Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2095(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0007/2014

Predkladané texty :

A7-0007/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/01/2014 - 5.15

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0015

Prijaté texty
PDF 332kWORD 91k
Utorok, 14. januára 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Nové programové obdobie politiky súdržnosti
P7_TA(2014)0015A7-0007/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti (2013/2095(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1) ,

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (COM(2013)0246),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2010 o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o čerpaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu: poučenie pre budúcu politiku súdržnosti EÚ(7) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)0092),

–  so zreteľom na ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 26. júna 2013 (COM(2013)0463),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. apríla 2013 s názvom Politika súdržnosti: strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období 2007 – 2013 (COM(2013)0210) a sprievodný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0129),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. apríla 2012 s názvom Zásada partnerstva pri uplatňovaní fondov spoločného strategického rámca – základy európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva (SWD(2012)0106),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. marca 2012 s názvom Podklady pre spoločný strategický rámec 2014 – 2020 – Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (SWD(2012)0061, časti I a II),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júna 2011 k úlohe a prioritám politiky súdržnosti v rámci stratégie Európa 2020 (CESE 994/2011 – ECO/291),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012 k zásadám partnerstva pri uplatňovaní fondov spoločného strategického rámca – základy európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva (CESE 1396/2012 – ECO/330),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (CESE 1557/2013 – SOC/481),

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 31. januára – 1. februára 2013 o legislatívnom balíku k politike súdržnosti po roku 2013 (2013/C 62/01),

–  so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov zo 7. – 9. októbra 2013 o odporúčaniach na lepšie vynakladanie výdavkov (COTER-V-040),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0007/2014),

A.  keďže členské štáty sa nachádzajú v procese prípravy dohôd o partnerstve (DoP) a operačných programov (OP) na nové programové obdobie rokov 2014 – 2020;

B.  keďže konečná dohoda o právnom rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov sa očakáva do konca roku 2013;

C.  keďže nariadením o spoločných ustanoveniach sa stanovujú spoločné pravidlá pre päť fondov Európskej únie: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva;

D.  keďže zámerom politiky súdržnosti je znižovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ sústredením financovania na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

E.  keďže politika súdržnosti prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 zameraných na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

F.  keďže politika súdržnosti, ktorá predstavuje hlavnú politiku pre rozvoj EÚ, vo väčšine členských štátov prispieva k prekonávaniu hospodárskej krízy;

G.  keďže sa musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa pre všetky orgány a všetkých príjemcov zabezpečilo čo najväčšie zjednodušenie realizácie a vykonávania programov, ktoré sa týkajú politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020;

Zabezpečenie efektívneho a včasného začiatku nového programového obdobia politiky súdržnosti

1.  uznáva, že financovaním politiky súdržnosti sa v posledných rokoch úspešne investovali miliardy eur do vytvárania nových pracovných miest, podpory inovačných podnikov a rozvoja dopravných spojení v celej EÚ;

2.  zdôrazňuje však skutočnosť, že medzi regiónmi EÚ stále existujú rozdiely, ktoré sa v niektorých prípadoch zväčšujú, a že nepretržité investovanie finančných prostriedkov EÚ na miestnej a regionálnej úrovni je životne dôležité na zabezpečenie dostupnosti trvalej podpory v oblastiach, ktoré potrebujú hospodársku, sociálnu a environmentálnu obnovu;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že politika súdržnosti musí okrem iného riešiť zvyšujúcu sa nezamestnanosť mladých ľudí v Európskej únii;

4.  zdôrazňuje, že v súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze je financovanie v rámci politiky súdržnosti vo viacerých členských štátoch kľúčovým zdrojom verejných investícií a že ide o situáciu, ktorá si môže od príslušných členských štátov vyžadovať pružnosť, ak chcú opäť naštartovať svoje ekonomiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty a regióny mohli začať uplatňovať nové kolo financovania politiky súdržnosti čo najskôr na začiatku roka 2014;

5.  víta prijatie VFR na obdobie 2014 – 2020 a právneho rámca pre politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť pohotové a účinné spustenie novej politiky súdržnosti bol dosiahnutý uspokojivý výsledok;

6.   pripomína, že nahromadené neuhradené záväzky (RAL) tvorili na konci VFR 2007 – 2013 dve tretiny prostriedkov na politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť spoľahlivý prostriedok na zmiernenie rizika zablokovania vykonávania programov EÚ z dôvodu neuskutočnenej platby; upozorňuje, že pravidlo N+3, ktoré je na zabezpečenie vykonávania projektov podporovaných politikou súdržnosti kľúčové, bude mať vplyv na nahromadenie neuhradených záväzkov v nasledujúcich rokoch, najmä v prípade omeškania pri zavádzaní nových programov;

7.  poznamenáva tiež, že okrem účinného a včasného začatia nového programového obdobia politiky súdržnosti musí mať rozhodujúci význam zabezpečenie kvality dohôd o partnerstve a operačných programov, aby sa zaručilo, že sa budú dlhodobo naplno využívať možnosti finančných prostriedkov;

8.  pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o význam povinného preskúmania a revízie nasledujúceho VFR do konca roka 2016, aby budúca Komisia a budúci Parlament mohli prehodnotiť politické priority EÚ, v prípade potreby prispôsobiť VFR novým výzvam a v plnej miere zohľadniť najnovšie makroekonomické prognózy;

Nariadenie o spoločných ustanoveniach

9.  víta zlepšenia týkajúce sa nariadenia, ktorým sa zavedie silnejší a integrovanejší prístup k financovaniu politiky súdržnosti prostredníctvom spoločného strategického rámca; uznáva, že je to nevyhnutné na zabezpečenie väčšieho dosahu a hmatateľných výsledkov projektov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli ešte viac opatrení na zjednodušenie byrokracie a správy programov; vyjadruje presvedčenie, že by to malo viesť k plynulému vykonávaniu týchto programov a efektívnemu čerpaniu finančných prostriedkov;

10.  víta návrhy na zavedenie opatrení na zjednodušenie v celom nariadení o spoločných ustanoveniach s cieľom znížiť administratívne zaťaženie; domnieva sa, že zjednodušenie procesu pre žiadateľov, príjemcov a riadiace orgány dodá financovaniu EÚ pridanú hodnotu;

11.  uznáva, že politika súdržnosti môže zásadným spôsobom prispieť k plneniu cieľov stratégie Európa 2020, a preto zdôrazňuje význam zosúladenia politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020 prostredníctvom tematického sústredenia na obmedzený počet cieľov; zdôrazňuje, že tento prístup ponecháva dostatočnú pružnosť s cieľom riešiť miestne a regionálne potreby;

12.  zdôrazňuje význam stratégie inteligentnej špecializácie ako možnosti na doplnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre rast sústredením sa na určenie a maximálne využitie oblastí s konkurencieschopnou silou, výmenu najlepších postupov a integráciu výskumu, inovácií a vzdelávania prostredníctvom partnerstiev v rámci celej EÚ;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci v politike súdržnosti už existujú opatrenia týkajúce sa podmienok, ďalšie programové obdobie sa zameria na zvýšenie účinnosti financovania tým, že financovanie sa podmieni splnením určitých kritérií; domnieva sa, že politika súdržnosti je politika na podporu súdržnosti medzi regiónmi, ktorá by nemala slúžiť ako záruka pre ostatné politiky EÚ zamerané na makroekonomické reformy v členských štátoch;

14.  upozorňuje, že prispôsobenie sa zmenám, ktoré sa zaviedli nariadením o spoločných ustanoveniach, by mohlo zapríčiniť určité oneskorenie prípravy dohôd o partnerstve a operačných programov;

Pokrok v členských štátoch

15.  zdôrazňuje, že je zrejmé, že členské štáty sa nachádzajú vo veľmi rozdielnych etapách príprav; uznáva, že kým niektoré štáty dosahujú dobrý pokrok a predložili svoje návrhy dohôd o partnerstve Komisii na schválenie, iné v tomto procese viac zaostávajú;

16.  pripomína, že tie novšie členské štáty (EÚ 12), ktoré majú skúsenosti s časťou programov z rokov 2000 – 2006 a so všetkými programami z rokov 2007 – 2013, sú s prípravami vo všeobecnosti omnoho ďalej ako niektoré štáty EÚ 15;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty čelia výraznému zníženiu rozpočtov v ďalšom programovom období, kým v iných stále prebieha diskusia o rozdelení rozpočtov v rámci členských štátov; uznáva, že obe tieto otázky by mohli spôsobiť oneskorenie príprav;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty, ktoré dosiahli významný pokrok v prípravách na ďalšie kolo financovania v rámci politiky súdržnosti, predložili Komisii v júni alebo júli 2013 návrhy dohôd o partnerstve a operačných programov na neformálne pripomienkovanie;

19.  uznáva, že mnohé členské štáty, ktoré dosahujú dobré výsledky, začali s prípravným procesom už v roku 2010 tým, že vyzvali príslušné zúčastnené strany, aby prispeli do diskusie o formulovaní potrieb a priorít; víta preto úsilie vynaložené na čo najskoršie začatie prípravného procesu a domnieva sa, že sa tým jasne podporuje lepšia pripravenosť;

20.  zdôrazňuje, že pokročilosť príprav závisí od toho, či majú príslušné orgány a organizácie dostatočnú kapacitu investovať čas a finančné prostriedky do príprav a uvoľniť postačujúci počet zamestnancov v počiatočnej fáze;

21.  uznáva, že táto pokročilosť príprav znamená, že v niektorých prípadoch sa včas vykonalo hodnotenie ex ante a strategické posudzovanie vplyvu na životné prostredie (SEIA), ktoré umožnilo zmenu návrhov v septembri a októbri 2013 na základe výsledkov týchto hodnotení;

22.  uznáva, že v niektorých členských štátoch sa vyskytli zmeny vlád, ktoré by mohli byť prekážkou príprav na ďalšie programové obdobie; zdôrazňuje skutočnosť, že v takýchto prípadoch je na pokračovanie príprav nevyhnutná existencia systémov, ktoré zabezpečia pokračovanie všetkých administratívnych činností bez ohľadu na zmeny vlád;

23.  upozorňuje tiež, že je potrebné, aby sa prípravy na financovanie v rámci politiky súdržnosti presadzovali na politickej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby dokončenie dohody o partnerstve bolo vládnou prioritou;

Pokrok v oblasti dohôd o partnerstve a operačných programov

24.  upozorňuje, že niektoré členské štáty plánujú zmeniť obsah svojich operačných programov; víta, že niektoré členské štáty sa rozhodli prejsť na programy financované z viacerých zdrojov alebo znížiť počet operačných programov na regionálnej úrovni;

25.  poznamenáva, že miera kontroly a koordinácie priznaná regionálnej správe centrálnou vládou sa výrazne líši podľa organizačnej štruktúry v jednotlivých členských štátoch, pričom niektoré regióny sú mimoriadne aktívne a majú takmer úplnú kontrolu nad väčšinou aspektov financovania v rámci politiky súdržnosti a zastúpenie v dohodách o partnerstve; v tejto súvislosti poukazuje na kódex správania, ktorý uznáva kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych aktérov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti a v ktorom sa chráni zásada partnerstva, pokiaľ ide o politiku súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

26.  zdôrazňuje, že v plnej miere by sa mal zohľadniť miestny a regionálny rozmer; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú regióny zohrávajú pri výbere oblastí s konkurencieschopnosťou;

27.  zdôrazňuje, že jednou z možností na zabezpečenie fungovania prístupu k dohodám o partnerstve v členských štátoch s verejnou správou s prenesenou právomocou je zaradenie samostatných kapitol do dohôd o partnerstve, ktoré vypracuje regionálna správa; zdôrazňuje, že tento prístup zabezpečí, aby bola verejná správa s prenesenými právomocami týkajúcimi sa programov európskeho financovania priamejšie zapojená do tvorby dohôd o partnerstve a mala možnosť vypracovať vlastné programové predstavy a mechanizmy realizácie;

28.  uznáva však, že by to mohlo mať dosah na pripravenosť členských štátov ako celku;

29.  upozorňuje, že v záujme splnenia lehôt na prípravu operačných programov, ktoré odzrkadľujú potreby v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja, je potrebná efektívna koordinácia na úrovni členského štátu, keďže zodpovednosť za obsah a správu operačných programov by mala v náležitých prípadoch spočívať na miestnej a regionálnej správe v súlade s vnútornou organizáciou každého členského štátu, ak sa dohody o partnerstve majú uzatvoriť včas;

30.  uznáva však, že zníženie počtu operačných programov na regionálnej úrovni by si vyžadovalo zásadnú zmenu riadenia a organizácie a mohlo by na začiatku priniesť zvýšené riziko oneskorenia vzhľadom na zmeny spôsobené zložitosťou vykonávania operačných programov popri plánovaní na rôznych vnútroštátnych a regionálnych úrovniach;

31.  poznamenáva, že Komisia si uvedomuje značný záujem o programy financované z viacerých fondov, ako je stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach, pričom veľa členských štátov plánuje mať v programovom období 2014 – 2020 aspoň jeden alebo viacero programov financovaných z viacerých fondov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal uplatňovať čo najefektívnejšie a že nesmie spôsobovať žiadne ťažkosti ani omeškania; uznáva, že rôzne inštitucionálne prostredie v jednotlivých členských štátoch je zohľadnené v nariadení o spoločných ustanoveniach a že sú stanovené opatrenia umožňujúce prispôsobiť sa konkrétnym prípadom; zdôrazňuje, že regionálne a miestne úrovne sú vďaka svojej blízkosti k občanom, organizáciám, podnikom a príslušným orgánom najspôsobilejšie, aby určili rozvojové potreby a vykonávali programy;

32.  uznáva, že schopnosť pripraviť dohody o partnerstve a operačné programy v pokročilej etape závisí od toho, či členské štáty vykonali dostatočnú predbežnú analýzu stavu krajiny a budúcich trendov; zdôrazňuje, že sa tým zabezpečí účinnejší prínos finančných prostriedkov EÚ k dosiahnutiu cieľov stanovených pre krajinu;

33.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila informácie o pripravenosti partnerských dohôd členských štátov, napríklad prostredníctvom súhrnného prehľadu o každom členskom štáte, ktorý bude zahŕňať informácie o stave pripravenosti tohto štátu, navrhovanom obsahu a konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami, aby sa tak ostatné členské štáty a orgány mohli podučiť z osvedčených postupov a prístupov;

Poučenia z rokov 2007 – 2013

34.  zdôrazňuje, že pre mnoho členských štátov bude hlavnou otázkou prenos metód a mechanizmov z programového obdobia 2007 – 2013 do obdobia po roku 2013; zdôrazňuje, že náročnou úlohou bude aj zabezpečenie ďalšej účinnosti prebiehajúcich projektov súbežne s tvorbou nových projektov;

35.  uznáva, že v prípade mnohých členských štátov trvali prípravy na začiatku programového obdobia 2007 – 2013 dlhšie, ako sa očakávalo; zdôrazňuje, že mnohé verejné správy túto skutočnosť napravili a zabezpečili, aby sa nové dohody o partnerstve a operačné programy vypracovali včas;

36.  domnieva sa, že z príkladov, ktoré poskytli členské štáty, jasne vyplýva, že je potrebné zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými opatreniami, operačnými programami a fondmi a posilniť zapojenie miestnych orgánov, regionálnych organizácií a sociálnych a hospodárskych partnerov;

37.  uznáva, že k spoločným problémom, ktoré boli zistené v predchádzajúcom programovom období, patrili príliš široko vymedzené priority; žiada preto v budúcnosti strategickejší a priamejší prístup k prioritám s menším počtom priorít zameraných na konkrétne ciele;

38.  víta skutočnosť, že na základe úspešných skúseností z predchádzajúceho kola financovania sa členské štáty usilujú o posilnenie pákového účinku finančných prostriedkov súkromného sektora s cieľom otvoriť alternatívne zdroje financovania ako doplnok k tradičným spôsobom financovania; zdôrazňuje, že v čase výrazných fiškálnych obmedzení a zníženej úverovej kapacity súkromného sektora možno zvýšením využívania finančných nástrojov podporiť verejno-súkromné partnerstvá, dosiahnuť multiplikačný efekt s rozpočtom EÚ, sprístupniť alternatívne zdroje financovania a zabezpečiť významný tok financovania strategických regionálnych investícií; zdôrazňuje preto význam stanovenia jasných pravidiel pre využívanie inovatívnych finančných nástrojov, ako sú úvery, záruky a investovanie do základného imania, ktoré dopĺňajú granty, na podporu spolupráce medzi podnikmi, organizáciami verejného sektora a vzdelávacími inštitúciami;

Účinnosť finančných prostriedkov

39.  upozorňuje, že na základe skúseností s predchádzajúcimi programami financovania je zrejmé, že je nevyhnutné zabezpečiť pozitívny, dlhodobý účinok finančných prostriedkov; okrem toho trvá na dôležitosti kvality programov a objektivity pri vynakladaní prostriedkov;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že mnoho členských štátov uvádza ako cieľ prípravy na ďalšie kolo financovania prístup orientovaný na výsledky; víta príklady niektorých členských štátov týkajúce sa možností uplatňovania účinnejšieho prístupu k vymedzeniu očakávaných výsledkov vopred s cieľom umožniť nasmerovanie financovania k návrhom na dosiahnutie týchto cieľov;

41.  zdôrazňuje, že mnoho členských štátov uvádza ako nevyhnutnosť koordináciu naprieč politickými oblasťami a uznanie vnútroštátnych a regionálnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych priorít; nazdáva sa, že národné operačné programy by mali v náležitých prípadoch zohľadňovať rozvojové ciele na miestnej a regionálnej úrovni; upozorňuje, že na zvýšenie účinnosti verejných investícií v EÚ by sa malo podporovať vytváranie synergií medzi rôznymi zdrojmi dostupných finančných prostriedkov EÚ a rozpočtami členských štátov, ako aj regionálnych a miestnych orgánov;

Súčinnosť s ostatnými politikami a nástrojmi

42.  považuje za nevyhnutné, aby členské štáty uznali potenciál zosúladenia všetkých fondov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach;

43.  je povzbudený skutočnosťou, že niektoré členské štáty uvažujú o rozvoji využívania nových nástrojov, akými sú miestny rozvoj pod vedením komunít, integrované územné investície a spoločné akčné plány; domnieva sa, že tieto nové nástroje sa však stretávajú so zmiešanými reakciami a že analýza súčasných plánov členských štátov ukázala, že miestny rozvoj pod vedením komunít sa bude uplatňovať vo väčšej miere než integrované územné investície, najmä v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v porovnaní s Európskym fondom regionálneho rozvoja vzhľadom na dlhšiu existenciu miestneho rozvoja pod vedením komunít v programe Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a na to, že integrované územné investície sú novým nástrojom, ktorý si vyžiada určitý čas, aby bol riadne zavedený do praxe; uznáva, že sa ešte musí ukázať, ako sa počiatočné prípravy odrazia v plnom uplatňovaní týchto nástrojov;

44.  považuje miestny rozvoj pod vedením komunít za vynikajúci spôsob na podporu účasti vzorky aktérov komunít zdola nahor, a to na základe predošlých úspechov programu LEADER v oblasti rozvoja vidieka; vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka miestny rozvoj pod vedením komunít;

45.  uznáva spoločné akčné plány ako pozitívny krok smerom k riadeniu založenému na výsledkoch v súlade s jedným zo všeobecných zámerov politiky súdržnosti po roku 2013;

Zjednodušenie

46.  zdôrazňuje význam zavedenia jednoduchších postupov prípravy a realizácie projektov a je povzbudený náznakmi, že členským štátom sa to darí dosiahnuť;

47.  víta dôraz na zjednodušenie nariadenia o spoločných ustanoveniach; poznamenáva však, že v skutočnosti by mohlo byť zložité dosiahnuť zjednodušenie kvôli rozdielom, ktoré pretrvávajú medzi fondmi zavedenými nariadeniami týkajúcimi sa jednotlivých fondov;

48.  víta pozitívne kroky podniknuté na zjednodušenie a väčšiu transparentnosť riadenia fondov ESI; upozorňuje, že mnoho členských štátov označilo zjednodušený postup podávania žiadostí pre príjemcov spolu s jasnými a prístupnými informáciami o postupe a o možnostiach financovania za dôležitý aspekt príprav na ďalšie programové obdobie 2014 – 2020; víta túto skutočnosť ako spôsob na zabezpečenie plynulého priebehu prípravy a realizácie projektov so zníženou byrokraciou pre žiadateľov; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány na výmenu najlepších postupov zameraných na zjednodušenie postupov, a i keď uznáva, že je potrebné stanoviť prísne pravidlá o kontrolách a audite, žiada aj zabezpečenie toho, aby tieto postupy boli primerané a neznamenali zbytočnú záťaž;

49.  uznáva, že koncepcia súdržnosti prostredníctvom elektronických médií (e-cohesion) môže mať mimoriadny význam pri odstraňovaní nedostatkov a zjednodušovaní, a víta, že niektoré členské štáty sa zmieňujú o jej využívaní; domnieva sa, že by to mohlo významným spôsobom prispieť aj k prípravám budúcich programov financovania;

Partnerstvo

50.  zdôrazňuje, že rozhodovací proces a formulovanie dohôd o partnerstve musia zahŕňať spoluprácu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri plánovaní, tvorbe a vykonávaní programov financovania politiky súdržnosti EÚ; vyjadruje presvedčenie, že na účinné riadenie politiky súdržnosti je potrebné uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu v plnej miere zapojiť regionálne a miestne orgány a zúčastnené strany do prípravy, vykonávania a hodnotenia programov; zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočného toku informácií a opatrení na budovanie kapacít a dostatočnej technickej podpory pre tieto orgány s cieľom zjednodušiť a optimalizovať ich prínos vo všetkých fázach tohto procesu;

51.  víta výraznejšie zapojenie všetkých príslušných zúčastnených strán, miestnych a regionálnych predstaviteľov, mimovládnych organizácií, hospodárskych a sociálnych partnerov, súkromných podnikov a univerzít, čo dokazujú príklady poskytnuté členskými štátmi; domnieva sa, že dôležitý je rozvoj v spolupráci s inými organizáciami a zúčastnenými stranami, ktoré predstavujú rôzne hospodárske, sociálne a environmentálne stanoviská;

52.  zdôrazňuje, že zabezpečenie úspešného partnerstva môže zahŕňať prístup zdola nahor aj zhora nadol; pripomína, že prístup zdola nahor, ktorý zahŕňa rozsiahle diskusie so zástupcami verejného, súkromného a tretieho sektora, uviedol ako príklad jeden členský štát, ktorý dosahuje v prípravách významný pokrok;

53.  zdôrazňuje, že tieto prístupy zdola nahor a zhora nadol zabezpečujú, aby sa zohľadnili vnútroštátne stratégie na riešenie sociálnej, hospodárskej a environmentálnej situácie spolu s rozsiahlym zapojením na regionálnej a miestnej úrovni; víta tento účinný spôsob záruky splnenia strategických požiadaviek pri čo najväčšom zapojení príslušných zúčastnených strán do príprav;

Závery

54.  víta dohodu dosiahnutú v súvislosti s právnym rámcom pre politiku súdržnosti spolu s uzatvorením rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach a viacročného finančného rámca;

55.  uznáva význam viacúrovňového riadenia v prípravných etapách a upozorňuje, že niektoré z najpokročilejších príprav boli založené na živom dialógu so zúčastnenými stranami na regionálnej a miestnej úrovni;

56.  zdôrazňuje výzvu Komisie určenú členským štátom a regiónom, aby sa usilovali zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu pripravovaných dohôd o partnerstve a operačných programov; poznamenáva, že to napomôže vytváranie kvalitných návrhov projektov zameraných na konkrétne ciele, aby sa zaručil čo najväčší dosah finančných prostriedkov EÚ;

57.  uvedomuje si, že aktívna a dostatočne informovaná vnútroštátna a regionálna správa, ktorá spolupracuje s Komisiou, môže mať priaznivý dosah na pokrok v oblasti príprav; preto dôrazne odporúča, aby Komisia a vnútroštátne a regionálne orgány dostávali priebežné informácie, napríklad podrobnosti o nadchádzajúcich vykonávacích aktoch;

58.  odporúča členským štátom, ktoré sú postihnuté závažnými oneskoreniami, aby dôsledne plnili odporúčania, ktoré vydala Komisia; zdôrazňuje, že Komisia by mala zvýšiť svoju podporu s cieľom zabezpečiť, aby boli dohody o partnerstve a operačné programy týchto členských štátov schválené čo najskôr; preto poznamenáva, že preskúmanie pokroku členských štátov počas prípravných fáz by pomohlo obmedziť oneskorenia; zároveň konštatuje, že vo fáze vykonávania by Komisia mohla poskytnúť pomoc tým členským štátom, ktoré zaostávajú;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 39.
(4) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 27.
(5) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 41.
(6) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 23.
(7) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 22.

Posledná úprava: 25. januára 2018Právne oznámenie