Predsedajúca. − Ďalším bodom rokovania je správa pána Duarteho Freitasa v mene Výboru pre rybné hospodárstvo, ktorá sa týka návrhu nariadenia Rady o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred škodlivým vplyvom spojeným s používaním rybárskych zariadení na lov pri dne (KOM(2007)0605 – C6-0453/2007 – 2007/0224(CNS)) (A6-0183/2008).

  Joe Borg, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, správa pána Freitasa sa zaoberá návrhom, ktorý otvára cestu pre zavedenie zásady posúdenia vplyvov na životné prostredie v oblasti rybolovu. Nie je možné dostatočne zdôrazniť, o aký závažný posun ide, pokiaľ ide o zmenu systému a o zosúladenie nariadení týkajúcich sa rybolovu s ostatnými činnosťami na mori.

Táto zásada okrem toho sleduje veľmi špecifický cieľ – ochranu zraniteľných morských ekosystémov. Návrh predstavuje ekosystémový prístup, ku ktorého uplatňovaniu sa Komisia zaviazala v rámci spoločnej politiky rybolovu.

Reagujeme ním na požiadavky predložené Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 2006, aby sme prijali účinné kroky zamerané na ochranu zraniteľných morských ekosystémov na voľnom mori pred ich zničením alebo vážnym poškodením pri love pri dne. Pokiaľ ide o plavidlá pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje žiadny medzinárodný režim ochrany a riadenia intenzity výlovu, je zodpovednosťou štátu vlajky, aby reguloval činnosť svojich plavidiel a túto ochranu zabezpečil. Keďže Európska únia vykonáva podľa medzinárodného práva regulačné právomoci štátu vlajky, do konca tohto roku musíme prijať príslušné opatrenia reagujúce na túto požiadavku OSN.

Nariadenie, tak ako je navrhnuté, sa bude uplatňovať na plavidlá pod vlajkou EÚ pôsobiace na voľnom mori v oblastiach, kde neexistujú regionálne organizácie pre riadenie rybolovu. Jednou z takýchto oblastí je juhozápadný Atlantik, kde v súčasnosti pôsobí početná flotila našich plavidiel. Znenie návrhu sa navrhlo v súlade s platnými záväzkami členských štátov vlajky, aby sa zabránilo vydávaniu povolení na rybolov s použitím rybárskych zariadení na lov pri dne, pokiaľ posúdenie možných vplyvov jasne nepreukáže nízke riziko poškodenia zraniteľných morských ekosystémov. Znamená to, že Komisia nekladie detailné požiadavky na to, ako majú členské štáty tieto posudzovania uskutočňovať, ale skôr na základe vedeckých poznatkov stanovuje minimálne normy, a potom necháva na členských štátoch, aby samotné našli cestu k dosiahnutiu požadovaných výsledkov.

V našom návrhu sa stanovuje, že zariadenia na rybolov pri dne sa nesmú používať pod hĺbkou 1 000 m. Nemožno uznať námietku, že navrhované obmedzenie nemá vedecké opodstatnenie. Stále získavame nové poznatky hlbších vrstvách oceánov a musíme čeliť takému množstvu neistôt, že musíme postupovať mimoriadne opatrne. Navrhované obmedzenie hĺbky je rozumnou voľbou, pretože neovplyvňuje súčasnú činnosť plavidiel EÚ, ktoré využívajú oveľa menšie hĺbky. Na druhej strane nám toto nariadenie zabezpečí dostatok času vyskúšať, ako sa tento regulačný postup osvedčí, skôr, než umožníme našim rybárom využívať hlbšie vody.

Týmto spôsobom môžeme zachovať súčasný rozsah našich činností do tej doby, kým budeme mať dostatok vedomostí na ich ďalšie bezpečné rozšírenie. Komisia je pripravená vrátiť sa k tomuto konkrétnemu bodu po dvoch rokoch, keď Rade a tomuto zhromaždeniu predložíme správu o uplatňovaní a účinnosti tohto nariadenia. Z týchto dôvodov Komisia nemôže pristúpiť na vypustenie tohto článku, ako sa navrhuje v správe.

V správe pána Freitasa sa ďalej navrhuje upraviť ustanovenie, podľa ktorého by boli všetky plavidlá pod dohľadom pozorovateľov a namiesto neho zaviesť systém náhodných kontrol. Komisia môže túto úpravu pripustiť len veľmi ťažko, pretože pri absencii pozorovateľov zostáva systém satelitného sledovania polohy plavidiel jediným nástrojom na kontrolu dodržiavania schválených plánov lovu jednotlivými plavidlami. To nestačí a pravdepodobne nie je realistické očakávať od národných centier pre sledovanie rybolovu, že zabezpečia sledovanie každého jednotlivého plavidla v konkrétnom čase. Okrem toho, bez prítomnosti pozorovateľa na palube bude veľmi dôležité pravidlo vzdialiť sa z oblasti, pokiaľ plavidlo narazí na nezmapovaný ekosystém, úplne neúčinné, keďže systém satelitného sledovania plavidiel nedokáže jeho dodržiavanie kontrolovať. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj účinnosť tejto požiadavky možno preskúmať po dvojročnej lehote.

Väčšina navrhovaných zmien je pre Komisiu prijateľná, mnohé z nich boli nakoniec prednesené v podobnom znení v rámci diskusií v Rade.

Rád by som poďakoval Parlamentu za podporu, ktorú vyjadril Komisii v rámci jej úsilia zameraného na nájdenie účinného riešenia tejto otázky.

  Duarte Freitas , spravodajca. − (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, predovšetkým musím zablahoželať Komisii k iniciatíve pri vypracúvaní tohto návrhu, a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že pokračuje a nadväzuje na iniciatívu a aktívny postoj Európskej únie k tejto otázke na pôde Valného zhromaždenia OSN, po druhé preto, že návrh je založený na veľmi dôležitej zásade, v rámci ktorej sa vplyv rybolovu hodnotí ešte predtým, ako sa vydáva povolenie na vykonávanie tejto činnosti.

Hovoríme tu predsa o oblastiach, kde v súčasnosti neexistujú žiadne regionálne organizácie pre riadenie rybolovu. Podstatou veci je, že v pobrežných oblastiach je prijatie opatrení zameraných na ochranu zraniteľných morských ekosystémov pred následkami rybolovu pri dne záležitosťou príslušných štátov. V medzinárodných vodách je ochrana morského prostredia všeobecne stanovená dohodami o regionálnych moriach tam, kde existujú, kým prijímanie opatrení na ochranu a riadenie živých morských zdrojov a na reguláciu vplyvov rybolovu na citlivé ekosystémy je zodpovednosťou regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu. Existujú však oblasti voľného mora, ktoré nepatria pod žiadne organizácie, čo predstavuje podnet na realizáciu deštruktívnych metód rybolovu.

Pri poznaní tejto skutočnosti Valné zhromaždenie OSN s Európskou úniou vo vedúcom postavení uskutočnilo, ako sa dalo očakávať, pokrok smerom k myšlienke, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na ochranu morského dna v oblastiach, kde v súčasnosti neexistuje žiadna kontrola.

To je skutočne pozitívny krok, ktorý by sme mali vyzdvihnúť a privítať, takisto ako návrh predložený Komisiou. Zároveň je to návrh, ktorý môžeme označiť za veľkorysý, pretože od plavidiel plaviacich sa pod vlajkou našich členských štátov budeme vyžadovať dodržiavanie určitých pravidiel a rovnaký postoj budeme musieť prostredníctvom diplomatických kanálov zaistiť aj pri plavidlách tretích krajín loviacich v oblastiach, o ktorých hovoríme – teda v hlbokých moriach. V opačnom prípade by nemalo zmysel, aby Európska únia razila cestu a od svojich lodí vyžadovala tieto výskumy a dodržiavanie týchto opatrení, pokiaľ by lode plaviace sa pod vlajkami iných štátov realizovali deštruktívne metódy rybolovu práve v oblastiach, o ktorých ochranu nám ide.

V tomto veľkorysom návrhu je preto oblasť, ku ktorej musíme Komisii zablahoželať, a ktorú musí nasledovať ďalšie diplomatické úsilie, ktoré vychádza takisto z dohody uzatvorenej s Valným zhromaždením OSN, aby sme sa v tejto záležitosti skutočne pohli vpred.

Pokiaľ ide o niektoré problémy, ktoré tu odzneli – otázka 1 000 metrovej hĺbky – pán komisár, v rámci Výboru pre rybné hospodárstvo sme usporiadali diskusiu s odborníkmi, a ja osobne som mal možnosť vypočuť si rad odborníkov a tí sa zhodujú v názore, že 1 000 metrov alebo 800 alebo 500 alebo 1 200 nie je otázka technického opatrenia, ale jedine problém politickej voľby. Pokiaľ však týmto návrhom nútime tých, ktorí chcú loviť v určitej oblasti, k prieskumu morského dna a k posúdeniu rizika rybolovu dopredu, som presvedčený, že tento prieskum bude zahŕňať všetky hĺbky od 800 do 1 000 metrov, možno do 1 500 metrov, a nebude teda potrebné presne stanovovať hĺbku 1 000 metrov, pretože k ochrane príde iným spôsobom.

Stále však čakáme na nejaké ďalšie opodstatnenie, snáď technického charakteru, ktoré odborníci, ktorých sme sa opýtali, neboli schopní identifikovať, ja sa však domnievam, že ktoré tu člen Komisie doteraz predložil, nie sú dostatočným základom pre to, aby sme návrh 1 000 metrovej hĺbky považovali za relevantný. Budeme teda ďalej čakať a naozaj dúfame, že návrh Európskeho parlamentu sa po zajtrajšom hlasovaní zohľadní.

  Marios Matsakis, navrhovateľ stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. − Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi spravodajcovi k vynikajúcej správe.

Celý rad morských ekosystémov vo voľnom mori je unikátny a zraniteľný a úplne jednoznačne si vyžaduje ochranu pred následkami často katastrofického ničenia v prípade používania lovných zariadení na lov pri dne.

Navrhované nariadenie je nepochybne dobrým krokom správnym smerom, ale s pribúdajúcimi znalosťami o živote v hlbších vrstvách mora a s novými skúsenosťami bude v budúcnosti možno potrebné urobiť oveľa viac. Uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti ako východiska pri formulovaní niektorých parametrov tohto riadenia je potrebné a múdre. Úspech akéhokoľvek nariadenia závisí vždy do značnej miery od jeho správneho uplatňovania v praxi a v tomto zmysle pomôže úspechu prítomnosť pozorovateľov na palubách plavidiel.

Dúfajme, že napriek určitým nevyhnutným slabým miestam v tomto ohľade, ktoré vychádzajú z podstaty veci, nariadenie uspeje v teórii aj v praxi.

  Carmen Fraga Estévez, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, všetci pochopiteľne podporujeme ochranu zraniteľných morských ekosystémov pred ničivými postupmi rybolovu.

V skutočnosti s týmto postojom súhlasím do tej miery, že by som sa dokonca postavila za ich ochranu pred všetkými ničivými postupmi, nielen postupmi rybolovu. Už však vidíme, že v podobných prípadoch je to odvetvie rybolovu, ktoré musí raziť cestu a ísť príkladom.

Ako som už uviedla v súvislosti so správou pani Miguélezovej o populáciách hlbinných druhov rýb, domnievam sa, že naším hlavným záujmom by mala byť ochrana všetkých doteraz známych zraniteľných ekosystémov, nech sa už nachádzajú kdekoľvek, a nielen tých, ktoré majú to šťastie, že sa nachádzajú v hĺbkach pod 1 000 metrov.

Pán Freitas už povedal, že Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odmietla hĺbkové kritérium ako náhodné a nevedecké a regionálne organizácie pre riadenie rybolovu (RFMO), vrátane Severoatlantickej rybárskej organizácie (NAFO), dokonca odmietli limit 2 000 metrov bez toho, aby sa vôbec zaoberali otázkou limitu 1 000 metrov, pretože podľa ich názoru by bolo stanovenie limitu nezmyselné, a preto ho vypustili.

Pán Komisár, moja otázka však znie takto: Povedali ste, že tieto opatrenia sa budú vzťahovať na plavidlá loviace v oblasti Patagónskeho šelfu. Nedávno tu však zástupcovia Oceánografického inštitútu predložili hodnotiace štúdie, podľa ktorých v tejto oblasti žiadne zraniteľné morské ekosystémy neexistujú. Rada by som sa teda opýtala, či budete trvať na uplatňovaní tohto návrhu na loďstvo Spoločenstva, ktoré v tejto oblasti loví.

Na záver by som rada spomenula otázku pozorovateľov, domnievam sa, že v tomto ohľade poskytla správa pána Freitasa značný počet rozumných argumentov. Domnievam sa a súhlasím so správou, že je potrebné, aby pozorovatelia boli vedci, pretože musia posúdiť zraniteľnosť morských ekosystémov, čo nemôže urobiť hociktorý pozorovateľ.

Na druhej strane je absurdné, ako uviedli samotní vedci, aby bol v každom člne jeden, pretože by to nielen vyprázdnilo naše oceánografické inštitúty, nemalo by to však ani žiadny zmysel, pretože je oveľa dôležitejšie dôkladne zvažovať dlhodobé programy plánovaných a organizovaných náhodných kontrol, pretože práve tie nám poskytnú dobrý prehľad o týchto loviskách.

Bola by som teda rada, pán komisár, keby ste mohli odpovedať na moje otázky, a vyzývam na podporu správy pána Freitasa.

  Paulo Casaca, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, rád by som začal blahoželaním nášmu spravodajcovi k tejto vynikajúcej správe a zopakovaním, že sa tu zaoberáme ochranou morského dna, okrem iného koralových útesov, podmorských hôr, hydrotermálnych prieduchov a hlbinných morských húb, ktoré vytvárajú neoceniteľné ekosystémy.

Rád by som takisto pripomenul, že v autonómnej oblasti Azory bola táto ochrana ekosystémov dávno zabezpečená a až v roku 2003 došlo k ich ohrozeniu európskymi orgánmi, ktoré sa nerozvážne rozhodli v tejto oblasti povoliť rybolov bez ohľadu na potrebu chrániť tieto ekosystémy.

Predovšetkým sa mi zdá, že hlavným problémom je, že chceme vytvoriť úplne súdržné právne systémy, a problémom 1 000 metrového limitu je, že nedáva zmysel, aby sa mimo európske vody nesmelo loviť v hĺbkach pod 1 000 metrov, kým v európskych vodách to možné je – z pohľadu ochrany životného prostredia sú tak tieto právne predpisy nezmyselné. Najväčšie starosti mi robí to, že táto rezolúcia OSN – kľúčová rezolúcia z 8. decembra 2006 – sa týka aj ďalších opatrení, konkrétne opatrení súvisiacich s ochranou morských korytnačiek žijúcich na hladine, a Európska Komisia sa namiesto realizácie tohto rozhodnutia ako celku rozhodla o niekoľko rokov neskôr postupovať bod po bode, oblasť po oblasti. Nepripadá mi to, ako najlepší legislatívny postup. Vhodnejšie by bolo realizovať celé rozhodnutie OSN na úrovni Spoločenstva, čím by sa všetko oveľa zjednodušilo a právne predpisy by sa stali funkčnejšími v rámci aj vo vnútri vôd Spoločenstva.

  Josu Ortuondo Larrea, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, všetci súhlasíme, že je potrebné prijať opatrenia na odstránenie ničivých postupov rybolovu, ktoré ohrozujú zraniteľné morské ekosystémy.

Pri tomto vedomí súhlasíme s myšlienkou, že plavidlá Únie, ktoré pôsobia v morských oblastiach, ktoré nepatria pod žiadne regionálne organizácie pre rybolov ani pod žiadne regionálne dohody, by mali podliehať nariadeniam Spoločenstva, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musia splniť na získanie príslušných osobitných povolení pre tieto hĺbky, a ktoré určujú, akým spôsobom sa následne musia správať, aké informácie musia poskytovať atď.

Nesúhlasíme však s obmedzením, ktoré Komisia navrhla v článku 6, v ktorom stanovila 1 000 metrov ako maximálnu hĺbku na používanie zariadenia na lov pri dne, pretože sa domnieva, že tento limit poskytuje dostatočný stupeň ochrany, napriek tomu, že žiadne údaje toto tvrdenie nepodporujú. Neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by dokazovali, že zraniteľné ekosystémy sa nachádzajú v hĺbkach pod alebo nad 1 000 metrov.

Domnievame sa, že musíme pokročiť a lepšie zdokumentovať morské dno vo všetkých oblastiach, zistiť zraniteľné body predtým, ako stanovíme akúkoľvek maximálnu hĺbku na používanie lovných zariadení. Domnievame sa, že požiadavka, aby plavidlo muselo prerušiť lovnú činnosť a informovať úrady v prípade, že narazí na možný zraniteľný morský ekosystém, je dobrá myšlienka. Pri tomto vedomí súhlasíme s návrhom, že reprezentatívna vzorka plavidiel, ktorým každý členský štát vydal osobitné povolenie na rybolov, mala mať na palube vedeckého pozorovateľa, pričom plavidlá sa budú pri po sebe nasledujúcich rybárskych výjazdoch vhodne striedať.

Na záver, súhlasíme s tým, že v prípade technických ťažkostí so zariadením satelitného určovania polohy, ktoré musí byť na každom plavidle, by mal kapitán plavidla v dvojhodinových intervaloch oznamovať geografickú polohu plavidla, a po návrate do prístavu by sa plavidlu nemal povoliť ďalší výjazd, kým sa neoverí správna funkcia zariadenia.

Všetky tieto návrhy sa predkladajú nielen s cieľom lepšie zabezpečiť udržateľnosť morského prostredia, ale takisto s cieľom zabezpečiť lovné činnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie potravy.

  Seán Ó Neachtain, v mene skupiny UEN. – (GA) Vážená pani predsedajúca, rád by som zablahoželal pánovi Freitasovi k vynikajúcej správe. Ochrana zraniteľných ekosystémov je hlavnou súčasťou námornej správy. Počas niekoľkých posledných rokov sa v tomto smere vyvinulo značné úsilie. Teší ma, že Európska únia sa ujala priekopníckej práce v oblasti ochrany životného prostredia, pretože z nej budeme mať úžitok všetci.

Politika pre ekosystémy je medzinárodne uznávaná a je teraz na nás, aby sme ju uplatnili v čo najväčšom možnom rozsahu. Na realizáciu tejto politiky sa hodí systém postupných malých krokov. Kým urobíme ďalší krok, môžeme sa poučiť z predchádzajúceho – kľúčom je evolúcia a nie revolúcia.

Ochrana zraniteľných ekosystémov je zložitá. Vynikajúcim príkladom je Írsko. Na západ od jeho brehov sa objavil hlbinný koral. V sieti NATURA 2000 sa oznámilo, že v tejto pobrežnej oblasti sa nachádzajú štyri takéto lokality, a že sú v nich stanovené obmedzenia lovu, aby sa zabezpečila ochrana hlbinného koralu.

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. Aj keď vo všeobecnosti podporujem návrhy v správe, ktorých cieľom je ochrana zraniteľných morských ekosystémov na voľnom mori, radi by sme zdôraznili, že opatrenia v tejto oblasti sa musia prijímať na základe vedeckých výskumov mora a vo vhodnej forme, teda s dôrazom na rozmanitosť existujúcej situácie.

Táto potreba je okamžite k dispozícii v rámci otázky definície zraniteľného morského ekosystému, pretože ako sa zdôrazňuje v správe, je potrebné nájsť definíciu založenú na najlepších vedeckých poznatkoch. Podobne musíme rozlišovať medzi rôznymi následkami používania rôznych lovných zariadení a pomocou vedeckého výskumu vyhodnotiť ich možný vplyv na morské zdroje a morské dno. Na záver by sme chceli zopakovať, že oblasť otázok týkajúcich sa inšpekcií či pozorovateľov patrí do právomoci jednotlivých členských štátov.

  Avril Doyle (PPE-DE). Vážená pani predsedajúca, vedci v odbore rybolovu teraz vedia, že hlbiny a voľné more sa hemžia životom, ktorý zostáva do veľkej miery neodhalený. V skutočnosti patrí 50 % živočíchov a rastlín vylovených z hĺbky viac ako 3 000 metrov k novým druhom. Vedci odhadujú, že v morských hlbinách môže žiť až 10 miliónov druhov, čo je biologická rozmanitosť porovnateľná s najbohatšími topickými dažďovými pralesmi na svete. Pomaly objavujú mimoriadne ekosystémy, v ktorých žijú druhy, ktoré nemožno nájsť nikde inde na celej planéte.

Vítam preto návrhy Komisie, aby sa na rybolov na voľnom mori používaním zariadení na lov pri dne vyžadovalo povolenie, a aby zodpovedné orgány pred vydaním týchto povolení určili, že lov nebude mať vážny negatívny vplyv na ekosystémy na voľnom mori. V tejto oblasti mala akcia nastať už dávno a ja by som rada poďakovala pánovi Duartemu Freitasovi za jeho správu.

Používanie vlečných sietí spôsobuje bezprecedentné škody na hlbokomorských kolóniách koralov a morských húb. Neregulované zariadenia na lov pri dne môžu takisto dosiahnuť k podmorským horám, preraziť si cestu po morskom dne a zničiť všetok život, ktorý im príde do cesty. Druhy môžu vyhynúť ešte predtým, ako budú mať vedci vôbec šancu opísať ich.

Európska únia je, žiaľ, centrom používania hlbinných vlečných sietí. V roku 2001 pripadalo na členské štáty, vrátane nových pobaltských členských štátov, približne 60 % úlovku získaného pomocou hlbinných vlečných sietí, a v tom istom roku iba Španielsko predstavovalo približne dve tretiny ohláseného úlovku EÚ a 40 % ohláseného svetového úlovku z vlečných sietí na voľnom mori.

S pánom spravodajcom súhlasím v tom, že Komisia musí uplatniť svoje právomoci aj mimo odvetvia rybolovu, aby podporila spoločný prístup smerujúci k ochrane zraniteľných morských ekosystémov. Náš prístup musí dodržiavať dve hlavné zásady: zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá od nás vyžaduje činy, v prípade, keď chýbajú vedecké poznatky, alebo v prípade neistoty, a predovšetkým riadenia založeného na ekosystéme.

Pán komisár, je číslo 1 000 metrov zvolené náhodne? Domnievam sa, že otázkou naďalej je, či sa zraniteľné ekosystémy nenachádzajú aj nad touto hranicou a nielen pod ňou, ako tu už niektorí kolegovia spochybnili.

  Marios Matsakis (ALDE). − Vážená pani predsedajúca, niekoľko poslancov tu tvrdilo, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz – alebo vôbec žiadny dôkaz – ktorý by podporoval voľbu 1 000 metrového hĺbkového limitu. To však nie je pravda. Existujú napríklad vedecké dôkazy získané pri rybolove v hĺbkach medzi 840 a 1 300 metrov západne od Írska. Odhadovanie veku na základe rozpadu uhlíka 14 odhalilo, že hmota chladnovodného koralu, získaná ako vedľajší úlovok v tomto lovisku, je najmenej 4 550 rokov stará.

Takže v tejto hĺbke – ako dokazujú vedecké dôkazy – existujú zraniteľné ekosystémy. Domnievam sa, že okrem dodržiavania zásady predbežnej opatrnosti je múdre takisto stanoviť podobný limit.

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia sa aktívne podieľa na hľadaní celosvetových riešení problému používania vlečných zariadení na lov pri dne. Namiesto zavedenia ich úplného zákazu uprednostňuje stanovenie prísnych obmedzení ich používania.

Nariadenie, o ktorom tu diskutujeme, je určitý modus vivendi. Dosiahnuté právne účinky sa však nie vždy zakladajú na jasných a presvedčivých ustanoveniach. Menšie rybárske prostredia, ktoré nemajú potenciál na uskutočňovanie pravidelných podrobných štúdií, sa jednoducho obávajú, že nebudú schopné plniť požiadavky na vypracovanie plánov úlovku spolu s požiadavkou na stanovenie hĺbky, v ktorej sa použijú vlečné zariadenia alebo – toho sa obávajú najmä chudobnejšie oblasti – nebudú schopné špecifikovať usporiadanie morského dna.

  Joe Borg, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, oceňujem množstvo otázok a pripomienok, ktoré tu odzneli, a v ktorých sa zdôrazňuje, aký význam prikladáte riešeniu problému ničivých spôsobov rybolovu.

Ako som už uviedol predtým, náš návrh reaguje na požiadavku medzinárodného spoločenstva a my musíme ukázať svoje odhodlanie vyrovnať sa s touto požiadavkou.

Pokiaľ ide o otázku 1 000 metrového hĺbkového limitu, rád by som povedal, že je nevyhnutné, aby sme prijali zásadu predbežnej opatrnosti, a voľba tohto limitu nám poskytuje záruku, že v určitej oblasti nenastane náhly rozvoj rybolovu. Zároveň, tento limit v tomto okamihu nemá vplyv na súčasný rybolov, a pokiaľ to platí, nerozumiem, prečo 1 000 metrový limit vzbudzuje toľko odporu. Napriek tomu sa však touto otázkou budem opäť zaoberať a dúfam, že tento problém sa podarí v máji v Rade uspokojivým spôsobom vyriešiť.

Rád by som však takisto povedal, že nesúhlasím s názorom, že lov pri dne by sme nemali obmedzovať do tej doby, kým identifikujeme zraniteľné ekosystémy, pretože ako náhle nastane ich poškodenie, tak sa to nedá napraviť a je už neskoro. Práve preto trváme na zásade predbežnej opatrnosti.

Pokiaľ ide o otázku pozorovateľov, rád by som povedal, že to je kľúčový bod, pokiaľ chceme dokázať, že to s ochranou zraniteľných morských ekosystémov na voľnom mori myslíme vážne. Úplné pokrytie je pre Komisiu kľúčovým bodom. Som si istý, že aj na túto otázku nájdeme v máji v Rade riešenie bez toho, aby sme sa vzdali zásady plného pokrytia pozorovateľmi.

  Duarte Freitas , spravodajca. − – (PT) Predovšetkým musím s poľutovaním konštatovať, že pán komisár vôbec nevzal do úvahy, čo povedali skoro všetci poslanci a čo sa uvádza v správe ohľadom 1 000 metrového limitu.

Neexistuje žiadny, opakujem žiadny vedecký dôkaz o vhodnosti hĺbky 1 000 metrov. Prečo 1 000? Prečo nie 800 alebo 1 200? Neexistuje pre to žiadny vedecký dôkaz, a to sme usporiadali diskusie s odborníkmi, mali sme u nás vedúceho katedry oceánografie a rybárstva z Azorov, ktorý vypracoval celý rad kvalitných, medzinárodne uznávaných štúdií o morskom dne, hovoril som s celým radom ďalších ľudí, ďalších odborníkov: neexistuje žiadny vedecký dôkaz o primeranosti čísla 1 000 metrov.

Toto číslo snáď pochádza z diskusií týkajúcich sa Stredozemného mora, teraz sa však nezaoberáme rovnakou oblasťou, v skutočnosti hovoríme o úplne iných oblastiach! Takže, milí priatelia, vyčkajme: pokiaľ od Európskej únie oprávnene vyžadujeme, aby sa ujala vedúcej úlohy v rámci ochrany hlbokého morského dna, čo je správne, a dúfame, že ostatní sa k tomuto procesu pridajú, musíme byť vo vzťahu k životnému prostrediu zodpovední, na druhej strane však aj objektívni a rozumní. Pokiaľ teda od loďstiev, ktoré chcú loviť v príslušných oblastiach, vyžadujeme predkladanie vedeckých štúdií bez toho, aby Komisia bola schopná vyčísliť náklady na ich vypracovanie bez toho, aby nám povedala, či budú členské štáty môcť hodnotiť kvalitu týchto správ a reagovať na ne, a napriek tomu od loďstiev predkladanie týchto správ vyžadujeme na účely určenia toho, či je morské dno zraniteľné alebo nie, potom majme rozum! Nezaoberajme sa teda údajom 1000 metrov.

Ak niekde v hlbokom mori existujú zraniteľné ekosystémy, môžu sa nachádzať v hĺbke 800 alebo 1200 metrov, to však ukážu štúdie, ktorých predloženie od loďstiev vyžadujeme pred udelením rybárskej licencie: vec je taká jednoduchá, a preto sa domnievam, že tento problém je otázkou rozumného prístupu.

Na záver jedna poznámka k významnosti tejto otázky: hovorí sa, že vieme viac o povrchu mesiaca ako o dne hlbokých morí, a z tohto dôvodu sa budeme všetci v tejto sále usilovať, aby sme prispeli k lepšiemu poznaniu morského dna.

  Predsedajúca . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 5. júna 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Sila tohto návrhu nariadenia spočíva v zavedení zásady predbežnej opatrnosti a vo vydávaní rybárskych povolení, pričom sa uplatňuje hodnotenie a potvrdenie, že tieto činnosti nebudú mať negatívny vplyv na morské ekosystémy. Ako fiktívna spravodajkyňa som považovala za potrebné, aby sa tieto hodnotenia zakladali na jednotlivých kritériách na úrovni Spoločenstva, ktoré zrevidovala Komisia, aby umožnila jednotné hodnotenie od všetkých členských štátov.

Ďalej som navrhla vytvorenie elektronického mapovacieho systému s cieľom vytvoriť databázu zraniteľných morských ekosystémov, čím by sa znížili náklady a prácnosť, ktoré súvisia s posudzovaním a vydávaním povolení na rybolov. Inými slovami, navrhované prvky by slúžili na zefektívnenie systému a zabezpečenie optimálnej ochrany morskej biologickej rozmanitosti.

Takisto je nesmierne dôležité, aby Komisia do konca roku 2008 stanovila zoznam oblastí uzavretých pre rybolov, pričom by označila lokality s potvrdenou a pravdepodobnou existenciou zraniteľných morských ekosystémov. Nesmieme však zabúdať na úlohu, ktorú zohrávajú členské štáty v rámci ochrany morskej fauny pomocou plnenia záväzkov vyplývajúcich zo smernice o prirodzených stanoviskách a označovaní morských ekosystémov v vnútroštátnych právnych predpisoch v rámci siete Natura 2000.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka