Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2012/2078(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0372/2013

Predkladané texty :

A7-0372/2013

Rozpravy :

PV 11/12/2013 - 8
CRE 11/12/2013 - 8

Hlasovanie :

PV 12/12/2013 - 12.20

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0598

Prijaté texty
PDF 263kWORD 120k
Štvrtok, 12. decembra 2013 - Štrasburg Finálna verzia
Ústavné problémy viacstranného riadenia v EÚ
P7_TA(2013)0598A7-0372/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2013 k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii (2012/2078(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS)(1) ,

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG)(2) ,

–  having regard to the ‘six-pack’(3) ,

–  so zreteľom na tzv. balík dvoch legislatívnych návrhov(4) ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5) ,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 12. septembra 2013 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(6) ,

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny z 5. decembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(7) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu – Začatie európskej diskusie (COM(2012)0777),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ(10) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0372/2013),

A.  keďže diferenciácia základným rysom procesu európskej integrácie a prostriedkom, ako umožniť jej postup a zabezpečiť skutočné dodržiavanie zásady rovnosti chápanej ako rovnaké zaobchádzanie za rovnakých situácií a nerovnaké zaobchádzanie za nerovnakých situáciách;

B.  keďže diferencovaná integrácia by mala aj naďalej plniť funkciu posla prehlbovania európskej integrácie, pričom s ňou začala podskupina členských štátov, zostáva otvorená všetkým členským štátom a je zameraná na úplné začlenenie do zmlúv;

C.  keďže diferencovaná integrácia má dve podoby: tzv. viacrýchlostnú, v rámci ktorej sa štáty snažia dosiahnuť rovnaké ciele v rôznom časovom rámci, a tzv. viacstrannú, v rámci ktorej štáty súhlasia s tým, že majú odlišné ciele;

D.  keďže diferenciácia nesmie narúšať občianstvo Únie, ktoré je základným statusom štátnych príslušníkov členských štátov, ktorý umožňuje tým z nich, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, požívať v oblasti pôsobnosti zmluvy rovnaké právne zaobchádzanie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

E.  keďže akákoľvek diferenciácia bude rešpektovať a tým posilňovať jednotu európskeho právneho poriadku a jeho efektívnosť a súdržnosť, zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc a fungovanie vnútorného trhu;

F.  keďže po diferenciácii možno siahnuť tam, kde nebude v danom čase možný alebo realizovateľný spoločný postup;

G.  keďže diferenciácia je a vždy by mala byť zakotvená v jednotnom inštitucionálnom rámci Európskej únie;

H.  keďže diferencovaná integrácia musí dodržiavať zásadu subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ a protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

I.  keďže Zmluvy ustanovujú niekoľko možností a nástrojov na diferencovanú integráciu vrátane obmedzenia územnej pôsobnosti, ochranných doložiek, odchýlok, opt-out, opt-in, posilnenej spolupráce a ustanovenia týkajúce sa členských štátov, ktorých menou je euro, za predpokladu, že tieto nástroje rešpektujú jednotu, účinnosť a súdržnosť európskeho právneho poriadku a sú zakotvené v jednotnom inštitucionálnom rámci (metóda Spoločenstva);

J.  keďže niektoré členské štáty získali možnosť nezúčastňovať sa (opt-out) rôznych politík EÚ, ako sa uvádza v rôznych protokoloch ku zmluvám, čo môže ohroziť jednotu, účinnosť a súdržnosť európskeho právneho poriadku;

K.  keďže výnimky podľa článku 27 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) umožňujú rozlišovanie medzi niektorými členskými štátmi v rámci právneho aktu, ktorý je určený všetkým členským štátom, pričom účelom je stále postupné vytváranie a zaisťovanie fungovania vnútorného trhu;

L.  keďže ZFEÚ obsahuje vo svojich článkoch 114 ods. 4 a 5, 153 ods. 4, 168 ods. 4, 169 ods. 4 a 193, ochranné doložky, ktoré umožňujú členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia v rámci rozsah pôsobnosti právneho aktu, ktorý je určený pre všetky členské štáty;

M.  keďže posilnená spolupráca si vyžaduje účasť aspoň deviatich členských štátov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje iná ako výlučná právomoc Únie, umožňuje nezúčastneným členským štátom účasť na rokovaniach, ale nie v hlasovaní, a je kedykoľvek otvorená pre všetky členské štáty;

N.  keďže postup posilnenej spolupráce umožňuje ako krajnú možnosť prijatie opatrení zaväzujúcich podskupinu členských štátov po povolení udelenom Radou kvalifikovanou väčšinou a v rámci oblasti SZBP po povolení udelenom jednomyseľne;

O.  keďže tento mechanizmus sa už uplatňuje na právo vo veciach rozvodu v celej EÚ a na európske patentové právo a že ho v súvislosti so zdaňovaním prijal Európsky parlament a Rada na účel zavedenia dane z finančných transakcií;

P.  keďže v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky môžu klastre štátov riešiť konkrétne úlohy alebo misie, a v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa počíta s vytvorením stálej základnej skupiny vojensky schopných štátov;

Q.  keďže historicky Schengenská dohoda z roku 1986 a Schengenský dohovor z roku 1990, ktoré boli podpísané podskupinou členských štátov a nahradili vzájomné hraničné kontroly, dohoda o sociálnej politike z roku 1991 medzi podskupinou členských štátov, ktoré rozšírili pôvodné právomoci ES v oblasti zamestnaneckých a sociálnych práv umožniac hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, a Prümský dohovor z roku 2005 medzi podskupinou členských štátov a Nórskom o výmene údajov a spolupráci v boji proti terorizmu, predstavujú formu diferencovanej integrácie;

R.  keďže schengenské acquis bolo začlenené do zmlúv podľa Amsterdamskej zmluvy, s ustanoveniami o možnosti neuplatňovania (opt-outs) pre Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko;

S.  keďže Spojené kráľovstvo a Írsko môžu kedykoľvek požiadať, aby sa na nich vzťahovali niektoré alebo všetky ustanovenia schengenského acquis a keďže Dánsko zostáva viazané pôvodnou Schengenskou dohodou a dohovorom;

T.  keďže dohoda z Prümu už bola čiastočne začlenená do právneho rámca EÚ;

U.  keďže dohoda o sociálnej politike bola začlenená do zmlúv Amsterdamskou zmluvou bez akejkoľvek opt-out;

V.  keďže zmluvy ponúkajú niekoľko spôsobov, ako možno dosiahnuť pokrok v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, ktorých potenciál zatiaľ nebol plne využitý, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, článok 151 ZFEÚ a článok 153 ZFEÚ, ale všeobecnejšie aj pokiaľ ide o článok 329 ZFEÚ; keďže preto možno dospieť k väčšiemu sociálnemu zblíženiu bez zmeny zmluvy a bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity;

W.  keďže Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) a zmluva stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (fiškálna dohoda) boli uzatvorené na medzivládnej úrovni mimo zmlúv;

X.  keďže Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) a EMS sú zmluvy podľa medzinárodného práva uzavreté členskými štátmi, ktorých menou je euro;

Y.  Keďže sa musia prijať potrebné kroky v súlade so ZEÚ a ZFEÚ, s cieľom zapracovania podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a riadení do právneho rámca Únie, uzatvorenej podľa medzinárodného práva členskými štátmi s výnimkou Spojeného kráľovstva a Českej republiky, najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy o stabilite, koordinácii a riadení, na základe hodnotenia skúseností z uplatňovania;

Z.  keďže Pakt Euro Plus, stratégia Európa 2020 a Zmluva o raste a zamestnanosti by sa mali zahrnúť do práva Únie a mali by vydláždiť cestu na zavedenie konvergenčného kódu pre ekonomiky členských štátov;

AA.  keďže medzinárodné dohody mimo právny rámec EÚ, ktoré sa zameriavajú na realizáciu cieľov zmlúv, sa používajú ako absolútne krajný nástroj pre diferencovanú integráciu s povinnosťou začleniť obsah príslušnej medzinárodnej dohody do zmlúv;

AB.  keďže vytvorenie HMÚ predstavuje kvalitatívny posun v integrácii a vymedzuje model viacúrovňového riadenia, ktorý sa týka inštitúcií aj postupov;

AC.  keďže jeden členský štát má v prípade, ak si to želá, trvalú výnimku z prijatia eura (protokol č. 15) a iný má ústavnú výnimku (protokol č, 16.);

AD.  keďže v oblasti menovej politiky ustanovenia týkajúce sa ECB predpokladajú diferenciáciu v inštitucionálnej štruktúre, pričom Správna rada slúži ako hlavný rozhodovací orgán zložený iba z členských štátov, ktorých menou je euro, a Generálna rada združuje členské štáty mimo eurozóny, ako aj vo finančnej štruktúre, pričom národné centrálne banky všetkých členských štátov slúžia ako účastníci základného imania ECB (článok 28.1 štatútu ECB), ale iba národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro, splácajú svoj upísaný podiel základného imania ECB (článok 48.1 štatútu ECB);

AE.  keďže článok 127 ods. 6 ZFEÚ umožňuje zveriť Rade určité úlohy, ktoré sa týkajú politík ECB týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní, a bol použitý ako právny základ pre nariadenie, ktorým sa ustanovuje jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) pre eurozónu a predpokladá dobrovoľnú účasť členských štátov mimo eurozóny nadviazaním úzkej spolupráce s ECB;

AF.  keďže článok 139 ZFEÚ vyníma členské štáty z odchýlok od uplatňovania osobitných ustanovení zmlúv a zo súvisiacich hlasovacích práv;

AG.  keďže články 136 a 138 ZFEÚ predpokladajú určitú formu pre prijatie opatrení uplatniteľných pre členské štáty, ktorých menou je euro, s hlasovaním Rady obmedzeným na zástupcov týchto členských štátov a, ak si to vyžaduje postup, hlasovaním celého Európskeho parlamentu;

AH.  keďže článok 136 ZFEÚ už bol použitý v súvislosti s článkom 121 ods. 6 pre prijatie nariadení;

AI.  keďže v oblasti výskumu, technologického rozvoja a vesmíru, článok 184 ZFEÚ stanovuje doplnkové programy viacročného rámcového programu, ktoré môžu zahŕňať iba podskupinu členských štátov, ktoré ich financujú s prípadnou účasťou Únie, ale ktoré sú prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom zahŕňajúcim celú Radu a celý Európsky parlament za podmienky súhlasu príslušných členských štátov v týchto doplnkových programov;

AJ.  keďže podľa článku 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, zásada univerzality rozpočtu nebráni skupine členských štátov vo vyčlenení finančného príspevku do rozpočtu EÚ alebo konkrétnej príjmovej položky na konkrétnu výdavkovú položku, ako sa už deje napríklad pre reaktor s vysokým tokom neutrónov podľa rozhodnutia 2012/709/Euratom;

AK.  keďže článok 137 ZFEÚ a protokol č. 14 stanovujú euroskupinu ako neformálny orgán;

AL.  keďže hladké fungovanie HMÚ si vyžaduje plné a pohotové vykonávanie opatrení odsúhlasených v rámci posilneného rámca správy ekonomických záležitostí ako posilnený Pakt o stabilite a raste a európsky semester doplnený politikami na posilnenie rastu;

AM.  keďže hlbšia HMÚ si vyžaduje silnejšie kompetencie, finančné prostriedky a demokratickú zodpovednosť a keďže jej zriadenie by sa malo riadiť dvojfázovým prístupom na základe jednak okamžitého a plného využitia možností existujúcich Zmlúv a jednak na základe zmeny Zmlúv definovanej Konventom;

AN.  keďže v záujme efektívnosti, legitímnosti a demokratickej správy by HMÚ mala vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca Únie;

AO.  keďže demokratická legitimita a zodpovednosť musia byť zabezpečené na úrovni, na ktorej sa prijímajú rozhodnutia;

AP.  keďže HMÚ je založená Úniou, ktorej občania sú priamo zastúpení na úrovni Únie Európskym parlamentom;

A.ZÁSADY

1.  znovu pripomína svoju vôľu dosiahnuť skutočnú hospodársku a menovú úniu s rozšírením právomocí Európskej únie, najmä v oblasti hospodárskej politiky, a posilnením jej rozpočtových kapacít, ako aj úlohy a demokratickej zodpovednosti Komisie a výsad Parlamentu;

2.  zastáva názor, že vyššia rozpočtová kapacita by mala vychádzať z osobitných vlastných zdrojov (vrátane dane z finančných transakcií) a rozpočtovej kapacity, ktorá by mala v rámci rozpočtu Únie podporovať rast a sociálnu súdržnosť, zameriavať sa na nevyváženosť, štrukturálne rozdiely a finančné núdzové situácie, ktoré sa priamo týkajú menovej únie, bez toho, aby sa oslabila tradičná funkcia rozpočtu Únie týkajúca sa financovania spoločných politík;

3.  víta koncepciu Komisie; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy, podľa zákonných možností v rámci spolurozhodovania, aby sa mohli čo najskôr uplatňovať, vrátane ďalšej rozpočtovej koordinácie, rozšírenia hlbšej koordinácie politiky v oblasti daní a zamestnanosti, a vytvorenia riadnej fiškálnej kapacity EMÚ na podporu vykonávania politických rozhodnutí; zdôrazňuje, že niektoré z týchto prvkov budú vyžadovať zmenu zmlúv;

4.  domnieva sa, že je potrebné rýchlo konať v rámci každého zo štyroch stavebných blokov uvedených v správe s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, ktorú predložili predsedovia Van Rompuy, Juncker, Barroso a prezident Draghi, najmä:

   a) integrovaný finančný rámec na zabezpečenie finančnej stability, najmä v eurozóne, a zníženie na minimum nákladov, ktoré znášajú občania Európy v dôsledku zlyhania bánk; takýto rámec posilňuje zodpovednosť orgánu dohľadu na európskej úrovni a stanovuje spoločný mechanizmus na riešenie situácie bánk a ručenie za vklady zákazníkov;
   b) integrovaný rámec hospodárskej politiky zahŕňajúci dostatok mechanizmov na zabezpečenie uplatňovania vnútroštátnych a európskych politík, ktoré presadzujú trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, a sú v súlade s riadnym fungovaním hospodárskej a menovej únie;
   c) zabezpečenie nevyhnutnej demokratickej legitimity a zodpovednosti procesu rozhodovania v rámci hospodárskej a menovej únie, a to na základe spoločného uplatňovania zvrchovanosti spoločných politík a solidarity;

5.  zastáva názor, že lepšie a jasnejšie rozdelenie právomocí a prostriedkov medzi EÚ a členskými štátmi môže a musí ísť ruka v ruke s väčšou parlamentnej iniciatívou a zodpovednosťou vo vzťahu k vnútroštátnym právomociam;

6.  znovu pripomína, že ak má byť správa skutočnej hospodárskej a menovej únie skutočne legitímna a demokratická, musí byť zasadená do inštitucionálneho rámca Únie;

7.  domnieva sa, že diferenciácia je užitočným a vhodným nástrojom presadzovania hlbšej integrácie, ktorá v rozsahu, v akom chráni integritu EÚ, môže byť zásadne dôležitá pre dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie v rámci Únie;

8.  zdôrazňuje, že existujúce postupy diferencovanej integrácie v súlade so zmluvami umožňujú urobiť prvý krok smerom k vybudovaniu skutočnej hospodárskej a menovej únie, ktorá v plnej miere zodpovedá požiadavkám väčšej demokratickej zodpovednosti, vyšších finančných zdrojov a lepších možností rozhodovania, a vyzýva všetky inštitúcie, aby rýchlo napredovali pri maximálnom využití možností, ktoré im ponúkajú existujúce zmluvy a ich prvky flexibility, a aby zároveň pripravili potrebné zmeny zmluvy s cieľom zaručiť právnu istotu a demokratickú legitimitu; opakuje, že možnosť novej medzivládnej dohody by sa mala vylúčiť;

9.  zdôrazňuje, že zmeny v zmluvách, ktoré sú potrebné na dobudovanie skutočnej hospodárskej a menovej únie a k vytvoreniu Únie občanov a štátov, môžu vychádzať z existujúcich nástrojov, postupov, praktík a filozofie diferencovanej integrácie, a zároveň viesť k zlepšeniu ich účinnosti a súdržnosti, a potvrdzuje, že by mal včas a v plnej miere využiť svoje výsadné právo predkladať Rade návrhy na zmenu a doplnenie zmlúv, ktoré musí potom preskúmať konvent, aby sa dokončilo budovanie skutočnej HMÚ;

10.  pripomína, že diskusia o viacstrannom riadení sa neprekrýva s otázkou viacúrovňového riadenia, ktoré sa týka vyváženosti právomocí a zapojenia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

11.  zdôrazňuje, že ak má diferenciácia v súlade so svojím určením slúžiť ako prostriedok na posilnenie integrácie, ochrany jednoty EÚ a zaručenie skutočného dodržiavania zásady rovnosti, musí ostať otvorená a jej cieľom musí byť konečné zahrnutie všetkých členských štátov;

12.  zdôrazňuje, že na pozitívny rozvoj EÚ je nevyhnutná rovnováha medzi politikou zamestnanosti a hospodárskou politikou podľa článku 121 ZFEÚ a článku 148 ZFEÚ;

B.POSTUPY

13.  zastáva názor, že prednostne by diferenciácia mala prebiehať pokiaľ možno formou výnimiek a ochranných doložiek stanovených v rámci právneho aktu, ktorý sa vzťahuje na všetky členské štáty, a nie v podobe apriórneho vylúčenia niektorých členských štátov z územnej pôsobnosti určitého právneho aktu; zdôrazňuje však, že veľký počet výnimiek a ochranných doložiek oslabuje jednotu EÚ, ako aj konzistentnosť a účinnosť jej právneho rámca;

14.  zastáva názor, že koordinácia politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí patrí do kategórie zdieľaných právomocí, ktoré podľa článku 4 ods. 1 ZFEÚ zahŕňajú všetky oblasti, ktoré nie sú uvedené v kompletných zoznamoch výlučných alebo podporných právomocí;

15.  preto zastáva názor, že špecifickosť opatrení prijímaných podľa článku 136 ZFEÚ sa netýka iba skutočnosti, že tieto opatrenia sú špecifické pre členské štáty, ktorých menou je euro, ale tiež, že poskytujú možnosť byť záväznejšie; a že článok 136 ZFEÚ umožňuje Rade prijímať v rámci európskeho semestra na odporúčanie Komisie a s hlasom i jedného členského štátu, ktorého menou je euro, záväzné hospodársko-politické usmernenia pre štáty eurozóny;

16.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď sa niektoré členské štáty nechcú podieľať na prijímaní určitého právneho aktu v oblasti mimo výlučnej právomoci Únie, malo by sa v súlade s príslušným ustanovením Zmluvy namiesto uzatvárania medzinárodných dohôd mimo rámec právneho poriadku EÚ pristúpiť k posilnenej spolupráci;

17.  domnieva sa, že článok 352 ZFEÚ, ktorý Rade udeľuje právomoc prijímať vhodné opatrenia na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách, ak zmluvy na to neposkytujú potrebné právomoci, môže byť použitý v spojení s článkom 20 ZEÚ, a umožniť tak uplatnenie doložky flexibility, ak sa prostredníctvom mechanizmu posilnenej spolupráce nedá v Rade dosiahnuť jednomyseľná zhoda;

18.  vyzýva členské štáty, aby v situácii, keď medzi členskými štátmi existujú rozdiely v politickom smerovaní, ktoré bránia pokroku, rozšírili zásadu posilnenej spolupráce na sociálnu politiku a politiku zamestnanosti;

19.  domnieva sa, že do rozpočtu EÚ je potrebné zahrnúť výdavky vyplývajúce z uskutočňovania posilnenej spolupráce ako iné príjmy alebo ako zvláštny vlastný zdroj, aby bolo možné zabezpečiť súlad so zásadami rozpočtového práva EÚ a ochrániť ústrednú úlohu Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu;

20.  požaduje, aby sa pri stanovovaní podmienok posilnenej spolupráce v oblastiach, ktoré nespadajú do výlučnej právomoci Európskej únie, ktorá je viazaná na osobitný legislatívny postup, systematicky využíval článok 333 ods. 2 ZFEÚ, a vyzýva Radu, aby na základe jednomyseľného hlasovania účastníckych členských štátov prijala rozhodnutie, v ktorom sa uvedie, že na účely posilnenej spolupráce chcú využívať riadny legislatívny postup;

21.  požaduje, aby sa v prípade postupov mimo rámec posilnenej spolupráce pokiaľ možno systematicky využívala premosťovacia doložka článku 48 ods. 7 ZEÚ, a to s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a účinnosť správy hospodárskej a menovej únie;

22.  domnieva sa, že v prípadoch, keď použitie tejto premosťovacej doložky nie je možné, ako napríklad v prípade prijímania usmernení hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti či ročného prieskumu rastu, mala by sa v maximálnej miere využívať možnosť uzavretia záväzných medzinárodných dohôd;

23.  pripomína, že účelom článku 48 ZEÚ je tiež zaručiť demokratickú legitimitu všetkých zmien vykonaných v zmluvách povinným zapojením Európskeho parlamentu do procesu prijímania zmien a vnútroštátnych parlamentov do následného procesu ratifikácie;

24.  vyjadruje nesúhlas s pojmom „zmluvné režimy“ a nabáda na hľadanie lepších spôsobov prepojenia prostriedkov sprístupnených v rámci nástroja pre konkurencieschopnosť a konvergenciu a štrukturálnych reforiem, a opakuje, že nedostatok kompetencií a právomocí Únie možno prekonať využívaním vhodných postupov, alebo v prípade, že príslušný právny základ chýba, zmenou zmlúv;

C.DEMOKRACIA A INŠTITÚCIE

25.  pripomína, že podľa článku 3 ods. 4 ZEÚ hospodársku a menovú úniu vytvára Európska únia a jej fungovanie musí byť založené na zastupiteľskej demokracii;

26.  zdôrazňuje, že Európsky parlament je jediným orgánom EÚ s priamym zastúpením občanov na úrovni Únie a že je parlamentným orgánom hospodárskej a menovej únie, a že jeho riadna účasť je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie demokratickej legitimity a demokratického fungovania hospodárskej a menovej únie a predpokladom akýchkoľvek ďalších krokov smerom k bankovej únii, fiškálnej únii a hospodárskej únii;

27.  zdôrazňuje, že riadna legitímnosť a zodpovednosť musia byť zaručené tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a to národnými parlamentmi a Európskym parlamentom; pripomína zásadu stanovenú v záveroch zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2012, že „všeobecným cieľom v rámci celého procesu zostáva, aby sa na úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia, zabezpečila demokratická legitimita a zodpovednosť“;

28.  ľutuje preto, že neexistuje parlamentná kontrola tzv. Trojky, EFSF a EMS;

29.  zastáva názor, že akékoľvek formálne rozlišovanie práv na parlamentnú účasť podľa pôvodu poslancov Európskeho parlamentu predstavuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorej zákaz je jednou zo základných zásad Európskej únie, a porušovanie zásady rovnosti občanov Únie, ktorá je zakotvená v článku 9 ZEÚ;

30.  domnieva sa, že v prípade opatrení prijímaných podľa článku 136 ZFEÚ alebo v prípade dohôd o posilnenej spolupráci je nesúmernosť, ktorá vyplýva na jednej strane z účasti zástupcov členských štátov, ktorých menou je euro, v Rade (alebo zástupcov účastníckych krajín ) a na druhej strane z účasti Európskeho parlamentu a Komisie ako orgánov zastupujúcich všetkých občanov Únie a presadzujúcich jej všeobecný záujem, plne v súlade so zásadami diferenciácie a neznižuje, ale naopak, zvyšuje legitímnosť týchto opatrení;

31.  zdôrazňuje, že vnútorné pravidlá Európskeho parlamentu ponúkajú dostatočný manévrovací priestor na organizovanie konkrétnych podôb diferenciácie na základe politickej dohody v rámci politických skupín alebo medzi nimi, aby sa zabezpečila primeraná kontrola fungovania hospodárskej a menovej únie, zdôrazňuje, že článok 3 ods. 4 Zmluvy o EÚ stanovuje, že „Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“ a že v Protokole č. 14 o Euroskupine sa uvádza „potreba upraviť osobitné ustanovenia pre posilnený dialóg medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, očakávajúc, že euro sa stane menou všetkých členských štátov“; zdôrazňuje, že ak by táto údajne prechodná situácia mala trvať ďalej, musí sa v Parlamente posúdiť príslušný mechanizmus zodpovednosti za súčasnú eurozónu a členské štáty, ktoré si dali záväzok k nej pristúpiť;

32.  považuje za dôležité, aby sa na základe článku 9 protokolu č 1 pripojeného k zmluvám zintenzívnila spolupráca s národnými parlamentmi, a víta dohodu o vytvorení medziparlamentnej konferencie pre diskusiu o rozpočtovej a hospodárskej politike; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa nemala považovať za zriadenie nového zmiešaného parlamentného orgánu, ktorý by bol jednako neefektívny a z demokratického a ústavného hľadiska nelegitímny, a pripomína, že neexistuje náhrada za formálne posilnenie plnej legitímnosti Európskeho parlamentu a o parlamentného orgánu na úrovni Únie, s cieľom posilniť demokratické riadenie HMÚ;

33.  zdôrazňuje, že samity eurozóny a Euroskupina sú neformálne orgány, ktoré slúžia ako miesto na diskusie, a nie inštitúcie, ktoré rozhodujú o správe hospodárskej a menovej únie;

34.  zdôrazňuje, že kľúčovú úlohu pri správe hospodárskej a menovej únie, pri zabezpečovaní právneho poriadku zmlúv EÚ a pri slúžení spoločnému záujmu Únie ako celku má Komisia, čo potvrdzuje aj fiškálna dohoda a zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu;

D.DIFERENCOVANÁ INTEGRÁCIA V RÁMCI EXISTUJÚCICH ZMLÚV: SMEROM KU SKUTOČNEJ HMÚ

35.  domnieva sa, že metóda Spoločenstva by sa mala uplatňovať v prípade všetkých opatrení, ktorých cieľom je posilnenie európskej menovej únie; pripomína článok 16 TSCG, podľa ktorého sa najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy na základe hodnotenia skúseností získaných s jej vykonávaním podniknú v súlade so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie potrebné kroky s cieľom začleniť obsah tejto zmluvy do právneho rámca Európskej únie.

36.  zdôrazňuje, že členské štáty, ktorých menou je euro a tie, ktoré sú odhodlané prijať spoločnú menu, musia zdvojnásobiť úsilie o posilnenie súladu so zmluvou, stabilitu, zvýšenie konkurencieschopnosti, účinnosť, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť; pripomína, že euro je menou Európskej únie a že od všetkých členských štátov okrem tých, pre ktoré platí výnimka, sa očakáva, že v náležitom čase prijmú euro;

37.  konštatuje, že v snahe zmierniť krízu a reagovať na štrukturálne nedostatky v usporiadaní hospodárskej a menovej únie národné vlády a európske inštitúcie implementovali celú škálu opatrení zameraných na zabezpečenie finančnej stability a zlepšenie správy ekonomických záležitostí; konštatuje, že tieto rozhodnutia, ako určité ustanovenia balíka šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí a vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), sa týkajú iba členov eurozóny;

38.  víta vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý sa použije v eurozóne a bude prístupný všetkým ďalším členským štátom EÚ; zdôrazňuje, že zavedenie jedného mechanizmu na riešenie krízových situácií bánk je nevyhnutným krokom k vytvoreniu skutočnej bankovej únie; domnieva sa, že na prekonanie štrukturálnych nedostatkov hospodárskej a menovej únie a na účinné obmedzenie všadeprítomného morálneho hazardu je potrebné, aby navrhovaná banková únia vychádzala z predchádzajúcej reformy sektora finančných služieb Únie, ako aj z posilnenej správy ekonomických záležitostí, najmä v eurozóne, a z nového rozpočtového rámca európskeho semestra v záujme zabezpečenia väčšej pružnosti a konkurencieschopnosti bankového sektora Únie, väčšej dôvery v tento sektor a vyšších kapitálových rezerv s cieľom zabrániť tomu, aby verejné rozpočty členských štátov museli v budúcnosti znášať náklady na finančnú záchranu bánk;

39.  je extrémne znepokojený časovými sklzmi pri vytváraní bankovej únie a praktických otázok priamej rekapitalizácie bánk z EMS; konkrétne je vysoko znepokojený prebiehajúcim roztrieštením bankového systému EÚ; zdôrazňuje, že pevná a ambiciózna banková únia je kľúčovou súčasťou hlbšej a skutočnej HMÚ a kľúčovou politikou, ktorú sa Európsky parlament snaží už vyše tri roky presadiť, konkrétne od prijatia svojich pozícií k nariadeniu o Európskom orgáne pre bankovníctvo;

40.  považuje ustanovenie nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu, ktoré vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vymenovanie predsedu a podpredsedu dozornej rady, za dôležitý precedens v súvislosti s posilnením úlohy EP v správe HMÚ na základe diferenciácie;

41.  podporuje nové nástroje solidarity ako napr. nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že koncepcia NKK by mohla posilniť zodpovednosť za hospodársku politiku a jej účinnosť; zdôrazňuje, že takéto nástroje musia byť navrhnuté spôsobom, ktorý zabráni právnej neistote a rozšíreniu demokratického deficitu Únie;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na schválenie konvergenčného kódu v rámci semestra EÚ, ktorý bude založený na stratégii Európa 2020 a bude zahŕňať silný sociálny pilier; trvá na tom, že vnútroštátne vykonávacie programy musia zabezpečiť, aby všetky členské štáty vykonávali konvergenčný kódex podložený mechanizmami založenými na stimuloch;

43.  zdôrazňuje, že stimulačný mechanizmus by upevnil záväzný charakter koordinácie hospodárskej politiky;

44.  poukazuje na to, že vytvorenie mechanizmu presadzovania založeného na stimuloch a zameraného na zvyšovanie solidarity, súdržnosti a konkurencieschopnosti musí ísť ruka v ruke s dodatočnými úrovňami koordinácie hospodárskej politiky, aby sa dodržala zásada „kombinovania krokov nasmerovaných k väčšej zodpovednosti a hospodárskej disciplíne s väčšou solidaritou“;

45.  zdôrazňuje, že mechanizmy ex-ante koordinácie a nástroje pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (CCI) by sa mali uplatňovať na všetky členské štáty, ktoré prijali euro za svoju menu, pričom by ostatné členské štáty mali mať možnosť trvalo sa pridať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila takúto povinnú validáciu zo strany národných parlamentov v nadchádzajúcich legislatívnych návrhoch a aby zabezpečila intenzívnejšie zapojenie oboch strán odvetvia do hospodárskej koordinácie;

46.  zastáva názor, že akýkoľvek nový navrhovaný CCI by mal byť založený na podmienenosti, solidarite a konvergencii; je presvedčený, že takýto nástroj by sa mal vytvoriť iba po výskyte sociálnych nerovnováh a identifikácii potreby zásadných dlhodobých a udržateľných štrukturálnych reforiem zlepšujúcich rast na základe hodnotenia súdržnosti medzi konvergenčným kódom a národnými plánmi vykonávania s riadnym formálnym zapojením Európskeho parlamentu, Rady a národných parlamentov;

47.  zastáva názor, že CCI by mal byť nástrojom zvýšenej rozpočtovej kapacity a mal by byť zameraný na podmienenú podporu štrukturálnych reforiem s cieľom zlepšovania konkurencieschopnosti, rastu a sociálnej súdržnosti, zaručovania užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalého zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov, ako aj riešenia nerovnováh a štrukturálnych rozdielov; tieto nástroje považuje za stavebné bloky skutočnej fiškálnej kapacity;

48.  považuje vytvorenie tohto nástroja za prvú etapu posilňovania fiškálnej kapacity HMÚ a zdôrazňuje, že finančné zdroje nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, avšak mimo rámca stropov VFR, tak aby sa rešpektovali zmluvy a právne predpisy EÚ a aby bola zabezpečená neobmedzená účasť Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu, a to okrem iného tým, že o prideľovaní príslušných rozpočtových prostriedkov bude možné rozhodovať podľa jednotlivých prípadov;

49.  vyzýva na zahrnutie nových vlastných zdrojov financovaných z príspevkov členských štátov zapojených v rámci nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť podľa zmeneného rozhodnutia o vlastných zdrojoch a že sa príjmy z tohto nového vlastného zdroja budú prideľovať na výdavky spojené s týmto nástrojom, a požaduje zmenu rozhodnutí o vlastných zdrojoch alebo – ak to nie je možné – využívanie príjmov z dane z finančných transakcií ako iné príjmy, ktoré by svojou výškou zodpovedali takýmto priamym príspevkom;

50.  trvá na tom, že na jarnom zasadnutí Európskej rady by mal predseda Európskeho parlamentu tlmočiť názory Európskeho parlamentu na ročný prieskum rastu; zastáva názor, že by sa malo rokovať o medziinštitucionálnej dohode s cieľom zapojiť Európsky parlament do schvaľovania ročného prieskumu rastu a a usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

51.  opakuje výzvu posilniť sociálny rozmer HMÚ a súčasne opätovne potvrdzuje, že politika zamestnanosti a sociálna politika sú politikami Únie;

52.  opakuje, že v súlade so zmluvami sa pri určovaní a vykonávaní politík a činností EÚ musí brať do úvahy podpora vysokej zamestnanosti a záruka primeranej sociálnej ochrany; žiada zavedenie ukazovateľov zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré budú dopĺňať finančné a makroekonomické ukazovatele, ako aj správy o pokroku štrukturálnych reforiem, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú a účinnú úroveň sociálneho investovania a teda udržateľnosť sociálnej Európskej únie z dlhodobého hľadiska;

53.  víta skutočnosť, že Komisia 2. júla 2013 po dohode tzv. dvojky vytvorila skupinu odborníkov pod vedením pani Gertrudy Trumpel-Gugerellovej, ktorej úlohou je dôkladne posúdiť hlavné vlastnosti prípadného fondu na splácanie dlhov a tzv. eurobondov, vrátane akýchkoľvek právnych ustanovení, finančnej architektúry a doplnkových rozpočtových rámcov, a plánuje vyjadrenie k týmto záležitostiam po predložení správy skupiny odborníkov;

54.  domnieva sa, že činnosti EFSF/EMS a akejkoľvek podobnej budúcej štruktúry by mali podliehať pravidelnej demokratickej kontrole a dohľadu zo strany Európskeho parlamentu; domnieva sa, že ESM by mal byť plne začlenený do rámca Únie;

55.  poukazuje na to, že Trojka musí niesť riadnu zodpovednosť; zastáva názor, že Komisia by mala pravidelne informovať v mene Trojky Európsky parlament tým, že mu bude pravidelne prekladať správy; pripomína, že účasť EÚ v systéme Trojky by mala podliehať demokratickej kontrole Parlamentu a malo by byť povinnosťou zodpovedať sa za ňu Parlamentu;

E.DIFERENCOVANÁ INTEGRÁCIA A ZMENY V ZMLUVÁCH

56.  domnieva sa, že všetky budúce zmeny v zmluvách by mali potvrdiť diferencovanú integráciu ako nástroj na ďalšiu integráciu a zároveň zaručiť ochranu jednoty Únie;

57.  zastáva názor, že prostredníctvom zmeny v zmluvách v budúcnosti sa môže zaviesť nová úroveň pridruženého členstva, vrátane čiastočnej integrácie v rámci určitých konkrétnych oblastí politiky Únie, ako prostriedok na posilnenie Európskej susedskej politiky; (čiarka)

58.  domnieva sa, že budúca zmena zmlúv by mala potvrdiť, že samit eurozóny je neformálne usporiadanie Európskej rady v zmysle hlavy V TSCG;

59.  navrhuje, aby sa euroskupina stala neformálnym usporiadaním Rady pre hospodárske a finančné záležitosti;

60.  žiada, aby komisár pre hospodárske a finančné veci bol ministrom financií a stálym podpredsedom Komisie;

61.  žiada, aby sa pri postupoch hlasovania Rady, ktoré si vyžadujú jednomyseľné prijatie, táto požiadavka až na určité výnimky zmenila na požiadavku kvalifikovanej väčšiny, a aby sa miesto súčasných osobitných legislatívnych postupov používali riadne legislatívne postupy;

62.  žiada, aby sa stanovil právny základ umožňujúci zriadenie agentúr Únie, ktoré by mohli plniť osobitné výkonné a vykonávacie funkcie, ktoré by im v súlade s riadnym legislatívnym postupom zverili Európsky parlament a Rada;

63.  domnieva sa, že pravidlo obrátenej kvalifikovanej väčšiny vo fiškálnej dohode je skôr politickým vyhlásením než účinným rozhodovacím nástrojom, a žiada, aby sa tento hlasovací postup začlenil do zmlúv a aby sa vykonala úprava článkov 121, 126 a 136 ZFEÚ, ktorá by umožnila, aby návrhy či odporúčania, ktoré predloží Komisia a proti ktorým sa zo strany Parlamentu alebo Rady v určitej vopred stanovenej lehote nevznesie žiadna námietka, vstúpili do platnosti a zaručila sa tak maximálna právna istota;

64.  žiada o pozmenenie článku 136 ZFEÚ, tak aby do jeho pôsobnosti patrila aj dobrovoľná účasť členských štátov, ktorých menou nie je euro, a aby v súlade s postupom posilnenej spolupráce stanovil rovnocenné hlasovacie práva, a žiada tiež, aby sa zrušili obmedzenia uvedené v článku 136 ZFEÚ a aby sa tento článok sformuloval ako všeobecná doložka na prijímanie právnych aktov týkajúcich sa koordinácie a stanovovania minimálnych právne záväzných noriem hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti;

65.  vyzýva na rozšírenie právneho základu v článku 127 ods. 6 ZFEÚ na všetky finančné inštitúcie so sídlom na vnútornom trhu vrátane poisťovní;

66.  žiada, aby sa na postupe menovania prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov Výkonné rady Európskej centrálnej banky podľa článku 283 ZFEÚ zúčastňoval aj Parlament, a to na základe ustanovení, že odporúčania Rady vyžadujú jeho súhlas;

67.  žiada, aby nasledujúci konvent posúdil možnosť zavedenia osobitného legislatívneho postupu, ktorý by vyžadoval štvorpätinovú väčšinu hlasov v Rade a väčšinu hlasov všetkých členov Európskeho parlamentu podľa článku 312 ZFEÚ a ktorý by slúžil na prijímanie nariadenia, ktorým sa stanoví viacročný finančný rámec;

68.  žiada, aby nasledujúci konvent posúdil možnosť zavedenia osobitného legislatívneho postupu, ktorý by vyžadoval štvorpätinovú väčšinu hlasov v Rade a väčšinu hlasov všetkých členov Európskeho parlamentu podľa článku 311 ZFEÚ a ktorý by slúžil na prijímanie rozhodnutia o vlastných zdrojoch;

69.  žiada, aby nasledujúci konvent posúdil možnosť, aby členské štáty, ktorých menou je euro a všetky členské štáty, ktoré si želajú účasť na nových spoločných politikách stanovili osobitné vlastné zdroje v rámci rozpočtu EÚ;

70.  domnieva sa, že finančné prostriedky agentúr Únie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu Únie;

71.  vyzýva, aby sa zmeny v zmluvách mohli vykonávať len so súhlasom Európskeho parlamentu, ktorý si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu jeho členov;

72.  trvá na tom, že budúci Konvent by mal mať najvyššiu možnú demokratickú legitimitu a teda zahŕňať aj sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a iné zainteresované subjekty, mal by svoje rozhodnutia dosahovať na pléne podľa plnohodnotných demokratických pravidiel, mal by mať dostatok času na seriózne a dôkladné uvažovanie, mal by fungovať plne transparentne a všetky jeho schôdze by mali byť otvorené verejnosti;

73.  podporuje rozšírenie premosťovacej doložky v čl. 48 ods. 7 ZEÚ na zmluvy ako celok.

o
o   o

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a predsedovi Európskej rady.

(1) Zmluva o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).
(2) Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.11.
(4) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0372.
(7) https://www.ecb.europa.eu/ssm/pdf/4preport/fourpresidentsreport2012-12-05EN.pdf
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0430.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0222.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0269.

Posledná úprava: 18. decembra 2018Právne oznámenie