Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 17. júna 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12. Hodina otázok pre Komisiu
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0161/2008).

Komisii sú adresované nasledujúce otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) Chcel by som sa na Komisiu obrátiť s nasledujúcou otázkou: do akej miery sú záväzné ... (predsedajúca prerušila rečníka).

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Ľutujem, ale znenie otázok sa musí zhodovať s ich písomnou podobou. Pri kladení otázok je stanovené presné poradie a preto nie je možné položiť spontánnu otázku.

Prvá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 25, ktorú predkladá Lambert van Nistelrooij (H-0379/08)

Vec: Poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti

Dňa 4. apríla belgické súdy (súdny prípad č. 2007/AR/3394) zrušili rozhodnutie Belgického inštitútu pre poštové a telekomunikačné služby (IBPT), ktorým sa stanovovali poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti. Jedným z hlavných argumentov pre toto rozhodnutie bol fakt, že sa pri stanovovaní poplatkov za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti musia zohľadniť úspory z rozsahu veľkých mobilných operátorov.

Plánuje Komisia použiť tieto argumenty belgických súdov ako hlavnú zásadu pri svojom nadchádzajúcom oznámení o poplatkoch za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti?

Súhlasí Komisia s názorom, že telekomunikačným spoločnostiam, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery zodpovedné za hospodársku súťaž v odvetví mobilných telekomunikačných služieb (tzv. „vyzývatelia“), by mal byť v oznámení ponechaný dostatok času na to, aby sa prispôsobili plneniu akýchkoľvek nových pravidiel?

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Otázka, ktorú položil ctený pán poslanec, sa týka rozhodnutia Belgického odvolacieho súdu zo dňa 4. apríla 2008, ktorým sa ruší regulačné rozhodnutie Belgického inštitútu pre poštové a telekomunikačné služby (IBPT) zo dňa 18. decembra 2007 o poplatkoch za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti v Belgicku. Toto regulačné rozhodnutie bolo pred vynesením oznámené Komisii a bolo ňou posúdené podľa článku 7 rámcovej smernice. Komisia bola oboznámená so spomínaným súdnym rozhodnutím a zároveň bola zo strany národného regulačného orgánu (IBPT) informovaná, že následne po vydaní rozsudku o zrušení daného rozhodnutia začal IBPT viesť národné konzultácie o návrhu rozhodnutia, ktorým by sa opätovne zaviedli poplatky za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti, ktoré by boli na rovnakej asymetrickej úrovni, ako v predchádzajúcom regulačnom rozhodnutí IBPT zo dňa 11. augusta 2006.

V rámci mechanizmu konzultácií Spoločenstva (postup podľa článku 7) vyjadrila Komisia pri viacerých príležitostiach svoj názor, že poplatky za ukončenie volania by mali byť znížené na úroveň efektívnych nákladov. Týmto opatrením by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých operátorov, vytvorili by sa ním stimuly, ktoré by týchto operátorov nútili k dosiahnutiu vyššej účinnosti a zároveň by sa tým dosiahli väčšie výhody pre zákazníkov vrátane nižších cien. Komisia uznáva potrebu zavedenia prechodného obdobia pre operátorov na dosiahnutie účinnej úrovne nákladov. Po uplynutí dostatočne dlhého času, počas ktorého sa bude môcť operátor prispôsobiť trhovým podmienkam a dosiahnuť vyššiu účinnosť, sa však už pretrvávajúca vysoká úroveň poplatkov za ukončenie volania v mobilnej telefónnej sieti nebude viac tolerovať, až na výnimky, v ktorých by existovali objektívne rozdiely v nákladoch, ktoré by boli mimo kontrolu dotyčných operátorov.

Komisia si tiež uvedomuje fakt, že odlišné prístupy k regulácii poplatkov za ukončenie volania by mohli byť prekážkou v konsolidácii vnútorného trhu a v prínose pre zákazníkov, ktoré so sebou prináša cezhraničná hospodárska súťaž a poskytovanie cezhraničných služieb. Z toho dôvodu si Komisia stanovila ako svoju prioritu poskytovať pri regulácii trhu mobilných sietí obom subjektom – mobilným operátorom aj národným regulačným orgánom – usmernenia a vyššiu úroveň právnej istoty. V tomto smere pracuje Komisia na odporúčaniach pre spoločný prístup k poplatkom za ukončenie volania v mobilnej aj pevnej telefónnej sieti, ktorých cieľom je vytvorenie väčšej prehľadnosti a konzistencie v tejto dôležitej, ale tiež veľmi komplexnej oblasti, a zabezpečenie čo najrozsiahlejších výhod pre spotrebiteľov pokiaľ ide o cenovú prístupnosť a účinný rozvoj inovačných služieb. Tieto odporúčania môžu zároveň slúžiť ako usmernenia pre vnútroštátne súdy.

Konsolidáciu vnútorného trhu by mohla spomaliť aj skutočnosť, ak by rozhodnutia súdov v jednotlivých členských štátoch spôsobili situáciu, v ktorej by vznikli rozdielne interpretácie spôsobov riešenia príbuzných problémov v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia v každom prípade pozorne sleduje všetky súdne rozhodnutia a rozsudky, aj v oblasti trhov terminácie, medzi ktoré patrí napríklad aj rozhodnutie odvolacieho súdu, na ktoré poukázal ctený pán poslanec vo svojej otázke.

 
  
MPphoto
 
 

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE).(NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pani komisárke poďakovať za jej odpoveď, pretože sa jej podarilo túto situáciu veľmi dobre analyzovať. Moja doplňujúca otázka znie nasledovne: v ktorých oblastiach vidíte rozdiely medzi členskými štátmi? Rozsudok vynesený v Belgicku napovedá, že medzi veľkými operátormi a novými spoločnosťami vstupujúcimi na trh nie sú ešte stále vytvorené žiadne účinné rovnaké podmienky. Mohlo by to znamenať, že bude potrebné predĺžiť prechodné obdobie? Mohlo by to znamenať, že sa v rámci celej Európy poskytne spoločnostiam viac času na prispôsobenie, než sa pôvodne plánovalo? V súčasnosti už totiž môžeme vidieť, že skutočnými obeťami na tomto trhu sú práve malí operátori.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Ako som povedala už vo svojej úvodnej odpovedi, Komisia od samého začiatku uznávala potrebu prechodného obdobia pre operátorov s cieľom dosiahnuť efektívnu úroveň nákladov.

Je však potrebné, aby sa dočasné asymetrie v rozumnej lehote vyhladili. Pokračujúca vysoká úroveň poplatkov za ukončenie volania by sa po uplynutí dostatočne dlhej doby, počas ktorej sa bude môcť operátor prispôsobiť na trhové podmienky a dosiahnuť vyššiu účinnosť, už viac nemala tolerovať, pokiaľ – ako som už povedala – nebudú existovať objektívne rozdiely v nákladoch, ktoré by boli mimo kontrolu dotyčných operátorov.

Ak umožníme takú úroveň cieň, ktorá by bola nad účinnou úrovňou, prípadne nad úrovňou založenou na nákladoch, znížime tým stimuly pre operátorov na zavádzanie inovácií a minimalizáciu cien. Okrem toho to môže spôsobiť, že spotrebitelia budú platiť vyššie ceny, než by platili v prípade symetrických poplatkov za ukončenie volania založených na nákladoch. Preto, ako som už povedala, by sa mali poplatky za ukončenie volania v čo najkratšom čase znížiť na úroveň účinných nákladov, bez toho, aby sa tým narušilo postavenie operátorov alebo spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 26, ktorú položila Katerina Batzeliová (H-0386/08)

Vec: Politika krízového riadenia na boj proti vysokým cenám na trhu

Vysoké ceny na trhu, ktoré sú spôsobené nárastom cien ropy, súčasnou potravinovou krízou, úžerníctvom a neúčinnými kontrolami, majú aj naďalej negatívny vplyv na infláciu a príjmy domácností. Táto kritická situácia si vyžaduje európsku odpoveď.

Akým spôsobom a pomocou akých prostriedkov zamýšľa Komisia bojovať proti tejto kríze, ktorá v súčasnosti poškodzuje rozvoj národných hospodárstiev, znižuje príjmy domácností a spôsobuje, že verejnosť naplno spochybňuje úlohu eura v súvislosti s cenami ropy?

Aké opatrenia podnikne Európska únia, aby zastavila medzinárodný nárast úžerníctva na tovaroch? Plánuje EÚ zriadiť mechanizmus krízového riadenia na úrovni Spoločenstva a na národnej úrovni? Akým spôsobom a pomocou akých prostriedkov bude národným orgánom poskytovaná pomoc pri boji proti úžerníctvu, ktorého výskyt je predovšetkým výsledkom dominantného postavenia určitých podnikov?

Patrí medzi priority Komisie aj stanovenie maximálnej predajnej ceny na niektoré základné potraviny?

Považuje Komisia za prijateľné, že niektoré vlády v súčasnosti zvyšujú nepriame dane s cieľom zvýšiť verejné príjmy? Považuje Komisia zníženie DPH a nepriamych daní na niektoré základné potraviny a produkty na európskej úrovni za vhodné opatrenie?

Otázka č. 27, ktorú položil Leopold Józef Rutowicz (H-0399/08)

Vec: Nárast cien v Európskej únii

Dopyt po biopalivách a nárast dopytu po potravinách je, spolu s ďalšími faktormi, príčinou významného nárastu cien týchto komodít, pričom táto situácia zasahuje najťažšie práve nízkopríjmové skupiny občanov Európskej únie. Obmedzenia výroby veľkého množstva produktov zároveň bránia hospodárskej súťaži, ktorá by mohla zabezpečiť nižšiu úroveň cien. Aké opatrenia boli prijaté v súvislosti s obmedzením nárastu cien potravín na trhu v Európskej únii?

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vzhľadom na to, že – ako správne poznamenala pani predsedajúca – tieto dve otázky sú navzájom viac alebo menej prepojené, chcela by som využiť túto príležitosť a odpovedať na obe otázky spoločne.

Ak sa pozrieme na eurozónu, zistíme, že inflácia v tomto regióne sa v skutočnosti znížila z 8 až 10 % v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia na 3 % v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a počas prvého desaťročia existencie Európskej menovej únie dosiahla v priemere dokonca len niečo vyše 2 %.

Od tretieho štvrťroku 2007 však globálne šoky v cenách energie a potravín zvýšili inflačné tlaky nielen v rámci Európskej únie, ale aj všade inde vo svete.

Vďaka silnému euru sa nám podarilo do určitej miery zmierniť účinok rastúcich cien palív a ropy. Musíme však čeliť realite, ktorá hovorí, že miera inflácie stúpla z úrovne 1,9 % v auguste minulého roka na úroveň 3,6 % v apríli 2008.

Komisia zverejnila svoje stanovisko k aktuálnemu nárastu cien potravín vo svojom oznámení s názvom „Riešenie problematiky rastúcich cien potravín: Usmernenia pre opatrenia EÚ“. Vysoké ceny ropy viedli okrem iného aj k nárastu cien na poľnohospodárskych trhoch v Európskej únii, vzhľadom na to, že spôsobili zdraženie poľnohospodárskych vstupov a nárast logistických nákladov.

Aj keď je pravda, že trh biopalív ovplyvňuje dopyt po poľnohospodárskych komoditách, všetky analýzy Komisie naznačujú, že príčiny celosvetového nárastu cien potravín sú rôznorodé. Tento nárast spôsobujú štrukturálne aj dočasné faktory, pričom súčasná produkcia biopalív v Európskej únii má v skutočnosti len veľmi malý vplyv na súčasné celosvetové ceny potravín – na základe našich posledných odhadov sa na biopalivá využíva približne len 1 % pôdy v rámci Európskej únie.

Je však jasné, že nedávnym nárastom poľnohospodárskych cien je možné len čiastočne zdôvodniť pozorovaný nárast maloobchodných cien potravín, takže niekedy je možné pozorovať rozpor medzi výkupnými cenami potravín, a ich cenami v supermarketoch alebo obchodoch.

Vzhľadom na fakt, že súčasnú krízu tvorí mnoho rozličných aspektov, aj Komisiou navrhované riešenie je rovnako komplexné. Jeho zámerom je vyriešiť krátkodobé následky tejto krízy, no zároveň sa pokúša odstrániť aj dlhodobé hnacie sily rastúcich cien potravín. S cieľom zmierniť cenové tlaky v poľnohospodárskom sektore sme v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vytvorili ďalšie stimuly zamerané na zlepšenie trhovej orientácie a podporu výroby. Myslím si, že stanovením miery vyňatia pôdy z produkcie v roku 2008 na nulu ako aj zvýšením kvót na mlieko s účinnosťou od 1. apríla 2008 sme zareagovali skutočne veľmi rýchlo. Okrem toho sa Európska únia rozhodla v tomto hospodárskom roku prestať uplatňovať dovozné clá na obilniny. Toto opatrenie sa týka väčšiny obilnín.

Týmito otázkami sa budeme samozrejme zaoberať aj počas nadchádzajúcich diskusií o preskúmaní stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Plánuje sa tiež modernizácia a aktualizácia systému, ktorá nám umožní osobitne reagovať predovšetkým na potreby najviac postihnutých občanov Európskej únie. Konkrétny návrh v tomto smere predstaví Komisia neskôr v tomto roku.

Myslím si, že je tiež dôležité, aby sme pokračovali v našej podpore a propagácii investícií do poľnohospodárskeho výskumu a posilňovali trvalo udržateľný rast produktivity v poľnohospodárskom sektore nielen v Európe, ale aj všade inde vo svete.

Pokiaľ ide o tvorbu cien na poľnohospodárskom trhu, Komisia je rozhodnutá monitorovať činnosti špekulatívnych investorov na finančných trhoch s komoditami a zároveň sledovať aj ich vplyv na vývoj cien.

Pokiaľ ide o otázku dominantného postavenia, akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia je predmetom článku 82 zmluvy, prípade jeho ekvivalentov vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Komisia spolu s národnými úradmi pre hospodársku súťaž veľmi pozorne sleduje akékoľvek porušenia právnych predpisov Európskej únie o hospodárskej súťaži.

Komisia venuje osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že koncentrácia činností na úrovni Spoločenstva nebude výrazným spôsobom brániť účinnej hospodárskej súťaži, čo by spôsobovalo škodu spotrebiteľom aj rozličným podnikom. V tomto kontexte Komisia tiež preskúma fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a súčasne vykoná monitoring maloobchodného sektora, ktorý bol vytvorený v rámci prieskumu jednotného trhu.

Na základe ustanovení zmluvy musia byť opatrenia zo strany členských štátov a Spoločenstva vykonávané v súlade so zásadami vnútorného trhu a cezhraničnej hospodárskej súťaže. V súčasnosti sa neuvažuje o stanovení maximálnej predajnej ceny pre niektoré základné potraviny.

Komisia si všimla zvyšovanie nepriamych daní zo strany niektorých vlád s cieľom podporiť verejné financie. Komisia okrem toho zdieľa názor vyjadrený ministrami financií, že je potrebné vyhnúť sa akýmkoľvek deformujúcim daňovým a iným opatreniam, ktoré bránia potrebným úpravám.

Komisia nakoniec zastáva názor, že krátkodobé cielené opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií na chudobnejšie skupiny obyvateľstva sú opodstatnené. Tieto opatrenia by však samozrejme nemali mať deformujúci účinok a nemali by tiež odďaľovať nevyhnutné štrukturálne úpravy. Už samotná definícia všeobecného zníženia – myslím si, že sa v tejto otázke všetci zhodujeme, či už v prípade daní alebo DPH – znamená, že nejde o cielené opatrenie zamerané na chudobnejšie skupiny našich občanov.

Opatrenia Komisie sa nezameriavajú len na domáce účinky (myslím si, že všetci máme záväzok zabezpečiť rovnaké podmienky aj vo vzťahu k rozvojovým krajinám). K dnešnému dňu aktivizovala Komisia núdzovú potravinovú pomoc v hodnote viac ako 300 miliónov EUR a zároveň sa aktívne podieľa na podpore koordinovaného postupu na medzinárodnej úrovni v súlade so závermi samitu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý sa konal len pred dvoma týždňami.

Z toho dôvodu si myslím, že Komisia reagovala na výzvy, ktoré so sebou táto novovzniknutá situácia prináša.

 
  
MPphoto
 
 

  Katerina Batzeli (PSE).(EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som sa v prvom rade poďakovať pani komisárke za vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku. Dovoľte mi však upozorniť na dve oblasti, ktorými by sa Komisia mala zaoberať okamžite, a nie až v strednodobom horizonte.

Prvou z nich je cenová kontrola, predovšetkým v oblasti potravinových výrobkov, ako ste správne poznamenali. V tejto súvislosti nejde ani tak o stanovenie maximálnej predajnej ceny, ako skôr o zafixovanie výrobných nákladov a stanovenie percenta zo zisku, ktoré by si podniky mohli ponechať, samozrejme za predpokladu, že by toto obmedzenie nebolo prekážkou pre vnútorný trh alebo dovoz.

Mojím druhým argumentom je to, že, aj keď je zvyšovanie miery vyňatia pôdy z produkcie a kvót na mlieko vítaným opatrením, zvyšovanie výrobných nákladov v prípade pesticídov sa nám podľa môjho názoru, a vzhľadom na rastúce ceny ropy, nemusí vyplatiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz (UEN).(PL) Dovoľte mi hneď na začiatku poďakovať pani komisárke za skutočne vyčerpávajúcu odpoveď na túto tému.

Zaujíma na niekoľko problémov. Prvým z nich je obchodovanie s produkčnými limitmi na cukor. Je známe, že obchodovaním s produkciou cukru sa obmedzuje potenciál na využívanie určitých produkčných kapacít v rozličných krajinách, a že koncerny v tejto oblasti praktizujú určitú politiku. Obmedzenie produkcie cukru automaticky znamená odstránenie hospodárskej súťaže.

Mojím druhým bodom je, že sa na mnohé tovary základnej potreby, ktoré používajú aj najchudobnejší ľudia, napríklad banány, uplatňujú určité clá. Tieto clá je potrebné prehodnotiť. Banány predsa jedia aj deti, jedia ich deti z chudobných rodín. Z toho dôvodu je potrebné prehodnotiť uvaľovanie ciel na tovary základnej potreby, ktoré nie sú alkoholom. Súhlasím s tým, že trh je potrebné monitorovať a kontrolovať, presne ako je potrebné monitorovať aj ceny na trhu, prináša však Komisii určitý druh dovozu taký prospech, ktorý by umožnil znížiť ceny niektorých tovarov prostredníctvom dovozu lacnejších tovarov na národný trh, ktoré majú (...).

(predsedajúca prerušila rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − Vážená pani Batzeliová, myslím si, že je dôležité, aby sme mali zavedený kontrolný systém, ktorý by dohliadal na to, aby sa ceny na trhu nezvyšovali nekontrolovateľným spôsobom. Táto oblasť patrí do zodpovedností národných úradov pre hospodársku súťaž, ktorých úlohou je vykonávať dohľad nad vývojom cien. Môžem Vám oznámiť, že sme mali diskusiu s komisárkou zodpovednou za oblasť hospodárskej súťaže (aj interne v rámci Komisie), a že si tieto problémy veľmi dobre uvedomujeme.

Pokiaľ ide o otázku pána Rutowicza, neviem, či narážate na reformu trhu s cukrom, v ktorej sme sa rozhodli znížiť produkciu cukru v rámci Európskej únie o 6 miliónov ton, a usilovali sa poskytnúť poľnohospodárom, ktorí opustili produkciu cukru, veľmi slušný balík. V každom prípade však ide o rozhodnutie, ktoré bolo prijaté pred niekoľkými rokmi.

Pokiaľ ide o cenu dovážaných produktov, je pravda, že táto cena závisí od dovozných ciel. Presne touto témou sa v súčasnosti zaoberáme v rámci kola rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe, t.j. či dokážeme dosiahnuť dohodu v otázke všeobecného zníženia ciel.

Nakoniec, pokiaľ ide o výhody, ktoré prináša konzumácia ovocia, v zásade s vami súhlasím. Práve z toho dôvodu plánujeme na najbližšej schôdzi, ktorá sa bude konať tu v Štrasburgu, predstaviť program ovocia a zeleniny pre deti v školskom veku. Som presvedčená, že tento program bude veľkým prínosom, pretože pomôže v deťoch vypestovať dobré návyky.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Moja otázka sa týka spotrebnej dane. Počas diskusií o spotrebnej dani na alkohol odzneli návrhy na uplatňovanie nulovej dane. Aký je váš názor na spotrebnú daň na palivá, vzhľadom na to, že súčasná situácia nenaznačuje žiadne dočasné riešenia tohto druhu? Bolo by možné znížiť spotrebnú daň na palivá, aj keď iba prechodne, s cieľom zabrániť nárastu cien v potravinovom odvetví a v ďalších odvetviach?

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážená pani komisárka, rastúce ceny potravín sú celoeurópskym javom, ktorý spôsobuje problémy predovšetkým rodinám s nízkymi príjmami a ľuďom s nízkymi mzdami. Tieto vysoké ceny spôsobujú, že títo ľudia sa nachádzajú doslova na pokraji finančného kolapsu. Do akej miery plánuje Komisia presadzovať európsky program potravinovej pomoci určenej najchudobnejšiemu obyvateľstvu, aby mohla byť poskytovaná rýchla pomoc tým, ktorí sa z dôvodu súčasnej úrovne cien dostali do ohrozenia a dokonca im hrozí hlad?

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − V prvom rade nepovažujem zníženie DPH za možné riešenie. V súčasnej dobe sa cena ropy pohybuje približne na úrovni 136 až 137 USD za barel. Ak by sme pristúpili k zníženiu DPH a cena ropy by vzrástla povedzme na úroveň 160 USD za barel, čo by sme urobili potom? Pristúpili by sme k ďalšiemu zníženiu?

Pri hľadaní riešení sa musíme pozerať oveľa viac dopredu. Práve preto sme sa rozhodli podporovať investície zamerané na zníženie závislosti od ropy. Túto podporu môžeme realizovať v rámci poľnohospodárskeho sektoru, a v súčasnosti diskutujeme o využití podobného postupu aj v odvetví rybného hospodárstva, pretože rybné hospodárstva sú ešte viac závislé od cien ropy. Z toho dôvodu predstavujú investície do nových technológií oveľa perspektívnejšie riešenie, než obyčajné zníženie DPH.

Pokiaľ ide o v poradí druhú otázku, v tomto roku predstavíme návrh zameraný na riešenie situácie najchudobnejšieho obyvateľstva v Európskej únii. Už v súčasnosti máme v tejto oblasti zavedený systém. Jeho fungovanie je však založené na nadbytočných zásobách – intervenčných zásobách poľnohospodárskych produktov. V súčasnosti však už nemáme žiadne intervenčné zásoby. Z toho dôvodu potrebujeme právny základ pre nový systém. Dúfam, že ctené pani poslankyne a páni poslanci ocenia návrh, ktorý plánujeme predložiť s cieľom udržať alebo dokonca zvýšiť hospodársky základ určený na tento systém. Úplne súhlasím, že potrebujeme nájsť uspokojivé riešenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). - Vážená pani komisárka, vo svojej odpovedi na otázku č. 27 ste nás informovali, že v Európskej únii sa na produkciu biopalív využíva len 1 % pôdy. Zrejme ešte dôležitejším údajom, ktorý by bolo dobré poznať, je percentuálna hodnota v Severnej Amerike – vzhľadom na veľké množstvo obilnín, ktoré odtiaľ dovážame – ktorá spôsobuje, že mnohí z nás sa domnievajú, že biopalivá v skutočnosti urýchľujú rast cien zvieracieho krmiva. Mohli by ste sa k tejto otázke bližšie vyjadriť?

Po druhé, ďalším urýchľovačom rastu cien je pretrvávajúci váhavý a nerozhodný postoj zo strany Komisie schváliť geneticky modifikované produkty, ktoré by boli oveľa lacnejšie. Mohli by ste nás poinformovať o pokroku v tejto oblasti? Sme o niečo bližšie k dosiahnutiu synchronizovaného schválenia v kľúčových oblastiach vrátane zásobovania?

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN).(PL) Vážená pani komisárka, chcela by som sa opýtať, či Komisia uvažuje o znížení DPH na detské oblečenie, ktoré by zmiernilo daňové zaťaženie pre veľké rodiny, nie však pre zámožné rodiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariann Fischer Boel, členka Komisie. − V prvom rade považujem za dôležité, aby sme počas diskusie o biopalivách v rámci Európskej únie neukazovali prstom na európsky spôsob riešenia tejto otázky. Hovorím to preto, že sa tým môže vytvoriť negatívny obraz o bioetanole a bionafte, a potom tu budeme mať situáciu, v ktorej už viac nebude nikto ochotný investovať. V takom prípade by sme sa ocitli úplne pozadu, závislí od dovozu etanolu a bionafty. Ak sa nám totiž nepodarí zaviesť tieto opatrenia, potom nebudeme môcť dodržať ciele 20 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020. Z toho dôvodu potrebujeme nájsť riešenie – a jediným riešením v súčasnosti sú biopalivá prvej generácie.

Zároveň však potrebujeme – a myslím si, že v tomto sa všetci zhodujeme – v čo najväčšej možnej miere podporovať výskum a vývoj druhej a dokonca aj tretej generácie biopalív vyrábaných z odpadu, kalov, slamy a ďalších produktov – napríklad drevených triesok – z oblasti poľnohospodárskeho sektora, ktoré nemajú v dnešnej dobe žiadne iné využitie. Aj keď ide o budúcnosť, musíme byť súčasťou tohto vývoja, a preto potrebujeme prvú generáciu, ktorá plní funkciu odrazového mostíka.

Pokiaľ ide o geneticky modifikované produkty, viem, že v tomto Parlamente existujú na túto otázku rozdielne názory, je však samozrejmé, že potrebujeme dosiahnuť takú situáciu, v ktorej budeme dovážať krmivo pre naše zvieratá za prijateľnú cenu. V opačnom prípade, t.j. ak sa nám nepodarí nájsť riešenie – pričom toto sa týka aj geneticky modifikovaných obilnín, predovšetkým kukurice – to povedie k poklesu európskej produkcie mäsa. Potom budeme nútení dovážať mäso z Brazílie – mäso, prípadne zvieratá kŕmené geneticky modifikovanými plodinami, voči ktorým máme výhrady my aj naši spotrebitelia, ktoré by sa však k našim spotrebiteľom dostali zadnými dvierkami. Až v takom prípade by sme sa podľa mňa dopúšťali skutočného podvodu voči našim spotrebiteľom.

Z toho dôvodu potrebujeme zaviesť svoj vlastný schvaľovací systém. Myslím si, že v tomto smere dosahujeme pokrok pri preberaní žiadostí, ktoré ešte neboli schválené a urýchľovaní postupov v Európskom úrade pre bezpečnosť potravín, bez toho, aby tým bola ovplyvnená ich kvalita.

Pani predsedajúca, dovoľte mi záver na rovinu povedať, že nie som odborníčkou na DPH na detské oblečenie, preto si myslím, že namiesto toho, aby som poskytla nesprávnu odpoveď, by bolo lepšie podať túto otázku písomne.

 
  
  

Druhá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 28, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0381/08)

Vec: Stratégia v odvetví chovu rýb

Na základe predpovedí Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa do roku 2030 zvýši spotreba produktov rybolovu o 50 %. Očakáva sa, že prevažná väčšina ponuky na uspokojenie tohto dopytu bude pochádzať zo sektoru chovu rýb, čo by znamenalo zvýšenie výroby v tomto sektore o približne 40 miliónov ton. Vzhľadom na neustále sa zmenšujúce zásoby rýb a rastúci celosvetový dopyt po rybách, vodných mäkkýšoch a kôrovcoch získava odvetvie chovu rýb čoraz väčšiu dôležitosť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, zahŕňa revízia stratégie pre chov rýb aj usmernenia pre námorné plánovanie v odvetví chovu rýb? Aké opatrenia sa v tejto súvislosti plánujú prijať, aby sa dosiahla väčšia konkurencieschopnosť produktov Spoločenstva v porovnaní s produktmi tretích krajín, v ktorých sa uplatňujú menej prísne výrobné normy? Plánuje sa prijatie ďalších inovačných opatrení s cieľom podporiť rozvoj v tomto sektore?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. V prvom rade by som sa chcel poďakovať váženému pánovi poslancovi Gklavakisovi, že prostredníctvom svojej otázky upozornil na dôležitosť akvakultúry, a som veľmi rád, že môžem poskytnúť stanovisko Komisie k tejto otázke.

Ako ste správne poznamenali, a ako zdôrazňuje aj Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, globálne odvetvie akvakultúry získava čoraz väčšiu dôležitosť a zohráva kľúčovú úlohu pri premosťovaní priepasti medzi rastúcim dopytom po plodoch mora a ponukou rybích produktov, obzvlášť v kontexte zmenšujúcich sa zásob voľne žijúcich rýb.

Komisia v súčasnosti pracuje na príprave oznámenia o stratégii pre trvalo udržateľnú akvakultúru v EÚ, ktorá by mala byť dokončená do konca roka 2008. Cieľom tejto stratégie bude vytvoriť najlepšie možné prostredie pre trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry, ktoré by zabezpečilo potrebný prísun morských plodov pre občanov Európskej únie, a zároveň by spĺňalo prísne normy pre životné prostredie a verejné zdravie.

Prístup k priestorom pre chov rýb bol identifikovaný ako hlavná prekážka rozvoja akvakultúry. Pri riešení tohto problému môže zohrať dôležitú úlohu námorné územné plánovanie. Pripravovaná stratégia pre oblasť akvakultúry bude zahŕňať aj túto otázku.

Problém konkurencieschopnosti s tretími krajinami by mohol byť riešený prostredníctvom systémov pre rozmanitosť trhu, akým je napríklad certifikácia. Pri vypracovávaní stratégie bude zohľadnená aj táto oblasť.

Ak by som sa mal vyjadriť vo všeobecnejšej rovine, konkurencieschopnosť a inovácie budú tvoriť ústredné témy tejto stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi poďakoval za jeho odpoveď.

Dovoľte mi zároveň upozorniť na jeden bod. Pán komisár, ako ste vy sám zdôraznili, spotrebitelia konzumujú čoraz viac morských plodov – ryby, vodné mäkkýše a podobne. V posledných rokoch sme medzi spotrebiteľmi zaznamenali veľký nárast popularity organických produktov. Môžeme tiež vidieť, že mnoho firiem pôsobiacich v tomto odvetví začína uprednostňovať organický chov rýb, ktorý ponúka nielen zdravšie jedlo, ale zároveň je tiež ohľaduplnejší voči životnému prostrediu, čo sú veľmi dôležité argumenty.

Zvažuje Európska komisia prijatie určitých opatrení na propagáciu, posilnenie a podporu organického chovu rýb, a ak áno, mohli by ste nám priblížiť, o aké opatrenia pôjde, a ako by sme mohli aj my prispieť k podpore tejto veľmi dôležitú oblasti?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa zvýšeného dopytu, nepochybne zaznamenávame nárast, dokonca exponenciálny nárast v spotrebe produktov akvakultúry, morských plodov a chovaných rýb. Tento trend je samozrejme vítaný, pretože, ako všetci vieme, v rôznych vodách Spoločenstva, ale tiež celosvetovo, dochádza v súvislosti zo zásobami rýb k prekročeniu kvót na ich povolené výlovy. Dospeli sme až k situácii, v ktorej nebude možné v krátkodobom a dokonca ani strednodobom horizonte zvýšiť výlovy, a z toho dôvodu bude potrebné nárast dopytu uspokojovať prostredníctvom zvýšenej produkcie chovaných rýb.

Táto situácia však môže sama osebe vytvoriť problémy vzhľadom na osobitný prístup, ktorý som naznačil vo svojej odpovedi, ale tiež problémy súvisiace s ponukou rybej múčky, vzhľadom na fakt, že samotná rybia múčka je prevažne založená na priemyselnom výlove rýb nižšej kvality, ktorých zásoby sú tiež zasiahnuté veľmi intenzívnym rybolovom.

Pokiaľ ide o organickú akvakultúru, aj my sami podporujeme jej rozvoj. Cvičenie, ktoré sme realizovali v rámci verejného konzultačného procesu, nám naznačilo potrebu ďalšieho rozvoja organických foriem produkcie a v súčasnosti skúmame spôsoby a prostriedky, ktorými by sme zabezpečili, že v našom oznámení – v našom balíku, ktorý predstavíme neskôr v tomto roku – bude konkrétna zmienka o organickej akvakultúre: o tom, ako by sme ju mohli ešte viac podporovať, a aký druh opatrení (napríklad schémy udeľovania environmentálnej značky) by sa mal prijať, aby sme dosiahli zvýšenú informovanosť spotrebiteľov o výhodách konzumácie organických produktov. Dúfame, že týmto spôsobom sa nám podarí stimulovať ďalší rozvoj tohto dôležitého priemyselného odvetvia.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, na konci svojho prejavu ste nepriamo spomenuli schémy udeľovania environmentálnej značky. Otázka, ktorú som vám chcel tiež nepriamo položiť sa týkala toho, či máme nejaké záruky, že spotrebitelia budú mať prehľad nielen o pôvode rýb, ale aj o ich výrobe a popise tejto výroby, aby mali transparentné informácie o tom, odkiaľ tieto ryby pochádzajú, a kde boli chované. Nejde mi o to, či tento proces prináša nejaké biologické výhody, ide mi o otázku pôvodu. Existujú pre túto oblasť nejaké súdržné nariadenia?

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE).(DE) Vážený pán komisár, chcel by som v súvislosti s tou istou otázkou dodať ešte toto: nedávno som bol konfrontovaný niekoľkými rakúskymi organizáciami na ochranu spotrebiteľov, ktoré ma upozornili na zjavný nárast liečby vodných mäkkýšov pomocou antibiotík a ďalších nežiaducich liekov. Ide predovšetkým vodných mäkkýšov dovážaných do Európskej únie, a teda aj do Rakúska. Táto liečba sa vykonáva z ekonomických dôvodov, pravdepodobne preto, že je jednoduchšie ich takto chovať. Tieto látky sa následne prostredníctvom potravinového reťazca dostávajú aj k ľuďom. Prijíma Komisia nejaké opatrenia s cieľom obmedziť alebo zabrániť týmto praktikám v budúcnosti?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Pokiaľ ide o otázku o pôvode rýb, chcel by som upozorniť na dva fakty. Po prvé, pokiaľ ide o výlovy voľne žijúcich rýb, ktoré neskôr veľmi často končia v spracovateľskom reťazci – ide predovšetkým voľne žijúce ryby vylovené tretími krajinami, ale taktiež aj našimi vlastnými rybármi – v súčasnosti sa nachádzame v procese prijímania nariadenia, ktorého cieľom je obmedziť tieto nezákonné aktivity. Toto nariadenie samo osebe značne posilní náš režim, pretože sa ním zakáže vstup na trh Spoločenstva akejkoľvek nezákonne vylovenej rybe, buď v jej pôvodnom stave, alebo v stave po spracovaní. Toto je teda jeden aspekt.

Pokiaľ ide o akvakultúru, v súčasnosti skúmame spôsoby a prostriedky, prostredníctvom ktorých zabezpečíme, aby ryby pochádzajúce z akvakultúry, ktoré sú dovážané do Spoločenstva, spĺňali požadované zdravotnícke normy a požiadavky, aby naši spotrebitelia mali záruku, že produkt, ktorý konzumujú, spĺňa rovnakú úroveň ochrany zdravia, akú uplatňujeme aj voči našim vlastným produktom. V súčasnosti sa touto otázkou zaoberá Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľov (GR SANCO), a okrem toho tu máme ešte systém certifikácie, ktorého cieľom je osvedčiť, že produkty, ktoré vstupujú na trh Spoločenstva, spĺňajú požadované zdravotnícke normy.

Pokiaľ ide o doplňujúcu otázku, je dôležité upozorniť, ako som tu už spomínal, že skúmame možnosť udeľovania environmentálnej značky produktom akvakultúry. Najprv sa diskusia zameriavala výlučne na ekologické označovanie vylovených voľne žijúcich rýb, pretože v prípade týchto rýb sa uplatňujú odlišné parametre. V tomto prípade je hlavným zámerom udeľovania environmentálnej značky zabezpečiť trvalo udržateľné výlovy. Inými slovami, ak sa predávajú ryby, u ktorých dochádza k prekročeniu kvót na ich povolené výlovy, tieto ryby by nemali mať nárok na udelenie akejkoľvek environmentálnej značky.

V prípade environmentálneho označovania rýb chovaných v akvakultúrach sú parametre odlišné. V tomto prípade by mali byť základom pre udelenie environmentálnej značky iné dôvody, napríklad fakt, že tieto ryby sú chované v podmienkach, ktoré spĺňajú určité environmentálne, zdravotnícke a hygienické normy. V súčasnosti tieto parametre skúmame, a neskôr sa samozrejme plánujeme do tohto Parlamentu vrátiť a predložiť návrhy zamerané na zavedenie – prípadne podporu zavedenia alebo stanovenie minimálnych požiadaviek pre prevádzkovanie – dobrovoľných schém na udeľovanie environmentálnej značky pre tieto druhy rýb.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 29, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0416/08)

Vec: Žiadosť o bezpečnostnú tonáž

Dňa 13. júna 2006 vydal Súd prvého stupňa rozsudok v prospech 20 írskych žiadostí o bezpečnostnú tonáž, ktorým sa ruší rozhodnutie Komisie 2003/245/ES(1)zo dňa 4. apríla 2003 o 20 žiadostiach o bezpečnostnú tonáž. Súd rozhodol, že Komisia vo svojom rozhodnutí použila kritériá, ktoré nie sú uvedené v pravidlách (t.j. že vek plavidiel, predtým, než budú oprávnené na podanie žiadosti o bezpečnostnú tonáž, musí byť minimálne 5 rokov), a že týmto rozhodnutím prekročila svoje právomoci.

Všetky žiadosti o bezpečnostnú tonáž boli Komisii doručené pred 31. decembrom 2001, v súlade s požiadavkami uvedenými v rozhodnutí Rady 97/413/ES(2) (pozri článok 4 ods. 2).

Súd rozhodol, že zamietnutím žiadostí o bezpečnostnú tonáž v prípade týchto jednotlivcov Komisia nesprávne interpretovala tento článok. Mohla by nám Komisia vysvetliť, prečo sa voči tomuto rozsudku neodvolala, a prečo úspešní žiadatelia, takmer dva roky po vynesení daného rozsudku, ešte stále čakajú na odpoveď zo stany Komisie, v ktorej by Komisia vysvetlila, akým spôsobom sa mieni podriadiť tomuto súdnemu rozhodnutiu?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Chcel by som sa pánovi Crowleymu poďakovať za jeho otázku, pretože mi dáva príležitosť poinformovať vás o opatreniach prijatých následne po vynesení rozsudku Súdu prvého stupňa zo dňa 13. júna 2006, ktorý sa týkal požiadavky Írska na zvýšenie kapacity rybárskych plavidiel z dôvodu zlepšenia ich bezpečnosti.

Komisia sa rozhodla nepodať odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa zo dňa 13. júna 2006. Rúd vo svojom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Komisie zo dňa 4. apríla 2003 neobsahovalo dostatočnú analýzu všetkých potrebných skutočností. Následne po vynesení tohto rozsudku sa Komisia rozhodla prijať nové rozhodnutie, ktoré by bolo založené na dôkladnejšej analýze a obsahovalo prehľadnejšie zistenia o každom jednotlivom spomínanom prípade.

Je pravda, že dotyční žiadatelia ešte stále čakajú na nové rozhodnutie Komisie. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že útvary Komisie požiadali Írsko o zaslanie konkrétnych dodatočných technických informácií pre všetky žiadosti o zvýšenie kapacity. Napriek opakovaným výzvam zaslalo Írsko požadované informácie len k niektorým žiadostiam.

Nedostatočné informácie poskytnuté írskou stranou spôsobili oddialenie tohto nového hodnotenia. Komisia v súčasnosti dokončuje nové a dôkladné hodnotenie každej zo spomínaných žiadostí. Komisia predpokladá, že bude môcť Írsko informovať o výsledkoch tohto hodnotenia v júli tohto roku.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley. (UEN) - Chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď. Napriek tomu však nemám úplne jasno v tom, či bude toto rozhodnutie o bezpečnostnej tonáži založené na automatickom povolení bezpečnostnej tonáže, vzhľadom na nesprávne rozhodnutie, ktoré Komisia pôvodne prijala, alebo bude potrebné podať novú žiadosť. Táto neistota vedie k polemikám, či Komisia vôbec v tejto súvislosti zverejní nejaké informácie.

Možno by nám Komisia mohla objasniť, aká je pravdepodobnosť pozitívneho výsledku v prípade nových žiadostí podaných pôvodnými žiadateľmi, v prospech ktorých rozhodol súd vo svojom rozsudku.

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. V rozsudku Súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádza, že žiadosť prevádzkovateľov bola oprávnená, uvádza sa v ňom iba to, že Komisia prijala rozhodnutie, ktoré bolo založené na nedostatočnej analýze všetkých potrebných skutočností. Na základe tohto faktu, t.j. že nami prijaté rozhodnutie nebolo založené na dostatočne pevných základoch, sme požiadali Írsko, aby nám poskytlo dodatočné informácie, pomocou ktorých by sme mohli svoje rozhodnutie založiť na pevnejších základoch.

Vzhľadom na to, že naše prvé rozhodnutie sme prijali voči všetkým prevádzkovateľom spoločne, požiadali sme o konkrétne informácie o jednotlivých prevádzkovateľoch. Rozhodnutie, ktoré plánujeme predložiť, sa bude týkať každého jednotlivého žiadateľa.

Pochybujem však, že v prípadoch, v ktorých nám neboli poskytnuté žiadne dodatočné informácie o jednotlivých prevádzkovateľoch, sa bude toto rozhodnutie veľmi líšiť od predchádzajúceho stanoviska Komisie. V prípadoch, v ktorých nám tieto informácie boli doručené, toto rozhodnutie znovu prehodnocujeme, a ak zistíme, že sú splnené všetky potrebné podmienky, potom bude daná žiadosť schválená. Ak však zistíme, bez ohľadu na tieto dodatočné informácie, že nie sú splnené všetky potrebné podmienky, potom bude naše rozhodnutie aj naďalej záporné.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 30, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0420/08)

Vec: Vplyv dovozu zo Severnej Ameriky na írskych rybárov mäkkýšov a kôrovcov

Írskych rybárov mäkkýšov a kôrovcov negatívne zasahuje lacný dovoz zo Spojených štátov a Kanady, ktorý je výsledkom slabého dolára. Ceny mäkkýšov a kôrovcov naďalej klesajú. Ako plánuje Komisia pomôcť týmto rybárom, ktorí sú veľmi dôležití pre írske miestne pobrežné hospodárstva?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Som si vedomý, že v poslednom čase došlo v Írsku, ale aj v iných oblastiach Spoločenstva, k poklesu cien na trhu s určitými druhmi rýb, mäkkýšov a kôrovcov. Bol som informovaný, že táto situácia sa týka predovšetkým ceny morských rakov, ktorá v Írsku za normálnych okolností pri prvom predaji prevyšuje sumu 15 EUR za jeden kilogram. V súčasnosti však táto cena klesla až na úroveň 10 EUR za jeden kilogram.

Konkrétne, pokiaľ ide o morské raky, na základe obchodných údajov pre roky 2006 a 2007 je možné, v porovnaní s predchádzajúcimi šiestimi rokmi, pozorovať rastúci trend v ich dovoze. V roku 2006 sa celková výška dovozu z Kanady do Spoločenstva zvýšila v porovnaní s referenčným obdobím rokov 2000 až 2005 o 12 % a v roku 2007 o 7 %. Pokiaľ ide o dovoz zo Spojených štátov, jeho výška sa v porovnaní s rovnakým referenčným obdobím zvýšila v roku 2006 o 27 % a v roku 2007 o 26 %.

Napriek uvedeným údajom je však výška priameho dovozu morských rakov zo Spojených štátov a Kanady do Írska len veľmi malá – v roku 2006 bol celkový objem dovozu zo Spojených štátov len 2,5 ton a z Kanady 118 ton. To však samozrejme neznamená, že sa tieto morské raky nemohli do Írska dostať z iných členských štátov.

Ich cena v eurách sa však za posledné tri roky neznížila. Priemerná dovozná cena zo Spojených štátov v období rokov 2005 až 2007 bola na úrovni 12,45 EUR za jeden kilogram. V prvom štvrťroku 2008 táto cena dokonca vzrástla na 13,60 EUR za kilogram.

Pokiaľ ide o dovoz morských rakov do Spoločenstva z Kanady, počas posledných troch rokov došlo k miernemu nárastu ich ceny, pričom priemerná cena v období rokov 2005 až 2007 bola 12,12 EUR za jeden kilogram. V prvom štvrťroku 2008 táto cena z dôvodu posilňujúceho kanadského dolára dokonca vzrástla na 12,48 EUR za kilogram.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti sa nezdá byť pravdepodobné, že by bol súčasný pokles cien morských rakov silne prepojený s dovozom zo Severnej Ameriky. Príčinou tohto poklesu môže byť pokojne aj neistota na trhu z dôvodu protestov v niektorých členských štátov, ktoré sa odohrali v posledných týždňoch.

Z dôvodu poklesu kurzu libry k euru je tiež možné, že írski výrobcovia musia na tradičných kontinentálnych trhoch čeliť konkurencii morských rakov zo Spojeného kráľovstva.

V rámci spoločnej organizácie trhu neexistujú žiadne ustanovenia na kompenzáciu výrobcov za pokles v cene morských rakov. Výrobcovia morských rakov by však mohli vytvoriť organizácie výrobcov s cieľom posilniť svoje postavenie na trhu. Európsky fond pre rybné hospodárstvo poskytuje finančnú podporu na vytvorenie takýchto organizácií a na vykonávanie plánov zameraných na zlepšenie kvality produktov. V strednodobom a dlhodobom horizonte sú v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo vyčlenené finančné prostriedky na kolektívne kroky na podporu produktov rybolovu, medzi ktoré partia napríklad aj morské raky, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu silnejšieho dopytu a výhodnejších cien.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Ó Neachtain (UEN).(GA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď a zároveň by som mu chcel položiť doplňujúcu otázku.

Pán komisár, ako určite viete, v odvetví rybného hospodárstva došlo z dôvodu obrovského nárastu cien ropy v poslednom období k dramatickým zmenám. Chcel by som sa opýtať, či Komisia plánuje predložiť návrhy na podporu rybárov v pobrežných oblastiach, napríklad rybárov morských rakov, alebo už spomínaných rybárov, ktorých negatívne zasiahlo zníženie cien mäkkýšov a kôrovcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Problém, ktorý sa týka obrovského nárastu cien ropy a jeho vplyvu na rybárov, je z podhľadu rybných hospodárstiev veľmi špecifický a veľmi konkrétny – dokonca by som povedal, že takmer jedinečný. Táto situácia je zapríčinená kombináciou rôznych faktorov, ktoré majú na rybárov veľmi negatívny vplyv.

Na jednej strane môžu náklady na pohonné látky u rybárov predstavovať až 50 – 60 % ich celkových príjmov. Toto sa týka predovšetkým diaľkových prevádzkovateľov, vzhľadom na veľké vzdialenosti, ktoré musia prekonať, a tiež vzhľadom na ich špecifické rybárske vybavenie, ako sú napríklad vlečné siete s rozperným rahnom, ktoré spotrebúva veľké množstvo paliva.

Okrem toho je tu tiež skutočnosť, že rybári, vzhľadom na isté trhové obmedzenia, nemôžu tieto rastúce náklady presunúť na ďalších prevádzkovateľov, ktorí pôsobia v oblasti marketingu rybích produktov. Táto situácia v podstate znamená, že nárast v nákladoch musí v skutočnosti znášať samotný rybár.

K tomu sa pridávajú ešte rôzne ďalšie opatrenia, ktoré sme zaviedli s cieľom opätovne vytvoriť trvalo udržateľné rybné hospodárstvo. V podstate to znamená, že rybári sa nemôžu pokúšať zlepšiť svoj výkon dosiahnutím vyšších úlovkov, pretože ak vylovia viac rýb, vytvárajú tým ďalší tlak na zásoby rýb, čo by bolo z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne. Z toho dôvodu musia rybári čeliť obrovským problémom.

Zhodou okolností som kolégiu práve dnes predstavil informačné oznámenie o našej predstave ďalších krokov v tejto otázke, ktorého cieľom je začať v čo najkratšom čase spolupracovať s rybármi a poskytovať im pomoc pri reštrukturalizácii celého sektora a riešení ich konkrétnych problémov. V tomto informačnom oznámení sme zdôraznili niekoľko konkrétnych, nami navrhovaných opatrení. Členské štáty budú môcť spoločne so svojimi rybármi rozhodnúť, ktoré z týchto opatrení najlepšie vyhovujú reálnym podmienkam, ktorým musia čeliť jednotliví rybári. Bude ešte potrebné podrobnejšie preskúmať, či a do akej miery budú tieto opatrenia prístupné aj pre rybárov morských rakov.

Bol som však kolégiom splnomocnený podniknúť v tejto veci ďalšie kroky. Radu budem informovať o podrobnostiach týchto návrhov, t.j. o základných bodoch týchto návrhov, ktoré plánujeme zaviesť vo veľmi blízkej budúcnosti, na budúci týždeň v utorok v Luxemburgu. Následne sa vrátim späť do kolégia s podrobnými informáciami o zmenách, ktoré bude potrebné zaviesť v nariadení o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, a o ďalších opatreniach, ktoré v tejto súvislosti zvažujeme, napríklad o možnosti použitia zásady „de minimis“. Potom sa opäť vrátim k Rade s návrhmi, ktoré Komisia prijala (dúfam, že to bude už niekedy v priebehu júla), aby sme mohli potrebné opatrenia skutočne zaviesť už v priebehu niekoľkých mesiacov – samozrejme, závisí to aj od rýchlosti, s akou k tejto otázke pristúpia Rada a Parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, otázka poľnohospodárstva zohrávala v írskej kampani proti Lisabonskej zmluve relatívne významnú úlohu. Zohrávali v tejto zápornej kampani určitú úlohu aj problémy súvisiace s rybnými hospodárstvami, o ktorých tu teraz diskutujeme? Ak áno, pokúsila sa Komisia podniknúť nejaké propagačné iniciatívy na zmiernenie tejto situácie?

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Borg, člen Komisie. Domnievam sa, že rybné hospodárstva zohrali tiež určitú úlohu pri írskom hlasovaní. Myslím si to predovšetkým preto, že ak sa pozrieme na výsledky v jednotlivých írskych krajoch, zistíme, že najhoršie dopadlo hlasovanie v západných pobrežných oblastiach, v ktorých sa nachádza väčšina rybných hospodárstiev v Írsku.

Uvedomujeme si, že opatrenia Spoločenstva na obnovenie trvalo udržateľných rybných hospodárstiev vplývajú na rybárov a ich živobytie. Celej tejto situácii určite nepomohli ani vysoké ceny palív.

Túto situáciu sme sa však pokúšali riešiť mnohými spôsobmi, medzi ktoré patrí napríklad aj snaha upozorniť na využitie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto oblasti. Ja osobne som niekoľkokrát navštívil Írsko, aby som sa zúčastnil diskusií priamo s rybármi. Vytvorili sme tiež regionálne poradné rady. Obzvlášť v oblastiach v okolí Írska máme Regionálnu poradnú radu pre severozápadné vody a Regionálnu poradnú radu pre Severné more, v ktorých sa aj samotní rybári zapájajú do diskusií vedúcich k rozhodnutiam, ktoré musíme v decembri prijať.

Napriek všetkým týmto opatreniam a napriek všetkému úsiliu si však myslím, že hlasovanie írskych rybárov v referende bolo v prevažnej väčšine vyslovene negatívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 31, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0347/08)

Vec: Podpora ochrany životného prostredia podnikmi

Akým spôsobom podporuje Komisia začlenenie environmentálneho rozmeru do politík pre malé a stredné podniky, a ako podporuje prispôsobenie sa týchto podnikov požiadavkám nových európskych právnych predpisov pre oblasť životného prostredia?

Aký bude rámec, v ktorom budú môcť malé a stredné podniky využívať príležitostí poskytované novou environmentálnou politikou, s cieľom rozšíriť svoje činnosti?

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, malé a stredné podniky tvoria 99 % všetkých európskych podnikov. Z toho dôvodu je zrejmé, že žiadna environmentálna politika nemôže byť účinná bez ich účasti.

Malé a stredné podniky musia pri plnení nariadení environmentálnych právnych predpisov a využívaní výhod environmentálneho správania čeliť značným problémom. V mnohých prípadoch nemajú potrebné poznatky, špecializáciu, pracovné sily alebo finančné prostriedky na vysporiadanie sa s environmentálnymi problémami, rizikami a dôsledkami. Presne z tohto dôvodu vypracovala Komisia program na pomoc malým a stredným podnikom pri plnení environmentálnych právnych predpisov. Vzhľadom na komplexné problémy, ktorým musia malé a stredné podniky čeliť, sa v tomto programe na pomoc malým a stredným podnikom pri dosahovaní súladu s platnými predpismi v oblasti životného prostredia navrhuje použiť akčný plán, ktorý bude tvoriť viacero oparení.

Po prvé, zlepšenie a zjednodušenie právnych predpisov a ich presadzovania. Cieľom je znížiť administratívne zaťaženie a uvoľniť finančné prostriedky, aby sa malé a stredné podniky mohli lepšie sústrediť na plnenie nariadení environmentálnych právnych predpisov.

Po druhé, systémy environmentálneho riadenia, ktoré by boli cenovo prístupnejšie a vhodnejšie pre potreby malých a stredných podnikov, aby bolo možné príslušné environmentálne požiadavky hospodárne zakomponovať do hlavných obchodných činností.

Po tretie, cielená finančná pomoc na podporu iniciatív verejných orgánov alebo sietí na podporu podnikania s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľnú výrobu.

Okrem spomínaných opatrení obsahuje akčný plán ešte ďalšie opatrenia. Komisia plánuje tieto opatrenia využiť nielen na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov v oblasti výroby zo strany malých a stredných podnikov, ale aj na pomoc týmto podnikom pri využívaní finančných výhod, ktoré prináša lepšie environmentálne správanie, napríklad energetických úspor alebo vyššej účinnosti zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi poďakovala za jeho odpoveď. Toto programové vyhlásenie je z pohľadu akčného plánu dobrým znamením. Dúfame, že prinesie aj konkrétne výsledky. Máme však jednu otázku: aká zodpovednosť sa kladie na verejné orgány v súvislosti s poskytovaním ekologických infraštruktúr pre malé a stredné podniky, a v akom rozsahu je táto oblasť zahrnutá vo vašom pláne?

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, existuje mnoho možných postupov, a je na jednotlivých členských štátoch, aby tieto postupy vykonávali. Jedným z príkladov možného postupu je vytvoriť miestnu environmentálnu komisiu expertov pre malé a stredné podniky, ako odpoveď na nedostatok know-how na podnikovej úrovni. Ide o opatrenie, ktoré by sa mohlo stretnúť s podporou zo strany členských štátov. Ďalším z možných opatrení je lepšia komunikácia a účinnejšie cielené informácie na vyplnenie konkrétnych informačných medzier. Okrem toho existujú v rôznych typoch nami navrhovaných právnych predpisov osobitné ustanovenia pre malé a stredné podniky. Jedným z príkladov sú aj nové právne predpisy, ktoré navrhujeme zaviesť v oblasti reformy systému obchodovania s emisnými kvótami CO2. V rámci týchto právnych predpisov existujú aj osobitné ustanovenia pre malé a stredné podniky, ktoré sú v týchto predpisoch definované, aby v prípadoch, v ktorých členský štát túto možnosť umožňuje, nemuseli byť zaťažované začleňovaním do systému obchodovania s emisnými kvótami.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca! Pán komisár, veľmi správne ste povedali, že malé a stredné podniky tvoria chrbtovú kosť európskeho hospodárstva. Ako však vieme, európske malé a stredné podniky sú vystavené globálnej hospodárskej súťaži. Tieto malé a stredné podniky sú veľmi citlivé na konkurenciu zo strany malých a stredných podnikov z iných častí sveta, ktoré praktizujú environmentálny damping. Súhlasili by ste s návrhom na zavedenie ekologickej dane na dovoz z krajín, ktoré sa snažia profitovať z medzinárodnej dohody o ochrane životného prostredia?

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, v tomto prípade ide o otázku, ktorá sa netýka len malých a stredných podnikov, ale všetkých podnikov, ktoré musia čeliť tomuto typu hospodárskej súťaže. Nejde pritom výlučne len o environmentálne otázky, ale tiež o otázky, o ktorých sa tu v poslednom čase veľa diskutovalo, t.j. o otázky uložených obmedzení a výslednej záťaže, ktorú musia európske priemyselné odvetvia znášať v súvislosti so zníženými emisiami skleníkových plynov. V poslednom čase sa o tejto otázke veľa diskutovalo a boli v súvislosti s ňou vyjadrené rozličné názory. Stanovisko Komisie k tejto otázke veľmi jasne vyjadril môj kolega, pán komisár Mandelson.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 32, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0349/08)

Vec: Medzinárodné rokovania o životnom prostredí

Aké sú dôvody nedostatku medzinárodných rokovaní o klimatických zmenách pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, a prečo je globálne environmentálne riadenie len čiastočne účinné?

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, táto otázka mi dáva príležitosť, aby som vám poskytol presné informácie o tom, v akom bode sa v súčasnosti tieto rokovania nachádzajú.

Výsledkom práce Medzivládnej skupiny odborníkov pre zmenu klímy (IPCC), správy z novembra 2007, ako aj uznania naliehavej potreby kolektívnych krokov na boj proti klimatickým zmenám zo strany vedúcich svetových predstaviteľov, bola dohoda dosiahnutá v decembri minulého roku na Bali. Európska únia zohrala vedúcu úlohu pri dosiahnutí dohody o začatí rokovaní o rámci pre riešenie problému klimatických zmien v období po roku 2012.

Zmluvné strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy sa dohodli na časovom pláne plnenia dohody prijatej na konferencii na Bali. Tento plán určuje predmet rokovaní, ktoré sa budú zaoberať štyrmi kľúčovými otázkami: obmedzením klimatických zmien, prispôsobením sa klimatickým zmenám, vzhľadom na fakt, že tieto zmeny už vo väčšej alebo menšej miere nastali a do roku 2050 budú neodvratné, technológiami a finančnými prostriedkami, ktoré budú potrebné na adaptáciu a zníženie emisií CO2.

Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že tieto rokovania by mali byť ukončené do konca roku 2009, vzhľadom na plánovanú konferenciu zmluvných strán v Kodani. To nám poskytne dostatok času na ratifikáciu budúcej dohody pre oblasť klimatických zmien, ktorá má byť uzavretá do konca roka 2012, kedy sa končí obdobie platnosti prvého Kjótskeho protokolu.

Dohoda dosiahnutá na Bali v plnej miere zohľadňuje závery správy IPCC. Zároveň uznáva, že bude potrebné drastické celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom zabrániť nebezpečnému zvýšeniu globálnej teploty. Na základe správy nesmie táto teplota do roku 2050 vzrásť o viac než 2°C.

Práce sa už začali. V rámci príprav na konferenciu zmluvných strán v Poznani boli na tento rok naplánované štyri rokovacie stretnutia, pričom dve z nich sa už konali. Tohtoročná konferencia zmluvných strán bude obzvlášť dôležitá pre zhodnotenie situácie. Na základe tohto hodnotenia sa budú môcť v budúcom roku začať riadne rokovania.

Rokovací proces bude nesmierne zložitý, nielen vzhľadom na komplexnosť otázok, o ktorých sa bude diskutovať, ale aj vzhľadom na prísny harmonogram z dôvodu naliehavosti týchto otázok. Odborníci zo všetkých zmluvných strán diskutovali v Bonne až do minulého piatku o všetkých bodoch programu. Aj keď je pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť, obmedzený, napriek tomu prispeje k úspešnému výsledku konferencie zmluvných stráv v Kodani.

Určite tiež viete, že prebiehajú aj diskusie v rámci iniciatívy G8 a vyspelých krajín (proces vyspelých krajín), ktorú začali Spojené štáty. Európska únia sa aktívne podieľa na tomto procese s cieľom vyvíjať pozitívny vplyv na rokovania o Rámcovom dohovore Organizácie spojených národov o zmene klímy. Zároveň vysiela jasný odkaz, že rozvinuté krajiny budú aj naďalej ukazovať príklad. Zaväzujú sa k ďalšiemu zníženiu emisií, v súlade so svojimi historickými zodpovednosťami, a k dodržiavaniu zásady spoločných, aj keď rozdielnych zodpovedností a výkonností.

Dosiahnutie komplexnej a ambicióznej dohody o klimatických zmenách pre obdobie po roku 2012 je bezpochyby jednou z najväčších výziev pre globálne environmentálne riadenie. Nezačíname však od nuly. Mal by som pripomenúť, že pred niekoľkými dňami označil francúzsky minister životného prostredia konferenciu v Kodani za najväčšiu príležitosť na dosiahnutie dohody o budúcnosti našej planéty.

Musíme využiť mechanizmy, ktoré už máme k dispozícii, konkrétne Rámcový dohovor OSN a príslušný Kjótsky protokol. Na základe Kjótskeho protokolu sa vytvorili aktuálne prostriedky presadzovania, napríklad Mechanizmus čistého rozvoja, ktorý tvoria dva flexibilné mechanizmy, alebo vedecké odborné poznatky v rámci IPCC.

Opakujem, že tieto rokovania budú zložité, ale pomocou potrebnej politickej vôle a spoločného pocitu naliehavosti sa nám v Kodani určite podarí dosiahnuť dohodu. Zdravý rozum nám hovorí, že v Kodani musíme dosiahnuť dohodu. Práca, ktorú vykonáva Európska únia, podpora zo strany európskej verejnej mienky, rastúca celosvetová informovanosť, podpora zo strany Európskeho parlamentu a vyhliadka dosiahnutia dohody do konca tohto roku o balíku opatrení, ktoré sme navrhli s cieľom posilniť rokovacie právomoci Európskej únie – všetky tieto skutočnosti nám v Kodani pomôžu dosiahnuť dohodu, ktorá nám umožní účinne bojovať s klimatickými zmenami.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE).(EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa pánovi komisárovi Dimasovi poďakoval za jeho dôkladnú a detailnú odpoveď.

Budú Spojené štáty a Čína spolupracovať? Klimatické zmeny sú príkladom situácie, v ktorej sa „základné príčiny nachádzajú na jednom mieste a ich účinky zase na inom“. Z toho dôvodu vyvstáva otázka, akú pozíciu zaujme Európska únia v prípade, že niektoré krajiny, ktoré sa na základe medzinárodnej regulačnej dohody pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu vyznačujú vysokým environmentálnym dlhom, nebudú ochotné spolupracovať? Primárne náklady sú evidentné. Sekundárnymi nákladmi – pričom teraz narážam na odhady pána Verheugena – by bola tendencia európskych podnikov presúvať svoju výrobu do krajín s uvoľneným rámcom pre ochranu životného prostredia. Súhlasíte s týmto hodnotením situácie?

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, hneď na úvod by som chcel povedať, že nielen pán Verheugen, ale aj ja osobne mám silný záujem na tom, aby nedochádzalo k žiadnemu úniku CO2. Dôvod je veľmi prostý. Ak totiž podniky začnú presúvať svoju výrobu z Európskej únie do krajín, ktoré nemajú zavedené žiadne obmedzenia na emisie CO2, potom sa nám nepodarí dosiahnuť environmentálny cieľ, o ktorý usilujem.

Problém energeticky náročných podnikov je predovšetkým environmentálny, preto by sme nemali vytvárať taký druh konkurenčných problémov, ktorý by tieto podniky prinútili presúvať svoju výrobu. Z toho dôvodu by sme mali zamerať všetko naše úsilie na dosiahnutie medzinárodnej dohody, pretože práve táto dohoda je naším riešením. Kľúčovým bodom tejto medzinárodnej dohody by bola otázka týkajúca sa osudu energeticky náročných podnikov.

V prípade, že by sa túto dohodu nepodarilo dosiahnuť – nedokážem si však predstaviť, že by medzinárodné spoločenstvo mohlo prijať takéto iracionálne rozhodnutie – v navrhovaných právnych predpisoch máme všetky ustanovenia potrebné na reformu systému obchodovania s emisnými kvótami CO2, ktoré zabezpečia, že priemyselné odvetvia vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži znovu získajú svoju konkurencieschopnosť. V konečnom dôsledku teda – bez toho, aby sme sa museli uchýliť k opatreniam, ktoré by boli v rozpore so zásadami WTO alebo zásadou OSN pre klimatické zmeny o spoločnom, aj keď rozdielnom úsilí – budeme schopní poskytnúť potrebné záruky, že nebude dochádzať k žiadnemu úniku CO2, a že teda nenastane ani spomínaná migrácia podnikov.

Ešte raz však zdôrazňujem, že naším akčným plánom musí byť práca na dosiahnutí dohody. Verím, že spolu so Spojenými štátmi spojíme svoje sily, obzvlášť pod vedením ich predpokladanej novej administratívy, ktorá v budúcom roku prevezme moc, keďže obaja kandidáti sa plne zaviazali k zavedeniu systému obchodovania s emisnými kvótami CO2, zníženiu svojich emisií o 80 % do roku 2050 a podniknutiu rozhodných krokov proti skleníkovému efektu v spolupráci s Európskou úniou. Verím, že spoločne, a v spolupráci s ďalšími krajinami, ako je napríklad Čína, sa nám podarí presvedčiť tých, ktorí budú mať na túto otázku odlišný názor. Presne, ako ste povedali, Čína si plne uvedomuje problémy, ktoré skleníkový efekt vytvára pre jej vlastné obyvateľstvo, a z toho dôvodu súhlasila, že vyvinie samostatné úsilie, ktoré síce nebude na rovnakej úrovni ako úsilie rozvinutých krajín, prejaví sa však v znížení tempa nárastu emisií skleníkových plynov. Všetkým spoločne sa nám v Kodani, koncom roka 2009, určite podarí dosiahnuť dohodu.

Ja osobne pevne verím v dosiahnutie tejto dohody, a verím tiež, že všetci spoločne (Európsky parlament doposiaľ zohrával v tejto otázke nesmierne dôležitú úlohu) dokážeme s vašou neutíchajúcou podporou túto dohodu dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Otázka č. 34 bola stiahnutá a otázky č. 33 a 35 až 44 budú zodpovedané písomne.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL) .(EL) Vážená pani predsedajúca, ak sa nemýlim, každému členovi Komisie poskytujeme priestor 20 minút. Zmeral som trvanie jednotlivých príspevkov, a zistil som, že pán Dimas, spoločne so svojimi kolegami, nevyužil ani polovicu tohto prideleného času. Z toho dôvodu žiadam, aby bola otázka č. 33 zodpovedaná v súlade s postupom, na ktorom sme sa dohodli. Predpokladám, že pán komisár nebude mať voči tejto žiadosti žiadne námietky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . My tu tiež sledujeme čas, pán komisár začal o 18.32 hod. Obávam sa teda, že spomínaných 20 minút už uplynulo, a tento postup je preto férový voči kolegom, ktorí položili otázky pánovi komisárovi Barrotovi. Ľutujem, ale taká je jednoducho naša pozícia. Vždy ide o snahu nájsť tú správnu rovnováhu, a presne podľa toho dnes musíme postupovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 45, ktorú predkladá Armando França (H-0344/08)

Vec: Frontex

Riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a operačná spolupráca medzi členskými štátmi v rámci Frontexu sú kľúčovými predpokladmi pre bezpečnosť Európskej únie, a môžu dokonca predchádzať vzniku rôznych situácií.

Táto agentúra musí byť účinná a musí dosahovať konkrétne výsledky.

Aké pilotné projekty a vzdelávacie činnosti sú plánované na rok 2008?

Pokiaľ ide o RABIT, požiadal niektorý z členských štátov nasadenie týchto rýchlych pohraničných zásahových tímov? Majú tímy RABIT svoje vlastné vybavenie na vykonávanie sledovania a kontroly hraníc?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som odpovedať na otázku pána Françu. Pracovný program agentúry Frontex na rok 2008 zahŕňa niekoľko pilotných projektov a vzdelávacích činností v oblasti operačnej spolupráce a výskumu. Vzhľadom na to, že táto otázka o kontrole vonkajších hraníc súvisí s právomocami Frontexu, Komisia dostala od tejto agentúry detailnú odpoveď, ktorá je pripojená.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu, Frontex si na rok 2008 stanovil tri ciele. Po prvé, vykonávať spoločný program v rámci celej Európskej únie. Po druhé, poskytovať špecifickú odbornú prípravu v závislosti od operačných požiadaviek. A po tretie, vytvoriť európsku sieť pre výcvik hraničnej stráže.

V roku 2008 plánuje Frontex uskutočniť približne 13 pilotných projektov na vonkajších hraniciach: štyri pilotné projekty pre pozemné hranice, tri pre námorné hranice, tri pre vzdušné hranice a tri pilotné projekty v rámci návratových operácií. Tieto projekty nám umožnia otestovať pracovné metódy používané počas spoločných operácií, a overiť vzťahy s tretími krajinami pre návratové operácie a obstarávanie cestovných dokladov.

Pán Franca, pokiaľ ide o RABIT – rýchle pohraničné zásahové tímy – k dnešnému dňu ešte žiadny členský štát nepožiadal o nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu.

Komisia vo svojom oznámení z 13. februára zdôraznila, že nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu môže byť sprevádzané technickou pomocou v súlade s článkom 8 nariadenia o agentúre Frontex. Komisia následne odporučila agentúre, aby zabezpečila väčšiu vykonateľnosť tohto ustanovenia zakúpením, prípadne prenájmom svojho vlastného vybavenia a využitím vybavenia uvedeného v centrálnom registri dostupného technického vybavenia.

Na záver by som chcel povedať, že v agentúre Frontex máme v súčasnosti nástroj, ktorý, zdá sa, funguje. Podľa potreby sa budeme aj naďalej zaoberať zlepšovaním Frontexu a jeho operácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Armando França (PSE).(PT) Chcel by som sa pánovi komisárovi Barrotovi poďakovať nielen za jeho odpoveď, ale aj za podrobné informácie.

Chcel by som pána komisára požiadať, aby mi bližšie vysvetlil dva body. Spolupráca s tretími krajinami je samozrejme veľmi dôležitá, a má prvoradý význam aj z nášho pohľadu. Viem, že rozvojové pilotné projekty s tretími krajinami sa nachádzajú na programe Komisie. Zaujímalo by nás, pokiaľ ide o Severnú Ameriku, či pilotné projekty tohto typu, o ktorých hovoril pán komisár, zahŕňajú aj niektoré krajiny tohto kontinentu. Okrem toho by som tiež ocenil, ak by nám pán komisár priblížil, v akom štádiu vývoja sa nachádza Európsky systém hraničného dozoru, Eurosur, o ktorom bolo vyhlásené, že je dôležitým a nevyhnutným doplnkom Frontexu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážený pán França, na to, aby mohla agentúra Frotnex poskytovať technickú pomoc v tretej krajine, bude potrebné k tomuto účelu prispôsobiť príslušné nariadenie. V súčasnosti na to neexistuje žiadny právny základ. Podľa môjho názoru je však tento návrh opodstatnený, vzhľadom na to, že budeme dostávať žiadosti od tretích krajín, s ktorými spolupracujeme. Spomenuli ste niektoré krajiny Stredozemia. Podľa môjho názoru bude Frontex požiadaný, aby poskytol všetku technickú pomoc, ktorú môže. Zatiaľ sme však ešte do tohto bodu nedospeli.

Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, ktorá sa týkala hraničného dozoru, ako určite viete, v tejto oblasti máme Schengenský informačný systém (SIS), ktorý sa v súčasnosti nachádza vo fáze vývoja. Dúfame, že tento systém bude schopný prevádzky na jeseň 2009. Okrem toho sa budeme aj naďalej zaoberať všetkými ďalšími opatreniami, ktoré by mohli prispieť k lepšiemu hraničnému dozoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Wiesław Stefan Kuc (UEN).(PL) Vzhľadom na to, že Frontex sa nachádza v Poľsku, a ja som Poliak, môj postoj k tejto agentúre je tak trochu osobný. V súčasnosti koluje o Frontexe mnoho nespoľahlivých názorov, ktoré tvrdia, že táto agentúra niekedy funguje, a inokedy zasa nie. Zároveň by som chcel dodať, že ide o agentúru s najväčším rozpočtom. Mohli by ste nám v krátkosti upresniť, či Frontex funguje a plní svoje očakávania, alebo či je v súvislosti s jeho spôsobom fungovania ešte stále potrebné vylepšiť veľké množstvo vecí?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Myslím si, že by sme mohli povedať, že počiatočná činnosť Frontexu sa zdá byť uspokojivá, aj keď pripúšťam, že pokiaľ ide o vybavenie potrebné pre operácie, ktoré koordinuje, je táto agentúra závislá od členských štátov.

Je pravda, že často ide o vybavenie, ktoré je veľmi drahé, a ktoré si táto agentúra, vzhľadom na svoj obmedzený rozpočet, nemôže dovoliť. Nákup jednej helikoptéry by sa rovnal celoročnému operačnému rozpočtu Frontexu, t.j. sume 40 až 50 miliónov EUR. Z toho dôvodu podpísala agentúra Frontex s väčšinou členských štátov technické dohody o používaní vybavenia, ktoré jej bude sprístupnené.

Komisia vo svojej hodnotiacej správe odporučila, aby si Frontex mohol zakúpiť, prípadne prenajať svoje vlastné vybavenie, alebo aspoň niektoré malé časti vybavenia.

To je všetko, čo sa dá k tejto téme v súčasnosti povedať. Ďakujem vám, že ste všetkým prítomným pripomenuli, že sídlo Frontexu je vo Varšave, a že v ňom pracujú vysoko motivovaní ľudia. Chcel by som sa vám poďakovať za vytvorenie väzby s Frontexom. Domnievam sa, že súčasné aktivity Frontexu nám, na základe vykonaných hodnotení, umožnia identifikovať funkčné zlepšenia, ktoré by sa mohli v budúcnosti zaviesť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Vzhľadom na to, že autor otázky č. 46 nie je prítomný, táto otázka prepadá.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 47, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0369/08)

Vec: Opatrenia na boj proti terorizmu a základné právo na súkromie

Existujú určité obavy, že niektoré politiky Európskej únie na boj proti terorizmu, predovšetkým politiky súvisiace s uchovávaním údajov, nie sú dostatočne zosúladené so základným právom občanov Európskej únie na súkromie. Mohla by nám Komisia priblížiť, akým spôsobom plánuje dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi dodržiavaním základných slobôd a opatreniami na boj proti terorizmu?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, je samozrejmé, že každé opatrenie zo strany Európskej únie a členských štátov na boj proti terorizmu musí brať do úvahy základné práva. Nástroje alebo politiky na boj proti terorizmu, ktoré nezohľadňujú základné práva, často nahrávajú do karát samotným teroristom.

Smernica o uchovávaní údajov požaduje od členských štátov, aby prinútili poskytovateľov elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí, aby počas doby minimálne šiestich mesiacov a maximálne dvoch rokov uchovávali údaje o výmene komunikácií. Táto smernica poskytuje dôležité záruky voči zneužívaniu údajov. V smernici sa uvádza, že uchovávanie obsahu komunikácií je mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V smernici sa ďalej uvádza, že prístup k uchovávaným údajom musí byť definovaný vo vnútroštátnom práve každého členského štátu, že tieto ustanovenia musia byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, a musia samozrejme rešpektovať zásady proporcionality a nevyhnutnosti.

To znamená, že údaje uchovávané na základe ustanovení tejto smernice nemôžu byť použité orgánmi členského štátu na zasahovanie do súkromného života ľudí, až na výnimky, kde je to opodstatnené na účely odhalenia a stíhania závažných trestných činov. V smernici sa uvádza, že uchovávané údaje môžu byť sprístupnené len príslušným vnútroštátnym orgánom. To znamená, že tieto údaje nemôžu byť použité podnikmi alebo súkromnými osobami. Ešte raz zdôrazňujem, že skutočnosť, že prístup k uchovávaným údajom je obmedzený, znamená, že tieto údaje nesmú byť použité na verejné sledovanie.

Okrem toho sa na údaje uchovávane podľa tejto smernice vzťahuje aj smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Na záver by som chcel povedať, že smernica o uchovávaní údajov je nesmierne dôležitá pre dosahovanie vyššej účinnosti policajnej práce a pre monitorovanie, odhaľovanie a vyšetrovanie teroristov. Zároveň však zaručuje rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Komisia bude dbať na to, aby členské štáty vykonávali a presadzovali túto smernicu v súlade so základnými právami.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Chcel by som sa pánovi komisárovi poďakovať za jeho odpoveď. Pán komisár už zrejme vie, že tieňový minister vnútra Veľkej Británie a bývalý minister pre európske záležitosti, pán David Davis, minulý týždeň odstúpil z funkcie poslanca Dolnej snemovne, pričom ako dôvod tohto kroku uviedol zasahovanie štátu do súkromia jednotlivcov. Nech už boli dôvody jeho odstúpenia akékoľvek, zdieľam spoločne s ním jeho obavy. Štáty, alebo Európska únia, by nikdy nepredložili pred svoje vnútroštátne parlamenty, prípadne Európsky parlament, všetky extrémne veci, ktoré majú v úmysle vykonávať, zhrnuté do podoby jediného opatrenia. Z toho dôvodu sa to deje postupne. Chcem, aby boli všetci teroristi potrestaní.

Vyrastal som v krajine, ktorú 30 rokov pustošili teroristi. Napriek tomu sme však mali právny štát, ktorý ochraňoval súkromie svojich občanov. Pán komisár, chcel by som od vás počuť, aké aktívne kroky podnikáte, aby ste zabezpečili ochranu práv jednotlivcov na ich súkromie a slobodné konanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, v tejto súvislosti musím povedať, že iba 15 členských štátov poskytlo Komisii informácie o svojich nástrojoch na transponovanie smernice pre uchovávanie údajov. Voči všetkým ostatným členským štátom, ktoré Komisii neposkytli informácie o týchto opatreniach do konca novembra 2007, začala Komisia konanie o porušení právnych predpisov.

Pokiaľ ide o odpoveď na Vašu otázku, Komisia vytvorila expertnú skupinu, ktorej účelom je pomáhať Komisii pri analýze účinnosti smernice a dosahovaní rovnováhy, o ktorú žiadate. Komisia plánuje v septembri 2010 predložiť správu o revízii prínosu tejto smernice k vyšetrovaniu, odhaľovaniu a stíhaniu závažných trestných činov. V rámci tejto správy preskúma Komisia všetky zistenia, ktoré jej budú doručené od jednotlivých členských štátov, prípadne pracovnej skupiny vytvorenej na základe tejto smernice.

Potrebujeme sa skutočne ubezpečiť, že všetko bude prebiehať v súlade so smernicami o uchovávaní údajov a smernicou o ochrane údajov. Domnievam sa, že aj kedy došlo k ojedinelému porušeniu predpisov o ochrane údajov, budeme z tohoto prípadu schopní okamžite vyvodiť závery.

Verím, že sme sa skutočne pokúsili splniť požiadavky boja proti terorizmu a zároveň tieto požiadavky zosúladiť s ochranou základných práv. V každom prípade sa teraz musím na túto otázku zamerať, a verte mi, pán Mitchell, že k nej budem pristupovať veľmi dôkladne.

 
  
MPphoto
 
 

  Armando França (PSE).(PT) Vieme, že v tejto oblasti hrozí riziko potenciálneho konfliktu medzi základnými právami, dodržiavaním základných práv a bezpečnosťou. Zároveň je však podľa mňa v tejto oblasti veľmi potrebná spolupráca.

Chcel by som sa pána komisára opýtať, aká úroveň spolupráce existuje medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov pri vykonávaní tejto smernice pokiaľ ide o uchovávanie údajov. V každom členskom štáte existujú pre túto oblasť špecializované vnútroštátne orgány, a podľa môjho názoru je úlohou Komisie, aby odštartovala a podporovala spoluprácu medzi týmito orgánmi.

Aké informácie nám v tejto veci môžete poskytnúť, pán komisár?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca! Máte pravdu, že musíme zabezpečiť dodržiavanie ochrany údajov. Úlohu monitorovať všetky skutočnosti, ktoré s touto oblasťou súvisia, má spolu s nami aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Pravda je aj to, že potrebujeme spoluprácu. Na tento účel máme vytvorenú pracovnú skupinu článku 29, ktorá spája orgány z jednotlivých členských štátov a pracuje na ďalšom zlepšovaní dodržiavania ochrany údajov, na ktorú ma upozornil pán Mitchell.

Myslím si, že táto spolupráca napreduje. Spomínanú pracovnú skupinu sme nazvali „pracovnou skupinou článku 29“, pretože v článku 29 smernice sa uvádza, že nezávislé orgány na ochranu údajov z každého členského štátu sa musia spolu stretávať. Myslím si, že ide o kvalitný nástroj, ktorý by sme mali využívať. To je všetko, čo k tejto veci môžem povedať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca .

Otázka č. 48, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0380/08)

Vec: Európsky zatykač

Európsky zatykač sa v súčasnosti vo veľkej miere využíva na zatýkanie a vydávanie podozrivých kriminálnikov v celej Európskej únii a zohráva kľúčovú úlohu v boji proti terorizme a v úsilí, aby boli osoby obvinené zo spáchania závažných trestných činov postavené pred spravodlivosť. Tento zatykač však, aspoň v jeho počiatočných fázach, obklopoval určitý stupeň právnej neistoty. Skoršia správa britskej Snemovne lordov upozorňovala, že kým sa túto právnu neistotu neporadí vyriešiť, nemusí byť európsky zatykač medzi jednotlivými členskými štátmi plne účinný.

Mohla by nám Komisia priblížiť svoj názor na to, ako účinne sa tieto počiatočné problémy podarilo odstrániť, a ako účinne funguje európsky zatykač v súčasnosti? Ktoré otázky (ak takéto otázky vôbec ešte existujú) považuje Komisia aj v súčasnosti za problematické, a akým spôsobom ich plánuje vyriešiť?

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Chcel by som sa pánovi Moraesovi poďakovať, že upozornil na túto dôležitú otázku. Európsky zatykač priniesol významné výsledky. Najdôležitejšia zmena sa odohrala vo vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí. Zároveň sa zrušil princíp obojstrannej trestnosti pre 32 závažných trestných činov. Výsledkom toho je oveľa kratšie trvanie súdnych konaní.

V porovnaní so zdĺhavým postupom extradície, ktorý väčšinou trvá viac ako jeden rok, je priemerná dĺžka vydávacieho konania na základe európskeho zatykača len 43 dní. V skutočnosti celý tento proces riadia súdy.

Využívanie tohto nového postupu je medzi členskými štátmi značne rozšírené. V roku 2006 bolo vydaných 6 752 európskych zatykačov. Na základe európskeho zatykača bolo zatknutých 2 042 osôb a 1 892 osôb bolo reálne vydaných. Vyše pätina všetkých osôb vydaných na základe európskeho zatykača bola štátnymi príslušníkmi vykonávajúceho členského štátu.

Keď si uvedomíme, že v roku 2006 sme mali prakticky rovnaký počet zatykačov, ako bol počet postupov vydávania za obdobie posledných 10 rokov, potom je jasné, že európsky zatykač je úspešným opatrením. Počiatočné ústavné problémy v niektorých členských štátoch sa podarilo prekonať.

V každom prípade si však musíme priznať, pán Moraes, že v súvislosti s vydávaním štátnych príslušníkov môžeme byť ešte stále príležitostne svedkami používania starých postupov extradície, čo je znamením nedostatku dôvery v niektoré členské štáty a tiež v určité systémy trestného súdnictva. Predpokladáme však, že sa tento problém postupne vytratí, a že sa podarí dosiahnuť optimálne fungovanie tohto systému.

Komisia podala v rokoch 2005 a 2007 správy o fungovaní európskeho zatykača založené na analýze transpozície rámcového rozhodnutia do právnych predpisov členských štátov. Tieto správy odhalili, že sa v členských štátoch uskutočnili niektoré úpravy.

V súčasnosti sa pracuje na sérii posudkov, v ktorých Komisia zohráva úlohu pozorovateľa. Príprava týchto posudkov sa skončí začiatkom roku 2009. Práve v tom čase, v závislosti od výsledkov týchto posudkov, plánuje Komisia predstaviť novú správu o rozličných postupoch, nedostatkoch a problémoch, ktoré boli preskúmané na úrovni Európskej únie s cieľom ďalšieho zlepšovania fungovania európskeho zatykača, aj keď podľa môjho názoru predstavuje európsky zatykač jedno z najúspešnejších opatrení pokiaľ ide o zásadu vzájomného uznávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Claude Moraes (PSE). - Pán komisár má úplnú pravdu, keď hovorí, že európsky zatykač je typom opatrenia, ktoré občania Európskej únie očakávajú od ministerského úradu spravodlivosti a vnútorných vecí. Je skutočne rozumné opustiť veľmi zdĺhavé postupy extradície.

Chcel by som však pána komisára požiadať, aby prejavil osobný záujem a osobne sa angažoval v probléme súvisiacom so spôsobom transponovania rámcového rozhodnutia niektorými členskými štátmi. (Komisia tento postup aj v minulosti kritizovala.) Chcel by som pána komisára požiadať, aby sa v tejto veci osobne angažoval, vzhľadom na fakt, že niektoré členské štáty aj naďalej praktizujú staré postupy, v dôsledku čoho nie je európsky zatykač taký účinný, aký by mohol byť.

V minulosti sme mohli byť svedkami niektorých veľmi dôležitých úspechov, tieto úspechy však boli zatlačené do úzadia nedostatkom kvalitnej transpozície a kvalitného vykonávania tejto v budúcnosti potenciálne veľmi dôležitej smernice v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Vážený pán Moraes, v prvom rade by som vám chcel pripomenúť, že na základe súčasných platných zmlúv nemá Komisia žiadnu právomoc začať konanie o porušení predpisov voči členskému štátu v prípade, že počas monitorovacích a revíznych postupov dôjde k odhaleniu nesprávneho vykonávania rámcového rozhodnutia. Napriek tomu vás môžem ubezpečiť, že budem vykonávanie európskeho zatykača veľmi pozorne sledovať. Justičné fórum, z ktorého plánujeme urobiť pravidelnú udalosť, nám poskytne príležitosť podporiť súdnych úradníkov zo všetkých členských štátov, aby pracovali spoločne. Túto príležitosť zároveň využijeme aj na propagáciu správneho používania európskeho zatykača. Chcel by som sa vám poďakovať za túto otázku, a ešte raz vás ubezpečiť, že urobíme všetko, čo bude v našich silách. Ešte by som chcel dodať, že posilnenie Eurojustu nám umožní lepšie využívať európsky zatykač.

 
  
MPphoto
 
 

  Armando França (PSE).(PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, sedemnásť rokov svojho života som pôsobil ako právnik na súdoch, a z toho dôvodu som veľmi dobre oboznámený so situáciou v oblasti justície v Európe, ktorá je vo všeobecnosti charakteristická svojou pomalosťou, nesmiernou pomalosťou. Tento problém musíme všetci spoločne prekonať.

Európsky zatykač má veľký význam – v skutočnosti má doslova najvyšší význam. Preto je nesmierne dôležité, aby členské štáty tento význam pochopili a začali ho využívať.

Vieme, že Komisia nemá žiadne právomoci na uvalenie sankcií, môže však v tomto smere vyvíjať stimulujúce a povzbudivé úsilie, a preto úplne súhlasím so slovami svojho kolegu. Je tu však ešte jeden aspekt, ktorý je veľmi dôležitý, a ktorý je pravdepodobne vo vašich rukách, pán komisár. Týmto aspektom je posilnenie spolupráce medzi políciou a justičnými orgánmi. Podpora spolupráce medzi políciou a justíciou v rámci členských štátov, ale aj medzi Komisiou a európskymi inštitúciami, je veľmi dôležitá.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie.(FR) Máte úplnú pravdu, európsky zatykač musí byť úspešný, pretože symbolizuje skutočné prijatie systému vzájomného uznávania. To znamená, že sa v tomto bode začína skutočná spolupráca medzi jednotlivými justičnými orgánmi, ktorá prebieha v atmosfére dôvery. Práve preto musí túto novú justíciu, ktorú si želáte mať oveľa rýchlejšiu a jednoduchšie použiteľnú, charakterizovať správne používanie európskeho zatykača, ktorý má značne urýchlené a zjednodušené postupy.

To je všetko, čo k tejto veci môžem povedať. Aj naďalej budeme pozorne sledovať používanie európskeho zatykača, ktorý je podľa môjho názoru jedným z najlepších nástrojov, ktoré máme v súčasnosti zavedené pre oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Túto spoluprácu je však samozrejme aj naďalej potrebné zdokonaľovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca . Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.20 hod. a pokračovalo od 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

 
  

(1)Ú. v. EÚ L 90, 8.4.2003, s. 48.
(2)Ú. v. ES L 175, 3.7.1997, s. 27.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia