Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2058(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0161/2014

Predkladané texty :

A7-0161/2014

Rozpravy :

PV 13/03/2014 - 12
CRE 13/03/2014 - 12

Hlasovanie :

PV 13/03/2014 - 14.15
CRE 13/03/2014 - 14.15

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0251

Prijaté texty
PDF 291kWORD 57k
Štvrtok, 13. marca 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Súdržnosť politík v záujme rozvoja
P7_TA(2014)0251A7-0161/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (2013/2058(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“(1) ,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie z 25. októbra 2012 k správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011(2) ,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015 (SEK(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (SWD(2013)0456),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0161/2014),

A.  keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté v roku 2012, sa uvádza, že „EÚ bude podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky“;

B.  keďže iba európska vízia založená na solidarite – ktorá nerozlišuje medzi cieľmi boja proti chudobe v EÚ a za jej hranicami – je schopná prekonať konflikty záujmov medzi rôznymi politikami Únie a zosúladiť tieto politiky s potrebami rozvoja;

C.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja sa uznáva ako záväzok a považuje sa za nástroj komplexnej politiky a proces, ktorého cieľom je začleniť rôzne rozmery rozvoja do všetkých fáz prípravy politík;

D.  keďže všetky politiky Únie majú vonkajší vplyv a musia sa navrhovať tak, aby spĺňali dlhodobé potreby rozvojových krajín, pokiaľ ide o boj proti chudobe, poskytovanie sociálneho zabezpečenia a slušného príjmu, ochranu základných ľudských práv a hospodárskych i environmentálnych práv;

E.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja (ďalej len SPZR) by sa mala zakladať na uznaní práva krajiny alebo na tom, že región demokratickým spôsobom definuje svoje vlastné politiky, priority a stratégie na zabezpečenie živobytia svojho obyvateľstva;

F.  keďže Únia musí zaujať pevné vedúce postavenie v oblasti presadzovania SPZR;

G.  keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Únie, alebo na ich nápravu;

H.  keďže Európsky parlament napriek dosiahnutému pokroku v monitorovaní politík so zásadným vplyvom na rozvoj čaká ešte veľa práce pri zabezpečení optimálnej súdržnosti a predchádzaní niektorým nezrovnalostiam, aby naplno vykonával inštitucionálnu úlohu, ktorá mu bola zverená;

I.  keďže SPZR sa musí po roku 2015 zakladať na činnosti, ktorá sa zameriava na spoločné, no diferencované úlohy v prospech inkluzívneho politického dialógu;

J.  keďže treba prihliadať na poučenie zo skúseností krajín OECD a osobitne na prácu oddelenia SPZR na sekretariáte OECD;

K.  keďže koordinácia rozvojových politík a programov pomoci členských štátov EÚ je dôležitou súčasťou programu SPZR; keďže sa odhaduje, že keby EÚ a jej členské štáty sústredili úsilie v oblasti pomoci na menej krajín a činností, vďaka zníženiu transakčných nákladov by sa dalo ročne ušetriť až 800 miliónov EUR;

L.  keďže účinnosť rozvojovej politiky EÚ je obmedzená v dôsledku rozdrobenia a duplicity politík a programov v oblasti pomoci v členských štátoch; keďže koordinovanejší prístup celej EÚ by obmedzil administratívnu záťaž a znížil súvisiace náklady;

M.  keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji o situácii po roku 2014 (ICPD Beyond 2014 Global Report), vydanej 12. februára 2014, sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodnej agendy pre rozvoj;

Dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja

1.  navrhuje, aby sa zaviedol arbitrážny mechanizmus na zabezpečenie SPZR, ktorý bude zverený predsedovi Európskej komisie, a aby v prípade nezrovnalostí medzi rôznymi politikami EÚ predseda Európskej komisie prijal plnú politickú zodpovednosť za hlavné smerovanie a rozhodol na základe záväzkov, ktoré Únia v oblasti SPZR prijala; zastáva názor, že po identifikovaní problémov by sa mohla zvážiť reforma rozhodovacích postupov v rámci jednotlivých útvarov Komisie i v rámci ich vzájomnej spolupráce;

2.  vyzýva Európsku úniu, členské štáty a ich partnerské inštitúcie, aby zabezpečili, že nový rámec po roku 2015 bude zahŕňať cieľ v oblasti SPZR, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivých ukazovateľov na meranie pokroku, ktorý dosiahli poskytovatelia finančných prostriedkov a partnerské krajiny, a na posudzovanie vplyvu rôznych rozvojových politík, a to tak, že kľúčové otázky – napr. demografický rast, celosvetová potravinová bezpečnosť, nezákonné finančné toky, migrácia, klíma a zelený rast – sa budú posudzovať z hľadiska SPZR;

3.  poukazuje na význam úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri uplatňovaní SPZR, najmä úlohy delegácií EÚ pri monitorovaní, sledovaní a podpore konzultácií a dialógu so zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami o vplyve politiky EÚ v rozvojových krajinách; upozorňuje, že je potrebná širšia diskusia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú MVO a organizácie občianskej spoločnosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad štatútom dokumentu SWD(2013)0456, ktorý predstavila Komisia, čo je iba pracovný dokument, ktorý si na rozdiel od oznámenia pôvodne plánovaného po pracovnom dokumente z roku 2011 nevyžaduje súhlas kolégia členov Komisie, čo je paradoxné v prípade textu, ktorý sa týka takej politickej oblasti, ako je SPZR;

5.  žiada Komisiu, aby dodržala svoj záväzok v oblasti rozvoja a ľudských práv, a pripomína úlohu ľudských práv pri iniciácii a koordinácii politík Únie; domnieva sa, že Komisia by mala aktívne podporovať jednotnú a modernú víziu ľudského rozvoja s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele a plniť prijaté záväzky;

6.  žiada Komisiu, aby dávala vypracovať pravidelné nezávislé posudky ex post týkajúce sa vplyvu hlavných politík na rozvoj, ako to požadovala Rada; podčiarkuje potrebu zlepšiť systém Komisie na posudzovanie vplyvov jasným zahrnutím SPZR a zabezpečením toho, aby sa rozvoj stal popri hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve štvrtým ústredným prvkom analýzy;

7.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť náležitú osvetu o začlenení SPZR do jednotlivých oblastí politickej činnosti, keďže osveta je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní informovanosti európskych občanov v súvislosti s iniciatívou Rok 2015 – Európsky rok rozvoja; žiada Komisiu a ESVČ, aby zamestnancom na oddeleniach, ktoré sa netýkajú rozvoja, poskytovali primeranú odbornú prípravu o SPZR a vplyve na rozvoj;

8.  potvrdzuje, že je potrebné vymenovať stáleho spravodajcu pre oblasť rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015, ktorý by mal okrem iného zabezpečiť, aby sa SPZR náležite brala do úvahy;

9.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by mohol Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania SPZR jej uprednostňovaním v parlamentnej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí s témou SPZR, presadzovaním dialógu o SPZR s partnerskými krajinami a podporovaním výmeny stanovísk s občianskou spoločnosťou; pripomína, že štruktúrované každoročné schôdze medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom sú významným prostriedkom posilňovania SPZR a koordinácie;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť nezávislý mechanizmus v rámci Európskej únie na prijímanie a formálne riešenie sťažností občanov a komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie;

11.  zdôrazňuje, že v rámci SPZR je potrebné zabezpečiť aktívnu účasť občianskej spoločnosti vrátane skupín žien, posilnenie postavenia žien v rozhodovacích procesoch, ako aj plné zapojenie odborníkov na rodové otázky;

Prioritné oblasti činnosti

12.  žiada, aby riadenie migrácie bolo v súlade s rozvojovými politikami EÚ a partnerských krajín; domnieva sa, že si to vyžaduje stratégiu, ktorá rieši politické, sociálno-ekonomické a kultúrne okolnosti a má za cieľ revitalizáciu celkových vzťahov Únie s jej bezprostrednými susedmi; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité riešiť otázky týkajúce sa sociálnej a profesionálnej integrácie migrantov a otázky občianstva spoločne s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.  zdôrazňuje, že obchod a rozvoj nie sú vždy v dokonalej zhode; domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali selektívne otvoriť svoje trhy; zdôrazňuje význam sociálnej a environmentálnej zodpovednosti súkromného sektora a domnieva sa, že pri liberalizácii obchodu je dôležité nezabúdať na sociálne a environmentálne podmienky, ako sú normy Medzinárodnej organizácie práce; pripomína nevyhnutnosť začlenenia týchto noriem do dohôd WTO, aby sa zabránilo sociálnemu a environmentálnemu dampingu;

14.  v tejto súvislosti pripomína, že náklady na začlenenie týchto noriem sú oveľa nižšie ako dôsledky v oblasti sociálnej ochrany, ochrany ľudského zdravia a očakávanej dĺžky života človeka v prípade ich nedodržania;

15.  víta skutočnosť, že EÚ uznáva význam poľnohospodárstva drobného rozsahu v boji proti hladu, a žiada systematické posudzovanie vplyvu európskej poľnohospodárskej, obchodnej a energetickej politiky – vrátane politiky EÚ v oblasti biopalív – ktorá by mohla mať nepriaznivé účinky na rozvojové krajiny;

16.  opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť maximalizácii súčinnosti medzi politikami EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvojovými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o použité prostriedky a nástroje, súbežný prínos rozvoja a/alebo prínos prispôsobovania sa zmene klímy;

17.  domnieva sa, že výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy, treba riešiť štrukturálnymi reformami, a požaduje systematické vyhodnocovanie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy vo všetkých aspektoch politického plánovania a rozhodovania vrátane oblastí, ktoré sú spojené s obchodom, poľnohospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou; žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia používali v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 –2020 s cieľom formulovať jasné a ucelené národné a regionálne strategické dokumenty;

18.  domnieva sa, že EÚ by mala podniknúť konkrétne kroky v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom, pričom uznáva, že treba venovať pozornosť niektorým aspektom SPZR; vyzýva Komisiu, aby do výročnej správy o vykonávaní Iniciatívy v oblasti surovín zahrnula aj informácie o vplyve nových dohôd, programov a iniciatív týkajúcich sa rozvojových krajín bohatých na zdroje;

19.  uznáva vysokú mieru zodpovednosti, ktorú nesie EÚ za zabezpečenie toho, aby sa jej rybárstvo riadilo rovnakými normami, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť a transparentnosť v rámci vôd Únie i mimo nich; poznamenáva, že takáto súdržnosť si vyžaduje koordináciu v rámci samotnej Komisie i medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;

20.  pripomína najmä svoj záväzok zabrániť financovaniu veľkých energetických infraštruktúr s negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami;

o
o   o

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s.1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0399.

Posledná úprava: 5. septembra 2017Právne oznámenie