Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z februára 2012(1),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012(2),

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(3) a ktorým sa stanovuje najmä osobitné stimulačné opatrenie pre „trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných“ (VSP +),

–  so zreteľom na prílohu VIII uvedeného nariadenia, v ktorej sa uvádza zoznam dohovorov OSN/MOP o základných ľudských a pracovných právach a dohovoroch súvisiacich so zásadami týkajúcimi sa životného prostredia a správy vecí verejných, ktoré Pakistan ratifikoval a odsúhlasil ich účinné vykonávanie,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Pakistane z 11. marca 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o nedávnych útokoch na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane(4), svoju pozíciu z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan(5), a svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o situácii žien v Afganistane a Pakistane(6), a takisto na misiu delegácie Podvýboru pre ľudské práva v Pakistane v auguste 2013,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN Bena Emmersona o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu z 18. septembra 2013 a správu osobitného spravodajcu OSN Christofa Heynsa o mimosúdnych, skrátených a svojvoľných popravách z 13. septembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/178 o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu z 18. decembra 2013,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0117/2014),

A.  keďže strategická úloha Pakistanu v regióne, jeho vzťahy so susedmi a vzťahy EÚ a Pakistanu majú pre EÚ veľký a rastúci význam, a to vzhľadom na kľúčovú polohu krajiny v centre nestáleho susedstva, na jeho kľúčovú úlohu pre bezpečnosť a rozvoj v strednej a južnej Ázii a na jeho dôležitú úlohu v boji proti terorizmu, za nešírenie zbraní, proti obchodovaniu so zbraňami a iným nadnárodným hrozbám, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a blaho európskych občanov;

B.  keďže parlamentné voľby v máji 2013 boli prejavom prvého presunu moci z jednej volenej občianskej vlády na inú v modernej histórii Pakistanu; keďže demokratické procesy v Pakistane sa opierajú o širšie spoločenské zmeny vrátane rozvíjajúcej sa strednej vrstvy v mestách a čoraz energickejšej občianskej spoločnosti a nezávislých médií;

C.  keďže politický a hospodársky proces krajiny obmedzujú všadeprítomné vnútorné a regionálne bezpečnostné problémy, napríklad extrémizmus, sektárske spory, samovraždy a cielené zabíjanie a nezákonnosť na kmeňových územiach, ktoré ešte dopĺňa bezmocnosť orgánov presadzovania práva a trestného justičného systému;

D.  keďže Pakistan patrí medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľstva, ktoré nenavštevuje školu, pričom sa odhaduje, že školu nenavštevuje 12 miliónov detí a negramotné sú približne dve tretiny pakistanských žien a polovica pakistanských mužov; keďže táto krajina sa stále nachádza na 134. mieste spomedzi 135 krajín v správe Svetového ekonomického fóra o „rodových rozdieloch“;

E.  keďže Pakistan je podľa globálneho indexu klimatického rizika jednou z dvanástich krajín, ktoré boli počas posledných dvadsiatich rokov najviac postihnuté zmenou klímy, bol obeťou záplav a nedostatku vody a je priamo postihnutý ústupom ľadovcov v oblastiach Himalájí a Karakoramu;

F.  keďže Pakistan je poloindustrializovaná krajina s nižším stredným príjmom a približne tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby; keďže Pakistan je na 146. mieste spomedzi 187 krajín na zozname indexu ľudského rozvoja za rok 2012, čo je pokles zo 145. miesta zo zoznamu za rok 2011; keďže opakujúce sa prírodné katastrofy poškodzujú hospodársku situáciu Pakistanu a keďže vysoká miera neistoty, nestabilita a rozšírená korupcia v krajine oslabujú jej hospodársky rast a obmedzujú schopnosť vlády rozvíjať štát;

G.  keďže Pakistan je vystavený širokej škále nebezpečenstiev, najmä záplavám a zemetraseniam; keďže nestála bezpečnostná situácia spolu so sociálnymi výzvami Pakistanu fungujú ako katalyzátor pri zväčšovaní jeho zraniteľnosti; keďže niekoľko rokov katastrof vyčerpalo stratégie ich riešenia, ktoré vyvinuli už aj tak zbedačené spoločenstvá, a vážne oslabilo ich odolnosť proti budúcim katastrofám;

H.  keďže konštruktívny prínos Pakistanu je rozhodujúci na dosiahnutie zmierenia, mieru a politickej stability v jeho susedstve a predovšetkým v Afganistane, najmä v súvislosti s plánovaným sťahovaním vojenských jednotiek NATO v roku 2014;

I.  keďže Pakistan je jedným z najväčších príjemcov rozvojovej a humanitárnej pomoci EÚ a keďže EÚ je najväčším vývozným trhom Pakistanu;

J.  keďže Pakistan je čoraz významnejším partnerom EÚ v rámci boja proti terorizmu, šíreniu jadrových zbraní, obchodovaniu s ľuďmi a drogami, organizovanej trestnej činnosti a v snahe o dosiahnutie regionálnej stability;

K.  keďže EÚ a Pakistan sa nedávno rozhodli prehĺbiť a rozšíriť svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a prvý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v júni 2012;

L.  keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu z roku 2012 je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

M.  keďže od 1. januára 2014 je Pakistan začlenený do osobitného všeobecného systému obchodných preferencií EÚ (GSP+);

N.  keďže v septembri 2012 zničil požiar továreň Ali Enterprises v Karáčí, v ktorej sa vyrábali džínsy pre európsky trh, čo malo za následok smrť 286 uväznených pracovníkov; keďže začlenením Pakistanu do systému GSP Plus by sa mohla zvýšiť výroba v textilnom odvetví a výraznejšie by sa mohli zlepšiť pracovné práva a výrobné podmienky;

1.  zdôrazňuje význam volieb v máji 2013 pre upevnenie demokracie a občianskeho štátu v Pakistane; nabáda politickú elitu Pakistanu, aby túto situáciu využila na ďalšie posilňovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej kontroly vo všetkých oblastiach verejnej správy, najmä v prípade bezpečnostných síl a súdnictva, na podporu vnútornej a regionálnej bezpečnosti, uzákonenie vládnych reforiem s cieľom oživiť hospodársky rast, posilniť transparentnosť a boj proti organizovanému zločinu, zmierniť sociálnu nespravodlivosť a zastaviť a napraviť všetky prípady porušovania ľudských práv;

2.  domnieva sa však, že budovanie udržateľnej demokracie a pluralistickej spoločnosti – ako aj dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti, odstránenie extrémnej chudoby a podvýživy v častiach krajiny, zvýšenie základnej úrovne vzdelania a pripravenie krajiny na dôsledky zmeny klímy – si bude vyžadovať dôkladné a náročné reformy politického a sociálno-ekonomického poriadku v Pakistane, pre ktorý sú naďalej typické feudalistické štruktúry vlastníctva pôdy a politická lojálnosť, rozdiely v prioritách, pokiaľ ide o vojenské výdavky a sociálne zabezpečenie, a nefunkčný systém výberu daní, ktorý systematicky ohrozuje kapacitu štátu pri zabezpečovaní verejných statkov;

3.  podporuje úsilie pakistanskej vlády a vyzýva ju na vyvíjanie účinných prostriedkov na prevenciu a monitorovanie možných prírodných katastrof v budúcnosti a na účinnejšiu koordináciu a spoluprácu v rámci humanitárnej pomoci s miestnymi aktérmi, medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a poskytovateľmi finančných prostriedkov;

4.  opätovne zdôrazňuje, že významnými prvkami súčasného riešenia rozvoja a posilňovania bezpečnosti v Pakistane sú dobrá správa vecí verejných, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie, rozdelenie moci a dodržiavanie základných práv; ďalej sa domnieva, že zvolená občianska vláda, ktorá má demokratickú legitímnosť, prenesenie právomocí na provincie a účinná miestna správa sú najlepšie prostriedky na zastavenie vlny násilia a extrémizmu, na obnovu autority štátu vo federálne spravovaných kmeňových územiach Pakistanu (FATA) a na zaručenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Pakistanu;

5.  v tejto súvislosti podporuje zámer pakistanskej vlády začať mierový dialóg s organizáciou Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP) za predpokladu, že to pripraví pôdu na politické a trvalé riešenie vzbury a na stabilný demokratický poriadok rešpektujúci ľudské práva; vyjednávačov však vyzýva, aby zohľadnili, že úroveň vzdelania – najmä žien – je absolútne rozhodujúcim prvkom pre rozvoj spoločnosti, a aby za zásadný prvok v rámci rokovaní považovali školskú dochádzku dievčat;

6.  oceňuje pokračujúce odhodlanie Pakistanu na boj proti terorizmu na oboch stranách jeho hraníc a nabáda jeho orgány, aby podnikli odvážnejšie kroky na ďalšie obmedzovanie možností náboru a výcviku teroristov na pakistanskom území, ktoré predstavujú fenomén, ktorý robí z niektorých oblastí Pakistanu bezpečné útočisko pre teroristické organizácie, ktorých cieľom je destabilizovať krajinu a región, najmä pokiaľ ide o Afganistan;

7.  konštatuje, že pakistanský vodca Tálibánu Hakimulláh Mehsúd bol 1. novembra 2013 zabitý bezpilotným lietadlom riadeným USA a že pakistanský parlament a nová vláda sa formálne postavili proti takýmto zásahom a že v medzinárodnom práve by sa mali jasnejšie stanoviť obmedzenia využívania útokov bezpilotnými lietadlami;

8.  vyzýva pakistanskú vládu, aby plnila svoje bezpečnostné záväzky a povinnosti tým, že sa bude naďalej zapájať do boja proti extrémizmu, terorizmu a radikalizmu prostredníctvom vykonávania prísnych a nekompromisných bezpečnostných opatrení a presadzovania práva, ako aj riešenia problému nerovnosti a sociálno-ekonomických otázok, ktoré by mohli podnecovať radikalizáciu pakistanskej mládeže;

9.  konštatuje, že pakistanská vláda jednoznačne vyjadrila nesúhlas s útokmi bezpilotných lietadiel USA na svojom území; víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, v ktorej sa vyzýva na ďalšie objasnenie právneho rámca uplatniteľného na používanie ozbrojených bezpilotných lietadiel;

10.  víta prínos Pakistanu k procesom budovania štátu a zmierenia v Afganistane vrátane pomoci pri uľahčovaní obnovenia mierových rozhovorov; očakáva, že pozitívny postoj Pakistanu bude pokračovať počas blížiacich sa prezidentských volieb v Afganistane, ako aj po nich; vyjadruje obavy zo stupňujúceho sa geopolického súperenia medzi susediacimi mocnosťami o vplyv v Afganistane po tom, ako sa stiahnu vojenské jednotky NATO;

11.  vyjadruje nádej, že Pakistan bude zohrávať konštruktívnu úlohu pri podpore regionálnej stability, a to aj pokiaľ ide o prítomnosť NATO a členských štátov EÚ v Afganistane po roku 2014, ďalším pokračovaním trojstrannej formy angažovanosti v Afganistane s Indiou, Tureckom, Čínou, Ruskom a Spojeným kráľovstvom a rozvíjaním regionálnej spolupráce v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami a tovarom;

12.  je povzbudený nedávnym viditeľným pokrokom v dialógu medzi Pakistanom a Indiou, najmä pokiaľ ide o obchodné a medziľudské kontakty, ktorý sa umožnil vďaka konštruktívnemu postoju oboch strán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úspech tohto dialógu stále ohrozujú nečakané udalosti, ako sú prebiehajúce incidenty na kontrolnej línii oddeľujúcej Pakistanom a Indiou ovládané časti Kašmíru; vyzýva obe vlády, aby zabezpečili vhodné velenie, zodpovednosť vojenského personálu a dialóg medzi ozbrojenými silami, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným incidentom;

13.  uznáva legitímny záujem Pakistanu o vytvorenie strategických, hospodárskych a energetických väzieb s Čínou; považuje za dôležité, aby užšie pakistansko-čínske vzťahy posilňovali geopolitickú stabilitu v južnej Ázii;

14.  berie na vedomie úsilie Pakistanu o plné členstvo v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO) ako vítané znamenie ambície tejto krajiny viac sa zapájať do mnohostranných iniciatív; konštatuje však absenciu akéhokoľvek formálneho mechanizmu spolupráce medzi Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu a EÚ a poukazuje na rozdiely v ich príslušných normatívnych základoch a názoroch na globálne problémy;

15.  je znepokojený správami, že Pakistan uvažuje o vývoze jadrových zbraní do tretích krajín; očakáva, že EÚ a jej členské štáty (napriek oficiálnemu odmietnutiu správ) jasne dajú Pakistanu najavo, že vývoz jadrových zbraní je neprijateľný; vyzýva Pakistan, ako štát s jadrovými zbraňami, aby právne zakázal vývoz akéhokoľvek materiálu spojeného s jadrovými zbraňami alebo know-how a aby aktívne prispieval k medzinárodnému úsiliu o nešírenie jadrových zbraní; domnieva sa, že podpis a ratifikácia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) Pakistanom, ako aj Indiou, by boli dôkazom pevného záväzku k mierovej regionálnej koexistencii a mimoriadne by prispeli k bezpečnosti v celom regióne;

16.  domnieva sa, že boj proti extrémizmu a radikalizmu je priamo spojený so stabilným demokratickým procesom a znovu zdôrazňuje veľký záujem EÚ o demokratický, bezpečný Pakistan s riadnou vládou a nezávislým súdnym systémom a dobrou správou vecí verejných, ktorý dodržiava zásady právneho štátu, ľudské práva, má priateľské vzťahy so susednými štátmi a stabilizujúci vplyv v regióne, a vyjadruje mu trvalú podporu;

17.  pripomína, že vzťahy EÚ a Pakistanu sa tradične vyvíjali v rámci zameranom na rozvoj a obchod; oceňuje výrazný a trvalý prínos rozvojovej a humanitárnej spolupráce EÚ a víta rozhodnutie o udelení nároku na čerpanie dávok zo systému EÚ GSP+ Pakistanu od roku 2014; vyzýva Pakistan, aby plne dodržiaval príslušné k nemu priložené podmienky a vyzýva Komisiu, aby zaručila vykonávanie posilneného monitorovania, ako sa ustanovuje v rámci nového nariadenia o GSP, a podčiarkuje, že spolupráca, a najmä spolupráca v oblastiach vzdelávania, budovania demokracie a prispôsobovania sa zmene klímy, by mala byť naďalej stredobodom pozornosti;

18.  je presvedčený o tom, že vzťahy EÚ a Pakistanu sa musia prehlbovať a rozširovať rozvíjaním politického dialógu, čím sa udržiava vzťah vzájomného záujmu medzi rovnocennými partnermi; v tejto súvislosti víta prijatie päťročného plánu angažovanosti a začatie strategického dialógu medzi EÚ a Pakistanom, čo vyjadruje väčší význam politickej a bezpečnostnej spolupráce aj v takých oblastiach, ako sú politika boja proti terorizmu, za odzbrojovanie a nešírenie zbraní, ako aj politika v oblasti migrácie, vzdelávania a kultúry; očakáva však väčší pokrok vo všetkých oblastiach plánu angažovanosti;

19.  nabáda EÚ a Pakistan, aby spolupracovali v procese vykonávania a aby pravidelne monitorovali pokrok prostredníctvom posilňovania vzájomného dialógu z dlhodobého hľadiska;

20.  domnieva sa, že demokratický prechod Pakistanu bol pre EÚ príležitosťou na explicitnejšie uplatňovanie politického prístupu v dvojstranných vzťahoch a pri poskytovaní pomoci; domnieva sa, že prioritou v rámci podpory Pakistanu zo strany EÚ by mali byť konsolidácia demokratických inštitúcií na všetkých úrovniach, posilňovanie kapacity štátu a dobrej správy vecí verejných, budovanie účinných štruktúr presadzovania práva a civilných štruktúr boja proti terorizmu vrátane nezávislého súdnictva a posilňovanie občianskej spoločnosti a slobodných médií;

21.  v tejto súvislosti víta existujúce komplexné programy na podporu demokracie spojené s vykonávaním odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ z rokov 2008 a 2013;

22.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vykonávala prispôsobenú a viacdimenzionálnu politiku voči Pakistanu, ktorá bude združovať a zužitkúvať všetky relevantné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, napríklad politický dialóg, bezpečnostná spolupráca, obchod a pomoc, v súlade s komplexným prístupom EÚ k vonkajšej činnosti a vzhľadom na prípravy na ďalší samit EÚ – Pakistan;

23.  žiada ESVČ, Komisiu a Radu, aby tiež zabezpečili, že politika EÚ voči Pakistanu sa bude vnímať v kontexte širšej stratégie pre tento región a začlení sa do takejto stratégie, čím sa posilnia záujmy EÚ v južnej a strednej Ázii; považuje za dôležité, že bilaterálne vzťahy EÚ s Pakistanom a susediacimi krajinami, najmä Indiou, Čínou a Iránom, slúžia aj na diskusiu a koordináciu politík, pokiaľ ide o situáciu v Afganistane, aby sa zabezpečil cielený prístup; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu lepšej politickej koordinácie a dialógu medzi EÚ a USA v regionálnych otázkach;

24.  domnieva sa, že budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Pakistanom by sa mala vnímať aj v kontexte rozvíjajúcich sa inštitucionálnych nástrojov EÚ pre angažovanosť s tretími krajinami, najmä prostredníctvom strategických partnerstiev; pripomína požiadavku na koncepčné zlepšenie tejto formy a na jasnejšie a jednotnejšie ukazovatele na posudzovanie napríklad aj toho, či a za akých podmienok sa môže Pakistan niekedy v budúcnosti kvalifikovať ako strategický partner EÚ;

25.  s presvedčením opakuje, že pokrok v dvojstranných vzťahoch súvisí so zlepšením dodržiavania ľudských práv v Pakistane, najmä pokiaľ ide o odstraňovanie otrockej práce, detskej práce a obchodovania s ľuďmi, potláčania rodovo motivovaného násilia, posilňovania práv žien a dievčat vrátane ich práva na prístup k vzdelávaniu, zaistenie slobody prejavu a nezávislých médií, podpory tolerancie a ochrany zraniteľných menšín, a to bojom proti všetkým formám diskriminácie; uznáva, že si to vyžaduje ukončenie kultúry beztrestnosti a vybudovanie spoľahlivého právneho a súdneho systému na všetkých úrovniach, ktorý je prístupný pre všetkých;

26.  naďalej ostáva hlboko znepokojený kvalitou vzdelávania a v súvislosti s tým aj alarmujúcou situáciou žien v mnohých častiach Pakistanu; žiada konkrétne a viditeľné opatrenia na posilnenie základných práv žien v spoločnosti vrátane prijatia právnych predpisov proti domácemu násiliu, opatrení na lepšie vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov zabitia v mene cti a útokov kyselinou a vykonania revízie právnych predpisov, ktoré umožňujú beztrestnosť; poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť lepší prístup k vzdelávaniu, lepšie začlenenie žien na trhu práce a lepšiu zdravotnú starostlivosť o matky;

27.  opätovne zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie nad tým, že pakistanské zákony o rúhaní, ktoré môžu viesť k rozsudkom smrti a ktoré sa často využívajú na odôvodnenie cenzúry, kriminalizovania, prenasledovania a v niektorých prípadoch vraždenia príslušníkov politických a náboženských menšín, sa dajú ľahko zneužiť na úkor ľudí každého vierovyznania v Pakistane; zdôrazňuje, že odmietanie reformy alebo zrušenia zákonov o rúhaní vytvára pre menšinové spoločenstvá prostredie neustálej zraniteľnosti; vyzýva pakistanskú vládu, aby zaviedla moratórium na používanie týchto zákonov ako prvý krok k ich revízii alebo zrušeniu a aby primerane vyšetrovala a trestne stíhala kampane podporujúce zastrašovanie, vyhrážky a násilie proti kresťanom, členom spoločenstva Ahmadíja a iným zraniteľným skupinám;

28.  vyzýva pakistanské orgány, aby predovšetkým: zatkli a stíhali osoby, ktoré podnecujú k násiliu alebo sú zodpovedné za násilné útoky na školy alebo menšinové skupiny, akými sú napríklad šiiti vrátane členov komunity Hazara, členovia komunity Ahmadíja a kresťania, a poverili bezpečnostné sily, aby aktívne chránili osoby, ktoré čelia útokom zo strany extrémistických skupín; prijali zákony proti domácemu násiliu; ukončili násilné zmiznutia, mimosúdne popravy a svojvoľné zadržiavania, najmä v Balúčistane;

29.   odsudzuje všetky útoky na kresťanov a iné náboženské menšiny žijúce v Pakistane a očakáva, že Pakistan zintenzívni svoje úsilie o zachovanie slobody náboženstva a vierovyznania aj prostredníctvom uvoľnenia prísnych právnych predpisov proti rúhaniu a smerovania k zrušeniu trestu smrti;

30.  víta prijatie zákona o zriadení Národnej komisie pre ľudské práva v roku 2012 a vyzýva vládu na zabezpečenie toho, aby sa tento zákon mohol začať uplatňovať;

31.  konštatuje, že EÚ je hlavný vývozný partner pakistanského tovaru (22,6 % v roku 2012); zastáva názor, že EÚ by svojou podporou Pakistanu v oblasti obchodu mala pomáhať pri podpore diverzifikácie a rozvoja spôsobov výroby vrátane spracovania, poskytovať pomoc pri regionálnej integrácii a transferoch technológií, pomáhať pri uľahčovaní vytvárania alebo rozvoja domácej výrobnej kapacity a znižovať nerovnosť príjmov;

32.  pripomína, že systém EÚ GSP+, z ktorého vyplývajú pre Pakistan od roku 2014 výhody, sa poskytuje iba krajinám, ktoré záväzným spôsobom súhlasili s uplatňovaním medzinárodných ľudských práv, pracovných práv a dohovorov v oblastiach životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje najmä záväzky Pakistanu v rámci dohovorov uvedených v prílohe VIII a pripomína Komisii jej povinnosť monitorovať ich účinné vykonávanie; pripomína tiež, že ak krajina „nedodržiava svoje záväzky“, systém GSP+ sa musí dočasne zrušiť;

33.  vyzýva pakistanské orgány, aby prijali účinné opatrenia zamerané na vykonávanie 36 dohovorov MOP, ktoré krajina ratifikovala najmä preto, aby umožnila fungovanie odborov, zlepšila pracovné podmienky a bezpečnostné normy, odstránila detskú prácu a bojovala proti najvážnejším formám vykorisťovania troch miliónov pracovníčok v domácnosti;

34.  vyzýva pakistanskú vládu, aby sa prihlásila k „Programu lepšej práce“, ktorý realizuje MOP/IFC, ako sľúbila, s cieľom viac podnietiť pokrok pri zlepšovaní zdravotných a bezpečnostných noriem pre pracovníkov; vyzýva všetkých, ktorí sú priamo alebo nepriamo zodpovední za požiar v odevnej továrni Ali Enterprises vrátane zainteresovanej audítorskej spoločnosti Social Accountability a zainteresovaných európskych maloobchodníkov, aby konečne zaplatili osobám, ktoré prežili požiar, úplné, dlhodobé a spravodlivé odškodnenie;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a Národnému zhromaždeniu Pakistanu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a vládam členských štátov.

(1) http://eeas.europa.eu/pakistan/docs/2012_feb_eu_pakistan_5_year_engagement_plan_en.pdf (2) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf. (3) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0060. (5) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 323. (6) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 119.