Ústne vysvetlenia hlasovania

- Návrh uznesenia B6-0217/2008

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, ceny potravín neustále narastajú a nárast cien bude pokračovať i naďalej, čo bude mať za následok i neustále väčší problém so zásobovaním potravinami. Existuje niekoľko príčin, ktoré budú viesť k nedostatku potravín a k tomu, že stále viac ľudí bude odkázaných na potravinovú pomoc a stále viac ich bude dokonca hladovať. Prvou príčinou je predovšetkým nárast populácie v krajinách tretieho sveta. Druhou príčinou je nedostatočná produkcia potravín a ich slabá distribúcia. Treťou príčinou je, že trhy sú ovládané rôznymi záujmovými skupinami. Štvrtou príčinou je Spoločná poľnohospodárska politika, ktorej výsledkom je výrazné zníženie produkcie potravín v nových členských štátoch. Pokiaľ nepríde k zmene tejto politiky a pokiaľ nedáme voľný priechod produkcii potravín a využívaniu našich rezerv, tak potom i toto prispeje k nedostatku potravín a zvýšeniu ich cien. Piatou príčinou sú rôzne prírodné katastrofy, ktoré nedokážeme ovládať a výsledkom ktorých sú, žiaľ, veľké straty a zložité situácie.

Z tohto vyplýva jednoduchý záver, že potravinový problém je najdôležitejší zo všetkých problémov, pretože v konečnom dôsledku ovplyvňuje biologické prežitie. Vyžaduje si plnú solidaritu nielen zo strany Európskej únie, ale celého sveta. Z tohto dôvodu má moju podporu.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, podporil by som, aby za odsek 12 bol vložený nový odsek vyzývajúci Komisiu a členské štáty „uznať závislosť EÚ od dovozu zeleninových proteínov z krajín tretieho sveta“, výsledkom čoho by malo byť v prvom rade stanovenie „funkčných dovozných pravidiel založených na stanovených hladinách geneticky modifikovaných prísad (GM) v potravinách“ a v druhom rade zníženie „nevyhnutných časových strát v schvaľovacom systéme EÚ pre geneticky modifikované prísady v potravinách“.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Prednedávnom sme boli svedkami znepokojujúceho nárastu cien potravín na svetových trhoch. Keď sa zvyšujú ceny potravín a okrem toho dochádza aj k zvýšeniu cien energie, stúpa aj inflácia. Politici a ekonómovia sa usilujú podrobiť túto situácia analýze a zistiť príčiny. Zdá sa, že hlavnými činiteľmi sú zmeny v globálnej ekonomike, vrátane vyšších cien energie, nižšie úrody a výroba biopalív.

Zvýšený dopyt po potravinách a rastúci blahobyt obyvateľov v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ako je India alebo Čína, majú takisto vplyv na rast ceny potravín. Vyššie ceny potravín ovplyvňujú výrobcov i spotrebiteľov.

Zmeny na celosvetových trhoch potravín nás nútia vážne sa zamyslieť na našou stratégiou bezpečnosti potravín alebo ju úplne prehodnotiť. Najdôležitejšie je však podniknúť kroky, zamerané na vylepšenie situácie na trhoch potravín nielen aktivitami ad hoc, ale aktivitami, ktoré povedú k dlhodobej stabilite.

Príliš málo pozornosti sa venovalo stabilite na úrovni výroby a udržaniu primeraného množstva rezerv, čo bude pôsobiť obmedzujúco na účinky fluktuácie na úrovni výroby spôsobenú klimatickými zmenami alebo inými faktormi.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o správu o zvýšení cien potravín v Európskej únii, hlasovala som v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 21 a proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 28. Žiaľ, hlasovacie zariadenie práve vtedy zlyhalo.

Rada by som však upriamila pozornosť na skutočnosť, že v Európe, kde deti hladujú, nie je prijateľné, aby sme vo výrobe potravín mali výrobné limity a kvóty, a požiadam Európsku komisiu, aby túto záležitosť opäť prehodnotila. Počas činnosti parlamentu pani Zimmerová pripravila správu o chudobe v Európe, najmä o chudobe detí, vrátane podvýživy medzi európskymi deťmi. Nemali by sme dovoliť, aby k takémuto niečomu dochádzalo.

Návrh uznesenia B6-0233/2008

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Rada v roku 2001 oslobodila občanov USA od vízovej povinnosti. Porovnateľná výnimka sa, žiaľ, neuplatňuje pre všetkých občanov Európskej únie. USA stále vyžadujú vízovú povinnosť v prípade štátnych príslušníkov niektorých členských štátov, v súčasnosti Bulharska, Českej republiky, Estónska, Grécka, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska. Kritérium je počet zamietnutých žiadostí o víza, ktoré je stanovené na hranici 10 %. Postup ich udeľovania je podľa výpovedí žiadateľov častokrát založený na netransparentných kritériách.

Na jednej strane platí, že od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 je Rada zodpovedná za určovanie pravidiel vo vízovej politike EÚ. Na druhej platí pravidlo, že Spojené štáty sú ochotné vyjednávať o zaradení štátov do Visa Waiver programu len bilaterálne, keďže je to v súlade s ich vnútroštátnou legislatívou a do tohto programu môžu vstupovať len krajiny a nie medzinárodné spoločenstvá.

Vítam uznesenie Európskeho parlamentu o rokovaniach medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré je výsledkom intenzívnych diskusií v Európskom parlamente. Verím, že odstráni všetky pochybnosti o legitímnych snahách nových členských štátov zotrieť rozdiely medzi starými a novými členskými štátmi EÚ.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, princípy solidarity, spolupráce a nediskriminácie na základe národnosti sú pre Európsku úniu rozhodujúce. Vízová politika Spojených štátov a súvisiace sprievodné požiadavky určitým spôsobom narúšajú tieto princípy. Členské štáty sú nútené vstupovať do rokovaní o otázkach, ktoré vo väčšine prípadov spadajú do kompetencie Spoločenstva.

Otázka vízových obmedzení ovplyvňuje predovšetkým nové členské štáty, ktoré – hoci neuplatňujú obmedzenia alebo iné požiadavky voči Spojeným štátom – sa zrejme nemôžu spoliehať na reciprocitu zo strany tejto krajiny.

Tento problém si však nemôže vyriešiť každá krajina individuálne. Je potrebné vypracovať podrobné predpisy platné pre všetky krajiny Európskej únie. Rád by som ešte podotkol, že ak sa vízová politika Spojených štátov nezmení, tak sa to bezpochyby odrazí na transatlantických vzťahoch.

- Správa: Janusz Wojciechowski (A6-0147/2008)

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, problém choroby zvierat sa zväčšuje a má niekoľko príčin. Prvou príčinou je zvyšovanie veľkosti fariem, s čím súvisí vyššia koncentrácia zvierat. Druhou príčinou je nedostatok opatrení zameraných na účinný boj proti chorobám.

Prvý problém by sme mohli vyriešiť obmedzením chovuvo veľkých poľnohospodárskych podnikoch a v stádach a použitím zákonných a administratívnych opatrení a zavedením podporného programu pre malé, najmä rodinné podniky.

Druhý problém nepochybne závisí od potrebných prostriedkov, ktoré by sa mohli získať z rozpočtu Európskej únie na boj proti chorobám zvierat. Je zrejmé, že sú tu aj iné, veľmi závažné príčiny, ktoré nemožno podceňovať, ako je: doprava zvierat, nevyhovujúce systémy včasného varovania, nedostatočné preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj očkovanie.

Správa pána Wojciechowského sa zaoberá týmto problémom, a preto som hlasoval za.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi Wojciechowskému k jeho správe a k výsledku dnešného hlasovania. Iniciatíva Komisie týkajúca sa zmeny v prístupe k zdraviu zvierat a predchádzajúca stratégia jednoznačne ukazujú, že v tejto oblasti je nevyhnutné pracovať na zdokonalení predpisov, zlepšiť spojitosť s ostatnými politikami a rozšíriť legislatívnu pôsobnosť.

Nový prístup navrhnutý v stratégii umožní minimalizovať riziko výskytu infekčných ochorení zvierat. Veľmi dobre poznám tento problém aj ako veterinárny lekár. Tento prístup bude takisto podporovať ekonomický rast, prispeje k väčšej konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov a spoločností a vytvorí nové prístupy na vývozné trhy.

Okrem toho vhodné štandardy pre zdravie a bezpečnosť zvierat sú zárukou správnej trhovej politiky v rámci Spoločenstva. Táto politika, ktorá sa zmenila pod vplyvom niekoľkých závažných kríz a výskytu ochorení, ku ktorým prišlo v priebehu ostatných rokov, jasne naznačuje, že sa musí vykonať dôkladná analýza doteraz prijatých opatrení. Verím, že vďaka tomuto návrhu bude Európska únia podporovať vedu, inováciu a výskum, a tak zabezpečí vypracovanie lepších opatrení v boji proti chorobám zvierat.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán prezident, s ľútosťou poznamenávam, že čo sa týka správy pána Wojciechowského, pozmeňujúci a doplňujúci návrh neprešiel v dôsledku chýbajúcich desiatich hlasov. To poukazuje na našu nedostatočnú citlivosť. Dúfam, že v budúcnosti bude tento typ dokumentu opravený.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Kyösti Virrankoski (A6-0188/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) V dôsledku oneskoreného zavedenia nových štrukturálnych programov a následne aj prevádzkových programov, ktoré predstavili jednotlivé členské štáty, neboli z rozpočtu EÚ na rok 2007 použité prostriedky v celkovej výške 3 525 miliónov EUR určené pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF).

Časť týchto finančných prostriedkov už bola prenesená do rozpočtu na rok 2008, avšak čiastka vo výške 2 034 miliónov EUR ešte stále nebola použitá.

Tento návrh opravného rozpočtu okrem iného navrhuje preniesť časť nepoužitých finančných prostriedkov do súčasného rozpočtu (772 miliónov EUR) a zvyšok preniesť do nasledujúcich rokov.

Takéto oneskorenia sa nepriaznivo odrážajú pri zavádzaní programov a sú to okrem iných príkladov zjavne mikropodniky, malé a stredné podniky a malé a rodinné podniky, ktoré najviac trpia dôsledkami, ak berieme do úvahy aj zhoršovanie finančnej a sociálno-ekonomickej krízy spôsobenej neoliberálnymi politikami.

Okrem toho vzhľadom na nárast cien potravín a pohonných látok a vzhľadom na zostupnú revíziu ekonomického rastu v rôznych krajinách EÚ, by mali byť tieto finančné prostriedky použité na podporu verejných investícií s cieľom stimulovať ekonomiku a priniesť so sebou naliehavé zvýšenie príjmov pracujúcich.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Druhý doplňujúci a pozmeňujúci návrh pre rozpočet na rok 2008 obsahuje, ako zvyčajne, niekoľko prvkov, medzi ktorými neexistuje žiadne logické prepojenie. Toto je často charakteristickou črtou opravného rozpočtu, čo zároveň sťažuje zhodnotiť jeho návrh. Základným problémom však zostáva požiadavka na kvalitu jeho zdôvodnenia, ako aj procedurálna zhoda návrhu s finančnými predpismi. Je preto úplne oprávnené začleniť do rozpočtu na rok 2008 nevyužité štrukturálne fondy určené pre ERDF, EAFRD a EFF (v celkovej sume 771,6 miliónov EUR), čo je v súlade so znením, ako aj v duchu Medziinštitucionálnej dohody z roku 2006, kedy sme očakávali oneskorenie pri zavádzaní novej finančnej perspektívy. Pri hlasovaní za tento opravný rozpočet môžeme s určitým pocitom uspokojenia poznamenať, že v rokoch 2007 – 2013 bolo schválených viac ako 500 z celkového počtu 580 operačných programov, čo znamená, že sa v tomto sedemročnom období presúvame do realizačnej fázy. Parlamentný spravodajca takisto súhlasí s úpravami v rámcových plánoch dvoch agentúr, predovšetkým Európskej agentúry pre lieky a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry v súlade s návrhom podaným Európskou komisiou, ktorý tvorí dodatok pôvodného návrhu opravného rozpočtu č. 2/2008. Tento druh dodatku je ľahšie prijateľný, ako tendencia zvyšovať počet výkonných a regulačných agentúr EÚ.

– Správa: Romana Jordan Cizelj (A6-0167/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Strategická snaha o oživenie európskej konkurencieschopnosti, ktorá bola navrhnutá v lisabonskej stratégii a opätovne zdôraznená v Rade pre konkurencieschopnosť v novembri 2007, viedla Európsku úniu k zintenzívneniu úsilia zvýšiť európsky potenciál pre inováciu a rast v podmienkach svetovej konkurencie.

Malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri skutočnom oživovaní výskumu a rozvoja, pretože v ich boji o prežitie na trhu sú tieto podniky zo svojej podstaty stimulované k inovácii. Prístup k výskumu a rozvoju však môže byť z byrokratických alebo finančných príčin niekedy mimoriadne náročný.

Preto podporujem túto správu, ktorá zdôrazňuje, že EÚ si potrebuje osvojiť zásadu „najskôr myslieť v malom“ a oživiť potenciál pre inováciu a originalitu malých a stredných podnikov, ktoré sú stále hlavnými hybnými silami európskej ekonomiky.

Myslím si, že do politiky na podporu malých podnikov by mali byť začlenené príspevky a nevyhnutná pomoc: ako príklad môže slúžiť ‘Best’ program, ktorý uľahčuje výmenu osvedčených postupov medzi malými a strednými podnikmi, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) a siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj. Takisto sa domnievam, že je nevyhnutné prijať celý rad opatrení zameraných na podporu podnikania, ako napríklad znižovať prekážky pre prístup na medzinárodný trh, odstrániť byrokratické prekážky a uľahčiť poskytovania bankových úverov pre malé a stredné podniky.

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. − Delegácia za stranu Fine Gael v skupine PPE-DE víta správu o strednodobej bilancii priemyselnej politiky, ktorú predniesla pani Jordanová Cizeljová . Čo sa týka odseku 7 tejto správy, uznávame právo tých členských štátov, ktoré žiadajú konsolidáciu európskeho trhu s obrannými zariadeniami a zlepšenie globálnej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu pri plnom rešpektovaní vojenskej neutrality Írska (ako je výslovne špecifikovaná v prehlásení k zmluvám).

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Správa Európskeho Parlamentu, ktorá nasledovala po oznámení Európskej komisie navyše prehliada obrovské sociálne účinky existujúcich priemyselných odvetví a pokračuje v neoliberálnom prístupe, ktorý síce môže zaručiť vysoké zisky veľkým podnikom, ale nezabezpečuje právo na prácu, ani zlepšenie kvality života ľudí.

Pokiaľ platí, že priemysel Európskej únie pokrýva viac ako 80 % výdavkov súkromného sektoru na výskum a vývoj a že jeho inovačné výrobky tvoria približne 73 % exportu EÚ, správa potom v podstate obhajuje vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného vnútorného trhu v oblasti služieb a priemyslu. Toto je však iba v záujme veľkých ekonomických skupín, pretože vytvorenie takéhoto trhu môže ohrozovať mikropodniky, malé a stredné podniky a vysoké percento pracovných miest. To na druhej strane môže mať vplyv na príjmy pracujúcich a veľký počet malovýrobcov a v dôsledku toho aj ich aktivity ako spotrebiteľov.

Napokon nesúhlasíme ani s posilňovaním úlohy EÚ v obrannom sektore, dokonca ani v tom prípade, že by to mohlo mať vplyv na rozmach zbrojného priemyslu. Náš návrh pre pokrok a sociálny rozvoj je v súlade s mierovými, ale nie vojnovými princípmi.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. − (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože pripisuje dôležitosť otázkam, ktoré ja pokladám za rozhodujúce, ako je napríklad podpora malých a stredných podnikov v Európskej únii.

Keďže predstavujú viac ako 90 % európskeho obchodu, malé a stredné podniky majú v Únii nie iba ekonomickú, ale aj sociálnu úlohu, pretože výrazne prispievajú k vytváraniu nových pracovných miest a rastu.

Preto vítam iniciatívy, medzi ktoré patrí napríklad aj úsilie Európskej komisie o 25 % obmedziť nepotrebnú byrokraciu, ktorej musia tieto spoločnosti čeliť a podporiť investície do skvalitnenia ľudských zdrojov a výskumu.

Priemyselný sektor v EÚ má ešte stále veľký potenciál skvalitňovať sa tým, že bude vnášať výsledky výskumu a inováciu do podnikateľských príležitostí a pri predvídaní takýchto príležitostí zabezpečí rýchlejšiu adaptáciu na zmenené trhové podmienky.

Zlepšovanie regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o patenty, zameraného na zjednodušenie prístupu na medzinárodný trh a podporu európskeho podnikania, je kľúčovým faktorom pre zvýšenie priemyselnej konkurencieschopnosti. V tomto kontexte sa mi podpora regionálnych zoskupení javí ako veľmi pozitívna.

Prosperujúci európsky priemysel má pre dosiahnutie lisabonských cieľov kľúčový význam.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Priemyselná politika má mimoriadny význam pre realizáciu cieľov lisabonskej stratégie. Mala by vytvárať rámec pre rozvoj spoločností, priemyselné investície, inováciu a vytváranie nových pracovných miest.

Som veľmi rada, že sa v tomto kontexte venovala zvláštna pozornosť potrebám malých a stredných podnikateľov, ktorí nakoniec tvoria 99,8 % spoločností v Európe. Sú to práve tieto spoločnosti , ktoré najviac pociťujú účinky nadmernej byrokracie. Po prepočítaní nákladov na jedného obyvateľa je zrejmé, že malí podnikatelia v dôsledku zodpovedností, ktoré im ukladajú právne predpisy, a v porovnaní s veľkými spoločnosťami, majú v priemere desaťkrát vyššie náklady.

Malé a stredné podniky sa okrem toho môžu pri prístupe na trhy stretávať s väčšími problémami ako veľké spoločnosti. Nezabúdajme na skutočnosť, že sú to práve malé a stredné podniky, ktorých inovácia a flexibilita prispieva k výraznému oživeniu ekonomického rastu a k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho podnikania. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité vypracovať riešenia, ktoré prispejú k zníženiu administratívnej záťaže, zlepšia prístup malých a stredných podnikov na medzinárodný trh a umožnia prístup k verejným súťažiam a pomôžu reagovať na nové výzvy. Európska charta pre malé podniky, ktorej vytvorenie už bolo oznámené Komisiou, bude obsahovať všetky tieto návrhy.

Súhlasím s názorom spravodajcu, že zdokonalenie regulačných podmienok na európskej úrovni sa musí zosúladiť so záväzkami jednotlivých členských štátov. Ak však jednotlivé štáty nepodniknú kroky na zníženie administratívneho zaťaženia, nebude možné dosiahnuť merateľné ekonomické prínosy.

– Správa: Bernard Lehideux (A6-0131/2008)

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. − (PL) Rozhodol som sa hlasovať proti správe A6-131/2008. Toto je ďalší dokument, ktorý podporuje tendenciu vytvárať inštitúcie, ktoré samy osebe nemajú nijaký zmysel a ktoré čerpajú peniaze z rozpočtu Spoločenstva. Napriek existencii štyroch štrukturálnych fondov, siedmich kohéznych fondov, rámcového programu a tuctu agentúr EÚ, ktorých jedinou prácou je žmýkať fondy EÚ, je tu ďalšia organizácia, ktorá veľmi pravdepodobne bude stáť európskych daňových poplatníkov ďalšie peniaze, ale pokiaľ ide o skutočné opatrenia zamerané proti nezamestnanosti alebo ktoré uľahčujú (alebo aspoň nepriťažujú) život zamestnancov, o ničom podobnom tu nie je žiadna zmienka.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) To, čo sa dnes odohralo počas hlasovania v plenárnom zasadnutí, je poľutovaniahodné. Skupina PPE-DE podala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý spochybnil a požadoval zlepšiť fungovanie dohody, ktorá už bola s Radou dosiahnutá, ako aj podporiť poznanie a analýzu národných a miestnych trhov práce. V oblasti vzájomného pôsobenia medzi Radou a Európskym parlamentom chce návrh zabezpečiť, aby sa Parlament dôslednejšie zapájal do fungovania a kontroly dohody.

Schválenie návrhu predloženého skupinou PPE-DE, hoci iba tesnou väčšinou hlasov, podkopáva samotné základy dosiahnutej zhody. Napriek očakávaniam bude potrebné uskutočniť ešte druhé čítanie, čo znamená, že správa sa bude opätovne prerokúvať vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne záležitosti, keďže táto legislatívna oblasť podlieha postupu spolurozhodovania.

A z tohto dôvodu sa zdržíme záverečného hlasovania.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Európska vzdelávacia nadácia zohráva neoceniteľnú úlohu v rozvoji systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre krajiny tretieho sveta. Myslím si, že tento Parlament by sa mal v plnej miere zúčastňovať na fungovaní Európskej vzdelávacej nadácie a podporovať stanoviská spravodajcov.

– Návrh uznesenia: Libanon (B6-0271/2008)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Junilistan súhlasí s mnohými časťami správy. Vítame mierový a demokratický vývoj v Libanone a tešíme sa, že členské štáty EÚ aktívne prispievajú k mierovému procesu. Napriek tomu si myslíme, že táto činnosť sa má uskutočňovať v rámci nezávislej zahraničnej politiky každého členského štátu najmä preto, že politická situácia v Libanone sa týka citlivých záležitostí, v ktorých sa vlády jednotlivých členských štátov názorovo značne rozchádzajú. Európska únia by mala prenechať tieto a podobné záležitosti Organizácii Spojených národov, a nie jej konkurovať a rozvíjať svoju vlastnú zahraničnú politiku. Organizácia Spojených národov je najlepšie vybavená na to, aby dosiahla trvalé urovnanie konfliktu na Strednom východe a zaoberala sa jej politickou situáciou.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Nedávny vývoj situácie v Libanone nemožno analyzovať nezávisle od zhoršenej situácie na Strednom východe, kde sa vystupňovalo zasahovanie do vnútorných záležitostí, intervencia a vojenská okupácia zo strany Spojených štátov a ich spojencov, ktorých cieľom je získať kontrolu nad týmto strategickým územím.

Okrem ospravedlňovania úlohy libanonskej vlády na nedávnom zhoršení situácie v Libanone toto uznesenie, ktorého pôvodný návrh bol z dôvodu prebiehajúcich udalostí odložený, takisto ospravedlňuje pokus o blokádu, vyvíjanie nátlaku a zasahovanie do vnútorných záležitostí zo strany Izraela a USA, čoho príkladom sú izraelské vojenské cvičenia, umiestnenie šiestej námornej flotily USA v regióne a navrhovaný bojkot samitu v Damasku. Zároveň treba poznamenať, že súčasne s tým, ako uznesenie zámerne prehliada úlohu USA a jej spojencov v regióne, EP väčšinou hlasov znovu dvíha varovný prst smerom k Sýrii a Iránu.

Uznesenie sa zameriava na politické postoje, ktorých cieľom je zasahovanie do vnútorných záležitostí Libanonu, pričom sa neberie do úvahy fakt, že situácia na Strednom východe je hlavne výsledkom izraelskej vojenskej okupácie Palestíny, územia Sýrie a dokonca i Libanonu.

  David Martin (PSE), písomne. − Situácia v Libanone je znepokojujúca. Dohoda z Dauhy medzi vládou a opozičnými vodcami poskytla krajine príležitosť a nádej, že bude spieť k relatívnemu pokoju a stabilite.

Znamenia, že všetky strany sú pripravené rokovať, sú povzbudzujúce, i keď nás ešte čaká hlasovanie o nominácii generála Michela Sulajmána za prezidenta. Som presvedčený, že EÚ by mala naďalej podporovať a zabezpečiť také opatrenia, aby sme už nikdy neboli svedkami násilia a politických otrasov, ktorými trpí libanonský ľud. Hlasoval som v prospech návrhu uznesenia.

– Návrh uznesenia: Nárast spotrebiteľských cien v Európskej únii a v rozvojových krajinách (B6-0217/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Åsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať za uznesenie pretože nárast cien jedla spôsobil problém v zásobovaní krajín vo svete.

Avšak ľutujeme, že Parlament zatvára oči nad skutočnosťou, že sa protekcionistická poľnohospodárska politika EÚ podieľa na situácii, v ktorej veľké časti sveta nemajú realizovateľný systém výroby potravín.

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Svetová potravinová kríza (nárast cien o 83 %), ktorá sa v súčasnosti v rozvojových krajinách odráža vo výtržnostiach súvisiacich s hladom, a zníženie kúpnej sily najskromnejších európskych spotrebiteľov súvisí, podľa mňa, s:

- bezprecedentnými trhovými špekuláciami s cenami základných potravín, ktoré využívajú napätie a značne nestabilné poľnohospodárske trhy neakceptovateľným spôsobom,

- zvýšením pestovania plodín na účely výroby energie na úkor ich hlavného využitia ako potravín,

- slabými stránkami európskej rozvojovej politiky

- skutočnosťou, že pestovanie plodín na vývoz bolo v rozvojových krajinách podporované na úkor ich pestovania ako potravinárskych plodín a na úkor potravinovej sebestačnosti, a

- súčasnými obchodnými pravidlami, ktoré vytvárajú podmienky obzvlášť nespravodlivé voči malým a stredným poľnohospodárom, a to najmä v rozvojových krajinách.

Okrem mimoriadnych opatrení, keď podávame správu o stave spoločnej poľnohospodárskej politiky musíme prehodnotiť spôsob akým zasahujeme do svetových trhov (infraštruktúra, intervenčné zásoby, riadenie rizík, perspektívy a ekonomické modelovanie zmeny cien a pod.), znova zvážiť rozdelenie pomoci a celkovo premyslieť naše modely poľnohospodárskej produkcie, aby sme zabezpečili ich produktívnosť a stálosť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Musím poukázať na rozpor medzi týmto uznesením Európskeho parlamentu a navrhovaným prepracovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú komisárka Boelová, zodpovedná za poľnohospodárstvo predniesla tento týždeň.

Mimoriadne šokujúce bolo, že pani komisárka Boelová úplne ignorovala sociálnu drámu a tvrdý potlesk prudko rastúcich cien potravín zaznamenaných v posledných mesiacoch – situácia bola zhoršená opustením pôdy a úbytkom tisícok fariem – rovnako ako úsilie o zníženie skromnej podpory, ktorú obdržalo okolo 70 000 portugalských drobných roľníkov navrhnutím minimálnej hranice, pričom sa zabudlo na určenie tej maximálnej.

Nepriaznivý vplyv poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky je dobre známy, a to najmä uvoľnenie pomoci viazanej na produkciu. Z tohto dôvodu je dosť vážne, že prevažná väčšina oznámených platieb bolo viazaných na produkciu (s jedinou výnimkou mláďat kráv, kôz a oviec kŕmiacich sa mliekom). Tieto platby boli prevedené do jednotnej platobnej schémy v rovnakom čase ako prichádza vývoj v postupnom odstraňovaní významných organizácií spoločného trhu , v odstraňovaní systému mliečnych kvót a v odstraňovaní intervencií v takých oblastiach ako sú pšenica tvrdá, ryža a bravčové mäso, ďalším propagovaním opustenia pôdy a poľnohospodárstva.

  Neena Gill (PSE), písomne. − Hlasovala som za toto uznesenie, najmä aby som podporila body 16 a 35, ktoré vyzývajú vyspelý svet na zastavenie poľnohospodárskych dotácií.

Výzva francúzskeho ministra poľnohospodárstva, Michela Barniera, Európe na stanovenie plánu potravinovej bezpečnosti a bráneniu sa ďalšiemu zníženiu európskeho poľnohospodárskeho rozpočtu je zle premyslená. Po ôsmych rokoch strávených v parlamentnej rozpočtovej komisii, kde som sa oboznámila s anomáliami spoločnej poľnohospodárskej politiky, verím, že takýto krok by bol kontraproduktívny. Malo by to za následok vzrast cien potravín vo svete v čase krízy a žiaden prínos z pohľadu dlhodobého dobrého stavu európskeho poľnohospodárstva.

Francúzsko čoskoro prevezme predsedníctvo EÚ a revízia rozpočtu EÚ je oneskorená. Prezident Sarkozy sa musí chopiť príležitosti na začatie skutočnej reformy poľnohospodárskych dotácií v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a dovoliť EÚ splnenie povinností voči rozvojovému svetu.

Britská vláda, na druhej strane, právom vyzýva na dohodu, ktorá by umožnila chudobnejším krajinám lepší prístup na vyspelé svetové trhy. Toto by mohlo pomôcť 100 miliónom ľudí v chudobných krajinách, ktorí by inak boli zatlačení do väčšej chudoby. Hoci musíme robiť stále viac na úrovni EÚ.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE), písomne. − (PT) Svetový rast ekonomiky a politika biopalív vytvorili paradox. Vzhľadom na stupeň blahobytu dosiahnutého celosvetovo, je nespravodlivé, koľko rodín zápasí s nedostatkom jedla. Trh je podmienený obrovskou koncentráciou ľudí v mestských oblastiach, zanechaním poľnohospodárstva pre terciárny sektor, a použitím základných potravinových produktov v iných komplexných zložkách potravinového reťazca, ako je napríklad dobytok.

Biopalivá priniesli na vidiek zlodeja a zároveň neočakávaného hosťa k stolu. Súperenie medzi zdrojom energie a zdrojom potravy ovplyvňuje ich cenu.

Čelíme nedostatku, udržateľnosti, bezpečnosti a ekonomickým problémom. Politika sebestačnosti bola zavedená ako odpoveď na stratu strategických rezerv a obáv z vojny. Vzhľadom na obmedzenia vyhlásené na predaj obilia a objem žatvy bude tento rok kľúčový. Existujú špekulácie, že centrálne banky pútajú pozornosť na značné riziko inflácie, kým v Indii bolo rokovanie o termínovaných zmluvách na potraviny zakázané.

Je nutné zvrátiť situáciu v prospech poľnohospodárov, ktorí stále nevedia čo budú žať, najmä tí najmenší, ktorí sú obeťami nepriaznivej a nestálej poľnohospodárskej politiky. Veda a technika, ktorá sa v minulosti rozchádzala má takto novú príležitosť, z ktorej budeme mať prínos všetci.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vďaka tlaku silnejúcej celosvetovej kapitalistickej krízy, predstavuje prijaté uznesenie, hoci s obmedzeniami, odsúdenie dôsledkov poľnohospodárskej politiky EÚ, odhaľujúc skutočné a neakceptovateľné plány spoločnej poľnohospodárskej politiky a dohody WTO.

Uznesenie však neprisudzuje zodpovednosť za súčasnú nesmierne vážnu situáciu a nevyvodzuje patričné závery z tejto diagnózy pretože nepochybuje o postupoch, ktoré tvoria jej základ. Nasleduje niekoľko príkladov:

Potravinová nezávislosť netvorí ústrednú otázku zabezpečenia práva na jedlo.

Príjmy z rodinných poľnohospodárskych podnikov a maloroľníkov nevidí ako základný predpoklad ochrany poľnohospodárstva, vidieckeho života a potravinovej bezpečnosti.

Neusiluje sa o zabezpečenie toho aby poľnohospodárstvo bolo vyňaté z WTO a aby poľnohospodárske potravinové produkty prestali byť považované za obyčajnú komoditu, a neusiluje sa o revíziu dohody z Blair House.

Nepožaduje ukončenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, zastavenie uvoľňovania pomoci na základe produkcie, zavedenie stropu a diferenciácie na podporu rodinných podnikov a maloroľníkov, alebo spravodlivú distribúciu medzi krajinami a produktmi, presadzovaním úplného rozvoja orného poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat každej krajiny.

  James Nicholson (PPE-DE), písomne. − Vstúpili sme do obdobia, ktoré je charakteristické potravinovou neistotou. Ceny dramaticky stúpli, pričom dopyt po potravinách stúpa rýchlejšie ako jeho ponuka. Kombináciou klimatických faktorov (ako sú dlhotrvajúce suchá) a využívaním obilia na produkciu biopalív sa táto situácia len zhoršuje.

Súčasná situácia je znepokojujúca najmä v súvislosti s rozvojovými krajinami ako napríklad Haiti, tu nedostatok potravín viedol k výtržnostiam a občianskym nepokojom. Ako sa uvádza v tomto uznesení, prioritou medzinárodného spoločenstva má byť zabezpečenie potravinovej autonómie a sebestačnosti rozvojových krajín.

Avšak zvyšovanie cien potravín neovplyvňuje len chudobnejšie krajiny. EÚ musí zakročiť, aby stabilizovala túto situáciu. Predovšetkým by sme mali povzbudiť našich poľnohospodárov k väčšej produkcii. Okrem toho potrebujeme dosiahnuť lepšiu rovnováhu čo sa týka použitia obilia na zásoby potravín a výrobu energie. Preskúmanie stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky by bolo ideálnou príležitosťou, na zaoberanie sa týmito otázkami.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. − (PL) Hlasoval som za uznesenie o náraste cien potravín v Európskej únii a rozvojových krajinách. Toto je problém, ktorý postihuje celý svet. Existuje mnoho príčin tejto situácie. Medzi tieto príčiny patria zvýšený dopyt po jedle, zvýšenie ceny palív, prírodné katastrofy (najmä suchá), zníženie plochy polí, na ktorých sa pestujú plodiny na konzumáciu (to je cena za zväčšujúce sa oblasti určené na takzvané energetické poľnohospodárstvo) a podobne. Z tohto dôvodu by som podporil návrh OSN na moratórium na biopalivá.

Na potravinových trhoch sa môžeme rovnako stretnúť s finančnými špekuláciami. Ďalším prispievajúcim činiteľom je problém nesprávnych a nepotrebných kvót, ktoré obmedzujú poľnohospodársku výrobu, napríklad mliečne kvóty limitujúce produkciu mlieka a mliečnych výrobkov v Poľsku. Tragické následky v najchudobnejších krajinách vedú k tomu, že potraviny z našich prebytkov sa rozdávajú alebo predávajú za symbolickú cenu. Takáto forma pomoci je účinná len v čase pohromy alebo prírodnej katastrofy. Inak úplne zničí poľnohospodárov danej krajiny, pretože sa im nevyplatí pestovať plodiny, ani chovať dobytok. Rýchlo rastúce ceny potravín spojené s nezamestnanosťou môžu tiež v týchto krajinách viesť k sociálnej nestabilite.

Nedávno sme sa dopočuli o dramatickej udalosti v Afganistane, kde rodičia predali svoju dcéru, aby zabezpečili peniaze pre zvyšok rodiny. Mali by sme pamätať na inflačné dôsledky zvyšovania cien potravín. Dúfajme len, že sa nedá do pohybu inflačná špirála s náhlym zvýšením všetkých cien.

  David Martin (PSE), písomne. − Na svete hladuje každý deň 850 miliónov ľudí. Táto kríza vyžaduje rýchle a efektívne konanie zo strany EÚ a jej členských štátov. Pripájam sa k výzvam na zhodnotenie dôsledkov úlohy maloobchodníkov v potravinovom reťazci, a aby Komisia a členské štáty analyzovali nesúlad v cenách stanovených poľnohospodármi za ich produkciu a tými, ktoré stanovili významnejší maloobchodníci.

V skutočnosti má táto kríza globálny charakter, pričom mnohé sa musí spraviť v rozvojových krajinách. Preto by sme sa mali zamerať na pomoc rozvojovým krajinám v oblastiach ako sú poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a agropodnikania. Ja som hlasoval za toto uznesenie.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) V čase, keď sa nesmierne znepokojujúce ceny potravín ešte zvyšujú, pre Európsky parlament je viac než nevyhnutné ako kedykoľvek predtým, aby prijal uznesenie.

Po prvé, problém nedostatku jedla, ktorý je v mnohých krajinách sveta bežný, je celkom oprávnene neprijateľný. Je potrebné navrhnúť mimoriadne opatrenia na ukončenie hladomoru, ktorý aj v tejto chvíli sužuje najbezbrannejších ľudí v rozvojových krajinách. Okrem týchto mimoriadnych opatrení, ktoré nedokážu vyriešiť problém z dlhodobého hľadiska, EÚ musí vymyslieť stratégiu v súlade s medzinárodnými organizáciami ako je Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, a Svetová obchodná organizácia. Musí to byť zásadná stratégia, ktorá sa vysporiada so všetkými príčinami krízy: zmenou potravinových návykov v Ázii, prudký rast pestovania plodín na biopalivá a pod.

Po druhé, znepokojujúci rast cien nákupného košíka zákazníkov naznačuje, že by sme mali hlbšie popremýšľať o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. V čase, keď robíme inventúru stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky, musíme predniesť konkrétne návrhy prostriedkov na zastavenie inflácie (hľadáme ich aj v rámci vnútorného trhu) a tiež zabezpečenia potravinovej sebestačnosti EÚ.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. − Keď som sa v apríli minulého roka zúčastnil na volebnej pozorovateľskej misii v Nigérii , narazil som na šokujúcu skutočnosť, že sa Nigéria, kedysi exportér poľnohospodárskych produktov, stala importérom potravín. Demografická situácia v rozvojových krajinách drasticky zvýšila dopyt po potravinách, no neustále vojenské konflikty, boj proti smrteľným chorobám ako je HIV/AIDS, malária a tuberkulóza, rovnako ako neúčinná administratíva, odviedli pozornosť vlád rozvojových krajín od reakcie na túto potrebu.

Podporil som uznesenie Európskeho parlamentu o náraste cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách a dúfam, že Európska únia bude pokračovať v zlepšovaní rozvojovej politiky a bude sa naďalej zaoberať spravodlivým medzinárodným obchodom.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Uznesenie o náraste cien potravín vo svete by mohlo byť hodnotným príspevkom k aktuálnej rozprave o poľnohospodárskej politike EÚ a jej dôsledkoch.

Výsledok bol sklamaním. V prvej časti sa poukázalo na trend, ktorý smeruje k zvýšeniu regulácie a obnoveniu hromadenia zásob – a to aj napriek skutočnosti, že vysoké ceny potravín spravili z poľnohospodárstva prvýkrát po rokoch skutočne lukratívny sektor.

Druhá časť hovorí o „práve na potravu“ v krajinách tretieho sveta a dôležitosti uprednostnenia produkcie potravín pred produkciou paliva. Zároveň bol konečný výsledok hlasovania rozptýlený na všetky strany pokiaľ ide o výhody a nevýhody biopalív!

Politika sa skladá z konfliktov z dôvodu rôznych cieľov a hlavnou úlohou politika je nájsť strednú cestu a zhodnotiť ich podľa priority. Toto uznesenie to nedosiahlo, preto som sa zdržal hlasovania.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. − (DE) Zvyšovanie cien potravín musí byť úplne zastavené, inak budeme čeliť vážnym ťažkostiam. Potrebujeme viacvrstvové stratégie, ktoré povzbudia produkciu potravín, na jednej strane prostredníctvom opatrení ako napríklad dočasné pozastavenie prémií z pôdy vyňatej z obrábania, a na druhej strane, umožnia lepšiu koordináciu a distribúciu zásob potravín. Chudobným krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté zvyšujúcimi sa cenami, musí byť poskytnutá pomoc na prekonanie krízy tak rýchlo ako je možné, a to dobre organizovaným a udržateľným spôsobom. Hlavní exportéri potravinových produktov, ako sú Argentína a Spojené štáty, musia vzhľadom na to konať globálne a nemôžu sa zamerať len na svoj vlastný prospech.

V rozprave o biopalivách nesmie byť zabudnuté na to, že ich produkcia v Európe, kde sa pestujú plodiny na výrobu paliva na dvoch percentách všetkej obrábateľnej pôdy, má len minimálny efekt na ceny potravín. Biopalivá nesmú byť produkované na úkor potravín, preto sa musíme maximálne usilovať o podporu produkcie biopalív druhej generácie založenej na biomase, ktorá je v podstate organickým odpadom a fakticky sa nedá využiť na žiaden iný účel.

– Návrh uznesenia: Rokovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o oslobodení od vízovej povinnosti (B6-0233/2008)

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Na základe uskutočnenia legislatívnych zmien v USA, ktorá posilnila bezpečnostné požiadavky programu bezvízového styku, sa USA rozhodli predložiť samostatné memorandum o porozumení každému členskému štátu v taktike „rozdeľ a panuj“.

Tieto dohody sú neakceptovateľné, nielen pretože nerešpektujú právomoci Spoločenstva v tejto oblasti, ale tiež pretože nerešpektujú princípy spravodlivej súťaže a umožňujú nerovné zaobchádzanie s občanmi členských štátov pri udeľovaní víz.

Oceňujem udelenie mandátu Komisii (vyplývajúce z právomocí Spoločenstva) na rokovanie o dohode medzi EÚ a USA, ktorá by zabezpečila rovnaké zaobchádzanie a uplatňovanie rovnakých podmienok pri zrušení vízovej povinnosti všetkým občanom EÚ, ktorí chcú vstúpiť na územie USA (takého podmienky uplatňuje Únia vo vzťahu k americkým občanom, ktorí chcú vstúpiť na územie EÚ).

Tieto rokovania musia byť organizované rýchlo a v duchu európskej jednoty, tak aby sa v roku 2009 každý členský štát mohol zúčastniť na reformovanom programe bezvízového styku s USA.

Myslím si, že aby sa tak stalo, bude možné len ak bilaterálne dohody, ktoré budú medzitým uzavreté sa anulujú. Preto očakávam stanovisko právneho oddelenia EP, ktoré, dúfam, potvrdí môj názor.

  Urszula Gacek (PPE-DE), písomne. − Skupina PPE-DE víta prijatie návrhu uznesenia o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o oslobodení od vízovej povinnosti

Toto uznesenie označuje dôležitý krok v koordinácii aktivít členských štátov a Európskej komisie v rokovaniach s USA. Uznáva, že diskriminácia veľkej skupiny občanov EÚ je neakceptovateľná a ukazuje solidaritu na strane tých členských štátov, ktoré už sú v programe s tými štátmi, ktoré stále čelia nevhodným a niekedy ponižujúcim postupom pri žiadostiach o udelenie víz. Upozorňuje na skutočnosť, že dôvody zamietnutia žiadosti o víza sú netransparentné. Prudký pokles počtu zamietnutých žiadostí o víza v určitých krajinách, pričom v iných nie, vytvára podozrenie, že krajiny mimo bezvízového styku nie sú zo strany USA hodnotené rovnakými požiadavkami.

Reprezentujem Poľsko, krajinu mimo bezvízového styku, a preto verím, že uznesenie povedie k skorému a uspokojivému záveru − dohode, na základe ktorej všetci občania EÚ budú môcť cestovať do USA s rovnakými podmienkami. EÚ a členské štáty vytvárajú intenzívne úsilie o vyriešenie tohto problému. Dúfame, že Spojené štáty odpovedajú na tento podnet priamou a pozitívnou reakciou.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Týmto uznesením rozumieme, že:

Hoci EÚ podpísala dohodu o reciprocite s viacerými tretími krajinami, no nie s USA – preto v roku 2006 navrhla Komisia dočasné obnovenie vízovej povinnosti držiteľom diplomatických a služobných/úradných pasov s cieľom urýchliť pokrok smerom k reciprocite s danou krajinou – Rada sa nezaoberala návrhom, ktorý uznesenie charakterizovalo ako symbolický.

Situácia sa z právneho hľadiska skomplikovala, keď Spojené štáty zreformovali režim bezvízového styku, na základe tzv. vojny proti terorizmu, doplnením bezpečnostných posilnení (vrátane prístupu k údajom a informáciám o občanoch tretích krajín), takže všetky členské štáty, ktoré si želajú účasť v programe bezvízového styku, by mali podpísať bilaterálne memorandum o porozumení a jeho záväzných vykonávacích predpisov.

Vo svetle požiadaviek USA, boli viaceré členské štáty EÚ napokon rozdelené podľa ich priorít.

Uznesenie je súčasťou úsilia o zníženie rozsahu vzniknutej škody, i keď podľa nášho názoru neochráni zásady, ktoré považujeme za základné, akými sú suverenita štátu, občianske práva, slobody a istoty.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. − (PL) Podporujem uznesenie Európskeho parlamentu týkajúce sa rokovaní s USA o oslobodení od vízovej povinnosti. Tieto rokovania by sa mali konať v mene všetkých členov EÚ. Vláda USA a vlády tých krajín, ktoré už začali bilaterálne rokovania, by mali vziať na vedomie pozíciu EÚ a jej právomoci na podpis takýchto dohôd.

To čo potrebujeme sú jasné inštrukcie na bilaterálne rokovania o cestovaní do Spojených štátov bez víz, ale existujú otázky, ktoré sú v moci EÚ. To, čo požadujeme je vzájomnosť. Nanešťastie, čo sa týka Poľska, ktoré jednostranne zrušilo vízovú povinnosť voči americkým občanom od 15. apríla 1991, táto nesúmernosť je do očí bijúca. Argument, že je to tak z dôvodu veľkému počtu zamietnutých žiadostí o víza, ma nepresvedčil.

Podľa môjho názoru sú tieto zamietnutia často výsledkom svojvoľných rozhodnutí úradníkov americkej konzulárnej služby, ktorí predpokladajú – často nie je jasné na akom základe – že niektorí návštevníci by si svoj pobyt v USA mohli nelegálne predĺžiť. Takéto domnienky sú sotva objektívne a často len urážlivé. Rovnako aj výmenný kurz dolára voči zlotému už nepodporuje argument o ilegálnej práci. Dnes sú pre ľudí dôležité turistické návštevy, pracovné cesty a návštevy priateľov a rodinných príslušníkov. Som presvedčený, že aj USA doplatia na túto politiku, zatvorením svojich hraníc pred spojencami, no umožnením vstupu potencionálnym teroristom. Ako môžete vytvoriť transatlantickú spoluprácu, keď si spojenci nedôverujú? Toto nie je len básnická otázka. Veľa mojich voličov sa zmienilo o tomto probléme.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Občania Európy sa spojili, aby si užili výhody Európskej únie, ktoré sa môžu prejaviť nielen v Európe ale aj mimo nej. Nikde to nie je očividnejšie ako v zaobchádzaní s občanmi EÚ pri cestovaní do zahraničia. Voči mnohým krajinám EÚ už nie sú požadované víza zo strany USA. Hoci rozumiem legitímnemu právu USA na rozhodnutie v tejto problematike, zároveň sa domnievam, že existuje rozumný argument v prospech rozšírenia tohto práva na všetkých občanov EÚ. Myslím, že správne zjednaná dohoda s USA by mala zohľadňovať prístup požadovaný Parlamentom, ktorý by nebol diskriminačný.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o rokovaniach medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o oslobodení od vízovej povinnosti.

Hlasovala som za ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené poslancom Európskeho parlamentu za Socialistickú skupinu, pánom Lambrinidisom, ktorý žiadal vylúčenie akejkoľvek formy priamej alebo nepriamej diskriminácie medzi občanmi EÚ, vrátane národnostnej diskriminácie. Takto je pozornosť venovaná dôsledkom nedostatku koordinácie medzi inštitúciami Spoločenstva a členskými štátmi pri medzinárodných rokovaniach.

Rovnako som hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 8, ktorý bol doplnený ústne našou kolegyňou pani Gacekovou. Nové znenie vyjadruje nespokojnosť Európskeho parlamentu so súčasnou situáciou, v ktorej občania 12 členských štátov, ako napríklad Rumunsko, nie sú oslobodení od vízovej povinnosti voči Spojeným štátom americkým.

Hlasovala som aj za pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 1 predložený Stranou európskych socialistov, ktorí požiadali Komisiu o záruku vyplývajúcu z princípu lojálnej spolupráce, rovnakého zaobchádzania pre občanov všetkých členských štátov čo sa týka bezvízového styku. Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 2 predložený Stranou európskych socialistov, pretože uvádza, že na zasadnutí ministerskej trojky pre oblasť spravodlivosti a vnútra EÚ a USA z 13. marca 2008, Spojené štáty uznali právomoci Spoločenstva na rokovania o medzinárodnej dohode v oblasti vízovej politiky.

– Návrh uznesenia: Tragická situácia v Barme (B6-0244/2008)

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia o Barme pretože dramatická situácia v krajine vyžaduje ako neodkladnú záležitosť najmä obnovenie demokracie a zabezpečenie rešpektu voči ľudským právam.

Ľutujem správanie sa barmských orgánov ako reakcie na cyklón, ktorý spustošil krajinu, vyžiadal si tisícky obetí a tisícky ľudí sa muselo vysťahovať. Odmietam reakciu barmského režimu na túto tragédiu, ktorý zamedzil tímom humanitárnej pomoci aby sa dostali na miesto a odmietol podporu obetiam katastrofy.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Humanitárna katastrofa, ku ktorej došlo v Barme je obrovskou tragédiou a strana Junilistan súhlasí, že zvládnutie situácie barmskou vládou je pod všetku kritiku. Pomoc sa musí dostať k stovkám tisícok postihnutých ľudí. Toto je priorita číslo jeden. Preto sympatizujeme s uznesením v jeho kritike barmskej vlády, ktorá uprednostnila svoju moc nad prežitím vlastných ľudí. Na druhej strane, úlohou EÚ nie je zavrhnutie a podnecovanie ostatných krajín, aby vykonávali nátlak na Barmu na otvorenie svojich hraníc. Rovnako ako nie je vecou EÚ, aby vyzvala Medzinárodný trestný súd, na súdne stíhanie barmskej vlády. Je to medzinárodné spoločenstvo, ktoré by sa malo zaoberať týmito závažnými otázkami medzinárodného práva prostredníctvom OSN. Nanešťastie je v EÚ tendencia zneužívania katastrof na účely zlepšenia svojej vlastnej pozície v oblasti zahraničnej politiky.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Chceli by sme vyjadriť našu úprimnú sústrasť obetiam cyklónu z 2. a 3. mája, ktorý zasiahol viaceré regióny v Mjanmarsku (Barma).

Pevne veríme, že každé diplomatické úsilie sa musí snažiť o to aby, najmä v rámci agentúr OSN, bola poskytnutá rýchla pomoc a podpora obetiam, aby sme sa pokúsili o zníženie počtu mŕtvych, aby sme reagovali na problémy, ktorým čelia ľudia, a aby začali rekonštrukčné práce na veľkom množstve infraštruktúry, ktorá bola zničená, a to v spolupráci s barmskými orgánmi, ako zdôrazňuje uznesenie.

Hoci nesúhlasíme s iniciatívami, ktoré, založené na tzv. humanitárnych intervenciách, budú pokračovať v blokovaní a spochybňovaní úsilia, ktoré v súčasnosti vyvíjajú agentúry OSN, Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), a viaceré krajiny tohto regiónu, aby našli riešenie na pomoc v prekonaní súčasných prekážok a minimalizovali utrpenie ľudí, ktorí boli postihnutí.

Tieto iniciatívy, ktoré neprijateľne využili dramatickú situáciu tisícok a tisícok ľudských bytostí, hľadajú predovšetkým spôsob využitia humanitárnej katastrofy na politické účely a ako príležitosť na dosiahnutie geostrategických cieľov, nakoniec však kompromitujú humanitárnu pomoc, o ktorej tvrdia, že je naliehavá a nevyhnutná. V podstate, to podporuje situáciu, ktorá môže k prírodnej tragédii pridať vojenskú tragédiu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Plne podporujem uznesenie, ktoré sa zaoberá tragickou situáciou v Barme. Pôvodná prírodná katastrofa cyklónu bola prekonaná katastrofou spôsobenou ľuďmi, a to reakciou barmskej vlády. Barmská vláda má morálnu a právnu povinnosť voči svojim občanom a musí povoliť vstup medzinárodnej pomoci, aby sa situácia ešte viac nezhoršila.

  David Martin (PSE), písomne. − Tragická situácia v Barme vyžaduje bezodkladnú pozornosť. Doterajším odmietaním medzinárodnej pomoci barmský režim dokázal svoju ľahostajnosť voči vážnosti situácie. Pre obete cyklónu Nargis to nie je otázka politiky ale prežitia. Pripájam sa k mojim kolegom k naliehaniu na vojenský režim, aby prijal ponuky pomoci od medzinárodného spoločenstva.

Samozrejme naši ázijskí partneri tiež hrajú rolu pri vytváraní tlaku na režim v Rangúne. Znovu opakujem svoj názor, že podporovaním ostatných krajín ASEAN na prehodnotenie členstva Barmy, sa Rangún stretne so silným tlakom, aby konečne uznal práva a slobody, o ktoré jeho obyvateľstvo volalo a stále volá. Pripájam sa k mojim kolegom pri hlasovaní v prospech tohto návrhu.

– Návrh uznesenia: Prírodná katastrofa v Číne (B6-0242/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, rád by som ocenil pohotovú reakciu na stav núdze, ktorý nasledoval po zemetrasení 12. mája. Podľa novín sa zrútili továrne, školy a domy, v niektorých oblastiach zemetrasenie zničilo 80 % budov, v niektorých mestách sa zrútili budovy škôl pochovajúc vnútri študentov a, bohužiaľ, z chemických tovární sa znečisťujúce látky uvoľnili do pôdy.

Darí sa nám sledovať toto spustošenie v celej jeho krutej realite prostredníctvom tlače a prostredníctvom vyjadrení čínskych orgánov – ktoré, zdá sa, nič nezatajujú. Je pozoruhodné ako v takejto situácii, v silnom kontraste k šialenstvu susediacej Barmy, ukazuje Čína otvorenosť prijať podporu a medzinárodnú pomoc. Ako komisár Michel uviedol pri viacerých príležitostiach, Európa uskutoční svoju humanitárnu činnosť v zničenej provincii Sečuan.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Pomoc a peniaze pre ľudí v Číne, ktorí boli postihnutí touto prírodnou katastrofou sú nevyhnutnosťou pri zvládnutí tejto tragickej situácie. No aj samotné členské štáty môžu ponúknuť takúto pomoc priamo postihnutému regiónu. Pomoc nemusí ísť cez EÚ. Iné medzinárodné organizácie sú lepšie vybavené na koordinovanie humanitárnej pomoci. Organizácia spojených národov, s ich dlhodobou praxou a celosvetovým dosahom, je dobrým príkladom takejto organizácie. Myslíme si, že toto uznesenie je ďalším pokusom EÚ o uskutočňovanie zahraničnej politiky a využitie katastrofy na účely ďalšieho kroku k federálnemu štátu, ktorý sa angažuje v zahraničnej politike.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vyjadrujeme našu úprimnú sústrasť obetiam zemetrasenia, ktoré zasiahlo viaceré provincie a autonómne oblasti Čínskej ľudovej republiky 12. mája, a našu solidaritu s ľuďmi v Číne, ktorí ukázali toľko odvahy a vzájomnej podpory v čase utrpenia.

Ako už bolo zdôraznené, čínske orgány veľmi rýchlo a efektívne začali s poskytnutím útechy a podpory obetiam hľadajúc spôsob, akým by sa minimalizoval počet mŕtvych, reagovaním na problémy, ktorým čelia ľudia a začatím obnovovania veľkého množstva infraštruktúry, ktorá bola zničená.

Preto potrebujeme od členských štátov a EÚ aby urýchlene poskytli zdroje a núdzovú pomoc, ktorá prispeje k obrovskému úsiliu čínskych orgánov na pomoc ľuďom postihnutým zemetrasením.

  David Martin (PSE), písomne. − Pripájam sa k mojim kolegom pri vzdaní pocty úsiliu Číny v pomoci svojim ľuďom po zemetrasení v provincii Sečuan. Spolu s Čínou sa snažíme o vytvorenie príkladu ostatným štátom v regióne, ktoré čelia obrovskej skaze zapríčinenej podobnými prírodnými katastrofami.

Rovnako súhlasím s tým, že EÚ by mala aktívne pomáhať Číne s úsilím o rekonštrukciu. Hlasoval som za toto uznesenie.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Hlasovala som za Uznesenie Európskeho parlamentu o prírodnej katastrofe v Číne. Zemetrasenia sú jednou z najsmrtonosnejších a najničivejších prírodných katastrof na svete a spôsobujú obrovské straty na životoch a rozsiahle škody na majetku.

Zemetrasenie v Číne o sile 7,8 stupňa šokovalo obyvateľov na celom svete. Obrovské množstvo ľudských životov a ťažká situácia všetkých, ktorí trpia dôsledkami zemetrasenia sú strašnými dôsledkami ničivého zemetrasenia hlavne v provincii Sechuan. Vyjadrujem hlbokú sústrasť a solidaritu čínskemu ľudu a početným obetiam.

Je chvályhodné, že čínske orgány na katastrofu včas reagovali prijatím krízových opatrení. Treba oceniť pripravenosť Číny prijať zahraničnú pomoc. Potešujúcim signálom je skutočnosť, že čínske a zahraničné médiá môžu poskytovať podrobné a presné informácie o katastrofe.

Oceňujem, že do dnešného dňa EÚ poskytla viac ako 10 miliónov EUR. Čína však viac ako finančnú pomoc potrebuje praktické skúsenosti Európanov. Z tohto dôvodu je potrebné sprístupniť najlepšie postupy pri poskytovaní pomoci civilnému obyvateľstvu a pri zmierňovaní následkov. Je potrebné aplikovať seizmické znalosti EÚ a zistiť dôvody nedostatočnej stability objektov. Seizmická oblasť Sečuan by sa mala zmeniť na laboratórium pod holým nebom, aby sa preskúmali možnosti a využili poznatky pre obnovu provincie.

– Návrh uznesenia: Zmluva o celosvetovom zákaze uránových zbraní (B6-0219/2008)

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Zákaz tohto typu zbraní musí byť uskutočnený celosvetovo, prostredníctvom OSN, výzvami národných štátov, nie Európskym parlamentom. Oponujeme spoločnej európskej bezpečnostnej politike, ktorá by viedla k Spojeným štátom európskym. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti uzneseniu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Plne si uvedomujúc retrospektívny charakter tohto uznesenia, hlasovali sme v jeho prospech, najmä vďaka bodu 7 a 8, ktoré:

Opätovne vyzývajú všetky členské štáty EÚ a NATO, aby sa snažili o zavedenie zákazu používania zbraní s ochudobneným uránom, zdvojnásobili svoje úsilie o dosiahnutie úplného zákazu a postupne zastavenia výroby a obstarávania tohto druhu výzbroje.

Vyzývajú členské štáty a Radu, aby prevzali iniciatívu pri vypracovaní medzinárodnej zmluvy na zavedenie zákazu vývoja, výroby, skladovania, prevážania, skúšania a používania uránových zbraní, ako aj na zničenie či na recykláciu existujúcich zásob (aj napriek tomu, že EP stanovil podmienky na tieto požiadavky).

Musíme zdôrazniť, že väčšina v EP sa vyhla určeniu zodpovednosti za používanie ochudobneného uránu na vojenské účely. Inými slovami, hľadajú spôsob, akým by sa očistili od zločinov spáchaných NATO, USA a ich spojencami v Kosove, Afganistane a Iraku (kde okrem zbraní s ochudobneným uránom boli použité aj trieštivé bomby a bomby s bielym fosforom).

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Plne podporujem výzvy na vypracovanie medzinárodnej zmluvy na zavedenie zákazu zbraní s ochudobneným uránom. Používanie týchto zbraní zapríčiňuje smrteľné choroby vojenského personálu a civilného obyvateľstva. EÚ má morálnu povinnosť prevziať iniciatívu v tejto otázke a smerovať svoje úsilie k úplnému odstráneniu týchto zbraní.

  David Martin (PSE), písomne. − Členské štáty EÚ a Rada musia prevziať iniciatívu v dohodnutí medzinárodnej zmluvy zameranej na dosiahnutie zákazu vývoja, výroby, skladovania, prevážania, skúšania a používania uránových zbraní.

Samozrejme že, zmluva nesmie skončiť len pri uvedenom. Štáty nesmú dostať príležitosť na používanie starých zásob týchto zbraní, ktorých potlesk na zdravie a životné prostredie zostáva, podľa môjho názoru, neistý. Existujúce zásoby musia byť zničené alebo recyklované. Hlasoval som v prospech tohto uznesenia.

- Návrh uznesenia – REACH (návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú skúšobné metódy) (B6-0237/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto uznesenie pokračuje v procese registrácie, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok (REACH), ktorého sme sa zdržali pretože si myslíme, že uznesenie neuspokojuje zákonné práva a záujmy spotrebiteľov, malých a stredných podnikov. Rovnako nechráni pracovníkov a životné prostredie. Domnievame sa, že nevyhnutná rovnováha medzi ochranou zdravia pracovníkov, ochranou životného prostredia a rozvojom priemyslu nebola úplne dosiahnutá pretože práva spotrebiteľov neboli náležite zabezpečené keďže boli obmedzené práva pracovníkov na informácie a zdravie. Do úvahy sa nezobrali ani mikropodniky, ani malé a stredné podniky – pretože sa nevyhnutne zvýšila cena registrácie látok bez poskytnutia príslušnej podpory – alebo dokonca veľké podniky, ktoré by chceli nahradiť nebezpečné chemické látky.

Zmienené sú opatrenia, ktoré zjednodušia a urýchlia vnútorné postupy Komisie od validácie po úradné schválenie nových alternatívnych testovacích metód, v ktorých Komisia zabezpečí transparentnejší postup zahŕňajúci konzultáciu so zainteresovanými stranami pred vypracovaním každého návrhu na prispôsobenie nariadenia o testovacích metódach technického pokroku. Trváme na rovnakom stanovisku v nádeji, že tu bude skutočne viac transparentnosti.

- Správa: Nová stratégia Európskej únie týkajúca sa zdravia zvierat (2007 – 2013) (A6-0147/2008, Janusz Wojciechowski)

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. – (FR) Podporila som správu pána Wojciechowského o novej stratégii týkajúcej sa zdravia zvierat. Ako zvolená poslankyňa obvodu – Centrálny masív, sa obávam súčasného rozšírenia epizootickej choroby katarálnej horúčky oviec, ktorá je veľmi vážna z dôvodu trvania, šírenia, rozširovania sérologických kmeňov vírusu v oblastiach, ktoré boli dovtedy bez príznakov choroby, a vážnych sociálno-hospodárskych dôsledkov v podobe obmedzenia pohybu zvierat a obchodu s nimi. Myslím, že Komisia by mala formulovať akčný plán zdravia zvierat, ktorý by zlepšil schopnosť reagovať na také závažné epizootické choroby zvierat financovaním výskumu, kompenzáciou škôd, poskytnutím preddavkov na platby a podobne.

Hlasovala som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu číslo 12, ktorý sa týka skutočnosti, že preprava živých zvierat na dlhé vzdialenosti pravdepodobne zvyšuje riziko a že preprava zvierat určených na porážku nemá presahovať viac ako deväť hodín. Naopak, hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo 3, pretože kvalita prepravy je pre zvieratá dôležitejšia než trvanie prepravy. Máme prísny osobitný predpis k danej záležitosti a bolo by rozumné, aby sme kontrolovali jeho realizáciu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Sme presvedčení, že správa predstavuje celú škálu pozitívnych opatrení, na ktorých musíme stavať, a ktoré má Komisia zvážiť, a to predovšetkým:

- potrebu podstatného prínosu spoločenstva, čo sa týka závažných chorôb, aby zabezpečila rovné zaobchádzanie a príležitosti, kde sú tieto mimo zdrojov krajín a dotknutých producentov;

- priznanie, že producenti EÚ musia čeliť vyšším cenám spôsobeným vyšším štandardom EÚ, a že musia byť chránení pred importovanými produktmi podliehajúcimi nižším štandardom;

- potrebu, aby Komisia pomohla poľnohospodárom vysporiadať sa s vysokými cenami spôsobenými zaobstaraním vybavenia potrebného na registráciu zvierat.

Určité výhrady máme stále najmä v oblasti verejného financovania, ktoré musí byť zvýšené, aby sa zabránilo zavedeniu súkromného poistenia na nápravu strát z odstránenia choroby. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby poľnohospodári dostali úplnú zodpovednosť za odstránenie chorôb platením súkromného poistenia.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Podporujem stratégiu týkajúcu sa zdravia zvierat na roky 2007 – 2013, navrhnutú Európskou komisiou, pretože som presvedčený, že diskusia medzi inštitúciami EÚ sa musí rýchlo začať s cieľom vypracovania legislatívnych návrhov.

Musí byť uprednostnená činnosť na európskej úrovni, musí byť vytvorená moderná stratégia v oblasti zvierat, a prevencia, sledovanie a vedecký výskum sa musia zlepšiť.

Na základe uvedeného súhlasím so správou pána Wojciechowského, hoci musím zdôrazniť, že čo sa týka obmedzení prepravy zvierat určených na porážku, som proti ďalším obmedzeniam, pretože existujúca legislatíva už zahŕňa dostatočné opatrenia aby sa minimalizovalo utrpenie zvierat.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Táto správa sa zaoberá veľmi dôležitou otázkou. No ako obyčajne, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka navrhuje zvýšenie rozpočtových prostriedkov z EÚ pre poľnohospodárstvo. Preto sme povinní hlasovať proti správe ako celku, hoci sme v zásade za opatrenia, ktoré by podporili lepšie zdravie zvierat v Únii.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti bodu 52 v správe pána Wojciechowského, ktorý podporuje elektronické značkovanie zvierat. Návrhy v tejto oblasti neboli primerané, Komisia musí prehodnotiť svoju stratégiu. Salašné hospodárenie hrá dôležitú úlohu v mnohých častiach vidieckeho Škótska a EÚ musí konať takým spôsobom, aby chránila tieto vidiecke ekonomiky, a nie aby uložila dodatočné bremená na poľnohospodárov hospodáriacich s ovcami.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som v prospech správy o novej stratégii týkajúcej sa zdravia zvierat pre Európsku úniu pretože súhlasím s udržateľným poľnohospodárstvo. Môžem len podporiť akékoľvek opatrenia alebo postupy, ktoré by ho podporili.

Dobrý stav a prosperita farmárskych zvierat je základ na zaistenie zdravia verejnosti prostredníctvom produkcie zdravých potravín. Zdravie zvierat je späté s ľudským zdravým, vzhľadom na možnosť priameho alebo nepriameho prenosu určitých chorôb.

Vysoká koncentrácia chovu pri intenzívnych poľnohospodárskych systémoch môže zvýšiť riziko šírenia chorôb a brzdiť kontrolu chorôb. Hoci súhlasím s tým, že musíme podporiť opatrenia, ktoré by zabezpečili biologickú bezpečnosť na farmách, musíme tiež zabezpečiť to, že nebudeme príliš vyzdvihovať kritérium ekopodmienenosti.

Napriek tomu, ľutujem skutočnosť, že oznámenie Komisie nehodnotí lepšie veterinárnych expertov, ktorí sú podľa môjho názoru, v tej najlepšej pozícii na zavedenie efektívnej stratégie na ochranu zdravia zvierat.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu pána Wojciechowského. Správa začleňuje opatrenia na zlepšenie potravinovej bezpečnosti, rovnako ako zdravie zvierat. Boli tu výzvy našich kolegov zo Škótskej národnej strany a konzervatívcov na hlasovanie proti povinnému zavedeniu elektronickej a genetickej identifikácii na základe DNA a registrácie zvierat na úrovni EÚ.

V čase, keď je veľká hrozba prepuknutia existujúcich alebo nových chorôb zvierat a očakáva sa, že bude ešte väčšia pre zmeny klímy, je rozumné, aby sme mali bezpečný a silný systém na úplnú kontrolu pohybu zvierat s identifikačnými a registračnými metódami. Tento názor som vyjadril tým, ako som hlasoval.

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Po vášnivej diskusii a veľkom množstve pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, správa pána Wojciechowského, tak ako bola schválená, navrhuje významné zmeny návrhov Komisie. Tieto zmeny dodávajú správe silný zmysel pre rovnováhu a poskytujú možnosť efektívneho doplnenia a zlepšenia právneho rámca týkajúceho sa zdravia zvierat v Európskej únii.

Čo sa týka otázky vysokej koncentrácie chovu v intenzívnych poľnohospodárskych systémoch, hlasovanie Výboru pre poľnohospodárstvo zmiernilo spravodajcove počiatočné stanovisko pripustením možnosti, že sa môže stať problematickým tam, kde sa používajú nevhodné opatrenia na kontrolu chorôb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh prednesený v Parlamente v mene skupiny PPE-DE týkajúci sa prepravy zvierat na veľké vzdialenosti má zabezpečiť EÚ ochranu zvierat určených na porážku pred zbytočným utrpením, pokiaľ sa udržiavajú dobré hygienické podmienky.

Zostávajúce opatrenia navrhnuté v správe, najmä tie, ktoré podporujú využitie núdzového očkovania, dávajú poľnohospodárom väčší pocit zodpovednosti a osvetľujú úlohu všetkých účastníkov financovania tejto stratégie, sú krokom správnym smerom a sú vhodným spôsobom posilnenia legislatívy EÚ v oblasti zdravia zvierat.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Vítam správu, ktorá zdôrazňuje veľkú potrebu zdravia zvierat v EÚ, ktorá môže byť dosiahnutá len akčným plánom EÚ. V súvislosti s prepravou zvierat, musíme v tejto oblasti prijať legislatívu založenú na vedeckých výsledkoch. Pokusy o stanovenie dĺžky prepravy sú obmedzené a zbytočné. Pozornosť musíme zamerať na zabezpečenie súladu s už existujúcimi nariadeniami o preprave. Rozhodujúca je kvalita prepravy, a nie jej trvanie. Preto vítam vypustenie časti o stanovení trvania prepravy z tejto správy. Nakoniec, EÚ musí trvať na tom, aby naše normy určujúce zdravie a dobré životné podmienky zvierat boli uznané medzinárodne, a že tieto záujmy sa vezmú do úvahy vo WTO.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Táto otázka je veľmi dôležitá pre milióny európskych obyvateľov, najmä na juhovýchode Anglicka. Najspornejšou otázkou je preprava zvierat, čo je aj úlohou tejto správy.

Vítam akýkoľvek podnet, ktorý môže zlepšiť dobré životné podmienky zvierat počas ich prepravy. Samozrejme, súčasťou je aj to, že veterinárni chirurgovia budú náležite vybavení na vykonávanie kontroly a zaistí sa rozšírenie Veterinárneho fondu, na ktorý sa pri tejto činnosti môžu spoľahnúť.

Poistné prostriedky majú rovnako chrániť pred nepriamymi stratami, tých poľnohospodárov, ktorí sa zaoberajú prepravou dobytka.

- Návrh uznesenia – Stratégia Komisie vzhľadom na tretie zasadnutie strán Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (B6-0238/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Plnenie Aarhuského dohovoru bolo prerokovávané odkedy nadobudlo platnosť dňa 30. októbra 2001. Pretože väčšina z 35 strán dohovoru sú členské štáty Európskej únie, má osobitné záväzky týkajúce sa zriadenia mechanizmov nevyhnutných na jeho realizáciu.

Rovnako je dôležité zaručiť osobitné ustanovenia, – ako sú práva stanovené v Dohovore – ktoré zlepšia regionálnu a celosvetovú účasť verejnosti na ostatných dohovoroch a zmluvách súvisiacich so záležitosťami životného prostredia.

Parlament a Rada prijali tri legislatívne prostriedky na plnenie Aarhuského dohovoru, no problémy pretrvávajú. A tak hoci niektoré aspekty uznesenia EP nie sú veľmi jasné, vo všeobecnosti ho podporujeme pretože sa domnievame, že je dôležité prispieť k vytvoreniu všeobecných podmienok na prístup k spravodlivosti a záležitostiam životného prostredia.

Dúfame preto, že určité kroky budú urobené v priebehu tohto tretieho zasadnutia Stretnutia zmluvných strán, ktoré sa bude konať v dňoch 11. až 13. júna 2008 v Rige, Lotyšsku.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan podporuje Aarhuský dohovor, no myslíme si, že národné parlamenty by sami mali určiť svoju pozíciu počas konferencie o Aarhuskom dohovore v Rige.

Členské štáty, ktoré nepodpísali Aarhuský dohovor sa, samozrejme, musia rozhodnúť, či dohovor chcú alebo nechcú podpísať. Podľa nášho názoru, Európsky parlament nemá poskytovať odporúčania v tejto záležitosti.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. − (FI) Aktívne som sa zúčastnila na Aarhuskom dohovore od roku 2000, keď sme prerokovávali jeho prvý pilier, prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, a čoskoro potom druhý pilier, účasť verejnosti na rozhodovacom procese. Keď som stretla miestnych aktivistov za životné prostredie v Kazachstane, čo sa zdalo byť samozrejmým na západe, nabralo z môjho pohľadu nové dimenzie.

Aarhuský dohovor je hlavným úspechom v zámere zlepšenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k informáciám a je súčasťou akéhokoľvek úspešného systému demokracie, a preto dobre rozumiem postoju Parlamentu, v ktorom by aj chýbajúce časti, právo verejnosti na podanie protestu, mali byť stanovené. Tiež chápem Radu, ktorá sa obáva, aby práva občanov neboli zneužité v dôsledku podávania protestov, čo by spomalilo projekty, alebo vytvorením priestoru pre kampane na finančné zbierky usporiadané organizáciami. Rada sa právom obáva takéhoto zneužitia demokracie. Tiež je ale dôležité, aby bola táto problematika vznesená znova: svet a naša spoločnosť sa neustále menia, a politické rozhodnutia musia odolať podrobnému dohľadu.

Práve z tohto dôvodu schvaľujem bod v našom uznesení v príprave na stretnutie, ktorý chce rozšíriť Aarhuský dohovor, tak aby sa týkal všetkých zásad udržateľného rozvoja. Týmto spôsobom sa stretnú kritériá udržateľného rozvoja, a to vďaka zásadám Dohovoru o otvorenosti, možnosti účasti, a zodpovednosti. Toto je vlastne myšlienka Aarhuského dohovoru: vytvorí široký a aktívny spôsob uvažovania o životnom prostredí, najmä vo verejnosti, a tak vytvorí nové možnosti zlepšenia súčasnej situácie. Stretnutie v Rige bude skvelou príležitosťou na predbežné zhodnotenie Dohovoru, a ja som presvedčená, že toto je správna cesta, ktorou máme ísť.

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, Aarhuský dohovor pripúšťa, že každý človek má právo na život v životnom prostredí primeranom jeho zdraviu a pohode, pričom má povinnosť chrániť životné prostredie, tiež že pri vykonávaní tohto práva a aby splnil svoju občiansku povinnosť, musí mať prístup k informáciám, možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu a mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Článok 1 dohovoru uvádza, že každá zmluvná strana Dohovoru garantuje práva na prístup k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Väčšia angažovanosť v tomto procese na strane národných inštitúcií a inštitúcií EÚ, ktoré reprezentujú obyvateľov je veľmi dôležitá, rovnako z dôvodu získania úplného prístupu k informáciám v záležitostiach životného prostredia a predovšetkým aby bolo možné zabezpečiť pravdivosť poskytnutých informácií. Protikladné teórie, založené na viac menej vedeckom základe, sa vyskytujú v hojnom počte. Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, aby sa predišlo panikárskym a niekedy zveličeným vyhláseniam a aby sa ochrana životného prostredia stala povinnosťou pre každého, občanov aj inštitúcie.

V mene skupiny UEN, ktorá bude hlasovať v prospech uznesenia, by som rada zdôraznila potrebu delegácie Európskej únie prítomnej na Stretnutí zmluvných strán Dohovoru, ktoré sa bude konať 11. – 13. júna 2008, aby mala čo najširšie zastúpenie z tohto Parlamentu.

– Správa: Opatrenia v nadväznosti na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci z roku 2005 (A6-0171/2008, Johan Van Hecke)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Niektoré stránky uznesenia sú dôležitejšie ako ostatné.

Z hľadiska štrukturálnej dôležitosti niektoré politiky podmieňujú tie ostatné. Toto uvádzam ako príklad.

Ak nevyjadríme pochybnosti voči dohodám o hospodárskom partnerstve, a to nielen odvolávaním sa na potrebu sprístupnenia rozvojovej pomoci všetkým krajinám, nielen tým, ktoré prijmú väčšiu liberalizáciu svojho trhu, zaniknú pozitívne stránky, ktoré by mohli z takejto pomoci vzniknúť.

Dohody o hospodárskom partnerstve stanovujú podmienky nezávislosti krajín, zavádzajú model, ktorý uprednostňuje nadnárodný charakterEÚ, a robia produkciu krajín závislú nie od konkrétnych potrieb svojich obyvateľov, ale naopak, od požiadaviek stále viac liberalizovaného trhu.

Z tohto dôvodu považujem za pozitívne, že vojenské výdavky by mali byť vylúčené z rozvojovej pomoci, že účinné zdroje by mali byť venované na rozvoj a zlepšenie verejných služieb, že použitie pomoci na účely, ktoré nemajú nič spoločné s rozvojom by malo byť zastavené raz a navždy, no tieto opatrenia budú efektívne len ak zároveň zamietneme liberalizáciu trhu a prostriedky dominancie a zasahovania stanovené v dohodách o hospodárskom partnerstve.

Jedine prekonaním tohto rozporu bude možné zavedenie pomoci, ktorá predstavuje skutočnú solidaritu a ktorá rešpektuje národnú nezávislosť.

  Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Nazdávame sa, že stále je čo urobiť na zvýšenie účinnosti pomoci z EÚ a jej členských štátov, pričom správa pána Johana van Heckeho obsahuje významné myšlienky. Hoci by sme radi zdôraznili, že nepodporujeme formuláciu v bode 1, ktorý uvádza, že EÚ by mala hovoriť jedným hlasom a väčšia harmonizácia je nevyhnutná.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE), písomne. − (ES) Hlasoval som v prospech správy o účinnosti, hoci nesúhlasím so všetkými bodmi. Po prvé, pretože členské štáty nedodržiavajú svoje slovo, práca urobená európskymi inštitúciami je nakoniec zbytočná. Naviac, správa jasne neuvádza ako sa členské štáty zaväzujú k jednej úlohe (podporovatelia partnerských krajín v zavádzaní podpory) ale skutočne vykonávajú inú (financovaním len tých iniciatív, ktoré sú prvoradé pre ich vlastné ekonomiky) bez venovania pozornosti sociálnemu a ekonomickému rozvoju partnerských krajín (osirotených krajín).

Po druhé, pretože sa požaduje väčšia účinnosť a transparentnosť pri financovaní projektov. Samozrejme že chceme účinnosť. Hoci transparentnosť znamená viac kontrol, viac konzultácií, viac krátkych kontrol, väčšie straty času a peňazí na byrokraciu, čo spôsobí spomalenie a nie uľahčenie práce MNOHÝCH ľudí. Transparentnosť teda obmedzuje účinnosť. Rád by som videl transparentnosť využívanú ako nástroj na dosiahnutie účinnosti, a aby táto druhá situácia prevládala nad tou prvou.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam následné opatrenia Parížskeho vyhlásenia o účinnosti pomoci z roku 2005 od pána Van Heckeho. Systém pomoci musí zostať verný svojmu prvoradému cieľu – zníženiu chudoby. V skutočnosti, aby bola pomoc účinná, musí využiť miestne systémy a úplne sa prepojiť s príjemcom.

Rovnako podporujem výzvu Komisie a členských štátov EÚ na snahy o splnenie cieľa načrtnutého v miléniových rozvojových cieľoch, a to 0,7 % hrubého národného dôchodku EÚ venovaného na oficiálnu rozvojovú pomoc v roku 2015. Myslím si, že správa odráža tieto názory, a preto som hlasoval v jej prospech.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. − (PL) Parížske vyhlásenie z roku 2005 stanovilo program účinnosti medzinárodnej pomoci, predovšetkým na zníženie chudoby. Dokument obsahuje osobitné povinnosti, ktoré sú zamerané na zvýšenie účinnosti pomoci na základe medzinárodnej spolupráce. Zdá sa, že toto bude účinná pomoc, v plnom zmysle slova a že tí, ktorí požadujú túto pomoc, ju dostanú a nebudú za ňu musieť platiť.

Nanešťastie sa stáva, že ľudia, ktorí dostanú pomoc za ňu musia platiť. V mnohých prípadoch to je prostriedok ako spraviť slabších ekonomicky závislými od silných, a chudobných závislých od bohatých. Na začiatku šesťdesiatych rokov Ind, ktorý videl ako bola „pomoc“ od vyspelých krajín poskytnutá jeho vlastnej krajine, povedal na stretnutí Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo „pre lásku božiu, prestaňte nám pomáhať“. Nazdávam sa, že tentoraz to bude iné.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, urobila by som takmer všetko, aby som sa plne venovala tomuto Parlamentu, no aj ja mám hranice. Túto hranicu som takmer dosiahla včera večer, keď som pred rozpravou o Aarhuskom dohovore navštívila slávny špargľový večer. Odišla som „pred dezertom“ len aby som potom zistila, že rozprava bola zrušená. Moja otázka teda znie, môžeme pripojiť naše neprednesené prejavy k zápisnici z rozpravy, keďže odpoveď komisára Michela tam vlastne je?