Predsedajúca. – Ďalším bodom je spoločná rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie o lisabonskej stratégii, ďalej nasleduje správa pani Starkevičiűtëovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 – 2010) 2007/2275(INI) (A6-0029/2008)

  Žiga Turk, úradujúci predseda. − (SL) Veľmi ma teší, že sa môžem zúčastniť na tomto zasadnutí, na ktorom Európsky parlament rokuje o začiatku ďalšej fázy lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Podpísanie Lisabonskej zmluvy uzavrelo obdobie, v ktorom sme sa zaoberali najmä našou vlastnou vnútornou a niekedy aj politickou podobou. Európa je teraz podstatne lepšie vybavená, aby sa mohla otvoriť svetu a lisabonská stratégia poskytuje Európe nástroje, prostredníctvom ktorých môže pomáhať aj pri formovaní celosvetových trendov. Súčasnú situáciu možno popísať aspoň štyrmi takýmito trendmi.

Keď Európa v roku 2000 odštartovala lisabonskú stratégiu, globalizácia sa chápala najmä ako súťaženie medzi Európou, Spojenými štátmi americkými a Japonskom. Odvtedy na svetovú scénu vstúpili noví dôležití aktéri, ktorí nám dávajú dôvod nanovo sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom môže Európa prispieť tomuto globálnemu svetu a v čom spočívajú jej skutočné konkurenčné výhody.

Komunikačná revolúcia s World Wide Web a internetom prebieha priamo pred našimi očami. Tvorivosť a inovácie už nie sú obmedzené na nepružné inštitucionálne systémy. Len raz v minulosti sme boli svedkami revolúcie v hromadnej komunikácii, a to pred 500 rokmi v dôsledku lacného papiera a kníhtlače, ktoré tvorili základ európskej nadvlády.

Nachádzame sa na prahu tretej priemyselnej revolúcie, následkom ktorej dôjde k významnému zníženiu závislosti na fosílnych palivách a k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V máji roku 2007 Parlament prijal vyhlásenie o tretej priemyselnej revolúcii a vodíkovom hospodárstve, čím vyjadril podporu Európy lídrom v tejto oblasti.

Po priemyselnej ére vstupujeme do pojmovej éry, v ktorej sa do popredia dostanú hodnoty, zmysel a empatia. Hlavnou charakteristikou, ktorá spája tieto trendy, je rastúca dôležitosť tvorivého potenciálu ľudí a ich hodnôt. Ide o dve témy, ktoré sú svojou povahou veľmi európske. Preto má Európa ambíciu byť spolutvorcom a lídrom v týchto štyroch trendoch.

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť tvorí rámec európskych názorov na vývoj. Po hĺbkovom preskúmaní v roku 2005 sa účinnosť lisabonskej stratégie potvrdila. Štrukturálne reformy vylepšili základy európskeho hospodárstva. Preto sa dokážeme ľahšie vysporiadať s krízou na finančných trhoch a rastúcimi cenami surovín, najmä ropy a potravín. Svetové hospodárstvo smeruje k čoraz väčšej neistote. Preto je dôležité, aby Európa vytrvala v stanovenom smerovaní, aby realizovala reformy a modernizovala svoje hospodárstvo a spoločnosť.

Pri príprave lisabonského balíka, ktorý bol zverejnený v decembri, odviedla Komisia dobrú prácu. Slovinsko, ako predsednícka krajina Európskej rady, zaradila lisabonskú stratégiu medzi päť priorít svojho predsedníctva. Veľmi nás teší, že Európsky parlament sa v ďalšej fáze zúčastňuje na širokej diskusii. V rámci konzultácií vo výbore pre hospodárske a menové veci už prebehla výmena názorov medzi tromi inštitúciami a tiež na medziparlamentných schôdzach. Robíme všetko pre to, aby sa nám podarilo počas jarného zasadnutia Európskej rady v marci odštartovať ambicióznu novú fázu lisabonskej stratégie.

Európska rada schváli všeobecné usmernenia hospodárskej politiky a prijme závery o politikách zamestnanosti. Obšírne sa diskutovalo o potrebe upraviť všeobecné usmernenia. Napokon sa kolegovia z väčšiny členských štátov zhodli na tom, že je možné vylepšiť niektoré znenia, no keby sme samotné usmernenia predložili na diskusiu, výsledkom by bolo dlhé obdobie harmonizácie, spomalilo by to prechod na novú fázu, hoci konečný výsledok by bol veľmi podobný tomu, čo máme pred sebou teraz.

Rada ECOFIN jednohlasne prijala rozhodnutie neupravovať všeobecné hospodárske usmernenia. Dôjde však k úprave vysvetliviek, t. j. k úprave kontextu, v ktorom sú usmernenia zasadené.

Európska rada prijme osobitné odporúčania členských štátov týkajúce sa pokroku, ktorý dosiahli pri vykonávaní svojich národných reformných programov. Vyzve účastníkov, predovšetkým Radu, Komisiu a Parlament, aby vykonali lisabonský program Spoločenstva.

Podporí niekoľko kľúčových aktivít a cieľov v štyroch prioritných oblastiach. Tieto štyri oblasti odrážajú: po prvé, že Európe záleží na životnom prostredí, po druhé, že Európe záleží na človeku a jeho postavení v spoločnosti, po tretie, úsilie o vytvorenie podnikavejšej Európy a po štvrté, úsilie o vytvorenie inovatívnejšej a tvorivejšej Európy, na ktorom je v skutočnosti založené všetko ostatné. Dovoľte mi stručne sa vyjadriť ku každej z týchto štyroch oblastí.

Tvorivosť kladiem na jednu úroveň so vzdelávaním a inováciami. Európa musí premeniť svoju bohatú kultúrnu tradíciu a etické klady na komparatívnu výhodu pre svoje výrobky. Musíme sa aj naďalej usilovať o dosiahnutie cieľovej hodnoty 3 %, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja. Poznatky sa musia stať piatou slobodou. Je potrebné vytvoriť spoločný priestor poznatkov, kde by bol otvorený prístup k nim, podporovali by sa otvorené inovácie a, samozrejme, kde by boli poznatky primerane chránené európskymi patentmi a autorskými právami. Malo by byť možné zlepšiť súčinnosť medzi vnútroštátnymi a európskymi politikami pre výskum a vývoj.

My Európania musíme byť podnikavejší. Chýbajú nám vysoko inovatívne a tvorivé malé podniky. Preto musíme venovať väčšiu pozornosť vytváraniu a rozvoju malých a stredných podnikov, ich prístupu k infraštruktúre poznatkov a výskumu, a tiež zdrojom financovania kapitálových výdavkov.

Musíme posilniť vnútorný trh, najmä v oblasti služieb a sieťových odvetviach, a odstrániť rôzne skryté prekážky. Silný a účinný vnútorný trh predstavuje tiež oveľa lepšiu ochranu pred vplyvmi globalizácie ako pokušenie protekcionizmu. Je potrebné zvýšiť transparentnosť finančných trhov, zlepšiť právne predpisy a znížiť administratívnu záťaž.

Musíme u nás v Európe zachovať tradíciu toho, že našim obyvateľom poskytujeme starostlivosť a solidaritu. Vďaka pružnej bezpečnosti je možné dynamicky vyhľadávať rovnováhu medzi hospodárstvom, pre ktoré je potrebný účinný trh práce, a bezpečnosťou, čo znamená, že ľudia si rýchlo nájdu nové zamestnanie.

Musíme preto poskytovať celoživotné vzdelávanie a ďalšiu podporu. Musíme najmä zabezpečiť, aby mladí ľudia ukončili určité vzdelanie, a aby si čo najskôr našli prácu. Staršiu generáciu musíme podnietiť k tomu, aby bola aktívna čo najdlhšie.

Nakoniec, v Európe nám záleží na prírode a na životnom prostredí. Európa sa musí postaviť na čelo procesu, ktorý sa nazýva tretia priemyselná revolúcia. Jej podstatu tvorí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Som presvedčený, že pre európske hospodárstvo bude prínosom, pretože Európa bude svetovým lídrom vo využívaní technológií budúcnosti. Do konca roka je potrebné dosiahnuť politickú dohodu o energetickom a klimatickom balíku.

Vážené dámy a páni, je potrebné rozhodne vykročiť do novej fázy lisabonskej stratégie, aby sme v Európe vybudovali dynamickejšiu, tvorivejšiu, podnikavejšiu spoločnosť založenú na poznatkoch, ktorej záleží na ľuďoch a životnom prostredí. Naliehavo sa potrebujeme zamyslieť nad strategickým rámcom európskeho rozvoja po roku 2010 a o možnej konvergencii lisabonskej stratégie a stratégie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Ako napísal Mark Leonhard, toto storočie bude storočím Európy, nie preto, že by Európa panovala celému svetu ako za čias kolonializmu, dokonca ani nie preto, že by mala najsilnejšie hospodárstvo. Toto storočie sa môže stať storočím Európy, pretože vo svete budú vládnuť európske hodnoty a tvorivosť, t. j. tie dva prvky, ktoré v zásade formujú celosvetové trendy. Európsku tvorivosť podporuje výnimočná kultúrna tradícia Európy. Európske hodnoty (ako susediace štáty navzájom spolupracujeme pri riešení sporov a pri starostlivosti o prírodu a človeka) sú príkladom pre celý svet. Preto pri úvahách o hospodárskej a sociálnej budúcnosti Únie, t. j. o našej stratégii pre rast a zamestnanosť, nesmieme zabúdať na tieto hlboko ľudské východiskové body.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, dámy a páni, z hľadiska Komisie je dnešná rozprava kľúčová pokiaľ ide o budúce postavenie Európy vo svete. Ide o našu reakciu na hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy našich čias. Európska integrácia, ktorá spojila 27 krajín a takmer 500 miliónov ľudí, predstavuje našu veľkú strategickú silu. Keďže nás už neoslabujú spory, Európa sa stala, v každom ohľade, jednou z najpôsobivejších oblastí na svete.

Vnútorný trh je základným kameňom nášho blahobytu a spoločná mena je vzácnou politickou a hospodárskou prednosťou. Nie sme vystavení otázkam, na ktoré by v dnešnej dobe neexistovala odpoveď, ani búrkam globalizácie. Integrácia nám umožňuje pomáhať pri formovaní globalizovaného veku podľa našej vízie.

Tento globálny vek nebude poznačený len jedinou krajinou alebo jediným svetadielom. Japonsko, Spojené štáty americké a Európska únia čelia výzve rozvíjajúcich sa krajín, medzi ktoré patrí napríklad Čína, India, Rusko a Brazília, a ktoré, rovnako ako my, súťažia o popredné miesto v globálnom hospodárstve a v rebríčkoch technológií.

Sme presvedčení, že tento nový vek nám ponúka obrovské príležitosti a nové možnosti, ale len ak budeme ostražito vnímať signály týchto čias, a ak si budeme plne vedomí všetkých rizík. V časoch globálnej mobility je otázka, aké bezpečné sú pracovné miesta v Európskej únii a ako môžeme v budúcnosti zabezpečiť viac a lepšie platených pracovných miest, skutočnou sociálnou otázkou našich čias. Dovoľte mi to zopakovať: sociálnou otázkou našich čias je, či budeme schopní zabezpečiť a z dlhodobého hľadiska udržať dostatočný počet vysokokvalitných pracovných miest.

Riešenie tejto kľúčovej otázky je ústrednou myšlienkou revidovanej lisabonskej stratégie, nášho partnerstva pre rast a zamestnanosť. Táto stratégia predstavuje odpoveď Európy na globalizáciu.

Po troch rokoch sme vykonali analýzu, s jej závermi môžeme byť spokojní. Z hľadiska rastu a zamestnanosti to boli dobré roky. Bolo vytvorených mnoho miliónov pracovných miest a miera hospodárskeho rastu bola vyššia ako v predchádzajúcich rokoch. Po prvýkrát rástla produktivita rýchlejšie ako v Spojených štátoch amerických. Ľudia začali pociťovať prínosy základných štrukturálnych reforiem. No bolo by chybou zaspať na vavrínoch. Náš cieľ sme ešte nedosiahli. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a musíme vykonať ešte viac reforiem. Nepotrebujeme žiadne veštecké zjavenia na to, aby sme si uvedomili, že rozhodujúcim charakteristickým znakom tejto doby nie je strnulosť, ale neustála zmena. Mnoho ľudí má z toho ešte stále strach, a to najmä tí, ktorí sa boja, že v dôsledku týchto zmien začnú zaostávať a pripoja sa k tým, ktorí z procesu globalizácie vyšli neúspešne.

To je ďalší dôvod, prečo je dôležité, aby bolo partnerstvo pre rast a zamestnanosť ešte hlbšie zakorenené v našich spoločnostiach. Sme presvedčení o tom, že sme našli stratégiu, ktorá je na rozdiel od pôvodnej lisabonskej stratégie z roku 2000 uskutočniteľná a prinesie želané výsledky. To je aj zámer návrhu Komisie na nasledujúce tri roky. Sme presvedčení, že základné smerovanie je správne, sme však tiež presvedčení, že sú potrebné ďalšie úpravy v niektorých otázkach, ktoré sú z hľadiska budúcnosti kľúčové.

Napríklad, v nasledujúcich troch rokoch je obzvlášť potrebné klásť väčší dôraz na sociálny rozmer nášho partnerstva pre rast a zamestnanosť. To považujem za kľúčovú otázku. Je potrebné zlepšiť vzdelávanie, výcvik a úroveň zručností. Zmene môžeme čeliť len tak, že pomôžeme všetkým jednotlivcom, od najútlejšieho detstva a počas celého ich života, v plnej miere rozvíjať ich talent, učiť sa nové veci a byť neustále pružným. Každý má na to právo. Jedine takýmto spôsobom môžeme zaručiť, že ľudia, ktorí stratia zamestnanie, nebudú, spolu so svojimi rodinami, odsúdení na život na okraji spoločnosti v neustálej biede a nezamestnanosti.

Potrebujeme politiku, ktorá zvýši zamestnanosť a umožní ľuďom začať odznova v akejkoľvek fáze ich života. Nie je to len úloha pre politikov, ale aj pre európskych podnikateľov a obchodné spoločnosti. Dovoľte mi, aby som to vyjadril úplne jasne, najmä v súvislosti s niektorými nedávnymi udalosťami. Podnikatelia a obchodné spoločnosti, ktoré ešte nie sú v obraze, sa budú musieť nad touto problematikou znova zamyslieť, pretože kvalitná a motivovaná pracovná sila je najväčšou prednosťou podniku a práve ona môže predstavovať síce malý, ale rozhodujúci rozdiel oproti konkurencii.

Potrebujeme sa viac usilovať o vytvorenie spoločnosti, ktorá by skutočne bola založená na poznatkoch. Žiaľ, ešte zďaleka neplníme náš cieľ do roku 2010 investovať 3 % európskeho HDP na výskum. S vážnymi obavami musím poznamenať, že rozdiel sa nezmenšuje, naopak, zväčšuje sa. Možno badať aj ďalší trend, ktorý je, podľa môjho názoru, ešte znepokojujúcejší: hoci európske obchodné spoločnosti v skutočnosti investujú do výskumu a vývoja viac, nie menej, ako v minulých rokoch, prikláňajú sa viac k investovaniu týchto peňazí mimo Európskej únie, a nie v rámci nej.

Európsky výskumný priestor sa musí stať skutočnosťou. Ak sa nám v Európe nepodarí udržať výskum a vývoj, nepodarí sa nám v Európe udržať ani počet pracovných miest.

Vieme, že musíme aj naďalej posilňovať vnútorný trh. Je potrebné umožniť využitie plného potenciálu prevažnej väčšiny našich podnikov, čím mám na mysli 23 miliónov malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú dve tretiny celkovej európskej pracovnej sily. Kolesá sme už dali do pohybu viacerými iniciatívami, no v júni máme v úmysle prejsť na ďalší rýchlostný stupeň zákonom o malých podnikoch.

Ďalšou okamžitou prioritou je mohutná snaha zapracovať energetické a klimatické ciele do našej politiky rastu a zamestnanosti. Usilujeme sa dokázať, že výzvy v oblasti životného prostredia je možné premeniť na hospodárske príležitosti a sociálny pokrok. Je potrebné, aby štafetový kolík prebral silný európsky priemyselný sektor, pretože sme pevne presvedčení o tom, že vedúce postavenie Európy v oblasti energetickej účinnosti, nových technológií a hospodárneho využitia zdrojov nebude dobré len pre životné prostredie, no v jeho dôsledku sa tiež zvýši zamestnanosť.

Po výrobkoch a procesoch, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, je väčší dopyt ako kedykoľvek predtým. Zodpovedné politiky na boj proti klimatickým zmenám nie sú založené na odpriemyselnení Európy, ale na životaschopnosti Európy ako priemyselnej lokality a na priemyselných odvetviach, ktoré v Európe vyrábajú bez poškodzovania životného prostredia, a ktoré vyvážajú ochranu životného prostredia.

Myslíme si však, že pri riešení tejto otázky sa môžeme ešte výrazne zlepšiť. V tomto smere potrebujeme vynaložiť veľké spoločné úsilie na strane Európskej únie i na strane členských štátov. Na tento účel teraz máme vytvorený spoľahlivý rámec. Máme partnerstvo, ktoré je založené na dialógu a kritickom posudzovaní predchádzajúcich výsledkov, a ktoré dokázalo svoju hodnotu. Pred troma rokmi sme integrovanými usmerneniami stanovili spoľahlivý súbor východísk, podľa ktorých možno upraviť európske a vnútroštátne reformy.

V plnej miere si uvedomujem, že niektorí ľudia spochybňujú náš návrh, aby ostali usmernenia, v užšom zmysle slova, nedotknuté. K tomuto návrhu Komisiu neprimali dogmatizmus ani tvrdohlavosť. Nechceli sme len kozmetické úpravy. Chceli sme zdôrazniť kontinuitu zámeru reformy a smerovania reforiem Európskej únie. Zároveň sme vykonali dôsledne kritickú analýzu a jasne sme stanovili, v čom boli slabé stránky posledných troch rokov, aby sme sa z nich mohli poučiť. Preto navrhujeme zmenu dôrazu, ktorú som vám už popísal, z hľadiska napríklad sociálneho alebo environmentálneho rozmeru. Táto zmena sa odrazila aj v usmerneniach.

Navrhli sme tiež nový program Spoločenstva, ktorý, na rozdiel od jeho predchodcov, nie je veľkým a nesúrodým súborom projektov, ale programom s jasným zameraním. Odráža ústredné priority lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Naša politika rastu a zamestnanosti, vážené dámy, vážení páni, je aj naďalej hlavným záujmom Komisie. Na našom zozname priorít sa nachádza úplne na najvyššom mieste, pretože v nej ide o vyššiu zamestnanosť, väčší blahobyt a lepšiu ochranu životného prostredia.

(potlesk)

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte poblahoželať pani Starkevičiűtëovej a každému v tejto rokovacej sále, najmä členom Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorí sa podieľali na príprave návrhu správy, ktorú považujem za veľmi obsažnú z hľadiska analýz a odporúčaní pre budúcnosť tohto nového cyklu lisabonskej stratégie na nadchádzajúce tri roky.

Ak sa zamyslíme nad poslednými troma rokmi, môžeme súhlasiť s analýzou, ktorá sa nachádza v správe, a ktorá sa zameriava na výsledky, ktoré priniesla lisabonská stratégia v tejto novej fáze od preskúmania v roku 2005.

Ako už dnes večer bolo povedané, vytvárajú sa nové pracovné miesta. Významná časť z tejto zamestnanosti súvisí s reformami, ktoré vychádzajú z lisabonskej stratégie, z hľadiska, ktoré v oblasti trhu práce a iných oblastiach hospodárskej činnosti stanovuje lisabonská stratégia a národné reformné programy, ktoré boli prijaté pred troma rokmi.

Potenciál rastu sa zväčšuje, hoci by sme chceli, aby sa zväčšoval ešte viac. Je však životne dôležité, aby sa zvýšila schopnosť Európy dosahovať rast v normálnych hospodárskych podmienkach. Je potrebné, aby sme dosahovali vyšší rast, ak chceme zastávať významné miesto v globalizujúcom sa svete, v ktorom sa vynárajú noví, mimoriadne dynamickí aktéri.

Okrem toho, trh funguje lepšie, odstraňujú sa prekážky, ktoré stoja v ceste podnikaniu, podnikateľom a investíciám zameraným na výrobu.

Zaviedli sa reformy na zlepšenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany a verejných účtov v mnohých európskych krajinách a zvýšila sa aj informovanosť o tom, že v našom modeli rastu je potrebné dbať aj na životné prostredie.

Lisabonská stratégia preto prináša ovocie. Stratégia rastu a zamestnanosti fungujúca od roku 2005 prináša ovocie. Bolo by chybou teraz meniť smerovanie. Preto v zásade súhlasíme so správou, o ktorej dnes večer diskutujeme, musíme aj naďalej ísť vpred smerom, ktorý stanovuje.

Napriek tomu je jasné, že je potrebné zohľadniť zmeny situácie, či už ide o významné zmeny situácie týkajúce sa energetiky a životného prostredia, alebo o potrebu urobiť z boja proti klimatickým zmenám našu najvyššiu prioritu, alebo o nové výzvy, skúsenosti a, samozrejme, o hospodárske prostredie a hospodársku situáciu, ktorej sme v posledných mesiacoch svedkami.

Situácia, ktorej čelíme, vedie, z nášho hľadiska, k väčšej neistote a tlakom na finančných trhoch. Táto situácia pre nás znamená, že za týchto nestálejších, neistejších, náročnejších okolností musíme urýchliť reformy, musíme zvýšiť mieru zavedenia a rýchlosť uplatnenia lisabonskej stratégie.

Zhodujeme sa v názore, že vykonanie sa musí uskutočniť, ako je to uvedené aj v integrovaných usmerneniach, v rámci makroekonomickej stability, v rámci, ktorý posilňuje udržateľnosť našich verejných účtov, naše systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, environmentálnu udržateľnosť, a v rámci dôvery a záväzku zo strany hospodárskych subjektov.

Musíme čo najlepšie využiť manévrovací priestor, ktorý sme získali kvalitnými reformami a kvalitnými politikami z posledných rokov, musíme naplno využiť možnosti, ktoré nám táto neistá doba ponúka teraz, keď došlo k zlepšeniu fiškálneho postavenia hospodárstiev vo väčšine našich krajín.

Teraz, keď je hospodársky rast nižší, v dôsledku nestálych tlakov na finančných trhoch alebo prudkého spomalenia v Spojených štátoch, môžeme pripustiť, aby automatické stabilizátory prestali vo väčšine našich hospodárstiev fungovať.

Sme v lepšom postavení ako v roku 2001, aby sme sa dokázali vysporiadať s výrazným spomalením hospodárskej činnosti, a to vďaka politikám, ktoré sú založené na integrovaných usmerneniach v našej stratégii.

Keď sme z hľadiska tlakov na finančné trhy porovnávali situáciu európskych hospodárstiev a hospodárstva Spojených štátov amerických, mnohí z nás za posledné týždne a mesiace zaznamenali výhody, ktoré majú európske hospodárstva v dôsledku našich kvalitných hospodárskych základov. Tieto kvalitné hospodárske základy sa posilnili vďaka politikám, ktoré boli stanovené týmito usmerneniami, jednak z hľadiska fungovania hospodárskej a menovej únie, a jednak vzhľadom na mnohé štrukturálne reformy, ktoré sú súčasťou lisabonskej stratégie.

Z hľadiska blízkej budúcnosti sú stanovené priority, ktoré sú zrejmé a sú zdôraznené aj v analýzach, ktoré sa nachádzajú v správe pani Starkevičiűtëovej. Teraz je pre nás prioritou posilniť pokrok v oblasti finančnej integrácie.

Finančná integrácia je nástroj, ktorý môžeme využiť na posilnenie našej schopnosti odolať v podobných situáciách, ako je tá, ktorej musíme čeliť v súčasnosti. Niektoré iniciatívy už existujú, napríklad časový plán, ktorý nedávno schválila rada ECOFIN. Všetci sa musíme usilovať o to, aby sa tieto iniciatívy čo najskôr premenili na skutočnosť, a aby sa zaviedli do praxe v celej Európe. Musíme zabezpečiť, aby sa Európa jednohlasne vyjadrovala o týchto iniciatívach, ktoré je potrebné prerokovať a prijať v ešte ústrednejšom rámci, napríklad na úrovni Medzinárodného menového fondu alebo v rámci Fóra o finančnej stabilite.

V súvislosti s uvedenými informáciami som si istý, že budeme pracovať spoločne, budeme produktívne pracovať spoločne s Parlamentom, čo by malo posilniť konsenzus o základných aspektoch našej stratégie a správ s cieľom podnietiť hospodárske a sociálne subjekty k tomu, aby sa aj ony aktívne podieľali na tomto reformnom procese, aby reformy neboli nariadené zhora, ale aby radšej smerovali zdola nahor, pričom by boli doladené prostredníctvom sociálneho dialógu. Európske inštitúcie, Rada, Parlament a Komisia, musia produktívne spolupracovať, aby sa rozvíjali nielen ony, ale aj členské štáty, a aby mohli v rámci národných reformných programov dosahovať ciele, na ktorých sa dnes večer všetci zhodujeme.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Margarita Starkevičiűtë, spravodajkyňa. – (LT) Chcela by som sa poďakovať pánovi Verheugenovi a pánovi Almuniovi za ich vymedzenie lisabonskej stratégie EÚ. Pre mňa však bolo ťažké pochopiť mnohé jej priority.

Tento dokument Komisie sa skladá z 300 strán, ktoré sú rozdelené na osobitné kapitoly, v každej z nich sú definované osobitné prioritné ciele. Spolu obsahuje 24 rámcov, ktoré má Európska únia dodržiavať, aby úspešne realizovala svoju hospodársku politiku a stratégiu. Nechceme, aby sa zdalo, že za Európskou komisiou zaostávame, a tak Parlament tromi rôznymi postupmi prijal tri rôzne uznesenia o týchto 24 rámcoch. Takýmto spôsobom podľa všetkého chceme prispieť k zníženiu byrokracie.

Chcela by som sa tiež poďakovať Komisii za to, že zdôraznila dôležitosť kontinuity reformy. Úplne s tým súhlasím. Život však každý deň prináša zmeny a nový vývoj, najmä z hľadiska globalizácie. Ak sa teda rozhodneme, že je potrebné urobiť len kozmetické úpravy, len ťažko to môže znamenať, že sa budeme snažiť podnecovať inovácie a tvorivosť, ako zdôraznili vážení zástupcovia Slovinska.

Cením si názor Európskej rady, že každá nová stratégia by mala vytvárať pridanú hodnotu. Myslím si však, že by sme mali zaujať postoj, ktorým privítame kontinuitu reforiem, no s podmienkou, že budú ucelené a prispôsobené novým okolnostiam. Základnou prioritou lisabonskej stratégie by malo byť blaho občanov.

Na dosiahnutie tohto cieľa môžeme vykonať rôzne nástroje hospodárskej politiky, ktoré by všetky mali fungovať spoločne. Keď hovoríme o monetárnej politike, mali by sme zdôrazniť dôležitosť nezávislosti Európskej centrálnej banky. Vzhľadom na to, že existujú rôzne záujmy a globálne výzvy, musí existovať jeden orgán, ktorý na ne bude reagovať. Musíme tiež pamätať na to, že zatiaľ nie všetky členské štáty vstúpili do priestoru jednotnej meny.

Schopnosť Európskej centrálnej banky dodržať cieľové hodnoty inflácie je však obmedzená. Rovnako obmedzený je aj jej potenciál vysporiadať sa s inflačnými tlakmi a globálnymi výzvami, ktoré pochádzajú spoza hraníc Európskej únie. V súlade s tým by bolo potrebné zaviesť alternatívne prostriedky, ktoré by umožnili Európskej centrálnej banke stať sa nezávislejšou inštitúciou. Samozrejme, v prvom rade by sme mali hovoriť o fiškálnej rovnováhe.

Dovolím si však rozhodne nesúhlasiť s pokusmi dosiahnuť fiškálnu rovnováhu mechanickým znížením výdavkov. V takomto prípade totiž záťaž musia znášať najzraniteľnejšie a sociálne najzanedbanejšie skupiny obyvateľstva, nie úradníci, ktorí si nezvyknú znižovať svoje vlastné platy. Našim prvým cieľom by malo byť skonsolidovať riadiace orgány a znížiť výdavky na riadenie. Finančné prostriedky by potom bolo možné rozdeliť do odvetví, z ktorých by občania mali prospech.

Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú by som chcela zdôrazniť, je úloha finančného sektora. Nedáva veľký zmysel, že hovoríme o znižovaní rozpočtu, keď sa zároveň miliardy míňajú pri úsilí zachrániť banky. V lisabonskej stratégii by mala byť stanovená a jasne vymedzená úloha finančného sektora. Je jasné, že bez stability finančného sektora nie je možné zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu.

Napriek zrejmým problémom súčasného finančného sektora, úprimne povedané, nezdá sa mi, že sa vyvíja nejaké veľké úsilie, aby sa tieto problémy v celom rozsahu vyriešili. Takpovediac až do najbližšej krízy.

Ako môžeme pomôcť našim obyvateľom, občanom členských štátov? V prvom rade môžeme znížiť ich pracovné náklady, životné náklady, náklady na usídlenie a náklady na prispôsobenie sa výzvam nového spôsobu života.

Výskumníci predložili viacero rôznych návrhov, ako riešiť tieto problémy. Súhlasím s koncepciami, o ktorých si myslia, že by mohli priniesť prospešné výsledky, predovšetkým ide o zlepšené zastúpenie a dostupnejšie finančné prostriedky pre malé podniky.

  Marianne Thyssen, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, páni komisári, dámy a páni, po prvýkrát sa výročná rozprava, ktorou sa pripravujeme na jarný samit, koná poobede. Zvyčajne v tomto Parlamente plánujeme prioritné rozpravy na ráno. Z toho by ste však nemali vyvodiť, že jarný samit a lisabonskú stratégiu považujeme za menej dôležité otázky. To vôbec nie. Ide len o to, že tentoraz sme láskavo venovali naše raňajšie zasadnutie pánovi Corbettovi a pánovi Méndez de Vigovi a našej rozprave o ich vynikajúcej správe o reformnej zmluve, ktorá by mala byť rozhodujúca, spolu s lisabonskou stratégiou, pri formovaní budúcnosti Európy.

Minulý týždeň sme sa v Bruseli stretli s poslancami národných parlamentov, aby sme zhodnotili pokrok v plnení stratégie. Na jednej veci sme sa zhodli veľmi rýchlo: nový prístup, ktorý sa sústreďuje na rast a zamestnanosť, pričom nezabúda ani na rozmer udržateľnosti, prináša ovocie. Stratégia podnecuje potenciál rastu európskeho hospodárstva a vytvára priaznivé prostredie pre vytváranie nových pracovných miest. Dosiaľ sa vytvorilo 6,5 milióna nových pracovných miest, očakávame, že sa vytvorí ešte ďalších 5 miliónov. Komisia navrhuje, aby sme urobili ďalší krok, smelo kráčajúc cestou, na ktorú sme sa vydali, pretože práca ešte nie je dokončená. Vo všetkých členských štátoch a vo všetkých oblastiach existuje ešte stále veľa možností na zlepšenie, je potrebné tieto možnosti využiť. Môžeme sa navzájom veľa naučiť, musíme tiež lepšie využiť možnosti na regionálnej úrovni. Preto bezvýhradne podporíme spoločné uznesenie o lisabonskej stratégii.

Pre našu skupinu sú priority jasné. Viac investícií do výskumu a inovácií a účinná ochrana duševného vlastníctva, to sú kľúčové požiadavky, ktoré je potrebné splniť, ak chceme, aby sa naše hospodárstvo v budúcnosti rozvíjalo, a aby vytváralo kvalitné pracovné miesta. Rovnako dôležité je podnikateľské prostredie. Skompletizovanie jednotného trhu, lepšia právna úprava a menej byrokracie, tieto veci sú dôležité pre všetky podniky, no najmä pre našich 23 miliónov malých a stredných podnikov. Preto potrebujeme tento zákon o malých podnikoch, musí byť viac ako len symbolom. Sme teda tiež veľmi šťastní, že sa nám tento týždeň podarilo dokončiť legislatívny balík o jednotnom trhu s tovarom. Sme však menej šťastní z toho, že boli navrhnuté nové pravidlá označovania, v dôsledku ktorých sa ešte zvýši zmätok týkajúci sa administratívy.

Po tretie, je potrebné reformovať trh práce, pružnosť a bezpečnosť práce musia ísť ruka v ruke a musíme viac investovať do ľudských zručností.

Napokon, podporujeme ciele 20-20-20, no spôsobom, ktorý vytvorí pracovné miesta v EÚ a nespôsobí vývoz pracovných miest na iné svetadiely.

Na záver mi dovoľte povedať ešte jednu vec: jarný samit sa bude právom zaoberať blížiacou sa krízou na peňažných a poistných trhoch. Musíme zabezpečiť, aby táto kríza neovplyvnila naše úsilie podporovať rast a zamestnanosť. Ak budeme ostražití, a ak zachováme správne smerovanie, môžeme obnoviť dôveru ľudí. Dôvera znamená stabilitu, tak môžeme Európe zaručiť dobrú budúcnosť. A to je naša práca.

  Robert Goebbels, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, uplatňovanie lisabonskej stratégie, hoci nedokonalé, umožnilo Európskej únii pohnúť sa v mnohých oblastiach vpred. Vytvorili sa nové pracovné miesta, investovalo sa viac do výcviku, výskumu a do nových technológií.

Ešte stále sú však pred nami výzvy, ktorým musíme čeliť. Svet je v pohybe, vznikajú nové problémy. Pán minister Turk a páni komisári Verheugen a Almunia to práve objasnili. Aj keď kríza rizikových hypotekárnych úverov začala v Spojených štátoch amerických, bankári, poisťovací agenti a manažéri fondov v Európe boli rovnako hrabiví, pretože to je hlavná hnacia sila vo svete financií. Zatiaľ čo si niekoľko najvyšších šéfov otvorilo zlatý padák, radoví zamestnanci a verejnosť musia zaplatiť za tento zmätok.

K obmedzeniu úverov došlo takmer všade. Skutočné hospodárstvo stagnuje, Spojené štáty americké sú zjavne v recesii, rastu v Európe dochádza para, inflácia znova narastá, cena ropných produktov i potravín rastie, ceny hnojív sa prudko zvyšujú, z čoho vyplýva, že budúce žatvy budú ešte nákladnejšie.

Európska centrálna banka nerobí nič okrem toho, že sa snaží udržať infláciu pod kontrolou. Pracujúcich a odbory žiadame, aby si utiahli opasky, pričom kúpna sila sa takmer všade znižuje.

Pán Verheugen, všetky naše krajiny sa v súčasnosti musia zaoberať chudobou a sociálnym vylúčením. 68 miliónov ľudí v Európe žije v jednotlivých krajinách pod oficiálnou hranicou biedy. 13 % pracovníkov nemá stálu pracovnú zmluvu ani trvalú sociálnu ochranu. 23 miliónov ľudí je falošne samozamestnaných. Zároveň 1 % obyvateľstva vlastní viac ako 15 % dostupného bohatstva v Európe.

V dôsledku boja proti klimatickým zmenám sa pre mnohých ľudí v Európe zvýši pravdepodobnosť, že sa ocitnú v chudobe. Zásada „znečisťovateľ platí“ síce znie dobre, no v konečnom dôsledku sú to aj tak spotrebitelia, kto uhradí účet. V Spojenom kráľovstve štátne orgány bojujú proti finančnej nedostupnosti palív, no Komisia nám hovorí, že EÚ ešte dostatočne neliberalizovala svoj trh, ako keby, vo svete, kde je 90 % energetických zdrojov závislých od zvrchovaných štátov, si mohli spotrebitelia slobodne vybrať svojho dodávateľa.

Keď musí Komisia, a najmä pán predseda Barroso, čeliť týmto zväčšujúcim sa problémom, majú na to len jednu odpoveď: nemeňte lisabonskú stratégiu. Integrované usmernenia sú zjavne vytesané do portugalského kameňa a, pokiaľ ide o pána predsedu Barrosa, nie je možné ich zmeniť.

Dovolím si pána predsedu Barrosa v mene socialistickej skupiny vážne varovať. Zamietavý postoj Komisie v štýle studenej vojny, net usmerneniam, je pre nás neprijateľný. Kontext lisabonskej stratégie sa mení. Dokument, ktorým sa riadi naša činnosť, sa tiež musí prispôsobiť novej situácii v Európe i na medzinárodnej scéne.

(potlesk)

  Bilyana Ilieva Raeva, v mene skupiny ALDE – (BG) Vážení zástupcovia Európskej rady, vážení zástupcovia Európskej komisie, vážení kolegovia, pred troma rokmi nanovo spustená lisabonská stratégia jasne poukazovala na to, že je potrebné dosahovať udržateľný hospodársky rast a zvýšiť počet nových pracovných miest pri súčasnom zvýšení ich kvality. Národné reformy v súčasnosti prebiehajú dobrým tempom, európske hospodárstvo dosahuje stabilnú mieru rastu, pričom hodnoty miery nezamestnanosti sú najnižšie od roku 1998. Napriek dobrým výsledkom je potrebné, aby sme vyvinuli oveľa väčšie úsilie proti tlaku rastúcej globálnej konkurencie, ak chceme dosiahnuť dynamické a konkurencieschopné hospodárstvo založené na poznatkoch a inováciách.

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu považuje túto stratégiu za hybnú silu hlbokej hospodárskej a sociálnej reformy. Predstavuje odpoveď na výzvy globalizácie, pričom umožňuje Európskej únii, aby zaujala vedúce postavenie pokiaľ ide o hospodársky rast, sociálny a environmentálny blahobyt, technologický rozvoj a modernizáciu. Práve na dosiahnutie týchto cieľov musíme v budúcnosti vyvinúť dvojnásobné úsilie. Liberáli a demokrati za Európu oceňujú rozvoj nových štruktúr na riadenie stratégie počas posledných troch rokov s lepším rozdelením zodpovedností medzi Spoločenstvom a členskými štátmi.

Bulharsko a Rumunsko boli od svojho vstupu do Európskej únie v plnej miere integrované do vykonávania lisabonskej stratégie, v roku 2007 po prvýkrát predložili správu o vykonávaní svojich reformných plánov. Nehľadiac na rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými členskými štátmi, vykonávanie lisabonskej stratégie zlepšilo potenciál rastu Európskej únie ako celku.

V dôsledku týchto reforiem došlo k podstatnému zlepšeniu podnikateľského prostredia, ktoré je pre liberálov a demokratov veľmi dôležité. Postupne dochádza k formovaniu stratégie EÚ pre lepšiu právnu úpravu. V súčasnosti je vo väčšine členských štátov jednoduchšie a menej nákladné zaregistrovať obchodnú spoločnosť a začať podnikať. Napriek tomu na európskej úrovni ešte neexistuje integrovaná podnikateľská kultúra. Na úrovni EÚ je potrebný komplexný prístup k rastu a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Členské štáty EÚ sa do roku 2010 zaviazali investovať 3 % HDP do inovácií, výskumu a vývoja.

Podľa dostupných údajov však medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely. Preto bude potrebné vážne sa zaoberať touto oblasťou, vrátane súkromného sektora, aby sme tento cieľ splnili.

Európska únia postupuje míľovými krokmi smerom k svojej transformácii na environmentálnu spoločnosť. Boli prijaté nové ambiciózne záväzky na významné zníženie emisií kysličníka uhličitého a tiež vzhľadom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020. My liberáli a demokrati sme presvedčení o tom, že nízkouhlíkovú spoločnosť možno dosiahnuť len vtedy, ak nám výskum a inovácie poskytnú ekologické technológie, ktoré sú na tento účel potrebné.

Vysokú úroveň, na ktorej by sme my, Európania, chceli byť, je možné dosiahnuť len prostredníctvom opatrení, ktoré sú založené na solidarite. Preto je nesmierne dôležitá výmena skúseností, podpora a možnosť učiť sa jeden od druhého. Hospodárstvo založené na vedomostiach predpokladá ochotu učiť sa. Hospodársky rast, nízka nezamestnanosť, vysoká sociálna úroveň a dynamické podnikateľské prostredie sa navzájom nevylučujú. Stačí si spomenúť na príklady krajín, akými sú napríklad Dánsko a Fínsko.

Vážení kolegovia, do uznesenia Európskeho parlamentu o lisabonskej stratégii sa premietlo mnoho priorít liberálov a demokratov. Patrí medzi ne vytvorenie podmienok pre pružnejší a lepšie fungujúci trh práce, ktorý umožňuje sociálne začlenenie, zníženie administratívnej záťaže a dosiahnutie lepšej právnej regulácie, posilnenie postavenia európskych podnikov na medzinárodnej úrovni, viac dovozu, vývozu a investícií, väčšia transparentnosť a stabilita na finančných trhoch, účinnejšia ochrana spotrebiteľa, väčší záväzok voči životnému prostrediu, účinnejšie využívanie štrukturálnych fondov Spoločenstva, aby bolo možné dosiahnuť hmatateľné výsledky pri vykonávaní stratégie a posilnenie dopravnej siete transeurópskych projektov.

Vážení kolegovia, ukazovatele sú zavedené, ciele jasne definované. Teraz bude záležať na realizácii.

  Guntars Krasts , v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, pani predsedajúca. Vážený pán komisár, vážení zástupcovia Rady, dnes by som sa rád zameral na možné následky aktuálnej otázky úloh a cieľov lisabonskej stratégie. Problémy na svetovom finančnom trhu a vplyv ťažkostí hospodárstva Spojených štátov amerických na svetový hospodársky rast predstavujú prvú vážnu skúšku pre lisabonskú stratégiu a pre jej schopnosť vysporiadať sa s možnými prekážkami rastu európskeho hospodárstva. Nehľadiac na súčasné komplikácie, prioritou Európy aj naďalej ostáva rýchlejší dlhodobý rast. Na to je potrebné, aby na trh vstúpilo veľa nových, aktívnych podnikov. Nepochybujem o tom, že v dôsledku zmätku vo finančnom systéme je potrebné prijať opatrenia na opätovné zabezpečenie stability. Je však potrebné zdôrazniť, že v tejto dobe musíme prijímať zodpovedné rozhodnutia. Opätovné zabezpečenie stability v rámci finančného systému by nemalo prekážať finančnému systému pri plnení jeho úloh, predovšetkým pri podpore rastu európskych podnikov. To by som chcel obzvlášť zdôrazniť, pretože je nevyhnutné rozšíriť škálu možností financovania pre novozaložené podniky. Je potrebné výrazne podporiť konkurenciu medzi možnosťami financovania. Je potrebné privítať úlohu, ktorá je zdôraznená vo všetkých dokumentoch lisabonskej stratégie, predovšetkým rozvíjať potenciál rastu malých a stredných podnikov. Je potrebné privítať zákon o malých podnikoch, ktorý navrhuje Komisia. Súčasná situácia je však taká, že veľké podniky, ktoré sú už na trhu dobre zavedené, majú neporovnateľne lepšie možnosti financovania ako ľudia, ktorí chcú začať podnikať. V lisabonskej stratégii chýba povinnosť podporovať širokú, konkurencieschopnú škálu finančných nástrojov, hoci v skutočnosti ide o kľúčový predpoklad pre rozvoj rastového potenciálu Európy. Súčasná reakcia na nestabilitu finančného systému nesmie obmedziť inovácie vo finančnom sektore. Ďakujem vám.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pokiaľ ide o politiku v oblasti klímy, rok 2007 (a odvtedy už nejaký čas prešiel) je považovaný za rok, kedy bola skutočnosť zmeny klímy oficiálne uznaná. Ak zvážime, že diskusia o globálnom otepľovaní a stratégiách udržateľnosti prebieha už takmer dve desaťročia, pochopíme, ako dlho trvá, kým dôjde k ovplyvneniu takéhoto politického procesu, a aké ťažké je ovplyvniť skutočnú zmenu strategickej orientácie. Hoci počúvame uistenia v celej EÚ, že úsilie o udržateľnosť bolo konečne zapracované do lisabonskej stratégie, ešte stále pochybujem, či myslíme túto obrovskú zmenu skutočne vážne, a či sme skutočne pripravení vykročiť novým smerom, odvrátiť sa od výhradne kvantitatívne stanoveného cieľa a usilovať sa naplniť cieľ rastu založeného na kvalite.

Keď sme spolu s pánom Lehnem ako spoluspravodajcovia pripravovali uznesenie o lisabonskej stratégii pre Parlament, opäť sme sa hádali, nie my osobne, ale naše politické skupiny, o otázke energetickej politiky a o energetických stratégiách. Niet sa čo čudovať, že to tak bolo, pretože ide o otázku, kvôli ktorej sa oplatí hádať. Uznesenie teraz obsahuje kontext, ktorý ledva zakrýva potencionálnu priepasť medzi našimi jednotlivými názormi na udržateľnosť. Pojem „nízkouhlíkové hospodárstvo“ teraz predstavujeme Parlamentu ako kompromisné riešenie. Podľa môjho názoru ide len o prekrytie konfliktu medzi súčasnou situáciou, ktorej zástancovia by pokračovali v hospodárstve založenom na energii, ktoré by poháňala stará energetická zmes uhlia a jadrovej energie, a stratégiou, ktorú sme chceli presadiť my, predovšetkým radikálnu zmenu smerovania, ktorej cieľom by bolo znížiť spotrebu zdrojov. Tento koncept, ktorý sme zapracovali, jemne zakrýva skutočnosť, že aj naďalej nie sme schopní prijať rozhodnutie. Dovoľte mi v tejto chvíli znovu zopakovať, že podľa mňa Európa v žiadnom prípade nemôže zohrávať pioniersku úlohu, ktorou by splnila nádeje ľudí na celom svete, na základe vysoko rizikovej jadrovej energie ani na základe opätovného spoliehania sa na uhlie. Budem teraz pokračovať ďalej, no k tomuto dôvodeniu sa v inom kontexte ešte vrátime.

Som tiež presvedčená, pán Verheugen, že k úprave usmernení v tejto oblasti ešte len príde, pretože to, že ste doplnili bezpečnosť energetických dodávok a obnoviteľných zdrojov ešte neznamená, že došlo k zmene stratégie. Nová stratégia je niečo úplne iné, musí sa premietnuť do nových opatrení a nástrojov. Som však presvedčená, že lisabonskú stratégiu nie je potrebné zmeniť len z hľadiska environmentálneho rozmeru, ale aj v oblasti sociálnej politiky. Neustále počúvame o vzostupe európskeho bohatstva a zamestnanosti, ku ktorému došlo počas posledných troch rokov. Zároveň sme však boli svedkami sociálnej marginalizácie a nárastu počtu neistých pracovných miest. Podľa nášho názoru možno spoločný cieľ sociálneho začlenenia a súdržnosti vyložiť len tak, že znamená, jednoducho povedané, že pracujúci v Európe musia dokázať vyžiť z toho, koľko zarobia. Bola som preto zmätená, že sa počas prípravy uznesenia o lisabonskej stratégii politické skupiny medzi sebou handrkovali pokiaľ išlo o otázku, či je správne alebo nesprávne, aby sa dohody o minimálnych mzdách v Európe uzatvárali podľa jednotlivých odvetví. Som presvedčená, že žiadna iná možnosť neexistuje. Bola by som veľmi rada, keby v tejto otázke vládla väčšia miera konsenzu. Bola by som tiež veľmi rada, keby moji kolegovia poslanci, ktorí sedia v pravej časti Parlamentu, nevykladali koncept „flexiistoty“ vždy len tak, že najslabší členovia spoločnosti sa musia správať pružne a podriadene, zatiaľ čo iní môžu slobodne ďalej podnikať tak, ako považujú za vhodné.

Za veľmi dôležitý aspekt tohto uznesenia, o ktorom budeme hlasovať zajtra, a táto poznámka patrí aj pánovi Figueiredovi, ktorý zohral pri tomto úspechu vedúcu úlohu, považujem aj skutočnosť, že sa nám podarilo predstaviť spoločné návrhy nových ukazovateľov, ktorými možno merať pokrok pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o cieľ zlepšiť kvalitu života ľudí. Skutočnosť, že príjmová metóda v podobe prastarého ukazovateľa miery rastu národného dôchodku úplne prehliada rozdiely v náraste príjmu, poukazuje na to, že tento ukazovateľ v žiadnom prípade nie je vhodný. Ak chceme zmerať faktory, akými sú napríklad zlepšenie kvality života alebo zlepšenie stavu životného prostredia, je tento ukazovateľ ešte nevhodnejší. Veľmi by ma potešilo, keby Komisia odpovedala na tieto poznámky o environmentálnych a sociálnych ukazovateľoch.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Osem rokov po schválení lisabonskej stratégie došlo v praxi k zväčšeniu sociálnych nerovností a rozšíreniu chudoby, ktorá postihuje približne 78 miliónov ľudí, vrátane 25 miliónov zamestnancov, ktorí majú nízke mzdy, a ktorých zamestnanie je neisté.

Väčšina z pracovných miest, ktoré boli vytvorené, je neistá, práca na kratší úväzok sa týka najmä žien, ktoré sú aj naďalej diskriminované pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, výcviku a postupu v kariére a tiež pokiaľ ide o výšku mzdy. Nezamestnanosť mladých je v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou dvojnásobná, týka sa mnohých mladých ľudí, ktorí ukončili vyššie vzdelanie, no ktorí si nemôžu nájsť prácu, práca je oveľa menej často primeraná ich vzdelaniu, pričom každý rok približne 6 miliónov mladých ľudí predčasne opúšťa školy, čo ohrozuje ich budúcnosť. Tieto dôsledky bolo možné v stratégii predpokladať, jej neoliberálna vízia bola vytvorená súbežne s reformou z roku 2005, ktorej prioritné opatrenia sa týkali liberalizácie a privatizácie štrukturálneho sektora a verejných služieb. Hlavný dôraz sa kládol na flexibilitu práce.

Chudobu a sociálnu nespravodlivosť môže opätovne vyvolať finančná kríza, ktorá začala v Spojených štátoch amerických, a vysoká cena fosílnych palív a niektorých poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú z hľadiska výživy nevyhnutné. Preto je nutné naliehavo zmeniť politiky, aby sa predišlo ich následkom v Európskej únii, najmä aby v najkrehkejších hospodárstvách bolo možné vyhnúť sa zhoršeniu sociálnej situácie.

Naše uznesenie preto zdôrazňuje potrebu nahradiť „lisabonskú stratégiu“ európskou stratégiou pre solidaritu a udržateľný rozvoj, ktorá otvára nové obzory pre Európu plnej zamestnanosti bez diskriminácie, s poctivou prácou, ku ktorej patria aj pracovné práva, s lepšími mzdami, hospodárskou a sociálnou súdržnosťou a primeranou ochranou a verejnou a všeobecnou sociálnou bezpečnosťou, stručne povedané ide o Európu, v ktorej by bola zaručená väčšia sociálna spravodlivosť.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, počas posledných niekoľkých mesiacov úverová kríza v Spojených štátoch amerických ukázala, že výlučne kapitalistický systém je neudržateľný. Už oveľa dlhšie vieme, že nefunguje ani komunistický, alebo, ak chcete, socialistický systém. To je úplne jasné od roku 1989. Ale teraz, keď zjavne nefunguje ani kapitalizmus, je najvyšší čas, aby sme s týmto zistením začali niečo robiť.

Prostredníctvom lisabonskej stratégie sa snažíme zabezpečiť, aby bola Európa hospodársky konkurencieschopná so zvyškom sveta. To bude možné len ak každý, kto môže aktívne prispieť, to aj skutočne urobí, a ak budeme pracovať na tom, aby sme zabezpečili dobré životné prostredie.

Podpora zamestnanosti a udržateľného rozvoja sú teda právom hlavnými cieľmi revidovanej lisabonskej stratégie. Preto si nemyslím, že by boli riešenia odporúčané našimi kolegami zo skupiny GUE dostatočne podložené, nie sú ani dostatočne realistické. Ak by sme prijali takéto opatrenia, došlo by k zvýšeniu inflácie a vytratila by sa dôvera investorov v Európu. A v konečnom dôsledku, inflácia je krádež.

V predchádzajúcich rozpravách o jarnom samite som už povedal, že vlády v členských štátoch by mali prevziať aktívnu úlohu. Dnes to znovu opakujem. Samotné členské štáty musia iniciovať a presadiť reformy. A hoci ešte nie sme v recesii, je najvyšší čas, aby sme prijali príslušné opatrenia na reformu sociálneho štátu. Európa v tejto oblasti určite môže koordinovať, no nesmie prikazovať.

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Vážený pán prezident, ctený Parlament, vážení hostia. Predložená správa správne zdôrazňuje riziká neregulovaného globálneho finančného systému. Tento sa vymyká priamemu vplyvu politík Európskej únie a môže byť zdrojom rozsiahlej finančnej nestability. Preto treba prehodnotiť modely podnikania a účinky nadnárodných finančných skupín na svetových finančných trhoch a usilovať o ich režimovanie na širokej medzinárodnej báze.

Súhlasím s tým, že zdravé a stabilné makroekonomické prostredie si vyžaduje vyššiu konsolidáciu rozpočtov a inteligentnú súkromnú a verejnú investičnú politiku. Takáto politika môže založiť infraštruktúru orientovanú na budúcnosť a otvárať perspektívne trhy. Nemyslím si, že verejné vlastníctvo je jedným z hlavných prvkov vedúcich k narušeniu na európskych energetických trhoch. Nikto doposiaľ nepreukázal, že súkromné monopoly sa správajú korektnejšie ako monopoly s vlastníckou účasťou štátu.

Všetko je otázka správneho nastavenia pravidiel. Preto je potrebné zdokonaľovať pravidlá hospodárskej súťaže v energetických, ale aj dopravných a informačných systémoch, postupne otvárať príslušné trhy a rozširovať a spájať európsku infraštruktúru.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, uznesenie navrhnuté riadiacou skupinou sa zameriava na tri kľúčové oblasti: po prvé, vnútorný trh, kde nám záleží najmä na tom, aby sa nám podarilo vyplniť určité medzery, stačí ak ako príklad spomeniem, že neexistuje jednotný patentový zákon, ani vnútorný trh v oblasti poistenia, po druhé, pracovný trh, kde sa sústreďujeme najmä na bezpečnosť prostredníctvom flexibility, a po tretie, monitoring a kontrola, kde sa sústreďujeme najmä na vykonávanie stratégie v členských štátoch.

V tomto prípade sme sa úmyselne rozhodli nezamerať sa na energiu a podnebie, pretože to bola kľúčová oblasť počas posledných dvoch rokov a zo strategického hľadiska sa nám podarilo dosiahnuť, čo sme chceli našimi uzneseniami dosiahnuť, konkrétne, aby sa Komisia a Rada vážne zaoberali touto témou, čo aj robia.

Jeden aspekt považujeme aj naďalej za dôležitý, spomína sa vo všeobecnej časti uznesenia, ide o celý súbor lepších právnych predpisov. Odvolávame sa najmä na problémy, ktoré ešte stále existujú z hľadiska vyhodnocovania výsledkov a znižovania byrokracie.

Samozrejme, medzi skupinami vznikli počas prípravnej fázy aj spory, takmer všetky sa však podarilo urovnať. Napokon zostala už len jedna sporná otázka, ktorá má rozhodujúci význam. Moja skupina stojí za integrovanými usmerneniami. Rovnako ako Komisia sme presvedčení, že momentálne nie je potrebné meniť integrované usmernenia.

Z celkového hľadiska môžeme považovať výsledok dosiahnutý v posledných rokoch za úspech. Keď sme v roku 2005 v istom zmysle oživili lisabonskú stratégiu, každý predpokladal, že Lisabon je kapitálom len jedného členského štátu, Portugalska. Nikto si nespájal názov tohto mesta s konkrétnou stratégiou. Inak to bolo napríklad v prípade Kjóta, keďže toto slovo neznamená len názov mesta, ale aj názov globálnej stratégie. V posledných rokoch sme dosiahli pozoruhodný pokrok pokiaľ ide o naše vnímanie toho, čo Lisabon znamená.

Podporujeme postoj Komisie, že rast a zamestnanosť sú kľúčovými aspektmi, a že pokrok v tejto oblasti je mimoriadne dôležitý. Pretože len ak máme rast a zamestnanosť, môžeme uskutočňovať dobrú environmentálnu a sociálnu politiku.

  Udo Bullmann (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, máme malý problém. Vyjadrenie: „Stojíme za usmerneniami,“ znie trochu dogmaticky. Nám, členom skupiny PSE, až tak veľmi nezáleží na tom, ktorý dokument podporíme, a ktorý nie, ale sme presvedčení, že skutočne kľúčovou otázkou je, či predstavujú tieto usmernenia odpoveď na skutočnú hospodársku situáciu. Kľúčovou otázkou tiež je, či poskytujú väčšiu pomoc pri zabezpečovaní potrieb obyvateľov Európskej únie. To je kľúčová otázka v tejto rozprave, preto znova pripomínam, nech údaje hovoria samy za seba.

Pán Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny, práve oznámil, že rast sa spomalí, a že v roku 2008 už nebude na úrovni 2,7 %, ale na úrovni 1,6 %, 1,7 %, alebo 1,8 %. Ide o jasný varovný signál, najmä keď vieme, že už na konci roku 2007 bol výhľad v Spojených štátoch amerických pomerne bezútešný. Predpokladaná miera inflácie je na úrovni 3,2 %. Znamená to pokles blahobytu, pokles reálnych miezd a pokles kúpnej sily. Samozrejme, obávame sa, že v tomto prípade by mohla ísť stagnácia ruka v ruke s infláciou, a toto predstavuje varovný signál.

Vieme tiež, že chudoba v Európskej únii za posledných päť rokov neklesla, ale že v skutočnosti je viac ľudí vylúčených zo spoločnosti, v ktorej vládne hojnosť. Výskum a vývoj sa pohybovali na približne rovnakej úrovni, zďaleka však nie na úrovni 3 %, ktorá je potrebná z hľadiska lisabonskej stratégie, ale len na úrovni o niečo vyššej ako je polovica zo stanovenej hodnoty. Priemerne to bolo 1,6 %, 1,7 %, alebo 1,8 %, príliš málo na to, aby sme na medzinárodnej scéne mohli zohrávať takú úlohu, akú by sme chceli.

Máme pred sebou protirečenie. Nemôžem sa predsa tváriť, že mi integrované usmernenia poskytujú nástroj riadenia, a zároveň vytvarovať tento nástroj spôsobom, ktorý nereaguje na hospodárske a sociálne údaje v Európskej únii. Nemôžem sa na jednej strane postaviť ako pán predseda Komisie a zabezpečiť, aby sa v hlavnom texte predmetných usmernení nezmenilo nič, ani čiarka, a zároveň dúfať, že ľudia v členských štátoch Európskej únie, zamestnávatelia, zamestnanci, subjekty hospodárskeho procesu, budú mať pocit, že sú svedkami politického riadenia. Takýmto spôsobom sa spomínané protirečenie vyriešiť nedá.

Páni komisári prítomní na tejto rozprave nám mnohokrát povedali, čo je potrebné zmeniť. Diskutujeme o zmenách a o oblastiach, na ktoré sa vzťahujú. Kde sú produkty, kde sú zmeny, ktoré tiež pomôžu ľuďom? My, socialisti, podporujeme ofenzívnu stratégiu, ako bola predstavená v parlamentných dokumentoch, no požadujeme skutočné odpovede, ktoré pomôžu zlepšiť životnú situáciu ľudí.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, členské štáty sú a aj naďalej budú zodpovedné za vypracovanie a vykonávanie hospodárskej politiky. Znamená to, že lisabonskú stratégiu možno vykonať len prostredníctvom cielených opatrení v členských štátoch. Neexistuje nič také, ako európska hospodárska politika, ktorá by bola definovaná centrálne v Bruseli. Práve preto sú základné rysy hospodárskej politiky také dôležité. Sú základom koordinácie hospodárskych stratégií členských štátov a predstavujú referenčný bod, ktorý bol vytvorený, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú napredovať správnym smerom prostredníctvom prijímania potrebných reforiem, a že členské štáty si toto správne smerovanie zachovajú aj v budúcnosti. Obsahujú základné hospodárske zásady EÚ, medzi ktoré patria otvorené trhy, spravodlivá hospodárska súťaž, inovatívne súkromné podnikanie bez štátnej regulácie.

Členské štáty, žiaľ, nie vždy vykonávajú integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť a niekedy ich vykonávajú pomerne bojazlivo. Najmä vzhľadom na riešenie výziev týkajúcich sa globalizácie musí Európska únia zachovávať svoje základné zásady, pretože je to jediný spôsob, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ z dlhodobého hľadiska.

V poslednom čase sme žiaľ boli svedkami viacerých prípadov, ktoré by som nazval tvorivým rozdeľovaním. Napríklad, a hovorím to pani Harmsovej pre jej informáciu, zavedením príliš vysokých minimálnych miezd bráni Deutsche Post, nemecká pošta, svojim konkurentom vstúpiť na oficiálne liberalizovaný trh. Súčasná búrka na finančných trhoch je tiež dôkazom toho, že podniky sa veľmi rýchlo obracajú na štát so žiadosťou o pomoc, keď sa dostanú do ťažkostí. Záchrana súkromných finančných inštitúcií, napríklad spoločnosti Northern Rock v Spojenom kráľovstve alebo spoločnosti IKB v Nemecku, prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov je neprijateľnou chybou z hľadiska pravidiel hospodárskej politiky. Zisk bánk zostáva v rukách akcionárov a niekoľkým zamestnancom sa vyplácajú neúmerne vysoké odmeny, zatiaľ čo straty sú otázkou celej krajiny. Takýto postup podkopáva dôveru ľudí v sociálno-trhový hospodársky systém.

Je úlohou štátu podporovať trh prostredníctvom prijatia vhodných rámcových právnych predpisov, no je úlohou trhu poháňať hospodárstvo vpred a zabezpečiť, aby Európa zostala aj naďalej konkurencieschopnou.

  Eoin Ryan (UEN). – Vážená pani predsedajúca, nedávna finančná kríza, ktorá otriasla dôverou spotrebiteľov a trhu, nám ukázala, aké dôležité je mať zavedené udržateľné stratégie rastu. Z hľadiska EÚ je vždy správne mať takéto stratégie a politiky spolupráce a koordinácie, ktoré nás posilňujú ako samostatné národy i ako celok. Dnes boli spomenuté mnohé otázky, ktoré sú dôležité z hľadiska lisabonskej stratégie, napríklad podpora inovácií, spravodlivá hospodárska súťaž, riešenie energetických otázok, zmena klímy, celoživotné vzdelávanie, alebo investície do poznatkov.

Som presvedčený, že ak chceme dosiahnuť, aby Európa rástla tak, ako si predstavujeme, je úplne nevyhnutné, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť a rast, a aby sme sa usilovali docieliť 3 %. Myslím si, že sa už podarilo dosiahnuť veľmi veľa. Niekedy sme sami voči sebe príliš kritickí. Počas posledných niekoľkých rokov sa podarilo v Európe vytvoriť viac ako 12 alebo 13 miliónov pracovných miest, čo je viac ako sa podarilo vytvoriť v Spojených štátoch amerických.

Ak však chceme zaviesť osvietené sociálne politiky, a ak na ne chceme mať peniaze, musíme liberalizovať naše hospodárstva. A to je jedna z otázok, ktoré v rámci jednotlivých členských štátov neriešime. Myslím si, že práve to je tá výzva: docieliť, aby hospodárstva rástli, aby sme potom mohli peniaze použiť na osvietené sociálne politiky.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s tým, že priority a zdroje týkajúce sa lisabonskej stratégie by mali byť jasnejšie určené v rozpočtoch jednotlivých členských štátov a príslušných orgánov. Bolo by potrebné podrobne preskúmať celú reťaz systému vzdelávania a výcviku. Obsah všeobecných kultúrnych, vedeckých a technických výcvikov by mal byť na čo najvyššej úrovni s cieľom umožniť ľuďom prispôsobiť sa zmenám v širšom rozsahu a podporiť účasť občanov, kvalitnejšie pracovné miesta, podnikateľského ducha a inovácie.

Na druhej strane je potrebné študovať demografické zmeny a ich dosah na verejné výdavky, trh práce a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podobne by sa inovatívna reforma trhu práce mala riadiť pravidlami „flexiistoty“, ktoré podporujú konkurencieschopnosť a zároveň poskytujú primerané sociálne zabezpečenie, no neprikyvujú poslancom pravice, ako vo svojom príspevku povedala moja kolegyňa Rebecca Harmsová.

Napokon, je dôležité, aby medzi členskými štátmi a všetkými príslušnými orgánmi dochádzalo k účinnej výmene osvedčených postupov, pretože to nám umožní podporiť konvergenciu cieľov v celej Európe.

  Helmuth Markov (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, povedali ste, že v poslednom čase sa podarilo vytvoriť dosť veľa nových pracovných miest. Je to pravda, no vo väčšine prípadov ide o neisté pracovné miesta. Povedali ste, že vzrástla produktivita. Je to pravda, no tento nárast produktivity sa nevyužil na zvýšenie miezd, čo bolo možné urobiť, ani na spätné investície. Povedali ste, že rastúci HDP je tiež znakom toho, že ideme správnym smerom, že lisabonská stratégia je správna. Napriek trom priaznivým štatistikám, ktoré ste nám predstavili, vám musím povedať, že dodnes sme neboli svedkami žiadnych výsledkov.

Zisky rastú, no príjem z miezd nerastie, aj naďalej je naša hospodárska politika zameraná na ponuku, nie na dopyt, domáci dopyt je neprimeraný. To znamená, že s lisabonskou stratégiou máme stále tie isté problémy, aké sme mali pred piatimi rokmi, aké sme mali pred troma rokmi. Vôbec nič sa nezmenilo. Ako teda môžete povedať, že naše smerovanie je správne? Čo máme? Povedali ste tiež, že musíme podporovať malé a stredné podniky. V tom prípade by som vás požiadal, aby ste sa obrátili na svojho kolegu, pána komisára Mandelsona. Aký bol jeho prínos pre globálnu európsku stratégiu? Bola ním skutočnosť, že trhy musia byť otvorené veľkým celosvetovým spoločnostiam. O malých a stredných podnikoch sa tu nehovorí nič, ani slovo!

V členských štátoch uskutočňujeme reformy uprednostňujúce akciové spoločnosti, ktoré sú oslobodené od dane. Vytvorené zisky potom už neplynú do národného hospodárstva. Hovoríme, že zamestnanci musia byť pružní. Musia prijať to, že zarábajú menej peňazí. Robia to už mnoho rokov. Keď rastú zisky, mali by sa na nich tiež podieľať. Tak to však nie je. Banky neúprosne špekulujú a veľmi veľký podiel ziskov veľkých spoločností sa investuje vo forme finančného kapitálu, pretože tam je rozpätie zisku väčšie ako keby podniky investovali tieto prostriedky späť do výroby. To pre lisabonskú stratégiu nepredstavuje správne smerovanie.

Ak chcem peniaze, potom musím, ako Európska únia alebo členský štát, trvať na vyššom príjme z daní. To možno dosiahnuť len v oblastiach, kde je možné získať dostatok daní. To by bol správny prístup pre lisabonskú stratégiu: radikálne prehodnotenie hospodárskej politiky. Ak sa budeme aj naďalej uberať smerom, ktorý navrhujete, nevyriešime problém, ktorý v Európskej únii máme.

  John Whittaker (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, je zbytočné stále rozprávať o lisabonskej agende, pretože každý rok za posledných osem rokov sme museli všeobecne uznať, že nefunguje veľmi dobre.

Tejto správe, ktorá obsahuje obrovský zoznam toho, čo by Európska únia mala robiť, úplne ušla podstata celej veci. Namiesto toho, aby Európska únia poháňala rast a produktivitu nahor, je to práve Európska únia, so svojimi nekonečnými zásahmi do podnikania, kto brzdí hospodárstva v Európe.

Ďalšie hľadisko, na ktoré sa neberie ohľad, je to, že rôzne hospodárstva Európskej únie majú veľmi rozdielnu štruktúru a výkonnosť. Je nezmyslom hovoriť o európskom hospodárstve ako o jednom celku. Porovnajte si Nemecko, ktoré dosahovalo mierny hospodársky rast, s krajinami južnej Európy, ktoré boli v rozličnej miere postihnuté obrovskými schodkami obchodnej bilancie, upadajúcim rozmachom bývania a ohromnými štátnymi dlhmi. Tieto krajiny zúfalo potrebujú nižšie úrokové miery a devalváciu meny, ktorú však nemožno vykonať, keďže všetky tieto krajiny patria do eurozóny. Ak by Európska centrálna banka znížila úrokové miery, aby týmto krajinám trochu pomohla, nesplnila by plánovanú cieľovú hodnotu inflácie, čo by Nemcov určite nepotešilo.

Rozhodne si myslím, že namiesto nekonečných prejavov v tejto neplodnej diskusii o lisabonskej stratégii, by bolo oveľa lepšie, keby sme určitú pozornosť venovali aj týmto pomerne naliehavým otázkam. Ale predpokladám, že potom by sme len zvýraznili základnú slabú stránku hospodárskej a menovej únie, ktorou je to, že jednotná mena nie je dlhodobo udržateľná v skupine výrazne odlišných hospodárstiev, v ktorých rozhodujú nezávislé vlády.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že Európa sa musí rozvíjať ďalej smerom k znalostnému hospodárstvu, ktoré by bolo schopné lepšie súťažiť na svetových trhoch. Na tom sa všetci zhodujeme. Nezhodujeme sa však napríklad na skutočnosti, že Komisia považuje novú obrovskú hospodársku migráciu za jeden z najdôležitejších prostriedkov na dosiahnutie lisabonských cieľov. Je to nezmysel. V Európe máme dostatok talentov. Predovšetkým máme v Európe niekoľko desiatok miliónov nezamestnaných, a to viac než dosť. To je obrovská výzva, ktorej musia čeliť vlády a svet obchodu a priemyslu. Okrem toho, váš priemerný Európan nechce byť svedkom novej vlny prisťahovalectva. Chce byť svedkom toho, že sa obrovské množstvo prisťahovalcov zo zahraničia, ktorí už sú v EÚ, integruje, asimiluje, a že sa títo ľudia stanú súčasťou procesu zamestnanosti.

Áno, prístup Komisie je znova úplne nesprávny. Pamätám si, že Európska komisia pred pár mesiacmi vyhlásila, že politická kríza v Belgicku spomalí tempo reforiem, ktoré je potrebné na dosiahnutie lisabonských cieľov. V skutočnosti je to presne naopak. Skutočnosť je taká, že politická kríza v Belgicku bola dôkazom zlyhania belgického štátu a práve táto skutočnosť existencie Belgicka bráni Flámom v modernizácii zákonov o zamestnanosti a trhu práce, v znížení sociálnych nákladov, v zjednodušení a znížení daní, čo je potrebné presne preto, aby bolo možné dosiahnuť lisabonské ciele. No, samozrejme, pre Európsku komisiu je úplne neprijateľné, aby uznala, že Belgicko predstavuje prekážku pre Flámsko i Valónsko.

  Cristobal Montoro Romero (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda, znova sa z hľadiska Európskej únie nachádzame v zložitej chvíli, musíme čeliť náročnej hospodárskej situácii a začíname tvoriť hlavné črty hospodárskej politiky v situácii, ktorú možno v podstate charakterizovať oslabením hospodárskeho rastu, ktoré je v zásade reakciou na nedostatok dôvery hospodárskych subjektov: spotrebiteľov, podnikateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov.

Chceme poblahoželať spravodajkyni a tiež chceme vyjadriť našu spokojnosť s priaznivým prístupom iných skupín, najmä socialistickej skupiny, s ktorou sa nám podarilo dosiahnuť širokú dohodu, vďaka ktorej bolo možné vytvoriť hlavné črty hospodárskej politiky. Najmä by však moja politická skupina, skupina Európskej ľudovej strany, rada zdôraznila náležitosť posilnenia Európskej únie a posilnenia európskeho hospodárstva tým, že budeme obhajovať hospodárske reformy a že sa zaviažeme k realizácii týchto reforiem. V tejto súvislosti podporujeme Komisiu pri úsilí použiť integrované usmernenia na realizáciu základných reforiem, aby sa vytvoril základ pre nový rámec dôvery, prostredníctvom ktorého bude možné prekonať ťažkosti, ktorým čelíme.

Ide o nový rámec, ktorý sa sústreďuje na reformy trhu práce, ktoré sú výsledkom dohody sociálnych partnerov, na daňové reformy, ktoré podnecujú rast malých a stredných podnikov, a na tvorbu nových pracovných miest. V skratke, ide o rámec zameraný na reformy, ktoré umožňujú dokončenie vnútorného trhu, ktoré predstavuje najlepší spôsob podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest v Európskej únii.

V tejto súvislosti by som tiež rád zdôraznil, že je potrebné odmietnuť protekcionizmus, čo tiež obhajujeme v našom stanovisku k politike, a musíme podporovať, v skratke povedané, to, aby sme v Európskej únii konečne položili základy hospodárskeho rastu, prostredníctvom ktorého sa zvýši zamestnanosť, čo predstavuje skutočný pilier európskej integrácie.

  Edit Herczog (PSE). – Vážená pani predsedajúca, po dlhej diskusii sme sa konečne dopracovali k textu, ktorý my, socialisti, môžeme podporiť. Vítam tento kompromis týkajúci sa uznesenia o lisabonskej stratégii.

Dovoľte mi však začať tým, že vyjadrím svoj osobný názor: myšlienka ešte neznamená celé riešenie. Všetko závisí od vykonania. Je potrebné spojiť tieto dve veci. V roku 2000 bola myšlienka lisabonskej stratégie dobrá a veľmi aktuálna. Ani by sme nemohli lepšie definovať ciele, ako sa nám to podarilo počas prehodnotenia v roku 2005. No ak sa pozrieme na samotné vykonanie, najmä ak spätne zhodnotíme vykonávanie v čase a pozdĺž celej reťaze procesu rozhodovania, to už je celkom iný príbeh. V porovnaní s prvými piatimi rokmi došlo k zlepšeniu, získali sme určitú dynamiku, no výsledky sú obmedzené v porovnaní s potrebami a globálnymi výzvami, ktorým musíme čeliť, a v porovnaní s potenciálom, ktorým disponujeme.

Boli sme svedkami niekoľkých výborných iniciatív a skutočných úspechov, medzi ktoré patrí napríklad program pre rast a zamestnanosť alebo projekt „najskôr myslieť v malom“ (Think Small First). Boli sme tiež svedkami viacerých legislatívnych úspechov, medzi ktoré patrí napríklad smernica o službách, nariadenie o dohľade nad finančnými trhmi, politika v oblasti zmeny klímy a nový energetický balík. No chýba celkový pocit. Chýba tiež samotný záväzok. V európskych inštitúciách sa to prejavuje zníženým výskytom použitia výrazu „v spojení s programom“. Prejavilo sa to tiež nízkym záujmom o túto tému počas minulotýždňového spoločného parlamentného zasadnutia s národnými parlamentmi. Prejavuje sa to aj na výsledkoch Eurobarometra.

Dovoľte mi uviesť dve štatistiky z výsledkov prieskumu Eurobarometer. Takzvaný index optimizmu sa za posledných deväť mesiacov znížil o deväť bodov z 26 na 17. Ak sa pozrieme na kľúčové ukazovatele výkonnosti, počas posledných deviatich mesiacov tiež došlo k poklesu indexu optimizmu v oblasti zamestnanosti, a to o tri body z +5 na +1. Ak sa prizrieme bližšie, zistíme, že kľúčové prvky lisabonskej stratégie sa nachádzajú na posledných miestach pokiaľ ide o otázky, ktoré ľudia považujú za najdôležitejšie. Znamená to, že osem rokov od Lisabonu európski občania neveria, že EÚ dokáže ponúknuť správne odpovede na tieto otázky.

Lisabon je teda ešte stále v našich dokumentoch, no určite nie v našich srdciach a mysliach. V 21. storočí nebudú o víťazovi pretekov medzi svetadielmi rozhodovať len prírodné a energetické zdroje, ale aj finančné zdroje. O víťazovi rozhodne ľudský kapitál a ľudské zdroje. O sile Spoločenstva spoločne rozhodne spojenie z hľadiska kvantity celkového počtu obyvateľstva a z hľadiska kvality dôslednosť vedomostí. Z pohľadu Spoločenstva máme pred sebou ešte veľa práce pokiaľ ide o tvorbu poznatkov, ich riadenie a motivovanie ľudí. Spoločenstvo musíme vnímať ako jeden celok, nesmieme dovoliť, aby bol niekto diskriminovaný. Nesmieme nikoho vynechať, ani mladého, ani starého, ani čierneho, ani bieleho, ani bohatého, ani chudobného. Potrebujeme každého, ľudí ako celok. V 21. storočí budú najdôležitejší skutoční ľudia, no pán predseda Komisie tu dnes nie je, aby o tom diskutoval...

(predsedajúca prerušila rečníčku)

  Lena Ek (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, po siedmych rokoch práce je lisabonská stratégia sčasti neúspešná. Je to spôsobené najmä ťažkosťami pri jej vykonávaní. Dám vám príklady z oblasti vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o energetický balík, museli sme vytvoriť úplne nové právne predpisy. Keď sme sa rozhodli, že je potrebné zvýšiť rozpočtovú položku na výskum, dostali sme len 50 % z objemu, o ktorom sme rozhodli, že je potrebný. Pokiaľ ide o inovácie, sme svedkami európskeho paradoxu, pretože peniaze síce v tejto oblasti investujeme, no nedarí sa nám dosiahnuť požadovanú industrializáciu a zamestnanosť.

Veľa sme toho narozprávali o malých a stredných podnikoch, no ešte stále musia zápasiť s rovnakou reguláciou ako veľké celosvetové priemyselné odvetvia.

Vieme, že rodová rovnosť zvyšuje hospodársky rast, no v tejto oblasti máme pred sebou ešte veľa práce. Vieme, že odvetvie dopravy je v Európe na veľmi zlej úrovni a pokiaľ ide o železnice a dobu dopravy cez Európu, máme pred sebou tiež ešte veľa práce. Nastal čas, aby sme to zmenili. Pán Turk a pán Almunia, a možno tento odkaz budete môcť sprostredkovať aj pánovi Verheugenovi, prvá vec, ktorú je potrebné zvážiť, je text uznesenia o klimatických zmenách na jarnom samite.

Všetci sa zhodujeme na tom, že zmena klímy môže byť situáciou, z ktorej budú mať prospech všetky zúčastnené strany, budeme môcť vyriešiť environmentálne problémy a budeme môcť vytvoriť nové pracovné miesta. V parlamente sme už v tejto oblasti prijali rozhodnutia, teraz čakáme, s čím príde Komisia a Rada počas jarného samitu.

Ešte stále je 18 miliónov Európanov bez práce, viac ako 18 miliónov ľudí je nezamestnaných, pričom vieme, že malé a stredné podniky, technológie šetrné k životnému prostrediu, inovácie a služby dokážu vytvoriť pracovné miesta, ktoré potrebujú. Dáte im na to príležitosť?

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave o lisabonskej stratégii by som v prvom rade rád zdôraznil, že sa, podľa môjho názoru, nevenovala dostatočná pozornosť dosahu americkej finančnej krízy na úroveň hospodárskeho rastu a nezamestnanosti v Európe. Aj keď odhady rastu HDP na roky 2008 a 2009, ktoré predložili jednotlivé členské štáty, sú nižšie ako miery rastu, ktoré boli dosiahnuté v roku 2007, zdá sa, že skutočnosť bude ešte horšia.

Po druhé by som chcel upozorniť na to, že vláda Spojených štátov amerických a Federálny rezervný systém reagovali veľmi rázne a rýchlosťou blesku. Vláda navrhla podporu podnikom a spotrebiteľom v celkovej výške 150 miliárd dolárov. Opakovaným znížením úrokových mier centrálna banka zabezpečila, že reálna základná úroková miera bola negatívna.

Naopak, vlády členských štátov EÚ, Európska centrálna banka a ostatné centrálne banky budia dojem, že ich spomalenie hospodárskeho rastu a posilňovanie eura teší. Musíme súhlasiť so záverom správy, pokiaľ ide o nutnosť zmeniť daňové zaťaženie z pracovného na environmentálne, no rozhodne musíme odmietnuť návrh koordinovať výšku sadzieb daní z príjmov právnických osôb v členských štátoch.

  Sahra Wagenknecht (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je pravda, že európske hospodárstvo čelí veľkým problémom. Krízy na svetových finančných trhoch, rastúce ceny potravín a energií, stagnujúci domáci dopyt, ktorý je výsledkom dampingu miezd a sociálnej krádeže, nárast neistej zamestnanosti, to všetko sú naliehavé problémy, ktoré je potrebné riešiť. Správa ich však vôbec nespomína.

Správa nám pripomína, že tempo rastu príjmov by malo držať krok so strednodobým rastom produktivity. No zároveň správa vyzýva na neustále úsilie o realizáciu neoliberálnych štrukturálnych reforiem, t.j. tých údajných reforiem, ktoré vlastne privodili problémy, ktorým dnes musíme čeliť. Namiesto toho, aby sa pracovné miesta vytvárali prostredníctvom verejných investícií, ešte viac sa tlačí na zamestnancov a nezamestnaných, zvýši sa pracovný čas a dôjde k ešte väčšiemu podkopaniu ochrany proti neoprávnenému prepusteniu z práce.

Namiesto toho, aby sme prijali opatrenia na reguláciu finančných trhov a kapitálových transakcií, máme sa len bezmocne prizerať na to, ako sa súčasná finančná kríza ešte viac rozširuje. A namiesto toho, aby sme skoncovali s politikou liberalizácie, ktorá veľkou mierou prispela k zvýšeniu cien na trhoch s energiou, máme sa aj naďalej tvrdohlavo zameriavať na privatizáciu a dereguláciu.

Naša skupina nebude hlasovať za túto správu. Nepodporíme správu, ktorá obhajuje neoliberálny program, šliape po sociálnych právach a spôsobí ešte viac kríz. V skutočnosti potrebujeme radikálne inú hospodársku politiku, v ktorej sú záujmy zamestnancov a nezamestnaných prednejšie ako ziskuchtivosť veľkých obchodných spoločností.

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, to že chceme znalostné hospodárstvo je dobré, no nestačí to. Rast priamych alebo odvodených pracovných miest závisí od udržateľnosti tradičných foriem robotníckych prác, no tieto priemyselné odvetvia sú vystavené veľkému tlaku. Ich konkurencieschopnosť je ohrozená zvyšujúcimi sa byrokratickými nákladmi v našich spoločnostiach, navyše ich brzdí nezmyselný spôsob riadenia eura, ktorý pre krajiny, ktoré nemajú vôbec žiadnu skutočnú sociálnu ani environmentálnu politiku, vytvára z hľadiska konkurencie dodatočný príjem.

Tento model je postavený na hlavu. V rámci EÚ sa správame socialisticky a navonok ako liberáli, no v skutočnosti potrebujeme ochranu pred vonkajším svetom a väčšiu slobodu vo vnútri EÚ. Fakty to jasne dokazujú. Lisabonská stratégia nefunguje, pretože hospodárstva v Európe nie sú súmerné, tlak konkurencie rastie a na kapitálových trhoch dochádza k obrovským výkyvom.

Opusťme teda demotivačne pôsobiaci mýtus Európskej sociálnej stratégie, ktorá vraj zaručí blahobyt pre všetkých. Tým, že budete rastlinu ťahať za listy, ju neprinútite rásť! Riešenia neprídu z Bruselu, budú výsledkom voľnej spolupráce a toho, že členské štáty sa začnú správať podľa svojho vlastného zdravého rozumu. Naše korene zapustené v zemi našich národov nám dajú inteligenciu, vnímavosť, citlivosť a silu vysporiadať sa s výzvami súčasnosti. V tomto prípade nám listy Ježiškovi nepomôžu.

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, na rozpravách tohto Parlamentu sa zúčastňujem už od pôvodnej lisabonskej stratégie. Som tiež členom lisabonskej koordinačnej skupiny v tomto Parlamente. Neustále vyzývam na to, aby Komisia zaostrila svoje sústredenie na lisabonskú stratégiu, a aby vypracovala jasne vymedzený zoznam priorít. Myslím si, že to zatiaľ nikto nespomenul, ani neocenil Komisiu za to, že tento zoznam skutočne vypracovala. Teraz máme k dispozícii Lisabonský program Spoločenstva s desiatimi prioritnými opatreniami.

Ako člen skupiny musím s pomerne veľkou ľútosťou povedať, že si myslím, že uznesenie Parlamentu sa vydalo úplne iným smerom. Uznesenie, ktoré máme dnes pred sebou, sa mi zdá byť nejednoznačnejšie a obsahuje tiež oveľa viac zbytočných rečí ako predchádzajúce uznesenia. Predpokladám, že Komisia bude sklamaná, pretože v lisabonskej stratégii Spoločenstva s desiatimi prioritami, ktorú ste všetci nepochybne čítali, je jednou z najdôležitejších požiadaviek Komisie toto: „Je nevyhnutné, aby sa Európsky parlament, Rada a Európska komisia zhodli na strategických reformných cieľoch a opatreniach.“ Rozhodne s tým súhlasím. Dúfam, že Komisia dokáže niečo vybrať z tohto uznesenia, pretože som presvedčený, že väčšina sa nachádza práve tam.

Napriek tomu si myslím, že jedno z ponaučení pokiaľ ide o našu spoluprácu s Komisiu je to, že z hľadiska našej ďalšej práce na tejto stratégii sa musíme zamerať na tieto prioritné opatrenia, pretože ma teší, že Komisia na nich bude pracovať, bude sa ich snažiť stabilizovať a posunúť dopredu. Súčasťou nášho problému je aj to, že dostávame hory dokumentov, rôzne oznámenia o rôznych aspektoch stratégií a prehodnotených priorít. Tento súbor revízií, tento súbor desiatich priorít, je odlišný od tých, ktoré sme mali k dispozícii minulý rok. Úprimne povedané, takto sa nemôžeme pohnúť vpred.

Minulý týždeň som sa ako spravodajca zúčastnil na zasadnutí s národnými parlamentmi. Chcem len zopakovať, čo už povedalo mnoho mojich kolegov: opatrenia týkajúce sa lisabonskej stratégie sa presúvajú odtiaľto do rokovacích sál národných parlamentov, pretože práve v tejto oblasti ich musíme zapojiť, pokiaľ ide o naplnenie desiatich prioritných cieľov, o tomto musíme uvažovať aj my. V tejto súvislosti obzvlášť vítam účasť pána ministra na tejto rozprave, pretože sa tým preukazuje, akú dôležitosť pripisuje Rada tejto otázke.

  Anne Van Lancker (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, pán komisár, ak mám byť úprimná, som sklamaná z nedostatku sociálnych ambícií na zozname určenom pre jarný samit, ktorý ste nám dnes predstavili. Moja skupina si myslí, že existujú dobré dôvody na posilnenie lisabonskej stratégie a integrovaných usmernení vo viacerých kľúčových aspektoch. Tri z nich sa týkajú sociálneho rozmeru. Je pravda, že lisabonská stratégia napomohla rast a zamestnanosť, no nie každý mohol mať z toho prospech. Šesť miliónov mladých ľudí opúšťa školy bez získania kvalifikácie. Pre prisťahovalcov a postihnutých je veľmi náročné nájsť si prácu, 16 % Európanov žije v chudobe. Je to dôkazom toho, že stratégia pre rast a zamestnanosť nevedie automaticky k sociálnemu začleneniu a poriadnemu zamestnaniu pre všetkých. Preto by sme boli radi, keby došlo k posilneniu sociálneho rozmeru prostredníctvom nového usmernenia, ktoré by zaistilo aktívne sociálne začlenenie pre všetkých.

Po druhé, nie všetky pracovné miesta ponúkajú kvalitnú prácu. Výrazne vzrástol podiel neistých pracovných zmlúv (dočasná práca, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok, práca cez sprostredkovateľské agentúry). Najmä ženy a mladí ľudia často končia na nekvalitných pracovných miestach. A výdavky členských štátov na aktívnu politiku zamestnanosti, podporu a výcvik sa nezvýšili, naopak klesli. Členské štáty teda ešte zjavne nepochopili, že vyvážený prístup založený na flexiistote musí znamenať tvorbu zmlúv, ktoré sú pružné i bezpečné, a že aktívne investovanie do ľudských zdrojov je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo možné zabrániť segmentácii trhu. Chceme, aby usmernenia obsahovali všetky základné zásady flexiistoty, vrátane kvality pracovných miest a investícií do ľudských zdrojov.

Po tretie, sociálny rozmer lisabonského programu je veľmi skúpy. Uisťujú nás, že bude vytvorený nový sociálny program a je dobré, že by mal byť súčasťou lisabonského balíka. No očakávame, že Európska komisia navrhne ambiciózny sociálny program, nie len oznámenia o demografii, výcviku a migrácii, ako bolo oznámené, ale aj iniciatívy týkajúce sa právnych predpisov, ktoré by zlepšili kvalitu zamestnanosti a podporili by boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V každom prípade, vážený pán úradujúci predseda, by som bola veľmi rada, keby sa do jarného samitu vložila väčšia dávka sociálnych ambícií.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, jedným z kľúčových odporúčaní Európskeho parlamentu je bojovať proti protekcionizmu vnútri i mimo Európskej únie.

Som pevne presvedčená o tom, že protekcionizmus nechráni práva občanov, naopak, podkopáva ich, no Európa by si v prvom rade mala urobiť poriadok vo vlastnej kuchyni. Našou najvyššou prioritou by malo byť odstránenie protekcionistických prekážok v rámci EÚ. Ak chceme premeniť európsky jednotný trh na skutočnosť, musíme rozšíriť štyri základné slobody spoločného trhu, najmä voľný pohyb pracovníkov. Naša správa priznáva, že mnoho trhov práce je aj naďalej segmentovaných, a že mobilita pracovnej sily je ešte stále na nízkej úrovni. Aké prekvapenie! Zabudli sme snáď na to, že väčšina občanov nových členských štátov ešte vždy potrebuje pracovné povolenie, ak chcú pracovať v iných krajinách EÚ?

Štyri roky po rozšírení v podobe „veľkého tresku“ nie sme svedkami žiadneho veľkého narušenia trhov práce v starých členských štátoch, nenastal ani žiaden príliv pracovníkov, ktorý by mohol odôvodniť prechodné obmedzenia. Naopak, rozširovanie zložitých národných kvót a kvalitatívnych obmedzení v členských štátoch podkopáva lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť vytvorenie pružných trhov a mobilnej pracovnej sily.

Máme už len dva roky na to, aby sme sa stali najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete, aby sme zvýšili našu konkurencieschopnosť, vytvorili viac pracovných miest a dosahovali vyšší rast, no ja dúfam, že sa nám to podarí. V mojej vlasti, Rumunsku, bol za posledných päť rokov priemerný hospodársky rast vyšší ako 6 %, nezamestnanosť klesla na 4 %. V súčasnosti sa začíname obávať nedostatku pracovnej sily.

Je potrebné otvoriť hranice pracovníkom z tretích krajín, no našou najvyššou prioritou by malo byť v prvom rade odstrániť vnútorné prekážky v rámci EÚ. Pracovníci z 12 nových členských štátov by mali mať prednostne možnosť ísť pracovať do akéhokoľvek iného členského štátu EÚ, prechodné opatrenia by sa mali odstrániť. Nie je možné odôvodniť, že žiadame príchod pracovníkov zvonka, keď ešte vždy platia obmedzenia pre našich občanov.

Obmedzenia sú neodôvodniteľné, navyše protirečia lisabonskej stratégii. Odstránenie týchto obmedzení predstavuje jediný spôsob, ako je možné dosiahnuť konkurencieschopnú a inovatívnu Európu.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, lisabonská stratégia stanovuje ciele, ktoré musíme v budúcnosti dosiahnuť, ak chceme, aby Európa bola miestom, kde sa plnia túžby občanov. Európa je však len ostrov na mape sveta a pokiaľ najväčšie svetové veľmoci nedosiahnu podobné ciele, zavedenie aj tých najžiadanejších zmien, napríklad v oblasti podnebia, bude znamenať len toľko, že si sami obmedzujeme možnosti nášho priemyslu a našich výrobcov, pričom zahadzujme ostatné ciele stratégie.

Bolo by samovraždou bojovať proti demografickému poklesu v Európe prijímaním prisťahovalcov z iných svetadielov, pričom by zároveň dochádzalo k rozbitiu inštitútu rodiny a rodinných hodnôt, pretože by sa tým zvýšila pravdepodobnosť kultúrnych konfliktov v budúcnosti. To isté platí aj v mnohých iných oblastiach. Lídri najväčších európskych krajín hovoria o potrebe liberalizovať obchod, pričom vo svojich vlastných krajinách presadzujú hospodársky nacionalizmus. Európska únia si musí prestať klamať, musí sa postaviť a začať bojovať na svetových hospodárskych trhoch na základe dodržiavania tradičných európskych zákonov a zvykov.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi opýtať sa jednoduchú otázku. Aká veľká dôležitosť sa v správe výboru o novom cykle lisabonskej stratégie pripisuje sociálnym požiadavkám pracujúcich, malých a stredných podnikov, mladých ľudí a žien?

Je riešením, ak sa požiadavky občanov na prácu, ktorá je bezpečná a na plný úväzok, pretvoria na pružné a neisté pracovné miesta? Chcel by som vedieť, či predĺženie pracovného času a zvýšenie veku odchodu do dôchodku je správnejšou odpoveďou na zvýšenú konkurencieschopnosť ako to, čo navrhujeme my, a síce že lepšie mzdy a bezpečné pracovné podmienky zvýšia produktivitu, no najmä zlepšia životnú úroveň.

Čo chcú mladí ľudia a ženy? Chcú byť neustále medzi výcvikom a zamestnaním, alebo chcú mať možnosť využiť svoje kvalifikačné predpoklady? Sme presvedčení o tom, že chcú využiť svoje predpoklady.

Pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, cieľ znížiť emisie skleníkových plynov predstavuje jeden z priaznivých prvkov, v tejto oblasti sme pred Spojenými štátmi americkými a inými krajinami. Ak však vývoj v každej krajine nebude v plnej miere prepojený s ochranou životného prostredia, potom výsledky nebudú systematické.

Okrem toho, je možné podporovať rozpad štátnych poskytovateľov energie, elektriny a skvapalneného plynu a zároveň tvrdiť, že sa tak deje pre dobro verejnosti, že to napomôže energetickú sebestačnosť, a že sa to všetko udeje, samozrejme, pri zachovaní nízkych cien? Nie je to v skutočnosti presne naopak?

Na záver by som rád dodal, že výskum a inovácie nemôžu predstavovať len aktívum, ktoré je možné uviesť na trh. Sú verejným aktívom a predovšetkým by sa mali posudzovať z hľadiska rozsahu, akým môžu prispieť k pokroku spoločnosti. V dôsledku toho je potrebné dosiahnuť skutočný nárast verejných investícií a výskumu. Nemali by sme obetovať vedecký potenciál na úkor súkromného prospechu.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, hospodárska súťaž je kľúčovým faktorom lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia je založená na konkurencii, konkurencieschopnosti a raste. Hoci je konkurencia dôležitá pre každé životaschopné hospodárstvo, je potrebné mať na pamäti, že základný mechanizmus konkurencie je taký, že niekto vyhrá a niekto iný prehrá. Ide o to, že prežije ten najsilnejší.

Vo všeobecnosti v dôsledku toho v Európe obchodné spoločnosti fungujú lepšie, vylepšujú svoje výrobky a služby a v celosvetovom rámci vynakladajú väčšie úsilie. Na druhej strane to z celosvetového hľadiska môže znamenať, že tí, ktorí sú neúspešní, sa môžu ocitnúť v extrémnej chudobe, no aj v rámci Európy je dôležité, aby sme riešili túto otázku neúspechu, pretože v rámci našej Únie existujú občania, ktorí sú neúspešní v dôsledku toho, že sa im nedarí využiť výhody, ktoré sú zvýraznené v stratégii. Napríklad sme ďaleko od toho, aby sme dosiahli ciele v oblasti zamestnanosti našich občanov a v odstraňovaní chudoby. V skutočnosti štatistiky vykazujú mimoriadny nárast nielen nezamestnaných, najmä medzi mladými ľuďmi, ale aj nárast sociálnych nerovností a úrovní chudoby.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE). – (PT) V roku 2006 dosiahla Európska únia najvyšší hospodársky rast od roku 2000. V roku 2007 EÚ rástla rýchlejšie ako Spojené štáty americké a v niektorých nových členských štátoch sa hospodársky rast priblížil dvojcifernej miere rastu, v niektorých prípadoch ju dokonca prekonal. Mám tu jasnú odpoveď pre tých, ktorí tvrdia, že reforma lisabonskej stratégie je neoliberálna, a že už nepripisuje dôležitosť sociálnym otázkam: v roku 2006 rástla zamestnanosť trikrát rýchlejšie ako bol priemerný rast za posledných päť rokov, za posledné dva roky bolo vytvorených viac ako šesť a pol milióna nových pracovných miest, pričom sa očakáva, že do roku 2009 sa ich vytvorí ďalších päť miliónov. Takýto vývoj sme nevideli od osemdesiatych rokov minulého storočia.

Okrem toho, v porovnaní s hodnotami za posledných päť rokov dosiahla v roku 2006 európska produktivita nadpriemerný nárast, pričom bol po mnohých rokoch nárast produktivity v Európe vyšší ako v USA. Hoci nie je možné pripísať tieto výsledky výhradne lisabonskej stratégii, je nepopierateľné, že k nim prispela. Preto blahoželám Komisii k tomu, ako sa jej podarilo koordinovať lisabonskú stratégiu vo veľmi náročnej situácii.

Pokiaľ ide o budúcnosť, európske hospodárstvo môže rásť aj naďalej a môže byť vytvorených viac pracovných miest aj napriek súčasnej hospodárskej situácii, ak budú v nasledujúcich rokoch hospodárske politiky členských štátov lepšie koordinované, ak sa viac rozvinie vnútorný trh, ak sa bude podporovať sociálny dialóg, ak budú mzdy rásť súčasne s produktivitou práce, ak bude existovať účinný systém finančného dohľadu, ak sa rozšíri piata sloboda, vedomosti, a čo je pre mňa veľmi dôležité, ak Európska únia vyšle jasné signály o tom, že chce brániť svoje záujmy, čo znamená, že namiesto toho, aby EÚ pasívne podliehala globalizácii, EÚ naopak ukáže, že je pripravená zohrávať kľúčovú úlohu pri jej riadení.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda, ďakujem vám veľmi pekne. Súhlasím s tým, že lisabonská stratégia už niekoľko rokov prináša výsledky a je úspešná, no to podľa môjho názoru nie je dôvodom, aby sme nerobili žiadne zmeny.

Na jednej strane je to presne tak, ako povedal Udo Bullmann. Rast v súčasnosti klesá a inflácia stúpa. Situácia nie je úplne jasná. Na druhej strane, stalo sa niekoľko vecí. V prvom rade, prebieha diskusia o politike v oblasti klímy, v dôsledku čoho dôjde k zmene politík pre nás všetkých v EÚ. V tomto smere som optimistom, pretože to bude tiež znamenať nové investície a nový druh pracovných miest, ktoré sú z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie, pričom majú rozsiahly vedomostný rozmer. Táto skutočnosť sa mala vo väčšej miere premietnuť do lisabonskej stratégie a do usmernení.

Po druhé, už niekoľko rokov prebieha diskusia o „flexiistote“, v dôsledku ktorej Rada vytvorila kvalitné usmernenia, ktoré sa však nepremietli do integrovaných usmernení. Máme rovnaké usmernenia ako predtým. Mohli sme vziať do úvahy celý proces, ktorý prebehol.

Po tretie, chcem sa vyjadriť k jednému aspektu, ktorý, okrem iných, spomínala aj pani Anne von Lankerová. Je pravda, že situácia sa v EÚ vyvíjala nejaký čas dobre, no nie je pravda, že sa vyvíjala dobre pre každého. Vo veľkej miere je rozšírené sociálne vylúčenie. Existujú aj zamestnania, ktoré nie sú vždy dobré, a z ktorých sa nedá vyžiť. V Európe sú regióny, kde situácia nie je veľmi priaznivá. Musíme prepojiť integrované usmernenia so sociálnym rozmerom. Medzi sociálnym rozmerom a rozvojom zamestnanosti a hospodárskeho rastu neexistuje protirečenie. Navzájom sa podmieňujú.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, je dôležité, aby Európa rástla, aby bol tento rast silný, a aby sa vytvárali nové pracovné miesta. Tak sa tiež vytvoria podmienky pre väčšiu legitímnosť našej Únie.

V posledných rokoch sa EÚ darilo lepšie ako už dlho nie. Situácia v EÚ sa tiež vyvíja lepšie ako napríklad v Spojených štátoch amerických. Vieme, že spolupráca v oblasti vnútorného trhu a eura vytvorila úplne nové podmienky pre rastúcu Európu. Ako už povedali mnohí predo mnou, ešte stále máme pred sebou veľa práce.

Dovoľte mi uviesť konkrétny príklad. Je možno trochu šovinistický, no i tak: v mojej vlasti švédska vláda presadila politiku rastu, v dôsledku ktorej sa vytvorilo stotisíc nových pracovných miest, podarilo sa to sčasti vďaka cieleným opatreniam na zníženie daní a príspevkov zamestnávateľov. Jeden návrh sa konkrétne týkal zníženia príspevkov zamestnávateľov v podnikoch služieb v mnohých odvetviach, ktoré nie sú na vnútornom trhu konkurencieschopné. Dúfali sme, že týmto spôsobom sa podarí vytvoriť 17 tisíc nových pracovných miest. Komisia však tento zámer zastavila a žiada, aby došlo k obmedzeniu tohto návrhu, ktoré by ho tak otupilo, že švédska vláda bude pravdepodobne nútená úplne ho stiahnuť.

Nedokážem pochopiť konanie Komisie a mám na to dva dôvody. V tieni hroziacej globálnej recesie mnoho vlád, prirodzene, reaguje rôznymi balíkmi stimulov, ktorými sa usilujú ochrániť zamestnanosť a kúpnu silu. Zámerom návrhu bolo poskytnúť prepotrebnú podporu mimoriadne slabo rozvinutému sektoru služieb vo Švédsku, o ktorej sme dúfali, že bude mať dobrý, stabilizujúci vplyv na naše hospodárstvo ako celok. Myslím si, že je to v hlbokom rozpore so všeobecným duchom lisabonskej stratégie. Pokiaľ sa chceme stať konkurencieschopným hospodárstvom, najkonkurencieschopnejším na svete do roku 2010, nemali by sme sa tiež odvážiť vyskúšať nové spôsoby riešenia? Páni komisári, chcem sa vás priamo opýtať, prečo bránite tomu, aby týmto spôsobom došlo k vytvoreniu nových pracovných miest?

  Wojciech Roszkowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas obdobia komunizmu v Poľsku zvykli ľudia hovoriť, že existujú tri ontologické kategórie: bytie, nebytie a plánovanie. A my dnes, rovnako ako tvorcovia plánov počas komunizmu, stále hovoríme, že je potrebné urobiť to alebo ono, že musíme dosiahnuť to a ono, no nedarí sa nám k týmto cieľom priblížiť. A tak uviazneme v zjavnom protirečení medzi záujmom rozvinutých krajín chrániť svoje centrá excelentnosti, ktoré v praxi predstavujú ich pracovné miesta, a kohéznou politikou, ktorú možno považovať za charitu.

Hospodársky rozvoj ázijských tigrov, napríklad Číny, svedčí o tom, že výsledky sa dosahujú iným spôsobom: prostredníctvom investícií do moderných technológií v krajinách s nízkymi výrobnými nákladmi. Pokiaľ nevyriešime protirečenie v prístupe EÚ, budeme aj naďalej hovoriť frázy o stratégii, celou svojou silou budeme kričať „vpred!“, no v skutočnosti budeme naďalej nehybne stáť na scéne.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, je dobré, že dnes aktívne prispievame k jarnému samitu, že venujeme úzkostlivú pozornosť podrobnostiam. Je správne, že sme o tom dnes ráno hovorili, a že sme členským štátom predstavili naše očakávania. Dovolím si zdôrazniť, že naša stratégia sa vykonáva na decentralizovanej úrovni, v podnikoch, v samosprávach, v regiónoch. Viac ako 66 % z celkových vládnych výdavkov ide na miestne a regionálne projekty a ako koordinátor EPP pre regionálnu politiku viem, že prostredníctvom európskych nástrojov sme od roku 2007 pohli veci poriadne dopredu v dôsledku toho, že sme opätovne stanovili priority v štrukturálnych fondoch a v regionálnej politike. Posunuli sme sa od fyzickej infraštruktúry k vzdelanostnej infraštruktúre, k výcviku a inováciám. Hovoríme tu o najväčšom rozpočte Európskej únie v histórii, viac ako 450 miliárd do roku 2013. Našťastie naše uznesenie na túto skutočnosť jasne poukazuje. A to isté robí aj Výbor regiónov, ktorý svoju správu vydáva v rovnakom čase.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k jednému bodu, o ktorom sme dnes ráno rozprávali v súvislosti so zmluvou. Popri sociálnej a hospodárskej súdržnosti dochádza aj k opätovnému potvrdeniu územnej súdržnosti, čo predstavuje tretí cieľ. Bude to znamenať najvyššiu prioritu pre zoskupovanie, koncentráciu podnikov v hlavných regiónoch. No zároveň musíme zabezpečiť, aby sa toto know-how nevyužívalo len v obmedzenej časti Európy, ale aby sa preniesol aj do ostatných regiónov v členských štátoch, ktoré nesmú zaostať. Regionálnu agendu a lisabonskú stratégiu teda vnímam ako významnú odpoveď, keďže zabezpečujú investície do vedomostí a konkurencieschopnosti, podnikania a malých a stredných podnikov. Prebieha mnoho programov, ktoré môžeme využiť nato, aby sme našim voličom, našim občanom a podnikom dokázali, že nejde len o európsku agendu, ale aj o agendu decentralizovaných partnerov.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán úradujúci predseda, páni komisári, dámy a páni, takzvaná kríza rizikových hypotekárnych úverov v plnej miere vyvrátila mnoho argumentov, ktoré opakuje väčšina liberálnych politikov. V konečnom dôsledku sa trhy samy neregulujú, straty nemajú vplyv len na ľudí, ktorí sa vedome a dobrovoľne púšťajú do komplikovaných vysoko rizikových stávok a dobré správanie Európy nezaručuje imúnnosť voči vonkajším otrasom. Tento príklad je len jedným z mnohých, ktoré naznačujú, ako tvrdí socialistická skupina, že Európa by si mala vymedziť stratégie a nástroje politík, ktoré sú v súlade s jej cieľmi a s úlohou, ktorú sa usiluje zohrať v zložitom kontexte globalizovaného hospodárstva.

V roku 2000 sme stanovili základný cieľ prostredníctvom lisabonskej stratégie, ktorá bola medzičasom prehodnotená. Tento cieľ je stále platný, no nedosahuje sa v dostatočnej miere. Zámerom bolo, aby o dva roky, v roku 2010, bola Európa najkonkurencieschopnejšou oblasťou na svete, založenou na znalostnom hospodárstve, ktoré by vytvorilo väčšiu sociálnu súdržnosť a viac nových a kvalitnejších pracovných miest. Dnes sú výzvy naliehavejšie, no niektoré závery sú jasné: po prvé, bude potrebné, aby došlo k úplnej konvergencii medzi hlavnými usmerneniami hospodárskej politiky a lisabonskou stratégiou, po druhé, je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi stabilitou usmernení politík a schopnosťou reagovať na rýchle zmeny okolností, najmä z hľadiska podnebia, energie, vývoja na finančnom trhu, zahraničnej obchodnej politiky, či z hľadiska úlohy výmenných kurzov, po tretie, ciele sociálnej a priestorovej konvergencie patria v súčasnosti medzi najväčšie neúspechy lisabonskej stratégie.

Na záver mi dovoľte zhrnúť: Na to, aby bolo možné zabezpečiť vonkajšiu konkurencieschopnosť a zosúladiť ju s vnútornou súdržnosťou, sú potrebné účinnejšie zásahové mechanizmy. Účinná koordinácia hospodárskej politiky s cieľom dosiahnuť rast a zamestnanosť je len jedným z týchto mechanizmov. V súvislosti s týmito novými skutočnosťami bude potrebné znova vyhodnotiť sociálnu, vzdelanostnú, investičnú, výskumnú, vedeckú a technologickú politiku. V tomto duchu sa snažila socialistická skupina prispieť v tejto oblasti, dúfam, že tieto príspevky Komisia i Rada uvítajú. Potrebujeme, a ľudia to tiež očakávajú, aby sa predovšetkým zhmotnili prísľuby pokroku. Len takýmto spôsobom môžeme udržať ich nádej a dôveru v budúcnosť Európy a len takýmto spôsobom im to bude dávať zmysel.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predseda, po ôsmich rokoch, odkedy bol cieľ stanovený, môžeme s určitosťou povedať, že Európska únia ho nedosiahne. Cieľ týkajúci sa konkurencieschopnosti sa vyznačoval viac propagandou ako konkrétnymi činmi. Vzhľadom na starnúce obyvateľstvo Európy bude v praxi obrovskou výzvou naplniť ciele stanovené lisabonskou stratégiou, najmä keď konkurenčné krajiny a regióny napredujú.

Mohli by sme si tiež položiť legitímnu otázku, či najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo bolo uskutočniteľným cieľom, aj v pôvodnej podobe, alebo v podobe, o ktorú by sme sa v Európe mali usilovať za každú cenu, úplne ignorujúc všetky ostatné hodnoty. Pri tejto príležitosti mi dovoľte podotknúť, že v Európe je 18 miliónov nezamestnaných, a že miera nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých oblastiach dosahuje až 25 %. Žiaľ, nezdá sa mi, že by to lídrov EÚ nejako veľmi zaujímalo. Napriek tomu je veľmi dôležité postarať sa o týchto mladých ľudí a nezamestnaných.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, má lisabonská stratégia predstavovať akúsi poľovačku na králika? Chceme králika naháňať, alebo ho chceme skutočne chytiť? Myslím si, že hlavnou úlohou je vytvoriť dôveru v Európske inštitúcie, ktoré navrhujú lisabonskú stratégiu. V tejto súvislosti je veľmi potrebné, aby sa ovocie hospodárskeho rastu prerozdeľovalo oveľa spravodlivejšie ako doteraz.

Bolo by veľmi zlé, keby sa lisabonská stratégia spájala s čoraz väčšími sociálnymi a hospodárskymi rozdielmi. Súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi, že ak sa to stane, stratégiu v praxi odmietnu nie vlády, ale občania Európskej únie.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážený pán predseda, z dnešnej rozpravy vyplýva, aká citlivá je táto téma pre Európsky parlament. Dôvod existencie je pre nás témou dňa. Ide nám o blaho Európanov v budúcnosti.

Máme rôzne názory na to, aký súbor nástrojov použiť, ako dosiahnuť lisabonské ciele, no myslím si, že každý v tomto Parlamente chce tieto ciele dosiahnuť. Napriek tomu súhlasím s pani Jäätteenmäkiovou, že sme, žiaľ, zatiaľ neboli svedkami veľkého pokroku.

Myslím si, že je potrebné hovoriť o dvoch úrovniach opatrení. Po prvé, na európskej úrovni je len jedna kľúčová vec, ktorú by sme mali vykonať, ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť, a to jednotný trh. Európsky vnútorný trh je najväčším motorom konkurencieschopnosti v celosvetovom kontexte. Byrokracia v našich krajinách je veľká. Je potrebné pracovať s malými a strednými podnikmi. Tieto otázky sú pre úspech Európy kľúčové.

Samozrejme, potom je potrebné sústrediť sa na veci na národnej úrovni, na úrovni členských štátov. V tejto oblasti je potrebné prijať oveľa viac opatrení, ako sme boli svedkami v poslednom čase, najmä pokiaľ ide o štrukturálne reformy trhu práce. Dnes sme počuli, ako premiér švédskej vlády hovoril o tom, aké dôležité sú štrukturálne reformy pre trh práce, aj z hľadiska riešenia demografických výziev. Myslím si, že je zrejmé, že v tomto smere si členské štáty nesplnili svoju povinnosť.

Myslím si tiež, že pokiaľ ide o fiškálnu politiku a makroekonómiu, je potrebné ukončiť éru rozpočtových schodkov. Čo sa týka našej makroekonómie, máme pred sebou skutočne veľa práce. Nemôže ju však vykonať Únia, hoci máme jednotnú menu. Musia ju vykonať politici v členských štátoch.

Na záver by som chcela podporiť pani Starkevičiűtëovú, ktorej správa je, podľa môjho názoru, vynikajúca. Finančné služby predstavujú jeden zo základných kameňov vnútorného trhu. Finančným službám musíme venovať oveľa viac pozornosti, a to aj na európskej úrovni.

  Pervenche Berčs (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že tohtoročná rozprava je dosť dôležitá, pretože prehodnocujeme jeden cyklus lisabonskej stratégie.

Konečne rozumiem prístupu Komisie, ktorá hovorí, že všetko je v poriadku, a že nie je potrebné robiť žiadne zmeny, pretože európske hospodárstvo je na tom v zásade dobre. Hovoríte to, pretože v porovnaní so situáciou v americkom hospodárstve, áno, naše hospodárstvo je na tom v zásade oveľa lepšie. No dodala by som, že je zrejmé, že musí byť ťažké rokovaním dospieť k zmene vymedzenia usmernení, ak sa musí dohodnúť 27 krajín.

Avšak nejde len o to. Stav amerického hospodárstva bude mať dosah na hospodárstva všetkých členských štátov EÚ a pravdepodobne najmä na hospodárstvo eurozóny. Budeme tiež musieť brať ohľad na legitímne nové strategické ciele pre oblasť životného prostredia a energie, ktoré hlavy štátov a vlád prijali v marci minulého roka. Každý skúma, ak to mám povedať mierne, výkyvy na finančných trhoch a posudzuje ich vplyv na tieto trhy a ich dôsledky na skutočné hospodárstvo.

Preto žiadame, aby sa do prehodnotenia usmernení oficiálne začlenili tri prvky. Pán Turk, v novembri minulého roka na našom stretnutí v Ľubľane ste nám povedali: „Povedzte nám, čo Európsky parlament chce.“ Takže teraz vám to hovoríme, chceme, aby usmernenia vo väčšej miere zohľadňovali koordináciu hospodárskych politík, zmenu klímy a dohľad nad finančnými trhmi. Ak by bolo možné usilovať sa o dosiahnutie týchto vecí, uvítali by sme to ako dosiahnutie pokroku pokiaľ ide o našu schopnosť koordinovať hospodárske politiky, a teda aj uplatňovať usmernenia.

To však nie je všetko, pán komisár! Chceme tiež, aby bola väčšia zhoda medzi usmerneniami a všetkými ostatnými nástrojmi, ktoré má Komisia k dispozícii, aby sa zabezpečilo, že túto stratégiu, ktorú spoločne definujeme, bude možné vykonať využitím nástrojov, ktoré sú Európskej únii v tejto oblasti dostupné.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár Verheugen, dámy a páni, lisabonská stratégia momentálne opúšťa pomalú úvodnú fázu a začína vytvárať optimizmus a vôľu, a presne to potrebujeme. Autori sa úspešne zamerali na to, čo je dôležité, a nenechali sa ovplyvniť tým, že Parlament sa chce do všetkého miešať.

Existujú rôzne spôsoby ako sa vysporiadať s výzvami globalizácie. Niekto ukrýva hlavu v piesku ako pštros a myslí si, že všetko bude v poriadku. Iní sú múdrejší a rovnako ako autori tejto správy vidia možnosti a snažia sa zlepšiť svoje schopnosti.

Najbližšia a najdôležitejšia vec, ktorá je teraz pred nami, je zabezpečiť, aby členské štáty aspoň dodržiavali svoje záväzky. To znamená, že je potrebné monitorovať vnútorný trh, zabezpečiť, aby členské štáty vykonali a dodržali prijaté rozhodnutia, ďalej je potrebné zabezpečiť, aby pravidlá boli opodstatnené, aby neboli príliš zložité, a aby neboli príliš nákladné pre malé a stredné podniky. Mali by sme sa aj naďalej držať dôležitých tém, medzi ktoré patria napríklad zjednodušovanie, určovanie referenčných hodnôt (benchmarking), porovnávanie a konkurencia.

V tejto súvislosti bude potrebná intenzívnejšia spolupráca medzi orgánmi na miestnej a regionálnej úrovni. Je to dobré pre občanov, je to dobré pre podniky, prispieva to k integrácii. Aby mohol prekvitať trh služieb, je potrebné systematicky monitorovať voľný pohyb.

Meranie výsledkov predstavuje krok vpred. EÚ získa legitímnosť predovšetkým vtedy, ak bude schopná zabezpečiť dobrú kvalitu života pre svojich občanov. Na to je potrebné stimulovať podnikateľské prostredie. Lisabonská stratégia môže byť v tomto smere nápomocná, ak bude vykonaná veľmi cieľavedome. Komisia musí členské štáty podrobiť tlaku.

Na záver mi dovoľte povedať, že som presvedčená, že Komisia príde s rozumným riešením švédskeho problému týkajúceho sa príspevkov zamestnávateľov.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, reforma Paktu stability a rastu a opätovné odštartovanie lisabonskej stratégie, v ktorej sú ako európske priority stanovené hospodársky rast a udržateľná zamestnanosť, prinášajú ovocie od jarného zasadnutia Rady v roku 2005.

Európa vykonáva spoločný program a počas prvého trojročného cyklu, ako povedal pán Almunia, sme boli svedkami zvýšenia hospodárskeho rastu, tvorby nových pracovných miest, zlepšení vo verejných financiách a zvýšenia potenciálu rastu európskeho hospodárstva.

Hoci sú výsledky v jednotlivých členských štátoch rôzne, celkové smerovanie je priaznivé. Bol som skutočne prekvapený, keď som počul, ako jeden z kolegov poslancov hovoril, že nie je možné zosúladiť cyklus, že nie je možné zároveň dosahovať rast, vytvárať pracovné miesta, zvyšovať sociálnu ochranu a šetriť. V Európskej únii však existujú príklady, že sa tieto veci môžu diať, príklad, ktorý poznám najlepšie, je, samozrejme, príklad Španielska.

Európska komisia vyhlásila, že Španielsko dosiahlo dobrý pokrok pri vykonávaní svojho národného reformného programu. Španielsko dosiahlo s trojročným predstihom 66 % mieru zamestnanosti, čo je viac ako európsky priemer, zvýšilo investície do výskumu a vývoja a vo všetkých rozpočtových rokoch dosiahlo prebytky. Ide o jasný príklad úspešnosti lisabonskej stratégie, ktorá posilnila španielske hospodárstvo a bola motorom nebývalej konvergencie až v takom rozsahu, že v súčasnosti Španielsko dosahuje 105 % priemeru Spoločenstva.

Na základe toho sa musíme dnes brániť rovnakým strategickým výzvam, ktoré vyplývajú zo zrýchľujúcej sa globalizácie a zo starnutia obyvateľstva. Aby to bolo možné dosiahnuť, musíme dbať najmä na sociálny rozmer.

Európa ako znalostná spoločnosť musí budovať slobodu vedomostí, musí premeniť digitálne začlenenie na skutočnosť a musí podporovať sociálny rozmer zlepšovaním základných ľudských zručností, poskytovaním príležitostí malým a stredným podnikom a vytvorením modelu flexiistoty so sociálnymi štandardmi.

Bude potrebné riešiť otázky, ktoré sa objavili v poslednom čase, napríklad kríza rizikových hypotekárnych úverov a vysoké ceny potravín a paliva, no keď ich budeme riešiť, musíme mať na pamäti, že naša situácia je lepšia, že počas nasledujúceho roka budeme oslavovať desiate výročie eura, a že musíme posilniť medzinárodnú hospodársku spoluprácu.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, všetci vieme a musíme si to priznať a prijať, že lisabonská stratégia nám neumožnila dosiahnuť taký pokrok, v aký sme dúfali. Preto dnes znova musíme hovoriť o prehodnotení lisabonskej stratégie.

Rast v eurozóne sa v poslednom štvrťroku roku 2007 výrazne spomalil, a práve to je príčinou problémov v Európe. Ak má byť teda nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie úspešný, nestačí len stanoviť diagnózu problémov v Európe, musíme ich aj začať liečiť, a to tak, že uplatníme proces jasného riadenia. Nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie nesmie byť len byrokratickou záležitosťou.

Je dôležité, aby boli do tejto stratégie viac zapojené národné parlamenty a tiež Európsky parlament, ako sme to videli minulý týždeň. Keďže sa členské štáty spoločne dohodli na tom, čo každý z nich potrebuje urobiť, aby zreformoval svoje hospodárstvo, mali by sa tiež podujať na to, aby spätne informovali o tom, ako tieto reformy vykonávajú.

Až doteraz väčšina našich spoluobčanov vôbec nevedela, čo to lisabonská stratégia vlastne je. EÚ si preto nesmie píliť sama pod sebou konár, najmä v čase, keď musí čeliť mnohým výzvam, medzi ktoré patrí hospodársky tlak, zvýšenie cien energií, zmena klímy, sociálna nerovnováha a predpokladané znižovanie počtu obyvateľov od roku 2020.

Preto potrebujeme modelové opatrenia na vytvorenie skutočnej dynamiky a na podporu rozvoja a rastu miliónov malých a stredných podnikov, aby sa vytvorili nové pracovné miesta.

V oblasti životného prostredia je potrebné poskytnúť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na opatrenia, ktoré rýchlo zlepšia energetickú účinnosť našich budov, takto podnietime inovácie, čím sa vytvoria nové pracovné miesta.

Pamätajme na to, čo povedal Churchill, malo by to byť našim heslom pre nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie: „Nech je stratégia akákoľvek krásna, príležitostne je potrebné pozrieť sa aj na jej výsledky.“ Európska únia sa svojim občanom musí priblížiť tým, že dokáže konať účinne. To je hlavná myšlienka celej Európy, ochraňovať svojich občanov a svoje záujmy.

  Donata Gottardi (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť niekoľko kľúčových bodov stanoviska Európskeho parlamentu, a najmä socialistickej skupiny, pokiaľ ide o všeobecné usmernenia pre dokončenie cyklu lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Je potrebné spojiť proces rozpočtovej konsolidácie, ktorý je charakteristický pre konvergenčné programy v rámci Paktu stability, s kvalitnými verejnými výdavkami. Verejné výdavky členských štátov je potrebné presmerovať a koordinovať smerom k prioritám stratégie, aby bolo možné zaručiť makroekonomickú stabilitu, udržateľný rast a dosiahnutie plnej zamestnanosti.

Každé presmerovanie verejných výdavkov zamerané koordinovane medzi členskými štátmi na spoločné investičné ciele aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, musí byť spojené s výskumom a vývojom, vzdelávaním a výcvikom, infraštruktúrou, dopravou a energetikou. Potom sa môže stať hlavným motorom stratégie rastu a konkurencieschopnosti, prostredníctvom ktorej bude európske hospodárstvo silné a schopné odolať finančným výkyvom a následkom financializácie hospodárstva.

Verejné výdavky zamerané na tieto priority umožnia zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať prepojeniu medzi rozpočtovými politikami, rastom produktivity a politikou miezd. V tejto oblasti socialistická skupina zastáva názor, že je potrebné silne prepojiť nárast produktivity so spravodlivým prerozdelením ziskov, ku ktorému vedie, s cieľom zabezpečiť sociálnu súdržnosť.

Kľúčovým bodom sociálnej súdržnosti je zavedenie minimálnej mzdy v národnom hospodárstve. Som presvedčená, že v tejto súvislosti Európsky parlament svojim zajtrajším hlasovaním vyšle silný a rozhodný signál tým, že vyzve členské štáty, aby sa zaviazali ku konkrétnemu a včasnému vykonaniu.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, finančná kríza a spomalenie na peňažných trhoch sa premietlo do reálneho hospodárstva, ide o vážny problém, ktorý je potrebné uvážlivo riešiť. Fórum o finančnej stabilite vydalo vyhlásenie, že pravdepodobne budeme čeliť dlhodobejšiemu vyrovnávaniu, ktoré môže spôsobiť ťažkosti.

Rast v eurozóne sa v roku 2008 výrazne spomalí. Predseda Euroskupiny, pán Jean-Claude Juncker, odhaduje, že tento rok dosiahne miera hospodárskeho rastu úroveň 1,6 % až 1,8 %, čo je pokles o jeden celý percentuálny bod v porovnaní s minulým rokom. Dlhodobý a stály nárast cien globálnych komodít predstavuje pre európske hospodárstvo ďalšie problémy. Cena ropy, ocele, nerastných surovín a základných poľnohospodárskych výrobkov rastie na nebývalé úrovne, čo zvyšuje inflačné tlaky.

Euro v čase oslabujúceho dolára posilnilo, čo ďalej vplýva na globálnu nerovnováhu a európsku konkurencieschopnosť. Všetky tieto faktory prispievajú k veľmi zložitému prostrediu z hľadiska fiškálnej a monetárnej politiky. No aby sme neupadli do depresie, pozrime sa, ako ďaleko sme sa už dostali. V prvej polovici minulého storočia zomrelo 60 miliónov Európanov. V roku 1990 padol Berlínsky múr, ešte stále sa nachádzame v zárodočných fázach integrácie.

Napriek tomu, ak sa pozrieme na úspešnosť eura a vo všeobecnosti aj na úspešnosť Európskej centrálnej banky a jej inflačné ciele a nízke úrokové miery, uvidíme, že napriek všetkému dokážeme prekonať tieto ťažkosti a môžeme dosiahnuť ciele, ktoré sme si sami stanovili. Preto žiadam Komisiu, aby napredovala so svojim desaťbodovým plánom, a aby si za heslo tohto plánu zvolila konkurencieschopnosť. Od zavedenia eura bolo vytvorených až 12 miliónov pracovných miest. Prosím, podporujte podnikanie. Z vytvorenia pracovného miesta urobte tú najziskovejšiu vec, ktorú môže občan Európskej únie urobiť. Týmto spôsobom vytiahneme ľudí z chudoby a biedy.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, naša rozprava sa koná na pozadí prehlbujúcej sa krízy na finančných trhoch, hospodársky rast sa spomaľuje a inflácia rastie. Preto je ešte dôležitejšie, aby sa presadili štrukturálne reformy stanovené v lisabonskej stratégii. Aby bolo možné čeliť výzvam globalizácie, musíme vybudovať znalostné hospodárstvo, investovať do vzdelania a do tvorby ľudského kapitálu. Musíme tiež zmodernizovať trh práce, sprístupniť model flexiistoty a zvýšiť odbornú aktivitu európskych spoločností. V krátkosti, pán komisár, pre budúcnosť Európy budú rozhodujúce znalosti a práca. To je zároveň ten najlepší spôsob, ako bojovať proti chudobe a vylúčeniu.

Je dobré, že tieto dva faktory sú zahrnuté v dokumentoch Komisie. Pri podpore rozvoja, znalostí a zamestnanosti môže Európska komisia počítať s podporou Parlamentu. Z hľadiska hospodárskeho rastu a zamestnanosti bude veľmi dôležité uvoľniť potenciál, ktorým disponujú európski podnikatelia. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, ktoré sa na HNP Európskej únie podieľajú dvoma tretinami. Netrpezlivo očakávam, kedy Komisia prijme zákon o malých podnikoch a opatrenia na zníženie administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012.

Vážený pán predsedajúci, slabá stránka predložených dokumentov spočíva v tom, že neskúmajú príčiny pomalého a nerovnomerného vykonávania lisabonskej stratégie v rôznych oblastiach. Nevieme, prečo výdavky na výskum a vývoj rastú tak pomaly. Nevieme, prečo trhy práce ešte stále diskriminujú „outsiderov“. Nevieme, prečo sa nepretržité vzdelávanie nevyvíja tak, ako sme zamýšľali. Nevieme ani to, prečo sa otváranie sektora služieb a sektora sieťových odvetví stretáva s takým odporom. Dokumenty Komisie na tieto a mnohé ďalšie otázky neponúkajú žiadne odpovede.

Pán komisár, neskrývajme si hlavy do piesku! Aj tie najlepšie opatrenia budú neúčinné, ak nebudú založené na správnej diagnóze. Naliehavo žiadam Komisiu, aby predstavila spoľahlivé vysvetlenie oneskorení pri vykonávaní lisabonskej stratégie.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v tomto uznesení je 59 odsekov, a preto je v ňom veľa odkazov. Osobitne by som chcel upriamiť pozornosť na odseky 20 a 21 o dôležitosti malých podnikov, odseky 29 a 30 o konkurencieschopnosti a dôležitosti jednotného trhu a odseky 42 a 43 o potrebe riadiť reformu trhu práce. V tejto súvislosti by som obzvlášť chcel zdôrazniť dôležitosť flexibility, nielen na strane zamestnávateľov, ale aj na strane zamestnancov, tento koncept ľavica trvalo nedokáže pochopiť, preto sme aj dnes mali možnosť počuť niektoré ich typicky zastaralé poznámky.

No dovoľte mi vyzvať Radu a Komisiu, aby poodstúpili od podrobností tohto dokumentu, a aby sa naň pozreli ako na celok. Najmä by som ich chcel vyzvať k tomu, aby porovnali toto uznesenie s inými uzneseniami, ktoré tento Parlament schválil v minulosti, pred minulými jarnými zasadnutiami Rady. Potom snáď bude jasná jedna vec, a síce, že v mnohých ohľadoch, žiaľ nie vo všetkých, je toto uznesenie oveľa mohutnejšie ako všetky predchádzajúce. Predmetné uznesenie potvrdzuje spôsob, akým si Parlament predstavuje, že sa bude presadzovať lisabonská stratégia, prirodzene, dôrazne ju posilňuje. Ide naozaj o veľmi rázne uznesenie.

Preto dôrazne žiadam Komisiu a Radu, aby boli rovnako rázne vo svojich reakciách, aby odložili ostýchavosť stranou, a aby nabudúce, keď Parlament vytvorí uznesenie na túto tému, namiesto toho, aby poslanci Parlamentu hovorili s čoraz väčším dôrazom, čo je potrebné urobiť, sme mohli byť v postavení, že poblahoželáme všetkým zúčastneným stranám k skutočnému a merateľnému pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť. To je výzva a to je hlavná správa, ktorú vám našim zajtrajším hlasovaním chceme odovzdať.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, milí páni komisári, Európska únia nie je len spoločný trh založený na hospodárskej súťaži, spoločne musíme budovať sociálnu Európu.

Je nevyhnutné zlepšiť kvalitu života v Európe v kontexte globalizácie, demografických zmien a environmentálnych výziev. Vytvorením nových vysokokvalifikovaných a dobre platených pracovných miest a prostredníctvom udržateľného hospodárskeho rastu je lisabonská stratégia aj nástrojom na budovanie novej sociálnej Európy.

V sociálnej Európe by mal byť zaručený všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti a službám sociálneho zabezpečenia a prístup ku kvalitným verejným službám. V sociálnej Európe by sa mala zlepšiť sociálna súdržnosť účinným využívaním štrukturálnych a kohéznych fondov. V období rokov 2008 až 2010 by jednou z priorít mal aj naďalej byť regionálny rozvoj.

Je dokázané, že informačné a komunikačné technológie zvyšujú produktivitu práce. V súčasnosti využívame počítačové systémy a elektronické komunikačné siete v doprave, finančných službách, verejných službách, vzdelávaní a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Štatistika Európskej únie týkajúca sa inovačnej kapacity z roku 2004 ukázala, že v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku mali podniky s viac ako desiatimi zamestnancami viac ako 36 % príjmov vytvorených prostredníctvom predaja inovatívnych výrobkov a služieb. Napriek tomu v súčasnosti musíme investovať viac do hospodárstva založeného na vedomostiach, musíme zvýšiť investície do výskumu a inovácií, najmä do aplikovaného výskumu, to by malo byť prioritou pre všetky členské štáty. V skutočnosti by mali byť investície do výskumu a inovácií, ktoré sa uskutočňujú v technologických parkoch a na univerzitách, podnietené aj fiškálnymi opatreniami, ktoré by spôsobili nárast súkromných investícií do výskumu.

Je potrebné investovať viac do vzdelávania, podporovať terciárne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Lisabonská stratégia buduje Európu na základe sociálnej spravodlivosti a na poriadnej práci. Vďaka hospodárskej bezpečnosti všetkých európskych občanov, sociálnemu začleneniu, zriadeniu služieb starostlivosti o deti, rodovej rovnosti a vďaka vytvoreniu sociálneho trhového hospodárstva sa Európa v globálnom kontexte stane vzorom z hľadiska hospodárskeho i sociálneho.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, peniaze sú jednoducho súčasťou rozvoja Európy. Dovoľte mi preto, aby som sa vrátil k finančnej situácii, finančným trhom a príkladom výkyvov, ktorých sme dosiaľ boli svedkami.

Všetci poznáme situáciu mnohých bánk v Európe, o bankách v Spojených štátoch amerických ani nehovoriac, a vieme tiež, koľko peňazí musela Európska centrálna banka vložiť, aby udržala funkčnosť finančných trhov. Preto musí každá úprava základného prístupu do roku 2010 zahŕňať, prirodzene, aj potrebnú zvýšenú spoluprácu so všetkými aktérmi na svetových trhoch, aby sme mohli naše európske finančné hospodárstvo lepšie ochrániť pred ďalšími útokmi zvonka, spolu s lepšími pravidlami hodnotenia, upraveným dohľadom a väčšou transparentnosťou a obnovením vzájomnej dôvery bánk i dôvery investorov.

Existuje dobrý dôvod, prečo potrebujeme intenzívnejší dialóg s ostatnými aktérmi na svetových trhoch, najmä s USA. Za posledných sedem rokov vzrástla hodnota hospodárstva USA o 4,2 miliardy , pričom však celkové zadĺženie vzrástlo o 21,3 miliardy. Znamená to, že úroveň zadĺženia, ktorá predstavuje 350 %, je privysoká v pomere k HDP. Spojené štáty však majú v úmysle pokračovať v monetárnej politike, ktorá viedla k tejto vysokej prezadĺženosti. Spojené štáty agresívne znižujú základné sadzby, čo znamená, že peniaze sa napumpujú do finančných inštitúcií, výsledkom čoho je rastúce znehodnocovanie meny spolu s poklesom kúpnej sily domácností a stagnáciou, ktorú je obtiažne mať pod kontrolou, a ktorá môže mať na Európu značný dosah. Tieto metódy monetárnej politiky sú vo veľkej miere príčinou najnovšej krízy.

Európa a všetci aktéri na svetových trhoch musia bojovať proti ďalšej vlne kríz rýchlo a spoločne, aby zabezpečili, že nás nezmietne úplná vlna cunami, a aby mnoho úsilia vynaloženého na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie nevyšlo navnivoč.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali rozlíšiť tri priaznivé prvky v smerovaní reforiem, ktoré doteraz inicioval cyklus lisabonskej stratégie:

- prvým priaznivým prvkom je, že aj tie najopatrnejšie vlády sa postupne začali pridŕžať filozofie, ktorá je základom reforiem, a začali dosahovať prvé váhavé výsledky,

- druhým priaznivým prvkom, a na tom má zásluhu Komisia, je to, že nová stratégia je viac zacielená. Opustili sme prístup vianočného stromčeka, pri ktorom sa do reformného rámca vpratalo všetko,

- tretím priaznivým prvkom je, že hlavné modelové európske programy, ako napríklad Galileo a ETI, tvoria jadro novej stratégie. V tejto súvislosti mi dovoľte využiť prítomnosť pána ministra slovinskej vlády, aby som ho poprosil, nech žiada, aby jeho kolegovia urýchlene uzavreli dokumentáciu k programu Galileo, aby sme mohli začať účelne využívať značné sumy vyčlenené na tento program.

Okrem toho musíme s chladnou hlavou preskúmať dva negatívne prvky. Ide o tieto nedostatky:

- po prvé, občania, žiaľ, nemonitorujú, netlačia, ani nepoznajú ducha lisabonskej stratégie. Problém je v tom, že občania považujú lisabonskú stratégiu za dokument zameraný viac na organizácie ako na jednotlivcov, musíme ich presvedčiť, že v skutočnosti sa týka ich,

- druhý nedostatok predstavujú mechanizmy monitorovania. Ako môžeme overiť, či členské štáty robia to, čo sľúbili, že urobia v rámci cyklu reforiem? Obávam sa, že problém je v tom, že tento monitoring sa zvrhol na proces vymieňania listov medzi úradníkmi v Bruseli a v hlavných mestách členských štátov bez toho, aby obsahoval akékoľvek politické vstupy.

Myslím si, že aj keď reformy schválime, je potrebné zabezpečiť, aby sa monitoring sústredil opäť na politiku. Túto objemnú byrokratickú korešpondenciu musíme zastaviť.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Na úvod by som rád predniesol dve stručné poznámky k lisabonskému procesu. Po prvé, musíme pracovať viac, takmer až toľko ako Američania. Ďalšou vecou je, že lisabonský proces môže byť prospešný len vtedy, ak s ním budú spojené sankcie, rovnako ako v prípade prílišného schodku.

Po druhé, smernice. Z hľadiska nových členských štátov by som bol rád, keby sme veci vnímali nielen v zmysle neoliberálnych ukazovateľov, ale s trochu väčším odstupom. Napokon, čo z toho, že napríklad schodok alebo inflácia je na úrovni 0 %, ak sa zhoršujú ukazovatele kvality? Kríza sa prehlbuje, podnikanie je na ústupe, klesá aj počet novozaložených rodín. A tak to ide ďalej. Žiaľ, je to oveľa vážnejšie.

Pokiaľ ide napríklad o reformu hlavných distribučných sústav je nevyhnutné, aby sme ju, v prípade potreby, obmedzili. Ešte dôležitejšia je však otázka, čo sa stane s podporou zdravia, alebo či bude vzdelávanie korešpondovať so zamestnanosťou, inými slovami, či bude trh schopný okamžite využiť ľudí, a či bude viac príležitostí na odbornú prípravu, a či sa na ňu bude klásť väčší dôraz? Inými slovami, aj v tomto kontexte je potrebné vytvoriť súbor kritérií kvality, nemali by sme len vziať nôž a začať krájať.

Tretia oblasť, o ktorej by som sa rád vyjadril, sa týka štatistík. Veľmi by som privítal, keby sa veci merali aj vo vzťahu k HND, nielen vo vzťahu k HDP. Formou dividend uniká z nových členských štátov veľké množstvo peňazí, no ich HDP rastie, to aspoň uvádzajú štatistiky. Mali by sme však hľadieť na to, čo zostáva vnútri krajiny.

Pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, na aké veci poskytujeme rabaty? Napokon, v rozvíjajúcom sa hospodárstve nie je jasné, či mať výskum a vývoj na úrovni 5 alebo 6 %, alebo viac ako 3 % je také dôležité za predpokladu, že dobehnutie Európy je pre nich hlavnou úlohou. Mali by sme ich odmeniť za vytváranie pracovných miest a za umožňovanie súdržnosti.

Myslím si, že v tejto správe chýba aj meranie tieňového hospodárstva. V mojej vlasti je to okolo 30 %. Je potrebné, aby sme aj tejto problematike venovali istú pozornosť. Na záver mi dovoľte povedať to najdôležitejšie: potrebujeme rovnaké vykonávanie štyroch slobôd, nesmieme si vyberať len to, čo nám vyhovuje, napríklad otvoriť sa kapitálu, no zároveň vôbec sa neotvoriť voči novým členským štátom pokiaľ ide o oblasť služieb. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Jacques Toubon (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto uznesenie o opätovnom spustení lisabonskej stratégie sa veľmi zhoduje so správou, ktorú som navrhol, a ktorú Parlament prijal v októbri minulého roka, o budúcej stratégii pre jednotný trh.

V prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pani Marianne Thyssenovej a pánovi Klausovi-Heinerovi Lehnemu a ich kolegom z koordinačnej skupiny za to, že navrhli uznesenie, ktoré je aj dobre vyvážené, aj v súlade s politickou, hospodárskou a sociálnou skutočnosťou v EÚ.

Rád by som upriamil osobitnú pozornosť na návrhy týkajúce sa dôležitosti sociálnych práv a súladu hospodárskej konkurencieschopnosti so sociálnym modelom: povedal by som, že v tejto oblasti, prirodzene, musíme zájsť ešte oveľa ďalej a musíme prijať ustanovenia o službách všeobecného záujmu.

Dovolím si tiež podčiarknuť to, čo správa hovorí o duševnom vlastníctve. Pre EÚ a malé a stredné podniky to predstavuje veľkú zbraň. Medzinárodný rozmer, ktorý uznesenie zavádza, je niečo nové a veľmi potrebné. Vďaka jednotnému trhu môže 500 miliónov európskych občanov vystupovať v globalizovanom svete z pozície sily.

Na záver by som chcel povedať niekoľko slov o otázke metódy. Nie som si istý, či je v súčasnosti používaná metóda, otvorená metóda koordinácie, najúčinnejšou metódou. Osobne si myslím, že ak chceme byť v budúcnosti úspešní, v mnohých oblastiach lisabonskej stratégie sa musíme posunúť vpredu ku skutočne spoločným politikám, politikám Spoločenstva.

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, čo sa zatiaľ urobilo preto, aby sa znížila záťaž dane z príjmu právnických osôb? Namiesto znižovania daní sa peniaze míňajú na rôzne školiace programy, ktorých výsledky sú dosť pochybné.

Dnes sú z hľadiska európskej integrácie na obzore nové problémy, nové otázky, ktoré je potrebné riešiť, napríklad ochrana životného prostredia, zmena klímy a obnoviteľné zdroje energie. Vyvážený rast a zamestnanosť je potrebné chápať v širšom zmysle, nielen striktne z hospodárskeho hľadiska, ale aj s ohľadom na sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty. Keďže viac ako tretinu našich životov trávime v práci, musíme sa venovať, okrem výšky miezd, aj otázkam, ako napríklad pohodlie, bezpečnosť, solidarita a dôstojnosť jednotlivca.

Ďalší bod môjho vystúpenia sa týka dôsledkov liberalizácie trhu s energiou. Pokračujúci trend zvyšujúcich sa cien energií v spojení s rastúcimi hrozbami pre podnebie zvýrazňujú potrebu podporovať energetickú účinnosť v čo najširšom zmysle. Obnoviteľné zdroje energie, čisté uhoľné technológie, jadrová energia, vyvážené zdroje dodávok a rozvoj európskej infraštruktúry, to sú základné otázky, ktorým musíme v nasledujúcich rokoch čeliť.

Po tom, čo sa nám podarilo docieliť vytvorenie spoločného trhu tovaru, sa musíme zamerať na zlepšenie fungovania trhu služieb. Musíme dosiahnuť rýchlu integráciu prostredníctvom dôsledného spoločného vykonávania a realizácie prijatých nariadení a prostredníctvom odstránenia všetkých prekážok, ktoré bránia uvedeniu služieb na trh.

Na záver mi dovoľte vyjadriť nádej, že na jarnom zasadnutí Európskej rady budú prijaté nové usmernenia na nasledujúce tri roky, ktoré budú zohľadňovať náhľady a názory prezentované v dnešnej rozprave. Základnou otázkou je dosiahnuť pokrok pri odstraňovaní smerníc, ktoré neslúžia k rozvoju členských štátov EÚ.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, slogany sú dobré pre politickú diskusiu, no nesmieme sa uspokojiť len so sloganmi. Oznámenie Komisie o integrovaných usmerneniach pre hospodársky rast a zamestnanosť, spoločný návrh uznesenia, ktorý predloží päť skupín na európskom jarnom samite v roku 2008 a správa pani Starkevičiűtëovej, všetky tieto dokumenty spievajú oslavné ódy o piatej slobode, slobode vedomostí, ktorá má doplniť a byť na rovnakej úrovni so štyrmi slobodami, ktoré sú známe už z minulosti: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Pripomína mi to citát klasika: „Posolstvu rozumiem, no chýba mi viera.“ Už roky počúvame slogan o spoločnosti založenej na poznatkoch. Zaoberáme sa ním aj teraz. No pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, posolstvám rozumieme veľmi rozlične.

V posledných rokoch sme sa často zaoberali otázkou, či a v akom rozsahu by mala mať Európska únia viac právomocí pokiaľ ide o poznatky. Opakovane sa dôvodilo, že poznatky nie sú oblasťou, v ktorej by sa členské štáty mali vzdať zodpovednosti, je to ich výsostné územie. To isté znova a znova počúvame v súvislosti s rozpočtom. Keď rokujeme a rozhodujeme o rozpočtových otázkach, či už o dlhodobých alebo krátkodobých, vždy počúvame, že musíme šetriť, a že najcitlivejšie oblasti, v ktorých musíme začať šetriť, sa nachádzajú v položkách vzdelávanie, výcvik a poznatky.

Pred chvíľou sa pán Verheugen vyjadril k poľutovaniahodným cifrám, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja. Spomínam si na neustále úsilie znížiť výdavky najmä na výmenné programy, ktoré sú z hľadiska poznatkov dôležité. Preto si myslím, že tento prístup je nesprávny.

Potrebujeme nové nástroje a nové finančné zdroje. Dovoľte mi predložiť veľmi konkrétny návrh: 10 % zo všetkých mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov by malo študovať šesť mesiacov v inej európskej krajine. Tak by sa malo vytvoriť viac poznatkov a viac flexibility, pričom učenie by bolo zábavnejšie.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, som presvedčený, že zmena klímy je v súčasnosti faktor, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje plnenie lisabonskej stratégie. Úplne s vami, pán komisár, súhlasím, že súčasná stratégia Európskej únie v tejto oblasti pozostáva z vývozu znečistenia a emisií a dovozu nezamestnanosti.

Musíme sa ujať vedenia pri riešení tohto problému, za ktorý nesieme veľkú časť zodpovednosti. Musíme tiež presvedčiť ostatných, aby sme neboli v tomto úsilí osamotení. Boj proti zmene klímy musíme premeniť na zdroj rozvoja a konkurencieschopnosti. Dá sa to dokázať, no je potrebné investovať veľa finančných prostriedkov najmä do technológií. To znamená, že je potrebné prehodnotiť rozpočet. Vy, pán komisár, ste tou najsprávnejšou osobou, ktorej to môžem povedať: od roku 2009 musíme prehodnotiť rozpočet!

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k viacerým otázkam. Po prvé, účinné vzdelávanie a odborná príprava mladých ľudí by mali byť prioritou EÚ. Len mobilní, pružní a odborne vyškolení jednotlivci, najmä v technických odboroch, môžu zaručiť, že Únia bude dosahovať neustály hospodársky a technologický pokrok.

Po druhé, financovanie vedeckého a technického výskumu a vývoja musí byť podmienené konkrétnymi výsledkami. Za tieto výsledky musí zaplatiť dané priemyselné odvetvie s finančnou podporou z národných rozpočtov.

Po tretie, Únia musí rozvinúť model informačnej spoločnosti a vytvoriť čo najlepšie podmienky pre podporu zakladania a rozvoja inovatívnych podnikov a pre vybudovanie hospodárstva otvoreného novým technológiám a technickému pokroku.

Po štvrté, ľudia pracujúci v Európe musia zvýšiť svoju účinnosť a produktivitu.

Po piate, zároveň musíme bojovať proti sociálnemu vylúčeniu tým, že zabezpečíme prístup k zamestnaniu a vzdelaniu a budeme čeliť diskriminácii na trhu práce a tiež tým, že prijmeme preventívne i ozdravné opatrenia proti závislostiam od omamných látok.

  Inés Ayala Sender (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som povedala, že ma zarazilo, že desať cieľov stanovených Komisiou pre novú fázu neodráža odporúčanie Európskeho parlamentu z minulého roka, ktoré sa týka lepšieho začlenenia sektora dopravy, logistiky a transeurópskych sietí do lisabonskej stratégie.

Keďže nemôžem uveriť, že by si Komisia neuvedomovala dôležitosť týchto aspektov konkurencieschopnosti (v rámci globalizácie sú náklady na logistiku vyššie ako náklady na pracovnú silu, o ďalšej výzve, ktorú predstavuje zmena klímy, ani nehovoriac), verím, že v tomto prípade zoberie Komisia v plnej miere do úvahy odseky 27 a 16 o programe Galileo a o inováciách, aby sme všetci mohli naplno využiť priaznivú synergiu, ktorú vytvára lisabonský proces medzi Komisiou a členskými štátmi, a aby sme mohli dosiahnuť pokrok v európskych plánoch udržateľnej dopravy, logistiky a transeurópskych sietí, najmä v cezhraničných oblastiach, ktoré sa neustále prehliadajú.

Pokiaľ ide o Radu, dovoľte mi tiež naliehať na predsedníctvo, aby vzalo na vedomie odsek 27, ktorý dôrazne žiada členské štáty, aby zapracovali základné aspekty dopravy a logistiky do svojich národných plánov s primeraným, t. j. veľkým dôrazom na rozvoj transeurópskych sietí.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Pán Almunia vo svojom vystúpení povedal, že za posledné tri roky došlo k zvýšeniu hospodárskeho rastu a k zlepšeniu fungovania trhu, sociálnych reforiem, verejných financií a tiež environmentálneho prvku. Súhlasím s ním. Pripúšťam, že k tomuto zlepšeniu došlo v zásade vďaka lepšiemu dialógu a vďaka lepšiemu zapojeniu členských štátov, čo sme uznali aj minulý týždeň na spoločnom zasadnutí Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov.

Pán komisár, chcel by som sa opýtať nasledujúcu otázku: nebolo by možné zvýšiť tempo rastu zapojením a povzbudením regiónov, aby sa tiež zapojili, pretože práve regióny často využívajú fondy a súvisí to aj s účinnosťou lisabonskej stratégie? Na štátnej úrovni bol „pán Lisabon“ priaznivý a podnecujúci. Hoci zodpovednosť je na členských štátoch, nebolo by možné stimulovať tvorbu „pána Lisabona“ na regionálnej úrovni?

  Žiga Turk, úradujúci predseda. − (SL) Vážený pán predsedajúci, vážení páni komisári Almunia a Verheugen, dámy a páni, ďakujem vám za túto rozpravu. Lisabonská stratégia je stratégia reforiem a modernizácie, vyžaduje, aby spolupráca, podpora a myšlienky všetkých boli zamerané jedným smerom. Som vám úprimne vďačný za vaše dobre podložené poznámky.

Po prvé, všeobecná poznámka, diskutovalo sa o účinnosti lisabonskej stratégie. Niektorí poslanci, napríklad pán Andersson, vyjadrili názor, že lisabonská stratégia je účinná, iní, a bolo ich pomerne veľa, vyjadrili názor, že lisabonská stratégia nie je účinná. Poukazuje to na škálu politických názorov v rámci Európskej únie. Pani Starkevičiűtëová mala otázky o prioritách lisabonskej stratégie a o tom, či boli dostatočne dobre zvážené. V skutočnosti jej odpovedal pán Harbour, ktorý povedal, že Lisabonský program Spoločenstva obsahuje výborný súbor priorít.

Mnohé otázky sa týkali integrovaných usmernení a toho, či dokážu vyriešiť súčasné problémy. Ako som už povedal, aj my sme o tom uvažovali a dospeli sme k záveru, že musíme pokračovať v postupe rovnakým smerom, musíme zachovať kontinuitu a najmä tempo vykonávania lisabonskej stratégie. Potešilo ma, že niektoré skupiny v Európskom parlamente a niektorí poslanci mali rovnaký názor. Pán Leinen, pán Harbour a pani Herczogová zdôraznili, že potrebujeme vykonávanie, nie myšlienky, najmä v čase, keď optimizmus týkajúci sa európskej stratégie klesá.

Boli spomenuté aj ďalšie dobré procesné myšlienky, napríklad výmena osvedčených postupov, územný rozmer, rozšírenie lisabonskej stratégie nad rámec Spoločenstva a členských štátov, pokiaľ možno na nižšie úrovne. Lisabonská stratégia sa rozširuje aj z globálneho hľadiska.

Pokiaľ ide o výskum a vývoj, zhodli ste sa na tom, že práve táto oblasť predstavuje budúcnosť Európy. Páčila sa mi pripomienka pani Herczogovej, že srdcia a mysle sú potrebné rovnako ako čísla. Chápem, že podporujete piatu slobodu a systém európskych patentov, ktorý s ňou súvisí. Varovanie týkajúce sa európskych talentov berieme vážne. Je potrebné zabezpečiť pre talentovaných ľudí v Európe dobré podmienky. 700 tisíc z najlepších európskych výskumných technikov pôsobí v zahraničí. Musíme konať, aby sme ich pritiahli späť, pretože 70 % z tých, ktorí odídu do USA, tam ostáva natrvalo. Mali by sme podporovať štúdium v zahraničí.

Pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, niektorí z vás obhajovali vnútorný trh bez protekcionizmu, čím ste chceli povedať, že vďaka účinnému trhu bude mať Európa komparatívnu výhodu. Páčili sa mi myšlienky týkajúce sa podnikateľskej kultúry, predovšetkým podpora podnikov s heslom, že to najlepšie, čo je možné urobiť, je založiť novú spoločnosť alebo vytvoriť nové pracovné miesto. Skutočnosť je taká, že v tejto oblasti musíme zlepšiť mnoho vecí, najmä pokiaľ ide o rozvoj malých a stredných podnikov a o ich prístup k financovaniu a výskumnej infraštruktúry. Pani Kauppiová a pani Starkevičiűtëová predložili správu na túto tému.

Zamestnanosť a celý sociálny rozmer boli hlavnými témami viacerých diskusií. Nesúhlasím s tým, že by lisabonská stratégia bola neoliberálna, naopak, starostlivosť Európy o človeka a o životné prostredie tvoria dva zo štyroch hlavných pilierov lisabonskej stratégie.

Prebiehala aj diskusia o „flexiistote“, ktorú podnietili pán Goebbels a pani Văleanová. Ako niekto poznamenal, pravdou je, že ak flexiistotu nezavedieme, zamestnávatelia sa uchýlia k iným formám zamestnávania, ktoré sú síce veľmi flexibilné, no sú podstatne menej prijateľné pre zamestnancov. Hospodárske prostredie nie je nastavené tak, aby podporovalo aj istotu, no systém flexibilnej istoty ju dokáže zabezpečiť.

Návrhy nových ukazovateľov sú zaujímavé a vzťahujú sa na ukazovatele kvality života OECD. V budúcnosti bude potrebné diskutovať aj o spôsoboch vyhodnocovania lisabonskej stratégie.

O životnom prostredí toho bolo povedané veľmi veľa. Myslím si, že si uvedomujeme, že životné prostredie, ako niekto povedal, sa musí stať oblasťou, ktorá bude prospešná pre všetky zúčastnené strany. Problém je v tom, akým spôsobom presvedčiť zvyšok sveta, aby sa k nám pripojil v našom úsilí prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, hoci k tomu určite môžeme prispieť našim príkladom.

Máme tu vynikajúceho účastníka dialógu v oblasti finančných trhov a fiškálnych politík. Ospravedlňujem sa, že som si vás nevšimol a nepozdravil vás už v úvode. Aby som to zhrnul, odchádzame obohatení o niekoľko dôležitých informácií. Dovoľte mi poďakovať sa pani Starkevičiűtëovej za jej správu a pánovi Lehnemu a pani Harmsovej za návrh uznesenia. Už sme ho preštudovali. Podrobne preskúmame aj konečnú verziu.

V tomto Parlamente odzneli rôzne názory, no zdá sa mi, že všetky ukazujú rovnakým smerom ako lisabonské dokumenty, mám na mysli celkový balík. Som presvedčený, že sme na správnej ceste, že úspešne spustíme novú fázu, aby sme mohli čeliť výzvam dneška, a že odkaz tejto novej fázy nebude len najnižším spoločným menovateľom, na ktorom sme schopní sa dohodnúť.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril ešte k niekoľkým otázkam. Naša stratégia pre rast a zamestnanosť, známa tiež pod názvom lisabonská agenda, v skutočnosti nie je ničím iným ako snahou o čo najinteligentnejšie vynahradenie skutočnosti, že v Európskej únii nemáme spoločnú hospodársku politiku a ani na základe novej Zmluvy, ktorej ratifikácie práve prebieha, nebudeme mať spoločnú hospodársku politiku. Preto pokiaľ ide o to, čo žiadal pán Toubon, jeho úmysel bol síce dobrý, no v súčasnosti to nie je veľmi realistické. Nemáme inú možnosť len pokračovať na základe partnerstva, aby sme presvedčili 27 členských štátov, aby konali spoločne s inštitúciami Spoločenstva, a aby robili čo je potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov na úrovni členských štátov a na európskej úrovni.

Je skutočne jedným z našich cieľov byť, povedzme, najdynamickejším, najkonkurencieschopnejším a najlepším regiónom na svete do roku 2010? Ešte v roku 2004 Rada, Parlament a Komisia povedali, že lisabonský cieľ stanovený v roku 2000 sa nepodarí dosiahnuť. Skutočnosť, že sa ho nepodarí dosiahnuť, nie je ničím novým. Vieme to už od roku 2004. Preto sme v roku 2005 predstavili úplne prehodnotenú stratégiu, v ktorej sa tento termín (rok 2010) už nespomína. To znamená, že by sme nemali hodnotiť politiku rastu a zamestnanosti, ktorá platí v súčasnosti, prostredníctvom cieľov, ktoré boli stanovené v roku 2000, a o ktorých vieme, že ich nie je možné dosiahnuť. Je to môj osobný názor na túto tému. Nemyslím si, že ide o to, či sa nám v nejakom období darí lepšie ako niekomu inému. Myslím si však, že je dôležité, aby sme čo najskôr boli v dostatočne dobrom postavení na to, aby sme mohli dosiahnuť sociálne ciele, ktoré všetci chceme v Európe dosiahnuť. Sú to: vysoká životná úroveň pre všetkých našich občanov, vysoká úroveň sociálneho zabezpečenia pre všetkých našich občanov, vysoká úroveň životného prostredia v Európe ako celku a vedomie našej globálnej zodpovednosti. To sú naše hlavné sociálne ciele. Ak ich chceme dosiahnuť, budeme potrebovať silnú a stabilnú ekonomickú základňu, a presne to je zámerom tejto stratégie.

Myslím si, že pán Rosati sa oprávnene pýtal na schodky. Ak si pozorne prezrie správy o krajinách, a ak si prečíta naše odporúčania, zistí, že sme schodky objavili, a že sme ich objavili presne v tých oblastiach, ktoré spomínal. Odpoviem mu. Prečo v Európe nefunguje celoživotné vzdelávanie tak ako by malo? Prečo nemáme v Európe toľko modernej infraštruktúry, koľko by sme mali mať? Prečo sme výskum a vývoj, vzdelávanie a odbornú prípravu neuprednostnili tak, ako sme naozaj mali? Odpoveď je jednoduchá: pretože v mnohých členských štátoch a tiež na úrovni Spoločenstva, ako všetci vieme, sú finančné priority ešte stále nastavené inak. Bolo by dobré, keby sme sa spoločne rozhodli, že sa pokúsime zmeniť tieto priority. Predpokladá to však (a nehovorím to len preto, že vedľa mňa sedí makroekonóm Komisie a veľký politik stability, ale preto, že som o tom pevne presvedčený), že budeme mať stabilný a pevný makroekonomický rámec. V prvom rade to znamená, napríklad, konsolidáciu verejných financií. Bez toho, aby v jednotlivých členských štátoch boli stále verejné financie, nebude možné stanoviť nové investičné priority.

Chápem potreby vzťahujúce sa na usmernenia, Komisia bude o nich s Parlamentom aj naďalej s radosťou diskutovať. Dovoľte mi zdôrazniť jednu vec. Tieto usmernenia nie sú politickým programom. Nie sú ani akčným programom. Usmernenia sú takpovediac intelektuálnou základňou pre národné reformné programy a pre Lisabonský program Spoločenstva. Som o tom pevne presvedčený. Usmernenia vo svojej dnešnej podobe umožňujú urobiť všetky tie veci, ktoré dnes v Parlamente požadovali rôzni rečníci, no musia byť zavedené do praxe prostredníctvom národných reformných programov a prostredníctvom Lisabonského programu Spoločenstva.

Veľmi radi sa budeme zaoberať veľmi konkrétnou výzvou, ktorú predniesol pán Olle Schmidt pánovi Almuniovi a mne, aby sme preverili osobitnú udalosť vo Švédsku. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti povedal jednu vec. Komisia plne presadzuje politiku, podľa ktorej sa daňové stimuly pre podniky využívajú aj na vytvorenie nových pracovných miest. Taká je naša politika. Vo veľmi krátkom čase predložíme návrh zníženia sadzieb DPH pre podniky náročné na služby. Joaquín Almunia ani ja presne nevieme, čo sa vo Švédsku stalo, ale pozrieme sa na to. Zdá sa mi, že ide skôr o technický ako o naozaj základný politický problém, ale vyjasníme ho a zabezpečíme, aby sa uskutočnil potrebný dialóg.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážený pán predsedajúci, aby som bol stručný, ak ma žiadate, aby som porovnal súčasnú hospodársku situáciu so situáciou pred troma rokmi, keď sa v rámci lisabonského cyklu začala uplatňovať obnovená stratégia, myslím si, že môžeme predložiť viac než dosť dôkazov o tom, že dnes sa nachádzame v lepšej situácii ako pred troma rokmi. Máme viac pracovných miest, vyššiu produktivitu, zdravšie fiškálne postavenia, systémy sociálneho zabezpečenia sú udržateľnejšie a mnoho opatrení práve prebieha.

Ak ma však, ako komisára, žiadate, aby som urobil záver, že už nie je potrebné nič robiť, moja odpoveď znie, že zjavne je toho ešte veľa, čo je potrebné urobiť, v mnohých veciach je potrebné pokračovať a že, vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a finančné tlaky, sa musí zvýšiť tempo. Povedal som to už na začiatku a teraz to znova opakujem.

Bol by som preto veľmi nerád, keby niekto odchádzal s dojmom, že názor Komisie alebo komisárov je taký, že sme veľmi spokojní a nič už nie je potrebné urobiť. Nesmieme si zamieňať neustály pokrok rovnakým smerom s tým, že nič viac sa nerobí. Pokračovať v pokroku rovnakým smerom znamená, že je potrebné aj naďalej konať podľa lisabonského programu Spoločenstva, ako ste ho niektorí nazvali, za čo sme vám vďační, na úrovni členských štátov a regiónov a v ostatných orgánoch na úrovni nižšej ako národné vlády, ako povedal pán Fernandes.

Ak by ste ma na záver mnohých zaujímavých prejavov, ktoré som dnes večer počul, vyzvali, aby som pomenoval tri otázky, ktoré sú zjavne prioritami, pokiaľ ide o prvú otázku, súhlasil by som s mnohými z vás, ktorí ste hovorili o integrácii finančných služieb. Je to kľúčová téma pre Európu, pre hospodársku a menovú úniu, nielen pre krajiny, ktoré už patria do eurozóny, ale aj pre tie, ktoré do nej chcú v blízkej budúcnosti vstúpiť.

Druhou kľúčovou otázkou je zmena klímy. Nebudem opakovať to, čo už iní predo mnou povedali . Treťou otázkou je sociálne začlenenie, ktoré tvorí jedno z integrovaných usmernení. Nebudeme môcť občanom povedať, že je potrebné čeliť výzvam globalizácie, že je potrebné byť konkurencieschopnejším, a že sa musí zlepšiť fungovanie našich trhov, pokiaľ naše politiky nebudú zamerané na dosiahnutie väčšej miery sociálneho začlenenia, ktorú je možné docieliť aj konkurencieschopnejšími a produktívnejšími hospodárstvami. Ak sa nezvýši produktivita, nebudú existovať vysokokvalitné pracovné miesta a ak nebudú existovať vysokokvalitné pracovné miesta, ak nebude existovať kariérny postup, ak nebudú existovať systémy celoživotného vzdelávania, nebude možné vybudovať konkurencieschopné hospodárstva.

To je, povedzme, prepojenie medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi, ktoré sú od začiatku obsiahnuté v lisabonskej stratégii. Teraz je to viditeľnejšie ako v roku 2005 alebo v roku 2000.

Na záver mi dovoľte uviesť, že súhlasím s niektorými z vás, napríklad s pani Berčsovou a ďalšími, ktorí hovorili o potrebe koordinovať hospodárske politiky. Ako povedal pán Verheugen, nie sme oprávnení vykonávať mnohé reformy a mnohé politiky lisabonskej stratégie na európskej úrovni. Preto je potrebné lepšie koordinovať hospodárske politiky členských štátov, Európa na to má nástroje, sú obsiahnuté v lisabonskej stratégii, ktorá predstavuje realizáciu koordinácie hospodárskych politík, a sú tiež nepochybne obsiahnuté v hospodárskej a menovej únii.

Zaväzujem sa, že od mája budem s vami o tomto aspekte diskutovať ešte podrobnejšie, keďže vtedy Komisia predstaví správu a usmernenie založené na analýze, ktorou skúmame prvých desať rokov existencie hospodárskej a menovej únie.

  Margarita Starkevičiűtë, spravodajkyňa. – (LT) Chcela by som hovoriť o koordinácii. Mali sme možnosť počuť viacero odporúčaní toho, akým spôsobom ju dosiahnuť. Keby sme ich všetky vykonali, spôsobilo by to podľa mňa v rámci Európskej únie obrovskú hospodársku krízu.

Ak chceme postupovať správne, musíme rozhodnúť o prioritných opatreniach a cieľoch. Nedokážeme odstrániť chudobu a sociálnu zaostalosť do roku 2010, ako to predpokladala lisabonská stratégia. Nebolo by správne podnecovať agregátny dopyt po celej EÚ. Ak budeme podnecovať dopyt v nových členských štátoch, privodíme hospodársku krízu, dôjde k prehriatiu našich hospodárstiev.

Veľmi často sa stáva, že si nevšímame, čo robí náš sused. Výskumníci už dokázali, že najväčším problémom v rámci EÚ je neschopnosť uznať odlišnosti jednotlivých národov a úsilie nadmerne harmonizovať. Aby bolo možné podnecovať výkony jednotlivcov, musíme na to najprv vytvoriť priaznivé prostredie. Súhlasím s pánom Verheugenom, že politika EÚ by mala byť politikou spolupráce, nie diktátorstva.

Pochádzam z bývalého Sovietskeho zväzu, kde zvyklo byť stanovených mnoho ukazovateľov a každý jeden z nich musel byť dosiahnutý. Obchody však boli prázdne. Ukazovatele nie sú samotnými cieľmi. Nesúhlasím ani s plánmi založiť sociálny model EÚ na prideľovaní dávok, pretože v tom prípade by naša ďalšia diskusia bola výhradne už len o migrácii. Prišiel by k nám celý svet, aby od nás dostával dávky. Hovoríme o tom, že je potrebné v Európe vytvoriť sociálne prostredie, ktoré by Európanom umožňovalo nájsť si zamestnanie, nájsť si miesto v živote a vyjadriť sa. Podľa môjho názoru je práve to najhlavnejším cieľom Európy, predstavuje to tiež podstatu sociálneho modelu i podstatu ľudského života.

  Predsedajúci. − Dostal som dva návrhy uznesení,(1) ktoré boli predložené v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 20. februára 2008.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.00 h a pokračovalo od 21.00 h)

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Cieľ vytvoriť v Európe do roku 2010 dynamickú a inovatívnu spoločnosť, ktorá by priniesla rast a zamestnanosť, je možné úspešne dosiahnuť len prostredníctvom prístupu, ktorý skutočne zohľadňuje boj proti chudobe a tiež sociálny rozmer.

Pri zmene zamerania stratégie rastu a zamestnanosti na prístup založený na zlepšení výkonnosti nesmieme pripustiť, aby na úkor dosiahnutia hospodárskych cieľov boli stranou odsunuté sociálne začlenenie a úroveň životného prostredia. Perspektíva vytvorenia nových pracovných miest v hospodárstve založenom na inováciách by mala prostredníctvom rozvoja oblastí vzdelávania a odbornej prípravy zlepšiť rovnaké začlenenie najzraniteľnejších a znevýhodnených skupín obyvateľov v celej EÚ. Investície do inovácií, výskumu, dopravy a energetickej účinnosti by sa mali zamerať na zabezpečenie skutočných prínosov pre európskych spotrebiteľov v hospodárskej Únii založenej na voľnom a spravodlivom obchode. V skutočnosti, samotný hospodársky rast nie je cieľom a netreba si, samozrejme, zamieňať hospodárske cifry s blahobytom európskych občanov.

Skutočným cieľom lisabonskej stratégie by v konečnom dôsledku malo byť zlepšenie kvality života našich občanov a budúcich generácií, preto je sociálny rozmer nevyhnutný.

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Postupne sa blížime ku koncu desaťročného obdobia, počas ktorého sa Európska únia mala stať najkonkurencieschopnejším hospodárskym priestorom na svete so spoľahlivými sociálnymi istotami a príkladnými environmentálnymi ukazovateľmi.

Človek nemusí byť veľmi múdry na to, aby vedel predpovedať, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa nám nepodarí spraviť zázraky. Úloha, ktorú sme si stanovili, bola príliš ambiciózna a výsledky, ktoré sme dosiahli, sú pomerne skromné. Ak však zohľadníme aj skutočnosť, že došlo k rozšíreniu Európskej únie, pričom rozsah rozšírenia bol z historického hľadiska jedinečný, došlo k opätovnému zjednoteniu Európy, vytvorila sa spoločná mena, pre 27 krajín boli navrhnuté spoločné právne predpisy v mnohých oblastiach, z tohto hľadiska by sme v žiadnom prípade nemali byť sklamaní z toho, čo sa podarilo dosiahnuť.

Pokiaľ ide o naše environmentálne záväzky, Európa je v mnohých ohľadoch aj naďalej príkladom celému svetu v ekologickom myslení a ekologických právnych predpisoch. V plnej miere si uvedomujeme, že v tejto oblasti existujú aj protirečenia. V prípade mnohých zákonov ide v niektorých členských štátoch len o slová bez skutkov, povolené environmentálne úrovne sú v niektorých prípadoch vyššie ako v mnohých krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Lisabonské ciele sú preto primerané, no ich vykonanie v čase konsolidácie po veľkom tresku rozšírenia EÚ bude vyžadovať ešte oveľa viac úsilia ako predtým.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Vítam úsilie splniť ciele lisabonskej stratégie, no nie som veľmi presvedčený o tom, že je prakticky možné splniť plány tejto stratégie do stanoveného termínu.

Preto je veľmi dôležité klásť dôraz na spoločnosť, ktorá bude založená na poznatkoch. V EÚ sa na vedu míňa menej finančných prostriedkov ako v USA a dnes musíme čeliť skutočnosti, že na svetovom trhu nie sme v oblasti vynálezov a technológie konkurencieschopní. EÚ a členské štáty musia vynaložiť viac úsilia a finančných prostriedkov na rozvoj a aktualizáciu európskeho vzdelávania a vedy.

Baltické more sa stalo vnútorným morom Európskej únie, vykazuje stabilný, vysoký hospodársky rast. Oblasť Baltického mora má potenciál stať sa jednou z najkonkurencieschopnejších oblastí na svete.

Stratégia pre oblasť Baltického mora predpokladá udržateľný rozvoj a rast, zároveň popisuje a mapuje všetky oblasti, ktoré možno ďalej rozvíjať, a preto sa táto oblasť môže v skutočnosti stať jedinou oblasťou, ktorá skutočne dodrží lisabonskú stratégiu. Preto naliehavo žiadam EÚ a najmä členské štáty ležiace okolo Baltického mora, aby naplno využili túto stratégiu. Stratégia pre oblasť Baltického mora má potenciál stať sa príbehom úspechu lisabonskej stratégie.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Základné ciele lisabonskej stratégie nie je možné dosiahnuť bez rozvoja konkurencieschopnosti, pričom je potrebné vziať do úvahy všetky súčasné globálne výzvy (globalizáciu, zmeny klímy, výkyvy na finančných trhoch, otvorenosť medzinárodných trhov).

Pre zvýšenie konkurencieschopnosti by mala EÚ zintenzívniť svoje úsilie zamerané na vybudovanie spoločnosti založenej na poznatkoch a mala by tiež neustále zlepšovať svoju administratívnu kapacitu. Rozvoj stabilných spoločenstiev a súdržnosť odvetvových a medziodvetvových politík nie je možné dosiahnuť bez dobrého využitia miestneho a regionálneho potenciálu, je potrebné rozšíriť právomoci miestnych a regionálnych orgánov a plne dodržiavať rozmanitosť a konsolidáciu medziregionálnych a cezhraničných vzťahov a výmen.

Rumunsko má v pláne riadiť sa konvergenčným procesom a chce zmenšiť rozdiely, ktoré existovali v čase jeho vstupu do EÚ. Rumunské ľudské a materiálne zdroje sú dôležitým zdrojom konkurencieschopnosti pre všetky členské štáty, zároveň predstavujú jeden z hlavných prínosov, ktorými naša krajina svojim vstupom obohatila Európsku úniu.

Potenciál rastu rumunského hospodárstva, energetických zdrojov a celkových prírodných zdrojov, príťažlivosť Rumunska a jeho územná dostupnosť predstavujú výhodu z hľadiska vzájomnej závislosti európskych hospodárstiev. Spoliehame sa na to, že staršie členské štáty nám zo solidarity poskytnú podporu, aby sa, bez ohľadu na akýkoľvek hypotetický či dočasný rozmer, rumunské zdroje vo svojom skutočnom potenciáli preukázali ako veľmi prospešné, čo bude prínos aj pre Európsku úniu.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) EÚ má veľa dobrých zámerov, medzi tie staršie patrí lisabonská stratégia, o ktorej práve rokujeme. Jedným z novších zámerov je najnovší energetický balík.

Prostriedky, ktoré sa využívajú na dosiahnutie týchto zámerov, však nie sú v súlade s cieľmi. Ak by sme to mali zhrnúť, možno povedať, že lisabonská stratégia sa nevykonáva tak, ako bolo plánované, a že záväzok členských štátov realizovať ciele lisabonskej stratégie v skutočnosti nie je dostatočný. Svojím spôsobom je to dobré: lisabonská stratégia bola vytvorená, aby bránila vybudovaniu socialistickej Európy.

Pokiaľ ide o energetické ciele, môže to dopadnúť rovnako: do roku 2020 sa ich nepodarí naplniť. Trhy smerujú opačným smerom a EÚ nejde proti trendom na trhu.

Vzhľadom na súčasnú situáciu je potrebné lisabonskú stratégiu prehodnotiť, mali by sme sa vzoprieť moci trhov.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda