Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2169(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0100/2014

Predkladané texty :

A7-0100/2014

Rozpravy :

PV 10/03/2014 - 20
CRE 10/03/2014 - 19

Hlasovanie :

PV 11/03/2014 - 9.28

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0206

Prijaté texty
PDF 364kWORD 136k
Utorok, 11. marca 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Odstránenie mučenia vo svete
P7_TA(2014)0206A7-0100/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete (2013/2169(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane všetkých osôb pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 9. decembra 1975(1) ,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT) a jeho opčný protokol (OPCAT),

–  so zreteľom na štandardné minimálne pravidlá OSN týkajúce sa zaobchádzania s väzňami a iné všeobecne platné príslušné normy OSN,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(2) ,

–  so zreteľom na uznesenia Valného zhromaždenia OSN o mučení,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru OSN proti mučeniu uverejnené 22. novembra 2001 v súvislosti s udalosťami z 11. septembra 2001, ktoré poukazuje na to, že zákaz mučenia je podľa medzinárodného práva absolútnou a bezpodmienečnou povinnosťou a v ktorom vyjadruje presvedčenie, „že nech už štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru proti mučeniu, prijímajú akékoľvek reakcie na hrozbu medzinárodného terorizmu, tieto reakcie sú v súlade so záväzkami, ktoré prijali ratifikáciou tohto dohovoru proti mučeniu”,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2012 o moratóriu na využívanie trestu smrti(3) ,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o právach dieťaťa, a najmä na najaktuálnejšiu rezolúciu z 20. decembra 2012(4) ,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a najmä na jeho článok 3, podľa ktorého „nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu“,

–  so zreteľom na Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov, ktorý prijala OSN 28. júla 1951(5) ,

–  so zreteľom na 23. všeobecnú správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania Rady Európy uverejnenú 6. novembra 2013(6) ,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa a jeho dva opčné protokoly o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii(7) a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch(8) ,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim(9) ,

–  so zreteľom na Medziamerický dohovor o prevencii a trestaní mučenia, ktorý nadobudol platnosť v roku 1997(10) ,

–  so zreteľom na štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na Manuál o účinnom vyšetrovaní a dokumentácii mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Istanbulský protokol)(11) ,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu(12) , ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v aktualizovanom znení z roku 2012(13) ,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti zo 16. júna 2008(14) ,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach a medzinárodnom humanitárnom práve(15) ,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, ktorú prijala Rada 6. júna 2013(16) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(17) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(18) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(19) ,

–  so zreteľom na štúdiu o vykonávaní usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní z marca 2007(20) ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(21) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(22) ,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013(23) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0100/2014),

A.  keďže napriek tomu, že absolútny zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je kľúčovou medzinárodnou normou zakotvenou v dohovoroch o ľudských právach OSN a regionálnych dohovoroch, mučenie naďalej pretrváva na celom svete;

B.  keďže výraz „mučenie“ by sa mal chápať v zmysle vymedzenia OSN a mal by zahŕňať aj kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie;

C.  keďže dohovor CAT a opčný protokol OPCAT vytvorili medzinárodný rámec, ktorý poskytuje reálnu možnosť priblížiť sa k odstráneniu mučenia, predovšetkým vytvorením nezávislých a účinných vnútroštátnych mechanizmov prevencie;

D.  keďže EÚ sprísnila svoj záväzok v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva, že bude naďalej viesť energickú kampaň proti mučeniu a krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu;

E.  keďže odstránenie mučenia, zlého zaobchádzania, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorá je úzko prepojená s inými oblasťami a nástrojmi činnosti EÚ;

F.  keďže posledné komplexné a verejné zhodnotenie a preskúmanie vykonávacích opatrení sa uskutočnilo v roku 2008, pričom usmernenia EÚ boli aktualizované v roku 2012;

G.  keďže podľa aktualizovaných usmernení sú členské štáty odhodlané v boji proti terorizmu v plnej miere dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré zakazujú mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie;

H.  keďže mučenie môže byť fyzické aj psychologické; keďže sa objavuje čoraz viac prípadov, keď sa psychiatria zneužíva ako nástroj nátlaku na obhajcov ľudských práv a disidentov, ktorí sú umiestňovaní do psychiatrických liečební v snahe zabrániť im vo výkone ich politických a komunitných činností;

I.  keďže súdne orgány členských štátov by mali mať nástroje na stíhanie tých trýzniteľov, ktorí neboli nikdy súdení, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom mučenia počas diktátorských režimov v Európe, keďže tieto zločiny ostali často nepotrestané;

J.  keďže nedodržiavanie absolútneho zákazu mučenia je výzvou, ktorá v rámci protiteroristických opatrení pretrváva v mnohých krajinách;

K.  keďže existujú významné politické výzvy v súvislosti s osobitnými potrebami týkajúcimi sa ochrany zraniteľných skupín, najmä detí;

L.  keďže polícia v niektorých krajinách volí mučenie ako vypočúvaciu metódu; keďže mučenie nemôže byť prijateľným prostriedkom na riešenie trestných činov;

1.  zdôrazňuje úplný zákaz mučenia v súlade s medzinárodným a humanitárnym právom a dohovorom CAT; zdôrazňuje, že mučenie je jednou z hlavných foriem porušovania ľudských práv a základných slobôd, vyberá si strašnú daň na miliónoch jednotlivcov a ich rodinách a za žiadnych okolností ho nemožno ospravedlniť;

2.  víta začlenenie troch opatrení súvisiacich s odstránením mučenia do akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ale zdôrazňuje potrebu konkrétnych a merateľných kritérií na posudzovanie ich včasného vykonávania v partnerstve s občianskou spoločnosťou;

3.  oceňuje všetky tie organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv, národné prevenčné mechanizmy (NPM) a jednotlivcov, ktorí sa snažia poskytovať odškodnenie a nápravu obetiam, pričom bojujú proti beztrestnosti a aktívne zabraňujú šíreniu mučenia a zlého zaobchádzania vo svete;

4.  konštatuje, že podľa dohovoru CAT je „mučenie” akékoľvek konanie, ktorým sa určitej osobe zámerne pôsobí „krutá bolesť alebo utrpenie, fyzické alebo duševné ... ak túto bolesť alebo utrpenie pôsobí verejný činiteľ alebo iná osoba konajúca v úradnom postavení alebo je spôsobené na jej podnet alebo s jej otvoreným alebo tichým súhlasom”. poznamenáva však, prostredníctvom politických opatrení v oblasti prevencie, zodpovednosti a rehabilitácie sa však musia riešiť aj situácie, v ktorých k mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu dochádza so zapojením iných subjektov, ako sú štátni alebo verejní činitelia;

5.  odsudzuje neustále šírenie mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania po celom svete a opäť zdôrazňuje absolútne odsúdenie takýchto činov, ktoré sú a naďalej musia byť vždy a všade zakázané, a preto nikdy nemôžu byť opodstatnené; konštatuje, že vykonávanie usmernení EÚ o mučení je naďalej nedostatočné a nezodpovedá vyhláseniam a záväzkom EÚ, že bude riešiť mučenie ako prioritu; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodali vykonávaniu týchto usmernení nový impulz, a to najmä určením priorít, najlepších postupov a možností verejnej diplomacie, pričom by mali viesť konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, a preskúmaním vykonávania opatrení týkajúcich sa mučenia uvedených v akčnom pláne; v tejto súvislosti požaduje, aby sa v rámci akčného plánu EÚ úplne a včasne vykonávali tri opatrenia týkajúce sa odstránenia mučenia;

6.  odporúča, aby sa v rámci nasledujúcej revízie akčného plánu EÚ vymedzili ambicióznejšie a konkrétnejšie opatrenia na odstránenie mučenia, napríklad účinnejšie zdieľanie informácií a záťaže, školenia a spoločné iniciatívy s kanceláriami OSN, príslušnými osobitnými spravodajcami OSN a ďalšími medzinárodnými činiteľmi, ako napríklad Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Radou Európy, a podporovanie vytvárania a posilňovania regionálnych mechanizmov prevencie mučenia;

7.  víta aktualizáciu usmernení EÚ o mučení z roku 2012; zdôrazňuje, že je dôležité tieto usmernenia vykonávať účinne, so zameraním na výsledky a v spojení s inými usmerneniami a politickými iniciatívami;

8.  víta skutočnosť, že usmernenia sú z politického hľadiska koncipované holisticky a zahŕňajú presadzovanie adekvátneho legislatívneho a súdneho rámca, ktorý umožňuje účinným spôsobom zabraňovať mučeniu a takéto mučenie zakazuje, venuje sa monitorovaniu centier zadržiavania a zameriava sa na riešenie beztrestnosti a na plnú a účinnú rehabilitáciu obetí mučenia, a to s prostredníctvom dôveryhodných, dôsledných a súvislých opatrení;

9.  vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby prijali účinnejšie opatrenia na to, aby sa Európsky parlament a občianska spoločnosť zúčastňovali prinajmenšom na posudzovaní usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia.

10.  opätovne zdôrazňuje, že rehabilitačné strediská pre obete mučenia v rámci EÚ aj mimo nej sú mimoriadne dôležité pri riešení nielen fyzických, ale aj dlhodobých psychických problémov, ktorými trpia obete mučenia; víta finančnú pomoc, ktorú Európska únia poskytuje rehabilitačným strediskám pre obete mučenia na celom svete, a navrhuje, aby tieto strediská pri aktivitách zaujímali multidisciplinárny prístup zahŕňajúci psychologické poradenstvo, prístup k liečbe a zároveň sociálnu a právnu podporu; je presvedčený, že financovanie týchto stredísk v tretích krajinách z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) by sa nemalo obmedziť ani počas súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, keďže vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti týchto krajín často nie sú schopné primerane riešiť osobitné problémy obetí mučenia;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od roku 2008 nebolo vykonané žiadne komplexné a verejné preskúmanie vykonávania príslušných usmernení, a zdôrazňuje potrebu pravidelného a komplexného posudzovania ich vykonávania;

12.  odporúča, aby sa usmernenia EÚ sprevádzali podrobné vykonávacie opatrenia, ktoré by sa poskytli vedúcim misií EÚ a delegáciám členských štátov v tretích krajinách; vyzýva vedúcich misií, aby jednotlivé prípady mučenia a zlého zaobchádzania uviedli vo svojich správach o vykonávaní a správach o následných opatreniach;

13.  zdôrazňuje, že politika EÚ by mala vychádzať z účinnej koordinácie iniciatív a opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, aby sa dal v plnej miere využiť potenciál politických nástrojov, ktoré sú k dispozícii, ako aj ich synergický účinok s projektmi financovanými EÚ;

14.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby pravidelne kontrolovali vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a aby toto nariadenie na celom svete propagovali ako reálny model použiteľný na presadzovanie účinného zákazu nástrojov mučenia;

15.  berie na vedomie nedávny návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001); zdôrazňuje význam riešenia sprostredkovateľských služieb, technickej podpory a prepravy takýchto predmetov; opätovne zdôrazňuje výzvu, ktorú Parlament predniesol pred určitým časom a v ktorej vyzýva, aby bola do nariadenia začlenená tzv. záverečná doložka o mučení, ktorá členským štátom umožní, aby na základe predchádzajúcich informácií povoľovali a odmietali vývoz premetov, pri ktorých existuje značné riziko, že sa použijú na mučenie, zlé zaobchádzanie alebo vykonanie trestu smrti;

16.  domnieva sa, že trest smrti, ako porušenie práva na osobnú integritu a ľudskú dôstojnosť, je podľa medzinárodného práva nezlučiteľný so zákazom krutého, neľudského alebo ponižujúceho trestania a žiada ESVČ a členské štáty, aby formálne uznali túto nezlučiteľnosť a aby náležite prispôsobili politiku EÚ týkajúcu sa trestu smrti; zdôrazňuje potrebu prierezového výkladu príslušných usmernení EÚ týkajúcich sa trestu smrti a mučenia; odsudzuje fyzickú a psychickú izoláciu väzňov odsúdených na trest smrti a nátlak, ktorému čelia; opätovne zdôrazňuje potrebu komplexnej právnej štúdie a diskusií na úrovni OSN o prepojeniach medzi uplatňovaním trestu smrti, vrátane javu vážnej duševnej traumy a telesného chradnutia súvisiaceho s odsúdením na trest smrti, a zákazom mučenia a krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

17.  podporuje okamžitý zákaz kameňovania; zdôrazňuje, že ide o brutálnu formu popravy;

18.  nabáda na obnovenie pracovnej skupiny Rady pre mučenie, ktorá by mala poskytnúť obnovený impulz na vykonávanie usmernení EÚ, a to určovaním priorít, najlepších postupov a možností verejnej diplomacie, vykonávaním konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a organizáciami občianskej spoločnosti a podieľaním sa na pravidelnom vyhodnocovaní vykonávania opatrení súvisiacich s mučením v akčnom pláne EÚ;

19.  je mimoriadne znepokojený mučením obhajcov ľudských práv vrátane komunitných aktivistov, novinárov, obhajcov pre ľudské práva, právnikov a blogerov; uznáva, že práve ľudia, ktorí sú najviac zapojení do boja za ľudské práva a demokraciu, často najviac trpia v dôsledku nezákonného zadržiavania, zastrašovania, mučenia a vystavenia ich rodín nebezpečenstvu; trvá na tom, aby misie EÚ na mieste aj úradníci EÚ na vysokej úrovni systematicky a dôsledne upozorňovali na túto problematiku na stretnutiach so svojimi partnermi z tretích krajín a aby zároveň uvádzali konkrétne mená väznených obhajcov ľudských práv;

20.  s vážnym znepokojením berie na vedomie existenciu tajných väzenských zariadení a praktiky zadržiavania v izolácii a dlhodobého držania v samoväzbe, ktoré sa používajú vo viacerých krajinách a ktoré patria k najznepokojujúcejším príkladom mučenia a zlého zaobchádzania; domnieva sa, že takéto prípady by sa mali systematicky uvádzať vo vyhláseniach a v demaršoch, ako aj v zoznamoch jednotlivých prípadov, ktoré sa predkladajú v rámci dialógov a konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami;

21.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s rozšíreným a systematickým porušovaním ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), najmä pokiaľ ide o pracovné tábory pre politických väzňov a repatriovaných občanov KĽDR a ich mučenie; vyzýva orgány KĽDR, aby v prvom rade umožnili inšpekciu všetkých druhov centier zadržiavania nezávislými medzinárodnými expertmi;

22.  zdôrazňuje, že neexistuje dôvod na žiadne výnimky z absolútneho zákazu mučenia a praktík krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a že štáty sú povinné zaviesť bezpečnostné opatrenia na zabránenie mučenia a zlého zaobchádzania, ako aj zabezpečiť prevzatie zodpovednosti a stály prístup k účinným opravným prostriedkom a odškodneniu, a to aj pokiaľ ide o otázky národnej bezpečnosti a protiteroristické opatrenia; je znepokojený skutočnosťou, že niektoré štáty v snahe vyhnúť sa svojim medzinárodným záväzkom poverujú policajnými úlohami polovojenské skupiny; zdôrazňuje, že tento zákaz rovnako platí aj pre prenos a používanie informácií, ktoré boli získané prostredníctvom mučenia alebo pravdepodobne povedú k mučeniu; pripomína, že zákaz mučenia je podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva záväznou normou, čo znamená, že platí v čase mieru aj v čase vojny;

23.  je znepokojený policajným násilím v určitých štátoch a domnieva sa, že táto otázka zaujíma ústredné miesto v boji proti mučeniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu najmä v rámci potláčania pokojných demonštrácií, keďže tieto násilnosti predstavujú v medzinárodnom ponímaní prinajmenšom zlé zaobchádzanie, alebo dokonca mučenie;

24.  víta spoločný projekt Rady Európy a Združenia pre predchádzanie mučeniu zameraný na vypracovanie praktickej príručky pre poslancov na účely návštev centier zadržiavania prisťahovalcov;

25.  žiada prijatie praktickej príručky pre poslancov na účely návštev centier zadržiavania v rámci pravidelných návštev delegácií Európskeho parlamentu v tretích krajinách; zastáva názor, že príručka by mala obsahovať osobitné rady pre návštevy centier zadržiavania a iných miest, kde by mohli byť zadržiavané ženy a deti a mala by zabezpečiť uplatňovanie zásady „nespôsobovania žiadnej škody“ v súlade s Príručkou OSN o monitorovaní ľudských práv, a to najmä v snahe zabrániť represáliám proti zadržaným a ich rodinám po návštevách; žiada, aby sa tento druh návštev realizoval v konzultácii s delegáciou EÚ príslušného štátu, mimovládnymi organizáciami a združeniami pôsobiacimi v okolí väznice;

26.  vyzýva ESVČ, pracovnú skupinu pre ľudské práva (COHOM) a iných príslušných aktérov, aby spoločne uskutočnili prieskum podpory EÚ zameranej na vytváranie a fungovanie mechanizmov NPM cieľom určiť najlepšie postupy v súlade s akčným plánom EÚ;

27.  vyzýva ESVČ, členské štáty a Komisiu, aby uľahčili vytváranie a fungovanie nezávislých a účinných národných prevenčných mechanizmov, a najmä profesionálnu odbornú prípravu ich zamestnancov;

28.  vyzýva pracovnú skupinu pre ľudské práva, pracovnú skupinu pre mučenie a GR Komisie HOME, aby vypracovali opatrenia na začlenenie prevencie proti mučeniu do všetkých činností v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

Riešenie medzier v ochrane, predovšetkým pokiaľ ide o mučenie detí

29.  vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s mučením a zlým zaobchádzaním namiereným proti členom zraniteľných skupín, najmä deťom; žiada EÚ, aby prijala politické, diplomatické a finančné opatrenia s cieľom zabrániť mučeniu zameranému voči deťom;

30.  žiada EÚ, aby riešila rôzne formy porušovania ľudských práv, ktoré postihujú deti, predovšetkým v súvislosti s obchodovaním s deťmi, detskou pornografiou, detskými vojakmi, deťmi vo vojenskom zajatí, detskou prácou, obviňovaním z detského čarodejníctva, kybernetickým šikanovaním vrátane detí v detských domovoch, zadržiavacích centrách a utečeneckých táboroch a aby vykonávala účinné bezpečnostné opatrenia všade tam, kde sú orgány akýmkoľvek spôsobom zapojené do mučenia postihujúceho deti;

31.  pripomína, že maloletí migranti bez sprievodu by sa nikdy nemali posielať späť do krajiny, v ktorej im hrozí, že sa stanú obeťami mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

32.  konštatuje, že zneužívanie odnímania slobody detí, najmä v prípade ochranného zadržiavania a zadržiavania detí migrantov, má za následok preplnenosť centier zadržiavania a častejšie používanie praktík mučenia a zlého zaobchádzania s deťmi; vyzýva štáty, aby v súlade so všeobecnými normami v oblasti ľudských práv zabezpečili, aby sa odnímanie slobody detí skutočne uplatňovalo len ako krajné opatrenie, na minimálne nevyhnutné obdobie a vždy s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa;

33.  vyzýva štáty na zavedenie súdneho systému ohľaduplnejšieho k potrebám detí, ktorý by zahŕňal bezplatné a dôverné mechanizmy ohlasovania prispôsobené deťom, a to aj v centrách zadržiavania, ktoré by deťom umožňovali nielen nárokovať si svoje práva, ale aj ohlasovať ich porušovanie;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ zamerala na problém zneužívania internetu na duševné týranie a obťažovanie detí prostredníctvom sociálnych médií, ktorého sa dopúšťajú dospelí i deti; konštatuje, že aj napriek existencii Programu EÚ pre bezpečnejší internet je reakcia EÚ na jav šikanovania prostredníctvom internetu nedostatočná; poukazuje na to, že v poslednom čase sa zvyšuje výskyt prípadov, keď si deti vzali život v dôsledku šikanovania na internete, a na neustálu existenciu webových stránok prevádzkovaných v členských štátoch, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s týmito činmi; zdôrazňuje preto, že je naliehavé, aby EÚ prijala jasné a dôrazné opatrenia proti šikanovaniu a obťažovaniu na internete a proti webovým stránkam, ktoré ho umožňujú;

35.  odporúča zamerať politické úsilie EÚ na strediská rehabilitácie a psychologickej podpory pre deti, ktoré sa stali obeťou mučenia, a to využitím prístupu, ktorý je prispôsobený deťom a zohľadňuje kultúrne hodnoty;

36.  odporúča začleniť mučenie detí do plánovanej cielenej kampane o právach dieťaťa podľa akčného plánu EÚ;

37.  odporúča, aby ESVČ a Komisia venovali osobitnú pozornosť mučeniu a krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré je zamerané na umelcov, novinárov, obhajcov ľudských práv, vedúcich predstaviteľov študentov, zdravotníkov a ľudí patriacich do iných zraniteľných skupín, ako napríklad etnických, jazykových, náboženských a iných menšín, najmä keď sú zadržiavaní vo väzení;

38.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vedúcich predstaviteľov delegácií EÚ, aby v rámci svojho dialógu s orgánmi z tretích krajín upozorňovali na formy mučenia založené na rodovej príslušnosti, ktoré robia z dievčat mimoriadne zraniteľnú skupinu, pričom ide najmä o mrzačenie ženských pohlavných orgánov a manželstvá v ranom veku a nútené manželstvá, ako sa uvádza v strategickom rámci a v akčnom pláne;

39.  vyzýva ESVČ a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby sa v pripravovanej aktualizácii usmernení EÚ o mučení a v akčnom pláne osobitne zaoberali mučením detí;

40.  je znepokojený skutočnosťou, že najmä ženy sú obeťami osobitného mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania (znásilnenie, mrzačenie pohlavných orgánov, sterilizácia, potrat, nútená kontrola počatia, zámerné oplodnenie), a to predovšetkým v rámci ozbrojených konfliktov, keď sa takéto konanie používa ako vojnová metóda, a to aj proti maloletým;

41.  rovnako odsudzuje mučenie, násilie a zneužívanie páchané na osobách z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

42.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať prácu MVO zapojených do boja proti predchádzaniu násiliu počas konfliktov, a teda aj mučeniu a zlému zaobchádzaniu s civilným obyvateľstvom v takýchto situáciách, a v tejto súvislosti zvyšovať informovanosť ozbrojených hnutí, aby rešpektovali medzinárodné humanitárne normy, najmä pokiaľ ide o násilie založené na rodovej príslušnosti;

Boj proti mučeniu v rámci vzťahov EÚ s tretími krajinami

43.  vyzýva ESVČ, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (OZEÚ) a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby zabezpečili, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv obsahovali ciele a referenčné hodnoty týkajúce sa boja proti mučeniu špecifické pre jednotlivé krajiny, a aby v nich boli vymedzené skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, napríklad deti, ženy, vysídlené osoby, utečenci a migranti, ako aj osoby, ktorým hrozí diskriminácia na základe etnickej, kastovej alebo kultúrnej príslušnosti, náboženského alebo iného vyznania, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

44.  vyzýva Európsku úniu a celé medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovali zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia žiadateľa o azyl do krajiny, v ktorej mu môže hroziť mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, ako sa vymedzuje v Dohovore o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951;

45.  zdôrazňuje, že stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv by mali identifikovať medzery v ochrane, príslušných partnerov a vstupné body, ako napríklad reformu rámca OSN, sektoru bezpečnosti alebo súdnictva, s cieľom riešiť znepokojujúce otázky týkajúce sa mučenia v každej krajine;

46.  odporúča, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv riešili základné príčiny násilia a zlého zaobchádzania zo strany vládnych orgánov, ako aj v súkromnom prostredí, a aby vymedzovali potreby pomoci s cieľom poskytnúť EÚ technickú pomoc v oblasti budovania kapacít, právnej reformy a odbornej prípravy, aby sa dalo tretím krajinám pomôcť pri plnení medzinárodných záväzkov a noriem, najmä pokiaľ ide o podpisovanie a ratifikáciu dohovoru CAT a opčného protokolu OPCAT a dodržiavanie ich ustanovení o prevencii (konkrétne vytváranie mechanizmov NPM), boj proti beztrestnosti a rehabilitáciu obetí;

47.  ďalej odporúča, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv zahŕňali opatrenia na podporu zriaďovania a prevádzkovania vnútroštátnych inštitúcií alebo v prípade potreby posilňovania vnútroštátnych inštitúcií, ktoré môžu účinne riešiť predchádzanie mučeniu a zlému zaobchádzaniu podľa potreby vrátane možností finančnej a technickej pomoci;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ a delegácie EÚ sprístupňovali konkrétne informácie týkajúce sa dostupnej podpory a možných opravných prostriedkov tretích krajín pre obete mučenia a zlého zaobchádzania;

49.  vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby v plnej miere využívali politické nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v príručke EÚ o mučení vrátane verejných vyhlásení, miestnych demaršov a dialógov a konzultácií o ľudských právach, pričom tieto nástroje by mali byť veľmi presne zamerané na konkrétne krajiny, aby mohli zlepšiť situáciu jednotlivých prípadov, legislatívny rámec týkajúci sa predchádzania mučeniu a ratifikáciu a vykonávanie príslušných medzinárodných dohovorov; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby obnovili svoj niekdajší postup vedenia cielených celosvetových kampaní o tematických otázkach týkajúcich sa mučenia;

50.  vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov na mieste, aby plnili ustanovenia príručky EÚ o mučení a ESVČ a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby tento proces pravidelne monitorovali;

51.  naliehavo vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov po celom svete, aby určili 26. jún za Medzinárodný deň podpory obetí mučenia, pri príležitosti ktorého by sa každoročne organizovali semináre, výstavy a iné podujatia;

52.  vyzýva ESVČ a OZEÚ, aby mučenie a zlé zaobchádzanie systematicky spomínali v rámci dialógov a konzultácií EÚ s tretími krajinami o ľudských právach;

53.  odporúča upriamovať pozornosť miestnych a regionálnych fór a seminárov občianskej spoločnosti na otázky týkajúce sa mučenia, s možnosťou následných opatrení v rámci pravidelných konzultácií a dialógov o ľudských právach;

54.  vyzýva EÚ, aby vo svojich dialógoch v oblasti ľudských práv podporovala uplatňovanie Štandardných minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavala vrodená dôstojnosť väzňov a aby sa postupovalo v súlade so základnými právami a zárukami, a takisto aby sa uplatňovanie týchto pravidiel rozšírilo do všetkých zariadení odňatia slobody vrátane zariadení na liečenie duševných chorôb a policajných staníc;

55.  vyzýva delegácie EÚ a parlamentné delegácie, aby vykonávali návštevy väzníc a iných centier zadržiavania vrátane centier zadržiavania mladistvých a iných zariadení, v ktorých by mohli byť zadržiavané deti, aby pozorovali súdne procesy, ak existuje dôvod domnievať sa, že obvinené osoby mohli byť mučené alebo sa s nimi mohlo zle zaobchádzať, a aby požadovali informácie o jednotlivých prípadoch a ich nezávislé preskúmanie;

56.  vyzýva delegácie EÚ, aby podporovali členov občianskej spoločnosti, keď sa im bráni navštevovať väznice a zúčastňovať sa ako pozorovatelia na súdnych procesoch;

57.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby splnili záväzky stanovené v akčnom pláne, konkrétne uľahčiť vytvorenie a fungovanie nezávislých a účinných NPM; vyzýva členské štáty, aby starostlivo a transparentne vykonali prieskum a analýzu platných NPM a vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv v EÚ a v tretích krajinách a aby medzi nimi identifikovali najlepšie postupy, pričom by sa mali uistiť, že berú ohľad na práva dieťaťa, a to s cieľom posilniť existujúce mechanizmy, aby zlepšili a propagovali tieto príklady v partnerských krajinách;

58.  vyzýva delegácie EÚ, aby požadovali používanie zadržiavania len ako krajnej možnosti a aby hľadali alternatívy, najmä pre osoby v zraniteľných situáciách, ako sú ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti;

59.  je hlboko znepokojený najnovšími správami spoločností so sídlom v EÚ, ktoré dodávajú chemické látky používané na výrobu látok do smrtiacich injekcií v USA; v tejto súvislosti víta, že niektoré európske farmaceutické spoločnosti vyvinuli zmluvný systém vývozu a kontroly, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa ich výrobok Propofol nepoužíval na výrobu smrtiacich injekcií v krajinách, ktoré stále uplatňujú trest smrti vrátane USA;

Činnosť EÚ na viacstranných fórach a v medzinárodných inštitúciách

60.  víta pretrvávajúce úsilie EÚ iniciovať a podporovať pravidelné prijímanie rezolúcií Valného zhromaždenia OSN a Rady OSN pre ľudské práva a považovať túto otázku za prioritu v rámci OSN; navrhuje, aby PK/VP a OZEÚ udržiavali pravidelný kontakt s osobitným spravodajcom OSN pre mučenie, aby si vymieňali informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska zahraničných politických vzťahov EÚ s tretími krajinami; taktiež navrhuje, aby Výbor pre zahraničné veci a Podvýbor pre ľudské práva pravidelne pozývali osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, aby stručne informoval Parlament o záležitostiach týkajúcich sa mučenia v konkrétnych krajinách;

61.  pripomína, že podľa článkov 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu možno mučenie páchané systematicky alebo vo veľkom rozsahu považovať za vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti; zdôrazňuje, že na základe zásady zodpovednosti za ochranu je medzinárodné spoločenstvo povinné chrániť obyvateľstvo, ktoré je obeťou takýchto zločinov, a v tejto súvislosti ho vyzýva na revíziu rozhodovacieho procesu Bezpečnostnej rady s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek blokovaniu, pokiaľ ide o zodpovednosť za ochranu;

62.  žiada tretie krajiny, aby v plnej miere spolupracovali s osobitným spravodajcom OSN, Výborom proti mučeniu a regionálnymi orgánmi boja proti mučeniu, ako sú Výbor pre predchádzanie mučeniu v Afrike a Európsky výbor pre predchádzanie mučeniu, a so spravodajcom Organizácie amerických štátov (OAS) pre osoby pozbavené osobnej slobody; nabáda členské štáty a ESVČ, aby systematicky zohľadňovali odporúčania osobitného spravodajcu a iných orgánov na nadväzujúce opatrenia v rámci kontaktov s tretími krajinami vrátane procesu všeobecného pravidelného preskúmania;

63.  naliehavo vyzýva ESVČ, OZEÚ a členské štáty, aby aktívne a prioritne presadzovali ratifikáciu a vykonanie dohovoru CAT a protokolu OPCAT a aby sa ešte intenzívnejšie usilovali uľahčiť vytvorenie účinných a nezávislých NPM a ich fungovanie v tretích krajinách;

64.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie a fungovanie regionálnych mechanizmov na predchádzanie mučeniu, a to vrátane Výboru pre predchádzanie mučeniu v Afrike a spravodajcu OAS pre osoby pozbavené osobnej slobody;

65.  vyzýva ESVČ, OZEÚ a Komisiu, aby intenzívnejšie podporovali tretie krajiny a umožnili im účinne zaviesť príslušné odporúčania príslušných orgánov zriadených na základe zmlúv OSN vrátane Výboru proti mučeniu a Podvýboru pre predchádzanie mučeniu, Výboru pre práva dieťaťa a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien;

66.  vyzýva ESVČ, aby v rámci svojich možností poskytovala technickú pomoc na rehabilitáciu obetí mučenia a ich rodín s cieľom podporiť ich pri opätovnom vybudovaní života;

67.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa členské štáty aktívne zapájali do vykonávania ustanovení akčného plánu EÚ pre ľudské práva a aby ESVČ pravidelne poskytovali aktuálne informácie o opatreniach, ktoré v tomto ohľade prijímajú;

68.  vyzýva EÚ, aby účinnejšie spolupracovala s Európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a s komisárom pre ľudské práva z Rady Európy;

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)

69.  víta súčasné iniciatívy a projekty v rámci nástroja EIDHR, z ktorého bolo vyčlenených 7 % finančných prostriedkov na projekty týkajúce sa mučenia, a zdôrazňuje, že je potrebné naďalej vyčleňovať osobitné finančné prostriedky na boj proti mučeniu a krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, so zameraním na zvyšovanie informovanosti, prevenciu, riešenie beztrestnosti, ako aj na sociálnu a psychickú rehabilitáciu obetí mučenia, pričom by sa mali uprednostňovať projekty holistického charakteru;

70.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky vyčlenené na projekty v rámci nadchádzajúceho programového obdobia by mali zohľadňovať priority EÚ, ako sú vymedzené v akčnom pláne;

71.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili prehľad dvojstranných programov pomoci v oblasti predchádzania mučeniu a rehabilitácie s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, dosiahnuť účinné rozdelenie záťaže a vytvoriť synergie a previazanosť s projektmi v rámci nástroja EIDHR;

Dôveryhodnosť, súdržnosť a ucelenosť politiky EÚ

72.  pripomína, že je nevyhnutné, aby Únia a jej členské štáty v záujme zabezpečenia svojej dôveryhodnosti išli príkladom; vyzýva preto Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko a Slovensko, aby prednostne ratifikovali protokol OPCAT a aby vytvorili nezávislé, dostatočne financované a účinné mechanizmy NPM; poznamenáva dôležitosť individuálnej komunikácie ako nástroja na predchádzanie mučeniu a zlému zaobchádzaniu a naliehavo vyzýva členské štáty, aby akceptovali jednotlivé jurisdikcie v súlade s článkom 21 dohovoru CAT; zároveň vyzýva signatárov Dohovoru OSN o právach dieťaťa, aby podpísali a ratifikovali 3. Protokol k tomuto dohovoru; zároveň vyzýva 21 členských štátov, ktoré ešte neratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, aby tak urýchlene urobili;

73.  vyzýva členské štáty, ktoré ešte nevydali vyhlásenia uznávajúce jurisdikciu dohovoru CAT podľa článku 22, aby tak učinili čo najskôr;

74.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré disponujú mechanizmami NPM, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu s cieľom jednotne a komplementárne plniť odporúčania súvisiace s NPM, ako aj odporúčania CPT, ustanovenia dohovoru CAT a Podvýboru OSN pre predchádzanie mučeniu;

75.  nabáda Úniu, aby posilnila svoju podporu všeobecných hodnôt ľudských práv, a v tomto zmysle ju vyzýva, aby uplatňovala susedskú politiku a zásadu „viac za viac“ s cieľom podnietiť susedné krajiny, aby zavádzali reformy na posilnenie boja proti mučeniu;

76.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi obmedzenou podporou, ktorú poskytli členské štáty EÚ dobrovoľnému fondu OSN pre obete mučenia a osobitnému fondu, ktorý funguje v rámci opčného protokolu OPCAT; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pravidelne podporovali činnosť týchto fondov vysokými dobrovoľnými príspevkami v súlade so svojimi záväzkami prijatými v rámci akčného plánu;

77.  konštatuje, že EÚ by mala zaujať rozhodnejší postoj a požiadať inštitúcie a členské štáty EÚ, aby posilnili svoj záväzok a politickú vôľu s cieľom dosiahnuť moratórium na trest smrti na celom svete;

78.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán s cieľom vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa spísal a presadzoval zoznam cielených sankcií (zákaz cestovať, zmrazenie aktív) určených úradníkom tretích krajín (vrátane príslušníkov polície, prokurátorov a sudcov) zapojeným do závažného porušovania ľudských práv, ako je mučenie a kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie; zdôrazňuje, že kritériá uvádzania na zozname by sa mali tvoriť na základe dobre zdokumentovaných, konvergujúcich a nezávislých zdrojov a presvedčivých dôkazov, ktoré umožnia uplatnenie mechanizmov na nápravu situácie dotknutých osôb;

79.  pripomína záväzok všetkých štátov vrátane členských štátov EÚ, prísne dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia (tzv. zásada non-refoulement), podľa ktorej štáty nesmú vyhostiť ani vydať príslušnú osobu do jurisdikcie, kde jej hrozí riziko prenasledovania; domnieva sa, že postup požadovania diplomatických záruk od prijímajúceho štátu nezbavuje vysielajúci štát jeho povinností, a odsudzuje praktiky, ktoré sa snažia obchádzať absolútny zákaz mučenia a vrátenia alebo vyhostenia;

80.  poukazuje na významnú úlohu EÚ v boji proti mučeniu na svetovej scéne, v úzkej spolupráci s OSN; zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie zásady nulovej tolerancie mučenia zostáva v centre politík a stratégií EÚ na podporu ľudských práv a základných slobôd, a to tak v EÚ, ako aj mimo nej; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty dodržiavajú nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 v plnej miere a že niektoré spoločnosti so sídlom v rozvinutých krajinách mohli nezákonne tretím krajinám predať policajné a bezpečnostné zariadenia, ktoré možno používať na mučenie;

81.  vyzýva Radu a Komisiu, aby ukončili súčasné preskúmanie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 vrátane jeho príloh s cieľom účinnejšieho vykonávania nariadenia v súlade s odporúčaniami Parlamentu stanovenými v jeho uznesení zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali ustanovenia tohto nariadenia, najmä povinnosť uvedenú v článku 13, na základe ktorej členské štáty včas vypracujú výročné správy o činnosti, zverejnia ich a vzájomne sa s Komisiou informujú o rozhodnutiach týkajúcich sa povolení;

Úvahy o boji proti mučeniu a rozvojovej politike

82.  pripomína, že je potrebné vytvoriť integrovanú a komplexnú stratégiu boja proti mučeniu, ktorá by riešila jeho prvotné príčiny; je presvedčený, že súčasťou tejto stratégie by mala byť celková transparentnosť inštitúcií a silnejšia politická vôľa na úrovni štátu bojovať proti zlému zaobchádzaniu; zdôrazňuje naliehavú potrebu bojovať proti chudobe, nerovnosti, diskriminácii a násiliu, a to použitím mechanizmov NPM a posilnením miestnych orgánov a MVO; zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať štruktúry EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a uplatňovania ľudských práv s cieľom riešiť prvotné príčiny násilia;

83.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k spravodlivosti, boj proti beztrestnosti, nezávislé vyšetrovanie, posilnenie občianskej spoločnosti a podpora vzdelávania zameraného proti zlému zaobchádzaniu sú v boji proti mučeniu kľúčové;

84.  zdôrazňuje však, že používanie výrazu „mučenie“, a teda absolútny zákaz, stíhanie a trestanie tejto praktiky, by mali platiť aj v prípade, že sa takýchto činov dopustia nelegálne ozbrojené sily, kmeňové, náboženské alebo povstalecké skupiny;

85.  pripomína význam a špecifickosť dialógu o ľudských právach v rámci politického dialógu podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou; pripomína tiež, že v každom dialógu o ľudských právach s tretími krajinami by sa mal klásť silný dôraz na boj proti mučeniu;

86.  naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby partnerské krajiny podporovali v tom, aby v rámci boja proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zvolili prístup zameraný na obete, a to tak, že budú v rámci politiky rozvojovej spolupráce venovať osobitnú pozornosť potrebám obetí; zdôrazňuje, že zavedenie podmienenosti pomoci je účinným riešením tohto problému, ale že lepšie výsledky možno dosiahnuť prostredníctvom dialógov a vyjednávania na vysokej úrovni, zapojením občianskej spoločnosti, posilnením vnútroštátnych kapacít a zameraním sa na stimuly.

Úvahy o boji proti mučeniu a právach žien

87.  naliehavo vyzýva EÚ, aby poskytovanie pomoci podmienila tým, že tretie krajiny musia chrániť všetky osoby, najmä ženy a deti, pred mučením; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju politickú pomoc krajinám praktizujúcim mučenie a aby pomoc presmerovala na podporu obetiam;

88.  víta opatrenia, o ktorých uvažuje Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833), a opätovne zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie; opätovne zdôrazňuje, že je naďalej potrebné, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami na odstránení praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov; nabáda tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch označili mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin a aby zabezpečili prijatie príslušných právnych predpisov;

89.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s popravami žien s problémami duševného zdravia alebo s poruchami učenia;

90.  odsudzuje všetky formy násilia voči ženám, predovšetkým zabíjanie v mene cti, násilie zakorenené v kultúrnych alebo náboženských tradíciách, nútené sobáše, sobáše detí, zabíjanie na základe pohlavia a úmrtia v súvislosti s venom; potvrdzuje, že EÚ musí považovať všetky tieto formy za mučenie; vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa aktívne usilovali zabraňovať takýmto praktikám mučenia, a to vzdelávaním a zvyšovaním povedomia;

91.  odsudzuje všetky formy mučenia žien v súvislosti s obvineniami z čarodejníctva, ku ktorým dochádza v rozličných krajinách na celom svete;

92.  víta skutočnosť, že v Rímskom štatúte je použitý progresívny a inovatívny prístup, pokiaľ ide o uznanie sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti, vrátane znásilňovania, sexuálneho zotročovania, nútenej prostitúcie, núteného tehotenstva, nútenej sterilizácie a ďalších foriem sexuálneho násilia podobnej závažnosti za formu mučenia, a tým aj za vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; víta zároveň skutočnosť, že fond Medzinárodného trestného súdu na pomoc obetiam zaviedol programy na pomoc ženám – obetiam mučenia pri ich opätovnom začleňovaní do života, predovšetkým v situáciách po skončení konfliktov;

93.  vyzýva EÚ, aby odporučila tým krajinám, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby ratifikovali a implementovali dohovor CAT a Rímsky štatút, a aby do svojich domácich právnych predpisov začlenili príslušné ustanovenia o násilí na základe rodovej príslušnosti;

94.  naliehavo vyzýva štáty, aby dôrazne odsúdili mučenie a násilie voči ženám a dievčatám spáchané počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení; uznáva, že sexuálne násilie a násilie založené na rodovej príslušnosti má vplyv na obete, tých, čo to prežili, príbuzných, spoločenstvá a spoločnosti a vyzýva na zavedenie účinných opatrení v oblasti vyvodenia zodpovednosti a nápravy a na prijatie účinných opravných prostriedkov;

95.  považuje za rozhodujúce, aby vnútroštátni prokurátori a sudcovia mali kapacity a odborné znalosti na riadne stíhanie a súdenie jednotlivcov za trestné činy založené na rodovej príslušnosti;

96.  domnieva sa, že neoddeľovanie transrodových osôb – väzenkýň od mužov vo väzenských zariadeniach je kruté, nehumánne, ponižujúce a neprijateľné;

97.  vyzýva EÚ, aby v rámci dialógov o ľudských právach podporovala uplatňovanie pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzenkyňami, ako aj neväzobných opatrení voči páchateľkám (bangkocké pravidlá), s cieľom sprísniť medzinárodné normy pre zaobchádzanie s väzenkyňami, ktoré sa týkajú otázok zdravia, rodovej citlivosti a starostlivosti o deti.

o
o   o

98.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam členských štátov, Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie.

(1) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/DeclarationTorture.aspx
(2) http://www.ohchr.org/EN/Issues/Torture/SRTorture/Pages/SRTortureIndex.aspx
(3) (A/RES/67/176).
(4) (A/RES/67/167).
(5) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/StatusOfRefugees.aspx.
(6) http://www.cpt.coe.int/en/annual/rep-23.pdf.
(7) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/OPSCCRC.aspx.
(8) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/OPACCRC.aspx.
(9) http://www.icrc.org/eng/war-and-law/treaties-customary-law/geneva-conventions/.
(10) http://www.cidh.oas.org/Basicos/English/Basic9.Torture.htm.
(11) Uverejnený Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Ženeva, http://www.ohchr.org/Documents/Publications/training8Rev1en.pdf.
(12) Dokument Rady 11855/2012.
(13) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/8590.en08.pdf.
(14) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/10015.en08.pdf.
(15) http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/guidelines_en.pdf.
(16) http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/13/st09/ st09431.sk13.pdf.
(17) Prijaté texty P7_TA(2012)0503.
(18) Prijaté texty P7_TA(2012)0504.
(19) Prijaté texty P7_TA(2013)0418.
(20) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2007/348584/EXPO-DROI_ET(2007)348584_EN.pdf.
(21) Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.
(22) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 107.
(23) Prijaté texty P7_TA(2013)0278.

Posledná úprava: 5. septembra 2017Právne oznámenie