Ústne vysvetlenie hlasovania

– Správa: Jo Leinen (A6-0412/2007)

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Pán predsedajúci, správa pána Leinena je len ďalším dôkazom o zhubnom prospechárskom systéme, ktorý táto Európska únia rozvíja vo všetkých politických stranách. Podľa mňa je typické, že dokonca aj európske volebné kampane budú teraz financovať daňoví poplatníci, tieto kampane, ktoré povedú samozrejme len strany eurofilov, pretože ako vieme, limit je naschvál nasadený vysoko a pre euroskeptikov je nereálne splniť kritéria financovania. Je to už neviem koľký prípad sprenevery daní, ktorú tento parlament v prestrojení propaguje ako demokratizáciu. Ľudia, ktorí teraz pomáhajú sami sebe, ktorí si berú peniaze z pokladnice Spoločenstva, sú tí istí ľudia, ktorí bez váhania odmietli usporiadať demokratické referendum vo Francúzsku a v Holandsku a predtým aj v Dánsku a odmietajú to aj doteraz. Sú to rovnakí ľudia, ktorí tvrdia, že sa naši občania nemôžu vyjadriť k tomu, či by Turecko malo alebo nemalo pristúpiť k EÚ. Nech už preboha prestanú tárať o demokratizácii a predstierať, že ich nenásytná túžba po peniazoch je v skutočnosti snaha pomôcť spoločnosti.

– Správa: Martine Roure (A6-0444/2007)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pani Roureovej z niekoľkých základných dôvodov. Jeden z nich je ten, že členské štáty sú celkom bez problému schopné zaviesť zákonné poistky proti rasizmu, inými slovami je teda činnosť EÚ v tejto oblasti úplne v rozpore so zásadou subsidiarity. Rámcová smernica je rovnako útokom na slobodu prejavu. Aj keď je prijateľné bojovať proti rasizmu – a rasizmom myslím konkrétne podnecovanie alebo použitie násilia – nie je vhodné tento pojem miešať s legitímnou verejnou diskusiou, ako je odpor proti masovému prisťahovalectvu, odpor proti islamizácii alebo obrana národnej identity.

  Jean-Louis Bourlanges (ALDE). – (FR) Pán predseda, ako všetci moji kolegovia, aj ja som hlasoval za prijatie správy pani Roureovej o boji proti rasizmu a xenofóbii trestnoprávnymi prostriedkami. Urobil som to preto, lebo schvaľujem jej znenie, ale aj preto, že nám spravodajkyňa a Výbor pre občianske slobody poskytli správu, ktorej cieľom je chrániť slobodu myslenia, výskumu a prejavu. Každé rozhodnutie tohto typu prináša isté nebezpečenstvo, že dáte politickému orgánu do rúk právo určovať, čo si podľa zákona ľudia smú či nesmú myslieť, hovoriť a písať.

V mojej krajine sme zažili príklady nevhodnej právnej úpravy. Pán Gollnisch napríklad chcel, aby súčasťou školských osnov boli pochvalné odkazy na koloniálne obdobie Francúzska. A čo bolo ešte vychytanejšie, zákony, ktorých úmysel bol úplne jasný, ako napríklad zákon pani Taubirovej, boli nesprávne vyložené alebo zneužívané na začatie neopodstatnených súdnych procesov proti historickým prácam, ktorých objektivitu, intelektuálnu dôslednosť a akademickú znamenitosť už predtým obec historikov všeobecne chválila.

Stanovisko, ktoré sme prijali, podľa všetkého pravdepodobne týmto zneužívaním zabráni, po prvé preto, lebo oficiálne uznáva slobodu prejavu ako základné právo, po druhé preto, že cieľom rámcového rozhodnutia nie je trestať komentáre, analýzy alebo podnecovať nenávisť, to je niečo úplne iné. Dúfajme, že všetky členské štáty a politické zoskupenia dokážu zaujať rovnako vyvážený a múdry prístup ako naša spravodajkyňa.

– Správa: Jo Leinen (A6-0412/2007)

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Leinena o financovaní európskych politických strán, pretože je neprijateľné, aby sa európske prostriedky investovali do existujúcich európskych politických združení a aby sa tým vytvárala diskriminácia skupín, ktoré nemajú potrebu združovať sa na európskej úrovni. Je veľmi cynické tvrdiť, že financovanie kampaní na voľby do Európskeho parlamentu a všemožných európskych politických nadácií z európskej pokladnice znamená posilnenie európskej demokracie. Pretože zhodou okolností, ako pán Claeys práve povedal, dotknuté strany sú presne tie, ktoré vždy jednohlasne volali, že je potrebné zamiesť francúzske a holandské odmietnutie európskej ústavy pod stôl a jednoducho pokračovať v ratifikačnom procese. Tieto strany sa taktiež nijak nevyjadrujú k otázke referenda o tureckom pristúpení. Ale to by znamenalo posilnenie európskej demokracie. Lenže financovanie očividne prináleží jedine tým stranám, ktoré o Európe premýšľajú politicky korektne. Preto by sme mali hlasovať proti.

– Správa: Martine Roure (A6-0444/2007)

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Pán predsedajúci, pretože som práve komplexne skritizoval prvú správu pána Leinena, rád by som len zopakoval pocity svojho priateľa Philipa Claeysa, ktorý skutočne vhodne zareagoval na tak trochu zvláštne poznámky pána Bourlangesa. Úplne sa tu miešajú pojmy rasizmus na jednej strane a legitímna verejná debata na strane druhej. Je to jasne vidieť z vyjadrenia Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu, ktoré uviedlo, že islamofóbia je novou formou diskriminácie a že reakciou na dánske kreslené vtipy bol zákon proti rúhaniu. To je veľmi nebezpečné, pretože zisťujeme, že normálna verejná diskusia o islame a islamizácii môže byť vyložená ako podnecovanie nenávisti k moslimom. Zo všetkých týchto rôznych dôvodov považujeme celú diskusiu za neprijateľnú a hlasovali sme proti správe pána Leinena aj proti správe pani Roureovej.

– Správa: Jo Leinen (A6-0412/2007)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pána Leinena, pretože stále rozširuje pravidlá financovania európskych strán, čo už považujem za neprijateľné. K tomu, aby strana získala podporu, sa majú používať nielen početné, ale aj ideologické kritéria, čo znamená, že strany, ktoré idú proti prúdu, nebudú mať šancu. O tom, kto financie dostane, rozhodnú už dobre zavedené strany a zoskupenia. Ani sa nijak neupravuje odvolanie proti takýmto rozhodnutiam.

Musíme si byť taktiež vedomí toho, že tu dochádza k pomalému rozhodovaniu, a že sa tu používa typická salámová taktika. Princíp financovania európskych strán bol opatrne uvedený na program dňa už pred niekoľkými rokmi. V tej dobe bolo výslovne rozhodnuté, že prostriedky nemajú byť používané na podporu volebných kampaní. A čo sa deje teraz? Áno, volebné kampane sa financovať budú. A k tomu sa budú peniaze nalievať do všemožných politických nadácií. Za týchto okolností, Pán predsedajúci, určite chápete, že som hlasoval proti tomuto prospechárskemu opatreniu.

– Uznesenie o Gruzínsku (RC-B6-0481/2007)

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Pán predsedajúci, dnes som hlasoval za prijatie uznesenia o situácii v Gruzínsku. Chcel by som vyjadriť hlboké znepokojenie nad nedávnymi udalosťami v Tbilisi a násilím zo strany bezpečnostných síl.

Situácia v regióne si vyžaduje dialóg so všetkými stranami vrátane opozičných vodcov. Medzinárodné spoločenstvo, ktorého je Európska únia a Ruská federácia súčasťou, musí vynaložiť všetky svoje sily, aby nadchádzajúce voľby v Gruzínsku prebehli demokraticky s dodržaním ľudských práv a slobody masovokomunikačných prostriedkov.

Bol som však prekvapený, že členovia skupiny UEN chceli odstrániť z odseku C vetu, ktorá sa týka prepustenia osôb považovaných za politických väzňov.

Pán predsedajúci, myslím, že ste moje meno na začiatku nevyslovil celkom správne, preto mi to na začiatku trvalo dlhšie. Nebol som si istý, či som už dostal slovo.

– Správa: Jo Leinen (A6-0445/2007)

  Jaroslav Zvěřina (PPE-DE). – (CZ) Nesúhlasím s všeobecne panujúcim názorom – nadšením nad týmto textom. V oblasti ľudských práv musí podľa môjho názoru platiť to, čo kedysi dávno odkázal svetu Mojžiš v desatoru Božích prikázaní. Samozrejme, aj to, čo je zakotvené v Charte ľudských práv OSN.

Najvyššou hodnotou musí pre nás byť sloboda jednotlivca, ktorá má byť obmedzená len v prípadoch, keď sa chráni sloboda iných. Predovšetkým niektoré ustanovenia týkajúce sa sociálnych práv sú tu nejasne definované a zložito interpretovateľné. To sa týka najmä ustanovení antidiskriminačných, ale aj takých práv, ako je prirodzené právo seniorov na účasť vo verejnom živote. Domnievam sa, že samozrejmé veci nemajú byť legislatívne ošetrované. Skôr problémy než jasné zásady prinášajú tie ustanovenia, ktoré sa týkajú práv zamestnancov.

Európska únia podľa môjho názoru nie je len združením námezdne pracujúcich. Charta potom pôsobí nevyvážene, keď dostatočne nezdôrazňuje ochranu súkromného vlastníctva a práv vlastníkov a podnikateľov. Súdim teda, že existencia tejto charty naše životy ničím podstatným neobohatí.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Pán predsedajúci, hlasujem pre túto správu, pretože som pevne presvedčený, že reformná zmluva alebo tiež Lisabonská zmluva zapožičiava Charte základných ľudských práv charakter zákona aj s jej 54 právami jednotlivca vrátane práva na život, zákazu mučenia, rovnosti pred zákonom, úcty k rodinnému životu a práva na spravodlivosť.

Domnievam sa, že túto chartu podporuje väčšina občanov Írska a rovnako aj vláda, vzhľadom na to, že pred niekoľkými rokmi bola schválená európska ústava.

Pán predsedajúci, v Írsku bude nutné usporiadať referendum o európskej reforme, čiže o Lisabonskej zmluve, a ak má byť toto referendum úspešné, budeme musieť viesť jasnú, transparentnú, viditeľnú a profesionálnu kampaň. Myslím si, že írske „áno“ bude v každom prípade závisieť na krokoch, ktoré Európa podnikne k zaisteniu plného dodržovania ľudských práv v zmluve.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Pán predsedajúci, článok 3 ods. d európskej Charty základných ľudských práv umožňuje terapeutické klonovanie, pretože zakazuje iba reproduktívne klonovanie. To je v rozpore s Deklaráciou OSN o ľudskom klonovaní zo dňa 8. marca 2005, ktorá uznáva nutnosť zákazu všetkých foriem klonovania ľudí. Klonovanie, uskutočňované z akéhokoľvek dôvodu, ničí ľudské bytosti pochádzajúce z embrya. Kvôli tomu by som nemohla hlasovať. Inak by som bola bývala podporila článok 26 o právach na integráciu osôb s postihnutím.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Pán predsedajúci, nechcem, aby tu došlo k  nedorozumeniu. To, že som hlasoval proti správe pána Leinena o základných právach v žiadnom prípade nesmie byť chápané tak, že som proti tomu, aby Európania dostali viac základných práv a slobôd, práve naopak. V tomto parlamente aj mimo neho som často vystupoval za obranu slobody prejavu a proti zákonom, ktoré ľuďom zväzujú ústa. Vec sa ale má tak, že v tejto správe nejde o ľudské práva. Európania sú našťastie už úplne vyzbrojení základnými právami a všetkými základnými slobodami, pomocou ktorých sa môžu postaviť proti zlému zaobchádzaniu vo vlastných krajinách aj na úrovni Európskej únie. Hlasoval som proti, pretože to, že sa táto Charta stane záväznou, bude znamenať skutočne veľký krok k federálnej Európe. Som zástancom Európy ako konfederácie slobodných národov, a preto som hlasoval proti tejto správe o základných právach, ale samozrejme nie som proti základným ľudským právam ako takým.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, sedem hodín v podzemnej cele belgického Justičného paláca, ktoré som tam strávil vďaka starostovi mesta Brusel a mlčaniu príslušných orgánov, mi poskytlo dostatok času na úvahy o základných ľudských právach.

Chcem poukázať na to, že sa nevenovala pozornosť nebezpečenstvu plynúcemu z článku 10, a práve preto hlasovala Lega Nord proti Charte základných práv. Pokiaľ ide o slobodu vyznania, tá je bez debty, ale sloboda dodržovania zvyklostí, a to bez obmedzenia? Myslím tým obmedzenia zakotvené v ústave mojej krajiny, Talianska: obmedzenie v mene verejnej slušnosti, bezpečnosti a zákona a poriadku.

Uvedomuje si Európska únia, že stále existuje problém kanibalizmu? Vie, aké sú rituály voodoo? Myslím si, že naši flámski kolegovia celkom správne a veľmi jasne podotkli, že Európska únia vydáva nejednoznačné texty, napríklad proti islamofóbii. Nikdy sa ale nehovorí o christianofóbii či rasizme zameranom proti bielym. Ide pritom o skutočné problémy a Európska únia by si mala tieto riziká a nebezpečenstva uvedomovať a chrániť vlastných občanov, vlastnú kultúru a vlastné tradície, identitu európskych národov, pokiaľ chceme Európu národov a nie Európu, ktorá sa stane žeravým kotlom, v ktorom nebudú základné práva skutočne chránené.

My sme toho dôkazom, my, ktorí sme boli uväznení, pretože sme bránili svoje myšlienky a práva európskych občanov, zatiaľ čo Európa sa len mlčky prizerala.

  Francesco Enrico Speroni (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, tiež som hlasoval proti správe o Charte základných ľudských práv, a to nie preto, že som proti týmto zásadám, ale preto, aby som upozornil na nejednoznačnosť, na nebezpečenstvo obsiahnuté v znení týchto práv, predovšetkým – ako už uviedol pán Borghezio – v článku 10, kde nie sú stanovené žiadne obmedzenia slobody náboženského vyznania, praktikovania náboženstva a dodržovania náboženských zvyklostí.

Pretože žiadne obmedzenia tam nie sú, mohli by byť veľmi jednoducho povolené a vykonávané satanistické praktiky, rituály voodoo, rituály v rozpore s verejným poriadkom, v rozpore s verejnou morálkou. Keby mal Súdny dvor v Luxemburgu text vykladať doslovne, nemal by na výber a musel by v žalobách podaných tými, ktorí takéto rituály vykonávajú, rozhodnúť v ich prospech, čo by bolo nielen v rozpore s dlhoročnými tradíciami, ale aj so zdravým rozumom.

– Správa: Alain Lipietz (A6-0409/2007)

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – Pán predsedajúci, frakcia PPE-DE sa rozhodla hlasovať na tomto miniplenárnom zasadnutí za prijatie správy pána Lipietze o obchode a klimatických zmenách. Správa je hodnotná a venuje sa mnohým aktuálnym obavám, ktoré všetci zdieľame. Rozhodli sme sa však hlasovať proti niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k určitým odsekom, pretože sme presvedčení, že proti globálnemu otepľovaniu sa má bojovať udržateľnými opatreniami, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársky rast alebo dlhodobé perspektívy európskeho sociálneho modelu.

Naša politická skupina pripisuje otázke klimatických zmien veľký význam. Európska únia sa ujala aktívnej úlohy pri navrhovaní ďalekosiahlych riešení v boji s klimatickými zmenami. Domnievame sa, že návrhy Európy sa stali meradlom pre všetky budúce rozhodnutia a že sú zlučiteľné s našim hospodárskym modelom.

Sme presvedčení, že globálny obchod je pre svetovú ekonomiku prínosom, ale zároveň uznávame, že je nutné podniknúť ďalšie kroky k zníženiu škodlivých emisií, predovšetkým v odvetví dopravy. Svetový obchod ako taký by však narušený byť nemal.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Arlene McCarthy (A6-0430/2007)

  Brian Simpson (PSE), písomne. – Budem hlasovať za túto správu, pretože konečne umožňuje členským štátom, najmä Spojenému kráľovstvu, aj naďalej používať imperiálny systém meracích jednotiek.

Osobne dávam prednosť metrickej sústave, ale sú niektoré oblasti, kde si samotný charakter realizovanej práce vyžaduje použitie imperiálnych meracích jednotiek. Nehovorím o predaji zeleniny, ale o práci, ako je renovácia historických a tradičných dopravných prostriedkov, najmä historických železníc.

Chcel by som upozorniť na to, že nie každý v Spojenom kráľovstve lipne na imperiálnom systéme jednotiek. Skvelá hra rugby a jej liga prešli na metrický systém už pred rokmi.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Teraz je aj napriek tým najhorším pokusom istých osôb očierňovať Európsku úniu z dôvodu meracích jednotiek jasné, že EÚ dokáže riešiť problémy prakticky. Občania Spojeného kráľovstva sú už dlhšie zvyknutí na používanie imperiálnych i metrických meracích jednotiek zároveň. Aj keď školy teraz vyučujú metrický systém a mnoho ľudí s týmito meracími jednotkami vyrástlo, mnohí ďalší sa stále držia zásady používať imperiálny systém. Vítam to a malo by to upokojiť tých, ktorých zmiatli predchádzajúce tlačové správy v opačnom zmysle.

– Správa: Kader Arif (A6-0452/2007)

  David Martin (PSE), písomne. – Libanon je teraz jednou z najzadlženejších krajín na svete a to, že EÚ poskytuje makroekonomickú finančnú pomoc, je celkom opodstatnené. Je však potrebné nastoliť podmienky na zaistenie toho, že využitie finančných prostriedkov EÚ bude riadne vykazované a že sa k podvodom a zlému hospodáreniu bude pristupovať s nulovou toleranciou. Stojí za zmienku, že izraelské útoky na susedné krajiny idú opäť na účet EÚ.

– Správa: Ioannis Varvitsiotis (A6-0428/2007)

  Carlos Coelho (PPE-DE) , písomne. – (PT) Musíme zaistiť, aby spravodlivosť v Európe nebola obmedzená vnútroštátnymi hranicami, ktoré už medzi členskými štátmi fyzicky neexistujú.

Je nevyhnutné zaručiť rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo krajinu pobytu. S podozrivou osobou, ktorá nemá bydlisko v štáte súdneho procesu, sa nesmie zaobchádzať inak než s osobou, ktorá v tomto štáte bydlisko má.

Neväzobné kontrolné opatrenia nemožno v súčasnosti transponovať ani uskutočňovať medzi členskými štátmi, pretože neexistuje vzájomné uznávanie týchto opatrení. Tým je spochybnená súdna ochrana práv jednotlivca.

Preto podporujem tento návrh rámcového rozhodnutia o súdnej kontrole v prípade prípravných postupov medzi členskými štátmi, ktorý by mal umožniť vzájomné uznávanie opatrení súdnej kontroly v prípravných postupoch, v rámci ktorého by sa podozrivé osoby mohli v priebehu vyšetrovania vrátiť do členského štátu ich pobytu.

To znižuje rozsah zatýkania (najmä pri menej závažných porušeniach zákona) a podporuje účinnejšiu právnu spoluprácu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rovnako ako predchádzajúce procesy je toto rámcové rozhodnutie Rady o súdnej kontrole v prípade prípravných postupov medzi členskými štátmi, ktoré bolo práve schválené správou Európskeho parlamentu, súčasťou pokusu posilniť a dovŕšiť „spoločný európsky priestor spravodlivosti“ v zmysle načrtnutom programami z Tampere a z Haagu v úsilí o „Európu bez (vnútorných) hraníc“.

Návrh rámcového rozhodnutia a správa sa okrem iného zasadzujú za rozšírenie platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu na všetky trestné činy (a nestanovujú žiadnu prahovú hranicu).

Cieľom tohto a ďalších plánovaných opatrení je zvýšiť rozsah harmonizácie trestného práva v jednotlivých členských štátoch, posilniť federalistickú povahu Európskej únie, podporovať „reformnú“ zmluvu a ťažiť z tejto zmluvy, ktorá štátom odoberá ďalšie oblasti súdnej právomoci v otázkach práva a vnútorných vecí.

– Správa: Martine Roure (A6-0444/2007)

  Patrick Gaubert (PPE-DE) , písomne. – (FR) Po viac než piatich rokoch rokovaní Rada konečne dospela k dohode o rámcovom rozhodnutí o boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Aj keď tento prielom síce môžeme privítať, musíme takisto vyjadriť poľutovanie nad tým, že k nemu došlo za cenu minimálnej ochrany.

Ako sa podotýka v správe pani Roure, rámcové rozhodnutie stanoví iba minimálnu úroveň harmonizácie a jeho účinnosť a rozsah sú vážne obmedzené mnohými výnimkami, ktoré tvoria jeho súčasť.

Aj napriek tomu, že Európsky parlament, s ktorým sa o rámcovom rozhodnutí uskutočnili konzultácie, vyvinul úsilie na jeho posilnenie, je tento dokument nedostatočne ambiciózny a nebude stačiť na riešenie problémov, pred ktorými stojíme, teda na boj proti rasizmu a zaistenie toho, že budú zdieľané naše všeobecné hodnoty.

Toto rámcové rozhodnutie je potrebné chápať ako prvý krok v zápase s rasizmom a xenofóbiou na európskej úrovni a v snahe o najvyššiu možnú harmonizáciu v tejto oblasti.

Napriek týmto nedostatkom som na plenárnom zasadaní hlasoval za prijatie tejto správy, pretože je životne dôležité, aby Európska únia a hlavne Európsky parlament vyslali silný politický signál na podporu základných práv.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Podporujem menšinový názor, ktorý oficiálne vyjadril pán Dillen. Rámcové rozhodnutie o kriminalizácii „niektorých foriem a prejavov rasizmu a xenofóbie“ je slobodu ničiaca európska právna úprava, ktorá nevedie k ničomu inému, než že poškodzuje slobodu myslenia a vyjadrovania, tak ako zákony pána Gayssota a pani Taubirovej vo Francúzsku.

Odteraz žiaden politický prejav na obranu národných identít, vyjadrujúci hrdosť nad národnou históriou alebo na protest proti šíreniu migrácie a všeobecnému ohrozeniu slobody spôsobenému neochabujúcou islamizáciou nášho kontinentu, neunikne hnevu myšlienkovej polície. Európa sa opäť nepostavila na stranu vlastných občanov, pretože tí, ktorí túto smernicu vypracovali, a tí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí ju práve prijali, už majú jasno v tom, kto sú údajní zločinci a kto sú údajné obete.

Čo sa týka harmonizácie trestného práva, v čase, keď sa na francúzskych predmestiach strieľa na políciu vojnovými zbraňami, keď je náš kontinent pod neustálou hrozbou teroristického krviprelievania a keď rafinovaní zločinci využívajú zrušenie hraníc na uskutočňovanie strašných trestných činov v jednej krajine za druhou, sa musíme venovať neodkladnejším veciam než tomu, aby sme z tých, ktorí podporujú všetko cudzie a vynútený multikulturalizmus, robili myšlienkových a súdnych diktátorov.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Účelom správy pani Roureovej je boj proti rasizmu. To je veľmi záslužný cieľ, ale, žiaľ, používa sa ako zámienka na uplatňovanie politiky, ktorá diskriminuje občanov našich členských štátov, ktorí sa stávajú druhoradými obyvateľmi vo svojich vlastných krajinách.

Dokresľujú to dve tragické udalosti z minulej nedele. Vražda mladej Francúzky Anne-Lorraine Schmidtovej odsúdeným sexuálnym násilníkom tureckého pôvodu sa nedostala na prvé stránky novín, na rozdiel od úmrtia dvoch „mladíkov“ Moushina a Laramiho, ktorí v ten istý deň išli nepovolenou rýchlosťou na neregistrovanom malom motocykli bez prílb a stretli sa s policajným autom. Nehoda dostala veľký priestor v televíznych správach a s rodičmi oboch chlapcov sa stretol francúzsky prezident.

Ak chcete súcit štátu, musíte nutne vypáliť a vydrancovať mesto, ako to urobilo niekoľko stoviek chuligánov, aby ste pomstili smrť svojich súkmeňovcov Moushina a Laramiho? Prečo majú nevinné obete nárok na menšie ohľady než zločinci? Je najvyšší čas na to, aby sa skoncovalo s týmto pomäteným konaním – s mäkkým prístupom polície, šialenou prisťahovaleckou politikou z posledných 30 rokov a údajným antirasizmom, ktorý vo Francúzsku vyzerá skôr ako jasný protifrancúzsky rasizmus.

  Martine Roure (PSE), písomne. – (FR) Európska únia nie je iba jednotný trh, je to predovšetkým únia národov, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty, hlavne ochranu základných práv jednotlivca. Prijatie rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva bolo teda neodkladne potrebné.

Európa podniká kroky v boji proti rasizmu a diskriminácii, a preto je nevyhnutné mať nástroj, ktorý zaistí rovnakú úroveň ochrany proti rasistickým a xenofóbnym skutkom vo všetkých členských štátoch. Musíme dosiahnuť spravodlivú rovnováhu tým, že zaistíme rovnakú úroveň trestu za slová i za činy podnecujúce na násilie a nenávisť, a zároveň zaručíme právo na slobodu vyjadrovania. Napríklad teda rešpektujeme národné tradície, čo sa týka odsúdenia revizionizmu.

Je mi však ľúto, že sa rozsah tohto návrhu zúžil pre požiadavku jednomyseľnosti v Rade, a rada by som členské štáty vyzvala k tomu, aby spoločne s Európskym parlamentom zašli ešte ďalej, až dôjde k ďalšiemu skúmaniu tohto dokumentu.

  Olle Schmidt (ALDE) , písomne. – (SV) Správa pani Roureovej vyvolala mnoho rozpakov. Samozrejme, v plnej miere podporujem ambíciu bojovať proti rasizmu a xenofóbii všade, kde k nim dôjde, na niekoľkých frontoch. Sú dobré dôvody na to, prečo rokovať o právnej úprave na úrovni EÚ. Myšlienky, dobré i zlé, sa rýchle pohybujú cez hranice a medzi ľuďmi. Súdna ochrana je v Európe nejednotná.

Zároveň máme dôvod na opatrnosť, čo sa týka harmonizácie trestného práva, najmä v oblasti, ktorá má ústavný dosah. Švédsko má štedrý prístup k slobode vyjadrovania, slobode tlače a slobode vyznania. Niektoré časti Európy tento prístup zo zjavných dôvodov nezdieľajú. Rozhodnutie Rady, ktorého vznik horlivo dohadovalo nemecké predsedníctvo, zaručuje minimálnu úroveň ochrany. Správa pani Roureovej sa pokúsila zájsť ďalej a obsahovala celý rad veľmi nejasných úvah. Nakoniec som sa teda rozhodol hlasovať proti správe.

Sloboda vyjadrovania, samozrejme, nemôže byť absolútna. Ak to však povieme takto, nevyplýva z toho jasne, že všetky obmedzenia musia byť zvlášť dobre odôvodnené.

– Správa: Ruth Hieronymi (A6-0442/2007)

  Marie-Hélène Descamps (PPE-DE), písomne. – (FR) Dokument, ktorý sme dnes prijali, je dôležitým krokom pre odvetvie audiovizuálnych médií a takisto pre občanov Európy.

Je výsledkom dlhodobých rokovaní, v ktorých zohral Európsky parlament významnú úlohu.

Prináša značné zlepšenia k pôvodnému návrhu Európskej komisie, najmä tým, že rozširuje rozsah smernice na nové médiá, a takisto vďaka praktickým opatreniam na podporu európskej audiovizuálnej produkcie.

Tieto faktory sú zárukou toho, že sa tradičné a digitálne audiovizuálne médiá môžu konkurencieschopne rozvíjať pri súčasnom zaistení kultúrnej rozmanitosti, ktorá dáva Európe jej identitu.

Uznanie práva na prístup ku krátkym pasážam je takisto pre subjekty prevádzkujúce vysielanie vrátane tých celoeurópskych skutočným pokrokom, za predpokladu, že toto právo sa bude uplatňovať primeraným spôsobom.

A konečne budeme mať po prvýkrát jasné pravidlá týkajúce sa umiestňovania komerčných výrobkov (tzv. produkt placement). Táto prax už existuje, ale v súčasnosti sa rozvíja mimo akéhokoľvek zákonného rámca a teda netransparentne či bez právnej istoty. S navrhovanými zárukami otvorí umiestňovanie komerčných výrobkov nové možnosti európskej audiovizuálnej produkcii a tvorbe a zároveň poskytne spotrebiteľovi nevyhnutnú ochranu a informácie.

  Henri Weber (PSE), písomne. – (FR) Nachádzame sa na konci zdĺhavého a namáhavého procesu. Dostali sme od Rady toľko, koľko nám toho mohla dať. Znovu sme do textu zaradili to, čo sme považovali za zásadné, a na svoje prekvapenie i potešenie musíme uznať, že takmer všetky naše nové návrhy boli prijaté.

Samozrejme by sme boli radšej, keby sa nám podarilo dostať pod kontrolu súkromných vysielateľov a prevádzkovateľov, čo sa týka liberalizácie reklamy. Samozrejme by sme dali prednosť zákazu umiestňovania komerčných výrobkov. Samozrejme by sme dali prednosť pevnejšiemu postoju voči reklame zameranej na deti. Ale očividne tento názor nezastávala väčšina tejto snemovne ani Rady.

Keďže však audiovizuálne mediálne služby túto novú právnu úpravu potrebujú čo najskôr a keďže musíme pripustiť, že Rada a nemecké predsedníctvo poskytovali otvorenú a nakoniec i produktívnu spoluprácu, môžeme teraz povedať, že sme takmer spokojní. Skupina sociálnych demokratov teda podporuje návrh na schválenie dokumentu vyplývajúceho z rokovania.

– Správa: Gisela Kallenbach (A6-0276/2007)

  Carlos Coelho (PPE-DE) , písomne. – (PT) Nezákonná výroba a pašovanie strelných zbraní, ich súčiastok, zložiek a munície majú škodlivý vplyv na bezpečnosť všetkých obyvateľov EÚ. Okrem toho je sledovanie pohybu strelných zbraní nanajvýš dôležité v boji proti organizovanému zločinu.

Je nevyhnutné prijať všetky nutné opatrenia na prevenciu tohto druhu trestnej činnosti, na boj proti nej a jej vykorenenie.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sa násilie medzi osobami radí na tretie a samovražednosť na štvrté miesto v poradí celosvetovo najčastejších príčin zlého zdravotného stavu a predčasnej úmrtnosti osôb vo veku od 15 do 44 rokov a ich významná časť je spôsobená použitím strelných zbraní.

Cieľom tejto iniciatívy je teda prijať smernicu o kontrole nadobúdania a držania zbraní a stanoviť spoločné pravidlá, ktoré umožnia členským štátom sledovať nadobúdanie a držanie strelných zbraní a ich presuny do iných členských štátov.

Hoci je návrh Komisie všeobecne pozitívny, obmedzuje sa na začlenenie aspektov protokolu OSN z roku 2001. Je dôležité, aby takisto zohľadnil zmeny, ktoré boli v správe Komisie z roku 2000 vyhodnotené ako nevyhnutné.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu o zbraniach mojej kolegyne z rovnakej politickej skupiny, pani Kallenbachovej, pretože predstavuje zaslúžený kompromis.

Legitímne používanie strelných zbraní zohráva v celej Európskej únii dôležitú úlohu. Strelné zbrane prispievajú rôznym odvetviam hospodárstva, či už ide o ich výrobu alebo predaj či o oblasti vidieckeho hospodárstva, kde je streľba nutnosťou. Tisíce ľudí sa takisto venujú streľbe vo voľnom čase.

Aj tak je však potrebné, aby existovali primerané kontroly, ktoré zabránia používaniu legitímnych strelných zbraní na trestnú činnosť. V dnešnej správe sa našla rozumná rovnováha, vďaka ktorej budú legálni používatelia zbraní môcť vo svojej činnosti pokračovať, ale tí, ktorí sa pokúsia prestúpiť hranice zákona, neuspejú.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. – (PL) Pán predsedajúci, hlasujem za prijatie správy pani Kallenbachovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (KOM(2006)0093 – C6-0081/2006 – 2006/0031(COD)). Súhlasím s tým, že nezákonná výroba a pašovanie strelných zbraní, ich súčiastok a zložiek a munície majú škodlivý vplyv na bezpečnosť všetkých obyvateľov EÚ.

V správe sa správne poukazuje na to, že malé zbrane sú nástrojom násilia v spoločnosti, pretože sú ľahko dostupné, lacné, prenosné a ľahko sa používajú.

Takisto sa zdôrazňuje potreba zahrnúť do pôsobnosti smernice internetový obchod a prevádzku internetových platforiem pre obchod so zbraňami.

  David Martin (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu a vítam pristúpenie Európskych spoločenstiev k protokolu OSN o získavaní a vlastnení zbraní. Protokol zaistí vyššiu ochranu spotrebiteľa, pretože posilňuje dohľad na trhu, umožní rýchlu sledovateľnosť zbraní vďaka počítačovým databázam i ničenie nezákonných zbraní, a tak pomôže k zníženiu nezákonnej výroby a pašovania strelných zbraní na územie členských štátov.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Zbrane nie sú bežnými produktmi. Znamenajú veľké nebezpečenstvo hlavne pre deti a mladých ľudí, ktorých ohrozuje šíriaca sa kultúra používania zbraní prostredníctvom internetu. V Európe sa v poslednom čase udialo veľa negatívneho, kde hlavnými aktérmi boli mladiství používajúci zbrane. Som rada, že udalosti vo Fínsku, v belgických Antverpách nás nenechali v nečinnosti.

Uvedomujem si, že zákaz zbraní by znamenal zvýšenie ilegálneho obchodovania, preto si táto otázka vyžaduje veľmi citlivý politický prístup. Východiskom tejto smernice boli protokoly OSN. Pred ich ratifikáciou bolo nutné ich záväzky preniesť do európskych právnych predpisov.

Hlasovala som za správu, pretože prináša životaschopný kompromis, ktorý zabráni nelegálnemu predaju zbraní a zároveň rešpektuje oprávnené záujmy legálnych držiteľov športových zbraní a poľovníkov. Smernica bude viesť k lepšiemu označovaniu zbraní a zároveň sa v nej uznáva, že každý členský štát má svoju tradíciu a kultúru používania zbraní. V smernici sa zakazuje používať zbrane mladistvým pod 18 rokov. Mladiství budú môcť vykonávať svoje športové hobby iba pod dozorom svojich trénerov a rodičov.

Verím, že vďaka zodpovednej práci Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa bude mať Európa moderné právne predpisy týkajúce sa zbraní. Čiastočná harmonizácia pravidiel v rámci Únie prinesie nielen odstránenie nelegálneho predaja, ale zabezpečí, aby nebezpečné zbrane, ktoré ohrozujú nevinných ľudí, zmizli postupne z našich ulíc.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Túto správu o kontrole získavania a vlastnenia zbraní by sme mali privítať. Boj proti trestnej činnosti páchanej s použitím zbraní a proti nelegálnemu pašovaniu zbraní do EÚ musí byť prioritou.

– Správa: Cristian Dumitrescu (A6-0450/2007)

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Dumitresca a teší ma, že vďaka úsiliu Parlamentu sme dokázali prijať kompromisy prijateľné pre všetky zúčastnené strany. Pre Luxembursko je článok 5 nariadenia životne dôležitý.

V tomto článku sa znovu hovorí o zmluvnej slobode, ktorá obom stranám – spotrebiteľovi a obchodníkovi – umožňuje zvoliť si, aké vnútroštátne právo by sa na ich zmluvu malo vzťahovať, či právo členského štátu, bydliska spotrebiteľa alebo právo členského štátu obchodníka.

Komisia sa toto vo svojom návrhu pokúsila zmeniť a stanoviť, že rozhodným právom má byť právo krajiny pobytu spotrebiteľa. To by malo ničivé následky pre menšie členské štáty, pretože podniky z týchto krajín fungujúce na jednotnom trhu by boli nútené uplatňovať až 27 rôznych vnútroštátnych právnych úprav, čo by najmä malé a stredné podniky odradzovalo od prevádzkovania obchodnej činnosti za hranicami ich členských štátov.

Spotrebitelia menších členských štátov by zaznamenali značné zníženie ponuky, pretože zvýšenie byrokratických úkonov vyplývajúcich z tohto návrhu by mohlo prevádzkovateľov priviesť k tomu, aby prestali spotrebiteľom žijúcim v týchto krajinách poskytovať služby.

  Inger Segelström (PSE) , písomne. – (SV) Švédski sociálni demokrati hlasovali za správu, pretože si myslíme, že by sme vzhľadom na právnu istotu a v kontexte vývoja, ktorý prebehol v oblasti obchodu i marketingu, mali mať moderné spoločné pravidlá pre voľbu rozhodného práva pre zmluvné záväzky. Nie sme však spokojní s kompromisom, ktorý vznikol, a preto sme hlasovali proti odseku 2 v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 77, ktorý sa týka spotrebiteľských zmlúv. Myslíme si, že Európa potrebuje silnejšiu ochranu spotrebiteľov s jasnými pravidlami pre podnikateľov, ako aj pre spotrebiteľov. Podľa nášho názoru kompromis túto vec nerieši uspokojivo.

Spotrebitelia, ktorí majú istotu, sú si vedomí svojich práv a majú dôveru v cezhraničné nákupy, sú dôležití pre hospodárstvo a prosperitu Európy. Zdieľame však obavu, ktorú vyjadrili malé podniky a ktorá sa týka záťaže pre tých, ktorí sa v Európe venujú elektronickému obchodu, čo sa týka získavania skúseností so spotrebiteľskou právnou úpravou jednotlivých členských štátov. Je to dôležitá otázka, ktorú stále ostáva doriešiť.

– Správa: Karin Scheele (A6-0299/2007)

  Edite Estrela (PSE) , písomne. – (PT) Hlasovala som za správu Karin Scheele o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, pretože sa domnievam, že zmeny predložené v správe, ktorých cieľom je rozšíriť oblasť pôsobnosti nariadenia, posilňujú úlohu Európskeho parlamentu pri jeho uskutočňovaní, čo podporuje lepšie zákonodarstvo.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európsky parlament dnes prijal správu pani Scheeleovej o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách. Ako sa dobre vie, o geneticky modifikovaných potravinách pretrváva mnoho pochybností, najmä čo sa týka ich vplyvu na ľudské zdravie a zdravie zvierat. Keďže nemáme vedeckú istotu, je nevyhnutné držať sa zásady opatrnosti.

Kŕmenie zvierat geneticky modifikovanými potravinami okrem toho znamená, že tieto produkty vstupujú aj do nášho potravinového reťazca, hoci neexistujú vedecky podložené dôkazy o tom, že to nie je zdraviu škodlivé.

V tejto správe Európsky parlament podporuje stanovisko Komisie k realizačným právomociam zvereným Komisii a pridáva k právnej úprave platnej v súčasnosti celý rad podmienok, pričom ale nerieši zásadné otázky.

Preto nemôžeme za túto správu hlasovať. Hoci môžu mať tieto podmienky pozitívny účinok, neriešia základnú problematiku.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Moja skupina predložila dôležitý pozmeňujúci návrh k správe pani Scheeleovej. Sme presvedčení, že v záležitostiach týkajúcich sa GMO by Európsky parlament mal mať plnú kontrolnú právomoc. Podľa môjho názoru predstavujú GMO značnú hrozbu pre zdravie a životné prostredie v EÚ a všetky rozhodnutia o podobných záležitostiach si zasluhujú najrozsiahlejšiu možnú kontrolu.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. – (DE) My, spravodajcovia z politických skupín v tejto snemovni, sme sa po dlhých úvahách dohodli na kompromise o zmene nariadenia (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách s ohľadom na vykonávacie právomoci udelené Komisii. Tento kompromis sa dosiahol po konzultácii s ostatnými orgánmi vrátane Rady. V plnej miere zohľadňuje nový regulačný postup s kontrolou.

V porovnaní s návrhom Komisie sa nám podarilo rozšíriť právomoci Parlamentu. Takisto sa nám podarilo opraviť návrh správy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a premeniť ho na návrh realizovateľný a realistický. Všetky návrhy, ktorých cieľom malo byť zneužitie nového postupu prerokúvania vo výboroch na nenápadnú zmenu kľúčových prvkov v súčasnosti platnej právnej úpravy o GMO, boli zamietnuté.

Niet pochybností o tom, že si nemôžeme dovoliť stavať sa k ekologickému genetickému inžinierstvu chrbtom. GMO sú naopak pre našu budúcnosť nevyhnutné. V súvislosti s diskusiou o klíme by teraz už malo byť viac než jasné, a to dokonca i politikom strany zelených, ktorí padajú pod ťarchou ideológie, že je potrebné uplatniť metódy bioinžinierstva na zlepšenie obnoviteľných zdrojov na využitie vo výrobe biomasy a energie. Jednoducho nemáme dosť ornej pôdy na to, aby sme mohli pestovať dostatočné množstvo bežných energetických plodín. Okrem toho musíme zaručiť to, aby potravinárske a energetické plodiny nemuseli súperiť o priestor. Povolené GMO sú bezpečné a ideológia žalúdky nenaplní!

– Správa: Jo Leinen (A6-0412/2007)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Vyšším dotáciám pre politické strany na úrovni EÚ hovoríme „nie“. Zo samotnej podstaty demokracie vyplýva, že politické strany sa utvárajú od najnižších úrovní, kde sa tvoria názory, potom nastupuje formulácia politických programov a neskôr vzniká strana, ktorá nakoniec získa podporu vo všeobecných voľbách. Myšlienka, že by politicko-technokratická vládnuca vrstva mala mať možnosť zakladať politické strany EÚ zhora za použitia peňazí daňových poplatníkov, je demokracii odporná. Výsledkom budú strany, ktoré sú nezávislé od svojich členov, ale závisia od politickej elity.

Preto je celkom nesprávne zvyšovať teraz dotácie stranám EÚ formou prídelov s účelom vytvoriť politické nadácie na európskej úrovni. Strany EÚ už v roku 2007 stáli daňových poplatníkov viac ako 10 miliónov EUR a vyzerá to, že takú istú sumu budú formou finančných príspevkov dostávať aj politické nadácie. Znamená to teda, že daňoví poplatníci EÚ budú musieť v budúcnosti platiť stranám EÚ a na ne naviazaným organizáciám okolo 190 miliónov švédskych korún. Finančné prostriedky putujú stranám EÚ, ktoré nie sú ničím iným, než intervenciami Bruselu na papieri, stranám, o ktorých vznik nikto nežiadal, či už ako občan alebo ako daňový poplatník.

Rovnako je z hľadiska morálky pochybné to, že politici tejto snemovne s takou samozrejmosťou privlastňujú peniaze daňových poplatníkov svojim vlastným organizáciám, a to v čase, keď sa obmedzujú verejné výdavky v členských štátoch.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pri svojich pokusoch presadiť podstatu návrhu zmluvy, ktorá už bola zamietnutá a ktorej sa striedavo hovorí „ústavná“, „mini“, „zjednodušená“ a „reformná“, podporujú aj naďalej nadnárodné inštitúcie EÚ umelú tvorbu takzvanej „európskej verejnej mienky“.

Okrem toho, ako si všetci spomenieme, sa z tohto odhodlania po francúzskom a holandskom zamietnutí „euroústavy“ stala akási krížová výprava, ktorá sa uchýlila ku všetkým dostupným prostriedkom vrátane „európskych politických strán“ a teraz i ich základných politických zoskupení, aby podporila „tvorbu európskeho svedomia“.

Ako vyhlásilo portugalské predsedníctvo, zapojenie „všetkých našich občanov do tohto fascinujúceho procesu budovania Európy“ je „skutočnou podstatou“, „skutočnou vecou“, „skutočným cieľom“. Preto by sme sa mali pýtať, prečo je tu navzdory takému nadšeniu úsilie vyhnúť sa konaniu referend o európskej zmluve.

To však dominantné sily v EÚ nechcú. Okrem iného teraz chcú, aby sa z prostriedkov rozpočtu Spoločenstva financovali volebné kampane európskych politických strán do Európskeho parlamentu, čo by mohlo predstavovať jasné zasahovanie do politických záležitostí a demokratického fungovania každej krajiny.

  Kartika Tamara Liotard a Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) V krajinách, kde spoločne žije niekoľko národov, zvyčajne neexistujú politické strany pôsobiace po celom území štátu. Bývalé Rakúsko-Uhorsko malo celú škálu sociálnodemokratických, katolíckych a liberálnych strán, z ktorých každá zastupovala rôzne skupiny obyvateľstva a každá bola spätá so záujmami vlastnej skupiny a jej jazykom. Ani Belgicko už desiatky rokov nemá celoštátne strany, len strany flámske a valónske. Ako by teda EÚ mohla mať „európske strany“?

Naša strana, Socialistická strana Holandska, považuje politické strany za organizácie občanov, ľudové hnutia, ktoré spolupracujú, aby naplnili svoju víziu o podobe spoločnosti, a sledujú záujmy skupín, ktoré do danej strany vkladajú dôveru. Strany nie sú súčasťou štátnej mašinérie a nemali by byť zriaďované s použitím prostriedkov plynúcich z daní. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti predchádzajúcim rozhodnutiam o financovaní európskych strán a som takisto proti tomu, aby sa jeho úroveň zvýšila na 85 %. Rovnako považujeme za nerealistické podporovať pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu európske kampane na úkor vnútroštátnych. Voľby prebiehajú v dvadsiatich siedmich štátoch v mnohých rôznych kontextoch. Vzniká z nich jeden Parlament s medzinárodnou členskou základňou, ktorý je zložený zo skupín rovnako zmýšľajúcich ľudí. Sme bezvýhradne za medzinárodnú spoluprácu rovnako zmýšľajúcich ľudí, ale na to nie je potrebné financovanie EÚ.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL), písomne. – (EL) Politické strany na európskej úrovni majú rôzne a niekedy vzájomne si odporujúce politické postoje k európskym politikám v rôznych oblastiach. Každá európska politická organizácia, ktorá je spojená s politickými stranami, teda musí byť nezávislá, tak aby mohla presadzovať svoje politické názory podľa vlastného uváženia.

Európske politické organizácie v rámci tohto nariadenia majú dostať za úlohu podporovať oficiálne európske politiky, ktoré sú často v rozpore s deklarovanými stanoviskami politických strán. To predstavuje priame zasahovanie do politického pôsobenia európskych politických strán a národných politických strán, z ktorých sú zložené. Rovnako by išlo o priame zasahovanie do politických a volebných postupov v členských štátoch, pretože by na tomto základe – prostredníctvom plánovaného financovania – existovali politické strany „v priazni“ a „v nepriazni“, čo by malo následný vplyv na výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

Každé nariadenie teda musí podporovať slobodu vlastného názoru a transparentnosť bez akejkoľvek previazanosti, ktorá by predstavovala obmedzenie stanovísk a činnosti európskych vnútroštátnych politických strán.

- Správa: Robert Sturdy (A6-0342/2007)

  David Martin (PSE), písomne. – Vítam túto správu, ktorej cieľom je zaistiť najnižšiu možnú hladinu rezíduí pesticídov v potravinách a krmivách či na ich povrchu. Ide o dôležitú vec pre zdravie zvierat i ľudské zdravie.

– Vyhlásenie o konsenze o humanitárnej pomoci (B6-0484/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sme už raz upozorňovali, nemôžeme podporiť „konsenzus“ o zásadách, cieľoch a stratégiách EÚ pre poskytovanie humanitárnej pomoci v tretích krajinách, ktorá si od nás vyžaduje, aby sme podporovali „humanitárne“ intervencie ako „právo“ či dokonca „povinnosť“, uplatňovali „donucovacie opatrenia vrátane vojenských zásahov ako krajný prostriedok“ a tým spochybňovali základné zásady medzinárodného práva.

Dôsledky takejto politiky sú, žiaľ, veľmi viditeľné (aj keď sú skrývané a obchádzané). Táto politika zastiera neprípustné ciele a záujmy pod rúškom „dobrých úmyslov“, akoby nestačilo neustále odsudzovanie vojenskej agresie a okupácie Iraku Spojenými štátmi a ich spojencami, ktorá priniesla státisíce mŕtvych a drancovanie obrovských prírodných zdrojov krajiny.

„Humanitárna intervencia“ je nástroj, ktorý veľké mocnosti používajú na ospravedlnenie svojich zásahov v situáciách, ktoré tak často dlhé roky samy živili a stupňovali svojimi zásahmi v úsilí dosiahnuť strategické záujmy a na podporu bezohľadného konania nadnárodných podnikov.

Ak sa majú vyriešiť vážne problémy s dosahom na milióny obyvateľov, je nevyhnutné rešpektovať zvrchovanosť národa, medzinárodné konflikty riešiť mierovou cestou a uspokojiť neodkladné potreby hospodársky najchudobnejších krajín.

- Situácia v Gruzínsku (RC-B6-0481/2007)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto uznesenie s nádejou, že bude mať konkrétny vplyv na situáciu v Gruzínsku a na jeho rozhodnutie odhodlane pokračovať v demokratickej reforme, ale i na proces konsolidácie činnosti EÚ v tejto krajine a celkovo v jej východnom susedstve.

Ako spravodajkyňa pre čiernomorskú spoluprácu by som rada zopakovala, aký význam má vytvorenie oblasti politickej stability a skutočnej demokracie v tomto regióne. V mojom návrhu správy toto uvádza medzi ostatnými kľúčovými prioritami regionálnej spolupráce a situácia v Gruzínsku nám potvrdzuje, že je celkom nevyhnutné podporovať v tomto smere spoluprácu a konsolidovať ju. Domnievam sa, že sú tu tri základné úlohy: konsolidovať demokratickú reformu v Gruzínsku, vybudovať dobré susedské vzťahy v danom regióne, a to aj s konštruktívnym zapojením Ruska do tohto procesu, a napokon zaistiť hlboké a aktívnejšie zapojenie EÚ do samotnej stabilizácie a demokratizácie Gruzínska a celkovo aj čiernomorského regiónu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Iba niekoľko slov k uzneseniu Európskeho parlamentu o situácii v Gruzínsku.

Po prvé: napriek tomu, že sa hovorí o zhoršení politickej situácie v Gruzínsku, ide iba o ďalší prejav zasahovania EÚ, ktoré je eufemisticky popisované ako podpora „nevyhnutných politických a hospodárskych reforiem“ a „euroatlantických hodnôt“.

Po druhé, čo je dôsledkom prvého bodu, uznáva „politický, demokratický a hospodársky pokrok, ktorý dosiahol súčasný prezident a terajšia vláda“, aj keď obsah uznesenia hovorí o pravom opaku a nezmieňuje vlnu represií, ktorým sú už dlho vystavené progresívne kruhy v krajine.

Po tretie uznesenie odhliada od skutočnosti, že práve zhoršenie sociálnej a hospodárskej situácie v Gruzínsku a životné podmienky väčšiny obyvateľstva súvisiace s poklesom príjmov a zamestnanosti sú zdrojom súčasnej sociálnej nespokojnosti a vyostrenia vnútorných nerovností, ktoré sa vládnuca garnitúra usiluje využiť a manipulovať s nimi tak, ako to robila aj v nedávnej minulosti.

A napokon Európsky parlament v reakcii na tieto významné udalosti „naliehavo vyzýva“ prezidenta Saakašviliho a gruzínske orgány, keď iných za omnoho menej závažné činy „odsúdil“.

– Správa: Jo Leinen (A6-0445/2007)

  Carlos Coelho (PPE-DE) , písomne. – (PT) Charta základných práv schválená v roku 2000 v Nice je výpočtom spoločných európskych hodnôt, s ktorými sa môžu stotožniť všetci občania.

Tieto hodnoty vyplývajú z bohatého kultúrneho dedičstva jednotlivých krajín EÚ, ich ústavných tradícií a zákonov, a charakterizujú Úniu nielen ako hospodárske zoskupenie, ale tiež ako spoločenstvo zdieľaných hodnôt.

Európsky parlament systematicky požadoval, aby sa charta vyzdvihla na úroveň primárnej právnej úpravy a tým sa stala ústredným referenčným dokumentom pre Súdny dvor a vnútroštátne súdy a stala sa i právne záväznou.

Som teda veľmi spokojný, že je to konečne potvrdené, a teší ma, že v návrhu reformnej zmluvy je zachovaná podstata časti II Zmluvy o ústave pre Európu.

Je mi ľúto, že bola charta zapracovaná vo forme prílohy a neobjavuje sa v normatívnej časti zmluvy, tak ako by si to jej dôležitosť zasluhovala. Rovnako mi je ľúto, že Spojené kráľovstvo a Poľsko využili svoje právo výnimky z tohto záväzku k základným právam, hoci najnovšie vyjadrenia novej poľskej vlády zrejme naznačujú iný postoj, ktorý je v ďaleko väčšom súlade so spoločným naladením.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je jasné, že táto správa o Charte základných práv sa využíva ako dymová clona na vzkriesenie podstaty európskej ústavy a na to, aby sa obišla zvrchovaná vôľa francúzskeho a holandského národa, ktoré ju zamietli, a zamedzilo sa konaniu referend o takzvanej reformnej zmluve. To je neprijateľné, a preto sme hlasovali proti.

V istom zmysle je pokrytectvom hovoriť o ochrane základných práv, keď je tu snaha skryť obsah zmluvy pred ľuďmi, vyhnúť sa otvorenej diskusii na ujasnenie všetkých otázok a zabrániť občanom vo vyjadrení vlastného názoru pri urnách vo vnútroštátnych referendách.

Znovu však musíme zdôrazniť, že charta má menšiu silu než ostatné nástroje, ako je ústava Portugalskej republiky, Európska sociálna charta a Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré platia medzinárodne, sú komplexnejšie a ich legitimita je uznávaná.

Napokon neslobodno zabúdať ani na to, že hlavným účelom charty je uľahčiť skok vpred neoliberálnym, federalistickým a militaristickým smerom, čo je cieľom takzvanej reformnej zmluvy.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Skutočnosť, že sa Európska únia znovu chystá schváliť Chartu základných práv, len ukazuje, do akej miery sú európski občania klamaní. Pôvodná charta bola pozmenená, najmä pokiaľ ide o jej súdny dosah, aby sa zaistilo, že Spojené kráľovstvo podpíše v Ríme ústavnú zmluvu. Išlo o ústupok, ktorý vyhrali Briti.

Protokol 7 budúcej Lisabonskej zmluvy, ktorý upravuje výnimku Spojeného kráľovstva a Poľska, stanovuje, „aby sa predišlo akejkoľvek pochybnosti“, že „charta nerozširuje možnosť Súdneho dvora Európskej únie“ vydávať rozsudky o zákonoch či právnych úpravách týchto krajín na základe charty, ani „nezakladá súdne vymáhateľné práva platné v Poľsku či v Spojenom kráľovstve“. To teda znamená, že práva vymedzené v charte nebudú právami Spoločenstva. S takýmto klamaním nebudem mať nič spoločné.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Všetky inštitúcie EÚ už sú viazané medzinárodným právom, ktoré zaručuje ochranu ľudských práv. To celkom jasne vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Racke. Okrem toho všetky štáty EÚ ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dohovor je záväzný pre všetky členské štáty a svoju funkciu plní dobre.

Nový dokument by však predstavoval riziko právnej neistoty, pretože Európsky súdny dvor v Luxemburgu by mohol vydávať rozsudky v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý už funguje uspokojivým spôsobom.

Staviame sa proti myšlienke, aby bola Charta základných práv v znení priloženom k tejto správe právne záväzná.

Myslíme si, že je nesprávne dať predsedovi právomoc slávnostne vyhlásiť chartu pred podpisom zmluvy a sme proti všetkým krokom smerujúcim k jej uverejneniu v Úradnom vestníku Európskej únie pred tým, než bude ratifikačný proces kladne uzavretý, ak sa to vôbec stane.

Namiesto toho vyzývame členské štáty k otvoreniu rokovaní o tom, aby EÚ dostala možnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čím budú týmito všeobecnými ustanoveniami o ľudských právach viazané aj inštitúcie EÚ.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Mohlo by sa zdať, že po siedmich rokoch Európsky parlament schválil (?) tzv. Chartu základných práv už po druhý krát.

Tu je potrebné podotknúť, že Charta základných práv bola vypracovaná takzvaným „konventom“, ktorý bol na tento účel zriadený a ktorý dospel k dohode na základe minimálneho spoločného menovateľa pod tlakom síl presadzujúcich najreakčnejšie stanoviská, totiž britskej labouristickej vlády pod vedením Tonyho Blaira.

Výsledkom tohto procesu je Charta základných práv, ktorá je v oblasti sociálnych práv omnoho slabšia, než napríklad ústava Portugalskej republiky či Európska sociálna charta, ktorú Portugalsko ratifikovalo.

Napríklad ochrana práva na prácu, ktoré je jasne a výslovne zakotvené v ústave Portugalskej republiky (článok 58) a v Európskej sociálnej charte (článok 1) je v Charte základných práv „upravená“ a „modernizovaná“ a stáva sa z nej „právo pracovať“.

Sú aj ďalšie príklady, ako je zrejmé z „vysvetliviek vyhotovených pod vedením prezídia Konventu, ktoré vypracovalo túto chartu, a doplnených pod vedením prezídia Európskeho konventu“, ktorý vypracoval „európsku ústavu“. Tieto „vysvetlivky“ sú zásadné pre výklad obsahu Charty základných práv, ale takmer nikdy ich nesprevádzajú. Prečo asi?

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) „Národy Európy sa rozhodli vytváraním stále užšieho zväzku zdieľať mierovú budúcnosť na základe spoločných hodnôt.“ Tak znie prvá veta preambuly Charty základných práv Európskej únie, ktorú 7. decembra 2000 podpísali vedúci predstavitelia EÚ v Nice.

A táto veta vo svojej stručnosti hovorí základní pravdu. V Únii máme zdieľané hodnoty a normy, ktoré sú teraz chartou zakotvené ako práva: slobody, rovnosť, ľudskú dôstojnosť, solidaritu, občianske práva a spravodlivosť.

Podľa môjho názoru by bolo lepšie, keby EÚ podpísala iba Európsky dohovor o ľudských právach Rady Európy. Ale aj toto je nakoniec prijateľné riešenie. Je to výslovné uznanie ľudských práv v EÚ.

  David Martin (PSE), písomne. – Správu pána Leinena o Charte základných práv vítam a hlasoval som za ňu. Zdržal som sa však hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý naliehavo vyzýva Poľsko, aby vyvinulo čo najväčšie úsilie k plnému uplatneniu Charty základných práv – ako poslancovi zo Spojeného kráľovstva sa mi zdalo, že by to možno bolo tak trochu pokrytecké.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE), písomne. – (PT) Zdržal som sa hlasovania o tomto návrhu, pretože portugalská ústava poskytuje lepšiu ochranu základných práv a pretože názor, ktorý niektorí zastávajú, totiž že právo Spoločenstva je nadradené vnútroštátnemu právu členských štátov, by mohol viesť k právnym sporom s veľmi negatívnymi dôsledkami.

  Marek Siwiec (PSE), písomne. – Hlasoval som dnes za opätovné prijatie charty v novej forme, tak aby sa stala pre európske inštitúcie záväznou. Moja socialistická strana v Poľsku i v Európe prijatie charty silno podporuje a ja takisto. Charta je kľúčovým nástrojom našej Únie, ktorý dáva všetkým občanom Únie práva – práva jednotlivca i práva súvisiace s občianstvom. Touto chartou vypĺňame veľkú medzeru. Výnimka nie je skutočnou výnimkou, pretože je charta naďalej záväzná pre inštitúcie i pre právo Spoločenstva, aj keď niektoré krajiny stále dúfajú, že vnútroštátne právo neovplyvní. Správne použitie charty bude zaisťovať Súdny dvor. Vyhlásenie prepracovanej charty a odkaz na ňu v novej zmluve posilní Európsku úniu ako spoločný priestor spoločných hodnôt a spoločných práv. A preto stále dúfam, že sa charta bude vzťahovať bez výnimky na všetkých 27 členských štátov, a to aj v prvom rade na moju krajinu, Poľsko.

  Andrzej Jan Szejna (PSE) , písomne. – (PL) Hlasujem za prijatie správy pána Leinena o schválení Charty základných práv Únie Európskym parlamentom.

Podľa môjho názoru by Charta základných práv Európskej únie mala byť bez výhrad prijatá, a to aj v mojej vlastnej krajine, v Poľsku.

Spolu s prijatou novou reformnou zmluvou bude charta záväzným právnym dokumentom, ktorý bude na rovnakej úrovni ako zmluvy. Pre našich občanov je to dôležité a takisto je to motivácia ku kontrole činnosti inštitúcií EÚ v oblastiach, v ktorých od členských štátov dostali právo konať. Každý občan bude mať možnosť priamo sa odvolávať na chartu a domáhať sa svojich práv na súdoch po celej Európskej únii na základe práva EÚ.

  Konrad Szymański (UEN), písomne. – (PL) Charta základných práv komplikuje systém ochrany základných práv v Európe. Systém sa jej vinou stáva ešte menej čitateľný pre občanov a mnoho Európanov má o ňom pochybnosti. Preto sa dva členské štáty rozhodli pre protokoly, ktoré ich chránia pred akýmikoľvek neočakávanými vplyvmi charty. A preto takisto hlasujem proti správe pána Leinena.

– Správa: Ole Christensen (A6-0446/2007)

  Jan Andersson, Ole Christensen, Göran Färm, Anna Hedh, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose, Inger Segelström a Britta Thomsen (PSE), písomne. – (SV) My, švédski a dánski sociálni demokrati, sme sa rozhodli hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 41 k správe. Na pracovnom trhu sú problémy spôsobené nezaistenými zmluvami o pracovnom pomere a mzdami, ktoré nestačia na život. To je nevyhnutné napraviť. Niektoré krajiny tak robia prostredníctvom zákonom stanovených minimálnych miezd. V iných krajinách sa tieto otázky riešia rokovaním medzi sociálnymi partnermi. V severských krajinách sme si zvolili druhý menovaný model. My, švédski a dánski sociálni demokrati, sa domnievame, že by sme aj naďalej mali mať možnosť používať na to, aby sme zamestnancom zaistili slušné mzdy, model kolektívnych zmlúv.

Keďže predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyzýva na to, aby bola vec upravená vnútroštátnymi systémami členských štátov, domnievame sa, že to je zlučiteľné s modelom kolektívnych zmlúv, pre využitie ktorého sme sa rozhodli.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE), písomne. – Frakcia PPE-DE silne podporuje zásadu flexiistoty a to, že zamestnancom i zamestnávateľom sa má pomôcť pri prispôsobovaní sa výzvam spojeným s globalizáciou. Úzko sme spolupracovali s ostatnými politickými skupinami i so spravodajcom z PSE a vznikla správa, ktorá bola pozitívna i vyvážená a vo všetkých dôležitých bodoch dostala výraznú podporu.

Takisto sme však jasne povedali, že konečnú správu nemôžeme podporiť, ak budú schválené dva neskoršie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nemohli sme prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 41 predložený na poslednú chvíľu frakciou GUE-NGL, ktorý sa týka núteného skrátenia pracovného času, čo by obmedzovalo rozhodnutia jednotlivcov i odmeny za prácu, a rovnako tak sme nemohli prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 45 tejto skupiny o minimálnej mzde na celom území EÚ, pretože zmluva potvrdzuje, že ide o záležitosť členských štátov EÚ, nepatrí to medzi právomoci EÚ a v tejto správe pre tento návrh nie je miesto.

Naďalej budeme úzko spolupracovať so všetkými politickými skupinami, ktorých cieľom je prísť s konštruktívnymi myšlienkami, ktoré pracovníkom pomôžu vyrovnať sa s ťažkosťami spojenými so zmenami. Neimponuje nám však žiadna politická skupina, ktorá sa stará o vlastnú volebnú kampaň, namiesto toho, aby na prvé miesto kládla skutočné potreby občanov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti, pretože je neprijateľné, aby Európsky parlament podporil základné ciele Európskej komisie v oblasti flexiistoty. Dokument pripúšťa, že pracovníci i zamestnávatelia majú záujem o flexiistotu, a tým schvaľuje základ oznámenia Európskej komisie, ktoré sa usiluje o dereguláciu pracovného trhu, uvoľňuje právo na prepúšťanie pracovníkov bez oprávneného dôvodu, znehodnocuje kolektívne zmluvy a oslabuje odbory a snahy pracujúcich, napriek tomu, že v niektorých smeroch sa správa stavia k oznámeniu kriticky.

V texte sa opakovane odkazuje na potrebu „pružného pracovného trhu“, „adaptabilných podmienok pracovných zmlúv“ a „prispôsobivé pracovné sily“. Niet preto žiadnych pochybností o skutočnom úmysle tejto správy, ktorá je výsledkom dohody medzi dvoma hlavnými politickými skupinami Európskeho parlamentu, PPE a PSE, do ktorých patria portugalskí europoslanci zo strán PS, PSD a CDS/PP.

Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že naše návrhy boli zamietnuté, vrátane našich protestov proti začleneniu zásad flexiistoty do rámca lisabonskej stratégie, preskúmania hlavných smerov zamestnanosti na obdobie rokov 2008 až 2010 a národných reformných plánov a využívania prostriedkov Spoločenstva na financovanie útokov na práva pracujúcich.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Politiky zamestnanosti členských štátov by mali byť stanovené na vnútroštátnej úrovni na základe širokej a demokraticky ukotvenej diskusie založenej na výskume a skúsenosti danej krajiny. Politiky zamestnanosti jednotlivých krajín EÚ by sa mali vyvíjať z procesu inštitucionálnej súťaže.

Teraz našťastie máme možnosť rokovať o dánskom modeli flexiistoty, pretože EÚ zhruba pred 25 rokmi nezaviedla spoločnú politiku pracovného trhu. Keby tomu tak bolo, niektoré krajiny z kontinentu na čele s Nemeckom by zaviedli právnu úpravu EÚ, ktorá by mala ničivé dôsledky na zamestnanosť a rast v Európe a jej zmena by bola takmer nemožná. Nové členské štáty by boli nútené prijať túto politiku ako súčasť acquis communautaire a museli by teda začínať v úlohe nových členských štátov za neprimeraných podmienok.

A práve vďaka skutočnosti, že v danej oblasti neexistuje spoločná politika, teraz môžeme vedľa seba postaviť flexiistotu, severský model, anglosaský model a kontinentálny model a porovnať ich. Vďaka tomuto súpereniu inštitúcií o nájdenie dobrých riešení existujú v reálnom živote riešenia, ktoré môžeme porovnávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sme v záverečnom hlasovaní hlasovali proti návrhu a proti všetkým predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré obsahujú názory na to, akú formu politiky zamestnanosti majú členské štáty uplatňovať.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Množenie nových slov je jedným z príznakov nevyliečiteľnej choroby: nedostatku talentu či skúseností i napriek bohatstvu aktuálnej slovnej zásoby. Ide takisto o skĺznutie smerom k jednotnému jazyku používanému elitou, ktorá nemá žiadnu vlasť, žiadnu vieru a žiadne zákony, i jej propagandistickej mašinérii.

Flexiistota, ktorá má byť spôsobom dosiahnutia prosperity v celej Európe vďaka vyváženej kombinácii flexibility v hospodárskej oblasti a zabezpečenia v oblasti sociálnej, je iba ďalší nový europeistický proglobalizačný manéver.

Pre Európsku komisiu to v podstate znamená len to, že uvoľní pracovné právo v mene boja proti nezamestnanosti. V skutočnosti však hlavným vplyvom tejto liberálnej koncepcie bude to, že pre podniky bude jednoduchšie a lacnejšie prepúšťať pracovníkov, aby mohli najímať menej nákladnú pracovnú silu. To sem priláka ešte väčšie množstvo prisťahovalcov z neeurópskych krajín, ale takisto to bude predstavovať sociálnu hrozbu v podobe dominového efektu, pretože najprv o niečo väčšia neistota postihne málo platené miesta, potom sa však rozšíri i na miesta s vyššími platmi.

Parlamentný Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa tento text pokúsil zmeniť a zmierniť tak vplyv na zamestnanosť, to však nebude stačiť na to, aby sme ultraliberálne chúťky europeanistov potlačili.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Christensena, pretože zaujíma vhodný prístup ku kombinácii flexibility a zabezpečenia, ktorý má širokú podporu. Veľmi jasne hovorí, že flexibilný pracovný trh môže ísť ruka v ruke s istotou pracovných miest.

Pojem flexiistota sa často démonizuje, ale v tejto správe sa nám podarilo prekonať negatívne konotácie toho, čo by malo byť smerujúcou zásadou pre politiku zamestnanosti v Európe. Vytváranie pracovných miest je na boj s nezamestnanosťou v Európe životne dôležité, pretože nezamestnanosť je aj napriek pokroku z posledných rokov naďalej príliš vysoká. Flexiistota nám dáva realistické vyhliadky na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie.

Ak sa nám to má podariť, musíme nájsť spôsoby, ako zjednodušiť prístup k zamestnaniu i vzdelávaniu kvalifikovanej, flexibilnej, mobilnej a motivovanej pracovnej sily.

Zamestnanie je najlepšou ochranou pred všakovakými formami sociálneho vylúčenia. Európa musí členské štáty povzbudzovať k tomu, aby uľahčili prístup k zamestnaniu tým, ktorí sa usilujú vstúpiť alebo sa vrátiť na pracovný trh.

Všetky právne úpravy o zamestnanosti a pracovných podmienkach sú záležitosťou členských štátov a ja podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré posilňujú zásadu subsidiarity.

  David Martin (PSE), písomne. – Zo všeobecného hľadiska vítam hlavné body dokumentu Komisie o flexiistote. Touto správou dáva Parlament jasne najavo, že by flexiistota mala zlepšiť istotu pracovných miest a podporiť istotu v zamestnaní. Žiadnemu pracovníkovi by nemalo byť upierané právo na rovnaké zaobchádzanie, celoživotné vzdelávanie alebo na dávky sociálneho zabezpečenia.

  Jean-Claude Martinez (NI), písomne. – (FR) Flexiistota je iba dymová clona, ktorá sa usiluje zakryť skutočnosť, že z práce a z pracujúcich sa stáva tovar.

Tato dymová clona pravdepodobne prišla z Dánska. Po švédskom modeli zo 60. rokov, juhoslovanskom modeli samosprávy zo 70. rokov, pretrvávajúcom maoistickom modeli, bývalom sovietskom modeli, blairistickom a dokonca i zappatistickom modeli tu teraz máme model dánsky. Je to andersenovská mánia, Margaret Thatcherová prezlečená za malú morskú vílu, aby nám nahovorila, že keď „pracovníkom na jedno použitie“ dáme niekoľko príspevkov, nejaké to školenie a rýchle opätovné začlenenie na pracovný trh, poskytneme im aj väčšiu istotu.

V Dánsku je viac štrajkových dní než vo Francúzsku, ale to nič. Flexiistota z neho urobila raj flexibilných pracovných trhov a spokojných pracovníkov (i keď sa človek musí čudovať, prečo aj napriek tomu štrajkujú...).

Kde je tu pravda? Pravda je taká, že sa tu v Európe snažíme vytvoriť obdobu čínskych „Mindong“, napoly poľnohospodárov, napoly robotníkov, ktorí pracujú v tých najhorších možných podmienkach.

Ide jednoducho o to, aby sa znížila úroveň ochrany, ktorú poskytuje zákonník sociálneho zabezpečenia a zákonník práce.

Flexiistota je farizejstvo v pracovnom práve. Hospodársky výsledok – tak ako v prípade zníženia príspevkov na sociálne poistenie, ktoré nesplnilo cieľ ukončiť nerovnováhu výrobných nákladov medzi Áziou a Európou – bude iluzórny.

  Bairbre de Brún a Mary Lou McDonald (GUE/NGL) , písomne. – Vítame skutočnosť, že sa správa určitým spôsobom pokúša vyvážiť oznámenie Komisie na stranu ochrany práv pracujúcich. Hoci nás teší uznanie potreby vytvárať kvalitné pracovné miesta, zaisťovať celoživotné vzdelávanie, priebežne zvyšovať kvalifikáciu pracovníkov a školiť ich a uplatňovať konkrétnu stratégiu na začlenenie mladších pracovníkov a žien, je nám ľúto, že záväzky sú iba vágne a že v týchto oblastiach chýbajú konkrétne ciele.

Dynamické a flexibilné hospodárstvo musí slúžiť právam a potrebám pracovníkov rovnako ako záujmom podnikov. Odmietame jednostrannú verziu flexibility, ktorá sa tu predkladá.

Staviame sa proti správe z toho dôvodu, že v situácii, keď sú atypickí pracovníci neustále zneužívaní a stáva sa z nich príležitostná pracovná sila, nedokáže EÚ ani členské štáty konať, najmä čo sa týka pracovníkov zasielaných agentúrami na určitý čas.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe pána Christensena o flexiistote, pretože v mene flexibility pracovnoprávnych vzťahov oslabuje ochranu riadneho zamestnania a pracovnej istoty zamestnancov. Navzdory snahám a návrhom frakcie európskej ľavice prijal Európsky parlament vďaka schválenému kompromisu európskej pravice a sociálnej demokracie základnú filozofiu neoliberálnych návrhov Komisie, i keď došlo k niektorým čiastkovým zmenám. V mene konkurencieschopnosti a zisku podnikov sa na úspechy vydobyté odbormi teraz nazerá ako na „neflexibilitu“ a „záťaž“. Prepúšťanie bude jednoduchšie a pre podniky nebude zahŕňať žiadne náklady, a náklady na ochranu nezamestnaných mladých ľudí sa celkom prenesú na obec. Zodpovednosť podnikov za zamestnancov sa nahrádza zodpovednosťou spoločnosti za nezamestnaných. V tomto novom modeli je výrazne oslabené kolektívne rokovanie a úloha odborov. V spolupráci s odbormi sa usiluje európska ľavica prostredníctvom svojich návrhov vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci a v pléne o ochranu všetkých zamestnancov bez ohľadu na typ zmluvy, v rámci ktorej sú zamestnaní. Trvá na tom, že právo na kolektívne kroky je dôležitou súčasťou pracovného práva. Vyzývame členské štáty, aby podporovali riadne zamestnanecké pomery a aby zabezpečili a zlepšili práva zamestnancov spolu s vysokou úrovňou sociálnej ochrany.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Zásadne dôležitý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správe Ole Christensena o spoločných zásadách flexiistoty Európsky parlament, žiaľ, zamietol, a preto som hlasoval proti správe.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 41 o podpore európskej mzdovej politiky navrhoval minimálnu mzdu vo výške aspoň 50 % priemernej mzdy v členskom štáte, a to som považoval za základný prvok boja proti nízkym platom, ktoré často vedú k chudobe.

Harmonizácia minimálnej mzdy na európskej úrovni by mohla znamenať životne dôležitý pokrok v podmienkach zamestnávania európskych pracovníkov. Vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že toto hlasovanie, žiaľ, znovu zabránilo sociálnej Európe v pokroku smerom k väčšej miere spravodlivosti a súdržnosti.

  Peter Skinner (PSE), písomne. – Pre hnutie pracujúcich po celej EÚ je bezvýhradne nevyhnutné, aby existoval zavedený súbor základných práv, ktoré môžu byť v prípade nutnosti vymáhané právnou cestou.

Vzhľadom na tlaky na zamestnanosť miliónov občanov, ktoré v modernom liberalizovanom hospodárstve pôsobia, a vzhľadom na dôsledky budovania vnútorného trhu je dôležité, aby sa vytvorila riadna a účinná rovnováha. Podporil som tie prvky správy, ktoré tieto otázky riešia, a to z vyššie uvedených dôvodov.

  Renate Sommer a Gabriele Stauner (PPE-DE), písomne. – (DE) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože ide o spleť protichodných tvrdení bez známky jasného zamerania na akúkoľvek dôležitú sociálnu problematiku. Text si môžete vysvetliť úplne podľa vlastnej ľubovôle. A navyše dáva Komisii voľnú ruku na to, aby postupovala bez riadneho právneho základu. Ďalej odmietame pojem flexiistota, pretože to je bezvýznamné hranie sa so slovami.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. – Flexiistota môže fungovať iba vtedy, pokiaľ človek, ktorý stratí prácu, dostane slušnú podporu, a to finančnú, ako aj v podobe pomoci pri hľadaní nového zamestnania.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. – (SV) Pojem flexiistota je už teraz v diskusii taký zavedený, že nie je možné sa mu vyhnúť. Zúri tu spor o tom, čí definícia má platiť. Ak to poviem tak trochu zjednodušene, konzervatívci kladú dôraz na flexibilitu a socialisti na zabezpečenie. V správe o flexiistote, o ktorej sme dnes v Európskom parlamente hlasovali, našťastie zvíťazila prvá definícia. Práve z tohto dôvodu som mohol správu podporiť, a to aj napriek niekoľkým neveľmi šťastným faktorom. Ak sa ale máme vyrovnať s vylúčením, musíme sa na úplne prvom mieste zbaviť nepružnosti, ktorá ako prvá bráni mladým ľuďom a starším pracovníkom vo vstupe na pracovný trh.

– Správa: Paolo Costa (A6-0399/2007)

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE), písomne. – (PT) Návrh Európskej komisie o obnovenej politike EÚ v oblasti cestovného ruchu, ktorý je predložený v oznámení s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu, čo je názov tejto správy, si zasluhuje našu plnú podporu.

Správa posilňuje a doplňuje ustanovenia návrhu Komisie a zlepšuje ich, pretože

– obhajuje myšlienku harmonizácie noriem kvality turistického ubytovania v Európe a podporuje vznik európskeho rámca pre systémy riadenia kvality;

– chráni spotrebiteľa, najmä čo sa týka elektronických služieb cestovného ruchu (rezervácie a platby);

– v oblasti prístupného cestovného ruchu riadne zohľadňuje nielen turistov so zníženou pohyblivosťou, ale takisto problematiku prístupnosti v regiónoch so špecifickým prírodným či zemepisným charakterom, ako sú najvzdialenejšie regióny;

– podporuje udržateľný cestovný ruch (z hospodárskeho, sociálneho, územného, environmentálneho a kultúrneho hľadiska);

– v oblasti leteckej dopravy sa posilňujú práva cestujúcich;

– podporuje turistickú destináciu „Európa“ a jednotlivé európske destinácie.

Z týchto dôvodov som hlasoval za.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Aj keď sme niektoré aspekty tejto správy privítali, napríklad podporu noriem kvality turistického ubytovania, ochranu spotrebiteľov, zlepšenie prístupu do turistických destinácií a turizmu pre všetkých, je nám ľúto, že naše návrhy boli zamietnuté, pretože zdôrazňovali potrebu

– chrániť práva zamestnancov a kvalitné pracovné miesta investíciami do vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov vrátane zaistenia zabezpečených zmlúv o pracovnom pomere a spravodlivých a dôstojných miezd;

– zaujať horizontálny prístup k danému odvetviu v politikách a financovaní Spoločenstva, a to prostredníctvom vytvorenia osobitného programu Spoločenstva, ktorý by doplňoval iniciatívy členských štátov;

– znížiť sezónnosť dopytu, minimalizovať vplyv odpadu a využívania zdrojov a rozvinúť cestovný ruch dostupný pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie.

Teší nás, že boli schválené návrhy, ktorých cieľom je

– zaručiť udržateľný cestovný ruch, ktorý podporuje ďalšiu hospodársku činnosť ako základnú, tak i nadväzujúcu, váži si krajinu a naše kultúrne, historické a ekologické dedičstvo a propaguje územnú súdržnosť;

– stavia sa proti vzniku turistických zariadení založených na masovom cestovnom ruchu, ktorý by mal silný negatívny vplyv na miestne obce, životné prostredie a historické a kultúrne dedičstvo.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Costu o politike cestovného ruchu. Odvetvie cestovného ruchu zohráva dôležitú úlohu v hospodárstve každej európskej krajiny a úplne od neho závisí mnoho vidieckych oblastí, ako je Škótska vysočina a škótske ostrovy. Je dôležité, aby sme my v EÚ v plnej miere podporili rozvoj cestovného ruchu, ktorý zohľadňuje miestne hospodárstvo, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a dobrý stav životného prostredia.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Vzhľadom na možnosti, ktoré turistickému priemyslu ponúkajú nové technológie, stále viac turistov obchádza sprostredkovateľské a cestovné agentúry a rezervuje si služby cestovného ruchu, predovšetkým dopravu a ubytovanie, elektronicky.

Často sa vyskytujú prípady, že spotrebitelia zažijú sklamanie, keď nedostanú služby, za ktoré v predstihu zaplatili. Nedávno som dostala informáciu o praktikách v hoteli Viktoria Garden Suites v Štrasburgu, keď slovenskí turisti boli preradení z trojhviezdičkového do dvojhviezdičkového hotela a bolo s nimi zaobchádzané ako s treťoradými občanmi. Rozdiel medzi zaplatenými a skutočne zrealizovanými službami, hoci mali naň nárok, im hotel nevrátil.

Rozvoj používania informačných technológií v oblasti služieb cestovného ruchu si vyžaduje v prípade elektronickej rezervácie rámec na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov a osobných údajov. Je dôležité, aby spotrebitelia dostávali informácie pravdivé, a nie klamlivé, aktuálne a jednoznačné. V záujme ochrany spotrebiteľa by pomohlo vydávanie osvedčení pre webové stránky, ktoré poskytujú informácie a ponúkajú služby elektronického charakteru v oblasti cestovného ruchu, rezervácie a platby.

Nič nie je horšie pre cestovný ruch ako nespokojnosť európskych spotrebiteľov, preto som správu o obnovenej politike EÚ v oblasti cestovného ruchu: za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu, tak ako ju navrhol spravodajca Costa, plne podporila a stotožňujem sa osobitne s jej zameraním na ochranu spotrebiteľa.

  Brian Simpson (PSE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože obsahuje mnoho dobrých myšlienok o tom, ako doviesť našu politiku cestovného ruchu ďalej. Chcel by som ale zdôrazniť dôležitosť priemyselného dedičstva a to, že nám toto dedičstvo môže pomôcť ozdraviť staré priemyselné oblasti a pritom nám bude stále ponúkať kultúru a históriu.

Zachovanie kultúrneho dedičstva je rovnako dôležité ako zachovanie starých umeleckých predmetov alebo geografických javov. Pochádzam z regiónu, kde sa zrodila priemyselná revolúcia, revolúcia taká zásadná pre životy mnohých ľudí, že si zasluhuje uznanie ako súčasť našej jedinečnej európskej kultúry.

Zdroje venované priemyselnému dedičstvu na vnútroštátnej i európskej úrovni sú však aj tak v porovnaní s ostatnými odvetviami cestovného ruchu nízke.

Napríklad európsky orgán pre historické a múzejné železnice FEDECRAIL je svetovo známy v oblasti ochrany železníc, a pritom od Európskej únie dostáva len málo pomoci.

Európska únia by mala uznať význam priemyselného dedičstva a urobiť z tohto odvetvia cestovného ruchu prioritu, tak aby mladí ľudia pochopili význam našej priemyselnej minulosti.

Teraz je predsa správny čas na to, aby sme uznali, že priemyselné dedičstvo môže hrať zásadnú rolu v akejkoľvek budúcej politike cestovného ruchu v Európe.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. – (DE) Správu o obnovenej politike cestovného ruchu EÚ podporujem. Ukazuje, kde EÚ v oblasti cestovného ruchu môže pôsobiť.

Hoci EÚ v tomto odvetví nemá žiadne všeobecné právomoci, napriek tomu môže prijať opatrenia na podporu cestovného ruchu. Únia tak môže pomôcť zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu, ktorý je významným hospodárskym faktorom a ešte významnejším zamestnávateľom.

Osobne pripisujem zvláštnu dôležitosť cieľu podpory trvalo udržateľného cestovného ruchu, teda formy cestovného ruchu, v ktorej majú ekologické, hospodárske a sociálne prvky rovnakú váhu. Trvalo udržateľný cestovný ruch je zásadný ako základ rozvoja a pokračujúcej prevádzky turistických aktivít a je kľúčovým faktorom na zachovanie a skvalitnenie nášho prírodného a kultúrneho dedičstva. Zachovanie prírodného dedičstva je zásadné pre to, aby toto hospodársky dôležité odvetvie bolo naďalej úspešné, a len vďaka nemu európske turistické destinácie obstoja v medzinárodnej konkurencii. Okrem toho nesmieme zabúdať na to, že EÚ neustále slúži ostatným ako vzor. V početných oblastiach činnosti sa čím ďalej častejšie mnoho častí sveta riadi naším príkladom. To pre nás znamená veľkú zodpovednosť. Preto by som rada požiadala kolegov poslancov, najmä tých, ktorí pochádzajú z regiónov spätých s cestovným ruchom, aby túto snahu o udržateľnosť podporili.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Nová politika cestovného ruchu EÚ musí lepšie ošetriť ochranu spotrebiteľa, a práve preto požadujem, aby boli internetové stránky ponúkajúce turistické služby certifikované. Spotrebiteľom musia byť ponúkané jasné a transparentné služby, ktoré spĺňajú príslušné normy zabezpečenia, pokiaľ ide o rezervácie a platby.

Aj keď v podpore „destinácie Európa“ došlo k skutočnému pokroku, pretože sa vytvoril portál turistických destinácií, chcem vyzvať Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí o rozvoj izolovaných regiónov s veľkým turistickým potenciálom (hlavne najvzdialenejších regiónov), v ktorých je cestovný ruch hlavnou oblasťou činnosti a je životne dôležitý pre ich hospodársky a sociálny rozvoj.

Takisto by som rada vyzvala odborné subjekty pôsobiace v danom odvetví, aby sa dohodli na harmonizovanom systéme hodnotenia ubytovacích služieb a zriadili na tento účel partnerstvo verejného a súkromného sektora.

Na záver by som chcela Komisii navrhnúť, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu, pokiaľ ide o dôsledky sezónneho cestovného ruchu na regionálnej úrovni, vrátane záberu do minulosti. Pokiaľ tento jav lepšie pochopíme, budeme schopní bojovať proti nemu účinnejším spôsobom.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. – (SV) Hneď na začiatku, v bode odôvodnenia A, správa poznamenáva, že neexistuje právny základ pre európsku politiku cestovného ruchu. Potom hovorí o tom, akú dôležitú úlohu môže cestovný ruch zohrávať pri podpore integrácie spoločnosti, a o význame zosilnenej spolupráce v oblasti ponuky turistických zariadení. Je v nej mnoho informácií o zbere štatistických údajov a o spoločných opatreniach na zaistenie kvality a ochrany spotrebiteľa. Takisto tu sú úvahy o potrebe chrániť, zachovať a obnoviť európske kultúrne dedičstvo.

Parlament Komisiu vyzýva, aby členským štátom poskytla usmernenie na zlepšenie politickej koordinácie v oblasti rozvoja cestovného ruchu na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Európsky parlament takisto chce zaviesť známku „Európske dedičstvo“, aby sa zvýšila podpora tým prvkom, ktoré je na základe všeobecného názoru potrebné zachovať (ako príklady sú tu uvedené európske kultúrne cesty a pamiatky).

Podľa môjho názoru je politika cestovného ruchu regionálnou záležitosťou a potvrdzuje to aj v súčasnosti platná právna úprava. Odvetvie cestovného ruchu sa musí rozvíjať v rámci súťaže s činnosťami cestovného ruchu iných krajín a každá krajina musí mať voľnosť vytvoriť si vlastnú politiku. Preto som hlasoval proti tejto správe.

– Správa: Alain Lipietz (A6-0409/2007)

  Daniel Caspary (PPE-DE), písomne. – Na novembrovom miniplenárnom zasadnutí v Bruseli som sa rozhodol hlasovať za správu Alaina Lipietza o obchode a klimatických zmenách. Správa je hodnotná a venuje sa mnohým obavám, ktoré všetci zdieľame. Rozhodol som sa však hlasovať proti niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a odsekom, pretože som presvedčený, že proti globálnemu otepľovaniu sa musí bojovať udržateľnými opatreniami, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársky rast alebo dlhodobé perspektívy európskeho sociálneho modelu.

Otázke zmeny klímy pripisujem veľký význam. Európska únia sa ujala aktívnej úlohy pri navrhovaní ďalekosiahlych riešení v boji s klimatickou zmenou. Domnievam sa, že návrhy Európy sa stali meradlom pre všetky budúce rozhodnutia, a domnievam sa takisto, že sú zlučiteľné s našim hospodárskym modelom.

Som presvedčený že globálny obchod je pre svetové hospodárstvo prínosom, ale zároveň uznávam, že je nutné podniknúť ďalšie kroky na zníženie škodlivých emisií, najmä v odvetví dopravy. Svetový obchod ako taký by sa však narušiť nemal.

  Edite Estrela (PSE) , písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Lipietza o obchode a klimatických zmenách, pretože sa domnievam, že by Európa mala mať vedúcu svetovú pozíciu v boji proti zmene klímy, a z tohto dôvodu si myslím, že obchodná politika Európskej únie musí byť podstatne zmenená tak, aby podporovala hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

V správe sa zdôrazňuje potreba rozvinúť vzorce výroby, spotreby a obchodu, ktoré zmenu klímy i jej hospodársky dosah zmierňujú. Preto je potrebné vypracovať opatrenia povzbudzujúce miestnu výrobu ako prostriedok obmedzenia dopravných potrieb a zaviesť spoločné normy a systémy označovania Európskej únie, ktorých cieľom bude zvýšiť informovanosť spotrebiteľa o ekologickom vplyve jednotlivých výrobkov.

  Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. – (SV) Naša strana Moderaterna dnes úspešne presvedčila Európsky parlament, aby hlasoval proti návrhu na zavedenie ciel na tovar pochádzajúci z krajín, ktoré nepodpísala Kjótsky protokol. Takisto sme presvedčili Európsky parlament, aby nepodporil stanovisko, že za ekologické problémy sveta môže trhové hospodárstvo. Preto sme hlasovali za správu o obchode a klimatických zmenách.

Obchod ako taký nie je hrozbou pre životné prostredie – práve naopak. Obchod vytvára prosperitu, ktorú potrebujeme, aby sme sa dokázali vyrovnať s ekologickými požiadavkami budúcnosti. Poskytuje nám možnosť účinnejšie využívať vzácne zdroje a vyzdvihuje ľudí z chudoby, ktorá je prapôvodom väčšiny svetových ekologických problémov. Otvorenosť a obchod sú takisto predpokladom prenosu technológií, ktorý dnešným rozvojovým krajinám umožní získať lepšie životné prostredie rýchlejšie, než sme ho mohli dosiahnuť my.

Na druhej strane je veľký problém to, že doprava neznáša svoje vlastné ekologické náklady. My, zástupcovia strany Moderaterna, sa domnievame, že v dnešnom hlasovaní zaujíma Parlament nesprávny prístup, ak podporuje návrhy na blokovanie a obmedzenia obchodu. Parlament by sa mal namiesto toho zamerať na to, aby prinútil dopravu znášať ekologické náklady. To, že nám všetkým ide o životné prostredie, sa nesmie stať zámienkou na protekcionizmus, pretože protekcionizmus je hrozba pre rozvoj a takisto hrozba pre kvalitné životné prostredie.

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Správa pána Lipietza sa venuje dôležitej problematike. Pokiaľ to myslíme so snahou o kontrolu výroby skleníkových plynov vážne, musíme zaistiť, aby tieto náklady boli systematicky zarátavané. Obchod – voľný obchod – je dôležitou hnacou silou pre globálne hospodárstvo a je to niečo, čo musíme podporiť. Dlhodobo však nesmieme pokračovať v zasielaní tovaru po celej planéte na tisíckilometrové vzdialenosti, keď v podstate rovnaký tovar cestuje tam a späť, bez toho, aby bolo zaistené plné krytie nákladov. Pokiaľ však záťaž zhýralosti priemyselného sveta, ktorý bezstarostne zneužíva zdroje životného prostredia planéty, nemajú niesť tie najchudobnejšie národy na svete, bude tento prechod musieť byť riadený opatrne. Európa má povinnosť chrániť tých, ktorých živobytie je nie ich vlastnou vinou postavené na neschopnosti vážiť si dlhodobú životaschopnosť planéty s vidinou krátkodobého zisku.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Strana Junilistan sa domnieva, že EÚ má dôležitú úlohu pri znižovaní vplyvu ľudstva na podnebie Zeme. Ako jeden z hlavných subjektov svetového obchodu má EÚ možnosť vyvíjať tlak na ekologické dôsledky výroby a medzinárodnej dopravy.

S touto správou je však spojené niekoľkonásobné vážne nebezpečenstvo. V riadkoch i medzi riadkami je zrejmé, že politika založená na týchto východiskách otvorí dvere protekcionistickým sklonom, ktoré podporuje mnoho záujmových skupín i krajín EÚ. Zvláštne záujmy sa vždy snažia prezentovať ako najlepšie záujmy verejnosti. Podporiť túto správu by teda bolo veľmi nebezpečné. Výsledkom by totiž nakoniec mohol byť vyšší protekcionizmus a tým i vyššie náklady pre chudobných obyvateľov z celého sveta i pre spotrebiteľov z EÚ.

Namiesto toho by EÚ mala pokračovať cestou, ktorú si zvolila, ako vzor a spojenec všetkých krajín sveta, ktoré chcú v otázke zmeny klímy konať zodpovedne. Strana Junilistan sa teda rozhodla hlasovať proti tejto správe.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Úplne súhlasíme so správou, keď uvádza, že „súčasný hospodársky model, ktorý so sebou prináša neustály nárast spotreby, výroby a obchodu, nie je udržateľný, pretože vedie k neustále rastúcim nárokom na zdroje a dopravu a k zvyšovaniu objemu odpadu a emisií“, a že súčasný obchodný režim „vytvára globálnu deľbu práce založenú na veľmi vysokom využívaní prepravy výrobkov“, ktoré by mohli byť vyrobené lokálne udržateľnejším spôsobom.

Radi by sme však poukázali na niektoré negatívne aspekty, ako je výzva na dohodu o odstránení colných a necolných prekážok pre „tovary a služby, ktoré chránia životné prostredie“ v rámci súčasného kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie z Dauhy a implicitné prijatie prerokúvaných dohôd o voľnom obchode, ktoré je v rozpore s tým, čo sa v správe na úvod hovorí o súčasnom obchodnom režime.

Rovnako sme kategoricky proti zavedeniu zásady „znečisťovateľ platí, pokiaľ možno prostredníctvom globálneho rozšírenia systému obchodovania s emisiami“; tento systém odmietame z dôvodu vplyvov, ktoré by mal.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Lipietza o obchode a klimatických zmenách. Otázka klimatickej zmeny je jednou z najnaliehavejších otázok dneška a vyžaduje hmatateľné opatrenia na úrovni členských štátov, EÚ i celého sveta.

I keď dnešnú správu, ktorá sa mnohým z týchto dôležitých medzinárodných otázok venuje, podporujem, chcel by som takisto upozorniť na návrhy zákona o klimatickej zmene predložené škótskou vládou. Vláda stanovila povinný dlhodobý cieľ ktorým je 80 % zníženie emisií v Škótsku do roku 2050. Domnievam sa, že to je chvályhodné, a dúfam, že aj ostatné členské štáty si pri svojich vlastných snahách o boj proti globálnemu otepľovaniu stanovia rovnako ambiciózne ciele.

  Syed Kamall (PPE-DE), písomne. – Hoci panuje široká zhoda o tom, že je potrebné znížiť škodlivé emisie, autor tejto správy volá po opatreniach, ktoré by obmedzili obchod s chudobnejšími krajinami, a odsudzuje ich občanov na chudobu, narúša svetové reťazce dodávok a zavádza nereálne tresty.

Konzervatívci zastávajú názor, že najlepší spôsob zníženia škodlivých emisií spočíva vo väčšom dôraze na technológiu, dohodnutí reálnych cieľov a posilnení obchodu s chudobnejšími krajinami, aby si mohli dovoliť investovať do čistejších a ekologickejších technológií a postupov.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Tento návrh uznesenia je prestrojený do lacných ekologických farieb a zovšeobecnených prejavov dobrej vôle, aby skryl svoj reakčný obsah, ktorý nesie pečať imperialistických hnutí a organizácií.

Kritizuje vzdušnú a cestnú dopravu za to, že sú v porovnaní s dopravou námornou a železničnou významnými pôvodcami emisií CO2, a pritom obsahuje posolstvo, že sloboda voľby (nadnárodných podnikov) je zásadná pre svetový obchod.

V oblasti dopravy nabáda k obchodovaniu s emisiami skleníkových plynov, ktoré nedokázalo znížiť emisie CO2, ale ukázalo sa ako výnosný burzový mechanizmus pre kapitál. Podporuje ciele medzinárodných monopolov na štedré financovanie prostredníctvom „mechanizmu čistého rozvoja“ (CDM).

Európskej investičnej banke prisudzuje úlohu „ekologického“ dozorcu, ktorý bude konať v súlade s tým, „ako to odporučili OECD a G8“, a požaduje, aby budúce návrhy boli tie, ktoré diktuje WTO.

Základnou vecou je, že nadnárodné firmy stále drancujú prírodné zdroje, devastujú sa lesy, znižujú a znehodnocujú sa zásoby čistej vody, postupujú púšte, rozširujú sa geneticky modifikované plodiny, toxické chemikálie spôsobujú znečistenie, ozbrojené konflikty a imperialistické zásahy nemajú konca, hromadia sa skleníkové plyny, miliardy ľudí znášajú plienenie a vydieranie zo strany kapitálu, a toto uznesenie to všetko podporí a napomôže to.

My, europoslanci z gréckej komunistickej strany, teda budeme hlasovať proti tejto správe.

  David Martin (PSE), písomne. – Vítam túto správu, v ktorej sa vymedzuje množstvo realistických opatrení, pokiaľ ide o to, ako je možné využiť obchod v rámci boja proti zmene klímy. Riešenia, ako sú nulové colné sadzby na výrobky s nízkymi hodnotami emisií či spotreby skleníkových plynov, zákaz dovozu exotického dreva, politika označovania energeticky účinných výrobkov a začlenenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami, by sa mala rozvinúť.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. – (SV) Správa pána Lipietza o obchode a klimatických zmenách sa vzťahuje na dve oblasti, v ktorých má EÚ najväčšiu možnosť medzinárodne pôsobiť. Je teda nesmierne dôležité, aby Európsky parlament uverejnil svoj názor na túto záležitosť. Všetky krajiny sveta potrebujú svoj podiel na medzinárodnom hospodárstve vo forme obchodu. Iba rozvinutý systém obchodovania a hospodársky rozvoj poskytuje skutočný základ, na ktorom je možné vyzdvihnúť obyvateľov z chudoby a ovplyvniť životné prostredie. Skutočnosť, že Európe záleží na životnom prostredí a rozvoji, musí byť i naďalej katalyzátorom udržateľného hospodárstva, ktoré je postavené na obchode a nestavia sa mu do cesty. Preto ľutujem, že správa, ktorá dnes bola odhlasovaná, ide smerom, ktorý nie je pre obchod a rozvoj priaznivý tak, ako by mohol. S veľkými výhradami som sa však rozhodol hlasovať za, lebo najproblematickejšie formulácie boli zo správy vyňaté.

– Správa: Luisa Morgantini (A6-0432/2007)

  Jim Allister (NI), písomne. – V hlasovaní o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 6 k správe pani Morgantiniovej o africkom poľnohospodárstve sme získali všetko hovoriaci pohľad do náklonností a sympatií skupiny GUE/NGL a širšej ľavicovej rodiny. Tým, že dali najavo svoje priateľstvo s tyranom Mugabem a postavili sa proti odporcom jeho prítomnosti na samite Afriky a EÚ v Lisabone, sa ukázali v pravých farbách. Pretože som presvedčený, že Mugabe je odsúdeniahodný despota, ktorý zdevastoval svoju krajinu, s veľkou radosťou som hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 6, aby som vyjadril svoje pobúrenie nad jeho správaním a jeho plánovanou prítomnosťou na samite. Skutočnosť, že Parlament veľmi nízkou väčšinou správu prijal, znamená pre tohto tyrana šokujúcu podporu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Odsudzujeme neprijateľný politický manéver najreakčnejších krídiel Parlamentu, ktoré sa snažia využiť správu o africkom poľnohospodárstve na kritiku legitímnej účasti prezidenta Zimbabwianskej republiky, plnoprávneho člena Africkej únie, na nadchádzajúcej vrcholnej schôdzke medzi EÚ a Afrikou. Tento manéver bol vo svojej podstate potlačený.

Pokiaľ ide o samotnú správu, domnievame sa, že obsahuje množstvo pozitívnych bodov, ako je kritika v tom zmysle, že opieranie pomoci na „podporu afrického poľnohospodárstva“ výlučne o dohody o hospodárskom partnerstve (EPA) je formou vydierania povzbudzujúceho liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi produktmi.

Vyzývanie mnohých týchto krajín na to, aby si v poľnohospodárstve vybudovali závislosť od EÚ, je pokusom zaviazať tieto krajiny dohodou, ktorá im vnucuje poľnohospodársky model založený na monokultúrach určených na vývoz, a to s dôsledkom samozrejmých a závažných hospodárskych, sociálnych a ekologických problémov pre obyvateľov mnohých afrických krajín i pre obyvateľov členských štátov EÚ.

Preto sa domnievame, že pomoc africkému poľnohospodárstvu má spočívať v podpore sociálne zodpovedného rozvoja poľnohospodárskeho modelu založeného na miestnych špecifických potrebách a na potravinovej nezávislosti a istote každej krajiny.