Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2297(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0209/2013

Predkladané texty :

A7-0209/2013

Rozpravy :

PV 01/07/2013 - 21
CRE 01/07/2013 - 21

Hlasovanie :

PV 02/07/2013 - 9.13

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0300

Prijaté texty
PDF 412kWORD 41k
Utorok, 2. júla 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Modrý rast – zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu
P7_TA(2013)0300A7-0209/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ (2012/2297(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. septembra 2012 s názvom Pokrok dosiahnutý v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (COM(2012)0491) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2012)0255),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Limassolu z 8. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára rámec pre územné plánovanie námorného priestoru a integrované riadenie pobrežných oblastí (COM(2013)0133),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. októbra 2012 s názvom Prehľad politík, právnych predpisov a iniciatív EÚ v súvislosti s morským odpadom (SWD(2012)0365),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352)

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. januára 2009 s názvom Oznámenie a akčný plán so zreteľom na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok (COM(2009)0010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie zo 7. júna 2006 s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (COM(2006)0275),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o vplyve cestovného ruchu v pobrežných regiónoch z hľadiska regionálneho rozvoja(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria(6) ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2013 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybolov (A7-0209/2013),

A.  keďže vyše 70 % zemského povrchu pokrývajú oceány a moria, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení dlhodobých výziev, ktorým čelí EÚ, ako sú zmena klímy a celosvetová konkurencieschopnosť;

B.  keďže v EÚ existuje šesť hlavných pobrežných oblastí (Atlantický oceán, Severné more, Baltické more, Čierne more, Stredozemné more a najodľahlejšie regióny), ktoré sa navzájom líšia z hľadiska svojich územných zdrojov a druhu činností, ktoré sa tam vykonávajú;

C.  keďže približne polovica európskeho obyvateľstva žije pozdĺž 89 000 km európskeho pobrežia a je preto dôležité, aby regionálne a miestne orgány vzali tento demografický tlak do úvahy pri vykonávaní politiky vo verejnom záujme;

D.  keďže technologický pokrok a hľadanie nových zdrojov udržateľného rastu by mali podľa očakávania prispieť k zvýšeniu objemu námorného hospodárstva na 590 miliárd EUR do roku 2020, ktoré by malo celkovo zabezpečiť 7 miliónov pracovných miest;

E.  keďže k očakávanému nárastu ľudskej činnosti dôjde v citlivom námornom prostredí, z ktorého je zdravých iba 10 % morských oblastí a 2 % morských druhov, čo dokazuje, že námorné ekonomické činnosti by nemali oslabovať morskú udržateľnosť;

F.  keďže investície do prírodného a ľudského kapitálu majú zásadný význam na splnenie súčasných výziev, predovšetkým na to, aby ľudská činnosť bola ekonomicky a sociálne udržateľná, aby sa zaistili podmienky šetrné k životnému prostrediu a dosiahlo sa prispôsobenie zmene klímy s cieľom bojovať proti erózii pobrežia a morskej acidifikácii a zachovať biodiverzitu, pričom sa zohľadní, že zdravé, produktívne ekosystémy sú rozhodujúce pre rozvoj udržateľného, konkurencieschopného modrého hospodárstva;

G.  keďže veľkosť a rozsah vplyvu kľúčových oblastí stratégie modrého rastu na životné prostredie sú veľmi neisté a potenciálne škodlivé vzhľadom na naše obmedzené poznatky o zložitosti morských ekosystémov, a preto sa musí súvisiace rozhodovanie riadiť zásadou predbežnej opatrnosti zakotvenej v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

H.  keďže pobrežná a námorná politika by sa mala začleniť do všeobecného rámca programového obdobia 2014 – 2020, a to aj s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v stratégii Európa 2020;

I.  keďže cieľ – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast pobrežných a ostrovných oblastí musí byť podložený dôkladnou analýzou systémových a štrukturálnych nevýhod, ktoré charakterizujú tieto oblasti;

J.  keďže ostrovný systém EÚ má v oblasti námornej dopravy výrazne vyššie náklady než ostatné pobrežné oblasti EÚ;

K.  keďže sezónnosť cestovného ruchu výrazne zhoršuje rozvoj pobrežných a ostrovných oblastí a na riešenie tohto problému by sa mala vytvoriť stratégia;

L.  keďže je potrebná koordinácia medzi makroregionálnou stratégiou a príslušnými akčnými plánmi pre morské oblasti Európskej únie;

M.  keďže táto správa je plánom Parlamentu na ďalší rozvoj modrého rastu;

Všeobecný rámec

1.  víta oznámenie Komisie o modrom raste, ktorý predstavuje námorný rozmer stratégie Európa 2020 a jasne poukazuje na potenciál námorného hospodárstva pri tvorbe inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a pracovných príležitostí;

2.  víta správu Komisie o pokroku integrovanej nármornej politiky EÚ; potvrdzuje svoju podporu integrovanej námornej politike a zdôrazňuje, že presadzovanie tejto politiky je naďalej hlavným nástrojom posilnenia modrého rastu;

3.  uznáva, že moria a oceány budú v rámci celosvetového hospodárskeho rastu v budúcnosti zohrávať čoraz zásadnejšiu úlohu; domnieva sa, že stratégia modrého rastu ako súčasť integrovanej námornej politiky podporí rozvoj synergie a koordinovaných politík, čím vytvorí európsku pridanú hodnotu a prispeje k vytváraniu pracovných miest v námornom odvetví;

4.  nazdáva sa, že na zvyšovanie konkurencieschopnosti odvetví námorného hospodárstva Únie na celosvetovom trhu musia miestne, regionálne a vnútroštátne európske orgány vytvárať potrebné podmienky pre rast, a to konkrétne vytváraním námorných priestorových plánovacích systémov, modernizáciou infraštruktúry, vytváraním prístupu k odborným zručnostiam a zabezpečením financovania; zdôrazňuje význam výmeny informácií a osvedčených postupov medzi jednotlivými úrovňami verejných orgánov prostredníctvom vytvorenia osobitnej platformy EÚ;

5.  konštatuje, že zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov bude výzvou pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v odvetví modrého rastu, a preto víta iniciatívy, ako sú nové predpisy upravujúce fondy rizikového kapitálu, ktoré uľahčia prístup malých a stredných podnikov k financovaniu;

6.  nazdáva sa, že v období, keď členské štáty znižujú verejné investície, je naliehavo potrebné, aby politiky rozvoja, a predovšetkým nákladné projekty, najmä projekty v oblasti dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry, dostali v programovacom období 2014 – 2020 a po ňom primerané financovanie; vyzýva členské štáty, aby nasmerovali dostupné finančné nástroje a európske financovanie na projekty modrého hospodárstva;

7.  zdôrazňuje, že je najmä v budúcom viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 dôležité zohľadniť osobitné potreby krajín, ktoré dostali pomoc a ktoré čelia väčším potrebám pri realizácii vysoko nákladných projektov, ako aj tých z najvzdialenejších a ostrovných regiónov, ktoré vykazujú štrukturálne obmedzenia z dôvodu svojej odľahlosti a prírodných čŕt;

8.  berie na vedomie podmienky hospodárskej krízy a sociálne problémy, ktoré majú vplyv na mnoho oblastí, najmä na ostrovoch, predovšetkým v Stredomorí, a najmä na tých, ktoré sú veľmi vzdialené od pevniny; zdôrazňuje, že odľahlosť ostrovov vo vzťahu k jednotnému trhu vystavuje tieto oblasti priemyselnej a hospodárskej stagnácii a vyľudňovaniu, a na to sa musia zamerať konkrétne opatrenia inštitúcií EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zriadenie bezcolných zón ako nástroja, ktorý by znížením daňového zaťaženia a prilákaním priamych zahraničných investícií na podporu rastu a rozvoja mohol zastaviť zostupnú špirálu, ktorá postihuje ostrovné oblasti;

9.  zdôrazňuje úlohu stratégií pre morské oblasti pri posilňovaní regionálneho rozvoja, ako aj hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti, oživovaní európskeho hospodárstva, povzbudzovaní inkluzívneho modrého rastu, pri vytváraní pracovných miest a ochrane morskej a pobrežnej biodiverzity; žiada, aby boli takéto stratégie – prostredníctvom ich prepojenia so súčasnými a budúcimi makroregionálnymi stratégiami – účinne uvedené do praxe pre všetky európske morské oblasti a aby boli na ich vykonávanie poskytnuté primerané finančné a správne zdroje EÚ; nazdáva sa, že úloha, ktorú regióny zohrávajú v vypracúvaní stratégií morských oblastí, sa musí posilniť; v tejto súvislosti uznáva prínos územnej a cezhraničnej spolupráce k riešeniu problémov, ktorým čelia pobrežné a prímorské regióny;

10.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s realizáciou stratégií EÚ pre región Baltského mora a pre oblasť Atlantického oceánu a pripomína svoju žiadosť adresovanú Komisii o vypracovanie stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora;

11.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby dôrazne podporovali vytváranie regionálnych a cezhraničných námorných zoskupení; vyzdvihuje strategický význam takýchto zoskupení ako centier excelentnosti pre ekonomické aktivity súvisiace s modrým rastom; verí, že ich rozvoj bude podporovať výmenu poznatkov a osvedčených postupov, vytvárať súčinnosť medzi rôznymi odvetviami modrého hospodárstva a pomôže pritiahnuť investície;

12.  zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi stratégiou modrého rastu a zmenou klímy a prízvukuje, že všetky námorné činnosti musia byť v súlade so stratégiou EÚ v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom prispieť k väčšej odolnosti Európy voči zmene klímy;

13.  zdôrazňuje najmä, že intenzívnejšia hospodárska činnosť spojená s modrým rastom sa nesmie vykonávať na úkor morských a pobrežných ekosystémov, ktoré sú mimoriadne citlivé a sú medzi prvými, ktoré trpia dôsledkami zmeny klímy; zdôrazňuje, že modrý rast musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi a prístupe založenom na ochrane ekosystémov rámcovej smernice o morskej stratégii, ako aj smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní, a že je v prípade neistoty potrebné dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti; zdôrazňuje, že všetky hospodárske činnosti spojené s modrým rastom by mali zabezpečiť námornú bezpečnosť a ochranu;

14.  so znepokojením berie na vedomie vplyv morského odpadu vo všetkých európskych moriach a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na úplnú implementáciu a presadzovanie príslušných smerníc EÚ, okrem iného smernice o odpadovom hospodárstve, prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad, kvalite vody a námornej stratégii;

15.  zdôrazňuje, že všetky morské aktivity vrátane činností, ktoré sa uskutočňujú v rámci integrovanej námornej politiky, by sa mali realizovať v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve; podčiarkuje potrebu spoločného prístupu EÚ k prieskumu, využívaniu, ochrane a riadeniu morských prírodných zdrojov, čím sa zaručí efektívne a bezpečné vymedzenie výhradných hospodárskych zón medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v súlade s medzinárodným právom;

16.  zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu právnej istoty pre všetky zainteresované strany, ktoré chcú investovať do námorných oblastí, a odporúča prijatie nových motivačných opatrení, ktoré zabezpečia lepšie využívanie výhradných hospodárskych zón členských štátov;

Územné plánovanie námorného priestoru a integrované riadenie pobrežných oblastí

17.  víta legislatívny návrh Komisie na územné plánovanie námorného priestoru (MSP) a integrované riadenie pobrežných oblastí (ICZM) ako opatrenia potrebné na riadenie rastúceho počtu námorných a pobrežných činností a ochranu životného prostredia v moriach, ktoré zaručia vyváženú súbežnú existenciu rôznych aktivít a z bránia konfliktom v súvislosti s využívaním pobrežných a morských oblastí; považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné zvoliť si prístup k riadeniu ľudských činností na pobreží a na mori, ktorý je založený na ekosystémoch;

18.  konštatuje, že od územného plánovania pobrežného priestoru sa očakáva, že prispeje k zníženiu podnikateľských nákladov a zlepší investičnú klímu, kým integrované riadenie pobrežných oblastí by malo uľahčiť koordináciu činností v pobrežných oblastiach a priniesť celkové zlepšenie ich riadenia;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili šírenie najlepších postupov a poučenie sa z prípravných činností v tejto oblasti, pretože medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely, čo sa týka vývoja systémov riadenia morských a pobrežných oblastí; domnieva sa však, že v tejto oblasti je potrebný individuálny prístup, aby členské štáty mali pri vykonávaní usmernení EÚ pre plánovanie morských a pobrežných činností možnosť zohľadniť na základe spolupráce s miestnymi orgánmi miestne osobitosti a potreby;

20.  domnieva sa, že v rámci územného plánovania je potrebné posilniť rozhranie medzi pevninou a morom, aby sa zachovala nepretržitosť ľudských činností a dodávateľského reťazca a aby sa zaručilo náležité prepojenie pobrežných oblastí s ich vnútrozemím; domnieva sa, že by sa tým pomohlo predísť tomu, aby sa k pobrežným oblastiam pristupovalo ako k hraniciam;

21.  zdôrazňuje, že medzery vo vedeckých poznatkoch o námorných činnostiach a ich prostredí predstavujú prekážky územného plánovania, a poukazuje na význam iniciatívy „poznatky o mori 2020” a jej konkrétnych cieľov, ako je zmapovanie morského dna v európskych vodách do roku 2020; domnieva sa, že morské dno by sa malo jednotne zmapovať, aby k informáciám mohli mať prístup zainteresované európske orgány, najmä výskumné centrá, univerzity a verejné inštitúcie;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom zrealizovať plán mapovania a monitorovania stroskotaných lodí a archeologických nálezísk pod vodou, ktoré sú dôležitou súčasťou historického a kultúrneho dedičstva Únie; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť pochopenie a preskúmanie takýchto nálezísk a prispieť k predchádzaniu rabovania, ktorému sú vystavené, čím sa umožní ich náležitá ochrana;

Zručnosti a zamestnanosť v námornom odvetví

23.  nazdáva sa, že celková zamestnanosť v modrom hospodárstve môže do roku 2020 presiahnuť odhadovaný počet 7 miliónov pracovných miest, ak ju podporia opatrenia odbornej prípravy zamerané na zaručenie prítomnosti mobilnej pracovnej sily s dostatočnými schopnosťami a skúsenosťami;

24.  pripomína svoju výzvu na výrazné zlepšenie pracovných, zdravotných a bezpečnostných podmienok v námorných povolaniach; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v tejto oblasti s cieľom zlepšiť istoty týkajúce sa zamestnania a zvýšiť príťažlivosť pracovných miest v hospodárstve modrého rastu a v súvisiacich odvetviach;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby primeranými prostriedkami zlepšila pracovné podmienky námorníkov, aby začlenila Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave do práva Únie a aby navrhla program kvalifikácie a odbornej prípravy námorníkov, najmä náboru mladých ľudí vrátane osôb z tretích krajín;

26.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala a podporovala regionálne úsilie o hodnotenie zručností a povolaní, ktoré budú v odvetviach modrého hospodárstva žiadané, a zabezpečila, že iniciatívy ako „panoráma zručností EÚ” budú odrážať potreby modrého hospodárstva;

27.  domnieva sa, že Komisia by mala spolu s členskými štátmi navrhnúť akčný plán na podporu povolaní, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené s modrým hospodárstvom, s cieľom prilákať záujemcov;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy povzbudzujúce mobilitu pracovníkov medzi hospodárskymi odvetviami a členskými štátmi, ako sú viacročný program výmeny študentov, učiteľov a poskytovateľov odbornej prípravy podľa vzoru programu Erasmus; podporuje spoluprácu medzi podnikmi a poskytovateľmi odbornej prípravy s cieľom pripravovať absolventov na prácu v nových oblastiach;

29.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zástupcami odvetvia námorného hospodárstva a poskytovateľmi odbornej prípravy s cieľom vytvoriť a financovať európske rady pre odvetvové zručnosti a zamestnanosť, ktoré by mali registrovať pracovné miesta, zmeny požadovaných zručností a súvisiace potreby odbornej prípravy;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívu na podnietenie mobility výskumných pracovníkov, najmä v pobrežných oblastiach, najmä pokiaľ ide o oblasti cestovného ruchu, energetiky a biotechnológií, v súlade s programom Erasmus, ktorá by sa mala realizovať ako priorita v obdobiach mimo turistickej sezóny, aby sa udržateľným spôsobom vyvážili záplavy ľudí smerujúce do čoraz citlivejších ekosystémov a súčasne zabezpečilo optimálne využívanie infraštruktúry pobrežných oblastí a ostrovov;

Výskum a inovácia

31.  berie na vedomie výskumné kapacity EÚ, ktoré sú špičkou na svetovej úrovni, v námorných oblastiach a ich význam pre opodstatnenú tvorbu politiky a podnikanie stimulované inováciami, ale aj ťažkosti, s ktorými sa podniky stretávajú pri uvádzaní výsledkov výskumu na trh;

32.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020, obsahujúci jednoduchšie postupy a lepšiu podporu pre inovácie, by mohol pre morský a námorný výskum znamenať významnú pomoc, pokiaľ ide o posilnenie uvádzania na trh, a to na základe skúseností projektov „Oceány zajtrajška“;

33.  vyzýva Komisiu, aby do roku 2014 aktualizovala svoju európsku stratégiu pre morský a námorný výskum navrhnutím konkrétnych opatrení na zlepšenie súčinnosti a šírenia znalostí medzi výskumníkmi EÚ;

34.  poznamenáva, že len zdravé morské ekosystémy môžu byť základom stabilného a udržateľného modrého hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby naďalej skúmala kumulatívny účinok využívania morského prostredia ľuďmi a ich morských aktivít vo všetkých sektoroch;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zodpovedajúce dlhodobé monitorovanie životného prostredia a preskúmala systémy včasného varovania;

36.  vyzdvihuje význam projektov, ako je európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODNET), pre podporovanie výmeny a dostupnosti výskumných údajov;

Lodná doprava a výstavba lodí

37.  so znepokojením konštatuje, že lodnú dopravu v EÚ naďalej sťažuje administratívna a colná byrokracia, ktorá ohrozuje víziu európskeho priestoru námornej dopravy a zabraňuje rastu v tomto odvetví, najmä v námornej kabotážnej doprave a na námorných diaľniciach; domnieva sa, že je potrebné rozvíjať jednotný súbor pravidiel pre lodnú dopravu v rámci Únie, pretože má zásadný význam pre zabezpečovanie voľného pohybu tovaru a osôb vo vodách EÚ;

38.  vyjadruje spokojnosť s úspešnosťou pilotného projektu Blue Belt a vyzýva Komisiu, aby pripravila potrebné legislatívne návrhy na vytvorenie tzv. modrého pásu vrátane revízie colného zákonníka EÚ do konca roka 2013;

39.  zdôrazňuje že podpora námornej dopravy prispeje nielen k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, ale aj k dosiahnutiu cieľa stanoveného v Bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru, konkrétne k presunu 50 % cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vodnú dopravu do roku 2050;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť úlohu námorných diaľnic ako hlavných európskych koridorov, a prízvukuje, že na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti európskej námornej dopravy je nevyhnutné vytvoriť hladko fungujúce dopravné reťazce na prepravu osôb a nákladu všetkými druhmi dopravy; vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o pokroku, rozvoji a budúcnosti námorných diaľnic; zastáva názor, že väčšie ostrovy budú v plnej miere začlenené do námorných diaľnic, aby sa zlepšila ich dostupnosť a aby sa zvýšila ich ekonomická konkurencieschopnosť;

41.  zdôrazňuje, že pre udržateľnú podporu námornej dopravy, udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť v námornej oblasti a udržateľné environmentálne normy v tejto odvetví má kľúčový význam námorná bezpečnosť; zdôrazňuje, že by sa mala uplatňovať zásada prevencie s cieľom predvídať nové riziká a predchádzať všetkým druhom katastrof v námornej doprave; poznamenáva, že opatrenia v tejto oblasti sa musia prijímať v rámci EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni, a to najmä v rámci Medzinárodnej námornej organizácie;

42.  zdôrazňuje, že uplatňovanie tretieho balíka predpisov v oblasti námornej bezpečnosti zlepšuje kvalitu lodí plaviacich sa pod európskymi vlajkami, zlepšuje prácu, ktorú vykonávajú klasifikačné spoločnosti, kontrolu v prístavoch, ako aj monitorovanie plavidlovej dopravy, vyšetrovanie nehôd a ochranu obetí; vyzýva členské štáty, aby urýchlili efektívne uplatňovanie tohto legislatívneho balíka;

43.  zdôrazňuje, že politika v oblasti námornej dopravy by mala zohľadňovať všetky náležité obavy z hľadiska hospodárstva, životného prostredia a verejného zdravia; vyzýva Komisiu, aby intenzívne sledovala dosah, aký má dodržiavanie požiadaviek v oblasti životného prostredia a verejného zdravia odvetvia na lodnú dopravu EÚ, a aby v prípade potreby navrhla osobitné opatrenia na potlačenie negatívnych účinkov na jeho konkurencieschopnosť; poznamenáva, že požiadavky právnych predpisov týkajúce sa šrotovania lodí a obsahu síry v lodných palivách by mali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, a pritom účinne chrániť cieľ presunu dopravy z ciest na moria, v súlade s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne posilnili úsilie o dosiahnutie medzinárodnej dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, pričom by sa mal zohľadniť zvyšujúci sa dosah emisií skleníkových plynov z lodí;

45.  poukazuje na to, že ekologické palivá sú LNG môžu zohrávať dôležitú úlohu v dosahovaní cieľa EÚ v oblasti znižovania emisií CO2 z palív námorných lodí v EÚ do roku 2050 aspoň o 40 %;

46.  zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj účinných a udržateľných prístavných služieb a infraštruktúr, ktoré by boli na úrovni výziev týkajúcich sa očakávaného rastu lodnej dopravy, zníženia hluku a znečistenia životného prostredia, prechodu od pozemnej k námornej doprave a ktoré by zaisťovali plynulý prechod, pokiaľ ide o cestujúcich a tovar, od jedného druhu dopravy k druhému; vyslovuje sa za to, aby sa v európskych prístavoch súčasne rozvíjala oprava a zošrotovanie lodí;

47.  upozorňuje na možnosť zriadenia logistických platforiem na uľahčenie dopravy tovaru medzi Európou a ostatnými svetovými ekonomikami; zdôrazňuje strategický význam námornej dopravy a prepojení medzi najvzdialenejšími regiónmi a inými pevninskými územiami;

48.  zdôrazňuje, že odvetvie výstavby lodí EÚ má potenciál zvýšiť svoj podiel na raste a zamestnanosti tým, že vyčerpá možnosti vyplývajúce z dopytu po tzv. čistých lodiach (vrátane energetickej efektívnosti a znižovania oxidov síry a dusíka), ako i po plavidlách a štruktúrach vhodných na výstavbu, inštaláciu a prevádzku pobrežných veterných elektrární; vyzýva odvetvie výstavby lodí EÚ, aby využilo túto príležitosť, najmä vzhľadom na očakávaný rast pobrežnej námornej dopravy pozdĺž pobrežia EÚ;

49.  vyzýva Radu, aby dosiahla dohodu s Parlamentom v prijatí nariadenia, ktoré umožní demontáž plavidiel spôsobom, ktorý rešpektuje životné prostredie a pracovné podmienky zamestnancov, čo umožní lodiarskemu priemyslu EÚ recyklovať materiály na konkurencieschopnej úrovni;

50.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila plnenie stratégie LeaderSHIP 2020 tým, že bude podporovať opatrenia, ktoré majú vyriešiť problémy, ktorým čelí európsky lodiarsky priemysel, ako sú prístup k financovaniu, zručnosti a medzinárodná konkurencieschopnosť;

Námorný a pobrežný cestovný ruch

51.  vyzýva členské štáty, aby s priamym zapojením miestnych a regionálnych orgánov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, podporovali iniciatívy zamerané na budovanie a modernizáciu udržateľnej infraštruktúry cestovného ruchu, s osobitným dôrazom na potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou, a maximálne sa snažili o odstraňovanie byrokracie a chýbajúcej transparentnosti v tomto odvetví, a pritom dodržiavali právne predpisy v oblasti životného prostredia;

52.  žiada, aby sa cestovný ruch podporoval a udržiaval ako hnacia sila pre rast a zamestnanosť v pobrežných oblastiach; domnieva sa, že zdravé životné prostredie má zásadný význam z hľadiska rozvoja akéhokoľvek druhu cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a že je preto vhodné, aby sa na jeho ochranu vynaložilo všetko potrebné úsilie; poukazuje na potrebu zabezpečiť udržateľnú infraštruktúru, ktorá umožní vytvoriť nové formy cestovného ruchu, najmä v odvetviach cestovného ruchu s vysokým rastovým potenciálom, ako napríklad ekoturistika, agroturistika a rybársky cestovný ruch a udržateľné vodné športy; víta iniciatívy, ktoré podporujú stratégie cezhraničného cestovného ruchu na základe morských oblastí;

53.  zdôrazňuje, že erózia európskeho pobrežia, ochrana dedičstva zahŕňajúceho životné prostredie a faunu, ako aj zlepšenie kvality vody sú naďalej dôležitými otázkami, ktoré treba riešiť; zdôrazňuje preto potrebu náležitých investícií do týchto oblastí s cieľom rozvíjať udržateľný a kvalitný cestovný ruch spojený s plážami a podmorskými činnosťami;

54.  zdôrazňuje že opatrenia na využívanie a rozvoj pobrežného, morského a námorného dedičstva sa musia plánovať súbežne s opatreniami na ochranu a obnovu;

55.  poukazuje na význam zakladania a modernizácie špecializovaných vyšších škôl (správa a hospodárenie podnikov cestovného ruchu, povolania v oblasti cestového ruchu, námornícke školy, kuchárske školy atď.) a zlepšenia poskytovania odbornej prípravy s cieľom zvýšiť kvalitu služieb a produktov v oblasti cestovného ruchu, poskytovanie nových technológií a proces prispôsobenia na zmenu klímy;

56.  vyzdvihuje potrebu zjednodušiť vízové konanie, znižovať náklady s tým spojené a návštevníkom z tretích štátov – najmä z krajín BRIC – vydávať víza na viac vstupov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a okamžite presadzovala nové, „inteligentné” spôsoby vydávania turistických víz s cieľom čo najviac zvýšiť príliv turistov;

57.  zdôrazňuje, že odvetvie výletných plavieb je pre európske prístavy a susediace miestne spoločenstvá významným ekonomickým zdrojom, čo je veľmi dôležité pri rozvoji a využívaní energeticky účinnejších lodí s nižšími emisiami; podporuje plánovanie atraktívnych programov cestovného ruchu zameraných na rozšírenie obzoru návštevníkov poukazovaním na námorný, kultúrny a historický význam prístavov

58.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych prístavov podporou a koordináciou kapacít prístavných infraštruktúr (napr. ich zosúladením s požiadavkami schengenského priestoru) tak, aby sa európske prístavy stali príťažlivejšími pre výletné lode a prospešnejšími pre miestne a rybárske spoločenstvá, čím sa im umožní, aby rozšírili svoje činnosti; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné črty prístavov na ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch;

59.  žiada, aby v projektoch na modernizáciu a rozšírenie prístavov bolo povinné vybaviť terminály pre cestujúcich a nové osobné lode zariadeniami pre osoby so zníženou pohyblivosťou;

60.  opakuje význam pobrežnej aj námornej osobnej dopravy, v prvom rade prostredníctvom trajektov a výletných lodí, a odvoláva sa na nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktoré by malo pomôcť zlepšiť kvalitu námorného cestovného ruchu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala kampaň zamerané na zvýšenie kvality osobných a výletných lodí, pokiaľ ide o práva cestujúcich, ktorá bude založená na osvedčených postupoch prevádzkovateľov;

61.  vyzdvihuje význam jachtingu a plachtárstva pre námorný cestový ruch; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so svojím nadchádzajúcim oznámením o námornom cestovnom ruchu preskúmala sociálny a hospodársky vplyv tohto odvetvia, rozsah harmonizácie a zjednodušovania predpisov EÚ, ktorými sa riadi vydávanie prevádzkových licencií, plavebné a prevádzkové podmienky, bezpečnostné požiadavky a údržba a oprava jácht, ako aj vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v tomto odvetví;

62.  podčiarkuje význam prímorského cestovného ruchu ako charakteristickej črty niektorých európskych pobrežných regiónov; vyzýva Komisiu aby uskutočnila hodnotenie vplyvu s cieľom zistiť, či by smernica 2006/123/ES mohla mať negatívny dosah na MSP v tomto odvetví, a, v prípade potreby, aby navrhla opatrenia na zmiernenie tohto dosahu a zaručenie zohľadnenia osobitných charakteristík tejto profesionálnej kategórie pri vykonávaní tejto smernice;

63.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala členské štáty, nezávislé spoločenstvá a ďalšie zúčastnené strany v pobrežných a ostrovných oblastiach, aby systematicky vypracúvali a realizovali iniciatívu „starých obchodných ciest“, ktorú Európsky parlament schválil v rozpočte na rok 2013, a to tak v stredozemskej oblasti, ako aj v iných oblastiach, najmä s cieľom diverzifikácie produktov cestovného ruchu a zníženia sezónnej povahy cestovného ruchu;

64.  vyzýva Komisiu, aby udržateľný námorný, ostrovný a pobrežný cestovný ruch zahrnula do súvisiacich opatrení a programov, ako sú programy EDEN – European Destinations of Excellence a Calypso, a aby podporovala iniciatívy na povzbudzovanie rozšírenia pobrežného, námorného a morského cestovného ruchu, pomáhala tomu, aby boli činnosti v oblasti cestovného ruchu a zamestnanie menej sezónne a aby podporovala prispôsobenie zmene klímy; v tejto súvislosti sa domnieva, že diverzifikácia cestovného ruchu môže pomôcť zvýšiť príťažlivosť námorných regiónov a umožniť im prekonať tradičný model „slnka, mora a piesku“;

65.  požaduje, aby sa podporovali prímorské strediská, pretože môžu znížiť sezónne výkyvy a vytvárať násobiaci účinok na miestne a regionálne hospodárstva začlenením rybárskych spoločenstiev a vytvorením rovnováhy medzi hospodárskym rastom a udržateľnosťou;

66.  vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy podiel a úlohu miestnej kultúry a remeselnej gastronómie pri rozvoji európskeho pobrežného cestovného ruchu; považuje za potrebné využívať a koordinovať existujúce politiky a nástroje a aby vypracúvala nové programy a opatrenia na podporu synergie predovšetkým medzi malými a strednými podnikmi (MSP) primárneho a terciárneho sektora v pobrežných oblastiach EÚ;

67.  naliehavo žiada Komisiu, aby začlenila do tzv. virtuálneho observatória cestovného ruchu časť venovanú námornému a pobrežnému cestovnému ruchu, zaisťujúcu prepojenie s výskumnými inštitútmi, podnikmi a verejnými orgánmi s cieľom povzbudiť výskum trhu, poskytovať podnikom a verejným orgánom predpovede vývoja dopytu a ponuky a vytvárať priaznivejšie podmienky podnikania, pričom sa budú poskytovať informácie o vzťahoch medzi biodiverzitou, ochranou klímy a iniciatívami v oblasti udržateľného cestovného ruchu;

Modrá energia

68.  konštatuje, že zmena klímy je jednou z hlavných hrozieb pre morskú biodiverzitu na celom svete a že energetické aspekty stratégie modrého rastu musia byť založené na energii z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti;

69.  v tejto súvislosti uznáva, dôležitosť európskych morí a oceánov pre energetickú bezpečnosť EÚ a pre diverzifikáciu jej zdrojov energie a zásobovacích trás;

70.  berie na vedomie, že potenciál veternej energie na mori, energie z morských vĺn, prílivovej a odlivovej a oceánskej teplej energie, ako aj tradičné odvetvie pobrežnej energetiky, sa môžu využiť pri vytváraní udržateľných pracovných miest v pobrežných oblastiach, znižovaní emisií a prispievaní k strednodobým a dlhodobým energetickým cieľom EÚ; upozorňuje na skutočnosť, že bude potrebné výrazne investovať do rekonštrukcie pripojení k rozvodovej sieti a do prenosovej kapacity, aby sa tento potenciál mohol využívať;

71.  zdôrazňuje, že modrá energia je prínosom pre európsku námornú ekonomiku; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prispeli k využívaniu potenciálu modrej energie tým, že budú využívať stratégie pre prímorské oblasti a budú venovať osobitnú pozornosť možnostiam, ktoré ponúkajú najvzdialenejšie regióny vďaka ich polohe a prírodným vlastnostiam;

72.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala celosvetovo poprednú úlohu EÚ v tejto oblasti rozvojom európskej priemyselnej stratégie pre modrú energiu, ako tomu bolo v minulosti v ostatných odvetviach;

73.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom oznámení prijala v tejto oblasti integrovaný prístup k rozvoju zdrojov morskej energie tak, že bude využívať synergie medzi pobrežnou energiou z vetra a iných foriem obnoviteľnej morskej energie; zdôrazňuje, že takýto prístup musí umožňovať dodávky energie z celej rady udržateľných zdrojov v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zaistenie námornej bezpečnosti a že musí tiež zahŕňať plány primeranej infraštruktúry na prepravu energie z morských zdrojov na pevninu a zabezpečiť prepojenie s konvenčnou elektrickou sieťou;

74.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s cieľom uľahčiť udržateľnú výstavbu pobrežnej energetickej rozvodnej siete v Severnom mori pre energiu z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zodpovedajúci regulačný rámec;

Rybolov a akvakultúra

75.  zdôrazňuje, že akvakultúra a rybolov by mali prispievať k udržateľnej výrobe potravín v celej Únii, ako aj k dlhodobej potravinovej bezpečnosti a ochrane spotrebiteľa; domnieva sa, že treba podporovať rozvoj a inovácie v odvetviach udržateľnej akvakultúry a spracovania rýb, a to obmedzovaním byrokracie a podporovaním vzniku pracovných príležitostí v týchto odvetviach, čím sa zvýši kvalita života v pobrežných aj vidieckych oblastiach;

76.  zdôrazňuje význam rozvíjajúcej sa udržateľnej akvakultúry na zníženie nadmerného lovu európskych populácií rýb a závislosti na dovoze rýb z tretích krajín, ktoré tvoria viac ako 60 % rýb spotrebovaných v EÚ;

77.  zdôrazňuje, že akvakultúra EÚ už zabezpečuje 80 000 pracovných miest a má potenciál významne zlepšiť hospodárstva pobrežných spoločenstiev, pričom má na pamäti odhad OSN, že produkcia chovaných rýb prekročí do roku 2019 produkciu tradičného rybolovu;

78.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich strategických usmerneniach pre akvakultúru v EÚ podporila pobrežnú akvakultúru, ktorú možno skombinovať so zariadeniami pre modrú energiu tak, aby sa znížil tlak nadmerne intenzívnej akvakultúry na pobrežné ekosystémy a na ostatné činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby jednotlivé plány integrovaného manažmentu členských štátov zjednodušovali administratívnu záťaž a vyhradenie vhodného priestoru na rozvoj týchto aktivít;

79.  zdôrazňuje dôležitosť budúceho Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ktorý po prvý raz bude prepájať financovanie integrovanej námornej politiky a rybárstva, a dôležitosť Európskej investičnej banky pri podpore udržateľného rozvoja rybárstva šetrného k životnému prostrediu, akvakultúry a spracovania rýb, ako aj pri diverzifikácii príjmov v rybárskych spoločenstvách, ktoré závisia od týchto odvetví, predovšetkým v súvislosti s maloobjemovým pobrežným rybolovom, odborným vzdelávaním žien a mládeže a priťahovaním nových podnikateľov do odvetvia;

80.  uznáva, že ochrana námorných hraníc Európy je pre členské štáty výzvou; domnieva sa, že úspešné modré hospodárstvo si vyžaduje bezpečné námorné hranice EÚ, aby sa tak mohla zaistiť ochrana morského prostredia, kontroly rybolovu, boj proti nezákonnému rybolovu a presadzovanie práva; preto upozorňuje na význam zriadenia európskej pobrežnej stráže, ktorá by koordinovala operácie a námorný dozor; zdôrazňuje význam posilňovania iniciatív regionálnej spolupráce v odvetví rybárstva;

Ťažba morských nerastných surovín

81.  uznáva existenciu priaznivých podmienok pre ťažbu morských nerastných surovín; zdôrazňuje však, že prostredie morského dna je spojené so zvyškom planéty vzájomnými vzťahmi medzi materiálom, energiou a biodiverzitou, ktoré ak sa narušia, môžu spôsobiť nepredvídateľné zmeny rybolovných zásob a stratu biodiverzity;

82.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť dôsledkom ťažby na morskom dne na životné prostredie, najmä vo vysoko citlivom morskom prostredí, podporovala súvisiace výskumné projekty, uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti a spolupracovala s orgánmi tretích štátov patriacich do tohto odvetvia a pokúsila sa rýchlejšie vypĺňať existujúce medzery vo vedeckých poznatkoch;

83.  uznáva, že efektívnejšie využívanie zdrojov spolu s rozšírením recyklačných politík predstavuje nákladovo oveľa efektívnejší a udržateľnejší prístup k plneniu našich potrieb v oblasti nerastných surovín než intenzívna ťažba podmorských zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedostatky v recyklácii surovín a vzácnych zemín prispievajú k zvyšovaniu objemu odpadu, a preto žiada opatrenia na posilnenie recyklácie, aby sa poskytla alternatíva k podmorskej ťažbe; berie na vedomie dlhodobé pracovné príležitosti, ktoré ponúka tento alternatívny prístup;

Modrá biotechnológia

84.  uznáva, že modrá biotechnológia má potenciál vytvárať vysoko kvalifikované pracovné miesta a má čo ponúknuť takým dôležitým oblastiam, ako sú zdravie, výživa a inovácie; víta zámer Komisie podporovať výskum a inovácie potrebné na podporu týchto činností v oblasti podnikania;

85.  zdôrazňuje potenciál morskej biodiverzity na odvetvie modrej biotechnológie, a to najmä v hlbokom mori, ktoré je naďalej prevažne neprebádané, no zdôrazňuje, že tento vysoko citlivý ekosystém je potrebné skúmať opatrne;

86.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila otázky a problémy týkajúce sa modrej biotechnológie (napríklad bio-nanotechnológia, biomateriály a zavedenie geneticky modifikovaných rýb, kôrovcov a mikroorganizmov) a uplatnila pri tom vedecky podložený prístup založený na zásade predbežnej opatrnosti s cieľom identifikovať, hodnotiť a riadiť súvisiace environmentálne a zdravotné riziká;

87.  vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerstvá medzi súkromným sektorom a výskumnými ústavmi, ako aj cezhraničné partnerstvá, ako je Európske biologické centrum pre morský výskum, pretože morská biotechnológia a prístup k morskej biodiverzite si vyžadujú vedecké poznatky a zložité a drahé zariadenie;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41.
(2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 30.
(6) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 531.

Posledná úprava: 1. decembra 2015Právne oznámenie