ysvetlenia hlasovania

- Výklad rokovacieho poriadku (článok 19 ods. 1)

  Richard Corbett (PSE). – Pán predsedajúci, budete musieť ospravedlniť fakt, že som stratil hlas. Rád by som povedal, že som hlasoval za túto interpretáciu a chcem povedať, že porovnanie, ktoré urobil pán Hannan – aj keď predstieral, že ho vlastne neurobil – medzi našim hlasovaním a Hitlerovým splnomocňujúcim zákonom z roku 1933, bolo absolútne hanebné.

Takéto nezmyselné porovnanie však len ukazuje, v akom duševnom rozpoložení je človek, ktorý ho urobil. V podstate sme len potvrdili, v súlade s našimi pravidlami, že článok 19 nášho rokovacieho poriadku už teraz dáva predsedovi Parlamentu právo ukončiť neustále využívanie procedurálnych námietok, procedurálnych návrhov atď.: „tam, kde je predseda presvedčený o tom, že sa tieto využívajú zjavne účelovo aby spôsobili a vyústili do časových prieťahov a závažných prekážok v práci Parlamentu alebo v právach iných poslancov“.

Toto opatrenie nepotláča diskusiu. Máme postačujúci čas na príspevky v diskusiách, ktorý je rovnomerne rozdelený medzi všetky skupiny úmerne podľa ich veľkosti. Jednoducho ide len o ochranné opatrenie voči tým, ktorí sa snažia narušiť prácu tohto Parlamentu.

Právomoci nášho predsedu sú oveľa menšie, než je tomu v prípade väčšiny národných parlamentov; ako príklad môžem uviesť predsedu Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva. Je správne, že prijímame ochranné opatrenia a chcel by som poznamenať, že bývalý predseda strany pána Hannana, člen nášho výboru, v skutočnosti hlasoval za toto opatrenie, teda aj jeho postoj je hanebný.

  Predsedajúci. – (FR) Dámy a páni, pravidlo je nasledovné:

Po začatí vysvetlení hlasovania o danej téme predseda v zásade, opakujem v zásade, už neprijíma ďalších rečníkov k danej téme. Vzhľadom na citlivosť tejto témy však navrhujem, aby sme sa odchýlili od tohto pravidla a umožnili sa vyjadriť všetkým poslancom, ktorí o to požiadali.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, vzhľadom na skutočnosť, že sa prvé hlasovanie podľa mien o zmene rokovacieho poriadku neodzrkadlilo v našich dokumentoch, musela sa stať nejaká chyba. Hovorím vo svojom mene, a tiež v mene pána Czarneckieho a pána Libickieho. Za požiadavku pána Farageho sme hlasovali dvihnutím rúk. Mysleli sme si, že hlasovanie podľa mien sa vzťahuje aj na to. Z toho pramení spomínaná chyba. Radi by sme ju teraz ústne napravili. Zároveň elektronicky registrujeme zmenu nášho hlasovania týkajúceho sa protinávrhu.

  Bogdan Pęk (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, ide o rovnaký prípad: Hlasovali sme – ja a skupina niekoľkých ďalších poslancov – proti svojmu presvedčeniu. V skutočnosti sme mali hlasovať proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu na zmenu rokovacieho poriadku. Ide o výrazne nedemokratický pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tu, v srdci demokratickej Európy, zavádzame pravidlo, ktoré dáva do rúk predsedu parlamentu absolútnu moc. Takéto ďalekosiahle riešenia sa nenachádzajú v žiadnom demokratickom parlamente, preto sme chceli hlasovať proti, ale kvôli chybe, ktorú spomínal pán Piotrowski, sme hlasovali za. Týka sa to týchto pánov poslancov: Bogdan Pęk, Dariusz Grabowski a Andrzej Zapałowski.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, ako už spomínal môj predrečník, aj ja žiadam, aby bolo moje hlasovanie o rokovacom poriadku zmenené. Hlasoval som v rozpore so svojím presvedčením, a preto prosím o zmenu. Som proti zmene rokovacieho poriadku.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE) – Pán predsedajúci, chcel by som sa vám poďakovať za váš veľmi múdry výklad vašich nových právomocí, na základe ktorého teraz môžeme podávať vysvetlenia o hlasovaní dokonca aj vtedy, ak sme sa nezapísali pod túto správu. Dovoľte mi tiež, aby som sa vám poďakoval za to, že ste pánovi Corbettovi poskytli dodatočnú pol minútu, aby urobil politickú poznámku, ktorá nebola vôbec podstatná vzhľadom na predmet diskusie.

Prihlásil som sa o slovo, pretože chcem povedať, že sa skutočne domnievam, že toto je odchýlenie od nášho rokovacieho poriadku. Robím si kvôli tomu veľké starosti. Bol som v kontakte s predsedníctvom a dúfam, že predsedníctvo rešpektuje názory menšiny v tomto Parlamente. Pán Corbett vyslovil tvrdenie, že sme dostali príležitosť zapojiť sa do diskusie v tomto Parlamente, pretože všetky skupiny dostali čas na vystúpenie. Bohužiaľ, dnes sme mohli byť svedkami toho, že niektoré skupiny niekedy nie sú rovnako tolerantné voči rozdielnych názorom, ako iné skupiny. Pre tých poslancov, ktorí by chceli vysloviť menšinový názor v rámci veľkej skupiny, je veľmi ťažké získať čas na príspevok. Chcem sa Vám skutočne veľmi pekne poďakovať, že ste nám to umožnili povedať.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, aj ja som sa pomýlila. Myslela som si, že prebieha kontrola predchádzajúceho hlasovania. Som rozhodne proti tomuto výkladu článku č. 19, podľa ktorého sú procedurálne otázky zaradené nad princípy a práva, najmä nad slobodu prejavu.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem za preukázanie diskrétnosti v tejto záležitosti a za to, že ste mi umožnil vystúpiť a ponúknuť vysvetlenie môjho hlasovania.

Viem, o čom som v tejto záležitosti hlasoval, a jasne som hlasoval proti. Chápem, že niektorí ľudia v tomto Parlamente predpisy interpretujú a rozumiem tomu, že v tejto veci konáme v súlade s predpismi.

Ale chcel by som povedať, že musíme byť neustále veľmi opatrní pokiaľ ide o udelenie osobitných právomocí predsedajúcemu či predsedovi. Som si istý, že súčasný predseda a podpredsedovia tohto Parlamentu použijú tieto právomoci s výnimočnou opatrnosťou a som si istý, že to privítame. Ale čo budúci predsedovia? A čo budúci predsedajúci, ktorí sa rozhodnú interpretovať tieto predpisy tak, ako považujú za vhodné, mračiť sa na nesúhlasiacich a potlačiť ich?

Musíme byť opatrní, že či to nie je tenký ľad alebo vnímaví voči tomu, že to môže byť tenký ľad vedúci skôr k diktatúre, ako k rôznorodosti názorov. Preto každému hovorím, že skutočným testom demokracie je to, ako zaobchádzame s menšinami, ak dobre, tak potom môžeme všetci súhlasiť s tým, že je to skutočná demokracia.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Pán predsedajúci, napriek dlhým rokom kritiky som zatiaľ ešte nikdy nepoužil slovo „diktátorský“ v spojení s európskymi inštitúciami. Myslím si, a som o tom presvedčený, že týmto dnešným neuveriteľne ďalekosiahlym posilnením postavenia predsedu sa otvára brána despotizmu. Nemožno vždy predpokladať – a určite nie v tomto Parlamente – že predseda bude vždy konať nestranne a spravodlivo. Výsledkom rozhodnutia, ktoré sa dnes prijalo, a proti ktorému som hlasoval, je, že predseda nadobudol neuveriteľne svojvoľné právomoci. Preto hrozí, že sa tento Parlament môže premeniť na svojvoľný Parlament. Občania Európy si to nezaslúžia! Myslím si, že v tomto prípade bola celkom jasne prekročená hranica, čo povedie k veľkým problémom vo vzťahu k demokracii.

Správa: Armando França (A6-0507/2007)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa. Trochu som sa oneskoril kvôli kolegovi. Diskutovali sme o demokracii: o veľmi dôležitom pojme, ktorý určite všetci prítomní v tomto Parlamente podporujú, aj keď sa podľa toho nie vždy správame.

Rozumiem pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k tejto správe v súvislosti so spoluprácou medzi rôznymi špeciálnymi zásahovými jednotkami, musíme však mať na pamäti, že v skutočnosti ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Prümskej zmluve. Britskí konzervatívci boli pôvodne proti Prümskej zmluve. Dôvod, prečo sme boli proti, bol ten, že pôvodne išlo o dohodu o spolupráci medzi obmedzeným počtom členských štátov. Počas predsedníctva jedného z členských štátov sa rozhodli dané ustanovenie rozšíriť bez náležitej konzultácie. Dokonca Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov musel predložiť svoj vlastný názor potom, ako si uvedomil, že nebol konzultovaný.

My, konzervatívci, sme proti použitiu rýchlych pohraničných zásahových jednotiek a proti realizácii Prümskej zmluvy a nepodporili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto zmluve.

Správa: Markus Ferber (A6-0505/2007)

  Jim Higgins (PPE-DE). – Pán predsedajúci, moji írski kolegovia zo skupiny Európskej ľudovej strany a európskych demokratov v súčasnosti plne podporujú liberalizáciu poštových služieb v rámci Únie a v súlade s tým sme aj hlasovali. Robili sme to s vedomím, že univerzálna služba je garantovaná všetkým občanom Únie, a že sa podnikli osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vidiecke a riedko osídlené oblasti vybavené primeraným počtom poštových pobočiek.

(GA) Pán predsedajúci, rád by som tiež zdôraznil, že je rovnako dôležité, aby boli poštové služby dostupné aj pre zrakovo postihnuté osoby a nevidiacich. Spolu s mojimi írskymi kolegami zo skupiny Európskej ľudovej strany a európskych demokratov vyzývame všetky členské štáty, aby zachovali ľahkú dostupnosť celoštátnych poštových služieb, alebo aby sa takéto služby zriadili v tých krajinách, kde sa v súčasnosti neposkytujú.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – Pán predsedajúci, dnes, po rokoch, konečne dozrela naša diskusia a zhodli sme sa na otvorení voľnej ponuky poštových služieb pre všetkých občanov Európskej únie. Je to dôležitý míľnik na ceste k jednotnému trhu s poštovými službami, bez toho, aby boli ohrozené služby poskytované vo verejnom záujme. Som veľmi rada, že sme našli rozumný kompromis, ktorý chráni napríklad donášky zásielok v odľahlých oblastiach.

Smernica taktiež nebráni členským štátom ponechať si určité výnimky, ako je napríklad bezplatné doručovanie zásielok zrakovo postihnutým, a to aj napriek tomu, že Parlament dnes odmietol konkrétny článok.

Digitalizácia komunikácie má zásadný vplyv na zmenu štruktúry dopytu po poštových službách, preto liberalizácia umožní lepšie a hlavne pružnejšie reagovať na širšiu ponuku služieb, predovšetkým čo sa týka balíčkov. A verím, že to povedie aj k nižším cenám za efektívnejšie služby a gratulujem nám k tomuto kompromisu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Vážení kolegovia, je mi veľmi ľúto, že pozmeňujúci návrh č. 3, identický s č. 18, týkajúci sa bezplatnej slepeckej pošty alebo pošty pre nevidiacich a slabozrakých, vo Ferberovej správe neprešiel. Byť slepým a slabozrakým je hendikep, ktorý neumožňuje vidieť svet očami. Verím však, že títo ľudia budú vnímať 321 hlasov poslancov Európskeho parlamentu, ktorí hlasovali za tento pozmeňujúci návrh, srdcom. Keďže smernica je v druhom čítaní schválená, verím, že členské štáty v rámci subsidiarity vyriešia tento problém k spokojnosti nevidiacich a slabozrakých.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, predtým, ako som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, som mal skutočné zamestnanie. Jedno z mojich zamestnaní bolo robiť poradcu spoločnostiam v nových liberalizovaných odvetviach – telekomunikačnom priemysle, poštovom priemysle (do určitej obmedzenej miery) a v energetickom priemysle. To, čoho sme boli svedkami pri liberalizácii telekomunikačného odvetvia, bol prudký nárast možností výberu. Zažili sme nárast v oblasti inovácií. Boli sme svedkami toho, že konkurencia viedla k znižovaniu cien pre spotrebiteľov a podniky v celej Európe, čo viedlo k vysokému stupňu inovácií a širokej ponuke pre všetkých zákazníkov. Dúfajme, že táto smernica dopomôže k tomu, aby do poštového sektora prenikla rovnaká trhová disciplína, ktorá bola použitá v telekomunikačnom sektore, a že sa budeme môcť tešiť z rozširovania bohatstva, inovácií a lepších služieb do celej Európy a že, v konečnom dôsledku, to bude spotrebiteľ, kto zvíťazí.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, chcel by som svojou poznámkou nadviazať na druhú časť prejavu pána Kamalla, pretože sa skutočne domnievam, že liberalizácia na trhu poštových služieb znamená cestu vpred pre oblasť inovácií a ponuky pre spotrebiteľa.

Mám však dosť vážny problém s definíciou univerzálnych služieb a tým, ako sa tieto služby premietnu do služieb na vidieku. Začiatkom tohto týždňa bol v mojom vlastnom volebnom obvode v Spojenom kráľovstve zverejnený oznam o tom, že bude zatvorených sedem poštových úradov. Toto sa udialo po masívnych konzultáciách. Niektoré z týchto poštových úradov boli ziskové. V správach z konzultácií sa písalo, že takmer 100 % občanov bolo za zachovanie týchto poštových úradov. Avšak, kvôli definícii toho, akú službu požaduje vláda, sa konzultácie zmenili na podvod a všetky hlasy boli ignorované. V oblastiach ako sú Staverton, Hellidon, Brington, Harlestone a Milton Malsor v mojom volebnom obvode budú vidiecke služby zdecimované.

Preto sa veľmi obávam realizácie tejto smernice v rámci členských štátov.

Návrh uznesenia: Situácia v Iráne (B6-0046/2008)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Pán predsedajúci, prosím, aby bolo zaznamenané, že som chcela hlasovať za návrh uznesenia o situácii o Iráne, ale nepočula som dobre tlmočenie a v momente Roll-call hlasovania v záverečnom hlasovaní som svoje hlasovacie zariadenie nestlačila.

Návrh uznesenia: Výsledky konferencie o klimatických zmenách (Bali) (B6-0059/2008)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – Pán predsedajúci, som presvedčená, že ľudstvo má účinne redukovať svoj negatívny vplyv na klímu na tejto planéte. Do tohto procesu spomalenia klimatických zmien je potrebné zahrnúť nielen Úniu, ale celý svet.

Musíme preto siahnuť aj po účinnejších nástrojoch, čo sa týka našej rozvojovej politiky, a nasmerovať pomoc do rozvojových krajín tak, aby sa tiež efektívne prispôsobili dopadu zmien podnebia a znižovaniu emisií skleníkových plynov. Je to jedna z ďalších dôležitých úloh, ktoré stoja pred nami, a na ktoré upozornila naša dnešná rezolúcia o konferencii na Bali.

Správa: Fiona Hall (A6-0003/2008)

  Milan Gaľa (PPE-DE). – Vážené dámy a páni, dovoľte mi povedať, že ako vlastník malej vodnej elektrárne viem, čo je výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Bohužiaľ, viem veľa aj o tom, s akými problémami, častokrát umelo produkovanými, zápasia ľudia, ktorí chcú týmto spôsobom energiu vyrábať a distribuovať.

Zároveň vlastním starší rodinný dom, ktorý som v roku 2001 rozsiahlo z vlastných zdrojov rekonštruoval, aby som dosiahol vyšší štandard energetickej účinnosti. Viem, že ušetrený kilowatt energie je rovnako dobrý ako vyrobený kilowatt. Vítam a v hlasovaní som podporil akčný plán pre energetickú účinnosť z mnohých uvedených dôvodov. Zároveň ma veľmi mrzí, že Európska komisia, ako aj mnohé vlády členských štátov nesú vinu na tom, že opatrenia v oblasti energetickej účinnosti sa zanedbávajú a ešte stále sa podceňuje ich strategický význam a zároveň potreba jeho politickej priority.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – Pán predseda, vítam správu o akčnom pláne pre energetickú účinnosť. Je apelom na finančnú podporu pre rýchlejšie zavádzanie najmodernejších technológií, ktoré šetria životné prostredie. Zaistí sa tým aj menšia závislosť na dodávkach energií z Východu.

Systém obchodovania s povolenkami emisií je však kontroverzný. Mohol by splniť účel, pokiaľ by jednotlivé štáty Únie mali rovnaké východiskové podmienky. Osobitné podmienky musia platiť pre rozvíjajúce sa ekonomiky, akou je napríklad česká. Je tiež nutné podporiť energetickú účinnosť nových stavieb. Tá môže priniesť zmenu trendu najefektívnejšie. Nárast spotreby energií je totiž ešte stále každým rokom väčší než úspory získané z nasadenia energeticky úsporných technológií. A bude tomu tak i naďalej.

Princíp partnerstva verejného a súkromného sektora podporí výskum energeticky úsporných technológií do praxe a v súlade s Lisabonskou stratégiou. Informačná povinnosť o energetickej náročnosti na štítkoch spotrebičov nesmie byť byrokratickou záťažou pre výrobcov a nesmie obsahovať zavádzajúce informácie pre spotrebiteľov.

  Syed Kamall (PPE-DE). – Pán predsedajúci, na rozdiel od svojho kolegu predrečníka nevlastním svoju vlastnú elektráreň, ale som majiteľom veľmi starého domu – domu z roku 1840 – a je to nádherný dom. Keď budete niekedy v Londýne, srdečne Vás pozývam, aby ste sa zastavili na šálku čaju. Chcel by som však povedať to, že nezávisle od toho, čo si kto myslí o klimatických zmenách, myslím si, že všetci súhlasíme s potrebou energetickej účinnosti.

Možno o tom neviete, ale ja zastupujem Londýn, najlepšie mesto na svete, hlavné mesto najlepšej krajiny na svete. V Londýne máme veľa kancelárskych priestorov a budov, ktoré nechávajú na noc rozsvietené svetlá. Má to byť symbol úspechu, ale mali by si uvedomovať energetickú účinnosť.

Taktiež máme množstvo zariadení v odvetví stravovacích a ubytovacích služieb – reštaurácie a bary – kde sa nedávno, ako následok zákazu fajčenia, začali používať záhradné ohrievače na uspokojenie potrieb zákazníkov, ktorí si chcú posedieť vonku pri cigarete. Preto ma znepokojuje fakt, že v prípade zákazu používania záhradných ohrievačov ide o absolútne neprimerané opatrenie, ktoré sa podieľa na celkových emisiách CO2 necelým 0,1 percentom. Bol by som rád, keby sme si to dali do súvislosti. Všetci potrebujeme lepšiu energetickú účinnosť, ale potrebujeme riešenia, ktoré sú funkčné.

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, tak, ako každý v tomto Parlamente, aj ja poznám štatistiky, ktoré sú všeobecne dostupné a ktoré dokazujú, že by sme dokázali ušetriť tony energie a tony problémov v budúcnosti, ak by sme využívali energiu účinnejšie.

Nehlasoval som o tejto správe, pretože som zabudol urobiť vyhlásenie o záujme – minimálne o tom finančnom. V ods. 22 sa vyzýva na zbavenie sa systémov fixných nákladov, na základe ktorých ľudia kupujú energiu – či už elektrickú energiu alebo plyn. Ja sám som sa v Spojenom kráľovstve prihlásil do systému fixných nákladov. Prihlásil som sa doň, pretože mi umožňuje udržiavať veľmi jednoduchý rozpočet pre účty za energie a z toho istého dôvodu sa doň prihlásili aj milióny ďalších, poväčšine chudobných ľudí v Spojenom kráľovstve. Domnievam sa, že obmedzovanie slobody ich výberu v tomto smere by znamenalo krok späť.

Domnievam sa tiež, že by sme mali byť veľmi uvedomelí v tom, na čo sme v minulosti v súvislosti s touto otázkou vyzývali, a v tom, ako sami konáme. Hovoríme o energetickej účinnosti a úsporách energie a napriek tomu máme stále obchodné ťažkosti s Čínou, kde uvaľujeme obrovskú daň na dovoz energeticky účinných žiaroviek z tejto krajiny. Pri tomto správaní máme teda dve tváre, a to v tom, že schvaľujeme danú správu, ale nekonáme v súlade s jej opatreniami.

Správa: Carl Schlyter (A6-0495/2007)

  Christopher Heaton-Harris (PPE-DE). – Pán predsedajúci, staviam sa proti tejto správe, pretože absolútne opovrhujem spoločnou politikou rybného hospodárstva za ekologickú katastrofu, ktorú spôsobila mojej krajine a jej priľahlým vodám.

V tejto správe sa nachádza mnoho dobrých vecí, pretože sa zameriava na zníženie množstva rýb, ktoré sú vyhodené, ulovené, ale nežiaduce, alebo pre ktoré rybári nemajú potrebné kvóty. Tieto opatrenia však neriešia podstatu problému; toto je totiž politika, ktorá si nezaslúži nič iné, len že by mala byť zahodená do odpadkového koša.

Nepomáha zachovávať zásoby rýb, nepomáha ani rybárom a v skutočnosti si mnoho rybárov z mojej krajiny myslí, že najlepšie by bolo, keby sme sa jej zbavili. Vo svete existuje množstvo príkladov, ako politika rybného hospodárstva pomáha pri zachovávaní rybných zdrojov, dáva rybárom prácu a umožňuje im robiť to, čo chcú. Island má prenosné kvóty, ktoré sa stávajú majetkom rybára a jeho rodiny a ktoré sa môžu prenášať z pokolenia na pokolenie.

V otázke tejto politiky nekonáme múdro ani rozumne a mali by sme sa jej zbaviť.

Návrh uznesenia: Európska rómska stratégia (B6-0050/2008)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Vážený pán predseda, v súčasnej multikulturálnej spoločnosti má svoje miesto aj 12 miliónov Rómov, ktorí žijú roztrúsene po celej Európe. Európa musí reagovať na často komplikovanú problematiku rómskej komunity. Z tohto dôvodu je potrebné navrhnúť komplexný prístup k jej riešeniu.

Hlasovala som za návrh uznesenia, keďže som presvedčená, že začarovaný kruh diskriminácie Rómov môže prelomiť vzdelanie a následne uplatnenie sa na pracovnom trhu. V praxi sa osvedčil program IS EQUAL zameraný na podporu zamestnanosti marginalizovaných skupín. Je potrebné oceniť aktivity združení, menovite združenia Kolpingovo dielo, ktoré vytvorilo poradenské centrá ponúkajúce pomoc pri hľadaní práce pre dlhodobo nezamestnaných.

Týmto prospešným aktivitám hrozí na Slovensku zánik v dôsledku neskorého prefinancovania uskutočnených aktivít. Vyzývam na odstránenie všetkých prekážok, ktoré zapríčiňujú platobnú neschopnosť neziskových združení a miestnych samospráv, a tým znemožňujú uskutočňovať ďalšie projekty. Verím, že Komisia bude pozornejšie monitorovať vnútroštátne stratégie a na základe najlepších praktík skoordinuje spoločný postup členských štátov v spolupráci s mimovládnymi a rómskymi organizáciami.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán predsedajúci, hlasoval som proti uzneseniu, keďže tento text obsahuje všetky neprijateľné prvky typické pre texty, ktoré boli prijaté v súvislosti s diskrimináciou. Je potrebné vypracovať rámcovú stratégiu, musí sa vytvoriť osobitná pracovná skupina na koordináciu tejto rámcovej stratégie, pravdepodobne bude potrebné na tento účel zamestnať viac osôb atď.

Je úplne samozrejmé, že Rómovia – ako občania EÚ – musia mať možnosť uplatňovať svoje základné práva, a že je neprijateľné, ak im to nie je umožnené. Čo sa však týka tohto uznesenia, ide o ďalší prípad prílišnej angažovanosti. Rómov by sme mali podnietiť k tomu, aby sami prebrali zodpovednosť – to je hľadisko, ktoré bolo v tomto prípade úplne prehliadnuté.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila pani Angelilli, boli oprávnené. Problémy, akými sú nútené manželstvá a znevýhodnené postavenie žien a detí, je potrebné riešiť v rámci samotných rómskych komunít. Naozaj nepomôže, ak budeme aj naďalej hovoriť, že všetky problémy, ktorým musia títo ľudia čeliť, sú spôsobené diskrimináciou. Musíme ich podnietiť k tomu, aby sa vyrovnali aj so svojimi povinnosťami.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (začiatok vystúpenia nebolo počuť) V každom členskom štáte existujú úlohy voči rómskej komunite, ktoré nedokáže spoločnosť rýchlo vyriešiť. Preto mi vadí, že v dobrej, ale všeobecne formulovanej rezolúcii, je ako jediný konkrétny príklad spomenutá Česká republika, resp. koncentračný tábor v Letoch.

Napriek tomu som všeobecnú rezolúciu podporila, ale mám výhradu. Komisia je tu vyzvaná, aby zrušila prasačinec, ktorý aj podľa môjho názoru nemá čo robiť na mieste, kde bol koncentračný tábor Rómov, a aby pomohla zriadiť pietny pamätník. A ja žiadam, aby Komisia na tento účel vyčlenila dostatočný objem finančných prostriedkov a pomohla teda Českej republike túto situáciu zvládnuť.

Ak Európsky parlament odhlasoval ako jediný konkrétny prípad Českú republiku, potom si myslím, že by to mala byť priorita tiež pre Európsku komisiu a pre finančné zdroje.

  Milan Horáček (Verts/ALE). – (DE) Pán predsedajúci, návrh, ktorý bol dnes prijatý, je ďalším, aj keď trochu opatrným krokom smerom k vytvoreniu skutočnej stratégie začlenenia Rómov. Rovnako ako pred troma rokmi, Parlament dnes opäť vyzval, aby bol chov prasiat, ktorý sa nachádza v bývalom koncentračnom tábore v obci Lety, presunutý na iné miesto, aby sa tam mohol postaviť pamätník.

Tento praktický príklad znova dokazuje, aké neprimerané sú súčasné opatrenia. Tamojšie spoločensko-politické úsilie, ako aj situácia v mnohých iných európskych krajinách, sú oveľa horšie, ako by sme si želali. Naozajstné začlenenie Rómov do našej spoločnosti by bolo skutočným dôkazom toho, že základné piliere demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, stále tvoria základ Európskeho spoločenstva.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Výklad rokovacieho poriadku (článok 19 ods. 1)

  Alyn Smith (Verts/ALE), písomne. − Spôsob, akým sa hlasuje v Parlamente, je lajdácky, a tento predpis ho ešte zhorší. Znamená, že práva menšín boli obmedzené. Pre menšiny bude ťažšie v Parlamente zaručiť, aby hlasy boli dôveryhodné. Musíme uznať, že niektorí podpredsedovia sú omnoho lepší než iní.

V každom prípade sa domnievam, že politika „elektronického hlasovania pre všetko“ fungovala celkom dobre. Znamená totiž, že poslanci Európskeho parlamentu musia sedieť na svojich miestach a dávať pozor (povedzme si otvorene, že mnohí tak nerobia) a nedostatok kontrol a výziev v súvislosti s vedením zasadnutí predsedom znamená, že zasadnutia v skutočnosti prebiehajú celkom hladko a všetky hlasy sa zaznamenávajú pre ďalšie generácie, aby naši voliči mohli v záznamoch vidieť, ako hlasovali jednotliví poslanci.

Správa: Michael Cashman (A6-0511/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu môjho britského kolegu, pána poslanca Michaela Cashmana, v prvom čítaní podľa spolurozhodovacieho postupu o zjednodušenom režime kontroly osôb na vonkajších hraniciach založenom na tom, že Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko na účely tranzitu cez svoje územia jednostranne uznávajú niektoré doklady za rovnocenné so svojimi vnútroštátnymi vízami. Schvaľujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zamerané na zohľadnenie novej situácie, ktorá existuje v schengenskom priestore, a tiež na zohľadnenie skutočnosti, že od 21. decembra 2007 sú mnohé krajiny, na ktoré sa opatrenie vzťahovalo, členmi schengenského priestoru bez vnútorných hraníc.

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Bol som spravodajcom Výboru pre rozvoj pre správu o prechode cez vonkajšie hranice, a preto s uspokojením vítam vynikajúcu prácu môjho kolegu pána Cashmana. V roku 2008 sa nám podarilo posunúť sen z roku 1957 o ďalší krok dopredu: európska rodina formálne rozšírila svoje hranice. Padli aj iné hranice a schengenský priestor sa podstatne rozšíril, čo má zjavne priaznivé následky. Je však dôležité, aby sme – okrem fyzickej a geografickej oblasti – vyvinuli väčšie úsilie aj v oblasti politickej a hospodárskej. V mnohých oblastiach je situácia v 27 členských štátoch rozdielna, v niektorých prípadoch je rozdiel veľmi veľký. V príliš mnohých oblastiach neexistuje ani základná súčinnosť. Obraz, ktorým je táto skutočnosť vykreslená, je úplne rozkúskovaný. Európska únia musí vykonať postupy na syntézu politík a stratégií členských štátov: vítame slobodu pohybu osôb a tovaru, ale ešte viac zdôrazňujeme potrebu vytvoriť politický a regulačný rámec, ktorý by bol v konečnom dôsledku homogénny.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Správa, o ktorej sa dnes hlasovalo, je kľúčová z hľadiska zjednodušenia kontroly osôb na vonkajších hraniciach Európskej únie. Podľa nových nariadení poskytujú víza vydané Poľskom a novými členskými štátmi rovnaké práva ako víza vydané ostatnými členskými štátmi. To znamená, že napríklad občania Ukrajiny sa budú môcť pohybovať po celej Európskej únii s vízami, ktoré vydalo Poľsko.

Tiež by som chcel poukázať na to, že táto správa je istým druhom odpovede na rozšírenie schengenského priestoru, pomáha tranzitu jednotlivcov z tretích krajín v rámci EÚ. Pozitívne hľadisko, ktoré oceňujem, je posilnenie opatrení v rámci EÚ v boji proti pašovaniu a obchodovaniu s narkotikami, obchodovaniu s ľuďmi, ľudskými orgánmi a nelegálnymi zbraňami, a tiež v boji proti terorizmu. V tomto ohľade rozhodne podporujem správu Michaela Cashmana.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Cieľom tejto iniciatívy je dosiahnuť, aby Cyprus a dve krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2007 (Rumunsko a Bulharsko) mohli zaviesť zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom zrovnoprávnení víz a povolení na pobyt.

Toto uznanie je obmedzené na tranzit cez územie týchto troch členských štátov počas obdobia najviac piatich dní.

Dôrazne podporujem tento zjednodušený režim, pretože štátni príslušníci tretích krajín, ktorým boli vydané víza iným členským štátom a ktorí budú mať z tohto systému prospech, už prešli prísnym overovacím procesom tohto členského štátu s výsledkom, že nie sú považovaní za hrozbu vo vzťahu k verejnému poriadku ani ohrozenie z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva.

Tieto pravidlá jednostranného uznávania víz a povolení na pobyt sa po prvýkrát zaviedli do acquis Spoločenstva o vízach v roku 2006 s cieľom zjednodušiť tranzit niektorých kategórií osôb a odstrániť neopodstatnené administratívne zaťaženie konzulárnych úradov.

Pre deväť krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, a ktoré sa od 21. decembra 2007 úplne začlenili do schengenského priestoru, sa stáva uznávanie týchto dokumentov povinným na konci prechodného obdobia.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Rovnako ako v prípade správy o Švajčiarsku a Lichtenštajnsku si myslíme, že je dôležité zdôrazniť, že vo všeobecnosti by sa tieto dohody mali uzatvárať v širšom rámci, ktorého cieľom by tiež malo byť podporovať práva migrujúcich zamestnancov a ich ochrana pred hrozným javom vykorisťovania. Tento cieľ by sa dosiahol prostredníctvom podpory účinného uplatňovania práv migrujúcich zamestnancov a ich integrácie, napríklad zaručením práva na opätovné zjednotenie rodiny, uplatňovaním Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodín – dovoľujeme si zdôrazniť, že ani jeden členský štát ho ešte neratifikoval – ktorý bol navrhnutý pod záštitou OSN. Ide o medzinárodný právny nástroj, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu ľudských práv migrujúcich zamestnancov, najmä ich neodňateľného práva na rodinný život.

Inými slovami, uľahčenie pohybu občanov medzi rôznymi krajinami by sa nemalo použiť ako prostriedok na uľahčenie vykorisťovania lacnej dočasnej pracovnej sily, ktorej je možné sa ľahko „zbaviť“, ani na zvýšenie vykorisťovania a tlaku na mzdy, na podporu nebezpečných podmienok, na dereguláciu pracovnoprávnych vzťahov, ani na naštartovanie spiatočníckych krokov z hľadiska práv pracujúcich a sociálnych podmienok ako celku, ale naopak, uľahčenie pohybu občanov medzi rôznymi krajinami by sa malo použiť ako prostriedok na boj proti týmto javom.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Je verejným tajomstvom, že z mnohých východných krajín nám hrozia obrovské potenciálne hrozby. Trestná činnosť organizovaných skupín, prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi, trestné činy súvisiace s drogami sú pričasto riadené z východu. Mnohé naše nové členské štáty sú považované za tranzitné krajiny, z ktorých môžu ľudia pokračovať ďalej do západnej Európy.

Už dávno sa preto mali zaviesť prísnejšie kontroly na východných vonkajších hraniciach EÚ, čím by sa zabezpečilo, že zrušenie schengenských hraníc sa nezvrhne na „voľný lístok pre zločincov“. Z tohto dôvodu som aj ja hlasoval za správu pána Cashmana.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som proti tejto správe. Už v minulosti som mnohokrát vyslovil moje základné výhrady voči schengenskému systému. Nemôžem teda dnes prijať zásadu vzájomného uznávania, ktorá je v tejto správe obsiahnutá. Schengen prirodzene stojí a padá na nepriepustnej kontrole svojich vonkajších hraníc. Predseda Komisie, pán Barroso, nám môže tisíckrát zopakovať, že rozšírenie schengenského priestoru nepovedie k zníženiu bezpečnosti, no skutočnosť je celkom iná. Napríklad nemeckí odborníci na bezpečnosť z okolia pani kancelárky Merkelovej konštatujú, že nové východné vonkajšie hranice sú mimoriadne slabé a rovnako slabá je aj spolupráca medzi vnútroštátnymi policajnými silami. Sú rozšírené obavy, že sa podstatne zvýši nelegálne prisťahovalectvo. Osvietené európske duše sa opäť nechali opantať zbožným prianím, pričom sa zahrávajú s bezpečnosťou európskych občanov.

Správa: Panayiotis Demetriou (A6-0509/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) V prvom čítaní podľa spolurozhodovacieho postupu som hlasoval za túto správu, ktorú vypracoval môj vynikajúci cyperský kolega, pán Panayiotis Demetriou, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie z roku 2006 zavádzajúce zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez svoje územie jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom. Schvaľujem tiež technické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s cieľom zosúladiť text s pôvodnými ustanoveniami, najmä z hľadiska územných ustanovení.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Poukázali sme už na to, že opatrenia a dohody, ktoré uľahčujú pohyb občanov z rôznych krajín, by mali byť založené na zásade vyváženosti a zásade vzájomnej výhodnosti pre rôzne zúčastnené strany.

Dovoľte nám pripomenúť predchádzajúce dohody uzavreté medzi ES a Švajčiarskom o voľnom pohybe osôb, na ktorých malo mimoriadny záujem Portugalsko, keďže viac ako stotisíc Portugalcov pracuje vo Švajčiarsku vrátane mnoho tisíc sezónnych pracovníkov. Tieto dohody by mali napomôcť pri odstraňovaní mnohých obmedzení a problémov, ktorým musia mnohí portugalskí pracovníci, pracujúci vo Švajčiarsku, čeliť, napríklad by sa mali odstrániť obmedzenia a problémy súvisiace so zmenou práce alebo profesie, s opätovným zjednotením rodiny, s premiestnením do iného kantónu, alebo obmedzenia a problémy súvisiace so sociálnou ochranou zamestnancov a ich rodín.

V tomto zmysle, a vo všeobecnosti, by sa tieto dohody mali uzatvárať v širšom rámci, ktorého cieľom by tiež malo byť podporovať práva migrujúcich zamestnancov a ich ochrana pred hrozným javom vykorisťovania.

Uľahčenie pohybu občanov medzi rôznymi krajinami by sa nemalo použiť ako prostriedok na uľahčenie vykorisťovania lacnej dočasnej pracovnej sily, ktorej je možné sa ľahko „zbaviť“, ani na porušovanie pracovnoprávnych vzťahov, no najmä by sa nemalo použiť na podporu spiatočníckych krokov z hľadiska práv pracujúcich a sociálnych podmienok.

Správa: Philippe Morillon (A6-0001/2008)

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu Európskej komisie je zlepšiť a zjednodušiť dôležité právne predpisy, ktoré boli vytvorené už pred desiatimi rokmi. Za posledné desaťročie bola akvakultúra najrýchlejšie rastúcim odvetvím poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu. V rámci európskej akvakultúry je v súčasnosti zamestnaných viac ako 80 tisíc osôb.

Rastúci význam tohto odvetvia, z hľadiska hospodárskeho i spoločenského, zaručuje skvalitnenie dostupných informácií. Cieľom je teda skvalitniť získavanie a prenos údajov. Zásadnou otázkou je tiež harmonizácia údajov medzi členskými štátmi.

Preto som sa rozhodol hlasovať za tento návrh, rozšírený o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu.

Správa: Armando França (A6-0507/2007)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Najmä v poslednom desaťročí viedol nárast teroristických hrozieb a útokov, spoločne s ich zničujúcimi následkami, k naliehavej potrebe zaviesť nevyhnutné opatrenia a nástroje, prostredníctvom ktorých by sme mohli čeliť tejto pohrome.

Ide o spoločnú hrozbu, ktorá si vyžaduje globálnu odpoveď, odpoveď, ktorá zabezpečí prostriedky, zdroje a odborné vedomosti potrebné na účinné riešenie závažných krízových situácií, s ktorými by si členský štát ťažko poradil samostatne.

Táto iniciatíva rakúskeho predsedníctva umožňuje, aby sa vytvorili spoločné podporné tímy, ktoré musia byť počas teroristického útoku schopné poskytnúť členskému štátu všetku potrebnú operačnú pomoc.

Nepochybujem o tom, že takýto druh závažných krízových situácií si vyžaduje rýchlu odpoveď osobitných zásahových jednotiek.

Preto podporujem toto rozhodnutie, ktorého zámerom je stanoviť potrebný právny rámec, ktorý by zjednodušoval takúto spoluprácu a umožnil by členským štátom rýchlejšie odpovedať v krízových situáciách alebo v prípade teroristických útokov, pričom sa zabezpečí, že príslušnému členskému štátu bude poskytnutá najvyššia možná miera pomoci.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tento text z iniciatívy Rakúskej republiky poskytuje členskému štátu možnosť požiadať o pomoc osobitných zásahových jednotiek z iného členského štátu s cieľom riešiť krízové situácie (branie rukojemníkov, únosy a podobne.). Pomoc možno poskytnúť formou vybavenia, odborných vedomostí, alebo tiež existuje možnosť vykonania operácie na území členského štátu, ktorý o to požiada.

Podporujeme tento text z viacerých dôvodov. V prvom rade preto, že toto opatrenie zamerané na boj proti terorizmu nie je záväzné, keďže nenúti členské štáty ani žiadať o pomoc, ani túto pomoc poskytnúť. Okrem toho je v texte uvedené, že všetky praktické podrobnosti (druhy jednotiek, vybavenie a pod.) dohodnú medzi sebou priamo žiadajúci členský štát a požiadaný členský štát v dvojstranných dohodách.

V kontexte boja proti terorizmu, ktorý zákonite nepozná žiadne hranice, je veľmi dôležité snažiť sa dosiahnuť čo najúčinnejšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi policajnými silami v rámci EÚ.

V čase, keď všetky záležitosti týkajúce sa spravodlivosti a vnútorných vecí budú už čoskoro spadať pod nadnárodnú právomoc vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, sa zdá, že podstata medzivládneho odporu zostáva. Veľmi nás to teší.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) V oblasti občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí kráča EÚ po veľmi nebezpečnej ceste, na ktorej sú vážne ohrozené práva, slobody a záruky občanov, a tiež samotná zvrchovanosť štátov a ľudí.

Rastúce federalistické a militaristické sklony a opatrenia Európskej únie sú príčinou prijímania rozhodnutí, ktorých cieľom je ustanoviť štruktúry z hľadiska informačných, ako aj policajných jednotiek s právomocou zasahovať na území jednotlivých štátov, čo je krok, ktorým v skutočnosti dochádza k prekrytiu právomoci vnútroštátnej polícii.

Skutočným cieľom tejto iniciatívy Rakúskej republiky, ktorú šikovne vyostrili návrhy Európskeho parlamentu, je – pod zámienkou „terorizmu“ a hypotetických „krízových a rizikových situácií“ – zriadiť alebo umožniť zriadenie skutočných „pretoriánskych gárd“, ktoré budú náležite vycvičené, aby sa zúčastňovali najmä na kontrole, zastrašovaní, či potlačovaní uplatňovania práv a slobôd, v rozpore so základnými zásadami demokracie, právneho štátu, a tiež v rozpore so základmi ústavnej zákonnosti a národnej zvrchovanosti Portugalska.

Preto varujeme pred nebezpečenstvami, ktoré sú súčasťou obsahu a cieľov tejto iniciatívy, i pred všetkými ostatnými opatreniami, ktoré by sa týkali uplatňovania neobmedzených, neopodstatnených, neprimeraných a neústavných právomocí v akejkoľvek podobe.

  Anna Hedh (PSE), písomne. − (SV) Hlasovala som proti správe, pretože som znepokojená tým, čo správa znamená pre budúcnosť. Nie som proti tomu, aby sme sa navzájom podporili a pomohli si v krízových situáciách, no musí sa tak stať vtedy, keď je to potrebné, tak ako je to potrebné a najmä prirodzeným spôsobom. Nemyslím si, že je oprávnené, aby sa na náklady daňových poplatníkov Európskej únie konali spoločné výcviky. Rozhodne nesúhlasím s tým, aby zahraniční agenti pôsobili a uplatňovali svoju právomoc na území Švédska so zachovanou imunitou. Logickým následkom je vývoj smerom k spoločným policajným silám, ktoré úplne odmietam.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Predložený text sa snaží ustanoviť právny rámec pre operácie vykonávané osobitnými zásahovými jednotkami jedného členského štátu na území iného členského štátu v prípade teroristického útoku. Keďže tieto zásahy môžu mať rôznu podobu (výmena vybavenia, odborných vedomostí, aktívnych jednotiek a pod.), je na členských štátoch, aby v dvojstranných dohodách ustanovili všetky praktické podrobnosti a aby rozhodli o tom, či prijmú alebo odmietnu žiadosť o zásah jednej z týchto operačných jednotiek na svojom území. Neuveriteľné. Konečne tu máme skutočný prípad uplatnenia tej kontroverznej a zložitej zásady subsidiarity!

Nakoniec, ide o oblasť národnej bezpečnosti, zvrchovanú oblasť par excellence, teda oblasť, ktorá odoláva nadnárodnému európskemu buldozéru, ktorý prijíma zákony v každej oblasti a o všetkom.

Aby bol boj proti terorizmu účinný, dáva teda Európa svoje peniaze na spoluprácu medzi vnútroštátnymi policajnými silami. Podporujeme túto iniciatívu.

Kľúč k víťazstvu nad terorizmom však nie je ukrytý len v spolupráci. Je tiež potrebné venovať pozornosť revolučnej túžbe islamistov, ktorí obhajujú zničenie humanistickej a kresťanskej západnej spoločnosti a jej hodnôt.

  Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Hlasovali sme za správu, pretože je založená na dobrovoľnom konaní a spolupráci, ktorú možno ustanoviť len vzájomnou dohodou medzi dvoma členskými štátmi. Pridŕžame sa však zásady, že zahraniční agenti by nemali mať dovolené pôsobiť alebo uplatňovať svoju právomoc na území Švédska so zachovanou imunitou. Podľa nášho názoru by to viedlo k rozvoju spoločných policajných síl, voči ktorým máme vážne výhrady.

Správa: Umberto Guidoni (A6-0005/2008)

  Jan Březina (PPE-DE), písomne Dovoľte mi vysvetľujúcu poznámku k hlasovaniu o správe o Európskom výskumnom priestore. Európsky výskumný priestor, ktorý sa tu skloňuje vo všetkých pádoch, je veľmi dobrá myšlienka a vízia. Ale zatiaľ má ďaleko k tomu, aby sa stal realitou. Nestačí o ňom len diskutovať, ale je potrebné sa tiež pozrieť na to, ako a či vôbec funguje. Moja skúsenosť ako poslanca z nového členského štátu je taká, že Európsky výskumný priestor je zatiaľ len ilúziou, zbožným želaním.

Demonštrujem to na prvých dostupných údajoch o miere naliehavosti projektov z nových členských krajín. Z 559 schválených dotácií v rámci grantu zameraného na začínajúcich vedcov len dve smerovali do Čiech (do niekoľkonásobne väčšieho Poľska ani jedna!), zatiaľ čo do Veľkej Británie vyše sto a do Nemecka osemdesiat. Nechce sa mi veriť, že by rozdiel v kvalite projektov bol taký priepastný, aby sa tým dali tieto čísla odôvodniť. Iste, určitú úlohu tu zohrávajú chýbajúce skúsenosti s predkladaním projektov na strane subjektov z nových členských štátov. Každopádne je to však známka toho, že Európsky výskumný priestor doposiaľ nefunguje tak, ako by mal. Preto je potrebné menej o ňom hlásať v slovnej rovine a viac podnikať konkrétne kroky k jeho naplňovaniu. A treba povedať, že v tom zatiaľ zaostávame.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa obsahuje niekoľko protirečení a postojov, ktoré nepodporujeme. Je však pravda, že vedecký výskum sa musí vrátiť k svojmu poslaniu – k tvorbe nových vedomostí a poznatkov. Pravdou je, že neexistuje priama úmera medzi výskumom a vývojom na jednej strane a inováciami na strane druhej, aj keď určité vzťahy existujú, no sú zložité a súvisia s oblasťami mimo hraníc vedy.

Je preto potrebné poopraviť vnímanie výskumu ako všelieku na všetky hospodárske a spoločenské problémy. Je potrebné viac investovať do výskumu.

Niektoré kroky, ktoré boli prijaté na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v roku 2000, boli odpoveďou na obavy z nedostatočných investícií do znalostného hospodárstva v Európe. K ďalšiemu posilneniu týchto opatrení došlo na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002, kde si EÚ stanovila cieľ zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % do roku 2010. Od roku 2000 bol však nárast výdavkov na výskum a vývoj nedostatočný. Výdavky na výskum a vývoj dosiahli v priemere len 1,84 %, pričom boli tieto výdavky čiastočne hradené priemyslom.

Rozsah investícií súkromného sektora do výskumu sa nachádza pod spoločensky optimálnou mierou. Štáty musia v tejto oblasti zohrávať ústrednú úlohu a rozvíjať spoluprácu, aby umožnili tvorbu nových vedomostí a poznatkov, ktoré by sprístupňovali spoločnosti ako celok.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Plne podporujem správu o Európskom výskumnom priestore, ktorá popisuje nové perspektívy výskumu a vývoja v Európskej únii. Niet pochýb o tom, že pokrok a spoločenský rozvoj, ako aj miesto Európy v globalizovanom svete, závisia od investovania do vedy a výskumu a od rozvoja nových vedomostí, ktoré budú spĺňať požiadavky 21. storočia.

Napokon, vedecký výskum a nové technológie priamo vplývajú na spoločenský rozvoj a môžu mať aj kľúčový dosah na hospodársky rast, pretože prinášajú merateľný prospech. Dobrý a účinný systém riadenia vedeckého výskumu na európskej úrovni je preto nevyhnutný. Okrem toho, ak chceme, aby Európa čelila novým výzvam, najmä výzvam, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ochrany životného prostredia, musíme vyzvať členské štáty, musíme ich v skutočnosti priamo nasmerovať k tomu, aby zabezpečili pravidelné zvyšovanie výdavkov na vedecký výskum.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. − Zelenú knihu o Európskom výskumnom priestore nám Komisia predložila v čase keď Európa čelí neprestajnému transatlantickému odlivu investícií a kvalifikovaných výskumných pracovníkov. Ak chceme dosiahnuť konkurencieschopnosť európskeho výskumu vo svete, ktorá je jedným z cieľov Lisabonskej stratégie, musí únia prekonať elementárne prekážky, ktorým v tejto oblasti čelí.

Mám pritom na mysli najmä roztrieštenosť európskeho výskumného priestoru a nedostatočne rozvinuté európske stratégie vedeckej spolupráce, nedostatok ľudských a materiálnych zdrojov či slabo rozvinuté výskumné infraštruktúry, ktoré môžu len ťažko konkurovať svetovým výskumným centrám. Rovnako pripomínam nízku mobilitu vedeckých pracovníkov, odborných znalostí a skúseností spôsobenú najmä právnymi, administratívnymi a jazykovými prekážkami.

Pri budovaní európskeho výskumného priestoru a pri prekonávaní jeho roztrieštenosti by sme mali dať významný priestor našim regiónom.

Regióny by mali iniciovať stratégie rozvoja ľudských a materiálnych zdrojov v oblasti výskumu a mali by sa zasadiť o sprístupnenie výskumu pre všetkých, najmä pre mladých vedcov a ženy. Členské štáty by sa mali viac angažovať pri vytváraní lepších pracovných podmienok pre výskumníkov a prijímať také opatrenia, ktoré by zosúladili ich profesionálny a rodinný život.

Rovnako dôležitá je úloha regiónov v presadzovaní a zabezpečení efektívnejšieho financovania výskumu, vychádzajúc pritom zo záväzkov zakotvených v operačných programoch. Regióny by sa taktiež mali spolupodieľať na budovaní európskych centier excelentnosti spadajúcich do ich územnej pôsobnosti, vznikajúcich prepojením univerzít, výskumných inštitúcií a priemyslu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − Vážení kolegovia, prišiel čas , keď už nik nepochybuje o tom, že veda je hybnou silou rozvoja spoločnosti. Súčasný svetový trend poukazuje na dôležitosť vedy a žiada si jej primerané postavenie v spoločnosti. Jedine investície do poznatkovej spoločnosti urobia Úniu konkurencieschopnou, tvorivou a strategicky príťažlivou.

Význam a formovanie vedomostnej spoločnosti si uvedomuje aj Komisia, ktorá v zelenej knihe pod názvom Európsky výskumný priestor: nové perspektívy prináša analýzu a riešenia. EP prostredníctvom správy spravodajcu Umberta Guidoniho poukázal, že investície do vzdelania, vedy, výskumu, kultúry, informatizácie znamenajú budúci trvalo udržateľný rozvoj. Samozrejme musíme si byť vedomí, že tieto kroky neprinesú okamžité a hmatateľné výsledky. Je to beh na dlhšiu trať, ale verím, že s víťazným koncom.

Európsky výskumný priestor poskytuje možnosť spolupráce medzi výskumnými inštitúciami, univerzitami, vedcami z 27 krajín EÚ. Ešte stále však existujú cezhraničné administratívne prekážky, ktoré bránia spolupráci medzi vedeckými inštitúciami. Otvorenie EÚ na východ znamená významné rozšírenie európskeho výskumného priestoru a pre približne 150 000 výskumných pracovníkov nové príležitosti a zvýšenie vedecko-technického potenciálu.

Som presvedčená, že nové koncepty a inovácie vo všetkých oblastiach umožnia vytvoriť nové pracovné miesta a nájsť nové spôsoby ochrany životného prostredia, zaistiť väčšiu bezpečnosť potravín a zdravotnícku bezpečnosť, ako aj bezpečnejšie trvalé energetické zdroje.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Myšlienka, že výskum, vývoj a inovácie sú základným predpokladom konkurencieschopnosti, nie je nová a je stále aktuálna. Popri rozdielnych názoroch na to, či je potrebné usmerňovať úsilie smerom k inováciám alebo viac smerom k teoretickému výskumu, je jasné, že Európa by mala zvýšiť svoje investície do získavania a praktického využitia poznatkov. Nejde však len o finančné investície.

Rôzne za sebou idúce správy uvádzajú mnoho dôvodov, prečo Európa zaostáva za ostatnými časťami sveta. Od amerických univerzít až po indický výskum sme obklopení tvrdou a rastúcou konkurenciou. Na druhej strane, ako sa v týchto správach tiež uvádza, európske terciárne inštitúcie sú menej príťažlivé. V tejto súvislosti sa v správach ako príčiny, ktoré nám bránia v dosahovaní lepších výsledkov, medziiným uvádzajú nedostatočná samostatnosť našich univerzít a nedostatočné financovanie, či už ide o financovanie celkové alebo na obyvateľa.

Preto si každý postoj, ktorý sa k tejto problematike stavia ako k naliehavej a strategickej otázke, zaslúži našu podporu. A aj keď je pravda, že čas hrá proti nám, je tiež pravdou, že s výberom správnych možností je lepšie počkať, ako prijať unáhlené a neúčinné opatrenia.

  Teresa Riera Madurell (PSE), písomne. − (ES) Vzhľadom na zrušenie rozpravy o správe pána Guidoniho o európskom výskumnom priestore, dovoľte mi, ako spravodajkyni za skupinu socialistov, vysvetliť dôvody, prečo sme hlasovali za túto správu.

V prvom rade by som mala spomenúť kvalitnú prácu, ktorú odviedol pán Guidoni, a do ktorej zahrnul mnoho našich návrhov. Európsky výskumný priestor by mal určite obsahovať:

– jednotný trh práce pre výskumných pracovníkov, čo znamená vytvorenie jednotnej európskej profesijnej dráhy v oblasti výskumu a zavedenie integrovaného informačného systému týkajúceho sa voľných pracovných miest a zmlúv o odbornom vzdelávaní;

– otvorenejší proces náboru a profesijného postupu so zabezpečením lepšej vyváženosti z hľadiska prítomnosti žien a mužov v náborových komisiách a komisiách pre profesijný postup;

– odstránenie prekážok, ktoré bránia v mobilite a podporu širšej účasti žien vo výskume a vývoji prostredníctvom opatrení, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného a súkromného života;

– posilnenie výskumných inštitúcií a zapojenie malých a stredných podnikov do výskumu a vývoja;

– lepšiu koordináciu národných a regionálnych programov a väčšiu synergiu s inými európskymi programami;

– budovanie infraštruktúry, ktorú budú využívať spoločné európske podniky;

– podporu medzinárodnej spolupráce, podporu mnohostranných iniciatív, výmen na využitie infraštruktúry a rozvojových programov vedeckej spolupráce.

Ide o potrebný a premyslený spôsob napredovania, a preto sme hlasovali za.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Veda nepozná hranice. Charakter otázok, ktoré tvoria podstatu výskumu, je stále viac globálny. Európsky výskumný priestor (ERA) musí zabezpečiť, aby vedecká a technologická spolupráca účinne prispievala k stabilite, bezpečnosti a prosperite ľudstva.

Preto dúfam, že Európsky výskumný priestor bude, z hľadiska jeho otvorenosti voči svetu, pomáhať najodľahlejším regiónom EÚ, aby čo najviac využili výhody a bohatstvá, ktoré ponúka regionálna rozmanitosť Európy, a to tak, že ich koherentne včlení do výskumných programov v kontexte „sietí excelentnosti“.

Dovolím si naliehavo žiadať, aby Európsky výskumný priestor uznal dôležitosť zámorských krajín a území, ktoré sú hodnotnými partnermi pri budovaní pomyselných mostov medzi národmi a svetadielmi v rámci perspektívy na trvalo udržateľný globálny rozvoj, aby sme mohli zvládnuť výzvy, ktorým musí naša planéta čeliť.

Úprimne ďakujem spravodajcovi a členom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za to, že podporili môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh v tejto oblasti, ktorý bol obsiahnutý v stanovisku Výboru pre regionálny rozvoj. Spomínaná skutočnosť je ďalším dôkazom ducha spolupráce a dopĺňania sa, ktorý panuje v našom Parlamente.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Odmietame spiatočnícku reštrukturalizáciu oblasti výskumu, ktorú podporujú základné usmernenia EÚ pre vytvorenie Európskeho výskumného priestoru v rámci lisabonskej stratégie.

Európsky výskumný priestor podnecuje konflikty a súťaženie o zisk medzi krajinami a veľkými obchodnými skupinami, výsledkom čoho bude, že sa zvýraznia nerovnosti vo vedeckom rozvoji.

Zvyšujú sa stimuly, dotácie a daňové úľavy pre spoločnosti s monopolným postavením, vďaka čomu môžu investovať a využiť výsledky vo svoj prospech. Verejný sektor je podriadený potrebám monopolných skupín, ktorým slúži. Mobilita výskumných pracovníkov medzi spoločnosťami, univerzitami a výskumnými strediskami a európsky patentový systém sa podporujú na základe nákladov. Všetko je podriadené konkurencieschopnosti a zvyšovaniu ziskovosti.

V takomto tvrdom konkurenčnom prostredí, ktoré existuje dokonca aj vo svete výskumu, sa pozornosť nevyhnutne musí sústrediť na dobre známe „centrá excelentnosti“ mocných národov. Tieto centrá si zabezpečia najväčší podiel výskumných programov, ktoré budú slúžiť ako kanály pre verejné i súkromné zdroje.

Snažíme sa zvrátiť európsku výskumnú politiku. Táto snaha je súčasťou nášho boja za úplné obrátenie protiľudovej politiky, ktorú podporuje EÚ a kapitalizmus. Dúfame, že sa nám podarí obnoviť spoločenský charakter vedy: výskum a veda by mali slúžiť na uspokojenie dnešných potrieb ľudí a na dosiahnutie sociálneho blahobytu.

Správa: Markus Ferber (A6-0505/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Vítam, že bola v druhom čítaní prijatá spoločná pozícia Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb z roku 1997 zameranej na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb. Blahoželám nášmu vynikajúcemu nemeckému kolegovi, pánovi Markusovi Ferberovi, k vynikajúcej práci, ktorú odviedol.

Som potešený, že Rada prijala všetky hlavné body stanoviska Európskeho parlamentu, najmä odklad konečného termínu otvorenia trhu na 31. decembra 2010 s dvojročným predĺžením pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Ďalší prijatý bod predstavujú univerzálne služby, ktoré zabezpečia aspoň jedno doručenie a jeden zber za päť dní v týždni každému obyvateľovi EÚ, pričom sa zachová dostatočný počet prístupových miest vo vidieckych, vzdialených a riedko osídlených regiónoch. Rada tiež prijala bod stanoviska Európskeho parlamentu týkajúci sa dodržiavania zásady subsidiarity v sociálnych otázkach, teda témy, na ktorej už, dúfam, sociálni partneri na európskej úrovni pracujú. Som sklamaný, že sa nepoložili základy pre vytvorenie európskeho regulačného úradu pre toto odvetvie. Na záver mi dovoľte povedať, že dúfam, že prevádzkovatelia budú rýchlo súhlasiť so zavedením európskej známky pre listy do 50 gramov. V tomto smere čoskoro vyviniem politickú iniciatívu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Napriek vylepšeniam pôvodného textu Komisie a kompromisu, ktorý predložil Európsky parlament a ktorého zámerom je najmä odložiť úplnú liberalizáciu trhu poštových služieb až na 31. decembra 2010, text, ktorý bol Radou znovu predložený v druhom čítaní, stále nie je uspokojivý.

Je neuspokojivý, pretože len súhrne a minimálne rieši nastolené otázky a problémy týkajúce sa najmä financovania univerzálnych služieb, povinnosti doručovať poštu päť dní v týždni a, samozrejme, rovnakého prístupu k oblastiam a jednotnej ceny známky. Je neuspokojivý, pretože následkom všetkých týchto bodov je právna neistota.

V skutočnosti tento text, ktorého konsenzuálne prednosti boli ťažko vybojované, len oneskoruje nevyhnutné nekontrolované dôsledky otvorenia poštového sektoru konkurenčnému prostrediu.

Plány Európskej únie budú nevyhnutne viesť k zatváraniu väčšieho počtu poštových úradov, k rozsiahlemu prepúšťaniu, k tlaku na zníženie miezd a zhoršeniu podmienok v sektore poštových služieb v Európe.

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne. − (SV) Myslím si, že členské štáty by sa mali samostatne rozhodnúť, či chcú deregulovať svoje vnútroštátne poštové monopoly. Preto som hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10, ktorý odmieta spoločnú pozíciu Rady.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ľutujeme, že nebol prijatý náš návrh na zamietnutie tejto smernice, zameranej na úplnú liberalizáciu poštových služieb, čím sa na úrovni EÚ vytvorí „trh“.

Týmto spôsobom sa väčšina v Európskom parlamente, ktorá zastupuje rovnaké politické sily, ktoré sú uprostred pravicovej politiky každej krajiny, snaží urobiť ďalší krok na ceste k rozvráteniu tejto nevyhnutnej verejnej služby.

Ide o útok veľkých nadnárodných spoločností na verejné poštové služby, na verejné vlastníctvo týchto služieb, na verejnú správu, ktorá ich musí poskytovať, a na demokratický charakter týchto služieb. Veľké nadnárodné spoločnosti sa pritom snažia vytrhnúť moc z rúk ľudí, t. j. zbaviť poštové služby národnej zvrchovanosti, riadenia a rozhodovania na národnej úrovni, a zabezpečiť presunutie rozhodovania o týchto kľúčových otázkach na nadnárodnú úroveň, na úroveň inštitúcií EÚ, čím sa sledujú záujmy, ktoré sú v rozpore zo záujmami ľudí i záujmami Portugalska.

Významné je tiež odmietnutie nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorého zámerom bolo zabezpečiť, aby všetci „prevádzkovatelia“ museli spĺňať požiadavku úplného dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, konkrétne všetkých právnych a zmluvných ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré členské štáty uplatňujú podľa vnútroštátneho práva. „Prevádzkovatelia“ by tiež museli úplne dodržiavať ustanovenia uzavretých kolektívnych zmlúv a právne predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Rada by som pripojila ešte jednu poznámku v súvislosti s mojím včerajším prejavom o liberalizácii poštových služieb, ktorú som pôvodne nemohla uviesť, keďže som mala k dispozícii iba obmedzený čas. Poznámka sa týka zdrojov financovania univerzálnych služieb. Obávam sa, že financovanie prostredníctvom osobitne vytvoreného fondu, alebo prostredníctvom štátnych dotácií, by mohlo brániť liberalizácii odvetvia. Takýto spôsob financovania by sa tiež mohol stať nástrojom, ktorý by členské štáty mohli použiť na spomalenie, či marenie vykonávania ustanovení predmetnej smernice. Preto verím, že Európska komisia musí v tejto oblasti zohrávať kľúčovú úlohu, a to najmä pri sledovaní správneho zavádzania ustanovení predmetnej smernice.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by zaväzovali členské štáty zabezpečiť financovanie univerzálnej poštovej služby. Toto je veľmi dôležitá otázka, obzvlášť v prípade mnohých vidieckych a ostrovných oblastí v Škótsku.

Taktiež som podporil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené mojou skupinou, v ktorých sa požadovalo posilnenie povinnosti financovať poskytovanie bezplatných poštových služieb pre slepcov a ľudí s čiastočným poškodením zraku.

Skutočnosť, že Ferberova správa bola schválená bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, môže viesť k obavám, že môže nastať ďalšie narušenie v poskytovaní poštových služieb.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Podporujem dereguláciu trhu poštových služieb vo Švédsku, ale odmietam myšlienku, že inštitúcie EÚ by mali rozhodovať o tom, či rôzne poštové monopoly treba zrušiť alebo ponechať.

Myslím si, že členské štáty by sa mali samostatne rozhodnúť, či chcú deregulovať svoje vnútroštátne poštové monopoly. Preto som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10, ktorý odmieta spoločnú pozíciu Rady.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Spolu so všetkými členmi Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice som hlasoval proti spoločnej pozícii Európskeho parlamentu a Rady, pretože posilňuje dogmatický neoliberálny prístup ku kľúčovej oblasti verejného záujmu – k poštovým službám. Smernica neponúka žiadne dlhodobé riešenie. Odklad nadobudnutia jej platnosti jednoducho znamená, že jej nepriaznivý vplyv sa odkladá o dva roky.

Účinným odstránením zásady „univerzálnych služieb“ sa obmedzí prístup verejnosti k vysokokvalitným a lacným poštovým službám. Dôsledky budú ešte vážnejšie pre obyvateľov vzdialených a neprístupných horských alebo ostrovných oblastí, kde by spoločnosti nemohli pri poskytovaní služieb vytvárať zisk.

V krajinách, v ktorých už došlo k úplnej liberalizácii trhu, nie sú doterajšie skúsenosti vôbec priaznivé. Úsilie zaviesť nútenú liberalizáciu poštových služieb vytvára viac problémov, ako ich rieši.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Bol som zásadne proti liberalizácii trhu poštových služieb. Mal som na to tri hlavné dôvody:

– potreba bezplatných poštových služieb pre nevidiacich a zrakovo postihnutých, ako základná hodnota nediskriminujúcej spoločnosti.

– záruka členských štátov, že poskytnú finančné prostriedky na univerzálne služby pred otvorením trhu, ako základná podmienka ochrany spotrebiteľov.

– všetci prevádzkovatelia musia dodržiavať pracovnoprávne predpisy, najmä právne predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia.

Keďže príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli prijaté, môžem iba smútiť nad týmto posunom smerom k nekontrolovanej liberalizácii, ktorá si neváži základné právo európskych občanov na verejné poštové služby.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Vítame konečné schválenie správy o trhu poštových služieb, pričom berieme na vedomie, že zdĺhavosť inštitucionálneho postupu dokazuje, aké dôležité sú tieto dokumenty na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov, konkrétne na zachovanie univerzálnych služieb a na vhodné otvorenie trhu spravodlivej hospodárskej súťaži.

Osobitne by som chcel zdôrazniť, že pre občanov bude otvorenie trhov znamenať zlepšenie služieb a lepší výber, čím sa zabráni narúšaniu hospodárskej súťaže a privodí sa definitívny koniec existujúcich monopolov.

Ďalšou otázkou je financovanie univerzálnych služieb. V prípade, že tieto služby pre členský štát predstavujú čisté náklady, môžu byť pokryté finančným plánom predloženým Komisii. Stojí však za to pripomenúť si prípad Portugalska a tiež iných krajín, ktorý dokazuje, že univerzálnu verejnú službu je možné poskytovať na vynikajúcej úrovni prostredníctvom využitia zdrojov z vyhradenej oblasti. Ide o priehľadný a neutrálny spôsob, ktorý nezahŕňa štátne dotácie.

Dovoľte mi zopakovať, že neexistuje dôvod, ktorý by mohol zabrániť zachovaniu týchto služieb, keďže sú základným predpokladom pre územnú a sociálnu súdržnosť a pre podporu obyvateľov žijúcich v opustených oblastiach a na odľahlých a neprístupných územiach.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Výsledkom spoločnej pozície Rady o poštových službách, ktorá bola predložená Európskym parlamentom na schválenie, bude úplná liberalizácia „trhu poštových služieb“ s platnosťou od 31. decembra 2010.

Pozmenením a doplnením smernice sa odovzdáva ďalšie výnosné odvetvie – odvetvie poštových služieb. Deje sa to v rámci lisabonskej stratégie so zámerom maximalizovať ziskovosť poštových služieb.

Poštové služby sa pretvárajú z verejného statku na tovar. V Grécku bude privatizácia útvarov spoločnosti ELTA (Helénska pošta) pokračovať zvýšeným tempom s podporou vlád strán ND (Nea Dimokratia/Nová demokracia) a PASOK (Panhelénske socialistické hnutie). Odteraz bude ELTA fungovať na základe kritérií súkromného sektora hospodárstva, jej hlavným záujmom bude, namiesto prinášania spoločenského dobra, úsilie dosahovať zisk. Táto skutočnosť okamžite ovplyvní kvalitu služieb. Následky budú hrozné, a to nielen pre zamestnancov spoločnosti ELTA, ale aj v rámci spoločností poskytujúcich súkromné poštové služby. Pružné formy zamestnávania sú v tejto oblasti už pravidlom. Zamestnanci nemajú pracovné práva, sociálne práva, ani práva v oblasti poistenia.

Ohrozená je tiež ústavou zaručená zásada poštového tajomstva. Poštová korešpondencia sa zveruje do rúk súkromných firiem, pri ktorých neexistujú žiadne záruky. Je tu len minimálny priestor na kontrolu dodržiavania poštového tajomstva, alebo na kontrolu ochrany osobných údajov.

Komunistická strana Grécka (KKE) je proti liberalizácii poštových služieb. Bojujeme za služby, ktoré by boli výhradne verejné, moderné a účinné. Bojujeme tiež za ochranu práv zamestnancov.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Európsky parlament dnes hlasoval za kompromis s Radou, podľa ktorého dôjde k liberalizácii európskeho trhu poštových služieb najneskôr do konca decembra 2010 (okrem krajín s obzvlášť náročnou topografiou, ktorým sa poskytli ešte dva roky navyše). Počas práce na návrhu som bol osobitne zástancom uplatnenia reciprocity, t. j. mala by sa prijať vzájomná dohoda, ktorá by bránila krajinám odkladajúcim liberalizáciu svojho trhu, aby sa zúčastňovali hospodárskej súťaže v tých krajinách, ktoré už s liberalizáciou začínajú.

S veľkým uspokojením teda beriem na vedomie, že najprv spravodajca (pán Ferber) a potom aj Rada prijali môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a že odteraz je súčasťou kompromisu, ktorý sa momentálne schvaľuje.

  David Martin (PSE), písomne. − Zámerom tohto návrhu je vytvoriť jednotný európsky trh poštových služieb. Bez potrebných záruk by liberalizácia mohla ohroziť koncept univerzálnej služby. Nechuť Rady začleniť jasný záväzok poskytovania bezplatnej poštovej služby pre slepcov a pre ľudí s poškodením zraku do návrhu, ma viedla k tomu, aby som hlasoval za to, aby sa tento záväzok väčšmi posilnil.

Vo všeobecnosti som spokojný s tým, že sa tento návrh dostatočne zaoberá ostatnými otázkami a privítal som záruku, že listy budú rovnako pravidelne vyzdvihované a doručované vo vzdialených oblastiach aj mestách.

Návrh uznesenia: Situácia v Iráne (B6-0046/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) „Jadrová“ otázka v Iráne by sa mala riešiť diplomatickým spôsobom zameraným na „normalizáciu“ vzťahov. Je potrebné zachovať politickú líniu založenú na diplomacii, ktorá nám umožní ustúpiť od stupňujúcich sa postojov a hrozieb vojenských zásahov a vytvorí priestor pre dialóg, pričom je potrebné uznať právo Iránu na vývoj jadrových technológií na mierové účely. Napriek tomu je však správne usilovať sa o dosiahnutie takého rokovacieho postavenia, ktoré by umožnilo presvedčiť Irán, aby sa, v rámci mnohostrannej vyhliadky na jadrové odzbrojenie, vzdal možnosti vojenského použitia jadrových technológií, aby sa tak zabezpečil stav pokoja a medzinárodného mieru.

Na druhej strane sa nemôžem ubrániť tomu, aby som vyjadril určité obavy zo súčasnej situácie v oblasti ľudských práv v Iráne, kde sme svedkami nového vzostupu potláčania slobody názoru a tiež práv menšín a žien. Poriadok sa tu udržiava tvrdým a neľudským právnym a väzenským systémom, ktorý pričasto využíva trest smrti, mučenie a kameňovanie. Doterajšie úsilie neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky. Aby mohol Irán zaujať miesto pri stole medzinárodných veľmocí, nesmie vystupovať ako vojenská superveľmoc, ale ako krajina, ktorá je schopná chrániť ľudské práva svojich občanov.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Len pred pár mesiacmi spravodajská služba USA pripustila fakt, že jej tvrdenia o tom, že Irán vyvíjal jadrové zbrane, boli mylné. V skutočnosti Irán opustil program vývoja jadrových zbraní v rokoch 2001/2002.

Napriek tomu však Washington zlyhal v otázke vyvodenia primeraných politických dôsledkov za tento spravodajský prešľap. Argumentom pre rozmiestnenie technológie národnej protiraketovej obrany vo východnej Európe bolo brániť sa proti jadrovému Iránu, ktorý záhadným spôsobom získal medzikontinentálne balistické strely.

Teraz, keď iránsky jadrový program prestal existovať, prestalo existovať aj zdôvodnenie pre umiestnenie technológie národnej protiraketovej obrany – ak len nie je skrytou agendou pre tento program ohroziť obnovujúce sa Rusko. Rezolútne odmietam takéto umiestnenie a budem proti nemu agitovať.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Uznesenie o Iráne, o ktorom sa dnes hlasovalo, má rozhodujúci politický význam. Obavy medzinárodného spoločenstva sa sústreďujú najmä na Irán. Bolo potrebné vrátiť sa k tejto skutočnosti.

Tento text sa zaoberá jadrovou otázkou a situáciou v oblasti ľudských práv. V oboch bodoch máme jasno. Nemôžeme prijať vývoj vojenského jadrového programu v Iráne. Uznesenie vyjadruje podporu a súhlas s úsilím EÚ rokovaním dosiahnuť dlhodobé riešenie iránskej jadrovej otázky. Uznesenie zdôrazňuje kľúčovú úlohu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Uznesenie tiež opätovne potvrdzuje, že je možné dosiahnuť riešenie súčasného stupňovania jadrovej otázky, a že nie je potrebné zamýšľať sa nad vojenským zásahom.

Na druhej strane je nutné jednoznačne odsúdiť vážne a opakované porušovanie ľudských práv. Situácia vzbudzuje obavy v týchto štyroch oblastiach: trest smrti, práva žien, sloboda prejavu a potláčanie náboženských menšín. Zdá sa mi, že je úplne nevyhnuté prestať sa tváriť, že sme so situáciou spokojní. Uznesenie dôrazne žiada iránsku vládu, aby zmenila svoj postoj k tejto problematike.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Bezpečnostná rada OSN sa opätovne chystá prijať uznesenie, ktorým sa na Irán uvalia sankcie za jeho jadrové aktivity. Ide o prípravu pôdy na vojenskú operáciu proti tejto krajine? Alebo ide jednoducho o použitie ostrejšieho tónu a o zavedenie diplomatických či hospodárskych sankcií?

Niekoľko mesiacov držala táto šikovne zrežírovaná psychologická dráma Parlament a iné medzinárodné orgány v napätí. Je však jadrový potenciál Iránu skutočne hlavnou hrozbou, ktorej musí svet vo všeobecnosti a zvlášť Západ a jeho spojenci čeliť? Je úplne paradoxné, že nereagujeme na jadrové zbrane vo vlastníctve Pakistanu, ktoré skutočne existujú, a to vo zvlášť nestálom geopolitickom kontexte, alebo na jadrové zbrane v Severnej Kórei, ktoré sú v rukách zvlášť nebezpečného režimu. Už som mal príležitosť povedať nasledujúcu vetu: Právny poriadok, o ktorom tvrdíme, že ho udržiavame, musí byť pre všetkých rovnaký. Inak stratí všetok zmysel a legitímnosť.

Zatiaľ mám oveľa väčšie obavy z islamistických hrozieb na našom vlastnom svetadiele, ktoré – zďaleka nie len hypoteticky – preukázali svoj vražedný potenciál v Londýne a v Madride, a to bez účasti Iránu. Pravdou je, že táto hrozba je jedným z dôsledkov hromadnej prisťahovaleckej politiky, ktorú uplatňujete a ktorú chcete ešte zhoršiť.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je nutné odsúdiť pokrytectvo „medzinárodného spoločenstva“, t. j. Spojených štátov amerických a ich spojencov , ohľadom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a najmä v súvislosti s iránskym jadrovým programom.

Takáto politická iniciatíva neexistuje k programom jadrových zbraní niektorých členských štátov EÚ, Spojených štátov amerických, a dokonca ani k programom jadrových zbraní Izraela, Pakistanu, či Indie, čo sú krajiny, ktoré nepodpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ale jadrové zbrane vlastnia. Pritom Spojené štáty americké už vyhlásili, že by ich mohli použiť na vojenský útok.

Preto je potrebné úplné dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zničenie všetkých jadrových zbraní.

Skutočná otázka vo vzťahu k Iránu súvisí s tým, že Spojené štáty americké ako aj EÚ vedia, že vrcholná produkcia ropy sa v mnohých krajinách už skončila.

Dôvodom pre vážne hrozby vojenského útoku, provokácie a toľkú náhlivosť v súvislosti s iránskym jadrovým programom je skutočnosť, že táto krajina má najväčšie zásoby uhľovodíkov na svete. Spojené štáty americké a EÚ sa snažia vytvoriť podmienky, dokonca aj manipuláciou verejnej mienky, aby získali kontrolu nad iránskymi zdrojmi energie a zdrojmi energie na celom Strednom východe, čoho dôkazom je situácia v Iraku.

  David Martin (PSE), písomne. − Podporujem odporúčania uvedené v uznesení. Čo sa však týka organizácie Ľudoví mudžahedíni Iránu, hlasoval som proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sa v texte dotýkali tejto skupiny.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Vďaka stanoviskám Javiera Solanu, podporujúcich strán a zástupcov EÚ, sa rozplynuli všetky ilúzie o postoji EÚ k Iránu a všeobecne k Strednému východu.

Spomínané stanoviská dokazujú, že EÚ podporuje plán Spojených štátov amerických a NATO na „demokratizáciu Stredného východu“, ktorého zámerom je podriadiť národy a ľudí kontrole zdrojov, ktoré im prinášajú bohatstvo. EÚ si zámerne nevšíma uistenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a správy CIA o nevojenskom využití jadrovej energie v Iráne. Stupňuje napätie sankciami proti Iránu a zosilňuje propagandu, aby si verejná mienka navykla na myšlienku vojny proti Iránu. Okrem toho Javier Solana jasne spojil situáciu v Libanone a  širšej oblasti s otázkou jadrových zbraní, avšak bez toho, aby sa čo len zmienil o jadrových zbraniach vo vlastníctve Izraela.

V širšej oblasti Stredného východu sme svedkami nárastu imperialistickej agresie a konfliktov vyplývajúcich z delenia trhov. Obeťami týchto udalostí sú, okrem iných, obyvatelia Palestíny, Iránu a Libanonu. Jedinou odpoveďou občanov na tieto nové útočné vojnové plány je, že musia vzdorovať imperializmu a nesmú si robiť ilúzie o úlohe EÚ.

Sú to práve občania jednotlivých krajín, ktorí rozhodujú o otázkach ľudských práv a o ich porušovaní. Nemali by dovoliť, aby sa tieto otázky stali zámienkou pre ďalší Irak.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. – (PT) Irán je v súčasnosti regionálnou a celosvetovou hrozbou a výzvou pre schopnosť členských štátov EÚ držať pevne spolu na medzinárodnej scéne. Nehľadiac na pokračujúce a protirečivé správy, ktoré sa objavujú, pravdou je, že Irán nedodržal svoju povinnosť transparentnosti, ani nepomohol vytvoriť atmosféru dôvery. Naopak. Navyše, popri jadrovej dokumentácii nie sú povzbudivé ani najnovšie správy. Porušovanie ľudských práv, násilie zo strany štátu a predstieraná zastupiteľská demokracia, to všetko sú faktory, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe nášho postoja k Iránu.

Preto na základe spomínaných skutočností, ale aj s ohľadom na to, čo som obhajoval v minulosti, v zásade súhlasím s prijatým uznesením a zdôrazňujem, aby Európsky parlament trval na tom, aby Rada a Komisia dodržali rozsudok Európskeho súdneho dvora a odstránili iránsku opozíciu, organizáciu Ľudoví mudžahedíni Iránu, zo zoznamu teroristických organizácií. Európska únia (a niektoré členské štáty) zaobchádzala s iránskou opozíciou spôsobom, ktorý bol na prospech iránskeho režimu, a nie na prospech iránskeho ľudu, ani na prospech demokratizačného úsilia v tejto oblasti sveta. Túto stratégiu je nutné zmeniť – a zmena sa už začala.

Návrh uznesenia: Výsledky konferencie o klimatických zmenách (Bali) (B6-0059/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Teší ma, ako dopadla konferencia na Bali a že priniesla výsledky, v ktoré sme ani nedúfali, čiastočne vďaka úlohe, ktorú počas rokovaní zohrala EÚ. V tejto zložitej situácii bolo mimoriadne dôležité, aby sa vyslal signál jednoty, spolupráce a zodpovednosti spôsobom, ktorý by úspešne odštartoval rokovania o stanovení nových cieľov v oblasti znižovania emisií na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (v roku 2012).

Prijatím záverov vedcov, pôsobiacich v rámci Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), všetci účastníci na politickej úrovni uznali, že klimatické zmeny existujú, že sú spôsobené človekom a že ak sa chceme vyhnúť nenapraviteľným škodám v klimatickom systému Zeme, je potrebné začať konať do roku 2020.

Dúfam, že v Kodani v roku 2009 dôjde k obratu v boji proti klimatickým zmenám pomocou prijatia prísnych cieľov zníženia emisií do roku 2020 všetkými priemyselnými a rozvojovými krajinami. Prirodzene, súčasťou tejto novej výzvy budú aj určité náklady a nedostatky v účinnosti, ktoré by bolo ťažko odôvodniť, ak, ako som už spomínal, neurobíme potrebné a odvážne rozhodnutia, akým je napríklad návrat k jadrovej energii. Nečinnosť, odkladanie problému na neskôr a vyčerpávajúce konferencie budú viesť iba k nenávratným škodám na životnom prostredí.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách na Bali (COP 13 a COP/MOP 3), pretože vzhľadom na naliehavosť znižovania globálneho otepľovania si myslím, že dohoda dosiahnutá na Bali bola dôležitým krokom vpred, aby v roku 2009 mohol byť v Kodani navrhnutý a schválený nový protokol s novými cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov.

Som presvedčená, že portugalské predsedníctvo EÚ zohralo na konferencii na Bali kľúčovú úlohu. Pri rokovaniach aktívne prispelo k dosiahnutiu pokroku a podarilo sa mu dosiahnuť veľmi priaznivú dohodu. Bolo by však žiaduce, aby akčný plán z Bali obsahoval vyčíslenie cieľov týkajúcich sa zníženia emisií CO2.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vo všeobecnosti možno povedať, že sa v tomto uznesení len opakujú všeobecné myšlienky. Vo viacerých oblastiach je uznesenie neprimerané. Preto sme sa zdržali hlasovania.

Napríklad, keďže hlavným cieľom je zníženie emisií CO2, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív, vyvstáva otázka merania týchto emisií. Vieme, že toto meranie je veľmi zložité a možno ho tiež zmanipulovať, keďže po ťažbe je potrebné fosílne palivá prepraviť a spracovať, a ich vedľajšie produkty sa rozdeľujú a používajú rozličnými spôsobmi na tisíckach koncových miest.

Ako uviedli rôzni odborníci na túto oblasť, ak chceme znížiť emisie a dosiahnuť ciele, je účinnejšie a jednoduchšie sledovať nástroj schválený podľa protokolu o ťažbe a medzinárodnom obchode s fosílnymi palivami. Bolo by teda jednoduchšie stanoviť sadzby alebo cieľové hodnoty na zníženie primárnej produkcie fosílnych palív a príslušného vývozu, resp. dovozu, čím by sa stanovili maximálne hodnoty emisií pre každú jednotlivú krajinu.

Je však tiež potrebné rokovať o záväzkoch bohatších krajín uvoľniť finančné prostriedky na podporu rozvojových krajín, aby im pomohli znášať hospodárske a sociálne náklady vyplývajúce z prijatia potrebných opatrení.

Je mi ľúto, že návrhy skupiny, zamerané na túto problematiku, boli zamietnuté.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) V decembri minulého roka sa na Bali stretli predstavitelia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o klimatických zmenách. Dosiahli pokrok v mnohých oblastiach, ktoré súvisia s ochranou globálnej klímy.

Okrem začiatku rokovaní o novom protokole, ktorý nahradí Kjótsky protokol, by som zdôraznil vyjadrenie, že štvrtá správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) bola pre prácu zúčastnených strán lepším vedeckým podkladom. Dovoľte mi tiež poukázať na zmienku, ktorá bola vyslovená po prvýkrát, čím sa otvorila téma, ktorá bola až doteraz tabu. Zmienka sa týka toho, že rozvojové krajiny musia tiež spolupracovať, pričom sa samozrejme zohľadňuje ich hospodársky kontext a rozvoj.

Napokon mi dovoľte povedať nasledovné: myslím si, že hlavnou novinkou konferencie na Bali bolo vôbec prvé zaradenie problému odlesňovania do rokovania, o ktorom sa, v rámci akčného plánu z Bali, bude diskutovať z hľadiska jeho začlenenia do budúceho protokolu.

Hlasujem za uznesenie Dočasného výboru pre klimatické zmeny, keďže podporuje výsledky dosiahnuté na Bali a vo viacerých vyjadreniach hovorí o úlohe EÚ v budúcich rokovaniach, s čím súhlasím, a upresňuje, v ktorých oblastiach mohol akčný plán z Bali zájsť ešte ďalej.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu.

Zámerom trinástej konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o klimatických zmenách, ktorá sa konala na Bali v dňoch 3. až 15. decembra 2007, malo byť stanovenie plánu na nasledujúce dva roky a dosiahnutie dohody o predĺžení platnosti Kjótskeho protokolu, ktorá uplynie v roku 2012. Aj keď sa zdá, že prvý cieľ sa podarilo splniť, sme ešte veľmi ďaleko od dosiahnutia toho druhého.

Najviac poľutovaniahodné je to, že sa medzinárodné spoločenstvo nedokázalo dohodnúť na cieľovej hodnote pre stabilizáciu a následné zníženie globálnych emisií skleníkových plynov do roku 2020 aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňou, ktorú dosahovali v roku 1990. Európska únia by mala posilniť konštruktívnu a aktívnu úlohu, ktorú zohrávala na Bali, aby tak neposkytla krajinám odmietajúcim všetky ciele výhovorku na odmietnutie konania.

Aj napriek tomu, že dohodu z Bali, ktorú podpísali všetky prítomné krajiny, je potrebné uvítať, nemali by sme dovoliť, aby sa z nej stala nová zbierka fráz o životnom prostredí. Ešte stále máme dva roky na dosiahnutie dohody. Otáľanie s plánom naznačuje, že to najťažšie je ešte len pred nami.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Uznesenie o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách na Bali sa usiluje nájsť pozitívne znaky tam, kde žiadne nie sú. Zároveň zastiera príčinu ničenia životného prostredia – plienenie prírodných zdrojov kapitálom, s cieľom dosiahnuť zisk z obchodovania s pôdou, vzduchom, energiou a vodou.

V uznesení sa poukazuje na nebezpečenstvo, že klimatické zmeny „sa pre najchudobnejšie krajiny môžu stať hlavným destabilizačným faktorom“. Tento kapitál európskych monopolov môže využiť klimatické zmeny ako zámienku pre ďalšie vykorisťovanie rozvojových krajín, keďže vieme, že činnosť nadnárodných spoločností je jednou z hlavných príčin chudoby.

V uznesení sa vyzýva na vážny záväzok zo strany rozvíjajúcich sa krajín, podľa stupňa ich rozvoja a zloženia ich hospodárstiev. V uznesení sa konkrétnejšie zmieňuje Čína a India v súvislosti s otázkou podpory spolupráce v oblasti energetickej politiky, s cieľom obmedziť výskyt látok znečisťujúcich životné prostredie. Zámerom uznesenia je v podstate vyvíjať tlak na tieto krajiny tým, že sa obmedzí ich potenciál rozvoja a ich nároky na väčšie podiely na trhu voči imperialistickej konkurencii z hľadiska rozdelenia trhov. Snáď to je dôvod, prečo sa nespomínajú opatrenia na priame zníženie emisií skleníkových plynov, a prečo sú na túto tému v texte len všeobecné vyjadrenia o dobrom úmysle.

V krátkosti, konferencia o klimatických zmenách na Bali bola len obyčajnou pretvárkou. Skutočnou problematikou bolo zosilnenie medziimperialistických konfliktov v energetickom odvetví a komercializácia životného prostredia.

  David Martin (PSE), písomne. − Plne podporujem hodnotenie uznesenia o výsledkoch rokovaní na samite na Bali. Vďaka EÚ sa na Bali dosiahlo viac, než sa možno očakávalo, no menej, než bolo potrebné. Nedostatok porozumenia medzi všetkými rokovacími partnermi v otázke konkrétnych cieľov a hodnôt pre znižovanie emisií CO2 je poľutovaniahodný. Hlasoval som za toto uznesenie.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Je dôležité, že v prijatom uznesení je výslovne zdôraznené prepojenie medzi odlesňovaním a klimatickými zmenami. Dažďové pralesy zohrávajú z hľadiska svetovej klímy kľúčovú úlohu. Pohlcujú obrovské množstvá CO2. Okrem toho sú najväčšími svetovými zásobárňami vody. Pohlcujú vodu ako špongia, čím ochladzujú ovzdušie. Odlesňovanie, výrub a vypaľovanie však túto mimoriadne dôležitú úlohu nesmierne ohrozujú. Zastavenie odlesňovania, výrubu a vypaľovania by preto mohlo mimoriadne rozhodujúcim spôsobom prispieť k boju proti globálnemu otepľovaniu.

Zvýšený dopyt po biopalivách v Európe je v absolútnom rozpore s ochranou dažďových pralesov. Vyrúbali sa už tisíce hektárov dažďového pralesa s cieľom vyťažiť palmový olej, aby sa tak uspokojil zvýšený dopyt po bionafte. Certifikácia a určovanie udržateľnej výroby biopalív je preto nevyhnutným predpokladom pre ochranu dažďových pralesov a svetovej klímy. Výroba navyše zhoršuje aj sociálnu situáciu v príslušných krajinách, vzhľadom na rozsiahle zvýšenie cien základných potravín. Preto som proti návrhu Komisie, ktorý je súčasťou balíka o energii a klíme, a ktorým sa záväzne stanovuje, že do roku 2020 musia tvoriť biopalivá minimálne 10 % pohonných hmôt pre motorové vozidlá. Nesúhlasím s týmto návrhom, pretože nijako neprispieva k ochrane klímy a má ďaleko od trvalo udržateľnej politiky.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) V nasledujúcich rokoch musí dôjsť k prudkému zníženiu emisií skleníkových plynov. Uznesenie obsahuje mnoho dobrých myšlienok, ako tento cieľ dosiahnuť, a preto som sa rozhodol hlasovať za uznesenie.

Ciele, ktoré boli stanovené, možno skrátene popísať výrazom 20 20 20, čo znamená, že emisie sa musia znížiť o 20 %, obnoviteľné zdroje energie sa musia zvýšiť o 20 %, a že tieto ciele je nutné dosiahnuť do roku 2020. Myslím si však, že dôraz by sa mal klásť na znižovanie emisií a že rozhodnutie, ako tento cieľ dosiahnuť, musíme nechať na jednotlivé členské štáty. Preto by EÚ nemala presne stanovovať, ako majú krajiny meniť spôsob využitia obnoviteľných zdrojov energie.

Vzhľadom na to, že by mohlo byť vhodné vydať takéto spresnenie, je poľutovaniahodné, že jadrová energia sa nepovažuje za jeden z obnoviteľných zdrojov energie. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) dospela k záveru, že jadrová energia je potrebnou súčasťou úsilia o zníženie emisií oxidu uhličitého. Je poľutovaniahodné, že toto uznesenie sa rozhodlo nebrať túto skutočnosť do úvahy, keďže trvá na tom, že k zníženiu emisií nesmie dôjsť pomocou využívania jadrovej energie.

Pri vykonávaní tohto uznesenia sa jasne preukáže, že EÚ nepriamo vylúčila úlohu jadrovej energie z procesu zlepšovania klimatickej situácie. Takýto postoj je, podľa môjho názoru, veľmi zvláštny. Je potrebné zobrať ho jasne na vedomie.

Správa: Fiona Hall (A6-0003/2008)

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Hlasovali sme za uznesenie na základe jeho všeobecného zamerania, ale nepodporujeme všetky body technických podrobností ani ambície upravovať politickými rozhodnutiami, aké výrobky je možné vyrábať alebo predávať, ako napríklad záhradné ohrievače.

  Giles Chichester (PPE-DE) , písomne. − Britskí konzervatívci podporujú široký záber tejto správy z vlastnej iniciatívy – veď kto by mohol byť proti energetickej účinnosti? Máme však určité výhrady k niektorým aspektom návrhu, kde sa zdá, že spravodajca stratil schopnosť rozlišovať.

Označovanie energetickej účinnosti je dobré na to, aby spotrebitelia dostali možnosť voľby, ale začať zakazovať niektoré produkty len z toho dôvodu, že spotrebúvajú energiu spôsobom, s ktorým niektorí z nás nesúhlasia, sa zdá byť veľmi neprimerané.

Obzvlášť nerozumné sa zdajú byť útoky namierené proti záhradným ohrievačom (ods. 16), ktoré sa začali používať vo väčšej miere ako priamy dôsledok protifajčiarskej legislatívy zo strany vlády Spojeného kráľovstva.

Veríme, že tento konkrétny návrh nebude zakomponovaný do žiadneho budúceho návrhu Komisie.

  Nigel Farage (IND/DEM), písomne. − Plne nesúhlasím s odhadzovaním – a rovnaká je aj politika mojej strany – ale nemôžem hlasovať za zavádzanie rozhodnutí EÚ, nech sa niekedy javia akokoľvek osvietené.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (SK) Táto správa je jednou z tých správ, ktoré sa zamýšľajú nad situáciou bez toho, aby bližšie skúmali príčiny, alebo poukazovali na základné smery, ktorými by sme sa mali vydať. Správa iba prevzala kontroverzné vyjadrenia medzinárodných organizácií a v jednom alebo dvoch prípadoch, napríklad pri zmienke o Rusku a Afrike, možno vidieť, že jej oveľa viac záleží na ochrane záujmov Európskej únie ako na akejkoľvek politike spolupráce, s čím nesúhlasíme.

Je jasné, že nedostatok fosílnych palív, ktorý sa odráža na ich cene, si vyžaduje zníženie ich spotreby. Aby sme sa vyhli znižovaniu hospodárskych a sociálnych činností, musíme preto zámerne znížiť nadbytočnú spotrebu, odpad konverzného procesu, dopravu a distribúciu a konečnú spotrebu.

Keďže energiu nie je možné po jej využití recyklovať a keďže zdroje sú obmedzené, tento proces je potrebné riadiť podľa technických poznatkov a celkových politických priorít, čo si vyžaduje ústredné plánovanie vlád vo verejnom záujme, čím sa odstráni kolísanie a nervozita trhových činiteľov. K takémuto stavu sa ešte len musíme prepracovať.

Ďalšie dobre mienené odporúčania sa už týkajú života a práce v mestách a vo veľkomestských oblastiach. Môžu mať veľmi priaznivý dopad na inovácie a obnovu energetických sietí, budov, dopravy a ostatných verejných statkov.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Podporujem základný princíp tejto správy, ktorým je akčný plán energetickej účinnosti. Nemám žiadny problém s preskúmaním nových spôsobov, ako vyrábať energeticky účinnejšie radiátory, ale som proti zákazu záhradných ohrievačov.

Pokiaľ viem, tak väčšina týchto zariadení sa používa na to, aby vyhrievala fajčiarov, ktorých nedávno prijaté právne predpisy vyhnali von do zimy. Už zákaz fajčenia spôsobil zatvorenie mnohých podnikov, čo malo za následok, že ľudia prišli o prácu. Tento zákaz by len znásobil zatváranie podnikov a straty zamestnania.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) V súvislosti s klimatickými zmenami a opareniami na boj proti týmto zmenám sa často vyskytuje myšlienka úspory energie. No aj okrem týchto dôvodov by mala otázka energetickej bezpečnosti a nezávislosti európskych štátov sama stačiť na to, aby sme sa usilovali o lepšie využívanie energie. Príčinou, prečo nebudeme hlasovať proti tejto správe je to, že práve na európskej úrovni sa tvorí väčšina noriem.

V tejto správe sa však vraciame k Malthusovej vízii a k vízii o pridelení viny, ktoré sa nachádzajú vo všetkých správach Parlamentu na túto tému. Dochádza k slepému obviňovaniu motoristov, zakazujú sa určité druhy prístrojov, existuje túžba diktovať jednotlivcom, ako sa majú správať a nútiť deti skupinovo sa organizovať už od najútlejšieho veku, túžba starať so do politiky územného plánovania a výstavby, podporovať zdaňovanie energií a systémy tvorby cien, ktoré v skutočnosti ublížia len tým najkrehkejším skupinám obyvateľstva.

Preto hovoríme áno stanoveniu minimálnych noriem, áno podpore výskumu, áno objektívnym informáciám, ktoré nám umožňujú urobiť správne rozhodnutia, áno podpore daňových stimulov. Hovoríme však nie prenasledovaniu a tvrdému zaobchádzaniu.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Výsledky výskumu naznačujú, že emisie skleníkových plynov, ktoré produkuje človek, sa podieľajú na urýchlení klimatických zmien. Preto podporujeme hlavný záver, že všetky krajiny musia prijať ucelené opatrenia na zníženie týchto emisií, a že krajiny EÚ musia v tomto smere prevziať vedúcu úlohu.

Zároveň namietame proti sklonu Komisie aj spravodajcov Parlamentu neustále využívať veľké výzvy na centralizáciu politickej moci a na vytvorenie Európskej únie bez slobody a dynamiky.

Z hľadiska energetickej politiky by mala byť úloha Európskej únie obmedzená na nasledujúce oblasti:

- stanovenie emisných cieľov pre jednotlivé krajiny, pričom by sa malo ponechať na dané krajiny a na trh, aby sa tieto ciele dosiahli v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže.

- internalizácia nákladov na emisie, a to tak, že sa ceny emisných kvót stanovia na dostatočne vysokú úroveň. (Emisie sa tak budú automaticky zohľadňovať pri miliardách hospodárskych rozhodnutí, ktoré každý deň prijímajú na celom svete domácnosti aj podniky. Domácnosti si dobrovoľne vyberú energeticky úsporné žiarovky, výrobcovia áut budú vyrábať autá s menšou spotrebou a stavební investori budú stavať budovy s veľmi nízkou energetickou náročnosťou, tzv. pasívne domy. Potom sa výskumu a vývoju oplatí venovať sa tejto oblasti.)

- prideľovanie peňazí na výskum a tvorba právnych predpisov v oblasti označovania tovarov.

Politici EÚ nesmú pri regulácii zachádzať do podrobností. V súčasnosti nikto nevie, ako najlepšie naplánovať túto obrovskú premenu. Preto sme proti takým veciam, akými sú napríklad zákazy záhradných ohrievačov a daňové stimuly na búranie budov.

Hlasovali sme proti, aby sme tak podnietili opätovné zamyslenie sa nad energetickou politikou EÚ.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá je v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady z marca 2007, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti a v ktorých je zdôraznená potreba zlepšiť energetickú účinnosť v Európskej únii, aby sa dosiahol cieľ 20 % úspory energetickej spotreby EÚ v porovnaní s predpoveďami na rok 2020.

Vítam opatrenia zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti výrobkov, budov a služieb, zlepšenie účinnosti výroby a dodávky energie, zníženie vplyvu dopravy na spotrebu energie, uľahčenie financovania a investovania do tejto oblasti, aby sa v súvislosti so spotrebou energie podporilo a posilnilo citlivé správanie.

Európski občania musia mať osoh z infraštruktúry (vrátane budov), výrobkov (okrem iného ide o domáce spotrebiče a autá), procesov a energetických služieb, ktoré poskytujú najlepšiu energetickú účinnosť na svete.

Akčným plánom sa tiež posilní priemyselná konkurencieschopnosť a rozvinie sa vývoz nových technológií, čo bude mať priaznivý dopad na zamestnanosť. Okrem toho sa dosiahnutými úsporami vyrovnajú investície do inovačných technológií.

  Marian Harkin (ALDE), písomne.« − Nepodporujem odsek, ktorý vyzýva na stiahnutie určitých domácich spotrebičov z trhu, pretože toto vyjadrenie je pritvrdé.

  Sarah Ludford (ALDE), písomne − Hlasovala som za podporu tejto správy, ktorá je ako celok vynikajúca. Avšak odsek 16, ktorý „vyzýva Komisiu, aby vytýčila časové harmonogramy na stiahnutie z trhu všetkých zariadení, spotrebičov a iných energeticky náročných produktov, ktoré majú najmenšiu energetickú účinnosť, ako napríklad záhradné ohrievače“, by znel lepšie bez vymenovania jedného konkrétneho zariadenia, ktorého používanie by sa malo zakázať, keďže ide len o jedno z mnohých zariadení, ktoré spôsobujú obavy v súvislosti s mrhaním energiou a ide o zariadenie, ktoré mnohí ľudia radi používajú, a to nielen v mestskom sociálnom kontexte, akým je napríklad môj londýnsky volebný obvod.

Vítam kroky niektorých maloobchodníkov, ktorí prestali predávať takého ohrievače, ako reakciu na tlak spotrebiteľov; ja sama by som si taký ohrievač takisto nekúpila. Domnievam sa však, že najlepšou cestou je vytýčiť pre zariadenia minimálne normy energetickej účinnosti, informovať ľudí o energetickej spotrebe a vyzývať ich, aby zvážili svoju celkovú uhlíkovú stopu a na základe toho volili zariadenia, spôsob dopravy, sociálne správanie atď. Domnievam sa, že tento spôsob je lepší než zákaz používania záhradných ohrievačov alebo akýchkoľvek iných zariadení. Veď nakoniec, inovácia ako odpoveď na normy energetickej účinnosti snáď môže priniesť viac úžitku než energeticky účinné záhradné ohrievače.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) Vítam tento návrh pani Hallovej, a tiež skutočnosť, že po dlhom čase konečne prechádzame z abstraktných teórií ku konkrétnym návrhom na zvýšenie energetickej účinnosti v Európskej únii. Teší ma, že sa v tejto správe zachoval cieľ zlepšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020. Neschvaľujem odsek 16 tejto správy, v ktorom sa vyzýva na stiahnutie všetkých najmenej energeticky účinných druhov zariadení z trhu. Napokon, priemysel je potrebné podnietiť k tomu, aby vyrábal lepšie a účinnejšie zariadenia. Preto som sa zdržal konečného hlasovania.

  Toine Manders (ALDE), písomne. – (NL) Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) je proti zákazom, ale podporuje zlepšenia. VVD je teda proti zákazu záhradných ohrievačov, ale podporuje inovačné riešenia na boj proti nízkej účinnosti. Skupina VVD v Európskom parlamente zastáva názor, že v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám by bolo zvláštne, keby sme sa nesnažili nájsť spôsoby, ako vyrábať účinnejšie záhradné ohrievače. Preto naša skupina podporila výzvu správy pani Hallovej adresovanú Európske komisii, aby došlo k postupnému vyradeniu energeticky neúčinných spotrebičov a k ich nahradeniu účinnejšími modelmi. Správu je potrebné považovať za podnet pre priemysel, aby vyvíjal energeticky účinnejšie zariadenia, napríklad záhradné ohrievače.

  David Martin (PSE), písomne. − Akčný plán prináša najúčinnejšie nástroje v boji proti klimatickým zmenám. Rozhodne vítam tento plán a domnievam sa, že cieľ zníženia emisií našich skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 je reálny po technickej, ako aj po hospodárskej stránke.

Tento plán je krokom správnym smerom a ja som ho svojím hlasom podporil, hoci by sa mal vnímať ako prvý krok, po ktorom by mali nasledovať ambicióznejšie ciele.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Opatrenia na úsporu energie a vyššia energetická účinnosť sú žiaduce z hľadiska hospodárstva i z hľadiska životného prostredia. Preto som hlasoval za správu pani Hallovej, ale dúfam, že v tomto prípade budeme úspešnejší ako pri znižovaní spotreby energie, ktorú chceme dosiahnuť do roku 2020, alebo pri dohodnutom zvýšení podielu obnoviteľných druhov energie – oba tieto zámery sú vznešené, ale vzhľadom na súčasnú situáciu ich pravdepodobne nebudeme môcť dodržať.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Správa pani Fiony Hallovej sa týka mimoriadne dôležitej problematiky. Nestačí, aby EÚ stanovila prísne pravidlá pre emisie oxidu uhličitého. Ak chceme dosiahnuť skutočný pokrok, ľudia musia byť schopní a ochotní zmeniť svoju vlastnú spotrebu a modely správania. Odsek 61 dáva v tomto smere veľmi správny zmysel: boj sa musí začať od nás.

V záujme našej vlastnej dôveryhodnosti by mal preto Európsky parlament svojou činnosťou ísť príkladom. Nabádame obyvateľov EÚ, aby sa vzdali všetkého, od rýchlovarných kanvíc až po vyhrievané bary a terasy v reštauráciách, zatiaľ čo spotreba energie druhého sídla Európskeho parlamentu je 5 322 ton emisií oxidu uhličitého ročne! Zo štúdie, ktorú zadala poslankyňa Európskeho parlamentu, pani Caroline Lucasová, vyplynulo, že mesačné presuny Parlamentu do Francúzska majú dramatické dôsledky pre životné prostredie. V dôsledku ciest do Štrasburgu, kde Parlament hlasuje, sa celkovo vyprodukuje 18 901 ton emisií oxidu uhličitého ročne. To zodpovedá viac ako desiatim tisícom letov z Európy do New Yorku.

Je dobre, že správa bola schválená. Ešte lepšie by bolo, keby sme prestali cestovať do Štrasburgu kvôli hlasovaniu, ktoré sa môže rovnako dobre konať aj doma.

- Správa: Carl Schlyter (A6-0495/2007)

  Derek Roland Clark (IND/DEM), písomne. − Podporujem zákaz odhadzovania, ktorý je v súlade s politikou mojej strany zameranou na rozumné zákony pre oblasť komerčného rybárstva. Nemôžem však hlasovať za uznesenie, pretože predstavuje len ďalšie miešanie sa EÚ do záležitostí Spojeného kráľovstva. Spojené kráľovstvo je úplne schopné prijať svoje vlastné opatrenia pre oblasť rybolovu a ochrany rybného hospodárstva, tak, ako sme to robili aj predtým, než sme sa zapojili do tejto nehospodárnej organizácie.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (SK) Odhadzovanie (vyhadzovanie mŕtvych alebo umierajúcich rýb cez palubu) a vedľajšie úlovky sú vážnym problémom, ktorý je potrebné vyriešiť v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Vzhľadom na mechanizmy riadenia, ktoré zohľadňujú viac vyloďovanie ako úlovky, potrebuje priemysel rybného hospodárstva EÚ rýchlo preformulovať svoje politiky, aby bolo možné obmedziť tieto zlé postupy.

V tejto súvislosti Európska komisia vypracovala oznámenie, v ktorom ohlasuje svoj zámer zaviesť politiku zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a postupného odstraňovania odhadzovania v rámci európskeho rybného hospodárstva.

Nežiaduce vedľajšie úlovky a ich následné odhadzovanie má nespočetne veľa nepriaznivých následkov: mrhanie zdrojmi, výsledkom výlovu nedospelej rybej populácie cieľového druhu sú nižšie možnosti úlovku rýb tohto druhu a zníženie neresiacej sa biomasy, keď k tomu prirátame aj úlovky a odhadzovanie druhov, ktoré nie sú cieľom rybného hospodárstva (druhy rýb, kôrovcov, morských cicavcov, morských vtákov a pod.), dostaneme výsledok rovnajúci sa biologickému útoku na morský ekosystém.

Na základe vyššie spomínaných skutočností a kvôli tomu, že táto správa usiluje o dosiahnutie trvalo udržateľného rybného hospodárstva v súlade so zásadami upravenej spoločnej politiky rybného hospodárstva, mám v úmysle hlasovať za.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zníženie nežiaducich vedľajších úlovkov a odhadzovania je, samozrejme, žiaduce a potrebné, ale tento cieľ by sa nemal dosahovať prostredníctvom právnych predpisov.

Keďže nie je možné spomenúť všetky aspekty, ktoré sa v tejto správe vyskytujú, vítame prijatie nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý „pripomína, že vplyv drobného rybolovu na odhadzovanie je minimálny a následne žiada, aby sa posilnila pomoc Spoločenstva pre propagáciu a rozvoj drobného pobrežného rybolovu a rybolovu v malom rozsahu“.

Ľutujeme, že boli odmietnuté naše návrhy, ktoré zdôrazňovali:

- že ak chceme zaviesť vhodné opatrenia na podporu skutočného obmedzenia odhadzovania, je najprv potrebné určiť a preskúmať rozličné príčiny, v dôsledku ktorých odhadzovanie vzniká, napríklad obchodné príčiny (súvisiace s cenou, marketingom, maximalizáciou hodnoty rýb), úlovky rýb, ktoré sú menšie ako sú stanovené minimálne veľkosti pri vykládke a vedľajšie úlovky;

- že je potrebné uskutočniť podrobnú štúdiu opatrení, ktoré majú byť prijaté, a ich vplyvu na sociálno-hospodársku situáciu v danom odvetví;

- dôležitosť dobrovoľného zníženia intenzity rybolovu a zavedenia mechanizmov, ktoré by za to rybárom umožnili získať finančnú kompenzáciu a dôležitosť prijatia pozitívnych opatrení týkajúcich sa trhových zásahov v rámci boja proti odhadzovaniu (zaručený odbyt rýb za spravodlivé ceny a rozvoj konzervárenského priemyslu).

  Roger Knapman (IND/DEM), písomne. − Podporujem výzvu na zákaz odhadzovania, ktorá je v súlade s politikou mojej strany, nemôžem však hlasovať za uznesenie ako také, pretože obsahuje stanovovanie nástrojov na úrovni EÚ.

Predovšetkým so zreteľom na pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 14, hoci chválim snahy škótskych rybárov, ktorí sa postavili na čelo dobrovoľného znižovania výlovov rýb, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť, nemôžem podporiť realizáciu kompenzačného systému, ktorý je spravovaný inštitúciami EÚ.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdá sa, že je primerané prijať opatrenia proti odhadzovaniu, aby bolo možné ochrániť zásoby rýb. Zamyslime sa nad tým, prečo sa úlovky odhadzujú, keď zároveň existuje mnoho pracujúcich, ktorí by veľmi radi jedli viac rýb.

Príčinou je kapitalistická výroba. Úlovky rýb predstavujú viac tovaru, ktorý sa umiestňuje na trh s cieľom dosiahnuť zisk pre veľké rybolovné spoločnosti, ako statok, ktorý má uspokojiť potreby z hľadiska potravy. Ak rybolovná spoločnosť predpokladá, že nedosiahne zisk, alebo, čo je pravdepodobnejšie, že cena určitých úlovkov klesne v dôsledku vysokej ponuky, potom môžeme vysvetliť, prečo dochádza k odhadzovaniu úlovkov, aj keď existujú aj ďalšie dôvody.

Nový návrh je v podstate prejavom dobrého zámeru. Znovu navrhuje politiku porovnateľnú s tou, ktorá mala byť podľa správy uplatnená už pred viac ako piatimi rokmi. Nenamietame nič proti tomu, aby sa prijali určité opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie odhadzovania, no máme jednu výhradu: niektoré z týchto opatrení môžu byť záťažou pre malé a stredné rybolovné podniky a v zásade môžu byť zámienkou, ktorá by im mohla brániť v slobodnom vykonávaní rybolovu. Inými slovami, niektoré návrhy sa môžu stať zámienkou na obmedzenie malých a stredných podnikov a nadmerné rozšírenie veľkých rybolovných spoločností.

  David Martin (PSE), písomne. − Pre Škótsko a jeho rybársky priemysel je akýkoľvek návrh na zlepšenie európskej politiky v oblasti rybného hospodárstva pozitívny. Správa sa pokúša preskúmať spôsoby postupného znižovania množstva neželaných vedľajších úlovkov a realizácie zákazu odhadzovania: dvoch škodlivých praktík, ktoré sa v sektore rybného hospodárstva stali až príliš bežnými.

V súvislosti s tým navrhuje správa logický a efektívny prístup k zhromažďovaniu informácií a vyzýva na jednoduché opatrenia, ktoré sú ľahko vynútiteľné a ekonomicky životaschopné. Môj hlas bol jeden z tých, ktoré boli za odporúčania tejto správy.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Ako dychtivý divák vynikajúceho televízneho seriálu Deadliest Catch (Nebezpečný lov), som veľkým obdivovateľom rybárov a ich práce. Budem hlasovať za túto správu, pretože potrebujeme vážne pomenovať pokračujúci problém tvorby odpadu, pri ktorom sa kvôli fungovaniu komplikovaného systému kvót hádžu naspäť do mora úplne zdravé ryby.

Aj keď si nemyslím, že trhový zásah je v tomto prípade odpoveďou, alebo že systém kvót by sa mal opustiť, potrebujeme na túto situáciu vážne zareagovať.

Naše zásoby rýb sú stále nízke. Dopyt po rybách neustále rastie a práve v tom je naša dilema. Musíme zachovať naše zásoby rýb a jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je odstrániť, alebo aspoň minimalizovať, odpad, ktorý vzniká ako dôsledok neželaných vedľajších úlovkov a odhodení.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Prekvapilo ma prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 9. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh hovorí o tom, že všetky rybárske lode budú musieť disponovať kamerovým systémom (CCTV). Neexistuje žiadne vysvetlenie, ako sa to v praxi má realizovať, nebolo predložené žiadne hodnotenie vplyvu, ktoré by ukázalo, že niečo také bude vôbec fungovať, a neboli poskytnuté žiadne vysvetlenia v súvislosti s tým, ako za to máme zaplatiť.

  Cornelis Visser (PPE-DE), písomne. – (NL) Európsky parlament dnes hlasoval o správe o politike zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odhadzovania. Poslanci Európskeho parlamentu za Kresťansko-demokratickú výzvu (CDA) v rámci Európskej ľudovej strany (PPE) hlasovali za konečnú správu, keďže obsahuje mnoho priaznivých bodov. Napríklad priznáva, že o niektorých druhoch rýb je známe, že majú vysokú mieru prežitia po vypustení, a že sú možné výnimky zo zákazu odhadzovania. To je dôležité v prípade nedospelej soley, keďže tento druh má veľmi vysokú mieru prežitia. Správa tiež zdôrazňuje pozitívne a negatívne stimuly na obmedzenie odhadzovania. Takýto prístup je citlivejší ako úplný zákaz odhadzovania. Podľa názoru delegácie CDA/PPE je úplný zákaz odhadzovania neuskutočniteľný.

  Thomas Wise (IND/DEM), písomne. − Podporujem výzvu na zákaz odhadzovania, ktorá je v súlade s politikou mojej strany, nemôžem však hlasovať za uznesenie ako také, pretože obsahuje stanovovanie nástrojov na úrovni EÚ.

Predovšetkým so zreteľom na pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 14, hoci chválim snahy škótskych rybárov, ktorí sa postavili na čelo dobrovoľného znižovania výlovov rýb, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť, nemôžem podporiť realizáciu kompenzačného systému, ktorý je spravovaný inštitúciami EÚ.

Návrh uznesenia: Európska rómska stratégia (B6-0050/2008)

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. − Spolu s mojimi britskými kolegami z Konzervatívnej strany úplne a bezvýhradne odmietame všetky formy rasizmu a xenofóbie a plne podporujeme Rómov v ich boji proti diskriminácii, ktorej musia čeliť. Malo by to však prebiehať v rámci hlavného prúdu politickej stratégie v každom členskom štáte.

Nemôžeme podporiť toto uznesenie, pretože zvyšuje možnosť izolácie a odsúvania Rómov na okraj spoločnosti tým, že ich „zaškatuľkujeme“ do osobitnej kategórie. V tomto uznesení sa Komisia tiež vyzýva, aby vypracovala rôzne stratégie a akčné plány, s čím nesúhlasíme, pretože zastávame názor, že tieto činnosti by mali zostať v právomoci členských štátov.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Sociálne vylúčenie, chudoba a diskriminácia sú problémy, v boji proti ktorým musia členské štáty urobiť maximum. Rómska menšina bola týmito prejavmi nespravodlivosti obzvlášť silno zasiahnutá. Myslíme si však, že na úrovni členských štátov možno integračnú politiku upravovať najlepšie.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) V konečnom hlasovaní sme hlasovali za predmetné uznesenie. Chceme však poukázať na to, že je v prvom rade politickou zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, aby si vyriešili problémy týkajúce sa etnickej diskriminácie a otázky sociálnej spravodlivosti v rámci územia príslušného štátu.

V mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré k uzneseniu predložila skupina Únie za Európu národov (UEN), možno vybadať náznak predsudkov. Preto sme sa rozhodli hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré predložila skupina Únie za Európu národov.

Úlohou Európskej únie v tomto kontexte je zdôrazniť zásady únie hodnôt. Je nutné bojovať proti rasizmu a etnickej diskriminácii v EÚ a v Európe. Zo strany členských štátov by sa tak však malo diať prostredníctvom vzdelávania a činností zameraných na formovanie názorov, aby sa každej novej generácii vštepilo poznanie, že každý človek má rovnakú hodnotu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Občania rómskeho pôvodu sú často obeťami diskriminácie v rôznych krajinách EÚ, keďže diskriminácia môže mať mnoho rozličných podôb, má vplyv na ich hospodárske, sociálne a kultúrne práva, umocňuje chudobu, sociálne vylúčenie a dezintegráciu.

Porušovanie alebo neuplatňovanie základných práv, ako sú napríklad právo na zdravotnú starostlivosť, bývanie, vzdelanie, zamestnanie s právami a sociálnym zabezpečením, podnecujú vznik situácií sociálnej nerovnosti, odsúvanie Rómov na okraj spoločnosti a vznik get, negramotnosť, začlenenie do tieňového hospodárstva a nezapájanie sa do sociálneho a politického života sú tými, ktorým musia čeliť mnohí občania rómskeho pôvodu.

Preto potrebujeme účinné politiky na boj proti sociálnej nerovnosti, vykorisťovaniu a koncentrácii bohatstva, potrebujeme vytvárať pracovné miesta, v rámci ktorých budú zaručené zamestnanecké práva, musíme zabezpečiť prístup k najzákladnejším právam a ich uplatňovanie na podporu verejných služieb. Musíme tiež odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie. V podstate ide o politiky, pri ktorých je nutné oddeliť sa od politík a pokynov Európskej únie, čo je hlavná otázka, na ktorú sa v tomto uznesení pozabudlo.

Nemyslíme si, že riešenie problémov, ktorým musia čeliť mnohí občania rómskeho pôvodu, sa ukrýva v prijímaní „spoločných politík“ na úrovni EÚ, čo je myšlienka, ktorú predmetné uznesenie obhajuje.

Preto sme sa zdržali hlasovania.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. − (HU) V apríli 2005 prijal Európsky parlament uznesenie o situácii Rómov v Európskej únii. Vyzýva v ňom Európsku komisiu, aby pripravila akčný plán v oblasti rómskej problematiky. Okrem sľubov a zvučných, ale prázdnych slov sa odvtedy nič nestalo. Ako dlhé roky predtým, aj v súčasnosti musí väčšina z 12 až 15 miliónov Rómov žijúcich v Európe, z ktorých 10 miliónov žije v Európskej únii od jej rozšírenia v roku 2004, aj naďalej bojovať s rovnakými problémami, navyše v úbohých sociálnych podmienkach. Medzi hlavné problémy, s ktorými musia Rómovia bojovať, patrí chudoba, vylúčenie, problém integrácie, nezamestnanosť a mnohonásobná diskriminácia voči rómskym ženám a deťom.

Väčšina členských štátov nepovažuje Rómov za národnostnú menšinu, pretože neexistuje rómska materská krajina, vlasť. Väčšina členských štátov nerobí žiadne podstatné zmeny, aby sa zlepšila životná situácia Rómov. Naopak. V skutočnosti nám skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že v starých aj nových členských štátoch dochádza k posilňovaniu radikalizmu. Preto si myslím, že nastal čas na podstatné zmeny. Socialistická skupina v Európskom parlamente už iniciovala svoj akčný plán, ktorého prvým krokom bolo vypracovanie uznesenia s poprednými odborníkmi z ostatných strán.

Preto vyzývam kolegov poslancov, aby čelili tejto európskej výzve a aby sme svojim hlasovaním spoločne iniciovali európsku rómsku stratégiu.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Rómovia sú takmer vždy obeťami rasovej diskriminácie. Neprijímanie ich tradícií a kultúry a odsúvanie Rómov na okraj spoločnosti ich posúva k sociálnemu vylúčeniu. Stávajú sa ľahkou korisťou kapitalizmu. Pravdou je, že sú často využívaní ako obetní baránkovia a že sú hromadne obviňovaní, ako sa to nedávno stalo pri deportáciách z Talianska.

Národné vlády a EÚ sa obmedzujú len na zvučné, ale prázdne vyhlásenia, no konkrétnym opatreniam sa vyhýbajú.

V Grécku, tak ako aj v iných krajinách, žije väčšina Rómov v biednych podmienkach, v osadách bez vody a kanalizácie. Mnohí sú nezamestnaní, nemajú sociálne zabezpečenie, ani právo na zdravotnú starostlivosť. Ich deti musia čeliť ešte väčším problémom: úmrtnosť detí je vysoká, zaočkovanie takmer žiadne a školu navštevuje pravidelne len malé percento detí. Osemdesiat percent členov rómskej komunity je ešte stále negramotných.

Vlády musia prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že Rómovia sa budú zapájať do spoločnosti ako rovnoprávni občania a že sa budú rešpektovať ich kultúrne tradície. V Grécku vyzývame na založenie Centra pre rómske a cigánske štúdie, ktoré by sa osobitne zameriavalo na kultúru.

Je potrebné prijať okamžité opatrenia, ktoré zabezpečia, že Rómovia budú mať dôstojné životné podmienky a neodňateľné právo na zamestnanie, dôchodok, zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie, ako aj právo  na vzdelanie.

Ako všetci pracujúci, aj oni bojujú proti záujmom monopolov a proti vykorisťovateľskému systému.

  David Martin (PSE), písomne. − Som zástancom realizácie stratégie v otázke Rómov. Vidím, že EÚ naliehavo potrebuje stratégiu, ktorá by pomohla začleniť rómskych občanov do spoločnosti. Rómovia predstavujú jednu z najväčších menšín na tomto kontinente a zaslúžia si, aby sa im dostalo patričného uznania prostredníctvom európskeho plánu, ktorý by sa zaoberal problémami, ktorým Rómovia musia čeliť.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. − (RO) Predmetné uznesenie predstavuje stratégiu koordinácie a podpory európskeho úsilia na zlepšenie podmienok rómskeho obyvateľstva, ktoré musí čeliť mnohým ťažkostiam súvisiacim s diskrimináciou, odsúvaním Rómov na okraj spoločnosti, sociálnym vylúčením a krutou chudobou. Záujem EÚ o menšiny vrátane sociálne znevýhodnených skupín je odpoveďou aj na rozšírenie o bývalé komunistické krajiny s početným rómskym obyvateľstvom. Problém tak naberá európsky rozmer a neobmedzuje sa len na krajiny strednej a východnej Európy.

Hlasovala som za predmetné uznesenie, pretože členským štátom a európskym inštitúciám dáva do pozornosti potrebu prijať opatrenia na vytvorenie primeraného sociálneho a politického prostredia pre sociálne začlenenie Rómov. Diskriminácia Rómov je rozšírená vo verejnom aj súkromnom živote vrátane prístupu k verejným úradom, vzdelaniu, trhu práce, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Vlády členských štátov by sa mali zaviazať, že zmenšia neprijateľnú priepasť medzi rómskym obyvateľstvom a ostatnou časťou spoločnosti, aby bolo možné zabezpečiť úplné dodržiavanie základných zásad Európskej únie, zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a slobôd.