Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2568(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0205/2008

Rozpravy :

PV 24/04/2008 - 12.3
CRE 24/04/2008 - 12.3

Hlasovanie :

PV 24/04/2008 - 13.3

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0186

Rozpravy
Štvrtok, 24. apríla 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12.3. Čad
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii v Čade(1).

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer, autor. (NL) Vážený pán predsedajúci, koloniálna vláda na bývalých územiach Francúzskej západnej Afriky a Francúzskej strednej Afriky skončila v rokoch 1958 až 1960. Koniec vlády nebol dôsledkom zdĺhavého konfliktu a výsledného vzniku kolektívneho národného vedomia, ale skôr spôsobom zabránenia vzniku oslobodzovacích hnutí. Tento proces bol riadený skôr zhora ako zdola. Z francúzskych zámorských departmentov sa najprv stali autonómne územia a neskôr nezávislé štáty.

S výnimkou Guiney (Konakry) však francúzsky vplyv zostal v týchto štátoch vždy väčší než v ostatných bývalých kolóniách. Vo veľkom púštnom štáte Čad je stále prítomná francúzska armáda a jej prítomnosť určite ovplyvnila to, komu bolo a komu nebolo umožnené vládnuť krajine. Tento mocný európsky vplyv neviedol k rozvoju európskych zásad demokracie a ľudských práv v týchto krajinách. Štáty a ich hranice nie sú výsledkom domácich hnutí, ktoré formovali nezávislý štát, ale jednoducho koloniálnej minulosti.

Znamená to, že etnické rozdiely môžu viesť k etnickej konfrontácii. V týchto krajinách to znamená neustály boj o moc a o to, ktorí občania budú patriť k vyššej, a ktorí k nižšej sociálnej vrstve. Etnická a územná rôznorodosť sa pri zostavovaní vlády často neberie do úvahy vôbec alebo len čiastočne. Podľa názoru mojej skupiny, ťažkosti, ktoré to spôsobuje nemožno vyriešiť jednoduchým rozmiestnením nových európskych jednotiek. V týchto krajinách bola stále prítomná armáda a viedlo to k zhoršeniu situácie. Odpoveď nespočíva v stabilizácii súčasnej situácie, z čoho majú prospech súčasní vládcovia, ale vo vytvorení priestoru na zmenu riadenú zdola.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek, autor. − (PL) Vážený pán predsedajúci, v návrhu uznesenia sa odvolávame na Dohodu z Cotonu, a predovšetkým na časť o humanitárnej pomoci.

Musím vám však pripomenúť nešťastnú udalosť počas posledného spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v Ľubľane, ktoré sa uskutočnilo pred mesiacom. Strana krajín AKT odmietla kompromisný návrh uznesenia zhromaždenia, týkajúceho sa Čadu. Delegáti, ktorí súhlasili s odmietnutím tohto uznesenia boli navyše z krajín susediacich s Čadom aj napriek tomu, že ich záujmy boli v návrhu kompromisného znenia zohľadnené. Bolo zložité porozumieť tomu, prečo sa naši partneri z Afriky rozhodli odmietnuť toto uznesenie.

Som presvedčený, že uznesením Európskeho parlamentu, ktoré prijmeme o niekoľko minút, sa vyplní medzera vzniknutá chýbajúcim veľmi očakávaným uznesením Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ. Myslím, že všetci môžeme súhlasiť s vyhlásením čadského prezidenta Idrissa Debyho, že starostlivosť o 300 000 sudánskych utečencov a 170 000 vnútroštátnych utečencov v Čade je ťažké bremeno. Európska spoločnosť si to uvedomuje, a preto sa 14 krajín Európskej únie rozhodlo splniť mandát Bezpečnostnej rady OSN a vyslať do Čadu 4 000 vojakov.

Sme šťastní, že Európska únia prevzala zodpovednosť a prejavila solidaritu týmto spôsobom. Rozsah tejto solidarity by však mohol byť širší. Väčšina zo 14 krajín, ktoré sa rozhodli zúčastniť sa na misii, vrátane napríklad Írska, Fínska, Rumunska a Poľska nemá historické alebo hospodárske väzby s Čadom. Nasmerovaním pomoci Čadu tieto krajiny prejavili nielen solidaritu, ale aj nezištnosť v ich túžbe pomôcť bezbranným civilistom, obetiam konfliktu v Dárfúre a vnútorných nepokojov v Čade, utečencom v táboroch na čadsko-sudánskej hranici a pracovníkom humanitárnych misií pôsobiacich v oblasti.

Som presvedčený, že táto misia splní svoj účel pri riešení konfliktu a pomôže obyvateľom Čadu a Sudánu. Želáme si, aby obyvatelia Čadu mali úspešné, demokratické a transparentné voľby v roku 2009.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska autorka. − (PL) Vážený pán predsedajúci, od 3. februára 2008 nemáme žiadne informácie o osude Ibniho Oumara Mahamata Saleha, hovorcu Koordinácie politických strán za obranu a ústavu.

Týranie, väznenie a rôzne druhy útlaku sa systematicky využívajú proti opozícii. Je obmedzená sloboda prejavu a právo na spravodlivý súdny proces. Bezpečnostné sily a ozbrojené skupiny zo Sudánu ohrozujú obyvateľstvo a útočia na humanitárne organizácie najmä vo východnej časti Čadu.

V Čade je viac než 250 000 utečencov zo Sudánu a približne 57 000 utečencov zo Stredoafrickej republiky, ako aj utečenci z Dárfúru. Konflikt v Dárfúre sa rozšíril na územie Čadu. Ozbrojený konflikt sprevádza humanitárna katastrofa: je nedostatok potravy pre utečencov, náhle stúpajú ceny potravín, sotva 20 % detí navštevuje školy, sú nútené vstupovať do ozbrojených síl a násilie voči deťom sa neustále rozširuje, predovšetkým sexuálne útoky na dievčatá.

Je dôležité umožniť utečencom vrátiť sa do svojich domovov. Je dôležité zastaviť nielen ozbrojený konflikt v Čade, ale aj dôsledky krízy v Dárfúre. Iba uznesenie o ozbrojených konfliktoch môže poskytnúť príležitosť na pomoc 4,5 miliónu ľudí v Dárfúre a východnom Čade. Iba ukončenie vojny umožní znížiť množstvo prípadov porušovania ľudských práv.

Obrazy žien vychudnutých na kosť, ktoré sedia pred svojimi zhorenými domami s hladnými deťmi v náručí, obrazy, ktoré boli bežné v Poľsku a iných európskych krajinách počas druhej svetovej vojny, sú dnes v Čade a Sudáne skutočnosťou. Európa unikla týmto tragickým okolnostiam. Pomôžme ľuďom v Čade a Sudáne znovu získať nádej. Zastavme ozbrojený konflikt pomocou mierovej misie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis, autor. − Vážený pán predsedajúci, Čad, piaty najväčší národ v Afrike, mal veľmi problematickú postkoloniálnu históriu. Občiansky konflikt, partizánska vojna, vojenský prevrat, náboženské a etnické rozdelenie spolu s nehostinnou polopúšťou a problematickými susedmi v oblasti viedli k takmer nepretržitým nepokojom v krajine. V dôsledku toho a napriek skutočnosti, že je to krajina bohatá na zlato, urán a ropu, Čad trpí obrovskou chudobou a z toho vyplývajúcich úbohých zdravotných a sociálnych podmienok.

Súčasný vládny režim vedený prezidentom Debym, ktorý získal moc po prevrate v roku 1990 a odvtedy zaznamenal niekoľko pochybných volebných víťazstiev, bol údajne spojený s početnými prejavmi krutého útlaku a prenasledovania voči opozičným politikom, aktivistom za ľudské práva a novinárom. Bolo zdokumentované svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie, týranie a mimosúdne vraždenie.

Dúfajme, že týmto návrhom uznesenia bude vyslaná jasná správa pánovi Debymu, ako aj všetkým ostatným stranám spojeným s touto problematickou časťou sveta, že nastal čas národného zmierenia, posilnenia demokratických procesov a dodržiavania ľudských práv. Cieľom tohto uznesenia je rovnako uistiť obyvateľov Čadu, že Európska únia stojí v prípade potreby po ich boku a bude naďalej vyvíjať najväčšie úsilie s cieľom pomôcť dosiahnuť mier a prosperitu pre všetkých občanov krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Anne Isler Béguin, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, podľa zhodných výpovedí svedkov bol Omar Mohamed Saleh zatknutý doma ozbrojenými mužmi v uniformách 3. februára 2008.

Odvtedy sa neobjavilo oficiálne vyhlásenie a jeho rodina a politickí kolegovia sa obávajú, že po svojom zatknutí bol chladnokrvne zavraždený. Nie je možné tolerovať, aby toto utajovanie informácií pokračovalo a prezident Idriss Deby musí odovzdať informácie, ktoré má k dispozícii.

Vyzývame preto predovšetkým francúzsku vládu, ktorá, ako vieme, poskytla pomoc prezidentovi Čadu, aby získala všetky možné informácie o zmiznutí Mohameda Saleha, o ktorého sa mimoriadne obávame a tiež informácie o osude ostatných politických väzňov. V žiadnom prípade to nemôže zakryť tragickú situáciu viac než milióna ľudí zastihnutých v ohnisku bojov.

Z toho dôvodu je povinnosťou začať dialóg medzi všetkými stranami, čadskou vládou, opozíciou a povstalcami, ku ktorému sa zaviazali v súvislosti so slobodnými voľbami v roku 2009 a v súlade s medzinárodnými normami. Cieľom misie Eufor je udržať mier medzi Čadom a Sudánom a zaručiť bezpečnosť humanitárnych operácií s cieľom pomôcť utečencom na všetkých stranách. Misia nemôže byť úspešná bez aktívnej účasti všetkých európskych krajín.

Okrem toho, keďže Eurofor zahŕňa veľký kontingent francúzskych síl, je nevyhnutné rozlišovať medzi plánom Épervier a európskymi silami. Je tiež nevyhnutné pre milióny utečencov, v rámci úvodných núdzových opatrení, ale tiež z dlhodobého hľadiska pre krajiny strednej Afriky, aby sa obnovila politická stabilita prostredníctvom prímeria, opätovne začatého dialógu a dodržiavania ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola, v mene skupiny PPE-DE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, uznesenie upozorňuje na dve oblasti krízy, na ktoré vláda a medzinárodné agentúry potrebujú zamerať svoju pozornosť. Po prvé humanitárna kríza je rozšírená a organizácie pomoci v oblasti už dlho posielajú správy o rastúcom počte vnútroštátnych utečencov. Nízka úroveň bezpečnosti v utečeneckých táboroch, rozšírené sexuálne násilie a ťažkosti pri dodávkach potravinovej pomoci robia situáciu ešte kritickejšou. Po druhé v oblasti sú obrovské obmedzenia slobody slova a mnoho novinárov muselo opustiť Čad zo strachu pred zatknutím. Stúpenci politickej opozície sú zastrašovaní a zmizli. Táto skutočnosť často zostáva v tieni humanitárnej krízy, hoci, keby sa situácia v tejto oblasti mala zlepšiť, bol by to dôležitý krok k stabilnejšiemu režimu.

Skutočné riešenie bude, samozrejme, vyžadovať silnú politickú vôľu a konkrétne opatrenia v širokom rozsahu. Rovnako dôležitá je však potreba investovať čas a úsilie do detí v Čade a do ich budúcnosti tým, že sa budeme veľmi snažiť chrániť ich pred náborom do ozbrojených povstaleckých skupín a investujeme do ich základného vzdelania, ktoré by mohlo zahŕňať napríklad štúdiá ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks, v mene skupiny PSE. – (ET) Môj prejav súvisí s prejavom predchádzajúceho rečníka. Tiež som chcela nastoliť otázku najvyššej dôležitosti v dnešnom programe a tou je konkrétne situácia detí v krízových oblastiach. Veľké množstvo, ak nie väčšina stoviek tisícov ľudí zanechaných bez domova, sú deti. A ako vyzerá ich každodenný život? Všetci sme videli deprimujúce obrazy na našich televíznych obrazovkách.

Povinnosťou Európskej únie je, samozrejme, prejaviť solidaritu s celým národom, ale musíme sa snažiť sústrediť svoju pozornosť na deti, pretože deti sa o seba postarať nedokážu. Je skľučujúce, že iba jedno z piatich detí v Čade navštevuje školu, a že tisíce a tisíce z nich nosia zbrane.

V plnej miere podporujem výzvu k plánu začleniť problematiku ľudských práv do školských osnov. Je dôležité, aby vláda v Čade vykonala všetko, čo môže, aby zabránila náboru detí skupinami povstalcov. Úloha operácie EUFOR bude rozhodujúca napríklad pri komunikácii s vedúcimi predstaviteľmi spoločenstiev a v tom, aby sústredili svoju pozornosť na situáciu detí v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážený pán predsedajúci, predmetom dnešnej rozpravy je porušovanie ľudských práv v Čade. Situácia v Čade je rovnako dramatická ako v Dárfúre, Sudáne alebo Stredoafrickej republike, kde, okrem konfliktov podporovaných etnickými, jazykovými alebo náboženskými rozdielmi, sú tiež konflikty záujmov súvisiace najmä s politikou a ropou.

Africké krajiny, ktoré sú ekonomicky chudobné a málo rozvinuté, hoci majú bohaté prírodné zdroje vrátane surovej ropy, vzácnych drahokamov a kovov, sa nestávajú len arénou pre obchod s týmito zdrojmi alebo drogami, ale trhom s veľkým potenciálom pre predaj zbraní, ktorý je jednou z hlavných príčin porušovania ľudských práv. V atmosfére rastúceho konfliktu a vojny mnoho bezohľadných miestnych a zahraničných obchodníkov využíva túto situáciu, obohacuje sa na úkor chaosu, utečencov a utrpenia miliónov nevinných ľudí a dokonca na úkor genocídy, znásilnení a vykorisťovania žien a detí.

Túto situáciu zhoršuje pasivita medzinárodného spoločenstva, ktoré kontrolujú veľmoci a využívajú ho na naplnenie svojich záujmov na celosvetovej úrovni. Humanitárne misie rôzneho druhu môžu pomôcť v malej miere a niekedy dokonca porušujú svoje pôvodné ciele a poslanie. Táto situácia sa zdá byť beznádejná, pokiaľ život a ľudská dôstojnosť prehrávajú s praktickým materializmom, liberalizmom a rastúcou civilizáciou smrti, ktorá je niekedy propagovaná aj takzvanými humanitárnymi organizáciami, ktoré poskytujú vzdelávanie v mene sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Z týchto dôvodov môžu rôzne uznesenia a správy pomôcť upokojiť svedomia svojich autorov, ale nezlepšia situáciu v Afrike, pokiaľ africkí vodcovia a veľmoci z východu aj západu neprestanú využívať výhody plynúce z vojny a rastúcej nenávisti na africkom kontinente.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, aj napriek podpisu dohody medzi politickými stranami v Čade o posilnení demokratického procesu pred rokom a napriek ešte neskôr uzavretému paktu o neútočení so sudánskymi úradmi, situácia je stále veľmi vypätá. Vládne jednotky pravidelne bojujú s povstalcami z ozbrojených skupín z Dárfúru, ktorí útočia na transporty s humanitárnou pomocou. Výnimočný stav bol využitý na beztrestné zatýkanie opozície a zavedenie krutých obmedzení slobody tlače a slova.

Mimoriadne obavy vyvoláva zhoršujúca sa humanitárna situácia v krajine, v ktorej sa v dôsledku konfliktu v Dárfúre a jeho cezhraničných následkov nachádza 300 000 utečencov v 12 táboroch pozdĺž východnej hranice medzi Čadom a Sudánom. V dôsledku neustálych bojov sú prerušené dodávky potravín do táborov a utečenci živoria v hrozných podmienkach. Po masovom vysídlení je civilné obyvateľstvo obeťou agresivity a porušovania základných ľudských práv.

Vzhľadom na očividne bezvýchodiskovú situáciu v rámci stabilizácie situácie v Čade by medzinárodné inštitúcie mali posilniť svoje úsilie pri podpore dialógu medzi všetkými stranami konfliktu. Iba pomocou celosvetovej dohody je možné vyhnúť sa humanitárnej katastrofe v krajine. Je nevyhnutné začať misiu európskych jednotiek čo najskôr s cieľom posilniť humanitárnu činnosť v oblasti a poskytnúť zvýšenú ochranu civilnému obyvateľstvu a utečencom.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa opäť odvolal na uznesenie prijaté v Ľubľane, proti ktorému hlasovali naši africkí kolegovia. Bol som naozaj sklamaný a zarmútený. Domnievam sa a dúfam, že hodnoty pre Afriku neprichádzajú z Číny s jej agresívnou hospodárskou inváziou, ktorej sme v súčasnosti svedkami.

Nie je možné poznať spôsob, ako zaobchádzať s našimi africkými partnermi, ak takto zaobchádzajú s Čadom, ale jedna vec je úplne zrejmá: musíme ich presvedčiť o dodržiavaní ľudských práv. Je to naša jediná možnosť. Zdá sa, že to bude zdĺhavý a nákladný proces, ale inej možnosti niet.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Chcel by som tiež pridať svoj hlas v zložitej situácii, v ktorej sa nachádzajú ľudia v Čade. Ako vieme podľa posledných informácií, okrem 300 000 utečencov vo východných častiach je tam 200 000 vnútorných presídlencov, ktorí sú vlastne v týchto táboroch podrobení ťažkej humanitárnej a ľudsky ťažko znesiteľnej situácii, humanitárnej kríze a neznesiteľnej situácii.

Keď k tomu pripočítame aj nedostatok potravín, nedostatok liekov, dramatické zneužívanie neslobody týchto ľudí, rozširovanie drog a rozširovanie chorôb medzi ľuďmi, ktorí sú v tých podmienkach zadržiavaní, alebo sa tam nachádzajú, tak nám neostáva nič iné ako apelovať na to, aby sme podporili demokratický proces a aby rebeli boli aj pomocou európskych jednotiek potlačení.

 
  
MPphoto
 
 

  Armando Veneto (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj napriek tomu, že sa dosiahla dohoda o spoločnom návrhu, africká strana tento návrh na spoločnom zhromaždení v Ľubľane odmietla.

Toto odmietnutie súvisí s dôvodmi, ktoré boli uvedené: pretože čadská delegácia tam nebola prítomná, alebo sa tak hovorilo. Nepochybne to bola zámienka a táto zámienka bola prostriedkom, ale slúžila na zakrytie skutočných udalostí, dôvodov, pre ktoré africká strana odmietla uznesenie. To v podstate znamená, že politický oportunizmus prevládol nad základnými ľudskými právami a ochranou a zabezpečením základných slobôd.

Som presvedčený, že hodnota Európy a nová história, ktorú vytvára, nespočíva iba v jej úlohe pozorovateľa, ale tiež v úlohe bojovníka za to, aby nad všetkými podvodnými trikmi v politike nevíťazil osobný prospech, ale ľudské dôvody. Podľa môjho názoru by sme mali podporovať a potvrdzovať toto presvedčenie a z tohto presvedčenia by sme mali vytvoriť plán skutočného fungovania Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  John Bowis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými krátkymi rokmi som bol s delegáciou v Čade v čase následkov občianskej vojny a násilia a pozoroval som optimizmus, ktorý pramenil z príchodu ropy a ropovodu. Bohatstvo tejto krajiny netvorilo doposiaľ nič iné, iba mangové stromy v dedine. Ropa priniesla krajine príležitosť. Medzinárodné spoločenstvo nad touto príležitosťou dohliadalo takým spôsobom, že sme dúfali v dosiahnutie stability, bohatstva a v budúcnosť tejto krajiny. V súčasnosti je v krajine neporiadok čiastočne pre vplyv zvonka, situáciu v Dárfúre a podobne. No musím povedať, že čiastočne aj pre situáciu vnútri krajiny, korupciu, zlú správu a násilie.

V dôsledku toho trpia ľudia v Čade a my musíme naliehať na každého, na medzinárodnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, aby sme spolupracovali s cieľom ukončiť túto krízu a potom začať opäť budovať budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážené dámy a páni, tento týždeň sme rokovali o vzťahoch medzi Čínou a Afrikou. Čad je iba jedným z príkladov, keď je ropa dôvodom pre nákup zbraní. Pokiaľ nebudeme naliehať, aby Čína, ktorá je členom Bezpečnostnej rady OSN, zmenila svoju zahraničnú a obchodnú politiku z tzv. bezpodmienečnej na podmienečnú a nebude s nami ťahať za jeden povraz, potom budeme iba plakať nad tým, že nemáme dostatok prostriedkov, aby sme státisícom utečencov a zraneným poskytovali dostatočnú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Androula Vassiliou, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v plnej miere podporujeme výzvu poslancov na obnovenie politického procesu v Čade a na diplomatické uznesenie týkajúce sa napätia medzi Čadom a Sudánom.

Pokiaľ ide o vnútroštátny politický proces, vítame vymenovanie nového predsedu vlády, pána Abbasa. Podľa nášho názoru jeho vyhlásenie z 18. apríla bolo prvým sľubným signálom, ktorý by mohol viesť k normalizácii vzťahov medzi vládou a neozbrojenou opozíciou.

Dúfame preto, že ústava novej, konečnej vlády z 23. apríla, v ktorej štyri kľúčové ministerské posty boli poskytnuté stranám neozbrojenej opozície z la Coordination des partis politiques pour la défense de la Constitution (CPDC) pripraví cestu na opätovné začatie komplexnejšieho dialógu na základe politickej dohody z 13. augusta 2007.

Komisár Michel patril medzi prvých, ktorí vyjadrili svoje obavy zo zmiznutia členov opozície po pokuse o prevrat začiatkom februára a vyzval na bezodkladné prepustenie všetkých opozičných vodcov držaných vo väzbe čadskou vládou. Ako mnoho dnešných rečníkov, aj my vyjadrujeme potrebu objasniť situáciu pána Ibniho Saleha, hovorcu CPDC.

V dôsledku toho sa Európska komisia prostredníctvom svojej úlohy medzinárodného pozorovateľa pri Štátnej vyšetrovacej komisii snaží získať prehľad o týchto zmiznutiach, čím sa zvýši dôveryhodnosť politického procesu.

Pokiaľ ide o politický proces, pomocou nášho 10. európskeho rozvojového fondu a nástroja stability rozvíjame možnosť Čadu uskutočniť legislatívne voľby koncom roka 2009, ako to bolo ustanovené v dohode z 13. augusta 2007. Toto úsilie zahŕňa podporu príprav volieb a vykonanie sčítania ľudu. Čad bol tiež zahrnutý medzi krajiny pre možné vyslanie volebnej pozorovateľskej misie EÚ v roku 2009, ak budú splnené všetky podmienky pre vyslanie tejto misie.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi Čadom a Sudánom, nad otázkou povstaleckých skupín možno uvažovať iba v rámci širších súvislostí a nedávne stretnutie kontaktnej skupiny v rámci dohody z Dakaru medzi Čadom a Sudánom v Libreville bolo pre nás povzbudením. Domnievame sa, že toto nepretržité diplomatické úsilie je dôležité na upokojenie situácie v týchto dvoch krajinách.

Naša humanitárna pomoc vo východnom Čade stále pokračuje (v priemere 30 miliónov EUR každý rok) a potreby sú náležite spĺňané. Aby sme však doplnili humanitárnu pomoc a zvýšili bezpečnosť v táboroch utečencov a osôb presídlených v rámci územia, ktorá vyplynie z vyslania misie EUFOR/MINURCAT, v rámci nášho programu Programme d’Accompagnement ŕ la Stabililisation de l’Est du Tchad budeme podporovať zlepšenie podmienok v oblastiach vo východnom Čade a severnej časti Stredoafrickej republiky, do ktorých sa osoby presídlené v rámci územia a utečenci rozhodnú vrátiť, pričom osobitný dôraz budeme klásť na prístup k pitnej vode a bezpečnosť potravín. Činnosť v rámci tohto programu začne pred začiatkom obdobia dažďov.

Vzhľadom na úspech misie MINURCAT, ktorá je dôležitá na zabezpečenie dlhodobej stability a dlhodobého vývoja v Čade, čo dokazuje náš príspevok vo výške 10 miliónov EUR pre operáciu MINURCAT, sme radi, že prvých 77 veliteľov Détachement intégré de sécurité začalo svoj výcvik.

S cieľom upevniť pokrok, náš 10. európsky rozvojový fond zahrnie sumu 25 miliónov EUR v rámci podpory reformy sektora spravodlivosti vrátane rozvoja policajného zboru, ako aj ďalších 25 miliónov EUR na reformu sektora bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční po skončení rozpráv.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) Situácia v Čade je v súčasnosti kritická. Ozbrojené skupiny zo Sudánu uskutočňujú prepady vo východnej oblasti krajiny sprevádzané náhodným zabíjaním, násilím, znásilňovaním, najmä medzi slabšími skupinami obyvateľstva, bez akejkoľvek reakcie zo strany miestnej vlády. Na druhej strane viditeľné ťažkosti so zvládnutím rastúceho počtu utečeneckých táborov, prijímajúcich utečencov z oblasti Dárfúru ohrozovanej konfliktom v krajine medzi vládnymi a opozičnými jednotkami, ktoré sa nevedia dohodnúť na platnosti výsledkov volieb, viedli úrady k vyhláseniu výnimočného stavu v krajine.

Podľa organizácie Amnesty International bolo prvým výsledkom tohto opatrenia vytvorenie výboru ad hoc, aby cenzuroval noviny a rozhlasové stanice, čo vyvolalo sériu zatknutí novinárov a politických oponentov a viedlo k zmiznutiu hovorcu strany na ochranu ústavy.

Toto stupňovanie násilia musí byť bezvýhradne zastavené. Európske inštitúcie majú úlohu, zdroje a zodpovednosť zabezpečovať a ochraňovať dodržiavanie ľudských práv v celom svete, najmä v oblastiach ako Čad, v ktorých občania trpia humanitárnou krízou a útokmi zvonka.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 22. októbra 2008Právne oznámenie