Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0464/2013

Predkladané texty :

A7-0464/2013

Rozpravy :

PV 14/01/2014 - 16
CRE 14/01/2014 - 16

Hlasovanie :

PV 15/01/2014 - 10.16
CRE 15/01/2014 - 10.16

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0032

Prijaté texty
PDF 444kWORD 232k
Streda, 15. januára 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Reindustrializácia Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť
P7_TA(2014)0032A7-0464/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (2013/2006(INI)).

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 173 hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Európskej únie a vzťahuje sa okrem iného na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(1) ,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. novembra 2012 na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (COM(2012)0710),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. novembra 2011 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. júla 2012 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore (COM(2012)0433),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (COM(2008)0699),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika – posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15.decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast – biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2012 s názvom Opatrenia v prospech stability, rastu a zamestnanosti (COM(2012)0299),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. júna 2012 s názvom Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti (COM(2012)0341),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2013 s názvom Zelená kniha - dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva (COM(2013)0150),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Zelená kniha – rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (COM(2008)0699 – SEC(2008)2741),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. októbra 2012, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (SWD(2012)0297),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Správa o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 – využitie výhod globalizácie (SWD (2012) 0299),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. apríla 2013 s názvom Priemyselné vzťahy v Európe v roku 2012 (SWD(2013)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2013 s názvom Opatrenia Komisie v nadväznosti na konzultáciu právnych predpisov EÚ s MSP pod názvom „Top10“ (COM(2013)0446),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore(2) ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 s názvom Spoluúčasť a zapojenie zamestnancov ako základný pilier dobrého podnikového riadenia a hľadania vyvážených východísk z krízy(3) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2010 o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET)(4) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(6) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(7) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(9) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o Akte o jednotnom trhu: ďalšie kroky k rastu(10) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch: konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(11) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(12) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(13) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(14) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(15) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach obnoviteľnej energie na európskom trhu s energiou(16) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o regionálnych stratégiách pre priemyselné oblasti v Európskej únii(17) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(18) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o prínose družstiev k prekonaniu krízy(19) ,

–  so zreteľom na svoju rozpravu zo 4. februára 2013 o oživení európskeho priemyslu vzhľadom na súčasné problémy (2013/2538 (RSP)), ktorá nadväzovala na vyhlásenie Komisie,

–  so zreteľom na závery 3208. schôdze Rady pre konkurencieschopnosť z 10. a 11. decembra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva,

–  so zreteľom na správu s názvom Priemyselná štruktúra EÚ v roku 2011 – tendencia a výkon vypracovanú v roku 2011 na podnet Komisie,

–  so zreteľom na správu vychádzajúcu z prieskumu iniciatívy EÚ 2020 s názvom Priemyselná politika vo veku globalizácie, ktorý sa uskutočnil v apríli 2013 na podnet Výboru regiónov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2013 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva. Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike(20) ,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. apríla 2013 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva(21) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0464/2013),

A.  keďže európsky priemysel sa nachádza v bezprecedentnej kríze a keďže taktiež čelí rôznym hendikepom, ktoré poškodzujú jeho konkurencieschopnosť;

B.  keďže údaje predložené Európskou komisiou sú ambiciózne, ale podmienené, pretože sú spojené s mnohými dosiaľ riadne neidentifikovanými faktormi;

C.  keďže európsky priemysel má kľúčovú úlohu a je významnou súčasťou riešenia tejto krízy;

D.  keďže priemyselní konkurenti Európy už roky vytvárajú silné priemyselné stratégie;

E.  keďže EÚ potrebuje stratégiu na riešenie hospodárskej a finančnej krízy a naštartovanie novej hospodárskej dynamiky;

F.  keďže Komisiu treba pochváliť za to, že sa vo svojom oznámení zameranom na zorganizovanie priemyselného obratu vydala smerom k priemyselnej politike;

G.  keďže spoločná budúcnosť Európy ako priemyselnej lokality spočíva v modernizačnej ofenzíve, ktorá posilní inovačné centrá a odstráni rozvojové straty priemyselne a štrukturálne slabých regiónov;

H.  keďže obmedzená dostupnosť úverov limituje investície a bráni inováciám aj zavádzaniu nových efektívnych technológií; keďže priemyselná politika v Európe si preto vyžaduje robustnú finančnú architektúru podporujúcu investície;

I.  keďže podmienky financovania sú v južnej Európe prísnejšie a vyžadujú si finančné riešenia prispôsobené na mieru;

J.  keďže členské štáty by sa mali inšpirovať metódami reštrukturalizácie priemyslu, ktoré sú overené úspechmi v Európe aj v iných krajinách sveta;

K.  keďže Komisia pripomenula, že priemyselné odvetvia EÚ môžu svoju príťažlivosť obnoviť v dôsledku očakávaného zmenšenia celosvetových mzdových rozdielov;

L.  keďže vytváranie lepších všeobecných podmienok pre európsku priemyselnú politiku zahŕňa vybudovanie a riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ v rámci sociálneho trhového hospodárstva;

M.  keďže najvyššou prioritou Európy musí byť ochrana výrobných odvetví a praktických znalostí, pričom priemysel by mal urýchlene obnoviť svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni;

N.  keďže energetické náklady priemyslu a zvyšujúce sa rozdiely v cenách energií medzi Európou a inými priemyselnými krajinami (najmä USA) budú mať čoraz väčšiu úlohu, ak sa súčasné trendy nebudú riadne riešiť;

O.  keďže vzhľadom na celosvetové problémy je veľmi dôležité, aby efektívne využívanie energie a zdrojov bolo základom európskej priemyselnej obnovy, ak si chce európsky priemysel v budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť;

P.  keďže EÚ potrebuje na riešenie veľkých spoločenských problémov taký prístup k priemyselnej politike, ktorý kombinuje konkurencieschopnosť, udržateľnosť a dôstojnú prácu;

Q.  keďže treba zabezpečiť súdržnosť politík EÚ v oblastiach energetiky, klímy, životného prostredia, priemyslu a obchodu, aby sa dosiahla rovnováha medzi cieľmi politiky ochrany klímy a životného prostredia a cieľmi stratégie RISE;

R.  keďže produktivita práce sa v uplynulých desaťročiach vyvíja omnoho rýchlejšie než produktivita využívania zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % ceny výrobku a náklady na zdroje 40 %;

S.  keďže EÚ je aj domovom ohromnej inovačnej kapacity, pričom šesť členských štátov EÚ patrí medzi 10 najlepších spomedzi 50 najinovatívnejších krajín sveta;

T.  keďže priemyselná politika má silný sociálny rozmer, ktorý sa dotýka všetkých vrstiev spoločnosti;

U.  keďže európska priemyselná politika si vyžaduje silnú pracovnú silu, pričom v priemere len 7 % pracujúcich s nižšou kvalifikáciu dostalo odbornú prípravu;

Stratégia obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE): zásady, ciele a riadenie

1.  víta skutočnosť, že Komisia sa zameriava na priemyselnú politiku, pretože táto pozornosť je veľmi dôležitá pre hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť, čím sa zabezpečuje dlhodobý rast a rieši problém nezamestnanosti vzhľadom na to, že priemysel vytvára jedno pracovné miesto zo štyroch a zamestnáva asi 34 miliónov ľudí; zdôrazňuje, že priemyslená politika musí riešiť relatívne slabé miesta hospodárstva EÚ, či už z dôvodu nedostatočných investícií do výskumu a vývoja, vývoja cien energie, byrokratického šimľa, alebo ťažkostí pri získavaní finančných prostriedkov; konštatuje, že priemysel zodpovedá za 80 % výdavkov v oblasti výskumu a vývoja a že takmer 75 % európskeho vývozu predstavuje priemyselný tovar; zdôrazňuje, že priemysel zodpovedá za veľkú časť tvorby hodnôt národného hospodárstva, pričom vďaka jednému pracovnému miestu v priemysle sa vytvárajú asi dve ďalšie pracovné miesta v dodávateľskom odvetví a odvetví služieb;

2.  zdôrazňuje, že budúca priemyselná sila a význam Európskej únie tkvie v stratégii obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE), ktorá uskutočňuje technologickú, obchodnú, finančnú, ekologickú a sociálnu inováciu smerujúcu k tretej priemyselnej revolúcii, vrátane stratégie efektívnosti, ktorá reindustrializuje Európu, posilňuje európsky priemysel ako celok a je reakciou na prehlbujúce sa sociálne problémy; vyhlasuje, že stratégia RISE môže pomôcť pri vytváraní nových trhov aj s novými a inovatívnymi výrobkami a službami, obchodných modelov a tvorivých podnikateľov a podnikov, nových pracovných miest a dôstojnej práce, čo spôsobí obnovu priemyslu spolu s hospodárskou dynamikou, dôverou a konkurenčnosťou; je presvedčený, že jednou z hlavných priorít je zachovanie silných výrobných odvetví a praktický znalosti a že otvorené trhy, dostupnosť energie a surovín, ako aj inovácia a efektívne využívane energie a zdrojov sú kľúčovými piliermi tejto stratégie konkurencieschopnosti; konštatuje, že spoľahlivá perspektívna infraštruktúra pre dopravu, výrobu a distribúciu energie a telekomunikácie je takisto veľmi významná;

3.  domnieva sa, že stratégia RISE musí byť súčasťou ekologického a sociálneho trhového hospodárstva v súlade so zásadami podnikania, spravodlivej hospodárskej súťaže, s dlhodobým cieľom internalizácie externalít, kvalitných finančných politík a ekologicky uvedomelých rámcových predpisov; konštatuje, že priemyselná politika Európskej únie musí byť v súlade s vízou vedenou inováciou, udržateľnosťou a konkurenčnosťou, ktorá posilňuje výrobné odvetvia a praktické znalosti, ako aj cyklické hospodárstvo; berie na vedomie rozhodujúcu úlohu priemyslu a spoločností ako propagátorov udržateľnosti, ako aj dôležitosť transparentnosti v dodávateľských reťazcoch;

4.  zdôrazňuje, že RISE potrebuje krátkodobý plán na ochranu výroby a praktických znalostí v záujme reakcie na naliehavé potreby (nadmerná výrobná kapacita, reštrukturalizácia a nekalá hospodárska súťaž) niektorých odvetví, ako aj plán a harmonogram v rámci dlhodobého rámca vychádzajúceho z prístupu s jasnými a stabilnými cieľmi, vedecky podloženými ukazovateľmi a z prístupu životného cyklu a cyklického hospodárstva, ktoré umožňujú a poskytujú stimuly na usmerňovanie investícií do kreativity, zručností, inovácií, nových technológií a podporujú modernizáciu, udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskej priemyselnej základne prostredníctvom politiky, ktorá bude uvedomelá z hľadiska hodnotového reťazca a ktorá sa týka podnikov všetkých veľkostí, venuje riadnu pozornosť základným odvetviam a podporuje zachovanie výrobného reťazca v Európe; domnieva sa, že táto modernizácia by mala vychádzať z kľúčových odvetví, ako aj z nových priemyselných odvetví a že sa musí zameriavať na rast v súlade so zásadami udržateľného rozvoja;

5.  zdôrazňuje, že priemyselná politika zahrnuje všetky oblasti politiky, ktoré vplývajú na priemysel; uznáva, že priemyselná politika musí riešiť dôležité spoločenské a ekologické problémy uvedenými v stratégii Európa 2020 a jej cieľmi vrátane budúcich cieľov v oblasti energetiky, zdrojov a klímy, a musí sa účinne integrovať do procesu európskeho semestra a národných programov reforiem, aby mohla nastoľovať podmienky potrebné na investície a vytvárať dobré pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zlepšila komunikáciu týkajúcu sa jej záväzkov na podporu priemyselnej politiky s cieľom obnoviť dôveru investorov, pracovníkov a občanov voči postupom EÚ;

6.  konštatuje, že podiel európskeho priemyslu na spoločnom európskom hrubom domácom produkte (HDP) poklesol za 15 rokov z 20 % na 15 %;

7.  je presvedčený, že stratégia RISE musí sledovať ambiciózne a dosiahnuteľné ciele v oblasti priemyslu; konštatuje, že na splnenie hlavného cieľa 20 % by si vyžiadalo vytvorenie aspoň 400 000 nových pracovných miest v priemysle; rozhodne podporuje 20 %-ný cieľ a navrhuje, aby sa považoval za cieľ, ktorý udáva smer a je v súlade s cieľmi EÚ 20/20/20;

8.  domnieva sa, že tieto ciele by mali odrážať novú priemyselnú realitu, ako napríklad integráciu výroby a služieb, ako aj posun k hospodárstvu podloženého údajmi a k výrobe s pridanou hodnotou; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila a zdôvodnila svoju prácu na cieľoch a aby premyslela klasifikáciu priemyselných odvetví;

9.  zdôrazňuje, že činnosti priemyselných odvetví umožňujú odolávať krízam, a to aj vďaka súvisiacemu hospodárstvu služieb;

10.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok na vypracovanie ukazovateľov, ktoré umožnia monitorovanie a hodnotnie procesu reindustrializácie; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele musia byť nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, aby zabezpečili udržateľnosť a zlučiteľnosť tohto procesu s ochranou životného prostredia;

11.  očakáva, že RISE by riadnym uplatňovaním mohla oživiť priemysel a vrátiť výrobu späť do EÚ, pričom bude musieť venovať pozornosť riadeniu dodávateľského reťazca, ako aj zohľadňovať konkrétnu regionálnu a miestnu výrobnú kultúru a dopyt a zároveň podporovať dôležité rozvíjajúce sa odvetvia potrebné pre udržateľné hospodárstvo a spoločnosť;

12.  zdôrazňuje, že RISE bude úspešná len vtedy, keď ju bude podporovať primeraný, jasný a predvídateľný makroekonomický rámec, ktorý sa bude vyhýbať protikladným politikám, a rozpočtové zdroje potrebné na využívanie verejných a súkromných investícií a na podporu svetovej konkurencieschopnosti EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná dominantná makroekonomická politika v EÚ nezabezpečuje primeraný prístup ku kapitálu na investície a inovácie, a to najmä malým a stredným podnikom, a teda je v rozpore s priemyselnou politikou; požaduje v tejto súvislosti vypracovanie inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej európskej stratégie rastu a vyjadruje poľutovanie nad škrtmi, ktoré Rada urobila v okruhu 1A viacročného finančného rámca, najmä čo sa týka programu Horizont 2020, programu COSME a nástroja Spájame Európu; vyzýva členské štáty, aby výrazne posilnili finančnú silu týchto programov;

13.  zdôrazňuje, že tvorba vlastných zdrojov pre európsky rozpočet by mohla mať priaznivý vplyvy na reindustrializáciu Európy;

14.  zdôrazňuje, že priemyselná politika EÚ by sa mala jasne vymedziť, pretože v súčasnosti v oblasti priemyselnej politiky v rámci EÚ a členských štátov dominuje mnoho rozličných metód a trendov;

15.  chváli priečny prístup Komisie k priemyselnej politike a zdôrazňuje dôležitosť holistického prístupu, ktorý je súvislý, ako aj koordinovaný v oblastiach, kde všetky ďalšie politiky (ako hospodárska súťaž, obchod, energetika, životné prostredie, inovácie, štrukturálne fondy, jednotný trh atď.) zohľadňujú ciele stratégie RISE; v tejto súvislosti pripomína Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), ktoré dokazuje, že v oblasti priemyselnej politiky je úspešná, integrovaná a inovatívna činnosť možná a že prináša rast a zamestnanosť, podporuje vlastnú integráciu a má povahu sociálneho partnerstva; nazdáva sa, že stratégia RISE by vychádzať skôr z horizontálneho ako vertikálneho chápania priemyselnej politiky; je presvedčený, že riadnu pozornosť treba venovať základným odvetviam, ale odvetvovo špecifické opatrenia by mali podporovať hodnotové reťazce a zoskupenia činností s veľkým potenciálom rastu a musia súvisieť s odvetvovou špecializáciou podporujúcou najmodernejšie stratégie s veľkou pridanou hodnotou, ako aj inováciami, zručnosťami, podnikaním, zamestnanosťou a tvorivosťou; berie v tejto súvislosti na vedomie odvetvové stratégie v odvetviach motorových vozidiel (Cars 2020) a oceliarstva (akčný plán pre oceliarstvo) a vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia na realizáciu týchto stratégií; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby svoje úsilie dostatočne zameriavali na odvetvia disponujúce solídnymi praktickými znalosťami, s vysokým objemom investícií do výskumu a vývoja a vytvárajúce pridanú hodnotu vrátane inovačného procesu;

16.  navrhuje Komisii, aby dôkladne a po jednotlivých odvetviach preštudovala pridanú hodnotu európskej priemyselnej výroby v rámci celosvetových výrobných reťazcov s cieľom určiť, nakoľko sú rozličné priemyselné odvetvia zakorenené v jednotlivých členských štátoch, a efektívnejšie vypracovala spoločnú stratégiu ochrany európskych priemyselných záujmov;

17.  zastáva názor, že EÚ potrebuje na oživenie formovania hodnotových reťazcov v EÚ inteligentnú zmes súkromného priemyslu a verejných inštitúcií;

18.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti bude jednou z hlavných politík EÚ, ktorými sa budú podporovať priemyselné inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie s cieľom reagovať na výzvy spojené s udržateľnou energetikou, zmenou klímy a efektívnym využívaním materiálnych aj ľudských zdrojov; zastáva preto názor, že podpora poskytovaná v rámci budúcej politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov je kľúčová pre reindustrializáciu EÚ a jej regiónov prostredníctvom skutočne modernej priemyselnej politiky, ktorá bude inkluzívna, udržateľná, energeticky účinná a konkurencieschopná; požaduje lepšiu koordináciu a synergiu medzi politikou súdržnosti a programom Horizont 2020 s cieľom vytvoriť regionálne inovačné inkubátory a maximalizovať inováciu na regionálnej úrovni;

19.  súhlasí s názorom Komisie, že priemyselná politika musí mať účinnú a integrovanú štruktúru správy, ktorej súčasťou je monitorovanie činnosti; pripomína odporúčania EP obsiahnuté v Langeho správe o priemysle na vytvorenie stálej pracovnej skupiny pre priemyselnú politiku z pracovníkov príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie, ktorá by zohľadňovala pripomienky zainteresovaných subjektov a koordinovala a monitorovala ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že Parlament by mal dostávať pravidelné informácie o rozvoji priemyselnej politiky, a žiada Komisiu, aby pravidelne predkladala Parlamentu správy o pokroku stratégie RISE a o rozsahu, v akom sa podarilo splniť očakávania pomocou dostupných nástrojov; navrhuje, aby aj pracovné skupiny pre prioritné akčné línie zverejnili výročnú správu; ďalej vyzýva Komisiu, aby skúmala a určila problémy súvisiace s nadmernou kapacitou a reštrukturalizáciou, s ktorými sa stretáva európsky priemysel a konkrétne odvetvia s cieľom navrhovať krátkodobé riešenia, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala každé presúvanie európskej výroby do zahraničia; zdôrazňuje, že stratégia RISE potrebuje spojenectvo a partnerstvo so zainteresovanými stranami z priemyslu z rozličných odvetví (vrátane malých a stredných podnikov), s odborovými organizáciami, akademickou obcou a občianskou spoločnosťou, ako sú napríklad organizácie na ochranu spotrebiteľov a mimovládne organizácie; vyzýva Komisiu, aby plne využila článok 173 ods. 2 zmluvy v záujme napredovania stratégie RISE a efektívnejšie zlúčila svoje zdroje; poukazuje na dôležitosť zlepšovania spôsobu, akým Únia informuje občanov, a najmä mladých ľudí o priemyselnej politike EÚ v záujme posilnenia významu európskeho priemyslu, pracovných miest a praktických znalostí;

20.  zastáva názor, že stratégia RISE sa musí orientovať na vytváranie príťažlivého a konkurenčného prostredia v Európe, ktoré naštartuje investičné toky po celej EÚ a v jej regiónoch, najmä na juhu Európy, aby sa oživil rast, najmä prostredníctvom inteligentnej špecializácie a formovania klastrov vrátane nadnárodných a regionálnych klastrov, ako aj obchodných sietí;

21.  vyzdvihuje prácu podpredsedu Tajaniho v oblasti užšej koordinácie priemyselnej politiky s Radou pre konkurencieschopnosť; uznáva, že priemyselná politika pre stratégiu RISE by mala byť pre EÚ spoločným základom, ale zdôrazňuje, že musí zohľadňovať odlišné národné a regionálne okolnosti a že ju treba koordinovať s priemyselnými politikami členských štátov; podporuje myšlienku silnejšej Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá spolu s Komisiu prispieva k vertikálnej koordinácii politík na európskej a regionálnej úrovni a na úrovni členských štátov; konštatuje okrem iného, že inteligentná regulácia a obmedzovanie byrokracie sú dôležitými predpokladmi priemyselného rastu;

22.  je presvedčený, že rozličné územné celky by sa mali plne a koordinovane zapájať do procesu reindustrializácie, stanovovania priorít, potenciálu a predností priemyslu na svojich územiach, ako aj do stimulovania rozvoja malých a stredných podnikov; poukazuje na to, že malé a stredné podniky sú prínosom vzhľadom na ich veľkosť a schopnosť pohotovo reagovať na zmeny, ale kríza ich zasiahla najtvrdšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli osobitné programy na podporu malých a stredných podnikov a pomáhali im na ceste budúcich priemyselných šampiónov vo svojej oblasti; víta prácu, ktorú vykonal Výbor regiónov, ako aj prácu Komisie, čo sa týka stratégií inteligentnej špecializácie týkajúcich sa efektívnejšieho financovania cieľov stratégie Európa 2020;

23.  vyzýva členské štáty, aby v prípade potenciálnych zmien zmlúv vypracovali spoločnú priemyselnú politiku s ambíciami a prostriedkami porovnateľnými so spoločnou poľnohospodárskou politikou, ktorá by obsahovala skutočnú nadnárodnú koordináciu s cieľom vypracovať spoločnú stratégiu s dostatočným objemom finančných prostriedkov a nástrojmi na reguláciu trhov podobnými tým, ktoré majú k dispozícii iné veľké obchodné oblasti sveta, ako je menový nástroj alebo pravidlá pre štátnu podporu prispôsobené potrebám nášho priemyslu, pričom treba zachovať súlad s medzinárodným právom;

24.  vyjadruje potešenie nad tým, že sa Komisia zaujíma o výrobcov, predovšetkým priemyselných výrobcov, nielen o spotrebiteľov;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie chýbajú opatrenia proti mzdovému dampingu a sociálnemu dampingu a týkajúce sa účasti zamestnancov a reštrukturalizácie;

Ofenzíva v oblasti inovácií, efektívnosti a udržateľných technológií

26.  zdôrazňuje, že stratégia pre inovácie, efektívnosť a nové technológie vrátane technológie na udržateľnosť, spolu s novými obchodnými modelmi, tvorivosťou a modernou výrobou, má schopnosť na obnovu a modernizáciu priemyselnej základne EÚ, čím sa môže posilniť jej regionálna a globálna kľúčová konkurencieschopnosť; je presvedčený, že inovácie treba presadzovať všade, berúc do úvahy všetky zainteresované subjekty – od maloobchodných a netechnických inovácií po najmodernejší výskum a vývoj vo výskumných laboratóriách; berie v tejto súvislosti na vedomie dôležitosť aktívneho zapájania zamestnancov do inovačného procesu stimulujúceho inovatívne spoločnosti, ktoré zaujímajú vedúce postavenie z hospodárskeho, sociálneho a ekologického hľadiska; zdôrazňuje potrebu vytvorenia priaznivého prostredia a za základ považuje zabezpečenie podmienok, v ktorých môžu podniky fungovať a konkurovať; považuje za potrebné posilniť európsku znalostnú základňu, zmenšiť mieru rozdrobenosti presadzovaním excelentnosti vo vede a vzdelávaní, vytvárať podmienky na transformáciu dobrých myšlienok na výrobky, ktoré možno uvádzať na trh, a zlepšenie prístupu inovatívnych podnikov k financovaniu, čím sa vytvorí prostredie ústretové inováciám a odstránia sociálne a geografické rozdiely tým, že sa v celej Európe spropagujú výhody inovácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala osobitne zohľadniť výročná správa Komisie o inováciách (Innovation Union Scoreboard 2013), ktorá ukazuje, aký vplyv majú inovácie na posilňovanie trvalej konkurencieschopnosti, a ktorá obsahuje komparatívne posúdenie výkonnosti členských štátov EÚ z hľadiska výskumu a vývoja a uvádza relatívne silné a slabé stránky ich výskumných a inovačných systémov;

27.  je presvedčený, že finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie by mali slúžiť ako katalyzátor a mali by sa využívať v súčinnosti s rozličnými vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi aj fondmi; pripomína 3 % cieľ v oblasti výskumu a vývoja, pričom dve tretiny majú pochádzať zo súkromného sektora; podporuje uzatváranie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v rámci programu Horizont 2020 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné využívanie investícií pochádzajúcich zo súkromného sektora;

28.  víta 4 % podiel finančných prostriedkov, ktorý sa v rámci programu Horizont 2020 bude čerpať pomocou nástroja zameraného na malé a stredné podniky;

29.  víta zameranie Komisie na ekodizajn, recyklovateľnosť so špecifikáciami „cradle to cradle“ (koncepcia odpad = potrava, zdroj sa stáva zdrojom, od začiatku po začiatok), nové kritériá udržateľnosti pre stavebné výrobky a postupy a efektívne využívanie zdrojov v rámci koncepcie cyklického hospodárstva; požaduje, aby legislatívne návrhy a štúdie o efektívnom využívaní zdrojov zohľadňovali životaschopnosť investícií na základe kritérií efektivity, návratnosti a dlhodobých účinkov; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala myslenie v životných cykloch prostredníctvom integrovanej produktovej politiky zohľadňujúcej celý životný cyklus výrobku (tzv. prístup cradle to cradle, zdroj sa stáva zdrojom, od začiatku po začiatok);

30.  víta smery činností Komisie a prípadné verejno-súkromné partnerstvá (PPP); je však znepokojený tým, že nie sú v nich primerane obsiahnuté hromadné údaje ani vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT); vyzýva Komisiu, aby ich riadne zahrnula; domnieva sa, že širokopásmové služby sú kľúčom na rozvoj priemyslu EÚ a mohli by prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ, a preto by podpora investícií do širokopásmových zariadení s cieľom dosiahnuť to, aby prístupové siete boli tvorené vysokokapacitnými širokopásmovými sieťami a optickými vláknami, mala byť naďalej jednou z priorít EÚ; žiada Komisiu, aby podporovala vytváranie klastrov naprieč činnosťami a presadzovala ich súčinnosť a vzájomné ovplyvňovanie;

31.  zdôrazňuje kľúčové postavenie IKT pri prechode na udržateľné hospodárstvo, zahrnujúce oblasti ako odhmotňovanie, ekomonitorovanie, efektívnosť v doprave a logistike, elektronické služby (e-služby) a zdravotnícka starostlivosť; víta novú európsku priemyselnú stratégiu pre elektroniku, ktorej cieľom je zdvojnásobiť výrobu čipov v EÚ na 20 % celosvetovej výroby; trvá na ďalšej podpore využívania IKT v tradičných priemyselných odvetviach a na rozvoji nových digitálnych produktov a služieb prispievajúcich k cieľom udržateľného rozvoja;

32.  víta smer činnosti týkajúci sa modernej výroby; je presvedčený, že by preň boli prínosné partnerstvá verejného a súkromného sektora, ako je SPIRE; je presvedčený, že prioritou je zriadenie znalostného a inovačného spoločenstva v oblasti výroby s pridanou hodnotou v roku 2016; vyzýva Komisiu, aby skúsenosti centra EPEC (Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá v rámci EIB) využila v rámci budúcich verejno-súkromných partnerstiev; nabáda Komisiu, aby vytvárala synergie v rámci pokročilej výroby aj medzi členskými štátmi, priemyslom a výskumnými inštitútmi; žiada Komisiu, aby zvážila, do akej miery by mohla Národná sieť USA pre výrobnú inováciu slúžiť ako vzor;

33.  víta smer činnosti v oblasti inteligentných sietí a je presvedčený, že bude profitovať z rozšírenia rozsahu činností a doplnenia ďalších návrhov; odporúča, aby jeho práca zahŕňala aj aspekty primeranej energetickej infraštruktúry, akumulácie energie a rezervnej kapacity, ktoré uviedla Komisia, napríklad vysoko účinnú elektrizačnú sústavu s prepojovacími vedeniami, ktorá prispieva k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou a je schopná pracovať s obnoviteľnými zdrojmi energie, ako je veterná energia na mori, ako aj technologicky vyspelú digitálnu infraštruktúru;

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy politiky a sietí v oblasti klastrov vo forme spolupráce, a to najmä v rámci hodnotových reťazcov, vzájomne prepojených podnikov, dodávateľov, poskytovateľov služieb, univerzít a výskumných centier, čo tiež podporí organický vznik klastrov prístupom zdola nahor ako reakciu na podnikové a/alebo výskumné potreby; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať nadnárodné klastre, a to najmä s cieľom začleniť štrukturálne slabšie regióny do európskeho priemyselného hodnotového reťazca, na základe hospodárskej súťaže v celej Únii podporujúcej zapájanie nedostatočne zastúpených krajín a regiónov a zaisťujúcej presun praktických znalostí medzi výskumnými komunitami zo všetkých členských štátov; domnieva sa, že to je kľúčový aspekt na začlenenie do regionálnych priemyselných politík; konštatuje, že Komisia by mala venovať dostatočnú pozornosť aj podpore existujúcich klastrov; nabáda Komisiu, aby v rámci budúceho zeleného akčného plánu pre MSP zaviedla klastre v oblasti efektívneho využívania zdrojov;

35.  víta stratégiu pre kľúčové podporné technológie, v ktorej má EÚ vďaka svojej silnej výskumnej základni silnú konkurenčnú výhodu a potenciál ju ešte zvýšiť, domnieva sa však, že na reálne využitie tejto výhody je potrebné vyvinúť väčšie úsilie v oblasti využívania výsledkov; podporuje navrhované opatrenia na zlepšenie koordinácie a súčinnosti medzi politikami a nástrojmi vrátane programu Horizont 2020, EIB, štrukturálnych fondov EÚ a iných verejných a súkromných fondov; víta iniciatívy posilňujúce opatrenia pre jednotlivé klastre týkajúce sa kľúčových technológií a väčšiu nadregionálnu spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby sa vyhla vytváraniu uzavretých obchodných zoskupení pre jednotlivé konzorciá alebo jednotlivé podniky; konštatuje, že z financovania výskumnej infraštruktúry musí mať prospech a úžitok viacero subjektov;

36.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spolupráce medzi regiónmi, obcami, mestami a miestnymi oblasťami posilnila komunikačné siete v rámci projektov tzv. inteligentných miest s cieľom riadiť spoločné služby a efektívne vyrábať a spotrebúvať energiu, a to prostredníctvom presadzovania opatrení na úsporu energie s cieľom podporiť napríklad výstavbu technologicky sofistikovaných budov s nízkou spotrebou energie;

37.  berie na vedomie, že výskumné a inovačné programy Komisie sú prevažne orientované na podporu technologického rozvoja; domnieva sa, že je vo všeobecnosti potrebné posilniť opatrenia a činnosti zamerané na pôsobenie na trh (tzv. market pull), ktoré sú schopné skutočne prinášať riešenia na trhy;

38.  vyzýva Komisiu, aby politické nástroje na strane ponuky prepojila s nástrojmi na strane dopytu vytvorením partnerstiev v oblasti inovácie (ako sú inteligentné mestá, aktívne starnutie a suroviny) a rozvojom tzv. vedúcich trhov, ktorých cieľom je presadzovať preberanie nových výrobkov a služieb zodpovedajúcich spoločenským potrebám trhom;

39.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala vzťahy s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; zdôrazňuje, že je dôležité spojiť sa s komunitami vysťahovalcov z EÚ a vyzvať ich, aby využili svoje znalosti a kontakty v prospech obchodných príležitostí v EÚ;

40.  zastáva názor, že stimulovanie udržateľných foriem cestovného ruchu a spotreby miestnych produktov môže pomôcť pri obnove činností poľnohospodárstva a remesiel a rozširovaní miestnych mikropodnikov a mohlo by pôsobiť ako významná hospodárska vzpruha, ktorá môže pomôcť pri hospodárskej obnove a zároveň zabezpečiť vhodné spravovanie životného prostredia, ochranu kultúr a sídiel a predchádzanie erózii a zosuvom pôdy;

41.  domnieva sa, že vedy o živej prírode sú strategickým odvetvím Európskej únie vďaka svojmu inovačnému potenciálu, svojmu miestu v európskej priemyselnej výrobe, svojmu významu z hľadiska priamo a nepriamo vytváraných pracovných miest a svojej schopnosti vyvážať výrobky za hranice Únie;

42.  domnieva sa, že na rozvoj svojej priemyselnej politiky musí Európska únia prijať politické rozhodnutia a sústrediť svoje úsilie na strategické odvetvia zodpovedajúce spoločenským výzvam, pričom sa musí opierať o európske know-how; preto nabáda Komisiu, aby vytvorila strategický plán pre európsky priemysel vied o živej prírode, ako to uviedla vo svojom oznámení s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike;

Dokončenie budovania vnútorného trhu a otvorenie vonkajších trhov pre stratégiu RISE

43.  zdôrazňuje, že európsky jednotný trh zohráva ústrednú úlohu ako domáci trh pre európsky priemysel a je preň nutné vytvoriť stratégiu vnútorného trhu podporujúcu inováciu motivovanú dopytom s cieľom podporiť zavádzanie nových technológií a tak pomôcť s vytváraním nových trhov, obchodných modelov a priemyselných odvetví; zdôrazňuje, že to je osobitne vhodné pri šírení výsledkov výskumu a vývoja na trhu; zdôrazňuje, že predvídateľné pravidlá a normy na vnútornom trhu, ktoré sa v členských štátoch účinne uplatňujú, pomáhajú zabezpečiť stabilnú perspektívu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene dokončili budovanie jednotného trhu s tovarom, energiou, telekomunikáciami, dopravou, ekologickými výrobkami (ako to Komisia stanovuje vo svojej iniciatíve) a rizikovým kapitálom, a aby zaistili voľný pohyb vedcov, vedeckých poznatkov a technológií; zdôrazňuje, že nedobudovanie vnútorného trhu je prekážkou rastu a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu na posúdenie vplyvu krízy na vnútorný trh a riešila rozdiely v nákladoch v EÚ, ktoré môžu viesť k znevýhodneniu európskych podnikov v porovnaní s ich konkurentmi z tretích krajín; upozorňuje, že rozdrobenosť vnútorného trhu by mohla viesť k narúšaniu konkurencie medzi členskými štátmi v rámci EÚ; žiada, aby sa Európska únia snažila o užšiu spoluprácu v oblastiach pracovného práva a daňových výhod; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala využívanie označenia „Made in Europe“ na posilnenie jednotného trhu a výrobkov európskeho pôvodu;

44.  víta zámer Komisie vytvoriť horizontálny plán na zvýšenie dopytu po inovatívnom tovare a službách; žiada Komisiu, aby pokračovala v štúdiu životného cyklu výrobkov od surovín po recykláciu, a to s cieľom postupne sa dopracovať k ukazovateľom udržateľnosti výrobkov pri zohľadnení pomeru nákladov a prínosov;

45.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie by malo byť hnacou silou inovácií; pripomína, že verejné obstarávanie tvorí integrálnu súčasť priemyselnej politiky našich obchodných partnerov; je presvedčený, že usmernenia pre štátnu podporu by mali na základe najlepších postupov a podľa vzoru praxe obchodných partnerov EÚ slúžiť na oživenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, podporovať európsku spoluprácu a byť ústretové voči politickým opatreniam na podporu inovácií; domnieva sa, že pri urýchlení zavádzania nových technológií zohrávajú dôležitú úlohu štandardizácia a používanie environmentálnych značiek, ako aj sociálna zodpovednosť spoločností, a to aj na tovar z dovozu; vyzýva Komisiu, aby sa prioritne venovala činnostiam na podporu štandardizácie a interoperability nových výrobkov, služieb a technológií ako pilieru európskej vnútornej konkurencie a medzinárodných obchodných príležitostí;

46.  uznáva, že dohľad nad trhom je kľúčovým pilierom zaisťovania bezpečnosti a kvality výrobkov na vnútornom trhu; víta balík predpisov o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom predložený Komisiou, kde sa zdôrazňuje významná úloha, ktorú môžu ukazovatele zohrávať nielen pre spotrebiteľov, ale aj v záujme transparentnejšej obchodnej politiky, a to v rámci EÚ aj navonok; vyzýva Komisiu, aby pri svojej činnosti týkajúcej sa dohľadu nad trhom využívala možnosti a efektívnosť internetu, a tak umožňovala ľuďom zapájať sa a poskytovať kvalifikovanú spätnú väzbu o výrobkoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riadneho fungovania ochrany spotrebiteľov v Európskej únii;

47.  zdôrazňuje, že dobudovanie jednotného digitálneho trhu je významným prvkom priemyselnej stratégie EÚ; pripomína dôležitosť digitalizácie vnútorného trhu a rozvoja elektronického obchodu na vnútornom trhu pre malé a stredné podniky; domnieva sa, že digitálny trh a trh s novými informačnými technológiami ponúka možnosti na priemyselný rozvoj, ktoré dosiaľ nie sú naplno využité a ktoré môže Európa účinne využívať; zdôrazňuje naliehavú potrebu prispôsobiť politiku EÚ v oblasti normalizácie IKT vývoju na trhu a v politike, čo povedie k plneniu cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, napríklad v oblasti elektronického podnikania, elektronického obchodu, e-Freightu a inteligentných dopravných systémov a pod.;

48.  zdôrazňuje, že dobudovanie jednotného digitálneho trhu by malo byť významným prvkom priemyselnej stratégie EÚ; zdôrazňuje, že na online aj offline trhy by sa mal vzťahovať rovnaký regulačný rámec, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana spotrebiteľov;

49.  víta skutočnosť, že Európska komisia uznala vymedzenie špičkových kultúrnych a kreatívnych odvetví ako hospodárskeho odvetvia, ktoré sa vzťahuje na špičkové segmenty rôznych trhov s výrobkami a službami a vychádza z konkrétnych charakteristík, ako sú kultúrny a kreatívny prínos, povesť výrobku, duševné vlastníctvo, kvalita spracovania, dizajn a inovácia a spôsob, akým sa výrobky a služby propagujú a uvádzajú na trh; vyzýva Komisiu, aby uznala osobitnú povahu vysoko kvalifikovaných povolaní v európskych odvetviach, ktoré sa podieľajú na veľkom počte pracovných miest v Európe a vychádzajú zo štyroch kritérií: kreativity, excelentnosti, praktických znalostí a vzdelávania počas celej kariéry;

50.  víta zámer Komisie podporovať konkurencieschopnosť špičkového odvetvia, ktoré predstavuje 3 % európskeho HDP a viac než 1,5 milióna priamo alebo nepriamo vytvorených pracovných miest, a vyzýva ju, aby prijala opatrenia reagujúce na riziko nedostatku zručností v tomto odvetví v záujme zachovania výrobných metód a praktických znalostí, ktoré sú typicky európske;

51.  konštatuje, že európske oceliarstvo pracuje na 50 % svojich kapacít a že európska výroba ocele poklesla od roku 2008 o 25 %;

52.  konštatuje, že európske automobilové odvetvie, ktoré v roku 2007 vyrobilo 16 miliónov vozidiel, nevyrobí v roku 2013 ani 12 miliónov vozidiel;

53.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu krízu sú verejné a súkromné investície neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie pre udržateľný rast; v tejto súvislosti podporuje celkovú reformu režimu štátnej pomoci prostredníctvom uplatňovania prístupu, ktorý kladie väčší dôraz na sociálne a ekonomické hľadisko, ako aj prostredníctvom väčšej flexibility pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ; pripomína, že je dôležité, aby sa kvalita a účinnosť verejných výdavkov dôslednejšie zohľadňovala.

54.  zdôrazňuje, že priemyselná politika by mala naplno využívať nástroje politiky hospodárskej súťaže v záujme vytvorenia rovnakých podmienok a podpory konkurencieschopných trhov;

55.  navrhuje Komisii, aby posúdila, do akej miery je v súlade s európskymi právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže prípad, keď skupina s celosvetovou pôsobnosťou odmietne postúpiť lokalitu, ktorú sa rozhodla zatvoriť, inej skupine, ktorá ju môže prevziať, alebo verejnému subjektu na dočasné verejné využívanie;

56.  berie na vedomie prieskum Komisie v oblasti reformy vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby tieto normy boli zlučiteľné s trhom;

57.  oceňuje úsilie Komisie v oblasti inteligentnej regulácie určenej na obmedzenie záťaže priemyslu, bez toho sa oslabila účinnosť právnych predpisov, ktorá zahrnuje hodnotenie vplyvov, preukazovanie konkurencieschopnosti, kontrolu kvality a testovanie vplyvu na malé a stredné podnikov, najmä v súvislosti s mikropodnikmi a malými a strednými podnikmi, a uznáva potrebu regulačnej stability v záujme podporovania investícií; je presvedčený, že byrokratická záťaž a protikladné politiky sú často prekážkou zvyšovania konkurencieschopnosti priemyselných spoločností, a domnieva sa, že práca na obmedzovaní tejto záťaže by mala byť na poprednom mieste politickej agendy, a teší sa na návrhy Komisie na túto tému s konkrétnymi cieľmi; podporuje jednotnosť regulácie, priečny regulačný prístup a uprednostňovanie, ako aj lepšie preukazovanie konkurencieschopnosti, ktoré by malo byť povinné a tvoriť integrálnu súčasť usmernení na hodnotenie vplyvu; vyzýva členské štáty, aby test vplyvu na MSP a lepšie preukazovanie konkurencieschopnosti používali aj na vnútroštátnej úrovni; víta úsilie Komisie o posúdenie súhrnného vplyvu právnych predpisov na oceliarstvo a vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala túto metodiku a zároveň určila ďalšie odvetvia, ktoré by mohli mať z tohto prístupu osoh;

58.  podporuje ďalšie využívanie potenciálu, ktorý ponúka oznamovací postup 98/34/ES, a navrhuje, aby členské štáty zaviedli do posudzovania vplyvu uskutočňovaného v prípravnej fáze vnútroštátneho legislatívneho procesu previerku konkurencieschopnosti, a to v širšom rámci testu jednotného trhu požadovanom v uznesení Parlamentu zo 7. februára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu k správe jednotného trhu;

59.  vyzýva na urýchlenú realizáciu iniciatívy Small Business Act v záujme podpory európskych malých a stredných podnikov; berie na vedomie význam siete Enterprise Europe Network pri podpore malých a stredných podnikov v cezhraničnom obchode EÚ; zdôrazňuje dôležitosť podpory malých podnikov a pomoci pri ich premene na stredne veľké podniky a pri premene malých a stredných podnikov na väčšie subjekty, aby sa uľahčila ich globálna konkurencieschopnosť; upozorňuje na hospodársky význam budovania úzkych vzťahov medzi spoločnosťami v niektorých odvetviach, napríklad v obrannom priemysle, v záujme dosiahnutia úspor z veľkosériovej výroby a spoločného využívanie priemyselných projektov;

60.  považuje za nevyhnutné, aby bol prístup malých a stredných podnikov k antidampingovým postupom jednoduchší, rýchlejší a menej nákladný ako prostriedok na ich účinnejšiu ochranu pred nekalými praktikami obchodných partnerov; požaduje, aby EÚ zohľadňovala túto skutočnosť pri revízii reformy nástrojov na ochranu obchodu;

61.  vyzýva EÚ, aby posilnila priemyselnú výrobu tým, že spotrebiteľom bude poskytovať presnejšie informácie, stanoví povinnosť uvádzania pôvodu výrobkov z Únie a výrobkov dovezených z tretích krajín a zabezpečí dodržiavanie zemepisných označení európskych potravinárskych výrobkov v tretích krajinách;

62.  zdôrazňuje, že technologický rozvoj je citlivý a krehký sektor; domnieva sa, že práva duševného vlastníctva sú základnou súčasťou znalostnej ekonomiky a , správnej priemyselnej politiky, ktoré môžu podporovať inovácie a výskum a posilňovať európsky priemysel; v tejto súvislosti víta vytvorenie európskeho patentu a vyzýva členské štáty, aby ho bez meškania začala uplatňovať; domnieva sa, že proces, ktorý viedol k jeho vytvoreniu, by sa mal začleniť medzi osvedčené postupy v oblasti posilňovania integrácie priemyslu a vnútorného trhu; vyjadruje znepokojenie z toho, že súčasný systém práv duševného vlastníctva často neplní svoje poslanie vedenia k inováciám; domnieva sa, že zvýšená transparentnosť a inovatívne riadenie a postupy udeľovania licencií môžu priniesť rýchlejšie trhové riešenia; víta prácu, ktorú v tejto súvislosti iniciovala Komisia; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu práv duševného vlastníctva, najmä v záujme boja proti falšovaniu a priemyselnej špionáži; zdôrazňuje, že na ochranu práv duševného vlastníctva sú potrebné nové riadiace štruktúry a fóra medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu ochrany obchodného tajomstva na európskej úrovni;

63.  zdôrazňuje význam presadzovania práv duševného vlastníctva vo fyzickom aj digitálnom prostredí v záujme rastu a tvorby pracovných miest v európskom priemysle; v tomto smere víta pokračujúcu reformu systému obchodných známok v EÚ, ktorá môže posilniť ochranu obchodných známok online, offline a na celom vnútornom trhu;

64.  podporuje pokračujúcu reformu systému ochranných známok, ktorá posilní ochranu ochranných známok online, offline a na celom vnútornom trhu aj v rámci medzinárodného obchodu;

65.  víta uvedomovanie si problému „patentových húštin“ a „patentových pascí“; podporuje zmenu regulačného systému s cieľom podporiť krížové licencie, ktoré sú ústretové pre hospodársku súťaž, a dohody o združovaní patentov;

66.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktoré umožnia európskym podnikom vyrábať generické a biologicky podobné lieky v EÚ počas platnosti dodatkového ochranného osvedčenia po uplynutí patentovej ochrany, aby sa mohli pripraviť na okamžité uvedenie na trh po uplynutí platnosti dodatkového ochranného osvedčenia alebo na vývoz do krajín bez platného patentu či dodatkového ochranného osvedčenia; domnieva sa, že tieto ustanovenia by mohli pomôcť zabrániť outsourcingu výroby a podporiť tvorbu pracovných miest v EÚ, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky medzi európskymi spoločnosťami a ich konkurentmi v tretích krajinách;

67.  zdôrazňuje, že vonkajšie vzťahy majú dôsledky, ktoré presahujú rozsah dohôd podpísaných pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a že pri príprave vonkajšieho rozmeru priemyselnej politiky by sa EÚ a členské štáty mali dohodnúť na spoločnom postoji s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni;

68.  upozorňuje na skutočnosť, že podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: otvorený, bezpečný a zabezpečený kybernetický priestor(22) sa zaviazala rozvíjať a podporovať priemyselné a technologické zdroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti; ;

69.  zdôrazňuje potrebu posilnenia konkurencieschopnosti európskych podnikov na svetovom trhu; poukazuje na dôležitosť obchodnej stratégie EÚ; vyzýva Komisiu, aby na základe väčšej konkurencie zo strany obchodných partnerov EÚ reorganizovala svoju obchodnú politiku v záujme zabezpečenia zlučiteľnosti obchodnej a konkurenčnej politiky Únie s cieľmi európskej priemyselnej politiky a zachovania inovatívneho a konkurenčného potenciálu európskych spoločností; vyzýva Komisiu, aby spolu s podpredsedníčkou Komisie/vysokou predstaviteľkou vyvinula stratégiu na začlenenie sekcií malých a stredných podnikov do misií EÚ; konštatuje, že tieto sekcie malých a stredných podnikov by mali zohľadňovať prácu obchodných komôr a zahrnovať ponaučenia získané z európskych obchodných centier; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu pri podpore európskych spoločností na vonkajších trhoch; vyzýva ich, aby uprednostňovali najmä nástroje na pomoc malým a stredným podnikom a sústreďovali informácie pre malé a stredné podniky vytvorením jednotných kontaktných miest po celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby test lepšej konkurencieschopnosti zahrnula do hodnotenia vplyvov obchodných dohôd a ich súhrnného vplyvu;

70.  konštatuje, že environmentálne náklady, ktoré znáša európsky priemysel, čoraz častejšie nútia európskych priemyselníkov investovať mimo európskeho priemyslu;

71.  zdôrazňuje význam environmentálnych a sociálnych noriem v dvojstranných obchodných dohodách a mnohostranných obchodných vzťahoch na vytvorenie čestného a spravodlivého obchodu a rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby pri podpisovaní nových alebo revízii existujúcich obchodných dohôd zabezpečila subjektom v EÚ a za jej hranicami rovnaké východiskové podmienky; zdôrazňuje, že EÚ by mala podniknúť skutočné kroky na nastoľovanie otázky konkrétnych narušení trhu, ktoré poškodzujú záujmy európskeho priemyslu, a že by sa mala postupne zavádzať zásada recipročných obchodných vzťahov, najmä v súvislosti s prístupom k trhom verejného obstarávania a so zlepšením schopnosti reagovať, čo by pomohlo otváraniu sa trhov;

72.  pripomína Komisii, že nízka úroveň platov a ochrany životného prostredia predstavujú naďalej veľmi dôležité prvky medzinárodnej konkurencie a že sa bezodkladne treba usilovať o zladenie týchto noriem smerom nahor, aby sa EÚ mohla skutočne znovu industrializovať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami dohodla povinné záväzky v oblasti práv pracovníkov a ochrany životného prostredia;

73.  berie na vedomie projekt Komisie na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu Európskej únie, ktoré sú kľúčovými prvkami priemyselnej politiky; dúfa, že táto modernizácia zlepší ich účinnosť; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby neoslabovala tieto nástroje de juro ani de facto, ale aby ich posilňovala v záujme čo najrýchlejšej a účinnejšej ochrany európskych podnikov, bez ohľadu na veľkosť, pred nezákonnými alebo nekalými praktikami;

74.  pripomína, že vždy, keď to okolnosti odôvodňujú, treba využívať nástroje na ochranu obchodu proti krajinám, ktoré nerešpektujú pravidlá medzinárodného obchodu ani dohody o voľnom obchode s EÚ, a požaduje, aby malé a stredné podniky mali jednoduchší, rýchlejší a menej nákladný prístup k antidampingovým postupom, aby sa tak mohli lepšie chrániť pred nekalými praktikami;

75.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti európskych spoločností na svetových trhoch a zdôrazňuje, že treba, aby európske spoločnosti lepšie predvídali potreby tretích trhov s cieľom reagovať na medzinárodný dopyt;

76.  považuje za veľmi dôležité, v rámci úsilia o oživovanie priemyselnej politiky, aby sa EÚ vyzbrojila nástrojmi umožňujúcimi:

   uskutočňovať aktívnejšiu antidampingovú politiku a okrem iného reagovať na nekalé financovanie vývozu realizované niektorými tretími štátmi,
   uplatňovať autentickú obchodnú politiku chrániacu európske obchodné záujmy,
   podporovať koncepciu tzv. spravodlivého obchodu, ktorej základom je vzájomné rešpektovanie sociálnych, environmentálnych a kultúrnych noriem a noriem vychádzajúcich z dodržiavania ľudských práv v medzinárodnom obchodnom styku;

77.  vyzýva Komisiu, aby výrazne zlepšila svoje posudzovanie obchodných dohôd, najmä vypracúvanie hodnotení vplyvov, a to zohľadňovaním otázky konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia a vypracúvaním nasledujúcich štúdií, ako aj súhrnných analýz účinkov všetkých uzavretých a prerokúvaných dohôd; zdôrazňuje význam transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) uzatváraného v záujme cieľov európskej opätovnej industrializácie, rastu a zamestnanosti, ktoré môže zjednodušiť a zvýšiť vývoz európskych priemyselných výrobkov, zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu posilnením medzinárodných výrobných noriem a znížiť náklady na dovoz surovín a spracovaných materiálov pre výrobné podniky; zastáva názor, že TTIP, spolu s ďalšími obchodnými dohodami, by malo obsahovať kapitolu zameranú na tie energetické otázky, ktoré by mohli ovplyvňovať vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby pomocou rušenia ciel umožnila lepší prístup na trh v súvislosti so službami a investíciami, posilnila regulačnú spoluprácu, zabezpečila lepšie pravidlá verejného obstarávania a ochranu duševného vlastníctva a aktívne sledovala tieto ciele v rámci politiky hospodárskej súťaže a v súvislosti s energetikou a komoditami; zdôrazňuje potrebu zjednodušenia predpisov a obmedzenia regulačnej a administratívnej záťaže plánovanú v rámci TTIP, čo sa má realizovať na základe dôsledných úvah a pod ochranou prísnych sociálnych a environmentálnych noriem a práv zamestnancov; zdôrazňuje, že prípadné uzavretie TTIP vytvorí perspektívu rozsiahleho hospodárskeho priestoru, ktorá by zasa posilnila vzťahy EÚ a slúžila ako multiplikátor priamych zahraničných investícií v EÚ;

78.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala príklad USA, ktoré umožňujú odborovým organizáciám podávať sťažnosti, vzhľadom na to, že obchodné narušenia môžu negatívne ovplyvňovať priemysel, a teda aj pracujúcich, a aby navrhla podobné opatrenia aj p e EÚ;

79.  zdôrazňuje, že európsky priemyselný hodnotový reťazec sa musí posilniť budúcimi obchodnými dohodami, investičnými dohodami a dohodami o duševnom vlastníctve, čo znamená, že už do prípravy mandátu treba zakomponovať vhodnú stratégiu;

80.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu vývozu pre technológie účinne využívajúce zdroje a energeticky účinné technológie a zodpovedajúce služby, čo zahŕňa normalizačnú diplomaciu na zabezpečenie presadzovania európskych noriem na celom svete;

81.  poukazuje, že normy a technické predpisy majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vedúceho postavenia EÚ v inovatívnych odvetviach vrátane tzv. zelených technológií; preto vyzýva Komisiu, aby posilnila schopnosť EÚ na zavádzanie noriem a medzinárodných technických predpisov v inovatívnych odvetviach; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoluprácu s kľúčovými tretími krajinami – vrátane novovznikajúcich krajín – v záujme zavádzania spoločných noriem a technických predpisov;

Financovanie a obnova priemyslu

82.  berie na vedomie obmedzenia bankových úverov a ich nepriaznivý vplyv, najmä na malé a stredné podniky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto obmedzenia ovplyvňujú aj nástroje poskytované Európskou úniou, a domnieva sa, že Komisia by mala od finančných sprostredkovateľov zodpovedných za správu týchto nástrojov požadovať predkladanie výročných správ; víta zelenú knihu Komisie o dlhodobom financovaní; zdôrazňuje potrebu posilňovania odolnosti a dôveryhodnosti bankového sektora EÚ prostredníctvom dohody Bazilej III, bankovej únie a Európskeho mechanizmu pre stabilitu; zdôrazňuje význam našich medzinárodných partnerov, ktorí takisto uplatňujú pravidlá dohody Bazilej III; poukazuje na to, že investície do priemyslu sú dlhodobými investíciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili legislatívny a finančný rámec s cieľom ozrejmiť ho a zlepšiť jeho predvídateľnosť, a tým podporiť investície do priemyslu;

83.  domnieva sa, že treba preskúmať nové alternatívne a kreatívne spôsoby financovania, najmä čo sa týka financovania zo súkromných a kapitálových zdrojov; konštatuje, že presadzovanie finančnej gramotnosti má v tomto smere takisto významnú úlohu a že by sa finančná gramotnosť mala stať súčasťou školských osnov;

84.  zdôrazňuje význam finančných zdrojov pre novovznikajúce podniky a malé a stredné podniky, aby podnikatelia mali zdroje na prinášanie inovatívnych myšlienok na trh;

85.  víta iniciatívu Komisie vytvoriť finančné nástroje spoločné s EIB a konštatuje, že táto iniciatíva bola schválená na zasadnutí Európskej rady v júni 2013; takisto víta skutočnosť, že Komisia a EIB plánovali predložiť Európskej rade pred jej zasadnutím v októbri 2013 komplexnú správu o ich uplatňovaní, spolu so stanovením kvantitatívnych cieľov, nástrojov a časového plánu;

86.  vyzýva Radu, aby po konzultácii s Komisiou a EIB bezodkladne spresnila parametre týchto nástrojov s cieľom dosiahnuť výrazný pákový efekt; zdôrazňuje, že tieto nástroje by mali byť funkčné pred koncom roku 2013;

87.  víta zvýšenie kapitálu EIB a jej novo vydané úverové predpisy viazané na novú výkonovú emisnú normu 550 gramov CO2 na kilowatthodinu (g/kWh); je presvedčený, že EIB by mohla pomôcť so zmierňovaním problémov spojených s rozdrobenosťou finančných trhov EÚ; vyzýva EIB, aby sa ďalej venovala rozvoju nových úverových modelov prispôsobených potrebám priemyslu; vyzýva EIB, aby realizovala plán na zvýšenie úverovej činnosti v EÚ v rokoch 2013 a 2015 o vyše 50 %;

88.  pripomína, že subsidiarita ponecháva otvorené dvere širokému spektru daňových politík, ako aj úverových a dotačných systémov v celej Európe;

89.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by bolo možné docieliť pákový efekt pre trh s cennými papiermi krytými aktívami a alternatívne spôsoby financovania s riadnym prudenciálnym dohľadom s cieľom uľahčiť financovanie malých a stredných podnikov; berie na vedomie úlohu, ktorú môžu zohrávať banky zamerané na rozvoj podnikov a infraštruktúru pri investovaní do štruktúrovaných krytých dlhopisov vydávaných bankami, pričom tieto investície sa kombinujú s prísnymi pravidlami na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom; víta návrh úverových partnerstiev medzi súkromnými subjektmi, v ktorom sa spája poisťovňa a banka pri poskytovaní krátkodobých a dlhodobých úverov;

90.  domnieva sa, že treba podporovať nové inovatívne modely financovania pre malé a stredné podniky, najmä pre tie, ktoré majú veľký rastový potenciál; poukazuje na úspešné iniciatívy kolektívneho financovania (tzv. crowd-funding) a elektronické úverové platformy v Európe, na finančné a nefinančné prínosy tohto financovania pre malé a stredné podniky a podnikateľov, ako je poskytovanie financovania na začatie podnikania, overovanie výrobkov, spätná väzba od zákazníkov, ako aj stabilná a viazaná majetková štruktúra; vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o kolektívnom financovaní; vyzýva Komisiu, aby vypracovala účinný regulačný rámec na kolektívne financovanie na základe najviac 1 milióna EUR na projekt, ktorý sa venuje aj otázkam týkajúcim sa ochrany investorov; vyzýva Komisiu, aby podobne ako niektoré členské štáty zvážila možnosť poskytnutia obmedzeného množstva prostriedkov na služby kolektívneho financovania;

91.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie miestnych trhov s dlhopismi pre malé a stredné podniky s cieľom zabezpečenia primeraného dlhodobého financovania, a to najmä v regiónoch s obmedzeným prístupom k úverom; domnieva sa, že miestne trhy s dlhopismi, napríklad stuttgartská burza, by mohli byť možným vzorom;

92.  žiada Komisiu, aby podporila rozvoj vnútroštátnych investičných bánk pre malé a stredné podniky a umožnila existujúcim investičným bankám rozširovať činnosť v iných členských štátoch a zapájať sa do financovania projektov mimo národných hraníc, a to vypracovaním predpisov v záujme prekonania rozsiahlej úverovej krízy;

93.  považuje oneskorené platby za zdroj nestability a straty konkurencieschopnosti podnikov, a najmä malých a stredných podnikov; chváli tie členské štáty, ktoré plne vykonali smernicu o oneskorených platbách, a požaduje jej úplné vykonanie v celej EÚ; domnieva sa, že pomoc a existujúce finančné nástroje EÚ nie sú dostatočne známe hospodárskym subjektom, najmä malým a strednými podnikom; požaduje, aby sa na celom území EÚ vytvorili jednotné kontaktné miesta na centralizáciu informácií určených pre malé a stredné podniky o možnostiach financovania zo zdrojov EÚ; zdôrazňuje význam vytvárania sietí sprostredkovateľských združení podnikateľov a s neziskovými cieľmi na zakladanie a poskytovanie podpory, poradenstva a úverov malým a stredným podnikom v záujme rozvoja podnikania;

94.  domnieva sa, že nekalá daňová konkurencia medzi členskými štátmi nie je vhodná na rozvoj silnej európskej priemyselnej politiky;

95.  podporuje lepšiu koordináciu v oblasti zdaňovania podnikov v EÚ prostredníctvom zavedenia harmonizovaných daňových základov;

96.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu parametrov konkurencieschopnosti priemyselných činností uskutočňovaných na území Európskej únie (dodacie lehoty, patenty, kvalita výrobkov, záručný a pozáručný servis, kvalita sietí dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry.), a to bez vyčíslenia nákladov, a porovnala ich s parametrami v iných častiach sveta; žiada, aby Komisia priebežne uskutočňovala analýzu makroekonomickej konkurencieschopnosti EÚ, s osobitným dôrazom na siete dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry, a aby vypracovala štúdie dlhodobého financovania novej či existujúcej infraštruktúry, ktorá je potrebná na to, aby EÚ zostala konkurencieschopná;

97.  zdôrazňuje význam rizikového kapitálu a sietí podnikateľských anjelov, najmä pre ženy; požaduje urýchlené zavedenie internetového portálu pre podnikateľky; víta podporu EÚ pri vytváraní sietí podnikateľských anjelov a inkubátorov; predovšetkým víta vytvorenie kapitálového nástroja v rámci programov Horizont 2020 a COSME na podporu zvyšovania kvantity a kvality prísunu rizikového kapitálu; je presvedčený, že európsky investičný fond má rozhodujúcu úlohu v rozvoji trhov s rizikovým kapitálom, najmä v oblasti vývoja udržateľných technológií; domnieva sa, že na daňové účely treba odstrániť rozlišovanie medzi vlastným imaním a dlhom;

98.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala multiplikačné efekty popredných kompetenčných jednotiek z hľadiska ich výroby, tvorby hodnôt a sietí zamestnanosti v hospodárstve ako celku; domnieva sa, že popredné kompetenčné jednotky sa bezpodmienečne nevymedzujú svojou veľkosťou, ale plnia spektrum kritérií, ako sú napríklad medzinárodné zameranie, určitý minimálny podiel na domácom a celosvetovom trhu, intenzívny výskum a vývoj a spolupráca s veľkou sieťou podnikov; domnieva sa, že táto štúdia by predovšetkým mala upozorniť na vzájomnú závislosť priemyselných podnikov a malých a stredných podnikov, čím by sa vyvrátili niektoré stereotypy spojené so spracovateľským priemyslom;

Získavanie zručností a pracovnej sily pre priemyselnú obnovu

99.  domnieva sa, že od začiatku krízy sa tzv. reštrukturalizovalo asi 5 500 európskych priemyselných podnikov, čo viedlo k strate približne 2,7 miliónov pracovných miest;

100.  zdôrazňuje, že stratégia RISE je príležitosťou pre stabilnú zamestnanosť s dobrými pracovnými príležitosťami a dôstojnú mzdou; poukazuje na nevyhnutnosť uzatvárať partnerstvá so zainteresovanými stranami, najmä so sociálnymi partnermi, komorami a organizáciami mládeže, v súvislosti so začlenením mladých ľudí medzi pracovnú silu; vyzýva Komisiu a členské štáty , aby zintenzívnili sociálny dialóg aj v rámci odvetví a podnikov; domnieva sa, že zapojenie sociálnych partnerov do čo najskoršej etapy akéhokoľvek legislatívneho postupu by bolo veľmi prínosné; vyzýva tiež Komisiu, aby na svojej úrovni podporovala úlohu sociálnych partnerov pri zohľadnení rôznorodosti vnútroštátnych systémov; vyzýva sociálnych partnerov, aby sa zapájali do dialógu na úrovni EÚ vždy, keď je to možné;

101.  konštatuje, že stratégia RISE si vyžiada širší a lepší prístup k odbornému vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu, príprave na povolanie a vysokoškolskému vzdelávaniu zameranému na budúcnosť, veľký dôraz na odbory prírodných vied, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), najmä v prípade žien, a podporu podnikania; presadzuje začlenenie týchto tém do vzdelávacích programov; podporuje rozvoj odborného vzdelávania spojeného s prácou a výcvik učňov, ako aj náležitú sieť sociálneho zabezpečenia spolu s politikou druhých šancí; v tejto súvislosti je presvedčený, že významnú úlohu by mali zohrávať programy a nástroje EÚ, napríklad program Horizont 2020 a Európsky inštitút pre inovácie a technológie (EIT);

102.  domnieva sa, že podpora kvalifikovanej pracovnej sily Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu a vývoja; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť podpore vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá na medzinárodnom popredí akademickej excelentnosti;

103.  verí, že inovácie na pracovisku, rozvoj schopností, tvoriví a samostatní zamestnanci a tímová práca sú dôležitými hodnotami pre sociálnu a ekonomickú výkonnosť spoločností; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť demokratizáciu pracovísk vrátane aktívnej účasti zástupcov zamestnancov a odborov; vyzýva členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby vytvorili rámec pre prebiehajúcu odbornú prípravu, či už vo forme individuálneho práva na odbornú prípravu či iným spôsobom, čo zabezpečí, že budú vďaka svojim schopnostiam stále pripravení čeliť rastúcim nárokom daného odvetvia a že sa dokážu prispôsobiť novému trhu alebo sa v prípade prepúšťania presunúť do iného priemyselného odvetvia; konštatuje, že zamestnanci a pracovníci majú spoločnú zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie; ďalej konštatuje, že informácie a konzultácie na pracovisku sú jedným zo základných práv, ktoré stanovuje zmluva;

104.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a príslušnými odvetvovými sociálnymi partnermi na návrhu strednodobých a dlhodobých prognóz týkajúcich sa kvalifikácií, ktoré budú potrebné na trhu práce, a to napríklad prostredníctvom vytvárania európskych rád priemyselnej kvalifikácie;

105.  vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatočné počítačové zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, keďže vývoj v oblasti IKT môže mať z dlhodobého hľadiska veľký vplyv na nové priemyselné podniky v odvetviach ako energetická účinnosť, environmentálne plánovanie, bezpečnostné ciele a iné komunikačné schopnosti (napr. účinné a inteligentné dopravné systémy, komunikačné systémy medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a strojmi a medzi strojmi);

106.  zdôrazňuje, že sila inžinierskych a informačných technológií zvyšuje odolnosť zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie zvážili určenie vnútroštátnych cieľov na zvýšenie počtu študentov študujúcich odbory STEM; domnieva sa, že vytvorenie vnútroštátnych, regionálnych a európskych platforiem STEM na výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, univerzitami a priemyslom by mohlo byť prospešné pri stanovovaní cieľov v oblasti STEM; je taktiež presvedčený, že európske platformy by v prípade ich vytvorenia mohli byť dôležité pri koordinácii a spolupráci vnútroštátnym platforiem na európskej úrovni; zdôrazňuje, že v školách a programoch odbornej prípravy by sa v tomto kontexte mali podporovať aj základné zručnosti v oblasti IKT;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zavedenie modelu „College-to-Career Funds“ používaného v USA s cieľom nadväzovať partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami na účely odbornej prípravy mladých ľudí na zamestnanie v odvetviach, ktoré sú na vzostupe; berie na vedomie plány na zriadenie „technických vysokých škôl“ s partnermi z oblasti priemyslu, o ktorých sa hovorilo v Spojenom kráľovstve;

108.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dobrovoľnú mobilitu medzi mladými ľuďmi pomocou presadzovania programu Erasmus pre všetkých a odstránenia existujúcich prekážok cezhraničného učňovského vzdelávania a stáží a pomocou posilnenia prenosnosti dôchodkových práv, pracovných práv a práv na sociálnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje, že výrazne rozšírený by mal byť najmä program Erasmus pre mladých podnikateľov;

109.  navrhuje mobilizáciu všetkých dostupných finančných a normatívnych nástrojov na podporu premiestnenia hospodárstva a vyzýva na vytvorenie informačných stredísk s cieľom zvyšovať informovanosť podnikateľov o výhodách zachovania alebo premiestnenia ich činnosti v Európe, pokiaľ ide o skrátenie dodávateľských reťazcov a možné vytvorenie miestnych výrobných tradícií a zvýšenie efektívnosti tohto sektora pri súčasnom vytváraní pracovných príležitostí na miestnej úrovni; naliehavo vyzýva na čo najefektívnejšie využívanie portálu EURES s cieľom využiť schopnosti mladých Európanov, ktorí si hľadajú prácu; vyzýva členské štáty, aby zefektívnili vykonávanie smernice o službách a zabránili prípadom sociálneho dumpingu;

110.  zdôrazňuje, že vzdelanie je základným predpokladom, a že všetky stupne vzdelania, od základnej školy po univerzitu, by mali byť otvorené pre každého;

111.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky, a poukazuje na to, že osoby, ktoré ju predčasne ukončia, potrebujú príležitosti vo forme stáží, ako je napríklad rakúska „záruka odbornej prípravy“;

112.  víta rozhodnutia na zavedenie systému záruky pre mladých ľudí a s tým spojené ambície, ako aj ochotu členských štátov vyčleniť finančné prostriedky na znižovanie nezamestnanosti mládeže; víta podporu združenia učňovskej prípravy; zdôrazňuje, že učňovská príprava nie je v niektorých členských štátoch dostatočne začlenená do politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločné ukazovatele sociálnych investícií, a to najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mládeže; vyzýva priemysel, aby sa na úrovni príslušných členských štátov aktívne podieľal na vykonávaní systému záruky pre mladých ľudí a aby poskytol tam, kde je to možné, kvalitné pracovné miesta alebo stáže pre mladých ľudí a vytvoril kvalitné stáže s dôstojnou mzdou; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom rôznych opatrení zvýšili atraktívnosť systémov učňovskej prípravy pre podniky;

113.  zdôrazňuje, že členské štáty so solídnym systémom odbornej prípravy mali počas krízy relatívne odolné trhy práce; vyzýva všetky členské štáty, aby tieto systémy preskúmali a zaviedli ich spolu so sociálnymi partnermi a inými relevantnými zainteresovanými stranami, napríklad komorami; poukazuje na potrebu zvýšenia kompatibility Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS); taktiež zdôrazňuje význam porovnateľnosti a lepšej kompatibility rôznych vnútroštátnych systémov odbornej prípravy v záujme uľahčenia mobility na pracovnom trhu v rámci relevantných kategórií pracovných miest;

114.  zdôrazňuje, že stredné odborné školy a systémy odborného vzdelávania majú zásadne dôležitú úlohu, a podporuje iniciatívy Komisie presadzujúce cezhraničné výmeny medzi členskými štátmi;

115.  je presvedčený, že je nutné zlepšiť obraz odborného vzdelávania a prípravy kladením dôrazu na ich hodnotu, ale aj ich spojením s možným prechodom na univerzitu alebo na iný spôsob vysokoškolského vzdelávania; konštatuje, že to taktiež vyžaduje, aby členské štáty priznali kvalifikácii z kvalitného odborného vzdelávania a odbornej prípravy vyššiu úroveň klasifikácie v národnom rámci kvality; zdôrazňuje význam zlepšovania vzdelávacích zručností pre zlepšenie kvality rozvoja nových výrobných zručností, a to aj prostredníctvom opatrení EÚ v oblasti štandardizácie politík v oblasti ľudských zdrojov už od základnej odbornej prípravy;

116.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pripravili a zaviedli do praxe usmerňujúce programy odbornej prípravy pre mladých ľudí vo vedeckých a technologických disciplínach v záujme podpory rozvoja životaschopného a udržateľného hospodárstva a aby uskutočňovali informačné kroky vo vzťahu k otázkam v oblasti ekológie a životného prostredia, a to prostredníctvom formálneho vzdelávacieho systému a v rámci opatrení miestnych a regionálnych orgánov;

117.  domnieva sa, že ďalší rozvoj slobody pohybu pracovníkov pomocou nástrojov, ako sú vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie a poskytovanie celoživotného vzdelávania najmä pre zraniteľných pracovníkov, predstavuje veľký potenciál pre zmiernenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a začatie inkluzívneho rastu;

118.  vyzýva členské štáty, aby naštartovali systém mikropôžičiek pre mladých ľudí s cieľom podporiť podnikanie;

119.  očakáva, že opatrenia a kroky uskutočnené na podporu podnikania na európskej alebo vnútroštátnej úrovni budú platiť pre všetky typy podnikov, družstiev, remeselných podnikov, slobodných povolaní a podnikov sociálneho hospodárstva;

120.  zdôrazňuje, že stratégia RISE by sa mala riadiť princípom „rovnaká mzda za rovnakú prácu“, aby bola zabezpečená rodová rovnosť na pracovisku a rovnaké podmienky pre zamestnancov s rôznym typom zmluvy;

121.  upozorňuje, že každý rok tvoria ženy viac než polovicu vysokoškolských absolventov v Európe; zdôrazňuje pozitívny prínos, ktorý by mohli kvalifikované ženy svojimi schopnosťami priniesť podnikom, a to najmä v oblasti rastu, produktivity a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu; v tejto súvislosti vyzýva zainteresované strany v hospodárskej, vzdelávacej a sociálnej oblasti, ako aj Komisiu, aby podporovali a posilňovali úlohu žien v európskych priemyselných sektoroch;

122.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť tradičnej rodovej nevyváženosti v priemysle; domnieva sa, že je potrebné túto nerovnováhu odstrániť, aby sa ženy aj muži mohli naplno uplatniť na pracovnom trhu, a to najmä so zreteľom na demografické výzvy, ktorým EÚ čelí;

123.  poukazuje na dôležité postavenie žien ako pracovníčok v rámci stratégie RISE; zdôrazňuje, že nezohľadnenie rodového hľadiska v priemyselných politikách prehlbuje rodový rozdiel; považuje za potrebné túto nerovnováhu odstrániť, aby sa na základe princípu rovnakej mzdy za rovnakú prácu mohli ženy aj muži naplno uplatniť na trhu práce; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby neboli pracovníčky nedostatočne zastúpené v odbornej príprave, projektoch a programoch v oblasti ekologickej transformácie, či z nich úplne vylúčené a zdôrazňuje potrebu začlenenia uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby vykonávali opatrenia umožňujúce zosúladenie rodinného a pracovného života, aby sa ženám zaistilo maximum príležitostí na budovanie udržateľnej a stabilnej kariéry;

124.  konštatuje, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo nielenže vytvorí nové pracovné miesta v hospodárskych odvetviach, ale mohol by tiež spôsobiť pokles počtu pracovných miest v menej udržateľných činnostiach; v tejto súvislosti odporúča zavedenie a posilnenie nástrojov pre včasné očakávanie zmien s cieľom zabezpečiť hladký prechod z jedného pracovného miesta na iné;

125.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila a presadzovala sadu nástrojov pre udržateľnú podnikovú politiku (kde patrí sociálna zodpovednosť podnikov, podávanie správ o udržateľnosti, kroky na podporu modelov nízkouhlíkovej a nízkoodpadovej výroby);

126.  zdôrazňuje význam sociálnej zodpovednosti podnikov, čo je kľúčový nástroj pre podnikovú politiku, ktorá venuje pozornosť efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov, sociálnym aspektom vzťahov s komunitou a s pracovníkmi a ich predstaviteľmi, a hospodárskym aspektom, ktoré sa týkajú kvalitného vedenia podniku;

127.  žiada členské štáty, aby v dialógu so sociálnymi partnermi a relevantnými zainteresovanými subjektmi zvážili politiky, ktoré by umožnili zaviesť počas hospodárskeho poklesu pružnejší pracovný čas;

128.  navrhuje, aby agenda nasledujúceho tripartitného sociálneho samitu pre rast a zamestnanosť podľa článku 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zahŕňala aj bod týkajúci sa začlenenia zbližovania minimálnych sociálnych noriem do kúpnej ceny;

Politika v oblasti zdrojov a energie v prospech obnovenia priemyslu

129.  zdôrazňuje skutočnosť, že zdroje a energie sú základom RISE, keďže sú kľúčové pre medzinárodnú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že dostupnosť surovín má pre možnosti rozvoja európskeho priemyslu mimoriadny význam a upozorňuje, že bez niektorých kľúčových surovín by nebol možný ďalší rozvoj väčšiny strategických odvetví v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli aktívne opatrenia proti nadmerným nákladom v oblasti zdrojov a energetiky; zastáva k obom z nich integrovaný prístup vychádzajúci z trojuholníka cenovej dostupnosti – udržateľnosti – prístupnosti, ktorý spočíva vo všetkých troch uvedených aspektoch a ktorého cieľom je odstrániť závislosť rastu od využívania väčšieho množstva surovín; zdôrazňuje význam zaručenia konkurencieschopného a transparentného energetického trhu bez nerovnováhy medzi jednotlivými členskými štátmi, ktorý zaručí ľahký prístup k bezpečnej, udržateľnej, cenovo dostupnej a spoľahlivej energii; konštatuje, že je potrebná stratégia, ktorá uľahčí integráciu európskeho trhu s energiou a rozvoj energetických infraštruktúr;

130.  víta európsku iniciatívu v oblasti surovín, európske inovačné partnerstvo pre suroviny a jeho strategický plán realizácie, ako aj plán na efektívne využívanie zdrojov; zdôrazňuje, že v prípade kľúčových zdrojov, ako je voda, je potrebné riešiť problém ich nedostatku, a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pracovala na svojej trojpilierovej stratégii pre suroviny založenej na medzinárodných partnerstvách a obchode, dodávkach surovín v EÚ a účinnom využívaní zdrojov, recyklácii a opätovnom využívaní surovín; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ciele politiky v oblasti odpadov do európskeho semestra, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala sektorové ukazovatele efektívneho využívania zdrojov, najmä na účely verejného obstarávania; žiada Komisiu, aby uplatňovala stratégiu 3R (zníženie množstva, opätovné použitie, recyklácia) a pozorne preskúmala návrhy na obmedzenia vývozu dôležitých surovín; zdôrazňuje význam systému celosvetovej certifikácie pre prvú fázu recyklácie nebezpečného odpadu a pre odpadový materiál z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ); poukazuje na to, že v niektorých členských štátoch existujú príslušné systémy zberu a recyklácie odpadu z výstavby; konštatuje, že v európskych odvetviach ťažobného priemyslu sa dodržujú normy, ktoré patria k najprísnejším na svete, a vyzýva Komisiu, aby v dvojročnej lehote zhodnotila návrh na zriadenie európskeho geologického inštitútu; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia zamerané na harmonizáciu pravidiel a postupov udeľovania licencie pre ťažbu nerastných surovín v Európskej únii; vyzýva členské štáty, priemysel, geologické inštitúty a Komisiu, aby spolupracovali pri mapovaní nálezísk surovín;

131.  zdôrazňuje potenciál posunu smerom k biologickejšiemu hospodárstvu, keďže suroviny, napríklad tie z lesov, môžu zohrávať významnú úlohu pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a v udržateľnej priemyselnej výrobe;

132.  žiada okamžité vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti a národných akčných plánov s podporou vhodných finančných stimulov; požaduje vytvorenie skupinovej výnimky pre všetky systémy energetickej účinnosti, ktoré boli Európskej komisii oznámené v rámci akčných plánov členských štátov v oblasti energetickej účinnosti; domnieva sa, že by členské štáty mali vytvoriť ambiciózne stratégie, a to najmä na obnovu súčasného stavebného fondu v súlade so zavedenými spoločnými normami; zdôrazňuje, že finančné nástroje by mohli ďalej podporovať agendu v oblasti účinnosti; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o nákladovo efektívne podporné kritériá pre energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že spoľahlivé, bezpečné a cenovo dostupné dodávky energie sú mimoriadne dôležité pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; zdôrazňuje význam jasne stanovených a dlhodobých cieľov v oblasti klímy pre to, aby podniky mohli investovať, a to najmä v ekologických odvetviach, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh stabilného právneho rámca strednodobých a dlhodobých opatrení pre európsku energetickú a klimatickú politiku do roku 2030, ktorý by podporil investície do znižovania emisií uhlíka, do energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

133.  konštatuje, že Európska únia ako jediná prevádzkuje systém emisných kvót a že popri jej členských štátoch doteraz dodržiava Kjótsky protokol menej ako poltucta krajín, ktoré spolu s EÚ vyprodukujú menej ako 15 % celosvetových emisií CO2 ;

134.  vyzýva Komisiu, aby predložila priemyselnú stratégiu pre obnoviteľné zdroje energie pokrývajúcu celé spektrum výskumných činností vrátane financovania, aby sa zaistilo zachovanie vedúceho postavenia Európskej únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

135.  domnieva sa, že modernizovaná energetická infraštruktúra, ako sú inteligentné siete, by boli prínosom pre európsky priemysel, ako aj jednotlivých spotrebiteľov, keďže by mohli pomôcť v maximálnej miere zvýšiť domáci energetický potenciál a plne začleniť obnoviteľné zdroje energie do zásobovania energiou;

136.  vyzýva Komisiu, aby zaistila existenciu stabilného rámca pre dodávky energie v nadchádzajúcich desaťročiach, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť investícií a tak umožniť opatrenia na výrazné zvýšenie udržateľnej konkurencieschopnosti;

137.  kladie dôraz na súčasné trendy v celosvetových cenách energie, ktoré sú spojené s nekonvenčnými zdrojmi ropy a plynu v USA, ako aj vývoj na Blízkom východe, a konštatuje, že vysoké ceny energie sú dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; zdôrazňuje potrebu poskytnúť analýzy faktorov, ktoré majú vplyv na cenu energie; vyzýva Komisiu, aby to v rámci budúcich návrhov zobrala do úvahy, ako to urobila v prípade svojich hodnotení vplyvu; zdôrazňuje, že stratégia RISE si vyžaduje súdržnosť priemyselnej, energetickej a klimatickej politiky; konštatuje, že nižšie ceny energie v USA umožnili dodatočné priemyselné investície; odkazuje sa na uznesenie Parlamentu o týchto investíciách; zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví produkujúcich podstatné základné materiály; zdôrazňuje, že v týchto priemyselných odvetviach hrozí riziko úniku uhlíka a že preto sú potrebné osobitné opatrenia v záujme zachovania ich konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby predložila odporúčania, na základe ktorých by bolo možné predísť riziku úniku uhlíka;

138.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia netrvá na dodržiavaní zásady predbežnej opatrnosti vo vzťahu k odvetviam využívajúcim technológie, v prípade ktorých sa nepreukázalo, že nepredstavujú riziko;

139.  zdôrazňuje, že krajiny na juhu Európy platia za plyn najvyššie ceny v Európe, čo priemysel, najmä jeho energeticky náročné odvetvia, konkurenčne znevýhodňuje a súčasne zvyšuje riziko úniku uhlíka;

140.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne preskúmali podmienky dlhodobých energetických zmlúv a preskúmali zmluvy o dodávkach plynu založené na mechanizme tvorby ceny na základe ropného indexu a pokročili v tvorbe cien na základe uzlov a k väčšej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby sa podieľala na hľadaní možností zmeny zmluvných podmienok týchto zmlúv a uľahčenia prechodu k pružnejším alternatívam, čím pomôže dosiahnuť cieľ, ktorým je lepší prístup k plynu pre všetky členské štáty;

Regionálna stratégia RISE s osobitným dôrazom na juh Európy

141.  je zástancom multiregionálneho prístupu k priemyselnej politike, ktorý obnoví udržateľný rast upadajúcich hospodárstiev a hospodárstiev, ktoré sú vystavené závažným rizikám týkajúcim sa ich priemyselnej základne; poukazuje na naliehavú potrebu zaviesť opatrenia na podporu tých priemyselných odvetví, ktoré sú najviac postihnuté krízou a medzinárodnou konkurenciou; podporuje stratégiu s vysokou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o integráciu regionálnych hospodárstiev, najmä v južných ekonomikách, do svetových hodnotových reťazcov; domnieva sa, že v tomto kontexte sú osobitne relevantné inteligentné špecializované stratégie, a že existujúce silné stránky priemyslu je nutné presadzovať vyššou mierou inovácie a špecializácie; domnieva sa, že súbežne s inteligentnými špecializovanými stratégiami v súvislosti s prístupom k financiám je potrebná investičná stratégia pre juh;

142.  zdôrazňuje, že poskytovanie úverov sa v členských štátoch postihnutých krízou musí zlepšiť, a tvrdí, by bolo možné zaviesť program mikroúverov financovaný Európskou investičnou bankou alebo národnými rozvojovými bankami, čo by malým a stredným podnikom umožnilo spracúvať objednávky;

143.  konštatuje, že určité regióny sú ovplyvnené svojim periférnym umiestnením, a že chýbajúca vhodná a dobre prepojená infraštruktúra má vplyv na ich schopnosť konkurovať na vnútornom trhu a za hraniami Únie; konštatuje, že to je osobitne dôležité v prípade niektorých južných oblastí Európy, ale iné oblasti Európy, ako napríklad východné a severné, kde sa nachádza veľká časť prírodných zdrojov EÚ, je nutné lepšie prepojiť so zvyškom Únie; vyzýva Komisiu, aby podporila plnú európsku integráciu infraštruktúr, a to najmä južných hospodárstiev, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, energetiky a IKT, a zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tomu Nástroj na prepájanie Európy; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby zaručili primeranú úroveň financovania a jednoduchšie administratívne postupy v záujme rozvoja partnerstiev verejného a súkromného sektora, financovania projektov a projektových dlhopisov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Pyrenejský polostrov nie je plne integrovaný do európskeho železničného trhu a spoločne s časťami južnej a východnej Európy nie je plne integrovaný ani do európskeho trhu s energiou;

144.  zdôrazňuje, že južné regióny majú ohromný potenciál pre rozvoj strategického sektora obnoviteľných zdrojov energie; žiada o opatrenia na podnecovanie trhov v týchto regiónoch, vrátane krokov na podporu mikrovýroby energie podnikmi, ktoré by si chceli vyrábať vlastnú elektrickú energiu a predávať zvyšnú energiu do siete;

145.  zdôrazňuje, že vyššia miera rôznorodosti dodávok energie a využívanie domácich zdrojov – vrátane obnoviteľných zdrojov energie – môže zohrať významnú úlohu pri obrode južných hospodárstiev; konštatuje, že južné krajiny sú veľmi závislé od dovozu energie, v niektorých prípadoch od jedného dodávateľa;

146.  zdôrazňuje význam IKT infraštruktúry, najmä pružných a mobilných riešení, pri umožňovaní toho, aby sa priemysel rozvíjal aj v okrajových a riedko osídlených regiónoch;

147.  zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov a mechanizmov trhového uplatnenia; víta návrhy na posilnenie spolupráce, priemyselnú symbiózu a vytvorenie sietí poradenských služieb v oblasti efektívneho využívania zdrojov; je presvedčený, že úsilie o priemyselnú symbiózu by mohlo pomôcť vytvárať viac hodnôt a dosahovať vyššiu efektivitu; konštatuje, že model priemyselnej symbiózy zo Spojeného kráľovstva by mohol byť vzorom pre ostatné členské štáty;

148.  zdôrazňuje, že premena kapitálových spoločností na družstvá bola v niektorých regiónoch úspešná a viedla k efektívnemu zabezpečeniu dlhodobejšieho prístupu, ukotvila ich v miestnom hospodárstve a poskytla im podiel na miestnom udržateľnom rozvoji; konštatuje, že v EÚ predstavujú družstvá významnú hospodársku skutočnosť, keďže 123 miliónov členov vlastní viac než 160 000 družstevných podnikov vrátane viac než 50 000 družstevných podnikov v priemysle a službách poskytujúcich pracovné miesta 1,4 miliónom osôb a prospievajúcich zhruba 5 % k HDP každého členského štátu; v tejto súvislosti je presvedčený, že by sa v relevantných politikách EÚ mali zohľadňovať aj družstevné obchodné modely, ktoré družstvá prijímajú, a ich osobitosti;

149.  je presvedčený, že hospodárstva krajín južnej Európy môžu vďaka svojej strategickej polohe profitovať z nových vývozných trhov, najmä v južnom Stredozemí, zatiaľ čo krajiny východnej Európy môžu podobne profitovať z nových vývozných trhov v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov; vyzýva k podpore podnikateľského ducha a v prípade migrantov z južnej a východnej Európy k vytváraniu podnikov, ktoré budú schopné sa na tieto vývozné trhy dostať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali podnikateľské kontakty medzi severom a juhom Stredozemného mora; víta Misiu pre rast podpredsedu Tajaniho; domnieva sa, že dôslednejšie zameranie sa na regionálne silné stránky priemyslu a priemyselné klastre by mohlo viesť k väčšej konkurencieschopnosti v záujme štrukturálneho rozvoja Európy; žiada, aby sa to náležitým spôsobom zohľadňovalo v budúcom inštitucionálnom a štrukturálnom rozvoji Európy;

150.  domnieva sa, že dôslednejšie zameranie sa na regionálne silné stránky priemyslu a priemyselné klastre by mohlo viesť k väčšej konkurencieschopnosti v záujme štrukturálneho rozvoja Európy; žiada, aby sa to náležitým spôsobom zohľadňovalo v budúcom inštitucionálnom a štrukturálnom rozvoji Európy;

o
o   o

151.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 45.
(3) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 84.
(5) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6.
(6) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(7) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131.
(8) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 21.
(9) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2012, s. 59
(10) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 72.
(11) Prijaté texty P7_TA(2012)0387.
(12) Prijaté texty P7_TA(2012)0443.
(13) Prijaté texty P7_TA(2012)0444.
(14) Prijaté texty P7_TA(2013)0088.
(15) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(16) Prijaté texty P7_TA(2013)0201.
(17) Prijaté texty P7_TA(2013)0199.
(18) Prijaté texty P7_TA(2013)0246.
(19) Prijaté texty P7_TA(2013)0301.
(20) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 82.
(21) Ú. v. EÚ C 139, 17.5.2013, s. 11.
(22) JOIN(2013)0001 - 7.2.2013.

Posledná úprava: 30. mája 2017Právne oznámenie