Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o samite EÚ/Čína.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komise. − Vážená pani predsedajúca, dnešnú rozpravu o dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach vítam. Ako viete, otázka ľudských práv bola nastolená a diskutovalo sa o nej na nedávnej schôdzke na najvyššej úrovni v Pekingu, z ktorej vzišlo spoločné vyhlásenie.

Nazdávam sa, že je správne uznať, že aj napriek tomu, že ešte stále existujú závažné nevyriešené otázky, Čína urobila za posledný rok v oblasti ľudských práv obrovský pokrok. Platí to predovšetkým pre oblasť sociálnych a hospodárskych práv, ale aj pre iné oblasti.

Chystá sa reforma systému „pracovnej prevýchovy“. Po tejto stránke vítame novú zákonodarnú iniciatívu, o ktorej sa uvažuje, a zároveň dúfame, že sa čoskoro odštartujú konkrétne reformné kroky. Základnou zásadou ľudských práv je nezbaviť žiadneho jedinca slobody bez riadneho súdu.

Okrem toho Čína pracuje na realizácii odporúčaní zvláštneho spravodajcu OSN pre mučenie. Minister spravodlivosti napríklad nedávno vydal súdom pokyny, aby za dostatočný dôkaz viny nepovažovali priznanie samo osebe, pretože priznanie môže byť niekedy vynútené mučením zo strany polície a väzenského personálu. Podobne tak Čína iniciovala špeciálne školenie pre tieto skupiny zamestnancov v oblasti verejného poriadku.

S radosťou tiež konštatujeme, že došlo k pokroku v práci Najvyššieho ľudového súdu, ktorý teraz preveruje všetky rozsudky trestov smrti, ktoré vydali nižšie súdy. A dozvedeli sme sa, že výsledkom toho je zníženie počtu skutočne vydaných rozsudkov smrti a popráv. To je pre Európsku úniu potešiteľná správa. Ako viete, už dlhý čas bola pre nás táto otázka hlavnou prioritou.

Teraz však musím pochopiteľne spomenúť niekoľko negatívnych vecí – Komisiu aj naďalej znepokojuje stav ľudských práv v Číne všeobecne, a konkrétnejšie v oblasti občianskych a politických práv. Máme tu na mysli predovšetkým slobodu prejavu, náboženskú slobodu, slobodu zhromažďovania a ochranu práv menšín, napríklad v Tibete a v provincii Sin-ťiang.

V tejto súvislosti nás najviac znepokojujú represie voči bojovníkom za ľudské práva. Človek, ktorý uplatňuje slobodu prejavu, často utŕži bitku, vyslúži si domáce väzenie alebo riadne uväznenie. Prístup na internet – ktorý predstavuje právo na informácie – je prísne monitorovaný a obmedzený a napríklad ľudia, ktorí sa zasadzujú za väčšiu autonómiu Tibetu, bývajú neúmerne dlho väznení. Štátne tajné právne predpisy a ďalšie voľne vymedzené trestné ustanovenia uľahčujú trestné stíhanie tých, ktorí slobodne hovoria alebo publikujú.

Komisia preto čínsku vládu vyzýva, aby povolila vyjadrovanie všetkých názorov. Podľa nás je aj to veľmi dôležitý faktor ovplyvňujúci obraz Číny v očiach medzinárodnej verejnosti, predovšetkým v poslednom roku príprav na olympijské hry, keď budú všetky pohľady upreté na Čínu. Dejiny dokazujú, že povolenie slobody prejavu vedie v dlhodobom meradle k omnoho stabilnejšej spoločnosti. To všetci vieme.

O všetkých týchto otázkach pravidelne hovoríme počas dialógu EÚ/Čína o ľudských právach. Preto vítame skutočnosť, že posledný dialóg, ktorý sa konal v októbri v Pekingu, umožnil úprimnú a podrobnú výmenu názorov na všetky témy, ktoré nás znepokojujú, a že mnohé takéto diskusie mali konkrétne pokračovanie. Treba uznať, že tento dialóg predstavuje dôležité fórum, na ktorom môžu obe strany voľne hovoriť o svojich vlastných znepokojeniach a prispievať k lepšiemu pochopeniu našich rozdielov – a tie rozdiely sú veľké.

V tejto súvislosti ľutujeme, že sa Čína rozhodla nezúčastniť na seminári o ľudských právach v Berlíne z dôvodu účasti dvoch mimovládnych organizácií a že sa z podobných dôvodov nemohol nedávno podobný seminár konať v Pekingu. Myslíme si, že občianska spoločnosť musí mať významnú úlohu a seminár poskytuje vhodné fórum, na ktorom môžu mimovládne organizácie vystúpiť s cennými príspevkami. Verím, že sme schopní nájsť vzájomne prijateľné riešenie a že sa v budúcnosti bude s podobnými akciami pokračovať, ako to bolo zdôraznené aj na samite EÚ/Čína.

Dovoľte mi, aby som na záver spomenula dve ďalšie významné otázky týkajúce sa ľudských práv, o ktorých v rokovaniach s čínskou stranou pravidelne hovoríme ako o dôležitých veciach. Jednou je ratifikácia Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach zo strany Číny a druhou prepustenie všetkých osôb uväznených počas demonštrácií na Námestí nebeského pokoja alebo pri ďalších akciách pripomínajúcich udalosti z roku 1989. Rozhodné kroky v oboch týchto smeroch by vyslali veľmi pozitívny signál a boli by mimoriadne vítané.

  Edward McMillan-Scott, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za jej správu.

Myslím, že je veľmi dôležité, aby mali poslanci Parlamentu po samite EÚ/Čína – a predovšetkým po dialógu o ľudských právach – možnosť preštudovať si ich výsledok. Nechcem strácať čas samitom EÚ/Čína. Chcem hovoriť o dialógu o ľudských právach, pretože práve kvôli nemu som sa v máji, keď som spoločne s pani Flautreovou pripravoval správu o reforme Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva, vydal do Pekingu.

Dnes chcem hovoriť v mene tých, ktorí sami za seba hovoriť nemôžu. Ide pochopiteľne o veľkú väčšinu ľudí v Číne, ktorí sa dožadujú zmeny a reformy. Na čele tohto hnutia stojí okrem iných Kao Č´-šeng, kresťanský právnik, ktorý zmizol zo svojho domu v Pekingu, kde bol držaný v domácom väzení na základe rozsudku za „rozvracanie“, ktorý bol vynesený práve pred rokom.

Hoci viem, že jeho meno počas dialógu zaznelo, myslím, že jeden z problémov, na ktoré v tomto Parlamente narážame, sa týka práve dialógu. Hoci som zachytil, že pani komisárka hovorila, že išlo o úprimnú a hlbokú výmenu názorov – a som si istý, že zo strany Európanov to tak naozaj bolo – nie som presvedčený o tom, že tomu tak bolo aj na strane Číňanov. Pokiaľ si dobre pamätám – z obdobia roku 1997, keď som bol spravodajcom pre vzťahy EÚ/Čína, spred 10 rokov, z čias, keď tento proces začal – zo strany Číny nevzišiel v oblasti ľudských práv absolútne žiadny výsledok v tom zmysle, že by sa zlepšil život ľudí alebo že by boli prepustení väzni alebo by sa skončilo mučenie alebo by prestalo masívne zatýkanie, o ktorom referoval Harry Wu z nadácie Laogai. Ten odhaduje, že v dnešnej Číne je takým či onakým spôsobom väznených 6,8 milióna ľudí, mnohí z nich pre svoje náboženské presvedčenie – a tým máme na mysli predovšetkým stúpencov učenia Falun Gong, ktorí sú nevinní, ale sú mučení za svoju vieru a v mnohých prípadoch i umierajú.

Rád by som sa vyjadril aj k aktuálnej otázke olympijských hier. Nemali by sme zabúdať, že v článku 1 Olympijskej charty stojí, že krajiny by mali rešpektovať „základné univerzálne etické zásady“. Z toho vyplýva len jedno: že Čínu nemožno považovať za vhodného hostiteľa pre olympiádu predovšetkým preto, že sa tu od roku 2001 nič významne nezmenilo. Dúfam, že všetky skupiny podporia spoločný návrh vyzývajúci Medzinárodný výbor, aby zhodnotil, či Čína spĺňa podmienky, ktoré boli schválené v roku 2001. Obávam sa, že sa zistí, že tieto podmienky nie sú dostatočne splnené. Nazdávam sa, že by sa olympiáda mala okamžite presunúť do Atén, a tam už zostať navždy.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, prejdem rovno k veci: som presvedčený, že by olympijské hry mali zostať v Číne, pretože máme veľkú príležitosť tieto hry využiť na zintenzívnenie nášho dialógu s Čínou. Je to aj v spoločnom vyhlásení, pán McMillan-Scott, a pokiaľ zastávate názor, ktorý ste vyjadrili, ste proti spoločnému vyhláseniu.

Pani Ferrerová-Waldnerová, keď bola jedna z vašich bývalých kolegýň, Madeleine Albrightová, ministerkou zahraničných vecí USA, zistila, že je oveľa náročnejšie diskutovať o otázke ľudských práv v Číne než v Mjanmarsku, pretože v Číne do hry vstupujú geopolitické faktory. Faktom je, že Čínu potrebujeme ako partnera pri hľadaní riešení mnohých globálnych problémov. To nám však nemôže zabrániť v tom, aby sme nastolili otázku ľudských práv a podrobne o nej diskutovali, hoci nie nevyhnutne káravým tónom učiteľa, ktorý vie všetko. Mimoriadne ma teší, že dnes bola podpísaná Charta základných práv, pretože mnohí rečníci upozornili, že nemáme právo hovoriť o otázkach ľudských práv, kým ju sami nemáme vyriešenú. Sme naozaj pevne presvedčení, že je v záujme Číny nešliapať po ľudských právach, ale ich riadne dodržiavať.

Čína chce stabilitu. Ako si má Čína udržať stabilitu, ak sa v otázke ľudských práv nebude diskutovať dôraznejšie? Nechceme, aby sa Čína rozpadla. Nemá zmysel budovať Európu a zároveň chcieť zboriť Čínu, ale nedodržiavanie ľudských práv je pre stabilitu Číny vážnou hrozbou. Chceme, aby vláda v Číne dodržiavala zásady sociálnej istoty. V kontexte monumentálneho procesu rastu, o ktorom hovoril aj pán Barroso, je jediným spôsobom, ako zachovať stabilitu, úplne vziať na vedomie sociálne faktory. Je však nemožné usilovať o sociálnu spravodlivosť, pokiaľ sa nedodržiavajú ľudské práva, pokiaľ ľudia nemôžu zriaďovať odbory alebo zakladať občianske organizácie.

Chceme, aby sa Čína viac sústredila na otázky životného prostredia, pretože životné prostredie je hlavnou spoločnou globálnou výhodou. Vieme, že v Číne vzniká mnoho iniciatív na účely masívnych protestov proti porušovaniu minimálnych environmentálnych noriem. Pre Čínu by bolo dobré, keby národ tieto hlasy počúval. To by pre Čínu znamenalo krok vpred.

Tieto dôvody ma vedú k presvedčeniu, že nejde o otázku európskej arogancie, ale o ochranu našich spoločných záujmov. V záujmu Číny budeme na otázku ľudských práv poukazovať a osvietení zástupcovia čínskeho politického systému by urobili dobre, keby počúvali nás a toto uznesenie, pretože je v záujmu Číny a chce Číne pomôcť vykročiť smerom vpred, ale bez dodržiavania ľudských práv to nejde.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, mimoriadne obdivujem prínos Číny k rozvoju svetovej civilizácie. V oblasti technológií, v spoločenskej i kultúrnej oblasti prispela Čína k rozvoju ľudstva pravdepodobne viac než iné krajiny.

Je mi ľúto, že narastajúcu hospodársku zrelosť Číny nesprevádza aj narastajúca politická zrelosť. Rovnako ma mrzí aj to, že Európska únia nerobí pre nasmerovanie Číny správnym smerom viac.

Pred dvoma dňami, pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Únia vyhlásila, že sa zaväzuje „podporovať a chrániť ľudské práva po celom svete ako základný kameň našej zahraničnej politiky.“

A napriek tomu pred dvoma týždňami odcestovali pán Barroso a Sócrates zo samitu skôr po tom, čo zaistili európske hospodárske záujmy, a nechali úradníkov, aby závery dohodli sami, závery, ktoré sa (niet divu) len letmo dotýkajú ľudských práv, podporujú zrušenie embarga na zbrane a odmietajú snahu Taiwanu stúpiť do Organizácie Spojených národov. Urobili mnoho pre to, aby podkopali dôkladne zostavené výroky pána Solanu z predchádzajúceho mesiaca.

Som zvedavý, aký bude svet, keď sa Európskej únii, samozvanému ochrancovi všeobecných vzájomne závislých a nedeliteľných ľudských práv, nedarí jasne sa zasadiť proti jednému z najhorších porušovateľov ľudských práv.

Mám tušenie, že tak Číňania, ako aj ostatní, možno začnú ľutovať rozhodnutie usporiadať olympijské hry v Pekingu. Samotné čínske úrady prisľúbili, že zlepšia ovzdušie slobody a otvorenosti. Údaje organizácie Human Rights Watch však ukazujú, že za posledných sedem rokov sa počet zneužití zvýšil. Nielenže Čína aj naďalej popravuje viacej ľudí, ako zvyšok sveta, ale ešte pred olympiádou dramaticky zakázala vnútornú opozíciu a slobodu tlače a médií.

Táto situácia porušuje ducha Olympijskej charty. Je v ostrom rozpore so záväzkami, ktoré prijali samotné pekinské úrady pri podpise zmluvy medzi hostiteľským mestom a Medzinárodným olympijským výborom.

Táto zmluva nebola zverejnená. Prečo? Pretože keby svet videl totálny a úplný rozpor medzi čínskymi sľubmi a realitou, nezostávalo by nám nič iné, len Peking bojkotovať rovnako, ako sme bojkotovali juhoafrický apartheid.

Neverím na bojkoty. Tiež som presvedčený, že keď sa budeme zaoberať Čínou, ktorá sa zaviaže k reformám a otvoreniu sa svetu, dosiahneme tým viac než prázdnymi hrozbami. Prezident Chu Ťin-tchao však musí uznať, že dohoda je dohoda. Zmluva s hostiteľským mestom, doložka o ľudských právach v čínskej ústave, Všeobecná deklarácia ľudských práv – čínsky ľud dostal všetky tieto sľuby. Pokiaľ Čína chce svet presvedčiť o svojej legitimite a hodnovernosti, potom musí na výmenu dokázať, že je ochotná splniť svoje záväzky z oblasti ľudských práv: zlepšením slobody prejavu v súlade s olympijskými sľubmi, zrušením trestu smrti v súlade s požiadavkami Organizácie Spojených národov, zastavením podpory pre vojenských diktátorov od Mjanmarska po Dárfúr a povolením všeobecného volebného práva v Hongkongu. Tak si môže Čína získať miesto v medzinárodnom spoločenstve.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Čínska ľudová republika je krajina, ktorú môžeme nájsť na každom zozname porušovania ľudských práv, či už ide o slobodu prejavu a zhromažďovania, povinné potraty, zmiznutia, mučenia, náboženskú slobodu alebo hrozby agresie voči Tchaj-wanu.

Čína aj naďalej prenasleduje stúpencov katolíckej cirkvi. Zo správy bývalého kanadského štátneho tajomníka pre Áziu Davida Kilgoura vyplýva, že jednou z najviac prenasledovaných skupín je od roku 1990 Falun Gong, ktorého členom v čínskych táboroch násilne odoberajú orgány. Ľudia, ktorých jediným previnením bolo, že sa stretli s podpredsedom tohto Parlamentu pánom Millanom-Scottom, nedávno bez stopy zmizli.

Naše obchodné vzťahy však medzitým naopak prekvitajú. Čína rozširuje svoj vplyv na Afriku a čoskoro pozve milióny hostí na olympijské hry. Nechápem, ako je možné, že zatiaľ nezaznela najočividnejšia odpoveď: slobodný svet musí olympijské hry v roku 2008 bojkotovať.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dnes sa rozprávame s pani komisárkou Ferrerovou Waldnerovou, a to ma veľmi teší. Na 10. samite EU/Čína, ktorý sa konal 28. novembra v Pekingu, však Európsku úniu zastupovali jej predseda, komisár pre zahraničný obchod a komisár pre hospodárske a menové záležitosti.

Je pravda, že od roku 2000 vzrástol obchod medzi Európskou úniou a Čínou o 150 %; je tiež pravda, že zostaviť štatistiky o zhoršujúcej sa situácii v súvislosti s ľudskými právami v Číne je teraz oveľa ťažšie. Neexistuje žiadne tabu, pre ktoré by sa otázky spojené s ľudskými právami nemali diskutovať súčasne s obchodnými otázkami. Každý jasne vidí, že existuje vzťah medzi obchodnými otázkami a napríklad slobodou združovať sa v odboroch a schopnosťou čínskych pracujúcich zmobilizovať sa a požadovať lepšie pracovné podmienky. Všeobecný postoj, s ktorým sa stretávame, je žalostný, čo ešte viac umocňuje skutočnosť, že s ním len strácame čas: podľa rozhodnutí z roku 2000 sa mala Čína otvoriť a mal byť dosiahnutý pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie; čínsky ľud na splnenie tohto sľubu ešte stále čaká a upiera svoj zrak na nás.

Sklamali sa v nádeji, že k otvoreniu dôjde vďaka tomu, že Čína bude hostiť olympijské hry, a toto sklamanie má horkú pachuť. Nielenže bola olympiáda doteraz iba príležitosťou na posilnenie represívnej politiky, ale, a to je ešte horšie, samotná organizácia olympijských hier mala nepredvídateľné účinky a bola použitá ako zámienka na závažné porušovanie ľudských práv. Mám tu na mysli prípady vynúteného vyvlastnenia a zneužívania pracovnej sily prisťahovalcov. Na tom nie je nič prekvapujúce, keďže, ako sa dozvedáme od disidenta Chu Ťia, bol organizáciou olympijských hier v Pekingu poverený šéf pekinských bezpečnostných zložiek.

Možno nás konečne udiví a vydesí, aký je stav vecí, keď zastrašovacie a represívne opatrenia zasiahnu drastickejšie zahraničných novinárov, čo už začalo, pretože sa im už teraz bráni v práci. Napríklad zatknutie dvoch novinárov z agentúry France-Presse, ku ktorému došlo 12. septembra dokazuje, že pravidlá zavedené v januári 2007 sa dodržiavajú len príležitostne a len ak príslušnému predstaviteľovi režimu neprekážajú. Záväzky, ktoré Čína prijala, sú len prázdne slová a jej úsilie, ako ich nedodržať, vedie až k spisovaniu čiernych zoznamov. Dnes už existuje čierny zoznam so 42 kategóriami ľudí, ktorí sú pre olympijské hry považovaní za personae non grata, od dalajlámu cez disidentov až po stúpencov hnutia Falun Gong.

V lete tohto roku sa začali rokovania o novej rámcovej dohode medzi EÚ a Čínou. Vítame to, pretože nová dohoda znamená i novú doložku o ľudských právach a demokracii. To znamená nový priestor na diskusie o ľudských právach s čínskymi orgánmi. Rok 2007 však bol aj rokom, keď bol zrušený právny seminár pripravujúci dialóg o ľudských právach, pretože čínske úrady odmietli povoliť účasť dvoch mimovládnych organizácií, z ktorých jedna je veľmi známa a vedie ju bojovníčka za ľudské práva pani Sharon Homová. Bolo veľmi zdravé, že Únia pri tejto príležitosti zaujala rozhodné stanovisko. Zároveň si, prirodzene, musíme klásť otázku, či sa podobné semináre budú v budúcnosti organizovať. Náš postoj je, že je nutné robiť oboje. Je veľmi dôležité ďalej právne semináre organizovať. Zároveň však nemôžeme čínskym orgánom dovoliť, aby nám diktovali, kto sa na nich môže zúčastniť.

  Koenraad Dillen (NI). - (NL) Dámy a páni, v posledných desaťročiach v tomto Parlamente zazneli mnohé zvučné deklarácie o ľudských právach. Vyhlásenie Charty základných práv nás opäť prinútilo zamerať sa na samotnú podstatu Európy. Sme spoločenstvo hodnôt, ktoré sa opiera o solidaritu, toleranciu a dodržiavanie ľudských práv.

Prinajmenšom teoreticky, prax je trochu iná. A heslo Európskej únie o ľudských právach by skutočne malo byť trochu iné. V posledných niekoľkých týždňoch bolo čoraz očividnejšie, že tí, ktorých znechucujú reči o ľudských právach, používajú iný zásadu vecnej politiky, teda erst das Fressen, dann die Moral, čiže „najprv jedlo, potom morálka“, ako vyhlásil Bertold Brecht.

Nikolas Sarkozy chystá v Paríži výmenou za lukratívne zmluvy oslavu pre masového vraha, ktorý sa len pred niekoľkými dňami snažil legalizovať terorizmus a chválil sa, že keď hovorí o ľudských právach vo svojej krajine, nehovorí do vetra. Krvilačný tyran Mugabe bol v Lisabone prijatý so všetkými poctami, pretože musíme dbať aj o naše obchodné záujmy v Afrike.

V Číne robíme to isté. Organizácia Amnesty International minulý rok oznámila, že Peking zaostáva v zásadných otázkach, akými sú trest smrti, súdne procesy, sloboda tlače a sloboda pohybu aktivistov bojujúcich za ľudské práva. Zároveň, podľa správ Amnesty International, čínske hlavné mesto vykonáva farizejské čistky. Prevýchova prácou a uväznenie bez obvinení sa dnes používajú na potrestanie prečinov, akými sú nepovolené vylepovanie plagátov, riadenie taxíkov bez licencie a žobranie, a to nie sú ani zďaleka všetky.

Bojovníci za ľudské práva budú umlčaní, ale štadióny budú na budúci rok iskrivo žiariť, dámy a páni. Pri otváraní olympijských hier bude celý rad európskych hodnostárov bojovať o miesta v prvých radoch. A po návrate domov budú nepochybne pokračovať v boji proti extrémizmu v Európe. Človeku sa z toho dvíha žalúdok.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Nemožno poprieť, že od roku 1998, keď sa rokovania medzi EÚ a Čínou začali, vzťahy medzi EÚ a Čínou sa na politickej, obchodnej a vedeckej úrovni vyvíjali a vzniklo z nich strategické partnerstvo. Strategické partnerstvá v našom poňatí by sa však mali opierať o spoločné hodnoty, úctu k demokracii a dodržiavanie ľudských práv.

Dodržiavanie ľudských práv vždy bolo a naďalej zostáva základom, na ktorom EÚ stojí. Nie je to vyhlásenie založené na krátkodobom pozorovaní, ako to dokazuje viac než polstoročná história EÚ. Je načase, aby všetky krajiny, všetci partneri EÚ pochopili, že sú veci, ktorých sa EÚ nesmie nikdy vzdať a nesmie sa ich zriecť. Chcela by som preto upozorniť na to, že tu, práve v tejto sále, bol pred niekoľkými hodinami podpísaný historický dokument – Charta základných práv.

V tomto bode by som rada spomenula skutočnosť, že niektoré otázky majú negatívny vplyv na rozvoj vzťahov EÚ/Čína a kľúč k rozriešeniu týchto problémov je vo väčšine prípadov v rukách čínskych orgánov.

Počas našich rozhovorov s čínskymi zástupcami, dokonca i počas rokovania o dohodách o obchodnej a hospodárskej spolupráci sme vždy pripomínali a nikdy nezabudneme pripomínať, že ľudia v Číne stále trpia vo väzeniach pre svoje politické názory, pre svoje vierovyznanie, alebo preto, že patria k etnickým menšinám, a pre také hospodárske zločiny, akým je daňový únik, za ktorý sa trestá smrťou.

V posledných rokoch, keď sa blížia olympijské hry v Pekingu, sme sa dozvedeli o ďalšom „vývoji“, napríklad tom, že sa ľuďom búrajú domy bez náhrady, aby sa urobilo miesto pre výstavbu olympijských štadiónov a že existuje zoznam 42 kategórií ľudí, ktorým nebude dovolené olympijské hry navštíviť, vrátane dalajlámu, jeho stúpencov a obrancov ľudských práv.

Chcem povedať len jedno: je to úplne v rozpore s tradíciou a duchom olympijských hier. Navrhujem preto zrušiť tieto zoznamy, ktoré Číne vonkoncom nerobia česť, a zaistiť, aby boli na počesť olympijských hier prepustení všetci politickí väzni a väzni svedomia a aby bolo vyhlásené moratórium na trest smrti.

Je mi ľúto, že sa samitu EÚ/Čína v Pekingu nepodarilo stať sa historickou udalosťou a že jeho účastníkmi neboli takí schopní politici, ktorým by sa podarilo priviesť vzťahy medzi EÚ a Čínou na inú úroveň. Chýbala len jedna vec: väčšia ohľaduplnosť a úcta voči ľuďom a ich právam.

  Glyn Ford (PSE). - Vážená pani predsedajúca, vystupujem v tejto rozprave o samite EÚ – Čína a dialógu EÚ – Čína o ľudských právach, hoci z niektorých vyhlásení politických strán v tomto Parlamente by človek nepovedal, že táto rozprava mala aj prvú polovicu.

Je nepochybne správne, že v diskusii s Čínou nastoľujeme otázku ľudských práv. Situácia v oblasti ľudských práv v Číne v žiadnom prípade nie je dobrá. Čína ďalej používa trest smrti, ako uviedla pani komisárka Ferrerová-Waldnerová vo svojom úvodnom vyhlásení. Potláča organizácie propagujúce samostatnosť Tibetu, náboženské skupiny (okrem veľmi úzkeho okruhu oficiálne povolených skupín) a ďalšie skupiny, ktoré podporujú svoje regióny, ktoré podporujú slobodu tlače a pokúšajú sa organizovať odbory. Máme tu tiež neprekonateľné prekážky, s ktorými sa boria milióny migrujúcich pracujúcich v Číne, ktorí sa sami pokúšajú zorganizovať a skoncovať tak s vykorisťovaním a snažia sa nastoliť slušné pracovné podmienky.

Časť poslancov v tomto Parlamente však úplne odmieta uznať akýkoľvek pokrok, ktorý Čína za posledných dvadsať rokov dosiahla. Podľa môjho názoru síce stav ľudských práv v Číne nie je ani zďaleka uspokojivý, no je omnoho lepší, než v čase udalostí na Námestí nebeského pokoja. Ako povedala pani komisárka, napríklad na vynesenie trestu smrti je dnes potrebné potvrdenie čínskeho najvyššieho súdu. Z vlastnej skúsenosti viem, že sloboda myslenia je v Číne na vysokom stupni, to sa však už nedá povedať o slobode zhromažďovania, to je stále nevyhnutnou podmienkou v zmysle toho, čo Čína a čínske orgány naozaj zakazujú.

V tejto veci musíme aj ďalej na Čínu tlačiť, ale odmietanie uznania akéhokoľvek pokroku je pre progresívne a liberálne sily vo vnútri režimu, ktoré sa pokúšajú vyvíjať tlak zvnútra, odrádzajúce, pretože nevidia uznanie toho, čo už dosiahli.

Čína je dnes globálnou hospodárskou, priemyselnou a politickou mocnosťou. EÚ sa musí rozhodne angažovať a spravodlivo Čínu kritizovať v tom, čo robí zle, kde musí urobiť krok vpred, rovnako ako sa angažujeme v dialógu o riešení problému globálneho otepľovania, negatívnych vplyvoch globalizácie, africkom vývoji a boji proti terorizmu.

  Dirk Sterckx (ALDE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, strategické partnerstvo s Čínou veľmi vítam. Veľmi ma teší, že máme teraz viac než len hospodárske väzby a že napríklad naše kultúrne výmeny za posledné roky obrovským spôsobom narástli. Som veľmi rád, že venujete takú pozornosť politickému rozmeru a uvediem jeden príklad.

Afrika: musíme udržiavať našu spoluprácu s Čínou v súvislosti s jej politikou voči Afrike a teraz máme fórum, ktoré na to môžeme využiť. Som rád, že pán Michel ide zakrátko do Pekingu, aby túto a iné otázky prerokoval. A myslím, že je veľmi dobré, že stále viac spolupracujeme v hospodárskych otázkach. Veľmi ma však znepokojuje nerovnováha nášho hospodárskeho vzťahu.

Nevidím napríklad ani náznak toho, že by sme sa snažili odovzdať naše skúsenosti s jednotným trhom Číňanom, ktorí by v tomto ohľade mohli svoj vlastný trh výrazne zlepšiť. To isté platí pre regionálnu politiku, pre odstránenie regionálnych rozdielov. V tejto oblasti máme skúsenosti. V niektorých veciach sme sa poučili. Nemám však dojem, že by sa Číňania nejako hrnuli pomáhať nám.

Pán Mandelson vyhlásil, že v súvislosti s investíciami v Číne panuje pomerne veľká neistota, čo poškodzuje náš vývoz do Číny a tiež čínsky hospodársky rast. Myslím, že má pravdu. Aby hospodárstvo prekvitalo, musí sa riadiť jasnými zákonmi. V oblasti duševného vlastníctva, bezpečnosti výrobkov alebo správy kapitálu. Aj v oblasti ľudských práv pochopiteľne potrebujeme zákony. Tie sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie.

Som rád, že budeme mať k dispozícii správu o dialógu o ľudských právach. Myslím, že by tomu malo byť tak zakaždým. Rovnako ako vy, pani komisárka, i ja vidím niekoľko nádejných signálov, ale Európsky parlament sa musí aj naďalej vytrvalo zameriavať na jednu alebo dve veci, ktoré sa ešte nedoriešili: na slobodu vyjadrovania, politiku menšín, nútené práce, ktoré, žiaľ, stále existujú, zneužívanie právomocí, ku ktorému, žiaľ, dochádza príliš často a stále existujúci trest smrti. My ako Európsky parlament musíme aj naďalej na tieto veci upozorňovať a musíme tak robiť deň čo deň.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som presvedčená, že zas a znova stojíme pred otázkou, ako správne postupovať pri rokovaniach s Čínou. Pán Sterckx pred chvíľou právom hovoril o strategickom partnerstve. Myslím, že je to nepochybne žiaduci cieľ. Musíme však byť realisti, zatiaľ ešte na tejto úrovni ani zďaleka nie sme, pretože nemáme spoločné základné hodnoty – ľudské práva, spravodlivé zaobchádzanie s menšinami, odmietnutie trestu smrti –, na ktorých by bolo možné vybudovať skutočné strategické partnerstvo.

Myslím, že je úplne správne – a hovorím to úmyselne ako zelený poslanec EP z Nemecka –, že sa Angela Merkelová stretla s dalajlámom, pretože to ukazuje, čo máme na mysli, keď hovoríme o dodržiavaní ľudských práv.

Na druhej strane je tu niečo, čo vôbec nepovažujem za správne. Pán prezident Sarkozy, ktorý tu nedávno vystúpil a hovoril o tom, že ľudské práva musia byť charakteristickým znakom Európskej únie, odišiel len o tri týždne neskôr do Číny, kde ľudské práva ani slovom nespomenul. Je to európska dvojitá norma a niečo, čo nesmieme tolerovať.

Som hlboko presvedčený, že dialóg s Čínou, ktorý podporujem a v ktorom musíme mať politickú vôľu pokračovať, nesmie pôsobiť ako servilné sladké reči, ale musí obsahovať aj konfrontáciu. Ak skombinujeme tieto prístupy a budeme v našich rokovaniach s Čínou sebaistí, musíme vyjadrovať aj otvorenú kritiku. Aj v súvislosti s olympijskými hrami musia Číňania dosiahnuť ciele, ktoré si sami vytýčili, a my Európania by sme mali konať smelo a úprimne aj vtedy, keď je potrebné ukázať Číňanom náš kritický postoj.

  Tunne Kelam (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, predseda Európskeho parlamentu podpísal pred niekoľkými hodinami Chartu základných slobôd a vyhlásil, že „máme morálnu a politickú povinnosť brániť ľudskú dôstojnosť. Platí to pre všetky ľudské bytosti na tomto svete.“ A portugalský predseda vlády vyhlásil, že „charta je súčasťou zahraničnej politiky EÚ.“

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k Číne. Vieme, že tým, že sa čínska vláda stala hostiteľom pekinskej olympiády, zaviazala sa úplne dodržiavať tak olympijský ideál ľudskej dôstojnosti, ako aj medzinárodne zaručené ľudské práva.

Európsky parlament teraz musí konštatovať, že za posledné obdobie sa v Číne zvýšil výskyt prípadov politického prenasledovania priamo spojených s olympiádou. Navyše je tu ročne popravených viac ľudí než vo všetkých ostatných krajinách sveta dohromady – až 10 000 osôb.

Obrancovia ľudských práv sú zatýkaní a až sedem miliónov ľudí je mučených v neslávne známych pracovných táboroch.

Čo máme robiť? Myslím, že odpoveď sme počuli včera od nositeľa Sacharovovej ceny pána Usmána, ktorý nám poradil, aby sme vyvíjali väčší nátlak na príslušné vlády: urobiť niečo konkrétne. Inak sa dopustíme hriechu nečinnosti – ponesieme zodpovednosť za niečo, čo sme mali a mohli urobiť, ale sme neurobili. Nestačí vysloviť znepokojenie, je čas na uplatnenie zásady podmienenosti a vyhlásiť ako pán Watson pred chvíľou: dohoda je dohoda.

Jediný spôsob, ako komunistických diktátorov v Číne donútime dodržiavať práva svojich občanov, je vyslať signál, že svoje hodnoty solidarity a ľudskej dôstojnosti berieme dostatočne vážne, aby diktátori za svoju aroganciu a zneužívanie moci pocítili skutočný trest.

  Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, Európsky parlament často upozorňoval na porušovanie ľudských práv a na nedostatok demokracie v Číne. Sú to očividné záležitosti. Práve včera sme v diskusii o správe Európskej únie za minulý rok v súvislosti s ľudskými právami hovorili o otázke porušovania ľudských práv, demokracie a právneho poriadku v Číne.

Na druhej strane sa mi nezdá správne ignorovať zmeny k lepšiemu, ku ktorým v Číne dochádza. Európska únia by mala využiť predovšetkým budúci rok, keď sa budú konať olympijské hry, na vyvinutie tlaku na čínske orgány v prospech liberalizácie, demokratizácie, právneho poriadku a prepustenia všetkých politických väzňov.

20. novembra sa delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva v Organizácii Spojených národov v New Yorku stretla s čínskym zástupcom v OSN pánom Liou Čen-minom. Toto stretnutie hodnotím ako konštruktívne. Čínska strana ukázala známky otvorenosti a citlivosti voči tlaku vyvíjanému v oblasti ľudských práv a demokracie, čo v rozhovore s delegáciou podvýboru zdôraznili aj zástupcovia organizácií Human Rights Watch a Amnesty International.

  István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, miliardy ľudí s veľkým záujmom očakávajú 8. august 2008, keď sa začnú olympijské hry. Sledovať ich nebudú len milovníci športu, ale aj tí, ktorí od Číny očakávajú pokrok v oblasti ľudských práv. S doterajšími výsledkami však, žiaľ, spokojní byť nemôžeme. Čínska komunistická strana sa môže radovať, pretože dosiahla obrovský úspech, pokiaľ ide o legalizáciu moci. Ale aj my máme príležitosť vyťažiť čo najviac z obdobia pred olympiádou a prísne požadovať vysvetlenie nezákonností v oblasti ľudských práv. Dialóg o ľudských právach medzi Európskou úniou a Čínou prebieha už 24 rokov. Výsledok však, žiaľ, vôbec nie je dobrý. Bol dosiahnutý určitý pokrok, napríklad v otázke uplatňovania trestu smrti, ale v mnohých oblastiach jasne cítime snahu zo všetkého sa vykrútiť, čo platí napríklad aj pre oblasti slobody prejavu, slobody tlače a voľného prístupu na internet. Aby sme mohli dosiahnuť zmeny, musíme zmeniť aj samotný dialóg o ľudských právach.

Po prvé je potrebné povedať, že dialóg o ľudských právach nie je jediným fórom, kde sa o týchto veciach môže hovoriť. Každý členský štát je povinný zaujať k týmto otázkam prísny a rozhodný postoj aj v dvojstranných vzťahoch.

Po druhé je nutné zaistiť prítomnosť občianskych organizácií a transparentnosť konania. Transparentnosť je pre nás mimoriadne dôležitá, aby sme mohli monitorovať, čo sa v Číne deje. Dialóg totiž nie je cieľom sám o sebe, je zmysluplný, len ak bude prínosom pre zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne.

A nakoniec by som sa chcel vyjadriť k situácii ujgurskej menšiny. Hovorí sa o nej málo, ide o zabudnutú menšinu. Jej členovia netrpia len celkovým útlakom, ku ktorému v Číne dochádza, ale sú tiež obeťami etnickej, náboženskej a jazykovej diskriminácie. Žiadam vás, aby ste konali aj v ich záujme. Ďakujem vám.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som pri tejto príležitosti európskym vládam niečo pripomenul.

Prvá vec sa týka zrušenia embarga na zbrane, o ktorom tu zaznelo niekoľko poznámok. Chcel by som upozorniť na to, že tento Parlament opakovane naliehal, aby k zrušeniu embarga došlo len za podmienky, že dôjde k skutočnému a zmysluplnému pokroku v otázke väzňov z udalostí na Námestí nebeského pokoja z roku 1989, nie k všeobecnému pokroku, ale konkrétne v tejto veci, pretože práve to v súčasnosti od čínskych úradov očakávame: nejaký zmysluplný pokrok, ktorý by nám umožnil pristúpiť k takémuto kroku.

Kým tomu tak nebude, myslím, že by bolo rušenie embarga nielen predčasné, ale vyslali by sme tým úplne nesprávny odkaz a pre Európsku úniu by to bola veľmi zlá vizitka, pretože, opakujem, embargo bolo svojho času uvalené z veľmi konkrétnych dôvodov, ktoré zatiaľ stále platia.

Druhým odkazom, v ktorom chcem podporiť názor svojej kolegyne pani Trüpelovej, je to, že je neprípustné, aby niektoré európske krajiny ustupovali alebo sa nejakým spôsobom podriaďovali tlaku čínskych orgánov, ktoré od nich požadujú, aby neusporadúvali oficiálne stretnutia s významnými čínskymi osobnosťami, disidentmi alebo predstaviteľmi, ako je dalajláma, výmenou za zaistené obchodné vzťahy s Čínou.

Najmä dnes, keď sme podpísali Chartu základných práv, je to niečo, čo je v úplnom rozpore so základným étosom, ktorý sa snažíme v Európskej únii uplatňovať.

  Ana Maria Gomes (PSE). - (PT) Európa na samite jasne hovorila o tom, ako Čína porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie, ako nedodržiava ľudské práva, vyváža výrobky, ktoré sú zdraviu škodlivé, pirátsky kopíruje technológie a bráni Európe v prístupe na čínske trhy. Čínski vodcovia neboli zvyknutí na takúto jasnú rétoriku zo strany EÚ a ich odvetou bolo, že počas niekoľkých dní zdržali vyhlásenie spoločnej deklarácie, a európski predstavitelia, žiaľ, tomuto tlaku podľahli: nielenže urobili neprijateľné ústupky v otázke referenda na Tchaj-wane, ale nevyjadrili ani odpor voči „politike jednej Číny“ a Pekingu nepredložili ani problematiku závažných prípadov porušovania ľudských práv. Predseda José Sócrates to pred portugalskými novinármi odôvodnil tak, že nebol čas, o týchto veciach sa niekedy diskutuje na večeri.

Trest smrti a prepustenie väzňov uväznených od udalostí na Námestí nebeského pokoja: to sú len niektoré z dôvodov, prečo tento Parlament podporuje zachovanie embarga na zbrane uvaleného na Čínu. Svojvoľné zadržiavanie a súdy, korupcia a násilné vysťahovanie, prenasledovanie a represie voči novinárom a užívateľom internetu, represie voči Tibeťanom a menšinám, zodpovednosť za tragédie v Dárfúre a Mjanmarsku: žiadna z týchto základných otázok sa na programe samitu neobjavila. Je jasné, že EÚ nie je jediná, kto má povinnosť vyzývať Peking, aby sa pred konaním olympijských hier v roku 2008 zodpovedal. Ak Medzinárodný olympijský výbor rokuje o kvalite vzduchu, prečo neposudzuje Peking aj z hľadiska dodržovania olympijského ideálu vo vzťahoch voči vlastným občanom i občanom iných krajín. Nikto, tobôž nie výbory a komisie EÚ, by nemal ignorovať boj za slobody a ľudské práva v Číne. Je to maratón, ktorý má v súvislosti s olympiádou v roku 2008 šancu nabrať na rýchlosti. Netýka sa to len miliónov Číňanov, bude to mať dôsledky pre celé ľudstvo.

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa v posledných rokoch konal dvakrát ročne za zatvorenými dverami a nemal žiadny vplyv na zlepšenie stavu ľudských práv v Číne. Správy o popravách, umučení vo väzniciach a pracovných táboroch a o útlaku Tibeťanov jasne dokazujú, že my Európania si svoje záväzky neplníme.

Blížia sa olympijské hry, ktoré Číne dajú dobrý dôvod podať dôkaz o skutočnej vôli vykonať reformy. Zároveň však nesmieme uplatňovať dvojité normy. Je mimoriadne potešiteľné, že kancelárka Angela Merkelová prijala dalajlámu napriek silnej kritike, ktorú to vyvolalo. Bolo by len prirodzené, keby tak urobili aj predstavitelia Belgicka, Francúzska a ďalších krajín. Európska únia je po celom svete uznávaná ako hlas ľudských práv, a je teda najvyšší čas, aby konala za každých okolností vrátane dialógu s Čínou súdržne.

  Alexandra Dobolyi (PSE). - Vážená pani predsedajúca, dnes máme závažnú rozpravu o samite EÚ – Čína, ktorý sa konal pred 10 dňami, a o 24. kole dialógu EÚ – Čína o ľudských právach, ktorý sa konal pred dvoma mesiacmi.

Práve v dnešný deň by som sa rada vyjadrila najprv k tomuto dialógu. Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je hlavnou zásadou EÚ a jej politík a je to niečo, o čo všetci dbáme a čo všetci podporujeme. Ja však patrím k tým, ktorí sa nazdávajú, že EÚ by pri podpore dodržiavania ľudských práv mala zaujať prístup orientovaný na výsledok, a nie čisto principiálny postoj, a čo je ešte dôležitejšie, musíme si uvedomiť, že zlepšenie možno dosiahnuť len postupne, krok za krokom. To neznamená, že by mala EÚ váhať s vyjadrením svojho kritického postoja a s použitím svojej právomoci pri nástojení na demokratických reformách.

Som tiež z tých, ktorí sa zaujímajú o vysokú bezpečnosť výrobkov, ktorá sa dotýka 550 miliónov európskych občanov; ktorí sa zaujímajú o obchodnú nerovnováhu, skutočný prístup na trh, práva na duševné vlastníctvo a politiky medzinárodnej hospodárskej súťaže, ktorá sa týka tisícok európskych firiem a miliónov európskych zamestnancov; patrím k tým, ktorí sa zaujímajú o spoluprácu pri ochrane životného prostredia, medzinárodnú environmentálnu správu a zmenu klímy, ktorá sa dotýka celého ľudstva.

Pretože sa zaujímame o všetko vyššie uvedené, dôrazne podporujeme Komisiu, Radu a jej predsedníctvo v tom, aby v pravidelnom dialógu priebežne pripomínala, prerokúvala a zdôrazňovala všetky uvedené otázky. Stačí, ak si prečítate osemnásťstránkové spoločné vyhlásenie z posledného samitu EÚ – Čína a pochopíte, že zložitosť, citlivosť a význam spolupráce medzi EÚ a Čínou...

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, táto rozprava opätovne poukazuje na skutočnosť, že spoločenská zmena si vyžaduje čas a podľa mňa nesmieme zabúdať, z čoho Čína vzišla. Myslím, že tiež musíme uznať určitý pokrok, ako som povedala na začiatku. Súčasne však je pravda, že sa Čína ešte nedostala tam, kde by sme ju chceli mať.

Preto si myslím, že kľúčový význam v diskusiách o ľudských právach v Číne má stále dialóg o ľudských právach spolu so seminárom mimovládnych organizácií.

Myslím si však, že musíme byť odhodlaní, a tiež realistickí. Odhodlaní presvedčiť Čínu, že je v jej najlepšom záujme dodržiavať paušálne ľudské práva. Realistickí, pretože si musíme uvedomiť, že len ak sa budeme angažovať a vyvíjať dlhodobé úsilie, môžeme dúfať, že v Číne dosiahneme skutočné reformy. V tejto súvislosti by som rada povedala, že ďalšie semináre mimovládnych organizácií sú v spoločnom záujme Číny a Európskej únie. To potvrdila aj schôdzka na najvyššej úrovni.

Myslím si preto, že je šanca, že po budúcom dialógu o ľudských právach, ktorý sa bude konať počas slovinského predsedníctva, budeme môcť opätovne usporiadať aj seminár o občianskej spoločnosti.

K niektorým ďalším otázkam mi dovoľte povedať, že o ľudských právach sa zmieňuje aj toto spoločné stanovisko, z ktorého vám prečítam len prvé riadky. „Obe strany zdôraznili svoj záväzok podporovať a chrániť ľudské práva a vysoko si vážia dialóg EÚ – Čína o ľudských právach vrátane sprievodného právneho seminára.“ Vidíte: je to tam. Podčiarkujú význam konkrétnych krokov v oblasti ľudských práv a potvrdzujú svoj záväzok neustále dialóg posilňovať.

Rada by som tiež podotkla, že sa tu v rozprave objavilo niekoľko konkrétnych bodov, ako napríklad Falun Gong, v ktorých by sme uvítali pokrok. Situácia stúpencov hnutia Falun Gong, ktorí boli pre svoju vieru predmetom represií, nás neustále znepokojuje. Tejto otázke sme sa venovali niekoľkokrát, a predovšetkým pri príležitosti zasadania účastníkov dialógu o ľudských právach. Čínske úrady sme žiadali a budeme naďalej žiadať, aby ukončili kruté zaobchádzanie so stúpencami Falun Gongu.

Pokiaľ ide o trest smrti, už som povedala, že táto otázka je jednou z horúcich otázok, o ktorých chceme najbližšie rokovať a v tomto duchu sme na Čínu tlačili – a budeme v tom pokračovať –, aby obmedzila rozsah trestných činov a aby napokon trest smrti zrušila.

Prvý krok, ktorý by sme chceli presadiť, je moratórium na jeho vykonávanie. Potom, ako som už povedala v úvodnej reči, by malo nasledovať preskúmanie rozsudkov trestu smrti Najvyšším súdom ako prvý krok, ktorý by sa mal priebežne monitorovať.

Myslím, že z rozprava jasne vyplynulo, že výsledný obraz je zmiešaný: došlo k pokroku, ale mnoho vecí je ešte potrebné urobiť, a môžem len povedať, že budeme ďalej rokovať s Čínou a podporovať ju v ďalšom pokroku. Myslím, že olympijské hry budú pre Čínu vhodnou príležitosťou, aby ukázala, že do ich usporiadania dokáže dosiahnuť ďalší pokrok.

  Predsedajúca. − Dostala som šesť návrhov uznesení predložených v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.