Predsedajúci. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesenia o Bangladéši(1).

  Robert Evans (PSE), autor. – Pán predsedajúci, Bangladéš je krajina, ktorú som navštívil mnohokrát a ktorú mám veľmi rád. Samozrejme, v Londýne mám veľa priateľov bangladéšskeho pôvodu a tamojšiu politickú situáciu sledujem veľmi pozorne.

Uznesenie konštatuje, že situácia sa v posledných mesiacoch výrazne zhoršila, takže sú tam teraz reálne obavy o zákonnosť a poriadok, ľudské práva a, samozrejme, samotné prežitie demokracie v krajine, na ktorú sa toto uznesenie zameriava.

Keď bol v januári pozastavený volebný proces, myslím, že väčšina z nás dúfala, že to bude iba otázka týždňov, kým sa voľby budú môcť uskutočniť. Ale z týždňov sa stali mesiace a z mesiacov sa teraz stali roky, kým bude môcť vzniknúť demokraticky zvolená vláda.

Medzitým máme neústavnú a neuspokojivú situáciu dočasnej civilnej vlády s podporou armády, ktorá sa usiluje udržiavať zákonnosť a poriadok v ovzduší rastúcej beznádeje a násilia. Dvaja bývalí premiéri sú vo väzení. Na univerzite prebehli nepokoje. Výsledkom sú stovky uväznených, vrátane členov akademickej obce, a obvinenia z násilností a mučenia.

Toto nemôže byť cesta vpred! Ako jasne hovorí paragraf 11, som si istý, že my, v Európskom parlamente, sme pripravení pomôcť a asistovať pri navrátení demokracie do Bangladéša v čo najkratšom čase.

  Marios Matsakis (ALDE), autor. – Pán predsedajúci, Bangladéš je rozlohou približne rovnako veľký ako Grécko, ale má takmer dvakrát viac obyvateľov ako Nemecko. Samostatným štátom sa stal až v roku 1971 po rokoch občianskej vojny, do ktorej boli zapojené susedné bývalé britské kolónie, Pakistan a India. Bangladéš trpel 15 rokov pod vojenskou diktatúrou a hoci bola v roku 1990 nastolená civilná vláda, krajina je ďaleko od toho, aby mala skutočnú demokraciu.

Dnes tento veľmi chudobný národ sužuje všeobecne rozšírená korupcia, zásahy armády do politiky, závážné porušovanie ľudských práv, zákazy politických aktivít, diskriminácia žien, náboženský extrémizmus a dlhý zoznam iných nešvárov, z ktorých sú viaceré spomenuté aj v uznesení. Napriek tomu, ako je jasne uvedené v odôvodnení N: „EÚ a Bangladéš majú dobré dlhodobé vzťahy a sú významnými hospodárskymi partnermi“. To je pravda, ale pokiaľ ide o výber našich priateľov a partnerov a pokiaľ ide o úspešnosť v pomoci takýmto spriateleným štátom zlepšiť stav ich prosperity, úroveň demokracie a vládu zákona.

Úprimne povedané, EÚ sa snažila zlepšiť situáciu v Bangladéši, ale snažila sa dostatočne? Bola pomoc poskytovaná Bangladéšu nasmerovaná správne na zlepšenie výrobnej infraštruktúry krajiny alebo bola presmerovaná do vrecák skorumpovaných úradníkov? Bol tlak na armádu, aby prestala zasahovať do politického života krajiny, dostatočne silný a rozhodný alebo bol slabý a neefektívny?

Každý si môže odpovedať na tieto otázky sám. Môj názor je však taký, že sme ďaleko od toho, aby sme robili to, čo je potrebné. Naliehavo potrebujeme prehodnotiť svoju politiku voči Bangladéšu, nevynímajúc zavedenie sankcií a určite striktné upozornenie susediacemu Pakistanu a Indii, aby odolali pokušeniu, miešať sa do vnútorných záležitostí Bangladéša.

  Charles Tannock (PPE-DE), autor. – Pán predsedajúci, podobne ako môj kolega, pán Robert Evans, aj ja zastupujem v Londýne náš región, viac ako 150 000 voličov bangladéšskeho pôvodu.

Bangladéš je veľkou a strategickou juhoázijskou krajinou a opäť raz sa, bohužiaľ, ocitol v správach pre augustové študentské demonštrácie a zatknutie troch bývalých predsedov vlád v rámci procesu boja proti korupcii, ale v nešťastnej a zvrátenej podobe pokusu o potlačenie demokratických, aj keď hlboko rozdelených, politických tried.

Dočasná vláda ubezpečila EÚ a USA, že pristúpi k demokratickým voľbám koncom roka 2008, len čo bude proces volebnej registrácie ukončený a dostatočne chránený pred volebnými podvodmi. Časový rozvrh sa však zdá byť príliš dlhý. Existuje podozrenie, že armáda, politická profilácia ktorej nedávno vzrástla, túži radikálne zmeniť politický vzhľad krajiny tým, že odstráni z obehu dve protagonistky, bývalé predsedníčky vlád, pani Sheikh Hasinovú a pani Khaleda Ziaovú. Je ťažké pochopiť, prečo ich až do procesu neprepustili na kauciu , a navyše, prečo počiatočné zatknutia boli také melodramatické a bez riadneho postupu v rámci mimoriadnych právomocí – ktoré toto uznesenie správne požaduje zrušiť. Spomenuté uznesenie tiež požaduje prítomnosť diplomatických pozorovateľov EÚ na procesoch s oboma dámami.

Západní poskytovatelia pomoci, samozrejme, Bangladéš veľmi pozorne sledujú. Sú znepokojení zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v posledných rokoch a tiež nárastom islamistickej radikalizácie spoločnosti, ako aj odklonom, čo je veľmi smutné, od pôvodného kurzu sekulárnej demokracie s viacerými stranami – model, ktorý by pre túto krajinu mala EÚ naďalej pevne podporovať.

  Marcin Libicki (UEN), autor. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ďalšou krajinou, o ktorej budeme dnes popoludní diskutovať, je Bangladéš, kde sa tiež často porušujú základné práva. Po vypočutí všetkých tých jednotlivých prípadov sa musíme čudovať, ako môže taká situácia existovať vo svete, ktorý je stále viac vystavený takzvanej globalizácii, ktorý je prepojený hospodárskymi organizáciami a dokonca ešte viac politickými, vo svete, ktorý zažil vznik Organizácie spojených národov a Európskej únie na našom vlastnom kontinente, vo svete, kde existuje tak veľa organizácií, požadujúcich úctu k ľudským bytostiam. Mohli by sme si položiť otázku, prečo nenastáva globalizácia základných humanitných princípov.

Vyzerá to ako problém, ktorý postihuje našu dobu a naše organizácie. Každého zaujíma politika a hospodárstvo, ale keď príde na dávanie ľudského rozmeru politike a hospodárstvu, aby už ďalej neubližovali skromným obyčajným ľuďom, ukazuje sa, že sme bezmocní.

Komisárka Redingová pred chvíľou pri diskusii o Barme povedala, že nám opäť hrozí bezmocnosť a zlyhanie  pri reagovaní na túto nespravodlivosť. Musíme však pochopiť, že je potrebné podniknúť určité kroky, a že existuje nerovnováha medzi rozsahom našich politických a hospodárskych aktivít a mierou súladu so štandardnými základnými právami.

Rád by som tiež upriamil pozornosť na inú otázku. Vo vyhlásení je narážka na výskyt prenasledovania, okrem iného, z náboženských dôvodov. Rád by som upozornil, že náboženské prenasledovanie je vo všeobecnosti, aj keď nie vždy, namierené proti kresťanom, najmä proti katolíkom. Na globálnej úrovni sú katolíci momentálne skupinou, členov ktorej najčastejšie prenasledujú a zabíjajú pre ich vieru. Mali by sme sa držať faktov.  Keď hovoríme o prenasledovaní, mali by sme pamätať na to, kto koho prenasleduje.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), autor. – (SV) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že Bangladéš bol krajinou veľkých nádejí. Má náboženskú slobodu, ženy vo vidieckych oblastiach majú prístup k mikropôžičkám a mohli sme vidieť začínajúci sa rozvoj miestneho hospodárstva.

Tieto pozitívne trendy sa však rýchlo otočili, pretože v krajine sa šíri strach. Zatýkaní sú novinári, právnici, politickí činitelia a študentskí aktivisti, podľa vlády v úsilí o zastavenie korupcie. Ak to môžem tak povedať, posadiť každého do väzenia je, bez zveličovania, zlý spôsob boja proti korupcii. Sľubujeme, že pomôžeme Bangladéšu na jeho ceste k demokracii, ale k tomu musí byť aj vôľa na strane vlády.

Kým skončím, chcem spomenúť niečo, čo je v uznesení, ale o čom bude zrejme málokto hovoriť.Podľa mňa je to však dôležité, keďže som strávil veľa času s ľuďmi v slumoch. Za starého režimu to boli ľudia z vládnucej triedy, ktorí získali pôdu. Keď sa vláda pokúšala získať túto pôdu späť, milióny chudobných ľudí, chudobných roľníkov a ľudí v slumoch, boli násilne vysťahované z ich domovov, z posledného kúska nádeje na prežitie, ktorú mali v podobe malých kúskov pôdy. Keď bojujeme za demokraciu v Bangladéši, musíme myslieť aj na týchto ľudí, pretože oni majú najslabší hlas zo všetkých. Oni majú zo všetkých najmenšiu moc.

  Bogusław Sonik, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, situácia v Bangladéši je skutočne znepokojujúca. Je potrebné podniknúť kroky s cieľom uskutočniť voľby v stanovenom termíne. Sú však obavy, že pracovný program volebnej komisie, predstavený v júli 2007, nebude naplnený včas. Mali by sme pripomenúť, že pozorovacia misia Európskej únie sa skončila 22. januára, keď svoju pomoc stiahla aj OSN.

Nemôžeme Bangladéš v tomto štádiu opustiť. Musíme tam vyslať pozorovateľov so širokou pôsobnosťou. Pozorovatelia by mali tiež monitorovať prebiehajúce trestné konania a väznenie obyčajných občanov. Mimoriadne dôležité je vyvíjať nátlak na úrady, aby zaistili slobodu študentom, zatknutým počas protestov 28. augusta 2007. Mali by sme reagovať rýchlo a poskytnúť rozsiahlu pomoc. Ak to nedokážeme, nemôžeme očakávať, že sa voľby budú konať v stanovenom termíne.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, uplynul takmer rok od posledného uznesenia Európskeho parlamentu o Bangladéši. Napriek našim vysokým očakávaniam sa situácia v krajine zhoršila. Voľby, plánované na január tohto roka, sa neuskutočnili a boli odložené na koniec roka 2008. Dočasná vláda vyhlásila s podporou armády výnimočný stav.

Terajšie vedenie otvorene potláča všetky politické aktivity, ako aj slobodu tlače a ďalších médií. Medzi uväznenými sú dvaja bývalí predsedovia vlády, 160 špičkových politikov a viac ako 100 000 ďalších občanov. Brutálne potlačenie študentských protestov proti armáde na univerzite v Dháke v auguste tohto roku vzbudilo vážne znepokojenie na medzinárodnej úrovni.

Vo svetle uvedených udalostí by Rada a Európska komisia mali situáciu pozorne monitorovať. Predovšetkým by mali tlačiť na to, aby režim povolil nezávislým inštitúciám a politickým stranám vykonávať ich aktivity. Je nevyhnutné vyslať tam ďalšiu pozorovateľskú misiu a poskytnúť technickú pomoc ako pozitívny príspevok k príprave slobodných demokratických volieb. Situáciu v Bangladéši bude možné účinne stabilizovať, iba ak sa na tom budú spoločne podieľať všetky zainteresované strany.

  Koenraad Dillen, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážený pán predsedajúci, je určite dobre, že sa situácia v oblasti ľudských práv v Bangladéši odhaľuje tu, na severnej pologuli. Koniec koncov, videli sme, ako sa súčasný režim pokúša umlčať legitímne politické protesty študentov a novinárov ich svojvoľným zatýkaním a väznením. Odkedy sa nová vláda v januári 2007dostala k moci, uväznených bolo už viac ako 250 000 ľudí. Od vyhlásenia výnimočného stavu je armáda zodpovedná za nespočetné prípady mučenia a vrážd.

Rád by som však otvoril ďalší problém, ktorý je v tomto štáte endemický a  vyskytuje sa bez ohľadu na zmeny vlády. Ide o vec, ktorú často prehliadajú všetky druhy organizácií, zaoberajúce sa ľudskými právami, pretože zjavne ide o niečo, o čom sa jednoducho nemá rozprávať. Hovorím o masovom a systematickom znásilňovaní gangmi, ktoré sa deje v Bangladéši. Násilie voči ženám a mladým dievčatám je jedným z najohavnejších porušovaní ľudských práv v tomto islamskom štáte. Tento druh násilia zahŕňa sexuálne a domáce násilie, znásilňovanie gangmi, oblievanie žien kyselinou a vraždy cti. Či už to ľudia chcú počuť alebo nie, je nepopierateľné, že prostredníctvom týchto ukrutností majú extrémistickí moslimovia v úmysle očistiť Bangladéš od náboženských menšín, aby krajinu premenili na monolitný islamský štát. Žiadna z bangladéšskych vlád nedokázala zasiahnuť,a to je naozaj hanba. Bangladéš v roku 1984 ratifikoval Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Je najvyšší čas, aby Parlament bangladéšskej vláde vyslal veľmi jasný signál a pripomenul jej zodpovednosť za tento stav.

  Marianne Mikko (PSE). – (ET) Dámy a páni, ani pre Európsku úniu, ani pre OSN nie je ľahké prerušiť volebnú pozorovateľskú misiu. Žial, v Bangladéši sme to museli urobiť. V januári boli s pomocou armády pozastavené demokratické aktivity v krajine, v ktorej obe hlavné strany vedú ženy, čo je jediným prípadom svojho druhu na svete.

Pripúšťam, že boj proti násiliu a korupcii je dôležitý pre efektívne fungovanie hospodárstva a politiky, ale na tento účel sa nesmú používať špinavé metódy, ako potláčanie demonštrácií, umlčovanie tlače a podkopávanie spravodlivosti súdnych konaní. Takmer 25 rokov smeroval Bangladéš k európskemu modelu. Sekularizmus, ruka v ruke s náboženskou toleranciou, ľudskými právami a slobodou prejavu sú hodnoty, ktoré náš Parlament podporuje všetkými možnými prostriedkami.

Preto by sme mali urobiť všetko, čo sa dá, aby sa Bangladéš vrátil na cestu demokracie. Technická pomoc pri organizácii volieb a skupiny, pracujúce na báze bipartity, to je to najmenej, čo môže Európska únia urobiť. Požadujeme okamžité zrušenie výnimočného stavu a zásahov armády.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Pán predsedajúci, Európska komisia zdieľa znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Bangladéši, vyjadrené v návrhoch parlamentných uznesení. Mimochodom, Európska únia má chvályhodnú históriu konštruktívneho zápasu o ľudské práva a demokraciu v Bangladéši a príkladom tejto angažovanosti je rozhodnutie vyslať pozorovateľskú misiu na sledovanie volieb v roku 2007 a zrušiť túto misiu v dôsledku bojkotu zo strany Ligy Awami a presvedčivých dôkazov o pokusoch zmanipulovať voľby.

Bezprostredne po sformovaní dočasnej vlády podporovanej armádou a po vyhlásení výnimočného stavu v januári 2007, hľadala EÚ rovnováhu medzi výraznou podporou návratu k demokracii v roku 2008 a prísnym monitorovaním situácie v oblasti ľudských práv. To sa odráža v zámere Európskej komisie, spoločne s ôsmymi ďalšími medzinárodnými partnermi, rozšíriť značnú podporu o prípravu voličského zoznamu s fotografiami. Parlament si pripomenie, že vážne pochybnosti o zozname, pripravenom pre voľby v roku 2007, boli hlavným dôvodom odkladu volieb.

Delegácia EK v Dháke pozorne sleduje pilotný projekt voličského zoznamu a poskytuje vysoko pozitívnu spätnú väzbu tohoto procesu. EÚ však konzistentne vysvetlila, že pokrok v technických prípravách volieb musí byť sprevádzaný pokrokom v politckých reformách. Ako trojka EÚ zdôraznila počas svojej návštevy Dháky v júni, politické strany musia byť čo najskôr zapojené do procesu reforriem.

Bangladéšska volebná komisia teraz ako povzbudivý krok zverejnila rozpis konzultácií s 15 hlavnými stranami v krajine.

EÚ urobila silné vyhlásenia smerom k bangladéšskej vláde a armáde o potrebe zabezpečiť rešpekt k ľudským právam a riadnemu procesu, naposledy počas miestneho demaršu Trojky EÚ poradcom pre zahraničné veci dňa 8. augusta. Tento demarš poskytol aj príležitosť spomenúť sedem individuálnych prípadov porušovania ľudských práv.

Vláda poskytla podrobné odpovede k niektorým z týchto prípadov. Vedenie misie EÚ bude aj naďalej predkladať otázky ľudských práv úradom, s perspektívou, že tí, ktorí páchali násilie, budú spravodlivo potrestaní a ostatní prepustení. Čo sa týka konkrétneho prípadu špeciálnej spravodajkyne OSN, pani Sigma Huda, vedúci delegácie EK v Dháke vyjadril ministerstvu zahraničných vecí obavy o jej zdravotný stav a liečbu. Som informovaná, že pani Suda sa odvoláva proti rozhodnutiu súdu a EK bude tento prípad sledovať veľmi pozorne.

Podpora ľudských práv a dobrého vládnutia tvorí tiež jednu z troch priorít pre finančnú pomoc EK Bangladéšu podľa strategického dokumentu krajín pre roky 2007 – 2013, spolu s humanitným a sociálnym rozvojom a rozvojom obchodu a hospodárstva. Pre obdobie rokov 2007 až 2010 bolo na aktivity v rámci tejto priority vyčlenených 55 miliónov EUR.

Na záver chcem povedať, že Európska komisia stále optimisticky verí, že Bangladéš je na ceste k dôveryhodným parlamentným voľbám v roku 2008. Na dosiahnutie tohto cieľa rozširujeme už aj tak značnú politickú a finačnú podporu tomuto cieľu, pričom – a to by som rada zdôraznila – zostávame naďalej veľmi vnímaví voči ľudským právam a ďalším záležitostiam.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci tejto popoludňajšej rozpravy.