Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2596(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0376/2007

Rozpravy :

PV 24/10/2007 - 4
CRE 24/10/2007 - 4

Hlasovanie :

PV 24/10/2007 - 8.27
CRE 24/10/2007 - 8.27

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0472

Rozpravy
Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

4. Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie k vzťahom Európskej únie a Turecka.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, predsedníctvo by v prvom rade rado poďakovalo Európskemu parlamentu, a zvlášť pani Oomen-Ruijtenovej, za návrh uznesenia o vzťahoch EÚ a Turecka.

Predsedníctvo oceňuje a víta aktívnu účasť Parlamentu v procese rozširovania, ktoré je zároveň konštruktívnym príspevkom k všeobecným rozhovorom o rozširovaní, a obzvlášť k procesu súvisiacemu s pristúpením Turecka. Niet pochýb, že každá diskusia prináša výbornú príležitosť na vytváranie povedomia o procese vstupu Turecka, na zapájanie obyvateľov členských štátov a Turecka do tohto procesu a podporovanie tureckej vlády na jej ceste k prijatiu za člena.

Môžem vás ubezpečiť, že názorom Európskeho parlamentu venujeme dostatočnú pozornosť. O niekoľko dní predloží Komisia svoju pravidelnú správu o činnosti, zameranú na proces vstupu Turecka. Rada preskúma a posúdi túto správu veľmi pozorne.

Medzitým by som rád stručne spomenul niekoľko bodov v tejto fáze rokovaní o vstupe Turecka. Myslíme si, že nedávne voľby v Turecku prezentovali túžbu tureckých ľudí po demokracii, stabilite a politickom, ako aj hospodárskom pokroku.

Tiež sme privítali, akým spôsobom sa voľby konali, vysokú účasť voličov a zlepšenú reprezentatívnosť nového tureckého parlamentu. Predsedníctvo zdieľa názory a obavy tohto Parlamentu, pokiaľ ide o turecký reformný proces. Veríme, že sa nová vláda teší zo zvýšenej zákonnosti a jasného mandátu, ktorý by mal umožniť podniknúť rozhodujúce kroky pri presadzovaní a rozširovaní reformného procesu v Turecku.

Je dôležité, aby nová vláda vniesla do reforiem svieži impulz, ako aj do ich vykonávania tým, že sa sústredí na kľúčové oblasti. Z tohto pohľadu je zavedenie prístupového partnerstva, najmä pokiaľ ide o jeho krátkodobé priority, veľmi dôležité. Chcel by som vám pripomenúť, že musíme prístupové partnerstvo v nadchádzajúcich mesiacoch preskúmať. V tomto kontexte by som tiež rád zdôraznil potrebu rozsiahleho rokovania a národného súhlasu s novou tureckou ústavou.

Zdieľame vaše názory na dôležitosť reforiem v kľúčovej oblasti základných slobôd a ľudských práv. Ďalší rozvoj je nevyhnutný, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, náboženstva, kultúrnych práv a práv žien, ale aj o ďalšie posilňovanie boja proti týraniu a zlému zaobchádzaniu. Väčšina z týchto otázok sa spomína v prístupovom partnerstve ako krátkodobé priority, ktoré musí Turecko splniť.

Obzvlášť v oblasti slobody prejavu nás mrzí nedostatok pokroku, a to aj napriek verejnej diskusii o tejto otázke a máme obavy z rastúceho nacionalizmu, ktorý vedie k vlastnej cenzúre. Stále pevne veríme, že je potrebné, aby bol článok 301 tureckého trestného zákonníka, ako aj iné nejasne formulované články, zrušený alebo podstatne pozmenený, aby tak garantoval slobodu prejavu. Pokrok v tejto oblasti má rozhodujúci význam pre celkový posun v rokovaniach o vstupe.

Pokiaľ ide o slobodu vierovyznania, urýchlene potrebujeme vidieť pokrok, najmä po tragických udalostiach, ktoré sa odohrali začiatkom tohto roku. Dlho očakávame prijatie právnych predpisov, ktoré komplexne pomenuje všetky problémy, ktorým čelia nemoslimské spoločenstvá, ako je právne postavenie, registrácia majetku a vzdelávanie cirkvi, ktorá by garantovala náboženský pluralizmus v súlade s európskymi normami.

Zákon o nadáciách by mohol byť v tomto ohľade určite prvým krokom a po prijatí a realizácii sa bude pozorne hodnotiť. Znepokojujúcou záležitosťou je aj nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu v otázke Ekumenického patriarchátu.

Zdieľame vaše názory na vzťahy civilistov a vojakov. Nedávne udalosti, najmä pred a počas volebnej kampane, ukázali potrebu ďalších krokov v tejto oblasti, aby si ozbrojené sily nemohli uplatňovať politický vplyv.

Stále je potrebné zabezpečiť civilnú demokratickú kontrolu nad vojskom v súlade s postupmi členských štátov EÚ.

Pokiaľ ide o juhovýchod, silne odsudzujeme nedávny teroristickú útok v provincii Sirnak. Odsúdili sme aj ďalšie teroristické činy spáchané v Turecku a budeme v tom pokračovať. Nikdy nebudeme ospravedlňovať teroristické aktivity. Odvolávame sa v tomto ohľade na našu solidaritu s ľuďmi Turecka. Na druhej strane by sme pre terorizmus nemali zabudnúť na naliehavú potrebu urýchlene vytvoriť a zaviesť komplexnú stratégiu, ktorá bude garantovať hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj juhovýchodu. Ide o komplexnú oblasť, ktorú monitorujeme ako súčasť prebiehajúcich reformných procesov.

Okrem súladu s kodanskými politickými kritériami sa bude pokrok Turecka v príprave na vstup merať v rozpore s požiadavkami, ktoré boli jasne stanovené v rokovacom rámci. V tomto ohľade, ako Rada dohodla v decembri minulého roka, bude pokrok v otázkach, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie z 21. septembra 2005, najmä úplné a nediskriminačné vykonávanie Dodatkového protokolu k Ankarskej dohode, monitorovaný a preskúmaný. Bohužiaľ, v tejto otázke nebol zaznamenaný nijaký pokrok.

Takisto by som rád zdôraznil, že uznanie zo strany všetkých členských štátov je nevyhnutnou súčasťou prijímacieho procesu, a preto je dôležité, aby Európska únia čo najskôr normalizovala vzťahy medzi Tureckom a všetkými členskými krajinami.

Práca, ktorá je potrebná na zabezpečenie súladu s normami Únie a nariadeniami členstva, je náročná a vyžaduje si neustále úsilie a odhodlanie. Procesu pristúpenia Turecka venujeme výnimočnú pozornosť a môžem vás ubezpečiť, že portugalské predsedníctvo tiež urobí, čo bude v jeho silách, aby tieto rokovania pokročili.

Musíme plniť naše záväzky. Podpora reformných procesov a plnenie existujúcich nariadení posunie proces vstupu Turecka dopredu, smerom k výhodám pre všetkých obyvateľov Turecka. Napriek tomu pokrok v procese vstupu závisí v podstatnej miere a predovšetkým od správania Turecka.

 
  
MPphoto
 
 

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predseda, dovoľte mi v prvom rade zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej výstižnej správe a k návrhu, ktorý je dôkladný a zároveň spravodlivý.

Začiatkom tohto roka prešlo Turecko veľmi náročným obdobím vážnej ústavnej krízy a politického napätia. Napriek týmto zložitým problémom uskutočnilo Turecko svoje parlamentné a prezidentské voľby v duchu demokratických zásad a s veľmi vysokou účasťou obyvateľstva.

Výsledkom bolo víťazstvo demokracie. Nový turecký parlament je vo veľkej miere zástupcom tureckej politickej rozmanitosti a, ako povedal pán Lobo Antunes, nová vláda môže teraz pracovať s podporou stabilnej väčšiny a značnej podpory ľudu. Týmto bola cesta vpred vydláždená. Teraz dozrel čas na oživenie reformného procesu.

Po návrhu uznesenia má Komisia rovnaký prístup, ktorý má určiť problémy a podporiť Turecko pri plnení týchto politických úloh. To znamená podporovať záväzok novej tureckej vlády s cieľom posilniť reformné snahy a podporiť rýchlu premenu týchto záväzkov na činy. To sa týka reformného procesu, ako aj Ankarského protokolu.

Komisia víta skutočnosť, že vláda umiestnila ústavné reformy na prvé miesto vo svojom programe, s ohľadom na posilňovanie demokracie a rozširovanie základných slobôd. To by však nemalo vyústiť do odloženia reforiem, ktoré sú potrebné už dnes, ako napríklad prepracovanie smutne známeho článku 301 tureckého trestného zákonníka a iných článkov, ktoré sa týkajú slobody prejavu alebo prijatia zákona o nadáciách, ktorý by zabezpečil slobodu vierovyznania.

Takisto je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, ktoré zabezpečia demokratickú nadvládu občiansko-vojenských vzťahov, na ochranu práv žien, detí a odborov, zlepšenie súdneho systému a na zvýšenie boja proti korupcii.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o nedávnych udalostiach a súčasnej situácii, na ktorej veľmi úzko spolupracujeme s predsedníctvom a pánom Solanom a riadne sme si poznamenali názory Parlamentu. Turecko neustále čelí cezhraničným teroristickým útokom zo strany PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ. Európska únia odsudzuje všetky teroristické útoky a chápe potrebu Turecka chrániť svojich obyvateľov.

EÚ a Turecko sú obaja rozhodnutí zabezpečiť nezávislosť, suverénnosť, jednotku a teritoriálnu integritu Iraku. Stále nabádame Turecko a Irak, aby vyriešili tento problém prostredníctvom spolupráce medzi príslušnými orgánmi a rešpektovaním medzinárodného práva. Základom na to sa stala nedávna dvojstranná dohoda medzi Tureckom a Irakom o boji proti terorizmu.

Turecké orgány sa pochopiteľne snažia do svojich snáh zapojiť Spojené štáty, ako aj iracké a iracko-kurdské orgány, nedávno sme dokonca zaznamenali istý pokrok. Uznesenie, ktoré schválil Parlament minulý týždeň, by sme mali považovať za súčasť celkovej politickej stratégie.

Ukázalo sa, že európska perspektíva pre Turecko predstavuje kľúčový stimul pre reformy v krajine. V súlade s našou hlavnou zásadou podmienenosti v stratégii rozširovania podmieňuje realizácia reforiem pokrok v rokovaniach o pridružení.

Ak však chceme používať túto zásadu účinne, aby sme dosiahli výrazný politický vplyv na podporu reforiem, svoje záväzky musí dodržiavať aj samotná Európska únia. Musíme dodržať svoje slovo – dohody treba dodržiavať.

Všetky členské štáty aj naďalej podporujú rokovania o vstupe Turecka, a pre dôveryhodnosť Únie je nevyhnutné, aby tento proces pokračoval v súlade s rokovacím rámcom prijatým 3. októbra 2005 a rozhodnutím Rady z 11. decembra 2006. Išlo o jednohlasné rozhodnutie všetkých 27 členských štátov.

Preto by sme mali otvoriť ďalšie kapitoly, hneď ako budú technicky pripravené. Prinajmenšom dve kapitoly, a to ochranu spotrebiteľa a zdravia a transeurópske siete, budeme môcť otvoriť už v nadchádzajúcich týždňoch. Zároveň podporujeme Turecko, aby splnilo otváracie referenčné kritériá, ktoré sú už teraz stanovené v 13 kapitolách.

V neposlednom rade, prosím, nepochybuje, že náležite prihliadneme na váš prínos v našej blížiacej sa správe o pokroku Turecka, ktorú Komisia príjme 6. novembra.

 
  
MPphoto
 
 

  Ria Oomen-Ruijten, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážený pán predseda, ďakujem Rade a Komisii za milé slová. Dnešná diskusia a uznesenie, ktoré sa chystáme prijať, sú v skutočnosti v prvom rade smerované Komisii, pretože sme chceli prispieť do správy o činnosti.

Sú však určené aj Rade, ktorá sa opäť stretne v decembri, ako odpoveď na správu o činnosti. Čo robíme v uznesení? Čo robíme v jej znení? Popisujeme pokrok, ktorý sme dosiahli a dohody, ktoré sme uzavreli. Tiež sme opísali, čo bolo výsledkom záväzku, ktorý na seba prevzalo Turecko.

Z tohto dôvodu je toto uznesenie sumárom toho, čo sa dosiahlo, ale zároveň obsahuje aj zoznam vecí, ktoré je ešte potrebné urobiť. Vážený pán predseda, je v nej aj to, čo očakávame od tureckej vlády, pretože je to príležitosť ako dať reformnému procesu nový impulz.

Po tretie by som rada povedala: pokúsili sme sa prehĺbiť rozhovory s Tureckom. Preto by som rada upriamila pozornosť na súdržnosť spoločnosti, logistiku, dopravu a energie.

Sloboda prejavu a sloboda vierovyznania majú v našom znení právom popredné miesto. Ústava, nová ústava by nemala byť výhovorkou prečo okamžite nenasadiť všetky páky na to, aby sa zabezpečilo uskutočnenie všetkých potrebných reforiem, najmä tých, ktoré sú spojené s článkom 301.

Ďalej by som chcela hovoriť o vzťahu medzi susediacimi krajinami. Dobré vzťahy medzi susedmi sú nevyhnutné. Keď sa pozriem na Turecko a Arménsko, znamená to, že hranice musia byť otvorené. Všetky hospodárske blokády musia skončiť. Okrem toho, a to bude môj posledný bod, ak národ neuzná svoju minulosť, nemá budúcnosť. Preto tiež žiadam Komisiu o podporu Turecka a Arménska pri riešení tohto problému.

Vážený pán predseda, o strane PKK už nemôžem viac povedať, pretože program tohto Parlamentu mi nedáva viac času.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, predovšetkým by som rád zablahoželal pani Oomen-Ruijtenovej k veľmi dobrej správe a poďakoval jej za jej vynikajúcu spoluprácu.

Táto správa obsahuje množstvo odkazov a pri mojej návšteve Turecka s pánom Martinom Schulzom som tieto odkazy mohol tlmočiť tureckým orgánom. Po prvé, v reformách sa nemôže iba pokračovať, ale musíme ich zintenzívniť. Pán komisár už spomenul článok 301 tureckého trestného zákonníka a ostatné reformy, ktoré zaručujú úplnú a ozajstnú slobodu prejavu a pluralitu názorov v Turecku. To isté platí, prirodzene, aj o slobode vierovyznania a mnohých otázkach, o ktorých budú hovoriť ostatní kolegovia neskôr počas tejto diskusie. Potrebujeme, aby reformný proces nabral na obrátkach.

Po druhé, kurdská otázka: rád by som tu veľmi jasne vyjadril svoje stanovisko. Počas mnohých rokov, v skutočnosti počas celých desaťročí, som sa snažil zúčastňovať na riešení kurdskej otázky, ale teraz prišiel čas, keď je možné vyriešiť kurdskú otázku politicky a prostredníctvom parlamentu a zanechať tak násilie. To je aj dôvod, prečo nerozumiem, prečo strana PKK aj naďalej pokračuje v terorizme. Dokážem to pochopiť, pretože PKK nehľadá mierové riešenie a pravdepodobne existujú aj ľudia v armáde, ktorí tiež odmietajú mierové riešenie.

A predsa, mali by sme vyslať jasný signál, že chceme mierové riešenie, a urobiť tak by mal aj Irak. V Ankare sme sa stretli so zástupcom predsedu Talabáního, a ten sa tiež jasne vyjadril, že nechcú pokračovať cestou terorizmu strany PKK, ale uprednostňujú politické riešenie. Rád by som veril, že zástupcovia kurdskej regionálnej vlády budú venovať pozornosť správam, ktoré hovoria, že pokračovanie v terorizme PKK ničí nielen Turecko, ale aj Irak.

To je aj dôvod, prečo ja sám, ako aj Socialistická skupina Európskeho parlamentu, môžem iba súhlasiť s touto výzvou: Turecko a Irak sa musia spojiť v mierovej spolupráci, ktorá musí počítať aj s kurdskou miestnou vládou, aby skoncovali s terorizmom. Zároveň musí Turecko kurdskému ľudu pomôcť, aby sa tam cítili pohodlne a mohli považovať Turecko za svoj domov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, tiež by som rád začal poďakovaním spravodajkyni Rii Oomen-Ruijtenovej, ale aj pánom Joostovi Lagendijkovi a Hannesovi Swobodovi, za vynikajúcu spoluprácu počas prípravy návrhu tohto uznesenia. Verím, že sme vytvorili dobrý text a prekvapivo sme sa zhodli, a myslím si, že ide o naozaj dobrú vec.

Rád by som pre svoju skupinu ešte raz zdôraznil a podčiarkol kľúčové body. Po prvé, pre Turecko je toto uznesenie pozitívny a konštruktívny signál. Vítame fakt, že letná ústavná kríza bola zažehnaná, a vítame fakt, že nová vláda má silný a jasný mandát na ďalšie reformy. Jednoznačne však naliehame na vládu, aby použila svoj mandát na skutočnú podporu reforiem.

Čo je dôležité v tomto kontexte, ako vyplýva z uznesenia, je fakt, že reformy sú pre samotné Turecko, tureckých ľudí, tureckú spoločnosť a pre turecké hospodárstvo naozaj dôležité. Turecko sa musí neustále stabilne zlepšovať, a to samo od seba a som rád, že v Turecku rastie zhoda v názoroch na túto otázku, ako to bolo vyjadrené v aprílovom programe. Je dobré, že sa to deje aj teraz.

Pre nás je dôležité to, že kodanské kritériá budú aj naďalej kľúčovým referenčným kritériom na rokovania, práve tak ako je vlastná absorpčná kapacita Európskej únie aj naďalej dôležitým a nevyhnutným kritériom.

Naliehavo potrebujeme reformy, obzvlášť v nasledujúcich oblastiach, pričom sme niektoré z nich už spomenuli. Trestný zákonník: článok 301 sme už spomenuli, to je celkom jasné. Podľa môjho názoru by sme mali začať zahŕňať do tejto diskusie aj článok 252. Týka sa to aj poškodenia pamiatky Mustafa Kemala Atatürka a je to naozaj problematické, pretože ide zároveň o porušenie slobody prejavu.

Druhým dôležitým bodom je zlepšenie situácie žien. Počet vrážd v mene cti predstavuje stále vážne obavy. Ústavná reforma musí pokračovať. Musíme chrániť základné ľudské práva a osobné slobody. Dovoľte mi dodať, že z nášho pohľadu predstavuje problém aj volebné právo. Podmienka 10 % je v OBSE neslýchaná.

Dovoľte mi zhrnúť situáciu tým, že poviem, že musíme prejaviť pochopenie pre zložitú situáciu v Turecku, najmä vzhľadom na dramatické udalosti na juhovýchode, na hranici Turecka s Irakom. Jednoznačne odsudzujeme teroristické aktivity strany PKK počas posledných týždňov a rád by som prejavil v mene celej skupiny sústrasť rodinám vojakov, ktorí boli zabití.

Naliehame na tureckú vládu, aby na túto situáciu reagovala opatrne. Dodnes nebolo vidieť žiadne náznaky, že by to tak nebolo. A predsa, kroky prijaté na zmiernenie hrozby pre turecké územie musia byť v súlade s nasledujúcimi podmienkami. Musia byť primerané a časovo obmedzené. Európska únia chápe zložitú situáciu v Turecku. Je dôležité, aby si Turecko udržalo toto pochopenie. Naším najvyšším cieľom je, samozrejme, mierové riešenie.

Dnešné uznesenie predstavuje jednoznačne konštruktívny signál pre priaznivý dialóg s Tureckom. Turecko bude aj naďalej významným partnerom Európskej únie a teraz musí vo svojom vlastnom záujme rozhodne pokračovať na ceste reforiem.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastiano (Nello) Musumeci, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, rok po prijatí posledného uznesenia založeného na vzťahoch EÚ a Turecka v tomto Parlamente je smutné vidieť, že niektoré základné otázky ostali aj naďalej tragicky aktuálne. Turecko prakticky nepovažuje Cyprus za člena Európskej únie, sloboda tlače je stále obmedzená, keďže článok 301 trestného zákonníka nebol stále upravený a Turecko stále vytrvalo odmieta uznať genocídu arménskej populácie z roku 1915.

Nedávny šokujúci teroristický útok zo strany PKK, následná mohutná reakcia tureckej armády a hrozba zásahu v severnej časti Iraku, pokiaľ PKK neukončí svoje teroristické aktivity raz a navždy: tieto faktory znásobujú nebezpečnú a chúlostivú geopolitickú situáciu, v ktorej sa Turecko nachádza.

Samozrejme, určitý pokrok nastal. Myslím najmä zvýšené zastúpenie žien v novozvolenom tureckom parlamente, v hospodárskych kruhoch a na akademickej pôde, ale potrebujeme sa samých seba spýtať, teraz viac ako inokedy, či si Európa zajtrajška žiada veľkú politickú entitu alebo či chce mať silnú kultúrnu identitu, ale tieto neistoty hrajú do kariet Turecku, ktoré si neželá prestať byť samým sebou.

 
  
MPphoto
 
 

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE (NL) Vážený pán predseda, dámy a páni, mrzí ma, že tento rozhovor zatieňujú teroristické útoky v Turecku. Oveľa radšej by som hovoril o tom, či je vhodné nadviazať na rozhovory o reformách, bohužiaľ som však prišiel k záveru, že napriek množstvu pekných slov sa v praxi urobilo naozaj málo. Napriek tomu si myslím, že teraz je najdôležitejšia otázka: čo by malo Turecko podľa nášho názoru urobiť?

Vynechajme z tohto rozhovoru pokrytectvo, dámy a páni. Každý z nás vie, alebo by vedieť mal, že na túto čertovskú dilemu neexistuje jednoduchá odpoveď. Na jednej strane zisťujeme, vieme, že akákoľvek krajina, v ktorej bolo za posledný mesiac zabitých päťdesiat ľudí, musí nejakým spôsobom reagovať, zatiaľ čo mnohí z nás pochopili vrátane mnohých členov tureckej vlády, že veľké vojenské operácie nie sú riešením. Nesnažia sa zničiť stranu PKK, spôsobujú nesmierne diplomatické a politické škody a, čo je najzávažnejšie, komplikujú hľadanie riešenia kurdského problému.

Dovoľte nám preto veriť, že všetky pokusy nájsť diplomatické a politické riešenie budú úspešné. Koniec koncov, problém neleží v irackých horách, problém leží v Turecku, ale riešenie problému, kurdského problému, nespočíva v postavení Turkov proti Kurdom. Z môjho pohľadu je problém v Turecku, Turci a Kurdi vedia, že jediné riešenie ich problému je politické, strany AKP a DTP proti radikálom na tureckej strane a na kurdskej strane, ktorí nemajú vôbec záujem o politické riešenie a ktorí si myslia, že vojenské násilie môže pomôcť: na tureckej strane armáda a časť opozície a na kurdskej strane PKK.

Vyjadrime sa veľmi jasne: súčasné útoky strany PKK sú, samozrejme, namierené na turecký štát, ale zároveň sú útokom na kurdskú stranu DTP v tureckom parlamente, ktorá hľadá politické riešenie problému. Preto je dôležité, aby tento Parlament silne odsúdil stranu PKK a jej teroristické útoky, a zároveň vyjadril podporu všetkým na strane Kurdov, ktorí sa pokúšajú dospieť k mierovému politickému riešeniu tohto problému.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriakos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predseda, stále máme na pamäti nádeje Turecka na prijatie do EÚ, a preto vyzývame Komisiu, a tým pádom aj Úniu ako takú, aby ukončila v nasledujúcich niekoľkých dňoch posudzovanie pokroku Turecka, alebo nedostatok tohto pokroku v rozličných oblastiach, ktoré je potrebné harmonizovať s európskymi zákonmi.

Vyhlásili sme, že za predpokladu, že to bude v súlade s kodanskými kritériami a nariadeniami, ktoré boli prijaté podľa rokovacieho rámca a Dodatkového protokolu, Turecko by malo byť schopné pristúpiť k EÚ. Nemyslíme si, že nejaké kompromisy prinesú výsledky, v ktoré dúfa, či už Turecko, alebo Únia. Radi by sme poukázali na to, že Turecko urobilo istý pokrok, ale opakujeme, že ak má jeho prijatie prebehnúť hladko, musí urobiť to, čo urobili predchádzajúce krajiny pri svojom vstupe: plniť záväzky svojej dohody voči EÚ ako celku. Turecko musí preto plniť svoje záväzky voči Cypru, musí otvoriť svoje prístavy a letiská lodiam a lietadlám z Cyperskej republiky a stiahnuť veto na účasť Cypru v medzinárodných organizáciách a na multilaterálnych dohodách.

Ako ľavicová skupina, a obzvlášť ako strana AKEL (Pokroková strana pracujúceho ľudu Cypru), sme presvedčení, že vyhliadky na prijatie Turecka do EÚ zabezpečia plnenie týchto záväzkov, najmä čo sa týka ukončenia okupácie Cypru tureckými vojskami.

Tiež veríme, že podporovaním Turecka na jeho ceste smerom k Európe, za predpokladu, že Turecko bude zároveň plniť svoje záväzky voči EÚ, naň môžeme vyvíjať tlak. Takto musí Turecko splniť nasledujúce záväzky: brániť a rešpektovať ľudské práva všetkých, ktorí tam žijú vrátane Kurdov a ostaných menšín, uznať genocídu Arménov, a otvoriť hranicu s Arménskom, so všetkými spoločensko-hospodárskymi dôsledkami, ktoré to so sebou prinesie.

Ak Turecko dúfa, že bude môcť pokračovať a zavŕšiť svoje prijatie, potom je zjavné, že opatrenia a stratégie, ktoré prijalo, budú musieť viesť k úplnému súladu s európskymi zákonmi a absolútnemu rešpektovaniu medzinárodného práva, ktoré koniec koncov riadi činnosť EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM.. – (EL) Vážený pán predseda, to čo sme počuli, je prekvapujúce a neprišlo to od nikoho iného ako od príslušného komisára, ktorý bol pripravený označiť za teroristov tých, ktorí vyhlasovali, že bojujú za slobodu. Rozmýšľam, či nie sme príliš ochotní opisovať Turecko ako krajinu, na ktorú útočia z každej strany. Je to krajina, ktorá má stále svoje vojská v členskom štáte EÚ a nie je to prvá ani posledná krajina, ktorá sa prispôsobuje požiadavkám EÚ.

Svoj prejav by som skončil oveľa technickejšou záležitosťou. Krátko pred udalosťami na východných hraniciach bola cena ropy v Turecku 76 USD za barel v Európe, teraz, vďaka svojim zbraniam, ku ktorým sa vždy utieka, keď potrebuje vyriešiť svoje problémy, cena ropy stúpla na viac ako 90 USD za barel.

(predseda prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážený pán predseda, počas diskusie o tomto uznesení vo výbore sa zdalo, akoby Parlament napoly zaspával. Nejasná kritika bola formulovaná ako čistá formalita, okrem toho, že sa zdá, akoby sme prijali vstup Turecka ako hotovú vec.

A predsa, Turecko dosiahlo od začiatku týchto rokovaní len sotva nejaký pokrok. Narážam napríklad na nedávnu správu od Amnesty Inetrnational o ľudských právach a zaobchádzaní s menšinami. Pozícia Turecka na Cypre sa už takmer ani nespomína. Navyše existuje opodstatnené riziko, že Turecko sa chystá spustiť rozsiahly vojenský útok na Irak. Potom by sme sa ocitli zoči-voči situácii, keď kandidátska krajina nielenže okupuje časť teritória existujúcej členskej krajiny svojimi vojskami, ale navyše sa chystá viesť akúsi miestnu vojnu v inej, susediacej krajine, v tomto prípade v Iraku.

Vážený pán predseda, väčšina obyvateľstva Európy je proti možnému prijatiu Turecka za člena EÚ. Dôvodom je fakt, že Turecko nie je európska krajina, a preto do Európskej únie nepatrí. Namiesto kompromitovania vierohodnosti Európy, by sme radšej mali uprednostniť partnerstvo s Tureckom, vo všetkej úprimnosti a jednoznačnosti, namiesto jeho plného členstva v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predseda, všimol som si, obzvlášť zo strany Komisie, tendenciu prezentovať neeurópsku krajinu, Turecko, v tom najlepšom možnom svetle. Možno to nie je prekvapujúce, ak berieme do úvahy milióny prostriedkov vo fáze pred vstupom, ktoré sa sypú, ale existujú aj nepríjemné fakty, s ktorými sa musíme vyrovnať. Najviac sa obávam zločinov v mene cti, ťažkého porušenia ľudských práv, nedostatku ochrany nemoslimských menšín, chýbajúcej náboženskej slobody a útokov proti kresťanom a propagandy.

Tento rok pokračovali smrteľné útoky na kresťanov, napríklad zavraždenie troch mužov v Malatyi, ktoré sa odohralo v apríli. Pravá sloboda vierovyznania je často skúšobným kameňom trvalého záväzku krajiny k ľudským právam. V prípade Turecka toho musí urobiť veľa vrátane právneho postavenia náboženských skupín a vlastníckych práv, ale v podstate sa musí rešpektovať právo na slobodné vyznanie a právo konvertovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Werner Langen (PPE-DE).(DE) Vážený pán prezident, ako prvé by som rád poďakoval pani Oomen-Ruijtenovej za vypracovanie tejto správy, ktorá bude predložená Komisii a mali by sme ju zobrať do úvahy ako príspevok Parlamentu do nadchádzajúcej správy o činnosti.

Turecko prekonalo domáce problémy, vláda má jasný mandát, výsledkom nedeľňajšieho referenda o ústavných zmenách, ktoré sa týka volieb predsedu bol správny výsledok a teraz neexistuje žiaden dôvod, prečo ešte viac zdržiavať reformy. Preto by som rád začal výzvou na tureckú vládu: ak myslí vstup do EÚ vážne, potom je potrebné zvýšiť intenzitu reforiem. Ako všetci vieme, minulý rok sa toho dosiahlo pomerne málo.

Po druhé, zámerom reforiem je na prvom mieste zvýhodniť turecký ľud. Nie sú ani samoúčelné, ani kúzlom zo strany Európy, ich účelom je pomenovať nedostatky, ktoré by sa nemali v demokracii nachádzať, najmä v súvislosti so slobodou názoru, slobodou vyznania, právami žien, právami menšín, volebným zákonom atď. Turecko musí zvládnuť tieto problémy a odstrániť tieto nedostatky samo od seba.

Rád by som spomenul aj ďalšiu vec, a to arménsku otázku. Ako Nemec si myslím, že môžeme od Turecka očakávať jasné uznanie jeho historickej zodpovednosti. Jeho odmietanie hovoriť o tomto probléme a odstrániť blokádu Arménska je téma, ktorej sa musíme v diskusii aj naďalej venovať. V súčasnosti, ako práve povedal pán Swoboda, existuje obava, že sa vojenský konflikt na kurdskom území prenesie do Iraku. Tu jasne preferujeme namiesto vojenského riešenia diplomatické riešenie, a to dohodu. Úplne súhlasím s postojom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente.

Napokon samotné Turecko musí určiť, či a ako si želá pokračovať po ceste smerom k Európe. Z nášho pohľadu nie je jedinou možnosťou úplné prijatie Turecka do EÚ, rokovania ostali zámerne napoly otvorené a napokon je to na samotnom Turecku, či bude pokračovať týmto proaktívnym smerom. Nie je to iba o tom, či má samotná Európa možnosť udeliť Turecku vstup do EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma (PSE).(NL) Vážený pán predseda, tiež by som rád vyjadril pochvalu spravodajkyni, pani Oomen-Ruijtenovej. Moja bezprostredná odpoveď na poznámku pána Langena je, že v mojej skupine určite hovoríme o rokovaniach s ohľadom na členstvo Európskej únie!

Uznesenie, o ktorom dnes hovoríme, má byť podporou tureckej vlády, aby, nech robí čokoľvek, pokračovala po tejto ceste. Ministerský predseda pán Erdogan dostal od tureckých voličov silný mandát, aby tak urobil. Tým sa v skutočnosti dostáva do pozície, v ktorej môže podnietiť reformy. Teraz očakávame rapídne výsledky, a preto očakávame, že Komisia príde čoskoro so správou o činnosti, ktorá sa bude týkať tohto javu.

Samozrejme by sme nemali prehliadať naliehavé problémy. Myslím, že by to bol naozaj veľmi dôležitý symbolický krok, ktorý by mal obrovský dominový efekt, ak by turecký parlament urobil niečo s článkom 301, ak by ho vyhlásili za neplatný alebo ho preformulovali. To by vytvorilo v Turecku potrebnú otvorenosť pre rozhovory vrátane rozhovorov o otázkach z minulosti a to ma privádza k arménskej otázke. Veríme, že je veľmi dôležité, aby o tomto prebehla v Turecku vnútorná diskusia, ale je hlavne na samotnom Turecku, aby to zorganizovalo a nie na Parlamente alebo na Snemovni reprezentantov v Spojených štátoch, aby otvorili túto problematiku. Je to hlavne vnútorná záležitosť, môžeme pomôcť, ale v skutočnosti nemá veľký význam, aby sme naliehali zvonku.

Bola vyhlásená nová ústava. To vytvára aj príležitosti, ako veríme, ktoré konečne pomôžu nájsť politické riešenie kurdskej otázky. Zdieľam názor tých, ktorí hovoria, že by sme mali urobiť všetko, čo sa dá, aby sme zabránili vojenskému vystupňovaniu v severnom Iraku, ale môžeme tak urobiť iba v prípade, ak sa dištancujeme od teroristických útokov strany PKK a budeme PKK žiadať, aby prestali.

Po druhé, musíme tiež podporiť Turecko v jeho dialógu s Irakom a s irackými orgánmi a takisto aj v jeho dialógu s miestnymi orgánmi v kurdskom Iraku, aby v praxi spolupracovali, a tak zastavili tieto útoky. Vítame nové diplomatické iniciatívy, ale veríme, že ide hlavne o praktickú spoluprácu v samotnom regióne, ktorá ukončí toto násilie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marco Cappato (ALDE).(IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, predsedníctvo Rady sa vyjadrilo, že to „závisí od Turecka” a mnohí kolegovia zopakovali túto myšlienku vrátane pána Langena, ktorý povedal, že „je na nich, aby sa rozhodli”. No ja osobne neverím, že je to tak. Podľa mňa musí Európa prevziať svoju zodpovednosť.

Nie je to problém iba Turecka a jeho súladu s formálnymi kritériami vstupu. Pravdou je, že za posledné mesiace Európa, vlády Európy, začínajúc francúzskym predsedníctvom, vysielali odkaz, že Turecko sa nepripojí k Európskej únii. Správa pani Oomen-Ruijtenovej začína pri tomto predpoklade a jej znenie je pravdepodobne tým najlepším, čo sa dá vytvoriť v tomto Parlamente, ale musíme mať dostatok odvahy na to, aby sme zmenili celkový kontext: aktuálna politická a vojenská kríza na hraniciach medzi Tureckom a Irakom je čiastočne zodpovednosťou Európskej únie, pokiaľ vezmeme do úvahy, že z politického hľadiska sme zabuchli Turecku dvere do tváre, aj napriek tomu, že príslušné rokovania pokračujú.

To, čo potrebujeme, je veľký krok vpred, vďaka čomu by sa Európska únia, vlády, otvorene domáhali politickej správy o jednotlivých právach obyvateľov, ktorí žijú na tureckej pôde, na demokraciu a právny poriadok, s ohľadom na pripojenie sa k Európe. To by mohlo pomôcť Turecku posunúť sa dopredu smerom k Európe a nie smerom k Strednému východu.

 
  
MPphoto
 
 

  Feleknas Uca (GUE/NGL).(DE) Vážený pán predseda, dnešné hlasovanie za uznesenie Parlamentu o Turecku je zatienené veľmi obávanými a znepokojujúcimi udalosťami.

Minulú stredu Veľké národné zhromaždenie Turecka hlasovalo zdrvujúcou väčšinou za vpád tureckých vojsk do severného Iraku. Odvtedy sme počuli znepokojujúce správy o mŕtvych a zranených na turecko-irackých hraniciach, o krvavých bitkách a bojoch, a počuli sme, že turecké vojská strieľajú na dediny v severnom Iraku. Počuli sme o útokoch na kurdské inštitúcie a orgány DTP, a o rozhnevaných nacionalistoch, ktorí sa pokúšajú lynčovať svojich kurdských spoluobčanov. A predsa, signály, ktoré boli vyslané v mene ukončenia ústavnej krízy koncom augusta boli nanajvýš sľubné. Hovorilo sa o novej civilnej ústave, ďalších reformách a intenzívnejších reformných snahách, ktoré by odpovedali na stále nevyriešené otázky. Pani Oomen-Ruijtenová a mnohí moji kolegovia chceli prihliadnuť na tieto pozitívne signály a pokrok v Turecku, potom ako reformné snahy narazili v Turecku minulý rok na mŕtvy bod.

Návrh uznesenia je vo svojom hodnotení vyvážený a spravodlivý. Vzhľadom na nedávne rozhodnutie Turecka a do očí bijúcej hrozby vojenského vpádu, ktorý porušuje územnú celistvosť Iraku, však rozmýšľam nad tým, aké ciele momentálne Turecko sleduje. Je to naozaj celé o strane PKK? Faktom je, že turecké vojská v posledných rokoch vykonávali 24-hodinové cezhraničné operácie a ani jedna z nich vlastne nemala nejaký trvajúci účinok. Prečo by to tentoraz malo byť iné? Alebo to má niečo dočinenia s rezervami ropy, ktoré sa nachádzajú v oblasti okolo Kirkuku a so zámerom Turecka odstrániť autonómny status Kurdov v severnom Iraku?

Za každých okolností je však jasné, že kurdský problém sa nebude dať vyriešiť vpádom do severného Iraku. Z môjho pohľadu je tiež jasné, že Turecko nemôže porušovať medzinárodné zákony a porušovať suverenitu Iraku pred očami Európskej únie a medzinárodného spoločenstva. Európa musí teraz prevziať zodpovednosť a aktívne sa zúčastňovať na rozvíjaní stratégie na nájdenie riešenia kurdskej otázky, keďže to je kľúčom k dosiahnutiu pravého mieru a demokracie v Turecku.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (IND/DEM).(NL) Vážený pán predseda, v nedávnom rozhovore pre holandskú tlač pán komisár Rehn jednoznačne uviedol, ktoré reformy sú v Turecku pre EÚ najurgentnejšie, a citujem: „ide o oblasť slobody prejavu a náboženstva, teda o jadro demokracie”.

Som Komisii vďačný za toto jasné vyjadrenie pozície. To ma doviedlo aj k tomu, aby som ho upozornil na dokument od Aliancie protestantských cirkví v Turecku. Dokument je datovaný k 1. septembru 2007 a opisuje vážne nebezpečenstvo a obavy tureckých protestantov z dôvodu chýbajúcej slobody vierovyznania. Pán komisár, verím, že budete hovoriť s účastníkmi rozhovorov neústupne o zraniteľnej pozícii tureckých protestantov alebo všetkých tureckých kresťanov v tureckej spoločnosti.

Liečenie symptómov naozaj nestačí, pán predseda. Média a politici vytvárajú pre nemoslimské menšiny v Turecku veľmi netolerantné a nebezpečné prostredie. Aj tu si situácia žiada okamžitú reakciu z Bruselu smerom k Ankare. Odovzdám druhý dokument o tejto záležitosti pánovi komisárovi a budem od neho dychtivo očakávať okamžitú písomnú odpoveď.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (ITS).(DE) Vážený pán predseda, pred pár dňami som bol v Turkmi okupovanej časti Cypru a nadobudol som bezprostredný dojem systematického ničenia asi 500 gréckych ortodoxných kostolov a ničenie európskeho kultúrneho dedičstva, čo nikdy nebude dobré. Podľa môjho názoru tieto rozpory s duchom Európy, tak jasne ako pokračujúci nedostatok tolerancie voči kresťanom a iným menšinám, alebo prečin pomenovaný „urážka tureckej identity“, ktorý slúži na potlačenie slobody názoru a slobody tlače, nehovorí nič o neustálom porušovaní ľudských práv, neschopnosti pomenovať problém genocídy voči Arménom a pretrvávajúcej islamanizácii.

Je úplne neprijateľné, aby kandidát na vstup stále okupoval časť členského štátu EÚ, v tomto prípade severný Cyprus, aby nepovedal nič o plánovanom vojenskom útoku na inú krajinu, čo je práve teraz prípad proti Iraku.

Brusel sa nikdy neunaví pri zdôrazňovaní, že konanie v súlade so základnými právami, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a vierovyznania, má najvyššiu prioritu pri pristúpení k EÚ. V prípade úsilia Turecka vstúpiť do EÚ to sú iba prázdne slová.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE).(EL) Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby začal gratuláciou pani Oomen-Ruijtenovej k tejto správe.

A teraz, aktuálny problém: čo sa stane, pán predseda, ak Turecko, kandidátska krajina, odignoruje napomenutie EÚ a napadne severný Irak? Aké sú úmysly Turecka? Je to snáď spôsobiť ďalšiu cyperskú krízu alebo okupovať teritórium v časti Iraku, ktorá hovorí jazykom Kurdov, ďalšie komplikovanie snáh mnohých krajín vrátane európskych stabilizovať Irak? Ako môžeme dovoliť, aby členské štáty alebo kandidátske krajiny mohli pôsobiť ako destabilizačné faktory v oblasti, v ktorej európski vojaci strácajú svoje životy v snahe zachovať stabilitu?

Chcem vám pripomenúť, že turecké vojská okupujú 40 % Cypru. To nezabránilo tejto krajine, aby začali prístupové rozhovory. Smiem vám pripomenúť, že Turecko stále neplní požiadavku EÚ na rozšírenie Ankarského protokolu. Rozmýšľam, čo o tom povie správa Európskej komisie, ktorá sa očakáva 6. novembra. Ak to bude správa o tolerancii, potom prečo by sme neboli tolerantní aj v mnohých iných otázkach zásad a hodnôt, ktoré sú v srdci EÚ?

Vo finálnej analýze je nasledujúca kľúčová otázka: hovoríme o šírení hodnôt EÚ alebo znižovaní sféry ich vplyvu?

 
  
MPphoto
 
 

  Béatrice Patrie (PSE).(FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prvom rade by som rada poďakovala pani Oomen-Ruijtenovej za konštruktívny odkaz, ktorý sa chystáme poslať Rade a Komisii, ale aj tureckej vláde a parlamentu.

Ľutujem však, že sa náš Parlament nevyjadril jasnejšie o tejto otázke, ktorá je nepochybne chúlostivá, ale vôbec nie menej dôležitá: hovorím o arménskej genocíde. Od roku 1987 použil tento Parlament slovo genocída pri pomenovaní masakry 1,2 milióna Arménov v rokoch 1915 až 1917, čo sú dve tretiny arménskej populácie, ktorá v tom čase žila pod nadvládou Osmanskej ríše. Americký Senát a Snemovňa reprezentantov práve povedali to isté a mrzí ma, že tento Parlament za Američanmi v tejto otázke zaostáva.

Ako nedávno zdôraznila v správe pre tlač Medzinárodná federácia pre ľudské práva, mnoho tureckých občanov je obvinených z urážky tureckej identity na základe článku 301 trestného zákonníka. Aby sme mohli vyriešiť toto historické obdobie verejne, verím, že je potrebné zrušiť tento článok čo najskôr. V žiadnom prípade nezvýhodňujeme našich tureckých priateľov tým, že žiadame, aby zabudli na svoju minulosť. Povinnosť pamätať si je zároveň aj povinnosťou voči potomkom ľudí, ktorí prežili genocídu a voči samotnému medzinárodnému spoločenstvu. Preto vyzývam Parlament, aby podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý uzná genocídu Arménov a tých, ktorí zdôrazňujú potrebu úplného rešpektovania náboženských slobôd a práv menšín.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predseda, Turecko je dôležitou krajinou z politických, hospodárskych, vojenských a kultúrnych dôvodov, a preto je pre EÚ dôležité. Potom ako si to EÚ uvedomila, rozhodla sa začať s prístupovými rokovaniami. Cesta smerom k prijatiu nebola veľmi hladká, ale pomohla v Turecku začať tak veľmi potrebný demokratický reformný program.

Tieto reformy víta tak EÚ, ako ak obyvatelia Turecka. Reformy musia pokračovať aj naďalej, a z tohto dôvodu, prinajmenšom, musí byť naša podpora Turecka pri jeho vstupe silná. Nikto sa nesnaží ignorovať skutočnosť, že problémy tu sú. Moja krajina, Cyprus, je v strede tohto problému, ale ja, ako väčšina ľudí v tomto Parlamente, si uvedomujem, že tieto problémy nevyrieši konflikt, ale mierové rokovania.

A je oveľa lepšie diskutovať a riešiť problémy s európskejším Tureckom, a preto plne podporujem prijatie Turecka do EÚ. Takže podporujem kompromis, ktorý sme dosiahli prostredníctvom rozumného zaobchádzania, ktoré si dovolila pani Oomen-Ruijtenová, vďaka čestnej a plodnej spolupráci kolegov, ktorí mali o to záujem, ktorí možno mali odlišné názory na špecifické otázky, ale ktorí sa všetci zhodli na zásade, že EÚ môže dosiahnuť viac konštruktívnou spoluprácou s tureckými obyvateľmi ako deštruktívnym správaním sa k nim.

Turecko prechádza práve teraz veľmi zložitým obdobím, a metóda viac cukru ako biča je momentálne zo strany EÚ najvhodnejší spôsob ako postupovať. Nech je naša nesmierna podpora tejto správy dôkazom pre tureckých ľudí, že ich v EÚ chceme, a nech je podporou väčších a rýchlejších reforiem v Turecku a zvýšenia pomoci pri riešení dlhodobého cyperského problému.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Borghezio (UEN).(IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, mnohí z nás sa odvolávajú na geopolitické dôvody pri odporovaní Turecku pri jeho vstupe do Európy. Teraz nám fakty dokazujú, že sme mali pravdu, pokiaľ vezmeme do úvahy, že Ankara vpadla ako slon do jemnej rovnováhy Iraku, kde naše vojská každý deň riskujú svoje životy a bojujú za slobodu obyvateľov.

Verím, že o tom potrebujeme popremýšľať, pretože, milí spoluposlanci, vaše drahé demokratické Turecko, ten raj ľudských práv na zemi, klope na dvere Európy práve v tej chvíli, keď sa na fronte Iraku spúšťa hrozivý, nepredvídateľný a tragický scenár vojny.

Keď sa vrátite do Bruselu, urobte to, čo som zamýšľal urobiť ja: choďte do arménskej reštaurácie. Nepatria Arméni medzi vašich priateľov mimo EÚ? A predsa ich budovy zničili chuligáni, tureckí kriminálnici, ktorí spálili reštauráciu v hlavnom meste Európy len preto, že je arménska. Taká je demokratická povaha tureckých nacionalistov! Prečo by sme ich teda mali privítať, keď stále nechcú uznať genocídu Arménov? Pozývam vás, aby ste hlasovali za môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten (IND/DEM). - Vážený pán predseda, uznesenie zdôrazňuje, že Turecko musí konať plne súlade s kodanskými kritériami, ktoré budú predstavovať základ jeho prijatia do EÚ. V správe sa zároveň turecká vláda vyzýva, aby uviedla svoj prístup k slobode vierovyznania do súladu s týmito zásadami, ako to formuloval Európsky súdny dvor.

Od čias Kemala Atatürka si Turecko udržalo svetský štát, napriek sile fundamentalistického a doslovného islamu. Rozmýšľam, či si Turci uvedomujú, že vstupom do EÚ zásadne podrývajú svoju schopnosť odolať militantnému islamu. Ak sa Turecko pripojí k EÚ, ich islamisti použijú právne predpisy v oblasti ľudských práv ako kryt, spoza ktorého budú v Turecku a v Európe presadzovať džihád.

Briti si začínajú uvedomovať, že ak sa Turecko pripojí k EÚ, ďalších 70 miliónov ľudí nadobudne právo prísť do Británie. Prijatie Turecka bude pohromou pre Turkov a bude pohromou pre Britániu.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (ITS).(NL) Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave o návrhu uznesenia pána Florenza sme si včera správne všimli, že veľká väčšina obyvateľstva podporuje prísne kroky, ako zákaz fajčenia na pracovisku, v baroch a v reštauráciách.

Dúfal som, že toto uznesenie tiež vezme do úvahy názor prevažnej väčšiny populácie, a to, že Turecko nemôže vstúpiť do Európskej únie. Zdá sa však, že som si márne robil ilúzie. Pokiaľ ide o rozhodujúce záležitosti, ako je ústava alebo vstup Turecka do Európskej únie, názor ľudí sa už zrazu nepočíta.

Turecko, priateľský národ, nie je európska krajina. Bodka, amen, koniec. To by mal byť koniec diskusie. Ale Parlament nielenže neakceptuje svoju zodpovednosť, viackrát bol slepý voči konkrétnym nedávnym udalostiam, ktoré jasné ukázali, že Turecko nepatrí do Európskej únie, a že rozhodnutie začať prístupové rokovania bola chyba.

Prečo toto uznesenie nespomína odpor strany AKP voči ústavným nariadeniam, podľa ktorých by obrátenie na inú vieru už viac nebolo podľa zákona trestné? Prečo sú ľudia takí nechápaví, pokiaľ ide o otázku Arménska alebo Cypru? Toto je ďalší príklad európskej vecnej politiky, z ktorej nás môžete vynechať.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE). - Vážený pán predseda, podľa londýnskych novín The Times bolo nedávne kongresové uznesenie v USA o arménskej genocíde až desivo aktuálne. Takže, kedy je vhodný čas hovoriť o genocíde?

Arménska loby je v tomto Parlamente taká hlučná práve pre zdanlivé sprisahanie mlčania, ktoré obklopovalo otázku genocídy takmer celé storočie. Vrah turecko-arménskeho novinára Hranta Dinka mal podnietiť obdobie národnej reflexie, ale to sa, bohužiaľ, nestalo.

Napriek tomu je zmierenie medzi Tureckom a Arménskom vrátane opätovného otvorenia zatvorených hraníc dôležitým prvkom tureckých snáh o vstup do EÚ. Ale z môjho pohľadu žiadna pravá demokracia nemôže popierať svoju minulosť, dokonca ani jej najhlbšie a najtemnejšie tajomstvá.

Práve také dôležité je aj urovnanie konfliktu na Cypre, ktorý sa aj naďalej nachádza v slepej uličke, čo spôsobuje prítomnosť okupujúcich vojsk v členskom štáte EÚ, ako aj nedodržiavanie Ankarského protokolu.

Náboženské práva menšín, napríklad kresťanov, tiež spôsobujú obavy. Napríklad grécky ortodoxný seminár v Halki je od roku 1971 zatvorený, asýrski kresťania, ktorí utiekli do Nemecka a Švédska počas vojny s PKK boli pozbavení svojho tureckého občianstva, čím im zabránili žiadať späť ich domovy, o ktoré prišli počas konfliktu. A Turecko nepovažuje alevitov za rozdielny od väčšiny sunitských moslimov, a preto neuznáva ich odlišné náboženské potreby.

Článok 301 trestného zákonníka o urážke tureckosti mal za následok veľa odsúdení a v marci, z môjho pohľadu dosť bizarne, súd v Istanbule vydal rozkaz na zákaz prístupu na webovú stránku YouTube, na ktorej sa nachádzalo obžalovanie zo sexuálnej orientácie zakladateľa moderného Turecka, Kemala Atatürka.

Ak chcem hovoriť výhradné sám za seba a nie v menej svojej politickej strany alebo skupiny: je jasné, že toho musíme ešte veľa urobiť.

 
  
  

PREDSEDÁ: pán MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Eleni Koppa (PSE).(EL) Vážený pán predsedajúci, dnešná diskusia nám poskytla príležitosť vyjadriť našu spokojnosť s výsledkami volieb v Turecku a privítať želanie tureckých ľudí pokračovať v začatých reformách.

Prípadné prijatie Turecka do EÚ, ktoré ostáva aj naďalej objektívne, otvorilo cestu reformným snahám. Nanešťastie dosiahli tieto snahy ustálený stav a spomalili sa. Nová vláda sa so svojím čerstvým, silným mandátom potrebuje pohnúť veľmi rýchlo, aby plne realizovala všetky nariadenia dohody o pridružení a jej dodatkového protokolu.

Reformný proces je predovšetkým o demokratizácii, základných ľudských právach a náboženských slobodách. V súlade s tým je nevyhnutné zrušiť článok 301 trestného zákonníka a jasne odpovedať na požiadavky Ekumenického patriarchátu. Nanešťastie postoj tureckej vlády voči tejto otázke doteraz umožňoval extrémistické konanie. Musíme tiež spomenúť nevysvetliteľné trvanie tureckých orgánov na tom, aby ostala teologická škola v Halki zatvorená.

Ďalšia záležitosť, ktorej sa obávame, je napätá situácia v juhovýchodnom Turecku. Verím, že kultúra násilného riešenia konfliktov by už nemala prevládať, pretože bude znamenať nestabilitu v širšej oblasti. Je zodpovednosťou súčasného parlamentu, aby konal s cieľom dosiahnuť mierové riešenie konfliktu kurdskej otázky, čo vopred predpokladá rozhovory medzi oboma stranami. Medzinárodné spoločenstvo musí v tejto potenciálnej kríze hrať úlohu mierového dozorcu.

Na záver, vážený pán podpredseda, by som rada povedala, že očakávame, že bude Turecko rešpektovať všetky svoje povinnosti tak, aby mohlo stabilne pokračovať smerom k budúcej európskej integrácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Giorgos Dimitrakopoulos (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej vynikajúcej práci.

Pán predsedajúci, ľudový mandát, ktorý bol udelený Erdoganovej vláde a obzvlášť pánovi Erdoganovi, umožňuje pokračovanie v reformách, ktoré boli v pohybe odo dňa jasnejšej vyhliadky Turecka na miesto v Európe. Zároveň mandát inšpiruje novú túžbu po spravodlivom a trvajúcom riešení cyperskej otázky, s čím je spojená prvá požiadavka, a to stiahnutie tureckých vojsk z Cypru.

Existuje nová túžba po skutočných susedských vzťahoch, a to najmä s Gréckom.

Vďaka mandátu sa ľudské práva rešpektujú na základe nových zákonov, ako je zákon o cirkevných nadáciách a zákony ochraňujúce práva a slobody. História sa zmieruje s minulosťou a dochádza k uznaniu genocídy Arménov, pontských Grékov a Asýrčanov.

Vďaka mandátu vidíme otázku Kurdov v novom svetle. Potenciálna invázia do severného Iraku je otázka, ktorá by mala predstavovať pre EÚ veľkú obavu. Takýto krok nesmieme dovoliť, pretože potreba poraziť terorizmus, na ktorej sme sa všetci dohodli, by nemala byť nikdy použitá ako výhovorka pre vytvorenie nezvrátiteľnej skutočnosti okupovaného územia v severnom Iraku, ako sa to stalo na Cypre.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (PSE). - Vážený pán predsedajúci, nie som si istý, či sme počas dnešnej rannej rozpravy niečím prispeli k otázke pristúpenia Turecka, okrem toho, že malá skupina silných oponentov prijatia Turecka do EÚ dostala príležitosť zopakovať svoje argumenty v tomto Parlamente. Samozrejme, že by sme mali naliehať na Turecko, aby zabránilo, a aby konalo primerane v reakcii na teroristické hrozby zo severného Iraku, ale všimol som si, že dnes ráno predniesli kritiku presne tí istí ľudia, ktorí boli v iných diskusiách proti tomu, aby sa Európska únia podieľala na rekonštrukcii Iraku.

Vítam strategické partnerstvo medzi Spojeným kráľovstvom a Tureckom, ktoré vyhlásili ministerský predseda pán Brown a pán Erdogan včera v Londýne, vrátane pozitívnej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu. Vyzývam ostatné členské štáty, aby konali rovnako.

Vítam najmladšiu zvolenú tureckú poslankyňu Aylu Akat, ktorá bola minulý týždeň v Bruseli ako jedna z mnohých kurdských poslancov, ktorí sa vrátili do tureckého Parlamentu po 14 rokoch, ktorí nám dávajú nádej, že problém kurdských politických a kultúrnych práv sa bude môcť vyriešiť prostredníctvom demokracie a nie prostredníctvom násilia.

 
  
MPphoto
 
 

  Josef Zieleniec (PPE-DE).(CS) Pani Ria Oomen-Ruijtenová vykonala kus skvelej práce, keď v materiáli, ktorý tak štiepi náš Parlament, našla cestu ku kompromisnému zneniu.

Som však presvedčený, že do budúcnosti by sme mali upustiť od schvaľovania uznesení a správ, v ktorých hľadáme kompromis za cenu nevyjadrenia sa ku kľúčovým, sporným problémom. Snahou o jednotu vysielame do Turecka signály, ktoré dostatočne neodrážajú rozdielnosť názorov, ktoré panujú vo vzťahu k členstvu Turecka ako v tomto Parlamente, tak medzi európskou verejnosťou.

Netajím sa tým, že už začatie prístupových rozhovorov s Tureckom považujem za zásadnú chybu. Zároveň som si vedomý a rešpektujem to, že nie všetci v tomto Parlamente zdieľajú tento názor.

V tejto, pre ďalšiu budúcnosť európskej integrácie, kľúčovej otázke je aj európska verejnosť silne rozdelená a polarizovaná. Je našou povinnosťou reflektovať túto polaritu. Preto by som privítal, aby sme do budúcnosti dali v našich uzneseniach a správach Turecku jasne najavo, ako je Parlament rozdelený v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú prípadného členstva Turecka v Európskej únii. Zatiaľ čo je kompromis vítaný v mnohých iných oblastiach, o ktorých sa hovorilo v Parlamente, členstvo Turecka a naše vzťahy s ním medzi tieto oblasti nepatria.

Zmeňme teda prístup. Nevytvárajme správy a uznesenia pokúšajúce sa vyvolať zdanie zhody a jednoty. Namiesto toho dajme podporou či zamietnutím jasne formulovaných pozícií najavo, že sme vo veci členstva Turecka rozdelení.

Je to otázka našej zodpovednosti ako voči občanom EÚ, tak Turecka, ktorí si nezaslúžia, aby sme vedome schovávali pravdu. Som si istý, že turecký národ oveľa radšej privíta správy o nejednotnosti ako utajovanie skutočného stavu, ktorý Európa ako aj náš Parlament dlhodobo demonštrujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Vural Öger (PSE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vďaka uzneseniu pani Oomen-Ruijtenovej o Turecku vysiela Európsky parlament pozitívny signál a tým vstúpil do novej fázy konštruktívneho dialógu o svojich vzťahoch s Tureckom. Turecko sa momentálne zapojilo do významných rozhovorov o interných reformách.

V Turecku je teraz pri moci parlament, ktorý má ľudový mandát a môže sa tak pustiť do práce. Je to šanca vložiť do prijímacieho procesu čerstvý vietor, a to v niekoľkých kľúčových otázkach. Dovolávanie sa toho, aby boli splnené ďalšie požiadavky, ktoré nie sú súčasťou prístupových rozhovorov, je kontraproduktívne. V Turecku je teraz najvyššou prioritou formovanie novej ústavy. Už teraz je zjavný jej návrh.

Turecká strana teraz uvažuje nad požiadavkou zmeniť článok 301 tureckého trestného zákonníka. Turecko teraz potrebuje ďalšie pozitívne signály od EÚ. Musíme podporiť Turecko, aby pokračovalo v tomto reformnom procese s obrovským nadšením.

Správa o činnosti Komisie sa očakáva 7. novembra a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa v tejto správe odzrkadlili aktuálne pozitívne vývojové trendy v Turecku.

 
  
MPphoto
 
 

  Yiannakis Matsis (PPE-DE).(EL) Vážený pán predsedajúci, Turecko je kandidátom na vstup do zjednotenej Európy. Má svoje práva a povinnosti. Spravodajkyňa odovzdala vyváženú predbežnú správu. To ponúka Turecku ďalšiu šancu pokračovať v reformách a plniť svoje povinnosti, najmä pokiaľ ide o hospodárske zmeny, rešpektovanie kodanských kritérií, ľudských, náboženských práv a práv menšín.

Chceme, aby sa Turecko zmenilo, pretože samotné Turecko volá po zmene a pretože si to vyžadujú dnešné časy. Zmena v Turecku znamená plniť jeho povinnosti voči Cypru uznaním Cyperskej republiky a ukončiť okupáciu Cypru. V správe sa presne uvádza, že stiahnutie tureckej armády pomôže dosiahnuť riešenie, a že turecká armáda môže byť nahradená malou európskou armádou pod velením Bezpečnostnej rady. Takto musí Turecko splniť nasledujúce záväzky: ukončiť kolonizáciu a zmeniť demografický charakter Cypru, repatriovať osadníkov, ktorí tvoria veľkú väčšinu v okupovaných oblastiach a sú časovanou bombou, ktorá čaká na podkopanie akéhokoľvek riešenia, ukončiť kolaudáciu majetkov gréckych Cyperčanov na okupovanom Cypre, a zastaviť ničenie kultúrneho dedičstva. Prvý krok je, že Turecko musí rešpektovať rozhodnutia OSN a vrátiť mesto Famagusta jeho právoplatným obyvateľom.

Ankara považuje tureckých Cyperčanov za izolovaný národ, ktorý vďačí za svoju prítomnosť 45 000 tureckých vojakov, ktorí držia gréckych Cyperčanov mimo ich domovov a majetkov. Turecko má v rukách kľúč k svojmu vstupu do Európy, ako aj k vyriešeniu cyperskej otázky. Turecká politika, ktorá rozdeľuje Cyprus na dva štáty, nie je riešením. Žijeme v dobe zjednotenia, nie rozdelenia. Hovoríme áno európskemu Turecku a áno európskemu riešeniu, ktoré majú iba málo spoločné s deliacimi líniami a zónami a mali by byť založené na zásadách zjednotenej Európy, ako správne zdôrazňuje spravodajkyňa. Tým sa vytvorí realizovateľný modelový štát celej Európy, kde Gréci a tureckí Cyperčania, kresťania a moslimovia, môžu žiť v mieri a produktívne, na základe vzájomného rešpektovania zásad a hodnôt zjednotenej Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Carnero González (PSE).(ES) Vážený pán predsedajúci, ako viete, rozšírenie Európskej únie, aby sa k nej mohla pripojiť ďalšia krajina je vždy dialektický proces, v ktorom musia byť jasne stanovené snahy kandidátskej krajiny, ale tiež musia byť jasné snahy samotnej Únie.

Podľa môjho názoru, keď má Európska únia novú reformnú zmluvu, ktorá jej umožní byť demokratickejšou a efektívnejšou, umožní jej tiež dostať sa do lepšej pozície, aby mohla pokračovať vo svojom rozširovaní.

To je aj prípad po uzavretí Lisabonskej zmluvy. Turecko výrazne napreduje. Všetci stojíme za ankarskou vládou, za tureckými ľuďmi v boji proti terorizmu. A predsa, aby sme zabezpečili pokračovanie spomínaného pokroku, musíme vyžadovať sebaovládanie, striedmosť a súlad s medzinárodným právom. Rozsiahla vojenská operácia v severnom Iraku by iba priliala olej do ohňa a mohla by spôsobiť v Turecku vážne problémy.

Nakoniec chcem zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej uzneseniu, hoci v ňom jedna téma chýba: prečo stále zabúdame, že Turecko nie je iba kandidátskou krajinou, ale aj podstatným euro-stredomorským partnerom v Barcelonskom procese? Tento bod v správe chýba. Turecko je v tomto procese dôležité práve tak, ako sme my sme dôležití pre Turecko v euro-stredomorskom procese.

 
  
MPphoto
 
 

  Emine Bozkurt (PSE). (NL) Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala pani Oomen-Ruijtenovej za jej vyvážené uznesenie. Pred desiatimi dňami som bola v Turecku a počas svojej návštevy som sa rozprávala s členmi novej tureckej vlády a nového parlamentu. Zdôraznila som potrebu pokračovať v reformách, so zvláštnym dôrazom na slobodu prejavu.

Minister spravodlivosti a ostatní členovia kabinetu ma uistili, že článok 301 bude pozmenený. Nová vláda mi tiež prisľúbila reformy na ceste smerom k členstvu v EÚ. Uznesenie hovorí o tomto členstve ako o konečnom cieli. Toto uznesenie preto priamo prispeje k reformám v Turecku vrátane reforiem v oblasti práva žien, práva odborov a sociálnych právnych predpisov.

Aby sa však reformy uskutočnili, je potrebný pokoj, a práve teraz sú v Turecku na prvom mieste strach a hnev. Strach z útokov zo strany PKK, hnev, ktorý by sa mohol stupňovať. Aby sme tomu mohli zabrániť, Turecko a EÚ musia spojiť svoje sily, aby dokázali použiť diplomatické a politické prostriedky na zabránenie a potrestanie terorizmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto živá diskusia je pre predsedníctvo veľmi užitočná. Jasne demonštruje, ak boli nejaké pochybnosti, ako veľmi sa názory mnohých členov líšia, pokiaľ ide o prijatie Turecka do Európskej únie. Bez ohľadu na množstvo názorov, ktoré môžu na túto záležitosť existovať, však cítim, že táto diskusia jasne ukázala, že Turecko je už teraz nevyhnutným strategickým partnerom, pokiaľ ide o politické, hospodárske a bezpečnostné záležitosti.

Tiež cítim, že z tejto diskusie jasne vyplýva, že vyhliadka na vstup Turecka do Európskej únie bola hnacou silou základných politických a sociálnych reforiem v Turecku. Očividne niektorí ľudia ľutujú, že tieto reformy neboli také rýchle alebo také rozsiahle ako by sme dúfali, ale fakt je, že obyvatelia a vláda Turecka postupne napredujú na ceste, ktorú sme stanovili my, smerom k čoraz demokratickejšej a pluralistickejšej spoločnosti, v ktorej sa ešte viac rešpektuje právny poriadok.

Kodanské kritéria ako príručka alebo referenčný rámec pre celý tento rokovací proces sú mimoriadne jasné Turecku, ako aj ostatným kandidátskom krajinám: iba krajiny, ktoré jasne rešpektujú naše hospodárske zásady, a čo je ešte viac dôležitejšie, naše politické zásady, sa môžu stať členmi Európskej únie. Ak Turecko koná plne v súlade s týmito kritériami, potom je zjavné, že sa môže stať členom Európskej únie. To je nanajvýš jasné, a preto to nesmie, alebo by prinajmenšom nemalo, vzbudzovať žiadne pochybnosti.

Pokiaľ ide o teroristické útoky strany PKK na hraniciach medzi Irakom a Tureckom, zameral by som vašu pozornosť na vyhlásenie predsedníctva z 22. októbra, ktoré sa týkalo tejto otázky. V tomto vyhlásení predsedníctvo úplne odsúdilo teroristické násilie, ktoré spáchala strana PKK a vyjadrilo našu aktívnu solidaritu s rodinami obetí. Tiež sme si všimli, že pre medzinárodné spoločenstvo je nevyhnutné podporiť snahy Turecka v boji proti terorizmu, a zároveň rešpektovať právny poriadok, zachovávať medzinárodný mier a stabilitu a regionálnu stabilitu a prirodzene žiadať Turecko, aby sa zdržalo neprimeranej vojenskej reakcie. Takisto vyzývame tureckú a irackú vládu, aby spolupracovali pri riešení tohto problému, a najmä aby zabránili používaniu irackého územia na teroristické útoky proti Turecku.

 
  
MPphoto
 
 

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, ctení členovia, chcel by som vám poďakovať za túto zmysluplnú a aktuálnu diskusiu, krátko pred tým, ako vydáme našu správu o pokroku Turecka 6. novembra, čo je o dva týždne. Naším cieľom v Komisii je predložiť objektívnu a spravodlivú správu, takú ako predstavila pani Oomen-Ruijtenová.

Dnešnou diskusiou a vaším následným uznesením vysiela tento Parlament Turecku jasný odkaz. Po prvé, myslím, že všetci súhlasíme s tým, že teraz je čas pripraviť reformné snahy v krajine, pre dobro tureckých občanov, áno, ale zároveň je čas aj na skutočný pokrok v otázke prístupových rokovaní EÚ. Najmä ak kladieme silný dôraz na reformy bez zbytočného odkladania, pokiaľ ide o slobodu prejavu, neslávneho článku 301 a ostatných obdobných článkov, ako aj náboženské slobody. Podobne potrebujeme vidieť pokrok v otázke práv žien, práv odborov, ako aj kultúrnych a náboženských práv a medzinárodných záväzkov voči Turecku.

Odsudzujeme teroristické útoky a rozumieme potrebe Turecka chrániť svojich občanov, ale zároveň žiadame od Turecka, aby hľadalo politické riešenie v spolupráci s irackými regionálnymi úradmi a medzinárodným spoločenstvom a potrebe prejaviť zmysel pre primeranosť vo svojej reakcii na terorizmus PKK.

Pokiaľ ide o arménsku otázku, Komisia podporuje výzvu Parlamentu, čo vyjadruje aj váš návrh uznesenia, zabezpečiť proces zmierenia medzi Tureckom a Arménskom. To je najlepší a najúčinnejší spôsob, ktorý by včas viedol ku skutočným výsledkom tohto zmierenia a spravodlivosti.

Tiež berieme do úvahy, že všetky záležitosti v Turecku vrátane arménskej otázky by sa mali prediskutovať verejne a v mieri v tureckej spoločnosti, v mene slobody vyjadrovania. Preto je aj reforma článku 301 nevyhnutná na vážnu a účinnú diskusiu o arménskej otázke, ktorá by mohla viesť ku skutočnému zmiereniu.

Aktuálne obmedzenia slobody prejavu majú chladivý efekt a ešte viac prispievajú k vytváraniu atmosféry intolerancie a nenávisti, ako sa bohužiaľ ukázalo v prípade zavraždenia Hranta Dinka začiatkom tohto roka.

Na záver musíme pripomenúť jednu vec. Stanovil som, tak ako aj vy, požiadavky pre Turecko, pokiaľ ide o reformný proces a urobil som správne. Zároveň potrebujeme pripomenúť, že rovnica funguje, iba ak obe strany robia to, čo musia. To znamená, keď sme neústupčiví, musíme byť aj spravodliví. Dodržali sme svoje slovo a splnili sme vyhliadky na vstup Turecka, ako to bolo uvedené v rokovacom mandáte.

(potlesk)

Inak môžeme kričať koľko len chceme, ale bude to len ako kričať do lesa. Nepríde žiadna odpoveď, iba dlhé ticho.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Boli predložené dva návrhy uznesenia(1) na ukončenie tejto rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE), písomne. Turecko musí ešte prejsť dlhú cestu, kým splní podmienky členstva v EÚ. Napriek značnému pokroku v posledných rokoch, stále existujú nevybavené otázky týkajúce sa slobody prejavu (najmä článok 301 trestného zákonníka), ľudských práv a Arménska.

Odmietam však argumenty tých, ktorí hovoria, že Turecko by sa nikdy nemalo pripojiť k EÚ, na základe toho, že to nie je európska krajina. Prijali sme Turecko ako právoplatného člena Rady Európy na viac ako pol storočia. Začali sme prístupové rozhovory, a tým sme v zásade uznali jeho vhodnosť pripojiť sa k EÚ. Tvrdenia, že Turecko nie je európske v skutočnosti znamenajú, že nie je kresťanské. Ale prečo by práve to malo byť kritériom? Mottom Európskej únie je „jednotnosť v rozmanitosti” – nesnažíme sa normalizovať kultúry, ale hľadať spôsoby ako spolupracovať a zároveň si zachovať naše odlišné jazyky, náboženstvá atď. Prijatie svetského štátu, ktorého populácia je vo veľkej miere islamská, túto zásadu ešte zvýši.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 16. októbra 2008Právne oznámenie