Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2126(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0325/2007

Predkladané texty :

A6-0325/2007

Rozpravy :

PV 24/10/2007 - 12
CRE 24/10/2007 - 12

Hlasovanie :

PV 25/10/2007 - 7.11
CRE 25/10/2007 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0482

Rozpravy
Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Vzťahy medzi EÚ a Srbskom (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0325/2007) pána Kacina, v mene Výboru pre zahraničné veci, o vzťahoch medzi EÚ a Srbskom, s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o vzťahoch medzi Európskou úniou a Srbskom [2007/2126(INI)].

 
  
MPphoto
 
 

  Jelko Kacin (ALDE), spravodajca. – (SL) Dnes hovorím ako spravodajca, ale zároveň ako liberálny demokrat, ako Slovinec, ako bývalý Juhoslovan a ako Európan. Práve pred 15 rokmi bola krajina, v ktorej som sa narodil, rozdrobená v mnohých krvavých vojnách, ktoré trvali takmer celé desaťročie.

V súčasnosti mnoho krajín tohto regiónu vrátane Srbska, stále čelí ničivým následkom konfliktu. Pre tieto krehké a mladé demokracie je členstvo v Európskej únii silnou motiváciou pre ďalšiu demokratizáciu. Európska únia, ku ktorej sa tieto krajiny želajú čím skôr pripojiť, je založená na spoločných hodnotách a normách, z ktorých jednou z najdôležitejších je právny štát.

V prípade Balkánskych krajín však otázkou nie je len reforma právneho systému, ale takisto úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu.

Srbsku sa zatiaľ nepodarilo prijať svoju domácu a medzinárodnú povinnosť a zatknúť štyroch zvyšných utečencov obvinených z vojnových zločinov vrátane Mladića a Karadžića, ktorí sú obvinení z vyvraždenia takmer 8 000 civilistov v Srebrenici. Akákoľvek osoba, ktorá zabije jedinú ľudskú bytosť, pácha trestný čin, ale tí, ktorí spáchajú genocídu, predstavujú veľmi zložitý medzinárodný a politický problém.

Pred prípravou tejto správy som navštívil Srebrenicu. Verím v srbskú sebaúctu. Preto trvám na tom, aby ju srbský štát preukázal tým, že bude spolupracovať s ICTY. V máji prevzala úrad nová proeurópska vláda, ktorej jedným z hlavných cieľov sa stala spolupráca s ICTY. Toto je vývoj, ktorý srdečne vítam. Takisto vítam skutočnosť, že vláda zažalovala, zatkla a vydala dvoch zo šiestich najhľadanejších utečencov, Tolimira a Djordjevica.

Tieto zatknutia poukazujú na to, že Srbsko je schopné vyhľadať a zatknúť zvyšných vojnových utečencov. Ako uviedla vedúca prokurátorka Del Ponteová, hlavnou prekážkou nie je schopnosť, ale skôr prevedenie schopnosti do konkrétnych výsledkov. Z tohto dôvodu si EÚ nemôže dovoliť vzdať sa svojej podmienečnosti v tejto rozhodujúcej chvíli.

Keďže napätie okolo budúceho postavenia Kosova sa stupňuje, bolo by nesprávne sa domnievať, že ustúpenie od podmienečnosti EÚ a otočenie sa späť s cieľom vykonať ústupky Belehradu, by poslúžilo buď EÚ alebo Srbsku z dlhodobého hľadiska. Prižmúrenie očí vojnových zločincom by možno vyhovovalo modernej vecnej politike, ale neprispeje k dlhodobému mieru alebo regionálnej stabilite.

Často sa opakuje, že Srbsko je kľúčom k stabilite v regióne, ale politici v Belehrade nesprávne predpokladajú, že to bude znamenať zvýhodnené zaobchádzanie pre Srbsko. Srbsko by urobilo dobre, keby využilo svoje početné talenty a potenciál a svojim susedom v regióne bolo príkladom, radšej ako ich nechalo trápiť sa z dôvodu srbskej vzdorovitosti.

Je pravda, že EÚ nebude kompletná, pokiaľ Balkán nebude tvoriť súčasť Únie, ale nemôže to byť za každú cenu a určite nie za cenu porušovania medzinárodného práva a ignorovania základných európskych hodnôt.

Občania Srbska majú nárok poznať pravdu o nedávnych vojnových politikách, ktoré boli vykonávané v ich mene. Z tohto dôvodu podporujem nedávnu iniciatívu špeciálneho prokurátora odhaliť politické motívy, ktoré sa skrývali za vraždou premiéra Djindjića. Z tohto dôvodu ma tiež sklamala miernosť trestov, ktoré vyniesol srbský súd pre vojnové zločiny štyrom členom Škorpiónov za popravu šiestich moslimov zo Srebrenice.

Srbsko má obrovský hospodársky a kultúrny potenciál a široký okruh talentovaných jednotlivcov vo všetkých oblastiach života. Ukázalo sa, že nová vláda má množstvo dynamických a ambicióznych ministrov. Je nesporné, že Srbsko má administratívnu a inštitucionálnu kapacitu, aby sa mohlo profesionálne zaoberať ďalšími rokovaniami o členstve v EÚ.

Za posledné mesiace nastal pokrok v mnohých oblastiach, napríklad pokiaľ ide o závery technických rozhovorov o rokovaniach o dohode o stabilizácii a pridružení, ratifikáciu Kjótskeho protokolu, Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA) a voľbu ombudsmana, guvernéra banky Srbska, komisára pre verejné informácie a členov Rady štátnej audítorskej inštitúcie.

Bohužiaľ, nastal iba malý skutočný pokrok v súvislosti s vymenovaním sudcov na ústavný súd. Navyše pokračuje verejné ponižovanie činiteľov občianskej spoločnosti, ktorí kritizujú vládu, alebo sa snažia pritiahnuť pozornosť na citlivé otázky, ako sú vojnové zločiny. V tejto súvislosti odsudzujem nedávne udalosti v Novom Sade, kde organizácia neonacistov zaútočila na mierové zhromaždenie jednotlivcov, ktorí sa zišli na antifašistickej demonštrácii. Je nevyhnutné, aby príslušné orgány našli páchateľov a dôkladne vyšetrili trestný čin.

Zároveň pripúšťam, že prísny vízový režim EÚ, ktorý bráni obyčajným Srbom, aby sa stretli so svojimi partnermi v Európskej únii, brzdí demokratický pokrok Srbska a prispieva ku xenofóbii a nacionalizmu.

Vítam dohody, ktoré boli uzatvorené. Zatiaľ čo znamenajú dôležitý prvý krok, rozhodujúcim cieľom musí byť liberalizácia cestovania pre všetkých občanov regiónu. Viete, že iba jedna desatina Srbov vlastní pas? Musíme dať niečo konkrétne zvyšku obyvateľstva. Naliehavo žiadam Radu, aby zabezpečila, aby dohody vstúpili do platnosti začiatkom budúceho roka, a rovnako vyzývam Radu, aby zaviedla konkrétny časový plán na liberalizáciu víz.

Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval sa svojim asistentom, kolegom, sekretariátu Výboru pre zahraničné veci, politickým skupinám, Komisii, srbskej delegácii pri EÚ a srbskému Úradu pre európsku integráciu.

Na záver môjho prejavu by som rád dodal krátku osobnú poznámku. Ako jeden z mála členov Parlamentu narodených na Západnom Balkáne som hrdý, že som mohol pracovať ako spravodajca. Moja krajina, Slovinsko, sa stala členom EÚ nie preto, že to bolo ľahké, ale preto, lebo to bolo náročné. Zvládli sme to, podobne ako to zvládnu srbskí politici, intelektuáli a podnikatelia, keď sa tak rozhodnú. Vyzývam Srbsko a Srbov, aby sa teraz zobudili, začali si pomáhať, pomáhať svojim susedom, pomáhať celému národu a pripojili sa k nám. Urobte to. Ste dostatočne silní. Spoločne to zvládneme.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďakujem Parlamentu za prepáčenie, čo sa týka časového vymedzenia. Ospravedlňujem sa Parlamentu v mene spravodajcu. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Srbsko sa, pochopiteľne, rozprestiera v európskom priestore a všetci pripúšťame, že v posledných rokoch čelilo veľkým výzvam; navyše tieto výzvy boli mimoriadne náročné vzhľadom na význam stability a rozvoj regiónu západného Balkánu. Európska únia sa snaží pomôcť Srbsku prekonať tieto problémy tým, že posilnila, skonkretizovala a zviditeľnila prínos európskej perspektívy.

Preto sa snažíme splniť svoj záväzok voči srbskému ľudu a orgánom a priblížiť Srbsko k Európskej únii. Snažíme sa ukázať, že existuje aj druhá možnosť, a to pomôcť proeurópskym politickým a sociálnym silám, ktoré súhlasia s uskutočňovaním potrebných reforiem s cieľom upevniť demokraciu a rozvoj krajiny.

Stabilizačné a asociačné dohody predstavujú základný krok pri približovaní sa krajín západného Balkánu k Európskej únii. Zároveň sú hlavným nástrojom na objasnenie európskej perspektívy. Z tohto hľadiska sa domnievame, že je veľmi pozitívne, že Komisia ukončila rokovania so Srbskom o uzavretí stabilizačnej a asociačnej dohody. Úprimne dúfame, že čoskoro budú splnené podmienky na to, aby Komisia podpísala dohodu.

Rada pevne politicky podporuje, aby stabilizačná a asociačná dohoda bola podpísaná hneď, ako budú splnené podmienky. Skôr ako bude Rada môcť vykonať dohodu, Srbsko však musí v plnej miere spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom.

Možnosť pre ľudí v Srbsku cestovať ľahšie do Európskej únie by tiež upevnila vzťahy medzi nami a nepochybne by prispela k demokratizačnému procesu a proeurópskemu postoju v srbskej spoločnosti.

Dohody o zjednodušení vízového režimu a opätovnom prijímaní štátnych príslušníkov, ktoré boli podpísané v septembri, a ktoré vstúpia do platnosti v januári 2008 sú, podľa nášho názoru, veľmi dôležité.

Komisia súhlasila, že začne viesť so Srbskom dialóg o liberalizácii víz po tom, čo tieto dohody vstúpia do platnosti. EÚ takisto dala Srbsku najavo, že integračný proces nie je spojený s otázkou vyriešenia budúceho statusu Kosova. V skutočnosti sa každá krajina posúva smerom k členstvu v Európskej únii na základe vlastných zásluh a v súlade s podmienkami stabilizačného a asociačného procesu a kodanských kritérií.

Pán predsedajúci, dámy a páni, na záver musím opäť zdôrazniť význam, ktorý predsedníctvo Európskej únie prikladá možnosti diskutovať s Európskym parlamentom o tom, aké je dôležité pre samotné Srbsko aj pre región, zabezpečiť európsku budúcnosť Srbska. Západný Balkán ostáva bezpochyby jednou z priorít Európskej únie a našim hlavným cieľom je vytvoriť stav mieru, stability, demokracie a prosperity v regióne.

Z tohto dôvodu máme víziu integrácie týchto krajín v rámci Únie a stabilizačný a asociačný proces je aj naďalej základným rámcom na prípravu tohto potenciálneho prístupu. Srbsko je krajina, ktorá má vysoký geostrategický význam vzhľadom na stabilitu celého regiónu, a preto pokrok v tomto procese je nevyhnutný s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ EÚ v súvislosti so západným Balkánom: dohliadnuť na to, aby sa stal regiónom stability, mieru a pokroku.

 
  
MPphoto
 
 

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi Kacinovi za dôkladnú správu, ktorá zachytáva základné aspekty súčasného stavu vzťahov medzi EÚ a Srbskom. Požiadal som oddelenia Komisie, aby sa držali odporúčaní správy, ktorá bola užitočná už počas príprav výročnej správy Komisie o pokroku, ktorá má byť prijatá 6. novembra.

Vaša správa zdôrazňuje množstvo oblastí, kde je potrebné tak zo strany Európskej únie, ako aj zo strany Srbska, zvýšiť úsilie, čo v plnej miere podporujem. Obzvlášť súhlasím s významom, ktorý bol pridelený zjednodušeniu vízového režimu a s výzvou týkajúcou sa pokroku, ktorý je potrebné uskutočniť v súvislosti s liberalizáciou víz.

Presne z týchto dôvodov Komisia vyjadrila svoj úmysel začať dialóg s každou krajinou západného Balkánu už budúci rok na časovom pláne pre liberalizáciu víz, a to na základe stanovenia požiadaviek a podmienok. Táto otázka má obrovský význam, v neposlednom rade aj z toho hľadiska, aby sa mladej generácii regiónu poskytol konkrétny dôkaz o tom, čo Európa skutočne znamená.

Nachádzame sa vo veľmi kritickom bode, čo sa týka našich vzťahov so Srbskom. Za posledné dva týždne som o danej situácii viedol intenzívne diskusie s predsedníctvom Rady, členskými štátmi a so srbskými orgánmi. Nebude prekvapením, že proces statusu Kosova a stabilizačná a asociačná dohoda vrátane podmienečnosti tribunálu ICTY boli hlavnými bodmi.

Konečný termín 10. december pre diskusie o Kosove sa rýchlo približuje a práca medzinárodnej trojky vstupuje do kľúčovej fázy. V plnej miere podporujeme prácu predstaviteľa EÚ, pána veľvyslanca Wolfganga Ischingera, a vynaložíme maximálne úsilie na nájdenie riešenia.

Teraz je dôležité, aby obe strany – Belehrad a Priština – niesli svoju zodpovednosť a vážne sa zapojili do konštruktívnych a kreatívnych návrhov, ktoré môžu viesť k dosiahnutiu vzájomného, trvalo udržateľného riešenia. Takisto som s členskými štátmi a so srbskými orgánmi viedol intenzívne diskusie o stabilizačnej a asociačnej dohode. Táto dohoda bude predstavovať politický medzník v našich vzťahoch so Srbskom. Bude bránou na získanie kandidátskeho statusu na členstvo v Európskej únii.

Komisia najprv rokovala, a potom ukončila technickú prácu o návrhu textu tejto dohody, ktorý v súčasnosti hodnotia členské štáty v pracovnej skupine Rady.

Intenzívne pracuje s predsedníctvom a členskými štátmi s cieľom dokončiť právno-lingvistickú revíziu textu tak, aby sme my, ako Európska únia, boli čoskoro technicky pripravení podpísať dohodu za predpokladu, že budú zavedené politické podmienky – konkrétne dôkladná spolupráca s tribunálom ICTY – ktorá by mala viesť k zatknutiu zvyšných utečencov. Je zrejmé, že to je v súlade s odporúčaním vašej správy, ktorá bola adresovaná Rade.

Čo sa týka tribunálu ICTY, ako som už spomenul, v tejto chvíli vnímam situáciu tak, že srbský pohár je skôr poloplný ako poloprázdny. Srbskej vláde som spresnil, že podpis stabilizačnej a asociačnej dohody je už na dosah. Teraz je to otázka politickej vôle a prevedenia schopností do výsledkov. My sme pripravení kedykoľvek bude Srbsko pripravené na základe splnenia podmienok. V súčasnosti sa lopta nachádza na srbskej časti ihriska.

Zároveň by sme mali oceniť úsilie, ktoré Srbsko doteraz vyvinulo. Príliš často na to zabúdame v našich diskusiách. Srbsko spolupracuje tak, že od roku 2004 vyhľadalo a vydalo 20 z 24 utečencov tribunálu ICTY. Táto skutočnosť poukazuje na to, že naša politika podmienečnosti funguje.

Spolupráca s tribunálom ICTY nemôže byť procesom zastavovania a opätovného spúšťania a je potrebné urobiť ešte viac, aby sa dosiahla úplná spolupráca, najmä čo sa týka zvýšenia pátrania a prístupu k archívu a dokumentom.

Vedúca prokurátorka sa zajtra na dva dni vracia do Belehradu a Komisia pri hodnotení začatia stabilizačnej a asociačnej dohody vo veľkej miere vezme do úvahy jej závery.

Podpis bude závisieť od plnej spolupráce s tribunálom ICTY a spolu s Radou uskutočníme toto hodnotenie. To si vyžaduje, aby Srbsko urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby vyhľadalo a zatklo utečencov a poskytlo tribunálu ICTY všetky potrebné informácie, ktoré by viedli k ich zatknutiu a predvedeniu pred súd v Haagu.

Na záver, Srbsko má v skutočnosti obrovský hospodársky, kultúrny a intelektuálny potenciál, ktorý len čaká na to, kedy ho bude môcť využiť pri hľadaní európskej budúcnosti krajiny.

Komisia je v plnej miere oddaná európskej perspektíve Srbska. Som presvedčený, že hneď ako krajina splní nevyhnutné podmienky, môže urobiť relatívne rýchly pokrok na svojej európskej ceste.

Má to rozhodujúci význam, nielen čo sa týka európskych túžob Srbska, ale aj na stabilitu a pokrok celého západného Balkánu. Je preto najvyšší čas, aby Srbsko otočilo stranu svojej nepríjemnej minulosti, a aby sa v plnej miere priblížilo k európskej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  György Schöpflin, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, všetci v tomto Parlamente súhlasíme, že Srbsko má európsku budúcnosť, a že táto európska budúcnosť je veľmi žiaduca tak pre Srbsko, ako aj pre Európu. Otázka potom znie, ako sa tam odtiaľto dostať.

Jadrom problému je, že zatiaľ čo Srbsko určite má niektoré znaky demokracie, ešte stále je istým spôsobom vzdialené od stabilnej, demokratickej infraštruktúry. Dedičstvo komunizmu a vojen po rozpade Juhoslávie zanechalo na srbskej spoločnosti hlboké stopy, a z tohto dôvodu je náročnejšie podporovať fungovanie dôveryhodných, neutrálnych inštitúcií. Slabosť právneho štátu, korupcia a nepotizmus, a znepokojujúco vysoká úroveň príležitostného násilia sú ukazovatele spoločnosti, ktorá musí podstúpiť výraznú zmenu, skôr ako budeme demokraciu považovať za spĺňajúcu kodanské kritériá.

Možno najjedovatejším dedičstvom je spôsob, akým si nacionalizmus zachováva svoju atraktivitu pre politicky dôležitú časť spoločnosti vrátane elity. Zástancovia srbského etnického nacionalizmu chápu srbské občianstvo ako niečo, čo má rovnaký rozsah ako srbský národ. Nesrbská časť srbskej spoločnosti to znáša veľmi ťažko. V tejto oblasti čaká politickú elitu krajiny veľa práce. Iba Srbsko – politické elity a srbská spoločnosť – môžu uskutočniť potrebnú zmenu smerom k demokracii, ľudským právam a občianstvu.

Na druhej strane závery tejto premyslenej správy ponúkajú presvedčivé náznaky, ako možno uskutočniť takúto zmenu a ako Srbsko môže zaujať svoje miesto v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, zima je za rohom a politická atmosféra v Srbsku sa stupňuje. Z tohto dôvodu sa skupina PSE svojou účasťou na príprave tejto správy snaží najmä pochopiť situáciu národa, ktorý stratil privilegovanú pozíciu v bývalej Juhoslávii, národa, kde nacionalistické vzbury zničili celý región, zničili veľa životov, vyžiadali si mnoho obetí a odpoveďou im boli bomby a rakety.

Napriek všetkému, väčšina obyvateľstva krajiny nechce nič iné, len nasledovať európsku cestu, a tým zmierniť svoje rany a rany svojich susedov. Táto správa sa snaží priateľským a náročným spôsobom pomôcť vypracovať cestné značky na tejto dôležitej ceste. Rád by som sa obzvlášť poďakoval nášmu kolegovi, pánovi Kacinovi, ktorý vložil do tejto správy nielen veľa práce, ale takisto porozumenie a srdce.

Rád by som vyzdvihol úspešnú prácu proeurópskej srbskej vlády v tejto neľahkej situácii. Jej aktivity umožnili Európskemu parlamentu, aby navrhol podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody, a to dokonca možno už koncom tohto roka. Skutočnosť, či krajina dokáže obrátiť stránku vo svojich vzťahoch s EÚ, veľmi závisí od samotných Srbov. My, za nás, sa budeme silne držať nášho názoru, že dohoda bude podpísaná iba vtedy, ak Srbsko ukáže výsledky a zmocní sa zvyšných vojnových zločincov.

Skupina PSE navrhla niekoľko zmien a doplnení k správe, ktorej cieľom je zmierniť formulácie citlivých otázok pre Srbov. Okrem iného navrhujeme zmeniť formuláciu odôvodnenia M s cieľom zdôrazniť, že zmierenie medzi etnikami je rozhodujúce na zabezpečenie stability v regióne.

Zastávame pozíciu, že otázka Kosova je osobitný problém, a z tohto dôvodu ostáva v tejto správe takmer nedotknutá. Riešenie tohto problému by nemalo odkloniť Srbsko od európskej cesty a po čase sa predpokladá stretnutie s Kosovom a bývalými republikami Juhoslávie a vlastne so zvyškom Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  István Szent-Iványi, v mene skupiny ALDE. – (HU) Pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, v prvom rade by som rád zablahoželal spravodajcovi, pánovi Kacinovi, za jeho konštruktívnu a vyváženú správu. V roku 2003 sa Európska únia zaviazala k integráciu Srbska do EÚ z presvedčenia, že Srbsko je významný faktor, čo sa týka regionálnej stability, a že budúcnosť Srbska spočíva v Európe. Rýchlosť integrácie odteraz úplne závisí od Srbska.

Dôležitým predpokladom je úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Pokrok sa uskutočnil; boli vydaní dvaja zo šiestich najhľadanejších vojnových zločincov, ale najväčší vojnoví zločinci, Mladić and Karadžić, sú stále na slobode. Je potrebné ďalšie úsilie. Najväčšou skúškou sily pre Srbsko, ako aj pre Európu, je otázka urovnania statusu Kosova. Súčasná situácia je najväčšou prekážkou pre regionálnu stabilitu, ako aj pre integráciu Srbska do EÚ. Očakávame, že Srbsko bude postupovať konštruktívne s cieľom vyriešiť túto situáciu čo najrýchlejšie a najspoľahlivejšie.

Pokrok nastal v oblasti práv menšín; kleslo množstvo násilných útokov a menšinám boli udelené nové práva podľa ústavy. Pokrok je však ďaleko od spokojnosti: ešte neboli zavedené predpisy týkajúce sa národných rád a chýbajú právne predpisy zaručujúce menšinám sebaurčenie. Zároveň existujú európske úlohy, ktoré musí Srbsko vykonať vzhľadom na to, že v skutočnosti je ústavný súd nefunkčný, právny systém je pomalý a je vystavený politickému vplyvu, a korupcia a organizovaný zločin prenikajú do všetkých oblastí hospodárskeho a spoločenského života. Ak si Srbsko skutočne praje integráciu, je mimoriadne dôležité, aby vystupňovalo úsilie v týchto oblastiach. Európa poskytne Srbsku akúkoľvek možnú pomoc s cieľom uskutočniť tieto úlohy úspešne, ale je na Srbsku, aby vykonalo tieto úlohy. Musíme zdôrazniť, že zodpovednosť a povinnosť urobiť všetko, čo je v ich silách na zabezpečenie úspešnej integrácie Srbska do EÚ, je na samotných srbských priateľoch. Ďakujem, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN.(GA) Pán predsedajúci, Komisia čoskoro prijme rozhodnutie týkajúce sa stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá sa má uzavrieť medzi EÚ a Srbskom. Podporujem túto dohodu. Vyšle jasný odkaz na medzinárodnej úrovni, že srbské členstvo v EÚ je na aktuálnom politickom programe. Toto je prvý významný krok krajiny smerom k členstvu v EÚ.

Aj keď veľa kolegov hovorilo o problémoch, ktorým Srbsko čelilo v minulosti a o súčasných problémoch, ktoré sa týkajú srbského pristúpenia a stabilizačnej dohody, musíme takisto uznať, akú úžasnú cestu sa podarilo prejsť aj napriek problémom, ktoré sa vyskytli.

Rovnako ako všetky vzťahy medzi krajinami, ktoré sú si navzájom blízke, vždy v budúcnosti sa budú vyskytovať problémy, pokiaľ ide o to, ako sa Srbsko bude zaoberať otázkou Kosova, prebiehajúcou spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom, a najmä svojich vzťahov so susednými krajinami, ktoré boli v minulosti súčasťou Juhoslávie.

Orgány v Srbsku však vyslali jasný odkaz, že si želajú vidieť pokrok. Sú ochotné dozvedieť sa o modeloch osvedčených postupov, ktoré im môžeme poradiť. A pozrite sa, čo Európska únia doručila v minulosti – viac ako 165 miliónov EUR na obnovu. Musíme si všetci zapamätať, že balkánska vojna je stále obrovská psychologická stopa nielen v rozvoji Srbska, ale aj iných krajín. Ak sa však pozriete na nedávnu minulosť ktorejkoľvek z našich vlastných krajín, aj tam existujú psychologické zlomy, a trvalo nejaký čas, kým sme ich prekonali.

Mali by sme dať Srbsku priestor, aby sme mu umožnili uskutočniť tento prechod a pokrok. Našou úlohou a povinnosťou je zabezpečiť, aby sme konali ako dobrý sused, ako dôveryhodný učiteľ, ktorý učí, ako najlepšie uskutočniť veci, ale zároveň odmeniť dobré veci, ktoré sa stanú.

 
  
MPphoto
 
 

  Gisela Kallenbach, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela srdečne poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho dôkladnú a komplexnú prácu. Veľmi vítame skutočnosť, že Európsky parlament jasne a pravidelne prispieva k politickým diskusiám o situácii v juhovýchodnej Európe. Srbsko zohrávalo a zohráva poprednú úlohu v regióne.

Z tohto dôvodu je potrebné opäť zdôrazniť, že budúcnosť Srbska spočíva v Európe, a že my sme dobrí a spoľahliví partneri. Na vybudovanie partnerstva sú však potrební minimálne dvaja, a preto vyzývam Srbsko, aby pokračovalo na ceste za integráciou do EÚ a zohrávalo úlohu pri riešení otázky Kosova.

Očakávame neobmedzenú spoluprácu s tribunálom v Haagu – táto otázka bola spomenutá niekoľkokrát – a súlad s kritériami európskych noriem. Pevne dúfam, že lepšie možnosti cestovania budú tiež prínosom a v budúcnosti prispejú k pokroku.

Nemôžem však súhlasiť s návrhmi, ktoré boli príležitostne prednesené, aby boli použité rôzne normy na pristúpenie k EÚ. Som rada, že pán spravodajca, pán komisár a predstaviteľ Rady majú rovnaký názor, najmä keď sme na túto skutočnosť nedávno draho doplatili.

Mám pochopenie pre náročnú a nepríjemnú pozíciu, v ktorej sa samotné Srbsko nachádza, ale opakujem, na vybudovanie partnerstva sú potrební dvaja.

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Pán predsedajúci, ako v ktorejkoľvek krajine, ktorá prehrala nedávnu vojnu, a ktorá vyústila do straty územia a vplyvu, nacionalistické cítenie nadradenosti sa teší silnej podpore aj v Srbsku. Namiesto izolácie a potrestania Srbska z dôvodu nenájdenia vojnového zločinca Ratka Mladića by sme mali ponúknuť Srbsku budúcnosť, kde bude nastolená ochrana aj pre etnické menšiny vo Vojvodine, Sandžaku a Preševe.

Moja skupina podporuje úsilie v správe pána Kacina s cieľom začať rokovania o členstve Srbska v Európskej únii. Nanešťastie, odsek 8, ktorý pridal Výbor pre zahraničné veci, predurčuje rozhodnutie v otázke Kosova. Amerika a množstvo štátov Európskej únie pravdepodobne po 10. decembri jednostranne uznajú Kosovo ako štát a Srbsko si zoberie späť severnú časť Kosova. Z tohto dôvodu vôbec nezdieľame presvedčenie, že iba budúci status Kosova môže prispieť k stabilite a integrácii.

Zatiaľ čo je v odseku 8 vyjadrený bezdôvodný optimizmus, moja skupina odvoláva svoju podporu tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. Pán predsedajúci, úvodná veta tejto správy znie: „...budúcnosť Srbska spočíva v Európskej únii“. Ďalej pokračuje: „...budúcnosť všetkých krajín regiónu spočíva v EÚ“. Krajiny regiónu sú, samozrejme, Chorvátsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna hora a Albánsko. Medzi niektorými z nich existuje historické nepriateľstvo, ktoré v nedávnych časoch vyústilo do tragických vojen.

EÚ, samozrejme, verí, že ak sa tieto krajiny pripoja, všetko sa priateľsky a ľahko vyrieši. Ale povedzme si jeden dôsledok, čo by sa stalo, keby sa pripojili. Tieto štáty majú spolu viac ako 24 miliónov obyvateľov. Mnoho z týchto ľudí by využilo svoje právo a presunulo sa do iných častí EÚ. Na základe minulých skúsenosti by z nich veľa prišlo do Británie. Británia je už zaplavená prisťahovalcami a žiadateľmi o azyl z EÚ aj z iných krajín. Britský domovský úrad má neoficiálnu politiku, že rôzne etniká a náboženské skupiny žiadateľov o azyl presúva do iných častí Spojeného kráľovstva zo strachu pred násilím a konfliktmi, ktoré môžu medzi nimi vypuknúť. Keby sa Srbsko a iné balkánske štáty prípadne pripojili k EÚ, Británia by do svojej zeme importovala ešte viac historickej nenávisti a krvných pomst.

Cestou vpred pre Srbsko a jeho susedov je vyriešiť svoje problémy v mieri ako demokratické a nezávislé krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang, v mene skupiny ITS. – (FR) Pán predsedajúci, európske orgány a najmä správa pána Kacina vyvolávajú dojem, že so Srbskom sa nezaobchádza ako so suverénnym štátom, ale ako s neposlušným školákom, niekým, komu má Európska únia právo udeľovať dobré a zlé známky.

Srbsko dostáva dobré známky, keď má vládu, ktorá je opisovaná ako proeurópska. Táto proeurópska zmienka, samozrejme, znamená podliehať a byť oddaný dogme, ktorá prináleží Bruselu. Dostáva zlé známky, keď Srbi neprejavujú entuziazmus súvisiaci so spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom. Tu je užitočné pripomenúť, že tento tribunál opovrhol dvoma zásadami, ktoré sú v skutočnosti jadrom nášho právneho systému: právna suverenita štátov a sloboda prejavu. V dôsledku toho Vojislav Seselj, vodca srbskej radikálnej strany, ktorá predstavuje 28 % voličov, bol od februára 2003 uväznený v Haagu a stále čaká na rozsudok, aj keď sa dobrovoľne dostavil pred tribunál. Preto tento tribunál bezohľadne porušuje samotnú zásadu, ktorú vyhlásila Európska únia, najmä čo sa týka rešpektovania základných slobôd a ľudských práv. Pravdupovediac, jediným zločinom pána Seselja je, že je srbský patriot.

Vládcovia Európskej únie, ktorí si želajú rozdeliť národy Európy, nemôžu v skutočnosti odpustiť Srbom, že odporovali zničeniu svojho štátu a najmä odlúčeniu Kosova, historickému jadru Srbska. Zaobchádzanie so Srbmi v Kosove je varovaním pre všetok ľud Európy. Ak v súčasnosti Albánci žiadajú zriadenie kosovského štátu, je to preto, lebo imigrácia z Albánska a pokles pôrodnosti medzi Srbmi spôsobili, že v oblasti, kde pred približne 50 rokmi tvorili menšinu, v súčasnosti tvoria väčšinu. Kosovský príklad by nás mal prinútiť k tomu, aby sme viac ako kedykoľvek predtým zdôraznili právo, aby bol európsky ľud sám sebou a uskutočňoval svoje vlastné rozhodnutia, inými slovami chránil svoju identitu a suverenitu a v rozšírenej európskej Európe národov a vlastí by sa tiež malo nájsť legitímne miesto pre srbský ľud.

 
  
MPphoto
 
 

  Doris Pack (PPE-DE).(DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, pán Kacin predložil správu, ktorá získala širokú podporu v tomto Parlamente. Mnohí z nás prispeli k tomuto úsiliu. Preto nemám v úmysle hovoriť o detailoch, ale jednoducho by som rád vyjadril osobné pripomienky.

Srbské demokratické sily veľmi neskoro ukončili radikálne éru Miloševića, príliš neskoro. Z tohto dôvodu sa spolupráci s tribunálom v Haagu nepripisoval vážny a dôveryhodný význam, a preto sa odložila spolupráca týkajúca sa stabilizačnej a asociačnej dohody, neskôr sa zrušila, potom sa obnovila a teraz opäť čakáme. Inými slovami, cesta Srbska smerom k EÚ je už teraz naplánovaná a Srbsko má kapacitu, ale nepotrebuje vynakladať svoje vlastné úsilie.

Nevyriešená otázka Kosova visí nad srbskou politikou ako tmavý mrak a má paralyzujúci účinok. Kto v dôsledku toho trpí? Odpoveď je jednoduchá: mladá generácia. Po embargu a bombardovaní NATO – a Srbi by sa mali za oboje poďakovať pánovi Miloševićovi, nie demokratickým silám, ktoré sú v súčasnosti vo vláde – mladá generácia teraz čelí ďalšiemu neprekonateľnému problému, konkrétne Kosovu. Zároveň je to účinná brzdiaca politická práca, ktorá vyhovuje radikálom a ich dobrým kamarátom na vrchu.

Našťastie, zjednodušenie vízového režimu zmierni situáciu a práve za to sme dlho v Parlamente viedli kampaň. Chceme vidieť mladých Srbov, ako sa zúčastňujú vzdelávacích programov pre mládež, ktoré sme sprístupnili s platnosťou od roku 2007. Zároveň by som rád vzdal poklonu veľmi pozitívnej práci, ktorú vykonal regionálny parlament vo Vojvodine, pokiaľ ide o toleranciu a spoluprácu mládeže, ktorá má veľký vplyv. Obrovské množstvo mladých ľudí sa tento rok stretlo v oblasti Dunaja, a to je skvelý príklad oddanosti k tolerancii a pokojným sociálnym vzťahom.

V Srbsku prevláda veľká túžba po normálnom fungovaní. Politici by mali robiť viac pre súčasnosť a budúcnosť a minulosť by mali nechať za sebou. Takisto by mali robiť oveľa viac, aby sa zlepšili každodenné životy obyčajných ľudí a mali by zabezpečiť, aby nestrácali ľudovú podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda (PSE).(DE) Pán predsedajúci, v prejave, ktorý predniesol náš ctený kolega, pán Kacin, chýbali podľa môjho názoru dve veci. Po prvé, vyjadrenie vďaky váženému predsedovi a po druhé, čo je dôležitejšie, vyváženosť, ktorá je, samozrejme, v jeho správe vyjadrená.

Spolupracovalo sa nám spolu dobre a rád by som sa mu za to poďakoval. Myslím si, že to vyústilo do veľmi dobrého návrhu správy. Zároveň s týmto opakujem, čo povedal pán komisár Rehn. Nastal nejaký významný pokrok, ale pri hodnotení krajiny je potrebné spomenúť tak pozitívne, ako aj negatívne stránky. Značný pokrok sa uskutočnil, čo sa týka spolupráce s tribunálom ICTY. Tento pokrok však – a s týmto súhlasíme – nie je dostatočný. Dúfam, že pani Carla del Ponte o niekoľko dní dosiahne dohodu a v mene svojej skupiny spresňujem, že keď som sa rozprával s pánom ministrom Ljajićom, je potrebné vyriešiť všetky otázky. Nemôžeme sa zastaviť v polovici cesty a nemôžeme sa zastaviť ani v troch štvrtinách cesty. Je potrebné nastoliť úplnú spoluprácu. Toto je spoločné stanovisko Parlamentu a Európskej únie ako celku.

Ako sa tak pozerám, rozhodujúca otázka v tejto krajine je, že, nanešťastie, – a tu by som rád zopakoval slová pani Doris Packovej – často to vyzerá tak, že nacionalisti určujú program. Extrémistickú národnú pravicu nemôžete posunúť ešte viac doprava, a práve o to sa niektorí ľudia pokúšajú. Jednoducho to vedie k chaosu. Skutočnosť, že pán Nikolić zastával úrad ako hovorca parlamentu, aj keď to bolo iba na štyri dni, je pohoršujúca. Vzhľadom na problémy a citlivosť situácie, ako môže niekto navrhnúť vodcu extrémnej pravice za hovorcu parlamentu? Je to pohoršujúce. Toto nie je spôsob, ako viesť politiku a umožniť Srbsku pokrok. Ide o niečo, čo opätovne potvrdzuje, že Srbsko v súčasnosti realizuje nacionalistický spôsob politiky. Dúfam, že sily stredu pouvažujú a pochopia, že musí existovať jasná deliaca čiara medzi nacionalistami na jednej strane a ostatnými na druhej strane, či sú to už konzervatívci alebo socialisti. Stred je jediná sila, ktorá môže krajinu posunúť dopredu za predpokladu, že sa nebudú pohrávať s nacionalistami.

Áno, musíme urobiť viac v súvislosti s bezvízovým režimom. Vykonali sa kroky smerom k zjednodušeniu vízového režimu, a teraz by sme sa mali presunúť k bezvízovému režimu tak, aby mladí ľudia mohli prísť do Európy a vidieť, o čom to všetko je. Práve to mladí Srbi potrebujú a potrebuje to aj samotné Srbsko.

 
  
MPphoto
 
 

  Samuli Pohjamo (ALDE). - (FI) Pán predsedajúci, pán komisár, najprv by som sa rád poďakoval spravodajcovi, pánovi Kacinovi, za vynikajúcu a dôkladnú správu. Správa spomína náročné problémy, ktoré ničia vzťahy medzi EÚ a Srbskom, ale zároveň zdôrazňuje veľa pozitívnych faktorov, ktoré nastali počas rozvoja Srbska.

Rád by som zdôraznil význam prirodzených vzťahov počas rozvoja spolupráce medzi EÚ a Srbskom. Je dôležité, aby mladí štátni príslušníci Srbska mali viac príležitostí cestovať do zahraničia v rámci študijných výmen a kultúrnych programov. V tejto súvislosti, veľa krajín malo s týmto dobré skúsenosti, napríklad programy Erasmus Mundus a Leonardo da Vinci.

Dohoda o vízach, ktorá bola uzavretá, takisto posilní prirodzené vzťahy so Srbskom. Musíme zabezpečiť, aby dohoda nadobudla účinnosť pred koncom tohto roka a rovnako urýchliť proces udelenia víz a podporiť opatrenia na zvýšenie pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí a odborníkov.

Na záver chcem povedať, že aj Európska agentúra pre obnovu splnila v Srbsku svoju úlohu. Jej práca v súčasnosti prichádza k záveru a úlohy agentúry možno preniesť na oddelenia Komisie s dôrazom na podporu administratívneho a právneho rozvoja. Týmto môžeme povzbudiť Srbsko a ďalšie krajiny v regióne, aby sa tešili z užších vzťahov s Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 
 

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN).(PL) V správe sa uvádzajú nedávne zmeny v Srbsku. Zostáva však ešte veľa práce, najmä v oblasti spolupráce medzi vládou a Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Napriek sľubom Radko Mladič ešte nebol zatknutý a vydaný tribunálu v Haagu. Nedostatok pokroku v oblasti tejto spolupráce je dôvodom znepokojenia a má negatívny vplyv na vnímanie opatrení, ktoré prijala srbská vláda s cieľom posilniť právny štát.

Nová ústava a ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv a práv národnostných menšín, bezpečnostných služieb, súdnictva a armády a takisto úsilia zameraného na odstránenie korupcie, predstavujú posun správnym smerom. V súvislosti s týmito reformami však existujú určité nedostatky, akým je napríklad neschopnosť vymenovať ústavný súd, ktorý by zohrával úlohu strážcu demokracie. Je nevyhnutné, aby sa monitorovali opatrenia a záväzky, ktoré Srbsko prijalo. Napriek dosiahnutému pokroku má Srbsko pred sebou ešte veľa práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Joost Lagendijk (Verts/ALE). (NL) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, dnes sa tu pokúšame zdôrazniť pozitívny vývoj v Srbsku, a nepochybne ide o dobrú vec. Pre Európsku úniu je dôležité, že Srbsko dosahuje pokrok smerom k demokracii, a takisto je dôležité, že Európska únia tento pokrok uznáva, a ak je to možné, podporuje ho. Rovnakým prístupom sa v súčasnosti vyznačujú aj iné inštitúcie EÚ, najmä Rada.

Vážené dámy a vážení páni, nemôžeme to však preháňať. Aj keď Srbsko robí všetko, čo sa od neho v tejto správe požaduje, zároveň zohráva negatívnu a deštruktívnu úlohu v rámci rokovaní o budúcnosti Kosova, ktorá bude mať potom, samozrejme, negatívne dôsledky pre tempo Srbska na jeho ceste k Európskej únii. Vážené dámy a vážení páni, je to pravda. Považujem preto za nepochopiteľné a nesprávne, že sa doteraz nevytvorila spojitosť – o ktorej som presvedčený, že je reálna, a každý to vie – medzi srbskou pozíciou v rámci rokovaní o Kosove a srbským smerovaním do Európy.

Vyzývam preto kolegov poslancov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa táto spojitosť vytvára. Vytvára sa ním spojitosť medzi srbskou pozíciou, ktorá sa týka Kosova, a tempom a obsahom rokovaní medzi Srbskom a Európskou úniou. Doterajšie odmietanie vytvoriť takéto prepojenie sa vysvetľuje argumentom, že my – Európska únia – nechceme robiť veci ešte zložitejšími pre demokratov v Srbsku a pre prezidenta Tadiča, a preto musíme o týchto problémoch mlčať.

Vážené dámy a vážení páni, dôrazne odmietam takéto hodnotenie situácie. Súhlasím s predchodcom súčasného komisára, pánom Chrisom Pattenom, ktorý nedávno napísal, že je omylom veriť, že keď sme mierni a keď nie sme otvorení a úprimní k Srbsku, pomáhame demokratom. Keď nie sme otvorení a úprimní, posilňujeme postavenie pána Koštunicu, ktorý potom môže povedať: ak budeme tvrdí, môžeme donútiť Európsku úniu k ústupkom. Toto nie je cesta vpred. Opäť vás žiadam, aby sme boli pozitívni, ale úprimní a dali do poriadku aj tieto záležitosti. Občania EÚ a Srbska si to zaslúžia.

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL).(EL) Vážený pán predsedajúci, EÚ je spoluzodpovedná za neoprávnenú a nečestnú vojnu, ktorú viedla aliancia NATO proti Juhoslávii. Je spoluzodpovedná za smrť tisícov Juhoslovanov; za obrovskú deštrukciu, ktorá postihla infraštruktúru, továrne a krajinu ako celok, a za využívanie obohateného uránu. Bill Clinton, Tony Blair, Javier Solana (bývalý generálny tajomník NATO) a ostatní vedúci predstavitelia krajín, ktoré napadli Juhosláviu, by mali byť zadržaní, postavení pred súd a odsúdení za vojnové zločiny. Žiaľ, nič také sa nestalo. Juhoslávia sa rozpadla; vytvárate protektoráty a teraz sa snažíte pripojiť Srbsko. Žiadate o vyjadrenie ľútosti ľudí, ktorí robili to, čo je samozrejmé: bránili nezávislosť svojej krajiny. Takéto vyhlásenie môžete získať od vlády, mladí ľudia však nezabudnú a neodpustia zločiny NATO a EÚ.

Teraz pokračujete v rovnakej politike s nezávislosťou Kosova a vytváraním nového protektorátu. Okrem iných vecí, opatrenia navrhované v tejto správe sú pokusom o nápravu tohto krviprelievania a ničenia využívaním peňazí pracovníkov v Európe. Cieľom týchto opatrení je prezentácia vrahov juhoslovanských ľudí ako spasiteľov v rámci návrhu na vytvorenie priaznivých podmienok, aby sa Srbsko zapojilo do imperialistickej mašinérie, a aby európske hlavné mesto získalo kontrolu nad touto krajinou.

Komunistická strana Grécka túto správu odsudzuje a je presvedčená, že záujmy balkánskych ľudí možno naplniť, ak nezabudneme a ak budeme naopak bojovať proti EÚ a barbarstvu, ktoré podporujete.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (IND/DEM). (NL) Vážený pán predsedajúci, solídna a rozsiahla správa pána Kacina ponúka vyvážený pohľad na socioekonomický vývoj Srbska. Uvádzajú sa v nej silné aj slabé stránky: napríklad výborné čísla týkajúce sa rastu oproti vysokej nezamestnanosti; konkrétne 7,2 % oproti viac ako 20 % za posledné tri roky.

Na rozvoj Srbska sú veľmi dôležité priame zahraničné investície a práve tie v súčasnosti chýbajú. Príčiny sú zrejmé. Týkajú sa najmä problémového obrazu Belehradu. Zahraniční investori sa zo všetkého najviac obávajú stálej politickej nestability – príkladom je Kosovo – a takisto výrazného spomalenia tempa trhových reforiem zo strany Belehradu.

Privádza ma to k zásadnej otázke. Stojí si Srbsko vo vlastnej ceste? Správa pána Kacina začína tézou, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii; Belehrad veľmi dobre pozná európske podmienky, ako aj európsky záväzok v tomto smere. Srbské orgány by si mali nakoniec sami odpovedať na túto naliehavú otázku: stojí si Srbsko vo vlastnej ceste?

 
  
MPphoto
 
 

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). - (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Správa pána Kacina je výbornou, profesionálnou prácou. Možno povedať, že v tomto regióne sa narodil a veľmi dobre ho pozná. Mám tieto poznámky:

1. Princíp hodnôt. Podstatné je, že do Európskej únie by sa nemalo vstupovať s takým dedičstvom, v rámci ktorého existuje nielen neschopnosť vyšetriť kolektívne zločiny a masové vraždy, ale v rámci ktorého dokonca nie je povolené ani spomínať na tieto zločiny, spomínať na smrť. Od čias Antigony to bolo minimálnym ľudským právom, právom na ľudskú dôstojnosť. V krajine, kde sa k tomu ešte nedospelo a dokonca sa to ani nevyžaduje, sa nemožno čudovať, že radikálne skupiny sa potulujú ulicami a získavajú silu alebo že neofašisti pochodujú Vojvodinou. Toto je potrebné vyriešiť, pretože ak to neurobíme, môžeme sa obávať nielen o Srbsko, ale aj o Európu.

2. Som presvedčený, že by sme mali urobiť aspoň to, čo sme si stanovili, pokiaľ ide o túto správu. Inými slovami, túto správu by sme nemali znehodnotiť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a naše uznesenia alebo ich časti by sme nemali podrobiť cenzúre, ale citovať ich presne tak, ako sú. To isté platí pre územné opatrenia, ktoré pán Kacin úplne správne vniesol do svojej správy od Komisie, pretože nikto nepochopí, čo vlastne chceme, ak ich budeme zbytočne zmierňovať.

3. Srbsku musíme pomôcť a nielen o tom hovoriť. Po zmiernení vízových požiadaviek ich musíme úplne zrušiť, aby mohli bežní Srbi vstupovať do Európy kedykoľvek budú chcieť. Dovtedy nemá zmysel debatovať o perspektíve Srbska v rámci Európskej únie, keďže nemožno vykonať tretí krok pred prvým krokom. To isté platí pre členstvo Srbska v CEFTA, pre realizáciu procesu pridruženia a pre jeho budúcnosť v rámci WTO.

Mojou poslednou poznámkou je, že potrebujeme spoločnosť so štruktúrou zdola nahor, ktorá si vyžaduje proporcionalitu na zastúpenie etnických menšín vo verejnej správe, čo je veľmi dôležité, ako aj na zabezpečenie vhodných foriem autonómie. Nedostatok proporcionality znamená nedostatok dôvery, a bez dôvery sa naozaj nebudeme môcť posunúť ďalej smerom k novej spolupráci na Balkáne, ktorú si už dlho želáme. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique De Keyser (PSE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Kacin sa vo svojej správe zaoberá Srbskom a nie Kosovom, a nie tým, čo nastane po decembri. Takisto je pravda, že sa v nej nespája reakcia Srbska na záležitosť Kosova s prísľubom pristúpenia k Európskej únii. Pán Lagendijk je tým znepokojený, moja skupina to však víta a je presvedčená, že Parlament môže v tomto prípade odmietnuť akékoľvek politické rokovanie alebo dvojitú diplomaciu.

Je pravda, že existuje jedna záležitosť, ktorá sa stále spomína, konkrétne Medzinárodný trestný tribunál a spolupráca Srbska s ním. Pani Del Ponteová práve teraz zazvonila na poplach alebo urobila aspoň niečo veľmi podobné v rámci odkazu na prejavy neústupnosti a Európsku úniu používa ako prepojenie so všetkým, čo sa týka ľudských práv, inými slovami podmienenosť, a som presvedčená, že sa nemýli.

Na rozdiel od pána Langa nie som presvedčená, že ide jednoducho o záležitosť rozdávania dobrých a zlých známok. Myslím si, že túto záležitosť nacionalizmu, túto kultúru beztrestnosti so štyrmi hľadanými zločincami – a vôbec nejde o bezvýznamné osoby –, ktorí sú v Srbsku stále na slobode, nemožno tolerovať. Okrem toho by som rada povedala, že zo skúsenosti vieme, že krajina môže uznaním svojej minulosti a potvrdením svojich zločinov iba získať. Chorvátsko a Bosnu sme vyzvali, aby vyvinuli veľké úsilie; a rovnaké úsilie nám umožnilo po druhej svetovej vojne znovu vybudovať Európu.

Ide o záležitosti, ktoré si naozaj najviac ceníme. Nejde o záležitosť rozdávania bodov, ide o samotnú podstatu našich hodnôt a je to kľúčom k zmiereniu na Balkáne. Na záver by som rada dodala, hoci nediskutujeme o Kosove, že srbský vicepremiér Božidar Djelič, ktorý pred niekoľkými týždňami navštívil Európsky parlament, nás ubezpečil, že čokoľvek sa stane v súvislosti s Kosovom, jeho krajina sa nechystá použiť zbrane. Pamätám si tieto slová a bez spájania so správou pána Kacina som presvedčená, že ich zachytili aj ľudia v jeho krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN).(PL) Vážený pán predsedajúci, počas posledných rokov som zaregistroval negatívny postoj niektorých európskych krajín k Srbsku. Srbsko sa vníma ako krajina, ktorá realizuje politiku Ruska v prípade Balkánu. Iné aspekty sa však široko prehliadajú. Srbsko sa nachádza na jednej z hlavných ciest expanzie islamu do Európy. Osobne som za zachovanie najlepších možných vzťahov s Tureckom a ostatnými moslimskými krajinami, nie je však v záujme Európy umožniť konštantne pokorovať kresťanskú krajinu a zároveň zvýhodňovať moslimskú krajinu. Pre náš kontinent to môže v budúcnosti predstavovať ďalekosiahle dôsledky. Tento región potrebuje stabilizáciu a nie podnecovanie k rasovému a náboženskému napätiu. Prebiehajúcu demokratizáciu politického života v Srbsku musia v každom prípade všetci privítať.

V rámci našich vzťahov so Srbskom by sa mali rešpektovať hrdosť a národné tradície tohto národa. Iba v takom prípade Srbsko uprednostní Úniu pred ostatnými veľmocami a zároveň sa stabilizuje tento región.

 
  
MPphoto
 
 

  Michael Gahler (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, budúcnosť bývalej juhoslovanskej republiky Srbsko je v Európe. Platí to pre všetky republiky bývalej Juhoslávie. V prípade každého potenciálneho kandidáta existujú podmienky, ktoré sa uplatňujú na pristúpenie k tomuto spoločenstvu hodnôt, a preto by som rád poďakoval spravodajcovi nielen za jeho správu, ale aj za to, že vo svojom prejave tieto podmienky objasnil. Bezpodmienečná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu je, samozrejme, základnou podmienkou podpísania dohody o stabilizácii a pridružení. Je pre mňa nepochopiteľné, že vojnoví zločinci, ako napríklad Mladič alebo Karadžič, majú stále veľa sympatizantov nielen medzi verejnosťou, ale aj medzi políciou, armádou a mnohými verejnými činiteľmi v Srbsku: inými slovami, ide presne o tých ľudí, s ktorými budeme čoskoro rokovať o užších vzťahoch Srbska s EÚ.

Riešenie minulosti nie je formálnou podmienkou užších vzťahov s EÚ, pomohlo by však Srbsku, jeho bezprostredným susedom a EÚ ako celku.

Otázka Kosova sa musí takisto posudzovať oddelene v rámci formálnych podmienok, toto nacionalistické vyhýbavé vystupovanie však nepovažujem za prospešné. Takisto nepovažujem za správne získať ruské veto v Bezpečnostnej rade v rámci výhodných odpredajov kľúčových spoločností ruským firmám. Očakáva sa – podľa kalkulácií Belehradu –, že na konci tohto procesu poskytne EÚ kompenzáciu vo forme dohody o stabilizácii a pridružení za ústupky, ktoré sa v prípade Kosova vlastne ešte neurobili. Ukáže sa to po 10. decembri.

Stanovisko pána Lagendijka preto úplne podporujem. Úroveň spolupráce v otázke Kosova bude teda jedným z faktorov, ktorý je buď užitočnejší, alebo je skôr prekážkou v rámci užších vzťahov Srbska s EÚ, a Belehrad by si mal túto skutočnosť uvedomiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Libor Rouček (PSE).(CS) Vážené dámy a vážení páni, Srbsko prešlo minulý rok významnými zmenami, o ktorých som presvedčený, že boli aj úspešné.

Ťažký a bolestivý proces rozdelenia spoločenstva Srbska a Čiernej hory sa úspešne ukončil. Uskutočnili sa riadne a slobodné demokratické parlamentné voľby a vytvorila sa nová proeurópska vláda. Nasledoval značný a veľmi potrebný hospodársky rast.

Po 13-mesačnej prestávke sa obnovili rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení medzi srbskou vládou a EÚ. Existuje reálna šanca, že v blízkej budúcnosti by sa táto dohoda o stabilizácii a pridružení mohla podpísať. Predstavovalo by to významný posun smerom k členstvu Srbska v EÚ. Ako sa už dnes niekoľkokrát uviedlo, podmienkou je spolupráca Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Som presvedčený, že zajtra a pozajtra sa počas návštevy pani Carly Del Ponteovej v Belehrade prekonajú aspoň niektoré prekážky, ako napríklad plný prístup k archívnym dokumentom na niektorých ministerstvách.

Keďže diskutujeme o správe o Srbsku, dnes sa vo svojom krátkom príspevku nebudem venovať Kosovu. Rád by som však ocenil zodpovedný a proaktívny prístup Srbska a jeho spoluprácu v súvislosti s regionálnymi iniciatívami, ako napríklad Pakt stability a CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode). Táto spolupráca svedčí o jasnom záujme Srbska rozvíjať a udržiavať dobré vzťahy so svojimi regionálnymi susedmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Ryszard Czarnecki (UEN).(PL) Vážený pán predsedajúci, Srbsko je európskou krajinou, ktorá urobila počas posledných rokov značný pokrok smerom k integrácii do Európskej únie. Dajú sa, samozrejme, uviesť mnohé problémy, ktoré v skutočnosti nemusia byť vážnejšie ako v Albánsku alebo Bosne a Hercegovine, hoci sa zdá, že v prípade posledných dvoch uvedených krajín sme pripravení privrieť oči.

Som presvedčený, že by sme mali vytvoriť systém stimulov pre Srbsko s cieľom podporiť ho, aby sa ešte viac snažilo plniť európske normy. Cieľ, ktorým je Európska únia, by však mal byť jasne viditeľný. Pán Gahler sa určite nemýli v tom, čo povedal o vzťahoch medzi Ruskom a Srbskom. Srbsku by sa však malo veľmi jasne vysvetliť, že jeho miesto je v Európskej únii, a že pre nás bude ľahšie spolupracovať so Srbskom, keď bude v Únii a nezostane mimo. Mne sa to zdá úplne jasné.

 
  
MPphoto
 
 

  Marcello Vernola (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, som presvedčený, že srbské orgány musia preukázať väčšie odhodlanie spolupracovať s hlavnou žalobkyňou pani Carlou Del Ponteovou, s cieľom zabezpečiť zadržanie vojnových zločincov. Všetci súhlasíme, že je to základnou podmienkou bezpečnosti celej oblasti Balkánu a celej Európskej únie, ako aj právnou a morálnou povinnosťou.

Takisto sa musíme postarať o to, aby srbská vláda obnovila svoj záväzok vytvoriť prostredie pokojného spolunažívania všetkých etnických skupín, ktoré v tejto krajine žijú. Ministerstvo vnútra už realizuje iniciatívy zamerané na prevenciu a kontrolu týkajúcu sa medzietnických incidentov vo Vojvodine od roku 2004, je však potrebné presadzovať účasť menšín v spoločenskom živote a ich riadne inštitucionálne zastúpenie.

Všetci sme za okamžité vyriešenie štatútu Kosova teraz v decembri. Mnoho problémov však zostane nevyriešených, začínajúc potrebou obmedziť albánsku organizovanú trestnú činnosť, ktorá destabilizuje celú geografickú oblasť vrátane oblastí susediacich s Macedónskom a Albánskom, a tým do veľkej miery ohrozuje celkovú bezpečnosť na Balkáne.

Kosovo nemožno ponechať svojmu osudu. Je potrebné, aby sa bezpečnosť celej oblasti Balkánu zaistila prostredníctvom stálej prítomnosti Európskej únie. Z tohto pohľadu by sa urýchleným vstupom Srbska do EÚ táto oblasť stabilizovala, nielen pokiaľ ide o nelegálne obchodovanie v každej možnej a predstaviteľnej oblasti: nelegálne obchodovanie je na Balkáne veľmi rozšírené, začínajúc environmentálnym sektorom.

Srbsko musíme vyzvať, aby urýchlene konalo s cieľom zaviesť vhodnú environmentálnu politiku, pokiaľ ide o energetiku, ako aj vodné hospodárstvo a integrované nakladanie s odpadmi, aby sa zabránilo prenikaniu organizovaného zločinu aj do tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, správa pána Kacina sa vyznačuje obratom v postoji Európskeho parlamentu. Európsky parlament dlhý čas jednostranne odmeňoval Albáncov a trestal Srbov v každom vyhlásení, ktoré sa týkalo Kosova. Táto správa je aspoň spoľahlivým a objektívnym obrazom Srbska, a to je veľmi dôležité, pretože musíme zabezpečiť, aby sa Srbsku už nepripisovala úloha „fackovacieho“ panáka alebo obetného baránka. Neznamená to však, že Srbi sa jedného dňa nebudú musieť vyrovnať so zločinmi Miloševičovej éry, podobne ako sa kosovskí Albánci a všetci ostatní musia vyrovnať so svojimi historickými zločinmi.

Je dobré a správne, že Srbsko posúvame bližšie k Európskej únii a súhlasím s tým, že zjednodušenie vízového režimu nestačí; mali by sme zaviesť bezvízový styk pre občanov Srbska, a minimálne rovnako dôležité je urýchliť proces udelenia štatútu kandidátskej krajiny Srbsku. Máme tu Kosovo, ktoré predstavuje veľké riziko; podľa spravodajských odhadov Rady Európy sa očakáva, že Kosovo opustí približne 100 000 utečencov, srbských utečencov, a s touto situáciou sa bude musieť vyrovnať najmä Vojvodina.

Pán Kacin si zaslúži poďakovanie za to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladá, poskytujú objektívny obraz medzietnických procesov vo Vojvodine, pretrvávajúcej brutality, potreby prijať právne predpisy o právnom postavení národných rád, potreby pomerného zastúpenia menšín v polícii a súdnom systéme a potreby zachovať vysielanie rádia pre menšinu a jeho financovania. Pánovi Kacinovi blahoželám: posúvanie Srbska bližšie k Európskej únii je dôležitým krokom. Ďakujem za Vašu pozornosť.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Kinga Gál (PPE-DE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, ďakujem za priestor. Vážené dámy a vážení páni, vítam túto správu a som presvedčená, že verzia, ktorú prijala Komisia, je veľmi dobrá a vyrovnaná. Perspektíva členstva Srbska v Európskej únii je pre Maďarsko mimoriadne dôležitá. Je v našom veľkom záujme vidieť nášho suseda v tomto Spoločenstve čo najskôr. Zmierenie je jedinou alternatívou namiesto medzietnického konfliktu, vojny a diskriminácie ľudí alebo ich ponižovania na základe odlišného materinského jazyka alebo zvyklostí.

Nie sme, samozrejme, ľahostajní k osudu maďarskej menšiny v Srbsku a naozaj sme sa usilovali zachovať problém Vojvodiny v európskej agende. Veľmi dôležité je, a som rada, že to vidím v tejto správe, zohľadniť potrebu zachovať multietnický charakter Vojvodiny, ktorý sa vytváral mnoho storočí. Základom tohto multietnického charakteru je spolunažívanie rôznych etnických skupín, určitý druh spoločnej existencie, ktorá nie je založená na potláčaní a ponižovaní, ale na ozajstnej rovnosti pred zákonom a rovnakých príležitostiach. Dnes to nie je, žiaľ, súčasťou každodennej reality v tejto oblasti.

Som presvedčená, že je veľmi dôležité zachovať etnickú vyváženosť tohto regiónu a jeho osobitné charakteristiky, a podľa môjho názoru by presídlenie srbských utečencov v tomto regióne ohrozilo šance udržať túto neistú vyváženosť a mohlo by to znovu vyvolať medzietnický konflikt. V nedávnej minulosti sme už zažili dosť veľa zlých príkladov takéhoto konfliktu. V tejto súvislosti by som rada upriamila vašu pozornosť napríklad na dodnes nevyriešený prípad: osud mladých ľudí, etnických Maďarov, ktorí dostali neprimerane prísny trest v rámci jasného príkladu etnickej diskriminácie v Temeríne. Balkán potrebuje Európsku úniu, pretože duch, zásady a inštitucionálny systém Európskej únie a skutočnosť, že EÚ je konzistentná – a toto osobitne zdôrazňujem – môžu priniesť život, ktorý sa dá žiť. Veľmi pekne Vám ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, túto diskusiu som, samozrejme, sledoval s veľkým záujmom a, prirodzene, som zaregistroval návrhy a obavy, ktoré vyjadrili mnohí poslanci.

Výsledok tejto diskusie sa mi teraz zdá byť jasný: podstatou je skutočnosť, že jedine poskytnutím ozajstnej európskej perspektívy Srbsku možno dosiahnuť mier, stabilitu a pokrok v tejto krajine a takisto stabilitu v celom regióne západného Balkánu. Je to úplne prijateľné, keďže Rada opakovane vyhlásila, že budúcnosťou Srbska je, samozrejme, jeho členstvo v Európskej únii.

Všetci vieme, že tento plán sa nezaobíde bez podmienok. Musia, samozrejme, existovať podmienky, ktoré sa budú týkať, a ktoré sa aj musia týkať vnútorných politických procesov v rámci samotného Srbska, rešpektovania demokratických hodnôt a rešpektovania hodnôt, ktoré sú špecifické pre právny štát. Tieto podmienky sa však takisto týkajú aj dôležitej spolupráce Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom. V súvislosti s touto spoluprácou s tribunálom urobilo Srbsko mnoho. Všetci vieme, že bude potrebné prijať ďalšie akcie a opatrenia. Rád by som však vyjadril presvedčenie, že srbské orgány budú na konci tohto procesu schopné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa táto spolupráca stala úplnou spoluprácou, a ja ich v tom podporujem.

My v Európskej únii musíme Srbsku pomôcť. Sme presvedčení, že by bolo strategickou chybou ponechať Srbsko a jeho ľudí v určitom zabudnutí bez akéhokoľvek smeru, perspektívy alebo plánu. Tejto strategickej chyby sa nemôžeme dopustiť, a preto musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili.

Takisto musím, samozrejme, privítať pokrok dosiahnutý v súvislosti s možnosťou voľného pohybu srbských štátnych príslušníkov v rámci európskeho priestoru. V tejto ceste musíme pokračovať. Niečo sa už dosiahlo a spolu s inými iniciatívami, ktoré realizujeme, to musíme oceniť.

Mladým Srbom musíme takisto ponúknuť budúcu perspektívu, keďže demokratické Srbsko, ktoré plne uznáva naše spoločné hodnoty a zásady, a ktoré sa usiluje o to, aby sa stalo neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie, možno vytvoriť jedine s ich pomocou a spolu s nimi.

 
  
MPphoto
 
 

  Olli Rehn, komisár. − (FI) Vážená pani komisárka, vážené dámy a vážení páni, rád by som všetkým poďakoval za objektívnu a zodpovednú diskusiu, ako aj spravodajcovi za veľmi faktickú správu. Na základe tejto diskusie usudzujem, že v rámci Parlamentu a Únie ako celku existuje široký konsenzus, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii, a že dvere Európskej únie budú pre Srbsko otvorené, keď táto krajina splní podmienky, a že jej vláda má možnosť doviesť Srbsko do Európy. Väčšina obyvateľov Srbska podporuje a schvaľuje tento vývoj.

Srbská vláda teraz naozaj zohráva úlohu strážcu: kľúč má vo vlastných rukách. Som presvedčený, že srbská vláda teraz tento kľúč použije a naplní vôľu srbského ľudu – vôľu Srbov otočiť sa smerom k Európskej únii. Môžem Vás ubezpečiť, že zohľadníme stanoviská uvedené v tejto správe, a že ich takisto zahrnieme do našej správy o pokroku.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . (EL) Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 25. októbra 2007.

 
Posledná úprava: 16. októbra 2008Právne oznámenie