopné pokryť podstatnú časť potrieb daných MSP;

32.  je pevne presvedčený, že finančné krytie určené na dlhové a kapitálové finančné nástroje v rámci programov COSME a Horizont 2020 by sa malo podstatne zvýšiť a prístup MSP k týmto prostriedkom by sa mal výrazne zlepšiť;

33.  zastáva názor, že Komisia by mala preskúmať spôsoby, ako zlepšiť európsky kvázi kapitálový trh, najmä mezanínové financovanie; odporúča, aby Komisia preskúmala, ako posilniť nástroj EIF pre mezanínové financovanie pre rast, a aby preskúmala nové mezanínové produkty, napríklad záruku za mezanínové úvery; okrem toho navrhuje, aby sa poskytli údaje a analýzy týkajúce sa finančných nástrojov, a to s cieľom odstrániť prekážky kladené finančným sprostredkovateľom, ktorí majú záujem preskúmať úverový trh pre mezanínový kapitál v EÚ;

34.  žiada, aby sa aspoň 20 % rozpočtu programu Horizont 2020 vyčlenilo na MSP;

35.  poznamenáva, že MSP a úverové inštitúcie široko oceňujú a využívajú kapitálové záruky; víta úsilie Komisie v tejto veci; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodný rámec pre kapitálové záruky;

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodný, prispôsobený regulačný rámec pre poskytovateľov financovania pre MSP, ktorý pre nich nebude priveľkou záťažou a získa si tiež dôveru investorov (podľa európskych právnych predpisov o účtovných štandardoch, smernice o prospekte, smernice o transparentnosti, smernice o zneužívaní trhu a smernice MiFID);

37.  víta dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady z 28. a 29. júna 2012 zvýšiť kapitál EIB o 10 miliárd EUR, čo skupine EIB umožní zvýšiť jej úverovú kapacitu v rámci Únie v období rokov 2012 – 2015 o zhruba 60 miliárd EUR a pákovým efektom dosiahnuť zhruba 180 miliárd EUR celkových investícií, a teda zohrať vítanú úlohu v rámci spoločného úsilia o podporu európskeho hospodárstva; víta skutočnosť, že EIB medzi svojimi úverovými prioritami výslovne uvádza potrebu rozšíriť rady bankových partnerov v oblasti poskytovania úverov MSP tak, aby zahŕňali nových finančných a nekonvenčných sprostredkovateľov; zdôrazňuje, že tento nový záväzok nesmie oslabovať súbežné úsilie o posilnenie a zlepšenie spoločných nástrojov financovaných EIB a rozpočtom Únie, ktoré sa používajú na zdieľanie rizika a nadobúdanie majetkových účastí; so zreteľom na tieto skutočnosti vyzýva Komisiu, aby posilnila a optimalizovala nástroje programov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu s rozdelením rizika pre portfóliá kapitálového alebo mezanínového financovania poskytovaného finančnými inštitúciami (sprostredkovateľmi) MSP; uznáva, že politika súdržnosti je jedným z hlavných zdrojov finančnej podpory MSP a že financovanie programov v rámci štrukturálnych fondov, zníženie byrokracie a väčšia rýchlosť a efektívnosť sú nevyhnutné z hľadiska podpory obnovy hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ;

38.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla trvalú európsku záručnú platformu v rámci Európskeho investičného fondu s cieľom uľahčiť prístup MSP k financovaniu, čo by zlepšilo rozvoj záruk alebo úverových produktov založených na európskych zárukách a znížilo požiadavky na bankový kapitál a rizikovú expozíciu finančných sprostredkovateľov;

39.  nabáda EIB, aby nadviazala na svoju iniciatívu mikrofinancovania projektov a rozvíjala tak svoj príspevok k dosahovaniu priorít politík EÚ v oblasti sociálneho začleňovania;

40.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch dosahujú úspory domácností na bankových účtoch rekordnú výšku, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa vklady znižujú z dôvodu vplyvu krízy; zdôrazňuje, že vytvorenie náležitého rámca stimulov s cieľom aktivovať tieto úspory domácností by malo uľahčiť prístup MSP k domácemu aj cezhraničnému financovaniu a viesť k posilneniu hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na aktiváciu týchto úspor, napríklad zavedením stimulov založených na najlepších postupoch uplatňovaných v členských štátoch;

41.  poznamenáva, že MSP prispievajú k aktivácii obyvateľstva v regiónoch, v ktorých je miera zamestnanosti nižšia, pričom stimulujú rast zamestnanosti a pomáhajú uspokojovať momentálne potreby obyvateľov, čím prinášajú pozitívny vplyv na rozvoj miestnych spoločenstiev; preto je presvedčený, že rozvoj MSP je jedným zo spôsobov, ako znížiť rozdiely na vnútroštátnej úrovni;

42.  víta podporu poskytovanú MSP a mikropodnikom prostredníctvom iniciatív, ako sú program EÚ v oblasti sociálnej zmeny a sociálnej inovácie (PSCI), program Tvorivá Európa (vrátane záručného nástroja pre pôžičky pre kultúrny a kreatívny priemysel), COSME a Horizont 2020, pričom všetky z nich poskytujú nové spôsoby rozvoja zručností a znalostí, ktoré umožňujú MSP a mikropodnikom dynamický rozvoj;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali možnosťami zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre MSP, ktoré sú zamerané na poskytovanie inovatívnych prác, dodávok alebo služieb verejnému sektoru; žiada najmä opatrenia na zlepšenie podmienok financovania zabezpečením toho, že rizikový kapitál a iné príslušné zdroje financovania plne uznajú potenciál rastu, ktorý majú inovatívne podniky spolupracujúce s partnermi z verejného sektora na projektoch obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ako aj v rámci partnerstiev v oblasti inovácií;

44.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia prístupu MSP k verejným zákazkám a reálnej možnosti plniť takéto zmluvy je nevyhnutný spravodlivý, otvorený a transparentný regulačný rámec EÚ pre verejné obstarávanie a primerané, transparentné a nediskriminačné presadzovanie smernice Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(3) ;

45.  dodáva, že treba prijať opatrenia s cieľom zaistiť, aby zjednodušenie cezhraničnej činnosti pre MSP zároveň neuľahčilo cezhraničnú činnosť v kontexte fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, a to najmä v odvetví stavebníctva;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 102.
(2) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6.
(3) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

Posledná úprava: 30. októbra 2014Právne oznámenie