Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2005(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0254/2014

Predkladané texty :

A7-0254/2014

Rozpravy :

PV 14/04/2014 - 23
CRE 14/04/2014 - 23

Hlasovanie :

PV 15/04/2014 - 8.38
CRE 15/04/2014 - 8.38

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0378

Prijaté texty
PDF 317kWORD 89k
Utorok, 15. apríla 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Rokovania o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup
P7_TA(2014)0378A7-0254/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup (2014/2005(INI))

Európsky parlament,

—  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398), zmenený 6. júla 2012 (COM(2012)0388), a na návrh Medziinštitucionálnej dohody (MID) medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a o riadnom finančnom hospodárení (COM(2011)0403),

—  so zreteľom na svoj súhlas z 19. novembra 2013 s nariadením o VFR(1) v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na schválenie záverov dohody MID v ten istý deň(2) ,

—  so zreteľom na VFR a dohodu MID, ktoré boli nakoniec prijaté 2. decembra 2013 a uverejnené v Úradnom vestníku 20. decembra 2013,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom „Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu“(3) ,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(4) ,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci(5) ,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020(6) ,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády(7) ,

—  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0254/2014),

A.  keďže dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 bola výsledkom dlhých a náročných rokovaní, ktoré trvali dva a pol roka; keďže konečná politická dohoda sa dala dosiahnuť iba na najvyššej politickej úrovni medzi tromi predsedami (Parlamentu, Rady a Komisie) podľa článku 324 ZFEÚ;

B.  keďže celková výška nového VFR (960 miliárd EUR v záväzkoch, 908 miliárd EUR v platbách v cenách z roku 2011), o ktorej rozhodla Európska rada a ktorú nakoniec schválil Parlament, predstavuje v porovnaní s finančným rámcom na roky 2007 – 2013 zníženie záväzkov o 3,5 % a platieb o 3,7 %, a to aj napriek zvýšeniu právomocí EÚ na základe Lisabonskej zmluvy a rozšírenia Únie na 28 členských štátov; keďže táto výška nepostačuje na dosiahnutie politických cieľov a záväzkov EÚ, najmä v súvislosti so stratégiou Európa 2020;

C.  keďže ročný rozpočet EÚ v nadchádzajúcich rokoch bude aj naďalej predstavovať približne 1 % HND EÚ, čo je úroveň, ktorá bola dosiahnutá už začiatkom 90. rokov 20. storočia a ktorá je výrazne pod stropom vlastných zdrojov vo výške 1,29 % HND EÚ pre záväzky a 1,23 % HND EÚ pre platby v súlade s pôvodným rozhodnutím z roku 1992 a jeho opätovným potvrdením z roku 2010;

D.  keďže vzhľadom na politickú nemožnosť zmeny celkových položiek VFR, o ktorých rozhodla Európska rada, sa Parlament zameral na zlepšenie plnenia VFR úspešným rokovaním o zahrnutí nových ustanovení, ktoré prispejú k lepšiemu fungovaniu, konzistentnosti a transparentnosti nového finančného rámca a nového ročného rozpočtu EÚ, ktoré budú zodpovedať potrebám občanov EÚ a umožnia v čo najväčšej miere plné využitie stropov VFR; keďže tieto ustanovenia sa vzťahujú najmä na nové opatrenia týkajúce sa revízie VFR, flexibility, jednotnosti a transparentnosti rozpočtu EÚ spolu s ďalším úsilím o reformovanie financovania rozpočtu EÚ (spoločné vyhlásenie o vlastných zdrojoch);

E.  keďže podľa základnej zásady, že nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko, Parlament udelil súhlas s novým nariadením o VFR a 19. novembra 2013 schválil novú Medziinštitucionálnu dohodu po splnení podmienok stanovených v uznesení Parlamentu z 3. júla 2013 vrátane prijatia ďalších 11,2 miliardy EUR v platbách za rok 2013;

F.  keďže Rada nedosiahla žiadny pokrok vo veľmi potrebnej reforme súčasného systému financovania rozpočtu EÚ ani napriek ambicióznym návrhom predloženým Komisiou, ktorých cieľom je nielen prekonať patovú situáciu zapríčinenú nedostatkami systému skutočne vlastných zdrojov, ale aj zjednodušiť systém financovania rozpočtu EÚ a urobiť ho spravodlivejším a transparentnejším pre občanov EÚ;

G.  keďže podľa dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 VFR nie je v súlade s mandátom Parlamentu a Komisie, ktorých volebné obdobie sa začína v roku 2014;

H.  keďže sa nevyužili dostupné možnosti, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva na úpravu postupov prijímania rozhodnutí týkajúcich sa VFR a vlastných zdrojov;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že postup, ktorý viedol k uzatvoreniu dohody o VFR na roky 2014 – 2020, a politická rozprava o týchto rokovaniach poukázali na zreteľné nedostatky spoločnej vízie, pokiaľ ide o rozpočet a politické priority EÚ, na veľmi rozdielne prístupy v jednotlivých inštitúciách EÚ a na nedostatočné využitie posilnenej úlohy a právomocí Parlamentu stanovených v Lisabonskej zmluve; domnieva sa, že je preto nanajvýš dôležité, aby sa z tejto správy vyvodili potrebné politické a inštitucionálne závery, ktoré môžu slúžiť ako základ pre prípravu budúcich rokovaní, najmä pokiaľ ide o revíziu VFR po voľbách, ktorú má Komisia začať najneskôr pred koncom roku 2016;

Politické aspekty

2.  uznáva, že fiškálnou konsolidáciou, ktorej v súčasnosti čelia členské štáty, sa znemožnilo uzatvorenie ambicióznejšej dohody o VFR na roky 2014 – 2020; vyjadruje však hlboké poľutovanie, že sa riadne neuznáva úloha rozpočtu EÚ ako dôležitého a spoločného politického nástroja na prekonanie súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy; upozorňuje, že rozpočet EÚ je predovšetkým investičným rozpočtom, ktorý poskytuje jednotný rámec na koordinovanie a zvýšenie úsilia členských štátov zameraného na oživenie rastu, podnietenie konkurencieschopnosti a vytváranie pracovných miest v celej EÚ;

3.  je hlboko znepokojený skutočnosťou, že rozpravy v Rade týkajúce sa rozpočtu boli po mnoho rokov otrávené logikou „spravodlivej návratnosti“ namiesto toho, aby sa riadili logikou európskej pridanej hodnoty; domnieva sa, že hoci táto diskusia existovala už pred zavedením zdrojov založených na HND, situácia sa vážne vyhrotila v dôsledku súčasného systému financovania EÚ, keď okolo 74 % príjmov pochádza z vnútroštátnych príspevkov založených na HND, a nie zo skutočných vlastných zdrojov, ako sa stanovuje v Rímskej zmluve a vo všetkých následných zmluvách o EÚ; domnieva sa, že pri takomto systéme sa kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov a vedie to k postupnému zavádzaniu zložitých a nepriehľadných zliav a ďalších korekčných mechanizmov určených na financovanie rozpočtu EÚ;

4.  je presvedčený, že táto logika zvíťazila aj pri uzatváraní dohody o VFR v Európskej rade 8. februára 2013; považuje za poľutovaniahodné, že sa to prejavilo na skutočnosti, že v tom čase boli stanovené príspevky členských štátov, najmä z dvoch najväčších oblastí výdavkov rozpočtu EÚ, a to poľnohospodárstva a politiky súdržnosti; kritizuje najmä zvýšené množstvo osobitných príspevkov a „darov“ poskytnutých v priebehu rokovaní medzi predstaviteľmi štátov a vlád, ktoré nie sú založené na objektívnych a overiteľných kritériách, ale v ktorých sa skôr odráža vyjednávacia sila členských štátov, ktoré sa snažia zabezpečiť svoje národné záujmy a maximalizovať svoj čistý zisk; kritizuje nedostatočnú transparentnosť pri uzatváraní tejto dohody a neochotu Rady a Komisie poskytnúť Parlamentu všetky relevantné dokumenty; zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota by mala prevládať nad vnútroštátnymi záujmami;

5.  dôrazne odmieta tento čisto účtovný pohľad na rozpočet EÚ, pri ktorom sa ignoruje európska pridaná hodnota, ktorý je v rozpore so zásadou solidarity EÚ a pri ktorom sa podceňuje súčasná a potenciálna úloha rozpočtu EÚ pri posilnení riadenia hospodárstva; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je prevažne investičný rozpočet so silným pákovým efektom, ktorý umožňuje mnohé projekty, ktoré by sa inak ťažko realizovali alebo by sa nedali realizovať vôbec, a je katalyzátorom pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť v rámci Únie, ako aj silným nástrojom pre reformu; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty zrejme považujú národné príspevky do rozpočtu EÚ výlučne za náklady, ktoré treba minimalizovať;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada uplatnila pri rozhodovaní o celkovej výške VFR na roky 2014 – 2020 prístup zhora nadol, pri ktorom sa na druhej strane poukazuje na znepokojujúci rozpor medzi politickými záväzkami EÚ, ktoré prijala Európska rada, a jej neochotou, pokiaľ ide o ich primerané financovanie; na druhej strane sa domnieva, že toto rozhodnutie by malo byť založené na procese zdola nahor, ktorý je výsledkom dôkladného posúdenia finančných potrieb EÚ a politických cieľov stanovených vo viacročných programoch a politikách EÚ ustanovených zákonodarným orgánom;

7.  je preto presvedčený, že akémukoľvek rozhodnutiu o finančnom rámci by mala predchádzať skutočná politická rozprava, z ktorej by toto rozhodnutie malo vychádzať, o úlohe, funkcii a pridanej hodnote rozpočtu EÚ a o jeho zlučiteľnosti s politickou stratégiou prijatou Úniou a operačnými prioritami a cieľmi pridelenými Únii; domnieva sa, že v záujme odstránenia rozdielov medzi odlišnými predstavami o tom, čo znamená rozpočet EÚ a čo sa ním môže dosiahnuť, by sa táto rozprava mala zorganizovať včas a za účasti troch inštitúcií EÚ a všetkých národných parlamentov, ako aj na najvyššej politickej úrovni v členských štátoch;

8.  okrem toho je presvedčený, že reálny pokrok sa môže dosiahnuť len na základe dôkladnej reformy financovania rozpočtu EÚ, ktorý by mal rešpektovať literu a ducha zmluvy a ktorého výsledkom by mal byť skutočný, jasný, jednoduchý a spravodlivý systém vlastných zdrojov; zdôrazňuje, že zavedenie jedného alebo viacerých nových vlastných zdrojov zníži podiel príspevkov do rozpočtu EÚ založených na HND na minimum, a tým obmedzí zaťaženie štátnych pokladníc; znovu pripomína svoj pevný záväzok týkajúci sa akéhokoľvek procesu, ktorý povedie k reforme systému vlastných zdrojov, ktorý sa v súčasnosti vyznačuje zložitosťou, netransparentnosťou a neefektívnosťou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že konečná dohoda Rady o vlastných zdrojoch je ešte zložitejšia než predošlá, keďže sa ňou zaviedli nové zľavy a výnimky;

Inštitucionálne otázky

9.  pripomína, že Parlament bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá predstavila svoju víziu VFR na roky 2014 – 2020 a potrebu reformy financovania rozpočtu EÚ vrátane správy svojho špecializovaného výboru SURE z júna 2011; domnieva sa, že táto včasná príprava pomohla Parlamentu zabezpečiť konsenzus v oblasti politických priorít a zachovať jednotu počas celého nasledujúceho rokovacieho postupu; domnieva sa tiež, že touto správou sa poskytujú Komisii usmernenia týkajúce sa vypracúvania jej vlastných návrhov o VFR a vlastných zdrojoch, a oceňuje pravidelný politický dialóg nastolený medzi oboma inštitúciami v každej fáze prípravy tejto správy; domnieva sa, že táto prax by sa mala ďalej rozvinúť do lepšie štruktúrovaného dialógu medzi oboma inštitúciami pred predkladaním akýchkoľvek návrhov o VFR;

10.  pripomína, že podľa článku 312 ZFEÚ Rada jednomyseľne prijala nariadenie o VFR po získaní súhlasu Parlamentu, zatiaľ čo všetky tri inštitúcie EÚ prijmú akékoľvek opatrenia potrebné na zjednodušenie jeho prijatia; preto poznamenáva, že v zmluve sa nestanovuje žiadny konkrétny postup pre účasť Parlamentu na rokovaniach o VFR a že tieto postupy boli následne uvedené do praxe prostredníctvom série opatrení ad hoc schválených na politickej úrovni na podnet Parlamentu;

11.  považuje za poľutovaniahodné, že pred prijatím dohody o VFR Európskou radou dňa 8. februára 2013 neprebehli medzi Parlamentom a Radou žiadne zmysluplné rokovania; domnieva sa, že početné zasadnutia jeho rokovacej skupiny a následných predsedníctiev Rady v rámci príslušných zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti, ako aj jeho účasť na neformálnych zasadnutiach Rady týkajúcich sa VFR, zabezpečili iba určitú výmenu informácií medzi Radou a Parlamentom; považuje preto za potrebné, aby Parlament ďalej nadviazal na získané skúsenosti a využil všetky dostupné prostriedky na posilnenie svojho vplyvu na charakter, harmonogram a obsah rokovaní s Radou tým, že dosiahne, aby Rada vo väčšej miere uznala argumenty a pozície Parlamentu;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že aj napriek dôrazným námietkam Parlamentu obsahovali všetky následné rokovacie rámce predložené jednotlivými predsedníctvami Rady a v konečnom dôsledku aj dohoda Európskej rady o VFR z 8. februára 2013 značné množstvo legislatívnych prvkov, o ktorých by sa malo rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu; zdôrazňuje, že zákonom vyžadovaná jednomyseľnosť v Rade, pokiaľ ide o nariadenie o VFR, by sa mohla dosiahnuť len prostredníctvom obmedzenia určitých významných politických zmien v odvetvových politikách EÚ, čím by sa zamedzilo výsadám Parlamentu v rámci spolurozhodovania, a najmä jeho právomoci meniť právne predpisy rovnocenným spôsobom ako Rada, čo je v jasnom rozpore so zmluvami;

13.  poznamenáva, že skutočné rokovania o nariadení o VFR a dohode MID sa začali až v máji 2013, pričom vyjednávači Rady nemali formálny rokovací mandát, ale namiesto toho považovali dohodu Európskej rady o VFR za jediný referenčný bod bez akéhokoľvek priestoru na diskusiu; zdôrazňuje, že tento postoj nielen viedol k zbytočnej strate času, ale aj k neprijateľnej snahe Rady o vylúčenie určitých tém z rokovaní, v dôsledku čoho sa Parlament aj na najvyššej politickej úrovni musel zasadzovať za rokovania v súvislosti s každým článkom nariadenia o VFR/dohody MID;

14.  pripomína, že v súlade so zmluvou Európska rada nevykonáva legislatívnu činnosť; trvá preto na tom, že závery Európskej rady sa musia považovať za usmernenia na rokovanie pre Radu a v žiadnom prípade nie sú hranicami, ktoré nie je možné prekročiť pri rokovaniach s Parlamentom; žiada, aby sa do záverov Európskej rady zahrnul štandardný vzorec, ktorý sa odvoláva na ustanovenia článku 15 ods. 1 ZFEÚ;

15.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rovnaký problém ovplyvnil rokovania o viacročných programoch EÚ, najmä v poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti; konštatuje, že Rada pri niekoľkých príležitostiach dokonca odmietla poukázať na „aspekty súvisiace s VFR“ týchto právnych základov; zdôrazňuje značné úsilie a čas, ktoré Parlament potreboval na zabezpečenie toho, aby sa ďalej rokovalo o všetkých bodoch právnych základov, o ktorých sa v Rade a Parlamente rozhodovalo prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu; s uspokojením poznamenáva, že vyjednávači Parlamentu nakoniec úspešne napadli niektoré časti dohody Európskej rady;

16.  poznamenáva, že Parlament nakoniec na základe rozhodnutia Európskej rady nenapadol údaje o VFR (celková výška a rozdelenie podľa okruhu), pričom uznal mimoriadne ťažkú hospodársku a finančnú situáciu, ktorá panovala v čase tohto rozhodnutia; zdôrazňuje však, že táto skutočnosť by sa v žiadnom prípade nemala vnímať ako precedens, a znovu pripomína svoj postoj, že údaje o VFR a každá ďalšia časť príslušnej politickej dohody Európskej rady musia byť predmetom rokovaní s Parlamentom;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zlepšiť spôsoby akýchkoľvek budúcich rokovaní o VFR s cieľom predísť zablokovaniu a ušetriť cenný čas a zdroje v priebehu rokovaní; domnieva sa, že tieto spôsoby by mali viesť k dohode na najvyššej politickej úrovni, v ktorej by sa mali zohľadniť nedostatky nedávnych rokovaní a plne zabezpečiť úloha a výsady Parlamentu stanovené v Zmluve o EÚ; domnieva sa, že tento postup by mal byť nakoniec zakotvený aj v samotnej dohode MID ako v prípade rozpočtového postupu;

18.  upozorňuje na obrovské množstvo vymieňaných informácií a koordinácie vyžadovaných v rámci Parlamentu na zabezpečenie konzistentnosti v súbežných rokovaniach o VFR a legislatívnych základoch viac ako 60 viacročných programov; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité rozlišovať záležitosti, ktoré sa majú prijať spolurozhodovaním, a ponechať ich v najväčšej možnej miere v právomoci príslušných výborov; navrhuje, aby Európsky parlament v budúcich rokovaniach o VFR pristupoval k legislatívnym návrhom súbežne a na záver ich prijal ako balík a uplatňoval pri tom v najväčšej možnej miere zásadu, že nič nie je dohodnuté, pokým nie je dohodnuté všetko;

19.  je presvedčený, že zásada jednomyseľnosti v Rade znamená, že táto dohoda predstavuje najnižší spoločný menovateľ založený na potrebe zabrániť vetu jedného členského štátu; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie za nariadenie o VFR kvalifikovanou väčšinou by bol v súlade nielen s bežným legislatívnym postupom, ktorý sa používa na prijatie prakticky všetkých viacročných programov EÚ, ale aj s ročným postupom pre prijímanie rozpočtu EÚ;

20.  poznamenáva, že Európska rada by mohla uplatniť všeobecnú premosťovaciu doložku (článok 48 ods. 7 ZEÚ) s cieľom dosiahnuť posun k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a k riadnemu legislatívnemu postupu v súvislosti s rozhodnutiami o vlastných zdrojoch a o VFR; okrem toho pripomína, že v článku 312 ods. 2 ZFEÚ sa v súvislosti s VFR stanovuje možnosť uznášania sa kvalifikovanou väčšinou; nalieha na Európsku radu, aby použila obe tieto premosťovacie doložky na ich pôvodný účel s cieľom zefektívniť rozhodovanie v Rade a obmedziť rozsah prevládania politiky založenej na princípe tzv. primeranej návratnosti nad vyjadrením spoločného záujmu Únie ako celku;

VFR na roky 2014 – 2020: ďalší postup

21.  vyhlasuje svoj zámer zabezpečiť, aby sa všetky nové ustanovenia, ktoré boli úspešne zahrnuté do nariadenia o VFR a do MID, v plnej miere používali v rámci ročného rozpočtového postupu; očakáva, že Rada sa nebude snažiť o zavádzanie obmedzeného výkladu týchto ustanovení, najmä pokiaľ ide o povahu a rozsah pôsobnosti všetkých osobitných nástrojov, ale že bude namiesto toho konať zodpovedne a schváli potrebné rozpočtové prostriedky na pokrytie svojich predchádzajúcich záväzkov aj nepredpokladaných výdavkov aj v prípade, že sa z tohto dôvodu budú musieť prekročiť stropy VFR; v tejto súvislosti pripomína, že stropy VFR roky 2014 – 2020 boli stanovené výrazne pod úrovňou stropov vlastných zdrojov;

22.  osobitný dôraz kladie na nové pravidlá flexibility, ktoré by mali umožniť maximálne využitie príslušných stropov VFR pre záväzky a platby; zdôrazňuje, že prax predchádzajúcich finančných rámcov, v rámci ktorej zostal ročný rozpočet EÚ hlboko pod stropmi VFR, najmä v prípade platobných rozpočtových prostriedkov, už nie je udržateľná;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nahromadené nesplatené záväzky dosiahli kritickú úroveň, ktorá môže nakoniec viesť k štrukturálnemu deficitu rozpočtu EÚ, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami zmluvy (články 310 a 323 ZFEÚ); vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že množstvo nezaplatených účtov na konci každého roku neustále od roku 2011 narastá (23,4 miliardy EUR na konci roku 2013 iba v oblasti politiky súdržnosti), čo vytvára značný tlak na stropy pre platby vo VFR na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť ročné stropy pre platby vo VFR presne, pričom sa okrem iného primerane zohľadní dynamický charakter politiky súdržnosti vrátane harmonogramu programovania, vykonávania a úplného ukončenia programov a zrušenia záväzkov;

24.  zdôrazňuje, že cieľom celkovej rezervy pre záväzky je podporiť investície do rastu a zamestnanosti v Európe, a najmä zamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že tento nástroj bol iniciatívou Európskeho parlamentu;

25.  pripomína, že nasledujúca Komisia, ktorej funkčné obdobie začne po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, musí do konca roka 2016 zaviesť povinné preskúmanie a revíziu VFR na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje skutočnosť, že doložka o preskúmaní/revízii VFR po voľbách bola jednou z hlavných požiadaviek Parlamentu v rokovaniach o VFR na základe potreby umožniť nasledujúcej Komisii a Parlamentu prehodnotiť politické priority EÚ, v dôsledku čoho by VFR znovu nadobudol demokratickú legitimitu; zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej krízy úrovne investícií v Európe v období rokov 2008 až 2012 výrazne klesli, a pripomína, že to podľa niektorých odhadov(8) bude kontinent do roku 2020 stáť 540 miliárd EUR v stratených výnosoch;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby vzhľadom na preskúmanie/revíziu VFR po voľbách nasledujúci Parlament včas prehodnotil svoje politické priority, t. j. aby určil oblasti, na ktoré bude v druhej polovici nasledujúceho VFR na roky 2014 – 2020 potrebné vyčleniť viac investícií; nabáda na tento účel budúcu Komisiu a budúci Parlament, aby starostlivo posúdili výsledky cieľov stratégie Európa 2020, najmä čo sa týka zamestnanosti a boja proti hospodárskej kríze, ako aj výkonnosť kľúčových programov EÚ, ako je Horizont 2020, s cieľom zamerať sa na oblasti, v ktorých bola preukázaná pridaná hodnota výdavkov EÚ a pre ktoré budú potrebné dodatočné finančné zdroje;

27.  požaduje priebežné hodnotenie VFR s cieľom pripraviť sa na prípadné skrátenie obdobia, na ktoré sa VFR schváli, aby sa zabezpečilo jeho následné prerokovanie počas mandátu Parlamentu a Komisie, čím sa zabezpečí úplná demokratická legitimita v prípade riadnych rozhodnutí o finančnom výhľade Únie, a aby sa súčasne prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť potrebnú stabilitu programových cyklov a predvídateľnosť investícií; je pevne presvedčený, že päťročný cyklus VFR by posilnil demokratickú legitímnosť, zlepšil určovanie priorít použitia rozpočtových prostriedkov a mohol by sa považovať za predpoklad ďalšej politickej diskusie;

28.  zdôrazňuje, že v návrhoch Komisie na revíziu VFR by sa mali plne zohľadniť najnovšie makroekonomické plány a malo by sa do nich zahrnúť dôkladné posúdenie fungovania všetkých osobitných nástrojov, najmä globálnych rezerv pre záväzky a platby; pripomína, že tento proces nebude mať negatívny vplyv na žiadne predbežne pridelené vnútroštátne rámce vrátane podielu ESF na týchto vnútroštátnych rámcoch; v tejto súvislosti očakáva, že Komisia poskytne Parlamentu a Rade rovnaké a konzistentné údaje v podobe čísel a odhadov s cieľom predísť nedorozumeniam v rokovaniach so zreteľom na základ diskusie;

29.  zdôrazňuje potrebu začať širokú a otvorenú diskusiu o dosiahnutých výsledkoch programov financovaných z rozpočtu EÚ, a najmä posúdenie rozsahu, v ktorom tieto programy prispievajú k splneniu cieľov stratégie Európa 2020;

30.  zdôrazňuje úlohu inovačných nástrojov financovania, ako sú európske projektové dlhopisy, ktoré môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu v podpore veľmi potrebných investícií, ak sú správne navrhnuté; nalieha v tejto súvislosti na Komisiu, aby optimálne využila ich nadchádzajúce hodnotenie aj v súvislosti s preskúmaním/revíziou VFR na roky 2014 – 2020;

31.  víta spoločné vyhlásenie troch inštitúcií dohodnuté v rámci rokovaní o VFR, podľa ktorého sa do ročných rozpočtových postupov podľa potreby začlenia rodové prvky, pričom sa zohľadnia spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti (a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti); zdôrazňuje, ž tieto zásady by sa mali zahrnúť do návrhov Komisie na revíziu VFR;

32.  pripomína svoj úmysel použiť povinnú revíziu VFR ako kľúčovú požiadavku pri vymenúvaní nového predsedu Komisie; vyzýva preto nasledujúci Európsky parlament, aby voľbu navrhovaného kandidáta na predsedu Komisie podmienil dôrazným a jednoznačným záväzkom uplatniť povolebnú doložku o preskúmaní/revízii a nadviazať skutočný a rozsiahly dialóg o jej obsahu;

33.  poznamenáva, že v prípade nasledujúceho kola rokovaní sa budú uplatňovať nové články 70 a 70a (medziinštitucionálne rokovania v legislatívnych postupoch) rokovacieho poriadku Parlamentu; odporúča na začiatku nasledujúceho mandátu Parlamentu požiadať výbor zodpovedný za rokovací poriadok, aby posúdil zefektívnenie týchto pravidiel s ohľadom na článok 75 (VFR), článok 75c (finančný trialóg) a článok 81 ods. 3 (postup súhlasu) s cieľom navrhnúť jeden jasný článok špecifický pre mimoriadne legislatívne postupy stanovené v článkoch 311 a 312 ZFEÚ, týkajúci sa určenia mandátu, vedenia trialógov (vrátane úlohy predsedu) a kontroly plenárnym zasadnutím;

34.  domnieva sa, že počas nasledujúcej revízie zmlúv by sa prostredníctvom dohovoru mali predložiť návrhy na systém skutočného spolurozhodovania Rady a Parlamentu o prijatí VFR a rozhodnutí o vlastných zdrojoch;

35.  je pevne presvedčený, že skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje predstavuje jedinečnú príležitosť na prekonanie patovej situácie, ktorá vznikla počas reformy súčasného systému vlastných zdrojov; očakáva, že výrazne prispeje k pochopeniu nedostatkov súčasného systému a prínosov vyplývajúcich z dôkladnej a komplexnej reformy a zo zavedenia nových a skutočne vlastných zdrojov, ktoré môžu výrazne znížiť podiel príspevkov HND do rozpočtu EÚ;

36.  pripomína, že skupina na vysokej úrovni nariadila preskúmať všetky aspekty reformy systému vlastných zdrojov; dôrazne sa zaväzuje prostredníctvom svojich troch zástupcov intenzívne pracovať na všetkých fázach tohto procesu a doviesť ho do úspešného konca; spolieha sa na rovnakú zodpovednosť Rady a jej záväzok podieľať sa na tomto procese; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť informovanosť o danej problematike aj v národných parlamentoch; zdôrazňuje, že zistenia a závery tejto skupiny na vysokej úrovni by mali byť pripravené včas, aby ich bolo možné zvážiť počas preskúmania/revízie VFR v roku 2016 s cieľom pripraviť pôdu pre možné reformy, aby ich bolo možné realizovať do nasledujúceho viacročného finančného rámca;

37.  vyjadruje pevné presvedčenie, že akákoľvek nová fiškálna kapacita alebo rozpočet vypracované osobitne pre členské štáty eurozóny, ktorých fiškálne funkcie VFR nepokrýva, sa musia vypracovať v rámci Únie a musia podliehať riadnej demokratickej kontrole a zodpovednosti prostredníctvom existujúcich inštitúcií;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0455.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0456.
(3) Ú. v. EÚ C 380, 11.12.2012, s. 89.
(4) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 1.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0078.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0304.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0599.
(8) Príhovor predsedu Rady guvernérov EIB počas európskeho medziparlamentného týždňa 2014, 21. januára 2014.

Posledná úprava: 5. septembra 2018Právne oznámenie