Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2092(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0338/2013

Predkladané texty :

A7-0338/2013

Rozpravy :

PV 09/12/2013 - 26
CRE 09/12/2013 - 26

Hlasovanie :

PV 10/12/2013 - 7.16

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0534

Prijaté texty
PDF 334kWORD 83k
Utorok, 10. decembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru
P7_TA(2013)0534A7-0338/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore (2013/2092(INI))

Európsky parlament,

—  so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Nadväzovanie vhodných vzťahov medzi EÚ a Európskou vesmírnou agentúrou (COM(2012)0671),

—  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou(1) ,

—  so zreteľom na závery Rady z 11. októbra 2010, 31. mája 2011, 2. decembra 2011 a 30. mája 2013,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(2) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0338/2013),

A.  keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík;

B.  keďže s ohľadom na rastúcu hospodársku súťaž nových krajín s vesmírnym programom, ako je Čína a India, už politická sila jednotlivých členských štátov EÚ nepostačuje na budúce výzvy v tomto odvetví;

C.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru predstavuje kľúčový prvok stratégie Európa 2020;

D.  keďže mnohé služby, ktoré využívajú občania v každodennom živote, priamo alebo nepriamo závisia od kozmického sektoru, ako napr. televízia, vysokorýchlostný internet, navigačné systémy alebo celoeurópsky systém automatického tiesňového volania eCall;

E.  keďže európsky kozmický priemysel vytvára ročne konsolidovaný obrat vo výške 6,5 mld. EUR a zamestnáva viac ako 34 500 osôb s vysokou odbornosťou a keďže v tomto období hospodárskych problémov by sa mal vyzdvihnúť význam tohto priemyslu ako odvetvia so silným potenciálom rastu a inovačným potenciálom a ako tvorcu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou;

F.  keďže v súčasnosti je koordinácia opatrení v oblasti politiky pre kozmický priestor medzi EÚ, členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) nedostatočná, a preto sa vyskytujú zdvojenia štruktúr a nie je možné využiť účinky súčinnosti; zdôrazňuje, že zavedením jasného rámca riadenia v kozmickom odvetví by sa dosiahli nesmierne úspory získané v dôsledku efektívnosti;

G.  keďže agentúra ESA nemá ako medzivládna organizácia žiadny formálny vzťah s Európskym parlamentom, chýba jej priama spätná väzba od občanov, ktorá je ináč zabezpečená vo všetkých oblastiach politiky Únie;

H.  keďže kozmický priemysel je odvetvie náročné na investície s nezvyčajne dlhými vývojovými cyklami, a preto stabilita pri plánovaní preň zohráva rozhodujúcu úlohu; keďže viditeľnosť, ktorú prináša, bude výrazne podnietená existenciou stabilného regulačného rámca a jasného rámca riadenia;

I.  keďže prevádzka európskeho systému nosných rakiet môže prispieť k zabezpečeniu nezávislého prístupu ku kozmickému priestoru;

J.  keďže EÚ je v súčasnosti závislá od neeurópskeho vojenského GNSS a systém Galileo bol naplánovaný a rozvíjaný pod civilným riadením a aj pod ním zostane;

K.  keďže pre európsky kozmický sektor zohráva komerčný predaj omnoho významnejšiu úlohu ako pre jeho hlavných medzinárodných konkurentov;

L.  keďže satelitné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní informácií pre rastúce odvetvia digitálnej spoločnosti a pomáhajú dosahovať ciele Digitálnej agendy EÚ;

M.  keďže podľa odhadov odborníkov by trh so službami satelitnej navigácie a pozorovania Zeme mohol za desať rokov dosiahnuť objem 300 miliárd USD a už v súčasnosti 6 % až 7 % HDP v západných členských štátoch EÚ závisí od satelitnej navigácie;

N.  keďže rastúci dopyt po bezdrôtových komunikačných službách a fyzikálne vlastnosti šírenia vĺn a s tým súvisiaci obmedzený objem frekvenčného spektra zapríčiňujú, že čoraz viac stúpa význam medzinárodného zosúladenia využívania spektier;

Politika v oblasti kozmického priestoru založená na európskych prioritách

1.  víta oznámenie Komisie o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru; domnieva sa, že Komisia by sa mala sústrediť na vymedzený počet opatrení týkajúcich sa priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru, ako sa uvádza v tomto oznámení, aby sa skutočne využil potenciál rastu kozmického priemyslu;

2.  zdôrazňuje, že všetci aktéri zapojení do riadenia budúcich politík EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane Komisie, Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, vnútroštátnych a špecializovaných agentúr, ako napríklad EUMETSAT, musia byť vzájomne prepojení a fungovať na dlhodobom základe;

3.  domnieva sa, že národné agentúry by mohli predložiť konkrétne návrhy v tomto smere, aby Komisia mohla zefektívniť vstupy prichádzajúce z členských štátov a vymedziť víziu EÚ;

4.  zdôrazňuje, že Komisia musí čo najskôr predložiť jasný harmonogram pre program GMES/Copernicus a pre vývoj a rozmiestňovanie rôznych satelitných hliadok, ako aj právny a prevádzkový rámec navrhnutý pre tento komplexný systém;

5.  podporuje úmysel Komisie prijať opatrenia na zriadenie jednotného regulačného rámca EÚ pre kozmický priestor; podporuje vznik skutočného vnútorného trhu EÚ pre produkty a služby súvisiace s využívaním vesmíru; považuje za dôležité, aby bola politika formulovaná a rozvíjaná bez toho, aby jej vykonávanie nepriaznivo ovplyvnilo alebo narušilo podmienky komerčného trhu; berie na vedomie, že konkurenčná neutralita a transparentnosť sú dva významné predpoklady rozvoja európskej politiky v oblasti kozmického priestoru;

6.  poznamenáva, že Komisia zatiaľ nemá horizontálny prístup, pokiaľ ide o začlenenie politiky v oblasti kozmického priestoru a jej cieľov do rôznych oblastí politiky Únie; vyzýva Komisiu, aby tak v budúcnosti učinila tým, že zohľadní politiku v oblasti kozmického priestoru v oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, telekomunikácie, doprava, poľnohospodárstvo, bezpečnosť alebo kultúra;

7.  víta vyhlásenie Komisie tom, že vesmírne telekomunikácie, navigácia a monitorovanie Zeme poskytujú EÚ strategicky dôležité znalosti podporujúce vonkajšie vzťahy EÚ v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci;

8.  vyzýva Komisiu, aby sa prioritne zamerala na tieto témy: inštitucionálne otázky; programy Galileo a Copernicus; kozmický priemysel ako tvorca rastu a pracovných miest; posúdenie vplyvu činností v oblasti kozmického priestoru; nezávislý prístup k vesmíru; úloha VaV; satelitná komunikácia; dohľad nad kozmickým priestorom a jeho sledovanie; trosky v kozmickom priestore;

9.  súhlasí s tvrdením Komisie, že mnohé komponenty kozmických systémov majú dvojaké použitie alebo slúžia na vojenské účely, a teda sa na ne vzťahuje smernica 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(3) , zmenená a doplnená smernicou 2012/47/EÚ zo 14. decembra 2012, pokiaľ ide o zoznam výrobkov obranného priemyslu, nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(4) , či spoločná pozícia o vývoze zbraní; víta návrh uvedený v oznámení o predložení formálnej správy Parlamentu o systéme kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím do konca roka 2013; vyzýva Komisiu, členské štáty a pracovnú skupinu Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM), aby objasnili, ktorý regulačný rámec by sa mal vzťahovať na jednotlivé kategórie tovaru a technológií;

Inštitucionálne otázky

10.  uznáva úspechy, ktoré dosiahla agentúra ESA pre Európu pri misiách v kozmickom priestore v posledných desaťročiach, a nabáda členské štáty, ktoré nie sú členmi agentúry ESA, aby zvážili pristúpenie a zvýšenú spoluprácu; poukazuje však na to, že z dlhodobého hľadiska možno dosiahnuť zvýšenú operačnú efektívnosť a politickú koordináciu a zodpovednosť len zblížením agentúry ESA a EÚ pri ich spolupráci, aby sa okrem iného zamedzilo zdvojeniu úsilia a prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či sa agentúra ESA môže do riadiacej štruktúry Únie v budúcnosti začleniť napríklad ako medzištátna organizácia, kým sa transformácia agentúry ESA na európsku agentúru nebude považovať za vhodnú;

11.  súhlasí s tým, že zatiaľ by Európska únia na dosiahnutie skutočného európskeho prístupu mala v úzkej spolupráci s agentúrou ESA silnejšie koordinovať politiku a programy členských štátov v oblasti kozmického priestoru, pričom je nevyhnutné zaručiť, aby sa rešpektovali záujmy agentúry ESA a jej členských štátov; poznamenáva, že kozmický priemysel sa môže stať konkurencieschopný a udržať si túto konkurencieschopnosť len prostredníctvom európskeho prístupu;

12.  vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru ESA, aby zriadili určitý druh koordinačnej skupiny, ktorej členovia budú na pravidelných stretnutiach koordinovať stratégie a opatrenia v oblasti kozmického priestoru s cieľom zamedziť zdvojeným štruktúram a rozvíjať spoločný prístup k medzinárodným problémom a fóram;

13.  poznamenáva, že akýkoľvek nárast vo využívaní kozmických prostriedkov armádou nesmie znížiť alebo obmedziť ich používanie a možné budúce využívanie na civilné účely; vyzýva členské štáty a PK/VP, aby dali podnet na revíziu zastaranej Zmluvy o vesmíre z roku 1967 alebo na prijatie nového regulačného rámca, ktorý zohľadní technologický pokrok dosiahnutý od 60-tych rokov;

Systém Galileo a program Copernicus (GMES)

14.  zdôrazňuje, že dokončenie systému Galileo a pokračovanie programu Copernicus musia mať ako hlavné iniciatívy európskej politiky v oblasti kozmického priestoru najvyššiu prioritu, aby sa prvé služby systému Galileo začali v roku 2014 naozaj poskytovať aj verejnosti;

15.  zdôrazňuje skutočnosť, že služba EGNOS je prvým funkčným programom európskeho GNSS; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a realizovali používanie služby EGNOS v rôznych oblastiach, napríklad v doprave;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti došlo pri budovaní Európskeho satelitného navigačného systému Galileo k oneskoreniu; víta skutočnosť, že sa na obežnú dráhu Zeme dostali 4 satelity; zdôrazňuje, že spoločnosť musí byť lepšie informovaná osobitne o výhodách a využitiach systému Galileo a všeobecne o európskom kozmickom priemysle, a vyzýva Komisiu, aby pri vypúšťaní satelitov Galileo v budúcnosti zorganizovala v hlavných mestách EÚ verejnosti prístupné podujatia na propagáciu systému Galileo a možností jeho uplatnenia;

17.  zdôrazňuje, že na to, aby sa používali technológie, ktoré umožňujú systémy Galileo a Egnos, je potrebné, aby EÚ informovala ľudí, motivovala budúcich inžinierov, šírila informácie o satelitnej navigácii v EÚ a navrhovala súbory stimulov pre všetkých používateľov;

18.  vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity založenej na súbore 27 satelitov a vhodný počet záložných satelitov a primeraná pozemná infraštruktúra sú nevyhnutným predpokladom vytvorenia pridanej hodnoty systému Galileo najmä z hľadiska vysokej presnosti a nepretržitej služby, a tým aj dosiahnutia prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systémom EGNOS nie je v súčasnosti pokrytá celá Európska únia a žiada, aby sa tento systém rozšíril na južnú, východnú a juhovýchodnú Európu, a tým sa umožnilo jeho používanie v celej Európe;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby informovali Parlament o plánoch využiť program Copernicus a verejne regulovanú službu programu Galileo na podporu misií a operácií v rámci SBOP;

Kozmický priemysel ako hnacia sila rastu a nástroj zamestnanosti

21.  poznamenáva, že najmä MSP ale nielen MSP potrebujú formu stimulačného financovania z verejného sektora, aby mali dostatočné finančné prostriedky pre dlhodobé investovanie do výskumu a vývoja; je presvedčený, že pomocou verejného financovania a existencie verejných odberateľov produktov a služieb kozmického priemyslu by sa mohli povzbudiť inovácie, čo by podporilo rast a vytvorilo pracovné miesta;

22.  opakuje, že EÚ nesmie premeškať príležitosť na rozvoj trhu nadväzujúceho na satelitnú navigáciu, a zdôrazňuje význam akčného plánu pre Agentúru pre európsky GNSS, aby sa mohol rozširovať trh pre GNSS, ktorý bude pre budúcnosť hospodárstva EÚ kľúčový;

23.  pripomína, že nové aplikácie satelitnej navigácie môžu zvýšiť bezpečnosť, efektívnosť a spoľahlivosť v takých oblastiach, ako je letectvo, námorníctvo, odvetvie dopravy a poľnohospodárstva, bezpečnosť na cestách, výber poplatkov, riadenie dopravy a parkovania, riadenie vozových parkov, núdzové volania, sledovanie a vyhľadávanie tovaru, rezervácie online, bezpečnosť doručovania, digitálne tachografy, doprava zvierat a udržateľné využívanie pôdy;

24.  berie na vedomie fakt uvedený v oznámení, t. j. že 60 % elektronických prístrojov na palubách európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; žiada o vypracovanie iniciatívy zameriavajúcej sa na možnosti ochrany citlivých alebo osobných údajov v tejto súvislosti a na využitie súčasného procesu verejného obstarávania, aby sa, ak je to možné, nákup kozmickej infraštruktúry od členských štátov využil ako hnacia sila rastu v tomto sektore;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, agentúru ESA, agentúru EDA a členské štáty, aby určili technológie, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na spoločné európske úsilie o sebestačnosť, a aby vypracovali alternatívy, ktoré sú menej závislé od tretích krajín; pripomína riziko, že USA môžu v prípade sporu zastaviť alebo znemožniť prevádzku európskej kozmickej infraštruktúry;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov pre európsky priemysel, aby vyvíjal diely pre kozmický priemysel na európskej úrovni s cieľom znížiť závislosť od dovozov z tretích krajín;

27.  poznamenáva, že podniky z odvetví iných než kozmický priemysel môžu ťažiť z produktov, ktoré sú výsledkom výskumu kozmického priestoru; preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zriadili výmenu medzi subjektmi kozmického priemyslu a ostatnými odvetviami a partnersky pracovali na vývoji technológií, ktoré môžu viesť k priekopníckym inováciám užitočným pre spoločnosť; zdôrazňuje hodnotu lepšieho oboznamovania verejnosti s konkrétnymi výhodami, ktoré priemysel v oblasti kozmického priemyslu môže priniesť pre každodenný život Európanov;

28.  zdôrazňuje, že najmä hospodárske odvetvie kozmických služieb a robotiky poskytuje rôzne trhové príležitosti hlavne pre malé a stredné podniky;

29.  zdôrazňuje, že autonómne a inteligentné robotické systémy patria ku kľúčovým technológiám pre budúci prieskum kozmického priestoru; v tejto súvislosti poukazuje na efektívne využívanie európskeho financovania z programu Horizont 2020, najmä pre operácie spojené s trhom;

30.  zdôrazňuje, že primeraný počet vysokokvalifikovaných zamestnancov je kľúčový pre konkurencieschopný kozmický priemysel; vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby nadviazali spoluprácu medzi univerzitami a priemyslom a aby podporovali mladé talenty, najmä ženy, aby vstúpili do tohto sektora (napr. vytvorením vnútroštátnych postgraduálnych programov a školiacich programov, ako aj výberových konaní pre európskych a neeurópskych výskumníkov; navyše poznamenáva, že získavanie talentov z tretích krajín (vrátane snahy o návrat európskych talentov) je nevyhnutné;

Prístup k vesmíru

31.  zdôrazňuje význam prístupu ku kozmickému priestoru pre všetky členské štáty a komerčných nákupov pre európsky kozmický priemysel; zároveň poukazuje na to, že prístup k inštitucionálnym trhom v tretích krajinách zostáva pre európske hospodárstvo čiastočne zatvorený; zdôrazňuje význam rovnakých východiskových podmienok pre európsky priemysel na medzinárodnej úrovni; preto vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných dohôd (napr. dohoda o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií) podporovala reciprocitu a zabezpečila rovnosť príležitostí a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

32.  zdôrazňuje, že v záujme nezávislého prístupu do kozmického priestoru je potrebné vyvíjať a prevádzkovať európske nosné rakety; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s agentúrou ESA zachovali a rozvíjali európsky systém nosných rakiet a služieb vypúšťania na obežnú dráhu v dlhodobom horizonte;

33.  domnieva sa, že európsky kozmický priemysel by mal využiť existujúcu európsku kozmickú infraštruktúru, ktorá sa čiastočne financovala z európskych verejných prostriedkov;

Úloha výskumu a vývoja

34.  navyše víta skutočnosť, že v rámci nového rámcového programu pre výskum Horizont 2020 sa má investovať 1,5 mld. EUR do výskumu vesmíru a inovácií; ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont 2020 časť rozpočtu vyčlenila na výskum a vývoj v súvislosti s aplikáciami satelitnej komunikácie;

35.  domnieva sa, že najmä v oblasti výskumných činností je potrebná väčšia koordinácia medzi EÚ, agentúrou ESA a členskými štátmi; vyzýva tieto tri zúčastnené strany, aby v záujme zabezpečenia stability plánovania pre zúčastnené strany predovšetkým v priemysle vypracovali spoločný výskumný plán na obdobie do roku 2020, stanovili priority a ciele pre politiku v oblasti kozmického priestoru, ktoré by sa mali uskutočniť spoločne; uznáva význam výskumnej spolupráce s tretími krajinami;

36.  zdôrazňuje, že rozvoj aplikácií a služieb GNSS má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v celom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému; zdôrazňuje, že na výskum a vývoj, pokiaľ ide o GNSS, a na jeho implementáciu treba poskytnúť primerané financovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zníženie finančných prostriedkov vyčlenených na výskum a inováciu aplikácií založených na systémoch EGNOS a Galileo výrazne brzdí technologický pokrok a rast priemyselnej kapacity, ako aj environmentálne účinnú implementáciu v Európskej únii, a z tohto dôvodu naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom umožnia ľahšie získať prístup k finančným prostriedkom;

37.  poznamenáva, že vývoj inovatívnych aplikácií v Európe brzdia rôzne prekážky; preto pripomína Komisii, že existuje nepreskúmaný trh na komerčné využitie kozmických údajov, ktoré sa získali z programov pozorovania Zeme a satelitných programov; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu na identifikáciu týchto prekážok (ako napríklad: ručenie za škody spôsobené vesmírnymi objektmi/úlomkami, neistota týkajúca sa dostupnosti služieb, obavy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, nedostatočná informovanosť o potenciáli a nedostatok interoperability) a predložila možné návrhy riešení na sprístupnenie týchto trhov;

Satelitná komunikácia

38.  zdôrazňuje, že satelitná komunikácia zohráva v európskom kozmickom priemysle dôležitú úlohu, keďže zákazky z tohto odvetvia zabezpečia pre sektor nosných rakiet trvalé vyťaženie, čo prispeje k dosiahnutiu cieľa nezávislého prístupu EÚ k vesmíru; v tejto súvislosti poukazuje tiež na úlohu nezávislých kapacít užitočného zaťaženia, ktoré vznikajú pri štarte komerčných satelitov (takzvané „hosted payloads“), ktoré sa dajú využiť na vyskúšanie nových produktov a technológií vo vesmíre, a tým pomáhajú znižovať náklady i čas potrebný na poskytnutie nových služieb;

39.  zdôrazňuje, že satelitná komunikácia predstavuje účinnú možnosť poskytnúť multimediálne služby ľuďom a subjektom v priemysle a spoločnosti, ktorí doteraz nemali k týmto službám prístup prostredníctvom pozemných technológií;

40.  zdôrazňuje, že satelitné siete na dosiahnutie celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom najmä vo vzdialených oblastiach prispejú k splneniu cieľa digitálnej agendy EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zaručila, že s ohľadom na technologickú neutralitu sa v technologickom mixe určenom na rozširovanie širokopásmového pripojenia riadne zohľadní satelitný internet, napríklad v politike súdržnosti EÚ;

41.  poznamenáva, že satelitná komunikácia plní čoraz dôležitejšiu logistickú funkciu v krízových situáciách, ako sú napríklad prírodné katastrofy, alebo pri zabezpečení vnútornej bezpečnosti, keďže jej dátové a komunikačné spojenia sú nevyhnutné v situáciách, keď neexistuje žiadna pozemná infraštruktúra alebo keď bola táto infraštruktúra zničená;

42.  vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala súčasnú disponibilitu a tiež budúcu potrebu spektra pre satelitnú komunikáciu a aby na nasledujúcej svetovej konferencii o rádiovej komunikácii zabezpečila náležitú ochranu záujmov EÚ a záujmov odvetvia satelitnej komunikácie v oblasti prideľovania celosvetových a regionálnych frekvencií;

43.  domnieva sa, že potenciál pre inovácie v oblasti satelitnej komunikácie ešte nebol zďaleka vyčerpaný; upozorňuje na potenciál väčšieho objemu údajov a stále rastúcej rýchlosti prenosu;

44.  zdôrazňuje, že Európa môže svoj technologický náskok v satelitnej komunikácii udržať, len keď sa bude pokračovať vo výskumnom úsilí v tejto oblasti na európskej úrovni;

Kozmické úlomky

45.  zdôrazňuje, že kozmické infraštruktúry tvoria základ rôznych služieb, ktoré hospodárstvo a spoločnosť využívajú v každodennom živote; poukazuje na to, že výpadok týchto infraštruktúr napríklad v dôsledku zrážok satelitov s inými kozmickými objektmi alebo úlomkami by mohol ohroziť bezpečnosť hospodárskych subjektov a občanov;

46.  poznamenáva, že kozmické úlomky predstavujú čoraz väčší problém; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na globálnej správe kozmického priestoru; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali krajiny k podpísaniu kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorý prostredníctvom všetkých diplomatických kanálov vypracovala Európska únia;

47.  vyzýva Komisiu, aby sa zasadila o čo najrýchlejšie zriadenie programu na európskej úrovni na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru, ktorého návrh bol predložený na začiatku tohto roka, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu nezávislosť od inštitúcií v USA, ktoré vydávajú varovania pred zrážkami;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 63.
(2) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

Posledná úprava: 12. júla 2016Právne oznámenie