Predsedajúci. − (IT) Ďalším bodom je rozprava o

- otázke na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Jean-Marie Cavada v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Rade, a ktorá sa týka výročnej rozpravy o pokroku dosiahnutom v roku 2007 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ) (O-0005/2008 - B6-0006/2008), a

- otázke na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Jean-Marie Cavada v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Komisii, a ktorá sa týka výročnej rozpravy o pokroku dosiahnutom v roku 2007 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ) (O-0006/2008 - B6-0007/2008).

  Gérard Deprez, v zastúpení autora. − (FR) Pán predsedajúci, pán predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, ako viete, rozprava, ktorou sa dnes zaoberáme, sa koná v kontexte, ktorý možno charakterizovať dvoma základnými prvkami.

Prvým z nich, a to vám nemusím pripomínať, je časový harmonogram. Pri troche veľkorysosti možno povedať, že do konca volebného obdobia súčasného Európskeho parlamentu nám zostáva prinajlepšom 16 pracovných mesiacov. Keďže nám zostáva už len obmedzený čas, je potrebné, aby sme sa dohodli na veciach, ktoré, ako dúfame, spoločne v tomto čase dokončíme. Nemôžeme urobiť všetko. Budeme sa musieť rozhodnúť a potom sa nášho rozhodnutia držať.

Pán predsedajúci, druhý prvok je, z nášho pohľadu, ešte významnejší. Viete rovnako dobre ako my, že prípadné nadobudnutie platnosti novej zmluvy povedie k veľkým štrukturálnym zmenám v  našej oblasti pôsobnosti. Konkrétne by som rád spomenul odstránenie umelého oddelenia politík prvého a tretieho piliera, čo bude viesť najmä k zavedeniu spolurozhodovania a predmetných opatrení, ktoré boli až do súčasnosti v zásade jedinou ochranou Rady a spadali mimo právomoc Európskeho súdneho dvora pod skutočnú súdnu kontrolu.

Preto určite chápete, že sme netrpezliví a boli by sme radi, keby nová zmluva nadobudla platnosť čo najskôr, pretože predstavuje posilnenie demokratickej kontroly i posilnenie práv občanov. Vzhľadom na tieto dve kritériá, ktoré, ako som už povedal, znamenajú posilnenie demokratickej kontroly a posilnenie práv občanov, určite tiež chápete našu zdržanlivosť, ktorú v zásade cítime, keď máme rokovať o citlivých otázkach podľa súčasnej zmluvy, hoci by sa o nich mohlo čoskoro rokovať podľa ustanovení novej zmluvy.

Táto zdržanlivosť má v zásade reálny základ. Je hlboko zakorenená a zoširoka ju zdieľajú rôzne politické skupiny, ktoré sú zastúpené vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a aj vo všeobecnejšom usporiadaní nášho zhromaždenia. Nehľadiac na to, ako hlboko je táto zdržanlivosť zakorenená, je tiež celkom primeraná, a to aspoň v súčasnosti. Pán predsedajúci, pán predseda Rady, pán komisár, zvrátený zámer týkajúci sa odloženia prijatia opatrení v dôležitých veciach, ktoré už dozreli, a o ktorých naliehavosti nemôže byť pochýb, nás nemotivuje.

Naopak, prostredníctvom skutočného dialógu sa budeme snažiť dosiahnuť určitú džentlmenskú dohodu, ktorá by poskytla všetkým naším orgánom potrebné záruky a garancie. Z nášho hľadiska by malo byť možné dospieť veľmi rýchlo k dohode o určitom medziinštitucionálnom legislatívnom pláne na rok 2008 a na prvú polovicu roka 2009. Tento plán by mal obsahovať vzájomné záväzky a obmedzený počet spoločných priorít v citlivých otázkach. Plán by nám tak umožnil využívať pozitívne ustanovenia novej zmluvy aj bez ich skorého prijatia.

Parlament už naznačil možný spôsob, ako odpovedať na takúto žiadosť, počas hlasovania na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu o úprave služobného poriadku a o poslaní Europolu. Pán predseda Rady, pán komisár, Parlament prevažnou väčšinou 537 hlasov prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa ustanovuje, že toto rozhodnutie sa prehodnotí do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Samozrejme, aj napriek tomu, že tento jednostranný pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý prevažnou väčšinou, nie je záväzný. Ako ste však už určite pochopili, je to veľmi jasný prejav našej politickej vôle otvoriť diskusiu a hľadať riešenia. V tomto duchu náš výbor potvrdzuje svoju odhodlanosť aj pripravenosť viesť skutočný medziinštitucionálny dialóg.

  Dragutin Mate, úradujúci predseda. − (SL) Som šťastný, že tu s vami môžem dnes byť, a že sa môžem zúčastniť tejto veľmi dôležitej diskusie. Vykonávanie politík v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí je pre našich občanov mimoriadne dôležité. S rozvojom našej spoločnosti a moderných technológií sa otázka bezpečnosti stala pre našich občanov jednou z najdôležitejších. Myslím si, že ako zástupcovia Rady, Komisie a Parlamentu máme rovnaké ciele: zabezpečiť podmienky pre spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa pre našich občanov zaistí primeraná úroveň bezpečnosti.

Pred dvoma rokmi sme začali diskusiu o dvoch bodoch legislatívy, ktoré mali umožniť veľký pokrok z hľadiska kvality našej spolupráce. Prvým bodom bolo rozhodnutie zriadiť Europol ako európsku agentúru, a druhým bolo zapracovať Prümskú zmluvu do európskych právnych predpisov. V súlade s novým právnym základom bude Europol schopný rýchlejšie reagovať na meniace sa trendy v oblasti terorizmu a organizovaného zločinu, a tiež rozšíri svoju analytickú kapacitu a schopnosť podporovať členské štáty. Táto skutočnosť významne pomôže pri účinnejšom boji proti organizovanému zločinu a teroristickým organizáciám, ktoré aktívne pôsobia v niekoľkých štátoch Európskej únie. Zapracovanie Prümskej zmluvy do európskych právnych predpisov umožní rýchlejšiu výmenu údajov o DNA, odtlačkoch prstov a registračných údajov vozidiel z národných databáz.

Dve posledné predsednícke krajiny, Nemecko a Portugalsko, urobili všetko pre to, aby napomohli prijatie oboch bodov právneho predpisu do konca predsedníctva našich troch krajín. V súlade s programom, ktorý som predstavil vašim kolegom vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, do júna tohto roka plánujeme dosiahnuť konsenzus v oboch spomínaných bodoch. Keďže sú tieto body veľmi dôležité, oneskorenie pri ich prijímaní by bolo neoprávnené, zvlášť, keď už došlo k ich prijatiu a harmonizácii v členských štátoch a vo všetkých troch orgánoch na súčasnej úrovni. Pokiaľ ide o právne predpisy, o ktorých sa má rozprava ešte len začať, predsedníctvo je ochotné úzko spolupracovať s Parlamentom, pričom k jednotlivým prípadom sa bude pristupovať osobitne a v duchu spoločnej zodpovednosti za ich prijatie. Oba orgány tým budú zdieľať zodpovednosť v oblasti bezpečnosti občanov Európskej únie a tiež v iných oblastiach.

Rada v súčasnosti diskutuje o návrhoch všeobecne platných právnych predpisov, ktoré sa týkajú boja proti všetkým formám organizovaného zločinu a terorizmu. Ide najmä o postupy týkajúce sa získavania a výmeny informácií. Návrhy sa tiež vzťahujú na spoluprácu v rámci Europolu. Diskutujeme aj o právnych predpisoch, ktoré sa týkajú osobitných problémov a osobitnej trestnej činnosti.

Okrem návrhu zapracovať Prümskú zmluvu a rozhodnutie o Europole, v súčasnosti staviame na opatreniach, ktoré bránia nežiaducim osobám vstupovať na územie Európskej únie. Osobne sa podieľam na úsilí urýchliť vývoj druhej generácie Schengenského informačného systému. Pripravujeme urýchlenie prijatia právnych predpisov, ktoré uľahčia používanie vízového informačného systému. V oblasti zahraničných vecí usilovne pracujeme s krajinami západného Balkánu a Ruska na príprave regionálnych hodnotení hrozieb pochádzajúcich z organizovaného zločinu.

Tento mesiac začala Rada rozpravu o prvom z dvoch návrhov smerníc o legálnom prisťahovalectve. Po prvom zasadnutí pracovných skupín, na ktorom sa rozprava týkala vysokokvalifikovaných pracovníkov, nadobudlo predsedníctvo presvedčenie, že pokiaľ ide o uplatňovanie tejto smernice, existuje medzi zúčastnenými stranami široký konsenzus. Dúfame, že do konca predsedníctva našej krajiny sa v ďalšej rozprave určia kľúčové politické otázky, a že budeme môcť odovzdať dokumentáciu francúzskemu predsedníctvu, aby mohla práca účinne pokračovať.

Parlament a Rada už dva roky diskutujú o návrhu smernice o návrate občanov tretích krajín, ktorí žijú v Európskej únii nelegálne. Rozprava sa zameriava na niekoľko osobitných otázok, na ktoré majú tieto orgány veľmi rozdielne názory. Predsedníctvo bude aj naďalej robiť maximum pre dosiahnutie takej dohody s Parlamentom, ktorá by umožnila prijatie smernice čo najskôr, pokiaľ možno v prvom čítaní. Musíme si však dať pozor, aby táto smernica nezhoršila postupy návratu, čím by sa znížila účinnosť našich politík v oblasti boja proti nelegálnej migrácii.

Pri prehlbovaní dialógu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami sa bude Rada aj naďalej usilovať o pokračujúce vykonávanie globálnych prístupov k problémom migrácie, pričom zdôrazňuje, že musia byť zahrnuté a že musí existovať geografická rovnováha. Naša pozornosť sa tak zameria na severnú Afriku a juhovýchodnú Európu.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, vítam predsedu Rady a ďakujem predsedovi výboru, pánovi Deprezovi, za jeho úvodné slová.

Dnes zjavne nerokujeme len o hodnotení výsledkov za rok 2007, ktoré boli, podľa môjho názoru, v našej konkrétnej oblasti pozitívne: vďaka rozšíreniu schengenského priestoru sme otvorili vnútorné hranice pre viac ako 400 miliónov občanov EÚ, zriadili a zrealizovali sme Agentúru Európskej únie pre základné práva, s Parlamentom sme dosiahli veľmi dôležitú dohodu o vízovom informačnom systéme; zaoberali sme sa otázkou prisťahovalectva, ako spomínal slovinský minister pán Mate, a terorizmu.

Podľa štatistiky za rok 2007 tvorili návrhy, ktoré spadali do mojej pôsobnosti a ktoré som vám predstavil, takmer 20 % zo všetkých strategických iniciatív Európskej komisie, čo znamená, že táto oblasť bola a v skutočnosti zostáva mimoriadne dôležitá. Dosiahli sme všetko, čo bolo obsiahnuté v strategickom programe.

Dnes, v roku 2008, čelíme rovnako dôležitej výzve. Ako viete, Komisia určila 26 strategických návrhov na rok 2008, z ktorých osem, teda takmer 30 %, sa týka oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Tento rok sa budeme zaoberať vonkajšími hranicami: vo februári bude predložený balík návrhov na posilnenie bezpečnosti na našich vonkajších hraniciach podobným spôsobom a s využitím rovnakých kritérií, ako to bolo v prípade schengenského a vízového informačného systému; vykonáme komplexné hodnotenie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach – Frontex, ktoré každému umožní zobrať si ponaučenie do budúcnosti; predložíme, ako dúfam, niekoľko progresívnych a ambicióznych návrhov v oblasti občianskeho práva; so slovinským predsedníctvom diskutujeme o takzvanom elektronickom súdnictve, inými slovami, ako uľahčiť prístup občanov k občianskemu a trestnému súdnictvu prostredníctvom najmodernejších technológií.

Samozrejme, aj naďalej sa budeme zaoberať prisťahovalectvom. Počas tohto roka sa budeme zaoberať aj iniciatívami z minulého roka, pri ktorých sa dosiahol široký politický konsenzus a ktoré ďalej rozvinieme. Tento rok je na programe akčný plán pre azyl, žiadateľov o azyl a európsky systém zaobchádzania s utečencami, v júli a novembri predložíme dva podrobné návrhy.

V júni navrhneme európsku stratégiu pre predchádzanie násilnej radikalizácii, ktorá bude jedným z kľúčových faktorov politickej stratégie boja proti terorizmu.

Myslím si však, že politická otázka, ktorú nastolil pán Deprez, si zaslúži politickú odpoveď. Rád ju poskytnem. Rok 2008 je rokom prechodu. Je to rok prechodu na Lisabonskú zmluvu a jej ratifikáciu s ohľadom na jej nadobudnutie platnosti, ktoré by sme si všetci priali, v januári 2009. Potom je jasné, že je potrebné mať na pamäti tri požiadavky; na jednej strane pracovať spoločne s Parlamentom na podpore tohto prechodu a na strane druhej nespomaliť iniciatívy, ktoré sú pripravené a v prípade ktorých existuje dohoda, a zároveň nepredbiehať to, aký bude mať Lisabonská zmluva dopad, keď vstúpi do platnosti. Myslím si teda, že bude potrebná medziinštitucionálna politická dohoda.

Je zrejmé, že ju možno dosiahnuť len v prípade, že sa Rada, Komisia aj Parlament dohodnú na pracovnej metóde, a to ešte predtým, než sa dohodnú na osobitných prioritách. Ak sa dosiahne politická dohoda o pracovnej metóde, môžeme spolu určiť spoločné priority. Prioritami by mali byť iniciatívy, ktoré majú pre občanov okamžitú pridanú hodnotu, u ktorých možno predpokladať dostatočný konsenzus a pomocou ktorých je možné dosiahnuť rovnováhu požadovanú medzi jednotlivými záujmami: bezpečnosťou, zaistením bezpečnosti občanov, a tiež podporou a ochranou občianskych slobôd. Ide teda o obvyklý politický akt na zabezpečenie rovnováhy, ktorý predstavuje výzvu pre nás všetkých.

Myslím si, že najlepšou pracovnou metódou je tá, ktorú sme s Radou začali skúmať, a to nepracovať v šesťmesačných obdobiach, ale spojením troch predsedníctiev dohromady – čo súčasné a predchádzajúce predsedníctvo urobilo – a nazerať na iniciatívy z hľadiska osemnásťmesačného obdobia namiesto šesťmesačného. Myslím si, že keďže pracujeme s iniciatívami len počas obmedzeného obdobia, chýba nám vízia, ktorá by nás viedla aspoň do júna roku 2009, pretože termín volieb do Európskeho parlamentu by mal byť, podľa môjho názoru, jediným skutočným termínom, na ktorý by sme mali brať zreteľ.

Preto som pripravený pustiť sa do toho, som pripravený na politický dialóg s Radou a Parlamentom, aby sme určili to, čo môžeme našim občanom ponúknuť ako okamžitú odpoveď na priority rokov 2008 a 2009 a na tie priority, ktorými sa oplatí zaoberať podrobnejšie. Myslím si, že, bez ohľadu na zmluvu, môžeme takýmto spôsobom preukázať, že keď inštitúcie pracujú spoločne, dostanú sa do cieľa rýchlejšie a s lepšími politickými výsledkami. Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme sa mohli spoločne uberať.

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, dnešná rozprava sa týka európskej vnútornej politiky. Myslím si, že je správne urobiť to, čo už urobil podpredseda Komisie, pán Frattini, a to obzrieť sa v krátkosti späť. Rok 2007 bol pre európsku vnútornú politiku skvelým rokom. Otvorenie schengenského priestoru je veľkým úspechom. Naším občanom tiež môžeme potvrdiť, že ak všetky vyšetrovacie orgány v Európe budú mať prístup k jednotnému databázovému systému, bezpečnosť sa tým nezníži, naopak zvýši sa.

Samozrejme, musíme však hľadieť aj do budúcnosti. Dozvedel som sa, že na neformálnom zasadnutí Rady v Slovinsku, na čele so slovinským predsedníctvom, sa diskutovalo o druhej generácii Schengenského informačného systému SIS II. Ak tomu dobre rozumiem, centrálny systém sa nateraz znova odkladá. Zdá sa, že útvary Komisie sú pripravené, teraz sa však tvorí nová politická skupina špecializovaných ministrov vnútra, ktorá sa má SIS II zaoberať. Pokiaľ ide o SIS II, ich cieľom je dosiahnuť skutočný praktický pokrok v boji proti organizovanému zločinu a zločinu v Európe. Prečo by sme teda mali ešte otáľať? Obávam sa, že po rozšírení začíname padať do čiernej diery, pretože sa každý uspokojil s tým, že rozšírenie dopadlo dobre. Rád by som upozornil na to, že sme v Parlamente po šiestich mesiacoch vykonali hodnotenie týchto systémov a budeme trvať na tom, aby sa tak dialo aj v budúcnosti.

Druhá praktická oblasť, v rámci ktorej by som požiadal o prijatie opatrení, je problematika policajnej spolupráce. Ako viete, žiaľ nie všetky časti Prümskej zmluvy boli zapracované do práva Spoločenstva, najmä však neboli prijaté základné otázky týkajúce sa policajnej spolupráce. Preto je potrebné dosiahnuť aj v tejto oblasti ďalší pokrok.

Od Komisie očakávame návrhy týkajúce sa ochrany hraníc. Teším sa na návrhy ohľadne systémov vstupu a výstupu, pretože bude veľmi zaujímavé zistiť, koľko sa v Európe nachádza osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu.

Na záver chcem povedať ešte jedno: očakávame prijatie novej zmluvy. Chcel by som preto podporiť predsedu nášho výboru, pána Depreza. Dôveru občanov v túto zmluvu získame, ak vytiahneme platné rozhodnutia v oblasti vnútornej politiky zo zákulisia Rady a vynesieme ich na svetlo tohto plenárneho zasadnutia. Ľudia tak budú mať možnosť vidieť, ako sa prijímajú rozhodnutia. Preto Vás prosím, aby ste prijali ruku, ktorú vám Parlament podáva. Sme pripravení spolupracovať.

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. – (IT) Pán predsedajúci, pán predseda Rady, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, súhlasím s prístupom komisára Frattiniho k tejto rozprave. Musíme hľadieť do budúcna, musíme si uvedomiť, ako správne zadeliť čas, ktorý nám ostáva, v zmysle zodpovednosti a záväzku, ktoré zdieľajú všetky európske orgány.

Myslíme si, že po tom, čo sme o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti viedli roky dlhé rozpravy, v ktorých tento Parlament kritizoval jasný nedostatok demokracie – čo je zložitá oblasť z hľadiska základných občianskych práv – môžeme privítať podpísanie novej zmluvy, prostredníctvom ktorej sa konečne vytvorí európsky rozmer v tejto oblasti a prostredníctvom ktorej sa tiež dajú Parlamentu plné legislatívne právomoci vrátane právomocí v oblasti súdnej, trestnoprávnej a policajnej spolupráce a v oblasti politík vstupu a pobytu migrantov.

Z tohto dôvodu je naša skupina, v ktorej mene vystupujem, presvedčená, že ani počas chúlostivej fázy ratifikácie nemôže žiadny orgán zatvárať oči pred skutočnosťou, že rámec sa úplne zmenil. Vieme, že nie je možné jednoducho presunúť nadobudnutie platnosti zmluvy na skorší dátum, ale myslíme si, že by bolo z politického hľadiska chybou, keby sme pokračovali v práci na vysoko citlivej dokumentácii spôsobom, ktorý obchádza demokratický rámec Lisabonskej zmluvy.

Preto si naša skupina tiež myslí, že je potrebný spoločný záväzok Parlamentu, Rady a Komisie, aby sa určila osobitne dôležitá dokumentácia, aby sa neblokovalo jej prijatie, ale aby sa zaručilo, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bude možné obrátiť sa na Parlament a zapracovať túto dokumentáciu do nového inštitucionálneho rámca. Mám na mysli najmä dôležité dokumenty, ktoré s nami boli len konzultované, napríklad návrh európskeho systému osobného záznamu o cestujúcom, návrh prehodnotiť rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu, smernicu o prijímaní vysokokvalifikovaných pracovníkov a smernicu o jednotnom postupe pri prijímaní prisťahovalcov migrujúcich za prácou.

Pán predsedajúci, dovoľte mi ešte niekoľkými slovami vyjadriť moju obavu z toho, aký postoj Rada zaujala k smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Oceňujeme, že Rada je prístupná a ochotná spolupracovať, no myslíme si, že tu existuje niekoľko mimoriadne chúlostivých bodov. Jedným zvlášť problematickým bodom je skutočnosť, že zadržanie osôb na osemnásť mesiacov nemožno považovať za zlepšenie účinnosti tejto smernice. Naopak, je to tvrdé opatrenie, s ktorým bude veľká časť tohto Parlamentu aj naďalej vyslovovať svoj nesúhlas.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, pozeráme sa na pokrok, ktorý Európska únia dosiahla v úsilí stať sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Znamená to vývoj smerom k Európe, v ktorej sa podporujú občianske práva a zároveň riešia komplexné otázky presadzovania práva, akými sú terorizmus a nadnárodná kriminalita.

Bohužiaľ to, čoho sme počas posledných 10 rokov boli svedkami, predstavuje neúspešnú snahu o nájdenie správnej rovnováhy medzi bezpečnosťou, slobodou a spravodlivosťou, a vskutku veľmi zúženou definíciou bezpečnosti.

Presadzovanie práva musí byť lepšie cielené a občianske práva sa musia rozšíriť. Napríklad neschopnosť dohodnúť sa počas 10 rokov na schválení minimálnych práv pre podozrivých a obžalovaných je skutočnou medzerou v našich záznamoch.

Generálny advokát Maduro vo svojom názore na teroristické čierne listiny – pričom citoval, domnievam sa, najvyšší izraelský súd – povedal: „ Práve vo chvíli, keď je počuť streľbu z diel, potrebujeme najviac zákony. Neexistujú žiadne čierne diery. Vojna proti terorizmu je tiež vojnou zákona proti tým, ktorí sa mu postavia.“

Je veľká škoda, že Rada členských štátov sa nerozhodla zvážiť našu správu od Dočasného výboru pre mimoriadne vydávanie podozrivých. K danej správe sme nedostali žiadnu formálnu odpoveď.

Súhlasím s komisárom Frattinim, že potrebujeme dosiahnuť dohodu medzi Komisiou, Radou a Parlamentom vo veci napredovania v prechode od neuspokojivých medzivládnych postupov v oblasti trestného súdnictva k normálnemu rozhodovaciemu procesu v rámci Spoločenstva. Tento proces si bude vyžadovať zmenu kultúry a postoja, ako aj zmenu postupov. Niektoré z opatrení tretieho piliera v reťazci, ako napríklad Prüm, ochrana údajov a EÚ P&R, majú nízku úroveň čo sa týka demokratickej kontroly a záruk pre občianske slobody.

Veľká dôvera sa vkladá do technologických projektov, či už ide o výmenu údajov medzi členskými štátmi alebo o vybudovanie novej databázy EÚ. Som absolútnou zástankyňou vhodného zdieľania údajov, ale odporúčam, aby sme boli opatrní v prílišnom spoliehaní sa na rýchle technologické riešenia. Nezabudnime na tradičnú policajnú kontrolu podporovanú spravodajskými službami. Aj keď je jej cezhraničné fungovanie zložitejšie, nemala by sa odsúvať na druhú koľaj nadšením z databáz, pretože to vyvoláva vážne otázky súvisiace s ochranou údajov a ich bezpečnosťou.

Požiadala som komisára Frattiniho, aby zvážil prípravu zelenej knihy o tom, či je náš režim bezpečnosti údajov adekvátny, predovšetkým vzhľadom na škandalózny únik údajov v Spojenom kráľovstve. Doposiaľ túto myšlienku odmietal. Verím, že ju znova zváži.

Okrem toho, môže zvážiť jej potrebu z hľadiska profilujúcej sa cesty, po ktorej sa momentálne uberáme? Komisár Frattini to nepriznáva, ale vláda Spojeného kráľovstva úplne otvorene hovorí, že „uskutočňujeme profilovanie“. Mali by sme usporiadať diskusiu o tom, aké záruky potrebujeme.

Nakoniec, čo sa týka Spojeného kráľovstva a jeho rozhodnutia o neúčasti, domnievam sa, že moji kolegovia v Parlamente by ocenili – a rozhodne by som to ocenila aj ja, ako britská poslankyňa Európskeho parlamentu – keby sme mali určitú predstavu o tom, aká bude stratégia Spojeného kráľovstva pri využívaní rozhodnutí o účasti a neúčasti, pretože si myslím, že by pomohlo, keby sme mali jasno v otázke, či sa Spojené kráľovstvo mieni v budúcich rokoch pozitívne angažovať v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

  Seán Ó Neachtain, v mene skupiny UEN. – (GA) Pán predsedajúci, írska vláda zohráva aktívnu, ústrednú úlohu v Európe v oblasti boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Írske policajné sily sa na tomto procese podieľajú prostredníctvom Európskeho policajného úradu – Europolu.

Vzhľadom na to, že v súčasných už 27 krajinách EÚ žije 500 miliónov obyvateľov, je životne dôležité, aby medzinárodné hranice slúžili ako ochrana proti nezákonným činnostiam zločincov. Aby bolo možné takúto ochranu vytvoriť, je nutné zabezpečiť intenzívnu spoluprácu policajných, colných, námorných a spravodajských služieb, ktorá bude postavená na pevných základoch, pričom sa do tohto procesu zapoja všetky členské štáty.

Dovoľte mi zdôrazniť, že Lisabonská reformná zmluva nebude mať žiaden vplyv na írsku neutralitu. Írsko je neutrálna krajina. Ak sa v OSN neprijme príslušné uznesenie, a ak írska vláda nevydá súhlas na základe hlasovania v írskom parlamente, nie je možné umiestniť írske vojenské jednotky v zámorí.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Pán predsedajúci, moja skupina by súhlasila s väčšinou toho, čo tu odznelo, predovšetkým s dôrazom na potrebu ochrany základných práv ako podkladu pre mnohé rozhodnutia, ktoré by sme radi videli prijaté v zostávajúcom volebnom období tohto Parlamentu.

Moja skupina by tiež súhlasila s tým, že medziinštitucionálna dohoda by bola vhodná na to, aby sa predišlo takému typu svojvoľného použitia spolurozhodovania, akého sme tu pri určitých príležitostiach boli svedkami – takého typu svojvoľného použitia na príkaz Rady, kedy mnoho z nás malo pocit, že sa Parlament využíva ako určitá forma alibizmu, pretože určité veci nebolo možné schváliť jednohlasne. Boli by sme radšej, keby sa tieto druhy opatrení stanovili vo vhodnom rámci, v rámci niečoho, čo nebude päť rokov odďaľovať väčšinu pokroku, ktorý chceme dosiahnuť.

V rámci týchto otázok o základných právach sa vážne obávame, že jedna z týchto otázok, ktorá, zdá sa, nebola vyriešená v Rade, je otázka procesných záruk.

Mnohí poslanci tohto Parlamentu súhlasili so zavedením európskeho zatykača, pričom verili, že procesné záruky budú onedlho nasledovať. Iní, ktorí boli v tomto smere zjavne viac skeptickí, uviedli, že by radšej najprv videli záruky a až potom väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Preto by sme radi vedeli, kedy môžeme tieto nesmierne dôležité opatrenia pre našich občanov očakávať.

Zdieľame tiež obavy týkajúce sa otázkok ochrany údajov, ktoré boli prednesené dnes ráno. Existujú rastúce obavy z nedostatočnej transparentnosti a jednoznačne rastúce obavy verejnosti týkajúce sa spôsobu, akým sa tieto údaje používajú a vymieňajú, bez akýchkoľvek jasných informácií pre verejnosť v súvislosti s tým, čo sa vlastne deje.

Mierne povedané, trochu ma znepokojilo počúvať Radu, ako hovorí o záležitostiach smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, keď tvrdila, že niektoré členské štáty si neprajú, aby sa uvedený návrat stal zložitejším. Niektorí z nás si môžu myslieť, že to znamená, že Rada nechce mať zavedený spoľahlivý, bezpečný a otvorený postup, ktorý by zaručoval práva jednotlivcov, namiesto súčasnej jednoduchej snahy o naplnenie cieľov prostredníctvom návratu, ako je to v prípade niektorých členských štátov.

Nechceme, aby sa proces vrátenia stal zákonite zložitejším. Chceme, aby sa stal otvorenejším postupom, ktorý bude zárukou práv. Jedna z otázok, v súvislosti s ktorou máme určitú obavu, je napríklad automatický zákaz opätovného vstupu, ktorý používajú niektoré členské štáty. Taktiež zdieľame naše obavy v otázke dĺžky väzby.

Privítala som vyhlásenie, ktoré bolo urobené o návrhu pre vysokokvalifikovaných migrantov. Konečne sa možno dočkáme aj pozitívneho opatrenia v oblasti imigračnej politiky a odklonu od toho, čo niektorí z nás vnímajú ako politiku zastrašovania, ktorú Európska únia už určitú dobu praktizuje. Konečne sa dohodneme aj na niečom pozitívnejšom a otvorenejšom, aj keď sa to bude dotýkať len malej skupiny ľudí, ktorí prichádzajú do Európskej únie.

Rada by som však privítala určitý záväzok voči tomu, čo sa deje v súvislosti so sankciami voči zamestnávateľom. Nakoniec by som tiež rada dostala odpoveď na otázku, ktorá už bola položená Rade aj Komisii, o poznámke týkajúcej sa stanoviska Spojeného kráľovstva v otázke reformy zmluvy.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi oceňujem úsilie Komisie a Rady rýchlo dosiahnuť medziinštitucionálnu politickú dohodu z hľadiska nových zmien, ktoré v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov zažijeme. Od januára 2009 bude mať tento Parlament možnosť zohrávať dôležitú úlohu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to najmä z hľadiska potreby európskych občanov vykonávať demokratickú kontrolu rozhodnutí, ktoré sa prijímajú v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii.

Myslíme si, že rok 2008 bude rokom prechodu, a preto je v jeho priebehu potrebné určiť viacero priorít z hľadiska slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Myslím si, že by sme mali pokročiť vo veciach, ku ktorým sa nemôžeme vracať, vo veciach, na ktorých musíme nástojiť. Mám na mysli potrebu zaviesť spoločnú azylovú politiku do roku 2010 a potrebu urýchliť proces, ktorý by mal viesť k vymedzeniu tejto spoločnej politiky. Mám tiež na mysli potrebu rýchlo vytvoriť všeobecný plán legálneho prisťahovalectva, nielen preto, aby sa tým posilnilo prijímanie kvalifikovaných alebo vysokokvalifikovaných prisťahovalcov, ale tiež preto, aby sa pripravil plán, ktorý by sa týkal všetkých prijatí v rámci Európskej únie. Myslím si, že na základe výsledkov z roku 2007 by sme sa mali zamerať na slobodu pohybu osôb v rámci schengenského priestoru a že by sme sa mali tieto aspekty pokúsiť využiť.

Myslím si, že počas roku 2008 by sme sa tiež mali pokúsiť o zhodnotenie niektorých rozhodnutí, ktoré už boli prijaté. Mám na mysli najmä dve dôležité otázky. Myslím si, že je potrebné vykonať skutočné zhodnotenie užitočnosti a účinnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach – Frontex. Zdá sa mi, že objektívne zhodnotenie by nás pokojne mohlo priviesť k uznaniu, že agentúra Frontex nepriniesla výsledky, ktoré očakávala prevažná väčšina tohto Parlamentu i občanov EÚ. Rovnako si myslím, že je potrebné zhodnotiť nesmierne množstvo databáz, ktoré sú nám k dispozícii. Príliš často sa stáva, že výmena informácií nemá žiadnu hodnotu a niekedy sa informácie strácajú.

Pán predsedajúci, na záver by som chcel uviesť, že si myslím, že by sme mali vykonať aj záverečné zhodnotenie smernice o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Zdá sa, že sme dospeli do bodu, odkiaľ niet návratu. Pravdepodobne je potrebné zmeniť našu stratégiu. Mali by sme vytvoriť akčný plán a plán legálneho prisťahovalectva a potom budeme vedieť, ako vyhostiť, vypovedať a zadržiavať prisťahovalcov.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, v otázkach pre Radu sa požaduje, aby sa vývoju v agentúre Frontex venovala osobitná pozornosť. V minulosti som na túto skutočnosť opakovane poukazoval. Táto rozprava je preto dobrou príležitosťou na to, aby sme znova vyjadrili svoje obavy týkajúce sa agentúry Frontex. V tomto ohľade plne súhlasím so slovami, ktoré povedal pán Catania.

Niekoľko národných parlamentov naliehalo na vlády členských štátov, aby poskytli pracovné sily a materiál na činnosť agentúry Frontex. Samozrejme, členské štáty sa veľmi nehrnú do toho, aby sa podieľali na prevádzkových činnostiach. Veľmi ma preto teší, že Holandsko konečne súhlasilo s tým, že nasadí fregatu. Moja otázka teda znie: Čo sa stane s posádkou lode a migrantmi po tom, ako ich zadržia?

Môže nám úradujúci predseda povedať, ako sa bude zaobchádzať s ľuďmi, ktorých zadržia na lodiach na mori? Dostávame pravidelné správy o zadržaní lodí plných migrantov. Spravidla sú títo ľudia najprv prepravení na pobrežie, kde je im poskytnutá starostlivosť. Je členský štát, ktorý velí námornému plavidlu, tou krajinou, ktorá je povinná poskytnúť azyl alebo sa postarať o prijatie osôb zo zadržanej lode?

Podľa reakcie holandského ministra spravodlivosti z tohto týždňa možno usudzovať, že na túto otázku ešte stále neexistuje konečná odpoveď. Bol by som rád, keby ste túto problematiku bližšie objasnili, pretože nie je, samozrejme, správne, aby tie členské štáty, ktoré poskytnú materiál a pracovnú silu, museli znášať aj plnú záťaž. Úradujúci pán predseda, ak nám na túto otázku nemôžete odpovedať počas tejto rozpravy, môžete nám odpovedať písomne?

Ďalšiu otázku mám pre pána komisára Frattiniho. Pre ministrov spravodlivosti je jednoduché sľúbiť, že poskytnú napríklad námorné plavidlá; ale vykonanie tohto sľubu je v rukách ministrov obrany, ktorí sú často radi, ak sú o sľuboch ministrov spravodlivosti vôbec informovaní. Ja zjavné, že tým vznikajú veľké problémy súvisiace s celkovou koordináciou.

Chcem položiť pánovi komisárovi Frattinimu túto otázku: Čo zamýšľate urobiť, aby ste sa podobným problémom v budúcnosti vyhli? Napokon, trvalo veľmi dlho, kým sa zo sľubov, ktoré boli sformulované už dávno, začali črtať najmenšie výsledky.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Pán predsedajúci, o potrebe rôznych druhov opatrení na zvýšenie bezpečnosti všetkých našich občanov sa v tejto rokovacej miestnosti vedie celkom oprávnene rozsiahla rozprava. V tejto súvislosti nám príde na myseľ agentúra Frontex. Nestrkajme však hlavy do piesku, pretože Európa sa stala oveľa menej bezpečná práve kvôli zavedeniu politiky otvorených hraníc. Faktom je, že táto politika zjavne posilnila vplyv medzinárodného organizovaného zločinu bez toho, aby boli prijaté primerané opatrenia, ktoré by proti nemu bojovali.

A to nie je všetko. Európski občania sa tiež stali obeťami vĺn legalizácie spojenej s postavením nelegálnych prisťahovalcov, ktorú sa niektoré krajiny rozhodli vykonať. Tým sa určite neobmedzí hanebné obchodovanie s ľuďmi. Oblasť bezpečnosti, o ktorej tu rokujeme, je žiaľ v určitom rozsahu aj oblasťou, v ktorej majú zločinci, najmä islamskí extrémisti, voľnú ruku.

Všetky základné kompetencie štátu sú v tejto oblasti čoraz viac narúšané – napríklad kompetencie v oblasti legálneho prisťahovalectva. To je neprijateľné. Členské štáty si musia zachovať úplnú a bezpodmienečnú kontrolu nad svojimi vlastnými trhmi práce. Nesmú existovať žiadne obmedzenia, ktoré by im prikazovali, ako riadiť politiku trhu práce.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE-DE). – (ES) Pán predsedajúci, myslím si, že pán Deprez správne identifikoval problém a pán podpredseda Frattini na tento problém poskytol riešenie.

Presnejšie povedané, čelíme roku prechodu, ale v priebehu tohto roka, ku ktorému musíme pripočítať ešte šesť mesiacov do konca funkčného obdobia Parlamentu, musíme prijať niektoré uvážené rozhodnutia, ktoré nesmieme zanedbať. Preto si myslím, že medziinštitucionálna dohoda je úplne nevyhnutným predpokladom na to, aby sme mohli zosúladiť hotové iniciatívy s oveľa viac potrebným a žiaducim postupom spolurozhodovania.

Preto si, pán predsedajúci, myslím, že dôležitosť iniciatív, ako sú napríklad iniciatívy týkajúce sa oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (majme na pamäti, že jedna tretina z 26 strategických návrhov Komisie spadá do oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) na nás kladie obrovskú zodpovednosť pri prerokúvaní návrhov právnych predpisov, ktorými sa práve zaoberáme.

Preto si toľko požadované hodnotenie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach zasluhuje našu plnú pozornosť, a rovnako ako aj všetky záležitosti týkajúce sa problematiky migrácie, či už ide o legálne alebo nelegálne prisťahovalectvo.

Občianske a trestné súdnictvo, ktoré zabezpečí lepšie služby pre občanov, Europol, prehodnotená európska agentúra v novom rámci Ústavnej zmluvy – a nezabúdajme, pán predsedajúci, ani na ochranu údajov v treťom pilieri – všetky spomínané oblasti si zaslúžia, aby bol priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti harmonizovaný z hľadiska metód i času.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Pán predsedajúci, internet je novým bojovým poľom. Podľa Komisie a Rady ide o bojové pole, kde možno bojovať proti terorizmu, čo nespochybňujeme. Pre mnohých z nás je však internet bojovým poľom aj z hľadiska ochrany základných práv občanov. Samozrejme, ako dobre vieme, internet využívajú teroristi, ale na diskusie ho využívajú aj milióny nevinných občanov. Tí tiež, zhodou okolností, diskutujú o terorizme, ktorému sa snažia porozumieť bez toho, aby sa ho snažili ospravedlniť – to je niečo, čo v tomto Parlamente robíme, žiaľ, len veľmi zriedka. Bez ohľadu na dôležitosť legislatívnej iniciatívy zameranej na zákaz šírenia propagandy podporujúcej terorizmus na internete, ide taktiež o veľmi citlivú otázku.

Pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, musím vám povedať, že táto legislatívna iniciatíva je vo svojej súčasnej podobe pomerne problematická. Neobsahuje ustanovenia, že osoba rozširujúca propagandu podporujúcu terorizmus tak koná úmyselne a... „a“ že táto propaganda musí pravdepodobne viesť k teroristickému činu. Namiesto „a“ je vo vašom texte uvedené „alebo“. Inými slovami, ak by sa nejaká osoba snažila pochopiť terorizmus, ktorý sa niekde na svete pácha, riskuje, že sa dostane do problémov jednoducho preto, že si „niekto“ bude myslieť, že jej slová viedli k teroristickému činu. Túto osobu obvinia aj napriek tomu, že vôbec nemala v úmysle spáchať takýto čin. Toto ustanovenie musíte opraviť.

Tiež by som vás chcel požiadať, aby ste objasnili, či sa bude kontrolovať obsah správ elektronickej pošty. Kto bude tieto správy kontrolovať, aby umožnil polícii posúdiť, či bol porušený tento nový zákon, ktorý podporujete? Dovoľte mi pripomenúť vám, že pokiaľ ide o uchovávanie údajov o telefonických hovoroch, opakovane ste nás ubezpečovali o tom, že sa nebude sledovať obsah našich SMS správ ani telefonických hovorov. Bude sa v dôsledku opatrenia, ktoré podporujete, sledovať obsah správ našej elektronickej pošty?

Ďalší bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, sa týka iniciatívy o európskom systéme PNR (systém osobných záznamov o cestujúcich). Priatelia, nepotrebujeme ho. Prinajmenšom ste nám zatiaľ určite nevysvetlili, prečo by sme ho mali potrebovať. Máme systém APIS, máme, ako správne poznamenal pán Frattini, vízový informačný systém, ktorý je úspešným výsledkom našej dohody, a máme schengenský systém, takže vieme veľmi dobre, kto a kam dnes vo svete cestuje a kto prichádza do Európy.

Navyše, z 27 krajín Európskej únie majú v súčasnosti len tri krajiny zavedené opatrenia pre možné uplatnenie systému osobných záznamov o cestujúcich. Kam sa podel tlak na harmonizáciu právnych predpisov týkajúcich sa osobných záznamov o cestujúcich?

Prečo tak fanaticky podporujete toto opatrenie aj napriek tomu, že európski ochrancovia údajov s ním nesúhlasia? Prečo si nesadnete a neprediskutujete to s Parlamentom, s ľuďmi, ktorí sú pripravení bojovať proti terorizmu, ale ktorým rovnako záleží na ochrane práv – ak nie ešte viac, čo sa nám niekedy vyčíta?

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Pán predsedajúci, môžeme potvrdiť, že Rada a Komisia kladú vo svojich dokumentoch nielen väčší dôraz na pojem „bezpečnosť“, ale zdá sa, že si čím ďalej tým viac uvedomujú aj základné občianske slobody a práva. My v Európe však môžeme v oblasti spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti robiť čo len chceme, keď nám v tom očividne bránia právne systémy tretích krajín.

Myslím si, že Komisia, a osobitne aj členské štáty, by mali viac sledovať, v akom rozsahu vplýva právny systém Spojených štátov amerických napríklad na domácnosti európskych občanov. Komisia a Rada budú musieť odpovedať na otázku, ktorú im položím ja a niektorí moji kolegovia: ako je možné, že údaje o preprave pošty zo Spojených štátov amerických, ktoré by mali byť použité len na colné účely, sa odovzdávajú bezpečnostným orgánom?

Dôvernosť pošty je jednou z posledných bášt, ktoré sme zatiaľ dokázali ubrániť. Dúfam, že Komisia, v spolupráci s Radou, bude schopná vyriešiť problém globálneho prístupu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu nielen z hľadiska bezpečnosti, ale tiež z hľadiska slobody, ochrany občanov a z hľadiska odstránenia problémov vyplývajúcich z navzájom nezlučiteľných právnych systémov.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, zástupca šéfredaktora novín Corriere della Sera, pán Magdi Allam, ktorého len ťažko možno obviniť z rasizmu alebo chorobného strachu z islamu, poukázal na vážnu otázku: imámovia a všetky požiadavky veľkej mešity v Ríme – financovanie a platy – podporujú veľvyslanectvá viacerých islamských krajín.

Zaisťuje sa tým bezpečnosť v Európe, v jednom z jej najväčších hlavných miest, proti skutočnému riziku šírenia extrémistickej islamskej doktríny? Myslím si, že nie. Som skôr presvedčený, že šírenie fundamentalistických islamských myšlienok, ktoré sú úzko prepojené s terorizmom, by malo byť pod kontrolou a že Európska únia by sa tým mala veľmi starostlivo zaoberať.

Terorizmus: čo možno usudzovať o názore generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora, pána Poiaresa Madura, ktorý navrhuje, aby nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktorým sa rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov osôb, ktoré sa nachádzajú na čiernej listine členov al-Káidy a Talibanu, bolo nezákonné? Dovoľte mi zopakovať skutočnosť, že toto nariadenie nie je ničím iným ako uplatnením rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1390, ktorá bola prijatá celým medzinárodným spoločenstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra. Civilizovaný svet sa chce brániť proti riziku terorizmu: nikdy neprestávajme byť v strehu proti smrteľnej hrozbe islamského terorizmu!

  Jana Bobošíková (NI). – Dámy a páni, som presvedčená, že sme v oblasti slobody, bezpečnosti a práva nedosiahli významný pokrok. Naopak, od slobody sa vzďaľujeme tým, že Lisabonskú reformnú zmluvu neprejednávajú vlády s občanmi v referendách.

Prečo sa občania nemôžu slobodne rozhodnúť, čí chcú, aby sa znížil podiel ich krajiny na rozhodovaní Európskej únie? Prečo sa občania nemôžu slobodne rozhodnúť, či chcú svoje vlády zbaviť práva veta v  oblasti migrácie, energetiky, dopravy a aj kontroly Európskej centrálnej banky? Prečo nemôžu občania, predovšetkým menších členských štátov, vedieť, že sa im prakticky znemožňuje stať sa rotujúcim predsedom Európskej rady? A povedal im niekto, že o šesť rokov stratí ich krajina automatický nárok na svoje kreslo v Európskej komisii? Lisabonská reformná zmluva zásadným spôsobom mení základné dokumenty Európskej únie. Ak prejde len parlamentnou cestou bez referend a celonárodných diskusií, potom sa nedá hovoriť o slobode, ale o bezbrehej arogancii súčasných mocipánov. Európska komisia by to mala vládam pripomínať.

  Mihael Brejc (PPE-DE). – (SL) Na úvod mi dovoľte poďakovať sa vám za veľmi dobré prejavy na túto pomerne zložitú tému, o ktorej dnes rokujeme.

Rád by som využil túto príležitosť, aby som upozornil na ďalšiu oblasť, s ktorou sme sa ešte dostatočne jasne nevyrovnali.

Mám na mysli vonkajšie hranice Európskej únie.

Všetky členské štáty, ktoré v súčasnosti zodpovedajú za nové vonkajšie hranice Európskej únie, vynaložili veľké úsilie na to, aby tieto hranice dostatočne zabezpečili, aby ich mohli dobre ochrániť a zaistiť pre ne primeranú infraštruktúru, ktorá napomôže vykonávanie schengenských štandardov. Zároveň sme však zistili, že sa zhoršili životné podmienky v prihraničných oblastiach. Chcel by som upozorniť na zníženú kvalitu života ľudí žijúcich v prihraničných oblastiach, najmä v menej rozvinutých regiónoch. Chcel by som sa opýtať, či Rada a Komisia plánujú prijať dodatočné opatrenia, ktoré by zlepšili kvalitu života v prihraničných oblastiach, aby sa tak zabránilo sťahovaniu ľudí z týchto oblastí. Sme si veľmi dobre vedomí skutočnosti, že ak ľudia opustia prihraničné oblasti, t. j. ak sa z nich stanú neobývané oblasti, bude oveľa ťažšie ochrániť ich.

Moja druhá otázka znie: Na zasadnutí výboru sa predseda Rady zmienil o tom, že spolupráca s krajinami Balkánu je tiež jednou z dôležitých úloh, na ktoré sa Rada zameriava. V tomto kontexte ma obzvlášť zaujíma, či bude vykonávanie schengenských štandardov a zaisťovanie bezpečnosti brániť spolupráci našich policajných síl s policajnými silami v rámci krajín Balkánu.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Pán predsedajúci, z hľadiska Európskeho parlamentu sa nachádzame v zlomovom bode tvorby skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Prijatie Lisabonskej zmluvy nám umožňuje posilniť demokratickú a súdnu kontrolu. Chcela by som, samozrejme, podporiť kolegov poslancov a ich požiadavku vytvoriť zoznam priorít, na ktorých budeme môcť pracovať s využitím počiatočného spolurozhodovacieho postupu na základe medziinštitucionálnej politickej dohody.

Plnohodnotné zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu môže, samozrejme, len zlepšiť kvalitu rozhodnutí, a niekedy môže tiež pomôcť tomu, aby sa dohoda vôbec dosiahla, čoho sme už v minulosti boli svedkami. Nedá sa to, samozrejme, dosiahnuť bez toho, aby sa do tejto rozpravy zapojili národné parlamenty. Navrhujem, aby sme tiež prišli s návrhom posilnenej úlohy, ktorá im vyplýva z novej zmluvy.

Prirodzene, ďalšou z našich priorít by mala byť ochrana údajov. Iste pre vás nie je prekvapujúce, že sa vraciam k tejto téme. Určite viete, že sme podporovali prijatie rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov v rámci tretieho piliera. Samozrejme nás teší že sa s Európskym parlamentom znova vedú na túto tému konzultácie. Sme však mimoriadne znepokojení priemernými výsledkami, ktoré Rada v súvislosti s týmto textom dosiahla, konkrétne kvôli pravidlu jednomyseľnosti.

Keď vezmeme do úvahy, že piliere sa čoskoro zrušia, a tiež zabezpečenie skutočnej ochrany súkromia našich spoluobčanov; nemyslíte si, že riešením by bolo upraviť súčasné smernice o ochrane osobných údajov tak, aby sa vzťahovali aj na policajnú a súdnu spoluprácu? Zvlášť dôležité je zabezpečiť vysokú mieru ochrany osobných údajov, pretože takto musí byť upravený aj návrh zriadiť európsky systém osobných záznamov o cestujúcich. Otázka, ktorú vám kladiem, je veľmi dôležitá a naozaj by som na ňu rada dostala odpoveď.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Pán predsedajúci, v prvom rade by som bola rada, keby bolo konanie Komisie a Rady ohľadne prebiehajúcich rokovaní so Spojenými štátmi o transatlantickom systéme ochrany osobných údajov plne transparentné. Zdá sa, že teraz, na konci rokovacieho procesu, požiada Komisia Radu o mandát. Takýto postup je nesprávny.

Po druhé, v materiáli o systéme ochrany osobných údajov začína byť zmätok. Potreba celého programu zďaleka nie je pevne zakotvená. Právny základ je nejasný. Ešte stále neexistuje systém ochrany osobných údajov v rámci tretieho piliera. Napriek tomu sa zdá, že to nebránilo ministrom vnútra rozhodnúť o európskom programe PNR (systém osobných záznamov o cestujúcich). Navyše, zástupca Európskeho parlamentu, pán Deprez, nebol pozvaný.

Nerozumiem tomu, ako je možné, že nemecký minister spravodlivosti zároveň vyhlásil, že európsky program PNR by bol v rozpore s nemeckou ústavou. Podľa môjho názoru tento materiál ešte zďaleka nie je hotový. V Európskom parlamente by sme sa najprv radi dozvedeli, načo je tento program vôbec potrebný.

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, najdôležitejšou udalosťou roku 2007 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bolo nepochybne rozšírenie schengenského priestoru. Dnes môžeme povedať, že očakávania jednoduchšieho prechodu cez hranice kruto narazili na realitu.

Prechod poľsko-nemeckou hranicou medzi Saskom a Dolným Sliezskom je teraz kvôli rozšíreniu schengenského priestoru problematický. Ľudia sú náhodne obviňovaní z toho, že pašujú nelegálnych prisťahovalcov. Polícia ich potom aj niekoľko hodín zadržiava ako obyčajných zločincov. Takéto obvinenia sú v prihraničných oblastiach vznášané voči taxikárom. V rozpore so zákonom im kážu kontrolovať doklady svojich cestujúcich. Automobily s poľskou poznávacou značkou sú podrobované kontrolám, ktoré trvajú niekoľko hodín.

Schengenská dohoda sa na poľsko-nemeckých hraniciach zavádza spôsobom, ktorý odrádza ľudí od toho, aby prechádzali hranicami. Táto skutočnosť nie je v súlade s cieľom tejto dohody a preto je potrebné, aby Európska komisia prijala naliehavé opatrenia.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). – (RO) Úsilie Komisie a Rady zabezpečiť voľný pohyb osôb v Európe sa naplnilo v decembri 2007 rozšírením schengenského priestoru. Pokiaľ ide o oblasť nelegálneho prisťahovalectva, navrhované právne predpisy, týkajúce sa spoločných noriem na repatriáciu nelegálnych prisťahovalcov z tretích krajín a sankcionovania zamestnávateľov nelegálnych prisťahovalcov, istotne pomôžu obmedziť výskyt tohto javu.

Pokiaľ ide o legálnu migráciu, Komisia iniciovala právne opatrenia tým, že predložila Parlamentu návrh právnych predpisov o podmienkach vstupu a pobytu vysokokvalifikovaných pracovníkov a jednotný postup schvaľovania pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

Rád by som upozornil na problematiku, ktorá je, podľa môjho názoru, mimoriadne dôležitá. Prechodné opatrenia, ktoré zaviedli niektoré členské štáty, aby obmedzili pohyb pracovnej sily z iných členských štátov Európskej únie, sú stále platné. Je v najlepšom poriadku podporovať jednotnú politiku na riešenie legálneho prisťahovalectva z tretích krajín, no nie je normálne zavádzať obmedzenia pre štátnych príslušníkov z EÚ. Nemožno hovoriť o priestore slobody, pokiaľ existujú obmedzenia slobody pohybu pracovnej sily.

Podľa môjho názoru je jasné, že je potrebné presadiť smernice o legálnej migrácii z tretích krajín, no zároveň je potrebné odstrániť obmedzenia, ktoré platia pre niektoré členské štáty. Možno to urobiť postupne – požiadaním členských štátov, ktoré uplatňujú smernicu o legálnej migrácii, aby zrušili všetky obmedzenia týkajúce sa zamestnávania štátnych príslušníkov iných členských štátov, na ktorých sa smernica vzťahuje.

Navyše by sa mal uplatniť princíp uprednostnenia, aby mali európski štátni príslušníci pri uspokojovaní požiadaviek trhu práce prednosť. Okrem toho sa domnievam, že by sa malo ešte viac rozlišovať medzi tretími krajinami, pričom by mali prednosť štátni príslušníci susedných krajín, najmä krajín, ktoré sú súčasťou susedskej politiky. Dúfam, že diskusia medzi pánom Frattinim a pánom Deprezom v úvode našej rozpravy povedie z našej strany k pozitívnej činnosti a ku konkrétnym výsledkom.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, zrod Lisabonskej zmluvy a reforma Európskej únie so sebou prinášajú významné, zmeny v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aj keď európski občania tieto zmeny očakávali. Najmä podriadenie tejto oblasti kompetencii Európskeho súdneho dvora vyžaduje dobrú prípravu na strane krajín, ako aj na strane inštitúcií EÚ. Parlament si túto skutočnosť uvedomuje a pripravuje sa na nové úlohy, najmä na spoločné prijímanie väčšiny rozhodnutí.

V tejto súvislosti by som sa chcela Rady opýtať, či začneme pracovať na spoločnom zozname priorít v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak áno, kedy? Viem, že Rada i Komisia majú svoj program. Parlament, prostredníctvom môjho výboru, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, tiež vie, čo je potrebné urobiť. Musíme však konať spoločne, účinne a transparentne a vypracovať zoznam priorít v prospech našich občanov.

Tiež by som chcela využiť túto príležitosť na to, aby som poďakovala portugalskému predsedníctvu za rozšírenie schengenského priestoru a aby som požiadala o pravidelné hodnotenie fungovania tohto systému. Už po niekoľkých týždňoch je možné vidieť, okrem veľkých výhod, aj vedľajšie negatívne dôsledky. Medzi ne patrí aj vysoký poplatok za víza, ktorý znemožňuje, aby ich občania tretích krajín, najmä Bieloruska, získali. Poplatok za víza (60 EUR) je prekážkou, ktorá znemožňuje, aby občania tretích krajín navštívili svojich susedov v Európskej únii. Aj pre nás sa tak ťažšie vykonáva naša susedská politika, ktorá je nakoniec ukotvená aj v reformnej zmluve.

Pán komisár, túto situáciu je potrebné nielen monitorovať, dámy a páni, túto situáciu je potrebné zmeniť.

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE). – (ES) Pán predsedajúci, rád by som sa zameral na oblasť, ktorá sa môže zdať menej významná, ale počas roku 2007 sa v nej situácia výrazne zhoršila, čo má vplyv na milióny ľudí. Hovorím o bezpečnosti na európskych letiskách.

Európska komisia a Rada umožnili a stále umožňujú, aby sa k predchádzaniu terorizmu pristupovalo, ako keby išlo o dopravnú politiku.

Prostredníctvom postupov, ktoré boli navrhnuté pre logistické a technické normy pre lietadlá a vlaky, sa obmedzujú slobody a práva. Občania tak nie sú chránení pred zlým zaobchádzaním a obmedzovanie slobôd sa schvaľuje bez toho, aby bolo vypracované hodnotenie primeranosti alebo účinnosti. Bezpečnostní úradníci niekedy zaobchádzajú na kontrolných bodoch s mužmi a ženami ako s dobytkom, nepoznajú pravidlá, ktoré uplatňujú, ani výnimky z týchto pravidiel, pretože pravidlá sú tajné.

Žiadam Komisiu, zvlášť pána Frattiniho, aby v tejto oblasti znovu uplatnila svoju autoritu. Žiadam Radu, aby túto skutočnosť dôkladne preskúmala.

Z letísk sme urobili priestor v stave pohotovosti, kde neplatí zákon a ani tie najzákladnejšie záruky, ale skôr policajná moc, ktorá nepodlieha žiadnej kontrole.

  Roselyne Lefrançois (PSE). – (FR) Pán predsedajúci, chcela by som sa zmieniť o troch záležitostiach, ktoré sú mi veľmi blízke. Prvá sa týka spôsobu, ako sa vyrovnáme s fázou, ktorá bude trvať, kým Lisabonská zmluva nenadobudne platnosť. Rovnako ako moji kolegovia z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci by som bola rada, keby sme dosiahli medziinštitucionálnu dohodu o predložení nových ustanovení, ktoré sa budú vzťahovať na našu oblasť pôsobnosti. Zdá sa mi, že dosiahnutie takejto dohody je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie účinnej a transparentnej spolupráce. Tento rok by sa tiež mali vyskúšať nové pravidlá týkajúce sa úlohy národných parlamentov. Ako spravodajkyňa pre rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu som sa zaviazala úzko a systematicky spolupracovať s národnými parlamentmi.

Pokiaľ ide o problematiku terorizmu, prehľad rôznych už prijatých textov by poskytol lepší náhľad na ich jednotlivé rozsahy pôsobnosti, a tiež na to, ako na seba vzájomne pôsobia. Okrem toho, zatiaľ čo boj proti terorizmu musí byť pre Európsku úniu prioritou, rovnako ňou musí byť aj ochrana základných slobôd. Pri práci na rámcovom rozhodnutí o jednoznačnosti použitých pojmov a definícií preto budem mimoriadne dbať na to, aby som vylúčila akékoľvek riziko porušenia týchto slobôd, najmä slobody prejavu.

Napokon mi dovoľte povedať pár slov o našich ďalších krokoch v oblasti prisťahovalectva. EÚ sa dlho zaoberala najmä tým, že sa vyzbrojila skutočným arzenálom zákonov na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, aj keď tento ochranný postoj k vlastným hraniciam nebol vyvážený politikou legálneho prisťahovalectva, ktorá by bola hodná takéhoto názvu. Potešili ma preto iniciatívy, ktoré boli v tejto oblasti v posledných rokoch prijaté. Dúfam, že politická vôľa podporovať pohostinnú Európu bude rovnako silná, ako bola v prípade bránenia pevnosti menom Európa.

  Predsedajúci. − Začíname postupovať spôsobom, ktorý Angličania nazývajú „catch the eye“. V každom prípade, keďže som aj podpredsedom zodpovedným za viacjazyčnosť, pokúsim sa porozprávať s tlmočníkmi, mojimi priateľmi tlmočníkmi, aby som zistil, ako sa dá pojem „catch the eye“ preložiť do iných jazykov.

Nateraz povedzme, že ktokoľvek by rád niečo povedal, má na to príležitosť, ak mu predseda pridelí rečnícky čas na základe postupu „catch the eye“, teda upútania pozornosti zdvihnutou rukou. Postupom „catch the eye“ teda prideľujem rečnícky čas pánovi Cavadovi, ktorý nám má k tejto téme určite čo povedať.

  Jean-Marie Cavada (ALDE). – (FR) Pán predsedajúci, na úvod vás chcem poprosiť, aby ste ospravedlnili toto narušenie programu, presnejšie povedané, narušenie prednostného poradia. Kvôli poruche vlaku na trati Paríž – Brusel som sa takmer dostal mimo Európy, ale teraz je to už v poriadku, ďakujem vám.

Každý rok diskutujeme o pokroku, ktorý sa dosiahol pri budovaní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Avšak dnešná rozprava má mimoriadny význam, a preto by som rád predstavil dôvody, ktoré viedli Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k predloženiu týchto dvoch otázok na ústne zodpovedanie Rade a Komisii, a prečo naliehame na zástupcov týchto inštitúcií, aby nám jasne odpovedali na otázky, ktoré sme predložili.

Táto rozprava je dôležitá, pretože s podpisom Lisabonskej zmluvy minulý december a nadobudnutím jej platnosti, ktoré sa predpokladá 1. januára 2009, politiky, týkajúce sa základných práv a pokroku dosiahnutého v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, musia prejsť výraznými zmenami, zmenami, ktoré, ako dobre viete, dámy a páni, Parlament neprestajne požaduje už niekoľko rokov.

Dovoľte mi spomenúť niektoré z týchto zmien: koniec štruktúry pilierov, čo umožní, aby sa väčšina postupov v súčasnom treťom pilieri riešila na úrovni Spoločenstva, zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, rozšírenie právomoci Súdneho dvora a posilnenie úlohy Parlamentu ako spolutvorcu právnych noriem, záväznosť Charty základných práv.

Ak chceme naplno využiť potenciál tejto novej zmluvy, je potrebné, aby sme už teraz začali pripravovať spoločnú medziinštitucionálnu stratégiu, ktorá nám umožní zostaviť zoznam návrhov, ktoré majú byť politicky prerokované v roku 2008 a oficiálne prijaté v období od januára 2008 do mája 2009.

Pán predsedajúci, na záver by som chcel povedať, že takáto stratégia by znamenala, že keď nová zmluva nadobudne platnosť, nebudeme musieť sústavne meniť a dopĺňať návrhy, ktoré boli práve prijaté. Súdnemu dvoru sa zaručí úplná súdna kontrola a Parlamentu úplné a kompletné zapojenie pri určovaní politík, ktoré sa týkajú samotného základu občianskych práv.

Pokiaľ ide o otázku, ktorú ste mi položili, tentoraz upútam svoju vlastnú pozornosť a porozmýšľam o tom, aby som vám mohol svojím skromným spôsobom pomôcť.

  Dragutin Mate, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za otázky, ktoré ste mi dnes položili. Žiaľ niet dosť času na to, aby som podrobne odpovedal na každú otázku, preto sa pokúsim vyjadriť aspoň k tým najdôležitejším. Najprv sa vyjadrím k otázke pána Webera, ktorá sa týka druhej generácie Schengenského informačného systému SIS II.

Rád by som veľmi jasne povedal, že Rada pripisuje bezpečnosti prechodu zo „systému SIS I pre všetkých“ na systém SIS II najvyššiu dôležitosť. Nemôžeme dovoliť, aby akýmkoľvek spôsobom došlo k strate údajov, ani aby bolo fungovanie systému akýmkoľvek spôsobom ohrozené. Preto sme sa rozhodli pre postupný prechod z jedného systému na druhý, čo samozrejme zahŕňa aj vývoj toho, kto zmenu uskutočňuje. Následne sa tým o niečo predĺži čas potrebný na uvedenie systému SIS II do prevádzky. Myslím si, že je to veľmi dobré rozhodnutie, pretože sa ním zaistí bezpečnosť údajov a, samozrejme, zlepší sa tiež kvalita údajov, ktoré bude nový systém poskytovať, čo je zároveň najdôležitejším aspektom systému SIS II.

Ďalej by som sa rád vyjadril k otázke, ktorú položilo viacero poslancov Európskeho parlamentu. Otázka sa týka spolupráce medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Myslím si, že vo väčšine prípadov je potrebné, aby bola táto spolupráca úzka. Prirodzene, je potrebná určitá forma politického konsenzu a vzájomných vzťahov, aby sme ustanovili a zaistili primeranú úroveň bezpečnosti a záruky ľudských práv. Potrebujeme presvedčivý a vyvážený prístup, a práve z tohto hľadiska zohráva Európsky parlament mimoriadne dôležitú úlohu. Sotva si viem predstaviť, ako by sme mohli fungovať bez tejto úzkej spolupráce s Parlamentom.

Prirodzene, musíme si jasne uvedomovať, že Lisabonská zmluva ešte nenadobudla platnosť. Ratifikačný proces prebieha. Ide o pomerne citlivý proces, v niektorých krajinách je snáď citlivý viac, v iných menej. Musíme však pracovať a pôsobiť spôsobom, ktorý neohrozí proces ratifikácie v žiadnom z členských štátov Európskej únie. Preto si myslím, že v tomto roku, ktorý nám ostáva do uplatňovania Lisabonskej zmluvy, by bolo múdre vzájomne spolupracovať a rozdeliť si právne predpisy, o ktorých rokujeme, do dvoch súborov. Jeden súbor bude obsahovať právne predpisy, v prípade ktorých sa legislatívny proces blíži k ukončeniu, pričom máme k dispozícii stanovisko Parlamentu, alebo v prípade ktorých je legislatívny proces úplne ukončený alebo je v záverečnej fáze. Druhý súbor bude obsahovať právne predpisy, ktoré práve začíname alebo sa čoskoro začneme pripravovať. V tomto prípade budeme musieť úzko a pravidelne spolupracovať s Parlamentom. Myslím si, že je to spôsob, ako nájsť vhodnú formu spolupráce, aby sme mohli zaistiť primeranú bezpečnosť a dostatočne účinný spôsob práce a ako stanoviť budúce pracovné postupy.

Rád by som sa tiež stručne zmienil o agentúre Frontex a o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Technické diskusie a rokovania o smernici o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt, budú počas slovinského predsedníctva pokračovať. Dohodli sme sa tiež, že sa uskutočnia aj politické rokovania. Preto dúfam, že nájdeme potrebný a primeraný politický kompromis. Stále dúfam, že ho dosiahneme. Už sme sa spojili so spravodajcom, pánom Weberom, na základe čoho si myslím, že sa celá záležitosť vyvíja dobre.

Pokiaľ ide o agentúru Frontex, môžem jednoducho povedať, že prebieha hodnotenie práce agentúry Frontex a že predsedníctvo plánuje podrobnejšiu diskusiu na ministerskej úrovni počas konferencie na začiatku marca, kedy budeme hovoriť o agentúre Frontex, o jej budúcnosti, pričom zhodnotíme jej doterajšiu prácu. Po tejto diskusii budem môcť Parlamentu predložiť podrobnejšiu správu.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že dnešná dopoludňajšia rozprava preukázala ochotu spolupracovať zo strany všetkých troch inštitúcií. Preto nie je dôležitá iba pracovná metóda, ale aj samotná podstata. Teda prianie, ktoré na začiatku vyslovil pán Deprez a na ktorom bol, podľa môjho názoru, dosiahnutý široký konsenzus, aj zo strany predsedu Rady, a s ktorým ja osobne súhlasím, je tou správnou pracovnou metódou, ktorú je potrebné použiť.

Ako som už uviedol na začiatku, v Rade sa myšlienka pracovať v období, ktoré z časového hľadiska nie je obmedzené horizontom šiestich mesiacov, ukázala ako úspešná. Mali by sme sa pokúsiť ju využiť aj tu, pretože na základe toho, čo bolo povedané, si myslím, že sa objavilo viacero tém, ktoré sú zjavne prioritou. Každému je jasné, že nemôžeme spomaliť prácu na vytváraní systému SIS II, ktorý predstavuje novú generáciu systému SIS. Nemôžeme sa však obmedziť len na diskusiu o časovom rámci. Záleží nám na tom, aby odskúšanie tohto nového systému preukázalo, že má pre bezpečnosť našich vonkajších hraníc naozaj pridanú hodnotu.

Namiesto toho, aby sme hovorili o meškaní, hovorme radšej o tom, že z hľadiska členských štátov je potrebné – a s tým súhlasím – systém dôkladne odskúšať, aby sme zistili ako funguje a ako by mohol fungovať lepšie, ešte predtým, než ho skutočne spustíme. Časové rámce, o ktorých sme hovorili s predsedníctvom a ktoré budú oficiálne potvrdené na februárovej Rade ministrov, ktorá sa uskutoční o niekoľko týždňov, preukazujú náš záväzok zabezpečiť pridanú hodnotu novej generácie SIS. Pridaná hodnota tohto systému je v tomto smere jasnou prioritou.

Mnohí rečníci hovorili o hodnotení účinnosti bezpečnostných opatrení, najmä opatrení týkajúcich sa boja proti terorizmu. Parlament si toto hodnotenie vyžiadal a pred rokom som s tým súhlasil. Dnes tu máme ukážku takéhoto hodnotenia. V decembri dostali všetky členské štáty podrobný dotazník o výsledkoch dosiahnutých uplatňovaním protiteroristických opatrení. Môžem teda oznámiť nielen barónke Ludfordovej, ale aj vám všetkým, že v polovici apríla budeme môcť zverejniť úplné výsledky tejto analýzy pre všetkých 27 členských štátov. Myslím si, že táto oblasť je ďalšou prioritnou témou na diskusiu, o čo sa Parlament vždy zaujímal.

Niektorí rečníci hovorili o procesných zárukách. Viete, že v tejto oblasti nebola dosiahnutá dohoda, pretože niektoré členské štáty kladú do cesty neprekonateľné prekážky. Slovinské predsedníctvo sa však upozornilo na skutočnosť, s ktorou by sme sa mali zaoberať ako prioritou: problematikou rozsudkov v neprítomnosti. Je to jeden z aspektov, ktoré súvisia s procesnými zárukami. Nie je to celá diskusia, ale veľmi dôležitý aspekt harmonizácie predpisov o rozsudkoch v neprítomnosti. Ide o problematiku, ktorú, myslím, spomínala pani Lambertová, a ktorá si zaslúži, aby sme sa ňou v roku 2008 zaoberali prednostne.

Už sme spomínali hodnotenie agentúry Frontex. 13. februára zverejníme naše prvé komplexné hodnotenie agentúry Frontex. Tento dokument Komisie bude, samozrejme, prerokovaný v Rade a v Parlamente a bude tvoriť základ pre vykonanie opatrení, ktoré budú, podľa môjho názoru, v roku 2008 predstavovať ďalšiu prioritu: Ako fungovala agentúra Frontex? Ako môžeme jej činnosť zlepšiť? Ako môžeme povzbudiť členské štáty, aby sa do jej činnosti viac zapájali?

Hovorilo sa tiež o terorizme, spomínalo ho mnoho rečníkov. Teroristická propaganda na internete a násilná radikalizácia sú otázky, ktorými sa budú zaoberať nelegislatívne iniciatívy. Niekoľko legislatívnych opatrení je už naplánovaných, Komisia vydá oznámenie a stojí za to o tom diskutovať.

Veľmi oceňujem, čo povedala pani Roureová o európskom systéme PNR. Toto je diskusia, ktorá bude počas roka 2008 pokračovať. Myslím si, že do konca tohto roka sa nám európsky systém PNR nepodarí prijať. Myslím si však, že by sme sa mali riadiť tromi kritériami, ktoré, ak sa nemýlim, pani Roureová spomínala: vyváženosť pri zhromažďovaní údajov a ich pridaná hodnota z hľadiska boja proti terorizmu, pretože tejto problematike sa venujeme. Ak bude tento nástroj fungovať, prijmeme ho, ak nebude fungovať, prispôsobíme ho, alebo ho v opačnom prípade neprijmeme. Osobne si myslím, že by bol tento nástroj užitočný, ale nazdávam sa, že o tom potrebujeme diskutovať. Ďalej tiež ide o to, ako chrániť získané údaje a ako potrestať tých, čo ich zneužijú. To sú záležitosti, ktoré by mali byť predmetom diskusie, samozrejme otvorenej, a s ktorými by sme sa mali počas roka 2008 vyrovnať.

Na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril k prisťahovalectvu. V súlade s vyhlásením Európskej rady sa nazdávam, že by sme mali pokračovať vo všeobecnom prístupe k prisťahovalectvu. Z hľadiska budúceho francúzskeho predsedníctva by sme sa mali zaoberať európskym paktom o prisťahovalectve, ktorý zamýšľa navrhnúť francúzska vláda. Čo sa týka Komisie, už som naplánoval, že bude plne k dispozícii, aby sa mohla venovať riešeniu tejto problematiky.

Úplne na záver mi dovoľte, aby som sa ešte vyjadril k azylovej politike. Keďže rok 2010 je konečným termínom na vytvorenie európskeho azylového systému, rok 2008 bude z tohto hľadiska rozhodujúci. V roku 2008 bude Komisii predložený akčný plán.

Uviedol som príklady, aby som v tomto duchu ukázal, že návrhom pána Depreza, ktorý je, podľa môjho názoru, potrebné uvítať, je spoločne sa zamyslieť a jasne určiť, čo je možné urobiť hneď, pretože je to pripravené – a existuje mnoho vecí, ktoré môžeme uzavrieť počas slovinského predsedníctva – a o čom môžeme aj naďalej diskutovať, odteraz, povedzme, až do júna 2009.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – Pán predsedajúci, s určitým prekvapením a ľútosťou som zaznamenala, že, po prvé, Rada neodpovedala na žiadnu otázku o osobných záznamoch o cestujúcich. Zaujímalo by ma, či by súhlasila s tým, že nám poskytne odpovede na všetky otázky, ktoré tu zazneli, písomne.

Po druhé, postrehla som, opäť s poľutovaním, že už rok sa pýtame na informácie o kontaktnej skupine na vysokej úrovni a na rokovania medzi Komisiou a Američanmi v otázke ochrany údajov. Opäť sa nám nedostáva odpovede. Rokovania už trvajú rok a ja sa domnievam, že je najvyšší čas, aby nám povedali, o čom sa rokuje. Chcela by som požiadať o písomnú odpoveď.

  Predsedajúci. − Ďakujem Vám, pani  in 't Veld. Myslím, že Komisia aj Rada vzali na vedomie, čo ste povedali. Som si istý, že vám písomne odpovedia na požiadavky, ktoré ste práve predložili.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas marcovej schôdze.