Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0375/2007

Predkladané texty :

A6-0375/2007

Rozpravy :

PV 24/10/2007 - 13
CRE 24/10/2007 - 13

Hlasovanie :

PV 25/10/2007 - 7.12
CRE 25/10/2007 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0483

Rozpravy
Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13. Súčasný stav vzťahov EÚ – Afrika (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . – (EL) Ďalším bodom programu je správa [2007/2002(ΙΝΙ)] (Α6-0375/2007) pani Martensovej, v mene Výboru pre rozvoj, o súčasnom stave vzťahov EÚ – Afrika.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Martens, spravodajkyňa. (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, diskutujeme o správe o súčasnom stave vzťahov medzi Európskou úniou a Afrikou. V tejto správe sa uvádza spoločná vízia Afriky a Európy týkajúca sa budúcej spolupráce so zreteľom na presadzovanie rozvoja v Afrike a boja proti chudobe. Táto stratégia musí predstavovať viac ako iba obhajovanie súčasnej politiky. Ide o víziu, ktorá je založená na spoločných hodnotách a zásadách a na vzájomnom rešpektovaní, a ktorej cieľom je prospech ľudí.

Afrika a Európa majú dlhú spoločnú históriu, ich vzájomné vzťahy sa však skutočne zmenili: nemôžu byť aj naďalej jednosmerné. Dnes ide o rovnocenné partnerstvo, ktorého cieľom je spoločne riešiť problémy, ktoré sa týkajú oboch kontinentov, akými sú napríklad bezpečnosť, obchod, migrácia a zmena klímy.

Európska únia vytvorila európsku stratégiu pre Afriku v roku 2005. Aj pri tejto príležitosti som bola spravodajkyňou. Podľa nášho názoru mala táto stratégia dva hlavné nedostatky. Bola to stratégia, ktorá bola príliš pre Afriku, ale bez zainteresovania Afriky, a Parlament a občianska spoločnosť neboli do vývoja tejto stratégie dostatočne zapojení. Som rada, že teraz hovoríme o spoločnej stratégii EÚ – Afrika, a že Parlament a občianska spoločnosť budú v tomto prípade zapojení viac. Táto spolupráca je pre budúcnosť veľmi dobrým znamením.

Vážená pani predsedajúca, táto stratégia by nám mala poskytnúť štruktúru a smerovanie pre spoločnú akciu v budúcnosti. Boj proti chudobe a rozvojové ciele milénia musia byť naďalej stredobodom pozornosti. Aj keď najnovšie údaje, ktoré sa týkajú rozvojových cieľov milénia, povoľujú určitý stupeň optimizmu, v subsaharskej Afrike žije stále 41,1 % obyvateľov z jedného dolára na deň. Túto situáciu nemožno zlepšiť samotnou rozvojovou pomocou. Takisto je nevyhnutné zvýšiť hospodársky rast.

Dohody o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa práve rokuje, by mohli byť dobrým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, za predpokladu – a toto zdôrazňujem –, že ich podstatou bude trvalo udržateľný rozvoj, a pod podmienkou, že to nebudú iba európske obchodné dohody. Veľmi rada by som sa od pána komisára dozvedela niečo o situácii týkajúcej sa možného odsunutia termínu, ktorým je 1. január 2008.

Vážená pani predsedajúca, za rozvoj vo svojich vlastných krajinách sú, samozrejme, zodpovedné v prvom rade africké vlády. Stali sa politicky aj hospodársky nezávislejšími. Africký rozvoj je v plnom prúde, nielen na základe vytvárania nových inštitúcií v tejto oblasti, akými sú napríklad NEPAD (Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky) a Africký revízny mechanizmus. Už uplynulo veľa času, odkedy bola Európa jediným a výhradným partnerom pre financovanie a politickú podporu. Ostatné krajiny začínajú uplatňovať svoj vlastný vplyv v Afrike a na Afriku veľmi dôrazným spôsobom: stačí sa pozrieť napríklad na Čínu. Náš vzťah s Afrikou už nemôžeme viac považovať za výhradný.

Vážená pani predsedajúca, v tejto správe sa zdôrazňujú tri prioritné oblasti politiky: mier a bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných a hospodársky rast a investície do ľudí. Pokiaľ ide o oblasti európskej politiky, v tejto správe sa na jednej strane kladie dôraz na význam väčšej súdržnosti medzi rozvojovými aktivitami, a na druhej strane na ostatné oblasti politiky, akými sú napríklad obchod, poľnohospodárstvo a migrácia. Rozvojová politika Európskej únie sa môže stať efektívnejšou a účinnejšou, iba ak bude Európa súdržnejším a koordinovanejším spôsobom využívať svoju podporu a zlepší svoje finančné účtovníctvo.

Mier a bezpečnosť sú v Afrike závažným problémom. V tejto správe sa zdôrazňuje význam integrovaného prístupu zameraného na riešenie konfliktných situácií. Najvyššou prioritou v tejto oblasti by mala byť naša zodpovednosť chrániť ľudí a prispieť k prevencii a riešeniu konfliktov, ako aj k obnove. Dobrá správa vecí verejných, fungujúci právny štát a stabilná demokracia sú, samozrejme, podmienkami stability a rozvoja. Budovanie kapacít v týchto oblastiach je životne dôležité. Podporujeme ambície Komisie v tejto oblasti.

Vážená pani predsedajúca, druhý samit EÚ – Afrika sa má po sedemročnej prestávke uskutočniť v decembri v Lisabone. Na tomto samite sa rozhodne o spoločnej stratégii EÚ - Afrika a akčnom pláne. V tomto prípade ide o veľa, a je naozaj v našom záujme, aby bol tento samit úspešný. Okrem toho, hoci je situácia v Zimbabwe veľmi znepokojujúca, mali by sme mať na mysli, že je to samit EÚ – Afrika a nie samit EÚ – Zimbabwe, ktorý je o prístupe zameranom na ľudí a nie o prezidentskom partnerstve.

Je dobré, že Európsky parlament a panafrický parlament budú mať na tomto samite príležitosť vyjadriť parlamentné stanoviská k tejto spoločnej stratégii. Minulý týždeň sa stretli delegácie panafrického parlamentu a nášho Parlamentu s cieľom pripraviť spoločné vyhlásenie. Som presvedčená, že naši predsedovia budú môcť toto vyhlásenie prezentovať najvyšším predstaviteľom vlád na tomto samite.

Vážená pani predsedajúca, samozrejme, že k tejto problematike by sa dalo povedať ešte mnoho vecí, vidím však, že môj čas už uplynul, takže skončím, ale nie bez toho, aby som poďakovala v prvom rade svojim kolegom a Komisii za veľmi prínosnú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, vážená pani spravodajkyňa, Európa, Afrika a svet sa počas posledného desaťročia dosť zmenili. Európu teraz tvorí blok 27 členských štátov, ktoré v súčasnosti spájajú veľmi odlišné priority a prístupy v rámci zahraničnej politiky. Hoci nemožno priamo povedať, že africký kontinent sa zanedbával, vzhľadom na objem verejnej rozvojovej pomoci, ktorú Európa tomuto kontinentu poskytla, v rámci vzťahov medzi Európou a Afrikou však môžeme hovoriť o strategickom vákuu. Počas posledných rokov sa stali negatívne dôsledky tohto vákua ešte viditeľnejšími. Európska únia a členské štáty teraz uznávajú potrebu povýšiť vzťahy s Afrikou na novú úroveň, pričom druhý samit EÚ – Afrika je na jasné vyjadrenie tohto priania správnym momentom.

Existuje niekoľko dôvodov tohto nového potvrdenia významu vzťahov medzi Európsku úniou a Afrikou: rozšírené uznávanie toho, že všetky globálne výzvy, akými sú napríklad mier a bezpečnosť alebo medzinárodný obchod, si vyžadujú koncentrovanú akciu zo strany medzinárodného spoločenstva, pričom to je dôvodom vytvárania nových foriem spolupráce; hľadanie riešenia problémov, ktoré sa týkajú Európy a Afriky, najmä vplyvu zmeny klímy; riadenie energetických zdrojov alebo migračných tokov; želanie Afriky kolektívnym spôsobom riešiť spoločné problémy a potreba prispôsobiť sa špecifickým geopolitickým zmenám v medzinárodnom kontexte.

Tento nový vzťah medzi EÚ a Afrikou sa uvádza v týchto dokumentoch, o ktorých sme presvedčení, že budú prijaté počas decembrového samitu: spoločná stratégia EÚ a Afriky, jej prvý akčný plán a dúfame, že aj Lisabonská deklarácia. V týchto dokumentoch sa odráža špecifický charakter vzťahu medzi Európou a Afrikou. Stanovuje sa v nich prístup, ktorý na jednej strane uprednostňuje viacstranné kanály a na druhej strane je zameraný na riešenie rôznych aspektov nášho vzťahu integrovanejším spôsobom. Tento prístup predstavuje rozdiel, na ktorý môže EÚ poukázať, najmä v porovnaní s inými medzinárodnými subjektmi. V metóde slúžiacej na prípravu samitu a dokumentov, ktoré sa majú prijať, sa takisto odráža uznanie Afriky ako strategického svetového partnera. Kým stratégia EÚ a Afriky, ktorá sa prijala v roku 2005, je dokumentom EÚ, ktorý je záväzný iba pre EÚ, nová stratégia – ktorá je prvýkrát spoločnou stratégiou – a akčný plán sú výsledkom spoločnej práce s našimi africkými partnermi.

Dokumenty pre tento samit sa od začiatku pripravovali spoločnou skupinou expertov a sme presvedčení, že budú schválené na stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika, ktoré sa má uskutočniť 31. októbra, v rámci procesu, ktorý takisto zahŕňal mimovládne subjekty a občianske spoločnosti z Afriky, ako aj Európy. Spoločná stratégia a prvý akčný plán sú teda výsledkom spoločnej práce. V dôsledku toho ich súčasné znenie odráža a reaguje na mnohé z obáv a návrhov, ktoré sú uvedené v správe pani Martensovej, ktorá je naozaj perfektnou a komplexnou správou.

Partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou, ktoré je uvedené v spoločnej stratégii a v návrhu akčného plánu, sa musí týkať záležitostí spoločného záujmu. Ich základnými kritériami musí byť zvýšenie hodnoty spolupráce a politického dialógu, ktoré v súčasnosti existujú, a podľa nášho názoru aj zabezpečenie pozitívneho vplyvu na každodenné životy obyvateľov Európy a Afriky. Cieľom partnerstva, ktoré sa snažíme vytvoriť, je zabezpečiť rovnováhu medzi záväzkami oboch strán, pomocou ktorej sa upraví jednostranná logika vzťahu medzi EÚ a krajinami AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria), ktorá je založená na pomoci.

Skúsenosti takisto ukazujú, že politické záväzky si vyžadujú mechanizmy vykonávania a monitorovania, aby sa mohli pretransformovať do niečoho väčšieho, ako iba do dobrých zámerov. Medzi samitmi, popri pravidelných stretnutiach dvoch komisií a ministerskej trojky, teraz existuje možnosť doplňujúcich sektorových ministerských stretnutí podľa potreby. Ozajstná zmena v rámci vzťahu medzi EÚ a Afrikou môže nastať, iba ak sa do tohto procesu účinne zapoja aj rôzne iné subjekty.

V tejto súvislosti by sme radi zriadili neformálne spoločné skupiny expertov na vykonávanie každého partnerstva. Budú otvorené pre veľké množstvo zainteresovaných strán: európske a africké parlamenty, miestne orgány, európske a africké občianske spoločnosti, africké subregionálne organizácie, výskumné inštitúty, špecializované medzinárodné organizácie a inštitúty a súkromný sektor. Zároveň sa rozšíri spolupráca a dialóg medzi panafrickým Parlamentom a týmto Parlamentom a tieto inštitúcie budú takisto pôsobiť ako prepojenia určené na vykonávanie spoločnej stratégie a akčného plánu.

Keďže takéto zmeny nemôžu nastať okamžite, nachádzame sa na križovatke pre zmenu vo vzťahoch medzi týmito dvoma kontinentmi. Stretávame sa s výzvou úplne využiť túto príležitosť pomocou začatia realizácie tejto novej strategickej vízie dialógu EÚ a Afriky. So zreteľom na tento cieľ, s presvedčením a s vedomím, že to, čo robíme, sa musí urobiť, plánujeme v decembri uskutočniť ďalší samit EÚ a Afriky v Lisabone.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať a poďakovať pani Martensovej za jej naozaj výbornú správu, ktorá prináša rôzne otázky a poskytuje mnoho užitočných návodov, a ktorá je pre nás určite zdrojom inšpirácie ako príspevok Parlamentu k skutočne veľmi dôležitej téme, a v ktorej sa vyzýva na nový prístup v oblasti vzťahov EÚ a Afriky.

Ako iste viete, rok 2007 bude pre budúce vzťahy medzi Európou a Afrikou významným rokom. Päť rokov po správe o samite v Lisabone v roku 2003 a nie menej ako sedem rokov po prvom samite Afriky a Európy, ktorý sa konal v Káhire v roku 2000, si myslím, že tento vzťah potrebujeme súrne nanovo vymedziť na novom základe. Afrika sa počas posledných rokov úplne zmenila a nadobudla kontinentálnu inštitucionálnu štruktúru, ktorá v mnohých aspektoch pripomína tú našu. Nová inštitúcia, ktorou je Africká únia, sa teraz musí posilniť a skonsolidovať. Táto inštitúcia vytvorila ambiciózne kontinentálne politiky v kľúčových oblastiach, akými sú napríklad socioekonomický rozvoj, mier a bezpečnosť a, samozrejme, aj dobrá správa vecí verejných, a všetky tieto prvky si určite zaslúžia našu podporu a uznanie.

Afrika teraz bezpochyby nadobudla medzinárodný rozmer. Teraz mám na mysli rozmanitý charakter jej vzťahov s medzinárodným spoločenstvom, ako uviedla pani Martensová, a mám na mysli novú úlohu, ktorú zohráva napríklad Čína, a jej vplyv na investičné projekty v rámci tohto kontinentu. Takisto mám, samozrejme, na mysli globálne výzvy, ktorým musí Afrika, podobne ako všetci ostatní svetoví hráči, čeliť, konkrétne ide o zmenu klímy, dodávky energie, reformu multilaterálnych inštitúcií, riziko pandémií, emigráciu atď., a je zrejmé, že Afrika musí dať najavo svoj hlas, musí uplatňovať svoj vplyv a predovšetkým musí presadzovať svoje práva. Tieto globálne výzvy, ktoré som práve uviedol, sú preto koniec koncov aj našimi výzvami. Všetky tieto výzvy a problémy sú spoločné a okrem toho zvýrazňujú vzájomnú závislosť medzi Európou a Afrikou. Máme preto spoločný osud.

Spoločná stratégia, ktorá má viac politický charakter, môže mať pre Afriku a, samozrejme, aj pre Európu význam, a treba to oznámiť aj zvyšku sveta. Tieto dva kontinenty preto súrne potrebujú vytvoriť nový rámec a získať nový súbor nástrojov s cieľom povýšiť dialóg EÚ – Africká únia na oveľa vyššiu úroveň. Spoločná stratégia EÚ a Afriky, ktorú sme počas posledných mesiacov vypracovali s našimi africkými partnermi, by mala tento rámec poskytnúť. Neznamená to však, že sa obraciame chrbtom k tradičnému vzťahu solidarity. Namiesto toho potrebujeme uskutočniť kvalitatívny skok, ktorý posunie vzťahy EÚ a Afriky do novej éry, a ktorý spojí dvoch partnerov s rovnakými právami a rovnakými zodpovednosťami.

Tieto záležitosti sú v správe veľmi dobre zdokumentované a významné nové koncepcie, ktoré Parlament predložil, určené na monitorovanie a presadzovanie vykonávania tejto stratégie a akčných plánov, ktoré z nej vyplývajú, môžem jedine podporiť. V tejto súvislosti považujem vytvorenie spoločnej delegácie EP a panafrického parlamentu za kľúčové na ukončenie inštitucionálnej štruktúry, ktorá sa bude musieť zaviesť. Rád by som ešte spomenul pravidelné stretnutia predsedov týchto dvoch inštitúcií, ktoré sa budú musieť konať, spolu so spoločnou organizáciou zasadnutí a takisto spoločnou prípravou politických správ obsahujúcich podrobnosti o dosiahnutom pokroku. Všetky tieto záležitosti budú veľmi dôležité, aby sa zachovalo tempo tohto pokroku, a aby sa mu pridal politický dôraz, ktorý bude pre úspech potrebovať.

Vieme, že v rámci tohto prístupu sa Africká únia vyzýva, aby takisto vytvorila pevné a stabilné inštitúcie, ktoré budú schopné akcie a interakcie s našimi inštitúciami. Myslím tým, samozrejme, že Africkú úniu naďalej podporujeme v rámci jej transformácie a posilňovania jej inštitúcií. Som potešený, že ako skoré potvrdenie tohto záväzku môžem oznámiť, že prvý akčný plán predložený panafrickým parlamentom bude vo výške 275 000 EUR financovaný z programu inštitucionálnej podpory, ktorý sa v súčasnosti financuje v rámci deviateho Európskeho rozvojového fondu. Je to jedna zo špecifických záležitostí, ktoré mi pán predseda Borrell oznámil.

Som presvedčený, že toto úvodné financovanie umožní panafrickému parlamentu plnú účasť v rámci iniciatívy, ktorú ste prijali s cieľom zorganizovať spoločné parlamentné podujatie pred decembrovým samitom v Lisabone, aby sa potom výsledky vašej práce mohli prezentovať vedúcim predstaviteľom štátov na tomto samite.

Napokon ako som už uviedol pri mnohých príležitostiach, zainteresovanie a angažovanosť civilného obyvateľstva našich dvoch kontinentov a zvolených predstaviteľov, ktorí ich zastupujú, je kľúčovým faktorom úspechu účinného procesu dialógu a spolupráce medzi Európou a Afrikou. Možno máme niekedy tendenciu zabúdať, v tomto prípade však ide o spoločný osud 1,5 miliardy ľudí, a práve títo ľudia sú najdôležitejšími aktérmi v rámci partnerstva, ktoré práve teraz vytvárame.

Vážená pani Martensová, úplne súhlasím s potrebou koordinácie; navrhli sme preto kódex správania, ktorým by sa mala zabezpečiť lepšia deľba práce medzi rôznymi subjektmi, a to by znamenalo väčší súlad. Som presvedčený, že v tejto súvislosti sme boli konzistentní, pretože, ako iste viete, v rámci desiateho Európskeho rozvojového fondu sme vyčlenili osobitnú finančnú rezervu na správu, ktorá je jedným z aspektov, a navyše naozaj veľmi dôležitým, politického dialógu, ktorý sa snažíme vytvoriť s našimi africkými partnermi. Pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve, nepochybujem, že budem musieť odpovedať na otázky týkajúce sa tejto záležitosti po vašich reakciách. Nechávam si teda moje odpovede na reakcie, aby som teraz priveľa nehovoril a nemíňal tak zbytočne veľa času.

Moja posledná poznámka sa týka toho, čo už zdôraznil úradujúci predseda rady: niet pochýb o význame samitu EÚ a Afriky. Teraz je správny čas na uskutočnenie tohto podujatia, pretože teraz existujú dôvody na skutočnú zmenu. V niektorých ohľadoch ide o zmenu charakteru vzťahov medzi týmito dvoma kontinentmi. Musíme zabudnúť na tradičný – dokonca môžeme povedať banálny – vzťah, toto dosť archaické partnerstvo prijímateľa a darcu alebo darcu a prijímateľa, a posunúť sa k oveľa politickejšiemu vzťahu dvoch partnerov s rovnakými právami a zodpovednosťami. Podľa môjho názoru je to nepochybne oveľa dôležitejšie. Z mojej strany je to teraz všetko a som presvedčený, že k niektorým z týchto záležitostí sa vrátim, keď budete mať príležitosť, aby ste mi položili konkrétnejšie otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Michel Rocard, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, Výbor pre zahraničné veci, ktorý zastupujem ako spravodajca, úplne súhlasí s uvedeným úsilím. Zaujíma sa o Afriku a podporuje všetko, čo tu odznelo. Len by rád vedel, či na túto úlohu máme naozaj dosť odvahy.

Nemôžeme napísať, hoci v našej správe sa to naznačuje a ja to, samozrejme, môžem povedať, že pokiaľ ide o Afriku, existuje tu veľa politicky korektnej a dusivej pretvárky, ktorej sa treba zbaviť, skôr ako možno naozaj dosiahnuť naše ciele. Pokiaľ ide o poskytnutie možnosti Afrike rozvíjať sa pomocou umožnenia prístupu afrických produktov na naše trhy, nemalo by sa zabúdať na to, že približne štyridsať afrických krajín naozaj nemá čo vyvážať. Tento slogan jednoducho nie je úprimný. Ani jedna africká krajina nie je sebestačná, pokiaľ ide o potraviny. Potraviny musia dovážať, kým vývoz z Afriky a Brazílie ničí miestne poľnohospodárstvo, ktoré je zdrojom obživy. Afrike musíme pomôcť chrániť sa. Tento odkaz sa v správe viackrát opakuje.

Pre Afriku je ničivou pohromou, samozrejme, korupcia. Tento problém nadobudol teraz vo veľmi chudobných krajinách rozmer endémie. Je preto potrebné začať s veľkými rybami a zamerať sa na ne. Mám na mysli veľmi dobre známych podozrivých, aj keď sú ministrami, a tých, ktorí sú na našej strane, a ktorí sa angažujú v korupcii. Korupcia malých rozmerov zmizne jedine spolu s hospodárskym rozvojom. Nemôžeme ich začať obviňovať presne z toho istého, čo sme robili pred niekoľkými storočiami, keďže naša expanzia a rozvoj boli takisto založené na korupcii.

Diktatúra sa koniec koncov nemôže stať demokraciou, ani s pomocou obchodu a zahraničnej pomoci. Môže sa však stať osvieteným despotizmom. Záležitosti, ktoré sa týkajú ukončenia mučenia a únosov, zabezpečenia slobody prejavu a vytvorenia nezávislosti súdov a ich kontroly nad políciou, sa musia stať dôležitejšími, ako pluralitné voľby, ktoré sa organizujú iba na žiadosť západu, pričom sa stále unášajú ľudia a vraždia novinári a volební kandidáti. Naše podmienky by mali zohľadňovať tieto faktory. K tejto záležitosti sa dá ešte stále mnoho povedať.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE-DE.(PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, pani Martensová pripravila výbornú správu, ktorú Výbor pre rozvoj prijal jednomyseľne. Afrika a Európa vôbec po prvýkrát pomaly začínajú pracovať na partnerstve a vytvorení spoločného prístupu k rozvoju demokracie, podpore rozvoja a posilneniu mieru a bezpečnosti na africkom kontinente. Som takisto presvedčený, ako zástupcovia Rady a Komisie, že táto správa bude výborným zdrojom inšpirácie pri prípravách samitu EÚ a Afriky v Lisabone. Mnohé ustanovenia tejto správy, a najmä ich vykonávanie, budú pre rozvoj vzťahov medzi Európou a Afrikou veľmi dôležité. Bude ťažké dosiahnuť pokrok v rámci našich vzájomných vzťahov bez zlepšenia konzistencie rôznych politík Únie, akými sú napríklad obchod, rozvoj, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo a migračné politiky.

Takisto je dôležité rešpektovať rozhodnutia a záväzky z minulosti. Rada Európskej únie v roku 2005 rozhodla, že africkým krajinám sa v rámci rozvojovej pomoci pridelí aspoň o 50 % viac zdrojov. V Poľsku, ktoré je mojou vlastnou krajinou, sa rozvojová pomoc počas posledných rokov významne zvýšila. Problémom je, že v minulom roku sa subsaharskej Afrike pridelilo iba 1,4 % všetkej poľskej dvojstrannej pomoci. Takisto je znepokojujúca skutočnosť, že niektoré členské štáty sú pomalé pri ratifikácii zrevidovanej Dohody z Cotonou a vnútornej dohody, ktorá sa týka 10. Európskeho rozvojového fondu. Do dnešného dňa ratifikovala Dohodu o partnerstve s krajinami AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria), ktorá má nadobudnúť platnosť 1. januára 2008, iba polovica členských štátov Únie.

Ak sa neuskutoční kompletná ratifikácia, bude veľmi ťažké úspešne pokračovať v afrických programoch a plány zamerané na podporu Afriky zostanú v rovine návrhov. Vyzývam preto poslancov tohto Parlamentu, aby na svoje národné parlamenty a vlády vyvíjali tlak s cieľom zabezpečiť ratifikáciu zrevidovanej Dohody z Cotonou.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE.(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán komisár, socialistická skupina v Európskom parlamente vždy dôrazne podporovala zásadu, že kontrolu nad rozvojovými stratégiami by mali mať tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, pretože takýmto spôsobom sa ich priority naozaj zohľadňujú.

V tejto správe sme preto prirodzene zdôrazňovali, že do novej stratégie EÚ a Afriky sa musia zainteresovať národné parlamenty a občianska spoločnosť. Táto účasť do veľkej miery chýba v rámci terajších príprav tejto novej stratégie, ktorej cieľom je vybudovanie novej formy strategického partnerstva. Súrne to potrebujeme napraviť. V tejto súvislosti veľmi vítame iniciatívu portugalského predsedníctva pozvať delegácie európskych a panafrických parlamentov na decembrový samit, ktorý sa uskutoční v Lisabone. Dúfajme, že nejde iba o symbolické gesto.

Takisto sme trvali na tom – a pani Martensová to práve uviedla –, že medzi rôznymi európskymi politikami musí existovať reálna súdržnosť. Znamená to, že v rámci opatrení prijatých ako súčasť našich politík, ktoré sa týkajú napríklad obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a imigrácie, sa osobitná pozornosť musí venovať akýmkoľvek dôsledkom, ktoré by tieto opatrenia mohli mať na rozvoj južných krajín, a najmä na rozvoj Afriky.

Takisto sme zdôrazňovali, že Európska únia sa zaviazala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla rozvojové ciele milénia, a prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie chudoby. So zreteľom na uvedené skutočnosti trváme na tom, že pokiaľ ide o Afriku, v novej stratégii EÚ – Afrika by sa mali jasne uvádzať jej záväzky a špecifikovať konkrétne opatrenia potrebné na zabezpečenie ich dodržiavania.

Pokiaľ ide o dohody o hospodárskej spolupráci, naše stanovisko je úplne jasné: v žiadnom prípade nie sme proti, ani z ideologického ani zo žiadneho iného hľadiska, podpisovaniu dohôd stanovujúcich podmienky partnerstva, ktoré by bolo vzájomne výhodné pre Európanov a obyvateľov krajín AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria). Dôrazne však odmietame akúkoľvek dohodu, ktorá po podpísaní stavia ľudí najmä v Afrike do postavenia, ktoré je menej výhodné, ako postavenie, v ktorom sa nachádzajú dnes. Toto je cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme predložili.

Na záver by som rád zdôraznil, v súčasnej situácii stále nepoznáme znenie, ktoré sa má predložiť na nadchádzajúcom samite v Lisabone. Informovali ste nás, že na príslušnom dokumente sa pracuje. Venujeme preto osobitnú pozornosť spôsobu, akým sa odporúčania v našej správe pri vypracúvaní tohto dokumentu zohľadňujú, a vyhradzujeme si, samozrejme, právo na zodpovedajúcu reakciu, hneď ako budeme uvedený text poznať.

 
  
MPphoto
 
 

  Johan Van Hecke, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, správa pani Marie Martensovej obsahuje množstvo zaujímavých odporúčaní, musím však pripustiť, že moja skupina má trochu problém so skôr negatívnym podtónom a nedostatkom jasnej, súdržnej vízie budúcnosti v tejto správe.

Sedem rokov po prvom samite v Káhire sa portugalské predsedníctvo spolu s Komisiou snažia vypracovať novú stratégiu EÚ a Afriky v rámci – som o tom naozaj presvedčený – úprimného pokusu zbaviť sa starého modelu darcov a príjemcov. Faktom je, že uskutočnenie tohto samitu je veľmi dôležité, nielen z negatívnych dôvodov, nielen v rámci úzkostlivej reakcie na narastajúci vplyv Číny.

Na druhej strane rastúce uznanie oboch strán, že Európa a Afrika už nie sú vzájomnými výhradnými preferenčnými partnermi, vytvára jedinečnú príležitosť na vytvorenie úplne nového, vyrovnanejšieho vzťahu. Na prvý pohľad nevyzerá byť priepasť medzi Európou a Afrikou až taká hlboká. Pre Afriku je dôležité, aby sa každé nové partnerstvo vyhýbalo tradičnej závislosti od pomoci a kultúre charity a podmienenosti. Výzvy na väčšiu industrializáciu, väčší rozvoj súkromného sektora a väčšie investície do vedomostného hospodárstva sú stále intenzívnejšie.

V Afrike sa našťastie takisto zvyšuje povedomie o tom, že ľudia musia byť zodpovední v prvom rade za riešenie svojich vlastných problémov. Európa by teraz mala objasniť, akým spôsobom bude podporovať tento sľubný vývoj bez toho, aby skončila v sieti paternalizmu a interferencie. Každé budúce partnerstvo medzi EÚ a Afrikou bude musieť byť bezpodmienečne založené na zásade vzájomnej zodpovednosti. V tejto súvislosti by mohlo bezpodmienečné zrušenie poľnohospodárskych dotácií viac ako akékoľvek iné gesto posilniť dôveryhodnosť EÚ medzi jej africkými partnermi.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi a pánovi komisárovi za ich vystúpenia, najmä však spravodajkyni, pani Martensovej, za jej prácu v tejto oblasti, pretože ide naozaj o nové partnerstvo, o novú dohodu medzi Európskou úniou a Afrikou. Blahoželám Rade k tomu, že navrhla samit EÚ – Afrika v decembri, a prial by som si, aby tento samit nezlyhal na tom, či príde alebo nepríde nejaká osoba.

Pokiaľ ide o vzťah medzi Európou a Afrikou, v hre je príliš veľa na to, aby bol tento vzťah vymedzený tým, či príde alebo nepríde Robert Mugabe. Všetci poznáme a kritizujeme akcie Roberta Mugabeho v Zimbabwe. Všetci obhajujeme práva demokratických inštitúcií a demokratických hnutí v Zimbabwe, a všetci vyzývame na ochranu týchto demokratických práv, nemalo by to však brániť náležitému rozvoju a zodpovedajúcej spolupráci medzi Európskou úniou a Afrikou ako celkom, ktorá musí pokračovať.

Na ďalší rozvoj Afriky sú kľúčové otázky týkajúce sa správy vecí verejných, otázky týkajúce sa rozvojovej pomoci, a najmä otázky týkajúce sa voľného obchodu. Ak hovoríme o rozvoji, Európska únia je najväčším poskytovateľom pomoci vo svete. Írsko, moja krajina, je šiestym najväčším poskytovateľom pomoci vo svete na obyvateľa. Nemalo ba však ísť o poskytovanie pomoci s cieľom dostať niečo späť. Malo by ísť o poskytovanie slobody ľuďom, aby sa oslobodili, aby sa zbavili problémov, aby sa vytvárali systémy vzdelávania, zdravotníctva a infraštruktúry s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcnosti už nikdy nespoliehali na pomoc, a aby od nej už nikdy neboli závislí.

Existujú aj otázky týkajúce sa zainteresovanosti Číny, pretože Čína nepripisuje rovnakú dôveryhodnosť správe vecí verejných, neexistencii korupcie, otvorenosti a transparentnosti, ako Európa. Mali by sme uznať vplyv, ktorý má Čína v tomto rozvojovom svete. Vážená pani predsedajúca, rád by som vyjadril svoju vďaku za poskytnutý priestor.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Hélène Aubert, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, napriek uvedeným zámerom naozaj nemožno povedať, že do diskusií o partnerstve medzi Európskou úniou a Afrikou, ktoré sa počas posledných mesiacov uskutočňovali, sa zaviedli nejaké nové prvky. Je jasné, že mier a právny štát musia byť absolútnymi prioritami; EÚ teraz v tejto súvislosti zohráva významnejšiu úlohu, a to môžeme jedine privítať. Takisto musíme zabezpečiť, aby podpora poskytovaná napríklad pri organizácii volieb podliehala ozajstnému dohľadu a kontrole, aby príslušné spoločenstvá pocítili praktické výhody, ktoré im demokracia v každodennom živote môže poskytovať.

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia, rada by som povedala, že návrhy Európskej únie sú koniec koncov typické, nachádzajúc sa niekde medzi presadzovaním dobrej správy vecí verejných a voľným obchodom, s dôrazom na hospodársky rozvoj a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ však ide o riešenie naliehavých problémov, tieto stratégie EÚ a Afriky podľa nášho názoru neriešia dva základné problémy. V prvom rade ide o potravinovú bezpečnosť, ktorú treba chápať v kontexte zvyšovania cien základných potravín, najmä obilnín, a vzostupu biopalív, spolu s potrebou ochrany a rozvoja poľnohospodárstva, keďže v rámci ďalšieho Európskeho rozvojového fondu – ako aj v prípade väčšiny afrických vlád – sa tomuto cieľu pridelil len veľmi malý percentuálny podiel rozpočtu. Dokonca aj Svetová banka nedávno zdôraznila, že túto oblasť je potrebné prehodnotiť a to už niečo znamená. Otázka zabezpečenia potravín sa teraz stala úplne kľúčovou, podobne ako budúcnosť malých poľnohospodárov, ktorí sú v rámci politík rozvojovej pomoci veľmi často veľmi zanedbávaní.

Druhým kľúčovým aspektom je, ako iste viete, že Afrika je obrovským rezervoárom prírodných zdrojov, z ktorých však africkí ľudia, žiaľ, nemôžu mať zisk, hoci ceny týchto komodít sa nesmierne zvýšili. Všetky najvýznamnejšie hospodárske mocnosti sa spolu s rozvíjajúcimi sa národmi, akým je napríklad Čína, usilujú dostať sa k týmto zdrojom, ktoré sa stávajú stále vzácnejšími. Táto novodobá zlatá horúčka, tento hlad po surovinách má dnes mimoriadne kruté sociálne a environmentálne dôsledky a naďalej živí vojny a korupciu.

Vzhľadom na uvedené sa Európska únia vyjadruje veľmi teoreticky, dokonca anjelským tónom, a zároveň sa takisto zúčastňuje na využívaní prírodných zdrojov Afriky. Ako potom chceme racionalizovať, riadiť a mať spoločný prístup k týmto zdrojom takým spôsobom, aby z nich mali príslušné spoločenstvá naozaj výhody, bez toho, aby videli ako sa ničí ich životné prostredie? Toto je základným problémom, ktorému sa v rámci stratégie EÚ – Afrika musí venovať väčšia pozornosť, pretože vzhľadom na tempo udalostí v tomto sektore sa s týmto problémom v každom prípade budeme stretávať.

 
  
MPphoto
 
 

  Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL.(IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, ďakujem pani Martensovej, najmä za spôsob, akým sme boli schopní spolupracovať v rámci výboru, za jej pozornosť a takisto za odlišné názory, naše odlišné názory, ktoré vznikli; som však presvedčená, že výsledok je okrem niekoľkých bodov veľmi dôležitý.

Od vyhlásenia z Káhiry z roku 2000 prešli vzťahy medzi EÚ a Afrikou dlhú cestu. V Afrike, na kontinente, ktorý je plný rozmanitosti a poznačený vojnou, sa mnoho vecí zmenilo. Pokrok sa dosiahol vytvorením Africkej únie, politiky jednotnosti v rozmanitosti.

Panafrický parlament prijal motto „jedna Afrika, jeden hlas“. Spoločenské hnutia v Afrike sú na vzostupe a vyzývajú na to, čo práve uviedol pán Öger. Sú na vzostupe a vytvárajú siete a v rámci Svetového sociálneho fóra v Nairobi mali veľmi vysoké postavenie. Skutočným pokrokom je aj formulácia politiky, ktorá nie je európskou politikou vo vzťahu k Afrike, ale spoločnou politikou Európy a Afriky, ktorá sa týka partnerstva.

Stretnutiami medzi panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom a ich prítomnosťou na samite v Lisabone sa do praxe zavádza to, o čom sme tvrdili, že v tomto dokumente chýba, konkrétne úloha tohto Parlamentu. O túto úlohu nielen žiadame, chceme ju aj skutočne zohrávať, a myslím si, že popri pomoci portugalského predsedníctva bola veľmi dôležitá aj pomoc pána Louisa Michela. Rozdiely v našich stanoviskách sú však jasné.

Dôležité sú rôzne aspekty tejto stratégie, musíme v nej však pokračovať prostredníctvom súdržných politík, pričom mám na mysli obchodovanie a predaj zbraní. V tejto ceste preto musíme pokračovať, aj keď vieme, že je plná prekážok.

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. Vážená pani predsedajúca, vzdelávanie je cestou od utrpenia k nádeji. V modernej spoločnosti je nástrojom každodenného života. Je opevnením proti chudobe a stavebným kameňom rozvoja. Pán Kofi Annan tak opísal stratégiu v cieľoch milénia, ktoré sú podobné cieľom rozvojovej stratégie EÚ pre Afriku. Vzdelávanie spolu s obchodom sa v nej považujú za kľúčové faktory rozvoja tohto kontinentu.

EÚ napriek tomu pokračuje spolu s bohatými národmi, akými sú napríklad USA, Austrália, Kanada a Nový Zéland, v systematickom „nasávaní“ kvalifikovaných a vzdelaných ľudí z Afriky a Ázie.

Pán komisár Frattini minulý mesiac oznámil, že na to, aby Európa dostala „prisťahovalcov, ktorých jej hospodárstvo potrebuje“ by EÚ mala počas nasledujúcich 20 rokov importovať 20 miliónov kvalifikovaných pracovníkov z týchto kontinentov prostredníctvom systému modrých kariet, ktorý sa podobá americkému systému zelených kariet. Hoci stabilný prísun kvalifikovaných pracovníkov, ktorí zaplnia medzeru spôsobenú našou starnúcou populáciou, bude pre nás prínosom, tento druh odlivu mozgov bude pre chudobné a rozvojové krajiny Afriky zničujúci.

Európska únia sa takisto podieľa na znehodnocovaní majetku africkej chudoby. Deti sú budúcnosťou našich krajín a rozvojové fondy EÚ sa napriek tomu bežne spájajú s programami kontroly obyvateľstva, ktorých cieľom je odstránenie budúcich Afričanov.

Zelená kniha EÚ o demografii jasne uvádza, že bez rastu populácie nemôže nastať hospodársky rast. Afrika je dnes jediným kontinentom na svete s vyššou mierou pôrodnosti, ako je miera reprodukcie. Ak sa budeme snažiť o ciele milénia a ak dodržíme naše záväzky, Afrika v tomto storočí nadobudne vedúce postavenie vo svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen, v mene skupiny ITS. (NL) Vážená pani predsedajúca, nemožno poprieť, že v tejto správe sa veľmi podrobne opisujú mnohé problémy afrického kontinentu a rôzne výzvy pre partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou. Stále som však presvedčený, hoci nemám ani najmenšie pochybnosti o odbornosti spravodajkyne v oblasti rozvojovej politiky, že v tejto správe sa nevenuje dostatočná pozornosť veľmi dôležitým príčinám problémov Afriky, a že v tejto správe chýbajú odpovede na niektoré naozaj základné výzvy.

Možno nie je politicky korektné povedať to, ale tak to je. Napriek tomu, čo sa uvádza v tejto správe, Afrika a Európa nemajú v súčasnosti rovnaký spôsob uvažovania, pokiaľ ide o viac demokracie, lepšiu správu vecí verejných a ľudské práva. Hlavnými príčinami chudoby, hladu, nedostatočnej bezpečnosti a socioekonomických problémov, s ktorými sa tento kontinent stretáva – a ktoré sa v tejto správe správne uvádzajú – sú v skutočnosti veľmi zlé a skorumpované režimy, ktoré sa vôbec neusilujú o dodržiavanie dobrej správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv.

Nikto napríklad už nepochybuje o tom, že Robert Mugabe je zločinec, ktorý svoju krajinu položil na kolená, a ktorý terorizuje svojich obyvateľov. Čo majú teda povedať rozvojové krajiny južnej Afriky? Že voľby sa uskutočnili riadnym spôsobom, a že západné krajiny by sa mali starať o seba. Mám naozaj pochybnosti v súvislosti so sľubmi tých istých vedúcich predstaviteľov, ktoré sa týkajú dobrej správy vecí verejných.

V tejto správe sa náležitá pozornosť venuje mieru a bezpečnosti. Podľa organizácie Oxfam sú v Afrike, kde je nespočetne veľa nedemokratických režimov, výdavky na zbrane vždy oveľa väčšie ako ohromný objem rozvojovej pomoci, ktorá do týchto krajín smeruje. Všetky tieto problémy sa preto vrátia späť k rovnakej podstate.

Na záver musím povedať, že nesúhlasím s časťou o imigrácii, pretože sa obávam, že každý, kto si v tejto súvislosti myslí, že koncepcia okružnej migrácie môže zastaviť odliv mozgov z Afriky a imigračný tlak na Európu, vážne klame sám seba.

 
  
MPphoto
 
 

  Michael Gahler (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať našej spravodajkyni za vynikajúcu a komplexnú správu. V tomto Parlamente existuje široký konsenzus v súvislosti so všeobecnými zásadami. Je najvyšší čas na uskutočnenie decembrového samitu EÚ – Afrika v Lisabone. Vítam skutočnosť, že sa dokážeme dohodnúť na spoločnej stratégii.

Stanovisko Európskeho parlamentu k osobitnému prípadu pána Mugabeho je známe už mnoho rokov. Tento pán sa však nemôže stať prekážkou novej éry vzťahov Európy a Afriky. Som presvedčený, že mnoho vedúcich predstaviteľov európskych vlád má pre tohto pána zrejmý a jednoznačný odkaz. Z tohto dôvodu musí byť prítomný a tento odkaz si musí vypočuť.

Ako predseda delegácie pre vzťahy s panafrickým parlamentom môžem vyjadriť niektoré špecifické parlamentné priania pre budúcu spoluprácu, na ktorej sme sa dohodli minulý týždeň v Midrande. Africké parlamenty sú do značnej miery zanedbanými inštitúciami. Na papieri majú významnú ústavnú úlohu, ale ich vlastné vlády a, samozrejme, aj darcovia majú tendenciu nebrať ich veľmi vážne. S náležitými zdrojmi a po úspešnom a komplexnom vybudovaní kapacít pre poslancov a zamestnancov parlamentných administratív, výborov a skupín majú tieto parlamenty potenciál vykonávať svoju ozajstnú úlohu, ktorou je realizácia riadnej politickej kontroly exekutívy. Neodolateľným šarmom tohto scenára takisto je, že v takomto prípade by na miestnej úrovni existovali kontrolné orgány s demokratickou legitimitou, a v rámci vzniknutých problémov by sa ich kritika prijímala skôr ako kritika zahraničných darcov.

Vyzývam preto Komisiu, aby sa vytváranie parlamentnej kapacity stalo cieleným základom jej programov pre tieto krajiny, aby sme o niekoľko rokov mohli naozaj vidieť, že africkí politici sa stali skutočne zodpovednejšími voči potrebám verejnosti, aj vďaka zainteresovanosti národných parlamentov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE).(IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, rád by som poďakoval pani Martensovej za jej prácu a potvrdil politickú vôľu EÚ a Africkej únie vytvoriť spoločnú stratégiu, ktorá zahŕňa mnoho predmetov spoločného záujmu týchto dvoch spoločenstiev: od bezpečnosti k životnému prostrediu, od migrácie k rozvoju a presadzovaniu ľudských práv a demokracie.

Aby bola táto stratégia naozaj efektívna, EÚ musí toto partnerstvo budovať už teraz, pričom musí náležitým spôsobom zahŕňať občiansku spoločnosť a miestne parlamenty. EÚ musí presadzovať konkrétnu a rozumnú akciu zameranú na ochranu ľudských práv, slobody prejavu, slobody združovať sa a princípu demokracie, aby bol hospodársky a sociálny rozvoj afrického kontinentu naozaj trvalo udržateľný, a aby zahŕňal všetky úrovne africkej spoločnosti.

Okrem toho by som ostatným kolegom rád zopakoval výzvu na najpevnejší možný záväzok zo strany EÚ dosiahnuť rozvojové ciele milénia, bojovať proti AIDS – ktorý decimuje produktívne obyvateľstvo – a vytvoriť európske politiky, ktoré sú skutočne konzistentné s duchom rozvojovej spolupráce, predovšetkým v kontexte medzinárodného obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Rada by som zablahoželala pani Martensovej k jej správe o súčasnom stave vzťahov EÚ a Afriky a za navrhnuté opatrenia zamerané na zlepšenie týchto vzťahov.

Je zahanbujúce, že Afrika je stále najchudobnejším kontinentom na svete. Napriek medzinárodnej pomoci, ktorú poskytuje EÚ a ostatné krajiny, sa úroveň chudoby neznížila; v skutočnosti sa zvýšila. Stále sa treba usilovať o dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.

Deje sa to v Afrike, ktorá je v súvislosti s prírodnými zdrojmi najbohatším kontinentom. Hlavným dôvodom je to, že suroviny sa vyvážajú za najnižšie ceny, kým za hotové výrobky sa platia vysoké ceny. Situácia by sa mohla zmeniť prostredníctvom rozvoja spracovateľského priemyslu, malého a stredného podnikania, vytvárania nových pracovných miest a podporovania regionálnej spolupráce.

Niet pochýb, ako sa uvádza v správe a ako Európsky parlament stále zdôrazňuje, že vzdelávanie zostáva jedným z kľúčových faktorov rozvoja nezávislého hospodárstva Afriky.

Pokiaľ ide o budúcnosť Afriky, rada by som spomenula vojenské konflikty, ktoré naďalej sužujú niektoré oblasti, ako napríklad Sudán, už niekoľko rokov. Táto situácia na jednej strane predstavuje neistotu pre miestnych a zahraničných investorov. Niektoré krajiny na druhej strane využívajú tieto konflikty na zvyšovanie produkcie surovín za zvýhodnených podmienok.

EÚ a medzinárodné spoločenstvo by mali vyvíjať väčšie úsilie zamerané na riešenie týchto vojenských konfliktov v Afrike. Zvýšilo by to účinnosť vykonávania rozvojového programu spolupráce.

 
  
MPphoto
 
 

  Helmuth Markov (GUE/NGL).(DE) Vážená pani predsedajúca, veľmi dôležitým faktorom v rámci africkej rozvojovej politiky je obchod a obchod, ak sa realizuje správnym spôsobom, môže naozaj pomôcť znížiť chudobu a takisto môže pomôcť zlepšiť zdravotnú starostlivosť v Afrike. Môže pomôcť zlepšiť vzdelávanie a môže pomôcť odstrániť negramotnosť. Nemožno to však dosiahnuť takým spôsobom, ako to vidí Komisia.

Som veľmi potešený, že – buď preto, že zvíťazil zdravý rozum, alebo preto, že sa zintenzívnil tlak afrických krajín – Komisia má od minulého pondelka iný prístup k dohodám o hospodárskej spolupráci. Výsledkom je, že upustila od nezmyselných požiadaviek reciprocity v rámci liberalizácie trhu a už viac netrvá na začlenení singapurských záležitostí. Existuje dohoda, že jednotlivé záležitosti sa oddelia, takže rokovania sa teraz sústredia iba na tovar, a o ostatných záležitostiach sa bude rokovať neskôr.

Ak by sme rovnaký prístup uplatnili aj v prípade kola rozvojových rokovaní v Dauhe, možno by sme takisto dosiahli určitý úspech, pretože toto je dôvodom ich doterajšieho opakovaného zlyhávania. WTO a kolo rozvojových rokovaní v Dauhe zlyhali preto, lebo Komisia vždy trvá na vysielaní toho istého odkazu. Hovorí, že „musíte si uvedomiť, že pre vás chceme len to najlepšie, a ak to nechápete, nedosiahneme dohodu“.

Našťastie, ak sa pozrieme na správu tohto Parlamentu – ktorý bol v tomto prípade oveľa rozumnejší ako Komisia –, ktorú vypracoval môj kolega pán Sturdy v roku 2006, je jasné, že pán komisár Mandelson mohol oveľa skôr pripustiť požiadavku, pred ktorou sa teraz musí skloniť, a veci by sa možno nedostali tak ďaleko.

Objavili ste sa pred nami vo výbore a dosť konkrétne sme sa vás na to pýtali. Aká bola vaša odpoveď? Povedali ste, že komisár Mandelson odviedol výbornú prácu! Aby som bol úprimný, Rada má v tomto prípade takisto zodpovednosť, vzhľadom na to, že na konci tohto procesu bude musieť schváliť dohodu o partnerstve. Radšej by sa mohla raz za čas zapojiť do rokovaní, a nie iba hovoriť, že „necháme komisára, aby pokračoval, kým s niečím konečne nepríde“. Nie, máte takisto zodpovednosť, a podľa môjho názoru ste túto zodpovednosť nenaplnili, pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve, ak usudzujeme aspoň z vašich vyhlásení pre náš výbor.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI LUISA MORGANTINI
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Sturdy (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, som skôr prekvapený, že úplne súhlasím so svojím kolegom z opačnej strany tohto Parlamentu.

Blahoželám pani Martensovej k jej správe. Dnes poobede odznelo v tomto Parlamente mnoho rozumných slov, zabudli sme však na Afriku. Na Afriku sme zabúdali aj v minulosti, a podobne ako spravodajca pre dohody o hospodárskom partnerstve som presvedčený, že táto Európska únia nezabudne na Afriku znovu.

Včera Komisia uverejnila oznámenie o dohodách o hospodárskom partnerstve, v ktorom sa z dlhodobého hľadiska uznáva, že nie je možné ukončiť rokovania do konca roku 2007, ako bolo pôvodne naplánované a uvedené v mojej správe. Komisia však naďalej trvá na tom, že krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria sa musia plne zaviazať k podpísaniu dohôd o hospodárskom partnerstve v roku 2008, a že niektoré krajiny v tomto regióne by sa mali k týmto dohodám o hospodárskom partnerstve pridať a niektoré nie. Veď to je neuveriteľne smiešne!

V rámci týchto rokovaní je mnoho vecí nejasných a neistých, a zostáva veľmi málo času. Toto oznámenie je po zrelej úvahe nejasné a hoci viem, o čo ide, znepokojuje ma to: nikdy som sa nezapojil do riešenia niečoho, čomu som nerozumel, a práve teraz žiadame, aby Afrika urobila presne to isté.

Okrem toho, týmito novými návrhmi na vytvorenie subregionálnych dohôd v rámci regiónov s africkými krajinami, ktoré sa chcú zapojiť, by sa vytvorila neprehľadná zmes rôznych dohôd v susediacich krajinách.

Nápad, že iné krajiny a regióny AKT by sa mali pripojiť neskôr, by znamenal, že by sa pripojili k dohode, o ktorej nerokovali. Ako to môže byť dobrý nápad? Nebola náhodou zámerom dohôd o hospodárskom partnerstve regionálna integrácia?

Prečo sa teda zameriavať na realizáciu, monitorovacie mechanizmy a hodnotenia vplyvu, ak sa rokujúce strany nevedia dohodnúť ani na menších súboroch? Krajiny AKT by nemali mať povinnosť rozhodnúť sa medzi obchodnými dohodami, ktoré môžu zničiť ich miestne/regionálne trhy, alebo prekážkami, ktoré ochromia ich exportné trhy. Stále existuje priestor na voľbu a zmeny politiky Komisie na poslednú chvíľu nepomáhajú obnoviť narušenú dôveru.

 
  
MPphoto
 
 

  Josep Borrell Fontelles (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, vážení komisári, vážený minister, táto diskusia by sa mala posunúť smerom k Lisabonu a samitu, a portugalskému predsedníctvu musíme poďakovať za to, že pozornosť venovalo vzťahom medzi Európou a Afrikou. Sme presvedčení, že Európanom to konečne pomôže pochopiť, že ich osud je neoddeliteľne spätý s osudom Afriky, že rozvoj Afriky je zjavnou podmienkou našej prosperity, a že bez pevného partnerstva s Afrikou nebudeme schopní kontrolovať migračné toky, ani zabezpečiť dodávky energie.

Musíme jasne povedať, že to nemá pomôcť chudobným ľuďom, je to však v našom záujme. Takisto musíme jasne povedať, že Afričania niekedy prikladajú našim vyhláseniam málo dôvery a považujú ich iba za rétoriku, pretože doteraz sme sa nepreniesli cez koloniálnu minulosť s cieľom vytvoriť toto pevné partnerstvo rovnocenných strán, ktoré si všetci želáme, o ktorom hovoríme, ktoré však s realitou stále nemá nič spoločné.

Úloha modernizácie Afriky je veľmi náročná. Afričania majú v tejto súvislosti veľkú zodpovednosť, máme ju však aj my. Bez nás – bez našej pomoci, bez našej spolupráce – sa nedostanú zo situácie, ktorá je opísaná v správe pani Martensovej, pretože potrebujú nielen obchod, ale aj pomoc a rovnocenné vzťahy, ktoré im umožnia prekročiť svoju minulosť, za ktorú sme, samozrejme, čiastočne zodpovední aj my.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. V decembri sa po niekoľkých rokoch uskutoční ďalší samit Africkej únie a EÚ. Pre EÚ, ktorá má veľkú zodpovednosť za podporovanie hospodárskeho a demokratického rozvoja v Afrike, to je významné stretnutie. Portugalské predsedníctvo si za túto iniciatívu zaslúži uznanie. EÚ sa musí stať na africkom kontinente aktívnejšou.

Na rozdiel od pána Briana Crowleyho sa obávam, že diktátor zo Zimbabwe, Robert Mugabe, tento samit pravdepodobne navštívi. Európskej únii nestojí za to, aby sedela za jedným rokovacím stolom s pánom Mugabem. Mugabeho anarchia a korupcia paralyzuje celú krajinu. Politická opozícia je prenasledovaná a zatváraná do väzníc, sloboda prejavu neexistuje, v krajine, ktorá bola kedysi obilnicou Afriky, je nedostatok potravín a státisíce ľudí nemajú kde bývať. Hospodárstvo sa rozpadá, inflácia je viac ako 7 000 %, priemerný vek je najnižší na svete a 25 % obyvateľstva je nakazených vírusom HIV. Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán Manuel Lobo Antunes, jediným spôsobom, ktorým môže EÚ vyjadriť odpor k Mugabeho diktátorským praktikám, je neakceptovať jeho prítomnosť na samite. Mugabeho hrozná vláda musí skončiť. Milí priatelia, o diktátorských režimoch treba hovoriť úprimne. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, chcem poďakovať spravodajkyni, pani Martensovej, za túto dôležitú správu. Na jednej strane je to pre Komisiu jasným znamením, že parlamentný rozmer musí byť tentoraz pri vypracúvaní spoločnej stratégie EÚ – Afrika prítomný. Skutočnosť, že Komisia pri vypracúvaní stratégie EÚ pre Afriku v roku 2005 ignorovala nielen svojich kolegov, ale aj Parlament, bola pre prístup Komisie, žiaľ, typická. Na druhej strane treba oceniť, že táto správa prináša mnoho významných otázok, ktoré je potrebné riešiť, a stratégiu, ktorú je potrebné prijať.

Po prvé, história jasne dokazuje, že ak sa majú všeobecné ľudské práva uplatňovať, vyžadujú si všeobecnú ochranu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sa v rámci priorít pre mier a bezpečnosť v stratégii EÚ, ktorá sa týka Afriky, zohľadňovala koncepcia zodpovednosti, ktorá súvisí s ochranou, a ktorou sa táto ochrana presadzuje. Máme zodpovednosť týkajúcu sa ochrany, a v rámci EÚ sa musí diskutovať aj o nej.

Po druhé, v správe sa chvályhodne uvádza, že najvyššou prioritou tejto stratégie musí byť zmena klímy. Voda a jej kvalita a dostatok sa spolu s energiou stanú vážnym politickým problémom, a Afrika bude potom jeho prvou obeťou. Napriek tomu by som chcela každému pripomenúť, že dnes sú najvážnejšími environmentálnymi problémami Afriky erózia a nadmerné spásanie pasienkov. Zmena klímy to, samozrejme, zhoršuje. Adaptačné a podporné opatrenia sú nevyhnutné. Afrika je okrem toho prirodzeným partnerom v medzinárodnom kontexte boja proti zmene klímy.

Po tretie, rada by som zdôraznila význam malých podnikov a miestneho podnikania ako podmienky pre trvalo udržateľný a ozajstný hospodársky rozvoj Afriky. Mali by sme zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijímame, tento rozvoj podporovali. Afriku možno postaviť na nohy jedine pomocou jej miestneho obyvateľstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes (PSE).(PT) Pani Martensovej musím zablahoželať k tejto dôležitej správe v čase, keď EÚ opätovne vymedzuje svoj vzťah s Afrikou, najmä v dôsledku narastajúceho vplyvu Číny na tomto kontinente. Vzťah EÚ a Afriky sa však môže posunúť dopredu, iba ak bude prístup, ktorý je zameraný na rozvoj a zároveň aj na bezpečnosť, súdržný, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, demokraciu a dobrú správu vecí verejných.

Vzhľadom na význam spoločnej stratégie a príslušného akčného plánu, ktoré sa majú prijať na samite EÚ a Afriky, by som chcela požiadať portugalské predsedníctvo, aby Európsky parlament informovalo o pokroku dosiahnutom v rámci rokovania o tomto dokumente a jeho obsahu. Bude to užitočné s cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia uvedené v tejto spoločnej stratégii a akčnom pláne následne stali realitou, s podporou Európskeho parlamentu a pod kontrolou rôznych uplatniteľných finančných nástrojov.

V tomto Parlamente sme presvedčení, že v spoločnej stratégii a akčnom pláne sa odrazia záväzky EÚ, pričom náležitá priorita sa bude venovať boju proti chudobe a rozvojovým cieľom milénia, najmä prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Želáme si začleniť spoločné opatrenia týkajúce sa kontroly obchodovania s ručnými palebnými zbraňami a malými zbraňami, ktoré sú v Afrike naozaj zbraňami hromadného ničenia, a takisto opatrenia zamerané na posilnenie postavenia žien a občianskych spoločností, v ktorých je potenciál na zmenu, mier a rozvoj, ktoré Afrika tak zúfalo potrebuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE).(CS) Afrika bývala zlým svedomím Európy pre jej koloniálne politiky v minulosti. Dnes sa rozvojovým krajinám snažíme pomôcť dostať sa do globalizovaného sveta. V centre záujmu našich vzťahov s týmito krajinami sú preto globálne výzvy. Okrem chorôb, hladu a nedostatku pitnej vody sa tieto záležitosti týkajú aj bezpečnosti, obchodu, migrácie, odlivu mozgov a zmeny klímy.

Okrem charity je našou úlohou dohliadať na zodpovedné rozhodovanie afrických inštitúcií, ktoré je založené na demokratických zásadách. V tejto súvislosti považujem rozvojovú stratégiu pána komisára Mandelsona za nebezpečnú, pretože sa zameriava výlučne na obchodné vzťahy v Tichomorí.

Vážené dámy a vážení páni, musíme trvať na tom, aby Komisia posilnila budovanie kapacít v oblasti ľudských práv. Bez toho nemá demokracia v Afrike, ani nikde inde vo svete žiadnu šancu. Prekvapuje ma, ako hlboko je v Afrike zakorenená ideológia bývalého komunistického bloku. Takisto ma prekvapuje rastúci vplyv totalitného čínskeho trhového modelu, ktorý v Afrike ťaží suroviny a Afričanom berie prácu.

Rada by som zablahoželala spravodajkyni, pani Martensovej, za komplexné a vyvážené vymedzenie tejto novej stratégie, ktorá je uvedená v jej výbornej správe. Takisto sa však musíme postarať o jej finančný rámec a naučiť sa hodnotiť výsledky na základe príslušných ukazovateľov.

Takisto sa mi zdá, že Komisia nedostatočne informuje európskych občanov o význame spolupráce EÚ s Afrikou, ktorá je jej najbližším susedom. Som presvedčená, že na decembrovom samite v Lisabone sa na základe tejto správy prijme nová vízia vzťahov založených na agende ľudských práv.

Na záver by som rada povedala, že samit bude významný pre posunutie vzťahov EÚ a Afriky, a preto nesúhlasím s tým, že Česká republika a Spojené kráľovstvo majú v úmysle zablokovať tento panafrický samit pre účasť diktátora zo Zimbabwe. Jeho účasť by sme však mali kategoricky odmietnuť a odsúdiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Thijs Berman (PSE). (NL) Vážená pani predsedajúca, vzťahy medzi Európskou úniou a africkými krajinami sa stali neprijateľne napätými pre rokovania s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) o dohodách o hospodárskom partnerstve. Ak tieto rokovania zlyhajú, Cotonou sa od 1. januára pre mnoho krajín stane čiernou dierou, pretože naše obchodné vzťahy sa potom stanú ešte menej výhodnejším všeobecným systémom preferencií.

Bolo by potupné, keby boli chudobné krajiny týmto spôsobom penalizované, pretože tieto krajiny majú v súčasnosti pocit, že EÚ a krajiny AKT nie sú rovnocennými partnermi. Chudobným krajinám musíme umožniť, aby si chránili svoje trhy v oblastiach, ktoré sú zraniteľné a ktoré by sa v dôsledku voľného obchodu zrútili. Tieto rokovania sú v ostrom kontraste s dobrými zásadami a cieľmi uvedenými v správe pani Martensovej, a ja tieto ciele podporujem.

My, ako socialisti, sme chceli dodať, že by sme nemali pripustiť, aby obchodná a poľnohospodárska politika EÚ stála v ceste rozvojovej politike. Potrebujeme súdržnosť a niet pochýb, že politika by mala byť stále zameraná na emancipáciu a práva žien. Úlohou Komisie je, aby to rozvinula do konkrétnej politiky. Potom bude Komisia podrobne monitorovať rozvojovú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE).(PL) Ako sa uvádza vo veľmi dobrej správe, ktorú pripravila pani Martensová, napriek mnohým miliardám EUR pridelených Afrike sa chudoba na tomto kontinente zhoršuje. Nekonzultoval som s pánom Antunesom, zástupcom portugalského predsedníctva, ani s pánom Van Heckem, rád by som však zdôraznil, že spolupráca s miestnymi africkými subjektmi je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bola finančná pomoc účinná.

Toto hospodárstvo potrebuje pomoc, pokiaľ ide o zavádzanie technológií, podporovanie podnikateľského ducha, podporovanie odhodlania občanov a podporovanie iniciatívy jednotlivcov. Misionári sa napríklad v takýchto iniciatívach angažujú, aj keď nemajú žiadne finančné prostriedky, kým Únia nie je zainteresovaná, hoci je schopná zabezpečiť značné finančné zdroje. Jednou z hlavných výziev je vzdelávanie, to znamená investovanie do ľudského kapitálu, ktoré prináša veľké výhody. Afrika však musí takisto prijať určité záväzky. Ide o zastavenie dovozu zbraní a zavádzanie určitých právnych ustanovení, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva, ktoré sú na rozvoj hospodárstva nevyhnutné. Na záver by som rád povedal, že úlohu vlád je potrebné chápať ako službu občanom, a nie ako využívanie našej pomoci, ktorého symbolom sú luxusné autá používané predstaviteľmi afrických orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Arlette Carlotti (PSE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, súčasná Afrika má dve tváre: prvou tvárou je extrémna chudoba a ľudská tragédia, ako v prípade Dárfúru a Somálska, a druhou tvárou, ktorá sa často ignoruje, je kontinent, ktorý napriek všetkému zavádza inovácie, stáva sa demokratickejším, aj keď veľmi pomaly, a ktorý sa krok za krokom vracia na cestu rastu.

V rámci novej stratégie EÚ – Afrika sa preto musí zohľadňovať táto dvojaká realita a tento stále krehký proces sa musí podporovať prostredníctvom ozajstného politického partnerstva: partnerstva, ktoré je založené na jednote, pretože Afrika je vo svojej celistvosti jednotná prostredníctvom hlasu Africkej únie, ktorá musí byť naším hlavným kontaktným bodom; na rovnocennosti s agendou, ktorá bola vypracovaná spoločne, a ktorá nebola uložená Severom, a na ľudskosti, pretože Európa nie je iba jediným partnerom, ktorého Afrika má. Tento proces musí podporovať aj EÚ prostredníctvom využívania rozvojových cieľov milénia ako časového harmonogramu, dodržiavaním svojich sľubov a plnením finančných záväzkov EÚ a členských štátov a nakoniec aj uznaním úlohy, ktorú africké parlamenty zohrávajú. Správa pani Martensovej je v skutočnosti odkazom, ktorý dnes vysielame Komisii a Rade, a v Lisabone v decembri uvidíme, či tento odkaz naozaj prešiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE).(PT) Vážená pani predsedajúca, ako sa uvádza v správe pani Martensovej, s ktorou do veľkej miery súhlasím, skutočnosť, že súčasná stratégia EÚ pre Afriku sa nevyvinula do partnerstva s africkým ľudom, je zrejmým obmedzením jej potenciálu. Bolo to chybou, ktorá sa musí napraviť, a ktorá sa aj napraví v rámci ďalšej stratégie EÚ, ktorou sa musí posilniť úloha Africkej únie, a ktorá musí byť založená na koncepcii partnerstva a rovnocennosti. Záležitosti spôsobujúce obavy, ktoré je potrebné pokryť, zahŕňajú mier, problém vysídlených osôb a boj proti vážnym chorobám, akými sú napríklad AIDS a malária.

Naším cieľom musí byť rozvoj a obchod musí byť jedným z prostriedkov. Na tento účel musíme podporovať malé a stredné podniky a presadzovať poctivý medzinárodný obchod. V rámci tejto stratégie však budeme úspešní, iba ak dokážeme posilniť demokraciu a ľudské práva na tomto kontinente.

Pri prepracúvaní a obnove stratégie EÚ pre Afriku sa musia zohľadňovať nové miestne a globálne okolnosti. Už samotná skutočnosť, že dnes diskutujeme s Africkou úniou, je významná. Na druhej strane celkový nárast spotreby ropy a potravín naznačuje potrebu zvýšiť globálnu produkčnú kapacitu a Afrika je v tejto súvislosti kontinentom, ktorý má veľké zásoby ropy a plynu, ale aj obrovský poľnohospodársky potenciál, ktorý treba využiť.

Na záver spomeniem otázku samitu. Na vymedzenie stratégie pre Afriku nie je potrebný samit. Portugalské predsedníctvo sa však vydalo touto cestou a bolo by chybou nedotiahnuť to do konca, v opačnom prípade stratíme možnosť pozitívneho vplyvu na život Afričanov. Vážená pani predsedajúca, tieto diskusie nemôžu byť iba o odpúšťaní dlhov, keďže väčší blahobyt vo svete môže a musí byť príležitosťou pre väčší blahobyt v Afrike. Z tohto blahobytu musia mať úžitok jej obyvatelia a nie iba jej elity.

Medzinárodná spolupráca nemôže byť pre Afriku naďalej problémom, ako niekto uviedol. Túto situáciu preto musíme zlepšiť, aby sa mohlo zabezpečiť vzdelávanie, podporovanie zdravia, demokratizácia a rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE).(ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som zablahoželal spravodajkyni a povedal, že súhlasím s pánom Michelom, pokiaľ ide o vytvorenie nového druhu partnerstva a vzťahov medzi Európou a Afrikou. Takisto by som rád zablahoželal pánovi Lobovi Antunesovi k organizácii samitu Európy a Afriky zo strany portugalského predsedníctva.

Kým sa však vytvára tento nový druh vzťahu, oficiálna rozvojová pomoc musí naďalej byť, a ešte niekoľko rokov zostane, veľmi užitočným nástrojom v rámci vzťahov Európy s Afrikou, nielen Európy ako celku, ale aj členských štátov.

Mali by sme presadzovať zdravú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi v súvislosti so zlepšovaním kvantity a kvality rozvojovej pomoci. Španielsko, ktoré je mojou krajinou, počas tohto parlamentného volebného obdobia strojnásobilo svoju rozvojovú pomoc a v porovnaní s predchádzajúcou vládou zvýšilo svoj príspevok z 200 miliónov EUR v roku 2004 na predpokladaných 850 miliónov EUR v roku 2008. Španielsko je teraz druhým najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a takisto je krajinou v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorej príspevok sa počas tohto obdobia zvýšil najviac.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, v prvom rade musím poďakovať za vaše príspevky, návrhy a kritiku v súvislosti s návrhmi predsedníctva v rámci plánovania vzťahov EÚ a Afriky. Týmto návrhom, úvahám a kritike som, samozrejme, venoval náležitú pozornosť.

Rád by som objasnil, že to, čo navrhujeme v súvislosti s novým vzťahom s Afrikou, má dva aspekty, o ktorých by som povedal, že sú inovačné, alebo aspoň dúfame, že inovačné sú alebo sa takými môžu ukázať. Po prvé, s našimi africkými partnermi plánujeme vytvoriť efektívne partnerstvo; toto partnerstvo musí byť efektívne aj v súvislosti s vlastníctvom.

Ako som už uviedol, stratégia, ktorú vytvárame pre Afriku, nie je jednostrannou stratégiou. Je spoločnou stratégiou, inými slovami stratégiou, ktorá sa navrhuje, analyzuje a konzultuje spoločne, takže tieto výsledky a návrhy sú presne tým, v čo naši africkí partneri dúfajú a čo od nás očakávajú, a tým, čo by sme aj my, samozrejme, radi získali, v pozitívnom zmysle, od našich afrických partnerov.

Na druhej strane sa takisto usilujeme zvýšiť počet subjektov zainteresovaných do tejto stratégie, aby nezahŕňala iba vlády, ako obyčajne. Ako som už uviedol, okrem vlád chceme zainteresovať aj iné verejné inštitúcie, parlamenty a takisto široké skupiny občianskej spoločnosti, ich predstaviteľov a činiteľov. Podľa môjho názoru je druhým veľmi dôležitým aspektom to, že chceme zmodernizovať program rokovania medzi Európskou úniou a Afrikou. Týmto spôsobom chceme reagovať na nové globálne výzvy, zohľadniť významné zmeny, ktoré vo svete nastali, a najmä ponúknuť Afrike skutočnú príležitosť, aby sa úplne integrovala do nového usporiadania sveta.

S Afrikou sa preto chystáme diskutovať a debatovať o týchto nových a moderných záležitostiach, akými sú napríklad záležitosť energie, záležitosť zmeny klímy a záležitosti spojené s migráciou, mobilitou a zamestnanosťou, samozrejme, bez toho, aby sme zabúdali na záležitosti, ktoré sú pre naše tradičné partnerstvo naďalej kľúčovými, ako napríklad mier, bezpečnosť, demokratická správa a ľudské práva a takisto záležitosti spojené s vedou a informačnou spoločnosťou.

Som presvedčený, že táto agenda je komplexná, ambiciózna, a ako som už uviedol, úplne moderná. Musíme zmodernizovať našu agendu, ktorá sa týka Afriky, aby sme boli schopní účinným spôsobom reagovať na súčasné potreby. Takisto by som rád uviedol, že portugalské predsedníctvo a Portugalsko sa nikdy nezdráhali pomenovať diktátorov v Afrike alebo v ktorejkoľvek inej časti sveta a následne ich odmietať a pokračovať v potrebnej práci.

Na záver musím takisto poďakovať za prácu, ktorú sme spoločne s Komisiou vykonali v rámci všetkých potrebných príprav druhého samitu EÚ a Afriky. Komisia a komisári so špecifickými zodpovednosťami v týchto oblastiach, akými sú napríklad obchod, vonkajšie záležitosti a humanitárna pomoc, nám poskytli veľmi angažovanú a vysokokvalitnú podporu, a sme presvedčení, že všetci sa usilujeme o spoločný cieľ, ktorým je zmena v Afrike a zmena pre Afriku.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, rád by som začal poďakovaním Rade za vyčerpávajúce reakcie na vystúpenia a rád by som dodal, že súhlasím s uvedenými argumentmi.

Takisto súhlasím s mnohými obavami, ktoré tu boli vyjadrené. Komisia sa snaží uplatňovať väčšiu súdržnosť na svoje zahraničné aktivity, a faktom je, že charakter dialógu medzi Európou a Afrikou by nám mal postupne umožniť odstrániť niektoré z týchto rozporov vrátane tých, ktoré zdôraznil pán Rocard. Niet pochýb, že niekedy realizujeme rozporuplné politiky: stačí si spomenúť na dotácie pre poľnohospodárstvo. Tie sú rozporuplné. V tomto prípade sme sa však museli, žiaľ, rozhodnúť medzi rôznymi záujmami, a to jednoducho treba akceptovať. Zdá sa, že Európa je pravdepodobne jediným medzinárodným aktérom, ktorý neustále napráva vlastné chyby, a ktorý sa viditeľne snaží za každú cenu napredovať správnym smerom.

Druhým bodom, ktorý sa objavil, bolo Zimbabwe. Nerád sa k tomuto bodu vraciam. Nedokázal by som reagovať lepšie, ako pani Martensová. Ide o samit EÚ a Afriky, nie o samit EÚ – Zimbabwe. To je prvá podstata. Druhou podstatou je, že som si plne vedomý výziev na odsúdenie pána Mugabeho. Mohol by som urobiť to isté, nič by sa však nezmenilo. Rozhodnutie pozvať pána Mugabeho nezávisí od nás. Ľutujem, ale nemôžeme nahradiť našich afrických partnerov. Ako komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc, s osobitnou zodpovednosťou za krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) a politické vzťahy a dialóg s Afrikou, Vám musím povedať – a je mi ľúto, že to musím povedať – že nemáme donucovacie právo, ktoré by nám umožnilo, aby sme africkým partnerom povedali: „Môžete pozvať koho chcete, okrem neho“. Aj keď je to príliš trúfalé, takisto uvediem toto: ak by sme hodnotili veci meradlom diktátorov alebo skôr tých, ktorých za diktátorov považujeme, nemali by sme problém iba s pánom Mugabem. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti povedal ešte jednu vec: taká je realita.

Dôležité je, že samit sa koná, a takisto je dôležité, že počas tohto samitu budeme môcť diskutovať a predkladať otázky ľudských práv v Zimbabwe. Pre mňa to je užitočné a dôležité, a myslím to úprimne. Samit sa preto musí uskutočniť. Čakali sme už dosť dlho. Už sa uskutočnil aj samit Afrika a Číny. Okrem toho sa pripravuje samit Afrika a Japonska, a budeme pri tom, hoci ešte neviem kedy presne.

Takisto by som rád povedal, že sme získali podporu Južnej Afriky. Južná Afrika je krajinou, ktorá vyvinula značné úsilie s cieľom pokúsiť sa vyriešiť túto záležitosť k najväčšej spokojnosti všetkých. Okrem toho sa táto krajina teraz s najväčšou pravdepodobnosťou angažuje pri vytváraní, navrhovaní a vypracúvaní významnej dohody medzi väčšinou a opozíciou v Zimbabwe, ktorá by mala viesť k čestným a spravodlivým voľbám v marci 2008. Rokovania ešte stále prebiehajú, moja posledná konverzácia s prezidentom Mbekim však v každom prípade vyzerala naozaj nádejne, pokiaľ ide o možný úspech. Južnú Afriku teda nekritizujme, pretože robí, čo môže a nerobí to zle.

Pokiaľ ide pomer finančných prostriedkov pridelených na poľnohospodárstvo, rád by som len uviedol, že medzi deviatym a desiatym Európskym rozvojovým programom sa objem financií vymedzených pre tento sektor zvýšil zo 663 miliónov EUR na 1,1 miliardy EUR. Pravdou je, že napriek zvýšeniu finančných prostriedkov medzi deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom išlo o zníženie v absolútnych percentuálnych podmienkach, pokiaľ však ide o hotovosť, skutočné zvýšenie bolo značné. Okrem toho by som rád uviedol, že pred niekoľkými dňami som si vo Washingtone na zasadnutí, ktorého som sa zúčastnil, s potešením vypočul prezidenta Svetovej banky, keď oznámil, že zameranie na rozvoj poľnohospodárstva by malo byť oveľa intenzívnejšie, a preto úplne chápem obavy, ktoré tu práve odzneli.

Pokiaľ ide o úlohy občianskej spoločnosti a parlamentov, ako aj panafrického parlamentu, nemôžem urobiť nič iné, jedine úplne súhlasiť s prístupom, ktorý sa uvádza v tejto správe.

Aby som bol rýchly, pretože pridelený čas je veľmi krátky, rád by som sa niekoľkými slovami opäť vrátil k záležitosti dohôd o hospodárskom partnerstve, ako som sľúbil. Moje stanovisko k týmto dohodám je známe. Sú nevyhnutnou podmienkou integrácie Afriky do svetového hospodárstva. Ako ukázali skúsenosti z Ázie, najrozhodujúcejším faktorom pokroku nie je pomoc, ale skôr hospodársky rozvoj a integrácia do globálnych trhov. Osobne som presvedčený, že dohody o hospodárskom partnerstve sú príležitosťou, v rámci ktorej sa krajiny AKT môžu postupne integrovať do medzinárodného obchodného spoločenstva, pričom najprv je potrebné vytvárať regionálne trhy. Rovnako by som rád zdôraznil, že 1. január 2008 nebude znamenať začiatok náhlej a dramatickej liberalizácie trhu. Čo teda bude znamenať? V skutočnosti bude znamenať postupné otváranie trhov na základe rôznych prechodných období závislých od príslušných produktov, s pomocou regionálnych fondov, v rámci ktorých sa bude poskytovať finančná podpora a takisto sa pomôže zmierniť problém čistej rozpočtovej straty v dôsledku liberalizácie. Existuje, samozrejme, dostatok zaujímavých návrhov, ktoré by sa v tejto oblasti mohli uplatniť.

Okrem toho budeme takisto schopní mobilizovať značné finančné zdroje v celom rade oblastí, ktoré by mohli vytvoriť optimálne podmienky, v rámci ktorých by sa tento proces liberalizácie mohol stať skutočne progresívnym a toto postupné otváranie trhov by sa mohlo ukázať byť užitočným, pozitívnym a produktívnym. Veľmi dobre chápem obavy, ktoré tu dnes odzneli. Pokiaľ však ide o výzvu na predĺženie termínu na uzatvorenie týchto dohôd o hospodárskom partnerstve, musím povedať, že v tom nevidím žiadne výhody. WTO nám pre krajiny AKT neudelí výnimku – a všetko veľmi dobre nasvedčuje tomu, že by mohla – pretože náš súčasný systém poškodzuje ostatné rozvojové krajiny, ktoré požadujú, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s bývalými kolóniami.

Jedinou alternatívou je preto využívanie všeobecného systému preferencií. Najmenej rozvinuté krajiny budú mať prístup k všetkému okrem zbraní, pre krajiny, ktoré nie sú najmenej rozvinutými krajinami – a rád by som zdôraznil, že ich je 36 – by to však predstavovalo redukciu ich súčasnej úrovne prístupu. Dohody o hospodárskom partnerstve nám umožnia naďalej garantovať preferenčný prístup našim tradičným partnerom, čo je však dôležitejšie, pomôžu nám podporovať proces regionálnej hospodárskej integrácie. Som presvedčený, že práve v tom spočíva ozajstný potenciál prínosu obchodu k hospodárskemu rozvoju.

Sme si, samozrejme, vedomí problémov, ktoré to našim partnerom spôsobí, chápeme ich neochotu, a treba uznať, že chápeme aj ich legitímne obavy. Presne z tohto dôvodu sme pôvodne navrhovali postupné uzatváranie dohôd, ktoré na prvom mieste vyriešia obchodný problém začlenením otvárania trhov na recipročnom základe, ktorý je kompatibilný s pravidlami WTO. Ako som vždy hovoril, ponuky prístupu na trh od našich partnerov AKT budú, samozrejme, založené na zásadách asymetrie. Treba pamätať na to, že my otvárame naše trhy úplne, snažíme sa byť čo možno najflexibilnejší a využívame všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii, aby sme začlenili záležitosti týkajúce sa rozvoja, najmä potrebu chrániť hlavné zložky poľnohospodárskej produkcie a rozvíjajúci sa priemysel.

V súčasnosti pokračujeme v práci, pokiaľ ide o túto otázku. Ozajstnou výzvou je zabrániť tomu, aby sa krajiny, ktoré nie sú najmenej rozvinutými krajinami, neocitli 1. januára v katastrofálnej obchodnej situácii. Ide naozaj o obrovské obchodné záujmy týchto krajín. Ak do 1. januára nevyriešime otázku prístupu na trh, je jasné, že sa opäť ocitnú vo všeobecnom systéme preferencií, a zostanú teda na vedľajšej koľaji a potom sa budú nachádzať v naozaj katastrofálnej pozícii. Musíme sa preto poponáhľať, aj keď majú nadobudnúť platnosť iba dočasné dohody. Je to tak, pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve.

Na záver by som rád povedal, že úplne súhlasím s jasnými stanoviskami pána Borrella. Podstatou nadchádzajúceho samitu a stratégie EÚ – Afrika bude významná zmena charakteru vzťahov medzi Európou a Afrikou. Pokúsme sa teda – teraz si požičiam jeho výraz – vytvoriť silné partnerstvo medzi dvoma stranami, ktoré sa vzájomne rešpektujú a majú voči sebe práva a povinnosti, a zabudnúť na to, čo máme v súčasnosti, nenazval by som to banálnym, je to omnoho vážnejšie, tento nemoderný, archaický a kontraproduktívny, často ponižujúci vzťah darcu a príjemcu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Samit EÚ – Afrika by mal znamenať zmenu v politikách EÚ, ktoré sa týkajú rešpektovania suverenity a práva afrických krajín a ľudí na rozvoj, presadzovaním spravodlivejšieho, mierumilovnejšieho a ľudskejšieho sveta s vyššou úrovňou solidarity.

Vyžaduje si to napríklad:

– okamžité opatrenia, ktoré sa týkajú solidarity, s cieľom naplniť najzákladnejšie potreby miliónov ľudí;

– rešpektovanie národnej suverenity a nezávislosti, nezasahovanie do vnútorných vecí jednotlivých krajín a mierové riešenie medzinárodných konfliktov;

– demilitarizáciu medzinárodných vzťahov a postupnú redukciu zbrojenia a vojenských výdavkov;

– rovnocenné a spravodlivé medzinárodné hospodárske vzťahy, odmietanie prehnaných požiadaviek Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie a „dohôd o hospodárskom partnerstve“, pokiaľ ide o liberalizáciu obchodu;

– zrušenie zahraničného dlhu, ktorý už bol viac ako splatený;

– správne politiky zamerané na spoluprácu a aktívnu a vzájomnú podporu rozvoja;

– garantovanie práv imigrantov.

Tento vzťah už viac nesmie byť založený na neokoloniálnych ambíciách alebo paternalistických pohľadoch zameraných na opätovné získanie zeme, ku ktorej strate došlo, keď Afričania získali svoju národnú nezávislosť – po tom, ako boli dobývaní v druhej polovici 20. storočia – a na presadzovaní zasahovania, vojenskej prítomnosti najvýznamnejších síl EÚ a kontrole a využívaní prírodných zdrojov nadnárodnými spoločnosťami.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Ak máme zdôrazniť význam správy Parlamentu o vzťahoch medzi Európskou úniou a Afrikou, vzhľadom na nadchádzajúci samit EÚ a Afriky v decembri, potom musíme predovšetkým privítať realistický prístup v tejto správe.

V správe sa vyzýva na ozajstné partnerstvo medzi Európou a Afrikou, demokratické a realistické partnerstvo, ktoré je založené na účinnej a koordinovanej pomoci, ale takisto aj na obchode.

Rada by som vyjadrila najmä svoju podporu rokovaniam o dohodách o hospodárskom partnerstve, keďže, ako sa uvádza v správe, medzinárodný obchod treba chápať ako nástroj pomáhajúci rozvoju. Chudobu možno trvalo znížiť jedine pomocou hospodárskeho rastu, ktorý je primeraný, trvalo udržateľný a riadne kontrolovaný, rastu, ktorý je výsledkom obchodnej aktivity stimulovanej prístupom na trh.

Cieľom nie je samotný voľný obchod, tento obchod musí slúžiť potrebám krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT); skupina národov AKT sa preto musí začleniť postupne a asymetricky, s cieľom zohľadniť miestne charakteristiky.

Nemôžeme sa jednoducho uspokojiť so selektívnym poskytovaním pomoci, v opačnom prípade problémy nevyriešime a budeme ich stále len posúvať.

Afrika nie je iba dejiskom pre humanitárnu pomoc, musí byť hráčom v rámci vlastného rozvoja, s Európskou úniou ako partnerom.

 
Posledná úprava: 16. októbra 2008Právne oznámenie