Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2152(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0418/2013

Predkladané texty :

A7-0418/2013

Rozpravy :

PV 10/12/2013 - 19
CRE 10/12/2013 - 19

Hlasovanie :

PV 11/12/2013 - 4.24
CRE 11/12/2013 - 4.24

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0575

Prijaté texty
PDF 509kWORD 216k
Streda, 11. decembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Ľudské práva vo svete v roku 2012 a politika EÚ v tejto oblasti
P7_TA(2013)0575A7-0418/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11.decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2013/2152(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na príslušné rezolúcie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, ktorú prijala Rada 6. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1) ,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(2) ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/440/SZBP z 25. júla 2012, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre ľudské práva(3) ,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(4) ,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(5) ,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva(6) ,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery a na odporúčanie Parlamentu Rade k návrhu usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 13. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ k dialógu o ľudských právach prijaté Radou 13. decembra 2001 a revidované 19. januára 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(7) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o 22. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(10) ,

–  so zreteľom na spoločné oznámenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)4) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo: revízia európskej susedskej politiky (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na strategický dokument európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na roky 2011 – 2013 a na Komisiou predložený návrh nového finančného nariadenia pre európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0844),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu (EED)(11) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(12) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(14) ,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/176 z 20. decembra 2012 o moratóriu na využívanie trestu smrti,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 (2000), č. 1820 (2008), č. 1888 (2009), č. 1889 (2009), č. 1960 (2010) a č. 2106 (2013) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na správu o ukazovateľoch EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktorú Rada EÚ prijala 13. mája 2011,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o právach detí, najnovšie na rezolúciu zo 4. apríla 2012 (66/141),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(15) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(16) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(17) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0418/2013),

A.  keďže rôzne procesy prechodu vrátane ľudových povstaní, konfliktov a situácií po konfliktoch, ako aj nepostupujúce prechody v autoritárskych krajinách predstavujú čoraz väčšiu výzvu pre politiky EÚ na podporu ľudských práv a demokracie vo svete; keďže výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2012 poukazuje na to, že je nutné, aby EÚ aj naďalej vyvíjala flexibilné politické reakcie; keďže väčšina zásadných politických rozhodnutí EÚ sa týka stability a politickej vôle zachovať vernosť zakladajúcim hodnotám Európskej únie v problematických časoch pod tlakom iných politických cieľov;

B.  keďže spravodlivosť, právny štát, zodpovednosť, transparentnosť a povinnosť skladať účty, boj proti beztrestnosti a spravodlivé a nezávislé súdne konanie sú zásadné prvky ochrany ľudských práv;

C.  keďže článkom 21 ZEÚ sa ešte viac posilňuje záväzok EÚ konať na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zásadou zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva;

D.  keďže kodanské politické kritériá stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a úctu k menšinám a ich ochrana zostávajú základnou črtou procesu rozširovania;

E.  keďže povstania v arabskom svete priviedli Európsku úniu k tomu, aby uznala zlyhanie minulých politík a zaviazala sa k prístupu „viac za viac” v revízii susedskej politiky, a to na základe záväzku „upraviť úrovne pomoci EÚ partnerom podľa pokroku politických reforiem a budovania hlbokej demokracie“, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobodných a spravodlivých volieb, slobody združovania, prejavu a zhromažďovania, slobody tlače a médií, právneho štátu, ktorý spravuje nezávislé súdnictvo, a slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery;

F.  keďže v záveroch Rady o agende Európskej komisie pre zmenu rozvojovej politiky EÚ, prijatých v máji 2012, sa konkrétne uvádza, že podpora partnerom sa v závislosti od objektívnych kritérií prispôsobí ich aktuálnemu vývoju, záväzkom a pokroku v oblastiach ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných; keďže v najnovšej spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci sa hovorí, že v rozvojovej spolupráci by sa malo systematicky odkazovať na „demokratickú zodpovednosť”, v ktorej sú partnerské krajiny zodpovedné za podporu a umožnenie prostredia pre občiansku spoločnosť a za posilnenie úlohy parlamentov, miestnych orgánov, vnútroštátnych audítorských orgánov a slobodných médií;

G.  keďže Rada EÚ prijala v júni 2012 strategický rámec a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, čím zaviazala inštitúcie EÚ k dodržiavaniu viacerých hmatateľných politických cieľov; keďže Rada EÚ vytvorila v júli 2012 post a menovala prvého tematického osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže postup prijímania nového akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť v januári 2015, kedy sa skončí terajší akčný plán, sa musí odštartovať na jar 2014;

H.  keďže v októbri 2012 bola založená európska nadácia pre demokraciu, ktorej hlavným cieľom je realizovať priame granty pre prodemokratických aktivistov alebo organizácie zasadzujúce sa za demokratický prechod v rámci európskeho susedstva aj mimo neho;

I.  keďže vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sprevádzali uistenia, že podpora ľudských práv a demokracie bude „striebornou niťou” prechádzajúcou novou diplomatickou službou EÚ; keďže sieť delegácií EÚ vo svete zabezpečuje podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke EÚ pre bezpečnosť a zahraničnú politiku (PK/VP) novú schopnosť realizovať politiku EÚ v oblasti ľudských práv;

J.  keďže Parlament vo svojich uzneseniach o predchádzajúcej výročnej správe a o revízii stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (obe boli prijaté v decembri 2012) zdôraznil, že je nutné zreformovať vlastné postupy s cieľom uplatňovať hľadisko ľudských práv vo svojej činnosti a nadväzovať na svoje naliehavé uznesenia odsudzujúce porušovanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

K.  keďže prieskum verejnej mienky Eurobarometer, ktorý nechal Európsky parlament uskutočniť v 27 členských štátoch v novembri a decembri 2012, poukazuje opäť na to, že ochrana ľudských práv zostáva v očiach Európanov najdôležitejšou hodnotou; keďže spoľahlivé plnenie vyhlásených záväzkov EÚ na podporu ľudských práv a demokracie v jej vonkajších politikách je mimoriadne dôležité pre zachovanie celkovej dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ;

L.  keďže v decembri 2012 dostala Európska únia Nobelovu cenu za prínos v oblasti rozvoja mieru a zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe;

Všeobecné body

1.  považuje ľudské práva za ústredný prvok vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv musí byť v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy, musí zaisťovať súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zároveň musí zabraňovať dvojitým štandardom vo vonkajších politikách; preto vyzýva na prijatie záverov Rady EÚ pre zahraničné veci v oblasti ľudských práv a strategických partnerov, v ktorých by sa zaviedla spoločná prahová hodnota pre členské štáty a predstaviteľov EÚ z hľadiska toho, ktoré otázky z oblasti ľudských práv musia ako minimum nastoľovať pri rokovaniach so svojimi strategickými partnermi;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a ESVČ, aby presadzovali tieto záväzky a uplatňovali hľadisko ľudských práv a demokracie vo vzťahoch EÚ s jej partnermi vrátane vzťahov na najvyššej politickej úrovni, a využívali pri tom všetky príslušné nástroje vonkajšej politiky EÚ;

3.  uznáva veľmi dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv; vyzýva PK/VP, aby zabezpečila úzku spoluprácu a partnerstvo s občianskou spoločnosťou vrátane obhajcov ľudských práv; nazdáva sa tiež, že EÚ by mala naďalej celou svojou váhou podporovať obhajcov ľudských práv, demokracie, slobody a transparentnosti na celom svete;

4.  uznáva, že inštitúcie EÚ a všetky členské štáty by mali uplatňovať pevný a koherentný prístup k porušovaniu ľudských práv na celom svete, a to transparentným a spoľahlivým spôsobom; domnieva sa, že v prípadoch pretrvávajúceho porušovania ľudských práv by EÚ mala vystupovať jednotne a zabezpečiť, aby sa jej posolstvo dostalo k vládam porušujúcim ľudské práva aj k ich občanom; vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby každoročne usporadúvala verejnú diskusiu o ľudských právach;

5.  pripomína svoje odhodlanie dôsledne sa zapájať do plnenia strategického rámca EÚ pre ľudské práva a demokraciu a že by sa s ním mali v tejto oblasti uskutočňovať konzultácie;

Výročná správa EÚ za rok 2012

6.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských práva a demokracii vo svete za rok 2012; očakáva pretrvávajúcu angažovanosť PK/VP s pravidelnými správami pre Parlament; žiada, aby inštitúcie EÚ viedli pri príprave budúcich správ aktívne a konštruktívne diskusie, ktoré zlepšia viditeľnosť opatrení EÚ v tejto oblasti;

7.  domnieva sa, že výročná správa by sa mala stať dôležitým nástrojom komunikácie a diskusie v rámci činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie; víta preto záväzok PK/VP a ESVČ, že výročné správy EÚ sa budú používať ako vykonávacie správy o strategickom rámci EÚ a o akčnom pláne pre oblasť ľudských práv a demokracie;

8.  berie na vedomie odkazy na činnosť osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva vo výročnej správe a nabáda PK/VP a ESVČ, aby do nej zahrnuli hlbšie analýzy, najmä pokiaľ ide o jeho úlohu pri plnení strategického rámca a akčného plánu tak, aby sa náležite opísala jeho úloha a práca;

9.  uznáva úsilie vyvinuté pri vymenúvaní rôznych činností EÚ v oblasti ľudských práv a podpory demokracie v správach jednotlivých štátov, ktoré poskytujú množstvo informácií o práci inštitúcií EÚ po celom svete; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že správam jednotlivých štátov stále chýba systematický, jednoznačný a ucelený rámec umožňujúci dôkladnejšiu analýzu vplyvu a účinnosti opatrení EÚ;

10.  opakuje svoj názor, že správy jednotlivých krajín by sa mali rozšíriť a mali by odrážať plnenie stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv, a teda odkazovať na osobitné kritériá vychádzajúce zo súboru ukazovateľov, ktoré umožnia posúdiť pozitívne a negatívne trendy, vyhodnotiť účinnosť opatrení EÚ a poskytnúť základ pre prispôsobenie úrovne pomoci EÚ pokroku v oblasti ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

11.  víta úsilie o zahrnutie činností Európskeho parlamentu do výročnej správy; požaduje, aby sa využívali výsledky a potenciál Parlamentu vrátane mnohých štúdií a analýz, ktoré vypracoval, a dôrazne nabáda PK/VP a ESVČ, aby informovali o opatreniach EÚ prijatých na základe uznesení Parlamentu, a to aj naliehavých uznesení týkajúcich sa porušovania ľudských práv; nabáda na neustálu výmenu informácií a spoluprácu medzi Parlamentom a osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva, a to najmä v naliehavých prípadoch;

12.  víta výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, pretože táto správa informuje o úsilí, ktoré EÚ vynakladá na presadenie zohľadňovania hľadiska ľudských práv, rodovej rovnosti, demokracie a dobrej správy vecí verejných v rozvojových politikách a nástrojoch;

Rámec politiky EÚ

Strategický rámec a akčný plán

13.  pripomína, že si cení strategický rámec EÚ a akčný plán pre oblasť ľudských práv a demokracie ako dôležitý míľnik pre zahrnutie a etablovanie ľudských práv vo všetkých vonkajších politikách EÚ; vyzdvihuje potrebu všeobecnej zhody a posilnenej koordinácie medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi v súvislosti s politikou EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila úsilie o zvýšenie pocitu členských štátov, že tento akčný plán je ich; vyzýva na začlenenie oddielu o plnení akčného plánu do výročnej správy;

14.  zdôrazňuje zásadný význam účinného a vierohodného plnenia vyhlásených záväzkov v rámci strategického partnerstva aj akčného plánu; zdôrazňuje, že dôveryhodnosť si vyžaduje náležité finančné prostriedky pre účelové opatrenia v oblasti ľudských práv a konzistentné presadzovanie na vysokej politickej úrovni, ako sú schôdze ministrov a samity s tretími štátmi vrátane strategických partnerov;

15.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politika EÚ v oblasti ľudských práv do značnej miery naďalej zanedbáva hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čo je v rozpore so záväzkom, ktorý si EÚ stanovila, pokiaľ ide o nedeliteľnosť a vzájomnú previazanosť práv, a vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere zintenzívnili svoje úsilie, a to aj v oblasti pracovných a sociálnych práv;

16.  konštatuje, že súčasný akčný plán sa uzavrie do konca roka 2014; očakáva, že PK/VP a ESVČ včas začnú preskúmanie a konzultácie s členskými štátmi, Komisiou, Parlamentom a občianskou spoločnosťou, čo povedie k prijatiu nového akčného plánu, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2015;

Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva

17.  uznáva význam mandátu prvého osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva; nabáda OZEÚ, aby zvýšil viditeľnosť, začleňovanie, súdržnosť, konzistentnosť a účinnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä v súvislosti s právami žien a právami všetkých menšín, a aby pri výkone svojho mandátu našiel správnu rovnováhu medzi tichou a verejnou diplomaciou; opakuje svoje odporúčanie, aby OZEÚ podával Parlamentu pravidelné správy o svojej činnosti, objasňoval svoje tematické a geografické priority a zabezpečil prijatie opatrení nadväzujúcich na obavy vyjadrené Parlamentom;

18.  vyjadruje uznanie OZEÚ za otvorenosť dialógu, ktorý viedol s Parlamentom a občianskou spoločnosťou, čím zaviedol dôležitú prax, v ktorej by sa malo pokračovať a ktorá by sa mala upevniť s cieľom zabezpečiť náležitú transparentnosť a zodpovednosť; víta spoluprácu OZEÚ s regionálnymi orgánmi a v rámci mnohostranných fór a nabáda ho, aby takéto činnosti ešte rozšíril;

19.  víta skutočnosť, že spolupráca s OZEÚ pre ľudské práva bola zahrnutá do mandátu geografického OZEÚ pre Sahel, a naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby tiež prijali túto prax, pokiaľ ide o mandáty budúcich geografických OZEÚ;

Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv

20.  víta prijatie usmernení EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery a v oblasti ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI); pripomína však ESVČ, aby dodržiavala osvedčené medziinštitucionálne postupy a včas sa skontaktovala s náležitými politickými orgánmi Parlamentu pri príprave akýchkoľvek nových strategických nástrojov, napríklad usmernení, alebo pri revízii tých súčasných; pripomína odporúčanie Parlamentu Rade k usmerneniam o slobode náboženského vyznania alebo viery, v ktorom Parlament navrhol ambiciózny súbor nástrojov s návrhmi na praktické uplatňovanie usmernení s cieľom dosiahnuť dôležitý pokrok v oblasti ochrany a presadzovania tejto základnej a všeobecnej slobody; chváli postup, ktorý prijali ESVČ a Rada pri prehodnocovaní a revízii starších usmernení; nabáda ESVČ, aby prijala prísnejší postup revízie zahŕňajúci dôkladné konzultácie so zúčastnenými stranami s cieľom prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam;

21.  naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby osobitnú pozornosť venovali otázke náležitých vykonávacích plánov pre usmernenia; odporúča ďalšiu odbornú prípravu a zvyšovanie informovanosti pracovníkov ESVČ a delegácií EÚ, ako aj diplomatov členských štátov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad plnením usmernení týkajúcich sa medzinárodného humanitárneho práva a usmernení týkajúcich sa mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

Dialóg s tretími krajinami v oblasti ľudských práv

22.  konštatuje pretrvávajúce ťažkosti pri dosahovaní konkrétneho pokroku v niektorých dialógoch a konzultáciách v oblasti ľudských práv; povzbudzuje EÚ, aby hľadala nové spôsoby, ako zvýšiť zmysluplnosť dialógov s niektorými krajinami vyvolávajúcimi obavy; zdôrazňuje, že v týchto dialógoch je nutné sledovať ráznu, ambicióznu a transparentnú politiku v oblasti ľudských práv; vyzýva preto EÚ, aby vyvodila jasné politické závery, ak dialóg o ľudských právach nie je konštruktívny, a aby v takých prípadoch alebo v prípadoch neustáleho porušovania ľudských práv zvýšila dôraz na politický dialóg, demarše a verejnú diplomaciu; ďalej varuje pred odklonením diskusií o ľudských právach od dialógov na vysokej politickej úrovni;

23.  domnieva sa, že dialógy a konzultácie v oblasti ľudských práv by mali posilňovať a podporovať občiansku spoločnosť, obhajcov ľudských práv, odbory, novinárov, právnikov a poslancov, ktorí vystupujú proti porušovaniu ľudských práv vo svojich krajinách a požadujú dodržiavanie svojich práv; vyzýva EÚ, aby zaistila, že dialógy a konzultácie v oblasti ľudských práv budú ambiciózne a sprevádzané jasnými verejnými kritériami, na základe ktorých možno objektívne merať ich úspešnosť;

24.  pripomína skutočnosť, že korupcia vo verejnom aj súkromnom sektore zachováva a prehlbuje rozdiely a diskrimináciu v oblasti rovnakého využívania občianskych, politických, hospodárskych či sociálnych a kultúrnych práv, a zdôrazňuje, že je dokázané, že korupčné činy a prípady porušovania ľudských práv zahŕňajú zneužívanie moci, nedostatočnú zodpovednosť a rôzne formy diskriminácie; požaduje najvyššiu mieru zodpovednosti a transparentnosti vonkajšej pomoci a verejných rozpočtov vo vzťahu k rozpočtu EÚ a vonkajšej pomoci;

Stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a kontaktné miesta pre ľudské práva

25.  berie na vedomie úsilie, ktoré vyvíja ESVČ pri finalizovaní prvého cyklu vnútroštátnych stratégií pre ľudské práva; opakuje, že podporuje cieľ preniesť zodpovednosť za vnútroštátne stratégie na delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov priamo v štátoch, ktorých sa to týka, a zabezpečiť pritom kvalitatívnu kontrolu na úrovni ústredí; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obsahu stratégií jednotlivých krajín chýba transparentnosť; opakuje svoju výzvu, aby sa zverejnili aspoň kľúčové priority stratégií jednotlivých krajín a aby mal Parlament prístup k týmto stratégiám s cieľom umožniť náležitý stupeň kontroly; nabáda EÚ, aby verejne vyhodnotila poučenie z prvého cyklu stratégií EÚ pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv, a aby určila osvedčené postupy pre ďalší cyklus;

26.  víta už takmer dokončenú sieť kontaktných miest pre ľudské práva v rámci delegácií EÚ; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby vypracovali plán, ako možno využiť plný potenciál tejto siete; vyzýva delegácie EÚ, aby zverejnili kontaktné údaje všetkých kontaktných miest pre ľudské práva a styčných úradníkov EÚ pre obhajcov ľudských práv;

Ľudské práva v rámci obchodnej politiky EÚ

27.  podporuje prax zahrnutia právne záväzných doložiek o ľudských právach, o ktorých nemožno vyjednávať, do medzinárodných dohôd EÚ uzavretých s tretími krajinami a nazdáva sa, že tieto doložky by sa mali systematicky zahŕňať aj do obchodných dohôd; požaduje účinné monitorovanie ich uplatňovania a podávanie správ príslušnému výboru Parlamentu o ich hodnotení a navrhovanej reakcii;

28.  zdôrazňuje, že Parlament by mal odmietnuť udeliť svoj súhlas s medzinárodnými dohodami, ak dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv;

29.  pripomína, že revidovaný systém GSP nadobudne účinnosť 1. januára 2014; víta pokračovanie systému GSP+, podľa ktorého môžu krajiny využívať preferenčné tarify po ratifikovaní a zavedení do praxe 27 kľúčových dohovorov v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; pripomína možnosť dočasného odobratia preferencií GSP, GSP+ a Všetko okrem zbraní v prípade závažného porušovania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby hodnotenia oprávnenosti GSP+ sprístupnila verejnosti a zvýšila tak ich transparentnosť a zodpovednosť;

30.  vyzýva okrem iného EÚ, aby vymedzila a prijala konkrétne politické usmernenia pre účinné zahrnutie ľudských práv do svojich obchodných a investičných dohôd, aby dosiahla metodologickú jednotnosť a presnosť pri posudzovaní dopadu na ľudské práva;

Ľudské práva v rozvojových politikách EÚ

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby v oblasti medzinárodnej spolupráce zaujalo prístup založený na dodržiavaní ľudských práv s cieľom zvýšiť účinnosť rozvojových snáh;

32.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle hodnotenia vplyvu projektov EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré by mali zahŕňať posúdenie ich vplyvu na situáciu týkajúcu sa ľudských práv, a to s cieľom zabezpečiť, aby rozvojové úsilie EÚ neprispievalo k ďalšej marginalizácii skupín trpiacich diskrimináciou a aby sa prostriedky EÚ spravodlivo rozdeľovali medzi jednotlivé regióny v rámci danej krajiny na základe ich potrieb a úrovne rozvoja;

33.  opätovne pripomína, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali byť v budúcom programovom období zodpovedné za prijatie prístupu založeného na dodržiavaní práv;

34.  zastáva názor, že národné parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu pri účinnom vykonávaní ustanovení v oblasti ľudských práv, a zdôrazňuje, že by sa mali vytvoriť vhodné podmienky na ich účasť na rozhodovaní s cieľom podporiť skutočnú zodpovednosť za politické rozhodnutia týkajúce sa rozvojovej stratégie;

Politika Európskej únii v procesoch transformácie

35.  berie na vedomie jednoznačný dôkaz z minulých rokov, ktorý svedčí o tom, aké je nesmierne dôležité, aby sa zahraničná politika EÚ primerane venovala dynamickým procesom transformácie v tretích krajinách; nabáda EÚ, aby sa neprestajne poúčala z minulých skúseností, pozitívnych i negatívnych, a vyhýbala sa tak niektorým opakujúcim sa politickým chybám a aby vypracovala najlepšie postupy s cieľom ovplyvniť a upevniť procesy demokratizácie; uznáva požiadavku politickej flexibility v rozličných situáciách a nabáda k rozvoju politických nástrojov, ktoré by sa dali použiť v rôznych situáciách transformácie s cieľom pružne a dôveryhodne zahrnúť opatrenia na podporu ľudských práv a demokracie do prístupu EÚ;

36.  zdôrazňuje, že politická transformácia a demokratizácia musia byť prepojené s dodržiavaním ľudských práv, podporou spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia, právneho štátu a budovaním demokratických inštitúcií s náležitým zreteľom na rodovú rovnosť a súdny systém pre mladistvých; vyzdvihuje význam práva na nápravu, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili bývalé režimy; zdôrazňuje, že EÚ by mala k justícii v prechodnom období vždy zastávať taký prístup, ktorý zohľadňuje konkrétnu situáciu v krajine, a pritom striktne dodržiavať zásadu zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

37.  zdôrazňuje, že EÚ by mala poskytnúť plnú podporu krajinám, ktoré zvrhli autoritárske režimy a podrobujú sa prechodu na demokraciu, a to podporou občianskej spoločnosti ako kľúčového aktéra presadzovania vlády práva, zodpovednosti a transparentnosti, a podpory sociálnych hnutí presadzujúcich politické zmeny a zapojenie občanov do politiky; pripomína, že polícia, armáda a súdy sa často využívajú ako mechanizmy vykonávajúce systematické porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje preto, že inštitucionálna reforma týchto orgánov musí zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť v rámci procesov prechodu;

38.  považuje vonkajšie finančné nástroje EÚ za dôležitý nástroj podpory a obhajoby hodnôt EÚ v zahraničí; v tejto súvislosti víta záväzok postaviť do centra vonkajšej činnosti EÚ ľudské práva, demokraciu a právny štát; žiada, aby sa v záujme dosiahnutia tohto strategického cieľa zlepšila súdržnosť a účinnosť rôznych tematických a geografických nástrojov;

39.  dôrazne nabáda EÚ, aby na celom svete podporovala politicky aj finančne aktívnu a nezávislú občiansku spoločnosť, najmä prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; konštatuje, že otvorenie európskych programov študentských výmen mladým ľuďom z tretích krajín a vytvorenie programov odbornej prípravy pre mladých odborníkov by podporovalo aktívne zapájanie mladých ľudí do budovania demokracie a posilnilo by občiansku spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zdá, že v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa prehliada sloboda zhromažďovania ako základná podmienka akéhokoľvek demokratického rozvoja a ako osobitne citlivá záležitosť v krajinách zažívajúcich prechod k demokracii; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby vypracovali usmernenia týkajúce sa slobody zhromažďovania;

40.  víta vytvorenie Európskej nadácie na podporu demokracie a požaduje, aby poskytovala podporu tým, čo sa usilujú o demokratickú zmenu, a to tak, že sa im poskytne pružné financovanie prispôsobené ich potrebám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pre Európsku nadáciu na podporu demokracie zaručili primeranú finančnú podporu; pripomína rozhodujúci význam toho, aby sa zabránilo prekrývaniu mandátu a činností Európskej nadácie na podporu demokracie a vonkajších nástrojov EÚ, najmä v oblasti ľudských práv a demokracie;

Politika rozširovania, demokratizácia a ľudské práva

41.  poukazuje na zásadný význam procesu rozširovania ako prostriedku na podporu demokracie a zlepšovania ochrany ľudských práv;

42.  víta rozhodnutie Komisie umiestniť právny štát do centra procesu rozširovania; naliehavo žiada EÚ, aby počas procesu rozširovania zostala obozretná a požadovala prísne plnenie ustanovení, ktoré majú rozhodujúci význam pre ľudské práva, okrem iného aktívnu ochranu práv osôb patriacich k národnostnej menšine v záujme ochrany rovnakého zaobchádzania s týmito menšinami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych a iných verejných služieb, vytvorenie právneho štátu spolu s ráznymi opatreniami na boj proti všetkým formám korupcie, účinný prístup k spravodlivosti a kroky na zaručenie základných slobôd, ako aj úplnej a skutočnej rovnosti medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšinovému obyvateľstvu vo všetkých oblastiach sociálneho, hospodárskeho, politického a kultúrneho života;

43.  trvá na tom, že je naliehavo potrebné nájsť spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu na Blízkom východe, aby tu mohli v mieri a bezpečí spolunažívať dva štáty – nezávislý, demokratický a životaschopný palestínsky štát na jednej strane a Izraelský štát na strane druhej – v hraniciach vymedzených v roku 1967, ktoré sú medzinárodne uznávané;

44.  so znepokojením konštatuje, že dodržiavanie práv menšín je jednou z hlavných výziev, ktorú Komisia vymedzila v stratégii rozširovania na obdobie 2012 – 2013; povzbudzuje členské štáty, ako aj kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny aby otvorili všeobecnú verejnú diskusiu o prijatí menšín a ich začlenení v oblasti vzdelávania, angažovanosti občianskej spoločnosti, zlepšovaní životných podmienok a všeobecnom zvyšovaní povedomia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rómska komunita je osobitne znevýhodnená po celom západnom Balkáne a to má negatívny vplyv na proces partnerstva; naliehavo žiada príslušné krajiny, aby zaviedli účinné opatrenia na riešenie problémov ako diskriminácia a segregácia a prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti; odsudzuje podnecovanie k nenávisti a predsudkom vo všeobecnosti, ako aj negatívne činy a diskrimináciu na základe rodu alebo sexuálnej orientácie či voči zraniteľným skupinám a ľuďom so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že ide o neustále sa opakujúci problém v mnohých kandidátskych krajinách a vo väčšine členských štátov;

45.  konštatuje, že sloboda médií sa vo viacerých kandidátskych krajinách zlepšila; ľutuje však, že v niektorých kandidátskych krajinách chýbajú opatrenia na zabezpečenie slobody prejavu, čo často vedie k autocenzúre, politickej interferencii, hospodárskemu nátlaku a zastrašovaniu novinárov, ako aj násiliu na nich; v tejto súvislosti je vážne znepokojený narastajúcim porušovaním slobody prejavu a slobody tlače v Turecku;

Výzvy spojené s transformáciou v rámci susedskej politiky

46.  uvedomuje si výzvy spojené s prechodom na demokraciu v krajinách južného a východného susedstva; poukazuje na narastajúce rozdiely v demokratických reformách v krajinách susedstva EÚ; opakuje význam občianskej spoločnosti a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v procese prechodu k demokracii; preto nabáda na rozlišovanie medzi južným a východným rozmerom susedskej politiky s cieľom účinnejšie sa zameriavať na osobitné vlastnosti a potreby každej geografickej oblasti;

47.  vyzýva EÚ, aby v rámci svojho susedstva konala dôsledným spôsobom ako partner motivovaný demokratickými reformami; v tejto súvislosti podporuje ďalšie zapojenie do procesov pridruženia so susednými krajinami; uznáva závery samitu vo Vilniuse a žiada ďalšie posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; podporuje demokratický a proeurópsky proces na Ukrajine a odsudzuje nedávne použitie sily na potlačenie mierových demonštrácií verejnosti v Kyjeve ako porušenie základných zásad slobody zhromažďovania a slobody prejavu;

48.  berie na vedomie nový prístup EÚ zameraný na posilnenie partnerstva medzi EÚ a štátmi a spoločnosťami susedstva, založený na vzájomnej zodpovednosti a spoločnom záväzku vo vzťahu k univerzálnym hodnotám ľudských práv, demokracie, sociálnej spravodlivosti a právneho štátu;

49.  so znepokojením berie na vedomie krehký stav demokratických procesov a zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd vo väčšine krajín v susedstve; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, transparentnosť, sloboda združovania, prejavu, myslenia, svedomia, náboženského vyznania a zhromažďovania, slobodná tlač a médiá, právny štát a nezávislá justícia sú základnými kameňmi demokratických transformácií; opakuje, že je dôležité dodržiavať a podporovať rodovú rovnosť a práva žien spolu so sociálnym rozvojom a znižovaním nerovností; uznáva kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v budovaní verejnej podpory demokratickým reformám v susedných krajinách;

50.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých krajinách čelia organizácie občianskej spoločnosti vážnym obmedzeniam, akými sú prekážky slobodnému pohybu, súdne procesy proti vodcom MVO a obhajcom ľudských práv, zdĺhavé administratívne postupy, agresívne uplatňovanie zákonov o hanobení v trestnom stíhaní voči MVO alebo úplný zákaz ich činnosti, obmedzujúce pravidlá kontroly zahraničného financovania či podmienenie prijatia finančnej podpory udelením povolenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorá predstavuje pružný a diskrétny prostriedok na podporu prodemokratického potenciálu spoločností v krajinách pred začiatkom alebo počas procesu prechodu k demokracii;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosahuje pokrok pri hľadaní udržateľného politického riešenia tzv. zmrazených konfliktov; zdôrazňuje, že politický dialóg by mal v plnej miere zohľadňovať a rešpektovať územnú celistvosť a medzinárodne uznávané hranice príslušných krajín; naliehavo žiada EÚ, aby sa v tomto smere aktívnejšie angažovala;

52.  zdôrazňuje význam vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v rámci architektúry ľudských práv na vnútroštátnej úrovni, a to aj z hľadiska monitorovania ľudských práv a informovania o nich i z hľadiska zaisťovania nápravy v prípade ich porušenia; naliehavo žiada ESVČ a Komisiu, aby vytvorili politiku na podporu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, a aby podporovali vytváranie a posilňovanie vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v súlade s parížskymi zásadami ako prioritu vonkajšej pomoci, najmä v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI);

53.  je naďalej znepokojený nedostatkom demokracie, právneho štátu, základných slobôd a dodržiavania ľudských práv v Bielorusku;

54.  so znepokojením poznamenáva prípady selektívnej spravodlivosti v istých krajinách južného susedstva; pripomína, že EÚ sústavne žiada o prepustenie politických väzňov, ako napríklad Júlie Tymošenkovej na Ukrajine; opätovne potvrdzuje, že politická a trestná zodpovednosť by mali byť v krajinách, ktoré sa zaviazali k demokratickým hodnotám, jasne odlíšené;

55.  podporuje všetky opatrenia vedúce k politickému dialógu, ktorý je potrebný na to, aby sa prechod v Egypte posunul vpred; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi krízami a politickou polarizáciou v krajine vrátane pouličných bojov medzi armádou a podporovateľmi Moslimského bratstva, terorizmu a násilných stretov na Sinaji; odsudzuje extrémistické násilie voči menšinám vrátane komunít koptských kresťanov; vyjadruje solidaritu s egyptským ľudom bojujúcim za demokraciu, víta snahy Európskej únie a PK/VP nájsť východisko z krízy a opäť poukazuje na to, že je naliehavo potrebný konštruktívny a inkluzívny politický dialóg na vytvorenie jasného plánu prechodu ku skutočnej a udržateľnej demokracii; vyzýva všetkých politických vodcov v krajine, aby našli spôsob, ako skoncovať s nebezpečnou patovou situáciou a dohodnúť sa na realizácii hmatateľných opatrení na budovanie dôvery s cieľom zabrániť riziku ďalšieho krviprelievania a polarizácie v krajine; vyzýva na urýchlený návrat k demokratickému procesu vrátane zorganizovania slobodných a spravodlivých prezidentských a parlamentných volieb v plne inkluzívnom procese; naliehavo žiada egyptské orgány, aby pokročili v práci na inkluzívnej ústave s rovnakými právami pre všetkých;

56.  vyzýva na okamžité skoncovanie so všetkými násilnosťami, sexuálnymi útokmi a inými formami ponižujúceho zaobchádzania s protestujúcimi ženami a aktivistami za práva žien, na seriózne a nestranné vyšetrovanie všetkých takýchto prípadov a na zabezpečenie toho, aby zodpovedné osoby niesli plnú zodpovednosť;

57.  je naďalej hlboko znepokojený kritickou situáciou v Sýrii; čo najdôraznejšie odsudzuje používanie chemických zbraní a nadmerné využívanie sily a násilia voči civilnému obyvateľstvu a menšinám v krajine, ktoré nemožno ospravedlniť za žiadnych okolností, a zavrhuje rozsah zneužitia štátnej moci, ktoré možno považovať za zločin proti ľudskosti; opakuje, že dôrazne podporuje výzvu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, aby Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) postúpila situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu na formálne vyšetrovanie; vyzýva všetky ozbrojené frakcie, aby okamžite ukončili násilie v krajine; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s pokračujúcou humanitárnou krízou vrátane situácie utečencov a s dôsledkami pre susedné krajiny a stabilitu v regióne; opäť zdôrazňuje, že humanitárna pomoc tým, ktorí v Sýrii a susedných krajinách potrebujú základný tovar a služby, musí byť bezprostrednou prioritou medzinárodného spoločenstva a Európskej únie; je presvedčený, že kľúč k riešeniu konfliktu spočíva v politických mechanizmoch a diplomatických procesoch; zdôrazňuje dôležitosť prísneho vykonávania Dohovoru o vývoji, výrobe, hromadení a použití chemických zbraní a o ich zničení; víta nedávne uznesenie BR OSN a návrh generálneho tajomníka OSN týkajúci sa konferencie Ženeva II, ktorá sa uskutoční v decembri 2013; odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe;

58.  pripomína svoje uznesenia z 25.novembra 2010 o situácii v Západnej Sahare(18) , z 22. októbra 2013 o situácii ľudských práv v regióne Sahel(19) ; vyzýva na zaručenie ľudských práv pre západosaharský ľud a zdôrazňuje nutnosť zaoberať sa týmito právami v Západnej Sahare a v táboroch v oblasti Tindúf vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštrácie; požaduje prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje otvorenie územia nezávislým pozorovateľom, MVO a médiám; podporuje spravodlivé a vzájomne prijateľného politického riešenia týkajúceho sa Západnej Sahary, v súlade s príslušnými rezolúciami OSN, vrátane rezolúcií umožňujúcich sebaurčenie;

Justícia v prechodnom období a výzva budovania mieru po ukončení konfliktu

59.  nazdáva sa, že zodpovednosť za porušovanie právnych predpisov v minulosti je neoddeliteľným prvkom procesu budovania trvalého zmierenia; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali systematickú účasť žien na mierových procesoch a pri rozhodovaní v politickej a hospodárskej oblasti vrátane prechodu k demokracii a riešenia konfliktov, a zdôrazňuje, že táto účasť má rozhodujúci význam; vyzýva na predvedenie vojnových zločincov pred Medzinárodný trestný súd a žiada členské štáty, aby v tejto súvislosti posilnili spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; víta zámer ESVČ vypracovať politiku osobitne zameranú na justíciu v prechodnom období s cieľom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s porušovaním právnych predpisov v minulosti a bojovať proti beztrestnosti a vyzýva, aby sa táto politika vypracovala včas; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa otázkou justície v prechodnom období spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s podporou EÚ určenou vo všeobecnosti pre medzinárodnú trestnú justíciu a obzvlášť pre Medzinárodný trestný súd; osobitne upozorňuje na skúsenosti EÚ na západnom Balkáne, ktoré môžu slúžiť ako zdroj inšpirácie; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala novo vytvorený mandát osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve;

60.  zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom prístupu EÚ k justícii v prechodnom období by mala byť podpora inštitucionálnej reformy justície s cieľom posilniť fungovanie právneho štátu v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby zločinci, ktorých trestné činy boli spáchané už pred nejakým časom, boli stíhaní vnútroštátnymi a medzinárodnými súdmi; zdôrazňuje, že je dôležité viesť verejný dialóg s cieľom vyrovnať sa s minulosťou a usporiadať riadne konzultácie s obeťami a programy náhrady vrátane finančného odškodnenia; nazdáva sa, že bezpečnostná previerka personálu pracujúceho v prechodných inštitúciách je skúškou dôveryhodnosti justície v prechodnom období;

61.  berie na vedomie osobitnú zložitosť prípravy spoľahlivých politík transformácie v podmienkach po ukončení konfliktu; preto zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva v ozbrojených konfliktoch, ako aj ich monitorovanie, a nabáda ESVČ, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti zamerané na presadzovanie dodržiavania humanitárneho práva ozbrojenými štátnymi a neštátnymi subjektmi s osobitným zameraním na práva žien a najlepší záujem detí;

62.  čo najrozhodnejšie odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo a dochádza v ozbrojených konfliktoch v nedávnych a pretrvávajúcich krízach, napríklad v Sýrii, Mali, Konžskej demokratickej republike a Stredoafrickej republike, najmä popravy bez riadneho konania, znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia, mučenie, náhodné zatýkanie a zadržiavanie, predovšetkým pokiaľ ide o situáciu žien a detí, ktoré sú osobitne zraniteľné; vyzýva EÚ, aby vo všetkých týchto prípadoch bojovala proti beztrestnosti a podporovala činnosť vnútroštátnych orgánov justície, a žiada Medzinárodný trestný súd, aby postavil páchateľov pred súd; nabáda EÚ, aby začlenila mechanizmy predchádzania mučeniu do všetkých činností vonkajších vzťahov EÚ;

63.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby uskutočnili dôkladné politické preskúmanie tragických udalostí v Sýrii, Líbyi a Mali a ďalších nedávnych konfliktov s cieľom revidovať usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve a snažiť sa o účinnejšie vykonávanie týchto usmernení; vyzýva EÚ, aby podporila prebiehajúcu iniciatívu Medzinárodného výboru Červeného kríža a švajčiarskej vlády v oblasti reformy súčasného medzinárodného riadiaceho rámca týkajúceho sa medzinárodného humanitárneho práva; podporuje EÚ v účasti na reforme BR OSN s cieľom umožniť, aby účinne reagovala na súčasnú krízu;

64.  víta skutočnosť, že v januári 2014 sa spustí iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorou sa vytvoria možnosti vyškolenia a vyslania viac než 8 000 občanov EÚ a krajín mimo EÚ na humanitárne operácie po celom svete, a poznamenáva, že sa očakáva, že ďalších 10 000 osôb bude iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ podporovať z pozície „online dobrovoľníkov“, keď budú môcť príslušné úlohy vykonávať doma na počítači;

65.  vyzýva EÚ, aby vypracovala spoločnú pozíciu EÚ k ozbrojeným bezpilotným lietadlám;

Zablokované procesy transformácie a problematické krajiny

66.  upozorňuje tiež na zablokované procesy transformácie v krajinách a regiónoch, v ktorých vládnuci režim zastavil alebo potlačil reformné hnutia a procesy transformácie; vyzýva EÚ, aby pokračovala v snahách presvedčiť vládnucu elitu v týchto krajinách, ale aj v iných problematických krajinách, v ktorých stále vládne autoritatívny režim, aby iniciovali proces reforiem s cieľom vybudovať pevnú a stabilnú demokraciu, v ktorej zavládne právny štát, ľudské práva a základné slobody; domnieva sa, že toto presviedčanie musí byť súčasťou všetkých dialógov s jej partnermi, a to aj na najvyššej politickej úrovni, s využitím všetkých relevantných oblastí vonkajšej politiky EÚ, t. j. rozvoja, obchodu, atď.;

67.  opakuje, že krajinám a regiónom, v ktorých došlo k zablokovaniu procesu transformácie, chýbajú demokratické reformy a politická zodpovednosť; opakuje, že všetci občania majú právo zúčastňovať sa v plnej miere a slobodne na politickom živote, v ktorom sa konajú slobodné, spravodlivé a otvorené voľby s účasťou viac než jednej strany a s viacerými alternatívnymi a nezávislými mediálnymi zdrojmi;

68.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnymi represívnymi zákonmi a ich svojvoľným presadzovaním ruskými orgánmi, čo často vedie k ohrozovaniu mimovládnych organizácií, aktivistov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov, a vyzýva EÚ, aby vyjadrila tieto obavy na všetkých politických úrovniach; vyzýva na prepustenie Michaila Chodorkovského a ďalších politických väzňov a vyjadruje hlboký nesúhlas s využívaním justície na politické účely; naliehavo žiada ruské orgány, aby nestranne vyšetrili a postavili pred súd tých, ktorí sú zodpovední za smrť Sergeja Magnitského, Natálie Estemirovovej, Anny Politkovskej, Stanislava Markelova a Vasilija Alexaniana; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nezohľadnila odporúčanie Parlamentu z 23. októbra 2012 o prípade Magnitského; preto vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o vytvorení spoločného zoznamu EÚ s menami úradníkov zapojených do smrti Sergeja Magnitského; dodáva, že rozhodnutím Rady by sa mali na týchto úradníkov uvaliť cielené sankcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad aktivitami skupín občianskej sebaobrany patriacich ku krajnej pravici, ktoré kontaktujú osoby LGBTI online s cieľom nalákať ich, napadnúť a umiestniť stovky nahrávok týchto činov na internete; vyzýva delegáciu EÚ a veľvyslanectvá členských štátov v Rusku, aby v súlade s príslušnými usmerneniami zvýšili podporu obhajcov ľudských práv osôb LGBTI;

69.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi represiami voči nezávislým novinárom a aktivistom v oblasti ľudských práv a nad útlakom politického disentu na Kube; upozorňuje na situáciu väzňov svedomia na Kube, ktorí sú naďalej odsudzovaní na základe vykonštruovaných obvinení alebo zadržiavaní vo vyšetrovacej väzbe; vyzýva ESVČ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v rámci Organizácie Spojených národov presadzovali medzinárodný a nezávislý vyšetrovací výbor zameraný na vyšetrenie okolností, za ktorých v júli 2012 zomreli kubánski obhajcovia ľudských práv a mieroví disidenti Oswaldo Payá Sardiñas (laureát Sacharovovej ceny v roku 2002) a Harold Cepero;

70.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa vzhľadom na neúspech dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach aktívne usilovali o zavedenie takéhoto monitorovania s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky; je naďalej znepokojený čoraz väčším obmedzovaním namiereným voči obhajcom ľudských práv, právnikom, aktivistom z občianskej spoločnosti, novinárom a blogerom; podporuje vnútorný dopyt obyvateľov Číny po základných slobodách a právach, na ktoré majú nárok; pripomína, že EÚ by mohla v tomto smere uľahčovať situáciu, a to zvyšovaním dôvery, hľadaním nových spôsobov dialógu a zlepšovaním už existujúcich nástrojov;

71.  naliehavo žiada čínske orgány, aby začali vážne komunikovať s Tibeťanmi s cieľom posúdiť hĺbkové príčiny vysokého počtu prípadov sebaupálenia; odsudzuje nedobrovoľné presídľovanie a presun tibetských kočovníkov, ktoré je hrozbou pre prežitie spôsobu života, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tibetskej identity; naliehavo žiada ESVČ, aby v súlade s novoprijatými usmerneniami EÚ o slobode náboženstva alebo viery venovala osobitnú pozornosť problematike náboženských represií v Tibete a aby vyzvala Čínu, aby skoncovala s politikami obmedzujúcimi tibetský budhizmus; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať vzdelávací systém s osobitným dôrazom na dvojjazyčné vzdelávanie v regióne v záujme zachovania národnej identity a dedičstva a v záujme boja proti príčinám nezamestnanosti mládeže;

72.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne, neustávajúcim prenasledovaním reformátorov, stúpajúcim množstvom politických väzňov a väzňov svedomia a viery, diskrimináciou a prenasledovaním bahaistickej komunity, sústavne vysokým počtom popráv vrátane popráv mladistvých, rozšírenosťou mučenia, nespravodlivými súdnymi procesmi a nadmernými kaučnými sumami, ako aj nad vážnym obmedzovaním práva na informácie, slobody prejavu, zhromažďovania a náboženstva, práva na vzdelanie a slobody pohybu; víta prepustenie niekoľkých väzňov svedomia v Iráne vrátane právničky a držiteľky Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovej; vyzýva iránske orgány, aby prepustili troch vedúcich predstaviteľov opozície, ktorí sú držaní v domácom väzení a viac než dva roky neboli obvinení, a to Mehdího Karrúbího, Zahru Rahnavardovú a Míra Hosejna Músawího, umožnili osobitnému spravodajcovi OSN pre ľudské práva v Iráne návštevu krajiny, usilovali sa o zavedenie moratória na trest smrti, odstránili cenzúru internetu a umožnili slobodu prejavu v Iráne berie na vedomie obnovenie diplomatických kontaktov medzi Iránom a medzinárodným spoločenstvom a vyjadruje nádej na uspokojivé a vzájomne prijateľné uzavretie rokovaní medzi krajinami skupiny E3+3 a Iránom o iránskom jadrovom programe;

73.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), upozorňuje na príslušné naliehavé uznesenia (článok 122) prijaté Európskym parlamentom a vyzýva KĽDR, aby sa zapojila do zmysluplného dialógu o ľudských právach s Európskou úniou; vyzýva KĽDR, aby skoncovala s mimosúdnymi popravami a násilnými zmiznutiami, prepustila politických väzňov a umožnila svojim občanom slobodne cestovať v rámci krajiny, ako aj mimo nej; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; konštatuje, že všetky provokatívne kroky KĽDR a reštriktívne opatrenia ukladané ich občanom viedli k rozsiahlej chudobe a hmotnej núdzi;

74.  je hlboko znepokojený, pokiaľ ide o Kašmír, kde je nutné dôrazne odsúdiť akékoľvek násilie páchané na civilistoch; uvedomuje si, že sa začalo vyšetrovanie problému neoznačených hrobov; naliehavo však žiada, aby sa mechanizmy ochrany ľudských práv dostali do centra akéhokoľvek úsilia o stanovenie a zaistenie zodpovednosti za prejavy zneužívania voči civilistom;

75.  vyzýva Európsku úniu, aby sa zapojila do koordinovanej a inkluzívnej stratégie v oblasti Sahelu zameranej jednak na zvýšenie bezpečnosti v regióne, jednak na presadzovanie ľudských práv, s cieľom skoncovať s porušovaním ľudských práv vo forme mučenia, často svojvoľného zatýkania predstaviteľov opozície a novinárov, potláčania pokojných demonštrácií, násilia na ženách, ako je znásilnenie, vynútený sobáš a zohavovanie genitálií, a diskriminácie založenej na etnickej príslušnosti alebo príslušnosti ku kaste, a tak prispieť k zavedeniu právneho štátu ako garanta základných práv a slobôd;

76.  je hlboko znepokojený rastúcim trendom štátneho násilia namiereného na lesbičky, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov vo viacerých subsaharských krajinách, najmä v Ugande, Nigérii, Kamerune a Senegale; rozhodne odsudzuje pokusy o presadzovanie čoraz represívnejších zákonov v krajinách, v ktorých je homosexualita už aj tak trestná; vyzýva svojich kolegov poslancov, aby prestali reagovať na populistický a konzervatívny nátlak, a to i zo strany vedúcich náboženských predstaviteľov, a aby chránili práva všetkých občanov vrátane lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov; poukazuje na to, že v 76 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom v piatich z nich sa za zaň ukladá trest smrti; opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda z Cotonou bola podpísaná bez akejkoľvek diskusie o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, ktorá by bola súčasťou politického dialógu, ako o to Parlament mnohokrát žiadal; pripomína Komisii a Rade pevné odhodlanie Parlamentu zahrnúť túto otázku do budúcej revízie dohody;

77.  vyzýva EÚ, aby vybudovala efektívnu politiku sankcií namierenú voči všetkým režimom, ktoré voči civilným obyvateľom uplatňujú represívne metódy;

78.  vyzýva EÚ, aby naďalej aktívne podporovala obhajcov ľudských práv, a to aj včasným poskytovaním dočasného prístrešia ohrozeným osobám; vyzýva EÚ, aby rozšírila svoju politiku v oblasti podpory obhajcov ľudských práv na informátorov a investigatívnych novinárov, ktorí môžu výrazne prispieť k ochrane a presadzovaniu ľudských práv;

Pozorovanie volieb a politiky na podporu demokracie

79.  víta pretrvávajúcu podporu EÚ zameranú na volebné procesy na celom svete vysielaním volebných pozorovateľských misií (EOM) a misií volebných expertov (EEM) a poskytovaním volebnej pomoci, ako aj podpory pre domácich pozorovateľov; konštatuje, že tieto misie nedávno prispeli k podpore rozvoja demokracie v susedstve EÚ a boli svedkami prenosu moci na opozíciu (Senegal) a upevnenia demokracie po konflikte (Sierra Leone);

80.  zdôrazňuje, že je dôležité prijať opatrenia v nadväznosti na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií; vyzdvihuje svoju iniciatívu zameranú na posilnenie opatrení nadväzujúcich na odporúčania volebných pozorovateľských misií tým, že ich použije ako súčasť „plánu postupu k demokracii“ v dotknutej krajine, a s cieľom poveriť hlavného pozorovateľa osobitnou úlohou zabezpečiť prijatie opatrení nadväzujúcich na odporúčania a vykonávanie týchto odporúčaní za podpory stálych orgánov Parlamentu;

81.  zdôrazňuje dôležitosť posilnenia prevádzkovej kapacity parlamentov v období medzi voľbami; v tejto súvislosti pripomína, že EÚ sa v rámci fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci zaviazala založiť rozvojovú spoluprácu na „demokratickom prevzatí zodpovednosti“ s osobitným odkazom na posilnenú úlohu parlamentov; naliehavo žiada EÚ, aby smerovala svoje úsilie k prístupu založenému na právach, s cieľom začleniť zásady ľudských práv do operačných činností EÚ a presadzovať v celosvetovej rozvojovej agende problematiku ľudských práv, ako sa k tomu zaviazala v akčnom pláne;

82.  pripomína odhodlanie podpredsedníčky Komisie/vedúcej predstaviteľky zamerať sa v rámci volebného pozorovania na účasť žien a národnostných menšín, ako aj na osoby so zdravotným postihnutím ako kandidátov i voličov; žiada, aby sa závery volebných pozorovateľských misií EÚ zohľadňovali vždy pri tvorbe programov na podporu plnej a rovnoprávnej účasti žien na volebných procesoch, ako aj pri vykonávaní odporúčaní týchto misií.

Sloboda prejavu

83.  zdôrazňuje osobitnú dôležitosť slobody prejavu v procesoch transformácie vrátane slobodných médií; víta záväzok EÚ vypracovať usmernenia o slobode prejavu (online a offline) a ďalej odporúča EÚ, aby vypracovala metodiku, ktorá umožní sledovať zmeny v právnych predpisoch, ktoré obmedzujú pluralitu a slobodu tlače v tretích krajinách, a reagovať na tieto zmeny;

84.  vyjadruje vážne a pretrvávajúce znepokojenie v súvislosti s online cenzúrou a jej poľutovaniahodným rozšírením v mnohých krajinách; zdôrazňuje, že EÚ musí v rámci svojich politík stanoviť priority, pokiaľ ide o uplatňovanie práva na účasť a práva na prístup k informáciám ako kľúčových zásad demokracie, ktoré sa musia realizovať aj online, a musí využívať dostupné mechanizmy na posilnenie verejnej zodpovednosti, napríklad zásadu otvorených údajov; domnieva sa, že by to tak malo byť na všetkých úrovniach dialógu s tretími krajinami, a to aj v rámci dvojstranných vzťahov a na najvyšších úrovniach; zdôrazňuje dôležitosť online médií pre fungovanie a efektívnosť občianskej spoločnosti, a to aj pre obhajcov ľudských práv, odbory a informátorov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie o zahrnutie digitálnej slobody do vonkajších vzťahov EÚ;

85.  pozoruje poľutovaniahodný trend schvaľovať zákony obmedzujúce slobodu prejavu a zhromažďovania ľudí, ktorí podporujú ľudské práva osôb LGBTI; poznamenáva, že takéto zákony v súčasnosti existujú v Litve a Rusku, zvažujú sa na Ukrajine a boli navrhnuté v Gruzínsku, Arménsku a Kazachstane; blahoželá Moldavsku k zrušeniu zákona zakazujúceho „propagáciu akýchkoľvek iných vzťahov, než takých, ktoré súvisia so svadbou alebo rodinou“; vyzýva delegácie EÚ v príslušných krajinách, aby vyjadrili mimoriadne znepokojenie EÚ nad týmito zákonmi;

Podpora EÚ pre univerzálne ľudské práva

86.  v plnej miere podporuje súhlasnú pozíciu, ktorú zaujala EÚ v strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu, pokiaľ ide o podporu a ochranu všetkých ľudských práv, ako aj prísľub „protestovať proti každému pokusu spochybniť uznávanie univerzálnosti ľudských práv“; opakuje, že v plnej miere podporuje nedeliteľnosť a univerzálnosť ľudských práv, a vyzýva EÚ, aby túto nedeliteľnosť a univerzálnosť presadzovali, čo zahŕňa i Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii (hlava V kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie);

Systém OSN pre ľudské práva

87.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje posilnenie systému OSN pre ľudské práva, ktorý má rozhodujúci význam pre napredovanie v oblasti všeobecných ľudských práv; oceňuje úsilie EÚ v rámci preskúmania činnosti Rady OSN pre ľudské práva a vyzýva všetkých členov Rady pre ľudské práva, aby obhajovali najprísnejšie normy v oblasti ľudských práv a naplnili sľuby, ktoré dali pred voľbami; domnieva sa, že nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a držiteľov mandátu OSN na osobitné postupy je kľúčovým predpokladom ich efektívneho fungovania, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie tohto cieľa sú potrebné účelovo neviazané finančné prostriedky;

88.  víta začatie druhého cyklu procesu všeobecného pravidelného preskúmania a žiada, aby EÚ naďalej venovala zvýšenú pozornosť vylepšeniu tohto procesu a rozsahu vykonávania odporúčaní vyplývajúcich zo všeobecného pravidelného preskúmania, ktoré krajiny prijali a zaviazali sa vykonávať;

89.  vyzýva členské štáty EÚ, aby nadviazali na záväzok prijatý v strategickom rámci EÚ, ktorý sa týka ratifikácie a vykonávania kľúčových medzinárodných zmlúv o ľudských právach, najmä tým, že ratifikujú a budú vykonávať desať základných zmlúv OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly, a aby prijali príslušné vyhlásenia o zabezpečení prijateľnosti všetkých individuálnych sťažností a vyšetrovacích postupov; zdôrazňuje význam týchto ratifikácií z hľadiska vnútornej a vonkajšej dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pretrvávajúca neschopnosť niektorých členských štátov EÚ včas predložiť príslušným orgánom OSN monitorujúcim ľudské práva svoje pravidelné správy takisto oslabuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv voči tretím krajinám;

90.  vyzýva EÚ, aby nabádala tretie krajiny k tomu, aby v plnej miere spolupracovali s osobitnými spravodajcami OSN a nezávislými odborníkmi pre oblasť ľudských práv, a to aj vydávaním trvalých pozvánok a prijímaním takýchto odborníkov;

91.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali Vysokú komisárku OSN pre ľudské práva pri realizácii jej správy z roku 2012 o posilnení zmluvných orgánov OSN, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní skutočného vykonávania ľudskoprávnych záväzkov zo strany štátov, ktoré sú stranami zmlúv OSN o ľudských právach;

92.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu A/HRC/RES/21/3 o tradičných hodnotách, ktorá podrýva zásadu všeobecných a nedeliteľných ľudských práv, a vyzdvihuje nesúhlas EÚ s touto rezolúciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodnikli opatrenia v nadväznosti na rezolúciu A/HRC/RES/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite, a vyzýva skupinu štátov, ktorá sa zaoberá touto otázkou, vrátane Južnej Afriky, aby tieto opatrenia čo najskôr prijala; vyzdvihuje prácu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zameranú na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv osobami LGBTI, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a novej kampane Slobodní a rovní; vyzýva vysokú komisárku OSN, aby pokračovala vo svojej práci, a vyjadruje vážne znepokojenie nad takzvanými antipropagačnými zákonmi, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a zhromažďovania;

93.  vo svetle zásad medzinárodného humanitárneho práva uvedených v haagskych ustanoveniach z roku 1907 (články 42 – 56) a štvrtom Ženevskom dohovore (články 27 – 34 a 47 – 78), ako aj v ustanoveniach dodatkového protokolu I zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila, aby jej partnerské krajiny, ktoré spadajú do kategórie okupačnej veľmoci, dodržiavali svoje povinnosti voči obyvateľstvu na okupovaných územiach; pripomína, že podľa medzinárodného humanitárneho práva musí okupačná veľmoc zabezpečiť normy v oblasti verejného zdravia a poskytovanie potravín a zdravotnej starostlivosti okupovanému obyvateľstvu; opakuje, že akýkoľvek presun civilného obyvateľstva okupačnej moci do okupovaného územia je zakázaný a že obvineným z trestných činov sa musia v rámci konania poskytnúť medzinárodne uznávané súdne záruky, ako právo byť informovaný o dôvodoch zatknutia, obvinenie z konkrétneho trestného činu a právo na spravodlivý a podľa možnosti čo najrýchlejší súdny proces.

Medzinárodný trestný súd

94.  pripomína, že rozhodne podporuje Medzinárodný trestný súd; domnieva sa, že narastajúci počet zmluvných štátov predstavuje dôležitý vývoj pri posilňovaní všeobecnej platnosti tohto súdu; víta skutočnosť, že Guatemala ratifikovala Rímsky štatút v apríli 2012 a Pobrežie Slonoviny vo februári 2013;

95.  vyzýva ministrov zahraničných vecí EÚ, aby prijali závery Rady pre zahraničné veci, v ktorých sa potvrdzuje dôrazná podpora EÚ a jej členských štátov Medzinárodnému trestnému súdu, zohľadňuje sa úsilie EÚ o neustálu revíziu, aktualizáciu a rozšírenie jej nástrojov na Medzinárodný trestný súd, a vyjadruje sa nové odhodlanie usilovať sa o všeobecnú platnosť Rímskeho štatútu, aby sa rozšíril prístup ku spravodlivosti pre obete závažných trestných činov podľa medzinárodného práva;

96.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu stále nie je uvedený v novom nariadení o VSP na zozname dohovorov, ktoré sú predpokladom na dosiahnutie štatútu VSP+; konštatuje, že niektoré krajiny, ktoré sa uchádzajú o získanie štatútu VSP+, nie sú zmluvnými stranami štatútu alebo ho neratifikovali (napríklad Arménsko a Pakistan); pripomína svoje odporúčanie, aby sa Rímsky štatút v budúcnosti doplnil do zoznamu dohovorov;

97.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby počas rokovaní a politických dialógov s tretími krajinami, regionálnymi organizáciami a inými regionálnymi skupinami zdôrazňovali potrebu ratifikácie a vykonávania štatútu a dohody o privilégiách a imunitách súdu a potrebu začlenenia ustanovení týkajúcich sa Medzinárodného trestného súdu a medzinárodnej spravodlivosti do dohôd EÚ s tretími krajinami;

98.  nabáda ESVČ, aby zaistila úplnú informovanosť všetkých delegácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ o rozhodnutí Rady EÚ a akčnom pláne v oblasti Medzinárodného trestného súdu a o doplnkovom súbore nástrojov EÚ a aktívne podporovala Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti v prípade trestných činov podľa Rímskeho štatútu;

99.  vyzýva delegácie EÚ a osobitných zástupcov EÚ, najmä osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby v rámci politických dialógov a stretnutí s tretími krajinami aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti trestných činov podľa Rímskeho štatútu; okrem toho navrhuje, aby sa posilnila finančná podpora poskytovaná Medzinárodnému trestnému súdu;

100.  víta prijatie súboru nástrojov EÚ na podporu doplnkovosti a vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podnikli ďalšie kroky v záujme jeho účinného zavedenia do praxe; nabáda EÚ, aby zaistila náležité presadzovanie podpory Medzinárodného trestného súdu vo všetkých relevantných oblastiach zahraničnej politiky EÚ;

101.  vyzýva členské štáty EÚ, aby v plnej miere vykonávali Rímsky štatút zosúladením vnútroštátnych právnych predpisov so všetkými záväzkami vyplývajúcimi zo štatútu a aby vyhoveli žiadostiam Medzinárodného trestného súdu o pomoc a spoluprácu vo všetkých fázach konaní pred súdom, najmä pokiaľ ide o predbežné preskúmanie, vyšetrovanie, zatýkanie a vydávanie, ochranu obetí a svedkov, predbežné prepustenie a výkon trestov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príspevky do fondu dôvery pre obete sú naďalej nedostatočné, a vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli prostriedky potrebné na to, aby mohol v plnej miere plniť svoj mandát;

102.  vyjadruje podporu činnostiam v oblasti informovania verejnosti náležite financovaným prostredníctvom riadneho rozpočtu súdu a zdôrazňuje význam týchto činností pre zviditeľnenie spravodlivosti;

103.  vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali pozmeňujúce návrhy z Kampaly k Rímskemu štatútu a aby na ich ratifikáciu nabádali aj tretie krajiny;

104.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti beztrestnosti v rámci vlastných hraníc EÚ; nabáda ich v tomto smere k tomu, aby zohľadňovali odporúčania Európskej siete kontaktných miest, ktoré sa týkajú osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;

Trest smrti

105.  opätovne zdôrazňuje jednomyseľný nesúhlas s trestom smrti a považuje zavedenie všeobecného moratória v záujme celosvetového zrušenia trestu smrti za ústredný cieľ politiky EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že trest smrti sa nikdy nepreukázal ako účinný prostriedok na odrádzanie od trestnej činnosti a že podľa dostupných údajov sa trest smrti týka najmä znevýhodnených osôb; oceňuje snahy Európskej únie a jej členských štátov na pôde Organizácie Spojených národov, ktoré viedli v decembri 2012 k prijatiu rezolúcie Valného zhromaždenia o moratóriu na uplatňovanie trestu smrti; zároveň vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obnovením popráv v niektorých krajinách; vyzýva EÚ, aby naďalej uskutočňovala cielené kampane v oblasti trestu smrti a zintenzívnila kontakt s krajinami, ktoré trest smrti zachovávajú; očakáva náležité konzultácie v rámci preskúmania nariadenia (ES) č. 1236/2005 plánovaného na rok 2013 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti alebo mučenie;

106.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Bielorusko je poslednou krajinou na európskom kontinente, v ktorej stále platí trest smrti; opätovne vyjadruje hlboké poľutovanie nad popravami Dmitriho Konovalova a Vladislava Kovaleva; opakovane vyzýva Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti, čo by malo v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu;

Podnikanie a ľudské práva

107.  opätovne potvrdzuje, že európske spoločnosti by mali zabezpečiť, aby sa v rámci ich činností dodržiavali normy v oblasti ľudských práv, a to aj v prápade, že pôsobia mimo EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s údajnou spoluprácou niektorých spoločností z EÚ s autoritárskymi režimami, najmä v prípade, že obchodovanie s citlivým tovarom, napríklad v oblasti informačných technológií a komunikácií, viedlo k porušovaniu ľudských práv;

108.  pripomína dôležitosť podpory sociálnej zodpovednosti podnikov, a to aj v rámci obchodnej činnosti mimo EÚ, a zabezpečenia sociálnej zodpovednosti podnikov v celom dodávateľskom reťazci; vyjadruje presvedčenie, že európske spoločnosti a ich pobočky a subdodávatelia by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a šírení medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje význam zmysluplného podávania správ o vplyve projektov podporovaných Európskou investičnou bankou (EIB) alebo vývoznými úvermi poskytovanými európskymi úverovými agentúrami na ľudské práva a o ich sociálnom a environmentálnom vplyve; zdôrazňuje, že finančné operácie vykonávané týmito inštitúciami by mali prispievať k všeobecným zásadám pre vonkajšiu činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ;

109.  vyzýva ESVČ, aby podávala správy o plnení záväzkov prijatých v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva s ohľadom na hlavné zásady OSN pre obchod a ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedosiahla dostatočný pokrok, pokiaľ ide o reakciu na žiadosť Parlamentu, aby navrhla právne predpisy, ktorými by sa vyžadovalo, aby spoločnosti z EÚ zaistili, aby ich nákupy nepodporovali páchateľov konfliktov a závažného porušovania ľudských práv;

110.  pripomína Komisii jej záväzok zo septembra 2010 preveriť problematiku nútenej väzenskej práce v tretích krajinách a podľa toho i preskúmať reakciu EÚ, a žiada Komisiu, aby Parlamentu podala správu o výsledku tohto procesu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla právne predpisy zakazujúce dovoz tovaru vyrobeného nútenou a väzenskou prácou do EÚ;

Odstránenie všetkých foriem diskriminácie

111.  pripomína články Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorých sa uvádza, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní, pokiaľ ide o ich dôstojnosť a práva; a majú nárok na práva a slobody, ktoré zakotvuje táto deklarácia, bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu; zdôrazňuje dôležitosť boja proti akejkoľvek forme diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva, kasty, sociálneho pôvodu, kultúry, veku, rodu, zdravotného postihnutia alebo z iného dôvodu; pripomína výzvu adresovanú EÚ, aby viedla boj proti diskriminácii a netolerantnosti ako kľúčovú súčasť svojej politiky v oblasti ľudských práv a aby túto politiku založila na inkluzívnom a komplexnom vymedzení nediskriminácie; zdôrazňuje, že dodržiavanie práv menšín je kľúčovým faktorom mieru, rozvoja a demokracie; v tomto smere víta a ďalej nabáda na spoluprácu EÚ s Organizáciou Spojených národov a regionálnymi organizáciami;

112.  žiada EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť diskriminácii na základe sociálnej stratifikácie, napríklad kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia, ktoré majú mimoriadne škodlivý a niekedy až ničivý dosah, pokiaľ ide o vyhliadky na rovnocenné uplatňovanie ľudských práv; domnieva sa, že je potrebné dôrazne nabádať krajiny, v ktorých kastový systém pretrváva, aby ho zakázali a zaistili skutočné uplatňovanie zákonov zameraných proti kastovému systému;

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery

113.  zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, zhrnuté v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v ďalších medzinárodných nástrojoch pre ľudské práva, je základným ľudským právom previazaným s inými ľudskými právami a základnými slobodami, ktoré zahŕňa právo veriť či neveriť, slobodu praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru v súkromí či verejne, sám či v spoločenstve s inými a právo zvoliť si vieru podľa vlastného uváženia, zmeniť ju alebo od nej upustiť; vyzýva EÚ, aby presadzovala právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami;

114.  pripomína, že právo na výhradu vo svedomí proti vojenskej službe je legitímnym uplatnením práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a naliehavo žiada ESVČ a členské štáty, aby krajiny s povinnou vojenskou službou vyzvali k tomu, aby umožňovali náhradnú službu nebojového alebo civilného charakteru, vo verejnom záujme a inej než trestnej povahy, a aby netrestali osoby s výhradou vo svedomí za neplnenie vojenskej služby, a to ani odňatím slobody;

115.  čo najostrejšie odsudzuje diskrimináciu, netolerantnosť, násilie a zabíjanie na základe náboženského vyznania alebo viery bez ohľadu na to, kde k nim dochádza a voči komu sú namierené; je znepokojený najmä zvyšujúcou sa tendenciou riešiť spory medzi nábožensky rozdeleným obyvateľstvom prostredníctvom násilia a prenasledovania, keďže takéto praktiky sú prekážkou trvalého mieru a zmierenia; takisto je znepokojený čoraz väčším nepriateľstvom vlád a spoločnosti v mnohých krajinách, ktoré menšinovým náboženským skupinám alebo skupinám hlásiacim sa k určitej viere naďalej upierajú slobodu praktizovať alebo verejne vyjadrovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru; poznamenáva, že sociálna nevraživosť a útoky namierené proti náboženským skupinám alebo skupinám hlásiacim sa k určitej viere, ktoré viedli v mnohých prípadoch k smrti a zraneniam, sú na vzostupe a že beztrestnosť a nedostatočná ochrana menšinových náboženských spoločenstiev alebo spoločenstiev hlásiacich sa k určitej viere je naďalej zdrojom znepokojenia;

116.  je proti akýmkoľvek právnym predpisom, v ktorých sa penalizujú osoby za zmenu svojho náboženského vyznania alebo viery; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v dôsledku takýchto právnych predpisov osoby v niektorých krajinách čelia väzeniu či dokonca trestu smrti; je taktiež znepokojený tým, že osoby, ktoré zanechali alebo zmenili svoje náboženstvo, sú vystavené sociálnej nevraživosti, napríklad násiliu a zastrašovaniu; je proti zákonom, ktoré trestajú prejavy považované za rúhanie, potupenie alebo urážku náboženstva alebo náboženských symbolov, postáv alebo pocitov; konštatuje, že tieto zákony nie sú v súlade s akceptovanými medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; odsudzuje právnu úpravu rúhačstva v Afganistane, Bangladéši, Egypte, Pakistane a Saudskej Arábii, ktorá umožňuje väznenie a trest smrti;

117.  víta výzvy na predkladanie návrhov, ktoré boli nedávno zverejnené v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a v ktorých sa uprednostňujú a podporujú kroky občianskej spoločnosti v oblasti boja proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery; nabáda EÚ, aby podporovala inkluzívne úsilie o dialóg a spoluprácu medzi kultúrami a náboženstvami na rôznych úrovniach, so zapojením vedúcich predstaviteľov spoločenstiev, žien, mládeže a zástupcov etnických menšín a s cieľom presadzovať budovanie mieru a spoločenskú súdržnosť; vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby vytvorili systémy grantov na ochranu a presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v krajinách, kde je toto právo najviac ohrozené;

118.  víta odhodlanie EÚ presadzovať právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov; nabáda EÚ, aby naďalej predkladala každoročné uznesenie o slobode náboženského vyznania alebo viery na pôde Valného zhromaždenia OSN a ďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;

Práva žien a detí a posilnenie ich postavenia

119.  vyjadruje plnú podporu úsiliu OSN o presadzovanie práv a posilnenie postavenia žien; nabáda EÚ, aby uskutočnila cielenú kampaň o účasti žien na politickom a hospodárskom živote a aby podporovala iniciatívy zamerané proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovaným vraždám žien; podporuje vykonávanie akčného plánu pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce; vyzýva delegácie EÚ, aby do svojich miestnych stratégií na vykonávanie usmernení EÚ pre oblasť násilia páchaného na ženách a dievčatách a boja proti všetkým formám ich diskriminácie vrátane manželstiev vynútených násilím začlenili konkrétne opatrenia týkajúce sa úlohy vonkajšej pomoci a rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že úloha Komisie a členských štátov sa v tejto oblasti v rámci EÚ aj za jej hranicami nemôže obmedzovať iba na boj proti násiliu páchanému na ženách vo všetkých jeho formách, či už ide o fyzické, psychologické, sociálne alebo finančné násilie, a že by bolo vhodné prioritne sa venovať vzdelávaniu bez ohľadu na pohlavie, a to od čo možno najútelšieho veku; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej nabádali tretie krajiny, aby zohľadňovali práva žien pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov a zabezpečili riadne vykonávanie všetkých príslušných ustanovení;

120.  opätovne odsudzuje zneužívanie žien a všetky formy násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia; vyzýva preto všetky členské štáty Rady Európy na podpísanie a ratifikáciu dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu a Európsku úniu, aby pristúpila k tomuto dohovoru s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje význam vedenia informačných a osvetových kampaní v spoločenstvách, ktoré praktizujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie maloletých dievčat, predčasné sobáše a manželstvá vynútené násilím, rodovo motivované vraždy žien a iné rodovo podmienené porušovanie ľudských práv, ako aj dôležitosť zapájania obhajcov ľudských práv, ktorí už bojujú za ukončenie týchto praktík, do príprav a realizácie týchto kampaní; nabáda ESVČ a členské štáty EÚ, aby pokračovali v riešení problému mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci svojho politického a strategického dialógu s partnerskými krajinami, kde sa tieto praktiky stále vykonávajú;

121.  vyzýva EÚ, aby ešte viac chránila reprodukčné práva, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto politiky zaviedli do centra rozvojovej spolupráce s tretími krajinami; dôrazne odsudzuje odpudivú prax mrzačenia ženských pohlavných orgánov v niektorých častiach Afriky, vraždy v mene cti, interrupcie na základe pohlavia plodu a manželstvá vynútené násilím; pripomína dôležité závery vyplývajúce z Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire;

122.  podporuje iniciatívu generálneho tajomníka OSN Vzdelanie na prvom mieste (Education First), keďže prístup k vzdelaniu zvyšuje ochranu pred hrozbami, ktoré pre budúcnosť dievčat predstavuje predčasný sobáš a tehotenstvo, HIV, chudoba a domáce a sexuálne násilie, a takisto znižuje úmrtnosť detí a matiek;

123.  žiada, aby sa ešte pred uplynutím stanovených termínov zintenzívnilo úsilie o zabezpečenie splnenia miléniových rozvojových cieľov v čo najväčšom rozsahu, a to v oblasti rodovej rovnosti, zdravia matiek a prístupu k primeranému systému zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a právam týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín, akými sú dievčatá a mladé ženy, na základe pevného záväzku vlád posilňovať mechanizmy zodpovednosti a monitorovania v súvislosti s existujúcimi záväzkami v oblasti ľudských práv, podporovať prístup k spravodlivosti pre všetkých a zabezpečiť skutočnú účasť všetkých vrátane najviac marginalizovaných a znevýhodnených skupín na vypracúvaní, rozhodovaní a vykonávaní; rozhodne odporúča, aby sa do miléniových rozvojových cieľov po roku 2015 zahrnul aj samostatný cieľ týkajúci sa práv žien a rodovej rovnosti s osobitným dôrazom na sexuálne a reprodukčné zdravie a súvisiace práva;

124.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby proces preskúmania ICPD+20 znamenal komplexné preskúmanie všetkých aspektov súvisiacich s úplným využívaním sexuálnych a reprodukčných práv, a aby zdôrazňovali pevný a pokrokový prístup k otázke sexuálnych a reprodukčných práv pre všetkých v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, pričom požaduje väčšie vyvodenie zodpovednosti, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledkov; tiež ich vyzýva, aby predovšetkým zabezpečili, aby proces preskúmania prebiehal participačným spôsobom a rôznym zúčastneným stranám vrátane občianskej spoločnosti, ako aj ženám, dospievajúcim a mladým ľuďom umožňoval užitočným spôsobom sa na ňom podieľať; pripomína, že rámec pre takéto preskúmanie musí byť založený na ľudských právach s osobitným dôrazom na sexuálne a reprodukčné práva;

125.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s problematikou znásilnení; odsudzuje mimoriadne vysoký stupeň beztrestnosti vo vzťahu k znásilneniam v krajinách ako India a Pakistan;

126.  odsudzuje rozsiahlu mieru sexuálneho násilia a znásilňovania ako vojnovej zbrane, a to najmä v oblasti Veľkých jazier; upozorňuje, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú začlenené do Rímskeho štatútu ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 (2013) o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013 a ktorou sa opätovne potvrdzuje kľúčová úloha Medzinárodného trestného súdu v boji proti beztrestnosti v prípade sexuálnych zločinov a zločinov na základe rodovej príslušnosti; vyzýva EÚ, aby v plnej miere podporovala uplatňovanie týchto zásad; pripomína tiež záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií SBOP v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti;

127.  vyzýva EÚ, aby venovala prioritnú pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že pri riešení problému obchodovania s ľuďmi treba zvážiť vnútorné aj vonkajšie aspekty; nabáda členské štáty, aby vykonávali smernicu EÚ (2011/36/EÚ) a stratégiu na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

128.  vyzýva na všeobecnú ratifikáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali opatrenia týkajúce sa práv dieťaťa s osobitným zameraním na násilie páchané na deťoch, najmä na problémy nútenej detskej práce, sobášov detí, odvádzania detí do ozbrojených skupín, ich odzbrojenia a následného opätovného zapojenia do bežného života, a tiež aby do programu dialógu o ľudských právach vedeného s príslušnými krajinami zaradili aj problém čarodejníctva detí; zdôrazňuje, že je dôležité venovať právam detí prioritnú pozornosť v rámci vonkajšej politiky EÚ;

129.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o vykonávanie revidovanej stratégie vykonávania usmernení EÚ v súvislosti s deťmi v ozbrojených konfliktoch; nabáda EÚ, aby ďalej prehlbovala spoluprácu s osobitnou zástupkyňou OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch; víta skutočnosť, že v roku 2012 bol zavedený nový rozpočtový riadok na podporu detí zasiahnutých konfliktom prostredníctvom humanitárnej pomoci zabezpečujúcej prístup k vzdelaniu v núdzových situáciách;

130.  pripomína svoje predošlé odporúčania o zlepšení vlastných postupov vo vzťahu k záležitostiam v oblasti ľudských práv a o zintenzívnení úsilia o skutočné zahrnutie ľudských práv do jej vlastných štruktúr a procesov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahlo žiadne zlepšenie v súvislosti s rozpravami v pléne a uzneseniami pléna o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu, ani pokiaľ ide o opatrenia v nadväznosti na ne; víta úsilie o zlepšenie spolupráce v oblasti ľudských práv s národnými parlamentmi členských štátov;

o
o   o

131.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0503.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0504.
(3) Ú. v. EÚ L 200, 27.7.2012, s. 21.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 114.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0278.
(6) http://www.eeas.europa.eu/human_rights/docs/guidelines_en.pdf.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0055.
(9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(10) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 13.
(12) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(13) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(15) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(16) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(18) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 87.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0431.

Posledná úprava: 18. decembra 2018Právne oznámenie