Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení týkajúcich sa prípadu novinára Parvíza Kambakša a rozprava o štyroch návrhoch uznesení týkajúcich sa prípadu iránskeho občana Seyeda Mehdiho Kazemiho(1).

  Nickolay Mladenov, autor. − Vážený pán predsedajúci, spojím túto rozpravu s predchádzajúcou diskusiou o Rusku, pretože som pevne presvedčený, že ak veríme v základné hodnoty, nemôžeme ich podporovať iba v krajinách, ktoré sú slabé, a uplatňovať výnimky na krajiny, ktoré sú silné.

Som hrdý, a všetci by sme mali byť hrdí na to, že v tomto Parlamente diskutujeme o uznesení týkajúcom sa Ruska. Mali by sme sa obávať dňa, keď Európsky parlament prestane diskutovať o týchto uzneseniach a prestane pevne zastávať hodnoty, ktoré uznávame.

Pretože demokracia dnes neznamená, že každý ma právo byť rovnaký, demokracia znamená, že každý má rovnaké právo byť odlišný. Uvedené je hlavným odkazom, ktorý potrebujeme tlmočiť našim partnerom v Rusku a našim partnerom v Afganistane.

Prezident Karzai a afganská vláda sa zaviazali budovať demokratický a moderný štát. V demokratickom a modernom štáte je trest smrti neprípustný. O tom niet pochýb. V demokratickom a modernom štáte nie je prípustná žiadna forma trestu smrti. Je to základom európskych hodnôt.

Prípad afganského novinára pána Kambakša je ešte komplikovanejší, pretože bol odsúdený na smrť za uplatňovanie svojho práva na slobodný prístup k informáciám.

V jeho mene by sme mali veľmi dôrazne vyzvať orgány v Afganistane, vládu a prezidenta, aby využili svoje právomoci a ušetrili jeho život, a aby na konci tohto procesu, ktorý sa teraz musí začať, majúc na mysli odvolací proces, zabezpečili jeho omilostenie.

Orgánom by sme však takisto mali naďalej pomáhať budovať inštitúcie, ktoré potrebujú na to, aby fungovali ako demokratický a moderný štát, mali by sme podporovať občiansku spoločnosť a čo je najdôležitejšie, mali by sme pokračovať v plnení svojho záväzku týkajúceho sa bezpečnosti v Afganistane.

Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že vzdelávanie je najdôležitejšou hodnotou, ktorú je v krajine, akou je Afganistan, potrebné presadzovať. Dievčatá môžu chodiť do školy iba posledných pár rokov. V tejto oblasti nás čaká ešte veľa práce. Nemali by sme sa tejto práce obávať a Komisii, Rade a členským štátom by sme mali veľmi dôrazne pripomínať skutočnosť, že je potrebné investovať do vzdelávania v Afganistane.

  Marcin Libicki , autor. − (PL) Vážený pán predsedajúci, afganský novinár Parvíz Kambakš bol odsúdený na smrť. Je obvyklé, že autoritárske vlády útočia na tých, ktorí hovoria o ľudských právach, teda na novinárov a náboženských aktivistov.

Súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi, že k silným krajinám, akými je Rusko a Čína, by sme nemali byť zhovievavejší. Ako pán Mladenov úplne správne uviedol, normy by mali byť rovnaké pre všetkých. Takisto by som rád zdôraznil, že tí, ktorí tvrdia, že k Rusku a Číne by sme mali byť zhovievavejší, pretože sú silnými štátmi, sa mýlia z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že normy musia byť rovnaké. Po druhé preto, že skutočnosť, že vlády musia robiť určité kompromisy, je inou záležitosťou. V histórii Európy boli parlamenty vždy svedomím národa. Parlamenty nemôžu robiť také kompromisy, aké, žiaľ, niekedy musíme akceptovať zo strany vlád.

Vyzývam preto tento parlament, aby neuplatňoval iné normy na silných a iné normy na slabých.

  Thijs Berman, autor. − (NL) Trest smrti je barbarstvom a sloboda prejavu je zakotvená v ústave Afganistanu. Napriek tomu bol ďaleko od hlavného mesta Kábulu novinár Parvíz Kambakš odsúdený na trest smrti za rúhanie, kvôli článku o právach žien podľa islamu, ktorý dokonca ani nenapísal. Jeho brat píše o miestnych predstaviteľoch kriticky, takže to v prípade Parvíza určite nepomohlo.

Trest smrti veľmi šokoval dokonca aj v krajinách s veľkou moslimskou populáciou. Novinári v Pakistane, Iráne, Katare, všetci si bolestným spôsobom uvedomujú význam ochrany slobody prejavu všade na celom svete. Napriek nesúhlasu významnej opozície, navzdory ultrakonzervatívnym klubom, ktoré nemajú pochopenie pre slobody, práva žien alebo otvorenú diskusiu. Dokonca aj títo konzervatívci potrebujú slobodu prejavu.

Čo by mala Európa urobiť?

1. Ponúknuť väčšiu pomoc v súvislosti s reformou súdnictva v Afganistane, ako bolo sľúbené v roku 2007;

2. Dôrazne vyzvať prezidenta Karzaja, aby prijal opatrenia a podporovať ho v tom;

3. Európska únia musí zabezpečiť, aby sa rešpektovanie ľudských práv a afganskej ústavy stalo ústredným pilierom politiky Európskej komisie.

Nemá vôbec zmysel zasahovať do tejto záležitosti viac, ako sú ultrakonzervatívci ochotní tolerovať. Nahrávalo by im to do rúk. Parvíz Kambakš však musí byť okamžite oslobodený.

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, existuje presvedčenie, že Afganistan je krajinou, ktorá sa v posledných rokoch nachádza v neustálom zmätku a chaotickom napätí. Chudoba, negramotnosť, násilná rivalita kmeňov, drogoví baróni, vojenskí diktátori, ruská okupácia, teror Talibanu, po ktorom nasledovala veľká vojenská intervencia USA a Spojeného kráľovstva, a ako vrchol všetkého prísne islamské právo šaría. Ak by raz malo byť na zemi peklo, Afganistan by bol naozaj veľmi silným kandidátom. Napriek tomuto extrémnemu nešťastiu existujú slabé náznaky odporu a nádej pre slobodu prejavu a demokraciu.

Je to aj prípad týkajúci sa mladého novinára Parvíza Kambakša, ktorý sa odvážil rozoslať článok o právach žien v islamskom svete, ktorý stiahol z internetu. Tento hrdinský čin sa podľa práva šaría zo staršej doby kamennej považoval za rúhanie a novinár bol slabomyseľnými, fanaticky zaslepenými, takzvanými sudcami na takzvanom regionálnom súde na severe Afganistanu odsúdený na trest smrti. Ako všetci vieme, ženy sa vo fanatických islamských pomeroch považujú za niečo viac ako iba kusy nábytku a akýkoľvek pokus o diskusiu na túto tému sa stretáva s extrémnou odozvou, ako je napríklad tá, ktorá je predmetom tohto uznesenia.

Veci sa však musia zmeniť k lepšiemu a my na západe musíme zabezpečiť, aby táto zmena nastala čím skôr. Keďže západ vrátane EÚ má v Afganistane obrovskú vojenskú prítomnosť, a keďže západ vrátane EÚ nalieva v rámci finančnej podpory do tejto krajiny miliardy eur, myslím si, že je úplne v poriadku požadovať nielen to, aby bol tento mladý muž bezodkladne a bezpodmienečne prepustený, ale aj to, aby sa výskyt podobných prípadov v súvislosti so zaostalým islamským právom šaría už nikdy neopakoval! V opačnom prípade by sme mali zvážiť stiahnutie našich jednotiek aj našich peňazí z Afganistanu a ponechať túto krajinu na pekelnej ceste, na ktorú bude odsúdená svojím fanatickým náboženským osudom.

  Jean Lambert, autor. − Vážený pán predsedajúci, moja skupina dôrazne podporuje návrh uznesenia, ktorý sa týka pána Kambakša, hoci ja osobne nie som presvedčená, či by som súhlasila so všetkým, čo povedal predchádzajúci rečník.

Rada by som však upriamila pozornosť na iného mladého muža, ktorého život je teraz takisto v ohrození, Mehdiho Kazemiho, ktorý pochádza z Iránu, a v ktorého prípade by britská vláda mohla mať význam. Mnohí z nás dúfajú, že ministerka vnútra, pani Jacqui Smithová, teraz na základe nových dôkazov zakročí.

Tento parlament schválil mnoho návrhov uznesení, v ktorých sa odsudzovalo uplatňovanie ľudských práv v Iráne. Sme presvedčení, že pre homosexuálov je to nebezpečná krajina. V skutočnosti sme videli obesené telá, takže to vieme, a mnohí z nás sú presvedčení, že pre tohto mladého muža je táto krajina obzvlášť nebezpečná.

Hovorí sa, že návrat je pre neho bezpečný, ak sa bude správať diskrétne. Povedala by som, že za „diskrétne“ správanie sa v Iráne považuje niečo úplne iné ako v našich členských štátoch. Dôležité však je, že v určitých krajinách, či už v Iráne, na Jamajke alebo kdekoľvek inde, je pre mnoho ľudí zločinom, ak je niekto homosexuálom a homosexuáli sú ohrození.

Moja skupina bola veľmi kritická k Dublinskému nariadeniu, ktoré sa tohto prípadu týka, pretože vieme, že v rámci členských štátov stále existuje veľké množstvo rôznych spôsobov zaobchádzania so žiadosťami o azyl, a že dokonca prístup k tomuto procesu môže byť veľmi ťažký. Videli sme prostredie, v ktorom sa čísla považovali za dôležitejšie ako život.

Podstatou postupu zameraného na ochranu je: zachrániť život, ak je niekto v ohrození. Podstatou nie sú podrobnosti správnych postupov: podstatou je efekt.

Želáme si fungujúcu azylovú politiku, ktorá je schopná naprávať chyby a zohľadňovať nové informácie, a ktorá bude poskytovať rovnako vysoké štandardy v rámci členských štátov. Dúfame, že v tomto prípade britská vláda dokáže, že je to možné.

  Eva-Britt Svensson, spravodajkyňa. − (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedla dve krátke pripomienky. Na úvod chcem povedať, že keď ide o uplatňovanie trestu smrti, bez ohľadu na to, kde vo svete sa to deje, nemôžeme mlčať. Po druhé, je veľmi smutné, že vždy, keď sa tu v Štrasburgu stretneme, máme na programe mnoho zločinov proti ľudským právam. Niekedy sa zdá, že to nikdy neskončí.

Pokiaľ ide o toto uznesenie, pripomíname, že v článku 34 afganskej ústavy sa veľmi jasne uvádza právo na slobodu prejavu, stanovujúc, že slobodu prejavu nemožno obmedzovať, a že každý Afganec musí mať právo vyjadriť svoje názory ústne, obrazom, písomne alebo akýmkoľvek iným médiom. Napriek tomu bol 23-ročný novinár Parvíz Kambakš odsúdený na trest smrti v nespravodlivom procese a jeho legálne práva mu boli odopreté. Pojednávanie je pre novinárov a organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami uzatvorené. Takzvaným zločinom bolo, že šíril článok o situácii žien v islamských krajinách.

Takže pozadie prípadu poznáme. Teraz dôrazne žiadame okamžité prepustenie Parvíza Kambakša. Nevykonal vôbec žiadny zločin; konal úplne v súlade s právom a ústavou. EÚ a celý svet musia teraz sústrediť úsilie na jedno: oslobodiť Parvíza Kambakša.

  Marco Cappato, autor. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, v prípade Mehdiho Kazemiho budeme diskutovať o niečom, čo by si naozaj nemalo vyžadovať veľmi dlhú diskusiu.

Ak by niekto položil otázku, či je možné, aby európska krajina zverila niekoho do rúk katovi a diktátorskému režimu, akým je Irán, odpoveď by nepochybne bola, že je to nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné sa však veľmi ľahko môže stať a aj sa stane skutočnosťou, napriek poskytnutým ubezpečeniam. Znamená to, že sa deje niečo veľmi vážne, že Európa bude zovretá určitým druhom šialenstva.

Tvrdí sa, že existujú rôzne právne námietky, ktoré môžu spôsobiť deportáciu a smrť Mehdiho Kazemiho. To sa jednoducho nesmie stať. Základné princípy Európskej únie, rešpektovanie ľudských práv a života, doteraz neboli zrušené. Ak by bol pán Kazemi poslaný na smrť, nikto by naozaj nemohol preniesť vinu na byrokratické postupy, pokiaľ by sa sám nezmieril s myšlienkou, že to jediné, o čom Európa je: sú byrokratické postupy, národné štáty, ktoré sú také silné, že nedokážu ani zachrániť život.

Rád by som poďakoval 140 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa v tomto prípade spojili, a dúfam, že tento Parlament bude za predložené uznesenie hlasovať jednomyseľne.

  Ewa Tomaszewska, v  mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, 22. januára 2008 odsúdil súd prvého stupňa v severnej provincii Afganistanu, v Balkhu, na trest smrti Parvíza Kambakša, 23-ročného novinára píšuceho do miestnych novín, za stiahnutie článku o právach žien z internetu a jeho elektronickú distribúciu. Pojednávanie sa uskutočnilo bez akéhokoľvek práva na obhajobu. Obvinený bol zbitý a priznanie bolo vynútené brutálnym zaobchádzaním.

Žiadame afganské orgány, aby prepustili Parvíza Kambakša, a afganskú vládu, aby obnovila rešpektovanie ľudských práv, najmä práva na život. Dovoľte, aby som bola taká smelá, dúfam, že Afganistan rýchlo zavedie moratórium na vykonávanie trestu smrti.

  Raül Romeva i Rueda, v  mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád pred niekoľkými mesiacmi v rámci OSN slávnostne vyhlásil, že v Iráne nie je problém s homosexuálmi, pretože tam jednoducho žiadni nie sú. Zabudol však povedať, že tých, ktorí tam sú, popravujú.

V prípade Mehdiho Kazemiho opäť zdôrazňujem veľké nedostatky azylového systému Európskej únie: skutočnosť, že dnes musí niekto hľadať azyl na základe toho, že je prenasledovaný a hrozí mu trest smrti pretože je homosexuál, je veľmi znepokojujúcou záležitosťou, a je dôkazom toho, že presadzovanie práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov sa musí stať medzinárodnou agendou.

Ešte vážnejšou je stále skutočnosť, že Európska únia, ktorá má vedúce postavenie v oblasti práv a slobôd, nepovažuje prenasledovanie na základe sexuálnej orientácie za dostatočne dôležitý faktor pre automatické udelenie azylu v prípadoch, akým je napríklad prípad Mehdiho Kazemiho. Nie je to, žiaľ, prvým prípadom tohto druhu, a nepochybne ani posledným. Faktom je, že stále existuje veľa krajín, v ktorých sa populácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov stále prenasleduje všetkými možnými spôsobmi a dokonca odsudzuje na trest smrti, ako je tomu napríklad v Iráne.

Som preto presvedčený, že tento Parlament a všetky politické skupiny si uvedomujú uvedené okolnosti a pripoja sa k petíciám uvedeným práve v uznesení, ktoré dnes predkladáme, najmä vo vzťahu k úplnej implementácii smernice o oprávnení, v rámci ktorej sa prenasledovanie na základe sexuálnej orientácie považuje za určujúci faktor pri udeľovaní azylu. Na základe uvedenej smernice môžu členské štáty podobne posudzovať jednotlivé prípady, berúc do úvahy okolnosti v krajine pôvodu, vrátane jej právnych predpisov a spôsobu ich uplatňovania.

Pre členské štáty je takisto potrebné, aby našli spoločné riešenie, ktorým sa zabezpečí, že Mehdimu Kazemimu bude udelený štatút utečenca a ochrana, ktorú v rámci Európskej únie potrebuje, a že nebude vrátený do Iránu, kde by bol pravdepodobne popravený, ako bol popravený jeho partner.

Všetko, čo je na tento účel potrebné vykonať, je dodržať článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého je zakázané vyhostenie a vydávanie osôb do krajín, v ktorých im hrozí veľké riziko prenasledovania, mučenia alebo dokonca trestu smrti.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v každom prípade podporujem uznesenie, pretože súčasná situácia v Afganistane sa stáva neprípustnou a znepokojujúcou. Vláda Talibanu posunula krajinu o mnoho rokov dozadu.

Buďme však úprimní. Kto posilnil Taliban? Neboli to Američania, so svojimi zbraňami a hospodárskymi prostriedkami, ktorí podporovali Taliban v boji proti Sovietom? Nie je faktom, že produkcia ópia sa dnes v tejto krajine päťnásobne zvýšila? Prečo? Nech si každý odpovie sám.

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Som dosť pobúrená prípadom Mehdiho Kazemiho a skutočnosťou, že nie všetci z nás bez zaváhania tvrdia, že by sa mu mal udeliť azyl: vyzývam zástupcov holandskej vlády a zástupcov vlády Spojeného kráľovstva, spolu s poslancami tohto Parlamentu, ktorí majú v úmysle hlasovať proti tomuto uzneseniu, aby sa zastavili a zamysleli sa: čo presne je účelom právneho štátu? Korektne a úplne presne uplatňovať pravidlá a postupy alebo učiniť spravodlivosti zadosť? Vážne sa nad tým zamyslite, kým budete hlasovať.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja skupina je, samozrejme, úplne za ochranu pána Kazemiho a proti jeho deportácii do Iránu, prirodzene. Sme však proti tomuto uzneseniu, pretože sa netýka, ako bolo zámerom, vážneho prípadu, ale právnych predpisov v oblasti udeľovania azylu v Európskej únii vo všeobecnosti a vzťahu medzi dvoma členskými krajinami EÚ, Holandskom a Spojeným kráľovstvom, v súvislosti s touto zložitou záležitosťou.

Uvedené nie je predmetom týchto vážnych uznesení. Využívajú sa tu ako prostriedok na predkladanie záležitostí domácej politiky. Želáme si, aby pán Kazemi dostal ochranu a budeme podporovať každú iniciatívu zameranú na tento cieľ, nie však toto uznesenie, v ktorého názve sa nachádza meno pána Kazemiho, jeho obsahom je však úplne niečo iné.

  John Bowis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podporujem obe tieto uznesenia. Je to však moja krajina, ktorá navrhuje poslať mladého muža domov do Iránu na smrť. Jeho priateľa už popravili. Nie za trestný čin, ale za to, že bol homosexuál. Je to moja krajina, ktorá sa v minulosti hrdo chválila tým, že je absolútnou normou, že nikdy nepošleme ľudí na trest, ktorý by bol horší ako trest, ktorý by dostali v Británii.

Teraz tu nemáme žiadny zločin a máme tu trest, ktorý sa v Británii zrušil už dávno. Je to moja krajina, ktorá by sa mala hanbiť, ak sa v tomto prípade nezľutuje. Dúfam, že tento Parlament sa nebude musieť hanbiť. Dúfam, že podporí toto uznesenie.

Preboha, veď ide o 19 ročného chlapca!

(hlasný potlesk)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou z hodnôt Európskej únie je koordinovať činnosť a prijímať stanoviská na ochranu ľudských práv. Uplatňuje sa to aj na prípad afganského novinára, ktorý bol súdom v severnej provincii Afganistanu odsúdený na trest smrti za distribúciu článku o právach žien podľa islamu. Počas pojednávania mu bolo zamietnuté právo na obhajcu a trpel rôznymi formami fyzického násilia. Afganská ústava však obsahuje doložku o práve na slobodu prejavu.

Ako vidieť, právo sa nezhoduje s realitou. Mnoho vlád garantuje rešpektovanie dohovoru o ľudských právach, privierajú však oči nad spôsobom, akým sa uplatňuje v ich vlastných krajinách. Mali by sme byť preto ešte odhodlanejší brániť ľudské práva, slobodu a demokraciu.

  Mario Mauro (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, rád by som iba zdôraznil, že napriek obavám mojej skupiny, ktoré sú do istej miery oprávnené, a napriek tomu, že určité časti tohto uznesenia by sa mali využiť širším spôsobom, nie je možné poprieť skutočnosť, že informácie, ktoré dostávame z iránskych zdrojov a od iránskych orgánov, sú jednoznačné. Ak sa Mehdi Kazemi vráti do Iránu, čaká ho smrť a z tohto dôvodu konám inak ako moja skupina a budem hlasovať inak ako moja skupina.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, ďakujem za príležitosť diskutovať s Vami o prípade Parvíza Kambakša v Afganistane a iránskeho občana Mehdiho Kazemiho.

Pokiaľ ide o pána Kambakša, máme rovnaké obavy a prostredníctvom našej delegácie v Afganistane a v rámci spolupráce s vedúcim predstaviteľom misie a osobitným zástupcom EÚ podrobne sledujeme tento prípad. O tomto prípade sme opakovane rokovali s afganskými orgánmi, naposledy s ministrom pre zahraničné veci, pánom Spantom, na zasadnutí trojky v Ľubľane dňa 21. februára.

Viem, že delegácia Európskeho parlamentu v Afganistane takisto rokovala o tejto záležitosti priamo s afganským parlamentom, a že afganskí poslanci vás ubezpečili, že sa nájde uspokojujúce riešenie.

Som presvedčený, že by sme mali pokračovať v doterajšom prístupe, nateraz sa spoliehajúc na diskrétnu diplomatickú aktivitu. Na základe súčasnej politickej situácie v Afganistane bude ťažšie zaistiť bezpečné prepustenie pána Kambakša, ak sa ukáže, že afganské orgány sa podvoľujú medzinárodnému tlaku.

Rád by som vás však ubezpečil, že pokračujeme vo veľmi podrobnom sledovaní tohto prípadu, a že sme pripravení prijať ďalšie kroky v prípade, že trest smrti bude v odvolacom konaní potvrdený. Skoro 30 rokov ozbrojeného konfliktu zruinovalo súdny systém Afganistanu. Prioritou nášho programu pomoci Afganistanu je preto reforma súdnych inštitúcií krajiny. Naši odborníci tu v súčasnosti pracujú s najvyšším súdom, úradom verejného žalobcu a ministerstvom spravodlivosti, s cieľom profesionalizovať tieto inštitúcie na ústrednej ako aj na provinčnej úrovni. Program Európskej komisie takisto pomôže orgánom zaviesť nový systém právnej pomoci – ktorý je v Afganistane veľmi potrebný, ako sa ukázalo na základe tohto prípadu. V súčasnosti neexistuje pevne ustanovený nezávislý tribunál ani žiadny prístup k verejnej právnej pomoci. Veľmi dúfam, že program Európskej komisie zameraný na súdnu reformu – ktorý sa realizuje v rámci úzkej spolupráce s policajnou misiou EUROPOL v Afganistane rozmiestnenou v rámci EBOP – pomôže zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

Komisia je samozrejme takisto znepokojená prípadom Mehdiho Kazemiho a podobnými prípadmi. Holandské a britské orgány v súčasnosti veľmi pozorne posudzujú prípad pána Kazemiho. Pokiaľ ide o ochranu utečencov, radi by sme zdôraznili, že v medzinárodných právnych predpisoch sa stanovuje, najmä v Ženevskom dohovore v súvislosti so štatútom utečencov, že žiadny zmluvný štát žiadnym spôsobom nevydáva ani nevracia utečencov na akékoľvek hranice územia, kde by jeho sloboda bola ohrozená na základe jeho rasy, náboženstva, národnosti, členstva v osobitnej spoločenskej skupine alebo politického presvedčenia.

Podľa iránskeho trestného práva sa konanie známe pod pojmom lavat trestá smrťou. Pojem lavat však nerozlišuje medzi dobrovoľnými a nútenými sexuálnymi vzťahmi. V prípade nútených sexuálnych vzťahov sa zdá, že ak sa vynesie rozsudok za lavat v spojení s inými priestupkami, tento termín bežne vyjadruje znásilnenie. Je samozrejmé, že Komisia je kategoricky proti trestu smrti za akýchkoľvek okolností, a najmä ak nebol spáchaný žiadny zločin. Situácia homosexuálov v Iráne je veľmi znepokojujúca. Porušenia práva na súkromný život a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie sú úplne v rozpore so záväzkami Iránu v rámci medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ratifikoval.

Európska únia vysiela Iránu odkaz o ľudských právach všeobecným spôsobom a takisto prostredníctvom činnosti súvisiacej s mnohými oblasťami. Irán, žiaľ, doteraz neakceptoval ponuku na obnovenie dvojstranných rokovaní o ľudských právach. V rámci našich rokovaní so zástupcami Iránu však zdôrazňujeme naše prianie vidieť pokrok vo všetkých otázkach záujmu Európskej únie v oblastiach politiky, jadrovej politiky, obchodu a ľudských práv. Bez významného zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv sa naše vzťahy s Iránom nebudú vyvíjať uspokojivým spôsobom.

Osobne by som rád vyjadril najvrúcnejšiu vďaku a gratuláciu pánovi Bowisovi za jeho príspevok: úplne súhlasím s tým, čo uviedol.

  Predsedajúci . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.