Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o posilnení schopnosti Únie reagovať v prípade pohrôm.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, vlani sa vďaka Mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva EÚ zmobilizovala en masse, aby pomohla členským štátom postihnutým katastrofickými lesnými požiarmi.

Určili sme isté oblasti, ktoré si vyžadujú neodkladnú pozornosť, v snahe vyhnúť sa podobným katastrofám v budúcnosti.

V prvom rade musíme prekonať nedostatok dostupných technických zdrojov na odstraňovanie pozostatkov katastrof. Prišli sme na to počas operácií v roku 2007.

V druhom rade, pokiaľ ide o lesné požiare, potrebujeme integrovaný prístup a prevenciu, pripravenosť a reakciu.

A po tretie by sa mala posilniť operačná schopnosť Monitorovacieho a informačného centra Komisie.

Komisia už prijala isté praktické operačné opatrenia a medzi najdôležitejšie patria:

– zriadenie siete odborníkov na lesné požiare a ich odborná príprava;

– príprava v oblasti interoperability vnútroštátnych požiarnických tímov;

– rozsiahle cvičenie, ktoré bolo v apríli organizované na Sardínii za účasti zložiek z piatich členských štátov;

– vytvorenie troch jednotiek civilnej ochrany na letecké hasenie lesných požiarov.

Boli už zabezpečené finančné prostriedky na prepravu pomocného zariadenia. Okrem toho v rámci pilotného programu boja proti lesným požiarom na rok 2008 spolupracujeme s členskými štátmi na vytvorení taktických rezerv, ktoré budú pripravené pre prípad núdzovej situácie kdekoľvek v Európe.

Okrem toho bude v období rokov 2007 – 2013 dostupných približne 5,8 miliardy EUR v rámci programov kohéznej politiky určených na prevenciu rizika a reakciu na rôzne typy katastrof vrátane lesných požiarov.

Ďalších 1,6 miliardy EUR bude dostupných z fondov rozvoja vidieka, ktoré budú určené na obnovu lesných zdrojov a na preventívne opatrenia.

A na záver, pre najničivejšie prírodné katastrofy je zachovaná možnosť podpory z Európskeho fondu solidarity.

V oznámení, ktoré Komisia predložila v marci, zdôraznila potrebu integrovaného prístupu k riadeniu katastrof, do ktorého musí byť zahrnutá prevencia, pripravenosť, reakcia a obnova. Preskúmala všetky typy prírodných a človekom spôsobených katastrof v rámci a mimo EÚ, ako aj všetky zdroje Spoločenstva dostupné na reakciu na katastrofy.

Okrem civilnej ochrany sa v oznámení skúmajú tri ďalšie oblasti činnosti Spoločenstva, ktorými sú:

– posilnenie európskej humanitárnej pomoci;

– zlepšenie koordinácie schopnosti intervencie v prípade reakcie na katastrofy;

– posilnenie medziinštitucionálnej spolupráce, tzn. spolupráce medzi európskymi agentúrami alebo inštitúciami.

Rovnako pracujeme na akčnom pláne. Akčný plán bude pripravený v lete a bude mapovať sériu osobitných iniciatív nad rámec tých, ktoré sú uvedené v oznámení. Napríklad:

– analýza nedostatkov, pokiaľ ide o materiálnu a technickú podporu v prípade humanitárnych zásahov, ako aj zásahov civilnej ochrany. Umožní nám to určiť, ktoré osobitné nástroje sú dostupné, ktoré sú najpotrebnejšie a ktoré sú nákladovo najúčinnejšie;

– podpora iniciatív zameraných na obmedzenie rizika katastrof v tretích krajinách;

– užšia spolupráca s OSN, Medzinárodnou bankou a rôznymi MVO, s cieľom posilniť schopnosť reakcie na katastrofy na svetovej úrovni;

– lepšie využitie vedy, techniky a inovácie;

– skvalitnenie úlohy našich agentúr v reakciách na katastrofy na celom svete;

– účinnejšie hodnotenie škôd spôsobených katastrofou.

Pokiaľ ide o prevenciu katastrof, v súčasnosti neexistuje integrovaný európsky prístup. S cieľom riešiť túto otázku, Komisia pripravuje oznámenie zamerané na hodnotenie pridanej hodnoty zriadenia mechanizmu Spoločenstva na prevenciu katastrof. Komisia predloží možnosti zamerané na:

– zlepšenie našich poznatkov o katastrofách a ich vplyve;

– skvalitnenie vzájomného prepojenia súvisiacich politík, napr. prepojenie medzi plánovaním využívania pozemkov a prevenciou katastrof;

– skvalitnenie využívania zdrojov Spoločenstva.

Okrem tejto iniciatívy, ktorá sa bude zameriavať na EÚ, Komisia pripravuje stratégiu na obmedzenie rizika katastrof v rozvojových krajinách.

A na záver Komisia prijíma sériu opatrení na posilnenie schopnosti zásahu EÚ v prípade reakcie na katastrofy, ku ktorým môže dôjsť v Európe. Osobitne sa posilňuje Monitorovacie a informačné centrum Komisie. Keďže v súčasnosti nemáme k dispozícii podrobné analýzy nedostatkov a chýb v schopnosti reagovať v prípade veľkých katastrof, skúmame scenáre katastrof a testujeme inovatívne možnosti. Povedie to k uvoľneniu zdrojov na civilnú ochranu a schopnosti zasiahnuť na európskej úrovni. Do polovice roku 2009 Komisia tiež plánuje predložiť návrhy na európsku sieť prípravy na reakciu na katastrofy.

Na záver by som chcel poďakovať Parlamentu za neustálu, pevnú podporu, ktorú poskytuje na posilnenie schopnosti Spoločenstva reagovať na katastrofy. Túto podporu opätovne potvrdzuje v návrhu uznesenia, o ktorom sa bude v pléne hlasovať.

  Antonios Trakatellis, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, v nedávnych rokoch mnohé z členských štátov EÚ postihli prírodné katastrofy, akými sú požiare, záplavy a zemetrasenia. Došlo k stratám na ľudských životoch, boli zničené domy, poľnohospodárske podniky, majetok a ničivú škodu, ktorej náprava bude trvať dlhé roky, utrpelo aj životné prostredie.

Jednou z kľúčových zásad, na ktorých je založená EÚ, je zásada solidarity. Znamená to, že v prípade prírodnej katastrofy, je nesmierne dôležité, aby bola EÚ schopná poskytnúť nielen koordinovanú technickú pomoc, ale aj finančné zdroje postihnutým oblastiam prostredníctvom Európskeho fondu solidarity. So záujmom som počúval pána komisára, ktorý analyzoval všetky prvky prevencie a koordinovaného zásahu a očakávame príslúšnú činnosť zo strany Európskej komisie.

Dovoľte mi zamerať sa na záležitosť súvisiacu s Európskym fondom solidarity. Považujem za neprijateľné rozhodnutie Rady neprijať nariadenie o Európskom fonde solidarity, a preto by toto rozhodnutie malo byť preskúmané.

Významným spôsobom prispeje aj reštrukturalizácia európskeho fondu. V prvom rade bude mať EÚ lepšiu pozíciu, pokiaľ ide o účinnosť a pružnosť v zvládaní prírodných katastrof. V druhom rade si občania, ktorí zostali po katastrofe bez strechy nad hlavou a cítia sa neisto, hneď uvedomia európsku solidaritu. Pochopia význam skutočnosti, že nie sú len občanmi jednej krajiny, ale aj EÚ.

Takéto politiky a činnosti od nás európski občania očakávajú a dúfam, že nariadenie o Európskom fonde solidarity bude bezodkladne prijaté.

  Edite Estrela, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, toto je akýsi ročný rituál, ktorý sa koná pred alebo po lete. Vtedy sa do politického programu dostávajú lesné požiare. Ide však o čoraz vážnejší problém, keďže prírodné katastrofy sú prepojené so zmenou klímy. A keďže prejavy extrémneho počasia sa postupne zhoršujú, vedci varujú, že k prírodným katastrofám dochádza čoraz častejšie a sú čoraz intenzívnejšie, čo znamená, že je čoraz zložitejšie zvládnuť obdobia opakovaného a extrémnejšieho sucha, väčšie a ničivejšie záplavy, častejšie návaly veľkých horúčav a väčšie a ničivejšie lesné požiare.

V roku 2006 Európsky parlament schválil tri správy týkajúce sa tejto záležitosti a v jednej z nich spravodajca Výboru pre životné prostredie navrhol, aby Komisia predložila smernicu o požiaroch. Mojou otázkou Komisii teda je: vzhľadom na okolnosti a berúc do úvahy, že potrebný integrovaný prístup k tejto záležitosti, inými slovami politika na boj proti zmene klímy nemôže byť oddelená od politiky civilnej ochrany, nedomnieva sa Komisia, že za týchto okolností je potreba smernice o požiaroch oprávnená?

Okrem toho táto diskusia prebieha v osobitne kľúčovom čase. V čase energetickej krízy, potravinovej krízy a tak ďalej. Aj toto je všetko prepojené. Napríklad biomasa by sa mala využívať na čistenie lesov, a tým na predchádzanie požiarov a mala by sa zároveň využívať na produkciu energie. Ďalšou výhodou tohto postupu je, že na výrobu biopalív sa nevyužívajú obilniny.

  Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, v odôvodneniach A a D a v odseku 4 tohto uznesenia sa jasne zdôrazňuje hodnota prevencie. Je to veľmi múdre, keďže prevencia je vždy lepšia, oveľa lepšia, ako liečba. V tejto súvislosti by som chcel hovoriť o osobitnom type obrovskej katastrofy, ktorému sa dá predchádzať a ktorým je zrútenie sa budov. K tejto myšlienke ma priviedla udalosť, ku ktorej len nedávno došlo na Cypre. Minulú stredu sa zrútila oceľová strecha divadla s kapacitou 1 100 miest v Nikózii, a to náhle a bez varovania. Sila padajúcich oceľových stĺpov a iných sutín rozmliaždila sedadlá vnútri divadla. Našťastie v čase nehody bolo divadlo prázdne, keby nie, mohli byť zranené stovky civilistov, respektíve mohli prísť o život. V dňoch predchádzajúcich tejto udalosti bolo toto divadlo plné detí, ktoré sa zúčastňovali na rôznych školských podujatiach. Dva týždne predtým pred vypredaným hľadiskom vystupoval balet ruského Boľšoj teatru a niekoľko mesiacov predtým sa v tomto divadle predseda komisie Barroso spolu s mnohými úradníkmi EÚ, poslancami EP, prezidentom Cypru, ministrami, poslancami a inými ľuďmi zúčastnil na slávnosti pri príležitosti vstupu Cypru do eurozóny. Je zázrak, že k tejto katastrofe veľkého rozmeru nedošlo počas týchto podujatí.

Je potrebné poznamenať, že len pred tromi rokmi boli v budove vykonané veľké rekonštrukčné práce v hodnote asi 6 miliónov EUR, avšak ako sa zdá nikto zo zodpovedných, vážených a vysoko platených architektov, inžinierov, vládnych úradníkov atď. nebol schopný odhadnúť, že 50 ročná oceľová strecha nie je vôbec bezpečná. Obávame sa, že aj štruktúra iných verejných budov na Cypre môže byť nebezpečná, avšak kvôli zjavnému zanedbaniu alebo neinformovanosti, alebo korupcii príslušných orgánov alebo oddelení alebo súkromných firiem, sa nevykonávajú nápravné opatrenia. Podobná situácia môže v skutočnosti prevládať aj v iných členských štátoch EÚ. Čistou náhodou sa na väčšinu verejných budov na Cypre vôbec nevzťahujú právne predpisy týkajúce sa ochrany pred zemetrasením, a to napriek tomu, že v prípade súkromných budov sa uplatňujú. Vyzývam Komisiu, aby zabezpečila, že sa na základe tohto uznesenia vykonajú kontroly bezpečnosti budov v EÚ.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Dimitrios Papadimoulis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, všetci vidíme, že počet prírodných katastrof vzrastá, keďže sú spôsobené zmenami v klíme, ako aj vo využívaní pôdy.

V uznesení, ktoré som vypracoval a ktoré, ako dúfam, všetci takmer jednohlasne vo štvrtok v pléne odhlasujeme, podobne ako sme ho odhlasovali vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, sa Komisia vyzýva k tomu, aby prestala s odkladaním, prázdnymi rečami a odsúvaním.

Pýtam sa vás, pán komisár, hodláte v Komisii podniknúť nejaké kroky na zabezpečenie skutočnosti, že Barnierov návrh na vytvorenie síl európskej civilnej ochrany bude schválený, ako o to opakovane žiada Európsky parlament vo svojich uzneseniach?

Hodláte podniknúť nejaké kroky na zabezpečenie pružnosti a nižšej byrokratickosti Európskeho fondu solidarity?

Hodláte prijať nejaké kroky na vyplnenie závažných bielych miest v právnych predpisoch a politikách, ktoré sa uplatňujú, s cieľom umožniť Európe väčšiu a účinnejšiu pomoc pri podporovaní činnosti členských štátov v prípadoch, kde prírodné katastrofy ničia majetok a vedú k stratám na životoch?

Vo Výbore pre životné prostredie sme schválili sériu otázok pre Komisiu a dnes ste nám povedali, že o rok, v polovici roku 2009, predložíte návrhy. Otázkou je, kedy sa Komisia rozhodne vážne preskúmať tieto záležitosti a reagovať na návrh Európskeho parlamentu?

S ktorými návrhmi súhlasíte a kedy ich vykonáte? S ktorými nesúhlasíte a prečo? Ak vás brzdí Rada a odmieta poskytnúť financovanie, ktoré potrebujete alebo ak vám bránia isté osoby v Komisii, pán Dimas, mali by ste nám to povedať a my vám môžeme pomôcť. Nechceme len pekné slová, chceme skutky, aby sme počas tohto leta nemuseli opäť oplakávať obete veľkých ekologických katastrof.

  Dimitar Stoyanov (NI). - (BG) Dnes popoludní som tomuto Parlamentu predstavil stelesnenie korupcie na najvyššej úrovni v Bulharsku, Ahmeda Dogana, ako aj stranu, ktorej predsedá, ktorou je Hnutie za práva a slobody. Teraz by som chcel poskytnúť niekoľko špecifických informácií týkajúcich sa lesných požiarov.

V Bulharsku je verejným tajomstvom, že spoločnosti, ktoré Dogan nazýva „kruh spoločností“ blízkych jeho strane, už osem rokov klčujú bulharské lesy. Najjednoduchší spôsob, akým môžu tento zločin zamaskovať je založiť lesný požiar a každé leto sú tisícky hektárov bulharských lesov zapálených a zhoria. A ak to predtým bol len bulharský problém, dnes sa z neho stáva problém na európskej úrovni, keďže Bulharsko je oprávneným príjemcom dosť významných dotácií určených na reakciu na katastrofy, ku ktorým dochádza v lesoch. Avšak, kam budú smerovať tieto dotácie? Tieto dotácie budú poukázané ministerstvu pre naliehavé situácie, ktoré vedie Doganova zástupkyňa, pani Emel Etemová. Práve na tomto ministerstve zmizli desiatky miliónov eur z Európskeho fondu solidarity určené na obnovu po záplavách v Bulharsku. A vyzývam vás, pán komisár a vás všetkých, vážení poslanci, aby ste navštívili Bulharsko a videli, akú solidaritu preukazuje Emel Etemová vlastnej ústavnosti, akú solidaritu svojej ústavnosti preukazuje Hnutie za práva a slobody, akú solidaritu preukazujú moslimským Bulharom, ktorí žijú v dočasných prístreškoch, karavanoch nevhodných na bývanie, zatiaľ čo sa prostriedky z Európskeho fondu solidarity strácajú v labyrinte ministerstva, ktoré vedie Hnutie za práva a slobody.

Z tohto dôvodu túto otázku nastoľujem. Ide o vážny zločin proti povahe Bulharov a proti Európskej únii, ide o krádež jej prostriedkov. Akákoľvek katastrofa v budúcnosti postihne Bulharsko, nebude porovnateľná s katastrofou s názvom Hnutie za práva a slobody.

  Gerardo Galeote (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, vítam iniciatívu Výboru pre životné prostredie, ktorú môžeme pridať do zoznamu mnohých iných, ktoré Výbor pre regionálny rozvoj predložil počas tohto legislatívneho obdobia, a to napriek tomu, že sa tieto iniciatívy nestretli vždy s pochopením. Je pravdou, že vývoj v niektorých oblastiach vrátane niektorých právnych rozhodnutí dokazuje, že naše obavy boli v plnej miere oprávnené.

Napriek tomu je smutné pozorovať, aká je Rada necitlivá a pasívna. Rovnako je paradoxné, že otázky týkajúce sa životného prostredia, regionálnej politiky a poľnohospodárstva sú v právomoci ministrov financií.

Vnútroštátne vlády by sa mali zamyslieť nad reformou zastaraného fondu solidarity, ktorú tvrdohlavo odmietajú napriek úsiliu Parlamentu a Komisie a jasnej požiadavky verejnosti o takúto reformu. Dúfam, že toto leto nás nepostihnú pohromy v podobe požiarov, sucha a záplav ako po minulé roky. Dúfam, že Rada nebude nútená opäť raz vydať prázdne vyhlásenia solidarity namiesto poskytnutia koordinovaných mechanizmov civilnej ochrany a prostriedkov na pomoc ľuďom, pričom sa bude sťažovať na ľahostajnosť a nezáujem občanov o činnosť inštitúcií.

Niektorí členovia Výboru pre regionálny rozvoj predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, s cieľom upútať pozornosť Rady na potrebu reforiem a iniciatív. Uvidíme, či Rada, ktorej dnešná neprítomnosť bije do očí, bude schopná zareagovať.

  Iratxe García Pérez (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som začať uvítaním iniciatívy Parlamentu na posilnenie schopnosti Európskej únie reagovať na katastrofy, keďže bohužiaľ ku katastrofám dochádza čoraz častejšie a určite to bude zásadnou výzvou našej politickej iniciatívy a schopnosti rýchlo reagovať.

Musíme prijať širokospektrálny prístup týkajúci sa spôsobu riešenia, prevencie katastrof a obnovy po katastrofách, a teda je dôležité, že sme Komisiu požiadali, aby urýchlene predložila návrhy na prevenciu katastrof v Európskej únii.

Podobne musíme zobrať do úvahy potrebu uznať osobitnú povahu prírodných katastrof spôsobených suchom a požiarmi v regióne Stredozemia a prispôsobiť tomu príslušným spôsobom prevenciu, šetrenie, riadenie rizika, civilnú ochranu a mechanizmy solidarity.

Uvedomujeme si, že zdroje ktoré majú členské štáty k dispozícii na boj proti lesným požiarom, najmä zo vzduchu, sú niekedy obmedzené, a preto žiadame Komisiu, aby predložila návrhy na financovanie komunitných tímov, s cieľom zvýšiť kapacitu a doplniť vnútroštátne zdroje.

Prostredníctvom tohto uznesenia musí byť Rada požiadaná o prijatie rozhodnutia o navrhovanom nariadení o fonde solidarity, s cieľom uľahčiť rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu na katastrofy, ktoré členské štáty nie sú schopné vyriešiť samostatne. Rovnako nesmieme zabúdať ani na obete týchto katastrof, ktoré potrebujú bezprostrednú pomoc a podporu.

Nemôžeme k tejto situácii, ktorá rok čo rok, leto čo leto postihuje mnohé oblasti Európskej únie, zaujať ľahostajný postoj. V prípade týchto nešťastných udalostí musíme dokázať reagovať rozhodne a pomôcť ľuďom, ktorí sú nimi postihnutí. Budúcnosť je neistá a my, v Európskej únii, sa ňou musíme zaoberať.

  Françoise Grossetête (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, je jednoznačne poľutovaniahodné, že opäť raz na sklonku prázdnin diskutujeme o tom istom probléme, čo vytvára dojem, že z roka na rok sa nič nezlepšuje. V čase, keď má množstvo našich spoluobčanov pochybnosti o efektívnosti Európy je naliehavo potrebné, aby sme im dokázali, že keď dôjde k prírodnej katastrofe, či už je to požiar, záplavy alebo dokonca epidémie, ktoré ohrozujú ľudský život a majetok, Európa dokáže zareagovať a že v zásade, keď majú problémy, potrebujú Európu a Európa je tu pre nich.

Kam sme sa doteraz dostali ? Opäť raz diskutujeme o potrebe solidarity a, samozrejme, o potrebe záväzného rámca. V každom prípade musíme presvedčiť členské štáty o potrebe skutočných, funkčných síl civilnej ochrany, ktoré sú vybavené finančnými zdrojmi, mechanizmami podpory a dodatočnými európskymi zdrojmi. Samozrejme, musíme posilniť humanitárnu pomoc prostredníctvom zaplnenia existujúcich bielych miest týkajúcich sa poskytnutia tejto pomoci a posilnenia globálnej kapacity. Musíme vytvoriť sieť odbornej prípravy. Ako vyhlásil pán komisár, je nevyhnutné vyškoliť odborníkov v oblasti núdzovej pomoci v prípade katastrof, pričom sa bude čerpať zo skúseností, ktoré členské štáty nadobudli v oblasti odbornej prípravy civilnej ochrany. Avšak predovšetkým musíme prijať preventívne opatrenia a na tieto účely potrebujeme skutočné politiky týkajúce sa pôdy, zeme a lesov. Musíme prijať preventívne opatrenia a len potom budeme schopní pripraviť sa na katastrofy prostredníctvom prijímania nápravných opatrení a zavádzania systémov skorého varovania, pretože je to nevyhnutné.

Aká je situácia, pokiaľ ide o návrh Barnierovej správy? Chcela by som, aby sa v nadväznosti na tento návrh, dosiahli praktické výsledky.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, minulý rok v septembri vyjadrilo množstvo politikov sústrasť s obeťami požiarov, avšak len niekoľko z nich hovorilo o zodpovednosti, ktorú za tieto udalosti nesú, pretože bolo dopustené, aby k týmto požiarom došlo a aby mali také ničivé dôsledky. Teraz by sa politici mali cítiť zodpovedne. Z tohto dôvodu Socialistická skupina v Európskom parlamente pred začiatkom leta a vypuknutím požiarov, požiadala vo svojej otázke na ústne zodpovedanie o zaradenie diskusie s Komisiou o činnostiach na prevenciu požiarov do programu Parlamentu.

Pán komisár, vyhlásili ste, že v období rokov 2009 – 2013 bude dostupných 5,8 miliardy EUR na prevenciu požiarov. Koľko finančných zdrojov ste vyčlenili na prevenciu dnes, v roku 2008? Koľko vlád, a ktoré, využili možnosť tohto financovania?

Bohužiaľ, vlani, keď došlo k najhorším požiarom, grécka vláda vo svojej správe Komisii uznala, že príslušné agentúry neboli dostatočne koordinované a že neexistovali plány prevencie. Preskúmali ste situáciu, ku ktorej došlo v Grécku, s cieľom riešiť tieto problémy alebo len jednoducho vyčleňujete prostriedky vládam, ktoré ich pravdepodobne premárnia?

  Rolf Berend (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako signatár viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených v mene skupiny PPE-DE a ako člen a podpredseda Výboru pre regionálny rozvoj by som chcel využiť príležitosť a predstaviť svoje stanovisko k fondu solidarity a jeho revízii, ako spravodajca Európskeho parlamentu.

Od prijatia správy o návrhu nástroja Komisie týkajúceho sa nového fondu solidarity prevažnou väčšinou v Parlamente v máji 2006, sa tento návrh nachádza v Rade, kde väčšina členských štátov odmieta nový fond v jeho zmenenej a doplnenej podobe. Žiadne z predchádzajúcich predsedníctiev Rady nezačlenilo fond solidarity do svojho pracovného programu. Práve naopak revidované znenie je zablokované v Rade ministrov financií. Z tohto dôvodu nie je nový fond určený na obdobie rokov 2007 – 2013 účinný. Bohužiaľ, v súčasnosti máme k dispozícii len starý fond, ktorý vo svojej súčasnej podobe existuje od septembra 2002, a ktorý bol v tom čase zostavený veľmi narýchlo. Počas náročných rokovaní a vyjednávania tu v Parlamente v roku 2006 sme boli schopní dospieť ku kompromisom určeným na spružnenie a zefektívnenie fondu solidarity a predovšetkým na jasnejšie zameranie tohto nástroja núdzovej pomoci. V súčasnosti Rada hodlá toto revidované znenie raz a navždy pochovať.

Nedokážem pochopiť ako my, spoločenstvo založené na solidarite, môžeme otočiť chrbát nástroju, ktorého názov oslavuje koncepciu solidarity, kvôli precitlivenosti niektorých členských štátov. Tento nástroj sme skvalitnili. Rozšírili sme ho. Nedokážem pochopiť, prečo tí, ktorí tento fond v minulosti využili, dnes sťahujú svoj súhlas. Z tohto dôvodu naliehavo vyzývam Radu, aby opätovne zvážila svoje rozhodnutie a konečne prijala revidovanú verziu. Sme spoločenstvom založeným na solidarite, pán predsedajúci a nikto nevie, kedy a kde dôjde k najbližšej katastrofe. Potom bude vašou zodpovednosťou …

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, je nepochybné, že riadiaca činnosť EÚ v prípade akejkoľvek vážnej prírodnej katastrofy musí byť účinná v prevencii, reakcii a obnove. Avšak to, čoho sme tu svedkami, nepochybne kvôli utkvelým predstavám a akejsi fixácii, je skutočnosť, že do prevencie sa dostáva reakcia proti EÚ. V rámci samotnej Komisie existuje táto situácia, podobne ako aj v niektorých laviciach tohto Parlamentu, keďže niektorí ľudia sa domnievajú, že EÚ v tejto záležitosti nezohráva žiadnu úlohu.

Kategoricky voči tomuto postoju namietam. Bez prevencie nemôžeme nič dosiahnuť. Pohľad na predsedu Komisie Barrosa prilietajúceho na záver v helikoptére, držiaceho šek od fondu solidarity, nepredstavuje koncept solidarity EÚ. Solidarita v praxi znamená komplexný rámec reakcie. Pán Barnier podobný rámec navrhol, avšak tento sa stále rozkladá niekde v hlbinách labyrintu byrokracie. Jasne sme stanovili diagnózu a teraz vypisujeme predpis.

  Gyula Hegyi (PSE). - (HU) V rámci predchádzajúcej rozpravy sa tu spomínalo, že väčšina európskych prírodných katastrof sa spája s vodou, či už sú to suchá, záplavy, lesné požiare. Jedným z koreňov problému sú tradičné metódy ochrany pred záplavami, aby som bol konkrétnejší, tieto metódy sú založené na skutočnosti, že keď dôjde k záplavám, našou najväčšou prioritou je odstrániť vodu čo najrýchlejšie, avšak potom o niekoľko mesiacov, keď nás postihnú obdobia sucha a požiare s prekvapením zisťujeme, aké užitočné by mohlo byť, keby sme počas záplav a období zvýšenej zrážkovej aktivity zhromažďovali vodu do vhodných zásobární dažďovej vody. Preto by to bolo dôležité a istým spôsobom by to mohlo riešiť problémy, či pomôcť pri prevencii problémov, o ktorých sa tu hovorilo, ak by sme dokázali zosúladiť zameranie vodného hospodárstva ako takého so zásadou, podľa ktorej je každá kvapka sladkej vody cenných zdrojom, ktorý je potrebné ušetriť na horšie, suchšie časy. Bolo by osobitne dôležitým, najmä v nových členských štátoch, presadzovať túto koncepciu až na úroveň politiky Spoločenstva, aby sme ju mohli v rámci politiky Spoločenstva rozvinúť pomocou zdrojov Spoločenstva, a tak zmierniť škody spôsobené v dôsledku záplav, sucha a lesných požiarov.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Chcela by som vystúpiť ako poslankyňa z krajiny, ktorá, pokiaľ nebude v plnej miere pôsobiť globálne otepľovanie, nebude mať veľké problémy s požiarmi, avšak uvedomujem si význam solidarity medzi európskymi národmi. A keďže som si už niekoľkokrát podobné príspevky do diskusie vypočula, som úplne presvedčená o tom ako bývalý manažér, že je najvyšší čas, aby sme disponovali spoločnou stratégiou zameranou na prevenciu, ktorá by bola spôsobom, ako pomôcť v momente, keď to daná krajina potrebuje. Nie je to otázka finančných prostriedkov. Je to otázka kapacity a riadeného manažmentu, zacielenej pomoci, ktorá nie je závislá len od finančných prostriedkov. A tak sa vo veľkej miere pripájam k výzve Rady, všetkých predsedníctiev, ale samozrejme aj Komisie, aby urobili všetko preto, aby sme tu v tomto Parlamente vždy nestáli s prázdnymi rukami a nehlasovali o tom, či pomôžeme dnes alebo až o týždeň a či je katastrofa malá alebo veľká.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, som jedným z piatich poslancov, ktorí o slovo požiadali postupom catch-the-eye. Chcel by som povedať, že existujú dve veci, ktoré môžeme, pokiaľ ide o prírodné katastrofy, urobiť. V prvom rade by sme im mali predchádzať do tej miery, do akej dokážeme, napríklad v prípade záplav a potom, keď k nim dôjde, mali by sme sa starať o ľudí, ktorých postihli. Jednou z takýchto činností je psychologické poradenstvo. Máme pred sebou niekoho, kto prišiel o všetko, čo mal počas záplav, o svoj dom, majetok. Samozrejme život ide ďalej, ale títo ľudia sú bez prostriedkov a pociťujú veľmi veľkú stratu. Viem z vlastnej skúsenosti, že v takomto čase je veľmi dôležitá práca psychológa, a preto sa domnievam, že skupiny pre obnovu po katastrofách by mali zahŕňať a poskytovať prostriedky na psychológov, ktorí začnú svoju prácu hneď, aby týmto ľuďom pomohli.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL)Vážený pán predsedajúci, ďakujem všetkým rečníkom z ich veľmi kladné príspevky.

Komisia je zaviazaná k výraznej pomoci pri posilňovaní schopnosti Spoločenstva reagovať v prípade katastrof. V oznámení, ktoré vydala v marci a prostredníctvom opatrení, ktoré teraz pripravuje, Komisia prijíma integrovaný prístup.

V prvom rade skúmame všetky aspekty katastrof: prevenciu, prípravu, pripravenosť, urýchlenú reakciu a dlhodobú obnovu.

V druhom rade skúmame všetky typy prírodných, ako aj človekom spôsobených katastrof v rámci aj mimo EÚ.

A potretie hodláme zapojiť všetky zdroje Spoločenstva prostredníctvom skvalitnenia koordinácie medzi agentúrami EÚ.

Pokiaľ ide o nastolené otázky, v prvom rade by som chcel pripomenúť, že Parlament a Európska komisia sa zhodujú na potrebe reformy fondu solidarity. Bohužiaľ, Rada túto reformu odmieta. Avšak Komisia nehodlá stiahnuť svoj návrh a dúfa, že Radu nakoniec presvedčí.

Pokiaľ ide o smernicu o lesných požiaroch, moje oddelenia pracujú na oznámení o prevencii katastrof a jednou z možností, ktorá sa bude hodnotiť, je zavedenie právnych predpisov osobitne sa týkajúcich lesných požiarov.

Komisia bola hlavným hnacím motorom pri prijímaní európskych noriem – Eurocodes, týkajúcich sa bezpečných budov. Ide o európske normy týkajúce sa stability budov v prípade zemetrasenia a v súčasnosti sú začleňované do vnútroštátnych právnych predpisov a sú príslušne presadzované.

Vo veľkej miere podporujem návrhy pána Barniera. Dovolím si však pripomenúť, že sa požaduje jednomyseľný súhlas Rady. Všetci si uvedomujeme, že v súčasnosti medzi členskými štátmi nevládne jednomyseľnosť. Z tohto dôvodu trvá príprava našich návrhov dlhšie, ako by sme si priali. Dovoľte mi len pripomenúť, že podľa Lisabonskej zmluvy by postačovalo rozhodnutie Rady kvalifikovanou väčšinou.

V minulosti sme financovali programy Červeného kríža na poskytnutie psychologického poradenstva a momentálne sa pripravujú ďalšie programy na technickej úrovni.

A na záver by som dodal, že Komisia si uvedomuje veľký záujem a posilnenú úlohu Európskeho parlamentu v oblasti riadenia katastrof. Teším sa na vynikajúcu spoluprácu s Parlamentom a Radou pri určovaní obmedzení subsidiarity, s cieľom podporiť a ďalej rozvinúť európsky rozmer v riadení katastrof.

  Predsedajúci. − Dostal som jeden návrh uznesenia(1) predložený podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 19. júna 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Lesné požiare, ktoré v lete 2007 postihli Grécko, Taliansko a Španielsko a záplavy v Rumunsku a vo Veľkej Británii vedú k intenzívnejším výzvam zameraným na zefektívnenie schopnosti EÚ reagovať v prípade katastrof. Frekvencia katastrof prepojených so zmenou klímy sa zvyšuje a vyžaduje multilaterálnu koordinovanú reakciu zameranú na mobilizáciu všetkých dostupných zdrojov, pričom sa zohľadňujú aspekty, akými sú rýchlosť, účinnosť a finančný výnos.

Činnosti, ktoré navrhuje Komisia, ktoré prispejú k posilneniu reakcie EÚ na katastrofy zahŕňajú posilnenie Monitorovacieho a informačného centra, zvýšenie kapacity reakcie európskej civilnej ochrany a lepšiu koordináciu medzi OSN a Červeným krížom, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci. Rovnako je plánované zriadenie európskej siete prípravy na reakciu na katastrofy, systémov včasného varovania a využívanie európskej tiesňovej linky 112, ktorá v členských štátoch nie je veľmi dobre známa. V Rumunsku je to len 30 % občanov, ktorí vedia, že môžu zavolať na toto telefónne číslo v prípade núdze v akejkoľvek krajine EÚ a vnútroštátne orgány musia pokračovať v úsilí vynakladanom na podporu informovanosti o tejto linke, s cieľom rýchlo reagovať na problémy súvisiace so zmenou klímy a iné problémy.