Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B6-0213/2008

Rozpravy :

PV 07/05/2008 - 13
CRE 07/05/2008 - 13

Hlasovanie :

PV 08/05/2008 - 5.6
CRE 08/05/2008 - 5.6

Prijaté texty :


Rozpravy
Streda, 7. mája 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

13. Transatlantická hospodárska rada (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − ďalší bod programu je vyjadrenie Komisie o Transatlantickej hospodárskej rade.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúc, dámy a páni, keď si to spočítame, Európska únia a Spojené štáty predstavujú 60 % svetového hrubého domáceho produktu a 40 % objemu svetového obchodu. Transatlantické komerčné služby a revízne toky tvoria spolu 3 miliardy USD denne. Transatlantické hospodárske vzťahy vytvárajú pracovné príležitosti pre štrnásť miliónov ľudí. Toto je rozsah toho, o čom tu dnes budeme hovoriť.

V apríli 2007 Európska únia a Spojené štáty americké podpísali rámcovú dohodu o posilnení transatlantickej hospodárskej integrácie medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Táto dohoda je založená na uznaní nielen toho, že Európska únia a Spojené štáty americké sú si vzájomne najdôležitejšími hospodárskymi partnermi, ale aj toho, že máme spoločné záujmy a výzvy a máme mnoho spoločných hodnôt, ako napríklad odhodlanie udržiavať voľný obchod a otvorenosť investíciám, záväzok udržiavať slobodnú nerušenú súťaž, rešpektovanie vlastníckych práv vrátane práv duševného vlastníctva, účinnú ochranu spotrebiteľov, zamestnancov a životného prostredia.

Transatlantická dohoda je posilnením našich spoločných záväzkov, aby sme mohli dosiahnuť užšiu hospodársku spoluprácu a urýchliť odstraňovanie transatlantických bariér obchodu a investícií. Transatlantická hospodárska rada bola vytvorená s cieľom zabezpečiť fungovanie tejto spolupráce. Jej zámerom je odstrániť prekážky skutočného transatlantického trhu. Zároveň sa však zúčastňujeme na riešení spoločných výziev v našich vzťahoch s inými krajinami. Transatlantická hospodárska rada sa už ukázala ako cenné fórum pre strategický dialóg o tom, ako pokračovať v otázkach vo vzťahu k Číne a vo vzťahu k štátnym financiám. Výrobná bezpečnosť dovezených tovarov a priznávanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách sú osobitnými príkladmi praktickej spolupráce v konkrétnych otázkach.

Najväčšou prekážkou obchodu medzi našimi vysoko rozvinutými hospodárstvami sú rôzne pravidlá a prístupy k regulácii. Necolné prekážky obchodu sa takmer odstránili na základe ôsmich veľkých rokovaniach o svetovom obchode za posledných 60 rokov. Necolné bariéry, napríklad zbytočne prísna regulácia a administratívne postupy obmedzujúce obchod sú dnes hlavnými druhmi prekážok. Tieto prekážky sú často menej viditeľné no komplexnejšie a môžu byť politicky veľmi senzitívne, pretože sú často výsledkom cielených vnútropolitických rozhodnutí.

Dobrou správou pre nás je skutočnosť, že Spojené štáty, ktoré boli v minulosti veľmi skeptické voči regulácii, ktorú sami neprijali, sa čoraz väčšmi otvárajú medzinárodnej spolupráci v otázkach regulácie, a to hlavne s nami. Rozhodnutie Komisie USA pre cenné papiere a burzu (SEC) prijať Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) je historickým krokom vpred.

Ako európsky predseda Transatlantickej hospodárskej rady som pochopil veľmi významnú koncepciu už v tejto ranej fáze. Transatlantická spolupráca nie je možná bez politického vedenia. Súhlasiť s tým, že je žiadúce, aby sme mali trh bez prekážok obchodu je jedna vec, ale len čo začneme riešiť konkrétne prekážky, zisťujeme, že hospodárska integrácia si vyžaduje veľkú dávku tvrdej práce, trpezlivosti, vytrvalosti a ako som povedal, politického vodcovstva. Mimochodom, rovnaký prípad bol aj vtedy, keď sme chceli zrealizovať myšlienku európskeho vnútorného trhu. Pamätám si, že kým sme sa dostali k výsledku projektu vnútorného trhu Európy, prešlo tridsať rokov hospodárskej a politickej integrácie.

Zmeniť existujúcu reguláciu a hlboko zakorenené procedúry nie je populárne. Vždy sa nájdu skupiny, ktoré sa pre status quo nemusia vzdať svojich privilégií. Vždy sa nájde určitá skupiny, ktorá sa cíti byť ohrozená na svojej domácej pôde. Ak sa vzdáme a uvoľníme tento tlak, stratíme z obzoru výhody pre európske hospodárstvo ako celok, potom sa sami zapečaťujeme a strkáme kolektívne hlavu do piesku.

Dnes by som chcel zdôrazniť nielen to, že hospodárska integrácia a znižovanie regulačnej záťaže sú obmedzené existujúcou reguláciou, ale aj to, že dosiahnutie nášho vytúženého cieľa nám môžu prekaziť nové štatutárne iniciatívy. Príkladom je návrh zákona amerického Kongresu, v ktorom sa navrhuje stopercentná kontrola všetkých nákladov, skôr než opustia naše prístavy a zamieria do USA. Samozrejme, aj o tomto budeme diskutovať v rámci Transatlantickej hospodárskej rady.

Najbližšie stretnutie Transatlantickej hospodárskej rady sa koná tu v Bruseli v budúci utorok. Bude to prvé stretnutie na európskej pôde. Američania prídu s veľkým počtom vládnych politikov. My máme široký program, ktorý znamená pokrok v mnohých oblastiach. Ako naše prvé stretnutie vo Washingtone, aj toto stretnutie bude pokračovaním strategického dialógu. Plánované témy sú: integrácia Ruska do svetového hospodárstva, otázka, ako odpovedať na rastúce nebezpečenstvo protekcionizmu, a najmä k akým záverom môžeme všetci dospieť na základe krízy na finančných trhoch. Ako vidíte, snažíme sa pokryť veľmi široké spektrum.

Parlamenty na oboch stranách Atlantiku zohrávajú dôležitú úlohu v celom procese. Som veľmi vďačný Európskemu parlamentu za úprimný záujem, ktorý prejavil v súvislosti s týmto procesom. Taktiež som vďačný Európskemu parlamentu za to, že udržiava blízke vzťahy s americkým Kongresom a musím povedať, že ako poslanci máte veľmi dôležitú úlohu, pretože väčšina z toho na čom sa chceme a môžeme politicky dohodnúť, sa musí neskôr formalizovať v zákonoch. Na to, aby sa to mohlo stať, potrebujeme schválenie Kongresom v USA a vami v Európe. Aj toto je dôvod, prečo je v celkovom projekte zahrnutý aj štatutárny dialóg.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že prístup, ktorý sme najnovšie zvolili, sa líši od všetkých predošlých pokusov, ktoré viac či menej pozoruhodne do jedného zlyhali, a že obidve strany sú presvedčené, že je to zatiaľ najnádejnejší prístup v súvislosti s dosiahnutím skutočnej zmeny. Je dôležité mať neustálu politickú kontrolu a jasné rozdelenie zodpovednosti za iniciatívy, pretože aj v minulosti sa prijímali iniciatívy, ale nanešťastie sa nimi nedosiahol žiadny cieľ.

Preto je veľmi dôležité vyjasniť si fakt, že toto je cvičenie spolupráce, ktorá sa nenadväzuje unáhlene, ale je dlhodobým projektom. Obidve strany úplne súhlasia s tým, že ani dĺžka mandátu súčasnej vlády USA, ktorý vyprší v januári budúceho roka, ani dĺžka mandátu súčasnej Európskej komisie, ktorý končí na budúci rok v novembri, neumožňujú týmto inštitúciám zohrávať vážnejšiu úlohu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska plánovania práce.

Sme úplne odhodlaní zabezpečiť, aby sa tento projekt rozšíril aj mimo rámec legislatívnych a funkčných období.

 
  
MPphoto
 
 

  Jonathan Evans, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, v úvode by som sa chcel poďakovať pánovi podpredsedovi Verheugenovi. Hovoril o potrebe politického vodcovstva, tvrdej práce a trpezlivosti. Sám predviedol všetky tieto kvality a musím povedať, že by sme sa nedostali do tejto fázy, v ktorej sme dnes, nebyť jeho tvrdej práce a osobného odhodlania, ktoré v súvislosti s týmto projektom prejavuje.

Predložený spoločný návrh uznesenia je taký, ktorý podľa môjho názoru, odzrkadľuje pri tejto príležitosti zastúpenia všetkých parlamentných výborov. Chcem im najskôr zablahoželať k vykonanej práci a zároveň k ich schopnosti správneho zamerania sa, pretože tento dokument je obmedzený na 47 odsekov, verte tomu, alebo nie, pričom sa na ňom podieľajú všetky výbory Parlamentu.

Je to pozitívny proces. Proces, ktorý, podľa môjho názoru, musí pokračovať aj v budúcnosti. Chcel by som sa poďakovať obchodnému dialógu a spotrebiteľskému dialógu za to, že spolupracovali s poslancami. Takisto chcem upriamiť pozornosť na poznámku, ktorú uviedol pán podpredseda Verheugen, o účasti Kongresu. Vlastne som sa stretol s našimi kolegami z Kongresu minulý týždeň vo Washingtone a prekvapivo – myslím si, že ako prvý z nás – som bol požiadaný, aby som prezentoval ich stanovisko na stretnutí, ktoré sa koná 13. mája. Myslím si, že je to diametrálne odlišný vzťah od toho, ktorý sme ako Parlament s Kongresom mali pred tromi či štyrmi rokmi.

Prečo sú tieto veci dôležité? Pretože to, čo zamýšľame urobiť, je pokročiť v spolupráci v oblasti regulácie, správneho hodnotenia rizík vrátane bezpečnosti dovezených produktov, prekonať rozdiely technických noriem, odolávať protekcionizmu, odstrániť bariéry transatlantického obchodu a posilniť liberalizáciu kapitálových trhov.

Zároveň si však myslím, že si pre seba môžeme vymedziť úlohu globálneho určovateľa štandardov vo vzťahu k výzvam globalizácie. Môžeme ukázať, že na transatlantickom základe dokážeme zabezpečiť, že sa štandardy nebudú znižovať pod tlakom výziev, ktorým čelíme v podobe Číny a Indie.

Dovoľte mi na záver slovkom spomenúť ešte jednu osobu, ktorá prispela k tomuto procesu. Je to predseda Výboru Kongresu USA pre zahraničné vzťahy, pán predseda Tom Lantos, ktorý nás bohužiaľ pred niekoľkými týždňami navždy opustil. Chcel by som len podotknúť, že bol jediným človekom, ktorý prežil holokaust a pôsobil v americkom Kongrese. Život mu zachránil Raoul Wallenberg. Chcem, aby sa jeho odhodlanie pre tento proces vpísalo do pamäti tohto Parlamentu a vysloviť mu vrelú vďaku za nás všetkých.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Aj my chceme pochváliť pána komisára Verheugena za jeho odhodlanie pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a za rozvoj a založenie Transatlantickej hospodárskej rady s cieľom posilniť hospodársku spoluprácu, vytvoriť jeden veľký spoločný trh, nielen v záujme EÚ a USA, ale aj so zámerom vyriešiť problémy, ktorým čelia obidve strany, napríklad tvarovanie globalizácie, reguláciu vecí, ktoré je potrebné regulovať na celosvetovej úrovni a v prípade potreby aj dereguláciu.

Pán komisár Verheugen má pravdu, keď hovorí, že politické faktory hrajú v tomto ohľade ohromne dôležitú úlohu a že úloha politickej exekutívy (ktorá je zároveň aj otázkou samou osebe) je tiež významná. V USA je tento rok rokom volieb. Je to rok, ktorý vedie k neistote v súvislosti s budúcim smerovaním krajiny. Nevieme, kto sa stane novým americkým prezidentom, aj keď ja osobne mám svojho favorita. Hospodársky rozvoj krajiny je iný ako náš. Nám sa zatiaľ stále celkom dobre darí, zatiaľ čo v USA sa začína objavovať pesimizmus. Prehriatie ekonomiky, nárast nezamestnanosti , trpké sťažnosti na vysoké ceny energie – napríklad toto všetko vedie k určitému stupňu neistoty, ktorý bude mať iste vplyv na hlavných aktérov krajiny.

Napriek všetkému, potrebujeme jeden druhého, aby sme mohli uplatniť široký program, ako už povedal pán komisár Verheugen. Nie je to len o rozvoji spoločného trhu, ide tu aj o náš záväzok riešiť globálne problémy spojené s obchodom a obchodnou politikou, ako aj s našimi vzťahmi voči novým hospodárskym veľmociam, známym pod akronymom BRIC. Toto je dôležité hľadisko.

Rovnako dôležité je porozmýšľať nad tým, ako by sme mohli rozvinúť spoločný obchodný program, ktorý bude zahŕňať aj sociálne a ekologické hľadiská. Body, ktoré som zdôraznil, sú pre moju politickú skupinu veľmi významné.

Okrem rozvoja tohto trhu, by som rád ešte spomenul niekoľko priorít z krátkodobého hľadiska. Myslím si, že riešenie potravinovej krízy by sa malo tiež dostať do programu, ako aj bezpečné a udržateľné zdroje energie – EÚ aj USA sú primárne spotrebiteľmi energie závislými od výrobných krajín – a samozrejme aj stabilita finančných trhov. Nazdávam sa, že tu v konečnom dôsledku ide o zabránenie vzniku pevnosti Európa a pevnosti Amerika ako reakcií na všetky druhy nového hospodárskeho vývoja. Musíme vynaložiť úsilie a konať spoločne v medzinárodnej aréne, pokiaľ ide o našu vlastnú hospodársku budúcnosť a budúcnosť mnohých ďalších krajín, ktoré sú od nás závislé. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, pán komisár Verheugen nám pripomenul niekoľko veľmi dôležitých prvkov súvisiacich s dnešnou témou. V prvom rade to, že obchod medzi USA a EÚ má hodnotu 3 miliardy USD denne.

Po druhé, nám pripomenul, že jednotný trh medzi našimi členskými štátmi sa vytváral viac ako tridsať rokov a ako všetci vieme, ešte stále nie je dokonalý. Inými slovami, sme upozornení na to, že rozvoj jednotného trhu medzi Spojenými štátmi americkými a Európou môže byť iba dlhodobým projektom.

Nakoniec v tomto ohľade zdôraznil význam úlohy politiky, politických kruhov a inštitúcií.

Moja skupina pomohla vypracovať toto uznesenie a preto podporuje hlavné motívy, ktoré obsahuje. V prvom rade sa musíme usilovať o maximálnu harmonizáciu noriem, či už ide o bezpečnosť výrobkov alebo iné finančné prvky. Preto je potrebný systém jednotných harmonizovaných noriem. Vieme však, aké je to ťažké, takže ak by sa to ukázalo byť nemožné, alebo by to malo trvať príliš dlho, uznesenie počíta aj s možnosťou vzájomnej akceptácie noriem v súvislosti s rôznymi hospodárskymi hľadiskami, podľa zásady: ak je to dosť dobré pre nás, musí to byť dobré aj pre našich partnerov, ale aj naopak, samozrejme.

Ako všetci vieme, aj toto sa ľahko hovorí, ale stále je tu množstvo problémov, ktoré musíme spoločne vyriešiť, či už ide o hydinu, hormóny, dobytok, alebo veľmi citlivú otázku, ktorú spomenul aj pán komisár, a síce požiadavku USA, aby sa skenoval každý prepravný kontajner.

Na základe nevyhnutne pozitívneho postoja verím, že budeme úspešní a vyriešime všetky tieto problémy jeden po druhom. Ak svojou čiastkou prispeje náš Parlament aj Kongres USA, potom môžeme očakávať dobré výsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Dariusz Maciej Grabowski, v mene skupiny UEN. (PL) Vážená pani predsedajúca, niekoľko slov uznania pre pána komisára Verheugen za to, že sa zapojil do riešenia takejto dôležitej veci. Devätnáste storočie bolo obdobím európskej expanzie, v dvadsiatom storočí boli dominantné USA a zdá sa, že 21. storočie je érou Číny a juhovýchodnej Ázie. Aby sme zabránili opakovaniu konfliktov, ktoré sprevádzali hospodárske zmeny v devätnástom a dvadsiatom storočí a so zreteľom na rýchlosť hospodárskych procesov posledných desaťročí, musíme predvídať potenciálne bojiská a vypracovať metódy na zabránenie konfrontácii.

Je potrebné povedať niečo o hlavných troch hrozbách, ktorými sú nerovnakosť prístupu k informáciám a prenosu informácií, nerovnakosť prístupu k surovinám a po tretie nerovnakosť prístupu k výskumu a technológiám. V tomto momente sa zviditeľňuje úloha a význam Transatlantickej rady.

Musíme diagnostikovať, predvídať a zabraňovať krízam a hospodársku slobodu si nesmieme zamieňať s hospodárskou anarchiou. Európa by nemala prejavovať pohŕdanie alebo protekcionizmus vo vzťahu k USA, ale ani Spojené štáty americké voči Európe. Spojené štáty aj Európa majú dominantné postavenie, pokiaľ ide o prístup k informáciám, preto by mali konať tak, aby sa ešte väčšmi neprehlbovali rozdiely v rozvoji a mali by tomu predchádzať.

 
  
MPphoto
 
 

  Umberto Guidoni, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, verím, že existuje potreba väčšej súdržnosti medzi bilaterálnymi obchodnými dohodami a multilaterálnymi pravidlami WTO, aby sa zabezpečilo lepšie vyváženie medzinárodného obchodu. Bez takejto súdržnosti hrozí Transatlantickej hospodárskej rade, že bude využitá na vytvorenie osobitného ekonomického vzťahu medzi dvomi veľmocami a vytvorenie protekčného trhu spájajúceho Atlantik proti ostatným globálnym trhom.

Namiesto toho by Európa a USA mali spojiť svoje sily a zabezpečiť spravodlivejší obchod, zapojiť do programu uplatňovanie ekologických a sociálnych noriem a uprednostňovať rozvoj, znižovanie chudoby, ochranu životného prostredia a kultúrnu rozmanitosť pred nariadením deregulácie, ktorá umožňuje rýchly obeh kapitálu a znamená väčšie zisky pre nadnárodné spoločnosti.

Potravinová kríza sa šíri svetom sčasti aj pre finančné špekulácie. Komisia musí do programu včleniť aj otázku cien komodít, najmä potravín, tak, aby sa mohol vytvoriť mechanizmus stabilizácie cien, aby sa dalo bojovať proti špekuláciám na hlavných kapitálových trhoch.

Musíme popracovať a zabezpečiť, aby ochrana práv duševného vlastníctva nevytvárala prekážky pre vedomosti, a to tak, že budeme podporovať a odmeňovať presun poznatkov a technológií do rozvojových krajín.

Mnohé obchodné spory medzi Európskou úniou a USA súvisia s použitím geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a mäsových hormónov. Rada a Komisia musia konať v súlade a s cieľom ochrániť právne predpisy ES tak, aby európski občania mali zaručené právo na bezpečné potraviny a bezpečné životné prostredie. Musíme začať v európskom poľnohospodárstve a preskúmať, či skutočne existuje nevyhnutná potreba zavádzať výrobky kontaminované GMO, ako vždy, na základe zásady prevencie a zabezpečiť vystopovateľnosť a riadne označenie produktov obsahujúcich GMO.

EÚ a USA musia takisto zaujať vedúcu pozíciu vo vývoji obnoviteľných zdrojov energie s cieľom nájsť ekologicky udržateľné technické riešenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, som veľmi rád, že sa našla politická vôľa na obidvoch stranách Atlantiku pre vytvorenie veľkého partnerstva medzi našimi dvoma kontinentmi. Chcel by som sa poďakovať aj Komisii za jej prácu na vytvorení tejto vzájomne výhodnej štruktúry. Som rád, že tento Parlament – napriek tomu, že je medzi nami aj niekoľko komunistov – podporuje úsilie o odbúranie prekážok obchodu a investícií medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou a do roku 2015 očakáva vytvorenie transatlantického trhu.

V celej Európe sa prejavovali veľké očakávania, že nový prezident Francúzska prinesie novú reformu krajine postihnutej socialistickým spánkom. Zdá sa však, že ho viac zaujíma modelka na dôchodku, ako liberalizácia hospodárstva. Boli tu veľké očakávania, že nová kancelárka vykoná reformu zastaralého modelu sociálneho zabezpečenia v Nemecku a zároveň vyšle svieži podnet ostatným krajinám Európy počas nemeckého predsedníctva. Výsledok je nula, nada, zero. To, čo bolo kedysi motorom európskej integrácie je dnes iba prekážkou liberalizácie európskeho hospodárstva. Žargón sociálnej Európy alebo Európy solidarity zavádza našich občanov. Je najvyšší čas, aby sme sa pustili do práce a znížili domáce hospodárske prekážky a vybudovali hlboké partnerstvo so Spojenými štátmi. Je to jediný spôsob, ako môžeme pokračovať v budovaní konkurencieschopnej Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, očakávam, že sa na najbližšom stretnutí Transatlantickej rady bude v prvom rade hľadať riešenie, ako zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Očakávam reakciu na ich prudký rast, ale aj na skutočnosť, že v tomto roku zomrie niekoľko desiatok miliónov ľudí a ďalších sto miliónov sa prepadne do ešte hlbšej chudoby.

Stav, keď v rozvojových krajinách vznikajú hladové búrky a vyspelé krajiny potraviny prideľujú, nespôsobila totiž prírodná katastrofa. Je to výsledok hlúpej politiky na obidvoch stranách Atlantiku. Táto politika vyzerá tak, že pre vysoké dotácie a dovozné clá sa potraviny paradoxne nepestujú tam, kde ich možno vypestovať najviac za najnižšie ceny. Na poliach rastie namiesto obilia repka, kukurica a trstina, ktoré po spracovaní skončia v nádržiach áut. Pritom vieme, že cena pšenice by okamžite klesla o 10 % a cena kukurice dokonca o 20 %, keby štáty vyhlásili na biopalivá moratórium. Pritom ani neberiem do úvahy komický fakt, že na výrobu jedného litra biopaliva sa často spotrebuje viac ako jeden liter nafty.

Dámy a páni, som presvedčená, že sa o týždeň na rokovaní Transatlantickej rady jasne ukáže, či Európska únia a Spojené štáty pociťujú skutočnú globálnu zodpovednosť, alebo o nej iba populisticky hovoria. Tvárou v tvár doslova smrteľným výsledkom doterajšej potravinovej politiky by mali čo najskôr zrušiť nespravodlivé poľnohospodárske dotácie a clá, prestať propagovať nezmyselné biopalivá. Iba tak sa zníži cena potravín a viac ľudí na planéte dostane šancu na život bez strachu z hladomoru. Iba tak zabezpečíme skutočnú globálnu zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Erika Mann (PSE). (DE) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že som zaskočená z toho, čo práve povedal pán Wojciechowski o Nemecku, že predstavuje prekážku európskej štruktúry. Vždy som to vnímala podstatne inak. Zdá sa mi to zvláštne, že počujem takéto komentáre na pôde Európskeho parlamentu.

Pán komisár Verheugen, myslím, že ste označili najdôležitejšie body, ale je tu jedna vec, o ktorej ste sa nezmienili, a to je skutočnosť, aké boli teraz ťažké tieto rokovania. Transatlantická hospodárska rada je ešte stále v ranej fáze svojho fungovania a očakávania sú, prirodzene, veľmi veľké. Na zozname toho, čo je potrebné urobiť, je toho veľa a ja osobne si myslím, že by bol namieste zdravý realizmus, pretože v tíme sú aj takí ľudia, ktorí radu zaťažujú príliš veľkým počtom tém vrátane psychologicky náročných otázok, akou je napríklad otázka hydiny. Moje osobné odporúčanie by bolo, aby sme boli trochu realistickejší a program možno aj rozdelili na časti.

Pán Wiersma tiež zdôraznil, že ide o politicky náročný rok pre USA, aj tu v Európe máme pred sebou náročný rok, ktorý vlastne už aj začína. Mnohí sa zúčastňujú na predvolebných kampaniach a potrebujú si zabezpečiť znovuzvolenie a od budúceho roku budeme mať iný Parlament a inú Komisiu, takže by bolo dobré pre obidve strany, aby sme si vypestovali realistický prístup, aby sme sa nedostali do ťažkostí, ako toľkokrát predtým.

Nemali by sme zabudnúť, prečo sme toto spravili. Urobili sme to preto, aby sme mohli lepšie porozumieť, čo znamená integrácia dvoch trhov – nie že by sme ich chceli integrovať, ale že už v skutočnosti sú integrované.  Pani Neyts-Uyttebroeck správne zdôraznila číselné údaje. Veľmi radi by sme chceli odstrániť prekážky, ktoré sa dajú odstrániť, čo je vlastne aj hlavným cieľom. Nemôžeme odstrániť všetky bariéry. S niektorými z nich budeme musieť žiť. Veď aj na európskom trhu žijeme s prekážkami, ktoré nie je možné všetky odstrániť, a neznamená to koniec sveta. Mali by sme odstrániť len tie prekážky, ktoré môžeme – tie, s ktorými sa ťažko dá žiť, ktoré sú ťažké pre spotrebiteľov, ktorých odstránením vytvoríme nové pracovné príležitosti a tie, ktoré sú iracionálne.

Niektoré bariéry sú smiešne. Stačí, ak navštívite malé podniky. Potvrdia vám, že niektoré prekážky sú úplne hlúpe. Naozaj, existuje veľa hlúpych prekážok a presne tých by sme sa mali zbaviť.

Pevne dúfam, že Komisia a Parlament budú takto odhodlane spolupracovať aj naďalej. Mnoho problémov začína v Parlamente, alebo sa nimi Parlament musí zapodievať. Preto vám veľmi pekne ďakujem za úzku spoluprácu a želám vám, aby bolo vaše najbližšie stretnutie úspešné.

 
  
MPphoto
 
 

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v roku 2000 bola uzavretá dohoda o príprave bezpečného uloženia obchodných údajov, prenášaných do Spojených štátov amerických. Ale nikdy sme sa nedostali ďalej, k vypracovaniu obvyklých transatlantických noriem. Čo sa stále viac deje, je, že sa prenášajú komerčné údaje verejným činiteľom, predovšetkým údaje o pasažieroch, ale taktiež o bankových a telekomunikačných informáciách na bezpečnostné účely.

Toto nie sú súvislosti na zvýšenie obáv o občianske slobody, ale je to dôležitý ekonomický rozmer. Očividne, ak obchodní cestujúci pociťujú prílišné meškania, sú to náklady. Ale oveľa ťaživejší dopad majú tieto značné náklady na spoločnosti.

Chápem to tak, že v Spojených štátoch existuje opatrenie na náhradu výdavkov, ale v Európskej únii neexistuje konzistentný postup. Napríklad, v „Príkaze na zadržiavanie informácií“ sme ponechali na členské štáty, aby sa rozhodli, či budú kompenzovať telekomunikačné spoločnosti. Bolo by zaujímavé preskúmať, koľko z nich to naozaj robí. Výsledkom však je, že Európska únia je sotva v silnej pozícii presadzovať spoločný transatlantický rámec nielen kvôli normám súkromia, ktoré sú životne dôležité, ale aj kvôli zvládnutiu ekonomických dopadov údajových súborov, keď sa spoločnosti používajú ako agenti pre verejných činiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Karl von Wogau (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v predchádzajúcich rokoch urobila Európa na ceste k spoločnému trhu výrazný pokrok. Avšak existujú ešte aj dnes trhy, dokonca aj v rámci Európskej únie, ktoré sa otvárajú len postupne, napríklad v oblasti finančných služieb, kde nemáme prakticky žiaden spoločný európsky trh. Podobne pri automobiloch, kde síce máme v rámci Európy spoločný trh, ale v transatlantickej oblasti sme ostali stáť na polceste. Pokrok bol dosiahnutý tiež na ceste k spoločnému trhu v oblasti bezpečnosti a obrany. Prvým krokom na tejto ceste v Európe bolo zavedenie Európskej obrannej agentúry; ďalším krokom bolo rozhodnutie poskytnúť 1,4 miliardy EUR na výskum bezpečnosti ako súčasť Siedmeho výskumného rámcového programu.

Avšak najdôležitejším krokom na tejto ceste sú Komisiou momentálne predkladané návrhy smerníc, predovšetkým k obstarávaniu v oblasti bezpečnosti a obrany, a ďalej v oblasti internej dopravy obranných tovarov. To sú rozhodujúce kroky na ceste k spoločnému európskemu trhu v oblasti obrany. Ako to ale vyzerá s transatlantickým trhom v tejto oblasti? Tu existujú dve významné zmeny. Jedna je zrejmá z toho, že sa Spojené štáty nedávno rozhodli kúpiť tankovacie lietadlá u európskej firmy. Druhá je v návrhoch smerníc, ktoré predložila Európska komisia k obstarávaniu tovarov obranného priemyslu, ktoré neobsahujú žiadne pravidlá „Buy European“, ktoré by boli porovnateľné so súčasnými pravidlami „Buy American“. V podstate tu ide o to, zadovážiť pre naše armádne sily to najlepšie vybavenie. Táto otázka zahŕňa aj vedenie intenzívneho dialógu medzi Európskou úniou a NATO

V týchto ekonomických otázkach je však dôležité hľadať priamu diskusiu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Preto treba o tejto otázke viesť rozpravu aj v Transatlantickej hospodárskej rade – či už pri tejto, alebo pri nejakej ďalšej príležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, posilnenie vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je kľúčom v transatlantickom kontexte a v stále viac multipolárnom svete.

V ekonomických pojmoch majú Spojené štáty a Európa najlepšie bilaterálne vzťahy v oblasti ekonomickej spolupráce, obchodu a investícií na svete.

Prelomenie bariér k transatlantickej ekonomickej integrácii podporí obojstrannú prosperitu. Na to, aby bolo možné vybudovať transatlantický trh do roku 2015, bude potrebná politická vôľa.

Na samite v roku 2007 bolo prijatie rámcovej dohody o zlepšení ekonomickej integrácie hlavným medzníkom pri obnovení ducha Novej transatlantickej agendy z roku 1995 z Madridu a zakotvením nového podnetu k Transatlantickému ekonomickému partnerstvu.

Transatlantickej ekonomickej rade musíme odkázať, že má podporu Európskeho parlamentu pri napredovaní týmto smerom.

Spojené štáty a Európa sú dvaja velikáni globálnej ekonomiky, a preto sú obzvlášť zodpovedné za formovanie globalizácie s ľudskou tvárou. Ich ekonomická integrácia je pozitívnym referenčným bodom v budovaní otvorenej, spoľahlivej a globálne udržateľnej ekonomiky.

Tento proces, ktorý je zlučiteľný s multilaterálnym záväzkami, by mal pokračovať, otvárať nové cesty a umiestňovať nové smernice na rozvíjanie transparentnejších, spoľahlivejších a spravodlivejších vzťahov pri obvyklých štandardoch.

Taktiež to pomôže zjednotiť snahu v reakciách na problémy finančnej stability, klimatických zmien a potrieb ľudského rozvoja.

Bezpečnosť produktov, ochrana spotrebiteľov, čestný a poctivý obchod, chránenie reputácie, podporovanie technologických vynálezov a inovácií, účtovné pravidlá, rozvoj finančných služieb a regulačná spolupráca sú témy, ktoré formujú časti tejto našej agendy.

Vážený pán Verheugen, dúfame a veríme, že sa nevrátite do Parlamentu s prázdnymi rukami.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in ’t Veld (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, aj keď si uvedomujem riziko preťaženia programu Transatlantickej ekonomickej rady, naďalej by som rada žiadala o začlenenie problematiky ochrany údajov do tohto programu, pretože ochrana údajov je – na rozdiel od toho, čo si veľa ľudí myslí – do veľkej miery ekonomická problematika. V súčasnosti to patrilo do zodpovednosti Generálneho riaditeľstva Vnútorného trhu a služieb v Komisii, ale odvtedy sa to zmenilo.

Osobné údaje sa stali veľkou podnikateľskou záležitosťou, a jej dôležitosť stále rastie. V súčasnosti sme svedkami napríklad multimiliardových fúzií v tomto sektore. Spomeňme si na Google/Double Click, ktorý sme prediskutovávali v januári; fúzie medzi Microsoftom a Yahoo!, ktoré boli teraz zrušené; a nedávno Reed Elsevier a Choice Point. To naznačuje dôležitosť osobných údajov.

Táto záležitosť je prirodzene tiež globálna. Podnikanie je čoraz viac konfrontované s rozdielnymi právnymi režimami na celom svete, ale dokonca aj v rámci Európy alebo v rámci Spojených štátov. Napríklad: pravidlá nedodržania oznámenia, ochrana údajov, analýza a behavioristická reklama. Podnikanie a občania potrebujú globálne pravidlá kvôli väčšej právnej istote a transparentnosti. Z tohto dôvodu by sme mali začať vypracovávať globálne normy. Myslím si, že vhodným priestorom na riešenie tohto problému by bola Transatlantická ekonomická rada, a preto by som rada počula, či pán komisár Verheugen so mnou súhlasí v tom, že táto úloha by mala byť obsiahnutá v programe Transatlantickej ekonomickej rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, nedávna kríza rizikových hypoték v Spojených štátoch vyslala šokové vlny najväčšími európskymi finančnými inštitúciami, ukazujúc nám všetkým, ako úzko sú americké a európske trhy prepojené.

Nasledujúce zdráhanie sa bankárov poskytovať pôžičky – dokonca ani sebe samým – viedla k úverovej kríze, ktorá bude mať negatívny dopad na ekonomický rast a prosperitu, ako aj na podnikanie a domácnosti, či sú v texaskom Paríži, alebo v Paríži vo Francúzsku.

Mnohé vlády nesplnili očakávania bežných občanov. Boli neefektívnymi regulátormi finančných trhov, kde sa šírilo stále viac nových ekonomických inštitúcií, ako v detskej hre „podaj balík”. Ale keď sa hudba konečne zastavila, nikto nechcel držať tento balík, ktorý sa ukázal byť len zväzkom zlých dlhov.

V tejto správe sa veľmi oprávnene zdôraznila potreba zintenzívnenia spolupráce medzi dozornými orgánmi na oboch stranách Atlantiku, najmä v čase, keď sa vlády budú sústreďovať na krátkodobé záchranné zásahy, pomáhajúc alebo podporujúc bankárov a individuálnych veriteľov.

Vlády musia byť opatrné, aby nedali nesprávne signály bezohľadným a priveľmi riskujúcim osobám. Pomocou regulátorov svojich finančných trhov sa musia dožadovať transparentných spôsobov účtovníctva a prezieravých kritérií požičiavania od finančných inštitúcií.

Spoločné úsilie obidvoch strán, teda Spojených štátov a Európy, nám snáď umožní vyhnúť sa v budúcnosti podobným krízam.

 
  
MPphoto
 
 

  Pervenche Berès (PSE).(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda komisie, máte pravdu. Po tom, ako ostatné pokusy zlyhali, tento sa snaží zlepšiť naše transatlantické vzťahy na legislatívnej báze „prípad po prípade“. Avšak, okamžite je tu rozmer, ktorý je podľa nášho vyšetrovania dnešnej situácie zjavne nedostatočný, a to je kontext, v ktorom sa nachádza táto debata. Zložku po zložke môžeme vidieť, aký pokrok sa urobil v každom kúsku legislatívy na oboch stranách Atlantiku.

Pokiaľ ide o základnú diskusiu, ktorú o tejto situácii musíme viesť s našimi americkými partnermi, o rizikách ich ekonomiky vedúcej k hospodárskemu poklesu, o problémoch s organizáciou rozdelenia na začiatku tohto ekonomického poklesu, a samozrejme, o problematike výmenného kurzu. Účelom tohto prehlásenia nie je zaoberať sa výmenným kurzom, a stále veľmi dobre vieme, že situácia transatlantických vzťahov bude závisieť od našej schopnosti regulovať obchod v medzinárodnom meradle. Keď sa pozrieme na situáciu rozhovorov s našimi americkými náprotivkami zložku po zložke, sme tiež oprávnení hovoriť o zväzkoch dokumentov, ktoré snáď nie sú časťou transatlantického dialógu v Rade, ktorú ste pomohli založiť.

Dám vám len jeden príklad: situácia trhu s nehnuteľnosťami. Zjavne je to na zákonodarcoch Spojených štátov rozhodnúť, ako vylepšiť schopnosť vystavovať pôžičky na nehnuteľnosti, ktoré by odzrkadľovali skutočné potreby a schopnosti požičiavania amerického obyvateľstva a zvážiť skutočnosť, čo to znamená financovať sociálne bývanie. V Európe si uvedomujeme, že obnova finančných trhov späť k normálnym podmienkam fungovania závisí do značnej miery od amerických finančných trhov vracajúcich sa do normálu. V našom dialógu s americkými partnermi by sme mali zdôrazňovať tieto problémy, ktoré závisia od ich schopnosti zmeniť legislatívu.

 
  
MPphoto
 
 

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). – (NL) Po poslednej noci to nevyzerá, že v Spojených štátoch bude zvolená prezidentka – žena. A predsa, bez ohľadu na to, kto bude zvolený, obchod bude aj naďalej hrať dôležitú úlohu vo vzťahoch so Spojenými štátmi.

Sme si navzájom hlavnými obchodnými partnermi, a preto je konštruktívna ekonomická spolupráca veľmi dôležitá. Preto dlžíme poklonu pánovi komisárovi Verheugenovi za jeho prístup. Do Transatlantickej ekonomickej rady vkladáme veľké nádeje, aj keď si musíme uvedomiť, že to bude dlhodobá investícia. Ale táto Rada musí hrať dôležitú úlohu v regulačnej harmonizácii, znižovaní byrokracie a eliminácii obchodných bariér, aby naše spoločnosti mohli ľahšie podnikať v Spojených štátoch a naše trhy do seba lepšie zapadali.

Takže pán komisár, mohli by ste prosím preferovať „die verrückten Maßnahmen” („bláznivé opatrenia“), ako to pekne nazvala pani Mannová: my na to v holandštine nemáme taký výstižný výraz. Tieto opatrenia samozrejme zahŕňajú 100 % skenovanie prepravných kontajnerov, s ktorým by sme mali v súčasnosti skoncovať, pretože je to nezmyselné opatrenie, ktoré by malo veľmi negatívny dopad a bolo by ďaleko predražené.

Vážená pani predsedajúca, musíme tiež spojiť sily so Spojenými štátmi, pokiaľ ide o naše záujmy vo zvyšku sveta, predovšetkým v boji proti nebezpečným hračkám z Číny a produkcii falošných artiklov v Ázii. S týmito falošnými artiklami je to ako búchanie si našich hláv o tehlovú stenu; zdá sa že momentálne nie sme schopní zamedziť ich príliv na reálnom stupni.

Tiež by som rda upriamila osobitnú pozornosť na spoločné konanie v súčasnej finančnej kríze. Tu taktiež musí hrať pozitívnu úlohu Transatlantická ekonomická rada, pretože ide o naliehavú otázku.

Vážená pani predsedajúca, zodpovednosť podporiť dialóg s americkým kongresom neleží len na Transatlantickej ekonomickej rade a pánovi komisárovi, ale aj na nás: ak spojíme svoje sily, môžeme sa navzájom posilniť. Toto je samozrejme náš cieľ.

 
  
MPphoto
 
 

  Benoît Hamon (PSE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, transatlantický ekonomický dialóg prichádza v kontexte, ktorý je označovaný ako trojitá kríza: globálna banková a finančná kríza, ktorej koniec je stále v nedohľadne, kríza cien potravín, a nakoniec pokračujúca kríza cien ropy. Všetky tieto šoky vystupujú proti všeobecnému dôvodu vzniku globálneho otepľovania a klimatických zmien, ktoré volajú po zvrátení cyklov a spochybnení istých dogiem, na ktorých sme zakladali prosperitu západnej spoločnosti.

Mohlo by posilnenie našich transatlantických vzťahov slúžiť tomuto účelu? Myslím si, že áno, aj keď to bude zložité, komplikované a nie nekonfliktné. Toto prehlásenie robí náčrt určitých ohlasov, ktoré sú v súlade s nárokmi a úsilím v európskej a americkej verejnej mienke. V prvom rade, nie je to vec redukcie nášho pohľadu len na vytvorenie transatlantickej oblasti voľného obchodu, ale uistenia sa, že rozvoj nášho obchodu slúži aj iným, chvályhodnejším cieľom, ktoré podporujú sociálne a ekologické normy.

Z tohto hľadiska je uznesenie, ktoré budeme voliť zajtra, dobre vyvážené. Pripúšťa, že takzvanými prekážkami v obchodovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sú často zákony so špecifickými sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi zámermi, alebo zámermi verejného zdravotníctva, a že tieto prekážky nemôžu byť odstránené bez demokratických rozhodnutí a pozitívnych legislatívnych krokov na ochranu týchto zámerov.

Táto téma tiež povzbudzuje Európsku úniu k čerpaniu inšpirácie z určitých bilaterálnych obchodných dohôd podpísaných v Spojených štátoch amerických, obsahujúcich podrobné ustanovenia v pracovnom práve. Z týchto dôvodov je to dôležité, takže verím, že toto uznesenie je prospešné pre transatlantický dialóg.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, veľký hold patrí práci Günthera Verheugena, Jonathana Evansa a iných, ktorých tu dnes stretávame v snahe napredovať v tejto naozaj dôležitej iniciatíve.

Predovšetkým chcem vzdať hold pánovi Evansovi za jeho politické vedenie, pretože si myslím, že politické a parlamentné zložky boli absolútne rozhodné.

Mal som tú česť ísť minulý rok prvý raz do Washingtonu s delegáciou Výboru pre vnútorný trh, kde sme mali možnosť ísť do Kongresu a zdôrazniť skutočnosť, že angažovanie sa v týchto úlohách bolo v Parlamente všeobecne rozšírené.

Taktiež chcem poznamenať, že sme boli vo Výbore pre vnútorný trh nedávno poctení návštevou pani Nancy Nordovej, úradujúcej predsedníčky Výboru pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov. Bol to priamy následok našej návštevy vo Washingtone a myslím, že to ukazuje, že sa chopíme politického rozmeru.

Prečo však potrebujeme uchopiť politický rozmer? Odpoveď znie: preto, lebo práca na problematike bezpečnosti technických produktov a problematika harmonizácie obzvlášť musí mať politický rozmer. Problém spočíva v byrokratickej úrovni. Ak zoberieme motorové autá, o ktorých pán von Wogau hovoril už skôr, problém je v skutočnosti v tom, že experti v Európskej únii a experti v Spojených štátoch – teda nie politici – sa stále nevedia dohodnúť na základných skutočnostiach, akými sú napríklad normy emisií pre ťažké kamióny, alebo ako treba testovať bezpečnosť automobilov.

Toto nie sú politické otázky. To sú úlohy, na ktorých sa byrokrati nevedia dohodnúť. Myslím, že potrebujeme nad tým získať kontrolu, pretože v súčasnosti nás to všetkých stojí veľké a zbytočné množstvo peňazí, ktoré by sme mohli minúť a investovať do výroby bezpečnejších a ekologickejších produktov pre spotrebiteľov. O tomto celom to nakoniec je.

Pán komisár, viem, že s vami môžem rátať, že sa s tým budete vo vašom politickom vedení zaoberať, ale myslím si, že my všetci musíme byť zapojení do tohto procesu, nie kvôli tomu, aby sme prijímali detailné rozhodnutia, ale aby sme mohli povedať zúčastneným osobám: spojte sa a zintenzívnite snahu, pretože my všetci chceme, aby ste uspeli.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Transatlantická ekonomická rada, založená pred rokom, je dobrým nápadom na zlepšenie transatlantickej spolupráce na ekonomickom poli. A predsa, nesmieme zabudnúť, že Spojené štáty sú naším najväčším obchodným partnerom. Som presvedčená, že efektívna identifikácia existujúcich bariér, nasledovaná ich odstránením, by najviac podnietila ekonomický rast. Dúfam, že obe strany čoskoro vypracujú detailný plán, ktorý zdôrazní opatrenia, ktoré by sa mali prijať v individuálnych odvetviach, aby došlo k vytvoreniu transatlantického trhu, ktorý bude korunovaný úspechom.

Vážené dámy a vážení páni, spolupráca pod vedením Transatlantickej ekonomickej rady zahŕňa problémy, ktoré sú dôležité pre fungovanie bežného trhu. Som obzvlášť potešená tým, že medzi prioritami pre túto spoluprácu boli aj problémy týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva. Rada by som vám pripomenula, že minulý rok Európska komisia publikovala oznam o zlepšení patentového systému v Európe, v ktorom sa urobil pokus znovu oživiť debatu o komunitnom patente. Tento rok netrpezlivo očakávam oznam o stratégii v oblasti práv duševného vlastníctva. Transatlantická spolupráca je v tejto oblasti obzvlášť dôležitá. Naše ekonomiky sú založené na veľkom rozsahu znalostí, a to je dôvod, prečo sú ochrana a vykonávanie práv duševného vlastníctva tak veľmi dôležité.

Je však samozrejme v záujme našich ekonomík, aby nami podporované riešenia boli rešpektované aj v tretích krajinách. Bez ich pochopenia a ich zapojenia sa neprinesie naše úsilie očakávaný efekt. Toto je to, prečo by požadovaný vplyv na zlepšenie ochrany práv duševného vlastníctva v tretích krajinách mal byť súčasťou transatlantickej spolupráce.

Rátam v blízkej budúcnosti s publikovaním správy Transatlantickej ekonomickej rady o pokroku v spolupráci vo sfére zavedenia práv duševného vlastníctva, ktorá bude obsahovať činnosti, ktoré bude treba v budúcnosti vykonať na posilnenie spolupráce v boji proti falšovanému tovaru a pirátstvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, Transatlantická ekonomická rada je inštitúciou, ktorej úlohou je prichádzať s lepšími riešeniami v ekonomickej spolupráci a pri raste obratu obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Táto rada je tiež miestom, kde boli vypracované základy posilneného spoločného trhu. Dovoľte nám spomenúť, že sa približujeme k času, keď budeme musieť spoločne navrhnúť ostatným svetovým regiónom zmeny v regulácii a v princípoch fungovania svetovej ekonomiky a globálneho obchodu.

Jedna významná oblasť našej spolupráce je v monitorovaní finančných trhov a v prijatí transparentných princípov v tejto oblasti s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré sme zakúsili ako dôsledok krízy na hypotekárnom trhu, a ktoré sa presunuli a spôsobili rozruch na svetových potravinových trhoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (PSE). (RO) Naša debata sa odohráva pred ľubľanským stretnutím európskych a amerických zákonodarcov, ktoré ste, pán komisár, rovnako ako vedúci našej delegácie, pán Evans, už spomenuli. Som presvedčená, že stretnutie ešte raz zdôrazní potrebu posilniť transatlantický dialóg.

Vytvorenie Transatlantickej ekonomickej rady odráža potrebu harmonizácie pozície obidvoch strán v zvládaní krízy, ktorou sa globálne zaoberáme, osobitne s ohľadom na potravinovú a energetickú krízu, ale aj v iných oblastiach.

Nanešťastie, chudoba existuje a zostáva najväčším nepriateľom ľudstva; a nemôže byť zmiernená bez reálnej spolupráce medzi medzinárodnými skupinami a štátmi, ale obzvlášť medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými.

Na záver chcem využiť túto príležitosť a požiadať o podporu Európskej komisie pri riešení vízovej problematiky ako znaku potrebnej solidarity s novými členskými štátmi Európskej únie, ktoré tento problém ešte nevyriešili.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (PSE). – Vážená pani predsedajúca, mnohí hovorili o veľmi vážnych problémoch. Samozrejme je veľmi dôležité, že si uvedomujeme, že je tu stále pokračujúci dialóg medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, ale Transatlantická ekonomická rada je naozaj o dodržaní možností. Je to o potlačení prázdnych rečí a odstránení niektorých nehanebných výhovoriek na oboch stranách Atlantiku v záujme toho, čo potrebujeme vykonať s cieľom pozdvihnúť naše ekonomiky a odmeniť ľudí v týchto rastúcich ekonomikách, najmä v čase súčasnej finančnej krízy okolo nás.

Toto je dôvod, prečo ma veľmi teší vidieť, že pokrok naozaj nastal. Vítam fakt, že viacerí, ako pán Jonathan Evans, pán komisár Verheugen a kolegovia v tejto snemovni pracovali veľmi tvrdo na tomto probléme v snahe pohnúť veci dopredu. Boli uvedené medzinárodné finančné spravodajské normy, podobné dohodám, aké majú sprostredkovatelia a obchodníci. To všetko sú dobré kroky vpred a veľmi solídne záležitosti, ale nemôže to byť poukaz na nakupovanie. Transatlantická ekonomická rada má sedem priorít, ktoré sa majú pohnúť dopredu a uistiť sa, že si prerazili cestu cez prázdne reči. Poisťovníctvo je jednou z nich a je to tá priorita, ktorá má byť splnená – možno nie dnes, ale určite zajtra.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni. Najskôr by som vám rád srdečne poďakoval za širokú podporu projektu transatlantickej ekonomickej spolupráce, ktorú táto debata ukázala. Chcem znovu zdôrazniť, že je to projekt, ktorý musia uskutočňovať všetky inštitúcie spoločne. Rada má zohrať svoju úlohu, Parlament má zohrať svoju, a Komisia sa tiež snaží spraviť si svoje.

Chcem protirečiť tým, a upokojiť tých, ktorí vyjadrili svoje obavy, že ide o spôsob transatlantického protekcionizmu alebo o oddelenie oboch najväčších a najmocnejších ekonomických regiónov na svete. Transatlantická ekonomická spolupráca nie je namierená proti nikomu. Je celkom zaujímavé vedieť, že ekonomické regióny, o ktorých sa rozprávalo aj v tejto debate, ukazujú už teraz vážny záujem o túto prácu a už sa viac či menej dôrazne pýtali, či by nebolo predstaviteľné, urobiť niečo podobné aj s inými regiónmi.

Moja odpoveď na to je vždy tá istá: Najprv chceme počkať a vidieť, či model, ktorý sme vytvorili, naozaj funguje, pretože sme ešte stále v počiatočnej fáze. Ešte raz by som sa chcel pokúsiť objasniť, že je tu široká paleta rôznych dimenzií. Vlastné jadro obchodu odbúrava obchodné bariéry. Je to presne tak, ako povedal pán Malcolm Harbour: Existujú tu obchodné bariéry. Keď sa nad tým dôkladne zamyslíte, je to nepochopiteľné a neuveriteľné, že sme toľké roky prevádzkovali takýto nezmysel. A má absolútnu pravdu. Je to preto, že sa byrokrati nevedeli dohodnúť. Čo tu robíme, je popoháňanie byrokratov k činnosti, snažíme sa nútiť ich rozprávať sa spolu, vytvárať pre nich referenčné body diskusie.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi na tomto mieste trochu odbočiť od témy. Aj keď pracujem v podnikaní už dlho, predsa som sa pri tejto príležitosti naučil niečo nové. Vždy som si myslel, že keď je v Spojených štátoch nejaký politický proces riadený z Bieleho domu, že stačí stlačiť gombík a všade, v celej administratíve aj v celej exekutíve sa deje to, čo chce prezident. To nie je ten prípad ani v Spojených štátoch. Problémy určite nie sú len na európskej strane, ale aj v Amerike majú problémy prinútiť byrokratov k činnosti. Toto je teda hlavná podstata úlohy. Hovoríme tu o veciach, ktoré ekonomiku na obidvoch stranách odbremenia o zbytočné náklady vo výške mnohých, mnohých miliárd eur. Tieto peniaze sa môžu investovať do vytvárania pracovných miest a do presadzovania rozumných inovácií. Toto je kľúčovou úlohou.

Druhá dimenzia sa pozerá oveľa viac dopredu. Zvažuje, či by sme mohli dosiahnuť pracovať so spoločnými normami. Napríklad americký spolupredseda a ja sme sa zhodli, že je nezmyselné, aby sme v Spojených štátoch a v Európe vyvíjali osobitné normy, a týmito normami sme si potom na tretích trhoch navzájom konkurovali. Pokus, aby sme oveľa viac pracovali spoločne a pri budúcich reguláciách predišli problémom je napríklad dôvodom, prečo sa spolu intenzívne rozprávame o nanotechnológiách a prečo sa spolu rozprávame o normách pre biopalivá. Všetko toto robíme preto, aby sa v budúcnosti znovu nezopakovalo, že sa veci budú vyvíjať oddelene.

Chcem sa s vami tiež podeliť o moju osobnú víziu. Myslím, že ak budeme predpokladať na oboch stranách Atlantiku veľmi rozdielnu filozofiu, napríklad o tom, ako zaistiť bezpečnosť výrobkov, potom môžeme dosiahnuť cieľ, len ak sme pripravení uznať si navzájom naše filozofie a spôsoby riadenia, len ak napríklad uznáme, že Američania takisto ako my nechcú svojich ľudí otráviť, a keď Američania uznajú, že my rovnako ako oni nechceme vystaviť našich ľudí nebezpečenstvu, ktoré pochádza z elektronických prístrojov. Toto je teda základ vzájomného uznania rozumných regulácií.

Teraz k tretej dimenzii. Toto je oblasť, v ktorej sa takmer bezvýhradne pohybovala diskusia dnešného popoludnia: Ide o oblasť pomerne veľkú, ďalekosiahlu, čiastočne sa týkajúcu svetovej politiky, ktorá tu bola spomínaná. Súhlasím s pani Erikou Mann a chcem vás poprosiť nepreťažovať Radu, odhliadnuc od toho, že máme rámcovú zmluvu, ktorá nám predkladá, ktorými témami sa môžeme zaoberať a ktorými nie. Spomínalo sa tu množstvo tém, ktoré v tejto rámcovej zmluve definitívne nie sú uvedené a na ktoré sú iné fóra. Predsa sa však už ukázalo, že praktická spolupráca vytvára nevyhnutnosť prerokovať spolu veľké strategické otázky, ako napríklad budúcnosť svetového obchodného systému, otázku protekcionizmu, zaobchádzanie s investíciami zo štátnych fondov, otázky cien potravín a energií, rovnako ako otázky možnej nevyhnutnej regulácie finančných služieb. Presne toto robíme. Našli sme cestu, ktorá nám umožňuje veľmi rýchlo a veľmi flexibilne reagovať. Preto v dlhodobom výhľade vôbec nevylučujem, že budú prerokovávané aj témy, ktoré presahujú rámec toho, čo sme si v súčasnosti vyjasnili v rámcovej zmluve.

Dovoľte mi ešte raz povedať: Cítim sa touto debatou posilnený ísť ďalej už nastúpenou cestou a starať sa o to, aby sme boli tentoraz úspešní. Spolu máme obrovský potenciál, ktorý sme ale zatiaľ v celej jeho šírke ešte nevyužili. Keď odstránime prekážky, ktoré nám bránia vo využívaní nášho ekonomického potenciálu, môžeme urobiť oveľa viac, aby sme dosiahli naše politické, sociálne a ekonomické ciele. O toto nám ide.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci – Dostal som šesť návrhov uznesení v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Diskusia sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Globálne výzvy sa vznášajú ako hrozba na pozadí dnešnej diskusie. Namiesto hašterenia sa o minulých problémoch a detailoch vzájomných vzťahov si potrebujeme uvedomiť, že v globálnom meradle Európska únia zastupuje 7 % svetovej populácie. Existuje len jedno riešenie, ako naozaj čeliť týmto stále rastúcim výzvam: dve najväčšie demokratické oblasti voľného obchodu musia spojiť sily. Rozhodne neexistuje žiadna alternatíva k najbližšej možnej transatlantickej spolupráci. Toto nie je záležitosť vytúženej dlhodobej perspektívy.

Minulý rok Európsky parlament a Kongres Spojených štátov amerických urobili sľubný štart. Bol stanovený ambiciózny cieľ dohotoviť transatlantický trh v roku 2015. Na realizáciu tohto cieľa potrebujeme plnú spoluprácu oboch – Rady aj Komisie.

Prvou úlohou je zmapovať a odstrániť všetky existujúce prekážky – politické aj technické. Druhou úlohou je vypracovať stručný dokument, ktorý bude vysvetľovať základné dôvody a výhody širokej verejnosti.

Nakoniec, nezabudnime, že cieľ lisabonskej stratégie sa najlepšie dosiahne vytvorením skutočnej a účinnej transatlantickej integrácie.

 
Posledná úprava: 22. októbra 2008Právne oznámenie