Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0022/2008

Rozpravy :

PV 17/01/2008 - 11.2
CRE 17/01/2008 - 11.2

Hlasovanie :

PV 17/01/2008 - 12.2

Prijaté texty :


Doslovný zápis z rozpráv
Štvrtok, 17. januára 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

11.2. Situácia v Konžskej demokratickej republike a znásilnenie ako vojnový zločin (rozprava)
Zápisnica
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch na uznesenie o situácii v Konžskej demokratickej republike a znásilnení ako vojnovom zločine(1).

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda, autor. − (ES) Pani predsedajúca, používanie sexuálneho násilia a znásilnenia ako vojnovej zbrane bohužiaľ nie je ničím novým.

Nie je žiadnou nevýznamnou skutočnosťou, že články 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, prijatého v roku 1998, definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu, alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a považujú ich za formu mučenia a závažný vojnový zločin bez ohľadu na to, či sa stali v čase ozbrojeného konfliktu alebo nie.

Vojna v Konžskej demokratickej republike ukazuje, že tieto otázky si zasluhujú oveľa väčšiu pozornosť, než aká im bola dodnes venovaná. Z regiónu sú ročne hlásené desiatky tisíc znásilnení a sexuálnych útokov. Mnohé z týchto incidentov sa naviac odohrávajú v táboroch určených pre vysídlené osoby a utečencov a často ich páchajú vládne jednotky, povstalecké skupiny alebo iné vojenské sily.

Považujem preto za veľmi dôležité, aby tento parlament uvedené praktiky nielen odsúdil, ale zároveň vyzval úrady v Konžskej demokratickej republike, aby tieto činy okamžite ukončili, vyšetrili, priniesli pred súd a zaistili rozsudky a aby zabezpečili ochranu obetí, svedkov a rodinných príslušníkov.

Taktiež by sme mali našim vlastným inštitúciám pripomenúť, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 zdôrazňuje zodpovednosť všetkých členských štátov za ukončenie beztrestnosti a za stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane zločinov, ktoré sa týkajú sexuálneho a ného násilia páchaného na ženách.

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer, autor. – (NL) Pani predsedajúca, európske štáty vo svojich kolóniách spojili kmene, ktoré nemali dobré vzťahy, a územia iných kmeňov rozdelili hranicami, ktoré prechádzajú presne uprostred ich tradičných území. Konžská demokratická republika je obrovským územím, na ktorom žije mnoho rasových skupín. Počas belgickej kolonizácie pred rokom 1960 nemala šancu vyrásť do nezávislosti prostredníctvom postupného vytvárania samosprávy. Na dekolonizáciu nebola vôbec pripravená; nezávislosť sa stala nevyhnutnosťou po tom, čo Anglicko a Francúzsko na konci 50-tych rokov udelili nezávislosť svojim menším susediacim kolóniám a sčasti tiež v dôsledku oslobodzovacích vojen v Maroku, Tunisku, Alžírsku a Keni.

Odvtedy je Kongo neustálou vojnovou zónou. V prvých rokoch prevládali konflikty medzi Kasavubom zo západu, Lumumbom zo severovýchodu a Tshombem z juhovýchodu. Každý z nich predstavoval rozdielnu ideológiu a záujmy a čo je ešte dôležitejšie, každého podporovali len obmedzené časti konžského obyvateľstva.

Tvrdá vojenská diktatúra prezidenta Mobutu, ktorý z konfliktu vyšiel ako víťaz, držala krajinu zjednotenú v zdanlivom mieri, v skutočnosti však rozdiely ostali neprekonané. Ani posledné voľby nepriniesli jednotu a dobrú spoluprácu. Krajina ostáva zónou konfliktu s pružnými hranicami, ktorých príčinami sú podobne ako v 60-tych rokoch ohraničenie etnických území a kontrola nad ťažobnými oblasťami. Zahraničným spoločnostiam konflikty prinášajú zisk. Znepriatelené strany bojujú o to, ktorá etnická skupina získa prevahu nad množstvom ostatných. Z toho, ako vyzerá situácia v súčasnosti, sa vyhliadky Konga do budúcnosti nezdajú príliš priaznivé.

Zločiny, o ktorých navrhované uznesenie hovorí, ako napríklad všeobecné bezprávie a časté znásilňovanie žien, vznikajú zo situácie chaosu. Pokiaľ budú konflikty pretrvávať a pokiaľ bude také množstvo ľudí bez trvalého domova, zákon proti sexuálnemu násiliu z roku 2006 tento problém nevyrieši.

Je namieste, že uznesenie zdôrazňuje úlohu vládnych činiteľov, mierových síl a humanitárnych organizácií, ktoré by mali urobiť všetko preto, aby týmto ukrutnostiam zabránili bez toho, aby sa nechali do nich zatiahnuť. Uznanie znásilnenia, núteného tehotenstva, sexuálneho zneužívania a iných foriem sexuálneho násilia Európskou úniou a Spojenými národmi je nevyhnutnosťou, ale odstránenie koreňov násilia sa bude musieť udiať namieste.

 
  
MPphoto
 
 

  Ryszard Czarnecki, autor. - (PL) Pani predsedajúca, bol som v Konžskej demokratickej republike ani nie pred tromi rokmi, takže moja znalosť situácie nepochádza len z dokumentov, aj keď tie sú samozrejme veľmi dôležité.

Je to skutočne nešťastná krajina, ktorá zažila mnoho zmien názvu. Volala sa Kongo, neskôr Zair a teraz je Konžskou demokratickou republikou. Oveľa častejšie než zmeny názvu však prežila masové pohyby obyvateľstva. Dokumenty, ktoré máme pred sebou, hovoria o tom, že len minulý rok muselo svoje domovy opustiť 400 000 ľudí. Celkový počet ľudí, ktorí za posledné roky museli odísť zo svojho domova, bol 4-krát vyšší – spolu išlo až o 1,5 milióna ľudí.

Rád by som sa tiež zmienil o znásilnení ako zbrani zneužívanej na politické účely partizánmi na strane povstalcov, ale aj políciou a armádou na strane vlády. Je to bezprecedentný zločin a Africká únia je pri jeho riešení úplne bezmocná.

 
  
MPphoto
 
 

  Tadeusz Zwiefka, autor. - (PL) Pani predsedajúca, zdá sa mi, že slová „demokratická republika“, ktoré sú súčasťou oficiálneho názvu Konga, dnes vyznievajú trochu naprázdno, pretože v tejto krajine sa pred našimi očami odohráva jedna z najhorších humanitárnych kríz za posledné roky.

Viac ako 650 000 ľudí sa neustále presúva po krajine. Len v jednej provincii, Kivu, bolo za posledných päť rokov vysídlených až 80 % rodín, takmer 1 000 žien mesačne sa stáva obeťou znásilnenia, a desaťtisíce detí sa stali vojakmi. V Konžskej demokratickej republike je presun armád spojený s najrôznejšími druhmi zločinov voči civilistom, ako napríklad znásilneniami, vraždami alebo drancovaním. Sexuálne násilie sa používa ako nástroj teroru a trestu voči obyvateľom Konžskej demokratickej republiky, ktorí stoja v konflikte na nesprávnej strane. Je také rozšírené, že podľa organizácie Médecins sans Frontires (Lekári bez hraníc) sa až 75 % všetkých znásilnení vo svete deje vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Znásilnenie je sprevádzané barbarským mučením, ako napríklad bitím palicami alebo mrzačením nožmi. Mnoho mladých žien bolo donútených do sexuálneho otroctva.

Mali by sme si uvedomiť, že najrozsiahlejšia mierotvorná misia OSN na svete, pozostávajúca zo 17 000 vojakov, je v súčasnosti umiestnená v Konžskej demokratickej republike. A aká hlavná metóda prevencie sexuálneho násilia sa používa? Sú to slogany na stenách, ktoré hovoria, že znásilnenie je neľudské. Najzarážajúcejšie je, že vojaci OSN sa sami podieľajú na tomto škandále. Vyšetrovatelia OSN viackrát zistili, že vojaci OSN sami konžské dievčatá nútili na prostitúciu. Ukázalo sa, že je jednoducho nemožné týchto vojakov potrestať, pretože velitelia ich jednotiek robili všetko preto, aby zabránili trestnému stíhaniu. Vojaci pri viac než jednej príležitosti páchali násilie miesto toho, aby obyvateľov pred ním chránili, pričom takýchto prípadov je stále viac. Nedá sa to označiť inak ako škandál.

Rád by som medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby podniklo okamžité a rozhodné kroky na vypátranie a potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za zločiny sexuálneho charakteru. Rád by som tiež zdôraznil, že krajiny, ktoré vysielajú vojenské jednotky pôsobiace pod záštitou OSN, sú zodpovedné za riadne vyšetrenie zločinného správania personálu v mierových misiách.

Uvedomujem si, že možnosti Európskej únie na riešenie takýchto konfliktov sú obmedzené. Napriek tomu vyzývam, aby vyčlenila zdroje na organizáciu mierovej konferencie v Kivu. Pomoc Európskej únie by tiež mala byť zameraná na poskytovanie lekárskej, právnej a sociálnej pomoci všetkým obetiam sexuálnych zločinov.

Dôverujem Európskej únii a OSN, že formálne uznajú všetky druhy zločinu sexuálnej povahy ako zločiny proti ľudskosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Josep Borrell Fontelles, autor. − (ES) Pani predsedajúca, informácie o sexuálnom násilí v konžskom regióne Kivu v človeku nevyhnutne vyvolávajú pocity znechutenia. Naši kolegovia poslanci už hovorili o tom, čo sa v Kongu deje a ja nemám v úmysle to znovu opakovať. Našu reakciu by sme nemali obmedziť na odsúdenie tejto situácie, lebo tým by sme sa stali len hlasom v divočine: Musíme urobiť niečo preto, aby sme tieto hrôzy zastavili. V našej moci je napríklad vyvíjať tlak na konžskú vládu, pretože nejde len o povstalcov, ale aj o vládne jednotky, ktoré sú zodpovedné za činy ponižujúce ženy a ničiace základy spoločnosti, v ktorej žijú.

Musíme primäť Organizáciu spojených národov a Európsku úniu, aby sexuálne násilie vyhlásili za zločin proti ľudskosti. Musíme požadovať, aby Komisia vyčlenila prostriedky určené na rozvojovú pomoc predovšetkým a prioritne na pomoc obetiam: právnu pomoc, sociálnu pomoc a zdravotnú pomoc.

Musíme zabezpečiť, aby ochrana obetí a hľadanie zodpovedných boli prvoradou úlohou pracovníkov Organizácie spojených národov. Na tento účel je potrebné rozšíriť mandát misie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike tak, aby zahŕňal priamejšiu prevenciu takýchto zločinov.

Musíme tiež vyzvať účastníkov konferencie v Kivu, aby vypracovali zoznam konkrétnych záverov požadujúcich spravodlivosť a prijatie zodpovednosti. Ak totiž po všetkom, čo sa stalo, násilníci vďaka beztrestnosti uniknú spravodlivosti, nosiac pritom uniformy oficiálnej armády Konžskej demokratickej republiky, budú obete ponížené dvakrát. Najskôr počas znásilnenia a potom, keď zistia, že to, čo sa im stalo, zostalo nepotrestané.

Toto všetko môžeme a musíme urobiť. Dôverujem Komisii, že to zoberie na vedomie a zmení zameranie rozvojovej pomoci Kongu na pomoc obetiam a predchádzanie primitívneho pošliapavania dôstojnosti žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, text uznesenia obsahuje alarmujúce údaje. Mali by sme si však uvedomiť, že za štatistickými údajmi sa skrývajú tragédie konkrétnych žien.

Rada by som sa s Parlamentom podelila o príbeh Lumo. Stala sa obeťou hromadného znásilňovania v roku 1994. Útok bol natoľko surový, že mladá žena utrpela vnútorné zranenia s trvalými následkami. Po rokoch liečby a štyroch operáciách jej zdravie nie je a pravdepodobne ani nikdy nebude v úplnom poriadku. Odmietol ju snúbenec, väčšina rodiny a spoločnosť. Jej jedinou oporou je matka a africká charitatívna organizácia HEAL Africa, ktorá prevádzkuje nemocnicu v Gome, hlavnom meste násilia Konžskej demokratickej republiky. Nemocnica sa špecializuje na liečbu obetí surového sexuálneho násilia. Pracujú v nej veľmi úspešní chirurgovia a takzvané matky sú psychologickou oporou obetí.

Parlament by mal vzdať hold ich práci, mal by však urobiť aj čosi navyše. Musíme zvážiť možnosť poskytnutia praktickej pomoci. Dlžíme ju Lumo a tisíckam jej konžských sestier, ktoré našu pomoc potrebujú.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Scheele, v mene skupiny PSE. (DE) Vážená pani predsedajúca, dnešným návrhom o situácii v Konžskej demokratickej republike a o znásilnení a násilí ako vojnovom zločine žiadame Európsku úniu a Organizáciu Spojených národov, aby formálne uznali znásilnenie, násilné oplodnenie, sexuálne otroctvo a všetky ostatné formy sexuálneho násilia za zločiny voči ľudskosti a za spôsoby mučenia.

Rovnako žiadame o vyvíjanie tlaku na konžskú vládu s cieľom skoncovať s touto situáciou, v ktorej sa podobné činy vykonávajú beztrestne.

Musíme prijať opatrenia na zlepšenie hrozivej situácie tisícok žien.

Násilie páchané na ženách v Konžskej demokratickej republike je nepredstviteľné. V provincii Kivu bola znásilnená viac ako tretina žien a ich veľká časť bola počas dlhých období obeťami opakovaného násilia. Situácia je rovnaká už dlhé roky. Väčšina páchateľov patrí k vojakom oboch strán, príslušníkom konžských bezpečnostných zložiek a k polícii. Osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie voči ženám predložila svoju správu v septembri minulého roku.

Ukrutnosti ozbrojených jednotiek sú nepredstaviteľne surové a ich následkom je úplná fyzická a psychická deštrukcia žien. Traumu zo znásilnenia zväčšuje aj skutočnosť, že veľa obetí trpí sociálnou diskrimináciou a ostrakizmom zo strany ich rodín a spoločnosti. Uvedený dôvod je jednou z príčin nahlásenia len zlomku prípadov znásilnenia.

Zopakujem slová svojho kolegu pána Fontellesa, ktoré odzneli pred chvíľou. Žiadame o posilnenie mandátu OSN so zreteľom na ochranu civilného obyvateľstva pred sexuálnym násilím. Je potrebné podrobnejšie prešetriť správy pracovníkov mierovej Misie OSN o nevhodnom sexuálnom správaní a postaviť zodpovedných pred súd.

Konferencia o mieri, bezpečnosti a rozvoji v Gome sa začala pred pár dňami. Naliehavo vyzývame všetkých účastníkov o riešenie problému sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám, o zaručenie postavenia zodpovedných pred súd a o ukončenie situácie, počas ktorej je možné podobné činy vykonávať beztrestne.

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes diskutujeme o znásilnení ako zločine v Konžskej demokratickej republike. Je iróniou, že táto krajina má názov Konžská demokratická republika. V súčasnosti sa zdá, že čím viac sa na demokraciu odkazuje v názvoch a prejavoch, tým menej majú obyčajní ľudia možnosť uplatňovať ľudské práva.

Znova opakujem, že jediný spôsob ako zastaviť afrických vojenských diktátorov, ktorí sa dostali do prezidentského kresla, sú na jednej strane hospodárske sankcie a na druhej strane vojenský zásah. Kým Európska únia nevytvorí policajný zbor, ktorý by samozrejme nezasahoval v každej občianskej vojne, ale mohol by prinajmenšom dohliadať na tábory, takzvané utečenecké tábory, v ktorých sa v Konžskej demokratickej republike odohrali najhoršie zločiny, môžeme o situácii v tomto štáte len diskutovať. A kým my budeme donekonečna diskutovať, ľudia budú naďalej trpieť a umierať.

 
  
MPphoto
 
 

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, hrozivé hromadné znásilňovanie sa v Kongu odohráva pravidelne, čo znamená, že sa používa aj ako vojenská stratégia. Uvedenú skutočnosť nemožno považovať len za vojnu, ale aj za sexuálny teror voči ženám. Surové znásilnenia sú v súčasnosti príznačné ako symbol moci a spôsob zastrašovania pre všetky bojujúce jednotky na východe Konžskej demokratickej republiky, pre miestnu kmeňovú domobranu i vojakov národnej armády.

Neľudské zneužívanie, zámerné zraňovanie, mrzačenie, nákaza vírusom HIV a inými infekčnými ochoreniami, dokonca aj vraždy sa týkajú najslabších zložiek spoločnosti, a to žien, detí, dokonca aj novorodencov. Máme informácie, že miera surovosti prekračuje hranice ľudskej predstavivosti. Preto považujeme konečné odsúdenie znásilnenia ako zločinu voči ľudskosti, vojnového zločinu a spôsobu mučenia za naliehavé. Navyše, obete, ktoré sa traumatizované a opustené a často bez pohlavných orgánov vrátia po bolestivých operáciách do svojich dedín, často nenájdu nikoho, kto by im poskytol útočisko.

Z uvedených dôvodov môžem len podporiť pripomienky pána Borrella a pani Scheele: musíme využiť európske finančné prostriedky s cieľom zriadiť ubytovacie zariadenia slúžiace ako určitý druh útulku pre ženy po skončení nemocenskej starostlivosti, v ktorých sa môžu pokúsiť začať nový život. Okrem fyzického násilia obete rozhodne podstupujú aj nevyčísliteľné psychické násilnosti.

Sme informovaní, že väčšina útokov je prácou povstalcov, avšak takmer jednu pätinu zaznamenaných prípadov možno prisúdiť vládnym jednotkám a polícii. Je skutočne poburujúce, že doteraz nebol uväznený, dokonca ani obžalovaný ani jediný páchateľ. Čas prázdnych rečí sa pominul. Potrebujeme politické opatrenia OSN a Európskej únie, pretože ak ...

(predsedajúca prerušila rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, keď som nedávno vystúpila v rozprave o sexuálnom otroctve v Japonsku počas druhej svetovej vojny, vyjadrila som aj svoj nesúhlas ohľadom surového násilia voči ženám, ktoré sa v súčasnom období pácha v Konžskej demokratickej republike. Podľa organizácie Médecins sans Frontičres sa 75 % prípadov znásilnení na svete uskutočnilo v Konžskej demokratickej republike. Ešte viac znepokojujúca je skutočnosť, že násilie je sprevádzané mimoriadnou krutosťou. Postihuje dokonca aj trojročné dievčatká.

Ozbrojené skupiny používajú znásilnenie ako taktický spôsob prelomenia odporu a trestania etnických skupín, a to nielen ozbrojení povstalci ale aj konžská armáda. Sexuálne násilie a mimoriadna agresivita sú spolu s nedostatkom potravín a ochoreniami príčinami premeny tejto oblasti na pozemské peklo. Mali by sme mať na pamäti, že súperenie medzi jednotlivými kmeňmi má korene ešte v časoch kolónií, keď boli niektoré kmene zvýhodňované.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Konžská demokratická republika je najväčšou krajinou v Afrike. Je bohatá na prírodné zdroje ako voda, tropické lesy a poľnohospodárska pôda, avšak civilizácia je tu v stave zrútenia. V dôsledku dvoch občianskych vojen, sporov medzi kmeňmi a činnosti ozbrojených skupín a partizánov prišlo v Konžskej demokratickej republike o život viac ako štyri milióny ľudí. K tragickej situácii prispeli aj hromadné vysídlenia občanov z miest ich predchádzajúceho pobytu, korupčné a neschopné vlády, epidémia AIDS a v poslednom období aj prudké rozšírenie vírusu Ebola.

Ako možno týmto ľuďom pomôcť? Okrem humanitárnej pomoci a technickej podpory je nevyhnutné vysporiadať sa s predstaviteľmi a organizátormi, ktorí sú zodpovední za tieto hrozné činy. Neboli a nie sú potrestaní a mali by ich vylúčiť z konžskej spoločnosti. Zločincov zodpovedných za genocídu by mali stíhať medzinárodné špeciálne ozbrojené sily a následne by mali byť predvedení pred súd.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, nerád by som opakoval to, čo už odznelo, preto len v krátkosti spomeniem, že vzhľadom na mieru našej zainteresovanosti je poskytnutie pomoci nutné.

Dúfajme, že jej význam a rozsah bude v čo najvyššej možnej miere.

Rád by som aj poznamenal, že keď som bol počas volieb v Konžskej demokratickej republike, veľmi ma zarazilo zistenie, že tam už trinásťročných a niekedy aj mladších chlapcov učia dve veci: bojovať a znásilňovať dievčatá, často mladšie ako oni sami. Takto teda vyzerá obraz takzvaných vojakov skupiny, ktorá podporuje opozičného kandidáta na prezidenta, pána Bembu. A nie je výnimočný. Podobná situácia je vo všetkých frakciách. Preto podporujem vyhlásenie pána Borrella o zameraní financovania a poskytovania dostupných zdrojov okrem iného aj na prevýchovu mladých ľudí. Ak títo mladiství ostanú pri svojom súčasnom spôsobe života, v budúcnosti sa z nich stanú členovia organizovaných skupín, ktorí budú znásilňovať a vraždiť. Je potrebné s nimi pracovať. Zdá sa, že máme pred sebou výzvu. Nájdime spôsob, ako pomôcť týmto ľuďom zmeniť postoj k životu a opačnému pohlaviu.

 
  
MPphoto
 
 

  Meglena Kuneva, členka Komisie. − Pani predsedníčka, Komisia je naďalej veľmi znepokojená zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv, najmä rozsiahlym sexuálnym násilím, na východe Konžskej demokratickej republiky a dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia voči ženám.

V prevládajúcej atmosfére násilia a neistoty sa na dramatickom náraste takýchto javov podieľajú všetky ozbrojené skupiny prítomné na východe Konžskej demokratickej republiky, vrátane častí národných ozbrojených síl. V tejto súvislosti je dôležité podporovať boj proti beztrestnosti a zároveň riešiť kľúčové príčiny problému. Treba si uvedomiť, že sexuálne násilie vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky je hlboko zakorenené v kontexte pretrvávajúceho konfliktu a násilia v regióne.

Na vybudovanie trvalej bezpečnosti a stability, dvoch základných podmienok eliminácie sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike, je potrebné nastoliť mier. Komisia spoločne s členskými štátmi EÚ preto dlhodobo presadzuje politické riešenie krízy vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky.

Prebiehajúca konferencia o mieri, bezpečnosti a rozvoji v Kivu spolu s nedávnou dohodou medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou uzavretou v Nairobi v novembri 2007 predstavujú dôležitý krok vpred, avšak treba si uvedomiť, že dosiahnutie trvalého mieru v Kivu si bude vyžadovať ešte veľa práce.

Doterajšie úsilie v tejto oblasti nie je dostatočné a malo by byť sprevádzané aktívnou účasťou na budovaní kapacít štátu s cieľom zabezpečiť ochranu svojich občanov. V tomto ohľade Komisia spolupracuje s členskými štátmi na posilnení právneho štátu a na boji proti beztrestnosti prostredníctvom podpory reformy bezpečnostných zložiek zahŕňajúcich armádu, políciu a orgány spravodlivosti.

Rada by som rozviedla niektoré otázky nastolené poslancami a poskytla odpovede. Komisia sa problému sexuálneho násilia a kriminality venuje osobitne prostredníctvom projektu financovaného rôznymi darcami a zameraného na podporu spravodlivosti a rehabilitácie obetí vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky. Cieľom projektu je, okrem iného, aj budovanie kapacít sudcov a súdnych pracovníkov na poskytovanie právnej pomoci obetiam sexuálneho násilia.

Okrem toho Komisia poskytuje Konžskej demokratickej republike, predovšetkým regiónom Kivu a Ituri, značnú humanitárnu pomoc, vo výške asi 40 miliónov EUR ročne. V našich humanitárnych a zdravotníckych programoch je zohľadnené rodové násilie, v rámci realizácie, ale aj v oblasti zvyšovania povedomia o tomto probléme.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Rozprava je ukončená

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

 
  

(1)Pozri zápisnicu

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia